celkom zodraté. A s jej dieťaťom na ramene a palicou v druhej ruke sa vypravila na ďalšiu cestu, tentokrát to bolo za Vetrom. Vo svojom potulovaní sa stretla s ešte väčšími ťažkosťami než predtým. Prišla na jednu horu plnú kameňov, jeden vedľa druhého. Spod nich šľahali ohnivé jazyky a veľké plamene. Prešla cez hory, na ktoré ešte nevkročila ľudská noha. Musela prejsť ponad vrstvy ľadu a snežné lavíny. Úbohá žena skoro zomrela od tohto ťažkého osudu a trápenia. Ale mala statočné srdce a po čase sa dostala až k obrovskej jaskyni na strane vysokej hory. To bolo miesto, kde býval Vietor. Boli tam malé dvere v ohrade pred jaskyňou. Tam zaklopala princezná a prosila o prijatie. Matka Vetra mala nad ňou zľutovanie a tak ju vzala dnu, aby si trochu oddýchla. Tu bola tiež dobre schovaná, aby si ju Vietor nevšimol. Ďalšie ráno jej povedala matka Vetra, že jej manžel žije v hustom lese. To preto, aby žiadna sekera nevedela vyrúbať cestu k nemu. Sám si tam postavil nejaký domček položením kmeňov stromov spolu na seba a zviazal ich vŕbovými prútmi. A že tu žil úplne sám a takto sa vyhýbal ľudskému druhu. Potom matka Vetra dala princeznej na jedenie pečené kurča a upozornila ju, nech si z neho dobre odloží všetky kosti do batôžka. Poradila jej nech ide cez galaxiu Mliečna cesta, ktorá v noci leží krížom na oblohe. A nech sa túla ďalej, až pokým nedosiahne svoj cieľ. So slzami v očiach poďakovala starej žene za jej pohostinnosť a za dobrú správu, ktorú jej dala. Princezná sa vydala na cestu. Neoddychovala ani cez deň, ani v noci. Taká veľká bola jej túžba uvidieť znovu svojho manžela. Kráčala a kráčala, až zodrala posledný pár topánok, ktoré sa rozpadli na kúsky. Tak ich zahodila preč a išla ďalej s bosými nohami. Nebrala ohľad na bahno či tŕne, ktoré ju ranili, ani na kamene, od ktorých mala modriny. Napokon dosiahla krásnu zelenú lúku pri okraji lesa. Jej srdce sa potešilo pri pohľade na kvety a mäkkú sviežu trávu. Tak si sadla a oddýchla si na chvíľu. Ale ako počula, ako si vtáčence štebocú svojím druhom medzi stromami, ju donútilo myslieť túžobne na svojho manžela a horko zaplakala. Vzala dieťa na svoje rameno, batôžtek s kosťami z kureniec si prehodila cez plece, a takto vošla do lesa. Cez tri dni a tri noci sa predierala lesom, ale nemohla nič nájsť. Bola celkom uťahaná od únavy a hladu. Dokonca ani jej palica jej už nepomáhala pri chôdzi, už bola celkom otupená a oslabená. Takmer sa poddala zúfalstvu, ale premohla sa a urobila posledné veľké úsilie v hľadaní manžela. A zrazu
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS261754