Dielo bolo vytvorené (pôvodne pre klavír, neskôr Cage zápis upravil pre akýkoľvek hudobný nástroj či skupinu nástrojov) analogickým postupom ako Music of Changes a zhruba v tom istom období.218 Rozdiel oproti Music of Changes spočíva v tom, že definovaným materiálom nie sú zvuky a tichá, ale len časy (tichá), ktorých dĺžky podliehajú náhodnému výberu, a že pre metódu náhodných operácií Cage pravdepodobne využíval skôr tarotové karty, nie Knihu premien. Zvuky, ktoré je možné v priebehu trvania diela počuť, nijako organizované nie sú a vedie sa debata, či a nakoľko je možné ich považovať za súčasť diela. V literatúre prevažuje tradičný názor, že zvuky prostredia do diela patria, keďže jednotlivé predvedenia diela v sebe zahŕňajú zvuky, ktoré sú predstavením zarámované a stávajú sa tak obsahom diela. Problém tejto interpretácie však spočíva v prijímaní skutočnosti, že akt zarámovania (viac k tomu nižšie) robí zo zarámovaného obsahu umelecké dielo, teda že pojem diela sa okrem aktu zarámovania vzťahuje aj na zarámovaný obsah. Podľa alternatívneho výkladu Juliana Dodda sú obsahom diela, prísne vzaté, len tichá, pretože sú predpísané v notovom zápise.219 Dodd vychádza z toho, že, ontologicky vzaté, 4′33″ je možné popísať pomocou odlíšenia type/token. 4′33″ ako dielo je teda abstraktný objekt, type či typ (ktorý je konkrétne reprezentovaný svojím notovým zápisom, ale nie je s ním totožný) a má svoje konkrétne výskyty, tokens, teda v našom prípade jednotlivé udalosti predstavenia diela (hudobné dielo podľa tohto rozlíšenia nie je „udalosť“, keďže udalosti sú singulárne a nepripúšťajú opakovanie, ale práve „typ“, ktorý umožňuje opakované výskyty). Ak by však obsahom diela boli zvuky prostredia, dielo by nebolo možné predvádzať (nemalo by svoje tokens, jednotlivé predstavenia): dielo, ktoré je zvukové, musí umožniť zámernú produkciu, kombináciu či organizovanie, teda „predvedenie“ zvuku ako dôsledok nasledovania 218
219
„I wrote it note by note, just like the Music of Changes. […] It was done like a piece of music, except there were no sounds – but there were durations.“ Cage v rozhovore s Williamom Fettermannom, in: William Fettermann: John Cage’s Theatre Pieces, Notations and Performances, Amsterdam: Harwood 1996, s. 72. Julian Dodd: What 4‘33” Is, Australasian Journal of Philosophy 96, č. 4 (2018), s. 629–641, s. 633–636.
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS270029