jeho zlaté brnenie, jeho koňa a strieborné jablko.“ Potom mi to prines.“ A princezná tak urobila. Priniesla mu to, čo si želal. Nasledujúci večer sa princ obliekol na turnaj. Predtým, ako odišiel, povedal svojej manželke: „Teraz si daj veľmi dobrý pozor, keď ma uvidíš na turnaji, aby si neprezradila, že som Zlatý krab. Ak tak urobíš, môže to viesť k veľkému nešťastiu. Postav sa k oknu so svojimi sestrami. Keď pôjdem na koni okolo, hodím ti strieborné jablko. Chyť ho do ruky. Ale keď sa ťa spýtajú, že kto som, povedz im, že nevieš.“ Tak vraviac, ju pobozkal. Zopakoval jej svoje varovanie a odišiel. Princezná išla so svojimi sestrami k oknu a pozerala na turnaj. Keď išiel okolo jej manžel, hodil jej strieborné jablko. Chytila ho do ruky a odišla s ním do svojej izby. Za chvíľu k nej prišiel jej manžel. Avšak jej otec bol veľmi prekvapený, že neprejavila záujem o žiadneho z princov. Preto usporiadal druhý turnaj. Zlatý krab dal svojej manželke rovnaké pokyny ako predtým, ibaže tentokrát dostala od muža pri záhradnej bráne zlaté jablko. Predtým, ako princ odišiel na turnaj, povedal svojej manželke: „Teraz viem, že ma dnes zradíš.“ Ona mu však prisahala, že nepovie nikomu, kým on je. Princ jej zopakoval svoje varovanie a odišiel. Večer, zatiaľ čo princezná s matkou a svojimi sestrami stála u okna, zrazu pricválal princ na svojom tátošovi a hodil jej zlaté jablko. Vtedy jej matka vletela do zúrivého hnevu, capla ju na ucho a zvolala: „Ty pochábeľ! Čo ani tento princ sa ti nepáči?“ Vystrašená princezná vykríkla: „Páči sa mi! Veď to je môj Zlatý krab osobne!“ Jej matka bola ešte viacej nahnevaná, lebo jej to nepovedala skôr. Vbehla do dcérinej izby, schytila krabiu škrupinu a hodila ju do ohňa. Nešťastná princezná potom veľmi dlho plakala, ale jej princ sa už nevrátil. Okrem toho sa stali i nasledujúce udalosti. Opustíme princeznú a pozrieme sa na ďalšie osoby v príbehu. Jedného dňa išiel jeden starý muž k potoku, aby si namočil kôrku z chleba, ktorú chcel jesť, do vody. Keď zrazu z vody vyšiel pes. Uchňapol mu z ruky chlieb a bežal s ním preč. Starý muž bežal za ním. Pes prišiel až k nejakým dverám, ktoré otvoril a vbehol dnu. Starý muž ho nasledoval, ale nedobehol ho. Dostal sa ku schodom, ktoré viedli dolu. Zostúpil po nich a ocitol sa pred majestátnym palácom. Vošiel dnu do veľkej haly, kde bol prestretý stôl pre dvanásť ľudí. Ukryl sa za veľký obraz.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS273357