98
orgánu DS, denník Čas, vyšlo 19. apríla 1945.2 V prvých aprílových týždňoch sa v ňom zmienky o židoch nevyskytujú. Od 21. apríla 1945 začali vychádzať články s tematikou koncentračného tábora Buchenwald,3 kde sa spomína utrpenie väzňov buď všeobecne, alebo osudy jednotlivých osobností (napr. zosnulá talianska princezná Mafalda).4 Podobne aj ďalšie články s osvienčimskou tematikou venujúce sa „medicínskemu výskumu“ nespomínajú žiadnych židovských väzňov, pritom v tábore Auschwitz-Birkenau zahynulo cca 1–1,5 mil. židov.5 Prvá informácia pre čitateľov zmieňujúca osudy židov v koncentračných táboroch pochádza až zo 17. mája 1945.6 Ďalšie príspevky v podstate podávajú informácie o väzňoch všeobecne, prinášajú popis podmienok života v Mauthausene7 či Osvienčime.8 25. apríla 1945 vychádza v Čase prvý článok, ktorý pojednáva o okolnostiach „samostatnosti“ vojnovej Slovenskej republiky a niektorých jej osobnostiach (napr. Jozef Tiso, Vojtech Tuka). Zodpovednosť za osud židov na Slovensku je pripisovaná Nemcom a nemeckej kultúre, „ktorí boli presvedčení, že žid nie je človek, že ho treba trápiť, utrápiť ako škodnú zver a na hranici spáliť…“,9 a Maďarom, „…ktorých teraz, práve tak, ako oni kedysi Židov,10 odvádzajú tam, kam patria…“ 11 S týmto 2
3 4 5 6 7 8 9
10
11
Prvý ročník Času vychádzal od 17. septembra 1944 do 25. októbra 1944. Šéfredaktorom bol Ivan Thurzo, zodpovedným redaktorom Jozef Dočekal, redaktormi Pavol Suchánsky a Jozef Kvas. Po oslobodení vychádzal od 19. apríla 1945 druhý ročník. V jeho redakcii pracoval ako šéfredaktor Karol Hušek, zodpovedným redaktorom bol Svetozár Kresák, redaktormi J. Štibrány (predtým Slovenský denník), Aurel Styk, František Veselý, Karol Rypáček a i. Pozri Balúnová a kol., 1995, s. 21. „Výmarčania sa presvedčujú na vlastné oči“, Čas, 21. apríla 1945, 4; „Ľudia medzi životom a smrťou. Obete Buchenwaldu. – Vizitka nemeckej kultúrnosti“, Čas, 22. apríla 1945, 3. Tamže. „Bačovanie nemeckých vrahov v Osvienčime“, Čas, 13. mája 1945, 5. „Štyri milióny zavraždených v dvoch koncentračných táboroch“, Čas, 13. mája 1945, 5. „Takto sa vraždilo“, Čas, 8. júna 1945, 2. „Zločin v Oswienčime a čo znamená“, Čas, 10. júna 1945, 2. „Pred prvým májom“, Čas, 25. apríla 1945, 2. Pozri tiež: „Podľa rozkazu Berlína zrušujú sa politické slobody, dáva sa v plen Germánom naše národné bohatstvo, infikuje sa špinavým, hnedým kalom nacizmu kultúra, ľudia zhadzujú zo seba kresťanské rúcho, stávajú sa zvermi, hyenami nielen voči Židom, ale aj voči vlastným ľuďom…“. „Slovenská duša“, Čas, 27. apríla 1945, 1. Redakcia denníka Čas mala vo zvyku používať veľké aj malé písmeno v slove „žid/Žid“ aj v jednom čísle novín. V povojnovom období sa používalo malé písmeno – označenie židov ako náboženskej, nie národnostnej/etnickej skupiny. Bolo to z dvoch dôvodov – židovská národnosť bola židom počas režimu I. SR nanútená Židovským kódexom (9. september 1941) a používanie veľkého „Ž“ sa po vojne vnímalo ako pozostatok rasovej diskriminácie. Zároveň, po druhej svetovej vojne československá legislatíva už „nepoznala“ židovskú národnosť, ktorá bola zakotvená v ústave z roku 1920. Pozri napr. „Z nášho programu uverejneného dňa 9. augusta 1945“, Čas, 17. augusta 1945, 2; „Škriatok nezaháľa“, Čas, 17. augusta 1945, 2. „Mesto má novú tvár“, Čas, 3. júna 1945, 2.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS228082