Kolega Bystrecký nie je práve najdôveryhodnejšia osoba pod slnkom, no nič iné mi v tejto chvíli neostáva. Iba ak kúpiť extra zámky na dvere. „A koho ste si to dohodli, aby vám zavolal presne v tom čase? Mali ste celú akciu dopredu naplánovanú, ale predo mnou ste sa tvárili, že iba čakáme na vhodný moment?“ Peter na mňa chvíľku nechápavo hľadí, kým pochopí, o akom telefonáte je reč. „Jáj, ne, to bola fakticky že náhoda. Volau šéf.“ „To ste povedali tomu kaderníkovi tiež.“ „Lebo to je právda, ty drbo!“ urazene na mňa skríkne. „Volau šéf, že zájtra máme spicha a veze nás prámo k Neuwirthovým. Aspom uvidíme, de papaláš býva.“ „A načo tam ideme? Ach, len to nie!“ „Čo zas máš?“ „Johannes mal určite kamery a pohotovostné tlačidlo niekde doma nainštalované. Plukovník všetko sledoval a teraz máme malér, ako sa vraví.“ „Tebe jebe.“ A tým sme ukončili naše kadernícke dobrodružstvo. ««« »»» So zovretým žalúdkom sedím na zadnom sedadle auta pána Dobiša. Kolegu Bystreckého som pustil dopredu, na sedadlo spolujazdca, lebo som sa obával, že by mohlo dôjsť k nepríjemnej nehode, keby som tam sedel ja v tomto stave. Tu si môžem ľahnúť, ak je treba, a predýchavať. „Roland, ste v poriadku?“ pýta sa ma pán Dobiš po tretej predýchavacej seanse.
98 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS233194