hlavnú budovu. Keď vystúpila ako posledná z auta, videla iba kúsok odo nej, stáť vysmiateho Škorca. Chvíľu dúfala, že tam čaká na niekoho iného, ale nebolo to tak. Ako na povel keď ju zbadal priskočil ku nej a vzápätí ju začal ťahať za ruku smerom, ktorý on vybral. „Pusť ma!“ Vytrhnúc sa z jeho zovretia hlasnejšie a zároveň aj ostro reagovala. „Júlinka, prosím ťa nehnevaj ma stále a poď už konečne so mnou, bez tých tvojich, príliš mladých kamošov.“ „Ondrej, už mi je skutočne všetko toto čo sa deje medzi tebou a mnou veľmi nepríjemné. Pochop, že keď ti nestačí aby sme sa spolu porozprávali len o bežných veciach v spoločnosti iných ľudí, tak ja s tebou nikam inam sama nepôjdem. Už mi to vážne veľmi vadí že si mi za pätami všade kde sa pohnem. Chodíš ty vôbec na nejaké rehabilitácie, ktoré by ti mali zlepšiť tvoje zdravie?“ spýtala sa ho napokon, s netajeným nezáujmom o jeho odpoveď. „Júlinka netráp ma! Veď vidíš že ťa veľmi chcem. Veď je úplne normálne keď muž prenasleduje ženu po ktorej túži. Ale toto tvoje odmietanie mojej osoby ma už vážne moc hnevá,“ nešťastným spôsobom so zvesenými kútikmi úst zo seba vypovedal. „Veď si nájdi, tak ako som ti už sama navrhovala takú, ktorá ťa odmietať nebude. Tento kontakt ktorý medzi nami je, predstavuje iba neustále trápenie nás oboch, i keď u každého z nás dvoch to trápenie predstavuje niečo totálne opačné,“ vzdorovane reagovala na jeho, pre vydatú ženu v spokojnom manželstve, neopodstatnené výhovorky. „Tak už konečne prestaň byť taká odmietavá a kontakt medzi nami už nebude predstavovať trápenie ako si to sama nazvala, ale dokonalý pôžitok.“ „Ty nie si normálny!“ vyriekla úsudok na jeho osobu hlasnejšie než obvykle.
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS257555
„ Včera večer som ťa vôbec vonku nemohol nikde nájsť. Ani na zábave s tými mladými si nebola. Tak s kým si trávila celý večer?“ nedal Tichéj pokoj, znova jej položiac bezočivú a zároveň aj dotieravú otázku. „Ja sa ti predsa nebudem spovedať, že kde som bola. To je len moja vec. Ale keď to tak veľmi chceš vedieť, tak som celý večer trávila so svojim manželom a svojimi deťmi.“ V tom zmĺkol zostanúc stáť na jednom mieste pričom ona po vypovedaní úsudku, a aj odpovedi na jeho otázku, bez zastavenia sa kráča ďalej smerom k Amoru. Netrvalo dlho a bol zasa pri nej. Úplne ignorovala jeho slová ktorými ju volal na večernú vychádzku po okolí vo dvojici. I keď sa robila že jeho slová vôbec nepočúva, nedalo sa nezačuť, keď rozkazovačným spôsobom zavelil: „Keď ma nevpustíš na tvoju izbu, dám si spraviť kľúč a dostanem sa ku tebe keď tam nebude Bornová a teda vtedy, keď budem chcieť“. Na izbu prišla v relatívnej pohode, lebo pred vchodovými dverami do budovy posedávali páni bývajúci tiež v tejto ubytovne, ktorý dotieravého ženatého chlapa práve zavolali na kus reči. Po svojej hygienickej očiste pred večerou dorazila na izbu aj jej spolubývajúca. Oslovila ju Júlia okamžite, ako vošla do ich spoločnej miestnosti. „Klára, chcem ťa o niečo požiadať. Prosím ťa, nepožičiavaj v žiadnom prípade nikomu kľúč od našej izby!“ Pri vyslovovaní jej nástojčivej žiadosti oznamovateľka sa postavila priamo pred práve oslovenú, aby sa nestalo, že by túto jej prosbu práve prijdúca nezaregistrovala. „Čo si sa zbláznila? Na čo by komu bol náš kľúč?“
99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS257555
Spýtavým pohľadom a s doširoka otvorenými očami stojac na mieste pozerala začudovane na svoju vydatú spolubývajúcu. „Nepýtaj sa ma že načo a komu by bol potrebný náš prostriedok na otváranie dverí. Skrátka ho nikomu do rúk nesmieš požičať.“ Znova mysliac na manželku dotyčného, svojej spolubývajúcej nedokázala povedať pravdu. Ona skutočne nevedela, že pre čo myslela viac na túto, pre mamu dvoch malých chlapcov cudziu ženu, než sama na seba. Veď jeho manželka vlastne o ničom nevedela a Tichá tam vďaka jej bezcharakternému mužovi, doslova trpela. K večernému jedlu išli spolu takmer bez slov, pričom sa v jedálni rozdelili každá ku svojmu zadelenému miestu. Pri stole, keďže trocha meškala sedela už iba sama, čo vystriehol Bornovej nepríjemný známy. Ten si bez opýtania ku nej prisadol a neustále chcel aby mu sľúbila, že tento večer nepôjde tak ako obyčajne na zábavu, ale že celý večer strávi s ním. Ešte jej dal jeho opovážlivým spôsobom aj vybrať, že či budú sami na jej izbe alebo na jeho. Viedol totálny samoľúby monológ iba sám so sebou. „Nechcem tráviť večer s tebou a daj mi už konečne pokoj!“ namrzeno, mu nie príliš kľudne slovným prejavom povedala. „Ja ti dám pokoj, ale až potom keď si spolu užijeme!“ Teplú stravu ani nedojedla a naštvaná vyšla z jedálne von. I keď bol zasa tesne za ňou, robila sa, že ho nevidí. „Julka tu som!“ začula hlasnejšie upozornenie jedného z jej mladších známych, vychádzajúce spoza húfu mladých ľudí. Vôbec jej v tomto momente nevadilo že Škorec jej je neustále za pätami a išla tak naschvál,
100
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS257555