Za oknami mojej kancelárie sa rozprestiera les. Rastú v ňom takmer dvestoročné borovice a mladšie duby, lipy a brezy. V korunách týchto stromov poletujú počas celého roka rôzne vtáky, ktoré tu hľadajú potravu. Z času na čas si blízko okenného parapetu urobí hniezdo hrdlička a v dutine spráchniveného kmeňa borovice sa usadí brhlík alebo kavka.
Toto pestré a čulé hemženie za oknom mi vnuklo nápad napísať knihu o stromoch a ich obyvateľoch.
Zvieratá obývajú každý kút lesa, od pôdy a koreňov, cez kmene a konáre, až po samé vrcholky stromov. Dokonca aj listy a plody stromov či kríkov prilákajú svojich návštevníkov. Pochutí si na nich malá húsenica, chrobák, ryšavka žltohrdlá, ale aj srna, ktorá je v porovnaní s ostatnými oveľa väčšia. Každú dutinu v kmeni duba počas rokov navštívi mnoho lesných zvierat. Raz je to rodina včiel, ďalší rok kuna, inokedy zase sova.
Medzi obyvateľmi lesa sú aj takí, ktorí si vždy vyberú len jeden konkrétny strom. Napríklad lykožrút smrekový sa vyskytuje výhradne pod kôrou smrekov. Tie si obľúbil aj ďateľ trojprstý, ktorý sa najradšej živí larvami a dospelými chrobákmi lykožrúta smrekového. Menej vyberavé sú živočíchy, ktoré sa živia plodmi kríkov a jedia najrôznejšie bobule, vrátane tých, ktoré sú pre človeka jedovaté.
Hrdinami tejto knihy sú stromy a kríky, ktoré u nás rastú od nepamäti, ale aj tie, ktoré k nám prišli z iných kútov sveta a v našom klimatickom pásme si našli trvalý domov. Medzi ich obyvateľov som zaradil najmä tie organizmy, ktorým konkrétny druh rastliny poskytuje úkryt alebo potravu najčastejšie.
Tento zoznam by pravdepodobne mohol byť rozsiahlejší, pretože sa zistilo, že u nás sa vyskytuje viac ako 36 000 živočíšnych druhov, pričom väčšinu z nich tvorí hmyz!
Register zvierat si môže každý rozšíriť sám, stačí venovať nejaký čas pozorovaniu stromov a kríkov vo svojom okolí. K tomu vás srdečne pozývam - rovnako ako k čítaniu tejto knihy!
ĎATEĽ TROJPRSTÝ MÁ RÁD PRETOŽESMREKY, NA NICH NACHÁDZA POTRAVU
Okolo bazy čiernej nemožno prejsť bez povšimnutia. Na jar, v čase kvitnutia, uchvacuje svojimi snehobielymi kvetmi, ktoré pripomínajú otvorené dáždniky. V skutočnosti sú zložené z mnohých drobných kvietkov s výraznou voňou, ktorá priťahuje roje hmyzu zbierajúceho nektár. Neskôr sa kvety zmenia na okrúhle bobule, ktoré sú spočiatku zelené, ale po dozretí získavajú tmavú fialovo-čiernu farbu. Obsahujú veľa vitamínu C a zvykne sa z nich pripravovať lahodná šťava. Pri zbere však treba byť opatrný, pretože roztlačené plody dokážu poriadne zafarbiť ruky aj oblečenie!
LISTY BAZY ČIERNEJ SA NAJČASTEJŠIE
SKLADAJÚ Z PIATICH LÍSTKOV S PÍLKOVITÝM
OKRAJOM; PRI PODRVENÍ VYDÁVAJÚ NEPRÍJEMNÝ ZÁPACH.
DROBNÉ BIELE KVETY SÚ ZOSKUPENÉ
DO NÁDHERNÝCH MNOHORAMENNÝCH VRCHOLÍKOV.
PLODY BAZY POZOSTÁVAJÚ Z MNOHÝCH ČIERNYCH BOBULIEK, NAZÝVANÝCH BAZY. TIETO KÔSTKOVICE OBSAHUJÚ NIEKOĽKO SEMIENOK.
Hoci majú plody bazy nevýraznú chuť, vtákom to vôbec neprekáža. Rovnako ako aj srny, zajace a drobné hlodavce, jej vetvičky milujú. Vetvy bazy sú vo vnútri duté.
Kde rastie?
Baza čierna rastie na celom území Českej republiky, najmä vo vlhkých pôdach. V lesoch je častým hosťom zamokrených jelšín a vyskytuje sa aj na okrajoch vidieckych záhrad.
PLODY BAZY SPESTRUJÚ
JEDÁLNIČEK DROZDOVI,
KTORÝ SA ŽIVÍ NAJMÄ
HMYZOM, SLIMÁKMI
A DÁŽĎOVKAMI. ABY
UTÍŠIL SVOJ VEČNÝ
HLAD, SVIŽNE
VYŤAHUJE ZO ZEME
DÁŽĎOVKY, KTORÉ
SA PRED NÍM SNAŽIA
Ucho
Judášovo
UTIECŤ.
Drozd – čierny lakomec
Jeden z najväčších milovníkov bazy čiernej je drozd, ktorý sa bežne vyskytuje v našich lesoch a parkoch. Neraz si hniezdo stavia priamo v hustej korune bazy, a tak má špajzu priamo na dosah... zobáka! Samčeka drozda ľahko spoznáte podľa jeho výrazného čierneho peria, žltého zobáka a žltých krúžkov okolo očí. Charakteristický je aj jeho melodický hlas. Hniezdo si stavia z vetvičiek, machu, trávy a listov, do ktorého samička, sfarbená do sivohneda, kladie modrasté vajíčka. Mláďatá sa môžu liahnuť 2- až 3-krát do roka.
Častým obyvateľom bazy čiernej je ucho Judášovo. Objavuje sa na jej kmeni a konároch a tvorí veľké zvlnené útvary pripomínajúce lastúry. Je jedlé a v Číne aj Japonsku sa považuje za veľ kú delikatesu. Nájdeme ju nielen na živých konároch bazy, ale aj na tých, ktoré už odumreli.
UCHO JUDÁŠOVO MOŽNO POZOROVAŤ NA KMENI
PLODY BAZY ČIERNEJ
HNIEZDO DROZDA
BAZY PO CELÝ ROK, DOKONCA AJ V ZIME. 9
SAMIČKA DROZDA
S ULOVENOU DÁŽĎOVKOU
BETULA VERRUCOSA
Doba kvitnutia: IV
Doba dozrievania: VII – VIII
Výška: do 35 m
Vek: do 200 rokov
BREZA JE KRÁSNY STROM S BIELOU
KÔROU. Z JEJ KMEŇA SA NA ZAČIATKU
JARI ZÍSKAVA ŠŤAVA, NAZÝVANÁ BREZOVÉ SLZY.
BREZA PREVISNUTÁ
Breza previsnutá je vďaka svojej bielej kôre jedným z najznámejších stromov. Najkrajšie pôsobí na jar, keď snehobiely kmeň kontrastuje so svetlozelenou farbou listov. Vtedy je skutočnou ozdobou krajiny. Jej tenké konáre splývajú smerom nadol a jemne sa kolíšu vo vetre. Hovorí sa jej aj breza bradavičnatá, pretože mladé vetvičky sú pokryté drobnými svetlými žliazkami, ktoré pripomínajú bradavice.
Kôra brezy sa odlupuje vo veľkých plátoch a je možné na ňu písať ako na papier. Občas môžeme natrafiť aj na brezu tmavú alebo čiernu, ale tá sa u nás vyskytuje zriedkavo.
VAJCOVITÉ LISTY
BREZY MAJÚ
PÍLKOVITÉ OKRAJE
PLODY BREZY
SÚ NAŽKY
SO ŠUPINAMI
Kde rastie?
KVETY SAMIČIE (VZPRIAMENÉ)
VETROSPRAŠNÉ KVETY
SÚ USPORIADANÉ V JAHŇADÁCH
KVETY SAMČIE (PREVÍSAJÚCE)
Breza nie je vyberavá, možno ju nájsť takmer všade, dokonca aj v chudobnom piesčitom podloží. Na svoj rast potrebuje dostatok svetla a je mimoriadne odolná voči mrazom. Aj preto sa jej hovorí pioniersky strom, pretože rovnako ako pionieri osídľuje nové oblasti. Les, v ktorom rastú iba brezy, sa nazýva brezina.
Šedovlasý lišajník
Lišajníky, medzi ktoré patrí aj bradatec obyčajný, sú organizmy vznikajúce spojením riasy a huby. Predstavujú dokonalý príklad spolupráce medzi živými organizmami. Spolupráce takej dokonalej, že spolu vytvárajú úplne nový organizmus – lišajník!
Bradatce rastú na kôre rozmanitých druhov stromov, často práve na breze, ktorá taktiež vyhľadáva dobre osvetlené miesta. Telo bradatca, známe aj pod názvom krakonošove fúzy, má podlhovastý tvar, svetlozelenú farbu a môže dorásť až do dĺžky 30 cm.
BRADATEC SVOJÍM VZHĽADOM TROCHU PRIPOMÍNA ROZSTRAPATENÉ
FÚZY. PODOBNE AKO INÉ DRUHY LIŠAJNÍKOV PATRÍ MEDZI KRITICKY OHROZENÉ.
BREZOVNÍK JE PRÍČINOU HNILOBY
BREZOVÉHO DREVA. AK VYRASTIE
NA ŽIVEJ BREZE, MÔŽE ZAPRÍČINIŤ
JEJ ÚHYN.
Brezovník obyčajný
Táto huba je drevokazná. Má polkruhovitý klobúk, ktorý je z vrchnej strany svetlohnedý, zospodu belavý. V lete a na jeseň rastie na brezách, hoci odumreté plody zostávajú na kmeňoch stromov dlhšie. Nie je jedlá, ale v minulosti sa využívala v liečiteľstve, napr. na zastavenie krvácania.
FAGUS SYLVATICA
Doba kvitnutia: IV – V
Doba dozrievania: IX – X
Výška: do 50 m
Vek: do 350 rokov
BUK LESNÝ
Objímali ste už niekedy kmeň buka? Jeho kôra je hladká a na dotyk príjemná. Na jar sú jeho listy jemné, svetlozelené a zospodu belavo chlpaté. Postupom času stmavnú na tmavozelenú. Hustá koruna buka poskytuje svojim návštevníkom úkryt pred spaľujúcim slnkom. Neraz som ho počas svojich výletov do hôr využil aj ja.
Buk bohato plodí raz za 5 až 10 rokov. Vtedy sa pod jeho korunou zbiehajú nielen diviaky a jelene, ale aj zástupy myší a hrabošov. Pre lesnú zver, ktorá miluje bukové plody, zvané bukvice, je to skutočné obdobie hodovania.
BUK MÁ SIVOSTRIEBORNÚ, NA DOTYK PRÍJEMNÚ HLADKÚ KÔRU.
SAMČIE PREVISNUTÉ JAHŇADY A SAMIČIE RUŽOVÉ KVETY RASTÚ ODDELENE, ALE NA JE DNOM STROME.
LESKLÉ LISTY MAJÚ ZVLNENÉ OKRAJE.
Kde rastie?
PLODY SÚ
TROJHRANNÉ
NAŽKY UKRYTÉ V OSTNATEJ ČIAŠKE.
Buk lesný rastie v nadmorských výškach od 300 do 1 000 m. Najviac bukových lesov nájdeme na Šumave, v Jizerských horách, Bielych Karpatoch a Podyjí. Bučiny sú najkrajšie na jeseň, keď sa listy sfarbia dočervena.
Byľomor bukový
S bukmi je spájaný nenápadný hmyz, byľomor bukový. Je to drobná muška podobná komárovi. Na jar kladú samičky vajíčka na púčiky bukových listov a z nich sa liahnu larvy. Tie uvoľňujú látku narušujúcu rast listu, čím vzniká útvar zvaný hálka, pripomínajúci štíhlu hlinenú nádobu. Jej hrubé steny larvu spoľahlivo chránia. Hálky postupne menia svoju farbu zo zelenej na červenú.
BYĽOMOR BUKOVÝ ŽIVOT STROMU NEOHROZUJE, ALE PRI MASÍVNOM VÝSKYTE MÔŽU BUKY HORŠIE RÁSŤ.
FUZÁČ ALPSKÝ PATRÍ
DO ČEĽADE FÚZAČOVITÉ,
CHARAKTERIZUJÚ HO DLHÉ
TYKADLÁ, KTORÉ SÚ U SAMCOV
DLHŠIE AKO ZVYŠOK TELA.
Krásny fuzáč
Fuzáč alpský je považovaný za jedného z najkrajších chrobákov našej fauny. Má blankytné krovky, na ktorých sa nachádza šesť čiernych škvŕn rôzneho tvaru. Čo ho ale spája s bukom? V lete a na začiatku jesene ho môžeme vidieť na kmeňoch starých bukov, pretože larvy fuzáča sa živia práve jeho drevom. Stretnúť ho je však veľká vzácnosť, pretože je chránený a obýva len niektoré regióny. Vyskytuje sa hojne v Malých Karpatoch, Bielych Karpatoch, Strážovských vrchoch, Slovenskom rudohorí, Malej aj Veľkej Fatre, vo Vihorláte a inde.
TAXUS BACCATA
Doba kvitnutia: III – V
Doba dozrievania: VIII – IX
Výška: do 25 m
Vek: do 2000 rokov
TISY SÚ DLHOVEKÉ STROMY. NA STARÝCH KMEŇOCH SA KÔRA SFARBUJE DO ČERVENOHNEDA A ODLUPUJE SA.
TIS OBYČAJNÝ
Tis obyčajný vzbudzuje rešpekt svojou dlhovekosťou. Najväčší výskyt v Európe má práve na Slovensku v Harmaneckej doline, kde rastie cca 200–300 tisíc tisov.
Na jednom strome rastú buď samčie, alebo samičie kvety, pričom plody dozrievajú iba na samičích rastlinách. Tvoria ich semená ukryté v červených dužinatých bobuliach, tzv. mieškoch, ktoré sú jedinou nejedovatou časťou stromu. Všetky ostatné časti tisu, teda ihličie, semená a ratolesti, sú prudko jedovaté. Kvety tisu kvitnú skoro a opeľuje ich vietor.
SEMENÁ TISU
SÚ OBALENÉ
ČERVENÝM MIEŠKOM.
IHLICE TISU SÚ LESKLÉ, TMAVOZELENÉ A Z O SPODNEJ STRANY ŽLTKASTÉ.
MALÉ SAMIČIE KVETY PRIPOMÍNAJÚ PÚČIKY LISTOV.
Kde rastie?
SAMČIE KVETY TVORIA ŽLTÉ
ŠIŠTICE, KTORÉ NAJČASTEJŠIE
VYRASTAJÚ NA DOLNEJ STRANE RATOLESTÍ.
Strom dobre prosperuje v tieni iných stromov, v listnatých aj zmiešaných lesoch a aj v horách. V parkoch a záhradách sa často vysádza ako ozdobný strom. V prírode je jeho výskyt zriedkavý a je chráneným druhom. Prvý zákaz jeho výrubu vydal približne pred 600 rokmi kráľ Vladislav Jagelovský, aby zabezpečil jeho vzácne drevo pre potreby štátu. V minulosti sa z neho zhotovovali luky a kopije.
BRHLÍK SI DUTINY SÁM
NEVYTVÁRA, OBSADZUJE
TIE, KTORÉ VYTVORILI
ĎATLE. POKIAĽ JE PRE
NEHO VSTUPNÝ OTVOR
PRÍLIŠ VEĽKÝ, OBLEPUJE
SI HO HLINOU, KTORÁ
PO STVRDNUTÍ DUTINU
OCHRÁNI PRED DRAVCAMI.
BRHLÍKY V ZIME NEODLIETAJÚ. VYZNAČUJÚ SA
SCHOPNOSŤOU
POHYBU PO
KMENI STROMU
ČERVENÉ PLODY TISU
NA JESEŇ A V ZIME PREVLÁDAJÚ V JE DÁLNIČKU BRHLÍKA SEMENÁ, VRÁTANE TÝCH Z T ISU.
HLAVOU DOLE.
Brhlík – dlhozobý stromolez
V lese okolo mojej kancelárie rastie niekoľko tisov. Často na nich pozorujem brhlíky, milovníkov ich plodov, ktoré hniezdia v okolitých dutinách. Brhlík je nádherne sfarbený. Má modrosivý kabátik a krídla, hrdzavohnedé bruško a čierny pásik cez oči. Je ľahko rozpoznateľný podľa zavalitého tela, krátkeho chvostíka a dlhého zobáka, ktorým vyťahuje hmyz zo štrbín v kôre stromov.
ČERVIENKA NA ZIMU
ODLIETA, ALE OD JARI DO JESENE OBVYKLE STAČÍ VYCHOVAŤ DVE ZNÁŠKY MLÁĎAT.
Červienka – talentovaná speváčka
Červienka nádherne spieva, jej hlas je zvonivý a príjemný pre ucho. Živí sa predovšetkým hmyzom, ale v čase hniezdenia si rada pochutí aj na semenách, vrátane semien tisu. Žije v lesoch a parkoch s bohatým lesným a krovinatým podrastom. Hniezdo si stavia pri zemi, skryté pod nízkymi previsnutými konármi kríkov a stromov. Môžu to byť aj tisy, hoci tie sa dnes vyskytujú zriedka.
PADUS AVIUM
Doba kvitnutia: IV – V
Doba dozrievania: VII – VIII
Výška: do 15 m
Vek: do 80 rokov
ČREMCHA JE NÁDHERNÝ
KER, ALEBO DOKONCA MENŠÍ STROM, S VÝRAZNÝM KMEŇOM A KORUNOU.
ČREMCHA OBYČAJNÁ
Na jar čremchu spoznáte nielen voľným okom, ale aj čuchom. Jej bohaté biele kvety uvoľňujú omamnú vôňu, ktorá nemusí byť každému príjemná. Podobne voňajú aj listy rozdrvené v dlaniach.
Plody kríka sú jedlé a hoci majú trpkú chuť, mnohým vtákom a cicavcom to vôbec nevadí. Kvety čremchy poskytujú veľa nektáru, a preto sú obklopované včelami, čmeliakmi, motýľmi a iným hmyzom. Navyše je výnimočný tým, že vytvára látku, ktorá dokáže zabíjať baktérie spôsobujúce choroby, čo vzbudzuje záujem lekárov a farmaceutov.
ČIERNE PLODY
ČREMCHY S KÔSTKOU
VO VNÚTRI SÚ JEDLÉ, HOCI MAJÚ TRPKÚ
CHUŤ.
VAJCOVITÉ, OSTRO
ZAŠPICATENÉ LISTY
S PÍLKOVITÝM
OKRAJOM DOSAHUJÚ
DĹŽKU 6 AŽ 12 cm.
Kde rastie?
Čremcha rastie vo vlhkých listnatých lesoch, napríklad v jelšinách, často na brehoch riek a potokov. V máji je obsypaná bielymi kvetmi, ktoré vyzerajú impozantne.
SILNE VOŇAJÚCE KVETY SÚ USPORIADANÉ DO PREVISNUTÝCH STRAPCOV.
DOSPELÉ MOTÝLE STUŽKAVCA
SLIVKOVÉHO MAJÚ KRÁSNE SFARBENIE
ZADNÝCH KRÍDIEL TVORENÉ KOMBINÁCIOU
ŽLTÝCH A ČIERNYCH ŠKVŔN.
Stužkavec –nočný motýľ
Húsenice stužkavca slivkového, vzácneho nočného motýľa, sa na jar živia mladými listami čremchy, ale aj hlohu, hrušiek a sliviek. Môžete ich ľahko spoznať podľa ostrého hrotu vyrastajúceho na chrbte.
HRABOŠ MOČIARNY, MALÝ HLODAVEC, S CHUŤOU KONZUMUJE SPADNUTÉ PLODY ČREMCHY.
Hraboš močiarny
Plody čremchy, ktoré na jeseň opadávajú, predstavujú pochúťku pre mnohé druhy zvierat. Medzi ne patrí aj hraboš močiarny, malý hlodavec obývajúci lesy, ich okraje a lúky. Najčastejšie sa živí koreňmi a bobuľami rastlín alebo ich mladými výhonkami. Kto by však odolal plodom čremchy, ktoré sú plné vitamínov?
HRABOŠE OBÝVAJÚ NORY ALEBO HNIEZDA ZLEPENÉ Z LÍSTIA
A TRÁV V PODRASTOCH. POČAS ROKA RODIA MLÁĎATÁ, KTORÉ SA VEĽMI RÝCHLO OSAMOSTATŇUJÚ.
CERASUS AVIUM
Doba kvitnutia: IV – V
Doba dozrievania: VII – VIII
Výška: do 25 m
Vek: do 150 rokov
STROM ČEREŠNE VTÁČEJ MÁ
ČERVENOHNEDÚ KÔRU, KTORÁ
SA ODLUPUJE V TENKÝCH PÁSOCH, A ŠIROKÚ KORUNU.
TMAVOČERVENÉ PLODY
S KÔSTKOU VO VNÚTRI
SÚ POCHÚŤKOU VTÁKOV.
ČEREŠŇA VTÁČIA
V záhrade môjho dedka na kraji lesa rástla na dvore obrovská čerešňa vtáčia. Jej malé a horké plody ma vôbec nelákali, o to viac, že sa hneď za domom rozprestieral sad plný nádherných čerešní, višní, jabĺk a hrušiek. Avšak v auguste, keď jej plody dosiahli plnú zrelosť a takmer sčerneli, boli celkom chutné.
Čerešňa vtáčia alebo obecná sa tiež nazýva čerešňa vtáčnica alebo čerešňa vrabčiarka. Strom je veľmi cenený pre krásne drevo červenohnedej farby, ktoré sa používa hlavne na výrobu nábytku a rámov na obrazy.
LISTY SÚ ELIPSOVITÉ, DO ŠPIČKY, S PÍLKOVITÝM OKRAJOM.
Kde rastie?
BIELE KVETY S PIATIMI OKVETNÝMI LÍSTKAMI
NA JAR BOHATO OBSYPÚ KONÁRE.
Čerešňa vtáčia rastie v zmiešaných a listnatých lesoch, najčastejšie tam, kde má dostatok svetla. Na jar pôsobia bohato zakvitnuté čerešne nádherne na pozadí tmavej zelene jedlí a svetlého lístia bukov. Takýto obraz si pamätám z výletov po Nízkych Beskydách.
