98
miestom, kde sa jedincovi dostáva všeobecné poznanie, ktoré má v sebe intelektuálne určenie. Ak by jej určením bola „náboženská výchova, tak neviem, ako by mohla byť sídlom písomníctva a vedy“ (tamže, s. 29). Newman sa pochopiteľne k tejto myšlienke vracia na viacerých miestach a hlbšie ju rozvíja v súvislosti s filozofiou, k čomu sa ešte dostaneme. Cieľom univerzity je kultivácia intelektu a mysle, nie cibrenie cnosti alebo zbožnosti (ale je rovnakou chybou zaťažovať poznanie mechanickými zručnosťami, napr. ako riadiť parný stroj), nie pestovanie morálneho charakteru (MacIntyre, 2009b) a dvojnásobne to platí pre katolícku univerzitu, pretože katolíci na ostrovoch doposiaľ nemali príležitosť usilovať o vzdelanie, a tým aj o spoločenské a intelektuálne postavenie. Prišiel teda čas zbaviť sa tohto bremena. Ideálom katolíckej univerzity nie je dosiahnutie spôsobov gentlemana, ktorý ich napokon má možnosť a povinnosť získať z ciest alebo z dobrej spoločnosti, ale „sila, pevnosť, vnímavosť a všestrannosť intelektu, vláda nad našimi vlastnými schopnosťami, inštinktívne presné hodnotenia vecí okolo nás“ (tamže, s. 33). S Newmanom sa často spája predstava gentlemana, a hoci ho viackrát ako ideál spomenie, občas sa objaví aj malé spochybnenie. „Poznanie je jedna vec, a cnosť iná; zdravý rozum nie je svedomie, vycibrenosť nie je pokora a šírka a presnosť pohľadu nie je viera. Filozofia, aj tá seba-osvietenejšia a sebe-hlbšia, neposkytuje žiadne ovládanie vášne, žiadne účinné podnety, žiadne oživujúce princípy. Slobodné vzdelania nerobí kresťana ani katolíka, ale gentlemana. Je dobré byť gentleman, je dobré mať kultivovaný intelekt, vycibrený vkus, otvorenú, vyrovnanú, triezvu myseľ, šľachetný a zdvorilý spôsob správania – to sú rysy prirodzene vyplývajúce zo širokého poznania; to sú ciele univerzity“ (tamže, s. 118). Takáto koncepcia vyznieva pre katolíckeho intelektuála v dnešnej dobe paradoxne, najmä vzhľadom na zväčša oprávnený predsudok, ktorý spája náboženstvo s mravnou krásou. Nie je celkom jednoduché zhodnotiť do akej miery sa Humboldt prekrýva v tomto určení s Newmanom. Nesmieme zabúdať, že idea „Bildung“ nie je len myšlienkovým produktom osvietenstva, a taktiež aj to, že aj medzi Humboldtovými súčasníkmi existovali rozdiely. Napríklad pre Fichteho má byť učenec mravne najlepší človek svojej epochy (Fichte, 1971). Humboldt favorizuje vedu pre jej potenciál hľadať pravdu a tým pestovať intelektuála, avšak v dvoch vyššie uvedených citátoch apeluje aj na mravnú vzdelanosť, ktorú Newman ako cieľ univerzity odmieta. Iným podstatným rozdielom v uvažovaní oboch mysliteľov je prostriedok, ktorým sa intelektuálna znamenitosť pestuje.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS228080