„Ozaj, kam vlastne ideme?“ „Ešte som Vám nepovedal adresu tej firmy?“ „Najprv som musel volať paní Krašinskej.“ „Dobre. Tak kde je tá adresa?“ „V Petržalke. Budem Vás navigovať.“ „Tak keď si myslíš, že tam netrafím...“ Cez slnkom zaliate mesto išli pomerne rýchlo, aj keď dopravný servis hlásil o troch haváriách v ich smere. Našťastie ich obišli bez zdržania. O pár minút preleteli cez Nový most do obrovskej betónovej džungle. Bystriansky rýchlo zistil, že sa tu dá veľmi rýchlo stratiť. Jeho mozog mu hovoril čosi iné, aj keď vôbec nepoznal trasu. Petržalka sa veľmi rýchlo rozrastá a mení. Vôbec ju už nespoznáva. Jemnický sa preto stal výborným sprievodcom v tomto svete. Vďaka nemu našli za päť minút hľadanú adresu. Tou bola dvojposchodová dlhá budova s parkoviskom a pár novo
zasadenými
stromami
na
trávniku
okolo
budovy
a príjazdovej cesty. Nebola oplotená, ale dvaja strážnici v čiernych uniformách a s pištoľami na opaskoch sa prechádzali po parkovisku plnom drahých aut. Preto radšej zaparkovali ďalej od týchto aut. 98 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS215705