Robert Bryndza
„Vďaka, šéfka,“ Eriku prekvapil tým, že sa k nej vrhol, aby ju objal. „Fajn, len to berte pokojne.“ Vnútri sa cítila potešená, že existuje človek, ktorý jej verí, aj keď ide o niekoho s nadbytkom dôvery, ktorá je pre mladosť taká typická. Keď Erika vyšla hlavným vchodom z policajnej stanice v Bromley, opäť snežilo. Rozlúčila sa s niekoľkými kolegami a potom už bola rada, že zatvára dvere za ťažkým obdobím svojej kariéry. Prešla ulicou a zamierila k vlaku. Ani sa neobzrela.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS267473