98
to, aby človek zostal vždy sám a neprispôsoboval sa názoru väčšiny. Iba človek idúci cestou vyznačenou srdcom, rozumom a dobrým svedomím si získa rešpekt u iných.172 „Stádovosť“ ľudí kritizuje v pokračovaní pod názvom Naša odvislosť.173 Rubrika Ženské snahy pranierovala potieranie práv žien na Slovensku i v zahraničí, ku ktorým patrí hlasovacieho právo, odpor k úspešnému uplatňovaniu sa žien v rôznych profesiách, napríklad lekárky, vedkyne či letušky, a poukazovala na rozvoj hnutia žien v rôznych, nielen európskych štátoch, ale aj v Japonsku, Egypte, Číne alebo Indii. Iná rubrika Zo ženského sveta sa zamýšľa nad tým, prečo sa postavenie žien počas histórie nezlepšovalo úmerne so stúpajúcou kultúrnou a materiálnou úrovňou spoločnosti. Podľa autorky vzťah k žene vždy závisel od úrovne mravnej. Staroveká žena mala hodnotu iba ako matka, milenka a pracovná sila, nie však ako samostatná individualita. Nasledujúce obdobia boli poznamenané dvojakou morálkou, podľa ktorej muži mohli mať milenky.174 V pokračovaní Snahy za lepším človekom sa vracia k ideálu ženy „jemnej, citlivej, ktorá potrebuje rytiera, ktorý dáva Bohu dušu a srdce dáme, ale nie manželke, lebo práve bolo módou milovať cudzie ženy a ich ospevovať.“ Hodný pozornosti je aj citát: „Za krížových vojen boly ženské vzdelanejšie ako mužskí. V Čechách snažily sa vyrovnať mužským ženy husitské, ktoré vedely vykladať i písmo. […] V salónoch (renesancie) vystupuje niekoľko duchaplných žien. Dišputovalo sa o kráse, o literatúre a umeleckých dielach. V 17. a 18. storočí nastupuje duchaplnosť, ale pritom niet hnutia po náprave. Moderné ženské hnutie začalo sa vystúpením Amerikánok za politické práva a rovnaké vzdelanie s mužskými. […] Volebné právo dostaly ženské najskôr v Amerike a v Austrálii roku 1902. Ženská otázka je asi najťažším problémom sociálnym, lebo sa súčasne stáva hospodárskym. […] Mužskí dávajú za príklad ženskú citovosť, ale neprestávajú pritom na nás pozerať trochu svrchu, ako na tvorov oveľa slabších, citových na ujmu súdnosti. Ruskin, anglický umelecký kritik, ktorého život vyplňuje temer celé minulé storočie, prízvukuje ženskú múdrosť a ukazuje to na Shakespearových hrdinkách.“175 Rubrika v skratke ponúka stručný historický prierez ženského hnutia vo svete a námety na to, ako sa robí propaganda hnutia žien v zahraničí. 172 Výchova. Dr. Förster: Výchova k samostatnosti. Strach pred výsmechom. Živena 18, č. 9 (september 1928), s. 216. 173 Výchova. Dr. Förster: Výchova k samostatnosti. Naša odvislosť. Živena 18, č. 10 (október 1928), s. 239. 174 Dr. M. Oravcová: Zo ženského sveta. Snahy za lepším človekom. Živena 18, č. 3 (marec 1928), s. 74. 175 Dr. M. Oravcová: Zo ženského sveta. Snahy za lepším človekom. Živena 18, č. 4, (apríl 1928), s. 100 – 101.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS270012