lebo mu nedoprajú, no a nakonec sme šecci tam, de sme boli na začátku. V riti. A ešte odťál urobá fotky do spoločénskej rubriky tých bulvároch farebných. Na, čil som sa zamysleu pri tej blondínečke nad volačím úplne inakším. Idem očúvať. Že dramatický nález. To de si nabrala, moja? Až bou ten jazvečík jak šéfova Asta, ešte by sa aj pohrau trochu s kostičkámi. Dráma mohla nastať len tedy, keď mu kostičky ten dóchodca nedovolil oblizuvať. Alebo keď dóchodcu skoro kleplo, keď zbadau sáčiky. Hádam bou informuvaný, jak každý správny dóchodca býva o šeckom, nélen o cenách zlacnených potravín, a moc sa nehrabau té sáčiky otvárať. Ale šak o infarkte nido ništ nehovoreu, ani táto cica blonďavá, tak asi dedulo mau dosť rozumu. A zas keď si spomením na chlapov krčme, jak stávkujú o život mladého Dodiho, neni som si úplne istý, či aj dedulo dóchodcovský nebol skór extatickom stave, že našou ďalšého rozkúskuvaného. Hádam sa aj seniórskom klube stávkuje, že nájdi si svoju mŕtvolu. Ale mosí mať pod osemdesát rokov, ináč by mohli podvádzať a sleduvať iba dom dóchodcov, kedy to s kým klepne. „Polícia intenzívne pátra po páchateľovi alebo páchateľoch týchto ohavných činov.“ Hm, až tak intenzívne, že neveďá, kam skočiť. Oni vóbec neveďá, kam skočiť! Šak ani my. Ale cítim kosťách, že sme blízko. Díky Hyňovi. Policajti čil stráža celé mesto. Posilnili hliadky. Čil už je to na prd, keď päť chlapov naporcuvali. Šak ani tolko policajtov nemáme, aby stáli na každom rohu. Čo zavedíme domobranu? Právda, luďá kukajú cez rameno, či im volado neste klepnúť po hlave, ale do dostau Dodiho, to nebude len tak hocido. Dodi bou chlap jak hora a vedeu sa tom svojom šenku obracať, keď ho steli ožrani odrbať. Do jeho dostau, moseu byť hora ešte vačšá. Telefón zazvoneu. Šéf. „Peťko, máš tam ešte Rolanda?“ „Né, ten už mosí byť doma teple. Čo aj jeho sme stratili? Šak správach ništ o ňom nebolo.“ „Nie, nestraš! Len som bol zvedavý. Aj tak mu musím zavolať, či ráno robí v knižnici, ale tuším hej. Mohol by si sa aspoň ty zastaviť v kancelárii? Potrebujem prebrať ďalší postup. S ohľadom na nové skutočnosti a hlásenia od občanov sa môžeme trochu posunúť ďalej. Možno konečne prídeme tejto záhade na koreň.“ „Já mám též taký dobrý pocit čil, ale taký dlho netrvá, šéfe. Život ma naučeu. Šak zajtra sa povyprávame.“ „Mimochodom, informoval som Feriho o identite toho posledného zavraždeného. Po nedávnom pokuse vyrobiť si náskok som zistil, že to nemá zmysel. Povedal som mu, že nás s ním oboznámila naša klientka v iných súvislostiach. Teraz si však poriadne preverujú to ohlásené Mokráňovo zmiznutie a bojím sa, že nám začnú kafrať do nášho vyšetrovania.“ „Šéfe, a nekafreme im aj my do roboty?“
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS203806