lampičiek. Zapálili ich tu pre dobro Čogjala a všetkých živých bytostí. Ďalšie tradičné obety – jedlo, vonné tyčinky a kvety – boli súčasťou rovnakej oslavy zmyslov. Až sa mi fúziky chveli potešením. Pozerala som sa na veľké nástenné thangky, na ktorých boli živo vyobrazené najrôznejšie božstvá, napríklad Maitreya, Budha budúcnosti, Maňdžušrí, Budha múdrosti, Zelená Tara, Mahakala, Ochranca dharmy, Budha liečiteľ, a tiež ctený učiteľ láma Congkhapa. V tlmenom nočnom osvetlení sa ich postavy zdali byť bližšie ako počas dňa, pozerali sa na nás zo svojich lotosových trónov, ako keby boli skutočne prítomní. Len párkrát som v chráme videla toľko ľudí ako v ten večer. Vpredu sedeli starší lámovia a rinpočeovia, za nimi mnísi a mníšky, ďalej vzadu ľudia z mesta. Chrám bol úplne plný. Jedna z mníšok, s ktorými som prišla, mi našla miesto na nízkej rímse vzadu v chráme. Odtiaľ som mohla pozorovať všetko, čo sa dialo. Ľudia zapaľovali ďalšie lampičky, mali zopäté ruky a modlili sa, šepkali si medzi sebou a dodávali tak celému večeru veľmi slávnostný ráz. Samozrejme, že sme cítili stratu a prežívali smútok, ale zároveň tu bol prítomný aj veľmi silný a úplne iný spodný prúd. Správa o tom, že Čogjal bol v jasnom svetle, sa očividne rozniesla. Uprostred smútku tu preto bola citeľná aj tichá hrdosť, dokonca slávnostná nálada z toho, že mal takú dobrú smrť. Príchod geše Wangpa privítali okamžitým úctivým stíšením. Zaujal svoje miesto na učiteľskom tróne – čo bolo vyvýšené miesto v prednej časti chrámu – a nechal 102
1400272-Synergie-Umeni prist-blok-SK-BC.indd 102
12.8.14 15:51
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS200245