prerušenie napätia. Duch človeka by sa zlomil, keby napätie sústredenosti nikdy nepovolilo.188 Eutrapelia je práve cnosťou tejto uvoľnenosti, nadľahčenia, hry a žartovania. Má potešiť človeka, má povoliť zovretie jeho snaženia, jeho diela. Podľa Tomáša pritom – podobne ako už spomenutá studiositas – vyrastá zo skromnosti: je ochotným prijatím vlastných možností a vlastnej stvorenej konečnosti, je protiváhou preťažovania sa prácou. No možno o nej uvažovať aj ako o novej ceste, ktorú otvára udalosť kresťanského oslobodenia, ako to urobil Karel Vrána v stati „Smysl pro humor“.189 Podľa Vránu cez Logos vtelený v Kristovi získal svet plnosť múdrosti a človek odstup od vážnosti ľudských diel a situácie, od ľudskej logiky a miery úspechu, od pozemského pachtenia a idolatrie pracovného výkonu, od bremena do seba ponoreného a uzavretého bytia. Zmysel pre humor je plodom múdrosti, ktorá sa nemúdremu človeku javí ako bláznovstvo, pretože prevracia naruby to, čo si váži pozemsky a materialisticky zmýšľajúca spoločnosť. „Křesťan se neklaní ani sobě, ani světu, ani přírodě, ani vědě, ani umění, ani státu, ani zákonům dějin. Protože svou vírou stojí nad světem, nad sebou i nad přírodou, obývá ono zázračné stanoviště, získává si patřičný odstup a může si dovolit nebrat příliš vážně moderní modly a molochy.“190 Uvoľnenosť je prejavom tohto odstupu od vážnosti svetských úsilí, je prejavom slobody k láske. Človek smie svoju existenciu i svet prežívať ako milosť, ako dar, za ktorý je vďačný, ako príležitosť na oslavu, tanec, spev, lebo vie, že bieda, utrpenie a zlo vo svete nie sú poslednou skutočnosťou. „Kdo má smysl pro humor, má odvahu žít v pravdě, bez iluzí a sebeklamů a zároveň milovat, přijímat život jako dar. Humorný člověk dovede zahlédnout komickou a směšnou stránku druhých. Nezraňuje, netýrá a nešpiní druhého; přistupuje k němu s jakousi jemnou shovívavostí. V jeho smíchu dlí něco smířlivého a smiřujícího. Nosí ve svém úsměvu a žertu úctu a trpělivost. Uznává právo na život pro vše, co je, i když je to nedokonalé a nemotorné. Toto právo slabých, klopýtajících a kulhajících kotví v oné úžasné a zázračné skutečnosti, že prostě jsou a že patří do oblasti
188) Srov. Tomáš Akvinský: Summa theologiae, II-II, q. 168, a. 2. 189) Srov. Karel Vrána: Experiment křesťanství. Praha: Zvon 1995, s. 190–229. 190) Ibid., s. 202.
( 98 )
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS501316