hlavnú budovu. Keď vystúpila ako posledná z auta, videla iba kúsok odo nej, stáť vysmiateho Škorca. Chvíľu dúfala, že tam čaká na niekoho iného, ale nebolo to tak. Ako na povel keď ju zbadal priskočil ku nej a vzápätí ju začal ťahať za ruku smerom, ktorý on vybral. „Pusť ma!“ Vytrhnúc sa z jeho zovretia hlasnejšie a zároveň aj ostro reagovala. „Júlinka, prosím ťa nehnevaj ma stále a poď už konečne so mnou, bez tých tvojich, príliš mladých kamošov.“ „Ondrej, už mi je skutočne všetko toto čo sa deje medzi tebou a mnou veľmi nepríjemné. Pochop, že keď ti nestačí aby sme sa spolu porozprávali len o bežných veciach v spoločnosti iných ľudí, tak ja s tebou nikam inam sama nepôjdem. Už mi to vážne veľmi vadí že si mi za pätami všade kde sa pohnem. Chodíš ty vôbec na nejaké rehabilitácie, ktoré by ti mali zlepšiť tvoje zdravie?“ spýtala sa ho napokon, s netajeným nezáujmom o jeho odpoveď. „Júlinka netráp ma! Veď vidíš že ťa veľmi chcem. Veď je úplne normálne keď muž prenasleduje ženu po ktorej túži. Ale toto tvoje odmietanie mojej osoby ma už vážne moc hnevá,“ nešťastným spôsobom so zvesenými kútikmi úst zo seba vypovedal. „Veď si nájdi, tak ako som ti už sama navrhovala takú, ktorá ťa odmietať nebude. Tento kontakt ktorý medzi nami je, predstavuje iba neustále trápenie nás oboch, i keď u každého z nás dvoch to trápenie predstavuje niečo totálne opačné,“ vzdorovane reagovala na jeho, pre vydatú ženu v spokojnom manželstve, neopodstatnené výhovorky. „Tak už konečne prestaň byť taká odmietavá a kontakt medzi nami už nebude predstavovať trápenie ako si to sama nazvala, ale dokonalý pôžitok.“ „Ty nie si normálny!“ vyriekla úsudok na jeho osobu hlasnejšie než obvykle.
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS257555