„Koho našli?“ opýtal sa Palm, keď vybehol von, no tiež uvidel hlavne zbraní. Stuhol. Ozbrojenci zbraňami naznačovali, aby si sadli na miesto, kde pred chvíľou Tiberský sedel. Obaja sa tam usadili, no Tiberský s úsmevom hľadel do zeme. Z jednej strany lesa vyšiel tank T- 62. Na jeho korbe sedelo toľko ozbrojencov, koľko sa naňho len mohlo zmestiť. Za ním išiel ešte jeden tank, tiež plne naložený bojovníkmi. Tanky zastavili a ozbrojenci zoskočili. Pár ich bežalo smerom k lesu, kde sa strieľalo, pár ich prišlo k sediacej dvojici. Z druhej strany lesa sa vynoril moderný džíp a za ním nákladné auto plné mužov v rôznych uniformách, s rôznymi zbraňami a s kuklami na hlavách. Od lesa sa blížili čoraz hlasnejšie náreky mužov, žien a detí. Títo ľudia ešte žijú. Tiberskému je jasné, ako skončia. Presne tak isto, ako tí ľudia v kameňolome. To ich nemôžu zabiť hneď tu a teraz? Beštie... Nevšímal si vôbec, kto vystúpil z džípu a tiež išiel k nemu. Čoraz viac ľudí nad ním stálo. „Pán Tiberský! Tak predsa sme sa znova stretli...“ povedal dáky veselý mužský hlas. Veľmi pomaly zdvihol hlavu. Bál sa tej tváre, ktorú tam uvidí. Bol to on. Muž v jeho veku, no omnoho sympatickejší. Odetý v dôstojníckej uniforme Zelených baretov, šitej na mieru. Vedľa neho stál mladší dôstojník v takej istej uniforme. „Gregory Brick! Vás ešte stále neodsúdili?“ „A za čo, prosím vás? Za to, že robím sprostredkovateľa v predaji zbraní pre zaujímavejšiu klientelu? Nedajte sa vysmiať...“ „A čo Juhoslávia?“ rozkričal sa Tiberský a chcel vstať, no uvidel viac hlavní, tak sa radšej opäť upokojil. „Juhoslávia... Len ďalší biznis. Nič viac.“ „A čo teraz s nami urobíte?“ spýtal sa Palm. „To je prekvapenie. Niekto by vás totiž videl ešte radšej ako ja. Tak mu to splníme, nie?“ 98 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS224815