HELMUT:
Tak mala pocit, že niekto do Slovanska chcela ísť.
ODSTISLAV:
No konečne! Zase má meškanie!
DOSTISLAV:
A ktovie, ako dlho bude trvať prehliadka tovaru na ich strane. Frankovia sú v tomto smere nekompromisní.
REGINALD:
My len plnila kritériá colnej správa, napísaná kráľom. My nebola taká lenivá, ako vy!
ODSTISLAV:
No konečne!
Ku franským hraničiarom sa blíži Hans s károu, v ktorej je tovar zakrytý plachtou. Za ním ide Samo. SAMO:
Ježiš!
Prudko sa zastavia a chcú sa otočiť. HELMUT:
Halt! Vy išla cez naša hranica k akože suseda. Vy najprv mince za prechod platila a tovar na kontrolu ukázala!
REGINALD:
Vy ste naša občianka?
SAMO:
Bohužiaľ...
REGINALD:
Tak občianka!
Samo a Hans vytiahnu preukazy a podajú ich Helmutovi. ODSTISLAV:
A my to voláme pas. Ktovie, prečo?
DOSTISLAV:
Asi preto, že jediné miesto, kam si ten papier dáš, je vak na opasku, teda na páse.
ODSTISLAV:
To dáva zmysel. Ale oni to majú lepšie. Im stačí tá ich občianka a môžu cestovať po celej ich ríši. Z mesta do mesta, od mora k moru... 98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS267583