S vankúšmi naukladanými na kope sme boli skôr v polosede a tak sme mali pri čítaní viac než dosť pohodlia. Natlačila sa na mňa viac, aby mohla očami behať po riadkoch pri tom ako budem čítať ja. Presne tieto chvíle som miloval. Keď bola najbližšie, ako nám to svet dovoľoval, keď som mohol cítiť jej teplo a jemnosť, vôňu vlasov a pokožky. Kráľovstvo za objatie, kde ja by som objal ju a nie naopak. Kde by som ju mohol proste zovrieť v náručí a zaboriť tvár do jej krku a inhalovať jej kvetinovú vôňu ako feťák svoj sáčok s kúskom handričky a milovaným toulenom. Chcel som byť tým, čo objíma, nie len tým, čo objímanie prijíma. Chcel som byť tým, čo bozk dá a nie len čaká na chvíľu, kedy sa jej zažiada pomojkať ma. Sledoval som jej tvár a jemný úsmev na tvári. Miloval som ho, jej úsmev a tvar jej malých pier, keď sa usmievala tým nežným spôsobom malej princeznej bez toho, aby odhalila zuby. „Nie-čo vtip-né?“ Nedalo mi, aj keď som vedel, že sa neposmieva, ona bola slnko, stále sa smiala. Neuvedomovala si to. „Nie, len tak počúvam, ako čítaš a rozmýšľam, či si uvedomuješ, aké pokroky si urobil." Neuvedomoval som si absolútne nič, len to, že sa jej nemôžem dotknúť. Posledný čas to bolo to jediné, na čo som dokázal myslieť. A potom svadba, ktorá sa blížila a ja som mal byť jej príveskom, s ktorým si nebude môcť ani zatancovať. Príťaž, ktorá ju bude držať za stolom a ona len bude sledovať, ako sa ostatní bavia. Vedel som ako miluje tanec, bol som presvedčený, že to sa nikdy nezmení, vždy bude schopná zatancovať aj na vŕzganie pántov. „Ne-mám po-ci-it, že by so-om sa zlep-ši-l."
98 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS231517