Page 1


YOUCAT PO

KATECHIZMUS PRE

SLOVENSKY

KATOLÍCKEJ CIRKVI MLADÝCH

S predhovorom pápeža Benedikta XVI.

KA R M ELITÁN S K E

NAKLADATEĽSTVO

BRATISLAVA

2011


/


Nihil obstat (originálny text): Rakúska biskupská konferencia, 3. marca 2010 NihiLobstat (slovenský text): Prof. ThDr. Jozef Krupa, PhD.-cenzor Imprimatur: Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis. Bratislavae, die 26 Maii 2 0 1 1 , Nr. 2 2 1 1 / 2 0 1 1 © Pattloch Verlag GmbH & Co. KG, Miinchen, 2011 Slovák edition © Karmelitánske nakladateľstvo, s. r. o., Bratislava 2011 ISBN 978-80-89231-93-5

Pokyny pre čitateľa Katechizmus pre mladých približuje jazykom mladých súhrn katolíckej viery, tak ako ju predkladá Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) z roku 1997, pričom nemá v úmysle bezpodmienečne vyčerpať celý jeho obsah. Kniha je zostavená formou otázok a odpovedí, za každou odpoveďou sú v hranatých zátvorkách pripojené číselné odkazy na články v KKC na ďalšie upresnenie a prehĺbenie. Komentár, ktorý nasleduje, má čitateľovi poskytnúť dodatočnú pomoc, aby do­ kázal lepšie pochopiť danú otázku a jej význam pre vlastný život. Okrem toho Katechizmus pre mladých ponúka v stĺpci na okraji doplňujúce texty, ako sú defi­ nície, citáty zo Svätého písma, citáty svätých a citáty spoľahlivých učiteľov viery ako aj citáty známych vedcov a spisovateľov. Na konci knihy sa nachádza vecný register, ktorý umožňuje ľahko si vyhľadať konkrétne miesta v texte.

Značky a ich význam: citát zo Svätého písma y? Z

citát svätca alebo kresťanského autora definícia odkaz na ďalšie texty v Youcat


OBSAH PREDHOVOR

*

List pápeža Benedikta X V I . mladým PRVÝ DIEL

V čo veríme Prečo môžeme veriť 14 | My ľudia sme otvorení pre Boha 14 Boh ide nám Ľuďom v ústrety 16 | Ľudia odpovedajú Bohu 25 Kresťanské vyznanie viery 28 | Verím v B o h a , Otca 30 Verím v Ježiša Krista 5 1 | Verím v Ducha Svätého 73 Verím v s v ä t ú , katolícku Cirkev 77 DRUHÝ DIEL

Ako slávime kresťanské tajomstvá Boh v nás koná prostredníctvom posvätných znakov 102 Boh a posvätná liturgia 104 | Ako slávime sviatosti 108 Sviatosti uvádzania do kresťanského života (krst, birmovanie a Eucharistia) 116 | Sviatosti uzdravenia (sviatosť zmierenia a sviatosť chorých) 133 | Sviatosti služby spoločenstvu (sviatosť posvätného stavu a sviatosť manželstva) 143 | Ďalšie liturgické slávenia 156 TRETÍ DIEL

Život v Kristovi Prečo sme na svete, čo by sme mali robiť a ako nám pri tom pomáha Duch Svätý 162 | Dôstojnosť človeka 162 | Ľudské spoločenstvo 180 Cirkev 190 | Desatoro 192 | Milovať budeš Pána, svojho B o h a , celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou 194 Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého 202 ŠTVRTÝ DIEL

Ako sa máme modliť Modlitba v živote kresťana 258 | Modlitba: Boh nám chce byť nablízku 258 | Pramene modlitby 270 | Cesta modlitby 274 Modlitba Pána: Otče náš 280 PRÍLOHA

Vecný register 288 Definície 298 Biblické skratky 299 Skratky koncilových dokumentov a ďalších prameňov 300 Poďakovanie 3 0 1


PREDHOVOR PÁPEŽA B E N E D I K T A X V I .

„Milí mladí priatelia! Dnes vám odporúčam, aby ste si prečítali mimoriadnu publi­ káciu. Mimoriadnu svojím o b s a h o m , ale aj s p ô s o b o m , ktorým vznikla. A práve o j e j vzniku vám chcem trochu porozprávať, pretože až potom bude j a s n é , v čom spočíva jej výnimočnosť. Možno povedať, že vznikla z iného diela, ktorého zrod siaha do osemdesiatych rokov 2 0 . storočia. Bolo to ťažké obdobie pre Cirkev i pre spoločnosť na celom svete, v ktorom bolo nutné nájsť novú orientáciu a tak aj cestu do budúcnosti. Po Druhom vatikánskom koncile ( 1 9 6 2 - 1 9 6 5 ) a v zmenenej kultúrnej s i ­ tuácii m n o h í ľudia ani poriadne nevedeli, čomu teraz kresťa­ nia vlastne veria, čo Cirkev učí, či vôbec ešte môže niečo učiť a ako sa to dá všetko začleniť do kultúry, ktorá sa od základu zmenila. Nieje kresťanstvo samo osebe prekonané? Môže byť rozumný človek dnes ešte veriaci? Aj takéto otázky si kládli kresťania. Pápež Ján Pavol I I . urobil vtedy odvážne rozhodnutie. Uložil biskupom celého sveta ú l o h u , aby spoločne napísali k n i h u , v ktorej ponúknu odpovede na tieto otázky. Mne vtedy zveril úlohu koordinovať prácu jednotlivých biskupov a postarať sa o to, aby z jednotlivých príspevkov vznikla kniha - skutočná kniha, nielen akýsi zborník najrôznejších samostatných textov. Kniha síce mala mať staromódny názov Katechizmus

Katolíckej


cirkvi, svojím obsahom však mala byť nová a vzrušujúca. Mala jasne ukázať, čo dnes Katolícka cirkev verí a ako sa má človek učiť rozumnej viere. Táto úloha ma zaskočila. Musím sa priznať, že som p o c h y b o ­ v a l , či sa niečo také vôbec môže podariť. Môžu autori roztrú­ sení po všetkých kútoch sveta zostaviť spoločne k n i h u , ktorá sa bude dať čítať? Môžu ľudia žijúci nielen z e m e p i s n e , ale aj intelektuálne a duchovne na rôznych kontinentoch spoločne vytvoriť text vnútorne j e d n o t n ý a zároveň zrozumiteľný na každom kontinente? Napokon ani v y b r a n í biskupi si nemali j e d n o d u c h o sadnúť a písať ako individuálni autori, ale mali tvoriť text v spolupráci so svojimi spolubratmi a s miestnymi cirkvami. P r i z n á v a m , že ešte aj dnes mi to pripadá ako zázrak, že sa tento plán nakoniec p o d a r i l . Stretávali sme sa tri až štyri razy do roka a celý týždeň sme za­ nietene diskutovali o jednotlivých textoch, ktoré medzičasom objemné narastali. Najskôr bolo samozrejme potrebné z o s t a ­ viť štruktúru publikácie. Mala byť j e d n o d u c h á , aby jednotliví autori mohli dodávaťjasné príspevky a nemuseli komplikova­ ne vtesnávať svoje texty do zložitého s y s t é m u . Ide o rovnakú štruktúru, akú nájdete aj v tejto knihe. Prevzali sme ju j e d ­ noducho z katechetickej skúsenosti overenej storočiami: V čo veríme - Ako slávime kresťanské tajomstvá - Aký život máme v Kristovi - Ako sa máme modliť. Nechcem teraz rozoberať, ako sme sa vtedy pomaly predierali množstvom otázok, kým konečne vznikla kniha. V prípade takéhoto diela možno s a m o ­ zrejme niektoré alebo dokonca mnohé veci skritizovať. Každé ľudské dielo je nedokonalé a môže sa zlepšovať. Napriek tomu


sa podarilo vytvoriť významnú knihu. Je svedectvom jednoty v rôznosti. Z mnohých hlasov sa zrodil jeden zbor, pretože sme mali spoločnú partitúru viery, ktorá niesla Cirkev storočiami už od čias apoštolov. Prečo vám to všetko v y k l a d á m ? Pretože už pri z o s t a v o v a n í kni­ hy sme mali na pamäti, že sa od seba nelíšia len kontinenty a kultúry ich národov, ale že aj vnútri jednotlivých s p o l o č e n ­ stiev existujú rozličné „kontinenty": robotník rozmýšľa inak ako poľnohospodár, fyzik inak ako filológ, p o d n i k a t e ľ i n a k ako novinár, mladý človek inak ako starý. Uvažujúc nad týmito roz­ dielmi sme sa usilovali vžiť sa do jazyka a myslenia a hľadať takpovediac spoločný priestor pre rozličné sféry myslenia. Pri­ tom sme si čoraz viac uvedomovali, že text jednotlivých „pre­ kladov" potrebuje prerásť do týchto konkrétnych

životných

priestorov, aby sa dokázal dotýkať ľudí v ich vlastnom myslení a v aktuálnych otázkach. Na S v e t o v ý c h d ň o c h m l á d e ž e , či už v Ríme, Toronte, Kolíne alebo S y d n e y , sa schádzajú m l a d í ľudia z celého s v e t a , ktorí chcú veriť, ktorí hľadajú B o h a , ktorí milujú Krista a túžia ísť s p o l o č n o u c e s t o u . Práve v týchto s ú v i s l o s t i a c h sa zrodila m y š l i e n k a : Nemali by s m e sa pokúsiť preložiť Katolíckej

Katechizmus

cirkvi do jazyka m l a d ý c h ? Nemali by sme sa snažiť

preniesť jeho základné výpovede do jazyka dnešnej mládeže? N e p o c h y b n e aj medzi m l á d e ž o u d n e š n é h o sveta existuje m n o h o rozdielov. A preto v z n i k o l pod s t a r o s t l i v ý m v e d e n í m v i e d e n s k é h o arcibiskupa C h r i s t o p h a S c h o n b o r n a t a k z v a n ý YOUCAT pre m l á d e ž . D ú f a m , že kniha bude inšpirujúca a z a ­ ujme mladých ľudí.


M n o h í namietali: Dnešných mladých ľudí to nebude zaujímať. Nesúhlasím s tým a som si istý, že mám pravdu. Dnešní mladí ľudia nie sú takí povrchní, ako sa o nich tvrdí. Chcú vedieť, o čo v živote skutočne ide. Detektívka je n a p í n a v á , pretože nás vťa­ huje do o s u d u iných ľudí, a ten by sa mohol pokojne prihodiť aj nám. Aj táto kniha je napínavá, pretože nám rozpráva o našom vlastnom osude a hlboko sa dotýka každého z n á s . Preto vás povzbudzujem: Študujte katechizmus! Zo srdca si to želám. Katechizmus vám nebude vždy hrať do nôty. Nič vám nebude uľahčovať. Bude totiž od vás vyžadovať nový život. Bude vám predkladať posolstvo evanjelia ako „vzácnu

perlu"

(pórov. Mt 1 3 , 4 5 ) , za ktorú človek musí dať úplne všetko. Pre­ to vás p r o s í m : Študujte katechizmus vášnivo a vytrvalo! Obe­ tujte na to celý život! Študujte ho v tichu svojej izby, čítajte ho vo dvojici, na stretnutí s priateľmi, vytvárajte študijné krúžky a siete, podeľte sa o svoj názor na internete. Využívajte všetky spôsoby na dialóg o viere! Mali by ste vedieť, čomu veríte. Mali by ste poznať svoju vie­ ru rovnako dôkladne, ako pozná IT-odborník operačný systém svojho počítača. Mali by ste svojej viere porozumieť tak, ako rozumie dobrý hudobník dielu, ktoré hrá. Vo svojej viere by ste mali byť zakorenení oveľa hlbšie ako generácia vašich rodičov, aby ste dokázali účinne a rozhodne čeliť výzvam a pokušeniam dnešnej doby. Potrebujete Božiu pomoc, ak nechcete, aby vaša viera vyschla ako kvapka rosy na s l n k u , ak nechcete podľahnúť lákadlám k o n z u m u , ak sa vaša láska nemá utopiť v p o r n o g r a ­ fii, ak nechcete zradiť slabých a nechať n a p o s p a s svojmu o s u ­ du nevinné obete.


S k ô r ako sa teda pustíte do h o r l i v é h o š t ú d i a k a t e c h i z m u , chcem sa s vami podeliť ešte o jednu záležitosť: Všetci d o b ­ re viete, ako hlboko bolo spoločenstvo veriacich v poslednom čase zasiahnuté útokmi Zlého, prenikaním hriechu do samé­ ho v n ú t r a , áno - do s a m é h o srdca Cirkvi. Neskrývajte sa pred B o ž o u t v á r o u p o d t o u t o z á m i e n k o u ! Vy sami ste K r i s t o v o telo, vy sami tvoríte Cirkev! Vnášajte neuhasiteľný oheň s v o ­ jej lásky do Cirkvi, aj keď ľudia akokoľvek znetvorili jej tvár! „V horlivosti

neochabujte,

buďte vrúcneho ducha, slúžte

Páno­

vi" (Ri m 1 2 , 1 1 ) . Keď sa Izrael kedysi ocitol na samom dne svojej existencie, Boh nezavolal na pomoc velikánov a vážené o s o b n o s t i , ale mladíka menom Jeremiáš. Jeremiáš si u v e d o m o v a l , že úloha je nad jeho sily: „Ach, Paine, veď neviem hovoriť, mladučký {Jer 1 , 6 ) . No Boh sa nenechal zmiasť: „Nehovor: som', lebo pôjdeš všade, kam ťa pošlem, prikážem"

a povieš všetko, čo ti

(Jer 1 , 7 ) .

Žehnám v á s a každý deň sa za vás všetkých modlím.

Benedictus P P X V I

som"

,Mladučký


V čo veríme i

165

Prečo môžeme veriť 14 My Ľudia sme otvorení pre Boha 14 Boh ide nám Ľuďom v ústrety 16 Ľudia odpovedajú Bohu 25 Kresťanské vyznanie viery 28 Verím v Boha Otca 30 Verím v Ježiša Krista 5 1 Verím v Ducha Svätého 73 Verím v s v ä t ú , katolícku Cirkev 77


Boh chce, aby

<£>

boli všetci ľudia

PRVÁ Č A S Ť < ^

Prečo môžeme veriť

spasenia poznali pravdu. 1 Tím 2, 4

i

Prečo sme na zemi?

Na zemi sme preto, aby sme poznali a milovali Ľudia ľudské záležitosti musíme poznať, aby sme ich mohli milovať. Boha a Božie záležitosti musíme milovať, aby sme ich mohli poznať. BLAISE PASCAL

Boha, konali podľa jeho vôle dobro a jedného dňa prišli do neba. [1 - 3,

358]

Byť človekom z n a m e n á prichádzať od B o h a a s m e r o ­ vať k B o h u . N e p o c h á d z a m e od našich rodičov. P o c h á d z a m e od B o h a , u ktorého je v š e t k o šťastie neba a zeme a ktorý nás očakáva vo svojej večnej

(1623 - 1662, francúzsky

bezhraničnej b l a ž e n o s t i . M e d z i t ý m žijeme na tejto

matematík a filozof)

z e m i . Niekedy cítime blízkosť n á š h o S t v o r i t e ľ a , často ju v š a k necítime v ô b e c . A b y sme našli cestu d o m o v , p o s l a l nám B o h s v o j h o S y n a , ktorý nás

Boh je láska.

o s l o b o d i l od h r i e c h u , v y t r h o l nás zo v š e t k é h o zla

1 Jn4,16b

a n e o m y l n e nás vedie ku s k u t o č n é m u ž i v o t u . On je „ cesta, pravda a život " ( J / 7 1 6 , 6 ) .

-» 2 8 5

Mierou Lásky je láska bez miery. SV. FRANTIŠEK SALESKÝ

2

Prečo nás Boh

stvoril?

Boh nás stvoril zo slobodnej a nezištnej lásky. [1 - 3]

(1567 - 1622, biskup, zakladateľ rehole a učiteľ Cirkvi)

y y

Keď človek miluje, z j e h o srdca „ k y p í " š ť a s t i e . 0 s v o ­ ju radosť by sa rád podelil s i n ý m i . To má od svojho

Láska je radosť

S t v o r i t e ľ a . Hoci je Boh t a j o m s t v o m , môžeme o ňom

z dobra; dobro je zasa

rozmýšľať a hovoriť ľ u d s k y . S t v o r i l nás z „ p r e b y t k u "

jediný dôvod lásky.

svojej lásky. 0 svoju n e k o n e č n ú lásku sa chce deliť

Milovať znamená chcieť

s n a m i , s t v o r e n i a m i svojej l á s k y .

inému preukázať dobro. SV. TOMÁŠ AKVINSKÝ <3> PRVÁ KAPITOLA < 5 >

(1225 - 1274, vedúca

My ľudia sme otvorení pre Boha

duchovná osobnosť stredoveku, učiteľ Cirkvi a veľký teológ)

3

Prečo hľadáme

Boha?

Boh nám vložil do srdca túžbu, aby sme ho hľadali a našli. Sv. Augustín hovorí: „Stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe." Túto túžbu po Bohu nazývame -> N Á B O Ž E N S T V O M . [27 -

30]

Pre človeka je p r i r o d z e n é , že hľadá B o h a . Celé j e h o úsilie o pravdu a šťastie je n a p o k o n h ľ a d a n í m t o h o ,


NÁBOŽENSTVO Náboženstvom môžeme vo všeobecnosti označiť vzťah k božským skutočnostiam. Náboženský človek poznáva niečo božské ako moc, ktorá stvorila jeho i svet, od ktorej je závislý a ku ktorej sa obracia. Takto oslovený človek sa usiluje tomuto božskému princípu

Ifí ,

zapáčiť a vzdávať mu česť spôsobom svojho života.

Prameňom kresťanskej radosti je istota, že Boh nás miluje a že Stvoriteľ miluje osobne každého z nás... náruživou a vernou láskou, ktorá je väčšia ako naša nevernosť

14

a naše hriechy, miluje

15

nás odpúšťajúcou láskou. BENEDIKT X V I . , l . j ú n a 2006

čo ho absolútne absolútne

n e s i e , absolútne

uspokojuje,

p o h ý n a . Človek je až v t e d y sám s e b o u , keď

nájde B o h a . „Kto hľadá p r a v d u , v e d o m e či n e v e d o m e hľadá B o h a (sv. Edita S t e i n o v á ) .

-» 5 , 2 8 1 - 2 8 5

Aby (ľudia) hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nieje ďaleko. Lebo v ňom

4

Môžeme poznať existenciu

Boha

rozumom?

Áno, ľudský rozum môže s istotou poznávať Boha. [31 - 3 6 , 4 4 - 4 7 ] Svet nemôže mať svoj pôvod a cieľ sám v sebe. Vo všet­ kom, čo existuje, sa skrýva viac, ako je na prvý pohľad zrejmé. Poriadok, krása a rozvoj sveta presahujú seba a poukazujú na B o h a . Každý človek je otvorený pre p r a v d u , dobro a k r á s u . Vo svojom v n ú t r i počuje hlas svojho s v e d o m i a , ktoré ho nabáda na dobré a v y s t r í h a ho pred z l ý m . Kto múdro kráča v t ý c h t o šľapajach, nájde B o h a .

žijeme, hýbeme sa a sme. Sk 17, 27 - 28a


Najvznešenejšia

5

si La človeka je rozum.

Prečo teda ľudia popierajú

Boha, keď ho

môžu

p ozn a ť rozum o m ?

Najvyšší ciel rozumu je poznanie Boha.

Spoznať neviditeľného Boha je veľkou úlohou

SV. ALBERT VEĽKÝ

ľudského ducha. Mnohí sa jej zľaknú. Mnohí nechcú

(okolo 1 2 0 0 -

1280,

dominikán, polyhistor, učiteľ Cirkvi a jeden z najväčších teológov)

poznať Boha aj preto, lebo by potom museli zmeniť svoj život. Kto hovorí, že otázka Boha nemá zmysel, zjednodušuje si to. [37 - 38]

99

A tak si Ľudia

v takýchto veciach radi

6

to, čo si neželajú, aby bolo pravdivé.

Možno vôbec Boha vtesnať do pojmov? o ňom hovoriť

nahovárajú, že je mylné alebo aspoň pochybné

-> 357

Možno

zmysluplne?

Hoci sme my ľudia obmedzenia nekonečnú Božiu veľkosť nikdy nevtesnáme do pojmov, môžeme aj tak náležité hovoriť o Bohu.

PIUS X I I . ,

Humanigeneris

[39 - 4 3 ,

48]

Na t o , aby sme v y j a d r i l i niečo o B o h u , p o u ž í v a m e Ak je niečo nepochopiteľné, vôbec to neznamená, že je to menej pravdivé.

nedokonalé obrazy a obmedzené vyjadrenia. Každé s l o v o o B o h u s v e d č í o t o m , že náš j a z y k n e d o r á s t o l na v e ľ k o s ť B o h a . Preto m u s í m e naše r o z p r á v a n i e o B o h u n e u s t á l e očisťovať a z d o k o ­

BLAISE PASCAL

naľovať.

<Z> DRUHÁ KAPITOLA < S >

Medzi Stvoriteľom a stvorením nemožno

Boh ide nám ľudom v ústrety

vidieť nejakú podobnosť, ktorá by zároveň nebola ešte väčšou nepodob-

7

nosťou. Štvrtý lateránsky koncil, 1215

Prečo sa Boh musel zjaviť, aby sme aký

vedeli,

je?

Človek môže rozumom poznať, že Boh existuje, nie však, aký naozaj je. Boh však túžil, aby sme ho poznali, a preto zjavil seba samého. [50-

53, 6 8 -

69]

Boh sa nám nemusel zjaviť, a predsa to urobil z lásky. P o d o b n e ako v láskyplnom ľudskom vzťahu môžeme poznať milovanú o s o b u , až keď nám otvorí svoje srdce, tak aj o najhlbších Božích myšlienkach sa dozvedáme vďaka t o m u , že sa nám večný a tajomný Boh z lásky otvoril. B o h hovoril k ľuďom od o k a m i h u stvorenia po celé dejiny praotcov až k d o k o n a l é m u -> Z J A V E N I U S A VO svojom S y n o v i


Ježišovi Kristovi. V ňom nám vylial svoje srdce a raz navždy zjavil svoju najvnútornejšiu

podstatu.

Boh sa vo svojej dobrote a múdrosti rozhodol zjaviť seba samého a oznámiť

8

Ako sa Boh zjavuje v Starom

zákone?

tajomstvo svojej vôle (pórov. Ef 1 , 9 ) , že ľudia

Boh sa v ->STAROM Z Á K O N E dáva poznať ako ten, kto­ rý z lásky stvoril svet aj človeka, a ako ten, ktorý zachováva vernosť dokonca aj potom, keď sa človek hriechom od neho odvrátil. [54 - 64, 70 - 72]

majú prostredníctvom Krista, Slova, ktoré sa stalo telom, v Duchu Svätom prístup k Otcovi . a stávajú sa účastnými

Boh sa dáva poznať v d e j i n á c h . S N o e m o m uzatvára

na božskej prirodzenosti.

z m l u v u na z á c h r a n u v š e t k ý c h ž i v ý c h b y t o s t í .

Druhý vatikánsky koncil, DV

A b r a h á m a p o v o l á v a , aby ho u s t a n o v i l za „otca mnohých

národov"

„všetky pokolenia

(Gn 17, 5) a p o ž e h n a l v ňom zeme" (Gn 12, 3 ) . Národ I z r a e l ,

ktorý p o v s t a l z A b r a h á m a , sa s t á v a o s o b i t n ý m B o ž í m vlastníctvom.

B o h sa predstavuje M o j ž i š o v i svojím

v l a s t n ý m m e n o m . J e h o t a j o m n é meno mrr najčastejšie prepisuje ako

sa

J A H V E a znamená

ZJAVENIE Zjavenie znamená, že Boh sa otvára, zjavuje sa a zo svojho slobodného rozhodnutia hovorí k svetu.

„Ja som, ktorý som" (Ex 3, 1 4 ) . Vyslobodzuje Izrael z egyptského otroctva, na Sinaji s ním Mojžišovým prostredníctvom uzatvára zmluvu a dáva mu Z á k o n . Boh neustále posiela svojmu národu prorokov, aby ho

Šťastie, ktoré hľadáte, šťastie, na ktoré

vyzývali k obráteniu a k o b n o v e n i u zmluvy. Proroci

máte právo, má meno

o h l a s u j ú , že Boh chce uzatvoriť novú a večnú z m l u v u ,

a tvár: je to Ježiš

ktorá bude mať za následok radikálnu o b n o v u a definitívnu s p á s u . Táto zmluva sa týka všetkých ľudí.

Nazaretský. BENEDIKT X V I . , 18.augusta 2005

9

Čo zjavil Boh o sebe, keď k nám poslal svojho Syna ? INKARNACIA

Boh nám v Ježišovi Kristovi zjavil celú hĺbku svojej milosrdnej lásky. [65 - 66, 73]

(z lat. caro, carnis = mäso, telo, vtelenie): Skutočnosť, že Boh sa

V Ježišovi Kristovi sa neviditeľný Boh stáva viditeľ­

stal človekom v Ježišovi

ným. Stáva sa človekom, ako sme my. Ukazuje n á m ,

Kristovi. Je to základ

ako ďaleko siaha Božia l á s k a : Boh na seba berie celé

kresťanskej viery

bremeno nášho života. Po všetkých cestách kráča

a nádeje na spásu

spolu s n a m i . Zostáva s nami v našej o p u s t e n o s t i , v našom utrpení a v našom strachu pred smrťou. Je t a m , kde už my ďalej nevládzeme, aby nám otvoril dvere do života.

10

-> 3 1 4

Povedalo sa v Ježišovi ňom zjavenie

Kristovi

pokračuje?

všetko alebo po

človeka.


V Ježišovi Kristovi

V Ježišovi Kristovi prišiel na svet sám Boh. On je

Boh prijal Ľudskú podobu

posledným Božím slovom. Počúvajú ho ľudia

a stal sa naším priateľom

všetkých dôb a tak poznávajú, kto je Boh a čo je

a bratom. BENEDIKT X V I . , 6. septembra 2006

potrebné na ich spásu. [66 - 67] V evanjeliu Ježiša Krista je Božie -> Z J A V E N I E dokonalé a úplné. Aby sme ho pochopili, Duch Svätý nás uvádza

Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám

čoraz hlbšie do pravdy. V živote mnohých ľudí svieti Božie svetlo tak silno, že vidia „otvorené

nebo"

(Sk 7, 5 6 ) . Tak vznikli napríklad aj slávne pútnické miesta ako Guadalupe v Mexiku či Lurdy vo Francúzsku. „Súkromné zjavenia" vizionárov nemôžu nijako prispieť

v Synovi.

k plnosti evanjelia Ježiša Krista. Nie sú všeobecne

Hebr 1 , 1 - 2

záväzné. Môžu nám však pomáhať lepšie chápať evanjelium. Pravdivosť zjavení overuje -> C I R K E V .

Okrem Ježiša Krista nevieme, čo je to Boh, život, smrť ani čo sme my sami. BLAISE PASCAL

11

Prečo odovzdávame

vieru

ďalej?

Vieru odovzdávame ďalej, lebo nás Ježiš vyzval: „Choďte teda, učte všetky národy

a krstite

v mene Otca i Syna i Ducha Svätého"

ich

(Mt 2 8 , 1 9 ) .

[91] MISIA

Skutočný kresťan neprenechá odovzdávanie viery

(lat. missi o =

iba na odborníkov (učiteľov, kňazov, misionárov).

poslanie): Misia je podstata Cirkvi a Ježišov príkaz pre všetkých kresťanov ohlasovať evanjelium slovom

Kresťanom sa človek stáva pre druhých ľudí. To zname­ ná, že ozajstný kresťan chce, aby Boh prišiel aj k iným ľuďom. Preto si uvedomuje: „Pán ma potrebuje! Som pokrstený, pobirmovaný a zodpovedný za to, aby sa

a skutkom, aby sa všetci

ľudia v mojom okolí dozvedeli o Bohu a spoznali

ľudia mohli slobodne

pravdu" (pórov. 1 Tim 2, 4 ) . Matka Tereza používala

rozhodnúť pre Krista.

výstižné prirovnanie: „Často môžeš popri cestách vidieť drôty. Kým v nich nieje elektrický prúd, niet svetla. Drôtom sme ty i ja! Prúdom je B o h ! Máme moc dovoliť prúdu, aby nami pretekal a prinášal svetu svetlo: J E Ž I Š A - alebo môžeme odmietnuť dať sa použiť, a tým pripustíme, aby sa šírila temnota/'

12

-» 123

Odkiaľ vieme, čo všetko patrí k pravej

viere?

Pravú vieru nájdeme vo Svätom písme a v živom p o d a n í - K I R K V I (= Tradícia). [76, 8 0 - 8 2 , 8 5 - 8 7 , 9 7 , 1 0 0 ]


Mm

Ja som od Pána prijal, čo som

vám aj odovzdal. SV. PAVOL, 1 Kor 1 1 , 23

" ™

Je nevyhnutne

potrebné, aby vznikla nová generácia apoštolov, ktorí budú zakorenení v Kristovom slove, ktorí budú schopní odpovedať na výzvy našej doby a budú všade ohlasovať evanjelium. BENEDIKT X V I . , 22. februára 2006

Posvätná tradícia a Sväté písmo teda navzájom úzko súvisia a sú spojené. Veď obe vyvierajú z toho istého

18

božského prameňa,

19

určitým spôsobom splývajú vjedno

•B

a smerujú k tomu

Ui

istému cieľu. Druhý vatikánsky koncil, DV

- > N O V Ý Z Á K O N vznikol z viery Cirkvi. Písmo a Tradícia patria k sebe. Viera sa prednostne neodovzdáva prostredníctvom textov. V prvotnej -> C I R K V I sa hovorilo, že Sväté písmo je „zapísané skôr v srdci Cirkvi ako na pergamene". Už učeníci a - > A P 0 Š T 0 L i získali nový život predovšetkým cez živé spoločenstvo s J e ž i š o m . Do tohto s p o l o č e n s t v a , ktoré po J e ž i š o ­ vom zmŕtvychvstaní ďalej pokračovalo novým s p ô s o b o m , pozývala mladá Cirkev ďalších ľudí. Prví kresťania sa „vytrvalo zúčastňovali apoštolov

a na bratskom spoločenstve,

chleba a na modlitbách"

na učení na lámaní

(Sk 2 , 4 2 ) . Boli j e d n o t n í

a mali priestor aj pre i n ý c h . To robí Cirkev aj d n e s . Kresťania pozývajú ďalších ľudí, aby poznali s p o l o ­ čenstvo s B o h o m , ktoré sa uchovalo v pravej podobe od apoštolských čias až d o d n e s .


*P

APOŠTOL

13

Môže sa Cirkev mýliť v otázkach

viery?

(gréc. apostolos = posol, vyslanec):

Spoločenstvo veriacich ako celok sa vo viere

V Novom zákone ide

nemôže mýliť, lebo Ježiš povedal učeníkom, že

najskôr o označenie

im pošle Ducha pravdy a zachová ich v pravde

dvanástich mužov,

(pórov. Jn 14, 1 7 ) . [80 - 8 2 , 85 - 8 7 , 9 2 , 100]

ktorých Ježiš povolal, aby sa stali jeho najbližšími spolupracovníkmi a svedkami. Aj Pavla možno pokladať za Kristom povolaného apoštola.

Tak ako učeníci verili Ježišovi z hĺbky svojho s r d c a , môže sa aj každý kresťan úplne s p o ľ a h n ú ť na - > C I R K E V , keď hľadá cestu k ž i v o t u . Pretože sám Ježiš Kristus poveril svojich -> A P O Š T O L O V ú l o h o u vyučovať d r u h ý c h . Cirkev má teda -> U Č I T E Ľ S K Ý Ú R A D (úrad = poverenie) a nesmie mlčať. J e d n o t l i v í členovia Cirkvi sa síce môžu mýliť a urobiť aj veľké

UČITEĽSKÝ ÚRAD:

chyby, ale ako celok sa Cirkev n e o d k l o n i l a od Božej

Označenie pre

pravdy. Cirkev je po celý čas n o s i t e ľ k o u živej pravdy,

úlohu Katolíckej cirkvi

ktorá je väčšia ako ona s a m a . H o v o r í m e o poklade

vysvetľovať vieru,

viery - depositum

objasňovaťju pomocou Ducha Svätého a chrániť ju pred porušením.

fidei.

Keďje takáto pravda verejne

s p o c h y b n e n á a s k r e s l e n á , je ú l o h o u Cirkvi, aby opäť o b j a s n i l a , „čo v š a d e , vždy a všetci v e r i a " (sv. V i n ­ cent Lerinský, f 4 5 0 ) .

Meditujte často nad Božím slovom a dovoľte Duchu Svätému, aby bol vaším U či te ľo m. Ta k o bj a vite, že Božie myšlienky nie sú rovnaké ako ľudské. Budete vedení k nazeraniu na skutočného Boha

14

Je Sväté písmo

pravdivé?

,,Knihy Písma isto, verne a bez omylu učia pravdu, pre­ tože sú inšpirované, teda napísané z vnuknutia Ducha Svätého, a preto je ich pôvodcom B o h " (DV, 1 1 ) . [103 -

107]

- > B I B L I A nespadla hotová z neba ani ju Boh

a dejinné udalosti začnete

nediktoval ľudským písacím strojom. Boh si radšej

vidieťjeho očami. Zakúsi­

„vyvolil ľudí a použil ich tak, že uplatnili svoje

te plnosť radosti, ktorá

schopnosti a sily, no on účinkoval v nich a skrze

pramení z pravdy.

nich, aby napísali ako skutoční autori všetko to a len

BENEDIKT X V I . ,

to, čo on sám chcel" ( 2 . vatikánsky koncil, DV, 1 1 ) .

22. februára 2006

Na to, aby boli niektoré texty akceptované ako Sväté písmo,

museli byť všeobecne prijaté v -> C I R K V I .

V jednotlivých cirkevných obciach sa musel d o s i a h ­ nuť k o n s e n z u s : „Áno, sám Boh k nám h o v o r í cez tento text - je inšpirovaný Duchom S v ä t ý m ! " Rozhodnutie o t o m , ktoré z mnohých starokresťanských textov boli naozaj inšpirované Duchom Svätým, padlo v 4 . storočí, keď bol zostavený tzv. -> K Á N O N Svätého písma.


INŠPIRÁCIA

15

Ako môže byť Sväté písmo „pravdou" všetko, čo sa v ňom píše, je

keď

nie

správne?

-» B I B L I A nám nechce sprostredkovať historicky

presné údaje alebo vedecké poznatky. Aj jej autori boli deťmi svojej doby. Delili sa o kultúrne

(lat. inspiratio = vnuknutie): Vplyv Boha na ľudských autorov Biblie, takže Boha samého považujeme za pôvodcu Svätého písma.

predstavy svojho prostredia a niekedy tiež podlie­ hali svojim omylom. Napriek tomu vo Svätom písme nájdeme s istotou všetko, čo človek potre­

KANÓN (lat. canon =

buje vedieť o Bohu a o ceste k spáse.

merací povraz, pravidlo):

[106 - 1 0 7 , 1 0 9 ]

Záväzný súbor posvätných textov

16

Ako máme správne čítať

Bibliu?

v Biblii Starého a Nového zákona.

Sväté písmo čítame správne vtedy, keď sa ho modlíme, teda ak ho čítame s pomocou Ducha Svätého, pod vplyvom ktorého bola Biblia napísaná.

BIBLIA

Je Božím slovom a ponúka nám dôležité posolstvo,

Za Bibliu (gréc.

ktoré nám Boh oznamuje. [109 - 119, 137]

biblos=

kniha) označujú

Židi a a kresťania zbierku

- > B I B L I A je ako dlhý list Boha adresovaný každému

posvätných textov, ktoré

z n á s . Preto by sme mali brať Sväté písmo do ruky

vznikli v období pred

s veľkou láskou a úctou. Najprv si treba tento Boží list skutočne prečítať, to znamená nevyberaťsi detaily a pritom strácať zo zreteľa celok. Celok by sme

mali chápať v pohľade na jeho podstatu a tajom­

tisíckami rokov a ktorá je pre nich potvrdením ich viery. Kresťanská Biblia je podstatne rozsiahlejšia ako

stvo - na Ježiša Krista, o ktorom h o v o r í celá Biblia

židovská, lebo okrem

vrátane - > S T A R É H O Z Á K O N A . Sväté písmo by sme mali

spisov Starého zákona

teda čítať v tej istej živej viere -> C I R K V I , S akou bolo napísané.

-> 4 9 1

Knihy Biblie

(->

obsahuje navyše štyri evanjeliá, listy sv. Pavla a ďalšie písomné dokumenty prvotnej

KÁNON)

Cirkvi.

STARÝ Z Á K O N (46 kníh) Dejepisné knihy

Biblia je Boží

Genezis ( G n ) , Exodus ( E x ) , Levitikus ( L v ) , Numeri (Nm),

Deuteronómium ( D t ) , Jozue ( J o z ) , Sudcovia

( S d c ) , Rút ( R ú t ) , Prvá kniha Samuelova ( 1 S a m ) , Druhá kniha Samuelova (2 Sam),

Prvá kniha kráľov

Ľúbostný list, ktorého adresátom je každý z

nás.

S 0 R E N KIERKEGAARD (1813

(1 Kr), Druhá kniha kráľov (2 Kr), Prvá kniha kroník (1 K r n ) , Druhá kniha kroník (2 K r n ) , Ezdráš ( E z d ) , Nehemiáš ( N e h ) , Tobiáš (Tob), Judita (Jdt), Ester ( E s t ) , Prvá kniha Machabejcov ( 1 M a c h ) , Druhá kniha Machabejcov (2 Mach)

- 1855,

dánsky filozof)


STARÝ ZÁKON

Poučné knihy

(lat. testamentum = závet): Prvá časť celej

Jób ( J ó b ) , Žalmy ( Ž ) , Príslovia

Biblie a posvätná kniha

( P r í s ) , Kazateľ ( K a z ) , Pieseň piesní

Židov. Starý zákon

( P i e s ) , Kniha múdrosti ( M ú d ) ,

Katolíckej cirkvi

Kniha Sirachovcova (Sir)

obsahuje 46 kníh: dejepisné knihy,

Prorocké knihy

prorocké knihy a poučné knihy so Žalmami.

Izaiáš ( I z ) , Jeremiáš (Jer), Náreky ( N á r ) , Baruch ( B a r ) , Ezechiel ( E z ) , Daniel ( D a n ) , Ozeáš ( O z ) , Joel (Joel), Amos (Am), Abdiáš (Abd), Jonáš (Jon),

NOVÝ ZÁKON

Micheáš ( M i c h ) , Nahum ( N a h ) , Habakuk ( H a b ) ,

Druhá časť Biblie.

S o f o n i á š ( S o f ) , A g g e u s ( A g ) , Zachariáš ( Z a c h ) ,

Obsahuje vlastné

Malachiáš ( M a l )

kresťanské texty, konkrétne štyri

NOVÝ Z Á K O N (27 kníh)

evanjeliá, Skutky apoštolov, štrnásť

Evanjeliá

Pavlových listov, sedem tzv. katolíckych

Evanjelium podľa Matúša ( M t ) , Evanjelium podľa

listov a knihu Zjavenia

Marka ( M k ) , Evanjelium podľa Lukáša ( L k ) , Evanje­

apoštola Jána.

lium podľa Jána ( J n )

Skutky apoštolov (Sk) Listy apoštola Pavla List Rimanom ( R i m ) , Prvý list Korinťanom ( 1 K o r ) , Druhý list Korinťanom (2 K o r ) , List Galaťanom (Gal), List Efezanom ( E f ) , List e

r^^T

/ /

Filipanom (Flp), List Kolosanom ( K o l ) , \ \

r v

P ý list S o l ú n č a n o m ( 1 S o l ) , Druhý list ' S o l ú n č a n o m (2 S o l ) , Prvý list Timotejovi ( 1 T i m ) , Druhý list Timotejovi (2

IM

Tim), List Títo vi (Tít), List Fi lem o n ovi (Flm), List Hebrejom (Hebr)

Katolícke listy PRINCÍP

Jakubov list ( J a k ) , Prvý Petrov list ( 1 Pt), Druhý Petrov list (2 Pt), Prvý J á n o v list ( 1 J n ) , Druhý

ERAT

J á n o v list (2 J n ) , Tretí J á n o v list (3 J n ) , Júdov list ( J ú d )


Kniha Zjavenia apoštola Jána (Zjv)

Biblia tu nieje na to, aby smejú kritizovali, ale na to, aby ona

17

Aký význam má pre kresťanov

Starý

zákon?

V -»STAROM Z Á K O N E sa Boh ukazuje ako ten, ktorý svet stvoril a udržiava ho a ktorý zároveň vedie a vychováva ľudí. Aj knihy Starého zákona sú Božím slovom a Svätým písmom. Bez Starého zákona nemožno pochopiť Ježiša Krista. [121 - 123, 128 - 130, 140] V - > S T A R O M Z Á K O N E sa začína v ý z n a m n ý p o u č n ý

kritizovala nás. S0REN KIERKEGAARD

Boh Abraháma, Boh Izáka, Boh Jakuba - nie Boh filozofov a učencov! Boh Ježiša Krista. Nájdeme ho a uchováme si ho len na

príbeh viery, v ktorom n a s t a n e v -> N O V O M Z Á K O N E

cestách,o ktorých nás

rozhodujúci obrat a ktorý príde do cieľa na konci

učí evanjelium.

sveta pri o p ä t o v n o m s l á v n o m príchode Ježiša

Francúzsky filozof BLAISE

Krista. S t a r ý zákon však z n a m e n á oveľa viac ako len

PASCAL napísal tieto slová po

predohru Nového z á k o n a . Prikázania a proroctvá pre ľud starej zmluvy, ani p r i s ľ ú b e n i a určené pre

hlbokej osobnej skúsenosti s Bohom.

všetkých ľudí, neboli nikdy z r u š e n é . V knihách Starého zákona sa nachádza n e n a h r a d i t e ľ n ý

poklad

modlitieb a m ú d r o s t i . Na prvom mieste sú to žalmy,

Až keď sa v Kristovi stretávame so

ktoré sa stali súčasťou každodennej modlitby

živým Bohom, začíname

Cirkvi.

sa učiť, čo je život. Nieje nič krajšie, ako sa dať nájsť evanjeliom, dať sa

18

Aký význam má pre kresťanov

Nový

zákon?

V -> NOVOM Z Á K O N E sa napĺňa Božie - ^ Z J A V E N I E . Štyri evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána sú základom Svätého písma a najvzácnejším pokladom Cirkvi. Boží Syn nám v nich ukazuje, kto je, a stretáva sa s nami. V Skutkoch apoštolov sa dozvedáme o počiatkoch Cirkvi a o pôsobení Ducha Svätého. V apoštolských listoch sa v Božom svetle ukazuje ľudský život so všetkými svojimi peripetia­ mi. V Zjavení svätého Jána vnikáme do udalostí zavŕšenia času a konca sveta. [ 1 2 4 - 127, 128 - 130, 140] Ježiš je v š e t k o , čo nám Boh chcel povedať. Celý - > S T A R Ý Z Á K O N pripravuje ľudí na to, že sa B o ž í Syn stane č l o v e k o m . Všetky Božie prisľúbenia sa naplnia v Ježišovi K r i s t o v i . Byť kresťanom z n a m e n á žiť stále hlbšie v spojení s J e ž i š o v ý m ž i v o t o m . Na to je však potrebné čítať a žiť evanjelium. Madeleine

nájsť Kristom. BENEDIKT X V I . , 24. apríla 2005

Kto nepozná Písmo, nepozná Krista. SV. HIERONYM (347 - 419, cirkevný otec, učiteľ Cirkvi, exegéta a prekladateľ Biblie)


Sväté písmo nepatrí do minulosti.

Delbrélová h o v o r í : „Boh nám svojím slovom h o v o r í ,

Pán nehovorí v minulom

kto je a čo chce. H o v o r í to s k o n e č n o u p l a t n o s ­

čase, ale v prítomnom,

ťou a h o v o r í to z n o v u na každý d e ň . Keď berieme do

hovoríš nami dnes, dáva

rúk evanjelium, mali by sme pamätať na to, že

nám svetlo, ukazuje nám

v ňom prebýva S l o v o , ktoré sa v nás chce premeniť

cestu života, poskytuje nám svoje spoločenstvo a tým aj svoj pokoj. BENEDIKT X V I . ,

na telo a ktoré nás chce uchvátiť, aby sme na n o v o m mieste, v n o v o m čase a v novom ľudskom prostredí začali n a n o v o svoj život."

29. marca 2006

19 y y

Čítať Sväté písmo

znamená pýtať si radu od

Akú úlohu zohráva

Sväté písmo v Cirkvi?

- > C I R K E V čerpá život a silu zo Svätého písma.

[103 - 104, 131 - 1 3 3 , 141]

Ježiša Krista. SV. FRANTIŠEK Z A S S I S I

Okrem Ježišovej p r í t o m n o s t i v -> E U C H A R I S T I I

(1182 - 1226, „najväčší

nepreukazuje -> C I R K E V ničomu takú úctu ako Božej

kresťan po Kristovi",

p r í t o m n o s t i vo S v ä t o m p í s m e . Počas svätej omše

zakladateľ rehole, mystik)

počúvame slová evanjelia postojačky, lebo k nám ľudskými slovami h o v o r í sám B o h .

-> 1 2 8


<£> TRETIA KAPITOLA <5>

Jjl

Viera je založená

na prijatí pravdy, ktorú

Ľudia odpovedajú B o h u

nemôžeme obsiahnuť

20

Ako môžeme odpovedať

Bohu, keď k nám

hovorí?

rozumom, pretože funguje, jednoducho

Odpovedať Bohu znamená veriť mu. [142 -

149]

a výlučne, na základe svedectva.

Kto chce veriť, potrebuje „pozorné s r d c e " (1 Kr 3 , 9 ) .

BL. JOHN HENRY NEWMAN

Boh nás oslovuje najrôznejšími s p ô s o b m i . V každom

(1801 - 1890, konvertita,

stretnutí dvoch ľudí, v každom hlbokom zážitku

neskôr kardinál Katolíckej

z prírody, v každej zdanlivej n á h o d e , v každej výzve

cirkvi, anglický filozof a teológ)

i v každom trápení je ukryté Božie posolstvo pre n á s . A Boh k nám h o v o r í ešte zreteľnejšie, keď sa na nás obracia vo svojom slove alebo v hlase nášho s v e d o ­

Ak budete mať

MMy

mia. Obracia sa na nás ako na svojich priateľov. Preto

vieru ako

by sme mu tiež mali ako priatelia odpovedať a veriť

horčičné zrnko a poviete

mu, úplne mu dôverovať, neustále sa učiť, ako mu

tomuto vrchu: „Prejdi

lepšie rozumieť, a bezvýhradne prijímaťjeho v ô ľ u .

odtiaľto ta!" - prejde. A nič vám nebude nemožné.

2i

Čo je to

viera?

M t l 7 , 20

Viera je poznanie a dôvera. Charakterizuje ju sedem znakov: •

Veriť znamená

Viera je dokonalý

Boží dar, ktorý dostaneme, keď

znášať celý život Božiu nepochopiteľnosť.

oň vrúcne prosíme.

KARL RAHNER

Viera v Ježiša je nadprirodzená sila, ktorú

( 1 9 0 4 - 1984, nemecký

nevyhnutne

teológ)

potrebujeme, aby sme dosiahli spásu.

Viera vyžaduje slobodnú

vôľu a jasný rozum

človeka,

ktoré odpovedajú na Božie pozvanie.

Nikdy by som neveril, keby som

• •

Viera je absolútna

istota, pretože má základ

rozumné.

Viera je nedokonalá, kým v nej nepôsobí láska.

SV. TOMÁŠ AKVINSKÝ

Viera rastie, ak čoraz pozornejšie počúvame Božie slovo a ak sme s Bohom v živom rozhovore prost­ redníctvom modlitby.

nepoznal, že veriťje

v Ježišovi Kristovi.

Viera je pre nás už teraz predzvesťou

nebeskej

radosti. [153 - 165, 179 - 180, 183 - 184] M n o h í h o v o r i a , že im nestačí veriť, potrebujú vedieť. Slovo „veriť' má však dva odlišné významy. Keď sa


Veriť v Boha

parašutista opýta zamestnanca Letiska: „Je padák

znamená uznať, že náš

dobre z b a l e n ý ? " a on odpovie Len tak m i m o c h o d o m :

svet nieje založený iba

„MysLím, že á n o , " nebude mu to stačiť, pretože to

na faktoch. Veriť v Boha znamená, že život má zmysel.

chce naozaj vedieť. Ak však poprosil svojho dobrého priateľa, aby mu padák zabalil, ten mu na rovnakú otázku odpovie: „Áno, o s o b n e som ho balil. Môžeš mi

LUDWIG WITTGENSTEIN (1889 - 1 9 5 1 , rakúsky filozof)

7

dôverovať!' A na to parašutista odpovie: „ Á n o , verím ti." Takáto viera znamená oveľa viac ako p o z n a n i e , znamená istotu. A práve taká viera s p ô s o b i l a , že sa

yjr

Je dôležité, v čo

veríme, no ešte

Abrahám vydal do zasľúbenej z e m e ; vďaka takej viere vytrvali -> M U Č E N Í C I až do s m r t i ; taká viera umožňuje

dôležitejšie je, komu

kresťanom aj dnes vydržať prenasledovanie so

veríme.

v z p r i a m e n o u h l a v o u . Je to viera, ktorá uchvacuje

BENEDIKT X V I . ,

celého človeka.

28. mája 2006

22 Credo, ut intellegam - Verím, aby som rozumel. SV. ANZELM Z CANTERBURY ( 1 0 3 3 / 3 4 - 1 1 0 9 , učiteľ Cirkvi, významný stredoveký

Veriť - ale

ako?

Kto verí, usiluje sa o osobný vzťah s Bohom a je ochotný veriť Bohu všetko, čo o sebe zjaví. [ 1 5 0 - 152] Na začiatku viery býva často nejaký otras alebo nepokoj. Človek cíti, že viditeľný svet a obvyklý beh

teológ)

udalostí nemôže znamenať úplne všetko. Uvedomuje s i , že sa ho dotklo tajomstvo. Ide po s t o p á c h , ktoré Nemám bujnú fantáziu. Neviem si predstaviť Boha Otca. Všetko, čo môžem vidieť, je Ježiš.

ho privádzajú k B o h u , postupne nadobúda dôveru osloviť Boha a n a p o k o n s ním v slobode nadväzuje vzťah. V Evanjeliu podľa Jána sa dočítame: nikto nikdy nevidel. Jednorodený 0tca

f

BL. MATKA TEREZA (1910 - 1997, „Anjel

ten o ňom priniesol

„Boha

Boh, ktorý je v lone

zvesť" (Jn 1 , 1 8 ) . Ak chceme

vedieť, čo nám Boh hodlá povedať, musíme veriť

z Kalkaty", zakladateľka

J e ž i š o v i , Božiemu S y n o v i . Veriť teda znamená

rehole, nositeľka Nobelovej

povedať „ á n o " Ježišovi a celý svoj život vsadiť na

ceny za mier)

neho.

23

Existuje nejaký rozpor medzi vierou a mi

prírodný­

vedami?

Medzi vierou a prírodnými vedami nejestvuje žiadny neprekonateľný rozpor, pretože nemôže jestvovať dvojitá pravda. [159]


Žiadna pravda viery nekonkuruje pravde vedy. Existuje Len jedna pravda a na ňu sa odvoláva tak viera ako aj vedecký rozum. Od Boha pochádza rozum, ktorým dokážeme poznávať racionálne štruktúry sveta, a rovnako aj viera. Preto kresťanská viera predpokladá a podporuje (prírodnú) v e d u .

Nikto nemôže dôjsť k poznaniu božských a Ľudských vecí, ak sa najskôr dôkladne nenaučil matematiku. SV. AUGUSTÍN ( 3 5 4 - 4 3 0 , učiteľ Cirkvi,

Viera je tu preto, aby sme dokázali poznávať aj tie

najvýznamnejší spisovateľ

veci, ktoré sa síce nezatvárajú pred r o z u m o m , ale

a teológ prvotnej Cirkvi)

rozum presahujú.

Viera pripomína vede, že sa nemá

usilovať zaujať Božie miesto, ale má slúžiť stvore­ niu. Prírodné vedy musia rešpektovať ľudskú dôstojnosť, a nie sa proti nej prehrešovať.

Medzi Bohom a prírodnými vedami nenájdeme nikdy rozpor. Nielenže sa navzájom

24

Čo má moja viera spoločné s Cirkvou?

nevylučujú, ako sa dnes mnohí domnievajú a obá­

Nikto nemôže veriť sám pre seba, tak ako nikto nemôže sám pre seba žiť. Vieru prijímame od -> C I R K V I a žijeme ju v spoločenstve s ľuďmi, s ktorými sa o ňu delíme. [166 - 1 6 9 , 181]

vajú, ale navzájom sa dopĺňajú a podmieňujú. MAX PLANCK (1858 - 1947, fyzik, nositeľ Nobelovej ceny, zakladateľ

Viera je tou najintímnejšou vecou človeka, a predsa

kvantovej teórie)

nie je j e h o s ú k r o m n o u záležitosťou. Kto chce veriť, musí sa učiť h o v o r i ť , J a " rovnako ako „ m y " , lebo viera, o ktorú by sa človek nedokázal podeliť a dávať ju ďalej, by bola proti zdravému r o z u m u . Každý

KRÉDO (lat. credo = verím): Prvé slovo

veriaci človek pripája svoj s l o b o d n ý s ú h l a s k s p o l o č ­

apoštolského vyznania

nému „veríme" -> C I R K V I . Od Cirkvi vieru prijal. Bola

viery sa stalo v Cirkvi

to Cirkev, ktorá niesla vieru storočiami až k n e m u ,

názvom pre rozličné

chránila ju pred pokrivením a dávala jej vždy znovu

formuly vyznania,

zažiariť. Viera je teda podielom na s p o l o č n o m presvedčení. Viera druhých ľudí ma nesie, rovnako

v ktorých je záväzne zahrnutý základný obsah viery.

ako oheň mojej viery môže nadchnúť a posilňovať i n ý c h . „Ja" a „my" našej viery zdôrazňuje Cirkev tým, že pri b o h o s l u ž b á c h používa dve rôzne vyznania viery: apoštolské,

„verím" (credo, - > K R É D O ) , a veľké, tzv. hradské,

nicejsko-cari-

ktoré sa vo svojej pôvodnej forme začínalo

slovom „veríme"

JTjp> Kde sú dvaja

ktoré sa začína slovom

(credimus).

alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi. M t l 8 , 20


<Z>

DRUHÁ ČASŤ<5>

Kresťanské vyznanie viery 25

Načo potrebuje

viera definície a

formuly?

Vo viere nejde o prázdne slová, ale o skutočnosť. V - > C I R K V I sa postupom času ustálili také vyjadre­ nia viery, s pomocou ktorých vnímame túto skutočnosť, vyjadrujeme ju, učíme sa ju, odovzdá­ vame ju, slávime ju a žijeme. [170 -

174]

Bez záväzných f o r m u l á c i í sa o b s a h viery v y p r á z d ň u ­ je. Preto -> C I R K E V kladie veľký dôraz na určité vety, ktorých d o s l o v n é znenie je v ä č š i n o u v ý s l e d k o m n a m á h a v é h o z á p a s u o to, aby Kristovo p o s o l s t v o bolo u c h r á n e n é pred n e d o r o z u m e n i a m i a prekrúca­ ním.

Tieto presné vyjadrenia viery sú dôležité

predovšetkým vtedy, keď sa viera Cirkvi v n á š a do najrôznejších kultúr, a pritom si má uchovať svoju p o d s t a t u . S p o l o č n á viera je totiž z á k l a d o m j e d n o t y Cirkvi.

26

Čo sú vyznania

viery?

Vyznania viery sú krátke formuly, ktorými všetci veriaci spoločne vyznávajú svoju vieru. [185 - 1 8 8 , 1 9 2

-197]

Tieto stručné vyjadrenia nachádzame už v Pavlových listoch. Ranokresťanské apoštolské

vyznanie viery sa

teší mimoriadnej úcte, pretože sa považuje za zhrnutie viery -> A P O Š T O L O V . Aj veliké vyznanie

viery

dosiahlo v y s o k é u z n a n i e , pretože vzišlo z veľkých koncilov doteraz nerozdelenej Cirkvi (nicejského v roku 3 2 5 , carihradského v roku 3 8 1 ) a až dodnes tvorí spoločný základ kresťanov Západu i V ý c h o d u .

27

Ako vznikli vyznania

viery?

Vyznania viery siahajú k Ježišovi, ktorý svojich učeníkov poveril poslaním krstiť. Apoštolovia pritom mali od ľudí požadovať vyznanie

konkrétnej

viery, totiž viery v Otca, Syna a Ducha Svätého (->TROJICE). [ 1 8 8 - 1 9 1 ]


Cirkev...

Základom všetkých neskorších formúl vyznania viery je v y z n a n i e J e ž i š a ako Pána a j e h o misijného p o v e r e n i a : „Choďte teda, učte všetky

národy

a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha

Svätého"

zachováva túto vieru a toto posolstvo tak, ako ich prijala, akoby žila v jedinom dome, verí

(Mt 2 8 , 1 9 ) . Všetky f o r m u l y v y z n a n i a v i e r y v

tak, akoby mala len

- > C I R K V I S Ú rozvinutím viery v trojjediného B o h a .

jednu dušu a jedno

Začínajú sa vždy v y z n a n í m Otca, ktorý s t v o r i l svet

srdce, ohlasuje

a udržiava h o , potom sa vzťahujú na prostredníctvom

a odovzdáva svoje učenie

Syna,

ktorého sme boli my s a m i aj svet

z a c h r á n e n í , a vyúsťujú vo v y z n a n í Ducha

Svätého,

takjednohlasne, akoby hovorila len jednými ústami.

ktorý predstavuje B o ž i u p r í t o m n o s ť v Cirkvi a vo SV. IREN EJ LYONSKÝ

svete.

(okolo 1 3 5 - o k o l o 202, cirkevný otec)

28

Ako znie apoštolské

vyznanie

viery?

Verím v Boha, Otca všemohúceho. Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána,

Nech ti je tvoje krédo ako zrkadlo! Pozoruj sa v ňom, aby si videl, či naozaj veríš vo všetko, čo vyznávaš. A každý deň sa raduj zo svojej viery.

ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný; zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen. 29

Ako znie veľké, tzv. vyznanie

viery?

nicejsko-carihradské

SV. AUGUSTÍN

Nijaký človek nežije sám, nijaký človek neverí sám. Boh nám hovorí svoje slovo, a tým, ako k nám hovorí, nás zhromažďuje, vytvára spoločenstvo, svoj ľud, svoju Cirkev. Po Ježišovom odchode sa Cirkev stáva znamením jeho prítomnosti vo svete. SV. B A Z I L Z O SELEUCIE (5. storočie, biskup)


Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho. Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.


JB

< š > PRVÁ K A P I T O L A < ^

Pán, náš Boh, je jediný Pán.

Verím v B o h a Otca

Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého

30

Prečo veríme len v jedného

svojho srdca, z celej

Boha?

svojej duše, z celej svojej

V jedného

Boha veríme preto, lebo podľa svedectva

mysle a z celej svojej

Písma svätého jestvuje len jeden Boh a aj podľa

sily!

zákonov logiky môže existovať len jeden Boh.

Mk 12, 29 - 3 0

[200-

2 0 2 , 228]

Keby existovali dvaja b o h o v i a , potom by bol jeden zároveň hranicou a obmedzením toho d r u h é h o . Ani jeden z nich by nebol nekonečný, ani jeden by nebol

*P

MONOTEIZMUS (z gréc. monos =

jediný a theos = boh):

dokonalý, a preto by ani jeden z nich nebol skutoč­

Učenie o Bohu ako

ným B o h o m . Základná s k ú s e n o s ť Izraela s B o h o m je

jedinom, absolútnom

nasledujúca: „Počuj, jediný!"

Izrael,

Pán je náš Boh, Pán

(Dt 6, 4 ) . Proroci ustavične vyzývajú, aby sa

ľudia vzdali falošných božstiev a obrátili sa k jediné­ mu B o h u : „Ja som Boh a iného niet" (Iz 4 5 , 2 2 ) .

a osobnom bytí, ktoré je posledným cieľom všetkého. Medzi monoteistické náboženstvá patrí judaizmus, kresťanstvo a islam.

31

Prečo Boh sám seba nazýva

menom? 30

Boh nazýva sám seba menom, lebo chce, aby sme ho oslovovali. [203 - 2 1 3 , 230 -

JHVH/JAHVE

231]

je najdôležitejšie

Boh si nepraje zostať i n k o g n i t o . Nechce byť uctieva­

meno Boha v Starom

ný len ako akési pocitové či tušené „vyššie bytie". Boh

zákone (Ex 3, 14). Možno

túži byť p o z n á v a n ý a o s l o v o v a n ý ako skutočný a konajúci. V horiacom kríku prezrádza Mojžišovi svoje sväté m e n o : -> J H V H (pórov. Ex 3 , 1 4 ) . Boh tak

ho preložiť ako „Ja som". Pre Židov ako aj pre kresťanov označuje jediného Boha celého

svojmu ľudu umožňuje, aby k nemu v o l a l , napriek

sveta, Stvoriteľa, darcu

tomu však zostáva B o h o m s k r y t ý m , prítomným

života, zmluvného

Tajomstvom. Z úcty sa Božie meno v Izraeli n e v y s l o ­ vovalo (a nevyslovuje) a nahrádza sa čestným titulom Adonai

( P á n ) . Práve tento výraz používa aj -> N O V Ý

Z Á K O N , keď vyznáva a oslavuje Ježiša ako pravého B o h a : „Ježišje

32

Pán!" (Rim 1 0 , 9 ) .

Čo znamená,

„Boh je svetlo

že Boh je

pravda?

a niet v ňom nijakej

tmy"

(1 J n 1 , 5 ) .

Jeho slovo je pravda (pórov. Prís 8, 7; Sam 7, 28) a jeho zákon je pravda (pórov. Ž 1 1 9 , 1 4 2 ) . Sám Ježiš sa zaručuje za Božiu pravdu, keď pred Pilátom

partnera, osloboditeľa z egyptského otroctva, sudcu a záchrancu.

31


Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: ,Boh vašich otcov ma poslal k vám.' Oni sa budú pýtať: ,Aké je jeho meno?' A čo im odpoviem?" Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý s o m ! " - a dodal: „Toto povieš Izraelitom: ,Ja-som' ma poslal k v á m ! " A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie. Ex 3, 1 3 - 1 5

Ježiš Kristus je zosobnená pravda, ktorá k sebe priťahuje svet. Svetlo vyžarujúce z Ježiša je leskom pravdy. Každá ľudská

potvrdzuje: „Ja som sa na to narodil

pravda je iba zlomkom

prišiel

tejto Pravdy a smeruje

na svet,

(Jn 18, 3 7 ) .

a na to som

aby som vydal svedectvo

pravde"

[214-217]

k nej. BENEDIKT X V I . ,

Boha nemožno podrobiť procesu d o k a z o v a n i a , Lebo

10. februára 2006

veda ho nemôže prehlásiť za objekt s k ú m a n i a . A predsa sa Boh zo svojej vôle podrobuje určitému druhu d o k a z o v a n i a . To, že Boh je pravda, vieme na základe Ježišovej absolútnej d ô v e r y h o d n o s t i . On je „cesta, pravda a život" (Jn 1 4 , 6 ) . Každý, kto sa na neho s p o ľ a h n e , to môže objaviť a vyskúšať. Keby Boh nebol „pravda", nemohla by viera vstúpiť do dialógu s r o z u m o m . M ô ž u sa však navzájom

dohodnúť,

pretože Boh je pravda a pravda je b o ž s k á .

33

Čo znamená,

že Boh je

láska?

Ak je Boh láska, potom nejestvuje nič stvorené, čo by nebolo udržiavané a nesené jeho nekonečnou


dobrotou. Boh nielen prehlasuje, že je láska, on to

™y

aj dokazuje: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten,

našou Matkou, tak ako je

položí

svoj život za svojich

[218,

221]

priateľov"

kto

(Jn 15, 1 3 ) .

Boh je skutočne

naším Otcom. BL. J U L I A N A Z NORWICHU (okolo 1342 - o k o l o 1413, anglická mystička)

Nijaké iné -> N Á B O Ž E N S T V O neprehlasuje to, čo kresťanstvo: „Boh je láska" (1 Jn 4 , 8 . 1 6 ) . Viera sa pevne drží tohto tvrdenia, hoci s k ú s e n o s ť utrpenia a zla vo svete vedie ľudí k pochybnostiam o t o m , či je Boh s k u t o č n e l á s k a . U Ž V ^ S T A R O M Z Á K O N E

milovať, musí byť

„Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem, vydám ľudí namiesto

teba a národy za tvoj život. a nemá

nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, nezabudnem

Neboj

(Iz 4 3 , 4 - 5) a odkazuje m u :

„Či zabudne žena na svoje nemluvňa

Pravá láska bolí.

byť bolestné niekoho

oznamuje svojmu ľudu ústami proroka I z a i á š a :

sa, veď som s tebou ja"

3™

Vždy musí bolieť. Musí

Boh

zľutovania

bolestné opustiť ho. Chceli by sme zaňho zomrieť. Keď ľudia vstupujú do manželstva, musia sa všetkého vzdať,

ja

aby milovali jeden

na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl"

druhého. Matka, ktorá

(Iz 4 9 , 15 - 1 6 ) . To, že slová o Božej láske nie sú

dáva život svojmu

prázdne, dokazuje Ježiš na kríži, keď dáva život za

dieťaťu, znáša mnoho

svojich priateľov.

utrpenia. Slovo „láska" je tak často nepochope­ né a zneužívané.

34

Čo by mal človek robiť, keď už raz spoznal

Boha?

BL. MATKA TEREZA

Keď sme spoznali Boha, mali by sme ho postaviť na prvé miesto vo svojom živote. Tým sa začína nový život. Poznávacím znamením kresťana by mala byť láska, dokonca aj láska k nepriateľom.

Môj Pán a môj Boh, vezmi mi všetko, čo mi bráni ísť za tebou. Môj

[222 - 227, 229]

Pán a môj Boh, daj mi

Poznávať Boha znamená uvedomiť s i , že t e n , ktorý ma

všetko, čo ma privedie k tebe. Môj Pán a môj

stvoril a ktorý chcel, aby som b o l , t e n , ktorý ma ani

Boh, zober ma mne

na s e k u n d u n e s p u s t í z o k a , t e n , ktorý žehná môjmu

samému a prijmi ma

životu a zachováva ma pri živote, t e n , ktorý drží

celého do svojho

v rukách svet a ľudí, ktorých mám rád, t e n , ktorý na

vlastníctva.

mňa túžobne čaká, ktorý túži naplniť m a , viesť ma

SV. M I K U L Á Š Z FLUE

k dokonalosti a naveky ma mať u seba - ten je tu. Kresťania by mali prijať Ježišov životný s p ô s o b .

35

Veríme v jedného

Boha alebo v troch

bohov?

Veríme v jedného Boha v troch osobách (-» T R O J I C A ) . „Boh nieje samota, ale dokonalé spoločenstvo" (Benedikt X V I . , 22. mája 2 0 0 5 ) . [232 - 236, 249 - 256, 2 6 1 , 265 -

266]

(1417 - 1487, švajčiarsky mystik a pustovník)


Boh je na prvom mieste. SV. JANA Z ARKU (1412 - 1 4 3 1 , francúzska bojovníčka za slobodu a národná patrónka)

99 Potom, čo som spoznal, že Boh existuje, nemohol som inak, len žiť už iba pre neho. BL. CHARLES DE FOUCAULD (1858 - 1916, francúzsky kňaz a pustovník na Sahare)

TROJICNOST (la t. tri m'ta s - trojica): Boh je len jeden, ale v Bohu sú tri osoby. Pre rovnakú skutočnosť sa používajú dva výrazy, trojjedinosť a trojičnosť, pričom jeden z nich zdôrazňuje skôrjednotu, druhý zasa rozdielnosť Božích osôb. Poukazuje to na bezodné tajomstvo Trojice.

•Hl

Kde je láska, tam existuje toto troje: milujúci, milovaný a zdroj lásky. SV. AUGUSTÍN

Kresťania sa nemodlia k trom rôznym b o h o m , ale k j e d i n é m u B o h u Otcovi, S y n o v i a Duchu S v ä t é m u . To, že je B o h trojjediný, vieme od Ježiša Krista: O n , Syn, h o v o r í o svojom Otcovi na („Ja a Otec sme jedno",

nebesiach

Jn 1 0 , 3 0 ) . M o d l í sa k nemu

a dáva nám svojho Ducha Svätého,

ktorý je láskou

Otca a S y n a . Preto sme boli pokrstení v „v mene Otca i Syna i Ducha S v ä t é h o " (M128,

36

Možno logicky

dokázať,

19).

že Boh je

trojjediný?

Nie, Božia trojjedinosť (->TROJICA) je tajomstvo. O Bohu v troch osobách vieme len vďaka Ježišovi Kristovi.

[237]


Ľudia nedokážu odhaliť tajomstvo Božej Trojice

Spomienka na

prostriedkami v l a s t n é h o rozuifľu. Pokiaľ však prijmú Božie

tohto Otca vrhá svetlo na hlbšiu identitu človeka:

Z J A V E N I E v Ježišovi Kristovi, poznávajú

odkiaľ pochádzame, kto

racionálne dôvody tohto tajomstva. Keby bol Boh

sme a aká veľká je naša

sám a osamelý, n e m o h o l by milovať od v e č n o s t i .

dôstojnosť. Prirodzene,

Osvietení Ježišom objavujeme už v ^ S T A R O M Z Á K O N E

pochádzame z našich

(napr. Gn 1 , 2 ; 1 8 , 2 ; 2 Sam 2 3 , 2 ) , ba dokonca

rodičov a sme ich deti;

v celom stvorení stopy Božej Trojice.

pochádzame však aj od Boha, ktorý nás stvoril na svoj obraz a povolal

37

Prečo nazývame

Boha

nás, aby sme boli jeho

„Otcom"?

deťmi. Preto na počiatku

Boha uctievame ako Otca preto, lebo je Stvoriteľom a láskyplne sa ujíma svojho stvorenia. Ježiš, Boží Syn, nás učí hľadieť na jeho Otca ako na nášho Otca a oslovovať ho ,,0tče náš".

každej ľudskej bytosti nie je náhoda alebo riadenie osudu, ale plán Božej lásky. To nám zjavil Ježiš Kristus, pravý Boží Syn a dokonalý človek.

M n o h é -> N Á B O Ž E N S T V Á vzývajú b o h a ako „otca". S t a r o z á k o n n í Izraeliti nazývali Boha Otcom (Dt 32, 6 ; Mal 2, 10) s v e d o m í m , že je aj ako matka (Iz 6 6 , 1 3 ) . V ľudskej s k ú s e n o s t i predstavujú otec a matka p ô v o d

On vedel, odkiaľ vyšiel a odkiaľ pochádzame my všetci: z lásky jeho Otca a nášho Otca.

a a u t o r i t u , bezpečie a o c h r a n u . V Ježišovi Kristovi p o z n á v a m e , aký je s k u t o č n e B o h ako Otec: „Kto mňa,

vidí

BENEDIKT X V I . , 9. júla 2006

vidí Otca" (Jn 1 4 , 9 ) . V p o d o b e n s t v e o strate­

nom s y n o v i sa Ježiš dotýka najhlbšej ľudskej túžby po m i l o s r d n o m otcovi.

7jr

-* 5 1 1 - 527

Príď, Duchu Svätý,

tvorivý, príď svojich verných

38

Kto je „Duch

navštíviť;

Svätý"?

naplň nám srdcia

Duch Svätý je tretia osoba Najsvätejšej Trojice ( - > T R O J I C A ) a má rovnakú božskú veľkosť ako Otec a Syn. [243 - 248, 263 - 264]

milosťou, ktoré si stvoril múdrosťou. Hymnus „Veni creator Spiritus" (SV. RABANUS

Ak v sebe objavíme Božiu skutočnosť, máme do činenia s p ô s o b e n í m Ducha S v ä t é h o . Boh poslal „do našich sŕdc Ducha svojho Syna"

(Gal 4 , 6 ) , aby celkom

naplnil naše srdce. Kresťan nachádza v Duchu S v ä t o m hlbokú radosť, v n ú t o r n ý pokoj a s l o b o d u .

„Nedostali

ste predsa ducha otroctva, aby ste sa museli zasa ale dostali ste Ducha adoptívneho voláme: ,Abba, Otčeľ"

synovstva,

(pórov. Rim 8 , 1 5 ) . V Duchu

S v ä t o m , ktorého prijímame vo sviatosti krstu a -> B I R M O V A N I A , smieme B o h u hovoriť „Otec". *

báť,

v ktorom

113 - 1 2 0 , 2 0 3 - 2 0 6 , 3 1 0 - 3 1 1

MAURUS, 9. stor.)


I

MM

Vy ma oslovujete: „Učiteľ" a:

„Pane" a dobre hovoríte, lebo to som.

39

Je Ježiš Boh ? Patrí do Najsvätejšej

Trojice?

Ježiš Nazaretský je Syn, druhá božská osoba, ku ktorej sa obraciame, keď sa modlíme: „V mene Otca / Syna i Ducha Svätého"

(Mt 28, 1 9 ) .

[243 - 260] Lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.

Buď bol Ježiš p o d v o d n í k , keď o sebe p o v e d a l , že je Pánom nad -> S O B O T O U a keď neodmietal oslovenie „Pán", ktoré prislúchalo len B o h u , alebo bol skutočne B o h . K p o h o r š e n i u došlo v o k a m i h u , keď začal odpúšťať hriechy. Tým sa v očiach svojich s ú č a s n í k o v

Sk 4 , 1 2

dopustil smrteľného previnenia. Vďaka zázrakom a mocným č i n o m , ktoré k o n a l , ale predovšetkým vďaka zmŕtvychvstaniu učeníci s p o z n a l i , kým Ježiš Ja viem, že Pán je veľký, že náš

Boh je nad všetkými

naozaj j e , a začali ho uctievať ako Pána. Taká je i viera -> C I R K V I .

bohmi. Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých

priepastiach.

Ž 135, 5 - 6

40 „Bohu

Môže Boh všetko? Je nič nie je nemožné"

všemohúci? (Lk 1 , 3 7 ) . Je všemohúci.

[268 - 278] Ten, kto sa vo svojej biede obracia k B o h u , verí v j e h o

Otče, tebe je

v š e m o h ú c n o s ť . Boh s t v o r i l svet z n i č o h o . Je Pánom

všetko možné.

dejín. Všetko riadi a všetko môže. To, ako naozaj

Ježišova modlitba

používa svoju v š e m o h ú c n o s ť , je samozrejme

v Getsemanskej záhrade

tajomstvo. Ľudia sa neraz pýtajú: Kde b o l Boh práve

( M k l 4 , 36)

v tej a tej ťažkej chvíli? Ústami proroka Izaiáša nám o d p o v e d á : „Moje myšlienky

nie sú vaše

a vaše cesty nie sú moje cesty" Mmf

Ty sa zmilúvaš nad všetkými,

myšlienky

( 5 5 , 8 ) . Božia

v š e m o h ú c n o s ť sa neraz prejavuje t a m , kde už ľudia

pretože si všemocný,

od Boha nič neočakávajú. Bezmocnosť Veľkého

zhovievavý bývaš

piatku bola n e v y h n u t n o u predzvesťou v z k r i e s e n i a .

s hriechmi ľudí, aby sa

-> 5 1 , 4 7 8 , 5 0 6 - 507

kajali. Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si

4i

urobil. Múd 1 1 , 23 - 24

Nieje Boh Stvoriteľ z hľadiska

prírodných

vied

nadbytočný? Nie. Veta „Boh stvoril svet" nieje nijakou prehna­ nou prírodovedeckou výpoveďou, ale teologickým výrokom, čiže výrokom o božskom zmysle Boha (theos

= Boh, logos = zmysel) a pôvode vecí.

[282 - 289]

J


Správa o stvorení sveta n i e j e prírodovedeckým

EVOLÚCIA

pokusom vysvetliť počiatok s v e t a . „Boh stvoril s v e t "

(lat. evolutio -

je teologický výrok a j e h o o b s a h o m je vzťah sveta k B o h u . Boh chcel mať s v e t ; udržuje ho a chce ho

vypuknutie, rozvoj): Rast organizmov do ich konečnej podoby počas

doviesť k n a p l n e n i u . Byť stvorený je trvalá kvalita

miliónov rokov.

vecí a základná pravda o nich.

Z kresťanského pohľadu sa evolúcia uskutočňuje ako pokračujúce Božie

42

Môže byť človek zástancom a predsa veriť v

evolučnej

teórie,

Stvoriteľa?

tvorenie v prírodných procesoch.

Áno. Viera je otvorená poznatkom a hypotézam prírodných vied.

KREACIONIZMUS (z lat. creatio =

Teológia nemá prírodovedeckú kompetenciu; prírodné vedy zasa nemajú teologickú kompetenciu. Prírodné vedy nemôžu dogmaticky vylúčiť, že v stvorení

stvorenie): Predstava, že Boh sám stvoril zem jednorazovým aktom

prebiehajú cielené procesy; viera zas nemôže defino­

podľa plánu načrtnutého

vať, ako sa tieto procesy v priebehu vývoja prírody

v knihe Genezis.

konkrétne uskutočňujú. Kresťan môže prijať evolučnú teóriu, pokiaľ však neprepadne mylnému presvedčeniu evolucionizmu, ktorý vníma človeka ako náhodný výsledok biologických procesov. -> E V O L Ú C I A predpo­ kladá, že je tu niečo, čo má schopnosť vyvíjať s a . 0 pôvode tohto „niečoho" však nič nehovorí. Takisto ani otázky o bytí, podstate, dôstojnosti, poslaní, zmysle a dôvode sveta a človeka nemožno vysvetľovať

Nijaký vedec na svete nemá taký argument,... ktorým by mohol odporovať tomuto predpokladu [Stvoriteľa]. HOIMAR VON DITFURTH

z biologického hľadiska. Tak ako na jednej strane

(1921 - 1989, nemecký

evolucionizmus prekračuje zdravé medze, na druhej

prírodovedec)

strane to r o b í - > K R E A C I O N I Z M U S . Kreacionisti vykla­ dajú naivným d o s l o v n ý m s p ô s o b o m biblické údaje (napr. koľko rokov má Zem, stvorenie sveta za šesť dní).

7 J

A toto [neslýchaná

precíznosť pri „Veľkom tresku"] malo vzniknúť

43

Je svet dielom

náhody?

náhodou? Aká absurdná myšlienka!

Nie. Príčinou sveta je Boh, a teda v žiadnom prípade náhoda. Nielen pôvod sveta, ale ani jeho vnútorný poriadok a účelnosť nieje výsledkom „bez zmyslu" pôsobiacich faktorov. [295 - 301, 317 - 318, 320] Kresťania veria, že dokážu čítať Boží rukopis v j e h o stvorení. Pápež bl. Ján Pavol I I . v roku 1 9 8 5 o p o n o v a l vedcom, ktorí hovoria o svete ako o n á h o d n o m procese bez zmyslu a cieľa: „Pokiaľ by niekto chcel

WALTER THIRRING (* 1927, rakúsky fyzik)

36 37


Nie sme náhodné

tvárou v tvár univerzu, v ktorom objavujeme také

a nezmyselné produkty

komplexné usporiadanie jednotlivých prvkov a takú

evolúcie bez zmyslu.

úžasnú účelnosť života, hovoriť o n á h o d e , jedným

Každý z nás je plodom Božej myšlienky. Každého si Boh prial, každého si zamiloval,

dychom by tak tvrdil, že úsilie o výklad sveta t a k é h o , aký sa nám javí, je márne. Tento postoj by zodpovedal prijatiu tézy, že existuje účinok bez príčiny. Z n a m e ­

každého potrebuje.

nalo by to odložiť ľudský rozum, prestať premýšľať

BENEDIKT X V I . ,

a hľadať riešenie problémov."

-» 4 9

28. apríla 2005

44 JSf

Lebo ty si stvoril všetky veci:

z tvojej vôle boli a sú stvorené. Zjv4,11

Kto stvoril

svet?

Sám Boh, ktorý je mimo času a priestora, stvoril svet z ničoho a povolal k bytiu všetky veci. Všetko, čo je, závisí od Boha a zotrváva vo svojom bytí len vďaka tomu, že Boh si praje, aby to tak bolo. [290 - 292, 3 1 6 ] Stvorenie sveta je s p o l o č n ý m dielom Najsvätejšej Trojice. Otec je Stvoriteľ, V š e m o h ú c i . Syn je Z m y s l o m a S r d c o m s v e t a : „Vňom

bolo stvorené

všetko"

(Kol 1 , 1 6 ) . Na čo je svet dobrý, si uvedomíme až vtedy, keď s p o z n á m e Krista a p o c h o p í m e , že svet smeruje k j e d i n é m u cieľu: k p r a v d e , dobrote a kráse P á n a . Duch Svätý všetko udržiava a zjednocuje; on všetko „oživuje"

(Jn 6 , 6 3 ) .


Koho by sa

45

Pochádzajú

od Boha aj prírodné

a prirodzený

nezmocniL obdiv voči

zákony

všemohúcemu Tvorcovi,

poriadok?

keď pozoruje a zamýšľa

Áno. Aj prírodné zákony a prirodzený poriadok

sa nad obdivuhodným

patria k Božiemu stvoreniu.

poriadkom vo vesmíre, ktorý vychádza z Božej

[339, 3 4 6 , 3 5 4 ]

múdrosti!

Človek nieje nepopísaný list. Riadi sa poriadkom

M I K U L Á Š KOPERNÍK

a zákonmi bytia, ktoré Boh vpísal do svojho stvorenia.

(1473 - 1 5 4 3 , poľský prírodovedec a astronóm)

Kresťan si jednoducho nerobí, ,,čo sa mu zachce". Vie totiž, že by škodil sebe aj svojmu okoliu, keby popieral prírodné zákony, keby používal veci proti ich poriadku a keby chcel byť múdrejší ako B o h , ktorý ho stvoril. Nie je v silách človeka, aby sám seba od základu formoval.

Stromy a hviezdy ťa poučia o tom, čo by si sa nikdy nenaučil od profesorov.

46

Prečo Kniha Genezis opisuje „dielo šiestich

stvorenie

sveta

ako

SV. BERNARD Z CLAIRVAUX (1090 - 1 1 5 3 , druhý

dní"?

zakladateľ rádu cisterciánov)

Obraz pracovného týždňa, ktorý korunuje deň odpočinku (Gn 1 , 1 - 2 , 3 ) , vyjadruje, ako dobre, krásne a múdro je usporiadané stvorenie. [337 -

342]

GENEZIS (gréc. = pôvod, vznik): Prvá kniha Biblie,

Zo symboliky ,,šesťdenného diela stvorenia" možno vyvodiť dôležité princípy: 1 . neexistuje nič, čo by

ktorá okrem iného opisuje stvorenie sveta a človeka.

Stvoriteľ nepovolal k bytiu; 2 . všetko, čo existuje, je vo svojej podstate dobré; 3 . aj to, čo sa pokazilo, má dobré j a d r o ; 4 . stvorené bytosti a veci sú navzájom

Neverte tomu, že

prepojené a sú tu jedny pre druhé; 5. stvorenie vo

Boh nám chce zakázať

svojom poriadku a harmónii odzrkadľuje nekonečnú

všetku lásku k svetu.

Božiu dobrotu a krásu; 6. v stvorení existuje určitá

Nie, máme svet milovať,

hierarchia: človek je nadriadený nad zvieratami, zvieratá nad rastlinami a rastliny nad neživou

lebo všetko, čomu dal bytie, je hodné našej lásky.

h m o t o u ; 7. stvorenie smeruje ku dňu veľkej s l á v n o s t i , keď Kristus privedie svet k svojmu naplneniu a Boh bude všetko vo v š e t k o m .

47

•» 3 6 2

Prečo Boh v siedmy deň

odpočíval?

Božie odpočinutie od práce poukazuje na dokončenie stvorenia, ktoré je mimo všetkého ľudského úsilia. [349] Akokoľvek je pracujúci človek mladším partnerom svojho Stvoriteľa (pórov. Gn 2 , 1 5 ) , v nijakom

SV. KATARÍNA S I E N S K Á (1347 - 1380, mystička a učiteľka Cirkvi)


Božou slávou je žijúci človek. Životom človeka je však hľadieť na Boha. SV. IREN EJ LYONSKÝ

prípade nedokáže v l a s t n ý m úsilím spasiť svet. Cieľom stvorenia je „nové nebo a nová zem" (Iz 6 5 , 17) prostredníctvom spásy, ktorú d o s t á v a m e ako dar. Preto je i nedeľný o d p o č i n o k , ktorý je predzvesťou nebeského o d p o č i n k u , nadradený práci, ktorá nás naň pripravuje.

Ten, kto ťa učinil, vie aj to, čo s tebou

48

Prečo Boh stvoril

svet?

učiní. SV. AUGUSTÍN

„Svet bol stvorený na Božiu slávu" ( 1 . vatikánsky koncil). [293 - 294, 319] Nejestvuje nijaký iný dôvod stvorenia ako l á s k a . V nej

Dôvera v Božiu prozreteľnosťje pevná a živá viera, že Boh nám

sa zjavuje Božia sláva a v z n e š e n o s ť . Chváliť Boha preto neznamená len tlieskať Stvoriteľovi. Človek

môže pomáhať a bude

predsa n i e j e iba obyčajným divákom stvoriteľského

nám pomáhať. To, že nám

diela. Chváliť Boha znamená vďačne prijať vlastné

môže pomáhať, je

bytie spolu s celým s t v o r e n í m .

-> 4 8 9

očividné, lebo je všemohúci. To že nám

Božia prozreteľnosť

bude pomáhať, je isté, lebo to sľúbil na mnohých miestach vo Svätom

49

Riadi Boh svet a môj

život?

písme a všetky svoje sľuby verne dodržiava.

Áno, ale tajomným spôsobom. Boh vedie všetko

BL. MATKA TEREZA

cestami, ktoré pozná jedine on, v ústrety konečné-

j


mu naplneniu. Z jeho rúk nemôže ani na okamih

Vy však máte aj všetky vlasy na

vypadnúť nič z toho, čo stvoril. [302 - 305]

hlave spočítané.

V Božích rukách sú veľké udalosti dejín, ako aj drobné

M t l O , 30

príhody nášho o s o b n é h o života. Tým však nieje obmedzená naša s l o b o d a , pretože nie sme iba bábkami v Božom odvekom pláne. V Bohu „žijeme, hýbeme sa

To, čo som nemala

a sme" (Sk 1 7 , 2 8 ) . Boh je vo všetkom, s čím sa stretáva­

vo svojom pláne, bolo

me počas nášho života, aj v bolestných udalostiach

v Božom pláne. Čím

a zdanlivo nezmyselných náhodách. Boh chce vyrovnať

častejšie narážam na

aj kľukaté cesty nášho života. Čo nám berie a čo nám dáva, v čom nás posilňuje a v čom nás skúša - to všetko je jeho riadením a znamením jeho vôle.

niečo podobné, tým živšie je vo mne presvedčenie viery, že z Božieho hľadiska nejestvujú náhody.

50

Akú úlohu má človek v Božej

prozreteľnosti?

SV. EDITA STEINOVÁ (1891 - 1 9 4 2 , židovská

K dovŕšeniu stvorenia prostredníctvom Božej prozreteľnosti nedochádza kdesi vysoko nad našimi

kresťanka, filozofka a karmelitánka, mučenícka v koncentračnom tábore)

hlavami. Boh nás vyzýva, aby sme sa svojou spoluprá­ cou podieľali na naplňovaní stvorenia. [307 - 308] A Boh videl

Človek sa môže zdráhať voči Božej v ô l i . Lepšie však urobí, ak sa stane nástrojom božskej lásky. B I . Matka

všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi

Tereza sa po celý svoj život usilovala rozmýšľať takto:

dobré. A nastal večer

„Som len malou ceruzkou v ruke nášho Pána. On smie

a nastalo ráno, deň

svoju ceruzku orezať alebo zaostriť. Nech si píše

šiesty.

alebo kreslí, čo chce a kde chce. Veď ak je to, čo bolo

Gn 1 , 3 1

napísané alebo nakreslené, dobré, nebudeme za to chváliť ceruzku alebo použitý papier, ale t o h o , kto ich A myslím, že

p o u ž i l / ' Ak Boh p ô s o b í aj v nás a skrze n á s , nikdy si

utrpenia tohto

nesmieme pliesť vlastné myšlienky, plány a činy s Božím p ô s o b e n í m . B o h nepotrebuje našu prácu, akoby sa bez nej nedokázal zaobísť.

času nie sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.

51

Ak Boh všetko vie a všetko môže, nezabráni

prečo

Rim 8, 18

zlu?

„Boh dopúšťa zlo iba preto, aby z neho vzišlo ešte

Nijaké utrpenie

väčšie dobro" (sv. Tomáš Akvinský).

nieje zbytočné. Vždy má

[309 - 314, 324]

základ v Božej múdrosti.

Zlo vo svete je temné a bolestné tajomstvo. Veď aj ukrižovaný Pán volal k svojmu Otcovi: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"

(Mt 27, 4 6 ) . M n o h o vecí je

nepochopiteľných. Jedno však vieme celkom isto: Boh

SV. TOMÁŠ AKVINSKÝ


Boh šepká v našej radosti, hovorí v našom svedomí. V našich bolestiach však kričí. Sú jeho megafónom na

je stopercentne dobrý. Nikdy nemôže byť pôvodcom niečoho zlého. Boh stvoril dobrý svet, ten však ešte nedospel k svojmu naplneniu. Cez prudké pády a bolestné procesy smeruje k svojmu definitívnemu

prebudenie hluchého

naplneniu. Tak môžeme lepšie porovnať to, čo Cirkev

sveta.

nazýva fyzickým

CLIVÉ STAPLES LEWIS

postihnutie alebo prírodná katastrofa, s tým, čomu

zlom, akým je napríklad vrodené

(1898 - 1963, anglický

hovorí morálne zlo, ktoré sa objavuje vo svete násled­

spisovateľ, autor Kroniky

kom zneužitia slobody. „Peklo na zemi" - deti-vojaci,

Na mi e)

samovražedné útoky, koncentračné tábory - to všetko je väčšinou dielom ľudí. Rozhodujúca otázka preto

)9

Túžime po

nebeskej radosti, kde prebýva Boh. Je v našej

neznie: „Ako môžeme veriť v dobrotivého B o h a , ked'je toľko z l a ? " - ale skôr: „Ako by mohol človek so srdcom a rozumom znášať život na tomto svete, keby nebolo

moci, aby sme už teraz

B o h a ? " Smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista nám

boli s ním v nebi, aby

ukazujú, že zlo nemalo prvé slovo a nebude mať ani

sme boli s ním práve v tomto okamihu šťastní. No byť s ním šťastný už teraz znamená: pomáhať, ako pomáha on, dávať, ako dáva o n , slúžiť, ako

posledné. Z najhoršieho zla dal Boh vyrásť absolútnemu dobru. Veríme, že Boh pri poslednom súde urobí koniec so všetkým bezprávím. V živote budúceho veku zlo už nebude mať nijaké miesto a skončí sa všetko utrpenie. -> 4 0 , 2 8 6 - 287

sLúži o n , zachraňovať, ako zachraňuje o n ,

Nebo a nebeské stvorenia

milovať, ako miluje on. Byť s ním dvadsaťštyri hodín denne, stretávať

52

Čo je

nebo?

ho v tých n aj otras n ej šic h šatách. Lebo povedal: „Čo ste urobili jednému z týchto maličkých, mne

Nebo je Božie prostredie, príbytok anjelov a svätých a cieľ stvorenia. Slovami „nebo a zem" označujeme všetko stvorenie. [325 - 327]

ste urobili." BL. MATKA TEREZA

Nebo n i e j e miesto kdesi vo vesmíre. Je to stav večnosti. Nebo je t a m , kde sa uskutočňuje Božia vôľa bez najmenšieho o d p o r u . Nebo je aj vtedy, keď život

^ J

Všetko, čo nieje

večné, je vo večnosti bezcenné.

dosiahne najvyššiu intenzitu a blaženosť - taký život však nenájdeme na zemi. Ak sa raz s B o ž o u pomocou dostaneme do neba, čaká na nás to, čo „ani oko nevidelo,

ani ucho nepočulo,

nevystúpilo, {1 Korí,

53

9).

ani do ľudského

čo Boh pripravil tým, ktorí ho

srdca

milujú"

-> 1 5 8 , 2 8 5

Čo j e peklo?

Naša viera nazýva „peklom" stav definitívneho odlúčenia od Boha. Kto pred tvárou Boha jasne vidí


J J

Ježiš prišiel, aby

nám povedal, že nás chce mať všetkých v raji a že peklo, o ktorom sa dnes málo hovorí, jestvuje a je večné pre všetkých, ktorí si zavreli srdce pred Božou láskou. BENEDIKT X V I . , 8. mája 2007

™ ™

Na konci budú stáť

pred Bohom už iba dve skupiny ľudí - tí, ktorí Bohu povedia: „Bud'vôľa tvoja", a tí, ktorým Boh povie: „Bud'vôľa tvoja." Všetci, čo sú v pekle, sa pre peklo sami rozhodli. C. S . LEWIS

lásku a napriek tomu ju odmieta, sám sa rozhoduje pre tento stav. [1033 -

Lebo svojim

1036]

anjelom dá

Ježiš, ktorý pozná peklo, h o v o r í o ňom ako o najhlb­

príkaz o tebe, aby ťa

šej „tme" (Mt 8 , 1 2 ) . Povedané naším j a z y k o m , je skôr

strážili na všetkých

studené ako horúce. V mrazivej skutočnosti tušíme

tvojich cestách. Na

stav absolútnej strnulosti a beznádejnej odlúčenosti od v š e t k é h o , čo by v živote mohlo priniesť p o m o c , úľavu, radosť a útechu.

->

rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň.

161-162 Ž 9 1 , 11 - 1 2

54

Kto sú

anjeli? Každý veriaci má

Anjeli sú čisto duchovné Božie stvorenia, obdarené

po boku anjela ako

rozumom a vôľou. Nemajú telo, sú nesmrteľní

ochrancu a pastiera, aby

a obvykle neviditeľní. Žijú neustále v Božej

ho priviedol k životu.

prítomnosti a ľuďom sprostredkúvajú Božiu vôľu

SV. BAZIL VEĽKÝ

a ochranu. [328 - 3 3 3 , 350 - 351]

(okolo 330 - 379, učiteľ Cirkvi)

Anjel, ako n a p í s a l kardinál J o s e p h Ratzinger, "je akoby o s o b n o u m y š l i e n k o u , ktorou ma oslovuje Boh". Anjeli sa zároveň celkom obracajú k svojmu Stvoriteľovi. Horia láskou k nemu a slúžia mu vo dne v

noci. Ich chválospev nikdy neutícha. Anjeli, ktorí

°d Boha o d p a d l i , sa vo Svätom písme nazývajú diabli alebo d é m o n i .

42 43


I

Človek nieje

55

Môžeme s anjelmi nadviazať

vzťah ?

anjelom ani zvieraťom, a nešťastím je, že ak chce

Áno. Anjelov môžeme prosiť o pomoc a o príhovor

niekto z neho urobiť

u Boha. [334 - 336, 352]

anjela, spraví z neho

Každý človek dostáva od Boha svojho anjela strážcu.

zviera. B L A I S E PASCAL

Je dobré a zmysluplné modliť sa k anjelovi strážcovi za seba i za d r u h ý c h . V živote kresťanov anjeli môžu dať o sebe vedieť napríklad ako poslovia nejakej s p r á ­

MMs

Keď hľadím na

vy alebo ako pomáhajúci s p r i e v o d c o v i a . S falošnými

nebesia, dielo

anjelmi ezoteriky nemá viera nič s p o l o č n é .

tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil. Ž 8, 4 - 6

Všetky stvorenia na zemi cítia ako my. Všetky stvorenia túžia po šťastí ako my. Všetky stvorenia na zemi milujú, trpia a zomierajú ako my, sú teda rovnocenným dielom všemohúceho Stvoriteľa - a našimi bratmi. SV. FRANTIŠEK Z A S S I S I

Stvorenie zvané človek 56

Má človek v stvorení

osobitné

postavenie?

Áno. Človek je vrcholom stvorenia, pretože Boh ho stvoril na svoj obraz (Gn 1 , 2 7 ) . [343 - 344, 353] Stvorenie človeka je j a s n e odlíšené od stvorenia ostatných živých bytostí. Človek je osoba, to z n a m e n á , že sa môže slobodne a rozumne rozhodovať pre lásku alebo proti nej.

)1—»-


57

Ako sa má človek správať ku zvieratám

Láska je z Boha

a k iným

stvoreniam?

a každý, kto miluje, narodil sa z Boha

Človek by si mal v stvoreniach uctievať svojho Stvoriteľa, a preto by mal s nimi zaobchádzať veľmi pozorne a starostlivo. Ľudia, zvieratá a rastliny majú rovnakého Stvoriteľa, ktorý ich z lásky povolal k bytiu. Preto je láska k zvieratám hlboko ľudskou záležitosťou. [344, 354] Človek má dovolené využívať a jesť rastliny a živočí­ chy, nemá však dovolené zvieratá týrať alebo

a pozná Boha.

Poznaj sám seba ako obraz Boha a zahanbi sa, že si ho prekryl cudzími obrazmi. SV. BERNARD Z CLAIRVAUX

ich držať v neľútostných p o d m i e n k a c h . Odporuje to dôstojnosti stvorenia, rovnako ako chamtivé Nedôveruj nijakej

drancovanie bohatstva zeme.

radosti, ktorá nieje zároveň vďačnosťou.

58

Čo znamená,

že človek bol stvorený

na „Boží

THEODOR HAECKER (1879 - 1 9 4 5 , nemecký

obraz"?

spisovateľ)

Človek je na rozdiel od neživých vecí, rastlín a zvierat osobou obdarenou duchom. Táto vlastnosť ho spája oveľa viac s Bohom ako s inými viditeľnými stvoreniami. [355 - 3 5 7, 380]

Keby jediná modlitba, ktorú by si vo svojom živote vyslovil,

Človek n i e j e niečo, ale niekto. Tak ako hovoríme

bola „ďakujem ti", stačilo

o B o h u , že je osobou, to isté hovoríme aj o človeku.

by to.

Človek dokáže uvažovať o veciach za hranicami

MAJSTER ECKHART

svojho bezprostredného obzoru a obsiahnuť tak celý

(okolo 1260 - 1328, dominikán, mystik)

svet bytia; môže dokonca poznať seba s a m é h o v kritickom odstupe a pracovať na s e b e ; ostatných ľudí vníma ako o s o b y , vie si uvedomiť ich dôstojnosť a dokáže ich milovať. S p o m e d z i všetkých viditeľných

Ak je vďačnosť podporovaná vierou,

bytostí jedine človek je s c h o p n ý „poznať a milovať

dokáže preniknúť aj do

svojho Stvoriteľa" ( 2 . vatikánsky koncil, GS, 1 2 , 3 ) .

ťažkostí, a podľa toho,

Človek je p o v o l a n ý na to, aby žil v priateľstve so

nakoľko sa jej to podarí,

svojím B o h o m (pórov. Jn 1 5 , 1 5 ) .

dokáže ťažkosti zmierniť. R0MAN0 GUARDINI (1885 - 1968, katolícky

59

Prečo Boh stvoril

človeka?

Boh urobil všetko pre človeka. Človek je ,,jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého" (GS, 24) a stvoril ho, aby bol šťastný. Svoje šťastie dosahuje človek tým, že poznáva Boha, miluje ho, slúži mu žije vo vďačnosti voči svojmu Stvoriteľovi. [358] a

filozof náboženstva)


MM^

On je obraz

Vďačnosťje uznaná l á s k a . Vďačný človek sa s l o b o d n e

neviditeľného

obracia na pôvodcu dobra a vstupuje s ním do n o v é h o ,

Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, Lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi.

hlbšieho vzťahu. Boh si praje, aby sme poznávali jeho lásku a aby sme už teraz prežívali celý svoj život vo vzájomnom vzťahu s n í m . Tento vzťah trvá naveky.

K o l l , 15.16b

60 „Ecce homo!" (Jn 19, 5: „Hľa, človek!") Týmito slovami predstavil Pilát ľudu zmučeného a tŕním korunovaného Ježiša.

Prečo je Ježiš najväčším

vzorom pre

svet?

Ježiš Kristus je jedinečný, lebo nám na sebe samom ukazuje nielen pravú Božiu podstatu, ale aj pravý ideál človeka. [358 - 3 5 9 , 381] Ježiš bol viac ako dokonalý človek. Veď aj ľudia, ktorí sú v našich očiach i d e á l n i , sú h r i e š n i k m i . Preto sa nijaký človek nemôže stať meradlom pre o s t a t n ý c h . Ježiš bol však bez h r i e c h u . Čo znamená byť človekom

Stal sa tým, čím sme my, aby z nás mohol urobiť to, čím je o n . SV. ATANÁZ VEĽKÝ (okolo 295 - 3 7 3 , učiteľ Cirkvi)

a čo robí človeka v s k u t o č n o m zmysle slova nekoneč­ ne láskyhodným,

poznávame až v Ježišovi Kristovi,

ktorý „nám bol p o d o b n ý vo všetkom okrem h r i e c h u " (pórov. Hebr 4 , 1 5 ) . J e ž i š , Boží S y n , je skutočný a pravý človek. V ňom p o z n á v a m e , ako veľmi si Boh prial človeka.

JB

Otváraj svoje

61

V čom spočíva rovnosť všetkých

ľudí?

ústa za zmĺknutého v pravote

Všetci ľudia sú si rovní, pretože majú ten istý pôvod

všetkých ponechaných

v Božej stvoriteľskej láske. Všetci ľudia majú

na seba! Prís 3 1 , 8

v Ježišovi Kristovi svojho jediného Spasiteľa. Všetci ľudia sú určení na to, aby v Bohu našli večné šťastie a blaženosť. [ 3 6 0 -

99

Urob pre svoje telo

361]

Preto sú všetci ľudia bratmi a s e s t r a m i . Kresťania

niečo dobré, aby duša

majú byť solidárni nielen s inými kresťanmi, ale so

mala chuť v ňom

všetkými ľuďmi. Majú s rozhodnosťou vystupovať

prebývať. SV. TERÉZIA Z AVILY (1515 - 1 5 8 2 , španielska mystička a učiteľka Cirkvi)

proti akémukoľvek rasistickému, sexistickému a ekonomickému rozdeľovaniu ľudskej rodiny. -> 2 8 0 , 517

62

Čo je

duša?

Duša je to, čo robí z každého jednotlivca skutočného človeka: je to teda jeho životný princíp, jeho vnútro. Duša spôsobuje, že sa z hmotného tela stáva živé ľudské telo. Vďaka svojej duši sa človek stáva


Keby človek túžil byť len duchom a chcel by odmietať telo ako určité dedičstvo živočíšnej povahy, potom by duch i telo stratili svoju dôstojnosť. Keby však na druhej strane popieral ducha a uznával hmotu a telo ako jedinú skutočnosť, rovnako by strácal svoju veľkosť. BENEDIKT X V I . , Deus caritas est

" ™

Človek je spojený

so všetkými živými bytosťami svojím pozemským pôvodom, ale človekom sa stáva až vďaka duši, ktorú mu

bytosťou, môže hovoriť „ja" a môže predstupovať pred Boha ako nezameniteľný jedinec. [362 - 365,

382]

Ľudia sú telesné a zároveň duchovné bytosti. Ľudský

„vdýchol" Boh. To mu prepožičiava nezameni­ teľnú dôstojnosť, ale aj jedinečnú zodpovednosť.

duch je viac ako telesné funkcie a nemožno ho

KARDINÁL CHRISTOPH

vysvetliť z hľadiska hmotnej stavby človeka. Rozum

SCHÔNBORN

nám h o v o r í , že m u s í existovať nejaký duchovný

(* 1 9 4 5 , viedenský arcibiskup)

princíp, ktorý je síce viazaný na telo, no predsa s ním nie je totožný. Nazývame ho „dušou". Hoci dušu nemožno „dokázať" prírodovedeckými metódami, bez

A stvoril Boh

prijatia tohto d u c h o v n é h o a hmotu presahujúceho

človeka na svoj

princípu nemožno chápať človeka ako d u c h o v n ú

obraz, na Boží obraz ho

bytosť.

stvoril, muža a ženu ich

-» 153 - 1 5 4 , 1 5 8 - 1 6 0 , 1 6 3

stvoril. Gn 1 , 27

63

Odkiaľ má človek

dušu?

Ľudskú dušu stvoril priamo Boh, „nesplodili" ju teda biologickí rodičia. [366 - 368,

382]

Duša človeka n i e j e výsledkom evolučného vývoja hmoty ani genetického spojenia otca a matky. Tajomstvo, v ktorom v každom človeku prichádza na svet jedinečná duchovná bytosť, vyjadruje Cirkev Prehlásením: Boh dáva človeku d u š u , ktorá neumiera, ani keď človek v smrti stráca svoje telo, ktoré v deň

É

46 47


Nieje dobre byť

vzkriesenia opäť obdrží. Ak teda v y h l a s u j e m , že mám

človeku samému.

d u š u , znamená to, že ma Boh stvoril nielen ako

Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.

bytosť, ale ako o s o b u a že ma povolal k životu vo vzájomnom vzťahu.

64 J J

Čítame tam

[vGn 2, 1 8 - 2 5 ] , že

Prečo stvoril Boh človeka ako muža a ženu?

Boh, ktorý je láska a pravzor spoločenstva, stvoril

človek nemôže žiť „sám".

človeka ako muža a ženu, aby boli spoločne verným

Môže existovať iba ako

obrazom jeho podstaty. [369 - 3 7 3 , 383]

„zjednotenie" dvoch, teda s inou ľudskou

Boh stvoril človeka tak, že je buď mužom alebo

osobou. Ide tu totiž

ženou a že túži po n a p l n e n í a zjednotení s bytosťou

0 vzájomný vzťah muža

opačného p o h l a v i a . Muži i ženy majú úplne rovnakú

k žene a ženy k mužovi.

dôstojnosť, avšak kreatívnym rozvíjaním svojho

Byť osobou podľa

pohlavia vyjadrujú rôzne hľadiská Božej d o k o n a l o s t i .

Božieho obrazu a podoby znamená tiež existovať v nevyhnutnom vzťahu k druhému „ja". To zasa

Boh n i e j e muž ani ž e n a , a predsa sa prejavuje ako otec (pórov. Lk 6 , 3 6 ) i matka (pórov. Iz 6 6 , 1 3 ) . V láske muža a ženy, predovšetkým v manželskom

je prípravou na ono

s p o l o č e n s t v e , kde sa muž a žena stávajú ,,jedným

zjavenie, v ktorom sa

t e l o m " (Gn 2 , 2 4 ) , môže človek vytušiť niečo zo

Boh dáva poznať ako

šťastia zjednotenia sa s B o h o m , v ktorom človek

Trojjediný, ako živá jednota Otca,Syna 1 Ducha Svätého.

nájde svoje konečné n a p l n e n i e . Tak ako je Božia láska v e r n á , s n a ž í sa byť verná aj ľudská l á s k a ; podľa Božieho príkladu je aj tvorivá, pretože z manželstva

BL. JÁN PAVOL I I . , (1920 - 2005) apoštolský list Mulieris

dignitatem

sa rodí nový život. -> 2 6 0 , 4 0 0 - 4 0 1 , 4 1 6 - 4 1 7

65

Ako sa pozerať

na tých, ktorí sa cítia byť

homosexuálmi? Cirkev verí, že v poriadku stvorenia je zakotvená potreba doplnenia a vzájomná príťažlivosť muža a ženy, aby sa tak mohol odovzdať život deťom. Cirkev preto nemôže schvaľovať homosexuálne praktiky. Kresťania však majú prejavovať úctu a lás­ ku každému človeku, bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu, pretože Boh rešpektuje a miluje všetkých ľudí. Na svete nenájdeme žiadneho človeka, ktorý by nemal svoj pôvod v spojení otca a matky. Preto m n o h í h o m o s e x u á l n e o r i e n t o v a n í ľudia veľmi bolestne vnímajú s k ú s e n o s ť , že ich eroticky nepriťahuje


opačné pohlavie a že sa musia vzdať telesnej

^ ™

p l o d n o s t i , ktorá zodpovedá prirodzenosti človeka

ale dostali sme nebo,

a Božiemu poriadku stvorenia. B o h ich však k sebe často privádza nezvyčajnými c e s t a m i : n e d o s t a t o k , strata alebo zranenie - ak sú uznané a prijaté - sa môžu stať odrazovým mostíkom ku skoku do náručia

Stratili sme raj,

preto j e zisk väčší ako strata. SV. JÁN ZLATOÚSTY ( 3 4 9 / 3 5 0 - 4 0 7 , učiteľ Cirkvi)

B o h a , ktorý robí všetko dobré a ktorý sa necháva nájsť oveľa viac ako Spasiteľ než ako Stvoriteľ. -> 4 1 5

J J

Ľudská slabosť

nemôže narušiť plány Božej všemohúcnosti. Božský Staviteľ dokáže

66

Bolo v Božom pláne ľudské utrpenie a smrť?

Boh nechce, aby Ľudia trpeli a zomierali. Jeho pôvodným plánom pre človeka bol raj: večný život v pokoji s Bohom, s ostatnými ľuďmi a s prírodou, v pokoji medzi mužom a ženou.

pracovať aj s padajúcimi kameňmi. K A R D I N Á L MICHAEL VON FAULHABER (1869 - 1 9 5 2 , mníchovský arcibiskup)

[374 - 3 7 9 , 3 8 4 , 400] Niekedy t u š í m e , aký by život mal byť, aký by sme mali byť my, no v s k u t o č n o s t i žijeme v nepokoji so sebou s a m ý m i , sme vlečení v l a s t n ý m strachom

Bože, odvrátiť sa

od teba znamená padnúť. Obrátiť sa k tebe

a n e k o n t r o l o v a n ý m i e m ó c i a m i , prišli sme o svoju

znamená vstať. Zostať

48

pôvodnú h a r m ó n i u so svetom i s B o h o m . Sväté písmo

v tebe znamená mať

49

toto odcudzenie vyjadruje p r í b e h o m o „prvotnom

bezpečie.

hriechu". Pretože sa medzi Adama a Evu votrel

SV. AUGUSTÍN

hriech, museli opustiť raj, kde žili v h a r m o n i c k o m vzťahu medzi s e b o u navzájom a s B o h o m . Namáhavá práca, utrpenie, s m r t e ľ n o s ť a n á c h y l n o s ť k hriechu sú s p r i e v o d n ý m i znakmi strateného raja.

Pád človeka 67

Čo je

hriech?

Hriech je vo svojej podstate odmietnutie Boha a zdráhanie sa otvoriť sa jeho láske. Jasne sa to prejavuje v porušovaní Božích prikázaní. [385 - 390] Hriech je viac ako chybné s p r á v a n i e ; n i e j e ani obyčajnou psychickou s l a b o s ť o u . Vo svojej najhlbšej podstate je každé odmietnutie alebo zničenie niečoho dobrého odmietnutím dobra ako t a k é h o , teda odmietnutím B o h a . Hriech vo svojom najhlbšom

i

™y


MM)

Ale kde sa rozmnožil hriech,

tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť. Rim 5, 20b

a najstrašnejšom rozmere z n a m e n á odtrhnutie sa od B o h a , a tým od zdroja života. Preto je smrť n á s l e d ­ kom h r i e c h u . Až vďaka Ježišovi chápeme p r i e p a s t n ú veľkosť h r i e c h u : Ježiš zakúsil odmietnutie Boha priamo na v l a s t n o m tele. Vzal na seba smrtiacu silu h r i e c h u , aby n e d o p a d l a na n á s . Túto s k u t o č n o s ť vyjadrujeme slovom s p á s a .

To najhoršie nieje spáchať zločin, ale

-> 2 2 4 - 2 3 7 , 3 1 5 - 3 1 8 , 3 4 8 - 4 6 8

nevykonať dobro, ktoré sme mohli urobiť. Je to hriech zanedbania,

68

s hriechom

ktorý nieje ničím iným ako neláskou. Neláskavých ľudí však za nelásku nikto neobviní.

A čo dedičný hriech?

Čo máme my

spoločné

Adama a Evy?

Hriech je v skutočnosti vina, za ktorú nesieme osobnú zodpovednosť. Slovo „dedičný hriech" preto neznamená osobný hriech, ale nešťastný stav

LÉON BLOY (1846 - 1917, francúzsky spisovateľ)

ľudstva, do ktorého sa jedinec rodí ešte predtým, ako môže sám zo slobodného rozhodnutia hrešiť. [388 - 3 8 9 , 402 - 404]

0M,

Tu povedal had žene: „... keď

V prípade dedičného h r i e c h u , ako h o v o r í Benedikt X V I . , musíme pochopiť, „že my všetci nesieme v sebe

budete z neho jesť,

kvapku jedu t o h o z m ý š ľ a n i a , ktoré nám približujú o b ­

otvoria sa vám oči a vy

razy z K n i h y - > G E N E Z I S . (...) Človek nedôveruje B o h u .

budete ako Boh."

Zvedený slovami hada začína mať p o d o z r e n i e , že (...)

Gn 3, 4 - 5

Boh by m o h o l byť naším k o n k u r e n t o m , ktorý chce o b ­ medzovať n a š u s l o b o d u , a že ľuďmi v plnom zmysle slova sa s t a n e m e až vtedy, keď B o h a z o s a d í m e . (...)

™y

Správať sa mravne

vo vzťahu k svetu je možné a prospešné len vtedy, keď človek na seba vezme všetko svinstvo

Človek nechce prijať svoju existenciu a plnosť života od B o h a . (...) A t a k namiesto počúvania pravdy dôveruje lži a vrhá tým v l a s t n ý život do prázdnoty, do s m r t i " ( B e n e d i k t X V I . , 8 . decembra 2 0 0 5 ) .

života, spoluvinu na smrti a hriechu, skrátka dedičný hriech so všetkým, čo k nemu patrí, a keď prestane zvaľovať vi n u len na druhých.

69

Sme dedičným

hriechom

odsúdení

hrešit?

Nie. Človek je však dedičným hriechom hlboko zranený a má sklon k hriechu. S Božou pomocou je však schopný konať dobro. [405]

HERMANN H E S S E

V nijakom prípade nie sme nútení hrešiť. V s k u t o č n o s ­

(1877 - 1962, nemecký

ti sa však neustále dopúšťame hriechov, pretože sme

spisovateľ)

slabí, n e v e d o m í a ľahko sa nechávame zviesť. Hriech z donútenia by n a p o k o n ani nebol h r i e c h o m , pretože k hriechu patrí vždy s l o b o d n é r o z h o d n u t i e .


Jeden z dôvodov,

70

Ako nás Boh môže vyslobodiť

z moci

zla?

Boh sa neprizerá nečinne, ako v reťazovej reakcii hriechu človek postupne ničí seba i svet. Posiela

prečo verím v kresťan­ stvo: Je to náboženstvo, ktoré by si nikto nedokázal vymyslieť.

nám Ježiša Krista, Záchrancu a Spasiteľa, ktorý nás vyslobodzuje z moci hriechu. [410 - 4 1 2 , 420 - 421]

C. S . LEWIS

„Mne už nikto nemôže pomôcť!" - toto zvolanie ľudskej Len čo boli

skúsenosti už neplatí. Nech sa už človek so svojím hriechom dostane kamkoľvek, Boh Otec za ním posiela svojho Syna. Následkom hriechu je smrť (pórov.

Ježišove ruky pribité na kríž, Pán pribil na kríž aj naše hriechy.

Rim 6, 2 3 ) . Následkom hriechu je však aj úžasná solidarita Boha, ktorý nám posiela Ježiša ako priateľa a záchrancu.

SV. BERNARD Z CLAIRVAUX

:

Preto sa dedičný hriech tiež nazýva j elix culpa (= šťastná vina): „Ó, šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký

A Slovo sa telom

vznešený Vykupiteľ!" (liturgia Veľkonočnej vigílie).

stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu,

<Z> DRUHÁ KAPITOLA < ^

akú má od Otca

Verím v Ježiša K r i s t a ,

jednorodený S y n , plný

j e d n o r o d e n é h o Syna Božieho

milosti a pravdy. Jn 1 , 14

71

Prečo sa správy o Ježišovi lium" alebo „radostná

nazývajú

50

„evanje­

51

zvesť"?

Bez evanjelií by sme nevedeli, že Boh zo svojej nekonečnej lásky poslal nám ľuďom svojho Syna,

Ak je život a smrť Sokrata životom a smrťou filozofa, tak je

aby sme mohli napriek svojim hriechom znovu

života smrť Ježiša Krista

nájsť cestu k večnému spoločenstvu s Bohom.

životom a smrťou Boha.

[422 - 429]

JEAN-JACQUES ROUSSEAU

Správy o Ježišovom živote, smrti a zmŕtvychvstaní sú pre

osvietenský mysliteľ)

(1712 - 1778, francúzsky

svet tou najlepšou zvesťou. Dosvedčujú, že Žid Ježiš z Nazareta, narodený v Betleheme, je skutočne vteleným „Synom živého Boha"

(Mt 1 6 , 1 6 ) . Poslal ho Otec, „aby

boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu" (1 Tim 2 , 4 ) .

72

Čo znamená

meno

„Ježiš"?

Ježiš v hebrejčine znamená: ,,Boh zachraňuje" [430-435,452]


IX9YC ZCDNTCDN

V S k u t k o c h a p o š t o l o v Peter h o v o r í : „Niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom spasení"

V rímskych katakombách

by sme mali byť

(Sk 4 , 1 2 ) . Všetci misionári prinášali ľuďom

v podstate toto p o s o l s t v o .

sa nachádza starokresťanský tajný znak, ktorý bol vyznaním Ježiša

73

Prečo sa Ježiš nazýva aj

„Kristus"?

Krista - slovo ICHTHYS

Krátka formulácia „Ježiš je K r i s t u s " vyjadruje

(= gréc. ryba). Keď sa

základ kresťanskej viery: Ježiš, jednoduchý syn

grécke slovo rozdelí na jednotlivé hlásky, ukážu sa začiatočné písmená piatich gréckych slov Iesous, CHristos, THeou ( = B o ž í ) , h Y o s (= Syn) a Sótér (= Spasiteľ).

tesára z Nazareta, je očakávaný Mesiáš a Spasiteľ. [436-440,453] Grécke slovo „ C h r i s t o s " ako aj hebrejský výraz „ M a š í j a c h / M e s i á š " z n a m e n á „pomazaný". V Izraeli boli do svojho úradu p o m a z a n í králi, kňazi a proroci. - > A P O Š T O L I boli svedkami t o h o , že Ježiš bol p o m a z a ­ ný „Duchom S v ä t ý m " (Sk 1 0 , 3 8 ) . Podľa Krista sa nazývame kresťanmi povolanie.

- tým vyjadrujeme naše v z n e š e n é


74

Čo znamená,

že Ježiš je „jednorodený

Boží

Syn"?

J J

0 Kristovi hovor

len vtedy, keď sa ťa

Keď Ježiš sám seba označuje za „jednorodeného Božieho S y n a " (jediný Syn alebo jediný Syn;

narodený

pórov. Jn 3 , 1 6 ) a dosvedčujú to aj Peter

pýtajú. Avšak ži tak, aby sa ťa na Krista pýtali! PAUL CLAUDEL

a ostatní, vysvetľuje sa tým, že jedine Ježiš je

(1868 - 1955, francúzsky

spomedzi všetkých ľudí na svete viac ako obyčajný

básnik a dramatik)

človek. [441 - 4 4 5 , 454] Na mnohých miestach -> N O V É H O Z Á K O N A (Jn 1 , 1 4 . 1 8 ;

J J

1 Jn 4 , 9 ; Hebr 1 1 , 7 atď.) sa Ježiš nazýva „Synom".

Krista. Kritizujú

Ľudia nekritizujú

Pri krste a pri premenení hlas z neba nazýva Ježiša

kresťanov, pretože sa mu

„milovaným S y n o m " . Ježiš odkrýva učeníkom svoj

nepodobajú.

jedinečný vzťah k nebeskému Otcovi: „Môj Otec mi

FRANCOIS MAURIAC

odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude

(1885 - 1970, francúzsky spisovateľ)

chcieť

zjaviť" (Mt 11, 2 7 ) . Skutočnosť, že Ježiš Kristus je naozaj Boží S y n , vychádza úplne najavo pri jeho

Kde nieje Boh na

zmŕtvychvstaní.

prvom mieste,... zahrávame sa s ľudskou dôstojnosťou. Preto je

75

Prečo kresťania

„Vy ma oslovujete: hovoríte,

oslovujú

»Učiteľ«

lebo to som"

Ježiša a: »Pane«

„Pane"? a

našou naliehavou úlohou

dobre

(Jn 1 3 , 1 3 ) . [446 - 4 5 1 , 455]

Prví kresťania hovorili o Ježišovi ako o „Pánovi" s úplnou

viesť dnešného človeka

52

k tomu, aby odhaľoval

53

pravú tvár Boha, ktorý sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi.

samozrejmosťou a pritom si boli vedomí, že toto označenie bolo v ^ S T A R O M Z Á K O N E vyhradené výlučne

BENEDIKT X V I . , 28.augusta 2005

Bohu. Ježiš im mnohými znameniami ukázal, že má božskú moc nad prírodou, nad démonmi, nad hriechom i nad smrťou. Božský pôvod Ježišovho poslania sa

Boh je taký veľký,

naplno ukázal v jeho zmŕtvychvstaní. Apoštol Tomáš vyznáva: „Pán môj a Boh môj!"

(Jn 2 0 , 2 8 ) . Pre nás to

znamená: Keďje Ježiš „Pán", kresťan nesmie padnúť na

že sa dokáže stať malým. Boh je taký mocný, že sa dokáže stať bezbranným a prichádza k nám ako

kolená pred nijakou inou mocou.

bezmocné dieťa, aby sme ho mohli milovať.

76

Prečo sa Boh stal v Ježišovi

človekom ?

BENEDIKT X V I . , 24. decembra 2005

,,0n pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies" (nicejsko-carihradské vyznanie viery, -> K R É D O ) . [456-460] Boh v Ježišovi Kristovi zmieril svet so s e b o u a

oslobodil človeka zo zajatia h r i e c h u . „VeďBoh

miloval svet, že dal svojho jednorodeného

Syna,

tak aby


mm

Tajomstvo človeka

sa stáva naozaj jasným

nezahynul

nik, kto v neho verí, ale aby mal večný

život" (Jn 3 , 1 6 ) . Boh prijal v Ježišovi smrteľné

iba v tajomstve

ľudské telo (-> I N K A R N Á C I A ) , podelil sa s nami o náš

vteleného Slova.

pozemský údel, o utrpenie a smrť, a vo v š e t k o m ,

Druhý vatikánsky koncil, GS

okrem h r i e c h u , sa s t a l j e d n ý m z n á s .

77 ™ ™

Ostáva tým,

čím bol, a vzal si to,

Čo znamená,

že Ježiš Kristus je zároveň

Boh

človek?

a pravý

pravý

čím nebol.

V Ježišovi Kristovi sa Boh stal skutočne jedným

Liturgia hodín, 1 . januára

z nás a naším bratom; a predsa nikdy neprestal byť Bohom, a tým aj naším Pánom. Chalcedónsky koncil v roku 4 5 1 vyhlásil, že božská a ľudská prirodze­

J J

Ak poznávame

Boha bez toho, aby sme poznali vlastnú biedu, svedčí to o našej márnomyseľnosti. Ak poznávame svoju biedu bez toho, aby

nosť sú v jedinej osobe Ježiša Krista „bez rozdele­ nia a bez pomiešania" spojené. [464 - 4 6 7 , 469] - > C I R K E V dlho zápasila s tým, ako by vyjadrila vzťah božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi. Božská a ľudská prirodzenosť si navzájom n e k o n k u r u -

sme poznali Boha,

jú v tom zmysle, že by Ježiš bol iba čiastočne Bohom

prepadáme zúfalstvu.

a čiastočne človekom. Nieje to ani tak, že by sa

Poznaním Ježiša Krista

božská a ľudská prirodzenosť v Ježišovi navzájom

sa však dostávame na

zmiešali. Boh si v Ježišovi Kristovi nevzal na seba

strednú cestu, pretože tam poznávame Boha, aj svoju vlastnú biedu.

ľudské telo iba zdanlivo (doketizmus),

ale stal sa

skutočným človekom. Božská prirodzenosť a ľudská prirodzenosť rovnako nepredstavujú dve rozličné

BLAISE PASCAL

osoby (nestorianizmus).

Napokon to n i e j e ani tak, že

by v Ježišovi Kristovi ľudská prirodzenosť úplne ^

J

Náboženstvo bez

tajomstva je nevyhnutne

splynula s božskou prirodzenosťou

(monofyzitizmus).

Proti všetkým týmto mylným učeniam si Cirkev

náboženstvom bez Boha.

uchovala vieru, že Ježiš Kristus je v jednej osobe

JEREMY TAYLOR

zároveň pravý Boh a pravý človek. Známa formulácia

(1613 - 1667, anglický autor

„bez rozdelenia a bez p o m i e š a n i a " (Chalcedónsky

duchovnej literatúry)

koncil) sa nepokúša vysvetliť to, čo ľudský rozum nedokáže pochopiť, ale vytyčuje aspoň akési pevné línie viery. Vyznačuje „smer", ktorým treba p o s t u p o ­ vať v o d h a ľ o v a n í tajomstva osoby Ježiša Krista.

78

Prečo sa môžeme snažiť pochopiť

Ježiša len ako

„tajomstvo"? Pretože Ježiš je zjavením Boha, nemôžeme ho pochopiť, pokiaľ odhliadneme od jeho neviditeľné­ ho božstva. [525 - 530, 536]


Viditeľná stránka v Ježišovi poukazuje na neviditeľ­ nú. V Ježišovom živote vidíme mnohé s k u t o č n o s t i , ktoré sa mocne prejavujú, ktoré však môžeme pochopiť iba ako tajomstvo (-> M Y S T É R I U M ) . Medzi

MYSTÉRIUM (gréc. mystérion = tajomstvo): Tajomstvo je skutočnosť (alebo určitý aspekt skutočnosti),

takéto tajomstvá patrí napríklad J e ž i š o v o Božie

ktorá sa v zásade vymyká

s y n o v s t v o , vtelenie, utrpenie a zmŕtvychvstanie.

rozumovému poznaniu.

79

Mal Ježiš dušu, ducha a telo ako my?

Äno. Ježiš „pracoval ľudskými rukami, premýšľal

V Ježišovi je všetko jasné.

ľudským rozumom, konal ľudskou vôľou, miloval

HANS URS VON BALTHASAR

ľudským srdcom" (GS, 22, 2 ) .

(1905 - 1988, švajčiarsky katolícky teológ)

K Ježišovej plnej ľudskej prirodzenosti patrí aj to, že mal dušu a duševne sa rozvíjal. V jeho duši prebývala A Ježiš sa

jeho ľudská identita a jeho zvláštne s e b a u v e d o m e n i e .

vzmáhal

Ježiš vedel o jednote so svojím nebeským Otcom v Duchu S v ä t o m , ktorým sa nechával viesť vo všetkých životných situáciách.

v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí. Lk 2, 52

80

Prečo je Mária

Panna?

Boh chcel, aby Ježiš Kristus mal skutočnú ľudskú matku. Jeho Otcom je však on sám, pretože chcel ustanoviť počiatok diela vykúpenia, ktorý by nebolo


Lebo takého otca / aký by maL b y ť / nenájdeš nikde / medzi otcami / Ľudskými... WILHELM W I L L M S , / W e £ r a (1930 - 2002, nemecký kňaz a spisovateľ)

Čo KatoLíčka cirkev verí o Márii, zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi. KKC 487

f

Ak niekto nevyzná­

va, že Emanuel (*) je v skutočnosti Boh a svätá Panna je preto

možné pripísať žiadnym pozemským silám, jedine jemu samému. [484 - 504, 508 - 510]

Bohorodička... nech je vylúčený.

Máriino panenstvo n i e j e nijakou prehnanou

Efezský koncil, 4 3 1

mytologickou p r e d s t a v o u , no pre Ježišov život má (*) V Mt 1 , 2 3 sa hovorí: „Hľa, panna počne a porodí syna

podstatný v ý z n a m . Narodil sa zo ženy, nemal však pozemského otca. Ježiš Kristus je nový začiatok daný

a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh

svetu z h o r a . V Evanjeliu podľa Lukáša sa Mária pýta anjela: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?"

s nami."

(=

nežijem s nijakým mužom intímnym životom, Lk 1 , 3 4 ) . Anjel jej na to o d p o v e d a l : „Duch Svätý zostúpi teba a moc Najvyššieho

ťa zatieni!"

(Lkl

f

na

35).

Napriek t o m u , že Cirkev od svojich začiatkov znášala výsmech pre svoju vieru v Máriino p a n e n s t v o , vždy vyznávala s k u t o č n é , a nie iba symbolické Máriino panenstvo.

8i

-> 117

Mala Mária ešte iné deti okrem

Ježiša?

Nie. Ježiš je Máriin jediný syn v úzkom zmysle slova. [500, 510] t??

Už prvotná Cirkev vychádzala z predpokladu M á r i i n h o trvalého p a n e n s t v a , čo vylučuje Ježišových


pokrvných s ú r o d e n c o v . V aramejčine, J e ž i š o v o m materinskom j a z y k u , existuje Len jeden výraz pre brata a sestru i pre bratanca a s e s t e r n i c u . Tam, kde a v evanjeliách h o v o r í o J e ž i š o v ý c h „bratoch

s

a s e s t r á c h " (napr. Mk 3 , 3 1 - 3 5 ) , ide o J e ž i š o v ý c h

Tam, kde upadá viera v Božiu Matku, tam upadá aj viera v Božieho Syna a v Boha Otca. LUDWIG FEUERBACH ( 1 8 0 4 - 1 8 7 2 , ateistický

blízkych p r í b u z n ý c h .

filozof, v diele Podstata kresťanstva)

82

Nieje pohoršujúce

nazývať Máriu

Božou

„Matkou"? Nie. Kto oslovuje Máriu ako Božiu Matku, zároveň vyznáva, že jej Syn je Boh. [495,

509]

Keď prví kresťania viedli medzi s e b o u spor o t o m , kto je J e ž i š , stal sa titul Theotokos

(„Bohorodička")

poznávacím znakom pravovernej interpretácie Svätého p í s m a : Mária neporodila iba človeka, ktorý sa „stal" B o h o m až po svojom narodení, ale už vo svojom tele nosila s k u t o č n é h o Božieho S y n a . Táto otázka sa nevzťahuje v prvom rade na M á r i u , ale podstatne sa dotýka jadra s p o r u , či je Ježiš zároveň pravý človek a pravý B o h .

-» 117

56 57

83

Čo znamená „nepoškvrnené

počatie

Panny

Márie"? Cirkev verí, že „preblahoslavená Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia pre osobitnú milosť a výsadu všemohúceho Boha, vzhľadom na

V roku 1858 sa sv. Bernadetta Soubirousová stretla s Pannou Máriou, ktorá

zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského rodu,

sa jej predstavila ako

uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičného

„Nepoškvrnené počatie".

hriechu" (dogma z roku 1 8 5 4 ; - > D O G M A ) . [487 - 4 9 2 ,

508] Máriina odpoveď...

Viera v „ n e p o š k v r n e n é p o č a t i e " jestvuje v Cirkvi od

je najrozhodujúcejším

jej počiatkov. Tento pojem však býva dnes často

slovom v dejinách.

chybne interpretovaný. V podstate h o v o r í o t o m ,

REINHOLD SCHNEIDER

že Boh uchránil Máriu pred d ô s l e d k a m i dedičného

(1903 - 1 9 5 8 , nemecký

hriechu, a to od s a m é h o počiatku jej života.

spisovateľ)

Nehovorí teda o J e ž i š o v o m počatí v M á r i i n o m lone. A už vôbec n e z n e h o d n o c u j e sexualitu v kresťanstve v

tom z m y s l e , že by sa muž a žena pri akte splodenia

dieťaťa „poškvrňovali".

->

68-69


Mária je najnežnejšou Matkou Ľudského pokolenia, je útočiskom hriešnikov. SV. ALFONZ Z LIGUORI

84

Bola Mária iba Božím

nástrojom?

Mária bola viac ako len pasívny Boží nástroj. Aj vďaka jej aktívnemu súhlasu Boh prijal ľudské telo. [493 - 4 9 4 , 5 0 8 - 511]

(1696 - 1787, zakladateľ redemptoristov, mystik a učiteľ Cirkvi)

Anjelovi, ktorý Márii o z n á m i l , že porodí „Syna Najvyššieho",

Mária o d p o v e d a l a : „Nech sa mi stane

podľa tvojho slova" (Lk 1 , 3 8 ) . Vykúpenie ľudstva J J

Čím vi a c žij e Ci r ke v

v Ježišovi Kristovi sa teda začína Božím o s l o v e n í m ,

podľa Máriinho vzoru,

s l o b o d n o u odpoveďou človeka - a tehotenstvom skôr,

tým je materskejšia a tým

ako sa Mária s Jozefom z o s o b á š i l i . Takýmto nezvyčaj­

sa v nej človek môže

ným s p ô s o b o m sa Mária stala pre nás „bránou s p á s y " .

nanovo narodiť z Boha

-> 4 7 9

a nájsť zmierenie. BRAT ROGER SCHUTZ (1915 - 2005, zakladateľ

85

Prečo je Mária aj našou

Matkou?

a predstavený ekumenického spoločenstva vTaizé)

Deti sa v rodine učia „milovať natoľko,

Máriu nám dal za matku Ježiš Kristus, náš Pán. [963 - 966, 973] „Žena, hľa, tvoj syn!"...

„Hľa, tvoja matka!"

(Jn 19,

26 - 2 7 ) . Tieto s l o v á , ktorými sa Ježiš obrátil z kríža

nakoľko sú samy

na J á n a , Cirkev od začiatku chápala tak, že nimi bola

bezpodmienečne

zverená do Máriinej ochrany. Preto je Mária zároveň

milované; učia sa vážiť si

n a š o u M a t k o u . Môžeme sa k nej utiekať a prosiť ju

inú osobu natoľko,

0 príhovor u B o h a .

-> 1 4 7 - 1 4 9

nakoľko si ich iní vážia; učia sa spoznávať tvár Boha natoľko, nakoľko im ju najskôr ukáže otec

86

Prečo Ježiš počas tridsiatich vôbec nevystupoval

na

rokov svojho

života

verejnosti?

a matka, keď i m prejavujú pozornosť" Vatikánsky dokument 0 spolupráci muža a ženy,

Ježiš sa chcel s nami deliť o normálny život a posvätiť tak náš obyčajný všedný deň. [531 - 534, 564]

3 1 . mája 2004

Ježiš bol dieťaťom, ktoré prijímalo od svojich rodičov l á s k u a s t a r o s t l i v o s ť a tiež ich v ý c h o v u . Tak „sa vzmáhal 1 u ľudí"

v múdrosti,

veku a v obľube u Boha

(Lk 2 , 5 2 ) . Patril do ž i d o v s k é h o vidieckeho

s p o l o č e n s t v a a z ú č a s t ň o v a l sa na n á b o ž e n s k ý c h o b r a d o c h . Vyučil sa remeslu a m u s e l sa v ňom osvedčiť prácou svojich rúk. Pretože B o h c h c e l , aby sa Ježiš narodil v ľudskej rodine a v y r á s t o l v nej, p o v ý š i l rodinu na miesto B o ž i e h o prebývania a urobil z nej vzor s p o l o č e n s t v a , ktoré si navzájom pomáha.


}

87

Prečo sa nechal Ježiš Jánovi pokrstiť, hoci bol bez

hriechu?

yy

Hriešnici

a spravodliví tvoria iba jedno spoločenstvo,

Pokrstiť znamená ponoriť. Svojím krstom sa Ježiš

pretože v skutočnosti nijakí spravodliví

ponoril do hlbín hriechu celého ľudstva. Tak

nejestvujú.

ustanovil znamenie. Jedného dňa sa ponorí do

GERTRUDA VON LE FORT

smrti, aby nás oslobodil od našich hriechov, ale

(1876 - 1 9 7 1 , nemecká

mocou svojho Otca bude znovu vzkriesený k životu.

spisovateľka)

[535 - 5 3 7 , 565] Hriešnici - vojaci, prostitútky, colníci - prichádzali zďaleka k prorokovi J á n o v i Krstiteľovi, lebo túžili prijať „krst pokánia

na odpustenie

hriechov"

(Lk 3 , 3 ) .

Ježiš tento krst n e p o t r e b o v a l , lebo bol bez h r i e c h u . To, že sa dal pokrstiť, poukazuje na dve s k u t o č n o s t i : Ježiš berie na seba naše hriechy. Ježiš chápe svoj krst ako predzvesť svojho utrpenia a z m ŕ t v y c h v s t a ­

Každý deň... musí kresťan obstáť v boji, ktorý sa podobá zápasu, aký Kristus vybojoval v Júdskej púšti, kde ho štyridsať dní pokúšal diabol.... Ide o duchovný boj, namierený proti

nia. Na znak j e h o ochoty zomrieť za nás sa otvára

hriechu a v konečnom

nebo: „Ty si môj milovaný

dôsledku proti

Syn" (Lk 3 , 2 2 ) .

samotnému satanovi. Tento boj si žiada celého

88

Prečo bol Ježiš pokúšaný?

Mohol byť vôbec

človeka a vyžaduje si jeho neustálu obozretnosť.

pokúšaný? K Ježišovej pravej ľudskej prirodzenosti patrí aj to,

BENEDIKT X V I . , 1 . marca 2006

že mohol byť skutočne pokúšaný. V Ježišovi Kristovi nemáme p r e d s a S p a s i t e ľ a , „ktorý s našimi

slabosťami;

všetkom

okrem hriechu"

[538-

by nemohol

veď bol podobne (Hebrb,

skúšaný

cítiť vo

15).

Ježiš povedal o svojom Otcovi: „Duch Pána je nado

5 4 0 , 566]

mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal

89

Komu Ježiš prisľubuje

„Božie

kráľovstvo"?

evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť

Boh chce, „aby boli všetci ľudia spasenia pravdu"

poznali

(1 Tim 2, 4 ) . „Božie kráľovstvo" sa začína

u ľudí, ktorí Bohu dovolia, aby ich premenil. Podľa Ježišovej skúsenosti sú to predovšetkým chudobní a maličkí. [ 5 4 1 - 5 4 6 , 567]

zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok."

Dokonca aj ľudí stojacich ďaleko od Cirkvi na Ježišovi fascinuje, že sa svojou - do istej miery straníckou Láskou obracia najskôr na t ý c h , ktorí sú s p o l o č e n s k y ci sociálne vylúčení. Ježiš v reči na vrchu upozorňuje, z

a

e predovšetkým c h u d o b n í a plačúci, p r e n a s l e d o v a n í v ä z n e n í , všetci, čo hľadajú Boha s čistým s r d c o m ,

Lk4, 1 8 - 1 9

58 59


Zázrak sa nedeje

všetci, čo hľadajú milosrdenstvo, spravodlivosť

proti zákonom prírody,

a pokoj, majú prednostný vstup do Božieho kráľov­

ale proti nášmu stupňu

stva. Osobitne sú p o z v a n í hriešnici: „lekára

poznania prírody. SV. AUGUSTÍN

bujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať vých, ale hriešnikov."

nepotre­

spravodli­

(Mk 2 , 1 7 )

Nikde na svete sa neudial taký veľký zázrak ako

90

v malej betlehemskej

Konal Ježiš skutočné zbožné

zázraky,

alebo sú to len

rozprávky?

maštali; tu sa Boh a človek stali jedno.

Ježiš konal skutočné zázraky, rovnako ako neskôr aj

TOMÁŠ KEMPENSKÝ

- » A P O Š T O L I . Novozákonní autori vychádzajú zo

(1379/1380 - 1471,

skutočných udalostí. [547 -

550]

nemecký mystik, autor Nasledovania

Krista)

Už najstaršie pramene prinášajú správy o početných zázrakoch, potvrdzujúcich Ježišove s l o v á : „Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám

WM^ ^ff-^

A s tým väčším obdivom

hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč."

prišlo Božie kráľovstvo"

(Mt 1 2 , 2 8 ) . Zázraky sa udiali

na verejnosti; Sväté písmo menovite uvádza o s o b y , ktorých sa týkali, napríklad slepého Bartimeja (Mk 1 0 , 46 - 52) alebo Petrovu svokru (Mt S, 14 - 1 5 ) . Niektoré zázraky predstavovali pre židovské pro­ stredie priam šokujúce prestúpenie poriadku (napr. uzdravenie chromého v -> S O B O T U , uzdravenie m a l o m o c n ý c h ) . Napriek t o m u ich však vtedajší Židia nespochybnili.

91

Prečo Ježiš konal

zázraky?

Zázraky, ktoré Ježiš konal, boli znameniami nastupujúceho Božieho kráľovstva. Boli prejavom jeho lásky k ľuďom a potvrdzovali jeho poslanie. [547 - 550] Ježišove zázraky neboli nejakým magickým predvádza­ ním s a . Ježiša naplňovala moc Božej uzdravujúcej lásky. Svojimi zázrakmi ukazoval, že je Mesiáš a že v ňom sa začína Božie kráľovstvo. Bolo tak možné zakúsiť počiatok nového sveta: Ježiš tf ši L hlad (Jn 6 , 5 - 1 5 ) , naprával bezprávie (Lk 1 9 , 8 ) , prekonával choroby a smrť (Mt 11, 5 ) . Vyháňal zlých duchov, a tak začal svoje víťazné ťaženie proti „kniežaťu tohto sveta"


(Jn 1 2 , 3 1 ; myslí sa s a t a n ) . Ježiš však neodstránil zo sveta všetko utrpenie a zlo. Chcel predovšetkým oslobodiť človeka z otroctva hriechu. Záležalo mu na viere človeka, preto ju posilňoval zázrakmi. -> 2 4 1 - 242

92

Prečo Ježiš povolal

apoštolov?

Ježiš zhromaždil okolo seba široký okruh učeníkov, mužov i žien. Z ich radov si vybral dvanástich mužov, ktorých nazval-» A P O Š T O L M I (Lk 6 , 1 2 - 1 6 ) . Apoštolov osobitne vzdelával a poveroval ich rozličnými úlohami: „Poslal kráľovstvo

a uzdravovať

ich hlásať

chorých"

Mj&y

Božie

posielam vás.

týchto dvanástich apoštolov pozval Ježiš na Poslednú večeru a zveril im poslanie: „Toto na moju pamiatku"

Ako mňa poslal Otec, aj ja

(Lk 9, 2 ) . Iba robte

(Lk 2 2 , 1 9 ) .

[551 - 5 5 3 , 567] Keď niekto

- > A P O Š T O L I sa stali svedkami J e ž i š o v h o zmŕtvych­

dostane milosť hlbokej

vstania a ručiteľmi jeho pravdivosti. Po Ježišovej

skúsenosti s Bohom,

smrti pokračovali v plnení j e h o p o s l a n i a . Na z a c h o ­

potom je to niečo

vanie svojej služby si vyvolili n a s l e d o v n í k o v : - > B I S K U P O V . Nástupcovia apoštolov si d o d n e s uvedomujú toto s p l n o m o c n e n i e , ktoré im udelil J e ž i š :

podobné ako to, čo preži­ li učeníci pri premenení: Vjedinom okamihu môže okúsiť predzvesť rajskej

vedú, vyučujú a konajú b o h o s l u ž b u . S ú d r ž n o s ť

blaženosti. Zvyčajne ide

apoštolov sa stala základom jednoty -> C I R K V I

o krátke skúsenosti,

( - > A P O Š T O L S K É N Á S T U P N Í C T V O ) . Medzi D v a n á s t i m i

vystupoval do popredia Peter, ktorému Ježiš zveril osobitnú a u t o r i t u : „7y si Peter a na tejto skale

ktoré Boh občas dopraje, predovšetkým so zreteľom na ťažké skúšky.

postavím svoju Cirkev" (Mt 1 6 , 1 8 ) . Z Petrovho mimoriadneho postavenia medzi apoštolmi vzišiel úrad pápeža.

93

-> 137

Prečo sa Kristus premenil

na hore Tábor?

Otec chcel zjaviť božskú slávu svojho Syna už za jeho pozemského života. Kristovo premenenie malo učeníkom neskôr pomôcť lepšie pochopiť jeho smrť a zmŕtvychvstanie. [554 - 5 5 6 , 568] Tri evanjeliá podávajú správu o t o m , ako Ježiš vystúpil na vrchol hory a tam pred očami učeníkov zažiaril („premenil s a " ) . Hlas nebeského Otca nazýva

BENEDIKT X V I . , 12. marca 2006

60 61


3fe •

62 63


Potom ich začal

Ježiša „milovaným

poúčať: „Syn

Peter by chcel „postaviť tri s t a n y " a nejako zadržať

človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú."

Synom",

ktorého máme počúvať.

ten o k a m i h . Ježiš však nastupuje cestu utrpenia. J e h o učeníci len mali k t o m u načerpať p o s i l u .

M k 8 , 31

94

Vedel Ježiš, že zomrie, do

MM)

keď slávnostne

vstupoval

Jeruzalema?

Začal im hovoriť, čo ho očakáva:

Áno. Ježiš tri razy oznámil svoje utrpenie a smrť,

„Hľa, vystupujeme do

ešte skôr, ako sa vedome a dobrovoľne (Lk 9, 51)

Jeruzalema a Syn človeka

vydal na miesto svojho utrpenia.

bude vydaný veľkňazom

[557 - 560, 569 -

570]

a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho,

95

opľujú, zbičujú a zabijú,

Prečo si Ježiš zvolil pre svoju smrť a vstanie

práve sviatok

židovskej

zmŕtvych­

Veľkej

noci?

ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych."

Ježiš si vybral sviatok Veľkej noci (Paschy)

Mk 10, 32 - 34

izraelského národa ako symbol pre to, čo sa s ním

svojho

malo stať v smrti a vo zmŕtvychvstaní. Ako bol jeho národ vyslobodený z egyptského otroctva, tak Ježiš MM)

Keď prišla

vyslobodzuje aj nás z otroctva hriechu a z moci smrti.

hodina, zasadol

[571 -

573]

za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi

Židovská Veľká noc (Pascha)

som túžil jesť s vami

p r i p o m í n a l oslobodenie Izraela z egyptského

tohto veľkonočného

otroctva. Ježiš išiel do J e r u z a l e m a , aby nás o s l o b o d i l

baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem

bola s v i a t k o m , ktorý

oveľa hlbším s p ô s o b o m . S o svojimi učeníkmi slávil v e ľ k o n o č n ú večeru; no namiesto obetovania

jesť, kým sa nenaplní

tradičného v e ľ k o n o č n é h o baránka sám sa s t a l pravým

v Božom kráľovstve."

obetným B a r á n k o m . Bol „obetovaný

Lk 22, 1 4 - 1 6

baránok,

Kristus"

Boha s človekom.

96

náš

veľkonočný

(1 Kor b, 7), aby raz navždy zmieril -» 1 7 1

Ako mohol byť taký mierumilovný bol Ježiš, odsúdený

na smrť na

človek,

akým

kríži?

Ježiš postavil svoje okolie pred rozhodujúcu otázku: buď koná z Božieho splnomocnenia, alebo je podvodník, bohorúhač a narušiteľZákona, a preto musí byť podľa Zákona volaný k zodpoved­ nosti. [574 -

576]

V mnohých ohľadoch bol Ježiš pre vtedajších Židov čistou p r o v o k á c i o u . Odpúšťal hriechy, čo bolo


vyhradené iba B o h u , relativizoval predpisy týkajúce sa s o b o t n é h o dňa o d p o č i n k u , v y s t a v o v a l sa podozre­

Nie sú to démoni, ktorí ho pribili na kríž,

niu z b o h o r ú h a č s t v a a stal sa terčom výčitiek, že je

ale si to ty, ktorý si ho

falošným prorokom. To všetko sú zločiny, na ktoré sa

v spolupráci s nimi

podľa židovského Zákona vzťahoval trest smrti.

ukrižoval a ešte stále ho pribíjaš na kríž tým, že sa oddávaš nerestiam

97

Sú Židia vinní za Ježišovu

a hriechom.

smrť?

Nikto nesmie na „Židov" zvaľovať kolektívnu vinu

SV. FRANTIŠEK Z A S S I S I

za Ježišovu smrť. Cirkev však s istotou vyznáva spoluvinu všetkých hriešnikov na Ježišovej smrti. [597 -

598]

Prorocký starec S i m e o n predpovedal, že Ježiš bude „znamenie,

ktorému budú odporovať"

(Lk 2 , 3 4 ) .

Židovské autority skutočne odmietli J e ž i š a , ale medzi farizejmi sa našli aj j e h o tajní prívrženci, napríklad Nikodém a Jozef z Arimatey. Na J e ž i š o v o m s ú d n o m procese sa podieľali rôzni rímski a ž i d o v s k í predstavi­ telia a inštitúcie (Kajfáš, J u d á š , v e ľ r a d a , Herodes, Poncius Pilát), ktorých o s o b n ú vinu pozná jedine

Ježiš vedel, že

MW

nadišla jeho

B o h . Predstava, že všetci vtedy či dnes žijúci Židia

hodina odísť z tohto

majú vinu na Ježišovej smrti, je zvrátená a biblicky

sveta k Otcovi. A pretože

nepodložená.

miloval svojich, čo boli

-» 135

na svete, miloval ich do krajnosti.

98

Prial si Boh smrť vlastného

Syna?

Jn 13, 1

K násilnej Ježišovej smrti nedošlo len na základe tragických vonkajších okolností. Ježiš bol vydaný „podľa presného

Božieho

zámeru

a

predvídania"

(Sk 2, 2 3 ) . Nebeský Otec „toho,

ktorý

hriech,

(2 Kor 5,21),

za nás urobil hriechom"

Kríž je jediný rebrík do neba.

nepoznal aby

SV. RUŽENA L I M S K Á (1586 - 1617,peruánska

sme my, deti hriechu a smrti, mali život. Veľkosť

národná patrónka, prvá

obety, ktorú Boh Otec žiadal od svojho Syna,

svätica Ameriky)

zodpovedala veľkosti Synovej oddanosti: „Čo povedať?

Otče, zachráň

ma pred touto

Veď práve pre túto hodinu

som prišiel"

mám

hodinou? (Jn 1 2 , 2 7 ) .

Na oboch stranách je to láska, ktorá sa potvrdila v krajnej situácii kríža. [599 - 609, 620] Aby nás Boh zachránil pred smrťou, vylial „liek nesmrteľnosti" (sv. I g n á c Antiochijský) na náš svet smrti - svojho Syna Ježiša Krista. Otec a Syn boli v tomto p o s l a n í nerozlučnými spojencami, plnými


Iba ten, kto vážne uvažoval o tom, aký ťa ž ký j e kríž, môže pochopiť, koľko váži hriech.

ochoty a túžby ísť z lásky k človeku až do najväčšej krajnosti. Boh sa rozhodol uskutočniť v ý m e n u , aby nás navždy zachránil. Chcel nám darovať svoj večný život, aby sme sa mohli tešiť z jeho radosti, a bol ochotný vytrpieť naše zomieranie, naše zúfalstvo,

SV. ANZELM Z CANTERBURY

našu o p u s t e n o s ť a našu smrť, aby mal s nami podiel úplne na v š e t k o m . Aby nás miloval až na smrť a ešte aj za ň u . Ježišova smrť je Otcovou v ô ľ o u , n i e j e však

Keďim umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol

jeho posledným s l o v o m . Od o k a m i h u , ked'Ježiš za nás z o m r e l , môžeme svoju smrť vymeniť za jeho život.

k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. Jn 13, 12 - 15

V istom zmysle môžeme povedať, že práve Posledná večera je zakladajúcim aktom Cirkvi, pretože tým, že Ježiš dáva sám seba, vytvára nové spoločen­ stvo, ktoré sa zjednocuje

99

Čo sa stalo pri Poslednej

večeri?

v živom spojení s ním.

Ježiš v predvečer svojej smrti umyl učeníkom nohy; BENEDIKT

XVI.,

15. marca 2006

ustanovil - * E U C H A R I S T I U a ustanovil kňažstvo

novej zmluvy. [610 - 611] Ježiš prejavil svoju lásku až do krajnosti trojakým s p ô s o b o m : Umyl svojim učeníkom nohy a ukázal i m , že je medzi nami ako t e n , ktorý slúži (pórov. Lk 2 2 , 2 7 ) . Nad darmi chleba a vína predniesol s l o v á : „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás" (Lk 22, 1 9 ) . Takto u s t a n o v i l pamiatku svojho s p á s n e h o utrpenia, - > E U C H A R I S T I U . Napokon vyzval apoštolov: „Toto robte na moju pamiatku!"

(1 Kor 1 1 , 2 4 ) , a tak ich

ustanovil za -> K Ň A Z O V novej zmluvy.

-> 2 0 8 - 2 2 3


100

Prežíval Ježiš na Olivovej hore v noci svojou smrťou naozaj smrteľnú

pred

úzkosť?

Ježiš bol pravý človek, preto na Olivovej hore prežíval ozajstnú smrteľnú úzkosť tak ako každý človek.

[612]

Ježiš musel bojovať o v n ú t o r n é prijatie Otcovej vôle tými istými ľudskými silami ako každý z n á s , aby

Jedným z najstarších

dokázal položiť svoj život za život s v e t a . Vo svojej

zobrazení kríža je

najťažšej h o d i n e , opustený celým svetom a dokonca

posmešný obrázok kríža

i svojimi priateľmi, Ježiš vybojoval víťazný zápas

v rímskych katakombách

a povedal „áno". „Otče môj, ak ma tento

(okolo roku 2 0 0 ) , ktorým

kalich

mal byť zosmiešnený

nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa" (Mt 2 6 , 4 2 ) .

Vykupiteľ kresťanov.

-> 4 7 6

Nápis znamená: „Alexamenos uctieva

íoi

Prečo nás musel Ježiš zachrániť na

práve

smrťou

svojho B o h a / '

kríži?

Kríž, na ktorom bol nevinný Ježiš krutým spôsobom

PAŠIE

popravený, je miestom najväčšieho poníženia

(lat. passio =

a opustenosti. Kristus, náš Spasiteľ, si vyvolil kríž, aby na seba vzal vinu sveta a aby na sebe vytrpel utrpenie sveta. Tak svojou dokonalou láskou

choroba, utrpenie): označenie udalostí Kristovho utrpenia a umučenia, súčasť

priviedol svet späť k Bohu. [613 - 617, 622 -

623]

Boh nám n e m o h o l prejaviť svoju lásku presvedčivej­

liturgie na Kvetnú nedeľu a Veľký piatok.

šie, ako keďsa v osobe Syna nechal za nás pribiť na kríž. Kríž bol v antike tým najpotupnejším a najukrutnejším nástrojom popravy. Rímski občania nesmeli

Boh otvoril na kríži svoju náruč, aby

byť o d s ú d e n í na trest u k r i ž o v a n í m , aj keby sa

objal aj ten najposled-

dopustili akéhokoľvek z á v a ž n é h o z l o č i n u . Boh tak

nejší koniec vesmíru.

vstúpil do najbezodnejšieho ľudského utrpenia.

SV. CYRIL JERUZALEMSKÝ

Od toho o k a m i h u už nikto nemôže povedať: „Boh

(okolo roku 313 - 3 8 6 / 3 8 7 ,

nevie, ako trpím."

učiteľ Cirkvi)

102

Prečo máme aj my prijímať

utrpenie vo svojom

živote, „vziať na seba kríž" a nasledovať

Ježiša?

V búrkach sveta sa my kresťania neutopíme iba preto, že nás nesie

Kresťania nemajú vyhľadávať utrpenie. Ak sú však

drevo kríža.

konfrontovaní s nevyhnutným utrpením a ak ho

SV. AUGUSTÍN

Pn'poja k Ježišovmu utrpeniu, môžu v ňom objaviť zmysel: „Kristus Q

by ste kráčali

trpel za vás a zanechal v jeho šľapajach"

(1 Ptl,

vám 21).

príklad, [618]

66 67


Človek by mal svoj kríž niesť, a nie iba útrpne vliecť, mal by ho uchopiť ako poklad, nie ako bremeno. Veď práve krížom sa môžeme pripodobniť Ježišovi. FRANCOIS FÉNELON (1651 - 1 7 1 5 , francúzsky spisovateľ)

Keď budeš niesť svoj kríž s radosťou, on ponesie teba. TOMÁŠ KEMPENSKY

Tým, že Kristus uskutočnil vykúpenie svojím utrpením, povýšil zároveň aj ľudské utrpenie na úroveň vykúpenia. Preto sa každý človek môže svojím utrpením podieľať na Kristovom vykupiteľskom utrpení. BL. JÁN PAVOL I I . , Salvifici doloris

Keď sa pozrieš na kríž, pochopíš veľkosť jeho lásky. Keď sa pozrieš do jasličiek, pochopíš nežnosťjeho lásky k tebe i ku mne, k tvojej rodine a ku každej rodine.

Ježiš p o v e d a l : „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám B L . MATKA TEREZA

seba, vezme svoj kríž a nasleduje

ma" (Mk 8 , 3 4 ) .

Ú l o h o u kresťanov je zmierňovať utrpenie vo svete. Lenže utrpenie tu bude vždy. Vo viere môžeme prijímať vlastné utrpenie a mať spoluúčasť na utrpení d r u h ý c h . Takto sa ľudské utrpenie zjednocuje s Kristovou s p á s o n o s n o u láskou a stáva sa tak súčasťou božskej sily, ktorá premieňa svet na lepší.


103

Bol Ježiš naozaj mŕtvy, alebo mohol vstať z mŕtvych vďaka tomu, že podstúpil

len zdanlivú

smrť?

Ježiš Kristus skutočne umrel na kríži a jeho mŕtve telo uložili do hrobu. Dosvedčujú to pramene.

[627]

V Evanjeliu podľa J á n a (Jn 1 9 , 33 n.) vojaci j e d n o ­ značne potvrdzujú J e ž i š o v u smrť: mŕtvemu Ježišovi kopijou prebodnú srdce a pozorujú, ako z rany vytryskne krv a v o d a . J á n navyše p o z n a m e n á v a , že dvom z l o č i n c o m , ktorí boli s p o l u s J e ž i š o m ukrižova­ ní, polámali n o h y , aby sa urýchlila ich smrť. V J e ž i š o ­

Turínske plátno je ľanové pohrebné plátno z 1. storočia. V roku 1898 ho

vom prípade to v d a n o m o k a m i h u nebolo potrebné,

prvý raz odfotografoval

lebo už p o d ľ a h o l smrti.

istý turínsky fotograf. Pri vyvolávaní negatívov objavil na ľanovom

104

Možno byť kresťanom

a pritom neveriť v Kristovo

plátne tajomné vyobrazenie antickej

z m ŕtvych vstaň i e ?

obete mučenia, ktorej

Nie. „Ak nebol Kristus hlásanie

vzkriesený,

potom je márne

a márna je aj vaša viera"

naše

(1 Kor 1 5 , 1 4 ) .

rany presne zodpovedajú evanjeliovým správam.

[631, 638,651] 68 Udalosť Ježišovej

105

Ako učeníci zistili, že Ježiš vstal z mŕtvych ?

Učeníci, ktorí najprv stratili všetku nádej, uverili

smrti a zmŕtvychvstania je srdcom kresťanstva, stredobodom našej viery,

v Ježišovo zmŕtvychvstanie, pretože ho po jeho smrti

je to mocný pohon našej

pri najrôznejších príležitostiach videli, hovorili

istoty, silný vietor, ktorý

s ním, a tak poznali, že je živý. [641 - 644,

656]

odoženie akýkoľvek strach a neistotu,

Veľkonočné u d a l o s t i , ktoré sa odohrali v Jeruzaleme

akúkoľvek pochybnosť

okolo roku 3 0 , nie sú žiadne v y m y s l e n é príbehy.

a ľudskú vypočítavosť.

Ježišova smrť a d o m n e l á porážka ich spoločnej veci

BENEDIKT X V I . ,

viedli učeníkov k t o m u , že sa rozpŕchli („A my sme

19. októbra 2006

dúfali, že on vykúpi Izrael",

Lk 2 4 , 2 1 ) alebo sa

zabarikádovali za zamknutými dverami. Až stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom ich v y s l o b o d i l o zo strnulosti a naplnilo ich o d u š e v n e n o u vierou v Ježiša Krista, Pána nad životom a s m r ť o u .

Kto poznal Veľkú noc, už nemôže pochybovať. DIETRICH B 0 N H 0 E F F E R (1906 - 1 9 4 5 , nemecký

106

Existujú

dôkazy o Ježišovom

zmŕtvychvstaní?

0 Ježišovom zmŕtvychvstaní neexistujú nijaké

evanjelický teológ, člen protihitlerovského odboja, umučený v koncentračnom tábore Flossenburg)

priame dôkazy v zmysle výsledkov exaktných vied. Existujú však veľmi silné svedectvá mnohých


1

Žiarivá Božia Láska

jednotlivcovi skupín, tých, ktorí boli priamymi

prechádza okolo nás.

účastníkmi jeruzalemských udalostí.

Duch Svätý preniká ako

[639 - 644, 647, 6 5 6 -

657]

blesk každého človeka uprostred jeho noci.

Najstarším kresťanským svedectvom o z m ŕ t v y c h v s t a ­

Keď Zmŕtvychvstalý

ní je List, ktorý napísal sv. Pavol cirkevnej obci

prechádza okolo teba,

v Korinte asi dvadsať rokov po Ježišovej s m r t i :

uchvacuje ťa a berie na seba všetko, čo je pre teba neznesiteľné.

„Odovzdal

som vám predovšetkým

to, čo som aj ja

prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy pod ta

Až spätne, niekedy až po

Píšem, že bol pochovaný

veľmi dlhej dobe, zistíš,

vzkriesený podľa Píšem, že sa zjavil Kéfasovi a potom

že Ježiš prechádzal okolo

Dvanástim.

a obdaroval ťa zo svojej

naraz; väčšina z nich žije doteraz,

hojnosti. BRAT ROGER SCHUTZ

a že bol tretieho dňa

Potom sa zjavil viac ako päťsto niektorí

bratom už

zosnulí"

(1 Kor 1 5 , 3 - 6 ) . Pavol tu dosvedčuje živú tradíciu, ktorú našiel v prvotnom kresťanskom s p o l o č e n s t v e , keď sa dva alebo tri roky po Ježišovej smrti a zmŕt­ v y c h v s t a n í sám stal kresťanom - na základe v l a s t n é ­ ho ohromujúceho stretnutia so vzkrieseným P á n o m . Učeníci pochopili prázdny hrob ako prvý odkaz na Ježišovo zmŕtvychvstanie (Lk 2 4 , 5 - 6 ) . Práve ženy, ktoré podľa vtedajšieho právneho chápania neboli s c h o p n é vydávať svedectvo, objavili prázdny hrob. I keď sa píše, že -> A P O Š T O L J á n už pri prázdnom hrobe „videl i uveril" (Jn 2 0 , 8 ) , istota o t o m , že Ježiš žije, sa upevnila až po j e h o m n o h ý c h zjaveniach. M n o ž s t v o stretnutí so Zmŕtvychvstalým uzatvára Ježišovo n a n e b o v s t ú p e n i e . A predsa aj po ňom až do dnešných d n í sa možno stretnúť so živým P á n o m :

Ježiš ju oslovil:

Ježiš Kristus žije.

„Mária!" Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni", čo znamená Učiteľ. Jn 2 0 , 1 6

107

Vrátil sa Ježiš svojím zmŕtvychvstaním rovnakého

telesného

svojho pozemského

stavu,

v ktorom žil

do počas

života?

Zmŕtvychvstalý Pán dovolil učeníkom, aby sa ho dotýkali, jedol s nimi a ukázal im na svojom tele stopy svojho utrpenia. Napriek tomu svojím telom už nepatrí pozemskému životu, ale sa podieľa na božskom živote svojho Otca. [645 -

646]

Zmŕtvychvstalý K r i s t u s , ktorý má na svojom tele naďalej rany po u k r i ž o v a n í , už n i e j e viazaný na priestor a č a s . M o h o l vstúpiť cez zatvorené dvere a zjavovať sa svojim učeníkom na rozličných

J


miestach a v p o d o b e , v ktorej ho hneď n e s p o z n a l i . Jeho z m ŕ t v y c h v s t a n i e nebolo ťeda návratom do nor­

nemôže už blúdiť po

málneho p o z e m s k é h o ž i v o t a , ale v s t u p o m do nového s p ô s o b u bytia: „Veďvieme, vzkriesený z mŕtvych už neumiera, nepanuje"

Kto raz počul veľkonočné posolstvo,

svete s tragickým

že Kristus

výrazom tváre a byť

smrť nad nim už

(Rim 6 , 9 ) .

ľudskou existenciou bez humoru, človekom, ktorý nemá nádej.

108 Ako sa

FRIEDRICH SCHILLER

zmŕtvychvstaním

zmenil

(1759 - 1805, nemecký

svet?

básnik a dramatik)

Pretože odvtedy sa už smrťou nič nekončí, vrátila sa na svet Mužovi a

radosť a nádej. A keď „smrť nad ním už (Rim

g a li lej s kí, čo

nepanuje"

stojíte a hľadíte do neba?

6, 9), nemá moc ani

/ , Tento Ježiš, ktorý bol od

nad nami, pokiaľ patríme

vás vzatý do neba, príde

Ježišovi. [655,

tak, ako ste ho videli do

658]

neba odchádzať. Sk 1 , 1 1

109

Čo znamená, vystúpil

do

že Ježiš neba?

Nanebovstúpenie znamená vstup Ježišovho človečenstva do

Lebo v ňom bolo

70

stvorené všetko

71

na nebi a na zemi,

božskej slávy, v ktorej naveky

viditeľné i neviditeľné,

zostáva s Otcom. Vo svojom Synovi je

tróny aj panstvá,

nám Boh ľudsky blízky. Okrem toho Ježiš v Evanje­

kniežatstvá aj mocnosti.

liu podľa Jána hovorí: „A ja, až budem

Všetko je stvorené skrze

od zeme, všetkých pňtiahnem [659 -

k sebe"

vyzdvihnutý

(Jn 12,

32).

667]

V -> N O V O M Z Á K O N E označuje Kristovo n a n e b o v s t ú ­ penie koniec štyridsaťdňovej mimoriadnej blízkosti Zmŕtvychvstalého s u č e n í k m i . Na konci tohto obdobia vstupuje Ježiš s celou svojou ľ u d s k o u prirodzenosťou do Božej slávy. Sväté písmo to vyjadruje symbolickými obrazmi „ o b l a k u " a „neba". 7

„Človek/ h o v o r í pápež Benedikt X V I . , „tak nachádza priestor v B o h u / ' Ježiš Kristus je teraz u Otca 3 o d t i a ľ j e d n é h o dňa príde „súdiť živých i mŕtvych". Kristovo n a n e b o v s t ú p e n i e z n a m e n á , že Ježiš už nie je viditeľne prítomný na z e m i , a predsa je t u .

neho a pre neho. K o l l , 16


"x

*P

PARÚZIA (gréc. = osobná

prítomnosť) znamená opätovný príchod Krista v deň posledného súdu.

110

Prečo je Ježiš Kristus Pánom celého

sveta?

Ježiš Kristus je Pánom sveta a Pánom dejín, pretože v ňom bolo všetko stvorené. Všetkých ľudí vykúpil a bude ich súdiť. [668 - 674, 680] On je nad nami ako jediný, pred ktorým sa klaniame na k o l e n á c h ; je s nami ako hlava svojej Cirkvi, v ktorej sa už teraz začína Božie kráľovstvo; je pred nami ako Pán dejín, pretože definitívne porazil mocnosti temnôt a naplnil dejiny sveta podľa Božieho p l á n u ; vychádza nám v ústrety v sláve a j e d n é h o d ň a , ktorý n e p o z n á m e , príde obnoviť a naplniť svet. J e h o blízkosť možno zakúsiť predovšetkým v Božom s l o v e , v prijímaní -> S V I A T O S T Í , V starostlivosti o c h u d o b ­ ných a všade t a m , kde sú dvaja alebo traja z h r o m a ž ­ dení v j e h o mene (pórov. Mt 1 8 , 2 0 ) .

i n

Ľudia budú

Čo nastane

na konci

-» 1 5 7 , 1 6 3

sveta?

Keď nastane koniec sveta, príde Kristus • a všetci ho uvidia. [675 - 677]

zmieraťod strachu a očakávania

Medzi dramatické otrasy (pórov. Lk 1 8 , 8 ; Mt 2 4 , 3 - 1 4 ) ,

toho, čo príde na svet,

ktoré opisuje Sväté písmo, patria: zloba, ktorá vyjde

lebo nebeské mocnosti

najavo, skúšky a prenasledovania, ktoré vyskúšajú vieru

sa budú chvieť... Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu,

mnohých ľudí. To je však iba temná stránka novej skutočnosti, v ktorej sa konečné Božie víťazstvo nad

lebo sa blíži vaše

zlom prejaví v celej svojej sile. Božia sláva, pravda

vykúpenie.

a spravodlivosť budú naplno žiariť. S príchodom Krista

Lk 2 1 , 26.28

nastane „nové nebo a nová zem". „Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žialu; ani náreku ani viac nebude, lebo prvé sa pominulo"

bolesti

(Zjv 2 1 , 4 ) .

164

Boh nezavrhuje nijakú dušu, duša sa zavrhuje sama. Každá je

112

Čo nastane,

keď Kristus príde súdiť celý svet?

sama sebe sudkyňou. JAKOB BÔHME

(1575 - 1624, nemecký mystik)

Tomu, kto odmieta lásku, nedokáže pomôcť ani Kristus; taký človek odsudzuje sám seba. [ 6 7 8 - 6 7 9 , 6 8 1 - 682] Pretože Ježiš Kristus je „cesta, pravda a život" (Jn 1 4 , 6 ) , ukáže sa na ň o m , čo pred B o h o m obstojí, a čo nie. Podľa meradla jeho života vyjde na denné svetlo plná pravda o všetkých ľuďoch, veciach, myšlienkach a udalostiach.

-> 1 5 7 , 1 6 3


<^> TRETIA KAPITOLA

CHARIZMY (z gréc. charis =

Verím v Ducha Svätého

milosť, milosrdenstvo,

113

Čo znamená:

Verím v Ducha

dar lásky): Nazývajú sa

Svätého?

tak dary milosti Ducha

Veriť v Ducha Svätého znamená klaňať sa mu rovnako ako Bohu Otcovi a Synovi. Znamená to veriť, že Duch Svätý prichádza do nášho srdca, aby sme ako Božie deti

Svätého, ako sú opísané napríklad v 1 Kor 1 2 , 6 n : dar uzdravovať, schopnosť robiť zázraky,

poznávali svojho nebeského Otca. Pohnutí Duchom

prorokovať, dar jazykov

Svätým môžeme zmeniť tvár zeme. [683 - 686]

a vysvetľovať jazyky, dar

Ježiš ešte pred svojou smrťou sľúbil u č e n í k o m , že im

viery atď. K nim patrí

pošle „iného Tešiteľa" (Jn 1 4 , 1 6 ) , keď už nebude

aj sedem darov Ducha

s nimi. Keď bol potom na učeníkov prvotnej Cirkvi

Svätého. Sú to osobitné

múdrosti, poznania,

vyliaty Duch Svätý, až vtedy s p o z n a l i , čo mal vlastne Ježiš na mysli. Prežili hlbokú istotu a radosť vo viere a dostali rôzne -> C H A R I Z M Y , takže mohli prorokovať,

dary vedenia, spravovania, lásky k blížnemu a ohlasovania viery.

uzdravovať a konať zázraky. V Cirkvi stále existujú ľudia, ktorí sú o b d a r e n í týmito darmi a prežívajú rovnaké s k ú s e n o s t i .

35 - 3 8 , 3 1 0 - 3 1 1

Kto sa teda modlí: „Príď, Duchu Svätý",

114

Akú úlohu má Duch Svätý v Ježišovom

živote?

Ježišovi nedokážeme porozumieť bez Ducha Svätého. V Ježišovom živote sa tak ako nikde inde

musí byť zároveň pripravený modliť sa:

72

„Príď a n ed o p raj mi

73

pokoja, kde nemám mať pokoj!"

prejavovala prítomnosť Božieho Ducha, ktorého nazývame Duchom Svätým. [689 - 6 9 1 ; 702 - 731] Duch Svätý povolal Ježiša k životu pod srdcom Panny

WILHELM STÄHLIN (1883 - 1975, nemecký evanjelický teológ)

Márie (pórov. Mt 1 , 1 8 ) ; Duch Svätý potvrdil, že Ježiš je milovaný Syn Boží (pórov. Lk 4 , 16 - 1 9 ) , Duch Svätý ho viedol (pórov. Mk 1 , 12) a dával mu životnú

Vedie nás k stretnutiu s druhými, roznecuje

silu až do konca (pórov. Jn 1 9 , 3 0 ) . Na kríži Ježiš

v nás oheň lásky, robí

vydýchol svojho Ducha. Po svojom z m ŕ t v y c h v s t a n í d a ­

z nás misionárov Božej

roval učeníkom Ducha S v ä t é h o (pórov. Jn 2 0 , 2 0 ) .

lásky.

Tak prešiel Ježišov Duch aj do jeho Cirkvi: „Ako mňa

BENEDIKT X V I . o Duchu

poslal Otec, aj ja posielam

Svätom, 20. júla 2007

H5

vás" (Jn 2 0 , 2 1 ) .

Pod akými menami a znameniami Duch

sa zjavuje

Svätý?

Na Ježiša zostupuje Duch Svätý v podobe holubice. Prví kresťania zakúsili Ducha Svätého ako blaho­ darné pomazanie, ako živú vodu, ako víchricu alebo a

k o blčiaci oheň. Sám Ježiš hovorí o Duchu Svätom

_


V Ježišovi Kristovi sa Boh stal človekom

ako o Zástancovi, Tešiteľovi, Učiteľovi a Duchu pravdy. Vo

SVIATOSTIACH Cirkvi sa Duch Svätý

a dovolil nám nahliadnuť

udeľuje vkladaním rúk a pomazaním olejom.

do Božieho vnútra. A tam

[691 -

693]

vidíme čosi nečakané: tajuplný Boh nieje akási

Koniec potopy a začiatok nového života na zemi ohlásila

nekonečná osamelosť; je

Noemovi holubica,

to udalosť lásky. Je tu

olivový list. Aj p o h a n s k á antika považovala holubicu za

Syn, ktorý hovorí

symbol lásky. Preto prví kresťania okamžite p o c h o p i l i ,

s Otcom. A obaja sú jedno v Duchu, ktorý takpovediac vytvára

keď v zobáku priniesla čerstvý

prečo Duch Svätý, z o s o b n e n á Božia l á s k a , zostúpil na Ježiša v podobe holubice vo chvíli jeho krstu v J o r d á -

prostredie vzájomného

ne. Dnes je holubica na celom svete známa ako

sebadarovania a lásky,

znamenie mieru a je jedným z najväčších s y m b o l o v

čo z troch osôb robí

uzmierenia ľudstva s B o h o m (pórov. Gn 8 , 10 - 1 1 ) .

jediného Boha. BENEDIKT X V I . , vigília slávnosti Zoslania Ducha Svätého, 2006

116

Čo znamená,

že Duch Svätý „hovoril

ústami

prorokov"? Už v Starom zákone Boh napĺňal svojím Duchom

Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi

mužov a ženy, takže pozdvihli hlas, aby ohlasovali jeho vôľu, hovorili v jeho mene a pripravovali národ na príchod Mesiáša. [683 - 6 8 8 , 702 -

720]

Boh otcom skrze prorokov. V týchto

V Starom zákone si Boh vyhľadával mužov a ženy, ktorí

posledných dňoch

boli ochotní dať sa ním povolať k p o s l a n i u tešiteľov,

prehovoril k nám

vodcov a tých, čo budú napomínať jeho ľud. Bol to

v Synovi.

Boží D u c h , kto hovoril ústami I z a i á š a , Jeremiáša,

Hebrl, 1

Ezechiela a ďalších prorokov. Ján Krstiteľ, posledný z týchto prorokov, príchod Mesiáša nielen predpove-


dal, ale ešte za svojho života sa s ním osobne stretol a

predstavil ho vyvolenému nároBu ako osloboditeľa

z

moci hriechu.

117

^

Ako mohol Duch Svätý pôsobiť v Márii,

Duch Svätý

s nou a cez nut

zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa

Mária bola úplne otvorená pre Boha (pórov. Lk 1, 3 8 ) .

zatieni.

preto sa mohla stať pôsobením Ducha Svätého

Lk i, 35

„Božou Matkou" - a ako Ježišova matka sa stala matkou všetkých kresťanov a dokonca matkou všetkých ľudí. [ 7 2 1 - 7 2 6 ]

TURICE (z gréc. pentékosté

Mária umožnila Duchu Svätému zázrak všetkých

= päťdesiaty (deň) po

zázrakov: Božie vtelenie. Odpovedala B o h u svojím

Veľkej noci): Pôvodne

ÁNO: „Hľa, služobnica

sviatok, ktorým Izrael

Pána, nech sa mi stane

podľa

tvojho slova" (Lk 1 , 3 8 ) . Posilňovaná Duchom Svätým kráčala za Ježišom v j e h o úspechoch i prehrách, až pod kríž. Odtiaľ ju Ježiš daroval nám všetkým za matku (pórov. J n 1 9 , 25 - 2 7 ) .

-» 80 - 8 5 , 4 7 9

oslavoval uzavretie zmluvy s Pánom na Si n aj i. Vďaka jeruzalemskej turíčnej udalosti sa tento sviatok stal pre kresťanov oslavou Ducha Svätého.

118

Čo sa stalo na Turice?

Päťdesiat dní po svojom zmŕtvychvstaní zoslal Pán Všetkých naplnil

z neba na svojich učeníkov Ducha Svätého. Tým sa

Duch Svätý

začalo obdobie - > C I R K V I . [ 7 3 1 - 7 3 3 ]

a začali hovoriť inými

Duch Svätý v deň Turíc premenil ustráchaných apoštolov na odvážnych Kristových svedkov. Zakrátko nato prichádzali za učeníkmi tisíce ľudí, aby sa dali pokrstiť. To bola hodina zrodu Cirkvi. Zázrak jazykov na -> T U R I C E ukazuje, že Cirkev je tu od začiatku pre všetkých: je univerzálna (lat. pojem pre grécky výraz katolícka)

a m i s i o n á r s k a . Oslovuje všetkých ľudí,

prekonáva etnické a jazykové bariéry a predovšetkým môže byť všetkým zrozumiteľná. Duch Svätý je až dodnes elixírom života Cirkvi.

jazykmi, ako im Duch dával hovoriť... každý ich počul hovoriť svojím jazykom. Sk 2, 4.6


Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy. Jn 16, 12 - 13

119

Čo koná Duch Svätý v Cirkvi?

Duch Svätý buduje a vedie -> CIRKEV. Pripomína jej, aké má POSLANIE. Povoláva ľudí do služby Cirkvi a obdarováva ich potrebnými darmi. Uvádza nás stále hlbšie do spoločenstva s trojjediným Bohom. [733 - 7 4 1 , 747] I keď sa z d a l o , že Cirkev počas jej dlhej histórie

OVOCIE DUCHA SVÄTÉHO: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť,

občas „opúšťali všetci d o b r í d u c h o v i a " , Duch Svätý v nej neustále p ô s o b í - napriek všetkým ľudským chybám a n e d o s t a t k o m . J a s n ý m d ô k a z o m Božej

dobrota, vernosť,

p r í t o m n o s t i v Cirkvi je jej dvetisícročná existencia

miernosť, zdržanlivosť

a zástup svätých všetkých epoch a kultúr. Duch Svätý

(Gal 5, 2 2 ) .

udržiava Cirkev ako celok v pravde a vedie ju k čoraz hlbšiemu p o z n a n i u B o h a . Duch Svätý p ô s o b i v o - > S V I A T O S T I A C H a oživuje nám Sväté p í s m o . Ľudí,

SKUTKY TELA: smilstvo, nečistota

ktorí sa mu celkom otvoria, aj dnes zahŕňa darmi svojej milosti ( - > C H A R I Z M A M I ) . -> 2 0 3 - 2 0 6

chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy,

120

Ako pôsobí Duch Svätý v mojom

živote?

zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné (Gal 5, 19n).

Duch Svätý ma otvára Bohu; učí ma modliť sa a pomáha mi tu byť pre druhých. [ 7 3 8 - 741] „Tichý hosť našej d u š e " - tak nazýva Ducha S v ä t é h o sv. A u g u s t í n . Kto ho chce vnímať, m u s í sa stíšiť. Často v nás a s nami totiž h o v o r í veľmi tichým h l a s o m , napríklad h l a s o m n á š h o svedomia alebo inými v n ú t o r n ý m i a vonkajšími p o d n e t m i . Byť „chrámom Ducha S v ä t é h o " z n a m e n á byť telom i d u š o u k dispozícii tomuto hosťovi, Bohu v nás. Naše telo je teda do istej miery miestom Božieho prebýva­ nia. Čím viac sa otvoríme Duchu S v ä t é m u , tým viac môže byť učiteľom n á š h o života a tým skôr nás zahrnie -> C H A R I Z M A M I na b u d o v a n i e Cirkvi. A tak v nás bude rásť ->OVOCIE DUCHA

SVÄTÉHO

namiesto ^ „ S K U T K O V TELA".

->

290 -

291,

295 - 2 9 7 , 3 1 0 - 3 1 1 , 5 1 7


V e r í m . . . v s v ä t ú , katolícku Cirkev

Naša chápavosťje obmedzená; preto

121

poslaním Duchaje

Čo je to Cirkev?

neustále znovu,

Grécky výraz pre -> CIRKEV „ekklesia"

znamená

vyvolenie. Nás všetkých, čo sme boli pokrstení a veríme v Boha, si vyvolil Boh. Spolu tvoríme Cirkev. Kristus je podľa slov sv. Pavla hlavou Cirkvi. My sme jej telo. [748 -

757]

z generácie na generáciu, uvádzať Cirkev do nesmiernej hĺbky Kristovho tajomstva. BENEDIKT X V I . , 7. mája 2005

CIRKEV •

(z gréc. kyriaké =

patriaci Pánovi) tvoria ľudia povolaní zo všetkých národov, ktorí boli krstom pričlenení ku Kristovmu telu.

On (Kristus) je hlavou tela, Cirkvi. K o l l , 18

Cirkevje stará žena s mnohými vráskami. No je to moja matka. A na matku ruku

Ak prijímame -> S V I A T O S T I a počúvame Božie s l o v o ,

nevztiahneš.

potom je Ježiš v nás a my v ňom - a to je -> C I R K E V .

KARL RAHNER S J ,

Úzke živé s p o l o č e n s t v o všetkých veriacich s J e ž i š o m

nemecký teológ - keď si

opisuje Sväté písmo v nových a nových o b r a z o c h : raz hovorí o Božom ľude, i n o k e d y o Kristovej neveste; raz nazýva Cirkev M a t k o u , inokedy B o ž o u rodinou ale­ bo ju prirovnáva k s v a d o b n ý m h o s ť o m . Cirkev však nikdy n i e j e iba i n š t i t ú c i o u , iba nejakým „cirkevným ú r a d o m " ktorý človek môže o d s u n ú ť b o k o m . Môžu nás rozčuľovať jej chyby a nedostatky, ale nikdy sa od nej nemôžeme dištancovať, pretože Boh sa pre ňu rozhodol n e o d v o l a t e ľ n é a napriek všetkým jej hriechom sa od nej neodvrátil. Cirkevje Božia Prítomnosť medzi nami ľuďmi. Už preto by s m e j ú mali milovať.

vypočul neprimeranú kritiku Cirkvi


122 A Pán povedal Kainovi: „Kde je

Prečo chce Boh Cirkev?

Boh chce -> CIRKEV, pretože nás nechce zachrániť ako

tvoj brat Ábel?" On však

jednotlivcov, ale ako spoločenstvo. Praje si, aby sa

odvetil: „Neviem. Či som

celé ľudstvo stalo jeho ľudom. [758 - 7 8 1 , 802 - 804]

ja strážca svojho brata?"

Nikto sa nedostane do neba nejakou asociálnou Gn 4, 9

cestou. Ten, kto myslí iba na seba a na spásu vlastnej d u š e , žije asociálne. Niečo také n i e j e mysliteľné ani Svätosť by sme

v nebi ani na zemi. Boh predsa n i e j e asociálny; n i e j e

mali dosahovať

to osamelá a do seba uzavretá bytosť. Boh v Trojici je

v spoločenstve. K Bohu

v sebe „sociálny", je to s p o l o č e n s t v o , večné delenie

by sme mali smerovať

sa o l á s k u . Podľa Božieho m o d e l u j e aj človek

spoločne a spoločne

orientovaný na vzťahy, delenie s a , spoluúčasť a na

predstúpiť pred jeho

l á s k u . Máme zodpovednosťjeden za d r u h é h o .

tvár. S Bohom by sme sa nemali stretávaťjeden bez druhého. Čo by nám

123

Čo je ú toho u Cirkvi ?

povedal, keby sme sa vrátili jeden bez

Úlohou - ^ C I R K V I je dbať, aby Božie kráľovstvo, ktoré

druhého?

sa už začalo v Ježišovi, vzklíčilo a rástlo vo všetkých

CHARLES PÉGUY (1873 - 1914, francúzsky básnik)

národoch sveta. [763 - 769, 774 - 776, 780] Kamkoľvek Ježiš prišiel, nebo sa dotýkalo zeme: začalo sa Božie kráľovstvo, kráľovstvo pokoja a spravodlivosti. - > C I R K E V slúži tomuto kráľovstvu. Nieje samoúčelná. Pokračuje v diele, ktoré začal Ježiš. Mala by konať iba tak, ako konal Ježiš. Naďalej vykonáva Ježišove posvätné znamenia (-> S V I A T O S T I ) . Šíri Ježišove slová. A preto je Cirkev - napriek všetkým svojim slabostiam mocnou časťou neba na zemi.


!24

Prečo je Cirkev viac ako

inštitúcia?

Ako mňa poslal Otec, aj ja

CIRKEV je viac ako inštitúcia, pretože je tajom­

posielam vás.

stvom (~> MYSTÉRIUM), ktoré je ľudské a zároveň božské. [770 - 7 7 3 ,

779]

Skutočná Láska nezaslepuje, naopak, otvára človeku oči. Podobne je to s pohľadom na -> C I R K E V : z vonkajšieho pohľadu vnímame Cirkev iba ako duchovnú inštitúciu

Mm

Choďte teda, učte všetky

národy a krstite ich

(= zariadenie), s jej historickými udalosťami, ale aj

v mene Otca i Syna

omylmi a dokonca zločinmi - je to Cirkev hriešnikov.

i Ducha Svätého a naučte

Tento pohľad však nejde dostatočne do hĺbky. Ježiš

ich zachovávať všetko, čo

totiž vyšiel nám hriešnikom natoľko v ústrety, že svoju Cirkev nikdy neopustí, aj keby sme ho deň čo deň zrádzali. Toto nerozlučné spojenie ľudského a b o ž s k é h o ,

som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.

hriechu a milosti, tvorí tajomstvo Cirkvi. Z pohľadu vieryje preto Cirkev nezrušiteľne svätá.

125

Čo je na Božom ľude

-» 132

M t 2 8 , 19 - 20

Cirkev sa nemôže

jedinečné?

správať ako obchodníč­

78

Zakladateľom tohto ľudu je Boh Otec. Jeho vodcom

ka, ktorá zmení svoju

79

je Ježiš Kristus. Zdrojom jeho sily je Duch Svätý.

ponuku hneď, ako poľaví

Vstupnou bránou k Božiemu ľudu je krst. Jeho

dopyt.

dôstojnosť spočíva v slobode Božích detí. Jeho

KARDINÁL KARL LEHMANN

zákonom je láska. Pokiaľtento ľud zachováva

(* 1936, mohučský biskup)

vernosť Bohu a hľadá najprv Božie kráľovstvo, dokáže meniť svet. [781 -

786] Všetko robte bez

Boží ľud sa n e p o d o b á nijakému ľudskému s p o l o č e n ­ stvu. Nepodriaďuje sa n i k o m u , iba s a m é m u B o h u . Má byť ako soľ, ktorá dáva pokrmom chuť; ako kvas, ktorý všetko prekvasí; ako svetlo, ktoré zaháňa temnotu. Kto patrí k Božiemu ľ u d u , m u s í počítať

šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia,

s tým, že sa d o s t a n e do otvoreného konfliktu s ľuďmi,

medzi ktorým svietite ako

ktorí popierajú existenciu Boha a nedbajú na Božie

svetlá na svete.

prikázania. V slobode Božích detí sa však človek

Flp 2, 1 4 - 1 5

nemusí báť n i č o h o , dokonca ani smrti.

126

Čo znamená,

že „Cirkev je Kristovo

telo"?

Predovšetkým vďaka ->SVIATOSTI KRSTU A

~*EUCHARISTIE vzniká nerozlučiteľné spojenie


Nemôžu mi spraviť

medzi Ježišom Kristom a kresťanom. Toto puto je

nič horšie, ako ma

natoľko pevné, že ho s nami ľuďmi spája ako hlavu

pripraviť o život.

s údmi ľudského tela, a vytvára tak úplnú jednotu.

Ale i keby ma zabili,

[787 - 795]

-> 1 4 6 , 1 7 5 , 1 7 9 , 2 0 8 , 2 1 7

zďaleka ma to nezabije. PRINC RÓBERT VON ARENBERG (1898 - 1972,

127

Čo znamená,

že „Cirkev je Kristova

nevesta"?

účastník atentátu na Hitlera 20. júla 1944)

Ježiš Kristus miluje -»CIRKEV, ako ženích miluje nevestu. Naveky sa s ňou spája a dáva za ňu svoj život.

[796]

Milovať Krista a milovať Cirkev

Kto bol už niekedy zamilovaný, tuší, čo je l á s k a . Ježiš

je to isté.

to vie a seba s a m é h o nazýva ž e n í c h o m , ktorý sa

BRAT ROGER SCHUTZ

s v á š n i v o u láskou uchádza o svoju nevestu a túži s ňou sláviť sviatok lásky. Jeho nevesta - to sme my, j e h o ^ C I R K E V . U Ž V ^ S T A R O M Z Á K O N E sa Božia láska

Myslíš si, že

k vyvolenému národu prirovnáva k láske medzi

slabosti Cirkvi by mohli

mužom a ž e n o u . Ježiš sa uchádza o každého z n á s .

podnietiť Krista, aby ju

Ako často však býva takpovediac nešťastne

opustil? Opustiť Cirkev by bolo to isté ako opustiť vlastné telo.

zamilova­

ný do všetkých tých, ktorí o jeho láske nechcú nič vedieť a ktorí ju neopätujú!?

DOM HELDER CAMARA (1909 - 1999, brazílsky biskup chudobných)

128

Čo znamená,

že Cirkev je „chrámom

Ducha

Svätého"? -> CIRKEV je priestorom vo svete, v ktorom je

A vy ste chrám

dokonale prítomný Duch Svätý. [797 - 8 0 1 , 809]

živého Boha, ako hovorí Boh: „Budem

I z r a e l uctieval B o h a v j e r u z a l e m s k o m c h r á m e .

v nich prebývať a medzi

Tento chrám už d n e s neexistuje. J e h o ú l o h u

nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom."

prevzala -> C I R K E V , ktorá n i e j e v i a z a n á len na j e d i n é určené m i e s t o . „Lebo kde sú dvaja alebo

traja

zhromaždení

nimi"

v mojom mene, tam som ja medzi

(Mt 1 8 , 2 0 ) . Cirkev oživuje J e ž i š o v D u c h : prebýva v s l o v á c h S v ä t é h o písma a v p o s v ä t n ý c h z n a m e ­ J J

Ľudia väčšinou

ani netušia, čo by z nich

niach - - > S V I A T O S T I A C H . Žije v srdciach veriacich a h o v o r í v ich m o d l i t b á c h . Vedie ich a o b d a r o v á v a

Boh urobil, keby sa mu

ich svojimi darmi (-> C H A R I Z M A M I ) - j e d n o d u c h ý m i

len dali k dispozícii.

i m i m o r i a d n y m i . Kto sa s p o l i e h a na Ducha S v ä t é h o ,

SV. IGNÁC Z LOYOLY

môže aj d n e s zažiť s k u t o č n é zázraky.

(1491 - 1556, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej jezuitov)

113 - 1 2 0 , 2 0 3 - 2 0 5 , 3 1 0 - 3 1 1


Verím v j e d n u , s v ä t ú , katolícku, a p o š t o l s k ú Cirkev

Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.

129

Prečo môže existovať

len jedna

Cirkev?

Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh

Tak ako je len jeden Kristus, môže existovať len jedi­

a Otec všetkých, ktorý je

né Kristovo telo, jediná Kristova nevesta, a teda len

nad všetkými, preniká

jediná -> CIRKEV Ježiša Krista. On je hlava, Cirkevje

všetkých a je vo všetkých.

telo. Spolu tvoria „celého Krista" (sv. Augustín).

Ef 4, 4 - 6

Tak ako sa telo skladá z mnohých údov, a predsa tvorí jeden celok, aj jedinú Cirkev tvorí mnoho miestnych cirkví (diecéz). Všetky spoločne vytvára­

Na základe jej výnimočného prednost­

jú celého Krista. [811 - 8 1 6 , 8 6 6 , 870]

ného postavenia má byť

Ježiš založil Cirkev na základe -> A P O Š T O L O V . Tento

každá cirkev v súlade

základ je d o d n e s n o s n ý . Viera a p o š t o l o v sa v Cirkvi

s touto Cirkvou [rímskym

odovzdáva z generácie na g e n e r á c i u pod v e d e n í m Petrovho ú r a d u , ktorý „vykonáva svoju v e d ú c u ú l o h u v l á s k e " (sv. I g n á c A n t i o c h i j s k ý ) . Rovnako aj

cirkevným spoločen­ stvom], musia s ňou byť teda v jednote všetci kresťania na celom svete,

- > S V I A T O S T I , ktoré Ježiš zveril a p o š t o l o m , p ô s o b i a

lebo sa v nej vždy

neustále vo svojej pôvodnej sile.

zachovávala apoštolská tradícia. SV. IREN EJ LYONSKÝ

130

Sú aj nekatolícki a

kresťania

našimi

bratmi

sestrami?

Všetci pokrstení patria do - > C I R K V I Ježiša Krista. Preto sa aj pokrstení, ktorí neprežívajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou, plným právom

CIRKVI • A CIRKEVNÉ SPOLOČENSTVÁ: Cirkvami sa nazývajú

nazývajú kresťanmi a sú našimi bratmi a sestrami.

mnohé kresťanské

[817-819]

spoločenstvá na svete.

K odštiepeniu od jedinej Kristovej Cirkvi dochádzalo

chápania sú skutočnými

Podľa katolíckeho

pre odklon od Ježišovho učenia, pre ľudské chyby

„cirkvami" iba tie,

a pre nedostatok ochoty zmieriť sa - na obidvoch

v ktorých zostali úplne

stranách. D n e š n í kresťania nenesú nijakú vinu na

zachované sviatosti

historických cirkevných rozkoloch. Duch Svätý p ô s o b í

Ježiša Krista. Vzťahuje sa

na s p á s u ľ u d í aj v -> C I R K V Á C H a C I R K E V N Ý C H

SPOLO­

Č E N S T V Á C H oddelených od Katolíckej cirkvi. Všetky

to najmä na Pravoslávnu cirkev a na východné cirkvi. V „kresťanských

dary, ktoré v nich nájdeme, ako je napríklad Sväté

spoločenstvách", ktoré

Písmo, -> S V I A T O S T I , viera, nádej, láska a ďalšie

vznikli z reformácie, sa

" ^ C H A R I Z M Y , majú svoj pôvod v Kristovi. Tam, kde žije

sviatosti nezachovali vo

Kristov D u c h , prejavuje sa aj v n ú t o r n á dynamika

svojej plnosti.

srnerom k „opätovnému zjednoteniu", pretože to, čo patrí k sebe, má tendenciu zbližovať sa a zrastať.


1

*P

EKUMENIZMUS: (gréc. oikumené =

131

Ako by sme sa mali usilovať

o jednotu

kresťanov?

obývaná Zem,

V slovách i skutkoch musíme počúvať Ježiša,

zemekruh): Úsilie

ktorého výslovnou vôľou je, „aby všetci boli

o zjednotenie rozdelených kresťanov.

jedno"

(Jn 17, 2 1 ) . [ 8 2 0 - 8 2 2 ] Problém j e d n o t y kresťanov sa týka v š e t k ý c h , bez o h ľ a d u na to, či sú kresťania mladí alebo starí.

9

Keď to Ježiš povedal,

pozdvihol oči k nebu

J e d n o t a ležala Ježišovi na srdci najviac. Modlil sa k Otcovi: „...aby

všetci boli jedno...

aby svet

uveril,

a hovoril: „...aby všetci

že si ma ty posiaľ

(Jn 1 7 , 2 1 ) . Rozkoly sú ako boľavé

boli jedno, ako ty, Otče

a hnisajúce rany na J e ž i š o v o m tele. Vedú k n e n á v i s t i ,

vo mne a ja v tebe, aby aj

oslabujú samotných veriacich i v i e r o h o d n o s ť

oni boli v nás jedno, aby

kresťanov n a v o n o k . Na to, aby š k a n d á l rozkolu zmizol

svet uveril, že si ma ty

zo s v e t a , je potrebné obrátenie všetkých z ú č a s t n e ­

poslal." Jn 17, l a . 2 1

n ý c h , ale aj poznanie vlastných koreňov viery a poctivé v y s p o r i a d a n i e sa s presvedčením d r u h ý c h , ale predovšetkým sú potrebné s p o l o č n é modlitby a s p o l o č n é služby kresťanov všetkým ľuďom. Tí, čo majú v Cirkvi nejakú z o d p o v e d n o s ť , nesmú pripustiť, aby sa prerušil teologický d i a l ó g .

132

Prečo je Cirke v s vätá ?

-> CIRKEV nieje svätá preto, že by boli svätí všetci jej členovia, ale preto, že svätý je Boh, ktorý v nej pôsobí. Všetci členovia Cirkvi sú posvätení v krste. [823 -

829]

Pokiaľ dovolíme trojjedinému B o h u , aby sa nás d o t k o l , rastieme v láske, sme posväcovaní

a spasení.

Svätí sú tí, čo milujú - nie však preto, že by to nejako zvlášť dobre vedeli, ale preto, že sa ich dotkol B o h . L á s k u , ktorú od Boha prijali, potom v l a s t n ý m o r i g i n á l n y m s p ô s o b o m odovzdávajú ďalším ľuďom. Keď raz prídu k B o h u , budú naďalej posväcovať Cirkev, pretože „svoje nebo budú prežívať ta k", že nám budú oporou na ceste k - > S V Ä T O S T I .

133

Prečo sa Cirkev nazýva katolícka

„Katolícky" (gréc. katholon)

-» 1 2 4

?

znamená vzťahujúci sa

na celok. -> CIRKEV je katolícka, pretože ju Kristus povolal k tomu, aby vyznávala celú vieru, aby strážila

/ J


a

udeľovala všetky->SVIATOSTI

a aby

všetkým

ohlasovala radostnú zvesť; a poslal ju ku

všetkým

SVÄTOSŤ je prapôvodná Božia vlastnosť.

národom. [830 - 8 3 1 , 849 - 856]

V Latinčine existuje slovo fanum, ktoré znamená

134

Kto patrí do Katolíckej

božské, čisté, na rozdiel

cirkvi?

od slova profanum, ktoré

Do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi patrí ten,

označuje všednosť. Boh

kto sa v jednote s -> PÁPEŽOM a -» BISKUPMI spája

je tým, ktorý je celkom

s Ježišom Kristom vyznaním katolíckej viery a prijímaním Boh

chcel jednu

SVIATOSTÍ. [ 8 3 6 - 8 3 8 ] Cirkev pre všetkých.

Žiaľ, my

kresťania sme nezachovali vernosť tomuto J e ž i š o v m u želaniu. Napriek tomu sme aj teraz navzájom spojení vierou a jedným k r s t o m .

iný, je to „Svätý Izraela" (pórov. Iz 3 0 , 1 5 ) ; Ježiš prišiel na svet ako „Boží Svätý" (Jn 6, 6 9 ) . Na ňom môžeme bezprostredne vidieť, čo znamená byť „svätý": milovať, byť nekonečne milosrdný, pomáhať a zachraňovať, až po

135

Aký vzťah má Cirkev k Židom?

smrť na kríži

Židia sú ,,staršími súrodencami" kresťanov, pretože

a zmŕtvychvstanie.

Boh si ich zamiloval ako prvých a hovoril najprv k nim. Skutočnosť, že Ježiš Kristus sa ako človek stal príslušníkom židovského národa, nás spája. To, že v ňom Cirkev uznáva Syna živého Boha, nás rozdeľuje. V očakávaní príchodu Mesiáša na konci čias sme však jednotní. [839 - 840]

Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho,

Židovská viera je koreňom našej viery. Sväté písmo

ktorý nap[ňa všetko vo

Židov, ktoré nazývame -> S T A R Ý Z Á K O N , je prvou časťou

všetkom.

našej Biblie. Židovsko-kresťanský obraz človeka,

Ef 1 , 22 - 23

ktorého etiku určuje Desatoro, je základom západnej demokracie. Je zahanbujúce, že kresťania dlhé stáročia nechceli uznať toto blízke príbuzenstvo so židovstvom a svojou pseudoteologickou argumentáciou sa až príliš často aktívne podieľali na smrteľnej nenávisti voči Židom. Preto pápež bl. Ján Pavol I I . pri príležitosti Svätého jubilejného roka 2 0 0 0 výslovne poprosil Židov o odpustenie. Druhý vatikánsky koncil j a s n e v y h l á s i l , že židovskému národu sa nesmie pripisovať kolektívna vina za Ježišovu smrť na kríži.

136

96 - 9 7 , 3 3 5

Ako sa Cirkev pozerá na ostatné

náboženstvá?

Cirkev rešpektuje všetko, čo je v iných -» NÁBOŽEN­ STVÁCH dobré a pravdivé. Váži si a podporuje slobodu


Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. M t 5 , 17

vyznania ako jedno zo základných ľudských práv. Napriek tomu si je však vedomá toho, že Ježiš Kristus je jediným Spasiteľom všetkých ľudí. Iba on je pravda

a život"

(Jn 14, 6 ) . [841 -

„cesta,

848]

Každý, kto hľadá B o h a , je nám kresťanom blízky. Zvláštny stupeň „príbuzenstva" vnímame k moslimom. Aj i s l a m , rovnako ako židovstvo a kresťanstvo, patrí

Židovské náboženstvo nieje pre

k monoteistickým -> N Á B O Ž E N S T V Á M ( - > M O N O T E I Z M U S ) .

Moslimovia tiež uctievajú Boha Stvoriteľa a uznávajú

nás niečím vonkajším, ale istým spôsobom tvorí jadro nášho nábožen­ stva. Preto máme k nemu taký vzťah ako k nijakému inému náboženstvu. Vy ste naši vyvolení a - dalo by sa do istej miery povedaťstarší bratia. BL.JÁN PAVOL I I . počas návštevy Veľkej synagógy v Ríme, 1986

NÁBOŽENSKÁ SLOBODA: Právo každého človeka nasledovať svoje svedomie pri voľbe a uplatňovaní svojho náboženstva. Uznanie náboženskej slobody výslovne neznamená,

Abraháma ako praotca svojej viery. Korán považuje Ježiša za veľkého proroka a jeho Matku Máriu za matku proroka. Cirkev učí, že všetci ľudia, ktorí nie z vlastnej viny nepoznajú Krista a jeho Cirkev, ale úprimne hľadajú

že všetky náboženstvá

Boha a žijú podľa hlasu svojho svedomia, dosiahnu

sú rovnocenné a rovnako

večnú s p á s u . Kto však poznal, že Ježiš Kristus je „cesta,

pravdivé.

pravda a život", a predsa ho nechce nasledovať, nenájde spásu i n o u cestou. Presne to vyjadruje výrok „Extra ecclesiam nulla s a l u s " (Mimo Cirkvi niet s p á s y ) .

137

Prečo sa Cirkev nazýva

-» 199

apoštolská?

-> CIRKEV sa nazýva apoštolská, pretože je založená na

APOŠTOLOCH, zachováva ich tradíciu a je

vedená ich nástupcami. [857 - 8 6 0 , 8 6 9 ,

877]


Ježiš povolal -> A P O Š T O L O V ako svojich najbližších

Cirkev sa nesmie

spolupracovníkov. Boli jeho očitými svedkami. Po svo­

uspokojiť so zástupom

jom zmŕtvychvstaní sa im mnohokrát zjavil. Daroval im

tých, ktorých už raz

Ducha Svätého a rozposlal ich do celého sveta ako svojich splnomocnených vyslancov. V rodiacej sa Cirkvi

získala, a nesmie tvrdiť, že u iných - u moslimov, hinduistov a tak ďalej

boli zárukou jednoty. Svoje poslanie a splnomocnenie

- j e to rovnako dobré.

odovzdali ďalej vkladaním rúk svojim nástupcom,

Cirkev sa nemôže

- > B I S K U P O M . Tak je to d o d n e s . Tento postup sa nazýva ->APOŠTOLSKÁ POSTUPNOSŤ.

pohodlne stiahnuť do svojho vnútra. Jej

92

úlohou je starostlivosť o celok, o všetkých. BENEDIKT X V I . , 7. mája 2006

DVANÁSŤ APOŠTOLOV (gréc. apostolos = vyslanec, posol): „A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil"

138

Akú štruktúru apoštolská

V Cirkvi sú

má jedna,

svätá,

katolícka,

Cirkev?

LAICI a duchovní (-» KLÉRUS). Ako Božie

deti majú rovnakú dôstojnosť. Sú poverení rovno­ cennými, i keď rozdielnymi úlohami. Poslaním laikov je budovať na celom svete Božie kráľovstvo. S nimi pôsobia vysvätené osoby (duchovní), ktorým je zverená služba riadiť Cirkev, vyučovať a posväcovať. V obidvoch stavoch navyše existujú kresťania, ktorí sa zvláštnym spôsobom dávajú Bohu k dispozícii v čistote, chudobe a poslušnosti (napr. rehoľníci). [871 - 8 7 6 , 934,

935]

Úlohou každého kresťana je vydávať svedectvo e

v a n j e l i u svojím v l a s t n ý m ž i v o t o m . Boh však vedie

každého človeka z v l á š t n o u c e s t o u . J e d n ý c h posiela ako -> L A I K O V , aby v rodine a v p o v o l a n í b u d o v a l i

(MtlO, 2 - 4 ) .


APOŠTOLSKÁ POSTUPNOSŤ (Lat. successio = rad, postupnosť): Neprerušený rad biskupov siahajúci až k apoštolom, ich následnosť

Božie kráľovstvo uprostred s v e t a . Vo sviatosti krstu a -> B I R M O V A N I A im k t o m u udeľuje potrebné dary Ducha S v ä t é h o . I n ý m zveruje pastiersku s l u ž b u ; majú viesť, vyučovať a posväcovať j e h o ľud. Na túto úlohu si nikto nemôže robiť nárok z v l a s t n é h o r o z h o d n u t i a ; poveriť ňou môže jedine P á n , ktorý udeľuje p o v o l a ­

v biskupskom úrade.

nému človekovi vo sviatosti kňažstva svoju božskú

Tak ako Ježiš dal

s i l u . Taký človek preto môže konať z Kristovej moci

apoštolom svoju plnú

a môže udeľovať-> S V I A T O S T I .

moc, prechádza táto plná moc vkladaním rúk a modlitbou od biskupa

139

V čom spočíva povolanie

laikov?

k biskupovi, až do Pánovho druhého príchodu.

-> L A I C I SÚ poslaní, aby sa v spoločnosti zasadzo­

vali o rast Božieho kráľovstva medzi ľuďmi. [897 - 9 1 3 , 9 4 0 - 9 4 3 ] LAICI •

(z gréc. íaos = ľud):

Všeobecný stav v Cirkvi:

- > L A I K n i e j e kresťanom druhej kategórie, pretože má podiel na Kristovom kňazskom úrade (všeobecné

pokrstení, nevysvätení

k ň a ž s t v o ) . Stará sa o to, aby ľudia v j e h o okolí (v škole,

kresťania, patriaci

v rodine, v zamestnaní) poznávali evanjelium a učili sa

k Božiemu ľudu.

milovať Krista. Svojou vierou ovplyvňuje spoločnosť, ekonomiku a politiku. Podporuje život Cirkvi, napríklad

KLÉRUS (z gréc. kleroi = pastieri): Stav zasvätenia v Cirkvi,

tým, že prijíma službu miništranta alebo lektora, slúži ako vedúci modlitbovej skupiny, pracuje v cirkevných združeniach a radách (napr. vo farskej rade a v správe Cirkvi). Práve mladí ľudia by mali intenzívne premýšľať o t o m , na ktorom mieste ich Boh potrebuje.

HIERARCHIA (z gréc. hieros a arche = svätý pôvod): Stupňovitá štruktúra Cirkvi smerom od Krista, od ktorého pochádza všetka moc a autorita.

140

Prečo Cirkev nie je demokratickou

organizáciou?

Princíp demokracie spočíva v tom, že všetka moc vychádza z ľudu. V CIRKVI však všetka moc vychádza z Krista. Preto má Cirkev hierarchickú štruktúru. Kristus jej však zároveň dal aj kolegiálnu štruktúru. [874 - 8 7 9 ] Hierarchický

prvok v -> C I R K V I sa zakladá na t o m , že v nej

koná sám Kristus prostredníctvom zasvätených osôb, ktoré v Cirkvi zastávajú úrad. Tí preto môžu konať alebo udeľovať to, čo by nemohli konať alebo udeľovať sami od seba, to znamená, že v Ježišovom mene udeľujú -> S V I A T O S T I a s jeho splnomocnením vyučujú.

Kolegiálny

prvok v Cirkvi spočíva v t o m , že Kristus zveril ucelenú vieru spoločenstvu dvanástich -> A P O Š T O L O V , ktorých


nástupcovia riadia Cirkev za predsedníctva Petrovho

PAPEZ

úradu. Z hľadiska tejto kolegiality sú neoddeliteľnou

(z gréc. pappas = otec): Nástupca apoštola

súčasťou Cirkvi koncily. Rozmanitosť obdarovania a univerzálnosť svetovej Cirkvi však môže prinášať ovocie

Petra a biskup Ríma. Pretože už Peter boL prvý

aj v iných cirkevných grémiách, synodách a radách.

medzi apoštolmi, aj pápež ako jeho nástupca

141

Akú úlohu má

je hlavou kolégia

pápež?

biskupov. Ako zástupca Krista na zemi je

•> PÁPEŽ je ako nástupca svätého Petra a ako hlava biskupského kolégia zárukou jednoty

najvyšším pastierom

CIRKVI.

Má najvyššie pastoračné splnomocnenie a najvyššiu

Cirkvi.

autoritu pri rozhodovaní vo vieroučných a discipli­ nárnych otázkach. [880 - 8 8 2 , 936 - 937]

BISKUP

Ježiš zveril Petrovi v ý n i m o č n é a prednostné p o s t a v e ­

= vidieť niečo zhora):

nie medzi -> A P O Š T O L M I . Peter sa tak stal najvyššou autoritou prvotnej Cirkvi. -> RÍM - miestna cirkev, ktorú Peter v i e d o l , a zároveň

Nástupca apoštolov,

<Q \3i

predstavený diecézy (miestnej cirkvi). Biskup

miesto j e h o mučeníckej smrti - sa po jeho smrti

ako člen kolégia

stal d u c h o v n ý m centrom mladej Cirkvi. Rímu

biskupov pod vedením

podliehali všetky cirkevné o b c e , pretože bol meradlom

pápeža má aktívnu účasť

pravej, úplnej a nefalšovanej apoštolskej viery. Až dodnes je každý - ^ B I S K U P Ríma, tak ako Peter, najvyšším pastierom Cirkvi, ktorej s k u t o č n o u hlavou je Kristus. I b a v tejto funkcii je -> P Á P E Ž „Kristovým

É

(z gréc. episkopein

na starostlivosti o celú Cirkev.

86 87


KŇAZ

zástupcom na zemi". Ako najvyššia autorita v oblasti

(z gréc. presbyteros

pastorácie a v učení bdie nad t ý m , aby sa ohlasovala

= starší): Spolupracovník

pravá viera. Pokiaľ sa vysvätení nositelia cirkevného

biskupa pri ohlasovaní evanjelia a udeľovaní sviatostí. Svoju službu vykonáva v spoločenstve

úradu dopustia závažného previnenia v otázkach učenia a mravov, musí pápež v nevyhnutných prípadoch odvolať ich poverenie vyučovať alebo ich musí postaviť

s ostatnými kňazmi a pod

mimo služby. Jednota v otázkach učenia a mravov

vedením biskupa.

zaručená -> U Č I T E Ľ S K Ý M Ú R A D O M Cirkvi, na čele ktorého stojí pápež, dodáva Katolíckej cirkvi do značnej miery vnútornú silu a príťažlivosť.

DIAKON

142

(gréc. diakonos = služobník, pomocník):

svätej omši a asistovať pri sviatosti manželstva.

v rozpore

pápež užívať svoju učiteľskú s

(diakoniu) slova, liturgie

umožňuje krstiť, kázať na

pri vykonávam

moci postupovať

Vysvätený je pre službu

a charity. Vysviacka mu

Môžu biskupi

Nie.

učiteľskej s pápežom právomoc

právo­ a môže v rozpore

biskupmi?

BISKUPI nemôžu pri vykonávaní učiteľskej

právomoci vystupovať proti -¥ PÁPEŽOVI, môžu konať a vyučovať iba v jednote s ním. Pápež naproti tomu môže svoju učiteľskú právomoc uplatňovať v jasne stanovených prípadoch aj bez aktívnej účasti biskupov. [880 - 8 9 0 ]


Vo svojom r o z h o d o v a n í je však - > P Á P E Ž viazaný vierou

RIM: Rímske spoločenstvo

- > C I R K V I . Existuje niečo ako všeobecný zmysel pre vieru Cirkvi; je to kontinuálne podstatné presvedčenie Cirkvi v otázkach viery, vnuknuté Duchom S v ä t ý m , čosi ako zdravý sedliacky rozum Cirkvi, teda niečo, „čomu všetci vždy a všade v e r i l i " (sv. Vincent L e r i n s k ý ) .

bolo od začiatku vnímané ako „najvyššia, najstaršia a najznámejšia cirkevná obec", ktorú založili a zriadili najslávnejší apoštoli Peter a Pavol... Na základe jej

143

Je pápež naozaj

neomylný?

osobitného primátu musí

Äno. Avšak iba vtedy, keď prostredníctvom sláv­ nostného cirkevného aktu (ex cathedra)

vyhlasuje

byť každá miestna cirkev v jednote s touto Cirkvou, to znamená, veriaci na

dogmu alebo záväzné rozhodnutie v otázkach

celom svete, pretože

učenia viery a mravov. Neomylný charakter môžu

v rímskej cirkvi bola vždy

mať aj rozhodnutia biskupského kolégia v spolo­ čenstve s pápežom, ktoré sa týkajú otázok učenia

135 - 2 0 2 ) . Skutočnosť,

viery, napríklad rozhodnutia ekumenického koncilu. [888 -

zachovaná apoštolská tradícia" (sv. Irenej,

že obaja apoštoli

892]

podstúpiLi v Ríme mučenícku smrť, dáva

- > P Á P E Ž O V A n e o m y l n o s ť sa netýka j e h o morálnej

rímskemu spoločenstvu

integrity a i n t e l i g e n c i e . Vo svojej podstate je

ešte väčšiu vážnosť.

neomylná iba Cirkev ako celok, lebo Ježiš jej prisľúbil Ducha S v ä t é h o , ktorý ju zachováva v pravde a čoraz

88

hlbšie ju do pravdy u v á d z a . A k o n á h l e sa popiera

89

alebo mylne vykladá nejaká samozrejmá pravda viery, Cirkev si vyhradzuje posledné s l o v o , ktorým definitív­

A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím

ne v y h l a s u j e , čo je zlé a čo je s p r á v n e . Pápež ako

svoju Cirkev a pekelné

nástupca sv. Petra a prvý medzi -> B I S K U P M I má právomoc vyhlásiť pravdu viery v s ú l a d e s tradíciou

brányju nepremôžu. Tebe dám kľúče od

hlásania Cirkvi, aby sa raz navždy predkladala

nebeského kráľovstva:

veriacim ako „istá pravda viery". To z n a m e n á , že

čo zviažeš na zemi, bude

pápež vyhlási dogmu.

zviazané v nebi, a čo

Dogma preto nesmie prinášať

po obsahovej stránke nič „nové". Dogma sa vyhlasuje

rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.

veľmi z r i e d k a v o . Posledná je z roku 1 9 5 0 .

Mtl6, 1 8 - 1 9

144

Akú úlohu majú

biskupi?

BISKUPI zodpovedajú za zverenú miestnu cirkev

boli s ním a aby ich

autoritu vykonávajú vo vzájomnom spoločenstve Pre blaho celej Cirkvi pod vedením [886 - 8 8 7 , 893 - 8 9 6 , 938 -

PÁPEŽA.

939]

B I S K U P I musia byť v prvom rade -> A P O Š T O L M I v

e r n ý m i s v e d k a m i J e ž i š a , ktorý každého z nich

Vtedy ustanovil Dvanástich, aby

a spoluzodpovedajú za celú -» CIRKEV. Svoju

-

posielal kázať.


Modlite sa za mňa,

o s o b n e p o v o l a l do svojej blízkosti a zveril mu

aby som sa učil viac

p o s l a n i e . Biskupi teda prinášajú Krista ostatným ľ u ­

milovať vás, jeho stádo,

ďom a privádzajú ľudí ku Kristovi. To uskutočňujú,

každého jednotlivo i všetkých spoločne. Modlite sa za mňa, aby som neutekal zo strachu

keď ohlasujú Božie s l o v o , vysluhujú -> S V I A T O S T I a riadia zverenú miestnu -> C I R K E V . Biskup ako nástupca a p o š t o l o v v y k o n á v a svoj úrad z apoštolskej

pred vlkmi. Modlime sa za

moci; n i e j e teda len akýsi pápežov s p l n o m o c n e n e c

seba navzájom, aby nám

alebo p o m o c n í k . Koná však v súlade s -> P Á P E Ž O M

Pán bol oporou a aby sme

a pod j e h o v e d e n í m .

sa aj my učili opierať sa jeden o druhého. BENEDIKT X V I .

145

v inauguračnej reči na

Prečo si Ježiš praje, aby niektorí celý život v chudobe,

začiatku svojho pontifikátu

a v

24. júla 2005

ľudia žili po

v čistote bez

manželstva

poslušnosti?

Boh je Láska. A preto túži aj po našej láske. Jednou z foriem odovzdania sa Bohu z lásky je žiť ako EKUMENICKY KONCIL (gréc. oikumené = celý obývaný svet): Zhromaždenie katolíckych biskupov Cirkvi celého sveta; nemýliť si s „ekumenizmom" v zmysle zjednotenia všetkých kresťanov.

Ježiš

- teda v chudobe, čistote a poslušnosti. Kto tak žije, má hlavu, srdce i ruky úplne k dispozícii pre Boha a pre ľudí. [914 - 9 3 3 , 944 - 954] Vždy sa nájdu ľudia, ktorých Ježiš natoľko premôže a uchváti, že „pre nebeské kráľovstvo"

(Mt 1 9 , 12)

odovzdajú B o h u úplne všetko - dokonca aj také dary, ako je v l a s t n ý majetok, vlastná vôľa a manželská l á s k a . Takýto život podľa -> E V A N J E L I O V Ý C H R Á D chudoby, -> Č I S T O T Y a p o s l u š n o s t i ukazuje všetkým kresťanom, že svet sám osebe ešte n i e j e v š e t k o .

DOGMA

Až stretnutie s božským Ženíchom „z tváre do tváre"

(gréc. dogma =

zaistí človeku skutočné šťastie.

názor, uznesenie, poučka): Článok viery obsiahnutý v Písme alebo

V e r í m . . . v s p o l o č e n s t v o svätých

v tradícii, vyhlásený „ex cathedra" ako Božie zjavenie.

EX CATHEDRA (lat. = z katedry): Pojem označuje výnimočnosť pápežovho neomylného rozhodnutia

146

Čo znamená „spoločenstvo

svätých"?

v otázkach viery.

Do „spoločenstva svätých" patria všetci ľudia, živí aj zomrelí, ktorí vložili všetku svoju nádej do Ježiša a krstom boli k nemu pričlenení. Pretože tvoríme


ma poslal. Lk 1 0 , 1 6

*P

EVANJELIOVÉ RADY:

Chudoba, čistota a poslušnosť sú rady na nasledovanie Krista, ako nám ich podáva evanjelium.

Po tom, čo som spoznal, že Boh existuje, bolo pre mňa nemožné, aby som nežil iba preňho. B L . CHARLES DE FOUCAULD

MW)-

Ježiš naňho pozrel s láskou

a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj

v Kristovi jedno telo, žijeme v spoločenstve zahŕňajúcom aj nebo aj zem. [946 - 962] Cirkev je väčšia a ž i v š i a , ako by sme p r e d p o k l a d a l i .

všetko, čo máš... Potom príď a nasleduj m a ! " Mk 10, 2 1

Patria do nej živí i zomrelí, aj keď ešte prechádzajú procesom očisťovania, alebo sú už v Božej s l á v e , známi i n e z n á m i , veľkí svätci i celkom n e n á p a d n í

Ak teda trpí jeden úd, trpia

ľudia. Môžeme si navzájom pomáhať bez o h ľ a d u na

spolu s ním všetky údy,

hranicu smrti. Môžeme prosiť o p r í h o v o r svojich

a ak vychvaľujú jeden

patrónov alebo o b ľ ú b e n ý c h svätcov, ale aj našich zosnulých p r í b u z n ý c h , o ktorých v e r í m e , že už s ú u

B o h a . A n a o p a k , svojím p r í h o v o r o m môžeme

Pn'spieť na p o m o c našim zomrelým blízkym, ktorí e

š t e prechádzajú v l a s t n ý m o č i s t e n í m . Čokoľvek

Jednotlivec v y k o n á alebo vytrpí pre K r i s t a , to o s o ž í V s

e t k ý m . Žiaľ, aj opačne však platí, že každý hriech

škodí celému s p o l o č e n s t v u .

-» 1 2 6 , 1 7 0 , 1 7 9

úd, radujú sa s ním všetky údy.


1

Máme v nebi

147

Matku. Pretože je v Bohu

Prečo má Mária také výnimočné v spoločenstve

postavenie

svätých?

a s Bohom, je každému z nás blízko, pozná naše

Mária je Božia Matka. Na zemi bola spojená

srdce, počuje naše

s Ježišom ako nikto iný a toto puto trvá aj v nebi.

modlitby, môže nám pomáhať svojou materskou dobrotou, a je s nami, ako to povedal Pán, keď nám dal „Matku", na ktorú sa môžeme obrátiť v každom okamihu.

Mária je Kráľovná neba a vo svojom materstve je nám nesmierne blízko.

[972]

Pretože Mária s telom i d u š o u prijala od Boha neľahké p o s l a n i e , bola s telom i d u š o u prijatá do nebeskej slávy. Kto žije a verí podľa jej príde do neba.

príkladu,

-> 8 0 - 8 5

BENEDIKT X V I . , 1 5 . a u g u s t a 2005

148

Môže nám Mária skutočne

pomáhať?

Áno. Máriinu pomoc zakúšali ľudia už od počiatku Boh nedal ľuďom slúžku, ale Matku. BL. ADOLF KOLPING (1813 - 1 8 6 5 , a p o š t o l robotníkov a remeselníkov)

Cirkvi. Milióny kresťanov o tom vydávajú svedectvo., [967 -

970]

Mária ako Ježišova matka je aj n a š o u matkou. Dobré matky vždy bojujú za svoje deti. A na prvom mieste M á r i a . Už na zemi sa u Ježiša prihovárala za i n ý c h ; napríklad keď chcela uchrániť novomanželov v Káne

Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „ N e m aj ú vín a ." Ježiš j ej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena?

pred h a n b o u . Na Turice sa modlila uprostred učení­ kov. A pretože jej láska k nám nikdy neprestáva, môžeme si byť istí, že sa nás zastáva v dvoch najdôle­ žitejších okamihoch nášho života: „teraz i v hodinu smrti našej".

-> 85

Ešte neprišla moja hodina." Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!"

149

Môžeme sa Márii

klaňať?

Nie. Klaňať sa môžeme iba Bohu. Máriu si však môžeme uctievať ako matku nášho Pána.

[971]

Jn2,3-5

K l a ň a n i e chápeme ako pokorné a b e z p o d m i e n e č n é uznanie absolútnej Božej v z n e š e n o s t i nad všetkým s t v o r e n í m . Mária je stvorením ako každý z n á s . Vo viere je n a š o u M a t k o u . A rodičom predsa máme preukazovať úctu. Uctievať Máriu je biblické, pretože ona sama h o v o r í : „H(a, blahoslaviť

od tejto chvíle

ma budú všetky pokolenia"

(Lk 1 , 4 8 ) .

Preto Cirkev pozná mariánske pútnické m i e s t a , m a r i á n s k e sviatky, mariánske piesne a modlitby, n a p r í k l a d ruženec, ktorý je s ú h r n o m celého evanjelia.

-> 3 5 3 , 4 8 4

.

j


„Komu odpustíte

Verím... v odpustenie hriechov

hriechy, budú mu odpustené, komu ich

150

Má Cirkev skutočne

moc odpúšťať

hriechy?

Áno. Ježiš nielen sám odpúšťal hriechy, ale povolal k tomu aj CIRKEV a prepožičal jej svoju moc oslobo­ dzovať ľudí od ich hriechov. [981 - 983, 986 - 987]

zadržíte, budú zadržané." Jn 2 0 , 2 3

Kňazi dostali moc,

Službou -> K Ň A Z A človek dostáva Božie odpustenie a jeho vina je zmytá tak d o k o n a l e , ako keby sa nikdy nestala. Kňaz môže takto konať jedine vďaka t o m u , že mu Ježiš dáva podiel na svojej božskej moci o d p ú š ­ ťať hriechy.

-» 225 - 239

akú Boh nedal anjelom ani archanjelom... A preto Boh potvrdzuje v nebi všetko, čo kňazi konajú na zemi. SV. JÁN ZLATOÚSTY

151

Aké prostriedky Cirkev k

na odpustenie

hriechov

( 3 4 4 / 3 5 4 - 4 0 7 , učiteľ Cirkvi)

dispozícii?

Prvou a hlavnou -^SVIATOSŤOU na odpustenie hriechov je krst. Na odpustenie závažných hriechov je potrebná sviatosť zmierenia (tiež sviatosť pokánia či svätá spoved). Táto sviatosť sa odporúča aj v prípade menej závažných hriechov. [976 - 9 8 0 , 9 8 4 - 9 8 7 ] -» 226 - 2 3 9

V e r í m . . . vo vzkriesenie tela

Bolo by mi úzko, keby nebolo osobnej spovede... MARTIN LUTHER (1483 - 1546, nemecký teológ a reformátor)

Akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet?

152

Prečo veríme vo vzkriesenie

mŕtvych?

Vo vzkriesenie mŕtvych veríme preto, lebo Kristus vstal z mŕtvych, žije naveky a dáva nám podiel na svojom večnom živote. [988 - 991] Keď človek z o m r i e , jeho telo je uložené do hrobu alebo s p o p o l n e n é . Napriek tomu v e r í m e , že tento

Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera... Ak len v tomto

človek žije aj po smrti. Ježiš svojím zmŕtvychvstaním

živote máme nádej

dokázal, že je Pánom nad smrťou. J e h o slovo

v Kristovi, sme

je d ô v e r y h o d n é : „3a som vzkriesenie vo mňa

r

a život. Kto verí

bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo

mňa, neumrie

naveky"

(Jn 1 1 , 2 5 b ) .

-*

103-108

najúbohejší zo všetkých ľudí. Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých.

153

Prečo veríme vo vzkriesenie

„tela"?

Biblický výraz „telo" charakterizuje človeka v jeho slabosti a smrteľnosti. Boh však nepovažuje

1 Kor 1 5 , 1 2 b - 1 4 . 1 9 . 2 0


ľudské telo za niečo menejcenné. V Ježišovi

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami Jn 1 , 14

Kristovi sám prijal „telo" (-»INKARNÁCIA), aby vykúpil človeka. Boh nevykúpil len ľudského ducha, ale vykúpil celého človeka, s dušou i telom. [988 - 9 9 1 , 997 - 1 0 0 1 , 1 0 1 5 ]

u Boha je miesto

B o h nás stvoril s telom a d u š o u . Na konci sveta

aj pre telo.

n e o d h o d í „telo", t. j . celé stvorenie, ako nejakú starú

BENEDIKTxvi.,

hračku. V „posledný d e ň " nás Boh vzkriesi v našom

i5. augusta 2005

tele - to z n a m e n á , že v s t a n e m e z mŕtvych so svojím telom, ktoré máme teraz, ale toto telo bude premene­ né na o s l á v e n é . Ani Ježiš nepokladal svoje prebýva-

Ale niekto povie:

m

„Ako vstanú

-

ev

[ j

t e

e

D

az

a

|< átku e p i z ó d u . Keď sa po svojom r

z m ŕ t v y c h v s t a n í zjavil u č e n í k o m , videli na jeho tele

mŕtvi? V akom tele

skutočné rany po ukrižovaní.

prídu?" Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. A čo seješ,

154

neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné

v

alebo nejaké iné.

Č

i Kor 15,35 - 37

s

Q

m

d

Čo sa s nami stane, keď

r

t

i

u

š

a

s

k

a

d

u

r

á

č

š

a

a

y

zomrieme?

oddeľuje od tela. Telo zaniká, zatiaľ ú

s

t

r

e

t

y

B

o

h

u

a

č

a

k

a

^

a

ž

D

u

d

e

z

n

o

v

u

zjednotená so svojím telom, vzkrieseným pri druhom príchode Pána. [992 - 1004, 1016 - 1018] Ako prebehne vzkriesenie n á š h o t e l a , je tajom­ s t v o m . M ô ž e m e si však pomôcť obrazom a predstaviť si to t a k t o : pri p o h ľ a d e na cibuľku t u l i p á n u ešte nedokážeme rozoznať, aký n á d h e r n ý kvet z nej vyrastie v tmavej p ô d e . Rovnako si nevieme p r e d s t a ­ viť, ako bude vyzerať naše nové telo. Pavol š i j e však celkom istý: „Seje sa potupené,

vstáva

slávne"

(1 Kor 1 5 , 4 3 a ) .

155

Ako nám Ježiš pomáha pri zomieraní,

ak mu

dôverujeme? Ježiš nám prichádza v ústrety a vedie nás k večné­ mu životu. „Nepríde si ma vziať smrť, ale B o h " (sv. Terézia z Lisieux). [1005 - 1 0 1 4 , 1 0 1 6 , 1 0 1 9 ] Pri pohľade na J e ž i š o v o utrpenie a zomieranie môže byť aj naše zomieranie Ľahšie. Môžeme povedať Otcovi „ á n o " a tak mu prejaviť svoju dôveru a l á s k u , ako to urobil Ježiš v Getsemanskej záhrade. Takýto postoj sa nazýva „duchovná o b e t a " : zomierajúci sa zjednocuje s J e ž i š o v o u obetou na kríži. Kto umiera


dôvere v Boha a v pokoji s Ľuďmi, kto teda nemá ťažl<ý hriech, je na ceste ku s p o l o č e n s t v u so zmŕtvych­

Chcem vidieť Boha. A aby ho mohol

vstalým K r i s t o m . Naše umieranie nám n e d o v o l í

človek vidieť, musí

padnúť hlbšie ako do j e h o náručia. Umierajúci sa

zomrieť.

n e

v y d á v a na c e s t u , ktorá nevedie n i k a m , ale sa

SV. TERÉZIA Z AVILY

vracia domov, do Božej lásky, v ktorej bol stvorený. -> 102 Tento život je čas, aby som hľadal Boha.

V e r í m . . . v život večný

Smrť je čas, aby som ho našiel. Večnosťje čas,

156

aby som mu patril.

to je ve iný živo t?

Večný život sa začína hneď po smrti a je bez konca.

SV. FRANTIŠEK SALESKÝ

[1020] Stačí, aby sme sa zamilovali, a nebudeme si priať nič, len aby tento stav nikdy neskončil. „Boh je láska" sa v Prvom liste apoštola Jána ( 1 Jn 4 , 1 6 ) .

píše

„Láska"

ako sa h o v o r í v Pavlovom Prvom liste Korinťanom,

Neumieram, vstupujem do života. SV. TERÉZIA Z L I S I E U X (1873 - 1897, francúzska mystička a učiteľka Cirkvi)

„nikdy neprestane"

( 1 Kor 1 3 , 8 ) . Boh je večný, lebo je

láska; a láska je v e č n á , lebo je božská. Ak zostávame v láske, vstupujeme do nekonečnej Božej prítomnosti.

Toto jedno nech

285

vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc

157

Budeme po smrti postavení

pred

súd?

Takzvaný osobitný alebo tiež osobný súd nastáva

rokov a tisíc rokov ako jeden deň.

v okamihu smrti jednotlivého človeka. Všeobecný súd, ktorý sa nazýva aj posledný, nastane v posled­ ný deň, teda na konci sveta, pri druhom príchode Pána. [1021 -

1022]

Na sklonku nášho života budeme súdení

V smrti človek dosahuje bod pravdy. Teraz už

z lásky.

nemožno nič popierať, skrývať alebo zmeniť. Boh nás

SV. JÁN Z KRÍŽA

vidí t a k ý c h , akí s m e . Predstupujeme pred j e h o s ú d , pred okamih j e h o nápravy. V Božej prítomnosti totiž môžeme byť iba „dobrí", teda takí, akých nás Boh chcel mať, keď nás s t v o r i l , alebo nemôžeme byť vôbec. Niekto sa bude môcť rovno vrhnúť B o h u do náručia, iný bude musieť najskôr prejsť procesom očisťovania. Kto je však plný zloby, nenávisti a

popierania v š e t k é h o , navždy odvráti svoju tvár od

Lásky, od B o h a . Život bez lásky však n i e j e nič iné ako Peklo.

-> 163

(1542 - 1 5 9 1 , španielsky mystik, učiteľ Cirkvi a básnik)


158 S U D : Takzvaný osobitný alebo tiež osobný súd sa udeje po smrti každého z nás. Posledný alebo všeobecný súd sa udeje

V čom spočíva

nebo?

Nebo je jediný nekonečný okamih lásky. Už nás nič neodlúči od Boha, ktorého naša duša miluje a ktorého celý život hľadala. Spolu so všetkými anjelmi a svätými sa môžeme navždy radovať z Boha a s ním. [1023 - 1 0 2 6 , 1 0 5 3 ]

v posledný deň, teda na konci sveta, pri druhom príchode Pána.

Teraz vidíme len

Si)

nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz

Kto niekedy p o z o r o v a l , ako na seba láskyplne hľadia

poznávam iba čiastočne,

zamilovaní, kto si v š i m o l , ako bábätko pri dojčení

ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.

hľadá oči svojej mamy, ako by si chcelo navždy zachovať každý jej úsmev, ten dokáže vzdialene vytušiť niečo o nebi. Smieť hľadieť na Boha z tváre do

1 Kor 1 3 , 1 2

tváre - to je ako jediný nekonečný okamih lásky. -> 52

Tvoje miesto v nebi bude vyzerať tak,

159

Čo je to očistec

(purgatorium)?

akoby ti bolo vytvorené presne na mieru, len

Očistec, ktorý si ľudia často predstavujú ako určité

a len pre teba, pretože

miesto, je stavom. Kto zomrie v Božej milosti (teda

ty si bol stvorený preň.

v pokoji s Bohom a s ľuďmi), potrebuje však ešte

c. s. LEWIS

očistenie, kým bude môcť hľadieť na Boha z tváre do tváre, prechádza očistcom. [1030 -

1031]

Keď Peter zradil J e ž i š a , Pán sa obrátil a pozrel na Petra: „...

a Peter vyšiel von a horko sa

rozplakal"

(pórov. Lk 2 2 , 6 1 - 6 2 ) - prežil pocit ako v očistci. Taký očistec čaká p r a v d e p o d o b n e v ä č š i n u z nás v o k a m i h u našej s m r t i : Pán pozrie na nás s láskou a my pocítime spaľujúcu hanbu a bolestnú ľútosť pre naše zlé správanie alebo „len" neláskavé s p r á v a n i e . Až po tejto očisťujúcej bolesti budeme s c h o p n í stretnúť sa s j e h o milujúcim p o h ľ a d o m v nezakalenej nebeskej radosti.

160

Môžeme nejako pomôcť zosnulým, nachádzajú

v stave

očisťovania?

ktorí sa


Pamätal tiež [J ú d a

Ário, pretože všetci pokrstení v Kristovi tvoria

Machabejský], že je

jedno spoločenstvo a sú navzájom neoddeliteľne

veľmi krásna odmena

spojení, môžu živí pomáhať dušiam zomrelých

prichystaná pre tých,

v očistci. [1032]

čo nábožne zosnulí". 2 Mach 12, 45

Keď človek z o m r i e , už sám pre seba nemôže nič urobiť. Čas aktívneho osvedčovania sa s k o n č i l . My však môžeme urobiť niečo pre zomrelých v očistci.

Neváhajme

Naša láska siaha až t a m . P ô s t o m , m o d l i t b o u , konaním

pomôcť zosnulým

dobra, ale predovšetkým slávením -> E U C H A R I S T I E

a obetovať za nich svoje

môžeme zomrelým vyprosiť milosť.

-> 146

modlitby. SV. JÁN ZLATOÚSTY

161

Čo j e peklo?

Peklo je stav večnej odlúčenosti od Boha, absolútna neprítomnosť lásky. [1033 -

Kto nemiluje, ostáva v smrti.

1037]

Každý, kto nenávidí

Kto vedome a zo slobodnej vôle zomrie v ťažkom

svojho brata, je vrah.

hriechu bez ľútosti a navždy odmietne Božiu

A viete, že ani jeden vrah

milosrdnú, odpúšťajúcu l á s k u , ten sa sám vylučuje zo spoločenstva s B o h o m a so svätými. Nevieme, či

nemá v sebe večný život. 1 Jn 3, 14b - 15

sa skutočne nájde niekto, kto by v o k a m i h u smrti

97

hľadel do tváre absolútnej Lásky a ešte stále by dokázal hovoriť „nie". Naša s l o b o d a nám však umožňuje takéto r o z h o d n u t i e . Ježiš nás varuje, aby sme sa neuzatvárali pred n ú d z o u jeho

bratov

a sestier, pretože také konanie by nás mohlo od neho navždy odlúčiť: „Odíďte odo mňa,

zlorečení...

Čokoľvek ste neurobili jednému

najmenších,

ani mne ste to neurobili"

162

z týchto

(Mt 2 5 , 4 1 . 4 5 )

Ak je Boh láska, ako vôbec môže

-> 53

existovať

peklo? Nieje to Boh, kto zatracuje človeka. Človek sám odmieta milosrdnú Božiu lásku a dobrovoľne sa Pripravuje o (večný) život tým, že sa sám vylučuje zo spoločenstva s Bohom. [1036 -

1037]

Bon túži po spoločenstve aj s tým posledným hriešni­ kom. Chce, aby sa všetci obrátili a boli spasení. Boh v

š a k stvoril človeka slobodného

r

° z h o d n u t i e . Ani Boh sám si nemôže lásku vynucovať.

a rešpektuje jeho

96

Pýtam sa sám seba: Čo znamená peklo? Ja tvrdím, že je to neschopnosť milovať. FIODOR M. DOSTOJEVSKIJ (1821 - 1881,ruský spisovateľ)


Pán nemešká s prisľúbením,

Ako miLujúci je „bezmocný", keď si niekto namiesto neba zvolí peklo.

-* 5 1 , 5 3

ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je Len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.

163

Čo je Posledný

súd?

Posledný ->SÚD sa uskutoční na konci času, pri druhom príchode Krista. „Tí, čo robili dobre,

budú

2 Pt 3 , 9

„Zotrie im z očí

vzkriesení

pre život,

každú slzu a už

vzkriesení

na odsúdenie"

nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac

a tí, čo páchali

[1038- 1041, 1 0 5 8 -

zlo,

budú

(Jn 5, 2 9 ) . 1059]

nebude, lebo prvé sa

Keď príde Kristus vo svojej s l á v e , ožiari nás jeho

pominulo." A ten, čo sedel

svetlo. Pravda otvorene vyjde na svetlo: naše

na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové." A hovoril: „Píš: Tieto slová sú verné a pravdivé." Zjv21, 4

myšlienky, skutky, náš vzťah k B o h u a k ľuďom - nič z t o h o sa už nebude dať ukryť. S p o z n á m e konečný zmysel s t v o r e n i a , p o c h o p í m e o b d i v u h o d n é


Božie cesty k našej spáse a konečne d o s t a n e m e odpoveď na o t á z k u , prečo m o h l S mať zlo takú moc, keďjediným skutočne mocným je B o h . Posledný súd

Pán vo svojej nekonečnej dobrote nikdy neopustí tých, ktorí ho

je zároveň naším s ú d o m . Tam sa r o z h o d n e , či budeme

nechcú opustiť.

vzkriesení k večnému životu, alebo budeme navždy

SV. FRANTIŠEK SALESKÝ

odlúčení od B o h a . Na tých, ktorí si zvolili život, vloží Boh ešte raz svoju stvoriteľskú ruku. V ,,novom príbytku" (pórov. 2 Kor 5 , 1) budú žiť naveky na

Až príde Syn človeka vo svojej

Božiu s l á v u a budú chváliť Boha telom aj d u š o u .

sláve a s ním všetci anjeli,

-> 1 1 0 - 1 1 2 , 157

zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním

164

Ako svet dosiahne

svoje

zhromaždia všetky národy

naplnenie?

a on oddelíjedných od

Na konci času Boh obnoví celý vesmír, t. j . premení ho na „nové nebo a novú zem".

Zlo už nebude mať

nijakú moc a stratí svoju príťažlivosť. Vykúpení budú hľadieť na Boha z tváre do tváre - ako

druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov... A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.

priatelia. Ich túžba po pokoji a spravodlivosti bude naplnená. Blažené nazeranie na Boha sa stane

Mt 25, 3 1 - 32. 46

prameňom ich šťastia. Trojjediný Boh bude prebývať v ich strede a zotrie im z očí každú slzu. Už nebude viac smrť, smútok, nárek ani trápenie. [1042 - 1050, 1060]

-> 1 1 0 - 1 1 2

AMEN: Slovo amen (z hebr. amen = stály, hodnoverný) sa v Starom zákone používalo prevažne vo

165

Prečo hovoríme

„amen"

za vyznaním

svojej

viery?

význame „nech j e tak" ako želanie potvrdiť Božie konanie alebo pripojiť sa

Slovom -»AMEN na konci vyznania viery hovoríme

k Božej oslave. V Novom

svoje bezvýhradné „áno" na všetko, čo sme vyznali,

zákone sa často používa

že veríme, a stávame sa tak svedkami viery. Kto

ako potvrdzujúce záverečné

hovorí „amen", radostne a slobodne súhlasí s Božím

slovo modlitby.

pôsobením v stvorení a jeho spáse. [1061 -

Najčastejšie ho však používal sám Ježiš ako

1065]

neobvyklý začiatok

Hebrejské slovo „ a m e n " pochádza zo skupiny slov, ktorá označuje „vieru" ale aj „pevnosť, spoľahlivosť

prejavu. Podčiarkoval tým autoritu svojich slov.

a vernosť". „Kto h o v o r í amen, akoby sa p o d p i s o v a l " (sv. A u g u s t í n ) . Toto neobmedzené „ á n o " môžeme v

srnrťou a zmŕtvychvstaním ukázal ako verný a s p o ľ a h ­ livý. On sám je vtelené ľudské „ á n o " na všetky Božie Prisľúbenia, a rovnako je aj konečným Božím „ á n o " v

Lebo všetky Božie

y s l o v o v a ť j e d i n e vďaka t o m u , že sa nám Ježiš svojou

o č i nám ľuďom.

-» 527

prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno", a preto je skrze neho aj naše „amen" Bohu na slávu. 2 K o r í , 20


Ako slávime kresťanské tajomstvá 166 278

Boh v nás koná prostredníctvom posvätných znakov 102 Boh a posvätná Liturgia 104 Ako slávime sviatosti 108 Sviatosti uvádzania do kresťanského života (krst, birmovanie a Eucharistia) 116 Sviatosti uzdravenia (sviatosť zmierenia a sviatosť chorých) 133 Sviatosti služby spoločenstvu (sviatosť posvätného stavu a sviatosť manželstva) 143 Ďalšie liturgické slávenia 156


LITURGIA

Pri s l á v e n í kresťanských t a j o m s t i e v ( ^ S V I A T O S T Í )

(z gréc. leiturgia =

sa stretávame s J e ž i š o m Kristom v konkrétnom čase.

verejné dielo, služba, dielo národa a pre národ): V kresťanskej tradícii liturgia znamená,

Pán je p r í t o m n ý vo svojej -> C I R K V I až do s k o n č e n i a

č a s u . Najintenzívnejšie sa s ním tu na zemi stretáva­ me pri b o h o s l u ž b e (-> L I T U R G I I ) . V regule sv.

že Boží ľud má účasť na

Benedikta sa d o č í t a m e : „Nič by nemalo mať prednosť

„Božom diele". Centrom

pred b o h o s l u ž b o u " (sv. Benedikt z Nursie, okolo

liturgického slávenia je

480 - 5 4 7 , zakladateľ z á p a d n é h o m n í š s t v a ) .

Eucharistia, ktorej sú podriadené ostatné liturgie, napr. slávenie sviatostí, pobožnosti, požehnania, procesie a denná modlitba Cirkvi.

Liturgia nieje nikdy iba jednoduchým stretnutím skupiny ľudí,

<£> PRVÁ ČASŤ <S>

ktorá vykonáva nejakú súkromnú slávnosť...

Boh v nás koná prostredníctvom

Svojou účasťou na

p o s v ä t n ý c h znakov

predstupovaní Ježiša Krista pred nebeského Otca... sa zaraďujeme aj do spoločenstva svätých Áno, je to do určitej miery nebeská liturgia.

166

Prečo Cirkev slávi tak často

bohoslužbu?

Už starozákonný izraelský národ prerušoval „cez deň sedemkrát" (pórov. Ž119,

1 6 4 ) prácu, aby

chválil Boha. Ježiš sa zúčastňoval na bohoslužbách KARDINÁLJOSEPH RATZINGER/BENEDIKT XVI. v knihe Boh a svet

a modlitbách svojho národa. Učil svojich učeníkov modliť sa a zhromaždil ich vo večeradle na Poslednú večeru a pri spoločnom stole sa obetoval za všetkých ľudí.

CIRKEV, ktorá pozýva na bohosluž­

bu, nasleduje jeho príkaz: „Toto robte na moju pamiatku"

( 1 Kor 1 1 , 2 4 ) . [ 1 0 6 6 - 1 0 7 0 ]

Tak ako človek naberá vzduch do pľúc, aby m o h o l žiť, tak aj Cirkev dýcha a žije t ý m , že slávi b o h o s l u ž b u . Boh sám nám k a ž d o d e n n e vdychuje nový život a o b d a r ú v a nás svojím s l o v o m a -> S V I A T O S Ť A M I .

Môžeme použiť aj iný o b r a z : každá b o h o s l u ž b a je ako miesto stretnutia lásky, ktoré nám Boh z a p í s a l do diára. Kto už niekedy pocítil B o ž i u l á s k u , ide rád na toto stretnutie. Kto práve neprežíva nijaké silné city a napriek t o m u tam i d e , dokazuje B o h u svoju vernosť.


Vychádzala

167

Čo je

liturgia?

z neho sila

J> LITURGIA je oficiálna bohoslužba - ^ C I R K V I . [ 1 0

77

-

a uzdravovala všetkých. Lk 6, 19

1U2]

- > L I T U R G I A n i e j e nejaké podujatie, ktoré sa vyžíva v zaujímavých nápadoch a v dobrej hudbe. Človek Liturgiu nevytvára ani n e v y m ý š ľ a . Liturgia je živá

Bez nedeľnej Eucharistie nemôžeme

a vyrastá z tisícročnej viery. B o h o s l u ž b a je posvätná

žiť. Či nevieš, že kresťan

a vznešená udalosť. Rozochvieva človeka, ked'vytuší,

je tu pre Eucharistiu

že sám Boh je neviditeľné prítomný v jej posvätných znakoch a vo vzácnych, často starobylých

a Eucharistia pre kresťana?

modlitbách. Odpoveď mučeníka SATURNINA (+ 305) pri

168

Prečo liturgia zaujíma Cirkvi i jednotlivého

prvé miesto

v živote

kresťana?

výsluchu, keď bol obžalovaný z toho,že sa zúčastňoval na zakázaných nedeľných zhromaždeniach.

„-» LITURGIA je vrchol, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameň, z ktorého vyviera všetka jej s i l a " ( S C 1 0 ) . [1074]

Ja som prišiel, aby mali život

Za Ježišom v dobe jeho verejného účinkovania húfne prichádzali ľudia zo všetkých s t r á n , pretože v y h ľ a d á ­

a aby ho mali hojnejšie.

vali jeho s p á s o n o s n ú , uzdravujúcu prítomnosť. Aj my ho dnes môžeme vyhľadať, lebo žije vo svojej Cirkvi. Svoju prítomnosť nám zaručuje v službe c h u d o b n ý m Ešte bol ďaleko,

(Afŕ25, 4 2 ) a v - > E U C H A R I S T I I . Tam mu bežíme rovno

keď ho zazrel

do náručia. Keď ho pustíme k sebe, začne nás učiť,

jeho otec, a bolo mu ho

bude nás živiť, premení n á s , u z d r a v i a zjednotí sa

ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku

s nami vo svätej o m š i .

a vybozkával ho. Lk 1 5 , 2 0

169

Čo prežívame,

keď slávime

bohoslužbu?

Pri slávení bohoslužby nás Božia láska priťahuje, uzdravuje a premieňa. [1076] Všetky bohoslužby a -> S V I A T O S T I Cirkvi slúžia na to, aby sme mali život a aby sme ho mali v plnosti. Keď slávime b o h o s l u ž b u , stretávame sa s tým, ktorý o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život" (Jn 1 4 , 6 ) . Kto sa zúčastní na bohoslužbe a cíti sa byť opustený, Boh mu ponúkne útočisko; kto má pocit, že je stratený, nájde tu B o h a , ktorý naňho čaká.


I pristúpim iJ-^

PRVÁ KAPITOLA <S>

k Božiemu

Boh a posvätná Liturgia

oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, a citarou ťa,

Čo je najhlbším

170

prameňom

liturgie?

Bože, môj Bože, zvelebím.

Najhlbším prameňom -» LITURGIE je Boh; v ňom sa uskutočňuje večná nebeská oslava lásky - radosť Otca, Syna i Ducha Svätého. Pretože Boh je láska, chce nám dať účasť na svojej radosti a zahrnúť nás

POŽEHNANIE

svojím

POŽEHNANÍM. [1077 -

1109]

Požehnanie je dobro, ktoré pochádza

Naše pozemské b o h o s l u ž b y by mali byť slávnosťami

od Boha (lat.

plnými krásy a moci: mali by byť o s l a v o u Otca,

bene-dicere; gréc.

nás stvoril - preto tu zohrávajú v ý z n a m n ú ú l o h u dary

eu-logein = dobrorečiť).

zeme: chlieb, v í n o , olej a svetlo, v ô ň a kadidla,

Požehnanieje Božia činnosť, ktorá dáva a zachováva život. Boh, Otec a Stvoriteľ všetkého, hovorí: Je

ktorý

krásna hudba a n á d h e r n é farby. Mali by byť o s l a v o u Syna,

ktorý nás vykúpil

- preto jasáme nad svojím

o s l o b o d e n í m , z h l b o k a sa nadychujeme pri p o č ú v a n í slova a posilňujeme sa pri prijímaní eucharistických

dobré, že si tu. Je

darov. Mali by byť o s l a v o u Ducha Svätého, ktorý v nás

nádherné, že si.

žije - preto z posvätných z h r o m a ž d e n í vyviera hojné bohatstvo útechy, p o z n a n i a , o d v a h y , sily a -> P O Ž E H N A N I A .

179


171

Čojepods

Krv na vašich

ta to u každej litu rg i e ?

domoch,

Liturgia je vždy predovšetkým stretnutím s Ježišom Kristom. Každá eucharistická bohoslužba je oslavou

v ktorých bývate, bude znamením na vašu ochranu. Keď uvidím krv,

veľkonočného tajomstva. Ježiš oslavuje spolu

prejdem popri vás

s nami prechod zo smrti do života a otvára nám

a nezastihne vás nijaký

cestu k životu. [1085]

zhubný úder, keď budem biť Egypt.

Najdôležitejšou b o h o s l u ž b o u na svete bola v e ľ k o n o č ­ Ex 12, 13

ná b o h o s l u ž b a , ktorú slávil Ježiš so svojimi učeníkmi vo večeradle v predvečer svojej s m r t i . Učeníci sa domnievali, že im Ježiš bude tradične pripomínať vyslobodenie Izraela z e g y p t s k é h o otroctva. Ježiš

SVIATOSŤ •

(lat. sacramentum

však s nimi slávil v y s l o b o d e n i e celého ľudstva z moci

- prísaha na vlajku;

smrti. Vtedy v Egypte „krv b a r á n k a " uchránila

väčšinou sa používa

izraelský národ pred z h u b n ý m dielom anjela smrti. Teraz to bol sám B o ž í B a r á n o k , ktorého krv zachráni ľudstvo pred s m r ť o u . J e ž i š o v a smrť a z m ŕ t v y c h v s t a ­

preklad z gréckeho mystérion = tajomstvo): Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej

nie sú totiž z n a m e n í m , že po smrti človek získava

skutočnosti, v ktorých

nový život. Ježiš sám prirovnáva svoju smrť a vzkrie­

môžu kresťania poznať

senie k v y s l o b o d e n i u Izraela z egyptského otroctva.

uzdravujúcu,

Spásny účinok Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania sa

odpúšťajúcu,

preto označuje ako veľkonočné

tajomstvo.

V porovna­

ní s krvou b a r á n k a , ktorá zachránila Izraelitov pred

životodarnú a posilňujúcu Božiu prítomnosť, pohýnajúcu

smrťou pri o d c h o d e z Egypta {Ex 1 2 ) , je tým s k u t o č ­

k láske, pretože vo

ným v e ľ k o n o č n ý m B a r á n k o m sám J e ž i š , pretože

sviatostiach pôsobí Božia

vyslobodil ľudstvo z osídiel smrti a h r i e c h u .

milosť.

172

Koľko je sviatostí

a ako sa

volajú?

Cirkev slávi sedem -^SVIATOSTÍ: krst,

BIRMOVANIE,

-»EUCHARISTIU, sviatosť zmierenia, sviatosť chorých, sviatosť posvätného stavu a sviatosť manželstva. [1210]

173

Prečo vlastne potrebujeme

sviatosti?

SVIATOSŤAMI získavame milosť, ktorú potrebuje­ me, aby sme boli ospravedlnení a premenení a aby sme sa skrze Ježiša stali tými, ktorí sú ako Ježiš: Božími deťmi v slobode a sláve. [1129] V krste sa zo stratených ľudských detí stávajú Božie deti; v -> B I R M O V A N Í sa zo slabých stávajú s i l n í ;


Aj samo

vo sviatosti zmierenia sa z hriešnych stávajú čistí;

stvorenie bude

v -> E U C H A R I S T I I sa h l a d n í stávajú chlebom pre

vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích

d r u h ý c h ; vo sviatosti manželstva ako aj vo s v i a t o s ­ ti kňažstva sa z individualistov stávajú služobníci lásky; vo sviatosti chorých sa zo zúfalých ľudí stávajú

detí.

ľudia plní dôvery. -> S V I A T O S Ť O U všetkých sviatostí je

Rim 8, 21

sám Ježiš K r i s t u s . V ňom vyrastáme zo zmätku sebectva a vrastáme do s k u t o č n é h o života, ktorý sa Jeho božská moc

už nikdy n e s k o n č í .

nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť

174

Prečo nám Boh dáva ešte aj

poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi

Prečo nám nestačí len veriť v Ježiša Krista ? sviatosti?

K Bohu sa máme a môžeme približovať prostredníc­ tvom všetkých svojich zmyslov, nielen rozumom.

veľké prisľúbenia, aby

Preto sa nám Boh dáva v pozemských znakoch - v chle­

ste sa skrze ne stali

be, víne, oleji, v slove, v pomazaní a vkladaní rúk.

účastnými na božskej

[1084,1146-1152]

prirodzenosti.

Ľudia Ježiša videli a počuli, smeli sa ho dotýkať

2 Ptl, 3

a v t o m všetkom zakúšali vykúpenie a uzdravenie duše i t e l a . S v i a t o s t n é znaky vnímateľné zmyslami On vzal slepca za

prezrádzajú ten istý Boží r u k o p i s , ktorým Pán

ruku, vyviedol ho

oslovuje celého človeka - nielen jeho h l a v u .

za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš

175

Prečo sú sviatosti

vlastníctvom

Cirkvi?

Prečo ich nemôže každý prijímať, ako

niečo?" M k 8 , 23

chce?

-> SVIATOSTI SÚ dary Pána Ježiša Cirkvi. Cirkev má za úlohu spravovať ich a chrániť pred zneužitím.

To, čo bolo viditeľné na našom Vykupiteľovi, prešlo do jeho sviatostí. SV. LEV VEĽKÝ (okolo 400 4 6 1 , pápež a učiteľ Cirkvi)

[1117-1119,1131] Ježiš zveril svoje slová a znamenia konkrétnym ľuďom, totiž ^ A P O Š T O L O M , aby ich odovzdávali ďalej, nedal ich teda a n o n y m n é m u d a v u . Dnes by sme povedali: Nezavesil svoj odkaz v o ľ n e na sieť, ale uložil ho pod v l a s t n ú d o m é n u . -> S V I A T O S T I S Ú tu pre Cirkev a skrze Cirkev. S ú tú pre ň u , lebo Kristovo telo,

Kto je a pije, a nerozoznáva

teda Cirkev, je založená na s v i a t o s t i a c h , živí sa nimi a ich prostredníctvom dosahuje svoje n a p l n e n i e . S ú

telo (Pána), ten šije

tu tiež skrze ň u , pretože sviatosti sú silou Kristovho

a pije odsúdenie.

t e l a , ako to môžeme pozorovať napríklad vo sviatosti zmierenia, kde nám Ježiš Kristus prostredníctvom - > K Ň A Z A odpúšťa hriechy.


176

Kto r é s vi a tosti m ožn o p r i ja ť i b a raz v živo t e ?

Krst, -> BIRMOVANIE a sviatosť posvätného stavu. Tieto

SVIATOSTI vtláčajú kresťanovi nezmazateľ­

nú pečať. Krst a birmovanie z neho navždy robia

J3r*>

Nech nás takto každý pokladá za

Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev.

Božie dieťa, takže sa stáva podobným Ježišovi Kristovi. Rovnako aj sviatosť posvätného stavu je pre kresťana definitívna. [1121]

Slúžte si navzájom ako

Tak ako navždy zostávame deťmi svojich rodičov a nie sme nimi iba „občas" alebo „tak trochu", aj v krste a -> B I R M O V A N Í sa navždy stávame Božími deťmi,

dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.

pripodobňujeme sa Ježišovi Kristovi a stávame sa 1 P t 4 , 10

členmi jeho Cirkvi. Takisto sviatosť posvätného stavu nieje len nejaké zamestnanie, ktorým by si človek zarábal až do d ô c h o d k u , aleje to neodvolateľný dar

Spasil nás nie pre

Božej milosti. Pretože Boh je verný, aj účinnosť týchto

spravodlivé

- > S V I A T O S T Í zostáva v človeku zachovaná navždy - ako

skutky, ktoré sme my

otvorenosť na Božie volanie, ako povolanie k službe

konali, ale zo svojho

a ako ochrana. Preto sa tieto sviatosti nemôžu opakovať.

milosrdenstva; kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom.

177

Prečo sviatosti

predpokladajú

vieru?

Tít 3, 5

SVIATOSTI nie sú nejaké magické úkony. Sviatosť môže účinkovať len vtedy, ak ju chápeme a prijíma­ me s vierou. Sviatosti nielen predpokladajú vieru, ale ju aj posilňujú a vyjadrujú. [1122 -

1126]

Pán Ježiš p o v e r i l - > A P O Š T O L O V , aby si najprv získavali

Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal. 1 Kor 1 5 , 3

ľudí za učeníkov z v e s t o v a n í m evanjelia, teda aby v nich prebúdzali v i e r u , a až potom ich krstili. Od -> C I R K V I teda prijímame dve veci: vieru a - > S V I A T O S T I . Kresťanom sa ani dnes človek nestáva iba prostredníctvom nejakého rituálu alebo zápisom

Tak ako sa svieca zapaľuje plameňom inej sviece, tak sa viera jedného človeka

do nejakého z o z n a m u , ale t ý m , že prijíma pravú

rozdúchava vierou

vieru. Pravú vieru prijímame od Cirkvi, ktorá sa za ňu

druhého.

zaručuje. A pretože Cirkev vyjadruje svoju vieru

ROMÁNU G U A R D I N I

L I T U R G I O U , nemôže nejaký cirkevný

predstaviteľ

alebo cirkevné s p o l o č e n s t v o ľubovoľne meniť sviatostné obrady alebo nimi manipulovať.

178

Nestráca sviatosť

svoj účinok,

človek, ktorý toho nie je

ak ju

hodný?

udelí


Nie. -»SVIATOSTI pôsobia na základe udelenia (ex opere operato), pretože v nich pôsobí sám Kristus. Teda nezávisle od mravného postoja alebo duchovného prístupu toho, kto ich udeľuje. Postačí jeho vôľa konať v zhode s -» CIRKVOU. [1127 - 1 1 2 8 , 1 1 3 1 ] Tí, ktorí udeľujú -> S V I A T O S T I , by mali v každom prípade viesť príkladný život. A predsa sviatosti n e p ô s o b i a pre ich o s o b n ú -> S V Ä T O S Ť , ale z moci Ježiša K r i s t a , ktorý v nich o s o b n e k o n á . Rešpektuje však pritom našu s l o b o d u , v ktorej sa rozhodujeme, či sviatosť prijmeme, alebo nie. Preto sviatosti môžu plne pôsobiť len za p r e d p o k l a d u , že sa v nich s p o l i e h a m e na Krista.

Preto ťa so

<Z> DRUHÁ KAPITOLA <S>

všetkými anjelmi

Ako slávime sviatosti

a svätými oslavujeme a jedným hlasom voláme: Svätý, svätý, svätý, Pán

179

Kto slávi

liturgiu?

Boh všetkých svetov... Eucharistická modlitba Cirkvi

Je to sám Pán Ježiš, kto vo všetkých pozemských ->LITURGIÁCH slávi nebeskú liturgiu, ktorá zahŕňa anjelovi ľudí, živých i zomrelých, minulosť,

[Liturgia] je

prítomnosti budúcnosť, nebo i zem. -> KŇAZI

vstupom do ustavične

a veriaci sa na tejto Kristovej bohoslužbe podieľajú

prebiehajúcej nebeskej

rozdielnym spôsobom. [1136 - 1139]

liturgie... Nieje to tak, že si tu človek niečo

K e d ' s l á v i m e b o h o s l u ž b u , m u s í m e sa v n ú t o r n e

vymyslia spieva; to

pripraviť na p o d s t a t n ú s k u t o č n o s ť : J e ž i š K r i s t u s je

spievajú anjeli.

p r í t o m n ý tu a t e r a z , a s n í m i celé n e b o . Všetci

KARDINÁLJOSEPH

nebešťania sú naplnení nevýslovnou radosťou

RATZINGER/BENEDIKT X V I . ,

a zároveň láskavou starostlivosťou o n á s . Posledná

Nová pieseň pre Pána

k n i h a S v ä t é h o p í s m a , Zjavenie a p o š t o l a J á n a , v t a j u p l n ý c h o b r a z o c h o p i s u j e túto n e b e s k ú - > L I T U R G I U , ku ktorej sa pridávame aj my tu na zemi. -*

146, 170

180

Prečo pre liturgiu

používame

pojem

bohoslužba? Pojem bohoslužba v prvom rade vychádza od služby Boha nám ľuďom, až potom sa odvodzuje od našej služby Bohu.

Boh sa nám dáva prostredníctvom


posvätných znakov, aby sme mohli robiť to isté: aby sme sa mu nezištne odovzdávali. [1145 -

Ja som prišiel, aby mali život

1192]

a aby ho mali hojnejšie.

Tým najzásadnejším v každej b o h o s l u ž b e je, že Ježiš je

Ja som dobrý pastier.

tu - v slove a vo -> S V I A T O S T I , teda Boh je tu prítomný.

Dobrý pastier položí svoj

Až potom prichádzame na rad my. Ježiš obetuje

život za ovce.

vlastný život za n á s , aby sme my následne prinášali

Jn 10, 1 0 - 1 1

duchovnú obetu svojho života. V -> E U C H A R I S T I I sa nám Ježiš d á v a , aby sme sa my mohli odovzdať jemu. A k o b y sme mu v y s t a v o v a l i bianko šek na svoj

í

A kto bude chcieť byť medzi vami

život. Tak sa podieľame na j e h o vykupiteľskej

prvý, bude sluhom

a premieňajúcej obete. Vystupujeme zo svojho života

všetkých.

smerom k Božiemu k r á ľ o v s t v u . Tak môže Boh viesť Mk 10, 44

svoj život v n á s .

181

Prečo bohoslužby znakov

a

obsahujú

také veľké

množstvo

Symboly sú viditeľnou rečou

symbolov?

Neviditeľného.

Boh vie, že my ľudia sme nielen duchovné, ale aj

GERTRUDA VON LE FORT

telesné bytosti. Potrebujeme znaky a symboly, aby sme dokázali poznávať a označovať vnútorné skutočnosti. [1145 -

1152]

Reč symbolov považujem za jediný

Červené ruže, o b r ú č k a , čierny odev, grafity alebo

cudzí jazyk, ktorý by sa

kravata so symbolom A I D S - to sú príklady znakov,

mal naučiť skutočne

ktorými vyjadrujeme určitú v n ú t o r n ú skutočnosť

každý z nás.

a ktoré okolie okamžite pochopí. B o h , ktorý sa s t a l

ERICH FROMM

človekom, nám dáva ľudské z n a m e n i a , v ktorých je

(1900 - 1980, psychoanalytik)

medzi nami živo a účinne prítomný: chlieb a v í n o , krstnú v o d u , pomazanie Duchom S v ä t ý m . Na Kristom ustanovené posvätné znaky odpovedáme znakom úcty: kľakáme s i , v s t á v a m e pri p o č ú v a n í slov evanjelia, skláňame hlavu alebo spíname ruky. A p o d o b n e ako na svadbe ozdobujeme aj miesto Božej prítomnosti tým najkrajším, čo máme: kvetmi, sviecami a h u d b o u . Priro­ dzene, znaky potrebujú niekedy aj slovné vysvetlenie.

182

Prečo potrebujú aj

posvätné

znaky liturgie

ešte

slová?

Sláviť -> LITURGIU znamená stretnúť sa s Bohom: nechať ho konať, počúvať ho, odpovedať mu. Takýto dialóg sa vždy vyjadruje gestami i slovami. [1153 - 1 1 5 5 ,

1190]

108 109


A jeden (anjel)

Ježiš o s l o v o v a l ľudí znameniami a s l o v a m i . Tak je to

druhému volal:

aj v Cirkvi, keď-> K Ň A Z poukazuje na dary a h o v o r í :

„Svätý, svätý, svätý j e Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy."

„Toto je moje telo... toto je kalich mojej krvi..." Len toto Ježišovo názorné slovo s p ô s o b u j e , že sa zo znakov stávajú -> S V I A T O S T I : znaky, ktoré samy

Iz6, 3

s p ô s o b u j ú to, čo z n a m e n a j ú .

183

Prečo sa pri bohoslužbách

využíva

Je hudba vôbec vhodná pre

hudba?

liturgiu?

Tam, kde na chválu Boha nestačia slová, prichádza nám na pomoc hudba. [1156 - 1158, 1191]

Keď sa obraciame na B o h a , vždy nám zostáva niečo, čo je nevysloviteľné a n e v y p o v e d a n é . Vtedy môže nastúpiť h u d b a . V plesaní sa z reči stáva spev - preto anjeli spievajú. Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi

Hudba počas b o h o s l u ž b y má viesť

modlitbu tak, aby bola krajšia a vnútornejšia, aby sa hlbšie dotýkala sŕdc všetkých p r í t o m n ý c h , aby ich pozdvihovala k B o h u a n a p o k o n aby B o h u pripravila s l á v n o s ť tónov.

a oslavujte ho.

184

Ef 5, 19

Ako vplýva na liturgiu

čas?

Pri bohoslužbe sa z času stáva čas pre Kto spieva, dvakrát sa modlí. SV. AUGUSTÍN

Boha.

Často nevieme, ako správne vypĺňať čas - hľadáme s p ô s o b , ako zabiť čas. B o h o s l u ž b a má presne vymedzený č a s , pretože každá sekunda je zmysluplne využitá. Pri s l á v e n í b o h o s l u ž b y zažívame, že Boh posvätil čas a že sa každá sekunda stáva v s t u p n o u bránou do večnosti.


Využívajte čas!

185

Prečo sa liturgia každý rok

opakuje?

Tak ako každý rok oslavujeme narodeniny alebo výročie svadby, tak aj -> LITURGIA slávi najdôleži­ tejšie kresťanské udalosti v rytme roka. A predsa tu nachádzame dôležitý rozdiel: všetok čas je Božím časom. „Spomienky" na Ježišovo posolstvo a život sú zároveň stretnutiami so živým Bohom. [1163 - 1165, 1194 - 1195]

Ef 5, 16

™ ™

Božiu večnosť si

nemožno predstavovať len ako nejakú bezčasovosťči popretie času. Je nadčasovosťou - vládou nad časom, ktorá sa uskutočňuje

Dánsky filozof S0ren Kierkegaard raz p o v e d a l : „Buď

v čase ako bytie „s"

sme Ježišovými s ú č a s n í k m i , alebo to radšej rovno

a bytie „v".

vzdajme." Ak prechádzame s vierou liturgickým

BENEDIKT X V I . , Duch liturgie

rokom, skutočne sa stávame Ježišovými s ú č a s n í k m i . Nie preto, že by sme sa presne vcítili alebo vžili do jeho doby a do jeho života, ale preto, že on vstúpi keď mu vytvorím priestor - do môjho času a do môjho života so svojou uzdravujúcou a odpúšťajúcou prítomnosťou, so strhujúcou silou svojho z m ŕ t v y c h ­ vstania.

77

Tým, ako cirkevný

rok v trvalej obnove sprítomňuje a predsta­ vuje Kristov život, stáva sa najväčším umeleckým dielom ľudstva. A Boh sa k tomuto dielu priznáva a dáva nám ho rok čo

186

Čo je to liturgický

rok (cirkevný

rok) ?

Liturgický alebo tiež cirkevný rok je prežívaním jednotlivých tajomstiev Ježišovho života v priebe­ hu roka - počínajúc jeho vtelením až po jeho druhý príchod v sláve. Liturgický rok sa začína adventom, teda časom očakávania Pána, ktorý sa dovršuje vianočnými sviatkami. Potom speje k ešte väčšiemu vrcholu - k oslave Ježišovho spásneho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania na Veľkú noc. Veľkonočné obdobie uzatvára slávnosť Turíc, zoslania Ducha Svätého na - K I R K E V . V priebehu liturgického roka Cirkev slávi sviatky Panny Márie a svätých. Nimi si pripomína Božiu milosť, ktorá viedla týchto ľudí ku spáse. [1168 - 1173, 1 1 9 4 - 1195]

rok, dáva nám ho vždy v novom svetle, akoby sme ho prežívali po prvý raz. JOCHEN KLEPPER (1903 1942, nemecký spisovateľ)

110 111


Prehľad cirkevného roka Kvetná nedeľa, Veľký týždeň Veľká noc

Vianoce 4.adventný týždeň

M*

2. adventný týždeň

Svätodušná nedeľa (Turice)

o

3.adventný týždeň

>

1.adventný týždeň

Najsvätejšia Trojica

--y ^ -

Krista Kráľa

Najsvätejšie Kristovo telo a krv

Všetkých verných zosnulých

Najsvätejšie Srdce Ježišovo

Všetkých svätých

Nový cirkevný rok sa

187

Aká dôležitá je

nedeľa?

začína Prvou adventnou nedeľou a vrcholí

Nedeľa je stredobodom kresťanského života,

oslavou Veľkej noci.

pretože v nedeľu slávime zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tak sa každá nedeľa stáva malou

Sedem posvätných hodín dennej modlitby Cirkvi:

oslavou Veľkej noci. [1163 - 1 1 6 7 , 1 1 9 3 ]

• Posvätné čítanie (vigília) • Laudes (ranné chvály) • Tercia (modlitba predpoludním) • Sexta (modlitba napoludnie) • Nona (modlitba popoludní)

T o m u , kto n e s l á v i n e d e ľ u alebo j u sám pre seba z r u š i l , z o s t á v a iba t ý ž d e ň s o s i e d m i m i p r a c o v n ý ­ mi d ň a m i . Č l o v e k , ktorý b o l s t v o r e n ý pre r a d o s ť , klesá na úroveň ť a ž n é h o zvieraťa a o t r o k a k o n z u m u . M u s í m e sa už tu na zemi učiť s p r á v n e o s l a v o v a ť . V n e b i j e totiž s t á l e n e d e ľ a . ->

104-107

• Vešpery (večerné chvály) •

Kompletórium

188

Čo je to denná modlitba

Cirkvi?

(modlitba pred spaním)

Denná modlitba Cirkvi, nazývaná tiež "liturgia hodín", je všeobecnou, verejnou modlitbou - K I R K V I . Biblické texty


uvádzajú modliaceho sa človeka hlbšie do tajomstva Života Ježiša Krista. Ľudia modliaci sa po celom svete tak každú dennú hodinu ponúkajú trojjediné­ mu Bohu priestor na to, aby ich samých, ale aj svet krok za krokom premieňal. Túto modlitbu nerecitu-

Cez deň ťa chválim sedemkrát pre tvoje spravodlivé rozsudky. Ž 119,164

jú len -» KŇAZI a rehoľníci. Aj mnohí kresťania, pre

ktorých je viera nesmierne dôležitá, sa pripájajú k hlasu miliónov ľudí, ktorý stúpa k Bohu zo všetkých kútov sveta. [1174 - 1 1 7 8 , 1 1 9 6 ] Sedem „modlitbových h o d í n " (lat. hora = hodina) tvorí modlitbový poklad - > C I R K V I . Rozväzuje nám jazyk, keď strácame reč: či už od radosti, smútku alebo s t r a c h u . Pri liturgii hodín neustále žasneme nad tým, ako sa niektorá veta alebo úryvok „náho­ d o u " presne hodí na to, čo práve prežívame. Boh počuje, keď k nemu v o l á m e . Odpovedá nám svojimi textami - niekedy až prekvapujúco konkrétne. Občas však d o p u s t í aj dlhý čas mlčania a suchoty, pretože od nás očakáva vernosť.

189

Ako liturgia

-» 4 7 3 , 4 9 2

ovplyvňuje

priestor,

112

v ktorom

113

žijeme?

Ježiš svojím víťazstvom získal všetky končiny sveta. On sám je pravý chrám, v ktorom prebýva Božia sláva „v Duchu a pravde"

(Jn 4, 2 4 ) . Liturgia

sa už teda neviaže na určité miesto. Napriek tomu je kresťanský svet plný chrámov a posvätných znakov, pretože ľudia potrebujú konkrétne miesta, kde by sa mohli zhromažďovať, a potrebujú znamenia, aby si pripomínali novú skutočnosť. Každý Boží dom je obrazom domu nebeského Otca, ku ktorému smerujeme na svojej životnej ceste. [1179 - 1 1 8 1 , 1 1 9 7 - 1198] Modliť sa môžeme zaiste všade - v lese, na pláži, v

posteli. Ale pretože nie sme bytosti čisto d u c h o v n é ,

ale máme aj telo, musíme vidieť, počuť a cítiť. Potrebujeme teda konkrétne miesto, kde by sme sa mohli schádzať, aby sme tak skutočne tvorili Kristovo telo - Cirkev. M u s í m e si mať kde pokľaknúť, keď sa chceme klaňať B o h u ; musíme prijímať premenený chlieb t a m , kde sa p o n ú k a ; musíme uviesť do p o h y b u

Po učení o neviditeľnej Cirkvi nasleduje logicky učenie o neviditeľnom náboženstve a po ňom nevyhnutne dochádza kvymiznutiu nábožen­ stva. PAUL DE LAGARDE (1827 - 1 8 9 1 , nemecký orientalista a filozof)


Boh postavil chrámy ako prístavy na mori, aby ste sa v nich mohli zachrániť pred búrkami pozemských starostí a aby ste v nich mohli nájsť pokoj a ticho. SV. JÁN ZLATOÚSTY

svoje telo, keď nás ON z a v o l á . Kríž pri ceste nám zasa p r i p o m e n i e , komu patrí tento s v e t a kam kráčame.

190

Čo je Boží

dom?

Boží dom je symbol kresťanského spoločenstva ľudí na konkrétnom mieste, ako aj symbol nebes­ kých príbytkov, ktoré Boh pripravil pre každého z nás. V Božom dome sa ľudia schádzajú, aby sa modlili spoločne alebo osamote a aby slávili •^SVIATOSTI, predovšetkým -> EUCHARISTIU. [1179-1186,1197-1199] „Tu sa môžem dotknúť n e b a . " - „Tu môžem byť v úplnom tichu a p o k o r e / ' Niektoré chrámy nás vyslovene uchvátia svojou s i l n o u atmosférou modlitby. Cítime, že Boh je tam prítomný. Krása kostolov nám pripomína k r á s u , lásku a veľkosť B o h a . Kostoly nie sú len k a m e n n í poslovia viery, ale sú to Božie príbytky, pretože Kristova prítomnosť v Eucharistii je tu pravdivá a reálna.

v

191

Ktoré liturgické tejšie?

miesta sú v kostole

najdôleži­


Ústrednými miestami kostola s ú : oltár s krížom, -^SVÄTOSTÁNOK, sedadlo celebŕanta, ambóna, krstiteľnica a spovednica. [1182 -

1188]

Oltár tvorí ústredné miesto celého k o s t o l a . Na ňom sa počas slávenia Eucharistie sprítomňuje Ježišova obeta na kríži a jeho zmŕtvychvstanie. Zároveň je to stôl, ku ktorému je pozvaný Boží ľud. -> S V Ä T O S T Á N O K , sakrálna s c h r á n k a , zaujíma čo možno najčestnejšie miesto v kostole, pretože poskytuje príbytok eucha­ ristickému chlebu, v ktorom je o s o b n e prítomný P á n . Takzvané večné svetlo upozorňuje na to, že s v ä t o s t á ­ nok je skutočne „obývaný". Ak večné svetlo nesvieti, svätostánok je prázdny. Vyvýšené sedadlo (lat. cathedra) - > B I S K U P A alebo -> K Ň A Z A nám má pripomí­

" ™

Len čo sa

v súvislosti s liturgiou

nať, že v konečnom dôsledku je to sám K r i s t u s , ktorý

začína premýšľať o tom,

stojí na čele svojho s p o l o č e n s t v a . Ambóna (z gréc.

ako ju viac zatraktívniť,

anabainein

= vystupovať) je pult na čítanie, odkiaľ

zaznieva Božie slovo. Toto vyčlenené miesto p o u k a z u ­ je na hodnotu a dôstojnosť biblických čítaní, ktoré sú slovom živého B o h a . Krstiteľnica

slúži na udeľovanie

krstu a svätená voda má v nás oživovať naše krstné sľuby. V spovednici

alebo v spovednej

miestnosti

vyznávame svoje viny a prijímame o d p u s t e n i e .

192

Môže Cirkev meniť alebo obnovovať

ozvláštniť alebo skrášliť, tam je s liturgiou koniec. Buďje to Božie dielo, ktorého podstatou je sám B o h , alebo Božím dielom vôbec nieje. BENEDIKT X V I . , 9. septembra 2007

liturgiu?

Jeden je Pán, jedna viera,

-»LITURGIA pozostáva z meniteľných a nemeniteľ­ ných častí. Nemeniteľné je všetko to, čo má božský pôvod, ako napr. Ježišove slová pri Poslednej

jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých.

večeri. Okrem toho však existujú meniteľné časti, ktoré Cirkev za určitých podmienok dokonca musí striedať. Ježišovo tajomstvo sa má predsa ohlaso­

INICIÁCIA

vať, sláviť a žiť v každom čase a na každom mieste. Preto aj liturgia musí zodpovedať duchu a kultúre jednotlivých národov. [1200 -

1209]

(z lat. i niti u m = začiatok) označuje uvedenie a začlenenie človeka stojaceho vonku

Ježiš dokázal osloviť celého človeka, jeho ducha 1

rozum, j e h o srdce i v ô ľ u . A o to sa usiluje aj

~> L I T U R G I A . Preto má b o h o s l u ž b a v Afrike inú p o d o b u a

ko v Európe, inak sa slávi v d o m o v e pre s e n i o r o v

a

inak počas Svetových d n í m l á d e ž e , inak vo farnosti

a

inak v kláštore. Ale vždy a všade m u s í byť zrejmé, že

]

de o b o h o s l u ž b u jedinej univerzálnej Cirkvi.

do

užjestvujúceho

spoločenstva.


Choďte teda,

<Z>

učte všetky

DRUHÁ Č A S Ť < ^

Sedem sviatostí Cirkvi

národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

193

Mt28,19

Majú sviatosti

nejakú

ich navzájom

spájala?

vnútornú

logiku,

ktorá by

V š e t k y S V I A T O S T I sú stretnutím s Ježišom Krstom sa každé dieťa prijíma do kruhu

Kristom, pretože on sám je sviatosťou všetkých sviatostí. Rozdeľujú sa na - » I N I C I A Č N É sviatosti,

priateľov, ktorý ho nikdy

ktoré uvádzajú do kresťanského života: krst,

- v živote ani v smrti

-¥ BIRMOVANIE a -> EUCHARISTIA; ďalej na uzdravujú­

- neopustí... Tento kruh

ce sviatosti: sviatosť zmierenia (pokánia) a svia­

priateľov, táto Božia

tosť chorých; a napokon na sviatosti spoločenstva

rodina, do ktorej sa teraz dieťa začleňuje, ho bude navždy sprevádzať, a to aj v dňoch utrpenia, v temných nociach života. Bude mu

a poslania: sviatosť manželstva a sviatosť posvät­ ného stavu. [ 1 2 1 0 - 1 2 1 1 ] Krst nás spája s Ježišom K r i s t o m . -> B I R M O V A N I E nám udeľuje j e h o D u c h a . -> E U C H A R I S T I A nás s ním

útechou, prísľubom

zjednocuje. Sviatosť pokánia nás zmieruje s J e ž i š o m .

a svetlom.

Sviatosťou chorých nás Ježiš uzdravuje, posilňuje

BENEDIKT X V I . ,

a potešuje. Vo sviatosti manželstva nám Ježiš sľubuje

8. januára 2006

svoju lásku v našej láske a svoju vernosť v našej v e r n o s t i . Prostredníctvom sviatosti kňažstva môžu - > K Ň A Z I odpúšťať hriechy a sláviť svätú o m š u .

Kto je teda v Kristovi, je

<£>

novým stvorením. Staré

PRVÁ K A P I T O L A ^

sa pominulo a nastalo

Sviatosti uvádzania do kresťanského života

nové. 2 Kor

5,17

Sviatosť krstu 194

Čo je to krst?

Noc pokročila, deň sa priblížil.

Krst je cesta z ríše smrti do života; je brána do

Zhod'me teda skutky tmy

- ^ C I R K V I a začiatok trvalého spoločenstva s Bohom,

a oblečme sa do výzbroje

[1213 - 1 2 1 6 , 1276 - 1278]

svetla.... Oblečte si Pána Ježiša Krista.

Krst je základná -> S V I A T O S Ť , b r á n a , ktorá otvára

Rim 13, 12. 14

prístup k ostatným s v i a t o s t i a m . Zjednocuje nás s J e ž i š o m K r i s t o m , vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci h r i e c h u , očisťuje od všetkých o s o b n ý c h hriechov a umožňuje nám

s p o l u s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa

nekončí. Pretože krst je z m l u v o u s B o h o m , človek musí povedať svoje s l o b o d n é „áno".


V prípade krstu malých detí vyznávajú vieru ich

KATECHUMENÁT

rodičia ako zástupcovia.

(z gréc. katéchein = vyučovať, nabádať na počúvanie): Osobitne

195

Ako sa udeľuje

v prvotnej Cirkvi prešli

krst?

záujemcovia o krst

Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Väčšinou sa však tomu, kto prijíma krst, tri razy leje voda na hlavu, pričom ten, kto udeľuje krst, hovorí: ,,N, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého." [1229 - 1245, 1278] Voda symbolizuje očistenie a nový život. Túto skutoč­

dospelých (katechumeni) trojstupňovou prípravou, katechumenátom, počas ktorého sa učili pravdy viery, postupne sa mohli zúčastňovať na bohoslužbách slova a napokon boli pripustení ku krstu.

nosť vyjadroval už J á n o v krst pokánia. Krst, ktorý sa udeľuje v „mene Otca i Syna i Ducha S v ä t é h o " v o d o u , je viac ako znakom obrátenia a p o k á n i a . Je to nový život v Kristovi.

A preto ešte nasleduje pomazanie

Dar, ktorý dostali novorodenci, by mali

olejom, oblečenie bieleho rúcha a zapálenie krstnej

neskôr v dospelosti

sviece.

slobodne a zodpovedne prijať. Tento proces dozrievania ich povedie

196

Kto môže byť pokrstený

a čo sa vyžaduje

od

čakáte ľa na krst?

Krst môže prijať každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený. Jediným predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. [1246 - 1254]

ďalej k prijatiu sviatosti birmovania, ktorá posilní

116

ich krst a každému z nich

117

vtlačí „pečať" Ducha Svätého. BENEDIKT X V I . , 8. januára 2006

Človek, ktorý chce prijať kresťanskú v i e r u , n e m e n í iba svoj p o h ľ a d na s v e t . Vstupuje totiž na cestu učenia sa (-> K A T E C H U M E N Á T ) , na ktorej sa pripravuje

prijať Boží dar v krste. O s o b n ý m obrátením a krstom sa stáva novým č l o v e k o m , živým údom K r i s t o v h o tela - Cirkvi.

197

Prečo Cirkev krstí malé

deti?

Cirkev sa od svojho počiatku drží tradície krstiť malé deti. Má to jediný dôvod: skôr ako sa my rozhodneme Pre Boha, Boh sa už dávno rozhodol pre nás. Krst je teda milosť, nezaslúžený dar Boha, ktorý sa nás bezvýhradne ujíma. Preto veriaci rodičia, ktorí si želajú pre svoje dieťa to najlepšie, žiadajú krst, ktorom sa dieťa vyslobodzuje z vplyvu dedičného hriechu a z moci smrti. [ 1 2 5 0 , 1 2 8 2 ]

v


Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Rim 6, 4

Krst detí p r e d p o k l a d á , že kresťanskí rodičia budú pokrstené dieťa uvádzať do viery a do kresťanského života. Ten, kto dieťaťu odopiera krst pre nesprávne c h á p a n ú liberálnosť, dopúšťa sa na ňom bezprávia. Tak ako n e m o ž n o dieťaťu odoprieť l á s k u , pre ktorú sa samo tiež dokáže rozhodnúť až neskôr, nemali by veriaci rodičia odopierať svojmu dieťaťu Božiu milosť v krste, ak sa nechcú na ňom dopustiť p r í k o r i a . Tak ako sa každý človek rodí so s c h o p n o s ť o u rozprávať, čo sa však m u s í naučiť, tak sa každý človek rodí i so

Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Jn 3, 5

s c h o p n o s ť o u veriť, m u s í sa však viere učiť. Krst však n e m o ž n o nikomu nanútiť. Ak bol niekto pokrstený ako malé dieťa, m u s í svoj krst neskôr „ratifikovať' v l a s t n ý m životom - to z n a m e n á , že m u s í k nemu povedať z vlastnej vôle svoje „áno", aby m o h o l začať prinášať ovocie.

198

Kto môže

krstiť?

V obvyklých prípadoch

SVIATOSŤ krstu udeľuje

-» BISKUP, -» KŇAZ alebo -> DIAKON. V prípade núdze

môže platne pokrstiť každý kresťan, ba dokonca každý človek, keď má úmysel konať to, čo koná


Cirkev: vyleje na hlavu krsteného vodu a vysloví krstnú formulu: „N, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého." [ 1 2 5 6 , 1 2 8 4 ]

Lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme

Krst je taký dôležitý, že ho môže udeliť dokonca aj

alebo umierame, patríme

nepokrstený človek. M u s í mať pri tom úmysel konať

Pánovi.

to, čo koná Cirkev, keď krstí.

Rim 14, 8

199

Je krst skutočne jedinou

cestou ku

spáse?

Pre všetkých, ktorí prijali evanjelium a počuli, že Kristus je „cesta,

pravda

a život"

(Jn 14, 6 ) , je krst

'edinou cestou k Bohu a ku spáse. Zároveň však latí, že Ježiš Kristus zomrel za všetkých ľudí. Preto cestu ku spáse nachádzajú aj tí, ktorí nemali príležitosť skutočne poznať Ježiša a vieru a ktorí s úprimným srdcom hľadajú Boha a žijú podľa svojho svedomia (takzvaný krst

Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme vjednom Duchu pokrstení vjedno telo. A všetci sme boli napojeníjedným Duchom. 1 Kor 1 2 , 1 3

túžby).

[1257 - 1 2 6 1 , 1 2 8 1 , 1283] Ak sme deti,

Boh nám dal -> S V I A T O S T I ako prostriedky spásy.

sme aj dedičia:

Preto ich Cirkev m u s í ľuďom n e ú n a v n e ponúkať. Keby

Boží dedičia a Kristovi

sa vzdala tohto svojho p o s l a n i a , spreneverila by sa

spoludedičia.

svojej ú l o h e , ktorú dostala od B o h a . Boh sám však

Rim 8 , 1 7

nieje viazaný na svoje sviatosti. Tam, kam sa Cirkev - či už z vlastnej viny alebo z iných d ô v o d o v - n e m ô ­ že dostať alebo kde n i e j e ú s p e š n á , Boh sám pripra­

77

vuje človeku inú cestu ku s p á s e .

aby som robil niečo a bol

-» 136

Som povolaný,

niekým, na čo nieje povolaný nikto iný.

200

Čo sa deje pri

krste?

V Božom pláne a na Božej zemi mám pevné

Pri krste sa stávame údmi Kristovho tela, bratmi a sestrami nášho Spasiteľa a Božími deťmi. Sme oslobodení od hriechu, vytrhnutí z moci smrti a od tohto okamihu sme predurčení k životu v radosti vykúpených. [1262 - 1274, 1279 - 1280] Byť pokrstený z n a m e n á ponoriť svoj o s o b n ý životný príbeh do prúdu Božej lásky. „Náš život," h o v o r í pápež Benedikt X V I . , „patrí K r i s t o v i , teda už nie n á m . . . On nás s p r e v á d z a , j e h o láska nás prijíma a oslobodzuje od s t r a c h u . Ten, ktorý je sám Život, nás chráni a n e s i e , nech už kráčame kamkoľvek." (7. apríla 2 0 0 7 )

-> 126

miesto, ktoré neprislúcha nikomu inému. Či som bohatý alebo chudobný, či ľudia mnou opovrhujú alebo si ma vážia, Boh ma pozná a volá ma po mene. B L . JOHN HENRY NEWMAN


BIRMOVANIE

201

Birmovanie spolu

má meno, ktoré pri krste

dos­

távame?

(z Lat. firmatio = posilnenie, upevnenie):

Aký význam

Menom, ktoré dostávame pri krste, nám Boh hovorí:

s krstom a Eucharistiou

„Po mene ťa zavolám,

patrí v Katolíckej cirkvi

[2156 - 2 1 5 9 , 2165 -

ty si môj"

(Iz 4 3 , 1 ) .

2167]

k trom sviatostiam uvádzania do

Pri krste sa človek nerozplýva v nejakom a n o n y m n o m

kresťanského života. Tak

božstve, ale ním sa práve potvrdzuje j e h o jedineč­

ako na Turice Duch Svätý

nosť. Dostať pri krste určité meno z n a m e n á , že Boh

zhromaždil spoločenstvo

ma p o z n á ; povedal mi svoje „ á n o " a navždy ma

Ježišových učeníkov

prijíma v mojej nezameniteľnej i n d i v i d u á l n o s t i .

a zostúpil na nich, tak zostupuje aj na každého pokrsteného, keď Cirkev

202

prosí o dar Ducha Svätého. Tak ho upevňuje a posilňuje, aby sa svojím životom stal Ježišovým svedkom.

Prečo by si katechumeni

mali vybrať

krstné meno po nejakom

veľkom

svoje

svätcovi?

Nemáme lepšie vzory ani lepších pomocníkov ako svätých. Ak je mojím patrónom svätec, mám u Boha priateľa. [2156 - 2 1 5 9 , 2165 -

KRIZMA

2167]

Sviatosť birmovania

(z gréc. chrisma = olej na pomazanie

203

Čo je

birmovanie?

a christos = pomazaný): Krizma je zmes olivového

BIRMOVANIE je -^SVIATOSŤ, ktorá dovršuje krst

oleja a balzamovej živice.

a v ktorej dostávame dary Ducha Svätého. Kto sa

Na Zelený štvrtok dopoludnia ju biskup požehnáva; používa sa pri

v slobode rozhodne žiť ako Božie dieťa a kto požiada o Ducha Svätého prostredníctvom vkladania rúk

krste, pri birmovaní, pri

a pomazania -» KRIZMOU, dostane silu svedčiť

kňazskej a biskupskej

o Božej láske slovom i skutkom. Stáva sa tak

vysviacke, ako aj pri

plnohodnotným a zodpovedným členom Katolíckej

požehnávaní oltárov

cirkvi. [1285 -

1314]

a zvonov. Olej je symbolom radosti, sily

Skôr ako tréner pošle hráča na futbalové i h r i s k o ,

a zdravia. Ľudia pomazaní

položí mu ruku na rameno a udelí mu posledné

krizmou majú šíriť „Kristovu ľúbeznú vôňu" (pórov. 2 Kor 2 , 1 5 ) .

pokyny. Podobne možno chápať aj -> B I R M O V A N I E . Aj na našom pleci je položená ruka. Vstupujeme na i h r i s k o života. Skrze Ducha Svätého p o z n á v a m e , čo máme robiť. On nám vlieva svoju motiváciu až po končeky prstov. Jeho poslanie nám znie v u š i a c h . Vnímame j e h o p o m o c . Nechceme s k l a m a ť j e h o dôveru a chceme viesť hru k víťazstvu pre n e h o . Stačí len chcieť a počúvať ho.

-> 1 1 9 - 1 2 0


204

Čo hovorí Sväté písmo o sviatosti

birmovania?

Keď sa apoštoli, ktorí boli

Už v ->STAROM ZÁKONE Boží ľud čakal na to, až bude vyliaty Duch Pána na očakávaného Mesiáša. Ježiš žil svoj život v mimoriadnom Duchu lásky a dokonalej jednoty s nebeským Otcom. Tento Ježišov Duch bol „Duchom Svätým", ktorého Izrael túžobne očakával. Bol to ten istý Duch, ktorého Ježiš prisľúbil svojim učeníkom, ten istý Duch, ktorý v päťdesiaty deň po Veľkej noci, na Turice, zostúpil na apoštolov. A je to ten istý Ježišov Svätý Duch, ktorý zostupuje na každého,

v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Sk 8, 1 4 - 1 6

kto prijíma -^SVIATOSŤ BIRMOVANIA.

[1285 - 1 2 8 8 , 1315] Už v Skutkoch apoštolov, ktoré boli napísané iba niekoľko desaťročí po Ježišovej smrti, môžeme sledovať Petra a Jána na „birmovnej ceste"; na nových kresťanov, ktorí boli zatiaľ pokrstení „iba v mene Pána Ježiša", kládli ruky, aby sa ich srdce naplnilo Duchom Svätým.

-> 1 1 3 - 1 2 0 , 3 1 0 - 3 1 1

7h>


Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. Iz61, i

Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Ž 5 1 , 12

Priblížte sa

Čo sa deje pri

birmovaní

k Bohu a on sa priblíži k vám.

Pri -» BIRMOVANÍ je duši pokrsteného kresťana vtlačená nezmazateľná pečať, ktorú možno prijať

Jak 4, 8

len raz a ktorá pôsobí vzrast krstnej milosti. Dar Ducha Svätého je sila zhora, v ktorej birmovanec Predložil som

vlastným životom vydáva vierohodné svedectvo

vám život i smrť,

milosti svojho krstu a stáva sa Kristovým „sved­

požehnanie i kliatbu!

kom". [1302 - 1 3 0 5 , 1317]

Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje

Prijať birmovanie z n a m e n á uzavrieť s B o h o m

potomstvo.

„zmluvu". Birmovanec h o v o r í : Á n o , verím v teba, môj

D t 3 0 , 19

B o ž e , daj mi svojho Ducha S v ä t é h o , aby som ti celkom patril, aby som sa nikdy od teba nevzdialil a aby som ti vo svojom živote vydával svedectvo telom i d u š o u ,

^ J

Záleží najmä na

tom, aby sme sa rozhodli začať. SV. TERÉZIA Z AVILY

slovom i s k u t k o m , v dobrých i zlých d ň o c h . A B o h o d p o v i e : Á n o , aj ja v teba v e r í m , dieťa moje - a dám ti svojho D u c h a , dám ti seba s a m é h o . Budem ti celkom patriť. Nikdy sa od teba neodvrátim - ani v t o m t o , ani v o večnom živote. Budem prítomný v tvojom tele a v tvojej d u š i , v tvojich slovách i s k u t k o c h . Aj keby si na mňa z a b u d o l , ja tu predsa budem - v dobrom i v z l o m .

206

-» 1 2 0

Kto môže prijať birmovanie uchádzača

o

a čo sa očakáva od

birmovanie?

\


aždý kresťan katolík, ktorý prijal -^SVIATOSŤ krstu je v ,,stave milosti", môže a má pristúpiť k sviaosti -^BIRMOVANIA. [1306 - 1 3 1 1 , 1319]

Boh by nám daroval niečo väčšie, keby mal niečo väčšie ako seba samého.

yť v „stave m i l o s t i " znamená nedopustiť sa nijakého

SV. JÁN M Á R I A VIANNEY

mrteľného h r i e c h u , pretože smrteľný hriech

(1786 - 1859, francúzsky

ddeľuje človeka od B o h a . V takej situácii sa človek

kňaz, „farár z Arsu")

ôže zmieriť s B o h o m jedine prostredníctvom viatosti p o k á n i a . ( M l a d ý ) kresťan, ktorý sa p r i p r a v u • na -> B I R M O V A N I E , sa nachádza v jednej z najdôležie

ejších etáp svojho života. Preto sa usiluje, aby

77 Skutočným účinkom Eucharistie je premena človeka v Boha.

chopil vieru srdcom i r o z u m o m ; sám za seba SV. TOMÁŠ A K V I N S K Ý

spoločne s druhými prosí o Ducha S v ä t é h o ; zmieri sa ám so s e b o u , s ľuďmi vo svojom o k o l i a s B o h o m vo viatosti zmierenia, ktorá ho privedie bližšie k B o h u aj v prípade, že sa nedopustil ž i a d n e h o s m r t e ľ n é h o hriechu.

207

316-317

Kto môže

birmovať?

-»SVIATOSŤ birmovania udeľuje za obvyklých okolností

BISKUP. Ak je to potrebné, môže biskup

poveriť aj nejakého -» KŇAZA. V nebezpečenstve smrti sviatosť birmovania môže udeliť každý kňaz. [1312-1314]

*P

EUCHARISTIA (gréc. eucharistia = vďakyvzdanie): Eucharistia znamená v pôvodnom význame ďakovnú modlitbu, ktorá v bohoslužbe prvotnej Cirkvi bezprostredne predchádzala premeneniu chleba a vína na Kristovo telo a krv. Neskôr sa toto slovo vzťahovalo na celé slávenie svätej omše.

Sviatosť Eucharistie 208

Čo je to svätá

Eucharistia?

Svätá -> EUCHARISTIA je

SVIATOSŤ, V ktorej Ježiš

Kristus za nás dáva svoje telo a svoju krv - seba samého, aby sme sa mu aj my odovzdali v láske a aby sme sa s ním zjednotili vo

SVÄTOM PRIJÍMA­

NÍ. Tak sa spájame s jediným Kristovým telom Cirkvou. [ 1 3 2 2 , 1324,

Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.

1409] Jn 13, 1

~> E U C H A R I S T I A je po krste a po -> B I R M O V A N Í tretia miciačná sviatosť Katolíckej cirkvi. Eucharistia je tajomným s t r e d o b o d o m všetkých týchto - > S V I A T O S f l , pretože J e ž i š o v a historická obeta na kríži sa pri Premenení sprítomňuje skrytým nekrvavým s p ô s o b o m . Tak sa s l á v e n i e Eucharistie stáva ^prameňom a v r c h o l o m celého kresťanského ž i v o t a " (2. v a t i k á n s k y k o n c i l , LG, 1 1 ) . Eucharistia je


Ako môže Ježiš rozdeľovať svoje telo a svoju krv? Tým, že

s ú h r n o m našej viery. Nejestvuje nič v ä č š i e , čo by sme ešte mohli d o s i a h n u ť . Keď prijímame e u c h a r i s ­ tický chlieb, zjednocujeme sa s l á s k o u J e ž i š a , ktorý

premenil chlieb na svoje

dal za nás svoje telo na dreve kríža. Keď pijeme

telo a víno na svoju krv

z k a l i c h a , zjednocujeme sa s t ý m , ktorý za nás vylial

a rozdával ich, predvídal

svoju krv. Tento obrad sme si n e v y m y s l e l i . S á m Ježiš

svoju smrť, vnútorne ju prijal a premenil ju na skutok lásky. To, čo je zvonku brutálnym

slávil so svojimi učeníkmi P o s l e d n ú večeru a predví­ dal v nej svoju smrť. Daroval sa svojim učeníkom v p o d o b e chleba a vína a v y z v a l i c h , aby od t o h o

násilím - ukrižovanie - ,

o k a m i h u vždy a v š a d e slávili v Eucharistii j e h o smrť.

vnútorne sa stalo

„Toto robte na moju pamiatku"

úkonom lásky, ktorá bezo

->

( 1 Kor 1 1 , 2 4 ) .

1 2 6 , 1 9 3 , 217

zvyšku daruje samu seba. BENEDIKT X V I . , 21.augusta 2005

209

Kedy Ježiš ustanovil

Eucharistiu?

Ježiš ustanovil -> EUCHARISTIU V predvečer svojej 99

Bolo to, akoby

smrti, „v tú noc, keď bol zradený"

(1 Kor 1 1 , 2 3 ) ,

som počul hlas zhora:

keď v jeruzalemskom večeradle zhromaždil okolo

Som pokrmom silných;

seba -^APOŠTOLOV a slávil s nimi Poslednú večeru.

dospievaj a potom zo

[ 1 3 2 3 , 1337 -

1340]

mňa jedz! Nepremeníš ma však v seba ako telesný pokrm, ale ty sa

210

Ako Ježiš ustanovil

Eucharistiu?

premeníš vo mňa.

„Veďja SV. AUGUSTÍN, v čase svojho obrátenia

som od Pána prijal,

čo som vám aj

že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzdával

vďaky, lámal

ho a povedal:

Podobne

po večeri vzal kalich

a hovoril:

moje pamiatku/

'Tento

ako keď niekto zomrie od

kalich je nová zmluva

v mojej krvi. Toto

smädu hneďvedľa

kedykoľvek

piť, na moju

prameňa.

(1 Kor 1 1 , 23 - 2 5 ) .

ho budete

chlieb,

'Toto je

telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju Neprijímať-to je

odovzdal,

vzal

robte,

pamiatku'"

SV. JÁN MÁRIA VIANNEY

Táto najstaršia správa o udalostiach vo večeradle pochádza od -> A P O Š T O L A Pavla, ktorý síce n e b o l ich očitým s v e d k o m , ale z a p í s a l , čo mladé s p o l o č e n s t v o kresťanov uchovávalo ako posvätné tajomstvo a čo slávilo pri b o h o s l u ž b e .

211

-» 99

Nakoľko je Eucharistia

dôležitá pre Cirkev?

Slávenie -> EUCHARISTIE je jadrom kresťanského spoločenstva. Práve v nej sa ->CIRKEV Cirkvou. [1325]

stáva


Cirkvou nie sme preto, že prispievame do kostolnej zbierky, že si navzájom dobre rozumieme alebo že nás osud zavial do určitého s p o l o č e n s t v a , ale preto, že V

s

- > E U C H A R I S T I I prijímame Kristovo telo a stávame a jeho tajomným t e l o m .

212

Akými výrazmi

-> 1 2 6 , 2 1 7

nazývame

s nami a čo tieto pojmy

Ježišovu

hostinu

znamenajú?

Rozličné názvy poukazujú na nevysvetliteľné tajomstvo: svätá obeta - svätá omša - obeta svätej omše - Pánova večera - lámanie chleba - eucharis­ tické zhromaždenie - pamiatka Pánovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania - svätá a božská liturgia slávenie svätých tajomstiev - sväté -> PRIJÍMANIE. [1328 - 1332] Svätá obeta, svätá omša, obeta svätej omše: jedinečná Kristova o b e t a , ktorá završuje všetky doterajšie obety a prekonáva i c h , sa sprítomňuje v s l á v e n í Eucharistie. -> C I R K E V a veriaci odovzdávajú seba

y y

samých a pripájajú sa ku Kristovej obete. S l o v o omša

Eucharistii sa

(lat. missa) pochádza z latinskej výzvy na konci svätej o m š e : Ite, missa est, čo v d o s l o v n o m preklade znamená: Iďte, ste

Vo svätej

zjednocujeme s Bohom tak ako pokrm s telom. SV. FRANTIŠEK SALESKÝ

poslaní!

Pánova večera: každé slávenie Eucharistie je zároveň aj večerou, ktorú Ježiš slávil so svojimi učeníkmi, a zároveň anticipuje h o s t i n u , ku ktorej Pán zasadne na konci vekov so svojimi v y k ú p e n ý m i . B o h o s l u ž b u tu nekonáme my ľudia, ale pozýva nás na ňu P á n , ktorý je v nej tajomným s p ô s o b o m prítomný.

Váš život sa musí odvíjať od Eucharistie. Zamerajte svoj pohľad na toho, kto ryje Svetlom; priblížte svoje srdcia až k jeho Božskému Srdcu.

Lámanie chleba: „lámanie chleba" bolo starým židovským zvykom pri stolovaní, ktorý Ježiš prevzal pri Poslednej

Proste ho o milosť, aby ste ho poznali, o lásku, aby ste ho milovali,

večeri. Vyjadril tak svoju obetu „za nás" (Rim 8 , 3 2 ) .

o odvahu, aby ste mu

Podľa „lámania c h l e b a " učeníci spoznali Pána po j e h o

dokázali slúžiť. Túžobne

zmŕtvychvstaní. „Lámaním c h l e b a " nazývala prvotná

ho hľadajte.

Cirkev svoje b o h o s l u ž o b n é z h r o m a ž d e n i a .

BL. MATKA TEREZA

Eucharistické

zhromaždenie:

slávenie Pánovej večere

je tiež „ďakovným" z h r o m a ž d e n í m , ktoré je viditeľ­ ným prejavom -> C I R K V I .

Pamiatka

Pánovho umučenia,

smrti a

zmŕtvychvsta­

nia: pri s l á v e n í Eucharistie sa pripomínajú s p á s n e


Nesmieme svoj život oddeľovať od

a oslobodzujúce činy Ježiša K r i s t a , najmä u m u č e n i e , smrť a z m ŕ t v y c h v s t a n i e P á n a . S p r í t o m ň u j e sa tu

Eucharistie. V okamihu,

v š e t k o , čo Boh prostredníctvom Ježiša Krista

ked'to predsa urobíme,

v y k o n a l , a na z h r o m a ž d e n é s p o l o č e n s t v o a na

niečo sa zlomí. Ľudia sa

celý svet sa vylieva Božia uzdravujúca a o s l o b o d z u ­

nás pýtajú: „Odkiaľ berú

júca moc.

sestry radosť a silu k tomu, čo robia?"

Svätá a božská liturgia, slávenie svätých

Eucharistia je viac ako

pri s l á v e n í Eucharistie sa zjednocuje nebeská

len prijímanie; je to zároveň tíšenie Ježišovho hladu. Hovorí:

tajomstiev:

a pozemská Cirkev v jedinej s l á v n o s t i . Pretože eucharistické dary, v ktorých je prítomný Ježiš

„Poďte ku mne!" Je

K r i s t u s , sú takpovediac to najsvätejšie na svete,

hladný po dušiach.

hovoríme o nich ako o tom najposvätnejšom.

BL. MATKA TEREZA

Sväté prijímanie:

vo svätej omši sa zjednocujeme

s J e ž i š o m K r i s t o m , ktorý nám dáva účasť na svojom tele a na svojej krvi, aby sme vytvorili j e d n o telo. KONSEKRACIA (lat. consecratio = svätenie, posvätenie):

Tak sme v ňom aj medzi s e b o u navzájom j e d n o a vytvárame s p o l o č e n s t v o ( l a t .

communio).

Konsekrácia je slávnostné svätenie. Vo svätej omši sa pri

213

chlieb a víno a premieňajú sa na Ježišovo telo a krv. Konsekrujú sa aj biskupi, kňazi a diakoni, ako aj určité predmety slúžiace Bohu, napríklad kostoly

Ktoré prvky patria neodmysliteľne

k svätej

omši?

premenení „konsekrujú"

Každá svätá omša (Eucharistia) pozostáva z dvoch hlavných častí - z bohoslužby slova a zo slávenia Eucharistie v užšom zmysle slova. [1346 -

1347]

V b o h o s l u ž b e slova počúvame čítania zo -> S T A R É H O a -> N O V É H O Z Á K O N A a z evanjelia. Okrem toho je tu

a oltáre. Niekedy sa

priestor na homíliu a na s p o l o č n é prosby. V n a d v ä z u ­

hovorí aj o oltári, na

júcej eucharistickej b o h o s l u ž b e sa prinášajú dary

ktorom kňaz celebruje svätú omšu čelom k ľudu,

chleba a v í n a , ktoré sa následne premieňajú a p o d á ­ vajú sa veriacim vo svätom -> P R I J Í M A N Í .

ako o konsekračnom oltári.

214

Akú štruktúru

má svätá

omša?

Svätá omša sa začína vstupnými obradmi. Po znamení kríža -> KŇAZ pozdraví zhromaždenie veriacich a nasleduje úkon kajúcnosti, ktorý vyústi do trojitého zvolania - » K Y R I E (Pane,

zmiluj

sa).

V nedeľu (okrem Pôstneho a Adventného obdobia) a na sviatky a slávnosti sa spieva alebo recituje - > G L Ó R I A (Sláva

Bohu na výsostiach),

v ktorej sa

radostne spieva o tajomstvách našej spásy. Vstupné obrady sú zakončené vstupnou modlitbou. Potom sa


aČína bohoslužba slova, ktorá zahŕňa hlásanie prijímanie Božieho slova. Čítania sú zo -»STARÉHO ZÁKONA alebo z kníh NOVÉHO ZÁKONA okrem evanjelia. Prvé čítanie je doplnené žalmom s odpoveďou ľudu. Pred evanjeliom sa zvykne spievať Aleluja. Po prečítaní evanjelia kňaz alebo diakon prednesie kázeň (-»HOMÍLIU). V nedeľu a na slávnosti veriaci spoločne vyznávajú svoju vieru (->KRÉDO). Bohoslužba slova sa zakončí prosbami. Druhá časť svätej omše - eucharistická bohoslužba - sa začína prinášaním obetných darov, chleba a vína, ktoré uzatvára modlitba nad obetnými darmi. Vrcholom slávenia Eucharistie je eucharis­ tická modlitba uvedená prefáciou a modlitbou ->SANCTUS (Svätý, svätý, svätý). Pri eucharistickej modlitbe sa dary chleba a vína premenia na telo a krv Ježiša Krista a modlitba je zakončená -»DOXOLÓGIOU, ktorá potom pokračuje modlitbou Pána. Nasleduje pozdravenie pokoja, modlitba z

a

BARÁNOK BOŽÍ, lámanie chleba a sväté prijímanie, pri ktorom sa veriacim podáva Eucharistia. Svätá omša sa končí chvíľou tichej modlitby, záverečnou modlitbou a POŽEHNANÍM. [1348 - 1355]

SVÄTÉ PRIJÍMANIE (Lat. communio = spoločenstvo): Sväté prijímanie znamená prijímanie Kristovho tela a krvi v premenených (konsekrovaných) daroch chleba a vína. Deje sa to spravidla pri svätej omši, pri osobitných príležitostiach a tiež mimo slávenia svätej omše (napr. pri návštevách chorých). Kňaz prijíma pod obojakým spôsobom, laici prijímajú väčšinou len pod spôsobom chleba, a predsa ide o plné spoločenstvo s Ježišom Kristom.

KYRIE ELEISON

126

(gréc. = Pane,

127

zmiluj s a ! ) : Antické zvolanie na vyjadrenie úcty bohom a panovníkom. Neskôr sa vzťahovalo na Ježiša Krista a okolo roku 500 prešlo nepreložené z gréckej liturgie do rímskej a západnej liturgie.

K Y R I E znie:

K: Pane, zmiluj s a !

L: Pane, zmiluj s a !

K: Kriste, zmiluj s a !

Ľ: Kriste, zmiluj s a !

K: Pane, zmiluj s a !

L: Pane, zmiluj s a !

K: Kyrie,

11: Kyrie,

K: Christe,

K: Kyrie,

eleison! eleison!

eleison!

L: Christe,

L: Kyrie,

eleison! eleison!

eleison!


GLÓRIA

G L Ó R I A znie:

(lat. = sláva): Anjelský chválospev pred

Sláva B o h u na v ý s o s t i a c h

pastiermi (Lk 2 , 1 4 )

a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.

počas vianočnej noci

Chválime ťa, velebíme ťa,

tvorí úvod starokresťanského hymnu, ktorý sa nám v tomto znení zachoval

klaniame sa ti, oslavujeme ťa, vzdávame ti vďaky, lebo veľká je sláva tvoja, Pane B o ž e , Kráľ nebeský,

z 9. storočia.

Boh Otec v š e m o h ú c i .

Slávnostnou formou sa

Pane, Ježišu Kriste, ty j e d n o r o d e n ý S y n ,

ním vzdáva Bohu chvála.

Pán a B o h , Baránok Boží, S y n Otca: Ty s n í m a š hriechy s v e t a , zmiluj sa nad n a m i . Ty s n í m a š hriechy s v e t a , prijmi našu úpenlivú

ALELUJA

Ty sedíš po pravici Otca, zmiluj sa nad n a m i .

(zložené z hebr.

Veď len ty si Svätý, len ty si P á n ,

halal = velebte, oslavujte! a Božieho

len ty si Najvyšší, Ježišu Kriste,

mena Jahve = Chváľme

s Duchom Svätým v sláve Boha Otca.

B o h a ! ) : Zvolanie, ktoré

Amen.

sa vyskytuje 24 ráz v žalmoch; vo svätej omši

Glória in excelsis Deo

sa ním uvádza slovo

et in terra pax

Pánovo v evanjeliu.

bonae

hominibus

voluntatis.

Laudamus

te, benedicimus

te,

adoramus

te, glorificamus

te,

H0MÍLIA

gratias agimus ti bi

(z gréc. homilein =

magnam

niekoho osloviť, ľudsky s ním hovoriť): H o míli a je iný výraz pre kázeň.

glóriám

propter

tuam,

Domine Deus, Rex caelestis, Deus Páter

omnipotens.

Kazateľ má uprostred

Domine Fili unigenite,

eucharistickej slávnosti

Domine Deus, Agnus Dei, Filius

úlohu ohlasovať

qui tollis peccata mundi, miserere

radostnú zvesť (gréc.

qui tollis peccata

euangetion), povzbudzovať veriacich

Jesu

Christe, Patris, nobis,

mundi,

suscipe deprecationem

nostram.

a pomáhať im, aby

Qui sedes ad dexteram Patris, miserere

spoznali dôsledky

Quoniam

tu solus Sanctus,

tu solus

vypočutého Božieho

tu solus Altissimus,

Jesu

slova a prijali ich do

cum Sancto Spiritu,

in glória Dei Patris.

Christe,

svojho života. Počas

Amen.

svätej omše môže kázať iba kňaz alebo diakon,

S A N C T U S znie:

pri iných príležitostiach môžu kázať aj kresťanskí laici.

Svätý, svätý, svätý, Pán B o h všetkých svetov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy. H o s a n n a na v ý s o s t i a c h !

nobis.

Dominus,


požehnaný, ktorý prichádza v mene P á n o v o m .

SANCTUS (Lat. = svätý): Spev

Hosanna na v ý s o s t i a c h !

„Sanctus" je jednou

Sanctus, Sanctus, pominus

Deus

Sanctus

z najstarších častí svätej omše. Pochádza z 8.

Sabaoth.

pleni sunt caeli et terra glória Hosanna in Benedictus

a nikdy sa nesmie

qui venit in nomine

Hosanna in

storočia pred Kristom (!)

tua.

excelsis.

vynechať. Pozostáva

Domini.

zo zvolania anjelov

excelsis.

v Iz 6, 3 a z pozdravného zvoLania, ktoré sa

B A R Á N O K B o ž í znie:

vzťahuje na Kristovu prítomnosť v Ž 1 1 8 , 26.

Baránok B o ž í , ty s n í m a š hriechy s v e t a , zmiluj sa nad n a m i . Baránok Boží, ty s n í m a š hriechy s v e t a ,

TRANSSUBSTANCIÁCIA

zmiluj sa nad n a m i . Baránok B o ž í , ty s n í m a š hriechy s v e t a ,

(prepodstatnenie, z Lat.

daruj nám pokoj.

trans = cez, ponad

Agnus Dei, qui tollis peccata miserere

vysvetlenie toho, ako

mundi,

môže byť Ježiš prítomný

nobis.

v Eucharistii pod

Agnus Dei, qui tollis peccata dona nobis

Pokus o teologické

nobis.

Agnus Dei, qui tollis peccata miserere

a substantia = podstata):

mundi,

mundi,

pacem.

spôsobom chleba a vína:

128

Zatiaľ čo sa „podstata"

129

(substancia) chleba a vína pôsobením Ducha

215

Kto vedie slávenie

Svätého v slovách

Eucharistie?

premenenia skutočne

Každému sláveniu Eucharistie neviditeľné predse­

premieňa na Kristovo

dá sám Ježiš Kristus. -¥ BISKUP alebo

telo a krv, vonkajšia

KŇAZ ho

podoba zostáva

zastupuje. [1348]

nezmenená. Ježiš Kristus

-> C I R K E V verí, že celebrant stojí pri oltári in Christi Capitis (lat. = v osobe Krista Hlavy).

persona

Znamená

to, že -> K Ň A Z nielenže koná z J e ž i š o v h o poverenia, ale na základe sviatosti kňažstva koná cez neho sám Kristus ako hlava Cirkvi.

216

•» 2 4 9 - 2 5 4

Akým spôsobom je Ježiš prítomný

chlieb a víno, skutočne prítomný, no neviditeľné a skryto, a to po dobu trvania vonkajšej podoby oboch spôsobov.

v

Eucharistii?

Ježiš je vo -> SVIATOSTI -» EUCHARISTIE prítomný tajomným, ale skutočným spôsobom. Vždy, keď " K I R K E V uskutočňuje Ježišovo poverenie: „Toto robte na moju pamiatku"

je v tom, čo vyzerá ako

(1 Kor 1 1 , 2 5 ) , láme

chlieb a podáva kalich, práve v tej chvíli sa uskutoč-


I

(Lat. = Boží

Baránok): Obraz Božieho Baránka z Ex 12, ktorého izraelský ľud obetoval pri svojom vyslobodení z egyptského otroctva, použilJán Krstiteľ na Ježiša (Jn 1 , 29: „Hľa, Boží Baránok..."). Skrze Ježiša, ktorý je vedený ako ovca na zabitie, sme oslobodení od hriechov a nájdeme pokoj v Bohu. V Eucharistii sa zvolaním na Krista „Baránok Boží" začína modlitba podobná Litániám, ktorá sa v 7. storočí stala súčasťou svätej omše.

A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. 1 Kor 1 1 , 2 6

ň uje to isté, čo sa udialo vtedy: Ježiš Kristus sa skutočne obetuje za nás a my na ňom máme skutočne podiel. Jedinečná a neopakovateľná Ježišova obeta na kríži sa sprítomňuje na oltári; napĺňa sa tak dielo nášho vykúpenia. [1362 - 1367]

217

Akým spôsobom sa Cirkev podieľa

na

Eucharistii?

Zakaždým, keď Cirkev slávi -» EUCHARISTIU, pristupuje k prameňu, z ktorého sama vždy znovu vyrastá: tým, že Cirkev „požíva" Kristovo telo, stáva sa Kristovým telom, ako znie jej iný titul. Do obety Ježiša Krista, ktorý sa nám dáva s telom i dušou, sa zmestí celý náš život. S Ježišovou obetou môžeme spojiť naše práce, naše trápenia i radosti. Ak takto prinesieme seba samých, budeme premenení: budeme sa páčiť Bohu a pre svojich blížnych sa staneme dobrým, výživným chlebom. [ 1 3 6 8 - 1 3 7 2 , 1414]


Často sa sťažujeme na -> C I R K E V , ako keby bola len akýmsi spolkom viac či menej dobrých ľudí. V skutoč­ nosti je Cirkev tým, čo sa každodenne tajomným spôsobom rodí na oltári. Boh sa dáva každému z nás

SVÄTOSTÁNOK (Lat. tabernaculum = prístrešie, stánok): Opierajúc sa o starozákonnú archu

a chce nás premeniť na s p o l o č e n s t v o (-> C O M M U N I O )

zmluvy Katolícka cirkev

s ním. Ako premenení by sme mali premieňať svet.

vytvorila svätostánok

Všetko ostatné, čím Cirkev ešte môže byť, je druhoradé.

ako vzácne vyvýšené

miesto na uchovávanie

126,171,208

Najsvätejšej sviatosti (Ježiša Krista pod

218

Ako máme správne uctievať Pána prítomného

Ježiša

spôsobom chleba).

v chlebe a vo víne?

Pretože Boh je skutočne prítomný v konsekrovanej podobe chleba a vína, musíme mať tieto posvätné dary vo veľkej úcte a klaňať sa v nich nášmu

MONŠTRANCIA (lat. monstrare = ukázať): Posvätný

najsvätejšiemu Pánovi a Vykupiteľovi.

predmet na vystavenie,

[1378 - 1 3 8 1 , 1418]

v ktorom sa veriacim ponúka zvláštna

Ak po skončení svätej omše z o s t a n ú ešte konsekrova-

príležitosť pokloniť sa

né hostie, uchovávajú sa v posvätných nádobách vo

Ježišovi Kristovi v podobe

- > S V Ä T O S T Á N K U . Pretože je v ňom prítomný „Najsvätej­

konsekrovaného chleba.

ší", je svätostánok tým najčestnejším miestom každého kostola. Pred každým svätostánkom si pokľakneme. Kto naozaj nasleduje Ježiša Krista, dozaista ho spoznáva v tých najúbohejších a slúži mu v nich. Nájde

130

D0X0LÓGIA (gréc. doxa = sláva): Slávnostná formulácia na

si však tiež čas na tichú adoráciu pred s v ä t o s t á n k o m ,

konci modlitby, v tomto

aby tu vyznal sviatostnému Pánovi svoju lá sku .

prípade eucharistickej modlitby, kde sa hovorí: Skrze Krista, s Kristom

219

Ako často sa má kresťan katolík na svätej

zúčastňovať

omši?

a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku

Každú nedeľu a v prikázané sviatky je kresťan

úctu a slávu po všetky

katolík povinný zúčastniť sa na svätej omši.

veky vekov. Doxológie sa

Kto však skutočne vyhľadáva Ježišovo priateľstvo, nasleduje Ježišovo osobné pozvanie na hostinu, kedykoľvek má možnosť. [ 1 3 8 9 , 1417] „Povinnosť" svätiť nedeľu je pre s k u t o č n é h o kresťana Pojmom rovnako n e v h o d n ý m , ako by bola pre zamilovaného „povinnosť bozkávať s a " . Nikto nemôže

často obracajú na Trojjediného Boha, ako napríklad vo formulácii: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov, ktorou zvyčajne

žiť v skutočne živom vzťahu s J e ž i š o m , ak nezájde

končíme kresťanskú

tam, kde na nás čaká P á n . Preto je svätá omša pre

modlitbu.

kresťana oddávna „srdcom n e d e l e " a najdôležitejším bodom týždenného p r o g r a m u .

131


yy

Máme veľa práce.

220

Naše nemocnice a domy

Ako sa mám pripraviť, k svätému

aby som mohol

pristúpiť

prijímaniu?

pre umierajúcich sú všade pLné. Ked'sme

Kto chce p r i j a ť S V Ä T É PRIJÍMANIE, musí byť

začali s každodennou

katolík. Ak si je vedomý ťažkého hriechu, musí sa

adoráciou, naša láska

predtým vyspovedať. Skôr ako pristúpi k oltáru, mal

k Ježišovi začala byť

by sa zmieriť s blížnymi. [ 1 3 8 9 , 1 4 1 7 ]

oveľa intímnejšia, naša vzájomná láska sa

Ešte pred niekoľkými rokmi boLa bežná prax, že sa

naplnila väčším

pred svätou o m š o u minimálne tri hodiny nič nejedLo;

porozumením, naša láska k chudobným bola súcitnejšia a počet povolaní sa zdvojná­

ľudia sa tak chceli pripraviť na stretnutie s Pánom Ježišom V O - > S V Ä T O M P R I J Í M A N Í .

Dnes - > C I R K E V

predpisuje zachovať h o d i n u pôstu pred svätým

sobil.

prijímaním. I n ý m znakom úcty je pekné oblečenie -

BL. MATKA TEREZA

veď n a p o k o n ideme na stretnutie s Pánom s v e t a .

Ak hrozí nebezpečenstvo smrti alebo ak podľa úsudku diecézneho biskupa alebo Konferencie

221

Ako ma mení sväté

prijímanie?

Každé -»SVÄTÉ PRIJÍMANIE ma hlbšie spája s Ježi­ šom Kristom, robí ma živým článkom Kristovho tela, obnovuje vo mne milosti, ktoré som dostal pri

biskupov nalieha iná

krste a

vážna potreba, katolícki

hriechu. [ 1 3 9 1 - 1 3 9 7 , 1 4 1 6 ]

BIRMOVANÍ, a posilňuje ma v boji proti

vysluhovatelia majú dovolenie tie isté sviatosti vysluhovať aj ostatným kresťanom,

222

Môže sa Eucharistia

podávať

aj

nekatolíckym

kresťanom?

ktorí nemajú plné spoločenstvo s Katolíc­

->SVÄTÉ PRIJÍMANIE je vyjadrením jednoty Kristov­

kou cirkvou a nemôžu sa

ho tela. Do Katolíckej

dostať k vysluhovateľovi

v nej pokrstený, kto vyznáva jej vieru a kto s ňou

svojej spoločnosti

žije v jednote. Došlo by k rozporu, keby Cirkev

a žiadajú to z vlastnej vôle, pod podmienkou, že k týmto sviatostiam prejavujú katolícku vieru a sú riadne disponovaní. Kódex kanonického práva (CIC - Codex iuris canonici 844 §4)

CIRKVI patrí ten, kto je

pozývala na sväté prijímanie ľudí, ktorí sa (zatiaľ) nepodieľajú na jej viere a živote. Utrpela by tak vierohodnosť znaku -> EUCHARISTIE. [ 1 3 9 8 - 1 4 0 1 ] J e d n o t l i v í pravoslávni kresťania môžu požiadať o p o d a n i e ^ S V Ä T É H O P R I J Í M A N I A pri

katolíckej

b o h o s l u ž b e , pretože vyznávajú eucharistickú vieru Katolíckej cirkvi, i keďich s p o l o č e n s t v o ešte nežije v plnej j e d n o t e s Katolíckou cirkvou. Členovia iných kresťanských v y z n a n í môžu v jednotlivých prípadoch pristúpiť k svätému prijímaniu vtedy, keď sa ocitnú v stave ohrozenia alebo núdze a keď dotyčný preukáže plnú vieru v s v i a t o s t n ú prítomnosť Pána


Ježiša v Eucharistii. Ekumenické b o h o s l u ž b y , na

Pane, nie som hoden, aby si

ktorých sa s p o l o č n e modlia kresťania rozličných vyznaní, sú dobrou iniciatívou a zo strany Katolíckej c

vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo

irkvi sú nanajvýš žiaduce.

a môj sluha ozdravie. Mt8, 8

223

Prečo je Eucharistia

predzvesťou

večného

života?

Ježiš prisľúbil svojim učeníkom, teda i nám, že si jedného dňa s ním sadneme k jednému stolu. Preto je každá svätá omša ,,pamiatkou jeho umučenia, naplnením všetkým nebeským požehnaním a milos­ ťou a závdavkom budúcej nebeskej slávy" (pórov. Prvá eucharistická modlitba - rímsky kánon). [1402 - 1405]

Variant slov, ktoré povedal stotník Ježišovi („Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu..."), vyslovuje každý kresťan katolík pred svätým prijímaním.

MW)

Syn človeka prišiel hľadať

a zachrániť, čo sa stratilo.

<Z> DRUHÁ KAPITOLA <S>

Sviatosti uzdravenia Sviatosť zmierenia a sviatosť chorých

Lk19,10

Ježiš im povedal:

224

Prečo nám Pán Ježiš daroval

sviatosť

zmierenia

a sviatos ť ch o r ý ch ?

Kristova láska hľadá stratených a uzdravuje chorých. Preto sme dostali do daru SVIATOSTI uzdravenia a obnovenia, v ktorých sme oslobodzo­ vaní od hriechu a posilňovaní v telesnej a duševnej slabosti. [ 1 4 2 0 - 1421] -> 67

225

Ako inak nazývame

sviatosť

zmierenia?

Sviatosť zmierenia sa nazýva tiež -» SVIATOSŤOU pokánia, odpustenia, obrátenia alebo spoveďou. [1422 - 1 4 2 4 , 1 4 8 6 ]

226

Máme krst, ktorý nás zmieruje s Bohom. teda potrebujeme

aj sviatosť

Prečo

zmierenia?

Krst nás síce oslobodzuje z moci hriechu a smrti a uvádza nás do nového života Božích detí, ale neoslobodzuje nás od ľudskej slabosti a od náklon­ nosti k hriechu. Preto sa potrebujeme znovu znovu uzmierovať s Bohom. Túto možnosť nám Poskytuje sviatosť zmierenia. [1425 - 1426] a

„Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." Mk 2, 17


Ak hovoríme, že

Spovedať sa n i e j e „in"; možno je to i ťažké a na

nemáme hriech,

začiatku si to vyžaduje veľké p r e m á h a m e . ALe

klameme sami seba a nie je v nás pravda. 1 Jn 1 , 8

skutočnosť, že môžeme v živote vždy začať znovu skutočne nanovo - j e j e d n o u z najväčších milostí: začíname nezaťažení, bez hypoték zo včerajška, prijatí s láskou a vybavení novou s i l o u . Boh je milosrdný a túžobne si želá, aby sme j e h o milosrden­

Syn mu povedal: „Otče, zhrešil

stvo skutočne využili. Ten, kto oľutoval svoje hriechy

som proti nebu i voči

a vyznal i c h , otvára n o v ú , čistú stránku v knihe

tebe. Už nie som hoden

svojho života.

-» 6 7 - 7 0

volať sa tvojím synom." Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!" L k 1 5 , 2 1 - 22

Komu odpustíte

MjM

hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané. Jn 2 0 , 2 3

Niektorí svätí označovali sami seba za odporných zločincov, lebo videli Boha, videli seba - a zbadali rozdiel. BL. MATKA TEREZA

227

Kto ustanovil

sviatosť

zmierenia?

Sviatosť zmierenia ustanovil sám Ježiš, keď sa na veľkonočnú nedeľu zjavil svojim -^APOŠTOLOM Obráť nás, Pane, k sebe, vrátime sa.

a vyzval ich: „Prijmite odpustíte

Nár 5 , 2 1

zadržíte,

Ducha Svätého.

Komu

hriechy, budú mu odpustené,

komu

budú zadržané"

ich

(Jn 20, 22a - 2 3 ) .

[1439, 1485] Ježiš nikde krajšie nevysvetlil podstatu sviatosti zmierenia ako v podobenstve o milosrdnom otcovi. Blúdime a strácame smer, sme v koncoch. Ale náš Otec na nás čaká s v e ľ k o u , ba nekonečnou t ú ž b o u . Odpúšťa nám, keď sa k nemu navraciame, zakaždým nás nanovo


prijíma, zakaždým nám odpúšťa hriechy. Ježiš odpustil hriechy mnohým ľuďom; bolo to preňho dôležitejšie a

ko robiť zázraky. Tým predznamenával prichádzajúce

Božie kráľovstvo, v ktorom budú vyliečené všetky rany a

zotrené všetky slzy. Moc Ducha S v ä t é h o , ktorou Ježiš

Ľútosť pramení z poznania pravdy. THOMAS STEARNS ELIOT (1888 - 1965, americko-anglický básnik)

odpúšťal hriechy, odovzdal svojim -> A P O Š T O L O M . Keď pôjdeme za -> K Ň A Z O M a s ľútosťou vyznáme svoje Po páde opäť

hriechy, padneme do náručia nášmu nebeskému Otcovi. ->

vstať! Ani na chviľu

314,524

nenechať hriech v srdci! SV. JÁN MÁRIA VIANNEY

228

Kto môže odpúšťať

hriechy?

Hriechy môže odpúšťať jedine Boh. „Odpúšťajú hriechy"

sa ti

(Mk 2, 5) mohol Ježiš povedať iba preto,

že je Boží Syn. Túto službu zmierenia odovzdal svojim -^APOŠTOLOM, ich nástupcom - biskupom a ich spolupracovníkom - kňazom, ktorí v Ježišo­ vom mene môžu odpúšťať hriechy. [ 1 4 4 1 - 1442]

y y

Čo je Ľútosť? Veľký

Ž

smútok nad tým, že sme,

akí sme.

m

MÁRIE VON EBNER-

>

-ESCHENBACHOVÁ (1830 - 1916, rakúska spisovateľka)

-H Q

Mnohí hovoria: Vybavím si to s Bohom o s o b n e , nepotrebujem na to kňaza! Boh to však chce inak. On nás totiž pozná. Utekáme pred svojimi hriechmi

Pokánie je druhým

a radi zametáme veci pod koberec. Preto Boh chce,

krstom, krstom slz.

aby sme svoje hriechy vyslovili a vyznali ich z tváre do

SV. GREGOR NAZIÁNSKY

tváre. Z toho dôvodu sa na kňazov vzťahujú Ježišove

(329 - 390, učiteľ Cirkvi)

slová: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané"

229

(Jn 2 0 , 2 3 ) .

Ako sa možno pripraviť na ľútosť nad

hriechmi?

Je to predovšetkým Božia milosť, ktorá pohne srdcom človeka. Z pohľadu na osobný hriech potom vyrastá túžba polepšiť sa. Hovoríme tomu ľútosť. Dospejeme k nej tak, že si uvedomíme rozpor medzi Božou láskou a svojím hriechom. Vtedy nás naplní bolesť nad našimi hriechmi; dáme si predsavzatie, ze zmeníme svoj život, a všetku svoju nádej vložíme do Božej pomoci. [1430 - 1 4 3 3 , 1 4 9 0 ] Realita hriechu sa často potláča. M n o h í sa dokonca domnievajú, že pocity hriechu by sa mali spracovávať čisto psychologicky. Autentické pocity viny sú však dôležité. Je to ako v aute: keď nám tachometer ukazuje prekročenie povolenej rýchlosti, na vine nie

134 135


Nieje správne domnievať sa, že musíme žiť tak, aby sme nikdy nepotrebovali odpustenie. Musíme

(tzv. generálna

absolúcia - všeobecné rozhrešenie).

Pokiaľ sa však niekto potrebuje vyznať zo smrteľných hriechov, je potrebné, aby to pri najbližšej príležitosti urobil v osobnej sviatosti zmierenia.

-» 3 1 5 - 320

Kedy je človek povinný

sa zo

prijať svoju slabosť, avšak vytrvať na ceste, nekapitulovať, ale kráčať

234

smrteľných

vpred a neustále sa

povať k sviatosti

obracať vo sviatosti zmierenia k novému začiatku, a tak rásť pre

hriechov?

vyspovedať

Ako často by mal

svojich pristu­

zmierenia?

Keď človek dosiahne vek, v ktorom je schopný

Pána a dozrievať

rozlišovať, je povinný úprimne sa vyspovedať

v spoločenstve s ním!

zo svojich smrteľných hriechov. Cirkev naliehavo

BENEDIKT X V I . , 17. februára 2007

nabáda veriacich vyspovedať sa aspoň raz do roka. V každom prípade má človek pristúpiť k sviatosti zmierenia pred

SVÄTÝM P R I J Í M A N Í M , pokiaľ si je

vedomý smrteľného hriechu. [1457] Ak Cirkev h o v o r í o „veku s c h o p n o m rozlišovať', má tým na mysli vek, keď človek dokáže používať svoj rozum n a t o ľ k o , že vie bezpečne rozlišovať dobro od zla.

235

-> 3 1 5 - 3 2 0

Môže človek pristúpiť aj keď sa nedopustil hriechov?

k sviatosti žiadnych

zmierenia, smrteľných


Sviatosť zmierenia je pre človeka veľkým darom uzdravenia a hlbšieho vzťahu s Pánom aj v prípade, Že by sa nemusel nevyhnutne vyznať zo svojich hriechov. [1458]

Otvorenosť voči bratovi si nemožno zamieňať so spoveďou. Spoveď sa odohráva pred tvárou Pána neba i zeme

VTaizé, na pútiach, na Svetových stretnutiach

a v prítomnosti človeka,

mládeže - všade stretávame mladých ľudí, ktorí sa

ktorý je na to poverený.

zmierujú s B o h o m . Kresťania, ktorí sa usilujú

BRAT ROGER SCHUTZ

o opravdivé nasledovanie Ježiša, túžia po radosti, ktorá vyviera z nového radikálneho začiatku s B o h o m . Dokonca aj svätci pravidelne pristupovali k sviatosti

EXKOMUNIKÁCIA

zmierenia, kedykoľvek mali na to príležitosť. K rastu

(z. lat. ex

v pokore a v láske potrebovali, aby ich až do p o s l e d n é ­ ho zákutia duše prežiarilo Božie uzdravujúce svetlo.

= z a communicatio

=

účasť, spoločenstvo): Vylúčenie kresťana katolíka z prijímania

236

Prečo môžu odpúšťať hriechy iba

kňazi?

Nijaký človek nemôže sám od seba odpúšťať hriechy, ale iba zo zvláštneho Božieho poverenia a obdarený Božou mocou. Len takto poverený človek môže vykonávať službu zmierenia a sprostredkovať kajúcnikovi Božie odpustenie. Na túto úlohu je poverený v prvom rade -> B I S K U P a potom jeho pomocníci, v y s v ä t e n í - * K Ň A Z I . [1461 - 1 4 6 6 , 1 4 9 5 ] -> 1 5 0 , 2 2 8 , 249 - 250

sviatostí.

Nech by už bola spoveď akokoľvek rozpačitá, je jediným miestom, kde nanovo zakúsime sviežosť evanjelia, kde sa znovu narodíme. Tam sa dokonca učíme aj to, ako odohnať výčitky svedomia, tak ako keď dieťa fúka na padajúci

237

Existujú také závažné nemohol

hriechy, ktoré by kňaz

rozhrešiť?

jesenný list. Tam nachádzame šťastie z Boha, ranné zore

Existujú hriechy, ktorými sa človek úplne odvráti od Boha a zároveň pre ich závažnosť podľahne • ^ E X K O M U N I K Á C I I . Rozhrešenie tých skutkov, na ktoré sa vzťahuje „exkomunikácia", môže udeliť iba -> B I S K U P alebo ním poverený kňaz, a v niekto­ rých výnimočných prípadoch dokonca iba PÁPEŽ. V prípade nebezpečenstva smrti môže udeliť rozhrešenie od hriechu a od exkomunikácie každý kňaz. [1463] Katolík, ktorý by sa n a p r í k l a d d o p u s t i l vraždy alebo by sa aktívne podieľal na umelom potrate, s

a automaticky sám vylučuje zo s v i a t o s t n é h o

s p o l o č e n s t v a ; Cirkev tento stav len potvrdzuje. Cieľom -> E X K O M U N I K Á C I E je, aby sa hriešnik polepšil a vrátil sa na s p r á v n u cestu.

dokonalej radosti. BRAT ROGER SCHUTZ

138 139


Miluj Ježiša!

238

Ničoho sa neboj! Aj keby

Môže kňaz prezradiť vo sviatosti

niečo z toho, čo sa dozvedel

zmierenia?

si sa dopustil všetkých hriechov na svete, Ježiš ti zopakuje svoje slová: Odpúšťajú sa ti mnohé hriechy, lebo si mnoho miloval. SV. PÁTER PIO Z PIETRELCINY (1887 - 1968, taliansky kňaz, kapucín)

Nie, za nijakých okolností. Spovedné tajomstvo má absolútnu platnosť. Každý -> K Ň A Z by bol exkomuni­ kovaný, keby prezradil niekomu inému čokoľvek z toho, čo sa dozvedel vo sviatosti zmierenia. Dokonca ani polícii nesmie nič prezradiť alebo naznačiť. [1467] Sotva by -> K Ň A Z bral niečo iné tak vážne ako práve s p o v e d n é tajomstvo. Poznáme kňazov, ktorí radšej podstúpili mučenie a smrť, než by ho p o r u š i l i . Preto

Aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal

môžeme vo sviatosti zmierenia hovoriť celkom otvorene a s pokojom zveriť kňazovi úplne v š e t k o ,

na seba naše slabosti

pretože jeho j e d i n o u ú l o h o u v tomto o k a m i h u je byť

a niesol naše choroby."

„Božím u c h o m " .

M t 8 , 17

239 Chorý dokáže viac vytušiť, viac vycítiť ako

Aký pozitívny

účinok prináša

sviatosť

pokánia ?

Sviatosť pokánia zmieruje hriešnika s Bohom. [ 1 4 6 8 - 1470, 1496]

iní ľudia. REINHOLD SCHNEIDER (1903 - 1958, nemecký spisovateľ)

V prvých o k a m i h o c h , ktoré nasledujú po rozhrešení, je človeku tak, ako keď si dá sprchu po n a m á h a v o m š p o r t o v a n í , je to ako závan čerstvého v z d u c h u po prudkej letnej búrke, ako prebudenie do s l n e č n é h o

Starostlivosť o chorých musí byť nad všetkým. Musíme im slúžiť, akoby to bol skutočne sám Kristus.

letného r á n a , ako pocit ľahkosti pri p o t á p a n í . . . V slove „zmierenie" (= stať sa z n o v u [ m i l o v a n ý m , prijatým] synom) je to všetko o b s i a h n u t é : z n o v u si sadáme s B o h o m k čistému s t o l u .

SV. BENEDIKT Z N U R S I E (asi 4 8 0 - 547, zakladateľ

Sviatosť chorých

západného mníšstva)

240

Ako sa prežívala

„choroba"

v Starom

zákone?

V ->STAROM Z Á K O N E človek často prijímal chorobu ako ťažkú skúšku, proti ktorej sa buď mohol búriť, alebo v nej mohol spoznať Boží rukopis. Už proroci upozorňovali, že utrpenie neznamená iba prekliatie a nemusí nevyhnutne byť dôsled­ kom osobného hriechu, ale že človek, ktorý trpezlivo prijíma utrpenie, môže byť druhým prospešný. [1502]


241

Prečo Ježiš prejavoval o

taký veľký

záujem

Uprednostnil by som aj ten najhorší

chorých?

kresťanský svet pred

Ježiš prišiel, aby nám zjavil Božiu lásku. Prinášal

najlepším pohanským

ju predovšetkým tam, kde sa človek cíti mimoriad­

svetom, pretože

ne ohrozený: v chorobe. Boh chce, aby sme boli

v kresťanskom svete je

zdraví na tele aj na duchu, aby sme mu verili a aby sme dokázali rozpoznať prichádzajúce Božie kráľovstvo. [1503 -

miesto pre tých, pre ktorých niet miesta v pohanskom svete - pre

1505]

mrzákov a chorých,

Niekedy nám až v á ž n a c h o r o b a u k á ž e , čo p o t r e b u ­

starých a slabých, a je tam pre nich ešte oveľa

jeme - či už z d r a v í alebo c h o r í - najviac zo

viac ako miesto - láska k

v š e t k é h o : B o h a . Život máme iba v ň o m . Preto majú

tým, ktorí sa v pohan­

chorí a h r i e š n i c i m i m o r i a d n y z m y s e l pre t o , čo je

skom svete, tak ako aj vo

v živote p o d s t a t n é . Už v -> N O V O M Z Á K O N E c h o r í

svete bez Boha, zdajú byť zbytoční.

v y h ľ a d á v a l i J e ž i š o v u b l í z k o s ť ; s n a ž i l i sa ho „dotknúť, lebo vychádzala všetkých"

242

(Lk6,

19).

z neho sila a

uzdravovala

HEINRICH BOLL (1917 - 1985, nemecký

-> 9 1

spisovateľ)

Prečo sa má Cirkev obzvlášť starať o chorých?

P A skladáme ešte jeden sľub, ku ktorému

Ježiš nám ukazuje: ak trpíme my, trpí aj nebo. Boh

sa nezaväzuje nijaký iný

si dokonca praje, aby sme ho spoznali

človek, lebo sľubujeme,

z týchto jeho najmenších

bratov"

„vjednom

(pórov. Mt 25, 4 0 ) .

Preto Ježiš zveril svojim učeníkom starostlivosť o chorých ako prvoradú úlohu. Vyzval ich: uzdravujte!"

hovoriť novými jazykmi, niečo smrtonosné budú vkladať

zlých duchov,

budú

hady budú brať do rúk a ak

vypijú, neuškodí

ruky a tí ozdravejú"

im; na

chorých

(Mk 1 6 , 17 - 1 8 ) .

[ 1 5 0 6 - 1510] Kresťanstvo od p o č i a t k u s t a v i a do centra svojej pozornosti starých, chorých a núdznych ľudí. B I . Matka Tereza, ktorá zbierala zomierajúcich v k a l k a t s k ý c h k a n á l o c h , je len j e d n ý m o h n i v k o m dlhej reťaze kresťanov, čo objavili J e ž i š a práve v

t ý c h , k t o r í boli v y l ú č e n í a v y h o d e n í na okraj

s p o l o č n o s t i . Keď sú kresťania naozaj t ý m , čím majú byť, v y c h á d z a z nich uzdravujúca s i l a . N i e k t o r ý m je dokonca dané m o c o u Ducha S v ä t é h o uzdravovať 1 n

ý c h z ich t e l e s n ý c h n e d u h o v (dar u z d r a v o v a ť ,

-HHARIZMY).

a otrokmi našich pánov, chorých.

„Chorých

(Mt 10, 8) a prisľúbil im Božiu moc:

„V mojom mene budú vyháňať

že budeme služobníkmi

Z rehoľných pravidiel johanitov/maltézskych rytierov

140 141


Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi;

243

Komu je určená s vi a to s t ch o r ý ch ?

v Pánovom mene.

S V I A T O S Ť chorých môže prijať každý veriaci, ktorý sa nachádza v kritickom zdravotnom stave alebo situácii. [1514 - 1515, 1528 - 1529]

Jak 5 , 1 4

- > S V I A T O S Ť chorých môže človek prijať v živote viac

a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom

ráz.

Preto má zmysel požiadať o túto sviatosť aj

v mladom v e k u , ak má človek napríklad podstúpiť ťažkú I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si

operáciu. M n o h í kresťania v takejto situácii spájajú sviatosť chorých so sviatosťou zmierenia; v každom prípade chcú predstúpiť pred Boha s čistým s v e d o m í m .

so mnou. Ž 23, 4

244

Kto je moje telo a pije moju krv,

Ako sa slávi sviatosť

chorých?

Podstatou obradu pri slávení tejto-> S V I A T O S T I je modlitba kňaza spojená s pomazaním čela a rúk chorého posväteným olejom. [1517 - 1519, 1531]

má večný život a ja ho vzkriesim v posledný

245

deň. Jn 6, 54

Aké účinky má sviatosť

chorých?

Sviatosť chorých udeľuje útechu, pokoj a silu a chorého v jeho utrpení spája hlbokým putom s Kristom. Veď náš Pán sám na svojom tele prežil náš strach a úzkosti i naše bolesti. U mnohých táto sviatosť vedie k telesnému uzdraveniu. A ak si Boh chce niekoho povolať k sebe, dáva mu v tejto sviatosti silu ku všetkým telesným i duševným zápasom na jeho poslednej ceste. Ak sa chorý nemohol vyspovedať, sviatosť chorých spôsobuje aj odpustenie hriechov. [1520 - 1523, 1532]

Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje

M n o h í c h o r í sa obávajú tejto -> S V I A T O S T I a odsúvajú

láskavé milosrdenstvo

ju na p o s l e d n ú c h v í ľ u , pretože sa domnievajú, že si jej

nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. A oslobodeného (oslobodenú) od hriechov

prijatím podpisujú rozsudok s m r t i . Opak je však p r a v d o u : sviatosť chorých je istým druhom životnej poistky. Kto ako kresťan sprevádza nejakého chorého,

nech ťa spasí

mal by mu pomôcť zbaviť sa z b y t o č n é h o s t r a c h u .

a milostivo posilní.

Väčšina ťažko chorých alebo t ý c h , ktorí sa ocitnú

Z obradu sviatosti chorých

v o h r o z e n í ž i v o t a , i n t u i t í v n e cíti, že v danom okamihu je pre nich najdôležitejšie b e z v ý h r a d n e sa primknúť k t o m u , ktorý premohol smrť a je sám život - k J e ž i š o ­ vi, S p a s i t e ľ o v i .


246

Kto môže udeľovať sviatost'

chorých?

Vysluhovateľmi sviatosti chorých sú iba A

->BISKUPI

-> K Ň A Z I . Ježiš Kristus mocou ich vysvätenia koná

skrze nich. [1516, 1530]

Večná blaženosť je stav, v ktorom sa človek živí nazeraním. SIMONE WEILOVÁ (1909 - 1943, francúzska

247

Čojetoviatikum?

anarchistka, filozofka

Viatikum („pokrm na cestu") je -> E U C H A R I S T I A , ktorú prijíma ten, kto sa chystá opustiť pozemský život a prejsť do života večného. [1524 - 1525] Málokedy je -> S V Ä T É P R I J Í M A N I E také ž i v o t n e d ô l e ž i t é ako v o k a m i h u , keď človek dovršuje svoj p o z e m s k ý život. V b u d ú c n o s t i bude mať iba t o ľ k o ž i v o t a , do akej miery sa z j e d n o t i l (= c o m m u n i o ) s B o h o m .

a mystička)

™y

Kňazská vysviacka

sa neudeľuje len ako nejaký pomocný prostriedok pre jednotlivca, aleje to dar pre celú Cirkev. SV. TOMÁŠ AKVINSKÝ

<z> TRETIA KAPITOLA

Sviatosti služby spoločenstvu Jedine Kristus je

248

Ktoré sú sviatostí

služby

spoločenstvu?

Pokrstený a birmovaný kresťan môže v Cirkvi ešte prijať dve -> S V I A T O S T I , ktorými prijíma osobitné poslanie a v ktorých ho Boh povoláva k službe: je to sviatosť posvätného stavu a sviatosť manželstva. [1533 - 1535]

pravým kňazom, ostatní sú iba jeho služobníkmi. SV. TOMÁŠ AKVINSKÝ

Kňaz pokračuje na zemi v [Kristovom] diele vykúpenia.

Obidve -> S V I A T O S T I majú j e d n o s p o l o č n é : sú určené pre iných. Nikto nie je v y s v ä t e n ý iba sám pre seba a takisto nikto nevstupuje do manželského stavu iba sám pre seba. Sviatosť posvätného stavu a sviatosť manžel­ stva majú budovať B o ž í ľ u d , to z n a m e n á , že sú akýmsi kanálom, ktorým môže do sveta prúdiť Božia l á s k a .

Sviatosť posvätného stavu 249

Čo je sviatosť

posvätného

stavu?

Ten, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, dostáva osobitnú účasť na Kristovom kňažstve, ktorá sa kva­ litatívne líši od všeobecného kňažstva veriacich. Sviatostné kňažstvo je dar Ducha Svätého, ktorý udeľuje Kristus prostredníctvom Cirkvi. [1538]

SV. JÁN MÁRIA VIANNEY

142 143


Zo s v i a t o s t n é h o k ň a ž s t v a n e v y p l ý v a ú l o h a plniť iba určitú f u n k c i u a l e b o z a s t á v a ť nejaký ú r a d . V y s v i a c k o u d o s t á v a kňaz k o n k r é t n u moc a p o s l a n i e s l ú ž i ť s v o j i m b r a t o m a s e s t r á m vo v i e r e . -> 1 5 0 , 2 1 5 , 2 2 8 , 2 3 6

250

Aké miesto má sviatosť v Božom pláne

posvätného

stavu

spásy?

^ K Ň A Z I Starého zákona boli predovšetkým

prostredníkmi medzi nebom a zemou, medzi Bohom a jeho národom. Ježiš Kristus ako jediný „prostredník

medzi

Bohom

a ľuďmi"

(1 Tim 2, 5)

toto starozákonné kňažstvo naplnil, dovŕšil a ukončil. Po Ježišovej vykupiteľskej obete môže existovať už iba sviatostné kňažstvo v Kristovi, v Kristovej obete na kríži a skrze Kristovo povola­ nie a apoštolské poslanie. [1539 - 1553, 1592] Katolícky -> K Ň A Z , ktorý udeľuje - > S V I A T O S T I , nekoná na vlastnú päsť, z v l á š t n e j moci alebo zo svojej morálnej dokonalosti (ktorá mu, žiaľ, neraz chýba), ale „in persona Christi". Vysviackou v ňom rastie Kristova Pre vás som biskupom, s vami som kresťanom. Prvé označuje úrad, druhé milosť, prvé znamená

premieňajúca, uzdravujúca a zachraňujúca moc. Pretože kňaz nemá nič sám zo seba, je predovšetkým

služobní­

kom. Poznávacím znamením každého pravého kňaza je preto pokorný úžas nad vlastným povolaním.

-> 215

nebezpečenstvo, druhé spásu.

251

Koľko stupňov

má sviatosť

posvätného

stavu?

SV. AUGUSTÍN

Nasledujte svojho

Sviatosť posvätného stavu má tri stupne: -» B I S K U P ­ SKÝ stav (episkopát), K Ň A Z S K Ý stav (presbyterát), D I A K O N S K Ý stav (diakonát). [1554,1593] -> 140

biskupa, tak ako Ježiš Kristus nasleduje svojho Otca, a svojich kňazov nasledujte ako apoštolov; diakonov si vážte ako Božie prikázanie. Nikto

252

Aký účinok má biskupská

vysviacka?

Biskupskou vysviackou sa udeľuje plnosť sviatosti posvätného stavu. Po vysvätení sa biskup stáva

nesmie bez biskupa urobiť

právoplatným nástupcom - ^ A P O Š T O L O V a vstupuje

niečo, čo sa týka Cirkvi.

do biskupského zboru. Od okamihu svojho vysväte­ nia je zodpovedný za celú Cirkev spolu s ostatnými - > B I S K U P M I a s - » P Á P E Ž O M . Biskupskou vysviackou sa mu udeľuje poslanie učiť, posväcovať a spravo­ vať. [1555 - 1559]

SV. IGNÁC ANTIOCHIJSKÝ (asi 50 - 107, biskup a mučeník, cirkevný otec)


B i s k u p s k ý úrad je p a s t i e r s k y úrad C i r k v i , pretože prostredníctvom

nepretržitej postupnosti

v y c h á d z a od p ô v o d n ý c h s v e d k o v J e ž i š a K r i s t a , ^ A P O Š T O L O V , a pokračuje v p a s t i e r s k o m a p o š t o l ­ skom ú r a d e , ktorý u s t a n o v i l sám K r i s t u s . Aj -> P Á P E Ž je -> B I S K U P O M , má v š a k p r v e n s t v o medzi b i s k u p m i a

je h l a v o u ich k o l é g i a .

253

-> 9 2 , 1 3 7

Aký dôležitý je biskup pre kresťana

katolíka?

Kresťan katolík si uvedomuje svoj záväzok voči -> biskup predstavuje pre neho Kristov­

BISKUPOVI;

ho zástupcu. Okrem toho

B I S K U P , ktorý spolu s

a - > D I A K O N M I ako so svojimi vysvätený­ mi spolupracovníkmi vykonáva pastiersku službu, je viditeľným princípom a základom miestnej cirkvi (biskupstva alebo diecézy). [1560 - 1561] ->KŇAZMI

254

Aký účinok má kňazská

vysviacka?

Pri kňazskej vysviacke Duch Svätý vtláča kňazovi nezmazateľnú pečať, ktorou ho pripodobňuje Kristovi kňazovi a dáva mu schopnosť konať v jeho mene. ~¥ K Ň A Z ako spolupracovník svojho -» B I S K U P A bude hlásať Božie slovo, udeľovať SVIATOSTI a predovšetkým sláviť Eucharistiu. [1562 - 1568]

144 145 DIAKON (gréc. diakonos = služobník) je v Katolíckej cirkvi prvý stupeň posvätného stavu. Ako

Počas svätej omše sa začína kňazská v y s v i a c k a

hovorí už názov, diakon

menovitým predvolaním kandidáta. Po -> B I S K U P O V E J

pracuje predovšetkým

homílii budúci -> K Ň A Z sľúbi biskupovi a j e h o n á s t u p ­

v charitatívnej oblasti

com p o s l u š n o s ť . S a m o t n á v y s v i a c k a sa deje v k l a d a ­

(diakonia), zároveň tiež

ním biskupových rúk a jeho svätiacou m o d l i t b o u .

vyučuje, venuje sa katechéze, ohlasuje

-> 2 1 5 , 2 3 6 , 2 5 9

evanjelium, káže na svätej omši a asistuje pri

255

Aký účinok má diakonská

bohoslužbe.

vysviacka?

~> D I A K O N je ustanovený pre osobitnú službu Cirkvi.

Zastupuje totiž Krista, ktorý „neprišiel obsluhovať, výkupné

ale slúžiť

za mnohých"

a položiť

svoj život

dať

sa

ako

(Mt 20, 2 8 ) . V liturgii

diakonskej vysviacky sa hovorí: ,,Posilnený darom Ducha Svätého bude pomáhať biskupovi a jeho kňazom v službe slova, oltára a charity. Stane sa služobníkom všetkých."


Takisto diakon i maju byt cudm, nie dvojakí v reči, ani príliš oddaní vínu, ani žiadostiví mrzkého

Prvotným vzorom -> D I A K O N A je s v ä t ý mučeník Š t e f a n . K e ď s a -> A P O Š T O L I v s l u ž b e prvotnej cirkvi v J e r u z a l e ­ me cítili preťažení m n o ž s t v o m charitatívnych ú l o h , u s t a n o v i l i siedmich mužov, aby „obsluhovali

zisku... Diakoni nech sú

stoloch",

pri

a týchto mužov potom v y s v ä t i l i . Š t e f a n , prvý

muži jednej ženy a nech

v y m e n o v a n ý , „plný milosti a sily", statočne svedčil

dobre vedú svoje deti

o novej viere a verne slúžil c h u d o b n ý m v s p o l o č e n s t v e .

a svoje domy.

Neskôr sa diakonská služba stala na dlhé storočia len

I T i m 3, 8. 12

nižším s t u p ň o m na ceste ku k ň a ž s t v u . Dnes sú opäť do tejto s l u ž b y p o v o l a n í jednak tí, ktorí žijú v celibáte, ako

Nikto by nedokázal byť lepším kňazom ako ona [Mária]. Ona si mohla dovoliť bez zaváhania povedať: „Toto je moje telo", lebo

aj ž e n a t í m u ž i . Takto chápaná diakonská s l u ž b a

nanovo zdôrazňuje s l u ž o b n ý charakter Cirkvi. Zároveň poskytuje -> K Ň A Z O M p o m o c v duchu prvotnej Cirkvi t ý m , že diakon prijíma predovšetkým pastoračné a s o c i á l n e úlohy v Cirkvi. Aj diakonská v y s v i a c k a vtláča celoživotnú a n e z r u š i t e ľ n ú pečať.

-> 140

Ježišovi naozaj dala svoje vlastné telo. A napriek tomu Mária zostáva prostou služobníčkou Pána,

256

Kto môže prijať sviatosť

posvätného

Za - > D I A K O N A , - > K Ň A Z A a •¥BISKUPA

stavu?

môže byť platne

a preto sa na ňu môžeme

vysvätený muž, ktorý prijal katolícku vieru, bol

kedykoľvek obracať ako

v nej pokrstený a je Cirkvou povolaný na tento úrad.

na našu Matku. Je jednou

[1577 -

1578]

z nás a my sme s ňou navždy spojení. Po smrti svojho Syna žila naďalej na tejto zemi,

257

Neznižuje posvätného

sa dôstojnosť

ženy tým, že

stavu môžu prijať len

sviatosť

muži?

posilňovala apoštolov v ich službe a bola ich

Vyhradenie sviatosti kňažstva iba mužom v žiadnom

Matkou, kým sa

prípade neznamená pohŕdanie ženami. Pred Bohom

nesformovala mladá Cirkev. BL. MATKA TEREZA

majú muži i ženy rovnakú dôstojnosť, len ich - > C H A R I Z M Y a úlohy sú rozdielne. Cirkev nasleduje

Ježišovo rozhodnutie pri ustanovení sviatosti kňažstva vo večeradle povolať výlučne mužov.

Pápež

bl. Ján Pavol I I . v roku 1994 vyhlásil, že ,,Cirkev nemá žiadnu právomoc udeľovať ženám sviatosť kňažstva" a že ,,sa všetci veriaci majú s konečnou platnosťou držať tohto rozhodnutia" (Ordinatio

sacerdotalis,

4).

Vari žiadny antický muž neuznával dôstojnosť ženy takým provokujúcim s p ô s o b o m ako J e ž i š . Venoval ženám svoje priateľstvo a bral ich pod ochranu. Ženy boli jeho učeníčkami a Ježiš si v y s o k o cenil ich vieru. Veď prvou s v e d k y ň o u jeho zmŕtvychvstania bola žena. Preto je Mária Magdaléna nazývaná „apoštolkou -> A P O Š T O L O V " .


CELIBÁT

Napriek tomu však bolo sviatostné kňažstvo a pastier­ sky úrad zverený iba mužom. -> K Ň A Z - m u ž predstavuje pre spoločenstvo veriacich zástupcu Ježiša Krista. Kňažstvo je osobitná služba, ktorá predpokladá rolu muža-otca. V žiadnom prípade však nejde o nijakú

(z Lat. caelebs =

ten, kto žije sám) je osobný dobrovoľný záväzok človeka žiť celý život „pre nebeské

mužskú nadradenosť nad ženami. Ženy, ako to vidíme aj

kráľovstvo", bez

na Márii, zohrávajú v Cirkvi ú l o h u , ktorá nieje o nič

manželstva. V Katolíckej

menej dôležitá ako úloha mužov; líši sa však práve t ý m ,

cirkvi skladajú takýto

Že je ženská. Eva sa stala matkou všetkých živých

sľub predovšetkým ľudia

(Gn 3, 20). Ženy ako „matky všetkých ž i v ý c h " majú osobitné dary a s c h o p n o s t i . Bez ich spôsobu v y u č o v a ­ nia, ohlasovania, lásky, -> S P I R I T U A L I T Y a pastorácie by

v rehoľných spoločenstvách (rehoľné sľuby) a klerici (sľub celibátu).

Cirkev bola napoly paralyzovaná. Všade tam, kde muži vykonávajú svoju kňazskú službu len ako prostriedok moci alebo kde nedovolia ženám rozvinúť ich špecifické

Uvedomuje si

- > C H A R I Z M Y , prehrešujú sa proti láske a proti Ježišovmu

Katolícka cirkev, aký

Svätému Duchu.

radikálny obrat hodnôt

-» 64

by spôsobila [zrušením celibátu]? Celibát

258

Prečo Cirkev vyžaduje od biskupov život v

a kňazov

kňazov, toto bláznovstvo evanjelia, uchováva v nej

celibáte?

skrytú skutočnosť. Cirkev

Ježiš žil v celibáte a chcel tým vyjadriť svoju

sa v ňom zameriavala na

nerozdelenú lásku k Bohu Otcovi. Nasledovať

túto neviditeľnú

Ježišov životný spôsob a „pre nebeské

kráľovstvo"

skutočnosť, na Kristovo tajomstvo.

(Mt 1 9 , 1 2 ) ž i ť v - » Z D R Ž A N i _ i v o s T i bez manželstva je už od Ježišových čias znakom lásky, nerozdele­

BRAT ROGER SCHUTZ

nej odovzdanosti Pánovi a absolútnej ochoty slúžiť. Rímskokatolícka cirkev vyžaduje tento spôsob života od svojich - > B I S K U P O V a

A dajte sa

KŇAZOV,

východné katolícke cirkvi iba od svojich biskupov. [1579 - 1 5 8 0 , 1 5 9 9 ]

vbudovaťaj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňažstva, aby

Celibát, ako h o v o r í pápež B e n e d i k t X V I . , n e z n a m e ­

ste prinášali duchovné

ná „zostať p r á z d n y m v l á s k e ; j e h o p o d s t a t a s p o č í v a

obety, príjemné Bohu

v t o m , že človek sa nechá uchvátiť v á š n i v o u l á s k o u

skrze Ježiša Krista.

k B o h u " . -> K Ň A Z , ktorý žije v celibáte, je p l o d n ý

1 Pt 2, 5

práve t ý m , že stelesňuje B o ž i e a J e ž i š o v o ....... L.,\

o t c o v s t v o . A pápež pokračuje: „Ježiš \

K r i s t u s potrebuje zrelých a m u ž n ý c h kňazov, s c h o p n ý c h byť s k u t o č n ý m i duchovnými otcami."


MM

Ale vy ste „vyvolený rod,

259

národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky" toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Kedysi ste ani „ľudom neboli", a teraz ste „Boží ľud". 1 P t 2 , 9 - 10a

Ako sa odlišuje všeobecné kňažstvo veriacich

kráľovské kňažstvo, svätý

od sviatostného

Krstom nás Kristus urobil „kráľovstvom, Bohu a svojmu

Otcovi"

všetkých

kňažstva?

kňazmi

(Zjv 1 , 6 ) . Každý kresťan je

povolaný ku všeobecnému kňažstvu, aby v Božom mene pôsobil vo svete a prinášal mu Božie ->POŽEH N A N I E a milosť. Pri Poslednej večeri a pri rozoslaní apoštolov dal však Ježiš niektorým posvätnú moc na službu veriacim. Títo vysvätení kňazi zastupujú Ježiša, Pastiera svojho ľudu a Hlavu svojho tela, - » C l R K V l . [1546 - 1 5 5 3 ,

1592]

S l o v o -> K Ň A Z , ktoré označuje dve p r í b u z n é , a predsa Kvapka láskyje

„ p o d s t a t n e , nielen s t u p ň o m " (LG, 10) rozdielne

viac ako oceán rozumu.

s k u t o č n o s t i , vedie často k n e d o r o z u m e n i a m . Na jednej

B L A I S E PASCAL

s t r a n e by sme si mali s radosťou u v e d o m o v a ť , že ako p o k r s t e n í sme v š e t c i „ k ň a z m i " , lebo žijeme v J e ž i š o ­ vi K r i s t o v i a máme účasť na v š e t k o m , čím je a čo

jfj

Ako by sme mohli

opísať šťastie manželstva, ktoré Cirkev spája... Aké jarmo to majú dvaja veriaci spojeníjedinou nádejou, jedinou túžbou,

k o n á . A k o je v ô b e c m o ž n é , že bez p r e s t a n i a n e p r i v o lávame -> P O Ž E H N A N I E pre t e n t o s v e t ? Na druhej s t r a n e by sme však mali n a n o v o objaviť B o ž í dar pre Cirkev, ktorým je v y s v ä t e n ý k ň a z , ktorý medzi nami zastupuje samého Pána.

rovnakým spôsobom života a tou istou

Sviatosť manželstva

podriadenosťou! Obaja sú deti jedného Otca, obaja sú spolusluhovia. Nijaké

260

Aký je Boží plán pre muža a ženu?

rozdelenie ducha ani tela, ale naozaj dvaja vjednom

Boh povolal muža a ženu, aby boli navzájom jeden

tele. Kde je jedno telo,

pre druhého a neboli už „dvaja,

tam je iba jeden duch.

(Mt 1 9 , 6 ) : takto majú prežívať lásku, plodiť deti a stávať sa znamením Boha, ktorý je prekypujúcou

TERTULIÁN ( 1 6 0 -

220,

latinský cirkevný spisovateľ)

láskou. [1601 - 1605]

261

Ako sa uskutočňuje

ale jedno

telo"

-> 6 4 , 4 0 0 , 4 1 7

sviatosť

manželstva?

- ^ S V I A T O S Ť manželstva vychádza zo sľubu muža

a ženy pred Bohom a pred Cirkvou, ktorý prijíma a potvrdzuje Boh, a napĺňa sa fyzickým zjednote­ ním oboch partnerov. Pretože Boh sám spečaťuje puto sviatostného manželstva, zaväzuje tento zväzok až do smrti jedného z partnerov. [1625 - 1631]


í •H

Ml 4HBF

Muži, miLujte

Sviatosť manželstva si udeľujú muž a žena navzájom.

manželky, ako aj

- > K Ň A Z alebo -> D I A K O N dáva novomanželom Božie

Kristus miluje Cirkev

- > P O Ž E H N A N I E , inak je iba s v e d k o m , že manželstvo bolo

a seba samého vydal za

uzavreté za splnenia náležitých podmienok a že manžel­

ňu, abyju posvätil

ský sľub bol zložený úplne a verejne. M a n ž e l s t v o sa

očistným kúpeľom vody

môže uzavrieť iba vtedy, ak jestvuje manželský

konsen­

zus, to znamená, že muž a žena chcú vstúpiť do manžel­ stva s l o b o d n e , bez strachu alebo nátlaku a ked'im v tom nebránia nijaké prirodzené alebo cirkevné záväzky

a slovom... Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Ef 5, 25 - 26. 28a

(napr. už existujúce manželstvo alebo sľub celibátu).

262

Čo nevyhnutne sviatostnému

patrí ku

kresťanskému

Kresťania nemilujú ináč ako iní

manželstvu?

ľudia, len dostávajú

K sviatostnému manželstvu nevyhnutne patria tri

väčšiu pomoc.

prvky: a) slobodný súhlas, b) dobrovoľné prijatie

Neznámy autor

celoživotného výlučného zväzku, c) otvorenosť na prijatie potomstva. Avšak tým najhlbším v kresťan­ skom manželstve je vedomie oboch partnerov, že sú živým obrazom lásky medzi Kristom a Cirkvou. [ 1 6 4 4 - 1654,

1664]

Požiadavka jednoty a nerozlučiteľnosti

]e v pôvodnom

význame zameraná proti -> P O L Y G A M I I , ktorú kresťanstvo v

n í m a ako zásadný prehrešok proti láske a ľudským

právam. Tiež je zameraná proti t o m u , čo by sa dalo

148 149


MONOGAMIA,

nazvať „sukcesívnou p o l y g a m i o u " , teda proti následku

POLYGAMIA (z gréc.

nezáväzných milostných vzťahov, ktoré nevedú

monos = jeden, polys = mnoho, gamos = manželstvo): Manželstvo

k veľkému a neodvolateľnému „áno". Požiadavka manželskej

vernosti zahŕňa ochotu zaviazať sa na celý

sjedným partnerom

život, čo vylučuje akékoľvek mimomanželské milostné

alebo naopak s viacerými

vzťahy. Požiadavka ochoty k plodnosti

partnermi. Kresťanstvo

manželský pár k t o m u , aby v rámci svojich m o ž n o s t í

zakazuje vzťah

otvorene prijímal deti, ktoré im Boh chce darovať. Páry,

s viacerými partnermi, teda polygamiu, ktorú aj štát trestá ako bigamiu (gréc. bi= dva).

vedie kresťanský

ktoré zostanú bezdetné, Boh povoláva k t o m u , aby sa stali „ p l o d n ý m i " iným s p ô s o b o m . M a n ž e l s t v o , v ktorom by bol vopred vylúčený jeden z týchto troch prvkov platného uzavretia manželstva, vôbec nevzniká.

yjr

Otvorené

263

Prečo je manželstvo

nerozlučiteľné?

manželstvo je manželstvo, ktoré nebolo

Manželstvo je nerozlučiteľné z troch dôvodov.

nikdy uzavreté.

Po prvé preto, lebo vzájomné a bezvýhradné odo­

THEODOR W E I S S E N B O R N

vzdanie sa zodpovedá samotnej podstate lásky; po

(* 1 9 3 3 , nemecký spisovateľ)

druhé preto, lebo je obrazom bezvýhradnej Božej vernosti voči stvoreniu; po tretie preto, lebo predstavuje Kristovo odovzdanie sa Cirkvi, ktoré

Láska sa napĺňa vo

siaha až po smrť na kríži. [ 1 6 0 5 , 1612 - 1617,

1661]

vernosti. S 0 R E N KIERKEGAARD

V č a s e , keď na m n o h ý c h miestach d o s a h u j e r o z v o d o ­ vosť viac ako päťdesiat percent zo v š e t k ý c h u z a v r e t ý c h m a n ž e l s t i e v , je každé verne trvajúce manželstvo veľkým znamením - v konečnom


r

dôsledku z n a m e n í m B o h a . Na tejto z e m i , kde je mnohé také relatívne,

by ľudia mali veriť v B o h a ,

ktorý j e d i n ý je absolútny.

Preto je tak n e s m i e r n e

dôležité v š e t k o , čo n i e j e r e l a t í v n e : n i e k t o , kto hovorí absolútne absolútnu

Milovať znamená vidieť človeka takého, akého ho chcel mať Boh. FIODOR M. D O S T O J E V S K D

iba pravdu alebo kto z a c h o v á v a

vernosť. Absolútna vernosť v manželstve

nesvedčí v prvom rade o ľ u d s k o m v ý k o n e , ale o Božej v e r n o s t i , a to aj v t e d y , keď na B o h a v každom o h ľ a d e z a b ú d a m e a z r á d z a m e h o . Uzavrieť

Milovať niekoho znamená vidieť zázrak, ktorý je pre ostatných skrytý. FRANCOIS MAURIAC

150 Kto miluje druhého človeka, dovolí mu byť, aký je, aký bol a aký bude. MICHEL QUOIST (1921 - 1997, francúzsky kňaz a spisovateľ)

cirkevné m a n ž e l s t v o z n a m e n á dôverovať viac v Božiu p o m o c ako vo v l a s t n ú z á s o b u l á s k y .

Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže.

264

Čo ohrozuje

manželstvo?

Skutočnou hrozbou pre manželstvo je hriech; naopak, odpustenie ho obnovuje, modlitba a dôvera v Božiu prítomnosť ho posilňuje. [1606 - 1608] Konflikt medzi mužom a ž e n o u , ktorý práve v m a n ž e l s t v e môže prerásť až vo v z á j o m n ú n e n á ­ visť, n i e j e len prejavom n e z l u č i t e ľ n o s t i p o h l a v í , rovnako ako neexistuje ani nijaká g e n e t i c k á

2 Tim 2, 13

151


í

Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska

však ututláva všetky priestupky. Prís 10, 12

d i s p o z í c i a k nevere alebo nejaký z v l á š t n y p s y c h i c ­ ký blok pred uzavretím c e l o ž i v o t n é h o z v ä z k u . M n o h é m a n ž e l s t v á sa ocitajú v o h r o z e n í v i n o u n e d o s t a t o č n e j kultúry d i a l ó g u a n e d o s t a t k u pozornosti. K tomu navyše pristupujú ekonomické a s p o l o č e n s k é problémy. R o z h o d u j ú c u ú l o h u v š a k z o h r á v a h r i e c h : ž i a r l i v o s ť , t ú ž b a ovládať alebo

Sme teda Kristovými

vlastniť toho druhého, panovačnosť, vyhľadávanie

vyslancami a akoby Boh

k o n f l i k t o v , ž i a d o s t i v o s ť , nevera a ďalšie ničivé

napomínal skrze nás.

sily. Preto do k a ž d é h o m a n ž e l s t v a p a t r í o d p u s t e n i e

V Kristovom mene

a zmierenie vo s v i a t o s t i p o k á n i a .

prosíme: Zmierte sa s Bohom! 2 Kor 5 , 2 0

Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. 1 Pt 5, 7

265

Sú všetci ľudia povolaní

do

manželstva?

Každý človek nie je povolaný do manželstva. Avšak aj ľudia, ktorí žijú sami, môžu žiť plným životom. Ježiš mnohým z nich ukazuje osobitnú cestu; pozýva ich k životu bez manželstva „pre kráľovstvo"

(Mt 19, 1 2 ) . [1618 -

nebeské

1620]

M n o h í ľ u d i a , k t o r í žijú s a m i , trpia o s a m e l o s ť o u a chápu ju v ý l u č n e ako n e d o s t a t o k a n e v ý h o d u . No človek, ktorý sa n e m u s í starať o m a n ž e l s k é h o partnera alebo o r o d i n u , môže prežívať s l o b o d u a n e z á v i s l o s ť a napĺňať svoj ž i v o t z m y s l u p l n ý m i a d ô l e ž i t ý m i v e c a m i , ku k t o r ý m by sa v m a n ž e l s t v e nikdy n e d o s t a l . M o ž n o je to Božia v ô ľ a , aby sa s t a r a l o č l o v e k a , o ktorého by sa ináč nikto n e s t a r a l . Nezriedka B o h volá t ý c h t o ľ u d í do svojej mimoriadnej b l í z k o s t i . Vtedy človek v sebe p o c í t i želanie vzdať sa b u d ú c e h o ž i v o t n é h o partnera „pre nebeské kráľovstvo".

To v š a k n e z n a m e n á , že človek

pohŕda m a n ž e l s t v o m alebo s e x u a l i t o u . D o b r o v o ľ n ý ž i v o t bez m a n ž e l s t v a môže byť prijatý iba v láske a z l á s k y , ako s i l n ý znak t o h o , že B o h je d ô l e ž i t e j š í ako v š e t k o o s t a t n é . Človek žijúci bez m a n ž e l s t v a sa síce zrieka s e x u á l n e h o v z ť a h u , nie v š a k l á s k y ; plný t ú ž b y kráča v ú s t r e t y prichádzajúcemu Ženíchovi Ježišovi (pórov. Mt 2 5 , 6 ) .

......... Lj'\-I

V-fiV


Kde pôjdeš ty,

266

Ako sa slávi sviatosť

manželstva?

pôjdem i ja, kde

Sviatosť manželstva by sa mala sláviť verejne v rámci liturgického slávenia. Pred vlastným manželským sľubom sa

KŇAZ

alebo

•¥ D I A K O N

pýta snúbencov, či

ich rozhodnutie je slobodné, či chcú zachovať vernosť a

či sú odhodlaní prijať deti. Potom si snúbenci

navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že si pred Cirkvou s ľ ú b i a : ž e ti budem verným manželom/ vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že

sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom. Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovaná. Nech mi Pán tak urobí a nech mi tak aj pridá, že Len smrť ma odlúči od teba.

ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života." Kňaz alebo diakon požehná snubné prstene, ktoré si manželia navzájom vymenia. Celebrant potvrdí ich manželstvo a udelí-*POŽEHNANIE. [1621 - 1624, 1663] Cirkev sa pri sobášnom obrade ústami celebranta pýta ženícha a nevesty: „M. a M., rozhodli ste sa uzavrieť

Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo

sviatostné manželstvo. Teraz nastáva tá chvíľa, keď

neprekonateľnou

Kristus Pán tu pred zástupcom Cirkvi a pred cirkevnou

prekážkou, ak sa im

obcou sviatostné s p e č a t í v a š u lásku. Preto sa vás pred

podarí dať dovedna to,

Bohom a Cirkvou pýtam: Je toto vaše rozhodnutie

čo každý z nich dostal

slobodné a ú p r i m n é ? " Ženích/

nevesta: „Áno." Celebrant:

„Ste rozhodnutí žiť v úprimnej láske a vo vzájomnej úcte po celý ž i v o t ? " Ženích/

nevesta: „Áno." Ďalšie otázky

kladie celebrant obidvom snúbencom s p o l u : Celebrant: „M. a M., ste rozhodnutí založiť rodinu. Pýtam sa vás

vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi. KKC1634

pred Bohom a Cirkvou: Ste ochotní s láskou prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a podľa zákonov jeho Cirkvi?" Žen ich a nevesta: „Áno."

*p

DIŠPENZ (stredoveké lat.

dispensare = poskytnúť

267

Čo treba robiť, ak sa chce katolík s

zosobášiť

nekatolíkom?

Vtákom prípade je na uzavretie manželstva potrebné získať cirkevný súhlas. Takzvané konfesne zmiešané

slobodu) je v katolíckom cirkevnom práve oslobodenie od cirkevného zákona. Oprávnenie udeliť

manželstvo si totiž od oboch partnerov vyžaduje

dišpenz má biskup alebo

osobitnú vernosť Kristovi, aby neprekonaná dráma

Apoštolská stolica.

rozdelenia kresťanov nepokračovala ďalej v malom a neviedla azda až k náboženskej ľahostajnosti. [1633 - 1637]

152 153


jÉM)

Slnko nech nezapadá nad

268

vyznáva iné

vaším hnevom; a nedávajte miesto diablovi! Ef4, 2 6 - 2 7

Láska sa skúša vernosťou, napĺňa sa však až v odpustení. WERNER BERGENGRUEN (1862 - 1964, nemecký spisovateľ)

Môže sa katolík zosobášiť

s partnerom,

ktorý

náboženstvo?

Pre katolíckeho veriaceho môže byť z hľadiska vlastnej viery i z hľadiska výchovy budúceho potomstva veľmi ťažké uzavrieť manželstvo a žiť ho s partnerom, ktorý vyznáva iné -> N Á B O Ž E N S T V O . Vo svojej zodpovednosti za veriacich preto Katolícka cirkev ustanovila manželskú prekážku rozdielnosti NÁBOŽENSTVA. Preto takéto manželstvo môže byť platne uzavreté iba vtedy, ak jeho uzavretie predchádza oslobodenie (-» D I Š P E N Z ) od tejto prekážky. Takéto manželstvo nieje sviatostné. [1633 - 1637]

269

Môžu sa manželia

žijúci v trvalých

nezhodách

odlúčiť?

Rozvedení, ktorí uzavreli ďalší sobáš, patria... napriek svojej situácii naďalej do Cirkvi, ktorá ich sprevádza s osobitnou pozornosťou a prianím, aby sa snažili žiť kresťanským spôsobom čo možno najlepšie, aby navštevovali svätú omšu, i keď nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu, aby počúvali Božie slovo, aby adorovali Najsvätejšiu sviatosť, aby sa modlili, aby sa zúčastňovali na živote farského spoločenstva, aby viedli dôverný rozhovor s kňazom alebo duchovným sprievodcom, aby sa oddane venovali službe blížnym, aby robili

Cirkev si vysoko váži schopnosť človeka dodržať sľub a zaviazať sa k celoživotnej vernosti. V tomto ohľade berie človeka za slovo. Každé manželstvo môže byť ohrozované krízami. Spoločný rozhovor, (spoločná) modlitba, niekedy aj odborná terapeu­ tická pomoc môžu otvárať cesty z krízy. Predo­ všetkým pripomenutie skutočnosti, že vo sviatostnom manželstve je v spoločnom zväzku prítomný ešte niekto tretí - Ježiš, môže znovu a znovu roznietiť nádej. Ten, pre koho sa manželstvo stalo skutočne neznesiteľným bremenom alebo kto je dokonca vystavený psychickému či fyzickému násiliu, môže žiť odlúčene. Hovoríme o ,,odluke od stola a lôžka", ktorá musí byť ohlásená Cirkvi. Hoci sa v takomto prípade zničilo manželské spolužitie, manželstvo zostáva naďalej platné. [1629, 1649] V živote manželov môžu nastať aj také krízy v z á j o m ­ ného v z ť a h u , ktoré s p ä t n e o d h a l i a , že j e d e n alebo obaja partneri neboli v čase uzavretia m a n ž e l s t v a s c h o p n í m a n ž e l s t v a alebo neprejavili ú p l n ú v ô ľ u

pokánie a aby sa snažili

k m a n ž e l s t v u . Potom je m a n ž e l s t v o v p r á v n o m zmysle

zodpovedne vychovávať

n e p l a t n é . Po preverení danej situácie p r í s l u š n ý m

svoje deti.

cirkevným s ú d o m môže Cirkev prehlásiť také manžel­

BENEDIKT X V I . ,

stvo za neplatne uzavreté.

Sacramentum

caritatis

-» 4 2 4


270

Aký je postoj nový

Cirkvi k rozvedeným,

ktorí

uzavreli

sobáš?

^y

Nikto nieje na

tomto svete bez rodiny. Cirkev je domovom

Cirkev takých ľudí podľa Ježišovho príkladu s láskou prijíma. Ten, kto sa po uzavretí cirkevného zväzku dá rozviesť a ešte za života svojho manželského partnera uzavrie nové manželstvo, aj keďje uznané občian­ skym zákonom, koná proti Ježišovej jednoznačnej požiadavke nerozlučiteľnosti manželstva. Túto požiadavku Cirkev nemôže zrušiť. Porušenie vernosti je v priamom rozpore s -> E U C H A R I S T I O U , V ktorej Cirkev slávi práve neodvolateľnosť Božej lásky. Tomu, kto žije v takejto rozporuplnej situácii. Cirkev naďalej venuje svoju pastoračnú starostlivosť, nemôže však pristupovať k ^ S V Ä T É M U P R I J Í M A N I U . [1665, 2384]

a rodinou pre každého, najmä pre tých, čo sa „namáhajú a sú preťažení" (Mt 1 1 , 2 8 ) . BL. JÁN PAVOL I I . , Familiaris consortio

Ak chceš, aby sa niekto stal kresťanom, dovoľ mu rok bývať u teba. SV. JÁN ZLATOÚSTY

Bez t o h o , aby h o d n o t i l v š e t k y j e d n o t l i v é p r í p a d y rovnako, h o v o r í pápež B e n e d i k t X V I . o „ b o l e s t n o m

i

tave" a p o v z b u d z u j e d u š p a s t i e r o v , aby „presne

ozlišovali j e d n o t l i v é s i t u á c i e , aby potom mohli

veriacim, ktorých sa to t ý k a , p o n ú k n u ť p r i m e r a n ú \/

pomoc" (Sacramentum caritatis, 29).

-> 4 2 4

154 155

271

Prečo sa kresťanská

rodina

nazýva tiež

„domáca

Cirkev"?

To, čo je C I R K E V VO veľkom, je rodina v malom: odraz Božej lásky v spoločenstve ľudí. Každé manželstvo sa napĺňa v otvorenosti pre druhých, pre deti, ktoré dáva Boh ako dar, vo vzájomnom prijatí, v pohostinnosti a v ochote byť tu pre druhých. [1655 - 1657] V prvotnej c i r k v i boli ľudia na „novej c e s t e " kresťanov u c h v á t e n í „ d o m á c o u c i r k v o u " . Často Prišiel n i e k t o , kto „uveril Pánovi s celým lomom...

uverili a dali sa pokrstiť"

svojím

(Sk 1 8 , 8 ) .

| neveriacom svete v z n i k a l i o s t r o v y živej v i e r y , miesta m o d l i t b y , v z á j o m n é h o delenia sa a srdečnej P o h o s t i n n o s t i . R í m , K o r i n t , A n t i o c h i a a ďalšie veľké antické mestá boli č o s k o r o pretkané d o m á c i m i cirkvami ako s v e t l ý m i b o d m i . Aj d n e s sa môžu stať rodiny, v ktorých prebýva J e ž i š K r i s t u s , s k u t o č n ý m kvasom o b n o v y našej s p o l o č n o s t i .

-» 3 6 8


EXORCIZMUS

ŠTVRTÁ KAPITOLA

(gréc. exorkismós =

Ďalšie liturgické slávenia

vyháňanie) je modlitba, prostredníctvom ktorej je človek ochránený pred

272

Čo sú

svätem'ny?

Zlým alebo je vyslobodený z jeho moci.

Sväteniny sú posvätné znaky alebo úkony, ktorými sa sprostredkováva Božie požehnanie. [1667 - 1 6 7 2 , 1677 -

Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol,

1678]

Tvorí ich m o d l i t b a s p r e v á d z a n á krížom a i n ý m i z n a m e n i a m i . M e d z i s v ä t e n i n a m i zaujímajú dôležité

obchádza ako revúci lev

miesto p o ž e h n a n i a , ktoré sú c h v á l o u B o h a a p r o s b o u

a hľadá, koho by zožral.

o j e h o dary, z a s v ä t e n i e o s ô b B o h u a v y h r a d e n i e

Vzoprite sa mu, pevní vo viere.

predmetov a miesta pre b o h o s l u ž b u . M e d z i typické s v ä t e n i n y p a t r í ž e h n a n i e o s ô b , d o m o v alebo d o p r a v ­

1 Pt 5, 8 - 9

ných prostriedkov, žehnanie v o d y , z v o n o v alebo o r g a n a , svätoblažejské p o ž e h n a n i e , o z n a č o v a n i e veriacich p o p o l o m , žehnanie b a h n i a t o k , v e ľ k o n o č n e j

Ľudová nábožnosť

sviece atď.

je jednou z našich silných stránok, pretože ide o modlitby, ktoré sú

273

zakorenené hlboko v ľudských srdciach. Aj ľudia, ktorým je život Cirkvi vzdialený a nemajú veľké pochopenie pre vieru, sú vnútorne

Čo je to exorcizmus? ešte aj

Praktizuje

ho Cirkev

dnes?

Pri každom krste sa vykonáva takzvaný jednodu­ chý exorcizmus, teda modlitba, pri ktorej je krstená osoba vytrhnutá z moci Zlého a posilňova­

zasiahnutí týmito

ná k boju proti ,,mocnostiam a s i l á m " , nad ktorými

modlitbami. Treba len

Ježiš zvíťazil. Veľký exorcizmus je modlitba,

objasniť gestá, očistiť

ktorou sa pokrstený kresťan vymaní z vplyvu

tradíciu, aby sa stala

a moci Zlého. Túto duchovnú právomoc zveril Ježiš

aktuálnou pre život Cirkvi.

svojej

CIRKVI

a môže ju uplatňovať iba kňaz,

ktorého na to určil biskup. [1673] BENEDIKT

XVI.,

22. februára 2007

To, čo h o l l y w o o d s k e hororové filmy prezentujú ako - > E X O R C I Z M U S , v ä č š i n o u vôbec n e z o d p o v e d á Ježišovej pravde a pravde Cirkvi. 0 J e ž i š o v i sa na m n o h ý c h miestach p í š e , že v y h á ň a l zlých d u c h o v . Mal moc nad mocnosťami a silami zla a d o k á z a l od nich o s l o b o d z o v a ť ľudí. J e ž i š zveril -> A P O Š T O L O M „moc nad nečistými

duchmi, aby ich vyháňali

a uzdra-


ovali každý neduh a každú chorobu"

v

RELIKVIA

(Mt 1 0 , 1).

(z lat. relictum =

Ani Cirkev nerobí dnes nič i n é , kécl'sa poverený ^ K Ň A Z m o d l í e x o r c i z m u s nad č l o v e k o m , ktorý 0

to p o ž i a d a l . Predtým v š a k treba v y l ú č i ť m o ž n o s ť

psychického

o c h o r e n i a (tieto z á l e ž i t o s t i patria

do k o m p e t e n c i e p s y c h i a t r a ) . E x o r c i z m u s je verejná

zostatok): Relikvie sú telesné ostatky svätých, ako aj predmety, ktoré svätci používali počas svojho života.

a a u t o r i t a t í v n a p r o s b a Cirkvi v mene J e ž i š a K r i s t a , aby bola n i e k t o r á o s o b a (predmet) c h r á n e n á proti vplyvu z l é h o d u c h a a v y m a n e n á z j e h o m o c i . ->

90-91

274

Aká dôležitá je takzvaná

ľudová

nábožnosť?

Ľudová nábožnosť, ktorá sa prejavuje uctievaním R E L I K V I Í , účasťou na procesiách, pútiach a pobožnostiach, je dôležitou formou inkulturácie viery. Za správnu ju môžeme považovať len vtedy, pokiaľje v súlade s Cirkvou, vedie ku Kristovi a nesnaží sa ,,zaslúžiť si nebo" zbožnými skutkami bez ohľadu na Božiu milosť. [1674 - 1676]

275

Je dovolené

uctievať

relikvie?

Úctou k -> R E L I K V I Á M , ktorá patrí k prirodzeným ľudským potrebám, sa snažíme prejavovať rešpekt a úctu váženým osobnostiam. Ostatky svätých uctievame správnym spôsobom vtedy, keďtým chválime Božie pôsobenie v ľuďoch, ktorí žili v úplnej odovzdanosti Bohu. [1674]

276

Aký význam majú

púte?

Ten, kto sa vydáva na púť, ,,modlí sa" nohami a všetkými zmyslami zakusuje, že život je veľkým putovaním k Bohu. [1674] Už s t a r o z á k o n n í I z r a e l i t i sa v y d á v a l i na s v ä t ú púť do j e r u z a l e m s k é h o c h r á m u . Kresťania si osvojili tento z v y k . P r e d o v š e t k ý m v s t r e d o v e k u sa r o z š í r i l i pravidelné púte do s v ä t ý c h miest (najmä do Jeruzalema a k h r o b o m a p o š t o l o v do -> R Í M A a do S a n t i a g a de C o m p o s t e l a ) . Ľudia sa č a s t o v y d á v a l i

Mm,

Zaradoval som sa, keď mi

povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho." Naše nohy už stoja v tvojich bránach, Jeruzalem. Ž 122,

1 - 2


Božie cesty sú cestami, po ktorých

na púť na z n a m e n i e s v o j h o p o k á n i a . Žiaľ, č a s t o sa to n e o b i š l o bez m y l n e j m y š l i e n k y , že si t r e b a

kráčal on sám a po

udobriť Boha týraním v l a s t n é h o tela. Dnes púte

ktorých máme teraz

p r e ž í v a j ú s k u t o č n ú r e n e s a n c i u . Ľudia h ľ a d a j ú

kráčať spolu s ním aj my.

p o k o j a s i l u , ktoré v y ž a r u j ú z p o s v ä t n ý c h , m i l o s t i -

DIETRICH BONHOEFFER

p l n ý c h m i e s t . Už majú d o s ť s v o j i c h o s a m e l ý c h c i e s t , c h c ú v y s t ú p i ť zo v š e d n é h o z h o n u , s n a ž i a s a o s l o b o d i ť o d ž i v o t n ý c h z á ť a ž í a v y d a ť sa na c e s t u

Kríž nášho Pána

za B o h o m .

objíma celý svet; jeho krížová cesta vedie kontinentmi a storočia­

277

Čojepob

ožn os ť krížo vej ces ty?

mi. Na krížovej ceste nemôžeme byť iba

Prechádzať v rozjímaní a modlitbe š t r n á s t i m i

divákmi. Aj my sme jej

zastaveniami Ježišovej krížovej cesty je veľmi

aktérmi, a preto si

staré cvičenie z b o ž n o s t i .

musíme hľadať svoje miesto - kde sa na nej nachádzame?

C I R K E V odporúča túto

pobožnosť predovšetkým v Pôstnom období a vo Veľkom t ý ž d n i . [1674 - 1675]

BENEDIKT X V I . , 14. apríla 2006

99

Tvoj kríž

Nekonečná Múdrosť myslela od vekov na to, že ti dá tento tvoj kríž ako vzácny dar. Boh tento kríž videl svojím vševediacim pohľadom

1 . Ježiš je odsúdený na smrť.

2. Ježiš berie kríž na svoje plecia.

skôr, ako ti ho zoslal, skúmal ho svojou božskou múdrosťou a skúšal svojou nežnou spravodlivosťou, naplnenou jeho láskavým milosrden­ stvom. - >

3. Ježiš padá prvý raz pod krížom.

4. Ježiš sa stretáva so svojou matkou.

1

5. Šimon Cyrénsky pomáha Ježišovi niesť kríž.

6. Veronika podáva Ježišovi šatku.


- > Potom tento kríž odmeral vlastnými rukami, či nieje príliš 7. Ježiš padá druhý raz pod krížom.

. Ježiš stretáva plačúce ženy.

veľký, a poťažkal ho, či nieje príliš ťažký. Potom ho požehnal svojím svätým menom, pomazal svojou milosťou a naplnil svojou útechou. Potom znovu odvážil tvoju odvahu. Teraz ho teda dostávaš z neba ako dar

9. Ježiš padá tretí raz

10. Ježišovi zvliekajú šaty.

pod krížom.

od Pána Boha, ako dar jeho milosrdnej lásky. SV. F R A N T I Š E K S A L E S K Ý

Smrť nás v žiadnom prípade neroz-

1 1 . Ježiša pribíjajú

12. Ježiš na kríži zomiera.

na kríž.

deľuje. Veď všetci ideme

> 4

tou istou cestou a všetci

158

sa znovu stretneme

159

na tom istom mieste. SV. S I M E O N SOLÚNSKY (f 1 4 2 9 , teológ a mystik)

13. Ježiša skladajú z kríža.

278

Čo vyjadruje kresťanský

14. Ježiša pochovávajú.

pohreb?

Kresťanský pohreb je službou lásky, ktorú dané spoločenstvo preukazuje svojim mŕtvym. Má účasť na žiali pozostalých, zároveň si však uvedomuje posolstvo Veľkej noci. Veď zomierame v Kristovi, aby sme spolu s ním slávili zmŕtvychvstanie. [ 1 6 8 6 - 1690]

Í ^

^

-p-

^


Život v Kristovi 279 468

Prečo sme na svete, čo by sme mali robiť a ako nám pri tom pomáha Duch Svätý 162 Dôstojnosť človeka 162 Ľudské spoločenstvo 180 Cirkev 190 Desatoro 192 Milovať budeš Pána, svojho B o h a , celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou 194 Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého 202


Bezo mňa

< £ > PRVÁ Č A S Ť < ^

nemôžete nič

Prečo sme na svete, čo by sme mali robiť

urobiť.

a ako nám pri tom pomáha Duch Svätý

Jn 15, 5

279

neznepokojuje, / nech ťa nič neľaká,

Prečo potrebujeme

vieru a sviatosti

sme dobre a správne

Nech ťa nič

na to, aby

žili?

Keby sme sa spoliehali iba na vlastné sily, ďaleko

všetko sa pomíňa, /

by sme sa vo svojej snahe byť dobrí nedostali.

Boh sa nemení.

Vďaka viere poznávame, že sme Božie deti a že nám

Trpezlivosť/

Boh dáva s i l u . Túto silu, ktorú dostávame od Boha

dosiahne všetko.

ako dar, nazývame „milosť". Predovšetkým vo

Kto má Boha, / tomu nič nechýba: Boh sám stačí.

- > S V I A T O S T I A C H a v modlitbe nám Boh dáva milosť,

aby sme boli schopní konať dobro, ktoré chceme konať. [1691 -

1695]

SV. TERÉZIA Z AVILY

Pretože B o h pozná n a š u ú b o h o s ť , p r o s t r e d n í c t v o m svojho S y n a J e ž i š a Krista nás „vytrhol z moci A stvoril Boh

(1 Kol 1 , 1 3 ) . Dal nám m o ž n o s ť , aby sme začali

človeka na svoj

n a n o v o a s p o l u s ním kráčali po ceste l á s k y .

obraz, na Boží obraz ho stvoril.

tmy"

172-178

Gn 1 , 27

<Z> PRVÁ KAPITOLA < 5 >

Dôstojnosť človeka Tam, kde sa vytráca B o h , človek sa

280

0 čo kresťania

opierajú

dôstojnosť

človeka?

nestáva väčším. Naopak, prichádza o svoju božskú

Každý človek má nedotknuteľnú dôstojnosť od

dôstojnosť, z tváre sa mu

prvého okamihu svojej existencie v tele matky,

stráca božskýjas.

pretože Boh s ním počítal od večnosti, stvoril ho,

Napokon sa ukáže len ako produkt slepej evolúcie a ako taký môže byť použitý a zneužitý. Práve to potvrdila skúsenosť našej doby.

miloval ho, vykúpil ho, chce ho spasiť a priviesť do večnej blaženosti. [1699 -

1715]

Keby h o d n o t a človeka z á v i s e l a len od ú s p e c h o v a v ý k o n o v , ktoré j e d n o t l i v c i môžu d o s i a h n u ť , potom by n e j e s t v o v a l a úcta k s l a b ý m , c h o r ý m a b e z m o c ­

BENEDIKT X V I . , 1 5 . a u g u s t a 2005

n ý m . Kresťania sú na základe svojej v i e r y p r e s v e d ­ č e n í , že úcta k č l o v e k o v i v y c h á d z a v prvom rade zo v z ť a h u l á s k y , ktorý má k č l o v e k o v i B o h . Boh si váži každého človeka a miluje ho tak, a k o b y bol j e d i n ý m s t v o r e n í m na s v e t e . A pretože B o h venuje p o z o r n o s ť aj t o m u najnepatrnejšiemu č l o v e k o v i , má každý človek n e k o n e č n ú d ô s t o j n o s ť , ktorú o s t a t n í ľudia nesmú znižovať.

56-65


281

Prečo túžime po

šťastí?

boli šťastní. Kde však vyviera prameň našej nádeje? Spočíva v spoločenstve s Bohom ktorý žije v hĺbke duše každého človeka. BRAT ROGER SCHUTZ

j j

Šťastie nieje v nás

a nieje ani mimo nás. Šťastie spočíva jedine v Bohu. A pokiaľ sa nám podarilo nájsť Boha, potom je šťastie všade. B L A I S E PASCAL

Boh nám vložil do srdca takú nekonečnú túžbu po šťastí, že ju nedokáže uspokojiť nič iné, iba Boh sám. Šťastie a radosť, ktoré v tomto svete prežíva­ me, sú len náznakom večného šťastia. Túžba po večnom šťastí nás nabáda, aby sme milovali Boha nadovšetko. [1718 - 1 7 1 9 , 1725] + 1 - 3

282

Pozná Sväté písmo cestu ku

šťastiu?

Na ceste ku šťastiu nás vedie dôvera k Ježišovým slovám, ktorými vyjadril „osem blahoslavenstiev". [1716-1717] Evanjelium je p r í s ľ u b o m šťastia pre v š e t k ý c h ľudí, k t o r í chcú kráčať po B o ž í c h c e s t á c h . P r e d o v š e t k ý m v ô s m i c h b l a h o s l a v e n s t v á c h (Mt 5, 3 - 12) nám J e ž i š konkrétne p o v e d a l , že s k u t o č n é šťastie nájdeme, keď budeme n a s l e d o v a ť j e h o s p ô s o b ž i v o t a , hľadať o p r a v d i v ý pokoj a s č i s t ý m srdcom p r i s t u p o v a ť k sebe i k d r u h ý m ľuďom.


2

83

Ako znejú

blahoslavenstvá?

On sám je cesta, po ktorej sa vyplatí

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

vykročiť, je svetlo, ktoré sa vyplatí zapáliť,

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

je život, ktorý stojí

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

vyplatí milovať.

za to, aby sme ho žili, a je láska, ktorou sa

BL. MATKA TEREZA

Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. (Mt 5, 3 - 12)

284

Prečo sú blahoslavenstvá

dôležité?

Pre toho, kto túži po Božom kráľovstve, sú dôležité priority života, ktoré Ježiš vyjadril v ôsmich blahoslavenstvách. [1716 - 1717, 1725 - 1726] Už od čias A b r a h á m a dával Boh svojmu ľudu p r i s ľ ú b e ­

Jjf

nia. J e ž i š na ne n a d v i a z a l , rozšíril ich platnosť aj na

chce B o h , chcieť to vždy,

Božie kráľovstvo a v y t v o r i l z nich životný program. Podľa tohto programu aj sám žil: prijal c h u d o b u , aby sa podelil o našu c h u d o b u , raduje sa s radujúcimi a plače s plačúcimi (pórov. Rim 1 2 , 1 5 ) ; n e p o u ž í v a n á s i l i e , ale nastavuje aj druhé líce (A?ŕ5, 3 9 ) ; má z ľ u t o v a n i e , je tvorcom pokoja. Tak ukazuje b e z p e č n ú cestu do Božieho k r á ľ o v s t v a .

Chcieť všetko, čo

pri každej príležitosti a bezvýhradne, to je Božie kráľovstvo, ktoré je v tvojom vnútri. FRANCOIS FÉNELON


Človek j e taký veľký, že ho nič na svete nemôže uspokojiť. Spokojný je jedine vtedy, keď sa obráti k Bohu. Vytiahni rybu z vody - nebude môcť žiť. Rovnako je na tom aj človek bez Boha.

285

Čo je to večná

blaženosť?

Večná blaženosť je nazeranie na Boha vo večnom živote, v ktorom budeme mať plnú účasť na jeho blaženosti. [1720 - 1724,

1729]

V B o h u , Otcovi, S y n o v i a Duchu S v ä t o m , je ž i v o t , radosť a s p o l o č e n s t v o bez k o n c a . Byť tam prijatý znamená pre človeka nepredstaviteľné, neobmedzené

SV. JÁN M Á R I A VIANNEY

šťastie. Toto šťastie je však naprostým darom Božej m i l o s t i , lebo my ľudia ho nielenže nedokážeme

Budeme ho vidieť takého, akýje. 1 Jn 3, 2

pripraviť, ale nevieme ani pochopiť j e h o veľkosť. Boh si praje, aby sme sa pre svoje večné šťastie rozhodli už tu na zemi; aby sme si v pokoji vyvolili B o h a , aby sme ho nadovšetko milovali, aby sme konali dobro a zo všetkých s í l sa vyhýbali z l u .

-» 5 2 , 1 5 6 - 158

Byť slobodný znamená vlastniť seba samého. D O M I N I Q U E LACORDAIRE (1802 - 1 8 6 1 , známy dominikánsky kazateľ)

286

Čo je to sloboda

a prečo

existuje?

Sloboda je sila, ktorú nám dáva Boh, aby sme mohli konať úplne samostatne a sami za seba. Sloboda zahŕňa možnosť voliť medzi dobrom a zlom. Voľba zla je však zneužitím slobody.

Človek, ktorý sa dokonale odovzdáva do Božích rúk, nieje nijakou Božou bábkou, nieje nudnou a prispôsobenou

[ 1 7 3 0 - 1733,1743 -

1744]

Boh nás s t v o r i l ako s l o b o d n ý c h ľ u d í a praje si n a š u s l o b o d u , aby sme sa z h ĺ b k y srdca dokázali r o z h o d o ­ vať pre d o b r o , d o k o n c a pre to n a j v y š š i e „ D o b r o " ,

bytosťou; nestráca totiž

teda pre B o h a . Čím viac dobra k o n á m e , tým sme

svoju slobodu. Iba

slobodnejší.

-> 51

človek, ktorý sa úplne odovzdá Bohu, nájde pravú slobodu, veľkú a tvorivú slobodu dobra.

287

Nespočíva „sloboda" môže rozhodnúť

práve v tom, že sa človek

aj pre zlo?

Človek, ktorý sa obracia k Bohu, nebude menším,

Zlo je žiaduce iba zdanlivo, a pokiaľ sa človek

ale väčším, lebo skrze

rozhoduje pre zlo, prináša mu to len zdanlivú

Boha a spolu s ním

slobodu. Zlo neprináša šťastie, naopak, oberá

rastie, stáva sa väčším,

človeka o skutočné dobro; pripútava nás k ničot-

božským, stáva sa skutočne sebou samým.

nostiam a napokon ničí našu skutočnú slobodu. [ 1 7 3 0 - 1 7 3 3 , 1743 -

1744]

BENEDIKT X V I . , 8. decembra 2005

V i d n o to dobre na prípade z á v i s l o s t i . Človek v nej predáva svoju s l o b o d u za n i e č o , čo mu pripadá d o b r é . V s k u t o č n o s t i sa v š a k stáva z á v i s l ý m , a teda o t r o k o m . Človek je n a j s l o b o d n e j š í v t e d y , keď sa


H o k á ž e r o z h o d o v a ť pre t o , č o je s p r á v n e a d o b r é , i |<onať t o . Keď mu v t o m nebráni nijaká z á v i s l o s ť ,

Dobrý človek je slobodný, aj keby bol

nijaký n á t l a k , nijaký z v y k . R o z h o d n u t i e pre dobro

otrokom. Zlý človek je

ie vždy r o z h o d n u t í m pre B o ž i u v ô ľ u .

otrokom, aj keby bol

-» 5 1

kráľom.

288

Je človek zodpovedný

za všetko,

čo robí?

SV. AUGUSTÍN

Človek je zodpovedný za všetko, čo koná vedome a dobrovoľne. [1734 - 1 7 3 7 , 1745 - 1746]

77

Cesta k cieľu sa

začína v deň, keď

Nikoho nemožno brať na (plnú) zodpovednosť za niečo,

prevezmeš plnú

čo urobil z donútenia, zo strachu, z n e v e d o m o s t i , pod

zodpovednosť za svoje

vplyvom omamných látok alebo zo z l o z v y k u . Čím viac si

konanie.

človek uvedomuje dobro a učí sa ho konať, tým viac

DANTE A L I G H I E R I

sa vzďaľuje od otroctva hriechu (pórov. Rim 6 , 1 7 ; 1 Kor 7, 2 2 ) . Boh si praje, aby ľudia dosiahli takú

(1265 - 1 3 2 1 , filozof a významný taliansky básnik)

slobodu, ktorá im umožní prevziať zodpovednosť za seba, za svoje okolie a za celý svet. No aj t ý m , čo nie sú slobodní, Boh venuje svoju milosrdnú lásku. Každý deň im ponúka možnosť rásť ku s l o b o d e .

77

Mučeníci ranej

Cirkvi zomierali za svoju vieru v Boha, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi, a tým zomierali aj za slobodu svedomia a za

166

slobodu vyznávať vlastnú

167

vieru - za vieru, ktorú si nemôže vynucovať nijaký štát, ale ktorú si možno osvojiťjedine Božou milosťou a v slobode

289

Musíme rešpektovať

slobodnú

aj keď sa rozhoduje

pre zlo?

vôľu

človeka,

vlastného svedomia. Misionárska Cirkev, ktorá si dobre uvedomuje svoj

Skutočnosť, že sa človek môže slobodne rozhodovať, je základné právo jeho ľudskej dôstojnosti. Sloboda

záväzok ohlasovať radostnú zvesť všetkým

človeka môže byť obmedzená len vtedy, keď svojím

národom, sa musí

rozhodnutím obmedzuje slobodu druhých.

bezpodmienečne

[1738, 1740]

zasadzovať za slobodu vierovyznania.

S l o b o d a by n e b o l a s l o b o d o u , keby n e u m o ž ň o v a l a

BENEDIKT X V I . ,

r o z h o d n ú ť sa aj pre z l ú v e c . Keby sme n e r e š p e k t o ­

22. decembra 2005

vali s l o b o d u č l o v e k a , o b m e d z i l i by sme j e h o d ô s t o j n o s ť . J e d n o u z h l a v n ý c h úloh š t á t u je chrániť práva v š e t k ý c h o b č a n o v ( n á b o ž e n s k ú slobodu, slobodu zhromažďovania a združovania, s l o b o d u m y s l e n i a , s l o b o d n ý v ý b e r p o v o l a n i a atď.) v medziach s p o l o č n é h o dobra a spravodlivého verejného p o r i a d k u .


Nedostali ste ducha otroctva,

290

Ako nám Boh pomáha,

aby sme boli

slobodnými

ľuďmi?

aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste

Ježiš Kristus si praje, aby sme žili v pravej slobode.

Ducha adoptívneho

„Túto slobodu

synovstva, v ktorom

Preto nám dáva svojho Ducha Svätého, ktorý nás

voláme: „Abba, Otče!" Sám Duch spolu s naším

nám vydobyl

Kristus"

(Gal 5, 1 ) .

oslobodzuje a robí nás nezávislými od moci tohto

duchom dosvedčuje, že

sveta a posilňuje nás, aby sme dokázali žiť v láske

sme Božie deti.

a zodpovednosti. [1739 - 1 7 4 2 ,

Rim 8, 15 - 16

Čím viac h r e š í m e , t ý m v i a c m y s l í m e len na s e b a

1748]

a t ý m h o r š i e sa d o k á ž e m e s l o b o d n e rozvíjať. V s t a v e h r i e c h u sme t i e ž o v e ľ a menej s c h o p n í konať dobro a žiť v l á s k e . Duch S v ä t ý , ktorý bol v t l a č e n ý do n a š i c h s ŕ d c , nám n a p ĺ ň a srdce l á s k o u k B o h u a k ľuďom a p ô s o b e n í m m i l o s t i nás p r i v á d z a k d u c h o v n e j s l o b o d e , aby z n á s u r o b i l svojich s l o b o d n ý c h s p o l u p r a c o v n í k o v v Cirkvi i vo


svete. O t v á r a n á s pre Lásku, a tak nám dáva

yy

možnosť byť l e p š í m i n á s t r o j m i Božej Lásky.

ktorý je plný zdanlivých

V tomto svete,

slobôd, ničiacich životné

1 2 0 , 310 - 3 1 1

prostredie i človeka, chceme v sile Ducha

291

Ako človek dokáže rozlišovať, alebo

či koná

dobre

Svätého spoločne spoznávať skutočnú

zle?

slobodu, zakladať školy

Človek je schopný rozlišovať dobré konanie od zlého,

slobody, ukazovať svojím

lebo má rozum a svedomie, ktoré mu umožňujú mať

životom druhým ľuďom,

jasný úsudok. [1749 - 1754, 1757 -

že sme slobodní a aké je

1758]

to krásne byť skutočne

Na to, aby sme boli s c h o p n í Lepšie rozlišovať dobré konanie od z l é h o , máme k d i s p o z í c i i nasledujúce pravidlá: 1 . To, čo konám,

m u s í byť s a m o o s e b e

dobré; n e s t a č í iba dobrá v ô ľ a . B a n k o v á lúpež je v ž d y

slobodní v pravej slobode Božích detí. BENEDIKT X V I . , vigília Zoslania Ducha Svätého, 2006

zlým s k u t k o m , aj keď sa jej d o p ú š ť a m s tým najlep­ ším ú m y s l o m obdarovať c h u d o b n ý c h ľudí.

Svedomie je

2. Hoci je to, čo k o n á m , naozaj d o b r é , no mám pri

najskrytejšie jadro

tom zlý úmysel, je celé k o n a n i e zlé. K e ď o d p r e v a d í m

a svätyňa človeka, kde je

starú pani d o m o v a p o m ô ž e m jej až do b y t u , robím

sám s Bohom, ktorého

dobrú v e c . Ak to v š a k robím iba preto, aby s o m jej neskôr v y k r a d o l b y t , potom je celé moje k o n a n i e od základu zlé. 3 . O k o l n o s t i , za akých niekto k o n á ,

hlas sa ozýva v j eh o vnútri. 168 Druhý vatikánsky koncil, GS

môžu z n í ž i ť j e h o z o d p o v e d n o s ť , ale nemenia nič na dobrej alebo zlej p o v a h e k o n k r é t n e h o k o n a n i a . Udrieť v l a s t n ú matku je v ž d y zlé, aj keby predtým n e z a h r n o v a l a svoje dieťa l á s k o u .

-» 2 9 5 - 297

Ak chce človek dosiahnuť skutočné dobro, tak musí byť ochotný urobiť pre dobro

292

Môže človek urobiť niečo zlé, z čoho sa vykľuje niečo

nakoniec

dobré?

Nie, človek nesmie nikdy urobiť niečo zlé v očaká­ vaní, že to nakoniec prinesie niečo dobré. Niekedy nám však nezostáva nič iné, ako pripustiť menšie zlo, aby sa zabránilo väčšiemu zlu. [1755 - 1 7 5 6 , 1759 -

1761]

Účel n e s v ä t í p r o s t r i e d k y . Je n e s p r á v n e z n e u ž í v a ť embryá na v ý s k u m k m e ň o v ý c h b u n i e k , aj keby to malo medicíne priniesť ďalekosiahle ú s p e c h y . Je n e s p r á v n e chcieť „ p o m ô c ť ' obeti z n á s i l n e n i a tým, že jej p o n ú k n e m e p o t r a t p o č a t é h o dieťaťa. Mravné zlo n e m o ž n o o s p r a v e d l ň o v a ť p r í p a d n ý m d o b r o m , ktoré by z neho mohlo v z í s ť .

úplne všetko a musí byť ochotný pre dobro všetko vytrpieť. S 0 R E N KIERKEGAARD

169


Dobro jestvuje bez zla, ale zlo nejestvuje

293

Prečo nám Boh dal

vášne?

bez dobra.

Vášne jestvujú preto, aby nás silné emócie priťaho

SV. TOMÁŠ A K V I N S K Ý

vali k dobru a aby nás zlo odpudzovalo. [1762 - 1 7 6 6 , 1 7 7 1 -

Čnosť j e to,

1772]

Boh u t v o r i l človeka tak, že môže milovať a n e n á v i ­

čo vášnivo konáme pre

dieť, po niečom túžiť alebo niečím pohŕdať, byť

dobro. Neresťjeto, čoho

niečím priťahovaný a niečoho i n é h o sa báť, byť

sa vášnivo nedokážeme pustiť.

n a p l n e n ý r a d o s ť o u , s m ú t k o m alebo h n e v o m . Človek však v hĺbke svojho srdca miluje v ž d y dobro a n e n á v i ­

SV. AUGUSTÍN

Všetko, čo sa deje v rozpore so svedomím, je hriech. SV. TOMÁŠ A K V I S N K Ý

dí z l o , prípadne to, čo za dobro alebo zlo považuje.

294

Je človek hriešnikom,

ak v sebe pociťuje

silné

vášne? Nie, vášne môžu byť veľmi cenné. Vášne, ktoré boli pôvodne určené na účinné uskutočňovanie dobra, sa až nesprávnou orientáciou stávajú pomocníkmi zla. [1767 - 1770, 1773 -

1775]

V á š n e ako c i t o v é h n u t i a nie sú s a m y o s e b e ani d o b r é , ani z l é : s ú d o b r é , keď p r i s p i e v a j ú k d o b r é m u k o n a n i u ; v o p a č n o m p r í p a d e sú z l é . V á š n e , ktoré sú z a m e r a n é na d o b r o , sa s t á v a j ú čnosťami.

V takom


prípade sú p o s i l o u v ž i v o t e č l o v e k a , k t o r ý sa u s

i l u j e o l á s k u a s p r a v o d l i v o s ť . V á š n e , ktoré

človeka o b e r a j ú o s l o b o d u a z v á d z a j ú ho na z l é , s a

nazývajú

Nastal čas, aby sme konečne niečo urobili. No ten, kto sa odváži niečo vykonať,

neresti.

musí si byť vedomý, že zrejme vojde do dejín ako

295

Čo je to

zradca. Ak by však

svedomie?

nevykonal ten skutok,

Mravné svedomie, prítomné vo vnútri človeka, je úsudok rozumu, ktorý človeka pohýna robiť výlučne dobro a bezpodmienečne sa vyhýbať zlu. Jeho prostredníctvom človek poznáva mravnú hodnotu kon­

stane sa zradcom vlastného svedomia. CLAUS G R A F S C H E N K V O N STAUFFENBERG (1907 - 1944), krátko

krétneho skutku, ktorý sa chystá vykonať alebo ktorý

pred atentátom na Hitlera

už vykonal, a svedomie mu umožňuje niesť zaň

20. júla 1944, za ktorý bol

zodpovednosť. Ak múdry človek počúva svoje svedo­

neskôr popravený

mie, môže počuť hlas Boha, ktorý k nemu hovorí. [1776 -

1779] Keď sa pri zlyhaní

Svedomie sa z v y k n e p r i r o v n á v a ť k v n ú t o r n é m u h l a s u , v ktorom sa človeku zjavuje sám B o h . Je to B o h , ktorý sa dáva poznať vo s v e d o m í . Keď h o v o r í ­ me: „To n i e j e v s ú l a d e s mojím s v e d o m í m ! " , pre

proti hlasu svedomia cítime zodpovední, zahanbení či preľaknutí, znamená to, že je tu niekto, komu sa

kresťana to z n a m e n á : „To nemôžem urobiť pred

zodpovedáme, pred kým

tvárou svojho S t v o r i t e ľ a ! " Pre v e r n o s ť svojmu

sa hanbíme, koho sa

s v e d o m i u šli m n o h í ľudia do v ä z e n i a i na p o p r a v i s k o .

obávame pre jeho nároky...

-> 1 2 0 , 2 9 0 - 2 9 2 , 3 1 2 , 333

BL. JOHN HENRY NEWMAN

296

Môže byť niekto donútený proti jeho

k niečomu,

čo by bolo

svedomiu?

Nikto nesmie byť nútený konať proti vlastnému svedomiu, ani sa mu v medziach - ^ S P O L O Č N É H O DOBRA nesmie brániť konať v zhode s ním.

[ 1 7 8 0 - 1782,

1798]

Kto p o s t u p u j e proti s v e d o m i u nejakého č l o v e k a , kto ho i g n o r u j e alebo robí n a ň h o n á t l a k , porušuje dôstojnosť t o h t o č l o v e k a . To, čo robí človeka človekom s k u t o č n e d o s p e l ý m , je s c h o p n o s ť s a m o ­ statne rozlišovať dobro a zlo a s l o b o d n e sa r o z h o d o ­ vať. Platí to d o k o n c a aj v t e d y , keď sa j e h o r o z h o d ­ nutie ukáže ako n e s p r á v n e . Ak s v e d o m i e n e b o l o zle f o r m o v a n é , potom je náš v n ú t o r n ý h l a s v ž d y v s ú l a d e s t ý m , čo je v š e o b e c n e r o z u m n é , s p r a v o d l i ­ vé a pred B o h o m d o b r é .


Spôsobovať násilie na svedomí človeka znamená ťažko zraňovať jeho dôstojnosť, zasadzovať mu bolestivý úder. V istom zmysle je to

297

Možno formovať

vlastné

svedomie?

Svedomie, ktoré je vrodené každému človekovi, môže byť zle formované, a tak otupené. Preto sa musí formovať, aby sa stávalo čoraz citlivejším

horšie, ako ho zabiť.

nástrojom správneho konania. Správne a pravdivé

BL. JÁN X X I I I .

svedomie sa formuje výchovou, vnútorným prijíma­

(1881 - 1 9 6 3 ; p á p e ž ,

ním Božieho slova a učením Cirkvi.

ktorý otvoril Druhý vatikánsky

[1783 - 1 7 8 8 , 1 7 9 9 -

1800]

koncil)

Prvou formáciou s v e d o m i a je s e b a k r i t i k a . My ľudia máme totiž sklon p o s u d z o v a ť veci tak, aby sme mali y y

Všetko, čo súvisí

s morálkou, napokon logicky pochádza z teológie, v nijakom prípade zo základov sekularizmu. MAX HORKHEIMER (1895 - 1 9 7 3 , nemecký filozof

z t o h o p r o s p e c h . Ďalším f o r m o v a n í m s v e d o m i a je vplyv dobrého konania d r u h ý c h . S p r á v n e svedomie vedie človeka k s l o b o d e konať poznané d o b r o . Cirkev počas svojej dlhodobej existencie nazhromaždila s p r i s p e ­ ním Ducha S v ä t é h o a S v ä t é h o písma veľké m n o ž s t v o poznatkov o s p r á v n o m k o n a n í . Medzi úlohy Cirkvi patrí učiť ľudí a správne ich u s m e r ň o v a ť .

-» 3 4 4

a sociológ)

298

Je vinný pred Bohom ten, kto s dobrým svedomím

koná

zle?

Nie. Pokiaľčlovek dôkladne preskúmal seba samého a dospel k istému úsudku, je povinný za každých okolností konať podľa svojho svedomia, a to aj s rizi­ kom, že urobí niečo zlé. [1790 - 1794, 1801 -

1802]

Človeku n e m o ž n o pripisovať zlo, ktoré spáchal z nezavinenej n e v e d o m o s t i , aj keď objektívne zostáva z l o m . Je preto n e v y h n u t n é usilovať sa o očistenie Neboj sa, že sa tvoj život jedného dňa skončí! Väčšmi sa boj toho, že premárniš príležitosť, aby si ho vôbec začal správne žiť.

mravného s v e d o m i a od j e h o omylov. V z h ľ a d o m na to, že človek m u s í počúvať hlas svojho s v e d o m i a , je p o v i n n ý svoje svedomie neustále formovať. Treba si tiež uvedomiť, že ľudia, údajne podľa svojho s v e d o ­ mia, dokázali vraždiť, mučiť a podvádzať.

BL. JOHN H EN RY NEWMAN

299

Čo znamená

slovo

„čnosť?

Čnosť je vnútorný postoj, pozitívny návyk, trvalá a pevná dispozícia konať dobro. [ 1 8 0 3 , 1833] „l/y teda buďte dokonalí,

ako je dokonalý

váš nebeský

Otec" (Mt 5, 4 8 ) . To z n a m e n á , že na ceste k B o h u musíme v n ú t o r n e rásť. Z v l a s t n ý c h s í l môžeme urobiť


Správne žiť nieje

nanajvýš prvý krok. Boh svojou milosťou podnecuje ľudské čnosti a okrem nich nám dáva t a k z v a n é božské čnosti ( -> 3 0 5 ) . S ich p o m o c o u bezpečne smerujeme Božiemu s v e t l u .

nič iné, ako milovať Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.

-> 2 9 3 - 2 9 4

Človek venuje Bohu celú lásku (vďaka miernosti),

300

Prečo musíme na sebe

ktorou nedokáže otriasť

pracovať?

nijaké nešťastie (čo je

Na sebe musíme pracovať preto, aby sme mohli konať dobro v slobode, s radosťou a ľahkosťou. V tom nám v prvom rade pomáha pevná viera v Boha

vlastné mravnej sile), ktorá poslúcha iba jeho (to je spravodlivosť) a ktorá je bdelá pri

a to, že s Božou pomocou v sebe upevňujeme zdravé

rozoznávaní vecí, aby sa

postoje, nepoddávame sa neusporiadaným vášňam

do nej nevkradli klam

a svoj rozum i vôľu zameriavame vždy a jednoznačne

a lesť (a to je rozváž­

na dobro. [1804 - 1 8 0 5 , 1810 - 1 8 1 1 , 1834,

1839]

nosť). SV. AUGUSTÍN

; h l a v n ý m ľ u d s k ý m č n o s t i a m patrí r o z v á ž n o s ť (lat. prudentia),

s p r a v o d l i v o s ť (lat. iustitia),

(iat. f o rtit u d o) a miernosť (lat.

mravná sila

temperantia).

Nazývajú sa tiež „ z á k l a d n é , kardinálne č n o s t i " (z lat. cardinalis

= hlavný).

Rozvážnosť má dve oči: jedno, ktoré hľadí dopredu na to, čo treba vykonať, a druhé, ktoré hľadí

301

Ako možno dosiahnuť

rozvážnosť?

dozadu na to, čo sme vykonali.

Človek je rozvážny, ak sa naučí rozlišovať podstatné od nepodstatného, stanovovať si správne ciele a voliť

SV. IGNÁC Z LOYOLY

si tie najlepšie prostriedky na ich dosiahnutie. [1806,1835]

Spravodlivosť bez

Čnosť r o z v á ž n o s t i usmerňuje v š e t k y o s t a t n é č n o s t i . Rozvážnosť (rozumnosť, prezieravosť) je s c h o p n o s ť v každej situácii rozoznať, čo je pravé d o b r o , a zvoliť

milosrdenstva je neláskavá, milosrden­ stvo bez spravodlivosti je potupujúce.

si primerané p r o s t ri ed k y na j e h o u s k u t o č n e n i e . Kto chce žiť dobrý ž i v o t , m u s í vedieť, čo je „dobro",

FRIEDRICH VON BODELSCHWINGH

a poznať j e h o h o d n o t u , tak ako o b c h o d n í k v evanjeliu:

(1831 - 1910, evanjelický

„Keďnájde

teológ a zakladateľ sanatórií

o kúpi ju"

veľmi cennú periu, ide, predá všetko, čo má, (Mt 1 3 , 4 6 ) . I b a rozvážny človek dokáže

uplatňovať s p r a v o d l i v o s ť , mravnú silu ( sta to čn o sť) a miernosť (striedmosť) pri k o n a n í d o b r a .

302

Ako sa má konať

spravodlivo?

Človek koná spravodlivo, ak neustále dbá o to, aby dá­ val Bohu i druhým to, čo im patrí. Spravodlivosť voči Bohu sa nazýva ,,čnosť zbožnosti". [1807 -

1836]

Bethel)

172 173


HLásaj slovo, naliehaj vhod 1 nevhod. 2 Tim 4, 2

Z á s a d a s p r a v o d l i v o s t i z n i e : „ K a ž d é m u , čo mu p a t r í / ' P o s t i h n u t é dieťa potrebuje i n ú p o d p o r u ako veľmi n a d a n é dieťa, aby obe dostali t o , čo p o t r e b u j ú . S p r a v o d l i v o s ť sa usiluje o t o , aby každý človek dostal to, čo mu prináleží. Aj vo vzťahu k Bohu sa musíme sprá­ vať s p r a v o d l i v o a preukazovať mu svoju lásku a úctu.

Pre statočného človeka sú šťastie a nešťastie ako jeho

303

Čo znamená

mať mravnú

silu?

pravá a ľavá ruka - poslúži si oboma. SV. KATARÍNA S I E N S K Á

Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne. Tit 2, 11 - 12

Kto má mravnú silu, vytrvalo sa zasadzuje o pozna­ né dobro. Je dokonca schopný obetovať svoj život za spravodlivú vec. [1808, 1837] -»295

304

Prečo je miernosť jednou

z čností?

Miernosť zmierňuje príťažlivosť zmyslových rozkoší, zabezpečuje nadvládu vôle nad pudmi a dáva rovnová­ hu pri používaní stvorených dobier. [ 1 8 0 9 , 1 8 3 8 ] Kto n e p o z n á m i e r n o s ť , n e c h á v a sa ovládať v á š ň a m i ; s v o j o u n á r u ž i v o s ť o u zraňuje d r u h ý c h a š k o d í sám s e b e . V -> N O V O M Z Á K O N E sa miernosť n a z ý v a aj „ u m i e r n e n o s ť o u " alebo „ t r i e z v o s ť o u " .

Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. 1 Jn 4, 16b

305

Čo sú to božské

čnosti?

A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska. 1 Kor

13,13

Božské (teologálne) čnosti sú viera, nádej a láska. Nazývajú sa „božskými", pretože majú svoj pôvod v Bohu, vzťahujú sa bezprostredne na Boha a nám ľudom pomáhajú žiť v dôvernom vzťahu s Bohom. [ 1 8 1 2 - 1813,1840]

306

Prečo sú viera, nádej a láska

čnosťami?

Viera, nádej a láska sú hybné sily mravného konania kresťana, ktoré nám daroval Boh a ktoré človek s pomocou Božej milosti môže rozvíjať, aby dosiahol „život v hojnosti" (pórov. Jn 1 0 , 1 0 ) . [1812-1813, 1840-1841]


174 175

Kto hovorí:

307

Čo je

„Poznám ho,"

viera?

a nezachováva jeho

Viera je božská čnosť, ktorou prijímame Boha

prikázania, je Luhár

a všetko, čo nám zjavil, a vytvárame si k nemu

a niet v ňom pravdy.

osobné puto. [1814 - 1 8 1 6 , 1 8 4 2 ]

1 Jn 2 , 4

Viera je B o h o m s t v o r e n á cesta k p r a v d e . Pretože Ježiš je „cesta, pravda a život (Jn 1 4 , 6 ) , nemôže byť

Každého, kto

ani viera iba n á z o r o m či v i e r o u v n i e č o . Viera má

mňa vyzná pred

jasný o b s a h , ktorý Cirkev v y z n á v a v -> K R É D E

ľuďmi, aj ja vyznám pred

(= v y z n a n i e v i e r y ) . Kto prijíma dar v i e r y , kto chce

svojím Otcom, kto ryje na

veriť, v y z n á v a t ú t o v i e r u , ktorú Cirkev verne stráži

nebesiach.

a ktorá prechádza s t á r o č i a m i a rôznymi k u l t ú r a m i .

M t l O , 32

Vo viere ide o d ô v e r n ý vzťah k B o h u s ú č a s n e rozumom i s r d c o m . Viera je t o t i ž „činná skrze

lásku"

(Gal 5, 6 ) . To, že niekto s k u t o č n e v e r í v B o h a , ktorý je l á s k a , n e v y p l ý v a z j e h o p r e h l á s e n i a , ale z j e h o života v l á s k e .


7 7

Dúfať znamená

veriť v dobrodružstvo Lásky, dôverovať Ľuďom, mať odvahu skočiť do neznáma a úplne sa odovzdať Bohu. SV. AUGUSTÍN

Tvoje miesto v nebi bude vyzerať tak, akoby bolo vytvorené len

308

Čo je

nádej?

Nádej je božská čnosť, ktorou vytrvalo túžime po večnom živote ako po svojom šťastí. Tu na zemi sme preto, aby sme chválili Boha a slúžili mu. V tom spočíva naše skutočné šťastie: hľadať svoje naplnenie v Bohu. Náš konečný domov je v Bohu. [1817 - 1 8 2 1 , 1 8 4 3 ] Nádej je dôvera v to, čo nám Boh sľúbil v s t v o r e n í , prostredníctvom prorokov a predovšetkým v J e ž i š o v i

a len pre teba, a to preto,

K r i s t o v i , hoci to ešte nemôžeme vidieť na v l a s t n é oči.

že ty si bol stvorený

Opierame sa pritom o pomoc Ducha S v ä t é h o .

1- 3

preň. C. S . LEWIS

Láska je úžasná čnosť. Je zároveň prostriedkom i účelom, pohybom i cieľom, cestou, ktorá vedie k sebe samej. Čo teda treba urobiť, aby sme milovali? Nejestvuje na to nijaké zvláštne

309

Čo je

láska?

Láska je božská čnosť, pomocou ktorej sa dokážeme odovzdávať Bohu, pretože on si nás zamiloval ako prvý, aby sme sa s ním zjednotili a aby sme kvôli Bohu prijímali druhých tak bezvýhradne a srdečne, ako prijímame seba samých. [1822 - 1829, 1844] J e ž i š svojich u č e n í k o v v y z ý v a : „Milujte sa ako som ja miloval

navzájom,

vás" (pórov. Jn 1 5 , 1 2 ) . J e ž i š

kladie l á s k u , bez ktorej n e m ô ž e m e nič urobiť,

umenie, stačí iba

nad v š e t k y z á k o n y . S v . A u g u s t í n s p r á v n e h o v o r í :

jednoducho milovať.

„Miluj, a rob, čo chceš." N i e j e to v š a k v ô b e c

Tak ako sa učíme hrať na

j e d n o d u c h é , ako sa na prvý p o h ľ a d z d á . Láska je

flaute tým, že na nej hráme, alebo ako sa učíme tancovať tým,

najväčšia e n e r g i a , ktorá nás n a p ĺ ň a B o ž í m ž i v o t o m a oživuje v š e t k y č n o s t i .

že sa dáme do tanca. SV. FRANTIŠEK SALESKÝ

77

Tým, ktorí milujú

Boha, sa všetko premení na dobré, a Boh im priráta k dobru aj ich omyly a chyby. SV. AUGUSTÍN

310

Čo je to sedem darov Ducha

Svätého?

Dary Ducha Svätého sú trvalé dispozície, ktoré človeku umožňujú ochotne nasledovať Božie vnuknutia. Je ich sedem: múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť a bázeň voči Bohu. Týmito darmi Duch Svätý obdarúva kresťanov a dáva im tak možnosť stať sa zvláštnymi Božími nástrojmi na tomto svete. [1830 - 1 8 3 1 , 1845] Takto o tom píše sv. Pavol: „Jeden slovo múdrosti, poznania,

dostáva skrze Ducha

iný podľa toho istého Ducha slovo

iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom

Duchu dar uzdravovať,

iný schopnosť robiť zázraky,


iný prorokovať,

iný rozlišovať duchov, iný dar

jazykov a iný vysvetľovať jazyky" .>

rozličných

Veru, veru, hovorím vám:

(1 Kor 1 2 , 8 - 1 0 ) .

Aj ten, kto verí vo mňa,

113-120

bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať

311

Čo je ovocie Ducha

ešte väčšie, Lebo ja idem

Svätého?

k Otcovi.

OVOCÍM D U C H A SVÄTÉHO je „láska,

trpezlivosť, vľúdnosť,

čistota"

zhovievavosť, vernosť,

dobrota,

skromnosť,

radosť,

pokoj,

Jn 14, 12

láskavosť, zdržanlivosť,

(Gal S , 22 - 23). [1832]

™ ™

Čerpajte svoju silu

jednoducho zo svojej Podľa -> O V O C I A D U C H A S V Ä T É H O môže s v e t p o z o r o v a ť ,

čo sa stane s č l o v e k o m , ktorý sa b e z v ý h r a d n e

radosti z Ježiša. Buďte šťastní a plní pokoja.

odovzdá B o h u , nechá sa ním viesť a formovať. Ovocie

Prijmite všetko, čo vám

Ducha S v ä t é h o ukazuje, že B o h zohráva v živote

dáva. A dávajte, čokoľvek

kresťana naozaj dôležitú ú l o h u .

od vás berie, a to

-» 1 2 0 , 2 9 5 - 297

s veľkým úsmevom. BL. MATKA TEREZA svojim

312

Ako človek vie, že

zhrešil?

spolupracovníkom

To, že sa človek dopustil hriechu, vie podľa hlasu svojho svedomia, ktoré ho obviňuje a pohýna k tomu, aby svoje previnenie vyznal pred Bohom. [1797, 1848]

2 2 9 , 2 9 5 - 298

"

nemáme hriech,

176

klameme sami seba a nie je v nás pravda.

313

Prečo sa musí hriešnik ho o

obrátiť na Boha a prosiť

Unl,8

odpustenie?

Každý hriech ničí, zatemňuje alebo popiera dobro. Boh je však absolútne dobrý a je pôvodca všetkého dobra. Preto je každý hriech namierený (aj) proti Bohu a človek musí dať opäť do poriadku svoj vzťah s n í m . [1847] -> 224 - 239

Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. 1 Jn 1 , 9

314

Odkiaľ

vieme, že Boh je

milosrdný?

Boh sa na mnohých miestach Svätého písma prejavu­ je ako milosrdný, predovšetkým v podobenstve o milosrdnom otcovi (pórov. Lk 1 5 ) , ktorý sa ponáhľa v ústrety stratenému synovi a bezvýhradne ho prijíma, aby mu z radosti z jeho návratu pripravil hostinu a oslávil zmierenie s ním. [ 1 8 4 6 , 1870] Už v - > S T A R O M Z Á K O N E h o v o r í B o h ú s t a m i p r o r o k a

Ezechiela: „Nemám záľubu v tom, aby zomrel

H

Ak hovoríme, že

Nikdy nepochybuj o Božom milosrdenstve! SV. BENEDIKT Z NURSIE

177 _


f

Mnohí hovoria:

bezbožný,

„Napáchal som priveľa

a žil"

zlého, Boh mi nemôže

strateným

odpustiť/' To je obrovské rúhanie. Znamenalo by to, že človek chce obmedzovať Božie

ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej

(Ez 3 3 , 1 1 ) . J e ž i š bol p o s l a n ý „k z domu Izraela"

„lekára nepotrebujú

zdraví,

(M115,

cesty

ovciam

24) a v i e , že

ale chorí"

(Mt 9, 1 2 ) .

Preto j e d á v a s m ý t n i k m i a h r i e š n i k m i a na konci svojho p o z e m s k é h o života prijíma utrpenie a smrť

milosrdenstvo. Lenže

ako prejav Božej milosrdnej l á s k y : „Toto je moja krv

ono nemá žiadne medze,

novej zmluvy,

je bezhraničné. Nič

odpustenie

ktorá sa vylieva za všetkých

hriechov"

(Mt 2 6 , 2 8 ) .

na

-» 227, 524

nezraňuje Boha viac ako pochybnosti o jeho milosrdenstve. SV. JAN M A R I A VIANNEY

Keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. 1 Jn 3, 20

Okrem Božieho milosrdenstva nejestvuje pre človeka nijaký iný zdroj nádeje. B L . JÁN PAVOL I I .

Iba ten, kto vážne premýšľal nad tým, aký ťažký j e kríž, môže pochopiť, aký ťažký je

315

Čo je to

hriech?

hriech. SV. ANZELM Z CANTERBURY

Hriech je slovo, skutok alebo úmysel, ktorým sa človek vedome a dobrovoľne prehrešuje proti správnemu poriadku vecí, ktorý ustanovila Božia láska. [1849 - 1 8 5 1 , 1 8 7 1 -

1872]

Hrešiť z n a m e n á niečo horšie ako iba porušiť nejaké ľudské u s t a n o v e n i a . Hriech sa v e d o m e a d o b r o v o ľ n e obracia proti Božej láske a i g n o r u j e j u . Hriech je teda vo svojej p o d s t a t e „ s e b a l á s k o u v y s t u p ň o v a n o u až po o p o v r h n u t i e B o h o m " (sv. A u g u s t í n ) , takže t e n , kto h r e š í , v krajnom prípade h o v o r í : „Chcem byť ako Boh"

(pórov. Gn 3 , 5 ) . Tak ako ma hriech zaťažuje


v

i o u , zraňuje ma a ničí svojimi d ô s l e d k a m i , tak

narušuje moje vzťahy k ľuďom aj k s v e t u . I b a očami v

Práve som vyrobil

n

otravuje a p o š k o d z u j e aj moje o k o l i e , pretože j

e r

y a v Božej p r í t o m n o s t i m o ž n o s p o z n a ť z á v a ž ­

nosť h r i e c h u .

6 7 , 2 2 4 - 239

drahocenný popol: spálil som nedopatrením päťstofrankovú bankovku. Nieje to však zďaleka také hrozné, ako keby som spáchal jediný všedný hriech.

316

Ako možno rozoznať smrteľný hriech od všedného SV. JÁN M Á R I A VIANNEY

hriechu? Smrteľný hriech ničí v srdci človeka božskú silu lásky. Bez nej však človek nemôže dosiahnuť večnú blaženosť. Práve preto sa nazýva smrteľným hriechom. Smrteľný hriech ničí vzťah s Bohom, zatiaľ čo všedný hriech tento vzťah iba narušuje. [1852 - 1 8 6 1 , 1874]

Keby v Cirkvi nejestvovalo odpustenie hriechov, potom by nejestvovala ani nádej na večný život a večnú spásu. Ďakujme Bohu za

Smrteľný hriech oddeľuje človeka od B o h a , zbavuje ho

to, že dal svojej Cirkvi taký veľký dar.

posväcujúcej milosti. K takému hriechu dochádza v prípade, že sa týka závažnej v e c i , a stavia sa teda

SV. AUGUSTÍN

proti životu alebo proti Bohu (napr. v r a ž d a , r ú h a n i e , manželská nevera a p o d . ) , a že sa ho človek dopúšťa celkom d o b r o v o ľ n e a pri plnom v e d o m í z á v a ž n o s t i

Čnosti rovnako ako neresti sú v našej moci.

178

previnenia, pretože jeho svedomie v i e , že ide o smrteľ­

Pretože tam, kde je

179

ný hriech. Všedné hriechy sa vzťahujú na menej

v našej moci urobiť

závažné veci alebo neboli s p á c h a n é pri plnom p o z n a n í

nejaký skutok, tam je aj

ich následkov, prípadne nie celkom d o b r o v o ľ n e . Takéto

možnosť upustiť od

hriechy narúšajú vzťah k B o h u , ale celkom ho neničia.

neho, takže tam, kde jestvuje „nie", tam rovnako jestvuje aj

317

Ako sa možno zbaviť následkov hriechu

a znovu sa vrátiť k

smrteľného

„áno". ARISTOTELES

Bohu?

(382 - 322 pr. Kr., popri

Na to, aby sa kresťan katolík mohol po spáchaní smr­ teľného hriechu zmieriť s Bohom, je nevyhnutné, aby prijal sviatosť zmierenia. [1856]

318

Čo sú to

-> 2 2 4 - 239

neresti?

Neresti sú opakom čností, sú to teda zlé návyky, ktoré otupujú a zatemňujú svedomie, otvárajú človeka pre zlo a zvádzajú ho na hriech. [1865 -

1867]

Neresti môžu byť spojené so s i e d m i m i

hlavnými

hriechmi, k t o r ý m i s ú : p ý c h a , l a k o m s t v o , z á v i s ť , hnev, s m i l s t v o , o b ž e r s t v o a lenivosť.

Platónovi najväčší antický filozof)


319

Sme zodpovední

za hriechy

druhých

ľudí?

Nie, za hriechy druhých ľudí nie sme zodpovední. Zodpovedáme však za hriechy druhých, pokiaľ pri nich vlastnou vinou spolupracujeme, a to bud'tým, že by sme sa na hriechu druhého človeka priamo podieľali, alebo by sme druhého povzbudzovali ku spáchaniu hriechu, prípadne ho včas nevarovali. [1868]

320

Čo sú štruktúry

hriechu?

0 štruktúrach hriechu môžeme hovoriť len v prene­ senom význame. Hriech sa vždy spája s konkrétnou osobou, ktorá vedome a dobrovoľne súhlasí so zlom. [1869] Jestvujú však spoločenské štruktúry a zriadenia, ktoré o d p o r u j ú B o ž i e m u z á k o n u a sú v ý r a z o m a d ô s l e d k o m o s o b n ý c h h r i e c h o v . V t o m t o prípade hovoríme o „štruktúrach hriechu".

Najväčší dar, ktorý môže človek dostať

<£> DRUHÁ KAPITOLA < 5 >

z nebies, je, že dokáže

Ľudské spoločenstvo

dobre žiť s tými, ktorými je obklopený. BL. EGÍD Z A S S I S I

321

Môže byť kresťan výhradným

individualistom?

(? - 1262, jeden z najbližších druhov sv. Františka)

Kresťan nemôže byť nikdy výhradným individualis­ tom, pretože človek je od prirodzenosti spoločenská bytosť. [1877 - 1880, 1890 - 1891] Každý človek má matku a o t c a , prijíma p o m o c od i n ý c h a aj sám je p o v i n n ý pomáhať d r u h ý m a rozvíjať


svoje t a l e n t y na úžitok v š e t k ý c h . Človek je „ o b r a ­ z o m " B o h a a ten vo svojom v n ú t o r n o m živote n i e j e samotár, je t r i n i t á r n y , j e h o v n ú t o r n ý ž i v o t t v o r í vzájomná láska a d i a l ó g . N a p o k o n láska je z á k l a d ­

Keďsa už nebojíš sám padnúť, prečo si nárokuješ sám vstať? Pozri, dvaja dokážu spolu viac ako jeden.

ným p r i k á z a n í m pre v š e t k ý c h k r e s ť a n o v ; vďaka láske sme navzájom h l b o k o s p o j e n í a sme v p o d s t a t e o d k á z a n í jeden na d r u h é h o : „Milovať budeš blížneho ako seba samého"

SV. JÁN Z KRÍŽA

svojho

(Mt 22, 3 9 ) .

™ J F

Každý z nás je

plodom Božej myšlienky.

322

Čo je dôležitejšie

- spoločnosť

alebo

jednotlivec?

Pred Bohom stojí každý človek predovšetkým ako

Každého si Boh prial, každého si zamiloval, každého Boh potrebuje.

samostatná osoba, až potom ako člen spoločnosti.

BENEDIKT X V I . pri uvedení

[1881,

do pápežského úradu

1892]

S p o l o č n o s ť nemôže byť nikdy dôležitejšia ako j e d n o t l i v e c . Človek ako o s o b a nesmie byť nikdy z n e u ž í v a n ý ako obyčajný p r o s t r i e d o k na d o s i a h n u t i e s p o l o č n é h o c i e ľ a . Napriek t o m u sú v š a k s p o l o č e n s k é i n š t i t ú c i e ako š t á t a rodina pre k a ž d é h o p o t r e b n é ;

Ako sa môže jednotlivec

zaradiť do

aby sa mohol slobodne

rozvíjať?

spoločenského života

spoločnosti,

Jednotlivec sa môže v spoločnosti slobodne rozvíjať vtedy, keďsa spoločnosť riadi princípom subsidiarity (výpomoci). [1883 - 1 8 8 5 ,

Učenie Cirkvi vzťahujúce sa na usporiadanie

zodpovedajú t o t i ž p r i r o d z e n o s t i č l o v e k a .

323

SOCIÁLNA • NÁUKA C I R K V I / SOCIÁLNE PRINCÍPY:

a dosiahnutie

180

individuálnej a sociálnej

181

spravodlivosti. Jej štyri zásadné princípy s ú : ľudská osoba, spoločné dobro, solidarita a subsidiarita.

1894]

Princíp s u b s i d i a r i t y , ktorý v y p r a c o v a l a -> S O C I Á L N A N Á U K A C I R K V I , h o v o r í : To, čo môže j e d n o t l i v e c vykonať pre seba v l a s t n ý m i s i l a m i , mu nesmie nadriadená i n š t a n c i a upierať. Podľa z á s a d y s u b s i d i a r i t y t o t i ž n a d r i a d e n á s p o l o č n o s ť nesmie preberať ú l o h y , ktoré prináležia

podriadenej

s p o l o č n o s t i , ani nemá z a s a h o v a ť do jej k o m p e t e n ­ cie, ale skôr p o m á h a ť v prípade potreby. Je tu skôr na to, aby z a s a h o v a l a t a m , kde sú ú l o h y nad sily j e d n o t l i v c a alebo menšej i n š t i t ú c i e .

324

0 ktoré princípy

sa opiera

spoločnosť?

Každá spoločnosť sa opiera o hierarchiu hodnôt, ktorá je založená na spravodlivosti a láske. [ 1 8 8 6 - 18 89 , 1 8 9 5 -

1896]

Dnešná spravodlivosťje včerajšia láska; dnešná láska je zajtrajšia spravodlivosť. BL. ÉTIENNE-MICHEL GILLET (1758 - 1792, kňaz, mučeník Francúzskej revolúcie)


Cirkev si veľmi váži demokraciu ako systém, ktorý zabezpečuje občanom účasť na politických rozhodnu­ tiach a podriadeným

Nijaká spoločnosť sa nemôže nadlho udržať, ak sa vo svojej podstate jasne neorientuje na hodnoty, ktoré sa priamo odzrkadľujú v spravodlivom u s p o r i a d a n í vzťahov a v aktívnom presadzovaní spravodlivosti. Preto sa človek nikdy nemôže staťiba nástrojom spoločenského

zaručuje možnosť voliť

konania. Každá spoločnosť sa potrebuje neustále

a kontrolovať svoje vlády

odvracať od nepravodlivosti. Najväčším sociálnym

a v prípade nevyhnut­

prikázaním je láska. Láska si váži druhého a umožňuje

nosti ich pokojnou

návrat t ý c h , ktorí sa dostali na scestie.

-» 4 4 9

cestou vymeniť. BL. JÁN PAVOL I I . , Centesimus annus

325

O čo sa v spoločnosti

opiera

autorita?

Každá ľudská spoločnosť potrebuje právoplatnú Nejestvuje

autoritu, ktorá by zabezpečovala poriadok a pri­

spoločenstvo bez

spievala by k uskutočňovaniu spoločného dobra.

poslednej inštancie.

Taká autorita má svoj základ v ľudskej prirodzenos­

ARISTOTELES

ti, a preto patrí k Bohom stanovenému poriadku. [1897 - 1 9 0 2 , 1918 - 1 9 1 9 ,

SPOLOČNE DOBRO:

1922]

A u t o r i t a v s p o l o č n o s t i samozrejme nesmie nikdy v y c h á d z a ť z o p o v á ž l i v o s t i alebo a r o g a n c i e , ale m u s í

Spoločné dobro je dobro

byť o p r á v n e n á a po právnej s t r á n k e l e g i t í m n a .

pre všetkých. Obsahuje

To, kto bude v l á d n u ť a aké z r i a d e n i e sa prijme ako

„súhrn podmienok

p r i m e r a n é , sa p r e n e c h á v a v o ľ b e o b č a n o v p r í s l u š n é ­

spoločenského života, ktoré tak spoločenstvám,

ho š t á t u . Cirkev v š a k n i e j e v i a z a n á na určité z r i a d e n i e , iba z d ô r a z ň u j e , že z r i a d e n i e sa nesmie

ako aj jednotlivým členom umožňujú plnšie

stavať proti-> S P O L O Č N É M U D O B R U .

a ľahšie dosiahnuť vlastnú dokonalosť' (GS, 2 6 ) .

326

Kedy sa autorita

vykonáva

oprávnene?

Autorita sa oprávnene vykonáva len vtedy, ak sa usiluje o - ^ S P O L O Č N É DOBRO a ak na jeho dosiahnu­ Boha treba viac poslúchať

tie používa primerané prostriedky. [1903 - 1904,

1921]

ako ľudí. Sk 5, 29

Politické zriadenie sa má určovať na základe s l o b o d n é h o r o z h o d n u t i a o b č a n o v a má rešpektovať princíp p r á v n e h o š t á t u , v ktorom v l á d n e z á k o n , a nie ľudská s v o j v ô ľ a . Občania v štáte musia mať z á r u k u , že žijú v „právnom š t á t e " , v ktorom platia pre v š e t k ý c h rovnaké z á v ä z n é p r a v i d l á . Nikto sa n e m u s í riadiť s v o j v o ľ n ý m i a n e s p r a v o d l i v ý m i z á k o n m i alebo z á k o n m i , ktoré sú v rozpore s p r i r o d z e n ý m mravným p o r i a d k o m . V t á k o m prípade majú ľudia právo, d o k o n c a p o v i n n o s ť postaviť sa na odpor.


So všetkými sa má

327

Ako sa môže rozvíjaťspolqčné

dobro?

zaobchádzať spravodlivo

• SPOLOČNÉ DOBRO je súhrn podmienok spoločen­

ského života, ktoré zabezpečujú rešpektovanie základných práv človeka a skupín ľudí, aby sa ľudia mohli duševne aj duchovne slobodne rozvíjať. Spoločné dobro teda znamená, že ľudia môžu žiť slobode, v mieri a v sociálnej istote. V čase globalizácie sa spoločné dobro musí vzťahovať na celý svet a musí zohľadňovať práva a povinnosti celého ľudstva. [1907 - 1912, 1925, 1927] f

• S P O L O Č N É D O B R O najlepšie p o d p o r u j e m e , ked'sa do

Druhý vatikánsky koncil, DH, 7

Poriadok vecí má byť podriadený poriadku osôb, a nie naopak. Druhý vatikánsky koncil, GS, 26

77

Nikto nemôže tak

ako Kain tvrdiť, že nieje

centra p o z o r n o s t i d o s t á v a dobro j e d n o t l i v c a a malých s k u p í n s p o l o č n o s t i ( n a p r í k l a d

a ľudsky.

zodpovedný za osud

rodiny).

Jednotlivci a menšie s p o l o č e n s k é j e d n o t k y p o t r e b u ­ jú o c h r a n u a p o d p o r u zo s t r a n y š t á t n y c h i n š t i t ú c i í ,

svojho brata. BL. JÁN PAVOL I I .

ktoré d i s p o n u j ú v ä č š o u s i l o u . Dbaj o dobrú

328

Ako môže jednotlivec prispieť k spoločnému

dobru?

povesť svojich nepriateľov.

Pracovať pre - ^ S P O L O Č N É DOBRO znamená prevziať zodpovednosť za druhých. [1913 - 1917, 1926]

SV. JÁN MÁRIA VIANNEY

- > S P O L O Č N É D O B R O m u s í byť záležitosťou v š e t k ý c h . Čokoľvek ste

Uskutočňuje sa to predovšetkým tak, že ľudia sa angažujú vo svojom konkrétnom prostredí - v rodine,

urobili jednému z týchto mojich

v mieste bydliska, v z a m e s t n a n í - a preberajú tu

najmenších bratov,

zodpovednosť. Je veľmi dôležité prevziať aj s o c i á l n u

mne ste urobili.

a politickú z o d p o v e d n o s ť . Kto však prijíma z o d p o v e d ­

M t 2 5 , 40

nosť, získava istú moc a vždy hrozí n e b e z p e č e n s t v o , že svoju moc zneužije. Preto každý, kto má z o d p o v e d n o s ť , je povolaný k trvalému procesu obrátenia, aby bol schopný starať sa o druhých spravodlivo a s l á s k o u .

329

Ako spoločnosť

zabezpečuje

sociálnu

spravodli­

vosť?

Sociálna spravodlivosť spočíva v rešpektovaní trvalej a bezpodmienečnej dôstojnosti každého človeka a v neobmedzenom presadzovaní práv, ktoré z toho vyplývajú. Medzi tieto práva patrí aj právo na aktívnu účasť v politickom, hospodárskom a kultúrnom živote spoločnosti. [1928 - 1933, 1943 - 1944]

>C


y y

Dobro je cieľom

všetkých vied a umení, najviac vš a k tej najdôležitejšej z nich, vedy o štáte: jej najvyššou hodnotou je spravodlivosť; tá však spočíva v uskutočňovaní spoločného dobra. ARISTOTELES

Vy kresťania máte v rukách dokument, ktorý má v sebe dostatočnú výbušnú silu na to, aby dokázal rozmetať celú civilizáciu na kusy, postaviť svet na hlavu a priniesť mier tomuto svetu zmietané­ mu vojnami. Zaobchá­ dzate s ním však tak,

Základom s p r a v o d l i v o s t i je úcta k trvalej a b e z p o d ­ mienečnej dôstojnosti č l o v e k a , ktorej „ochranu nám

akoby to bol iba kus

zveril Stvoriteľ, a táto ochrana zaväzuje v najprísnej­

kvalitnej literatúry

šom zmysle v š e t k ý c h mužov a ženy v každej dejinnej

a nič viac.

s i t u á c i i " (pórov. bl. Ján Pavol I I . , Sollicitudo

MAHÁTMAGÁNDHÍ

Socialis,

Rei

1 9 8 7 ) . Od ľudskej d ô s t o j n o s t i sa bezprostred­

(1869 - 1 9 4 8 , d u c h o v n ý

ne odvíjajú ľudské práva, ktoré nikto nemôže

vodca indického hnutia

svojvoľne zrušiť alebo zmeniť. Štáty a autority,

za nezávislosť, zakladateľ politického hnutia nenásilia)

ktoré po t ý c h t o právach š l i a p u , sú n e s p r a v o d l i v ý m i režimami, a preto prichádzajú o svoju a u t o r i t u . S p o l o č n o s ť však nedospeje k d o k o n a l o s t i p o m o c o u z á k o n o v , ale p r o str e d n íctvo m takej vzájomnej lásky,

Človek si nemôže ctiť Boha a zároveň

ktorá „pokladá svojho b l í ž n e h o , n i k o h o nevynímajúc, za druhé ja"

(GS, 27, 1).

-* 2 8 0

pohŕdať svojím blížnym. Tieto dve veci sú vzájomne nezlučiteľné. MAHÁTMA GÁNDHÍ

330

Na čom sa zakladá

rovnosť všetkých

ľudí?

Pred Bohom sú si všetci ľudia rovní, pretože všetci majú toho istého Stvoriteľa, všetci boli stvorení na Boží obraz, všetci boli obdarení rozumovou dušou a v Ježišovi Kristovi, jedinom Spasiteľovi, sú všetci povolaní mať účasť na tej istej večnej blaženosti. [1934 - 1 9 3 5 ,

1945]

Keďže pred B o h o m sú si v š e t c i ľudia r o v n í , má každý človek r o v n a k ú d ô s t o j n o s ť a tiež nárok na rovnaké


ľudské p r á v a . Preto a k é k o ľ v e k s o c i á l n e , r a s i s t i c k é , s e

x i s t i c k é , kultúrne alebo n á b o ž e n s k é p o n i ž o v a n i e

Boh hovorí: Chcel som, aby jeden potreboval druhého

Človeka z n a m e n á neprijateľné b e z p r á v i e .

a aby všetci boli mojimi služobníkmi pri

331

Prečo stále jestvuje

nerovnosť

medzi

ľuďmi?

rozdeľovaní milostí a darov, ktoré dostali

Všetci ľudia majú rovnakú dôstojnosť, no nie všetci žijú v rovnakých životných podmienkach. Existujú totiž nespravodlivé hospodárske a sociálne rozdiely, ktoré postihujú milióny ľudí. Tieto rozdiely sú v jasnom rozpore s evanjeliom, odporujú spravodli­ vosti, dôstojnosti osôb a mieru. Boh tých ľudí, ktorých obdaroval rozličnými schopnosťami a možnosťami, vyzýva k vzájomnej solidarite. Jeden má s láskou vyrovnať to, čo druhému chýba. [1936 - 1 9 3 8 , 1 9 4 6 - 1947]

odo mňa. SV. KATARÍNA S I E N S K Á

Nič nieje skutočne naše, kým sa o to nepodelíme. C. S . LEWIS

Milujte chudobných

Medzi ľuďmi sa v y s k y t u j e n e r o v n o s ť , ktorá však

a neobracajte sa k nim

nepochádza od B o h a , ale v y p l ý v a zo s p o l o č e n s k ý c h

chrbtom; keď to urobíte,

pomerov, p r e d o v š e t k ý m z c e l o s v e t o v o n e s p r a v o d l i ­

obrátite sa chrbtom

vo r o z d e ľ o v a n é h o s u r o v i n o v é h o b o h a t s t v a , majetku

k Ježišovi Kristovi. On sám sa pre nás stal

a k a p i t á l u . B o h nás z a v ä z u j e , aby sme o d s t r a ň o v a l i

hladným, nahým,

184

zo sveta v š e t k o , čo je v zjavnom p r o t i k l a d e k e v a n ­

bezdomovcom, a preto

185

jeliu a čo pohŕda d ô s t o j n o s ť o u č l o v e k a . M e d z i

máte vy i ja príležitosť

ľuďmi pozorujeme tiež n e r o v n o s ť , ktorá n e o d p o r u j e

milovať ho.

Božej v ô l i : n e r o v n o s ť v n a d a n í , š t a r t o v a c í c h

BL. MATKA TEREZA

p o d m i e n k a c h a ž i v o t n ý c h m o ž n o s t i a c h . Tieto rozdiely ľudí z a v ä z u j ú k v e ľ k o d u š n o s t i , l á s k a v o s t i , v z á j o m n é m u o b d a r o v a n i u a nabádajú k v z á j o m n é m u

Kto má dvoje

obohacovaniu.

šiat, nech dá

-> 6 1

tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech

332

V čom sa prejavuje solidarita

kresťanov

s inými

ľuďmi?

Kresťania podporujú spravodlivé spoločenské štruktúry. Usilujú sa o to, aby všetci ľudia mali prístup k hmotným a duchovným dobrám. Kresťania tiež dbajú o to, aby bola uznávaná dôstojnosť ľudskej práce, k čomu patrí aj spravodlivá odmena za prácu. Aktom solidarity je tiež odovzdávanie viery. [1939 - 1 9 4 2 , 1948] Solidarita je praktickým p o z n á v a c í m z n a k o m kresťana. Byť s o l i d á r n y m t o t i ž nie je iba p o ž i a d a v k a

urobí podobne! Lk 3, 1 1


PRINCÍP SOLIDARITY (z lat. in soli d u m = s ohľadom na celok): Princíp katolíckej

z d r a v é h o r o z u m u . V e d ' J e ž i š K r i s t u s , náš P á n , sa naplno identifikoval s chudobnými a najmenšími bratmi (pórov. Mt25,

4 0 ) . Odopierať im s o l i d a r i t u

by z n a m e n a l o odmietať J e ž i š a K r i s t a .

sociálnej náuky, ktorýje zameraný na vzájomné spojenie všetkých ľudí

333

a na „civilizáciu lásky" (bi. Ján Pavol I I . ) .

Existuje nejaký prirodzený môžu poznať

morálny

zákon,

ktorý

všetci?

Ak majú ľudia konať dobro a vyhýbať sa zlu, musia mať vo svojom vnútri istotu, čo je dobré a čo zlé. Skutočne existuje taký morálny zákon, ktorýje pre

PRIRODZENÝ MRAVNÝ ZÁKON: „Vo všetkých kultúrach existujú jedinečné

človeka prirodzený a ktorý v zásade môže svojím rozumom poznať každý človek. [1949 - 1960, 1 9 7 5 , 1978 -

1979]

a rozmanité etické príbuznosti, výrazy tej

- > P R I R O D Z E N Ý M O R Á L N Y Z Á K O N p l a t í pre

všetkých.

Človeku h o v o r í , aké s ú j e h o z á k l a d n é práva a p o v i n ­

istej ľudskej prirodzenosti, ktorú chce

n o s t i , a v y t v á r a tak v l a s t n ý z á k l a d pre s p o l u ž i t i e

Stvoriteľa ktorú etická

v r o d i n e , v s p o l o č n o s t i a v š t á t e . Pretože prirodzené

múdrosť ľudstva nazýva prirodzeným zákonom" (Benedikt X V I . , Caritas in veritate, 59).

p o z n a n i e býva často z a k a l e n é h r i e c h o m a ľ u d s k o u s l a b o s ť o u , človek potrebuje B o ž i u p o m o c a Božie - ^ Z J A V E N I E , aby v y t r v a l na s p r á v n e j c e s t e .

334 Sám Stvoriteľ

Aký je vzťah medzi „prirodzeným zákonom"

a Starým

morálnym

zákonom?

vpísal do nášho bytia „prirodzený zákon",

Starý zákon obsahuje mnoho právd, ktoré sú

ktorýje odleskom jeho

prirodzene dostupné ľudskému rozumu a sú

stvoriteľského

plánu

potvrdené ako Boží zákon. [1961 - 1 9 6 3 ,

1981]

v našich srdciach ako ukazovateľa vnútorné meradlo našich životov.

335

Aký význam má Starý zákon v pláne

spásy?

BENEDIKT X V I . , 27. mája 2006

V Desatore ( - » D E K A L Ó G U ) , ktoré je jadrom Starého zákona. Boh zjavil izraelskému národu svoju vôľu. Zachovávanie prikázaní Zákona (Tóry) je pre Izrael hlavnou cestou k spáse. Je síce posvätný, duchovný a dobrý, ale sám od seba nedáva silu a milosť Ducha k zachovávaniu Božích prikázaní. [1963 - 1964, 1 9 8 1 -

1982]

Každý človek d o s p i e v a ku s k ú s e n o s t i , že dobro možno do istej miery chápať ako niečo „ p r e d p í s a n é " . Nemá v š a k s i l u v y k o n a ť d o b r o , pripadá mu to príliš ťažké a cíti sa b e z m o c n ý (pórov. Rim 8 , 3 ; 7, 14 - 2 5 ) .


Tak sa ukazuje, ako n a l i e h a v o sme o d k á z a n í na

Zákon bol školou

v n ú t o r n ú s i l u k n a p l n e n i u Z á k o n a . A preto a k o k o ľ v e

k je Z á k o n d o b r ý a d ô l e ž i t ý , on iba pripravuje na

dobier. -

I R E N

Ako Ježiš vníma Starý zákon ?

„Nemyslite prišiel

predpoveďou budúcich

s v

vieru v z a c h r a ň u j ú c e h o B o h a .

336

a

si"

ich zrušiť,

alebo

ale naplniť"

Prorokov; neprišiel

(Mt

som

som

5,17).

[1965 - 1 9 7 2 , 1977, 1983 -

L Y 0 N S K Ý

Boh napísal na

hovorí Ježiš v reči na vrchu, „že

zrušiť Zákon

"

tabule Zákona to, čo ľudia nedokázali prečítať vo svojich srdciach. SV. AUGUSTÍN

1985]

Ježiš žil ako veriaci Žid celkom p o d ľ a etických Kto by teda zrušil

predstáv a p o ž i a d a v i e k svojej d o b y . V celom rade otázok sa v š a k o d k l á ň a l od f o r m á l n e j i n t e r p r e t á c i e Z á k o n a , o r i e n t o v a n e j p r e d o v š e t k ý m na j e h o literu.

jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší.

337

Čo je to

ospravodlivenie?

Ale kto ich zachová a tak

Nijaký človek nemôže ospravodliviť sám seba. Ospravodlivenie je dielo Božej lásky. Prichádza od

bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.

Boha, ktorý preto poslal na svet svojho Syna Ježiša Krista. Ospravodlivenie pre nás znamená, že sme prostredníctvom Ducha Svätého vyslobode­ ní z moci hriechu i smrti a môžeme smerovať k večnému životu, k životu pred Božou tvárou. [1987 - 1 9 9 5 , 2017 - 2020] Pavol k o n š t a t u j e : „Veďvšetci Božia sláva"

zhrešili

a chýba im

(Rim 3 , 2 3 ) . Hriech nemôže obstáť pred

B o h o m , lebo B o h sám je s p r a v o d l i v o s ť a d o b r o . Ak je však d ô s l e d k o m hriechu smrť, čo sa s t a n e s h r i e š n i ­ kom? Boh vo svojej láske n a š i e l s p ô s o b , ako zničiť h r i e c h , a pritom zachrániť h r i e š n i k a . N a š i e l s p ô s o b , ako človeka ospravodliviť.

O s p r a v o d l i v i ť sa v š a k

nikto nemôže iba v l a s t n ý m i s i l a m i . Človek si nemôže sám o d p u s t i ť hriechy, ani sa n e d o k á ž e v y t r h n ú ť z moci s m r t i . Preto s nami m u s í niečo urobiť B o h , a to zo s v o j h o m i l o s r d e n s t v a , nie preto, že by sme si to z a s l ú ž i l i . V krste d o s t á v a m e „Božiu skrze vieru v Ježiša Krista"

spravodlivosť

(pórov. Rim 3 , 2 2 ) .

P r o s t r e d n í c t v o m Ducha S v ä t é h o , ktorý bol v y l i a t y do n a š i c h s ŕ d c , máme účasť na J e ž i š o v e j s m r t i a j e h o z m ŕ t v y c h v s t a n í . Umierame h r i e c h u a sme

M t 5 , 19


OSPRAVODLIVENIE je ústredným pojmom „náuky

z r o d e n í k n o v é m u ž i v o t u v B o h u . V i e r a , nádej a Láska k nám prichádzajú od B o h a a robia nás s c h o p n ý m i žiť vo svetle a v s ú l a d e s B o ž o u v ô ľ o u .

o milosti". Znamená obnovu správneho vzťahu medzi Bohom a človekom.

338

Čo je

milosť?

Pretože Ježiš uviedol do života tento správny

Milosť je Boží láskyplný dar, ktorým nás Boh

vzťah („spravodlivosť"),

pozdvihuje k účasti na svojom živote a robí nás

môžeme tak opäť nájsť cestu k B o h u , pretože sme v Ježišovi

schopnými konať z lásky k nemu. Je to pomáhajúca sila, ktorou nás zahrnuje. Cez kríž a zmŕtvychvsta­

„ospravodlivení" a istým

nie Ježiša Krista nám Boh venuje všetku svoju lásku

spôsobom vstupujeme

a dáva sa nám v milosti. Milosť je všetko, čo nám

do jeho neporušeného

Boh dáva, bez toho, aby sme si to čo len trochu

vzťahu s Otcom. Veriť

zaslúžili. [1996 - 1998, 2 0 0 5 ,

2021]

teda znamená prijať za svoju Ježišovu

„Milosť,"

spravodlivosť a jeho

pod Božím pohľadom,

život.

h o v o r í pápež B e n e d i k t X V I . , „je dotyk jeho lásky."

spočinutie

Milosť n i e j e

vec, ale B o ž i e s e b a d a r o v a n i e č l o v e k u . B o h nedáva nikdy menej ako sám s e b a . Lebo spasení ste milosťou skrze

339

Ako na nás pôsobí

Božia

milosť?

vieru; a to nieje z vás, je to Boží dar: nie zo

Božia milosť nás vťahuje do vnútorného života

skutkov, aby sa nik

trojjediného Boha, do vzájomnej lásky Otca, Syna

nevystatoval.

a Ducha Svätého. Robí nás schopnými žiť v Božej

Ef 2 , 8 - 9

láske a v sile tejto lásky konať. [1999 - 2 0 0 0 , 2003 - 2 0 0 4 , 2023 - 2024]

Boh nikdy nedáva menej ako sám seba.

Milosť je nám vliata p ô s o b e n í m Ducha S v ä t é h o , je to n a d p r i r o d z e n ý dar. M i l o s ť o u B o ž o u sa v krste s t á v a m e B o ž í m i deťmi a dedičmi n e b e s k é h o kráľov­

SV. AUGUSTÍN

stva (posväcujúca habitualis). Všetko je milosť. SV. TERÉZIA Z L I S I E U X

alebo zbožšťujúca

milosť-

Je to t r v a l ý dar (lat. donum

lat. gratia habituale)

r

ktorý nám dáva t r v a l ú n á k l o n n o s ť k d o b r é m u . Milosť nám pomáha poznávať, chcieť a konať v š e t k o , čo vedie k d o b r u , k B o h u a do n e b e s k é h o k r á ľ o v s t v a júca milosť-

lat. gratia actualis).

s p ô s o b o m p ô s o b í vo -> S V I A T O S T I A C H milosť),

(pomáha­

Milosť z v l á š t n y m (sviatostná

ktoré sa podľa vôle n á š h o S p a s i t e ľ a stávajú

miestami s t r e t n u t i a s B o h o m . Milosť sa tiež prejavuje v o s o b i t n ý c h daroch m i l o s t i , ktorými sú o b d a r o v a n í j e d n o t l i v í kresťania (-> C H A R I Z M Y ) , alebo vo zvláštnej m o c i , ktorá je p r i s ľ ú b e n á pre m a n ž e l s k ý , rehoľný a d u c h o v n ý stav

(milosťstavu).


340

V akom vzťahuje

Božia milosť k našej

slobode?

Co máš, čo si nedostal?

Božia milosť prichádza človeku v ústrety v slobode, vyhľadáva ho a pomáha mu s rešpektom k jeho úplnej slobode. Milosť nikoho k ničomu nenúti. Božia láska si praje náš slobodný súhlas. [2001 - 2002, 2022] Ponuke milosti môžeme povedať aj nie. Milosť však nie je pre človeka niečím cudzím a n e z n á m y m , čo prichádza

1 Kor 4, 7

Minulosť ma už netrápi, patrí Božiemu milosrdenstvu. S budúcnosťou si zatiaľ nerobím starosti, patrí

zvonku; je t ý m , čo si človek vlastne vo svojej najhlbšej

Božej prozreteľnosti.

slobode skutočne želá. Tým, že sa nás Boh dotýka svojou

To, čo ma zamestnáva

milosťou, predchádza s l o b o d n ú odpoved'človeka.

a čo ma ženie dopredu, je dnešok, ktorý patrí Božej milosti a odovzda­

341

Možno si zaslúžiť

nebo dobrými

skutkami?

nosti môjho srdca, mojej dobrej vôle.

Nie. Nijaký človek si nemôže zaslúžiť večný život v Božom kráľovstve iba vlastnými silami. To, že sme spasení, je záležitosť Božej milosti, ktorá však predpokladá slobodnú spoluprácu človeka. [ 2 0 0 6 - 2 0 1 1 , 2025 - 2027] Hoci to, čo nás z a c h r a ň u j e , je milosť a v i e r a , má sa v n a š i c h d o b r ý c h s k u t k o c h prejavovať l á s k a , ktorú v nás v y v o l á v a Božie p ô s o b e n i e .

SV. FRANTIŠEK SALESKÝ

188 189


Mária povedala anjelovi: „Hľa,

342

Máme sa všetci stať

„svätými"?

služobnica Pána, nech sa mi stane (fiat) podľa tvojho slova." Lk 1 , 38

Áno, všetci pokrstení sú povolaní ku kresťanskej svätosti. Zmyslom nášho života je zjednotiť sa v láske s Bohom, úplne zodpovedať jeho želaniam. Byť „svätý" znamená dovoliť Bohu, „aby v nás

77

Povolanie si

nevyberáme sami,

žil svoj život"

(bl. Matka Tereza).

[2012 - 2 0 1 6 , 2028 - 2029]

dostávame ho a musíme sa namáhať, aby sme ho

Každý človek si kladie o t á z k u : Kto s o m a prečo s o m

poznali. Musíme

t u , ako sa dopracujem k n a p l n e n i u svojho ž i v o t a ?

prepožičať svoje ucho Božiemu hlasu, aby sme vypátrali znamenia jeho vôle. A ked'sme užjeho

Kresťanská viera nám o d p o v e d á : I b a d o s i a h n u t í m - > S V Ä T O S T I sa človek s t á v a t ý m , na čo ho B o h

s t v o r i l . I b a vo s v ä t o s t i človek nájde s k u t o č n ý s ú l a d

vôľu spoznali, musíme ju

so s e b o u s a m ý m a so svojím S t v o r i t e ľ o m . S v ä t o s ť

tiež konať, nech už je

však n i e j e nejaká ľ u d s k á d o k o n a l o s ť , ale zjednote­

akákoľvek a čokoľvek by nás stála.

nie s v t e l e n o u L á s k o u , s J e ž i š o m K r i s t o m . Kto takto získa n o v ý ž i v o t , nájde sám seba a s t a n e sa s v ä t ý m .

BL. CHARLES DE FOUCAULD

<Z> TRETIA KAPITOLA < ^

Cirkev

Boh od nás nežiada veľké činy, ale iba odovzdanosť

343

a vďačnosť. Nepotrebuje

naše skutky, ale iba našu lásku.

Ako nám Cirkev pomáha

viesť dobrý a zodpoved­

život?

V Cirkvi sme pokrstení. V Cirkvi prijímame vieru,

SV. TERÉZIA Z L I S I E U X

ktorú Cirkev po celé stáročia uchováva a vykladá. V Cirkvi počúvame živé Božie slovo a poznávame, ako by sme mali žiť v zhode s Božou vôľou.

Svätosť nieje luxus pre niekoľkých vyvolencov, ale tvoja a moja jednoduchá povinnosť. BL. MATKA TEREZA

Prostredníctvom - » S V I A T O S T Í , ktoré Ježiš zveril Cirkvi, sme uzdravovaní a posilňovaní. V Cirkvi blčí oheň svätých, aby zapálil aj nás. Pri slávení -> E U C H A R I S T I E

sa pre nás sprítomňuje Ježišova

obeta a my sa v spojení s Kristom, napriek svojim ľudským slabostiam, stávame jeho tajomným telom a žijeme z jeho sily. Nikto sa nemôže stať kresťanom mimo Cirkvi. [2030 - 2 0 3 1 , 2047]

344

Prečo sa Cirkev vyjadruje aj k etickým

Pretože ú l o h o u - ^ U Č I T E Ľ S K É H O

ÚRADU

otázkam':

Cirkvi je

hlásať vieru, ktorú treba vyznávať a uplatňovať v živote. Učiteľský úrad Cirkvi musí ľuďom pripomínať, ako správne konať a dobre žiť


Milovať Krista a milovať Cirkev je jedno a to isté. BRAT ROGER SCHUTZ

yy

Ešte aj dnes mi

dáva Cirkev Ježiša. To hovorí za všetko. Čo by som o ňom vedel a aký vzťah by som si mohol k nemu vybudovať bez Cirkvi? H E N R I DE LUBAC

na základe požiadaviek evanjelia ako aj príkazov prirodzeného morálneho zákona. [2032 - 2040, 2049 - 2051] Nejestvuje nijaká dvojitá p r a v d a . Čo je s p r á v n e z čisto Ľudského p o h ľ a d u , n e m u s í byť s p r á v n e z kresťanského h ľ a d i s k a . Ale t o , čo je s p r á v n e z kresťanského p o h ľ a d u , nemôže byť n e s p r á v n e

(1896 - 1 9 9 1 , francúzsky teológ)

Chcete dosiahnuť spásu a nepoznáte k nej cestu? Učte sa od tých, ktorých ešte pred vami sužovali pochybnosti.

z čisto ľ u d s k é h o h ľ a d i s k a . Preto má Cirkev

Napodobňujte ich

190

p o v i n n o s ť vyjadrovať sa k m o r á l n y m o t á z k a m .

spôsob konania, urobte

191

všetko, čo požaduje viera, akoby ste už boli

345

Ako z n i e „ Pä ť cirke vných p rikáza n f" ?

veriacimi. Chodievajte na svätú omšu,

1) V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši. 2) Zachovávať prikázané dni pokánia. 3) Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonoč­ nom období prijať Oltárnu sviatosť. 4) Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi. 5) Podporovať cirkevné ustanovizne. [2042 - 2043]

346

Prečo máme cirkevné prikázania

a ako nás

zaväzujú?

Päť cirkevných prikázaní" nám chce svojimi minimálnymi požiadavkami pripomínať, že nemožno byť kresťanom bez morálneho úsilia, bez konkrétnej účasti na sviatostnom živote Cirkvi a bez solidárne­ ho spojenia s ňou. Tieto prikázania sú záväzné pre každého kresťana katolíka. [ 2 0 4 1 , 2048]

používajte posvätenú vodu atď., to všetko vás dovedie k pokore a k viere. B L A I S E PASCAL


DVOJAKA MORÁLKA

347

v skrytosti praktizovať morálku, ktorá uplatňuje „dvojaký meter". Človek

Prečo je mravný život nevyhnutný

pre

hlásanie

evanjelia?

znamená verejne alebo

Súlad života a svedectva je prvým predpokladom ohlasovania evanjelia. -> D V O J A K Á M O R Á L K A je preto

dvojakej morálky na

zradou kresťanského poslania byť „soľou zeme"

verejnosti zastupuje

a „svetlom sveta". [2044 - 2046]

ciele a hodnoty, ktoré v súkromí nedodržiava.

A p o š t o l Pavol pripomínal kresťanom v Korinte: „Je zjav­

„Deti moje, nemilujme

né, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili,

len slovom a jazykom,

nie atramentom,

ale skutkom a pravdou"

kamenných

(1 Jn 3 , 1 8 ) .

napísaný

ale Duchom živého Boha, nie na

tabuliach,

ale na živých tabuliach

srdca"

(pórov. 2 Kor 3, 3). S a m o t n í kresťania, a teda nielen to, čo hlásajú, sú Kristovým „odporúčajúcim listom" (pórov. 2 Kor 3 , 1 ) tomuto s v e t u . 0 to väčšmi je z a v r h n u t i a

Svet je plný ľudí, ktorí kážu vodu a pijú

hodné, že existujú -> K Ň A Z I alebo rehoľníci, ktorí dokážu zneužívať deti. Nielenže sa dopúšťajú na svojich

GIOVANNI GUARESCHI ( 1 9 0 8 - 1968, taliansky

obetiach n e v ý s l o v n é h o z l o č i n u , ale tiež mnohých ľudí oberajú o nádej v Božiu lásku, a tým o svetlo viery.

spisovateľ, autor románu Don Camiäo a Peppone)

<£> DRUHÁ ČASŤ<S> Desatoro Ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí

348

„Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?"

(Mtl9,

16)?

vo všetkom svojom počínaní; veď j e

Ježiš hovorí: „Ak chceš vojsť do života,

napísané: „Buďte svätí,

prikázania!"

lebo ja som svätý."

duj ma!"

1 Ptl,

(Mt 19,17);

zachovávaj

a ešte dodáva: „Príd'a

nasle­

(Mt 19, 21). [2052 - 2054, 2075 - 2076]

15-16

Byť kresťanom z n a m e n á v i a c než žiť p o d ľ a p r i k á z a n í , pretože J e ž i š k a ž d é h o kresťana p o z ý v a : Ježiš Kristus

„Príď

a nasleduj ma!" Byť kresťanom teda z n a m e n á

nechce obdivovateľov,

prežívať ž i v ý vzťah s J e ž i š o m . Kresťan sa h l b o k o

ale nasledovateľov.

spája so svojím Pánom a v y d á v a sa s ním na c e s t u ,

S0REN KIERKEGAARD

ktorá vedie do s k u t o č n é h o ž i v o t a .


349

Ako znie „DesaťBožích

prikázaní"?

Text Desatora je uvedený v knihe Exodus (20, 2 - 1 7 ) ; druhá verzia je v knihe Deuteronomium (5, 6 - 2 1 ) . V Cirkvi sa používa katechetická formulácia: 1. Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal. 2. Nevezmeš Božie meno nadarmo. 3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni. 4. Cti svojho otca a svoju matku. 5. Nezabiješ. 6. Nezosmilníš. 7. Nepokradneš. 8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. 9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho. 10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. 350

Prečo Desatoro tvorí organickú

jednotu?

Desať prikázaní tvorí organický a nedeliteľný celok, pretože každé prikázanie odkazuje na ďalšie prikáza­ nie a na celé Desatoro. Nemožno si ľubovoľne vyberať iba niektoré. Ten, kto sa previní proti jednému prikázaniu, porušuje celý Zákon. [2069, 2079] Z v l á š t n o s ť o u D e s a t o r a je, že z a h ŕ ň a celý ľ u d s k ý život. My ľudia sme t o t i ž o d k á z a n í j e d n a k na B o h a ( 1 . - 3 . p r i k á z a n i e ) ako aj na svojich b l í ž n y c h (4. - 1 0 . p r i k á z a n i e ) . S m e n á b o ž e n s k ý m i aj s p o l o ­ čenskými bytosťami.

Táto forma „Desatora" sa nenachádza v doslov­ nom znení vo Svätom písme. Text je zložený z dvoch biblických prameňov: Ex 2 0 , 2 - 1 7 a Dtb, 6 - 2 1 . Oba texty

192

boli s katechetickým zámerom oddávna navzájom prepojené a Destaoro sa v tejto katechetickej formule predkladá veriacim.

193


DESATORO („Dekalóg" alebo

351

Nie je Desatoro

prežitkom?

„desať slov" z gréc. deka = desať a logos = slovo): Desať pri kázaní je ústredným zhrnutím základných pravidiel ľudského správania

Desatoro v nijakom prípade nepodlieha času. Sú v ňom vyjadrené všeobecne platné a nemenné základné povinnosti človeka voči Bohu a voči blížnemu. [ 2 0 7 0 - 2072]

v Starom zákone. Židia sa

D e s a t o r o je s ú h r n o m t o h o , čo nám prikazuje r o z u m ,

podobne ako kresťania

a t o h o , čo v y p l ý v a z B o ž i e h o -> Z J A V E N I A . V O svojej

dodnes riadia týmto zásadným textom.

z á v ä z n o s t i je n a t o ľ k o p o d s t a t n é , že nikto n e m ô ž e byť o s l o b o d e n ý od j e h o z a c h o v á v a n i a .

Desatoro nieje

<£> PRVÁ KAPITOLA <S>

v žiadnom prípade súbor

„Milovať budeš Pána, svojho B o h a , celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou m y s ľ o u / '

nejakých svojvoľne určených povinností zo strany tyranskej vrchnosti... Dnes a navždyje to jediná

PRVE PRIKÁZANIE:

budúcnosť ľudskej

JJ

rodiny. Chráni človeka

3a som P á n , tvoj B o h . Nebudeš mať okrem mňa iných b o h o v , aby si sa im k l a ň a l .

pred ničivou mocou egoizmu, nenávisti a nespravodlivosti.

352

Ukazuje mu všetkých falošných bohov, ktorí z neho robia otroka: patrí k nim sebaláska, túžba po moci a dychtivosť po zábave, ktoré vylučujú z Ľudského života Boha, vyvracajú právny poriadok

Čo znamená

prehlásenie

tvoj Boh" (Ex 20,

Boha: „Ja som Pán,

2)?

Pretože Všemohúci sa nám zjavil ako Boh a Pán, nemožno mu niečo nadraďovať alebo považovať niečo za dôležitejšie; nesmieme teda dať pred ním prednosť nijakej veci alebo človeku. Poznávať Bohi slúžiť mu a klaňať sa mu - to je absolútna životná priorita. [2083 - 2094, 2133 - 2134]

a znižujú našu ľudskú dôstojnosť a dôstojnosť

B o h o č a k á v a , že mu dáme celú svoju vieru. Mali by sr

našich blížnych.

na neho zamerať celú svoju nádej a v š e t k y sily vložiť

BL. JÁN PAVOL I I . navrchu

do lásky k n e m u . Prikázanie milovať B o h a je najdôle

Sinaj, 26. februára 2002

žitejšie zo v š e t k ý c h p r i k á z a n í a je kľúčom ku všetkýi o s t a t n ý m . Preto má miesto na začiatku D e s a t o r a .

My milujeme, pretože on prvý miloval nás. 13114, 19

353

Prečo sa klaniame

Bohu?

Bohu sa klaniame preto, lebo je Pánom všetkého, čo existuje. Úcta a klaňanie sú primeranou odpove ďou na jeho zjavenie a jeho prítomnosť. „Pánovi, svojmu

Bohu, sa budeš klaňať

slúžiť"

(Mt 4, 1 0 ) . [2095 - 2 1 0 5 , 2135 - 2136]

a jedine jemu

budeš


Klaňanie sa B o h u v š a k s l ú ž i tiež č l o v e k u , pretože ho oslobodzuje od o t r o c t v a h r i e c h u a m o c n o s t í t o h t o sveta. Tam, kde sa ľudia prestali klaňať B o h u , kde ho u

ž neuznávajú za Pána nad ž i v o t o m a s m r ť o u ,

Tam, kdeje Boh veľký, človek sa neumenšuje, naopak, človek rastie a svet sa rozjasňuje.

zaujímajú j e h o miesto ľ u d i a . Tí v š a k t o h o nie sú hodní, takže je n e v y h n u t n e ohrozená ľudská d ô s t o j ­

BENEDIKT X V I . , 1 1 . septembra 2006

nosť t ý c h , ktorým v l á d n u m o c n o s t i v y t v o r e n é ľuďmi. ->

485 Človek nemôže

354

Môžeme niekoho

nútiť, aby veril v

Boha?

Nikto nesmie druhých ľudí, dokonca ani vlastné deti, nútiť, aby prijali vieru. Takisto nesmie byť nikto nútený zrieknuť sa viery. Človek sa môže rozhodnúť pre vieru iba v úplnej slobode. Kresťa­ nia sú však povolaní, aby slovom a príkladom pomáhali iným ľuďom nájsť cestu k viere. [ 2 1 0 4 - 2 1 0 9 , 2137] Pápež bl. J á n Pavol I I . h o v o r í : „Hlásanie a svedectvo

o ňom nenarušujú

dbá na rešpektovanie slobodný

súhlas

svedomia.

človeka.

slobodu, Viera

Musí sa však

Krista ak sa pritom

vyžaduje ponúknuť..."

existovať bez toho, aby sa niečomu neklaňal. F I 0 D 0 R M. D 0 S T 0 J E V S K I J

Nikomu nevnucujeme svoju vieru. Tento druh prozelytizmu sa stavia proti duchu kresťanstva. Viera môže existovať iba v slobode. Avšak v slobode človeka, na ktorú sa odvolávame, v slobode otvoriť sa Bohu, hľadať ho, vypočuť ho.

(bl. J á n Pavol I I . , R M , 8 ) .

BENEDIKT X V I . , 10. septembra 2006

355

Čo znamená

prikázanie

mňa iných

bohov"?

„Nebudeš

mať

okrem

Toto prikázanie zakazuje: • mnohobožstvo a modloslužbu, ktorá zbožšťuje tvora, moc, peniaze, dokonca i diabla; • poveru, ktorá je odvrátením sa od úcty, ktorá sa má vzdávať pravému Bohu, a prejavuje sa tiež rôznymi formami veštenia, mágie, čarodejníctva a špiritizmu; • bezbožnosť, ktorá sa prejavuje pokúšaním Boha slovami alebo skutkami; -*SVÄTOKRÁDEŽOU, ktorá znesväcuje osoby alebo posvätné veci, predo­ všetkým Eucharistiu; svätokupectvom (simóniou), ktoré chce kupovať alebo predávať duchovné hodnoty; • ateizmus, ktorý odmieta existenciu Boha, často na základe falošného ponímania ľudskej nezávislosti;

PROZELYTIZMUS (z gréc. proserchomai = pridať sa) znamená zneužívanie intelektuálnej alebo fyzickej nedostatočnosti druhých na ich získanie pre vlastnú vieru.


POVERA: Iracionálny predpoklad, že určité výroky, úkony, udalosti a predmety majú v sebe magickú moc alebo ju môžu vyvinúť.

(lat. sacrilegium

=

krádež v chráme): krádež, ktorá znamená zneuctenie alebo znesvätenie niečoho posvätného.

Nech je zvelebený Pán, ktorý ma zachránil predo mnou samou! SV. TERÉZIA Z AVILY

EZOTERIKA

• agnosticizmus, ktorý popiera možnosť poznania Boha a ktorý zahŕňa ľahostajnosť a praktický ateizmus. [ 2 1 1 0 - 2 1 2 8 , 2 1 3 8 - 2140]

(gréc. esóterikos = vnútorný kruh, vnútro, to, na čo potrebujeme zasvätenie, aby sme to pochopili): Od 19. storočia obvyklé súhrnné pomenovanie pre spi rituálne náuky a praktiky, v ktorých je človek údajne vedený k „pravému poznaniu", ktoré j e však vždy zároveň prítomné v ňom. Naproti tomu zjavenie, v ktorom sa Boh ukazuje človeku zvonku, je ezoterickému mysleniu cudzie.

356

Je ezoterika

zlučiteľná

s kresťanskou

vierou?

-» E Z O T E R I K A obchádza Boha, takže nemôže byť

zlučiteľná s kresťanskou vierou. Boh je osobná bytosť. Je láska a pôvodca života, a nie iba chladná kozmická energia. Človek je bytosť, ktorú chcel a stvoril Boh, no sám nieje božským stvorením, aleje zranený hriechom, ohrozovaný smrťou, a teda nevyhnutne potrebuje spásu. Zatiaľ čo ezoterici väčšinou zastávajú názor, že človek dokáže spasiť sám seba, kresťania veria, že ich zachráni jedine Ježiš Kristus a Božia milosť. Ani príroda či vesmír nie sú Bohom (-> PANTEIZMUS). Stvoriteľ je neko­ nečne väčší než jeho stvorenie a celkom odlišný od čohokoľvek, čo stvoril. [2110 - 2128] M n o h í sa dnes zo z d r a v o t n ý c h d ô v o d o v venujú j o g e , z ú č a s t ň u j ú sa na kurzoch -> M E D I T Á C I E , aby sa d o k á z a l i s t í š i ť a sústrediť. Tieto t e c h n i k y však n e m u s i a byť celkom n e š k o d n é . Niekedy bývajú


prostriedkom šírenia -> E Z O T E R I K Y , ktorá je k r e s ť a n ­ stvu úplne c u d z i a . Kresťan nemôže mať i r a c i o n á l n y pohľad ezoteriky na s v e t , v ktorom sa v e r í v č a r o d e j ­ níctvo a „ z a s v ä t e n í " majú t a j o m s t v o , ktoré b e ž n ý m Ľuďom z o s t á v a upreté. Už v s t a r o m I z r a e l i sa

PANTEIZMUS (gréc. pan = všetko, theos = B o h ) : Svetonázor, podľa ktorého neexistuje nič mimo Boha; v dôsledku

zakazovala viera v modly, v b ô ž i k o v a d u c h o v

toho by všetko, čo je,

okolitých n á r o d o v . Len B o h je P á n ; okrem n e h o niet

bolo B o h ; a Boh by bol

iného b o h a . Takisto neexistuje nijaká (zázračná)

všetko, čo je. Táto náuka nieje zlučiteľná

t e c h n i k a , p o m o c o u ktorej by bolo možné spútať „božské s i l y " a v n ú t i ť svoje želania v e s m í r u v s n a h e

s kresťanskou vierou.

spasiť seba s a m ý c h . M n o h é z ezoteriky je z k r e s ť a n ­ ského h ľ a d i s k a -> P O V E R O U alebo -> O K U L T I Z M O M .

OKULTIZMUS (lat. occultus =

357

Je ateizmus

vždy hriechom

proti

skrytý, tajomný; tajná

prvému

náuka, dnes sa často

prikázaniu? ATEIZMUS

používa synonymum

nieje hriechom vtedy, keď sa človek

nedozvedel nič o Bohu alebo keď zvažoval otázku Boha vo svojom svedomia nemohol prijať vieru. [2127 - 2128]

„ezoterika"): Súhrnné pomenovanie pre náuky a praktiky, prostredníctvom ktorých môže človek údajne získať moc nad svojím

Hranica medzi t ý m , keď človek nemôže veriť,

osudom, nad hmotou

a medzi t ý m , keď nechce veriť, je n e j a s n á . P o s t o j ,

a nad svojím okolím.

pri ktorom človek o d k l a d á vieru ako n e d ô l e ž i t ú v e c ,

Medzi okultné praktiky

b e z t o h o , aby ju bližšie p r e s k ú m a l , je často h o r š í

patria napríklad rôzne

ako

premyslený ateizmus.

kyvadla, veštenie zo

-> 5

sklenej gule, astrológia a jasnovidectvo.

358

Prečo Starý zákon zakazuje zobrazovanie a prečo kresťania

tento zákaz

Boha

nedodržujú? ATEIZMUS

Aby boli chránené Božie tajomstvá a aby sa veriaci Izraela dištancovali od pohanských kultových obrazov, prvé prikázanie určovalo: modlu"

„Neurobíšsi

(Ex 20, 4 ) . Pretože Boh sám prijal v Ježišovi

Kristovi ľudskú podobu, bol zákaz obrazov v kres­ ťanstve zrušený. V Pravoslávnej cirkvi sa ikony uctievajú ako posvätné. [2129 - 2132, 2141] V S t a r o m z á k o n e toto p r i k á z a n i e zakazuje z o b r a z o ­ vať a b s o l ú t n e - ^ T R A N S C E N D E N T N É H O B o h a . Naďalej žije v ž i d o v s t v e a i s l a m e , kde stále p l a t í z á k a z zobrazovať B o h a . Od vtelenia B o ž i e h o S y n a je v š a k kresťanské u c t i e v a n i e o b r a z o v o s p r a v e d l n e n é (ako v y h l a s u j e 2. nicejský koncil v roku 7 8 7 ) , pretože sa

(gréc. a- = bez-, theos = boh): Presvedčenie, že Boh neexistuje. Všeobecný pojem pre rozličné teoretické alebo praktické formy popierania Božej existencie.


AGNOSTICIZMUS (gréc. o- = bez-, gnósis = poznanie): presvedčenie o nepoznateľnosti Boha. Všeobecný pojem pre postoj, ktorý ponecháva

z a k l a d á na t a j o m s t v e B o ž i e h o S y n a , k t o r ý sa s t a l človekom a v ktorom sa transcendentný v i d i t e ľ n ý m : „Kto vidí mňa, vidí Otca"

Boh stal

(Jn 1 4 , 9 ) .

K r e s ť a n i a sa n e k l a ň a j ú o b r a z o m , ale v z d á v a j ú úctu t o m u , koho obraz predstavuje: Márii, anjelom a s v ä t ý m .

Kristovi, Panne

-> 9

otvorené otázky o Bohu, pretože ich buď nedokážejednoznačne rozriešiť, alebo preto, že si človek nedokáže Boha s istotou uvedomiť.

TRANSCENDENCIA (z Lat. transcendere = prekročiť): To, čo je mimo hranice zmyslového vnímania; onen svet.

IKONA (z gréc. eikón = obraz): Ikona je kultový obraz vo východnej cirkvi, ktorý sa maľuje v modlitbe a pôste podľa dôstojnej predlohy a ktorý má vytvoriť mystické spojenie medzi kontemplujúcim a tým, koho ikona

Z\

zobrazuje (Ježiš Kristus,

Nevezmeš Božie meno n a d a r m o

anjel, svätý). 359 Bohabojnosťje kotvou sveta. J O H A N N WOLFGANG GOETHE (1749 - 1 8 3 2 , nemecký básnik)

DRUHÉ PRIKÁZANIE:

Prečo Boh chce, aby sme mali jeho v posvätnej

meno

úcte?

Povedať niekomu svoje meno je prejavom dôvery. Pretože nám Boh povedal svoje meno, dáva sa nám poznať a prostredníctvom tohto mena nám umožňu­ je prístup k sebe. Preto sa treba vyhýbať akémukoľ­ vek zneužívaniu Božieho mena, ako je rúhanie, ktoré je svojou povahou závažným hriechom, kliatba a neplnenie sľubov vykonaných v mene Božom. [2142 - 2149. 2150 - 2155, 2160 - 2162, 2163 - 2164]


3ožie meno n e s m i e m e v y s l o v o v a ť n e ú c t i v o . Veď ho

Boh prijal ľudskú

poznáme iba vďaka t o m u , že nám ho B o h s á m z v e r i l .

podobu..., podobu

/|eno je kľúčom k srdcu V š e m o h ú c e h o . Preto sa

Ježiša, a preto odteraz, ak chceme skutočne

dopúšťa ťažkého hriechu t e n , kto sa rúha B o h u

poznať Božiu tvár,

alebo kto f a l o š n e p r i s a h á v B o ž o m m e n e , pretože

nepotrebujeme robiť nič

< krivej p r í s a h e človek volá za s v e d k a lži B o h a , ktorý

iné, ako kontemplovať

je pravda s a m a . Druhé prikázanie má teda slúžiť na

Ježišovu tvár! V jeho

ochranu „ p o s v ä t n é h o " . M i e s t a , v e c i , mená a ľudia,

tvári naozaj vidíme, kto

ktorých sa d o t k o l B o h , sú „sväté". Cit pre

je a akýje B o h !

„ p o s v ä t n o " sa n a z ý v a b á z ň o u .

-» 3 1

BENEDIKT X V I . , generálna audiencia 16. septembra 2006

360

Čo znamená

znak

kríža? Nech je velebené

Keď robíme znak kríža, odovzdávame sa do ochrany trojjediného Boha. [2157, 2166]

meno Pánovo odteraz až naveky.

<resťan z a č í n a svoj d e ň , svoje m o d l i t b y a každú

Ž 113,2

dôležitú č i n n o s ť z n a k o m kríža v „mene Otca i S y n a i Ducha S v ä t é h o " . Týmto v z ý v a n í m t r o j j e d i n é h o Nehanbime sa

Boha vyjadrujeme svoju d ô v e r u , že nás Otec i S y n

priznať k Ukrižovanému,

i Duch S v ä t ý c h r á n i , že Najsvätejšia Trojica p o s v ä c u ­

v dôvere sa poznačme

je to, čo robíme s k u t o č n e v jej m e n e , že nám - ^ Ž E H N Á a posilňuje nás v ť a ž k o s t i a c h i v p o k u š e n i a c h .

krížom na čele, urobme

198

znak kríža na všetkom,

199

na chlebe, ktorýjeme, nad pohárom, z ktorého

361

Čo pre kresťana určité

znamená,

že pri krste

dostáva

pijeme! Robme znak

meno?

kríža pri odchode aj príchode, pred spánkom

„V mene Otca i Syna i Ducha Svätého" je človek pri krste označený určitým menom. Meno a tvár vyjadrujú jedinečnosť človeka, a to aj pred Bohom. „Neboj sa, veď ťa vykúpim,

po mene ťa zavolám,

i po prebudení, pri pádoch aj vstávaní, pri chôdzi i v pokoji!

ty

SV. CYRIL JERUZALEMSKÝ

si môj" (Iz 4 3 , 1 ) . [2158] Kresťania sa správajú k menu človeka ú c t i v o , pretože meno je h l b o k o spojené s i d e n t i t o u a d ô s t o j n o s ť o u k a ž d é h o č l o v e k a . Už od d á v n y c h čias kresťania v y b e r a j ú pre svoje deti mená zo z o z n a m u svätých s v i e r o u , že meno patróna bude p o k r s t e n é ­ mu p r i p o m í n a ť j e h o vzor a že sa s v ä t ý patrón bude za p o k r s t e n é h o p r i h o v á r a ť u B o h a .

| ROGER

|

|

JANE

| |FERNANDo] | GIULIANO ] |

FELICITAS | | G U N T H E R ] | M A R Y | MARTIN | | | BRUNO

-> 2 0 1

CARLOS \ \

| | JUANITA ||

JEREMY

| JOHANNES"] [ TAMARA

B E N J A M Í N ~| |

||~FERNANDO | | LEONARD |

| | SOPHIE

BELA |[

|

FRIDA

LISA

|

||~GIACOMO

| | T H O R B E N "|| G A B R I E L ] EMÍLIA

| | E S T E B A N 11

| | JESSICA | j G E R T R U D ] | CLARK |

|

JORGE

| POROTHÉE~"|

| BRANDON~| |


Jeho meno

M&y

TRETIE PRIKÁZANIE:

nevymažem

i ľ l Pamätaj, že máš svätiť

z knihy života, aLe

ÍŽJ sviatočné dni

vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.

362

Prečo sa v Izraeli

svätí

sobota?

Zjv 3, 5

-»SOBOTA je pre Izrael veľkou pripomienkou Boha Stvoriteľa a Osloboditeľa. [2168 - 2 1 7 2 , Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil... Siedmy deň je však sobota Pána, tvojho

2189]

- > S O B O T A p r i p o m í n a s i e d m y deň s t v o r e n i a , o ktorom sa p í š e , že B o h „odpočíval

a oddychoval"

(Ex 3 1 , 1 7 ) .

Do istej miery pre v š e t k ý c h ľudí platí, aby prerušili prácu a nabrali n o v ý d y c h . Dokonca aj otroci a s l u ž o b -

Boha. Vtedy nebudeš

níctvo mali sláviť s o b o t u . Pripomína to v y s l o b o d e n i e

konať nijakú prácu ani ty,

I z r a e l a z e g y p t s k é h o o t r o c t v a : „Pamätaj,

ani tvoj syn alebo tvoja

otrokom

dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani

v egyptskej

krajine..."

že si bol

(Dt 5, 1 5 ) . S o b o t a je

teda o s l a v o u ľudskej s l o b o d y , v s o b o t u si m o ž n o o d d ý c h n u ť , v s o b o t u n e p l a t í rozdelenie sveta na

cudzinec, ktorý býva

pánov a p o d d a n ý c h . V tradičnom ž i d o v s t v e je tento

v tvojich bránach!

deň

dňom s l o b o d y a o d p o č i n k u .

-» 47

Ex 20, 8. 10

363 S A B A T - SOBOTA (z hebr. šabbath = prestávka v práci, odpočinok): Židovský deň odpočinku, pripomínajúci siedmy deň stvorenia a odchod (exodus) z Egypta. Začína sa v piatok večer

Aký je Ježišov postoj

voči

sobote?

Ježiš uznáva posvätnosť - ^ S O B O T Y a svojou božskou autoritou podáva jej pravé vysvetlenie: „Sobota

bola ustanovená

pre sobotu"

pre človeka,

a nie

človek

(Mk 2, 2 7 ) . [2173]

J e ž i š uzdravuje c h o r ý c h aj v -> S O B O T U a chápe s o b o t u ako deň B o ž i e h o m i l o s r d e n s t v a . Tento J e ž i š o v postoj si môžu j e h o s ú č a s n í c i v y s v e t ľ o v a ť

a končí sa v sobotu večer.

dvojakým s p ô s o b o m : Buďje J e ž i š s k u t o č n e B o h o m

Ortodoxné židovstvo má

z o s l a n ý M e s i á š , a potom je „pánom

celý rad pravidiel, ako

(Mk

zachovávať sobotu.

j e h o postoj k s o b o t e h r i e c h o m proti Z á k o n u .

364

aj nad

sobotou"

2 , 2 8 ) , alebo je len obyčajný človek, a potom je

Prečo kresťania

nahradili

sobotu

nedeľou?

Kresťania nahradili slávenie -» SOBOTY slávením nedele, pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych v nedeľu ráno. Pre kresťanov sa tak nedeľa stala prvým zo všetkých dní: ,,dňom Pána". [2174 - 2176, 2190 - 2191]


Keď už aj pohania nazývajú tento deň

Kresťanská nedeľa má tri podstatné prvky: 1 . Pripo­

„dňom slnka", aj my to

mína stvorenie sveta a sprostredkováva slávu Božej

radi potvrdzujeme, lebo

dobroty. 2. Pripomína d e ň , keď bol svet o b n o v e n ý

dnes nám vyšlo svetlo

v Ježišovi Kristovi. Tak to vyjadruje modlitba

sveta, dnes nám zažiarilo

z

veľkonočnej vigílie: „Obdivuhodne si stvoril človeka

a ešte obdivuhodnejšie si ho vykúpil." 3 . Na nedeľu sa

Slnko spravodlivosti, ktorého lúče prinášajú spásu.

presúva aj motív o d p o č i n k u , a to nielen preto, aby si človek o d p o č i n u l od svojej práce, ale tiež preto, aby

SV. HIERONYM

nedeľa bola predobrazom večného odpočinutia človeka v B o h u . yy

Rozdiel medzi

človekom a zvieraťom je

365

Ako kresťania

premieňajú

nedeľu na „deň

Pána"?

aj ten, že človek si oblieka nedeľný odev.

Kresťan katolík slávi v nedeľu (alebo v predvečer

MARTIN LUTHER

nedele) svätú omšu. V nedeľu nevykonáva nijaké práce, ktoré by mu bránili uctievať Boha, narušili by sviatočný charakter tohto dňa a narušili by

yjr

jeho radosť, pokoj a odpočinok.

nedele.

[2177

Vyhlásenie kresťanských

- 2186,

2192 -

2193]

Nemôžeme žiť bez

mučeníkov z Abiteny pred

Nedeľa je dňom slávenia v e ľ k o n o č n é h o tajomstva, preto sa kresťania v tento deň od najstarších čias schádzajú, aby oslávili smrť a zmŕtvychvstanie svojho

popravou počas veľkého prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána v roku 304, pretože sa postavili

Vykupiteľa, aby mu prejavovali svoju vďačnosť

proti cisárskemu zákazu sláviť

a znovu sa zjednotili tak s ním ako aj s ostatnými

nedeľu.

členmi Cirkvi. Preto je dôležité pre každého kresťana katolíka, aby svätil nedeľu i ďalšie cirkevné sviatky. V rámci nedeľného pokoja sú dovolené iba naliehavé rodinné povinnosti a dôležité s p o l o č e n s k é úlohy. Keďže účasť na nedeľnej b o h o s l u ž b e je pre život kresťana z á s a d n á , Cirkev označuje neprítomnosť na

y y

Kedysi sa hovorilo:

Doprajte svojej duši nedeľu! Teraz sa hovorí: Vdýchnite svojej nedeli dušu! PETER ROSEGGER

nedeľnej svätej o m š i , s v ý n i m k o u závažných dôvodov,

(1843 - 1918,rakúsky

za ťažký hriech.

spisovateľ)

366

-» 2 1 9 , 3 4 5

Prečo je dôležité, spoločnosti

aby nedeľa bola v

uznávaná

ako sviatočný

občianskej deň?

Je to dôležité preto, aby všetci mali skutočnú možnosť dostatočne využívať odpočinok a voľný čas, ktorý im umožní pestovať náboženský, rodinný, kultúrny a spoločenský život. [2188, 2192 -

2193]

200 201


y y

Čo nás stojí

Preto kresťania v k r e s ť a n s k y o r i e n t o v a n ý c h

nedeľa? Už samotná

krajinách žiadajú nielen š t á t n u o c h r a n u n e d e l e , ale

otázka je zásadným

ani oni od i n ý c h nežiadajú p r á c u , ktorú s a m i nechcú

útokom na nedeľu. Nedeľa je totiž práve preto nedeľou, že nič

v n e d e ľ u v y k o n á v a ť . V e d ' v š e t c i majú mať p o d i e l na „novom n a d ý c h n u t í s a " .

nestojí a v ekonomickom zmysle slova neprináša

<£> DRUHÁ KAPITOLA

zisk. Otázka, koľko by stála ochrana nedele ako

„Milovať budeš svojho blížneho

dňa pracovného pokoja,

ako seba s a m é h o "

totiž v podstate znamená, že vo svojom zmýšľaní sme už nedeľu

ŠTVRTE PRIKÁZANIE:

premenili na obyčajný

Cti svojho otca a svoju matku

pracovný deň. RÓBERTSPAEMANN ( * 1 9 2 7 , nemecký filozof)

367

Na koho sa vzťahuje štvrté prikázanie nás

Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj B o h !

a čo od

vyžaduje?

Štvrté prikázanie sa v prvom rade vzťahuje na rodičov, ale aj na všetkých, ktorým vďačíme za zabezpečenie života, ktoré nám poskytli, a za vieru, ku ktorej nás viedli. [2196 - 2200, 2247 - 2248] Svojim rodičom sme p o v i n n í p r e u k a z o v a ť l á s k u , vďaku a ú c t u . P o d o b n é by v š a k mali byť aj n a š e

Život rodičov

vzťahy k ľuďom, ktorí nás viedli a pomáhali nám.

je knihou, ktorú si

Boh nám d a r o v a l celý rad ľ u d í , k t o r í sú pre n á s

čítajú deti.

prirodzenou a dobrou autoritou: naši príbuzní,

SV. AUGUSTÍN

v y c h o v á v a t e l i a , u č i t e l i a , z a m e s t n á v a t e l i a či p r e d s t a v e n í . Týmto v š e t k ý m by sme mali prejavovať úctu v z m y s l e š t v r t é h o p r i k á z a n i a .

368

Aké postavenie

-» 3 2 5

v Božom pláne má

rodina?

Muž a žena spojení v manželstve vytvárajú spolu s o svojimi deťmi rodinu. Boh si praje, aby manželstvo a rodina boli zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí. Deti sú zverené do ochrany a starostlivosti svojich rodičov a majú rovnakú dôstojnosť ako ich rodičia. [2201 - 2 2 0 6 , 2249] Boh vo svojej najhlbšej p o d s t a t e v y t v á r a s p o l o č e n ­ s t v o O t c a , S y n a a Ducha S v ä t é h o . Pokiaľ ide o ľudí, z á k l a d n ý m s p o l o č e n s t v o m je r o d i n a . Rodina je j e d i n e č n o u š k o l o u života n a p l n e n é h o v z á j o m n ý m i


77

Rodina je dobro

nevyhnutné pre národy, je to neodmysliteľný základ spoločnosti a nesmierny poklad manželov počas ich celého života. Je to nenahraditeľné dobro pre deti, ktoré majú byť plodom lásky a veľkoduš­ nej, úplnej oddanosti rodičov. BENEDIKT X V I . , 8. júla 2006

77

Tuberkulóza

a rakovina nie sú najhoršími chorobami. Myslím si, že oveľa horšou chorobou je byť nechcený a nemilovaný. BL. MATKA TEREZA

202 203 J F ™ Jedine skala totál­ nej a neodvolateľnej

vzťahmi. Deti n e v y r a s t a j ú nikde Lepšie ako v dobrej

lásky medzi mužom

rodine, kde v l á d n e s r d e č n á n á k l o n n o s ť , v z á j o m n á

a ženou je v stave byť

úcta a z o d p o v e d n o s ť . V rodine n a p o k o n v y r a s t á

základom na budovanie

aj v i e r a , pretože rodina je „domáca cirkev", ktorej

spoločnosti, ktorá bude

v n ú t o r n á sila - J e ž i š K r i s t u s - v y t v á r a z rodiny s p o l o č e n s t v o v i e r y , l á s k y a nádeje.

-> 2 7 1

pre všetkých ľudí domovom. BENEDIKT X V I . , 1 1 . mája 2006

369

Prečo je rodina

nenahraditeľná?

Každé dieťa je potomkom konkrétneho otca a kon­ krétnej matky. Na to, aby mohlo vyrastať v bezpečí a šťastí, potrebuje lásku a istotu rodiny. [2207 - 2208] Rodina je z á k l a d n o u b u n k o u ľudskej s p o l o č n o s t i . H o d n o t y a z á s a d y , ktoré sa prežívajú v malom s p o l o č e n s t v e rodiny, v y t v á r a j ú n e v y h n u t n ý predpoklad pre e x i s t e n c i u s o l i d á r n e h o života celej s p o l o č n o s t i , pretože r o d i n n ý ž i v o t je u v á d z a n í m do života s p o l o č n o s t i .

-> 516


370

Prečo je štát povinný

chrániť

a

podporovať

rodinu? Blaho a budúcnosť štátu závisia práve od toho, či v ňom môže úspešne žiť a rozvíjať sa jeho najmenšia jednotka, rodina. [2209 - 2 2 1 3 , 2250] yjf

Rodina, ktorá sa

spolu modlí, zostane spolu.

Nijaký štát nemá právo z a s a h o v a ť do z á l e ž i t o s t í základnej b u n k y s p o l o č n o s t i , ktorou je r o d i n a , a upieraťjej právo na e x i s t e n c i u . Verejná moc m u s í

B L . MATKA TEREZA

rešpektovať, chrániť a p o d p o r o v a ť pravú p o v a h u m a n ž e l s t v a a rodiny, verejnú m r a v n o s ť , práva rodičov a p r o s p e c h r o d í n . Štát nemá právo obrať rodinu ojej

Mladší si teda majú ctiť starších, starší majú milovať mladších.

základné funkcie, predovšetkým v oblasti výchovy. Každý štát má p o v i n n o s ť pomáhať r o d i n e , podporovať ju a zabezpečiťjej materiálne potreby.

-> 3 2 3

SV. BENEDIKT Z N U R S I E

371

Aké povinnosti

majú deti voči svojim

rodičom?

Ked'je v poriadku rodina, bude v poriadku

Dieťa preukazuje svojim rodičom úctu tým, že im pre­

i štát; ked'je v poriadku

javuje svoju lásku a vďačnosť. [2214 - 2220,

2251]

štát, bude žiť v mieri celé veľké ľudské

Deti majú byť svojim rodičom vďačné už len z t o h o

spoločenstvo.

d ô v o d u , že z l á s k y svojich rodičov prijali ž i v o t ako

LU BU WE

dar. Táto v d a č n o s ť j e z á k l a d o m c e l o ž i v o t n é h o vzťahu

(okolo 300 - 236 pr. Kr.,

l á s k y , úcty, z o d p o v e d n o s t i a s p r á v n e chápanej

čínsky filozof)

p o s l u š n o s t i . Toto v š e t k o , v r á t a n e d o b r ý c h v z ť a h o v medzi s ú r o d e n c a m i , p r i s p i e v a k rastu h a r m ó n i e a h o d n o t y r o d i n n é h o ž i v o t a . D o s p e l é deti majú

JEf

Z celého srdca si cti otca a na

p o v i n n o s ť h m o t n e a m o r á l n e pomáhať r o d i č o m , predovšetkým v núdzi, chorobe, samote a starobe.

vzdychy svojej matky nezabúdaj! Pamätaj, že bez nich nebol by si

372

Aké povinnosti

majú rodičia

voči svojim

deťom?

sa narodil; oddaj sa im ako aj oni tebe.

Boh zveril deti rodičom, aby boli pre ne stálymi

Sir7, 2 9 - 3 0

a dobrými vzormi, aby ich milovali, vážili si ich a urobili všetko pre ich telesný a duševný rozvoj. [2221 -

2231]

Rodičia sa podieľajú na B o ž o m o t c o v s t v e , sú teda ako p r v í z o d p o v e d n í za v ý c h o v u svojich d e t í a sú pre ne tiež p r v ý m i h l á s a t e ľ m i v i e r y . Majú p o v i n n o s ť


dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Ked'to Ježiš videl, namrzenýim povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo." Mk 10, 13 - 14

Blaženosť detí spočíva v tom, že v každom z nich sa napĺňa nové stvorenie a že každé z nich je novou výzvou vesmíru. GILBERT KEITH CHESTERTON ( 1 8 7 4 - 1 9 3 6 , anglický spisovateľ)

Rodičia by mali dať deťom dve veci - ko­

204 205

rene a krídla.

milovať a rešpektovať deti ako deti Božie a p o d ľ a m o ž n o s t í sa postarať o ich h m o t n é a d u c h o v n é

JOHANN WOLFGANG GOETHE

potreby. N a j v z n e š e n e j š o u r o d i č o v s k o u p o v i n n o s ť o u je odovzdať svojim deťom r a d o s t n ú zvesť a s p r o s t r e d k o v a ť im k r e s ť a n s k ú v i e r u .

Otcovia,

-» 374

nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!

373

Ako má rodina spoločne

žiť svoju

vieru? Kol3, 21

Kresťanská rodina je „domácou

C I R K V O U " . Všetci

členovia rodiny sú pozvaní, aby sa navzájom posilňovali vo viere a aby jeden druhého povzbu­ dzovali v láske k Bohu. Modlia sa spolu i jeden za druhého a spoločne si prejavujú lásku k blížnemu. [2226 - 2227] Rodičia svojou v i e r o u z a s t u p u j ú svoje d e t i , v tejto viere ich dávajú pokrstiť a slúžia im p r í k l a d o m , m o d l i t b o u , r o d i n n o u k a t e c h é z o u a účasťou na živote Cirkvi. To z n a m e n á , že rodičia s p r o s t r e d k o v á v a j ú svojim p o t o m k o m s k ú s e n o s ť , aké v z á c n e a b l a h o d a r ­ né je žiť v p r í t o m n o s t i a b l í z k o s t i milujúceho B o h a .


Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. Rim 12, 1 0 - 1 1

A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám. Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými.

N a s t a n e však i d o b a , keď sa rodičia budú učiť z viery svojich d e t í a sami z a č n ú počúvať, ako k nim p r o s t r e d n í c t v o m ich d e t í h o v o r í B o h . Viera mladého

!Sol3, 12-13

človeka je t o t i ž často n a p l n e n á v e ľ k o u o d d a n o s ť o u a „Boh často zjavuje to, čo je l e p š i e , m l a d š í m " (sv. B e n e d i k t z N u r s i e , Regula,

374

kap. 3, 3).

Prečo je Ježiš Kristus dôležitejší

ako

rodina?

I keď sú rodinné zväzky dôležité, predsa nie sú absolútne, pretože prvým povolaním kresťana je nasledovať Ježiša Krista. Preto má vzťah k Ježišovi Kristovi prednosť pred všetkými ľudskými väzba­ mi, aj keby šlo o tie najužšie rodinné vzťahy. [2232 - 2233] Deti nepatria

svojim rodičom a rodičia nie sú

v l a s t n í c t v o m svojich detí. Každý človek p a t r í len B o h u . Človek je a b s o l ú t n e a n a t r v a l o v i a z a n ý iba na n e h o . Tak si treba vyložiť aj J e ž i š o v u v ý z v u : „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nieje

ma

hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nieje ma hoden"

(Mt 1 0 , 3 7 ) . Preto majú rodičia

s d ô v e r o u o d o v z d á v a ť svoje deti do B o ž í c h rúk, keď B o h p o v o l á ich p o t o m k o v do m a n ž e l s t v a alebo si ich v y v o l í pre r e h o ľ n ý č i - > K Ň A Z S K Ý stav.

-> 145


A kto bude chcieť

375

Ako sa má správne

uplatňovať

autorita?

byť medzi vami

Autorita sa správne uplatňuje vtedy, keď sa chápe

prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka

podľa Ježišovho vzoru ako služba rešpektujúca

neprišiel dať sa

základné ľudské práva a správnu stupnicu hodnôt. Nikdy nesmie podliehať svojvôli. [2234 - 2237, 2254]

obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.

Ježiš nám raz n a v ž d y j a s n e u k á z a l , ako sa má uplatňovať a u t o r i t a . O n , najväčšia a u t o r i t a , sám

Mt 20, 27 - 28

slúžil a zaujímal p o s t a v e n i e c h u d o b n é h o č l o v e k a . Ježiš d o k o n c a svojim u č e n í k o m pri P o s l e d n e j večeri umyl n o h y ( p ó r o v . Jn 1 3 , 1 - 2 0 ) . R o d i č o m , u č i t e ľ o m , v y c h o v á v a t e ľ o m a p r e d s t a v e n ý m B o h nezveruje

Podľa miesta narodenia som Albánka, podľa štátnej

autoritu p r e t o , aby v l á d l i t ý m , k t o r í im boli z v e r e n í ,

príslušnosti som Indka;

ale aby im s l ú ž i l i p l n e n í m svojej ú l o h y v i e s ť a v y c h o ­

som katolícka rehoľná

vávať.

sestra. Svojím poslaním

-> 3 2 5

patrím celému svetu, ale moje srdce patrí výlučne

376

Aké povinnosti

majú občania

voči svojmu

štátu?

Ježišovi. B L . MATKA TEREZA

Každý občan má povinnosť lojálne spolupracovať so štátnymi úradmi a v duchu pravdy, spravodli­ vosti, slobody a solidarity prispievať k

SPOLOČ­

NÉMU D O B R U . [ 2 2 3 8 - 2246]

Kresťan miluje svoju vlasť a v prípade ohrozenia ju

Dávajte teda, čo

206

je cisárovo,

207

cisárovi, a čo je Božie, Bohu.

najrôznejšími spôsobmi bráni. Ochotne prijíma službu v štátnych u s t a n o v i z n i a c h . Aktívne a pasívne uplatňu­ je svoje volebné právo a nevyhýba sa svojej daňovej povinnosti. Napriek tomu každý občan zostáva v štáte slobodnou bytosťou, ktorej prináležia základné ľudské práva. Má právo na konštruktívnu kritiku štátu a jeho orgánov. Štát je tu pre človeka, nie človek pre štát.

377

Kedy sa má odoprieť poslušnosť

štátu?

Nikto by nemal akceptovať také nariadenia štátu, ktoré sú namierené proti Božím zákonom. [2242 - 2 2 4 6 , 2256 - 2257] ~* A P O Š T O L Peter s á m v y z ý v a l iba k r e l a t í v n e j p o s l u š ­ nosti š t á t u , keď p r e h l á s i l : „Boha chať ako ľudí"

treba viac

poslú­

(Sk 5, 2 9 ) . Kresťan je vo s v e d o m í

viazaný odoprieť poslušnosť občianskym autoritám, a

k ich p r e d p i s y o d p o r u j ú p o ž i a d a v k á m m o r á l n e h o

P o r i a d k u , a p o s t a v i ť sa na o d p o r .

-> 379

Mt22, 21


Počuli ste, že otcom bolo

PIATE PRIKÁZANIE:

povedané: »Nezabiješl«

H

Nezabiješ

Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho

378

Prečo nesmieme

vziať život sebe ani

druhým?

brata hnevá.

Iba Boh je Pánom nad životom a smrťou. S výnim­ Mt5, 2 1 - 2 2

kou prípadu oprávnenej sebaobrany alebo obrany druhých ľudí človek nikdy nesmie usmrtiť druhého

Na začiatku boli jemné posuny dôrazu v základnom postoji. Začalo sa to názorom, ktorý je pre snahu legalizovať eutanáziu

človeka. [2258 - 2 2 6 2 , 2318 - 2320] Ľudský život je posvätný,

to z n a m e n á , že patrí B o h u .

Náš v l a s t n ý život je nám totiž len zverený.

Boh nám

daroval život a len on má právo žiadať ho naspäť. V Knihe E x o d u s je p r i k á z a n i e : „Nezabiješ!"

(Ex 2 0 , 13).

typický: a síce, že existujú stavy, pri ktorých už nestojí za to žiť. Tento postoj sa vo svojich začiatkoch vzťahoval iba na chronicky ťažko chorých jedincov. Postupne sa ooblasťtých, ktorí patria do tejto kategórie, rozšírila aj na sociálne neproduktívnych a ideologicky či rasovo

379

Čo všetko zahŕňa prikázanie

„Nezabiješ"?

Zakázaná je vražda a spolupráca pri vražde. Zakázané je vraždenie vo vojne. Zakázaný je potrat

nežiaducich ľudí.

nenarodeného dieťaťa od okamihu počatia.

Dôležité je však vedieť,

Zakázaná je samovražda a sebazmrzačenie alebo

že tento postoj

sebaničenie. Zakázaná je aj eutanázia, teda

k nevyliečiteľne chorým

usmrtenie postihnutých, chorých a zomierajúcich

bol nenápadným spúšťačom, ktorý mal na svedomí totálnu zmenu zmýšľania. LEO ALEXANDER (1905 1985, židovsko-americký lekár) o zločinnom používaní eutanázie nemeckými nacistami

ľudí. [2268 - 2 2 8 3 , 2322 - 2325] Zákaz zabíjať sa d n e s č a s t o o b c h á d z a z d a n l i v o h u m á n n y m i a r g u m e n t m i . A v š a k ani e u t a n á z i a , ani potrat nie sú h u m á n n y m i r i e š e n i a m i ž i v o t n ý c h p r o b l é m o v a u t r p e n i a . A preto má Cirkev v t a k ý c h t o o t á z k a c h veľmi j a s n ý p o s t o j . Kto sa a k t í v n e z ú č a s t n í na potrate alebo k t o m u núti i n é h o človeka či mu pri tom radí, sa t ý m t o činom sám v y l u č u j e zo s p o l o č e n s t v a Cirkvi. Aj v š e t k y o s t a t n é činy proti p o s v ä t n o s t i života sú z á v a ž n ý m p r e v i n e n í m . Ak však s p á c h a s a m o v r a ž d u p s y c h i c k y c h o r ý človek, j e h o z o d p o v e d n o s ť za t e n t o čin býva neraz z n í ž e n á a č a s t o sa mu nedá v ô b e c pričítať.

-» 2 8 8


380

Prečo oprávnená

obrana osôb alebo

nieje v rozpore s touto

spoločnosti

normou?

Štátom uložený trest musí spĺňať štyri podmienky, aby b o l

Oprávnená obrana je uplatnením práva na svoj život alebo život druhých. Toho, kto by zaútočil na život druhého človeka, možno v prípade nevyhnut­

primeraný a spravodlivý: 1 . Po zločine má nasledovať náprava. 2. Štát sa má usilovať

nosti zastaviť i tak, že je pritom sám zabitý. Pri

prostredníctvom

obrane sa však nesmie použiť väčšie násilie, ako je

trestu opätovne nastoliť verejný

nevyhnutné. [2263 - 2 2 6 5 , 2321]

poriadok a postarať s a

N e v y h n u t n á o b r a n a n i e j e iba p r á v o , ale môže sa stať i p o v i n n o s ť o u pre t ý c h , k t o r í n e s ú z o d p o v e d ­ nosť za ž i v o t d r u h ý c h . N e v y h n u t n á o b r a n a v š a k nesmie p o u ž í v a ť n e s p r á v n e p r o s t r i e d k y a nesmie byť neprimerane t v r d á .

381

o bezpečnosť o b č a n o v . 3. Trest má viesť k náprave vinníka. 4. Trest má zodpovedať závažnosti trestného činu.

Prečo Cirkev vystupuje

proti trestu

smrti? Ľudia by nemali

Cirkev vystupuje proti trestu smrti, pretože

zomierať rukou iného

tento trest je „rovnako krutý ako aj zbytočný"

človeka, ale v jeho

(bi. Ján Pavol I I . , St. Louis, 27. januára 1 9 9 9 ) .

náručí. HORST KÔHLER,

[ 2 2 6 6 - 2267]

208

nemecký exprezident

209

Každý právny štát má právo primerane trestať. V encyklike Evangelium

vitae (1995) pápež b i . Ján Pavol

I I . síce v ý s l o v n e netvrdí, že použitie trestu smrti je absolútne neprijateľné a nespravodlivé. Vziať život zločincovi je však krajné opatrenie, ku ktorému smie štát pristúpiť iba v „prípade absolútnej

nutnosti".

Tento stav n u t n o s t i nastáva vtedy, keď ľudskú spoločnosť nemožno chrániť ináč ako práve zabitím v i n n í k a . Také prípady v š a k , ako h o v o r í bi. Ján Pavol I I . , „sú veľmi v ý n i m o č n é , ak vôbec prakticky existujú".

382

Je prípustná

eutanázia?

Aktívne spôsobenie smrti je v každom prípade previnením proti prikázaniu „Nezabiješ"

(Ex 2 0 , 1 3 ) .

Naopak, stáť nablízku človeku pri jeho odchode z tohto sveta je dokonca prikázaním ľudskosti. [2278 - 2279] Pojmy aktívna

asistencia

pomoc pri umieraní

pri umieraní

a pasívna

často v n á š a j ú do d i s k u s i e

n e j a s n o s t i . I d e v l a s t n e o to, či niekto z o m i e r a j ú c e -

i


Hospicové hnutie, a nie úsilie o zavedenie eutanázie, je ľudsky dôstojnou odpoveďou na našu situáciu. Sily

ho človeka a k t í v n e u s m r t i l , alebo ho nechal zomrieť. Ten, kto p o m á h a človeku k s m r t i pri t a k z v a n e j aktívnej

asistencii

pri umieraní,

prehrešuje

sa proti piatemu p r i k á z a n i u . Ten, kto p o m á h a

fantázie a solidarity sa

človeku pri z o m i e r a n í v z m y s l e t a k z v a n e j

zmobilizujú tvárou v tvár

pomoci

pri umieraní,

pasívnej

nasleduje p r i k á z a n i e l á s k y

gigantickým problémom,

k b l í ž n e m u . V t o m t o p r í p a d e , ked'je s t a n o v e n á

ktoré sa na nás valia,

p a c i e n t o v a istá smrť, upúšťa sa od m i m o r i a d n y c h

pokiaľ však neúprosne zablokujeme lacnú únikovú cestu. Kde sa

m e d i c í n s k y c h o p a t r e n í , ktoré nemajú nijaký v p l y v na v ý s l e d o k . Toto r o z h o d n u t i e m u s í urobiť sám

zomieranie nechápe ako

p a c i e n t , p r í p a d n e m u s í dať k n e m u v o p r e d z á v ä z n ý

súčasť života, tam sa

p o k y n . V p r í p a d e , že už n i e j e s c h o p n ý sám to

začína civilizácia smrti.

urobiť, m u s í j e h o v y s l o v e n ú alebo p r e d p o k l a d a n ú

RÓBERT SPAEMANN

Keď už dieťa nemá istotu ani v matkinom lone, kde na tomto svete má potom istotu? PHIL B O S M A N S ( * 1 9 2 2 , belgický kňaz a spisovateľ)

Kresťania... vstupujú do manželstva a majú deti tak ako ostatní, ale novoroden­ cov neodhadzujú. List Diognetovi, 3. storočie

Potrat a usmrtenie novonarodeného dieťaťa sú ohavnými zločinmi. Druhý vatikánsky koncil,

GS, 5 i

vôľu uskutočniť splnomocnený zástupca. Starostli­ vosť o z o m i e r a j ú c e h o n e s m i e byť nikdy p r e r u š e n á . To je p r i k á z a n i e l á s k y k b l í ž n e m u a m i l o s r d e n s t v a . Je žiaduce a z o d p o v e d a j ú c e ľudskej d ô s t o j n o s t i , aby sa p a c i e n t o v i p o d á v a l i lieky zmierňujúce bolesť, a to aj za cenu n e b e z p e č e n s t v a , že sa tým skráti j e h o ž i v o t . Použitie t ý c h t o p r o s t r i e d k o v v š a k nesmie cielene smerovať k s m r t i ani slúžiť ako prostriedok k usmrteniu.

-» 3 9 3


383

Prečo je potrat neprijateľný vývoj o vej fáze

v

77

akejkoľvek

plodu?

je zhrnuté v piatom

Život ako Boží dar patrí výlučne Bohu. Od svojho prvého okamihu je posvätný utvoril v matkinom

živote,

poznal

než som ťa

som ťa, skôr,

prikázaní. K A R D I N Á L CHRISTOPH

a je chránený pred

akýmkoľvek ľudským zásahom. „Skôr, 5/ vyšiel z lona, zasvätil

Všetko, čo by mal

človek vedieť o potrate,

SCHÔNBORN

než

som ťa" (Jer 1 , 5 ) . 77

[2270 - 2274, 2322]

Nevykonáš potrat

ani neusmrtíš

Iba Boh je Pánom nad ž i v o t o m a s m r ť o u . Každé dieťa má právo na ž i v o t od o k a m i h u s v o j h o p o č a t i a . Nenarodený človek je o s o b o u od s a m é h o p o č i a t k u

novonarodené dieťa. DIDACHÉ, Učenie dvanástich apoštolov (2, 2 ) , 3. storočie

svojej e x i s t e n c i e a nikto n e s m i e z v o n k u z a s a h o v a ť do jeho práv - ani š t á t , ani lekár a ani j e h o m a t k a . J e d n o z n a č n ý postoj Cirkvi n i e j e v t o m t o prípade

77

Bože, daj nám

odvahu chrániť každý

n e d o s t a t k o m m i l o s r d e n s t v a . N a o p a k , Cirkev chce

nenarodený život. Veď

poukázať na n e n a p r a v i t e ľ n ú š k o d u , ktorá sa pácha

dieťa je najväčším Božím

na n e v i n n e z a b i t o m dieťati, na j e h o rodičoch a na

darom pre rodinu, národ

celej s p o l o č n o s t i . Chrániť ž i v o t p a t r í k n a j v z n e š e ­

a svet.

nejším ú l o h á m š t á t u . Ak sa š t á t v z d á v a tejto ú l o h y , podkopáva s a m o t n é z á k l a d y p r á v n e h o š t á t u .

BL. MATKA TEREZA pri preberaní Nobelovej ceny za mier 1979

-> 3 2 3

384

211

Je prípus tný potrat postihnú

téh o die ťa ťa ?

77

Predpokladané

postihnutie dieťaťa

Potrat postihnutého dieťaťa je závažný zločin, aj keby

nesmie byť dôvodom na

sa k nemu malo prikročiť s odôvodnením, že postih­

potrat..., pretože aj život

nutý sa tak ušetrí budúceho utrpenia.

s postihnutím je rovnako

-> 280

hodnotný a Boh k nemu hovorí svoje bezpodmie­

385

Je prípustné

210

robiť výskum na živých

a na embryonálnych

kmeňových

embryách

bunkách?

nečné „áno". Na tejto zemi predsa nikdy a pre nikoho neexistuje záruka

Nie. Embryá sú ľudia, pretože ľudský život sa začína

na život bez telesného,

v okamihu počatia. [ 2 2 7 5 , 2323]

duševného alebo duchovného obmedzenia.

Považovať e m b r y á za b i o l o g i c k ý m a t e r i á l , „vyrábať

BENEDIKT X V I . ,

ich" a potom „ p o u ž í v a ť " ich k m e ň o v é b u n k y na ďalšie

28. septembra 2006

vedecké v ý s k u m n é účely je a b s o l ú t n e n e m o r á l n e a na takéto k o n a n i e sa plne vzťahuje z á k a z zabíjať. Výskum d o s p e l ý c h k m e ň o v ý c h buniek v š a k treba p o s u d z o v a ť i n a k , pretože z nich sa nemôže v y v i n ú ť človek. M e d i c í n s k e z á k r o k y na e m b r y u m o ž n o Pripustiť iba v p r í p a d e , že ide o liečebný z á k r o k ,


Ale pre toho,

pri ktorom je z a r u č e n ý n e p o r u š e n ý v ý v o j dieťaťa

kto by pohoršil

a riziko z á s a h u nie je n e p r i m e r a n e v y s o k é .

-> 292

jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby

386

mu zavesili mlynský

Prečo piate prikázanie nú integritu

chráni

telesnú

aj dušev­

človeka?

kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny.

Právo na život a na dôstojnosť človeka tvorí jeden celok; sú neoddeliteľne spojené. Človeka možno dohnať k smrti nielen telesným, ale aj duševným násilím, čo je previnením proti posvätnosti života*

Ak máš rád sám

[ 2 2 8 4 - 2 2 8 7 , 2326]

seba, máš rád aj všetkých ľudí tak ako seba. Dokiaľ

Prikázanie „Nezabiješ"

budeš milovaťjediného

t e l e s n ú i d u š e v n ú i n t e g r i t u . Každé n a v á d z a n i e na zlo

človeka len trochu menej

s použitím násilia je s m r t e ľ n ý m h r i e c h o m , a to

ako seba, potom si sa

p r e d o v š e t k ý m v s i t u á c i i , keď k nemu d o c h á d z a voči

ešte stále nenaučil milovať sám seba.

(Ex 2 0 , 1 3 ) sa vzťahuje na

n i e k o m u , kto je od z v o d c u o s o b n e závislý. I d e p r e d o v š e t k ý m o sexuálne zneužívanie,

MAJSTER ECKHART

dy navádzania

ale aj o p r í p a ­

zverených o s ô b na iné zlo zo strany ro­

dičov, -> K Ň A Z O V , učiteľov alebo v y c h o v á v a t e ľ o v . Boh nás miluje omnoho viac, než my

387

Ako by sme sa mali správať

k vlastnému

telu?

dokážeme milovať samých seba.

Piate prikázanie takisto zakazuje akékoľvek prejavy

SV. TERÉZIA Z AVILY

násilia páchané na vlastnom tele. Ježiš nás jasne vyzýva, aby sme prijímali a milovali seba samých: „Milovaťbudeš

A neviete, že

svojho

blížneho

ako seba

samého"

(Mt 2 2 , 3 9 ) .

vaše telo je chrámom Ducha Svätého,

P o š k o d z o v a n i e v l a s t n é h o tela býva vo v ä č š i n e

ktorýje vo vás, ktorého

p r í p a d o v p s y c h i c k o u reakciou na o p u s t e n o s ť a na

máte od Boha, a že

n e d o s t a t o k l á s k y . Preto treba na prvom mieste

nepatríte sebe?

v e n o v a ť t a k é m u človeku v š e t k u svoju l á s k u . M u s í nám byť tiež j a s n é , že človek nemá ž i a d n e právo ničiť v l a s t n é t e l o , pretože je B o ž í m d a r o m .

388

Aké dôležité je

-» 379

zdravie?

Zdravie je dôležitou, nie však absolútnou hodno­ tou. K svojmu telu, ktoré sme dostali od Boha ako dar, sa máme správať s vďačnosťou a starať sa oň, nemáme však pestovať kult tela. [2288 -

2291]

Primeraná s t a r o s t l i v o s ť o zdravie p a t r í k z á k l a d n ý m p o v i n n o s t i a m š t á t u . J e h o ú l o h o u je v y t v á r a ť také


e x i s t e n č n é p o d m i e n k y , ktoré by z a r u č o v a l i d o s t a ­

Ich koniecje záhuba, ich

točnú s t r a v u , čisté b ý v a n i e a z á k l a d n ú z d r a v o t n ú

bohom je brucho a ha

starostlivosť.

je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky.

389

Prečo je hriechom

užívať

drogy?

Flp 3, 19

Užívať drogy je hriechom, pretože ťažko poškodzujú zdravie, a to znamená závažné previnenie proti životu, ktorý nám Boh daroval z lásky. [2290 - 2291] Každá z á v i s l o s ť človeka od n e l e g á l n y c h i l e g á l n y c h drog ( a l k o h o l , lieky, tabak) z n a m e n á s t r a t u s l o b o d y . Poškodzuje zdravie aj život človeka a s p ô s o b u j e ťažké š k o d y aj ľuďom v j e h o o k o l í . V š e t k y s t a v y pomätenia mysle a straty s e b a k o n t r o l y v opojení ako aj v y d á v a n i e sa n a p o s p a s sexualite alebo divoká jazda autom znamenajú stratu ľudskej d ô s t o j n o s t i a s l o b o d y , a preto s ú hriechom proti B o h u . Treba ich však odlišovať od r o z u m n é h o , v e d o m é h o a s t r i e d m e ­ ho z a o b c h á d z a n i a s p r o s t r i e d k a m i pôžitok.

390

prinášajúcimi

286

Kedy sú vedecké, lekárske alebo pokusy na osobách

alebo skupinách

psychologické ľudí

mravne

oprávnené? Vedecké, psychologické a lekárske pokusy na živom človeku sú povolené iba za predpokladu, že slúžia celkovému dobru človeka a spoločnosti a keď sa uskutočňujú so súhlasom dotyčných osôb, dostatoč­ ne informovaných, bez neprimeraného rizika pre ich život a telesnú i duševnú integritu. [2292 - 2295] Okrem t o h o p o k u s y n e s m ú v y s t a v o v a ť človeka neprimeranému r i z i k u . Pokiaľ má niekto v úmysle urobiť z človeka objekt v ý s k u m u bez j e h o s ú h l a s u , dopúšťa sa z l o č i n u . Známy je prípad W a n d y Poltawskej, poľskej ú č a s t n í č k y odboja a blízkej s p o l u p r a c o v ­ níčky pápeža b l . J á n a Pavla I I . , ktorá sa v čase nacistickej h r ô z o v l á d y stala obeťou z l o č i n e c k ý c h Pokusov na ľuďoch v k o n c e n t r a č n o m t á b o r e R a vensbriick. Neskôr sa táto l e k á r k a - p s y c h i a t r i č k a z a s a d z o v a l a o o b n o v u lekárskej etiky a patrila k zakladajúcim členom Pápežskej akadémie pre ž i v o t .


391

Sú transplantácie

a darovanie

smrťou alebo po nej

orgánov

pred

dovolené?

Darovanie orgánov môže predĺžiť život alebo zvýšiť jeho kvalitu, preto je skutočnou službou blížnemu a je mravne v poriadku, pokiaľ sa uskutočňuje s dobrovoľným súhlasom darcu a bez nadmerného rizika pre neho. [2296] Zaradom nás vyvádzali hore, bezmocných a bezbran­ ných. Pred dverami operačnej sály nám Dr. Schidlausky vstrekol

Na t o , aby sa m o h o l u s k u t o č n i ť u š ľ a c h t i l ý s k u t o k d a r o v a n i a o r g á n o v po s m r t i , je p o t r e b n é overiť, či d o š l o ku s k u t o č n e j s m r t i d a r c u , a m u s í byť celkom i s t é , že darca dal za svojho života s l o b o d n ý a v e d o m ý s ú h l a s k t r a n s p l a n t á c i i a že n e b o l

do žily anestetikum.

u s m r t e n ý kvôli d a r o v a n i u o r g á n o v . Existuje však aj

Pred stratou vedomia mi

d a r c o v s t v o p o č a s ž i v o t a , n a p r í k l a d pri t r a n s p l a n t á ­

preblysla hlavou

cii kostnej drene alebo pri d a r o v a n í jednej obličky.

myšlienka, ktorú som však už nedokázala vysloviť: „Nie sme predsa pokusné králiky." Nie, neboli sme pokusné králiky. Boli sme ľudia! WANDA POLTAWSKÁ (* 1 9 2 1 , poľská lekárka, väzenka v koncentračnom tábore)

Kresťania často zapierali evanjelium a podrobovali sa logike násilia. Porušovali práva kmeňov a národov, pohŕdali ich kultúrou a náboženskými tradíciami. Buď s nami trpezlivý a preukáž nám svoje milosrdenstvo! Odpusť nám! B L . JÁN PAVOL I I . , vyznanie vín Cirkvi v roku 2000

392

Čo porušuje

právo na telesnú integritu

človeka?

Toto právo porušuje použitie násilia, únos, zadržia­ vanie rukojemníkov, terorizmus, mučenie, znásil­ nenie, násilná sterilizácia, amputácia a zmrzače­ nie. [2297 - 2298] Tieto z á s a d n é p r e v i n e n i a proti s p r a v o d l i v o s t i , láske a ľudskej d ô s t o j n o s t i sa nedajú ničím o s p r a v e d l n i ť ,


a to ani v p r í p a d e , ak sú kryté š t á t n o u a u t o r i t o u . Cirkev si uvedomuje v l a s t n é p r e v i n e n i a v dejinách a dnes bojuje proti k a ž d é m u t e l e s n é m u a p s y c h i c k é ­

Milovať človeka znamená povedať mu: Nezomrieš. GABRIEL MARCEL

mu n á s i l i u , p r e d o v š e t k ý m proti m u č e n i u .

( 1 8 8 9 - 1 9 7 3 , francúzsky filozof)

393

Ako sa treba starať o zomierajúceho

človeka?

Cirkev nenecháva zomierajúceho človeka osamelého. Pomáha mu, aby umieral s vierou v Božiu lásku, s dôverou v Božie milosrdenstvo, dôstojne a v pokoji. Modli sa spolu s ním a dbá o to, aby mu boli v pravú chvíľu udelené-^SVIATOSTI, ktoré umierajúceho pripravujú na stretnutie so živým Bohom. [2299]

y y

Rozvoj - to je nové

meno pre mier. PAVOL V I . , Populorum progressio

yy

Narodeniny nášho

Pána sú narodeninami pokoja. SV. LEV VEĽKÝ

Uvedomujem si, že zakaždým, keď sa ľudia usilujú žiť evanjelium

394

Ako sa má zaobchádzať

s telom

zosnulého?

S telom zosnulého sa má zaobchádzať s úctou a láskou, vo vedomí, že Boh ho povolal na vzkriese­ nie tela. [ 2 3 0 0 - 2301]

tak, ako nás to učí Ježiš, začína sa všetko meniť: všetka agresivita, všetok strach a smútok musia uvoľniť miesto pokoju a radosti.

Ku kresťanskej kultúre smrti patrí, že z o s n u l ý j e dôstojne p o c h o v a n ý a jeho hrob je o z d o b e n ý a u p r a v e ­

B A U D O U I N I. (1930 - 1 9 9 3 , belgický kráľ)

ný. Cirkev dnes akceptuje aj iné formy p o c h o v á v a n i a (napríklad kremáciu), ak sa tým n e s p o c h y b ň u j e viera vo v z k r i e s e n i e tela.

JS

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj.

395

Čo je

mier?

Mier je dôsledok spravodlivosti a znak skutočnej lásky. Tam, kde je mier, môže „každé stvorenie nájsť v dobrom poriadku pokoj" (sv. Tomáš Akvinský). Pozemský mier je obrazom Kristovho pokoja, pretože Ježiš zmieril nebo so zemou. [2304 - 2305] Mier je viac ako len n e p r í t o m n o s ť vojny a tiež viac ako starostlivo d o s i a h n u t á r o v n o v á h a s í l . V stave mieru môžu ľudia žiť v istote a v s l o b o d e . V mieri sa dbá na dôstojnosť a právo na sebaurčenie jednotlivca i celých

Mt5, 9

Veď on je náš pokoj! Ef 2, 14

214 215


národov. V mieri je ľudské s p o l u ž i t i e p o z n a č e n é Účinkom pravdy

bratskou solidaritou.

-» 6 6 , 2 8 3 - 2 8 4 , 3 2 7

bude pokoj a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy.

396

Ako si má kresťan počínať

Apoštol Pavol hovorí: „Hnevajte Slnko

nech nezapadá

s

hnevom?

sa, ale

nad vaším hnevom"

nehrešte! (Ef4,

26),

[2302 - 2304] MMy

Počuli ste, že bolo povedané:

Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím:

Hnevje predovšetkým prirodzenou emóciou v reakcii na p r e ž í v a n ú n e s p r a v o d l i v o s ť . Ale P á n , ktorý p r e h l a s u j e : „blahoslavení

tvorcovia

pokoja"

(M t 5, 9 ) , žiada pokoj srdca a o d m i e t a hnev, ktorý je

Milujte svojich

t ú ž b o u po p o m s t e za s p ô s o b e n é z l o . Odmieta

nepriateľov a modlite

i n e n á v i s ť , ktorá vedie k t o m u , že človek praje zlo

sa za tých, čo vás

svojmu b l í ž n e m u . Tieto postoje, ak sú v e d o m é

prenasledujú.

a ú m y s e l n é , sú z á v a ž n ý m i p r e v i n e n i a m i proti l á s k e .

Mt 5 , 4 3 - 44

397

Čo si myslí Ježiš o

nenásilí?

Ježiš si vysoko váži nenásilné konanie. Svojich učeníkov vyzýva: „Neodporujte udrie po pravom

[2311]

líci, nadstav

zlému.

Ak ťa

mu aj druhé"

niekto

(Mt 5, 39).


Keď sa Peter s n a ž i l brániť J e ž i š a n á s i l í m , Pán ho z a s t a v i l : „Schovaj n e

meč do pošvy!*

Takže si z mečov ukujú radlá, zo

(Jn 1 8 , 1 1 ) . J e ž i š

v o l á skrížiť z b r a n e . Pred Pilátom mlčí. Dá sa

pribiť na kríž, zachraňuje sv e t l á s k o u a v y h l a s u j e za b l a h o s l a v e n ý c h t ý c h , čo šíria p o k o j . Preto si Cirkev

svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.

váži ľudí, k t o r í z d ô v o d o v s v e d o m i a o d m i e t a j ú Mich 4, 6

službu v z b r a n i a n a m i e s t o t o h o sa dávajú do s l u ž b y spoločnosti.

-» 2 8 3 - 2 8 4 Som presvedčený,

398

že zlepšenie životných

Musia byť kre s ťa nia p a cifisti ?

podmienok chudobných

Cirkev sa usiluje o mier, nezastáva však nijaký radikálny pacifizmus. Jednotlivcom ani štátnym útvarom a spoločenstvám nemožno totiž brániť v tom, aby v prípade potreby uplatnili svoje základné právo na nevyhnutnú obranu so zbraňou v ruke. Vojna je však morálne prijateľná iba ako posledný a krajný prostriedok. [2308]

ľudí je lepšia stratégia ako financovanie zbrojenia. Boj proti terorizmu nemôžeme vyhrať vojenskými akciami. M U H A M M A D YUNUS (* 1940, bangladéšsky ekonóm a bankár) pri

Cirkev h o v o r í k otázke vojny svoje j e d n o z n a č n é

preberaní Nobelovej ceny

„nie". Kresťania majú p o d n i k n ú ť v š e t k o , aby predišli v o j n e : v y s t u p u j ú proti zbrojeniu a proti

216

obchodu s o z b r a ň a m i ; bojujú proti r a s o v e j , etnickej a n á b o ž e n s k e j d i s k r i m i n á c i i ; u s i l u j ú sa o o d s t r á n e ­ nie e k o n o m i c k e j a s o c i á l n e j n e s p r a v o d l i v o s t i . Tak p o s i l ň u j ú mier.

-» 2 8 3 - 2 8 4

217 Presné údaje o obetiach vojen neexistujú. Podľa odhadov rozličných historikov zomrelo vo svete v 16.storočí

399

Kedy je opodstatnené

použiť

vojenskú

silu?

Použitie vojenskej sily je mravne ospravedlniteľné, ak sú zároveň splnené nasledujúce podmienky: škoda spôsobená útočníkom je trvalá, ťažká a istá; neúčinnosť akéhokoľvek iného pokojného riešenia; odôvodnené vyhliadky na úspech; vylúčenie väčšieho zla so zreteľom na silu moderných prostriedkov ničenia. [2307 - 2310]

približne 1,5 milióna ľudí vo vojnách; v 17. storočí to mohlo byť asi 6 miliónov a v 18. storočí okolo 6,5 milióna ľudí, ktorí padli vo vojnách. V 19. storočí muselo prísť o život počas vojen okolo 40 miliónov ľudí. V 20. storočí zomrelo vo vojnách a na dôsledky vojen okolo 180 miliónov ľudí.

\


Potom Pán, Boh, povedal: „Nieje dobre byť človeku

ŠIESTE PRIKÁZANIE: zz\

Nezosmilníš

samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná"... Preto muž opustí svojho otca i svoju

400

Čo znamená,

že človek je sexuálna

bytosť?

matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným

Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Stvoril ich jedného pre druhého a pre vzájomnú lásku. Stvoril

telom. Gn 2, 18. 24

ich s erotickými vášňami a so schopnosťou zakúšať rozkoš. Stvoril ich, aby odovzdávali život. [2331 - 2 3 3 3 , 2 3 3 5 , 2392]

Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného,

Byť mužom alebo ženou znamená dôležité určenie človeka. Každý z nich má iný s p ô s o b prejavovania citov

niet muža a ženy, lebo vy

a s c h o p n o s t i milovať, iné p o v o l a n i e , pokiaľ ide o deti,

všetci ste jeden

iný s p ô s o b viery. Pretože B o h chcel, aby obaja boli vo

v Kristovi Ježišovi.

vzájomnom vzťahu jeden pre druhého a dopĺňali sa

Gal 3 , 2 8

v láske, s t v o r i l muža a ženu ako dve rozdielne b y t o s t i . Preto sa muž a žena vzájomne s e x u á l n e aj d u š e v n e priťahujú. K e ď s a muž a žena milujú a s e x u á l n e spolu

Kresťanstvo

žijú, ich láska dosahuje najhlbšie zmyslové vyjadrenie.

vymanilo ženy zo stavu,

Tak ako je Boh vo svojej láske t v o r i v ý , aj človek má

ktorý bol podobný

v ý s a d u byť t v o r i v ý v láske a privádzať na svet deti.

otroctvu.

6 4 , 2 6 0 , 416 - 4 1 7

MADAME DE STA É L (1766 - 1817, francúzska spisovateľka)

401

Existuje prednosť jedného

pohlavia

pred

druhým?

Nie, Boh stvoril človeka ako muža a ženu a obom dal Všetky

rovnakú osobnú dôstojnosť. [ 2 3 3 1 , 2335]

dôvody pre „podriadenosť" ženy mužovi v manželstve

M u ž i aj ženy s ú s t v o r e n í na B o ž í obraz a prostredníc­ t v o m J e ž i š a Krista sú v y k ú p e n ý m i Božími deťmi.

musia byť interpretované

D i s k r i m i n o v a ť alebo z n e v ý h o d ň o v a ť n i e k o h o len

v zmysle „vzájomnej

preto, že je to muž alebo ž e n a , je nekresťanské

podriadenosti" oboch

a n e ľ u d s k é . R o v n a k á dôstojnosť a rovnaké práva však

v bázni pred Kristom. BL. JÁN PAVOL I I , apoštolský list Mulieris dignitatem, 24

neznamenajú u n i f o r m i t u . R o v n o s t á r s t v o , ktoré neberie do úvahy špecifické s t r á n k y muža a ženy, odporuje Božiemu stvoriteľskému zámeru.

402

Čo je

-* 5 4 , 260

láska?

Láska je slobodný dar srdca. [2346] Byť naplnený láskou znamená nájsť v niekom také z a ľ ú b e n i e , že človek vyjde zo seba a oddá sa predme-


Láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.

77

Nemôžeme žiť iba

na skúšku a rovnako nemôžeme ani zomrieť len tak na skúšku. Nemôžeme milovať iba na skúšku a nemôžeme prijať druhého iba na čas a na skúšku. B L . JÁN PAVOL I I .

tu svojej Lásky. H u d o b n í k sa obetuje pre svoje majstrovské dielo. Učiteľka v materskej škole môže

77

venovať celé svoje srdce svojim z v e r e n c o m . Láska je

prostredníctvom ktorej

obsiahnutá v každom priateľstve. Najkrajšou formou

sa muž a žena navzájom

lásky na zemi je však láska medzi mužom a ž e n o u ,

darujú jeden druhému

v ktorej sa dvaja ľudia odovzdávajú navzájom jeden druhému. Každá ľudská láska je odrazom Božej lásky,

Sexualita,

úkonom, ktorý je vlastný a vyhradený manželom,

218

vôbec nieje čosi

219

ktorá je zdrojom každej skutočnej lásky. Láska je

biologické, ale týka sa

totiž t ý m , čo Najsvätejšia Trojica prežíva vo svojom

najvnútornejšieho jadra

v n ú t o r n o m živote. V B o h u sa o d o h r á v a neustále

ľudskej osoby ako takej.

odovzdávanie sa a z b o h a t s t v a Božej lásky dostávame

Sexualita sa prejavuje

podiel na tejto nekonečnej láske aj my ľudia. Čím viac človek miluje, tým viac sa podobá B o h u . K láske sú povolaní všetci ľudia, avšak povolanie k zvláštnej

naozaj ľudským spôsobom len vtedy, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa

a mimoriadne hlbokej láske dostávajú tí, čo vstupujú

muž a žena bezvýhradne

do m a n ž e l s t v a , kde sa ako muž a žena milujú

zaväzujú jeden druhému

a stávajú sa „jedným telom" (Gn 2, 2 4 ) .

až do smrti. Plné telesné

-> 309

oddanie sa by bolo klamstvom, keby nebolo

403

V akom vzťahuje

sexualita

a

láska?

znamením a ovocím osobného darovania sa.

Sexualita a láska patria neoddeliteľne spolu. Sexuálne spojenie vyžaduje rámec vernej a spoľah­ livej lásky. [2337] S e x u á l n e z j e d n o t e n i e je tým najkrajším t e l e s n e - z m y s l o v ý m vyjadrením l á s k y . Kde sa v š a k s e x u a l i t a oddeľuje od lásky a s l ú ž i iba na u s p o k o j e n i e , tam sa ničí z m y s e l s e x u á l n e h o zjednotenia muža a ž e n y . Ľudia, k t o r í v y h ľ a d á v a j ú sex bez l á s k y , k l a m ú ,

B L . JÁN PAVOL I I . , Famitiaris consortio, 1 1


Všetko, čo uľahčuje sexuálny styk, podporuje zároveň jeho skĺznutie do bezvýznam­ nosti. PAUL RICOEUR (1913 - 2005, francúzsky filozof)

pretože t e l e s n é zblíženie n e z o d p o v e d á z b l í ž e n i u ich s ŕ d c . Ten, kto neberie v á ž n e reč s v o j h o t e l a , p o š k o d z u j e svoje telo i d u š u . D o c h á d z a tak k o d ľ u d ­ š t e n i u s e x u , ktorý je d e g r a d o v a n ý iba na ukojenie v l a s t n e j r o z k o š e . J e d i n e z á v ä z n á a t r v a l á láska v y t v á r a priestor na s k u t o č n ú ľ u d s k y p r e ž í v a n ú s e x u a l i t u , ktorá je zdrojom t r v a l é h o š ť a s t i a .

ČISTOTA

404

je čnosť, s ktorou si človek, schopný vášne, vedome a rozhodne vyhradí svoje erotické túžby pre lásku, odolá pokušeniu chlipnosti a využitiu druhých ako

Čo je to čistá láska? v

Prečo má kresťan

žiť

čistote?

Čistá láska sa bráni všetkým vnútorným a vonkaj­ ším silám, ktoré by ju chceli zničiť. Čistota je pozitívne začlenenie sexuality v ľudskej osobe. Sexualita sa stáva naozaj ľudskou, ked'je spravod­

prostriedku vlastného

livo zapojená do vzťahu medzi osobami.

uspokojenia.

je mravná čnosť. Boží dar, milosť a ovocie Ducha

ČISTOTA

Svätého. Aj ten, kto žije aktívnym manželským sexuálnym životom, je povolaný k čistote. Človek koná čisto, ked'je jeho telesná aktivita prejavom jeho skutočnej lásky. [2338] Čistotu si n e s m i e m e zamieňať s p r u d é r n o s ť o u . Človek, ktorý žije č i s t o , n i e j e h r a č k o u svojich v á š n í , ale v e d o m e žije svoju s e x u a l i t u v láske a j e h o s e x u a l i t a je prejavom l á s k y . Nečistota osl abuj e lásku a zatemňuje jej z m y s e l . Katolícka cirkev z a s t á v a i n t e g r á l n y p o h ľ a d na s e x u a l i t u . Patrí sem j e d n a k s e x u á l n a r o z k o š , čo je s k u t o č n o s ť sama o s e b e dobrá a k r á s n a , ako aj o s o b n á láska a tiež o t v o r e n o s ť pre p o t o m s t v o . Pokiaľ by t o t i ž muž mal ženu len na u s p o k o j e n i e svojej s e x u á l n e j ž i a d o s t i ­ v o s t i alebo len na p o č ú v a n i e ľ ú b o s t n ý c h v e r š o v alebo len na rodenie detí, potom by sa vo v š e t k ý c h t ý c h t o p r í p a d o c h n e s p r á v a l ku svojej žene p o d ľ a Božej vôle a v s k u t o č n o s t i by ju n e m i l o v a l . To isté p l a t í aj o i n t e g r á l n o m p o h ľ a d e na s e x u a l i t u ž e n y .

405

Ako možno žiť v čistej láske? Čo pri tom

pomáha?

Čistota zahrnuje schopnosť sebaovládania ako výraz ľudskej slobody zameranej na darovanie seba samého. Všetko, čo pomáha človeku, aby bol vo svojich vzťahoch bohatší, zrelší, slobodnejší


a lá s kyp In ej ší, pomáha tiež k čistej láske. Žiť v čistej láske je však aj milosť a zázračný Boží dar. [ 2 3 3 8 - 2345]

Ešte neviem, či sa niekedy ožením. No nechcem už teraz podvádzať svoju budúcu

Čistota vyžaduje t r v a l ú v ý c h o v u a s e b a v ý c h o v u

manželku.

v j e d n o t l i v ý c h o b d o b i a c h r a s t u . Človek je s l o b o d n ý

Odpoveď študenta na

pre l á s k u , ak dokáže byť d i s c i p l i n o v a n ý , usiluje sa

otázku, prečo ešte „nespal"

o potrebnú č i s t o t u , cvičí sa v nej a v každom veku ju

s dievčaťom.

z a c h o v á v a . Človeku pri tom p o m á h a , k e d ' z o s t a n e v každej s i t u á c i i verný Božím p r í k a z o m , keď o d s t r a ­ ňuje z cesty p o k u š e n i a , v y h ý b a sa každej forme dvojakého života a p r o s í B o h a o dar č i s t o t y a o to, aby ho vo svojom n e k o n e č n o m m i l o s r d e n s t v e chránil pred

Tam, kde sa objaví láska, pohltí všetky pudy a premení ich na lásku. SV. BERNARD Z CLAIRVAUX

pokušením a p o s i l ň o v a l v láske. To, že človek dokáže žiť v čistej l á s k e , je n a p o k o n milosť a ú ž a s n ý B o ž í dar. Vládnuť nad

406

Sú všetci povolaní

k životu v

čistote?

Každý kresťan má prežívať svoju lásku v čistote, bez ohľadu na vek či stav. [2348 - 2349, 2394]

okamihom znamená vládnuť nad celým životom. MÁRIE VON EBNER-ESCHENBACHOVÁ

Všetci ľudia sú podľa v z o r u Kristovej č i s t o t y p o v o l a n í viesť ž i v o t v čistote podľa v l a s t n é h o ž i v o t n é h o s t a v u : n i e k t o r í v p a n e n s t v e alebo z a s v ä t e n o m celibáte, i n í

Lebo to je Božia

sú ž e n a t í alebo vydaté a z a c h o v á v a j ú m a n ž e l s k ú

vôľa, vaše

č i s t o t u . Tí, čo nie sú ž e n a t í alebo v y d a t é , z a c h o v á v a ­ jú č i s t o t u v z d r ž a n l i v o s t i . Nie všetci ľudia sú p o v o l a n í do m a n ž e l s t v a , no všetci sú p o v o l a n í k l á s k e . S m e

posvätenie: aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti

určení na to, aby sme o d o v z d á v a l i svoj ž i v o t . N i e k t o r í

a v úcte, nie v náruživej

v podobe manželstva, i n í v podobe dobrovoľného

žiadostivosti ako

celibátu pre Božie k r á ľ o v s t v o , ďalší v živote bez

pohania, ktorí nepoznajú

partnera. Každý ž i v o t v š a k n a c h á d z a svoj z m y s e l

Boha.

v láske. Čisto žiť z n a m e n á nerozdelené

i SoU, 3 - 5

milovať. Ten,

kto s k u t o č n e miluje, je s l o b o d n ý , s i l n ý a d o b r ý ; dokáže sa o d o v z d á v a ť v l á s k e . Taký je J e ž i š K r i s t u s , ktorý sa b e z v ý h r a d n e o d o v z d a l n e b e s k é m u Otcovi za nás. On je p r í k l a d o m -> Č I S T O T Y , pretože je v z o r o m nekonečnej Božej l á s k y .

407

Prečo sa Cirkev vyslovuje mu sexuálnemu

proti

predmanželské­

vzťahu?

Cirkev sa usiluje chrániť lásku. Človek nemôže dať druhému väčší dar ako seba samého. ,,Milujem ťa"


Darovať svoje telo druhému človeku je symbolom úplného odovzdania sa tomuto človeku. BL. JÁN PAVOL I I . , stretnutie s mladými v Kampale, Uganda 6. februára 1993

pre oboch znamená: „Chcem iba teba, chcem ťa celého a navždy!" Preto nemožno vysloviť „milujem ťa" iba na nejaký čas alebo len tak na s k ú š k u , a to ani telom. [2350, 2391] M n o h í to so svojím p r e d m a n ž e l s k ý m v z ť a h o m myslia naozaj v á ž n e . A predsa treba u p o z o r n i ť na dve s k u t o č n o s t i v p r e d m a n ž e l s k o m v z ť a h u , ktoré sa nezlučujú s l á s k o u a i n t e g r á l n y m p o h ľ a d o m na

Skúsenosť ukazuje, že predmanžel­

s e x u a l i t u . P r v o u je m o ž n o s ť k e d y k o ľ v e k „ v y s t ú p i ť ' zo v z ť a h u a d r u h o u je strach z m o ž n é h o počatia

ský pohlavný styk skôr

dieťaťa. Pretože láska je taká v e ľ k á , p o s v ä t n á

sťažuje ako uľahčuje

a j e d i n e č n á v e c , Cirkev n a l i e h a v o žiada mladých

výber správneho

ľudí, aby počkali s plným s e x u á l n y m v z ť a h o m až do

životného partnera.

manželstva.

-> 4 2 5

K príprave na dobré manželstvo patrí aj to, ž e c vi číte a u p e v ň uj ete

408

svoj charakter. Mali by ste kultivovať aj tie formy lásky a nežnosti, ktoré sú primerané vášmu predbežnému priateľskému vzťahu.

Čo má robiť kresťan,

ak žije v

predmanželskom

vzťahu alebo už v takom vzťahu

žil?

Boh nás prijíma a miluje v každom okamihu, v každej nevyjasnenej situácii, aj v stave hriechu. Pomáha nám hľadať pravdu o láske a cestu, ktorá

Čakanie a zdržanlivosť

k tejto pravde vedie. Podporuje nás, aby s m e j ú

vám môžu neskôr uľahčiť

dokázali žiť čoraz rozhodnejšie.

vzťah láskyplnej ohľaduplnosti k vášmu

M l a d í ľudia môžu v r o z h o v o r e s -> K Ň A Z O M alebo

partnerovi.

s d ô v e r y h o d n ý m s k ú s e n ý m kresťanom hľadať c e s t u ,

BL. JÁN PAVOL I I . , mladým vo Vaduze, 8. septembra 1985

ako žiť svoju l á s k u pravdivejšie. Pritom objavujú, že každý život je p r o c e s , a nech sa už v ňom p r i h o d i l o č o k o ľ v e k , s B o ž o u p o m o c o u m o ž n o začať o d z n o v a .

Mládež chce veľké veci... Kristus nám nesľúbil pohodlný život. Kto chce pohodlnosť, je uňho na nesprávnej adrese. Ježiš nám však ukazuje cestu k veľkým veciam, k dobru a k správnemu ľudskému životu. BENEDIKT X V I . , 25. apríla 2005

409

Je sebaukájanie

previnením

proti

láske?

Sebaukájanie je previnením proti láske, pretože z vyvolávania rozkoše robí samoúčelnú vec, oddele­ nú od lásky medzi mužom a ženou. Preto „sex so sebou samým" sám v sebe obsahuje rozpor. [2352] Cirkev síce n e d é m o n i z u j e s e b a u k á j a n i e , ale varuje pred j e h o p o d c e ň o v a n í m . M n o h í m l a d í i d o s p e l í sa n a c h á d z a j ú v s k u t o č n o m o h r o z e n í , že kvôli k o n z u m u pornografických obrázkov, filmov a internetových p o n ú k u p a d n ú do o s a m e l o s t i , n a m i e s t o t o h o , aby hľadali cestu k o s o b n é m u v z ť a h u l á s k y . O s a m e l o s ť môže viesť do slepej uličky, kde sa s e b a u k á j a n i e


MASTURBÁCIA (sebaukájanie, etymologicky pravdepodobne z lat. predpony mas- = mužský a turbare = prudko pohybovať): Masturbácia sa chápe ako úmyselné dráždenie vlastných pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš.

Na utvorenie si správneho úsudku o morálnej zodpovednos­ ti [v prípade sebaukájania] jednotlivých osôb a na usmernenie pastoračnej činnosti treba brať do úvahy citovú nezrelosť, silu nadobudnutých návykov,

môže zmeniť na z á v i s l o s ť . Kto sa drží hesla „na sex nikoho n e p o t r e b u j e m , v y s t a č í m si s á m , kedy a ako sa mi z a c h c e " , ten nenájde s k u t o č n é š ť a s t i e .

stavy úzkosti alebo iné

222

psychické či spoločenské 223

faktory, ktoré môžu morálnu vinu zmenšiť, ba azda redukovať na

410

Čo znamená

slovo

„smilstvo"?

najmenšiu mieru. KKC 2352

Smilstvo (gréc. porneia)

v pôvodnom význame

znamená pohanské sexuálne praktiky, ako naprí­ klad chrámovú prostitúciu. Neskôr sa tento pojem preniesol na všetky formy sexuálneho správania mimo manželstva. Dnes sa používa najmä v trestnoprávnom význame (zneužívanie maloletých, závislých osôb atd'.). [2535] S m i l s t v o je často z a l o ž e n é na z v á d z a n í , k l a m s t v e , násilí, z á v i s l o s t i a z n e u ž í v a n í . S m i l s t v o je ťažkým previnením proti l á s k e , pretože zraňuje d ô s t o j n o s ť človeka a z n e v a ž u j e z m y s e l ľudskej s e x u a l i t y . Š t á t je p o v i n n ý chrániť pred n e m r a v n ý m k o n a n í m p r e d o ­ všetkým n e p l n o l e t ý c h .

i


v

Pretože láska nie je na predaj, nepochybne ju zabíjajú peniaze. JEAN-JACQUES R O U S S E A U

M

YGí y L

M

4

Ten, kto sa domnieva, že nemravnosťje pre

Ja-

kresťana najväčším

"i

hriechom, mýli s a . Hriechy tela sú zlé, no neznamenajú to najhoršie.... Dve sily v človeku sa pokúšajú odviesť ho od jeho vlastného poslania: živočíšna a diabolská. Diabolská je z nich horšia. Preto chladný tvrdohlavý pokrytec, ktorý pravidelne chodí do kostola, môže byť bližšie k peklu ako prostitútka. Samozrejme,

411

Prečo je prostitúcia

formou

smilstva?

Pri prostitúcii sa „láska" stáva obyčajným tovarom a človek je degradovaný na objekt rozkoše. Preto je prostitúcia ťažkým previnením proti ľudskej dôstoj­ nosti a závažným previnením proti láske. [2355]

je lepšie, ak nie sme ani jedno ani druhé.

Tí, čo ťažia z p r o s t i t ú c i e - o b c h o d n í c i s „bielym m ä s o m " , p a s á c i a kupliari - berú na seba ťažkú v i n u ,

C. S . LEWIS

keď nútia ž e n y , m u ž o v , deti a m l a d i s t v ý c h , aby predávali svoje t e l o . Často sa to deje s p o u ž i t í m

Blahoslavení

násilia.

tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Mt5, 5

412

Prečo je výroba a konzum pornografie proti

Zodpovednosť padá na tých, ktorí mlčia. SV. EDITA STEINOVÁ

hriechom

láske?

Kto zneužíva lásku tým, že vytrháva ľudskú sexualitu z intimity lásky dvoch ľudí a robí z nej spotrebný tovar, dopúšťa sa závažného hriechu. Kto vyrába, konzumuje a kupuje pornografické produkty, poškodzuje ľudskú dôstojnosť a navádza druhých na zlo. [2354, 2523] P o r n o g r a f i a je i s t ý druh p r o s t i t ú c i e , lebo aj tu sa človeku n a h o v á r a , že existuje „ l á s k a " za p e n i a z e . P o r n o h v i e z d y , p r o d u c e n t i a o b c h o d n í c i sa podieľajú r o v n a k o u mierou na t o m t o z á v a ž n o m p r e v i n e n í proti láske a ľudskej d ô s t o j n o s t i . Ten, kto konzumuje p o r n o g r a f i c k é m é d i á , kto sa p o hybuj e vo v i r t u á l n o m


vete porna alebo sa priamo z ú č a s t ň u j e na p o r n o ­

Môžu sa vyskytnúť

grafických z á l e ž i t o s t i a c h , nachátlza sa v š i r š o m

opodstatnené prípady,

okruhu p r o s t i t ú c i e a v e d o m e podporuje š p i n a v ý

napríklad ak kondóm použije prostitút,

miliardový o b c h o d s o s e x o m .

pretože to môže byť prvý krok smerom k mravnému

13

Prečo je znásilnenie

závažným

hriechom?

konaniu, prvý kúsok zodpovednosti, takže by

násilnenie je násilné preniknutie do pohlavnej Zn intimity druhého. Je to potupenie priamo v centre jeho schopnosti milovať. Ten, kto druhého znásilní, pripraví ho o česť, slobodu, telesnú a mravnú neporušenosť. [2356]

sa mohlo znovu začať rozvíjať vedomie toho, že nie všetko je dovolené a že človek nemôže robiť všetko, čo sa mu zachce. Ale nieje to vlastný

Násilník sa d o p ú š ť a z l o č i n u proti samej

podstate

spôsob, ako predchádzať zlu infekcie HIV.

lásky. P o d s t a t o u s e x u á l n e h o spojenia je t o t i ž úplne

Ten treba hľadať

slobodné o d o v z d a n i e sa v o s o b n e j l á s k e . Preto je

v poľudštení sexuality.

sexuálne násilie n e p r í p u s t n é aj v m a n ž e l s t v e .

BENEDIKT X V I . , Svetlo sveta

Za najzvrhlejšie sa považuje z n á s i l n e n i e vo v z ť a h u sociálnej, hierarchickej, profesijnej či p r í b u z e n s k e j z á v i s l o s t i , n a p r í k l a d zo s t r a n y rodičov k deťom

Manželská vernosť

alebo zo s t r a n y učiteľov, v y c h o v á v a t e ľ o v a k ň a z o v

a mimomanželská

k ich z v e r e n c o m .

zdržanlivosť sú

-> 3 8 6

224

najlepšími spôsobmi, ako sa ochrániť pred

414

Co hovorí Cirkev o používaní s

kondómov

v boji

AIDS?

infekciou a zabrániť šíreniu vírusu. Hodnoty, ktoré pramenia zo

Odhliadnuc od skutočnosti, že kondómy neposkytujú

správneho chápania

absolútne bezpečnú ochranu pred infekciou. Cirkev

manželstva a rodinného

odmieta použitie jednostranných mechanických

života, v skutočnosti

prostriedkov na potlačenie epidémií HIV a zdôrazňu­ je predovšetkým potrebu vytvoriť novú kultúru

predstavujú jediný bezpečný základ stabilnej spoločnosti.

ľudských vzťahov a zmenu spoločenského vedomia. BENEDIKT X V I . ,

Iba p r e ž í v a n á v e r n o s ť a v y h ý b a n i e sa ľ a h k o v á ž n y m s e x u á l n y m k o n t a k t o m s k u t o č n e múdro chránia pred A I D S a učia človeka z o d p o v e d n e z a o b c h á d z a ť s l á s k o u . Patrí sem rešpekt pred r o v n a k o u d ô s t o j ­ nosťou žien a m u ž o v , s t a r o s t l i v o s ť o zdravie rodiny, zodpovedné zaobchádzanie s vlastnou sexualitou a tiež ( d o č a s n á ) z d r ž a n l i v o s ť v s e x u á l n o m s p o l u ž i t í . V krajinách A f r i k y , kde sa p r o s t r e d n í c t v o m s p o l o ­ čenských k a m p a n í p o d p o r o v a l o t a k é t o s p r á v a n i e , došlo k v ý z n a m n é m u z n í ž e n i u miery i n f e k c i e . Okrem toho Katolícka cirkev p o d n i k á v š e t k y m o ž n é kroky, aby p o m o h l a ľuďom p o s t i h n u t ý m i n f e k c i o u A I D S .

14. decembra 2006

225


Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno! Lebo Láska je mocná ako smrť a vášeň Lásky tvrdá ako podsvetie. Jej p á Ľa - to ohňa pLápoLy, jej pLamene, to Jahveho je žiar. Ani veľké vody Lásku neuhasia, ani rieky ju neodpLavia. A keby čLovek za Lásku chceľ dať všetky bohatstvá svojho domu, Len by sa opovrhlo ním. Pies 8, 6 - 7


r

415

Ako vníma Cirkev

Dnes stojíme pred

homosexualitu?

mimoriadne naliehavou úlohou vyhýbať sa tomu,

Boh stvoril človeka ako muža a ženu a telesne ich určil jedného pre druhého. Cirkev bezvýhradne prijíma ľudí s homosexuálnou orientáciou a odmie­ ta akúkoľvek formu ich diskriminácie. Zároveň však jednoznačne prehlasuje, že forma sexuálneho spolužitia osôb rovnakého pohlavia nezodpovedá poriadku stvorenia. [2358 - 2359] -» 65 416

Čo podstatne

patrí ku kresťanskému

manželstvu?

aby sa manželstvo zamie­ ňalo s inými formami vzťahov, ktoré sú založené na oslabenej láske.Iba skala absolútnej a neodvola­ teľnej lásky medzi mužom a ženou je schopná byť základom na budovanie spoločnosti, ktorá by bola domovom

1. Jednota: Manželstvo je zväzok, ktorý vo svojej podstate vytvára telesnú, duchovnú a duševnú jednotu medzi mužom a ženou. 2. Nerozlučiteľnosť: Manželstvo trvá, dokiaľ ho nerozdelí smrť jedného z manželov. 3. Otvorenosť

na prijatie

potomstva:

Každé manžel­

stvo musí byť otvorené na prijatie potomstva. 4. Zameranie

na blaho

pre všetkých ľudí. BENEDIKT X V I . , 1 1 . mája 2006

JFJr

Boh nás nielenže

nechce pripraviť o rozkoš, ale chce nás zahrnúť nekonečnou rozkošou.

partnera.

[ 2 3 6 0 - 2 3 6 1 , 2397 - 2398]

B L . HEINRICH S E U S E

(1295 - 1366, nemecký

Ak jeden z p a r t n e r o v v čase uzavretia m a n ž e l s t v a

mystik a teológ)

vylučuje j e d e n z u v e d e n ý c h b o d o v , -> S V I A T O S T N É m a n ž e l s t v o sa nemôže uzavrieť; bolo by n e p l a t n é . Veď všetko,

-» 6 4 , 4 0 0

čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa

417

Aký zmysel má sexuálne spolužitie

v

manželstve?

zavrhovať nič, čo sa prijíma so vzdávaním

Podľa Božej vôle sa majú muž a žena zjednotiť v erotickom a sexuálnom spolužití. Manželský sexuálny styk má dvojaký význam: jednak vzájomné sebadarovanie manželov a prehĺbenie vzájomného puta, jednak otvorenosť na odovzdávanie života. Nikto nesmie Bohom chcené nerozlučiteľné spojenie oboch významov manželského sexuálneho styku rozdeliť tým, že by jeden alebo druhý vylučoval. [2362 - 2367] Telo a erotická radosť má v kresťanstve veľmi dôležité p o s t a v e n i e . „Podľa kresťanstva je hmota dobrá, pretože Boh sám kedysi prijal na seba ľ u d s k ú Podobu a pretože v nebi bude tiež existovať istý druh

vďaky. 1 Tim 4, 4

226 227


Dieťa má „právo

t e l a , ktoré bude tvoriť p o d s t a t n ú časť našej

byť plodom osobitného

b l a ž e n o s t i , krásy a sily. Kresťanstvo dáva manžel­

úkonu manželskej lásky

s t v u v ä č š i u dôstojnosť než ktorékoľvek iné n á b o ž e n ­

svojich rodičov a aj právo byť rešpektované ako osoba už od chvíle svojho počatia". Inštrukcia Donum vitae 2, 8

s t v o . Kresťanstvo sa s t a v i a na odpor k a ž d é m u , kto by chcel tvrdiť, že sexualita je niečo z l é " (C. S . Lewis). Rozkoš však n i e j e s a m o ú č e l n á . Tam, kde sa rozkoš dvoch ľudí uzatvára do seba a neotvára sa n o v é m u ž i v o t u , ktorý by sa z nej m o h o l rozvinúť, odporuje podstate l á s k y .

Dieťa je Božie požehnanie.

418

Aký význam má v manželstve

dieťa?

WILLIAM S H A K E S P E A R E (1564

- 1616, anglický

dramatik)

Dieťa je Božím stvorením a darom, ktoré prichádza na svet z lásky svojich rodičov. [ 2 3 7 8 , 2398]

Každé dieťa je

S k u t o č n á láska n e p r i p ú š ť a , aby sa manželia

vzácne. Každé dieťa je

u z a t v á r a l i do s e b a . Láska sa otvára pre dieťa.

Božím stvorením.

S p l o d e n é a z r o d e n é dieťa n e p r e d s t a v u j e iba s ú h r n

BL. MATKA TEREZA

m a t e r s k ý c h a o t c o v s k ý c h g é n o v . Je to úplne nové a j e d i n e č n é Božie s t v o r e n i e s v l a s t n o u d u š o u , ktorú mu dal B o h . Preto dieťa nie je v l a s t n í c t v o m svojich

ZODPOVEDNE RODIČOVSTVO:

rodičov.

3 6 8 , 372

Cirkev obhajuje právo manželov regulovať počet detí v rámci

419

Koľko detí by mal mať kresťanský manžel­ ský pár?

prirodzeného plánovania počatia a určovať časový odstup medzi pôrodmi.

Kresťanský manželský pár má mať toľko detí, koľko im ich Boh daruje a o koľko detí sa partneri dokážu zodpovedne postarať. [2373]

Prirodzené plánovanie rodičovstva nieje nič iné ako

V š e t k y d e t i , ktoré B o h rodičom d á v a , z n a m e n a j ú milosť a veľké -> P O Ž E H N A N I E . To v š a k n e z n a m e n á ,

sebakontrola v rámci

že by k r e s ť a n s k ý pár nemal brať o h ľ a d na to, o koľko

vzájomnej lásky.

p o t o m k o v sa d o k á ž e z o d p o v e d n e postarať s o h ľ a d o m

BL. MATKA TEREZA, v prejave

na e k o n o m i c k ú , s o c i á l n u či z d r a v o t n ú s i t u á c i u .

pri preberaní Nobelovej ceny

Ale aj n e p l á n o v a n é dieťa majú k r e s ť a n s k í rodičia

za mier, 1979

prijať s r a d o s ť o u , o c h o t o u a v e ľ k o u l á s k o u .

420

Môžu kresťanskí

manželia

regulovať

počatie?

Kresťanskí manželia môžu a majú zodpovedne zaobchádzať s darom schopnosti odovzdávať život. [2368 - 2 3 6 9 , 2399]


R e g u l o v a n i e p ô r o d n o s t i , ktoré je j e d n ý m z a s p e k t o v kresťanskej m o r á l k y s p r á v n e , ked'to manželia

PRIRODZENÉ PLÁNOVANIE RODIČOVSTVA:

nerobia zo s e b e c t v a , ale z v á ž n y c h d ô v o d o v .

Týmto pojmom sa

Regulácia p o č a t i a m u s í byť bez v o n k a j š i e h o n á t l a k u

všeobecne označujú

z o d p o v e d n é h o o t c o v s t v a a m a t e j s t v a , je z h ľ a d i s k a

(napríklad keď š t á t r o z h o d u j e o t o m , koľko d e t í smie

metódy regulácie počatia, ktoré využívajú

m a n ž e l s k ý pár mať). R e g u l á c i a p o č a t i a nesmie znamenať, že manželia celkom v y l u č u j ú m o ž n o s ť počatia. Taktiež n e m o ž n o použiť a k ý k o ľ v e k

znaky cyklickej plodnosti ženy a poznatky o využívaní spoločnej

p r o s t r i e d o k , ale iba m e t ó d u periodickej z d r ž a n l i ­

plodnosti muža a ženy,

vosti s v y u ž i t í m n e p l o d n ý c h o b d o b í .

aby dosiahli počatie alebo mu predišli (symptotermálna

421

Prečo nie sú všetky prostriedky dieťaťa rovnako

brániace

počatiu

metóda).

dobré?

Pre prípad regulácie počatia Cirkev odporúča

Zatiaľ čo pohlavné

metódy sebapozorovania a - > P R I R O D Z E N É H O

spojenie celou svojou

P L Á N O V A N I A R O D I Č O V S T V A . Tieto metódy rešpektujú

povahou vyjadruje bezvý­

vnútorné zákonitosti ženského tela. Vyžadujú však

hradné vzájomné

vzájomné porozumenie a nežnosť. Stávajú sa tak

sebadarovanie manželov, antikoncepciou sa z neho

školou lásky. [2370 - 2372, 2399]

stáva objektívne opačný

Cirkev s t a r o s t l i v o dbá o p r i r o d z e n ý p o r i a d o k a v i d í

prejav, neúplné

228

v ňom h l b o k ý z m y s e l . Preto n e s ú h l a s í s m a n i p u l á ­

sebadarovanie. Z toho

229

ciou p l o d n o s t i ž e n y , ale o d p o r ú č a v y u ž i t i e p r i r o d z e ­ ného s t r i e d a n i a p l o d n ý c h a n e p l o d n ý c h d n í . Pri

plynie nielen rozhodné odmietnutie otvorenosti pre život, ale aj

s p r á v n o m v y u ž í v a n í je t á t o metóda s p o ľ a h l i v á .

falšovanie vnútornej

Naproti t o m u Cirkev o d m i e t a v š e t k y umelé a n t i k o n ­

pravdy manželskej lásky,

cepčné p r o s t r i e d k y - teda chemické ( t a b l e t k y ) ,

ktorá je povolaná na

mechanické (napr. k o n d ó m , v n ú t r o m a t e r n i c o v é

odovzdanie sa celej

teliesko atď.) a c h i r u r g i c k é (sterilizácia) - pretože zasahujú do spojenia muža a ženy t ý m , že v y l u č u j ú otvorenosť na o d o v z d á v a n i e ž i v o t a , teda j e d e n z významov sexuálneho styku. Antikoncepčné p r o s t r i e d k y môžu d o k o n c a o h r o z o v a ť zdravie ž e n y , môžu mať za n á s l e d o k s a m o v o ľ n é p o t r a t y a môžu tiež d l h o d o b o o b m e d z i ť m i l o s t n ý ž i v o t m a n ž e l o v .

422

Aké prostriedky

má k dispozícii

pár, ktorý je

bezdetný? Manželské páry, ktoré trpia z dôvodu neplodnosti, môžu využiť všetky lekárske metódy, ktoré neodporujú dôstojnosti ľudskej osoby, právam

osoby. BL. JÁN PAVOL I I . , Familiaris consortio, 32


yy

Nezabúdajte, že

na tomto svete žije veľa

plodeného dieťaťa a -»POSVÄTNOSTI - » S V I A T O S T N É H O manželstva. [2375, 2379]

detí, mužov a žien, ktorí nemajú to, čo máte vy,

Nejestvuje absolútne právo na dieťa. Každé dieťa je

a myslite na to, aby ste

Božím darom. Manželské páry, ktorým sa tento dar

ich milovali láskou, ktorá

odopiera, hoci využili všetku povolenú lekársku pomoc,

až bolí.

môžu prijať dieťa do pestúnskej starostlivosti alebo si

BL. MATKA TEREZA, pri preberaní Nobelovej ceny za mier, 1979

ho adoptovať alebo sa môžu inak angažovať v sociálnej o b l a s t i , napríklad venovať sa opusteným deťom.

423

Aký postoj

má Cirkev k donoseniu

náhradnej

matky a k umelému

plodu v tele oplodneniu?

Každá lekárska a vedecká pomoc pri počatí dieťaťa sa musí ukončiť tam, kde by došlo prostredníctvom osoby mimo manželského páru k porušeniu a zničeniu spoločného rodičovstva alebo kde by sa plodenie znížilo na obyčajný technický akt mimo manželského sexuálneho spojenia. [2374 - 2377] Cirkev z úcty k dôstojnosti človeka odmieta plodenie detí prostredníctvom heterológnej alebo h o m o l ó g n e j i n s e m i n á c i e . Boh zaručuje každému dieťaťu právo na j e d n é h o otca a j e d n u m a t k u , právo t o h t o otca a matku poznať a s v y u ž i t í m v š e t k ý c h m o ž n o s t í vyrastať v prostredí ich vzájomnej lásky. Umelé o p l o d n e n i e darovaním cudzej spermie ( h e t e r o l ó g n a inseminácia) Vernosťje buď

ničí tiež ducha m a n ž e l s t v a , v ktorom sa manželom

absolútna, alebo vôbec

zaručuje právo stať sa otcom a matkou v ý l u č n e vďaka

nieje.

druhému p a r t n e r o v i . No aj h o m o l ó g n a i n s e m i n á c i a

KARLJASPERS (1883 - 1969, nemecký filozof)

z dieťaťa obyčajný produkt technického procesu a už

(spermia pochádza od v l a s t n é h o manžela) robí nie plod milujúceho zjednotenia v o s o b n o m s e x u á l n o m s t r e t n u t í . K e ď s a však dieťa stáva p r o d u k t o m , okamžite sa v y n á r a cynická otázka o kvalite a záruke p r o d u k t u . Cirkev odmieta aj PID (preimplantačnú d i a g n o s t i k u ) , ktorej cieľom je zabitie n e d o k o n a l ý c h e m b r y í . Aj náhradné materstvo, pri ktorom je umelo s p l o d e n é embryo vložené do tela cudzej ženy, odporuje dôstojnosti človeka.

424

Čo je cudzoložstvo?

-» 2 8 0

Je rozvod

prijateľný?

Cudzoložstvo spočíva v tom, že dvaja ľudia začnú spolu žiť intímnym životom, pričom prinajmenšom


Korene krízy manželstva a rodiny spočívajú v nesprávnom I

chápaní slobody. BL. JÁN PAVOL I I .

Uznané a dokonané manželstvo medzi pokrstenými nemôže byť rozviazané nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, okrem smrti. Kódex kanonického práva (CIC - Codex iuris canonici 1141)

jeden z nich žije v manželskom zväzku. Cudzolož­

Ale vaša reč nech

stvo je zásadnou zradou lásky, porušením zmluvy uzavretej pred Bohom a krivdou voči blížnemu.

»nie - nie«. Čo je navyše,

Ježiš jasne vyhlásil nerozlučiteľnosť manželstva:

pochádza od Zlého.

„Čo teda Boh spojil,

M t 5 , 37

nech človek nerozlučuje"

(Mk

Stvoriteľa. Tým Ježiš odmietol starozákonnú rozvodovú prax. [ 2 3 5 3 , 2364 - 2 3 6 5 , 2382 - 2384] Nie je j e d n o d u c h é zachovať c e l o ž i v o t n ú

vernosť.

Nesmieme o d s u d z o v a ť t ý c h , ktorých m a n ž e l s t v o s t r o s k o t a l o . A v š a k kresťania, k t o r í ľ a h k o v á ž n e pristúpia k r o z v o d u , berú na seba v i n u . Prehrešujú sa proti Božej l á s k e , ktorá sa z v i d i t e ľ ň u j e v m a n ž e l ­ stve. Previňujú sa voči o p u s t e n é m u p a r t n e r o v i a deťom. Verný partner v š a k môže v y s t ú p i ť z n e z n e ­ s i t e ľ n é h o m a n ž e l s t v a . V prípade

nevyhnutnosti

môže požiadať o c i v i l n ý r o z v o d . V o d ô v o d n e n ý c h prípadoch môže Cirkev v s ú d n o m procese preskúmať platnosť uzavretia m a n ž e l s t v a a na j e h o základe prehlásiť m a n ž e l s t v o za neplatne u z a v r e t é .

425

Čo má Cirkev proti manželstvu

bez

230 231

10, 9 ) . Odvolával sa pritom na pôvodnú vôľu

-» 2 6 9

sobášneho

listu? Pre kresťana katolíka nejestvuje manželstvo bez cirkevne uzavretého sobáša. V ňom totiž vstupuje

É

je »áno - áno«,


Ježiš Kristus do vzťahu muža a ženy a veľkoryso zahŕňa oboch partnerov svojimi milosťami a darmi. [2390-

2391]

Kresťanské m a n ž e l s t v o n i e j e len s p o l o č e n s k á z m l u v a , a l e j e to ten n a j v ä č š í dar, ktorý B o h Ja, M., beriem si teba, M., za manželku/ manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným

pripravil pre dvoch milujúcich sa ľudí. B o h sám sa tu zaväzuje do takej hĺbky, akej by človek n e b o l s c h o p n ý . J e ž i š K r i s t u s , ktorý p o v e d a l : „...

bezo mňa

nemôžete nič urobiť" (Jn 1 5 , 5 ) , je vo -> S V I A T O S T I

manželom/vernou

m a n ž e l s t v a n a t r v a l o p r í t o m n ý . On je l á s k o u

manželkou a že ťa nikdy

v láske m a n ž e l o v . J e h o sila je tu aj v t e d y , keď sa

neopustím, ani v šťastí

o s l a b í i n t e n z i t a l á s k y medzi m a n ž e l m i . Preto je

ani v nešťastí, ani

sviatosť manželstva akoby Bohom ponúknutý

v zdraví ani v chorobe, a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života. Manželský sľub pri

d o p r a v n ý p r o s t r i e d o k , do k t o r é h o m ô ž u s n ú b e n c i n a s t ú p i ť . Je to a u t o m o b i l , o ktorom ž e n í c h i n e v e s t a v e d i a , že má v nádrži d o s t a t o k p a l i v a , aby sa v ňom mohli s B o ž o u p o m o c o u dostať až

sviatostnom uzavretí

k cieľu svojej s p o l o č n e j c e s t y . Ak d n e s m n o h í

manželstva

t v r d i a , že n i e j e nič zlé na t o m , keď n i e k t o žije v p r e d m a n ž e l s k o m alebo m i m o m a n ž e l s k o m s e x u á l n o m v z ť a h u , p o t o m Cirkev p o v z b u d z u j e

Mať a nič nedávať je v mnohých prípadoch

svojich v e r i a c i c h , aby t o m u t o s p o l o č e n s k é m u t l a k u j e d n o z n a č n e a rázne o d o l á v a l i .

horšie ako kradnúť. MÁRIE VON EBNER-

SIEDME PRIKÁZANIE:

-ESCHENBACHOVÁ

j2t|

Nepokradneš

Hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vyjeho chudobou

426

Čo vyhlasuje (Ex 20,

siedme prikázanie:

„Nepokradneš"

15)?

obohatili.

Siedme prikázanie nielenže zakazuje brať niekomu

2 Kor 8, 9

jeho majetok, ale vyzýva tiež k spravodlivému hospodáreniu a rozdeľovaniu pozemských dobier, upravuje otázku súkromného vlastníctva a rozdeľo­ vania príjmov z ľudskej práce. 0 toto prikázanie sa tiež opiera žaloba proti nespravodlivému rozdeľo­ vaniu surovín. [2401] Siedme prikázanie zakazuje predovšetkým p r i v l a s t n i ť si c u d z í m a j e t o k . Týka sa v š a k aj ú s i l i a o sociálne spravodlivé usporiadanie sveta a o jeho správny rozvoj. Siedme prikázanie h o v o r í , že p o d ľ a k r e s ť a n s k e j v i e r y s m e p o v i n n í


uS

i L o v a ť sa o o c h r a n u s t v o r e n i a a o z a c h o v a n i e

prírodných

Súkromné vlastníctvo nieje pre

zdrojov.

nikoho ustanovené ako bezvýhradné a neobme­

27

Prečo neexistuje

absolútne

právo na

súkromné

vlastníctvo?

dzené právo. PAVOL V I . , Populorum

Existuje len relatívne právo na vlastníctvo, pretože Boh stvoril zem a jej bohatstvo pre všetkých ľudí. [2402 - 2406, 2452] Všetci, čo v l a s t n i a časti s t v o r e n é h o s v e t a , pretože ich poctivo získali ( k ú p i l i , zdedili alebo dostali ako dar), by si mali uvedomiť, že neexistuje majetok bez

^ J

progressio

Tam, kde nieje

majetok, nieje ani radosť z dávania; tam nemôže mať nikto radosť z pomoci svojim

sociálnych z á v ä z k o v . Cirkev v š a k n e s ú h l a s í s t ý m i ,

priateľom, pocestným

ktorí z t o h t o s o c i á l n e h o z á v ä z k u v l a s t n í c t v a

alebo trpiacim v ich

v y v o d z u j ú , že nesmie e x i s t o v a ť nijaké s ú k r o m n é

nedostatku.

v l a s t n í c t v o a v š e t k o m u s í patriť v š e t k ý m , p r í p a d n e štátu. S ú k r o m n ý v l a s t n í k , ktorý svoj majetok spravuje tak, že sa oň s t a r á , rozmnožuje ho a z i s k y rozdeľuje, pričom k a ž d é m u s p r a v o d l i v o priznáva jeho p o d i e l , koná úplne p o d ľ a vôle S t v o r i t e ľ a .

Pápež Pavol V I . vyjadril vo svojej sociálnej encyklike Populorum

428

Čo siedme prikázanie

zakazuje?

progressio

základný princíp, že „ekonomika je v službách

Siedme prikázanie zakazuje predovšetkým krádež, čo je protiprávne prisvojenie si cudzieho majetku. [ 2 4 0 8 - 2410]

človeka" ( P P 3 , 26).

Privlastniť si neprávom c u d z í majetok z n a m e n á

ekonomického pokroku,

p r e v i n i ť s a proti s i e d m e m u p r i k á z a n i u , a to aj vtedy, keď daná záležitosť nemôže byť s ú d n e s t í h a n á . To, čo

Odmieta predstavy, podľa ktorých má byť „zisk hnacou silou konkurencia najvyšším zákonom ekonomiky a súkromné vlastníctvo

je pred B o h o m b e z p r á v i e , z o s t á v a b e z p r á v í m . Siedme

výrobných prostriedkov

prikázanie sa nevzťahuje iba na krádež, ale týka sa aj

absoLútnym právom bez

nasledujúcich b o d o v : z a m e s t n á v a ť p r a c o v n í k o v

obmedzenia a bez

v ľudsky nedôstojných p o d m i e n k a c h , nedodržiavať platne uzavreté z m l u v y , premrhať z í s k a n é peniaze bez o h ľ a d u na s o c i á l n e z á v ä z k y , umelo udržiavať v y s o k é alebo naopak nízke cenové hladiny, o h r o z o ­ vať pracovné miesta zverených z a m e s t n a n c o v , podplácať a korumpovať, navádzať p o d r i a d e n ý c h na ilegálnu č i n n o s ť , zle v y k o n á v a ť prácu alebo p o ž a d o ­ vať neprimeranú o d m e n u za p r á c u , plytvať s p o l o č ­ ným majetkom a nedbanlivo ho spravovať, falšovať peniaze, š e k y a f a k t ú r y , robiť d a ň o v é p o d v o d y .

príslušných záväzkov voči spoločnosti".

232 233


PLAGIÁT (z lat. plagium = okradnutie človeka): Plagiát je nevyžiadané a skryté preberanie cudzieho duševného vlastníctva, ktoré sa vydáva za vlastný duševný výkon.

429

Aké pravidlá

platia pre duševné

vlastníctvo?

Aj odcudzenie duševného vlastníctva je krádež. [ 2 4 0 8 - 2409] Nielen n a p o d o b e n i n a (-> P L A G I Á T ) je k r á d e ž . Krádež d u š e v n é h o v l a s t n í c t v a sa z a č í n a o d p i s o v a n í m v š k o l e , pokračuje n e l e g á l n y m s ť a h o v a n í m o b s a h o v z i n t e r n e t u , týka sa v y h o t o v o v a n i a n e d o v o l e n ý c h kópií, v r á t a n e r o z m n o ž o v a n i a p i r á t s k y c h k ó p i í na rozličné p r e n o s n é médiá a s i a h a až po o b c h o d o v a n i e s u k r a d n u t ý m i konceptmi a m y š l i e n k a m i . Každé prevzatie c u d z i e h o d u š e v n é h o v l a s t n í c t v a si vyžaduje slobodný súhlas pôvodného vlastníka a p r i m e r a n ú o d m e n u , p r í p a d n e p o d i e l autora na čerpaní hodnôt.

430

Čo znamená

Výmenná

výmenná

spravodlivosť?

(komutatívna) spravodlivosť upravuje

výmenu medzi osobami pri presnom rešpektovaní ich práv. Usiluje sa o to, aby sa ochraňovali vlastníc­ ke práva, splácali dlžoby, plnili slobodne uzavreté záväzky, primerane nahrádzali spôsobené škody Ježiš výslovne pochválil

a bol vrátený ukradnutý majetok. [ 2 4 1 1 - 2412]

mýtnika Za c h ej a za jeho prísľub: „Pane, polovicu

431

Je dovolené

uchyľovať

sa k daňovým

trikom?

svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne" (Lk 19, 8 ) .

Vynaliezavosť v zaobchádzaní s komplexným daňovým systémom nemožno z morálneho hľadiska tolerovať. Nemorálne sú daňové podvody a zatajo­ vanie daní, teda falšovanie, zamlčovanie alebo zakrývanie stavu vecí, aby tak nebolo možné

Mám rád peniaze, pretože mi dávajú možnosť pomáhať druhým.

vykonať správne daňové ohodnotenie. [2409] Občania prispievajú platením d a n í k t o m u , aby štát m o h o l plniť svoje p o s l a n i e . Preto d a ň o v é ú n i k y nie sú iba p o r u š e n í m d o h o d y . Dane m u s i a byť s p r a v o d l i ­

B L A I S E PASCAL

vé a p r i m e r a n é a k ich s t a n o v e n i u treba dôjsť legálnym spôsobom.

Bohatý človek je často iba chudák s množstvom peňazí. ARISTOTELES

432

Môže kresťan špekulovať internet?

na burze alebo cez


Kresťan môže špekulovať na burze alebo cez inter­ net, pokialsa pohybuje v rámci bežných zvykov rozumného nakladania s vlastnými alebo zverenými peniazmi a pokiaľ sa nepreviní proti iným morálnym prikázaniam.

Kto miluje peniaze, nikdy nemá peňazí dostatok. Kaz 5, 9

Burzová špekulácia sa prehrešuje proti d o b r ý m mravom v prípade, ak sa pri nej používajú n e d o v o l e n é

Skôr vlastnia peniaze človeka, ako

prostriedky (napríklad stret záujmov) a k e d ' o b c h o d

človek peniaze.

ohrozuje v l a s t n ý alebo c u d z í majetok alebo n a d o b ú d a

SV. CYPRIÁN Z KARTÁGA

charakter z á v i s l o s t í ako pri hazardných h r á c h .

( 2 0 0 - 2 5 8 , cirkevný otec)

433

Ako máme zaobchádzať tvom štátu alebo

so spoločným

vlastníc­

Pri každom získaní alebo používaní nejakej

obce?

veci mysli na to, že je to

Vandalizmus a úmyselné poškodzovanie verejného zariadenia a spoločného vlastníctva sú formami krádeže, a sú teda previnením proti siedmemu prikázaniu. [2409]

produkt ľudskej práce a že tým, ako ho používaš, ničíš alebo poškodzuješ, ničíš túto prácu a tým aj ľudský život.

434

Môže kresťan uzatvárať sa na hazardných

stávky alebo

zúčastniť

hrách?

LEV N. T 0 L S T 0 J ( 1 8 1 8 - 1 9 1 0 , ruský spisovateľ)

Stávky a hazardné hry sú nemorálne a nebezpečné vtedy, keď nimi hráč ohrozuje svoju hmotnú existenciu. Ešte horšie sú v prípade, keď nimi ohrozuje životné potreby druhých ľudí, najmä tých, ktorí sú mu zverení. [2413] Z m o r á l n e h o h ľ a d i s k a je n a n a j v ý š p o c h y b n é , ak niekto v s a d í do h a z a r d n ý c h hier v y s o k é f i n a n č n é čiastky, zatiaľ čo j e h o blízkym chýbajú najnutnejšie životné potreby. S t á v k y a h a z a r d n é hry sú n e b e z ­ pečné aj t ý m , že môžu viesť k z á v i s l o s t i .

435

Možno „kupovať

alebo „predávať

ľudí?

Nijaký človek ani jeho časť sa nesmú stať tovarom. Človek patrí Bohu a Boh ho obdaril slobodou a dôstojnosťou. Kupovať a predávať ľudí je vždy čin hodný zavrhnutia. [2414] V obchodovaní s orgánmi a embryami, v obchode s deťmi za účelom a d o p c i e , vo v e r b o v a n í d e t s k ý c h

234 235


V konfrontácii

vojakov a v p r o s t i t ú c i i sa n a n o v o prejavuje rovnaká

s krutosťou kapitalizmu,

n e s p r a v o d l i v o s ť ako kedysi pri o b c h o d o v a n í

ktorý degraduje človeka

s o t r o k m i . Ľudia s ú z b a v o v a n í svojej s l o b o d y ,

na tovar, začali sme omnoho jasnejšie vidieť nebezpečenstvo

d ô s t o j n o s t i a práva na s e b a u r č e n i e , n i e k e d y sú d o k o n c a p r i p r a v e n í aj o svoj ž i v o t . S ú p o n i ž o v a n í

bohatstva a nanovo sme

na obyčajné o b j e k t y , ktoré majú ich majiteľom

pochopili, čo mal Ježiš

z a b e z p e č i ť z i s k . Treba v š a k r o z l i š o v a ť medzi

na mysli, keď nás varoval

o b c h o d o v a n í m s ľuďmi v pravom z m y s l e s l o v a

pred bohatstvom, pred modlou mamony, ktorá požiera ľudia škrtí veľkú časť sveta. BENEDIKT X V I . , Ježiš Nazaretský

a r ô z n y m i p r a k t i k a m i vo f u t b a l e a v i n ý c h š p o r t o ­ v ý c h o d v e t v i a c h . Aj tu sa síce h o v o r í o „ k u p o v a n í " a „ p r e d á v a n í " , ide v š a k iba o p r o c e s y , pri k t o r ý c h možno predpokladať slobodný súhlas hráča. -> 2 8 0

Približne 12,3 miliónov ľudí žije v otroctve nútených prác. Asi 2,4 milióna z nich sú obete obchodovania s ľuďmi. Hodnota ziskov je približne 10 miliárd amerických dolárov. Odhady Medzinárodnej organizácie práce (ILO) pre rok 2005

436

Ako máme zaobchádzať

so

stvorením?

Boží stvoriteľský plán napĺňame vtedy, keď sa staráme o Zem v súlade s jej zákonitosťami života, s jej druhovou rozmanitosťou, s jej prirodzenou krásou a s jej obnovujúcim sa bohatstvom ako o svoj životný priestor a keď tento životný priestor múdro udržiavame, aby sa v ňom dobre žilo aj budúcim generáciám. [2415] V k n i h e -> G E N E Z I S sa p í š e : „Plod'te a množte a naplňte

zem! Podmaňte

mora, nad vtáctvom hýbe na zemi"

šiju

a panujte

sa

nad

rybami

neba a nad všetkou zverou,

čo sa

(Gn 1 , 2 8 ) . S „ p o d m a n e n í m z e m e "

v š a k č l o v e k u n e b o l o d a n é a b s o l ú t n e právo s v o j v o ľ ­ ne d i s p o n o v a ť s o ž i v o u a n e ž i v o u p r í r o d o u , so z v i e r a t a m i a r a s t l i n a m i . Byť s t v o r e n ý na B o ž í obraz z n a m e n á , že sa človek má starať o B o ž i e s t v o r e n i e ako p a s t i e r a o c h r a n c a . Pretože je t i e ž n a p í s a n é : „i" vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil aby ho obrábal 42 - 5 0 , 57

a strážil"

(Gn 2 , 1 5 ) .

ho v raji

Edenu,


37

Ako so má človek správať

k zvieratá

m?

Človek sa má k zvieratám ako Božím tvorom správať láskavo a má sa vyhýbať prehnanej láske k nim, ako aj bezohľadnému využívaniu. [ 2 4 1 6 - 2418, 2456 - 2457] Zvieratá sú B o ž í m s t v o r e n í m a sú o b d a r e n é c i t o m ,

Zo skúsenosti môžeme usúdiť, že každá bezohľadnosť voči životnému prostrediu škodí ľudskému spolunažívaniu a naopak. Čorazjasnejšie sa ukazuje neoddeliteľná spojitosť medzi pokojom

preto je h r i e c h o m týrať i c h , nechať trpieť a bez

človeka so stvorením

príčiny ich zabíjať. Človek v š a k n e s m i e nadraďovať

a vzájomným pokojom

lásku k z v i e r a t á m nad l á s k u k ľuďom.

medzi ľuďmi. BENEDIKT X V I . , 1. januára 2007

438

Prečo má Katolícka

cirkev vlastné

sociálne

učenie?

Pretože všetci ľudia majú ako Božie deti jedinečnú dôstojnosť. Cirkev sa svojím sociálnym učením zasadzuje o to, aby sa táto ľudská dôstojnosť v sociálnej oblasti vzťahovala skutočne na všetkých ľudí. Nechce v tom suplovať politiku alebo ekonomi­ ku, ale tam, kde v politike alebo ekonomike dochádza k porušovaniu ľudskej dôstojnosti, je Cirkev povinná vyjadriť sa k tomu. [2419 - 2420; 2422 - 2423]

77

Právom sa

zastávate zdravého životného prostredia, rastlín a zvierat! Ale ešte rozhodnejšie povedzte svoje „áno" ľudskému životu, ktorý stojí v hierarchii stvorenia vysoko nad všetkými stvorenými skutočnosťa­

„Radosti a nádeje, ž a l o s t i a úzkosti ľudí d n e š n ý c h čias, najmä c h u d o b n ý c h a v š e t k ý c h , k t o r í t r p i a , sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a ú z k o s ť a ­

mi viditeľného sveta! BL. J Á N PAVOL I I . , 8. septembra 1985

mi K r i s t o v ý c h u č e n í k o v " ( G S , 1). Cirkev vo svojom soc iá lno m učení konkretizuje tento v ý r o k a pýta s a : Čo môžeme urobiť, aby sa so v š e t k ý m i ľuďmi z a o b c h á d z a l o s p r a v o d l i v o ? Ako by malo vyzerať spravodlivé u s p o r i a d a n i e ľ u d s k é h o s p o l u ž i t i a , politických, ekonomických a spoločenských inštitú­ cií? Cirkev sa vo svojom boji o s p r a v o d l i v o s ť riadi l á s k o u , ktorá má vzor v Kristovej láske k ľuďom.

439

Ako vzniklo sociálne

učenie

Cirkvi?

Svojím - A S O C I Á L N Y M U Č E N Í M Cirkev reagovala na ekonomickú situáciu v 19. storočí. Rozvoj priemys­ lu síce viedol k zvyšovaniu blahobytu, ale ťažili z toho predovšetkým majitelia fabrík, zatiaľ čo mnohí ľudia sa stali takpovediac bezprávnymi robotníkmi a upadli do biedy. Komunizmus z tejto

Láska je zlatou niťou celej sociálnej náuky Cirkvi. BENEDIKT X V I . , Caritas in Veritate, 2

236 237


AM.

Navštevuješ zem a dávaš jej

vlahu, zveľaďuješ jej bohatstvo. Božia rieka je plná vody; ľuďom pripravuješ zrno. Pasienky púšte vlaha zarosia pahorky sa opášu plesaním. Čriedami oviec sa lúky pokryjú a zrnom budú

238

oplývať doliny; ozývať

239

sa budú jasotom a spevom. Ž 6 5 , 10.13 - 14


Tak ako kapitál nemôže existovať bez práce, ani práca nemôže existovať bez kapitálu. LEV X I I I . , Rerum novarum

skúsenosti vyvodil, že medzi prácou

a

kapitálom

existuje nezmieriteľný protiklad, ktorý musí byť vyriešený prostredníctvom triedneho boja. Cirkev sa však zasadzovala za spravodlivé vyrovnanie medzi robotníkmi a zamestnávateľmi. [2421] Cirkev sa u s i l o v a l a o to, aby z b l a h o b y t u v y t v o r e n é ­

Je vhodné

ho i n d u s t r i a l i z á c i o u a k o n k u r e n c i o u nemalo úžitok

zdôrazniť úlohu laikov,

len pár j e d i n c o v , ale v š e t c i . P o d p o r o v a l a preto vznik

mužov i žien...,

o d b o r o v a u s i l o v a l a sa o to, aby pracujúci boli

aby s kresťanskou horlivosťou oživovali časné skutočnosti a na nich ukazovali, že sú

c h r á n e n í pred v y k o r i s ť o v a n í m

prostredníctvom

š t á t n y c h z á k o n o v a p o i s t e n i a a aby ich rodiny boli z a b e z p e č e n é aj v prípade c h o r o b y alebo n ú d z e .

svedkami a tvorcami pokoja a spravodlivosti.

440 BL. JÁN PAVOL I I . ,

Sú kresťania

povinní

a spoločenského

Sollicitudo rei socialis

zúčastňovať

sa

politického

života?

Osobitnou úlohou kresťanských -> L A I K O V je angažovať sa v duchu evanjelia, lásky, pravdy a spravodlivosti v politike, spoločnosti a ekonomi­ ke. - ^ S O C I Á L N E U Č E N I E Cirkvi im ponúka jasnú orientáciu. [2442] S t r a n í c k o p o l i t i c k á č i n n o s ť j e n e z l u č i t e ľ n á so s l u ž b o u -> B I S K U P A , - > K Ň A Z A či r e h o ľ n í k a . Títo ľudia tu t o t i ž m u s i a byť pre v š e t k ý c h . 77

Demokracia bez

hodnôt sa ľahko premení na otvorenú alebo skrytú

441

Čo hovorí

Cirkev o

demokracii?

totalitu, ako dokazujú dejiny. BL. JÁN PAVOL I I . , Centesimus annus

Cirkev schvaľuje demokraciu, pretože spomedzi všetkých politických systémov ponúka najlepšie predpoklady na to, aby sa zabezpečila rovnosť pred zákonom a zaručili sa ľudské práva. Demokracia však musí znamenať viac ako len vládu väčšiny. Skutočná demokracia je možná iba v právnom štáte, ktorý uznáva základné práva všetkých a v prípade potreby ich bráni aj proti vôli väčšiny. [1922] Dejiny nás u č i a , že ani d e m o k r a c i a n e p o n ú k a a b s o l ú t n u o c h r a n u pred p o r u š o v a n í m ľudskej d ô s t o j n o s t i a ľ u d s k ý c h práv. H r o z í t o t i ž n e b e z p e ­ č e n s t v o , že sa s t a n e t y r a n i o u v ä č š i n y nad m e n š i n o u . Preto p r e d o v š e t k ý m kresťania m u s i a dbať o t o , aby sa n e v y p r á z d n i l i h o d n o t y , bez k t o r ý c h d e m o k r a c i a nemôže e x i s t o v a ť .


442

Aký postoj k trhovej

má Cirkev ku kapitalizmu,

prípadne

Nachádzanie zdrojov, financovanie,

ekonomike?

výroba, spotreba a všetky

Kapitalizmus musí byť včlenený do pevného právneho poriadku, aby sa nemohol stať iba prostriedkom ziskuchtivosti jednotlivcov. Cirkev niečo také rozhodne odmieta. Na druhej strane schvaľuje trhovú ekonomiku, ktorá stojí v službách človeka. Právny poriadok musí zabezpečiť, aby ekonomika slúžila všeobecnému blahu, a zaručiť, aby boli všetci zaopatrení životne dôležitými prostriedkami. [2426] - > S O C I Á L N E U Č E N I E Cirkvi h o d n o t í v š e t k y s p o l o č e n ­

ské i n š t i t ú c i e p o d ľ a t o h o , n a k o ľ k o slúžia -> S P O L O Č ­

ďalšie fázy ekonomické­ ho cyklu majú nevyhnutne aj morálny rozmer. Každé ekonomické rozhodnutie má teda dôsledok morálnej povahy. BENEDIKT X V I . , Cári ta s in veritate, 37

Kapitalizmus bez ľudskosti, solidarity

N É M U D O B R U , teda n a k o ľ k o u m o ž ň u j ú „ s k u p i n á m ako

a spravodlivosti nemá

aj j e d n o t l i v ý m členom plnšie a ľa h šie d o s i a h n u ť

žiadny morálny základ

v l a s t n ú d o k o n a l o s ť ' ( G S , 2 6 ) . Platí to tiež pre

ani budúcnosť.

e k o n o m i k u , ktorá má v prvom rade slúžiť ľuďom.

KARDINÁL REINHARD MARX (* 1953, mníchovský arcibiskup)

443

Aké povinnosti vedenie

majú ľudia zodpovední

za

podnikov?

Ľudia zodpovední za vedenie podnikov sa usilujú zabezpečiť ekonomický úspech. Okrem legitímneho záujmu o zisk (potrebný na zabezpečenie investícií a budúcnosti podniku) majú však aj sociálnu


Práca je dobro

zodpovednosť: musia rešpektovať oprávnené

človeka, dobro jeho

požiadavky zamestnancov, dodávateľov, zákazníkov

človečenstva - prácou

ako aj celej spoločnosti a životného prostredia.

totiž človek nielen pretvára prírodu

[2432]

a prispôsobuje ju svojim potrebám, ale sa tiež realizuje ako človek, ba v istom zmysle „sa stáva

444

Čo hovorí sociálne a

učenie Cirkvi o práci

nezamestnanosti?

viac človekom".

Práca je Božou úlohou pre človeka. Úlohou človeka

BL. JÁN PAVOL I I . ,

je chrániť dielo stvorenia a pokračovať v ňom:

Laborem exercens

„J vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil

ho v raji

aby ho obrábal

Práca je pre

a strážil"

(Gn 2,15).

Edenu,

väčšinu ľudí základom života. Nezamestnanosť je Človek sa nikdy nezmieri s tým, že by mal konať sizyfovskú prácu. PIERRE TEILHARD DE C H A R D I N , (1881 - 1 9 5 5 , francúzsky jezuita a prírodovedec)

veľké zlo, proti ktorému treba rozhodne bojovať. Zatiaľ čo m n o h í ľudia, k t o r í by radi pracovali, nemôžu dnes nájsť z a m e s t n a n i e , existujú i ľudia, pre ktorých sa práca stala z á v i s l o s ť o u , a tak si pre m n o ž s t v o práce nevedia nájsť čas pre Boha a pre svojich b l í z k y c h . Zatiaľ čo m n o h í ľudia len s ťažkosťami uživia z platu seba a svoju r o d i n u , iní zarábajú t o ľ k o p e ň a z í , že môžu žiť v n e p r e d s t a v i t e ľ n o m l u x u s e . Práca n i e j e s a m o ú č e l n á , ale má slúžiť na v y t v á r a n i e s p o l o č n o s t i , v ktorej budú mať všetci ľudia nárok na dôstojný

_


život. ^ S O C I Á L N E U Č E N I E Cirkvi sa preto usiluje o taký e k o n o m i c k ý p o r i a d o k , na ktorom by sa všetci ľudia a k t í v n e podieľali a všetci by mali podiel na d o s i a h n u ­ tom b l a h o b y t e . Preto presadzuje s p r a v o d l i v ú m z d u , ktorá by v š e t k ý m zaručovala ľ u d s k y dôstojnú

Všetko, čo rozumieme pod pojmom „kapitál" v užšom zmysle slova, je iba súhrnom vecí. Jedine človek ako subjekt práce, bez

e x i s t e n c i u a b o h a t ý c h ľ u d í by p o d p o r o v a l a v č n o s ­

ohľadu na to, akú prácu

tiach miernosti a solidarity.

vykonáva, je osobou.

-» 47, 332

BL. JÁN PAVOL I I . , Laborem exercens, 12

445

Čo znamená princíp „práca pred

kapitálom"?

Cirkev vždy učila zásade „prvenstva práce pred kapitálom" (bi. Ján Pavol I I . , LE). Človek vlastní peniaze alebo kapitál ako vec, ale práca je neodde­ liteľná od človeka, ktorý ju vykonáva. Preto majú základné potreby pracujúcich prednosť pred záujmami kapitálu.

Je zarážajúce vidieťglobalizáciu, ktorá robí životné podmienky chudobných čoraz ťažšími, ktorá neprispieva k tomu, aby sa odstránili hlad,

Aj v l a s t n í c i kapitálu a i n v e s t o r i majú svoje o p r á v n e ­

chudoba a sociáLna

né záujmy, ktoré treba chrániť. B o l o by v š a k veľmi

nespravodlivosť, a ktorá

n e s p r a v o d l i v é , keby sa p o d n i k a t e l i a a i n v e s t o r i

šliape po životnom

p o k ú š a l i z v y š o v a ť svoj zisk na úkor z á k l a d n ý c h práv

prostredí. Tieto aspekty

svojich r o b o t n í k o v a z a m e s t n a n c o v .

globalizácie môžu viesť k extrémnym obranným reakciám: k nacionaliz­

446

Čo hovorí Cirkev o

globalizácii?

mu, náboženskému fanatizmu a dokonca

Globalizácia nieje vo svojej podstate ani dobrá ani

k terorizmu.

zlá, je to len opis skutočnosti, ktorá sa musí vedome

BL. JÁN PAVOL I I . , 2003

utvárať. ,,Tento proces má svoj pôvod v ekonomicky rozvinutých krajinách a svojou povahou zahrnul do seba všetky ekonomiky. Je hlavnou hybnou silou na to, aby sa celé oblasti vymanili zo zaostalosti, a sám osebe predstavuje obrovskú príležitosť. Ak však tento celoplanetárny impulz nebude vedený láskou k pravde, môže viesť k bezprecedentným škodám a k novým rozdeleniam ľudskej rodiny" (Benedikt X V I . , CiV, 3 3 ) . Keď si kupujeme lacné džínsy, nemalo by nám byť ľahostajné, za akých podmienok boli v y r o b e n é a či robotníci dostali za svoju prácu spravodlivú mzdu, alebo nie. Osud každého jednotlivca je dôležitý. Bieda nijakého človeka nám nesmie byť ľahostajná. „To všetko si naliehavo žiada existenciu skutočnej svetovej politickej a u t o r i t y " (Benedikt X V I . , CiV), ktorá by sa starala o to, aby dochádzalo k spravodlivému v y r o v n a -

242 243


Globalizovaná ekonomika uprednostňu­ je Logiku zmluvne

niu medzi Ľuďmi v bohatých a zaostalých krajinách. Chudobným krajinám sa príliš často odopierajú v ý h o d y ekonomickej globalizácie a nesú iba jej bremená.

dohodnutej výmeny tovaru, no priamo i nepriamo sa ukazuje, že

447

potrebuje aj dve ďalšie

a

formy, to znamená logiku politiky a logiku daru bez protihodnoty. BENEDIKT X V I . , Caritas in veritate

Je globalizácia

výhradne

úlohou

politiky

ekonomiky?

Kedysi existovala idea rozdelenia úloh: ekonomika sa mala starať o narastanie bohatstva a politika mala naopak za úlohu starať sa o jeho spravodlivé rozdelenie. V ére globalizácie sa síce zisky dosahujú globálne, ale politika zostáva do značnej miery viazaná na hranice vlastného štátu. A preto je dnes

77

Čoraz viac

globalizovaná spoločnosť nás navzájom

nevyhnutné posilňovať nielen nadnárodné politické inštitúcie, ale aj činnosť jednotlivcov a spoločen­

zbližuje, ale nerobí nás

ských skupín, ktoré sa zaoberajú ekonomickou

bratmi. Rozum sám osebe

aktivitou v chudobnejších krajinách sveta, a to nie

je síce schopný pochopiť

predovšetkým pre zisk, ale v duchu solidarity a lásky.

nerovnosť medzi ľuďmi a usporiadať ich

Na t r h u sa v y m i e ň a j ú s l u ž b y a p r o t i s l u ž b y rovnakej

občianske spolužitie,

h o d n o t y . V m n o h ý c h o b l a s t i a c h sveta sú však ľudia

no nedokáže vytvoriť

t a k í c h u d o b n í , že nemajú čo p o n ú k n u ť na v ý m e n u ,

bratstvo. BENEDIKT X V I . ,

a tak s ú naďalej o d s ú v a n í . Preto je potrebné podpor vať h o s p o d á r s k u a k t i v i t u , ktorá sa neriadi „ l o g i k o u

Caritas in veritate

t r h u " , ale „ l o g i k o u daru ako v ý r a z u b r a t s t v a " ( B e n e d i k t X V I . , C i V ) . Nejde pritom o to, aby sme dávali c h u d o b n ý m iba a l m u ž n u , ale aby sme im

99 „Ekonomika

otvárali cesty k ekonomickej n e z á v i s l o s t i tak, aby sa

spoločenstva" vznikla

naučili pomôcť si s a m i . Na rozvoj c h u d o b n ý c h krajín

preto, aby sme jedného

sa zameriavajú m n o h é kresťanské i n i c i a t í v y . Naprí­

dňa mohli uviesť príklad:

klad projekt „ h o s p o d á r e n i e v s p o l o č e n s t v e " , ktorý

národ, v ktorom niet

založilo hnutie Fokoláre, má na celom svete už viac

núdznych ani chudobných. CHIARA LUBICHOVÁ

ako 7 5 0 p r e v á d z o k . Existujú tiež m i m o c i r k e v n í „sociálni p o d n i k a t e l i a " ( s o c i a l s e n t r e p r e n e u r s ) , ktorí

(1920 - 2008, zakladateľka

sa síce zameriavajú na z i s k , ale v d u c h u „kultúry

hnutia Fokoláre)

d a r o v " a s cieľom zmierňovať c h u d o b u a v y č l e n e n i e .

448

Sú chudoba a zaostalosť

neodvratným

osudom?

Boh nám zveril bohatú zem, ktorá by dokázala poskytnúť všetkým ľudom dostatok potravy


a životného priestoru. Napriek tomu však existujú oblasti, krajiny i celé svetadiely, kde väčšina ľudí nemá ani to najnutnejšie na zabezpečenie života. Takéto rozdelenie sveta má komplexné historické príčiny, no nieje nezvratné. Bohaté krajiny majú morálnu povinnosť pomáhať zaostalým štátom dostať sa z chudoby prostredníctvom rozvojovej pomoci a nastolením spravodlivých ekonomických a obchodných podmienok.

Národy, ktoré trpia hladom, naliehavo a vrúcne prosia o pomoc

244

národy žijúce

245

v blahobyte. Cirkev sa chveje pri tomto úzkostnom volaní a vyzýva každého, aby s láskou odpovedal na volanie svojho brata o pomoc.

Na svete žije 1,4 miliardy ľudí, ktorí sú nútení vyžiť

PAVOL V I . ,

s menej ako jedným eurom na d e ň . Trpia p o d v ý ž i v o u

Populorum

a často nemajú k dispozícii ani pitnú v o d u . Obvykle nemajú prístup ku vzdelaniu a k lekárskej s t a r o s t l i v o s ­ ti. Odhaduje s a , že denne zomiera viac ako dvadsaťpäťtisíc ľudí na p o d v ý ž i v u . Veľkú časť z nich tvoria deti.

449

Ako sa prejavuje láska k

chudobným?

Láska k chudobným musí byť poznávacím znakom kresťanov. Chudobných nemožno odbiť len nejakou almužnou, pretože majú právo na spravodlivosť. Kresťania majú povinnosť deliť sa o to, čo majú. Príkladom lásky k chudobným je Ježiš Kristus. [2443 - 2446]

progressio


Nepodeliťsa s chudobnými znamená okrádať ich a pripravovať ich o život. V skutočnosti nevlastníme svoje, ale ich veci.

J e ž i š o v a reč na vrchu sa začína s l o v a m i : ní chudobní

v duchu, lebo ich je nebeské

„Blahoslave­ kráľovstvo"

(Mt 5, 3). Láska k c h u d o b n ý m sa uskutočňuje úsilím smerujúcim proti hmotnej c h u d o b e a tiež proti početným formám kultúrnej, mravnej a náboženskej chudoby. Skutky duchovného a telesného milosrden­

SV. JÁN ZLATOÚSTY

stva a m n o h é d o b r o č i n n é o r g a n i z á c i e , ktoré vznikli A

počas s t o r o č í , sú konkrétnym s v e d e c t v o m prednost­

m

nej lásky k c h u d o b n ý m , ktorá charakterizuje Pretože len keď

dávame, nadobúdame; len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých; len keď odpúšťame,

J e ž i š o v ý c h učeníkov. Láska k c h u d o b n ý m sa inšpiruje evanjeliom b l a h o s l a v e n s t i e v a J e ž i š o v ý m príkladom v j e h o stálej p o z o r n o s t i voči c h u d o b n ý m : ste urobili jednému mne ste urobili"

„Čokoľvek

z týchto mojich najmenších

(Mt 2 5 , 4 0 ) .

bratov,

-> 427

dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe,

450

Aké sú „skutky

telesného

milosrdenstva"?

povstávame k večnému životu. Františkánska modlitba

Skutky telesného milosrdenstva s ú : nasýtiť hladných, napojiť smädných, odieť nahých, ujímať sa ľudí bez prístrešia, navštevovať chorých, oslobodzovať väzňov a pochovávať mŕtvych. [2447]


451

Aké sú „skutky

duchovného,

milosrdenstva"?

Skutky duchovného milosrdenstva s ú : radiť pochybujúcim, poučovať tých, čo sa mýlia, napomí­ nať hriešnikov, potešovať zarmútených, trpezlivo znášať nespravodlivosť, odpúšťať tým, ktorí nám ublížili, modliť sa za živých i za mŕtvych.

Dávaj chudobným, a budeš bohatý. Arabské príslovie

7 7

Keď prišli

záujemkyne o rehoľné spoločenstvo, Matka Tereza ich často odviedla bokom, otvorila pravú ruku a potom postupne

OSME PRIKÁZANIE: •J^l

skrývala prsty do dlane.

Nebudeš krivo svedčiť proti

Pri každom prste

svojmu blížnemu

vyslovila jedno z piatich Ježišových slov: T o / s t e /

452

Čo od nás vyžaduje ôsme

urobili/pre/mňa (pórov.

prikázanie?

M t 2 5 , 4 0 ) . Sestry

Každý človek je povolaný k úprimnosti a pravde v skutkoch aj v reči. Klamať znamená hovoriť alebo vedome a zámerne konať v rozpore s pravdou. Ten, kto klame, podvádza sám seba a klame druhých, ktorí majú právo poznať celú pravdu o nejakej veci. [2464, 2467 - 2468, 2485 - 2486]

prijímajú tieto slová a toto malé cvičenie ako veľkú pomoc vo vnútornom boji proti odporu a znechuteniu v službe chorým a zomierajúcim.

Každé k l a m s t v o je p r e v i n e n í m proti s p r a v o d l i v o s t i

246

a l á s k e . K l a m s t v o je f o r m o u n á s i l i a , pretože p o d k o p á v a d ô v e r u , na ktorej s t a v i a každé ľudské spoločenstvo.

Pravda je v súčasnosti taká zastieraná a klamstvo sa tak rozšírilo, že človek už

453

Čo má náš vzťah k pravde spoločné s

Bohom?

Byť pravdivý vlastne znamená byť verný Bohu, lebo on je prameňom všetkej pravdy. V Ježišovi Kristovi, ktorý je „cesta,

pravda

a život"

(Jn 14, 6 ) , sa Božia

pravda zjavila úplne. Kto ho nasleduje, žije v Duchu pravdy a chráni sa pred dvojtvárnosťou, pretvárkou a pokrytectvom. [2465 - 2470, 2505] Ten, kto s k u t o č n e nasleduje J e ž i š a , v n á š a do s v o j h o života čoraz v ä č š i u p r a v d i v o s ť ; o d s t r a ň u j e z n e h o k l a m s t v o , f a l o š , pretvárku a otvára sa p r a v d e . Veriť z n a m e n á stať sa s v e d k o m pravdy.

454

Do akej miery je záväzná pravda

viery?

Každý kresťan je povolaný vydať svedectvo pravde a nasledovať tak Ježiša Krista, ktorý pred Pilátom

nedokáže poznať pravdu, ak ju skutočne nemiluje. B L A I S E PASCAL

247


Ak hovoríme,

povedal: „Ja som sa na to narodil

že máme s ním

na svet, aby som vydal svedectvo

spoločenstvo, ale

z pravdy, počúva môj hlas"

a na to som pravde.

prišiel

Každý, kto je

(Jn 18, 3 7 ) . [2472 - 2474]

chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu.

Kresťan má p o v i n n o s ť v y d á v a ť s v e d e c t v o pravde

1 Jn 1 , 6

evanjelia vo v š e t k ý c h o b l a s t i a c h svojej verejnej i s ú k r o m n e j č i n n o s t i , a ak je to n e v y h n u t n é , obetuje i svoj ž i v o t . M u č e n í c t v o je n a j v y š š i e s v e d e c t v o

Ži tak, aby si

o pravde v i e r y .

zajtra mohol zomrieť ako mučeník. BL. CHARLES DE FOUCAULD (sám v roku 1916 zomrel ako mučeník)

455

Čo znamená

byť

pravdivý?

Byť pravdivý znamená pravdivo hovoriť a pravdivo konať. Pravdivý človek sa chráni pred dvojtvárnosťou, pretvárkou, falošnosťou, zákernosťou

MUČENÍK

a pokrytectvom. Najhoršou formou nepravdy je

(tiež martýr, z gréc.

K R I V Á P R Í S A H A . [2468, 2476]

martyria = svedectvo): Kresťanský mučeník

Ôsme prikázanie zakazuje krivé s v e d e c t v o , krivú

(martýr) je človek, ktorý

p r í s a h u , klamstvo (jeho závažnosť sa meria podľa

je pripravený trpieť

povahy pravdy, ktorú skresľuje, podľa o k o l n o s t í

násilie alebo dokonca

a úmyslov klamára a podľa š k ô d s p ô s o b e n ý c h obetiam),

položiť život za Krista, ktorý je Pravda, alebo za nejaké rozhodnutie vo

opovážlivý ú s u d o k , ohováranie a o s o č o v a n i e , ktoré zmenšujú alebo ničia dobrú povesť a česť d r u h é h o .

svedomí, ktoré vzišlo z viery. Je to presný opak islamských

456

atentátnikov. Tisa dopúšťajú násilia na sebe a na druhých z dôvodu mylného náboženského presvedčenia a islamisti ich preto uctievajú ako „mučeníkov".

Čo má urobiť človek, ktorý klamal, alebo

samovražedných

zavádzal

podvádzal?

Každé previnenie proti pravde a spravodlivosti si vyžaduje nápravu, a to aj v prípade, že bolo odpustené. [2487] P r e v i n e n i e s p á c h a n é proti pravde si vyžaduje o d č i n e n i e š k ô d s p ô s o b e n ý c h d r u h ý m ľuďom. Ak človek nemôže k l a m s t v o alebo f a l o š n é s v e d e c t v o napraviť verejne, m u s í to urobiť a s p o ň v s k r y t o s t i . Ak nemôže p o š k o d e n é m u priamo nahradiť s p ô s o b e ­ nú š k o d u , je vo s v e d o m í v i a z a n ý urobiť morálne z a d o s ť u č i n e n i e , to z n a m e n á , že m u s í urobiť v š e t k o , čo m ô ž e , aby mu p o s k y t o l a s p o ň č i a s t o č n ú n á p r a v u .

457

Prečo si pravda

vyžaduje

diskrétnosť?

Ôsme prikázanie vyžaduje rešpektovanie pravdy, sprevádzané diskrétnosťou lásky. Pri odovzdávaní


KRIVÁ PRISAHÁ:

informácií treba brať ohľad na osobné a spoločné

Krivá prísaha je

dobro, na ochranu súkromného života, na nebezpe­ čenstvo pohoršenia a na zachovávanie profesionál­ neho tajomstva. [2488 - 2 4 8 9 , 2491]

potvrdenie falošnej výpovede, pričom sa človek vedome dovoláva

Pravda sa č a s t o z n e u ž í v a ako z b r a ň , čo má skôr s k a z o n o s n ý ako budujúci ú č i n o k . Pri o d o v z d á v a n í

Boha ako svedka

248

nepravdy. Ide o ťažký

249

hriech.

i n f o r m á c i í si treba p r i p o m e n ú ť S o k r a t o v o „trojité s i t o " : Je to p r a v d a ? Je jej o d o v z d a n i e d o b r é ? Je p r o s p e š n é ? Úradné t a j o m s t v á treba z a c h o v á v a ť v ž d y , okrem v ý n i m o č n ý c h a s t r i k t n e o d ô v o d n e n ý c h

yy

Nikdy nerozširuj

klebety, ktoré si začul,

p r í p a d o v . V i n n ý je r o v n a k o t e n , kto zverejní d ô v e r n ú

dokiaľ sa nepresvedčíš,

i n f o r m á c i u , z í s k a n ú pod s ľ u b o m m l č a n l i v o s t i .

že je to pravda. A ak sú

V š e t k o , čo človek h o v o r í , m u s í byť p r a v d a , no nie

pravdivé, tak radšej mlč.

v š e t k o , čo je p r a v d a , m u s í človek povedať.

ŠELMA LAGERLOFOVÁ (1858 - 1940,švédska spisovateľka)

458

Do akej miery je tajné spovedné

tajomstvo?

Spovedné tajomstvo je posvätné. Nesmie sa prezra­ diť z nijakých dôvodov, akokoľvek by boli vážne.

*P

DISKRÉTNOSŤ (z lat. discernere =

[2490]

rozlišovať): je schopnosť

- > K Ň A Z nesmie prezradiť d o k o n c a ani ten n a j h o r š í

okolností a čo sa má

zločin v y z n a n ý v s p o v e d i . Má j e d i n e m o ž n o s ť

komu povedať.

rozlišovať, kedy, za akých

o d m i e t n u ť r o z h r e š e n i e , p o k i a ľ kajúcnik o d m i e t n e o h l á s i ť svoj čin p o l í c i i . Kňaz n e s m i e prezradiť d o k o n c a ani malé p r e v i n e n i a , ktoré sa d o z v i e v detských vyznaniach hriechov.

-» 2 3 8


459

Akú morálnu komunikačné

SPOLOČENSKÉ • KOMUNIKAČNÉ PROSTRIEDKY: Sú to médiá, ktoré sa neorientujú iba na jedného človeka, ale sa zameriavajú na celú

zodpovednosť

majú

spoločenské

prostriedky?

Tvorcovia médií majú zodpovednosť voči svojim divákom, poslucháčom a čitateľom. Mediálne informácie slúžia spoločnému dobru, preto musia mať pravdivý obsah. Pri získavaní pravdivých informácií ako aj pri ich zverejňovaní sa musia rešpektovať mravné zákony, legitímne práva a dôstojnosť človeka. [2493 - 2499]

ľudskú spoločnosť a ovplyvňujú ju: tlač,

->SPOLOČENSKÉ KOMUNIKAČNÉ

film, rozhlas, televízia,

prispievať k b u d o v a n i u s p r a v o d l i v é h o , s l o b o d n é ­

internet atď.

PROSTRIEDKY

majú

ho a s o l i d á r n e h o s v e t a . V s k u t o č n o s t i sa v š a k médiá neraz z n e u ž í v a j ú ako z b r a n e na i d e o l o g i c ­ ké trenice alebo s cieľom d o s i a h n u ť čo n a j v y š š i u s l e d o v a n o s ť sa v z d á v a j ú a k ý c h k o ľ v e k m o r á l n y c h z á s a d a stávajú sa p r o s t r i e d k a m i , ktoré ľ u d í z a v á d z a j ú a robia ich z á v i s l ý m i .

460 MMS

Kde j e tvoj poklad, tam bude

aj tvoje srdce.

Aké nebezpečenstvo

so sebou prinášajú

médiá?

Mnohí ľudia, predovšetkým deti, považujú za skutočné to, čo vidia v médiách. Ak sa teda oslavuje násilie, ak sa schvaľuje protispoločenské správanie alebo sa banalizuje ľudská sexualita, prehrešujú sa


jednak zodpovední predstavitelia médií, ako aj kon­

Veď i ch stvoril prapôvodca

trolné inštitúcie. [ 2 4 9 6 , 2512] krásy.

Hudia pracujúci v médiách si musia byť vždy v e d o m í ,

Múd 13, 3

že ich činnosť má v ý c h o v n ý účinok. M l a d í ľudia by si mali obzvlášť dávať pozor na to, či d o k á ž u používať médiá v s l o b o d e a s kritickým o d s t u p o m , alebo si už

Lebo z veľkosti

vytvorili závislosť. Každý človek z o d p o v e d á sám za

a krásy stvorení

s e b a . Ten, kto prostredníctvom médií konzumuje

sa úsudkom poznáva ich

násilie alebo p o r n o g r a f i u , d u c h o v n e sa otupuje

Stvoriteľ.

a š k o d í sám s e b e .

Múd 13, 5

461

Aký je vzťah medzi krásou a

pravdou?

Dokonalosť

Pravda je krásna sama osebe. Zahŕňa v sebe jas duchovnej krásy. Okrem slova existuje mnoho

v umenia v živote vytryskuje pre mňa z biblického prameňa.

spôsobov na vyjadrenie pravdy, najmä v umeleckých MARC CHAGALL

dielach. Boh je prameňom krásy aj pravdy, preto je

(1887 - 1 9 8 5 , rusko-židovský

umenie, ktoré sa venuje kráse a pravde, cestou

maliar)

k Bohu. [ 2 5 0 0 - 2 5 0 3 , 2 5 1 3 ] To, čo človek n e d o k á ž e vyjadriť s l o v a m i alebo m y š l i e n k a m i , vyjadruje u m e n í m . Umelecké diela sú ovocím n a d a n i a , d a r o v a n é h o B o h o m , a ľ u d s k é h o ú s i ­

Krása je

251 SV. TOMÁŠ A K V I N S K Ý

lia. Umenie je „ v n ú t o r n ý m b o h a t s t v o m č l o v e k a " (pórov. KKC 2 5 0 1 ) . V tesnej b l í z k o s t i t v o r i v e j č i n n o s t i B o h a sa v u m e l c o v i spája i n š p i r á c i a

Umŕtvujte teda

a ľ u d s k á z r u č n o s ť , aby v z n i k o l n o v ý , d o s i a ľ n e p o ­

svoje pozemské

z n a n ý a s p e k t s k u t o č n o s t i . Umenie má človeka

údy: smilstvo, nečistotu,

p o v z n á š a ť , zatriasť n í m , prebúdzať v ňom lepšiu

vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je

s t r á n k u a v k o n e č n o m d ô s l e d k u ho má viesť

modloslužba!

k vďačnosti voči B o h u .

Kol3, 5

DEVIATE PRIKÁZANIE: UL| Nebudeš žiadostivo túžiť =~l 462

po manželke svojho blížneho Prečo sa deviate sexuálnej

prikázanie

vyslovuje

proti

žiadostivosti?

Deviate prikázanie sa stavia proti neusporiadanej forme sexuálnej žiadostivosti, v ktorej vládnu pudy nad duchom a živočíšna stránka nad celým človekom. [2514, 2515, 2528, 2529]

250

odbleskom pravdy.


BLahoslavení

Erotickú príťažlivosť muža a ženy s t v o r i l B o h ,

čistého srdca,

a preto je d o b r á . Patrí k p o h l a v n o s t i a b i o l o g i c k e j

lebo oni uvidia Boha. Mt5,8

k o n š t i t ú c i i č l o v e k a . Pomáha t o m u , aby sa muž a žena z j e d n o t i l i a aby z ich l á s k y mohli p r i c h á d z a ť na s v e t d e t i . Toto z j e d n o t e n i e c h r á n i deviate p r i k á z a n i e . Človek n e s m i e o h r o z o v a ť c h r á n e n é

A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota

p r o s t r e d i e m a n ž e l s t v a a r o d i n y kvôli svojej n e z v l á d n u t e j s e x u á l n e j ž i a d o s t i v o s t i . Deviate

chlipnosť, modloslužba,

p r i k á z a n i e požaduje premáhať t e l e s n ú ž i a d o s t i v o s ť

čary, nepriateľstvá,

v myšlienkach i túžbach.

-» 4 0 0 - 4 2 5

sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie

463

Ako dosiahneme

„čistotu

srdca"?

a im podobné. 0 tomto vám vopred hovorím, ako

Čistotu srdca, ktorá je predpokladom lásky, človek

som už povedal, že tí, čo

dosahuje predovšetkým v spojení s Bohom v modlit­

robia takéto veci,

be a vo sviatostiach. Tam, kde sa nás dotýka Božia

nedosiahnu Božie

milosť, vedie aj cesta k čistej, nerozdelenej ľudskej

kráľovstvo. Gal 5, 1 9 - 2 1

láske. Čistý človek dokáže milovať úprimným a nerozdeleným srdcom. [ 2 5 2 0 , 2 5 3 2 ] P o k i a ľ sa ú p r i m n e p r i k l o n í m e k B o h u , z a č n e

Konajte dnes tak, aby ste sa zajtra nemuseli červenať.

p r e m i e ň a ť n a š e s r d c e . Dá nám s i l u žiť p o d ľ a j e h o vôle a odmietať nečisté myšlienky a túžby. -> 4 0 4 - 4 0 5

SV. JÁN BOSCO (1815 - 1888, taliansky kňaz a vychovávateľ, zakladateľ rehole saleziánov)

464

Na čo je dobrá

cudnosť?

Cudnosť chráni intímny priestor človeka: jeho Bože, stvor vo mne srdce čisté

tajomstvo, jeho najvlastnejšie vnútro, jeho dôstojnosť, ale predovšetkým jeho schopnosť

a v mojom vnútri obnov

milovať a sexuálne sa odovzdať. Vzťahuje sa na to,

ducha pevného.

čo smie vidieťiba láska. [ 2 5 2 1 - 2 5 2 5 , 2533]

Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj

Čistota v y ž a d u j e c u d n o s ť , ktorá chráni i n t i m i t u

mi svojho ducha svätého.

človeka a usmerňuje p o h ľ a d y a g e s t á v s ú l a d e s j e h o

Navráť mi radosť z tvojej

d ô s t o j n o s ť o u . O s l o b o d z u j e človeka od r o z š í r e n é h o

spásy a posilni ma

erotizmu a chráni ho pred n e b e z p e č e n s t v o m

duchom veľkej ochoty. Ž 5 1 , 1 2 - 14

nezdravej z v e d a v o s t i . M n o h í m l a d í kresťania žijú v p r o s t r e d í , kde sa v š e t k o v y s t a v u j e na obdiv a kde sa s y s t e m a t i c k y o d b ú r a v a pocit h a n b l i v o s t i . Lenže pre človeka je h a n b l i v o s ť a c u d n o s ť t y p i c k ý m a p o d s t a t ­ ným z n a k o m . Človek ň o u n e s k r ý v a niečo m e n e j c e n ­ né, ale chráni ň o u niečo v z á c n e , t o t i ž d ô s t o j n o s ť o s o b y a jej s c h o p n o s ť milovať. Pocit c u d n o s t i m o ž n o


Cudnosťjestvuje všade tam, kde jestvuje tajomstvo. FRIEDRICH NIETZSCHE (1844 - 1900, nemecký filozof)

nájsť vo v š e t k ý c h k u l t ú r a c h . Nemá v š a k nič s p o l o č n é s p r u d é r n o s ť o u alebo š k r u p u l ó z n o u v ý c h o v o u . Človek sa h a n b í aj za svoje hriechy a iné v e c i , ktorých zverejnenie by ho p o n í ž i l o . Ten, kto s l o v a m i , p o h ľ a d m i , g e s t a m i alebo k o n a n í m n a r ú š a pocit c u d n o s t i d r u h é h o č l o v e k a , oberá ho o j e h o dôstojnosť.

-> 412 - 413

Nepožiadaš dom

DESIATE PRIKÁZANIE:

svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku

í I Nebudeš túžiť po majetku

svojho blížneho, ani jeho

=J

svojho blížneho

sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho

465

Aký postoj

má kresťan zaujať k

cudziemu

majetku?

blížneho.

Kresťan má rešpektovať cudzí majetok a vyhýbať sa nezriadenej žiadostivosti získať ho. [2534 - 2537, 2552] Dajte si pozor a chráňte sa

Zo ž i a d o s t i v o s t i v y c h á d z a l a k o m s t v o , krádeže

všetkej chamtivosti!

a p o d v o d y , násilie a n e s p r a v o d l i v o s ť , závisť

Lebo aj keď má človek

a n e z r i a d e n á t ú ž b a p r i v l a s t n i ť si c u d z í majetok.

hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.

466

Závisť rozožiera dušu tak ako hrdza železo. SV. BAZIL VEĽKÝ vo svojej Regule

Nikoho nesmieš nenávidieť. Na nikoho

Čo je to závisť a ako proti nej

bojovať?

Závisť je pocit smútku, neprajnosti a hnevu pri pohľade na majetok druhého človeka a nezriadená túžba privlastniť si to, čo má druhý. Ten, kto druhým želá zlo, dopúšťa sa smrteľného hriechu. Závisť neovládne srdce toho, kto sa raduje z úspe­ chov a darov druhých, kto uverí v láskyplnú starostlivosť Boha, venovanú aj jemu samému, a kto zameria svoje srdce na skutočné bohatstvo. Toto bohatstvo spočíva v skutočnosti, že už teraz dostávame v Duchu Svätom podiel na Božom kráľovstve. [2538 - 2540, 2553 - 2554]

žiarliť. Nesmieš konať zo závisti. Nemiluj hádky. Vyhýbaj sa namyslenosti.

467

Prečo Ježiš od nás žiada „chudobu

srdca"?

SV. BENEDIKT Z N U R S I E vo svojej Regule

„Hoci bol bohatý,

stal sa pre vás chudobným,

vy jeho chudobou

obohatili"

aby ste sa

(2 Kor 8, 9b).

[2544 - 2547, 2555 - 2557]

\

X


O d p ú t a n o s ť od b o h a t s t v a - p o d ľ a ducha evanjeliovej c h u d o b y - a o d o v z d a n o s ť do Božej p r o z r e t e ľ n o s t i nás zbavuje o b á v zo z a j t r a j š k a . S t a č í začať celým srdcom hľadať t o h o , kto d o k á ž e naplniť moju

Dokonca ani Boh by nedokázal nič urobiť pre človeka, ktorý by mu neposkytol nijaký priestor. Musíme sa

p r á z d n o t u a kto dokáže moju c h u d o b u premeniť na

úplne vyprázdniť, aby

b o h a t s t v o . Preto J e ž i š h o v o r í :

sme ho mohli vpustiť

„Blahoslaveníchudobní

v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo"

(Mt 5, 3 ) .

dovnútra, aby tam mohol konať, čo chce.

-* 2 8 3 - 2 8 4

B L . MATKA TEREZA

468

Aká je najväčšia

túžba

človeka?

Poslednou a najväčšou túžbou človeka môže byť iba Boh. Nekonečná blaženosť spočíva v pohľade

Nekonečnú priepasť v človeku môže vyplniť iba niečo

na nášho Stvoriteľa, Pána a Vykupiteľa.

nekonečné a nemenné,

[2548 - 2 5 5 0 , 2557]

teda jedine sám Boh.

-> 2 8 5

B L A I S E PASCAL


Ako sa máme modliť 469 527

Modlitba v živote kresťana 2 5 8 Modlitba: Boh nám chce byť nablízku 2 5 8 Pramene modlitby 270 Cesta modlitby 274 Modlitba Pána: Otče náš 280


77

<£> PRVÁ Č A S Ť < 5 >

Pre mňa je

modlitba vzplanutie

Modlitba v živote kresťana

srdca, jednoduchý pohľad na nebo, výkrik vďačnosti a lásky

469

Čo je to

modlitba?

v skúške i v radosti.

Modlitba je povznesenie duše k Bohu. Keďsa človek

SV. TERÉZIA Z L I S I E U X

modlí, vstupuje do živého vzťahu s Bohom. [ 2 5 5 8 - 2565]

99

Už prianie modliť

M o d l i t b a je v e ľ k o u b r á n o u k v i e r e . Ten, kto sa modlí,

saje modlitba.

nežije už v i a c zo s e b a , pre seba a z v l a s t n ý c h s í l .

GEORGES BERNANOS

Vie, že j e s t v u j e B o h , s k t o r ý m sa môže rozprávať

(1888 - 1 9 4 8 , francúzsky

a čoraz v i a c sa mu zverovať. Už teraz hľadá k o n t a k t

spisovateľ)

s t ý m , s k t o r ý m sa j e d n é h o dňa s t r e t n e z tváre do t v á r e . Preto k ž i v o t u kresťana p a t r í k a ž d o d e n n á m o d l i t b a . M o d l i t b e sa v š a k n e m o ž n o naučiť tak ako

Rob to, čo dokážeš, a modli sa za to, čo nedokážeš - a Boh

nejakej t e c h n i k e . M o d l i t b a je t o t i ž dar, ktorý človek d o s t á v a práve t ý m , že sa m o d l í .

dá, aby si to dokázal.

^ > PRVÁ KAPITOLA < 5 >

SV. AUGUSTÍN

M o d l i t b a : Boh nám chce byť nablízku Aby hľadali

470

Prečo je človek povolaný

k

modlitbe?

Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Sk 17, 27

Modlíme s a , pretože nás napĺňa nekonečná túžba po Bohu a pretože Boh stvoril človeka pre seba: ,,Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe" (sv. A u g u s t í n ) . Modlíme sa však aj preto, lebo to potrebujeme. B I . Matka Tereza hovorí: ,,Pretože sa nemôžem spoľahnúť sama na seba, dvadsaťštyri hodín denne sa spolieham na neho." [2566 - 2 5 6 7 , 2591] Často na B o h a z a b ú d a m e , utekáme pred ním a s k r ý v a m e s a . No i k e ď s a v y h ý b a m e m y š l i e n k e na B o h a alebo ho z a p i e r a m e - on je tu v ž d y pre n á s . Skôr ako ho z a č n e m e hľadať, hľadá on n á s , t ú ž i po n á s , volá n á s . Človek sa rozpráva so svojím s v e d o ­ mím a zrazu z i s t í , že h o v o r í š B o h o m . K e ď s a cíti o s a m e l ý a nemá sa s kým p o r o z p r á v a ť , zrazu z i s t í , že s B o h o m sa môže k e d y k o ľ v e k z h o v á r a ť . K e ď s a o c i t n e v n e b e z p e č e n s t v e , z i s t í , že B o h o d p o v e d á na j e h o v o l a n i e o p o m o c . M o d l i t b a je človeku taká blízka ako d ý c h a n i e , j e d l o , l á s k a . M o d l i t b a očisťuje.


y Jr

Modliť sa

neznamená počúvať seba samého, modliť sa znamená stíšiť sa, zotrvať v tichu a čakať, kým modliaci sa nezačuje Boha. S 0 R E N KIERKEGAARD

yy

Zrazu som spoznal

ticho ako prítomnosť. V srdci tohto ticha bol ten, ktorýje ticho, pokoj a miernosť. GEORGES BERNANOS

Modlitba nieje podľa mňa nič iné ako rozhovor s priateľom, s ktorým sme často a radi, aby sme sa s ním rozprávali, pretože nás

258

miluje.

259

SV. TERÉRZIA Z AVILY

M o d l i t b a umožňuje zdolávať p o k u š e n i a a p o s i l ň u j e v s l a b o s t i . M o d l i t b a o d n í m a s t r a c h , z n á s o b u j e sily, upevňuje v y t r v a l o s ť . M o d l i t b a p r i n á š a š ť a s t i e .

47 i

Prečo je Abrahám

vzorom

modlitby?

Abrahám poslúchal Boha a plnil jeho vôľu. Ochotne sa vydal na cestu, ktorou ho Boh chcel viesť, a robil to, čo Boh od neho chcel. Svojou vnímavosťou pre Božie slovo, pripravenosťou a ochotou ho plniť sa stal vzorom našej modlitby. Nezachovalo sa nám veľa A b r a h á m o v ý c h modlitieb. Ale kamkoľvek p r i š i e l , s t a v a l pre svojho B o h a oltáre


KONTEMPLÁCIA (z Lat. contemplare = nazerať): Ponorenie sa do Božej prítomnosti v modlitbe. Kontemplácia (duchovný vnútorný život) a akcia (aktívny život) sú dva spôsoby odovzdania sa Bohu. V kresťanstve patria oba nerozlučne k sebe.

„Contemplata aliis tradere" (Iba to, čo si skutočne pochopil a zakúsil v modlitbe, môžeš dávať ďalej). Motto dominikánov

Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim

čiže m i e s t a m o d l i t b y . Vo s v o j o m ž i v o t e najrôznejším

spravodlivým, čo sú v ňom? Nech je ďaleko

s p ô s o b o m z a k ú š a l B o h a , neraz to b o l o p r o s t r e d n í c ­

od teba, že by si takto

t v o m s k ú š o k a c h v í ľ p l n ý c h n e i s t o t y . Keď A b r a h á m

robil, usmrcoval

v i d e l , že B o h sa c h y s t á z n i č i ť h r i e š n e m e s t o S o d o m u ,

spravodlivého

z a č a l sa zaň p r i h o v á r a ť . D o k o n c a s B o h o m t v r d o š i j n e

s bezbožným! Takto by

z á p a s i l . J e h o p r í h o v o r za S o d o m u je p r v o u v e ľ k o u

sa rovnako vodilo

p r o s e b n o u m o d l i t b o u v dejinách v y v o l e n é h o n á r o d a .

spravodlivému i bezbožnému." Gn 18, 2 2 b - 25a

472

Ako sa modlil

Mojžiš?

Mojžišova modlitba je rozhovor s Bohom.

Boh

zavolal na Mojžiša z horiaceho kra, viedol s

ním

skutočný rozhovor a poveril ho úlohou. Mojžiš namietal a kládol otázky. Boh mu napokon zjavil


svoje sväté meno. Tak ako Mojžiš vtedy úplne

[Dávidov žalm]

dôveroval Bohu a odovzdal sa mu celkom do služby,

Pán je môj

aj my by sme sa mali modliť a vstúpiť do Božej školy.

pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených

[ 2 5 7 4 - 2577]

pašienkach. Vodí ma

V -> B I B L I I sa M o j ž i š o v o meno s p o m í n a 767 ráz - také kľúčové miesto zaujíma prorok ako o s l o b o d i t e ľ a z á k o n o d a r c a v I z r a e l i . Mojžiš bol však zároveň aj

k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.

v e ľ k ý m o r o d o v n í k o m za svoj n á r o d . V m o d l i t b e prijal

I keby som mal ísť

svoje p o s l a n i e , z m o d l i t b y čerpal s i l u . Mojžiš mal

tmavou dolinou,

k B o h u h l b o k ý , o s o b n ý v z ť a h : „Pán sa však

nebudem sa báť zlého,

rozprával

s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto so svojim priateľom"

rozpráva

(Ex 3 3 , 11). Skôr ako Mojžiš začal

konať alebo v y u č o v a ť ľ u d , o d c h á d z a l do ústrania na vrch a tam sa m o d l i l . Preto je j e h o modlitba v z o r o m kontemplatívnej

lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Ž 23, 1 - 4

modlitby. Nevedeli ste, že

473

Aký význam majú v našej modlitbe

mám byť tam,

žalmy?

kde ide o môjho Otca?

Žalmy spolu s modlitbou Otče náš sú najvzácnejšími

Lk2,49

textami v pokladnici modlitieb Cirkvi. V nich človek spieva Bohu svoju vďačnú chválu. S t o p ä ť d e s i a t ž a l m o v je v r c h o l o m m o d l i t b y -> S T A R É H O Z Á K O N A . Táto n e o d d e l i t e ľ n e o s o b n á i s p o l o č n á modlit­

260 Modliť sa znamená myslieť s láskou na Ježiša. Modlitba je

ba ospevuje Božie divy v s t v o r e n í i v dejinách s p á s y .

pozornosť duše, ktorá sa

Niektoré pasáže tejto zbierky p i e s n í a modlitieb sú

zameriava na Ježiša.

staré aj n i e k o ľ k o tisíc rokov. S p o l o č e n s t v o Cirkvi sa

Čím viac milujeme Ježiša,

žalmy d o d n e s m o d l í v dennej modlitbe Cirkvi,

tým lepšie sa modlíme.

v t z v . liturgii h o d í n . Žalmy patria k najkrajším t e x t o m

BL. CHARLES DE FOUCAULD

svetovej literatúry a svojou d u c h o v n o u s i l o u sa b e z p r o s t r e d n e dotýkajú aj m o d e r n é h o č l o v e k a . ->

474

188

Ako sa učil Ježiš

modliť?

Ježiš sa učil modliť vo svojej rodine a v synagóge. Prekročil však hranice tradičnej modlitby. Jeho mod­ litba tvorí tesné puto s nebeským Otcom, aké môže mať iba ten, kto je ,,Božím Synom". [2598 - 2599] J e ž i š , B o h a človek v jednej o s o b e , v y r a s t a l ako každé iné ž i d o v s k é dieťa v tej dobe a učil sa o b r a d y a modlitbové texty svojho izraelského národa. Ako však ukazuje p r í b e h d v a n á s ť r o č n é h o J e ž i š a

261


Ja a Otec sme

v chráme (pórov. Lk 2 , 4 1 - 5 2 ) , v j e h o v n ú t r i bolo

jedno.

n i e č o , čo sa človek nemôže naučiť: p r a p ô v o d n ý , h l b o k ý a j e d i n e č n ý vzťah s B o h o m , n e b e s k ý m O t c o m . J e ž i š , tak ako v š e t c i ľ u d i a , sa modlil k B o h u . Zároveň v š a k už tu na zemi sa u k a z o v a l o , že j e d n é h o

Ježiš sa modlí Žalm 22, ktorý sa začína

dňa sa ľudia b u d ú modliť k J e ž i š o v i , s p o z n a j ú ho ako B o h a a b u d ú ho prosiť o milosť.

slovami: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Ž 22, 2). Berie

475

Ako sa Ježiš

modlil?

na seba utrpenie celého Izraela, celého trpiaceho

Celý Ježišov život bol modlitbou. V rozhodujúcich

ľudstva, biedu ich temnej

okamihoch svojho poslania (pokúšanie na púšti,

noci Božieho mlčania, a práve tým zjavuje Boha tam, kde sa Boh zdá byť porazený a neprítomný. KARDINÁLJOSEPH RATZINGER, Veľký piatok 2005

voľba apoštolov, smrť na kríži) bola jeho modlitba pokorným a dôverným priľnutím jeho ľudskej vôle k vôli Otca. Ježiš odchádzal často, najmä v noci, na osamelé miesta, aby sa modlil. Jednota s Otcom v Duchu Svätom - to je zlatá niť Ježišovho pozem­ ského života. [2600 - 2605]

Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.

476

Ako sa Ježiš modlil vo svojom

utrpení?

Ježiš tvárou v tvár smrti prežíval celú hĺbku ľudského strachu. A predsa našiel silu dôverovať nebeskému Otcovi aj v tejto hodine: „Abba,

Mk 1 1 , 24

Otče!

Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty" (Mk 14, 3 6 ) . [2605 - 2 6 0 6 , 2620] ,,Núdza učí m o d l i t b e /

7

Vo svojom živote to z i s t í

takmer každý č l o v e k . A k o sa m o d l i l J e ž i š v smrteľnej ú z k o s t i ? V t ý c h t o h o d i n á c h sa s ú p l n o u d ô v e r o u o d o v z d a l láske a s t a r o s t l i v o s t i s v o j h o O t c a . A predsa v y s l o v i l s l o v á tej najbezodnejšej

modlitby,

ktoré prevzal zo ž i d o v s k ý c h m o d l i t i e b z o m i e r a j ú ­ c i c h : „Bože môj, Bože môj, prečo si ma

opustil?"

(Mk 1 5 , 3 4 ; Ž 2 2 , 1). Z ú f a l s t v o , nárek a plač ľ u d í v š e t k ý c h čias a ich t ú ž b u po Božej p o m o c n e j ruke v l o ž i l U k r i ž o v a n ý do s l o v : „Otče, do tvojich rúk porúčam

svojho ducha"

(Lk 2 3 , 4 6 ) . Z a z n i e v a v nich

b e z h r a n i č n á dôvera v O t c a , ktorý má moc prekonať smrť. A tak m o d l i t b a umierajúceho J e ž i š a je už predzvesťou jeho veľkonočného víťazstva v zmŕtvychvstaní.

-> 1 0 0


477

Čo znamená

učiť sa modlitbe

od

Ale keď sa ty ideš

Ježiša?

modliť, vojdi do

Učiť sa modlitbe od Ježiša znamená vstúpiť do jeho bezhraničnej dôvery, pripojiť sa k jeho modlitbe a nechať sa ním krok za krokom viesť k Otcovi. [2607 - 2614,

svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorýje v skrytosti. A tvoj Otec ťa

2621]

odmení, lebo on vidí aj

U č e n í c i , k t o r í žili v s p o l o č e n s t v e s J e ž i š o m , učili sa

v skrytosti.

od n e h o modliť t ý m , že ho p o č ú v a l i a n a p o d o b ň o ­ vali h o . Tak ako on m u s e l i byť aj oni b d e l í , m u s e l i z á p a s i ť o čisté s r d c e , v z d á v a ť sa v š e t k é h o pre B o ž i e kráľovstvo, odpúšťať nepriateľom, nadovšetko d ô v e r o v a ť B o h u a l á s k u k n e m u klásť na prvé

JBy

Nie každý, kto mi hovorí: „Pane,

Pane," vojde do

m i e s t o . P r í k l a d o m svojej o d o v z d a n o s t i n a b á d a l

nebeského kráľovstva,

J e ž i š svojich u č e n í k o v , aby v š e m o h ú c e h o B o h a

ale iba ten, kto plní vôľu

o s l o v o v a l i „ A b b a , O t č e " . Keď sa m o d l í m e v J e ž i š o ­

môjho Otca, ktorýje na

vom D u c h u , p r e d o v š e t k ý m m o d l i t b u Otče n á š ,

nebesiach.

kráčame v J e ž i š o v ý c h s t o p á c h a m ô ž e m e si byť i s t í ,

Mt7, 21

že n e p o c h y b n e p r í d e m e do O t c o v h o n á r u č i a . -> 4 9 5 - 4 9 6 , 512 K prosebnej modlitbe patrí oboje -

478

Prečo sa môžeme spoľahnúť vypočuje

našu

na to, že Boh

modlitbu?

istota, že bude vypočutá

262

i bezvýhradné prijatie

263

toho, že nebude

Mnohí ľudia, ktorí prosili Ježiša počas jeho

vypočutá podľa našich

pozemského života o uzdravenie, boli vypočutí.

predstáv.

Ježiš, ktorý vstal z mŕtvych, žije, počúva naše

KARL RAHNER

prosby a predkladá ich Otcovi. [2615 - 2 6 1 6 ,

2621]

Z evanjelia p o z n á m e p r í b e h p r e d s t a v e n é h o

Keby si Boha

s y n a g ó g y - J a i r a , ktorý v y h ľ a d a l J e ž i š a a ú p e n l i v o

skutočne prosil

ho p r o s i l o u z d r a v e n i e na smrť chorej dcérky. Nikto

o obrátenie, dal by ti ho.

jej už t o t i ž n e d o k á z a l p o m ô c ť . J e ž i š v y p o č u l j e h o p r o s b u . J a i r o v u dcérku d o k o n c a v z k r i e s i l z m ŕ t v y c h a z d r a v ú ju v r á t i l jej rodičom (pórov. A//c 5 , 2 1 - 4 3 ) . Ježiš počas svojho pozemského života vykonal m n o ­ ho z n a m e n í a z á z r a k o v . C h r o m í , m a l o m o c n í a s l e p í neprosili J e ž i š a n a d a r m o o p o m o c . M n o h í kresťania by mohli rozprávať, ako v o l a l i k B o h u a ako B o h k o n k r é t n y m s p ô s o b o m v s t ú p i l do ich ž i v o t a . A k o ľ k o m o d l i t i e b bolo v y p o č u t ý c h na p r í h o v o r s v ä t c o v ! Boh v š a k n i e j e nejaký a u t o m a t . S p ô s o b , ako chce v y p o č u ť n a š e p r o s b y , m u s í m e p o n e c h a ť na n e h o . -* 4 0 , 5 1

SV. JÁN M Á R I A VIANNEY


Volaj zbožne k Márii, nenechá bez povšimnutia tvoju biedu, pretože je milosrdná, áno, je Matkou milosrdenstva. SV. BERNHARD Z CLAIRVAUX

Ona [Mária] sa na nás obracia so slovami: „Neboj sa ho! Naber odvahu veriť! Naber odvahu spoľahnúť sa na jeho dobrotu. Dovoľ Bohu, aby si ťa získal, a uvidíš, že tvoj život sa rozjasnia obsiahne novú šírku, prestane byť nudný, ale bude nekonečne plný prekvapení, pretože

479

Čo sa môžeme

nekonečná Božia dobrota

modlila

naučiť zo spôsobu,

akým sa

Mária?

sa nikdy nevyčerpá!" BENEDIKT X V I , 8. decembra 2005

Učiť sa modliť od Márie znamená pripojiť sa k jej slovám: „Nech (Lk

sa mi stane

podľa

tvojho

slova!"

1 , 3 8 ) . Modlitba je v konečnom dôsledku

sebaodovzdanie, ktorým odpovedáme na Božiu AVE MARIA

lásku. Keď hovoríme spolu s Máriou „ á n o " dávame

(lat. = buď

tak Bohu možnosť, aby žil svojím životom v našom

pozdravená, Mária): Prvá

živote. [2617 - 2 6 1 8 , 2 6 2 2 , 2 6 7 4 ]

-> 8 4 - 8 5 , 1 1 7

časť modlitby, ktorá je po modlitbe Otče náš najdôležitejšou

480

Ako znie Zdravas',

Mária?

a najobľúbenejšou modlitbou; je prevzatá

Zdravas', Mária,

z Biblie (Lk 1 , 2 8 ; Lk 1 ,

milosti plná.

42). Jej druhá č a s ť „teraz i v hodinu smrti našej" - je dodatok zo 16. storočia.

Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.


Po Latinsky:

Ruženec je moja

Ave Maria,

gratia

pléna,

Benedicta

tu in

mulieribus,

et benedictus Sancta

fructus

Maria,

ora pro nobis

Dominus

ventris

Mater

najobľúbenejšia

tecum.

modlitba. Je to nádherná

tui,

modlitba, nádherná vo

Iesus.

svojej jednoduchosti

Dei,

a hĺbke. [...] V skutoč­

peccatoribus,

nunc et in hora mortis

nostrae.

nosti si na pozadí slov

Amen.

Zdravas', Mária premietame pred duchovným zrakom

481

Ako sa modlíme

ruženec?

najdôležitejšie udalosti Ježišovho života.

[...]

(1) V mene Otca...

Naše srdce môže zároveň

(2) Apoštolské vyznanie viery

v slede ružencových

(3) Otče náš

taj o m s ti ev o bsi a h n uť

(4) Trikrát Zdravas', Mária; v strede sa vkladá:

všetky udalosti, ktoré

Ježiš, ktorý nech rozmnožuje našu vieru. Ježiš, ktorý nech posilňuje našu nádej.

národa, Cirkvi i celého

Ježiš, ktorý nech roznecuje našu lásku.

ľudstva; osobné

(5) Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na

(6)

utvárajú život jednotlivca, rodiny,

skúsenosti a skúsenosti iných, najmä tých

počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky

najbližších, ktorých nosí­

vekov. Amen.

me v srdci. Jednoduchá

Päť desiatkov sa skladá z modlitby Otče náš,

modlitba ruženca takto

nasleduje desaťkrát Zdravas', Mária (po mene

prijíma rytmus Ľudského

Ježiš sa vždy vkladá jedno z tajomstiev, napr.:

života.

. . . ktorý nám zoslal Ducha Svätého)

B L . JÁN PAVOL I I . ,

a Sláva Otcu.

29. októbra 1978

Modlíme sa radostný a slávnostný

ruženec, ruženec svetla,

bolestný

ruženec.

Tajomstvá radostného

ruženca ( p o n d e l o k , s o b o t a )

1 . J e ž i š , ktorého s i , P a n n a , z Ducha S v ä t é h o p o č a l a . 2. J e ž i š , ktorého s i , P a n n a , pri návšteve Alžbety v živote n o s i l a . 3 . J e ž i š , ktorého s i , P a n n a , v Betleheme porodila. 4 . J e ž i š , ktorého s i . P a n n a , v chráme o b e t o v a l a . 5. J e ž i š , ktorého s i , P a n n a , v chráme n a š l a . Tajomstvá ruženca svetla

(štvrtok)

1 . J e ž i š , ktorý bol pokrstený v J o r d á n e . 2. J e ž i š , ktorý zjavil seba s a m é h o na svadbe v Káne. 3. J e ž i š , ktorý o h l a s o v a l Božie kráľovstvo a p o k á n i e . 4 . J e ž i š , ktorý sa premenil na vrchu Tábor. 5. J e ž i š , ktorý u s t a n o v i l Oltárnu sviatosť.

264 265


RUŽENEC

Tajomstvá bolestného

ruženca (utorok, piatok)

Nazývame tak retiazku alebo šnúrku

1 . J e ž i š , ktorý sa pre nás krvou potil.

so zrnka mi ako aj

2. J e ž i š , ktorý bol pre nás bičovaný.

modlitbu, ktorú sa

3. J e ž i š , ktorý bol pre nás tŕním k o r u n o v a n ý .

v 12. storočí začali

4. J e ž i š , ktorý pre nás kríž n i e s o l .

modliť predovšetkým cisterciánski a kartuziánski mnísi.

5. J e ž i š , ktorý bol pre nás ukrižovaný. Tajomstvá slávnostného

ruženca (streda, nedeľa)

Ich laickí bratia sa nezúčastňovali na

1 . J e ž i š , ktorý slá vn e v s t a l z mŕtvych.

(latinskej) liturgii hodín

2. J e ž i š , ktorý slávne vystúpil do n e b a .

a v modlitbe ruženca tak

3. J e ž i š , ktorý nám z o s l a l Ducha S v ä t é h o .

vyvinuli vlastnú formu modlitby (mariánsky žaltár). Neskôr šírili

4. J e ž i š , ktorý ťa, P a n n a , vzal do n e b a . 5. J e ž i š , ktorý ťa, P a n n a , v nebi k o r u n o v a l .

modlitbu ruženca predovšetkým dominikáni, ale aj iné rády. Pápeži vždy

482

Ako sa modlili prví

kresťania?

sa dodnes teší veľkej

Prví kresťania sa modlili vytrvalo. Mladá Cirkev bola naplnená Duchom Svätým, ktorý zostúpil na učení­ kov a ktorému Cirkev vdačila za svoje mimoriadne

obľube u mnohých ľudí.

charizmy: „Vytrvalo

odporúčali túto modlitbu, ktorá

apoštolov

sa zúčastňovali

a na bratskom

chleba a na modlitbách"

483

na

spoločenstve,

učení na

lámaní

(Sk 2, 4 2 ) .

Ktoré sú hlavné formy kresťanskej

modlitby?

Poznáme päť základných foriem modlitby: velebenie, klaňanie (adorácia), prosebná modlitba a modlitba príhovoru, modlitba vďakyvzdania a modlitba chvály. [2626 - 2643]

484

Čo je veleb e nie?

Velebenie je odpoveď človeka na Božie dary. Pretože Boh nám dáva -> P O Ž E H N A N I E , srdce človeka môže zasa velebiť toho, kto je zdrojom každého požehna­ nia. Jeho dobrota, blízkosť, zľutovanie - to všetko znamená požehnanie. Najkratšie prianie Božieho požehnania znie: ,,Boh ťa žehnaj!" [2626 - 2627] Každý kresťan by mal prosiť o B o ž i e -> P O Ž E H N A N I E pre seba i pre d r u h ý c h ľ u d í . Rodičia môžu p o ž e h n a ť svoje deti z n a m e n í m kríža na čele. Ľ u d i a , k t o r í sa majú r a d i , si môžu v z á j o m n e žehnať. Okrem t o h o - > K Ň A Z z moci s v o j h o úradu ž e h n á v y s l o v e n e


266 267 Bez Božieho

v J e ž i š o v o m mene a z poverenia C i r k v i . J e h o p r o s b a o požehnanie nadobúda zvláštnu účinnosť mocou kňazskej v y s v i a c k y a m o c o u m o d l i t b y celej C i r k v i .

požehnania márne naše namáhania. Slovenské príslovie

485

Prečo sa máme klaňať

Bohu?

Každý človek, ktorý si uvedomuje, že je Božím stvorením, pokorne uznáva Boha, svojho Stvoriteľa, a klania sa mu. V postoji klaňania (adorácia) však neuctieva iba Božiu veľkosť, všemohúcnosť a SVÄTOSŤ, ale skláňa sa aj pred Božou láskou, ktorá

spôsobila, že sa v Ježišovi Kristovi Boh stal človekom. Ten, kto sa s k u t o č n e klania B o h u , padá pred ním na kolená alebo sa pred ním vrhá na z e m . Vyjadruje tak pravdivosť vzťahu medzi B o h o m a č l o v e k o m : B o h je v e ľ k ý , my sme malí. A pritom človek n i e j e nikdy v ä č š í ako v t e d y , ked'v s l o b o d n e j o d o v z d a n o s t i padá na kolená pred B o h o m . Človek, ktorý hľadá B o h a a z a č í n a sa modliť, môže t a k ý m t o s p ô s o b o m nájsť k nemu c e s t u .

-» 353

yy

Modlitba nieje nič

iné ako pozornosť vo svojej najrýdzejšej podobe. S I M O N E WEILOVÁ, (1909 - 1 9 4 3 , francúzska filozofka a mystička)


On [Jakub] však odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš."

486

Prečo máme Boha

prosiť?

Boh, ktorý nás pozná do hĺbky duše, vie, čo potrebujeme. A predsa si praje, aby sme ho prosili, aby sme sa na neho obracali vo svojich potrebách, aby sme na neho volali a utiekali sa k nemu, aby sme sa mu vyžalovali, vzývali ho a dokonca s ním

Pán Boh má rád, keď ho vyrušujeme. SV. JÁN M Á R I A VIANNEY

zápasili. [2629 - 2633] Boh nepotrebuje naše prosby, aby nám p o m á h a l . To, že ho máme prosiť, je pre naše dobro. Ten, kto n e p r o s í a nechce prosiť, uzatvára sa do s e b a . Len človek, ktorý

99

Človeče, si len

úbožiak, ktorý musí Boha o všetko prosiť. SV. JÁN M Á R I A VIANNEY

Prosiť znamená

prosí, sa otvára a obracia sa na Pôvodcu v š e t k é h o d o b r a . Ten, kto prosí, vracia sa domov k B o h u . Preto prosebná modlitba uvádza človeka do s p r á v n e h o vzťahu k B o h u , ktorý rešpektuje n a š u s l o b o d u .

Čo kresťania vyjadrujú telesným postojom pri

modlitbe?

poslať druhému anjela.

Rečou tela kresťania predkladajú svoj život Bohu: MARTIN LUTHER

padajú pred ním na kolená; spínajú ruky k modlit­ be alebo ich k nemu vystierajú; kľačia na kolenách alebo si pokľakajú pred Najsvätejšou sviatosťou; postojačky počúvajú slová evanjelia; posediačky rozjímajú. Postojačky vyjadrujeme B o h u svoju úctu ( v s t á v a m e zo stoličky, keď prichádza niekto vyššie p o s t a v e n ý ) a zároveň pozornosť a pohotovosť (človek je pripravený ihneď sa vydať na c e s t u ) . Ak pritom vystierame ruky na chválu B o h a , robíme j e d n o z najstarších g e s t vzdávania chvály. Posediačky kresťan načúva B o h u vo svojom v n ú t r i , vo svojom srdci sa dotýka j e h o slova (pórov. Lk 2 , 5 1 ) a premýšľa o ň o m . Pokľačiačky sa človek korí pred Božou v e ľ k o s ť o u . U z n á v a , že je celkom odkázaný na Božiu milosť.


Pri všetkom

Poležiačky (prostrácia) sa človek klania B o h u .

vzdávajte vďaky, Lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi

So zopnutými rukami sa človek

pre vás!

vymaňuje z rozptýlenosti a zameriava sa

1 SoL5, 18

na B o h a . Zopnuté ruky sú tiež jedným z najstarších gest vyjadrujúcich p r o s b u .

JJ

Nie tí, čo sú

šťastní, sú vďační; ale vďační sú tí, ktorí sú

487

Prečo sa máme u Boha prihovárať

za

druhých

ľudí?

šťastní. FRANCIS BACON (1561 - 1626, anglický filozof

Tak ako sa Abrahám prihováral za obyvateľov

a štátnik)

Sodomy, ako sa Ježiš modlil za svojich učeníkov, ako prví kresťania nehľadeli „iba na svoje záujmy,

ale aj na záujmy

iných"

vlastné

(Flp 2, 4 ) , tak sa

Naše chvály

všetci kresťania modlia za všetkých - za ľudí,

nepridávajú nič k tvojej

ktorých nosia vo svojom srdci, za ľudí, ktorí sú im

veľkosti, ale nám

vzdialení, a dokonca aj za svojich nepriateľov.

Štvrtá prefácia všedného dňa

[2634 - 2 6 3 6 , 2647] Čím viac sa človek učí modliť, tým hlbšie p r e ž í v a , že je začlenený do duchovnej rodiny, v ktorej sa prejavu­ je sila modlitby. S o v š e t k o u s t a r o s t l i v o s ť o u o ľudí, ktorých milujeme, stojíme uprostred ľudskej rodiny, v ktorej môžeme čerpať silu z modlitby druhých a môžeme tiež zvolávať na druhých Božiu p o m o c . -» 477

488

Prečo máme Bohu

ďakovať?

Všetko, čím sme a čo máme, dostávame od Boha. Svätý Pavol hovorí: „Čo máš, čo si

nedostal?"

(1 Kor 4, 7 ) . Ďakovať Bohu, darcovi všetkého dobra, nás robí šťastnými. [2637 - 2 6 3 8 , 2648] B o h u v z d á v a m e vďaky n e u s t á l e , p r e d o v š e t k ý m v š a k s l á v e n í m -> E U C H A R I S T I E ( g r é c . v ď a k y v z d a n i e ) . V nej J e ž i š p r i n á š a B o h u celé p r e m e n e n é s t v o r e n i e a dáva nám

prispievajú k spáse.

účasť na s v o j o m v ď a k y v z d a n í O t c o v i . Aj n á s

J e ž i š v y k ú p i l z moci h r i e c h u a s m r t i a p r e m i e ň a n á s , preto máme byť z h ĺ b k y s v o j h o srdca v ď a č n í a v y j a d ­ rovať B o h u svoje vďaky najrôznejšími s p ô s o b m i .


Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. Ef 5, 19

MM

V modlitbe buďte

489

Čo znamená

chváliť

Boha?

Boh nepotrebuje náš potlesk. Naopak, my potrebu­ jeme spontánne prejaviť Bohu svoju radosť a nadšenie. Chválime Boha pre neho samého, že existuje a že je dobrý. Tak sa už teraz pripájame k večnej chvále anjelov a svätých v nebi. [2639 - 2642] -> 4 8

vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky!

<Z> DRUHÁ KAPITOLA

KoU, 2

Pramene modlitby 490

Nestačí sa modliť iba vtedy, keď máme

chuť?

Počas rozjímania sa utiekam predovšetkým k Evanjeliu; nachádzam v ňom všetko, čo potrebuje moja úbohá duša. Ustavične v ňom

Nie. Ten, kto sa modlí iba vtedy, keď má chuť a náladu, neberie Boha vážne a pomaly sa celkom prestáva modliť. Modlitba žije z vernosti. [ 2 6 5 0 - 2651]

objavujem nové svetlá a skrytý, tajomný zmysel.

49 i

Môžeme sa učiť modlitbe z

Biblie?

SV. TERÉZIA Z L I S I E U X

je pre modlitbu ako vyvierajúci prameň. Modliť sa Božím slovom znamená využívať biblické slová a udalosti pre vlastnú modlitbu. „Nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista" (sv. Hieronym). [2652 - 2653]

-> B I B L I A

Cez deň ťa chválim sedemkrát. Ž 119,164

Sväté p í s m o , p r e d o v š e t k ý m žalmy a -> N O V Ý Z Á K O N ,

predstavuje v z á c n y p o k l a d . Nachádzajú sa tam tie naj­ ™JF

Túto posvätnú

krajšie a najmocnejšie m o d l i t b y ž i d o v s k o - k r e s ť a n s k é -

„sedmičku" zavŕšime

ho s v e t a . P r o s t r e d n í c t v o m t ý c h t o modlitieb sa

[mnísi], keď budeme

pripájame k m i l i ó n o m modliacich sa ľudí v š e t k ý c h čias

vykonávať našu povinnú

a kultúr, ale p r e d o v š e t k ý m sa zjednocujeme s J e ž i š o m

službu v čase ranných

K r i s t o m , ktorý je v t ý c h t o m o d l i t b á c h p r í t o m n ý .

chvál, prímy, tercie, sexty, nóny, vešpier a kompletória. SV. BENEDIKT Z N U R S I E

492

Má osobná modlitba

niečo spoločné

s

modlitbou

Cirkvi?

V bohoslužbe -> C I R K V I , v jej dennej modlitbe (liturgia hodín) a vo svätej omši ľudia spoločne recitujú modlitby čerpané zo Svätého písma alebo z tradície Cirkvi. Tieto modlitby spájajú jednotlivca s modliacim sa spoločenstvom Cirkvi. [2655 - 2658, 2662]


Kresťanská modlitba nieje súkromná záležitosť,

Čakal som, čakal

a l e j e v e ľ m i o s o b n á . O s o b n á m o d l i t b a sa očisťuje,

^H"^

rozširuje a p o s i l ň u j e , keď p r a v i d e l n e v t e k á do

ku mne sklonil.

prúdu m o d l i t i e b celej C i r k v i . Keď sa v e r i a c i Ľudia na

na Pána a on sa

Ž 40, 2

celom svete zjednotia v m o d l i t b e r o v n a k ý m i s l o v a m i v r o v n a k o m č a s e , a tak B o h u s p i e v a j ú j e d i n ý c h v á l o s p e v , je to v e ľ k é a k r á s n e z n a m e n i e .

77

Udržuj svoju dušu

v pokoji. Nechaj v nej

-» 1 8 8

pôsobiť Boha. Privítaj myšlienky, ktoré tvoju

493

Aké sú charakteristické

znaky

kresťanskej

dušu dvíhajú k Bohu. Otvor okno svojej duše

modlitby?

dokorán.

Kresťanská modlitba je modlitbou viery, nádeje a lásky. Je vytrvalá a odovzdaná do Božej vôle. [2656 - 2658, 2662]

SV. IGNÁC Z LOYOLY

7 7

Kto sa m o d l í ako k r e s ť a n , v y c h á d z a v tom o k a m i h u

Moje tajomstvo je

úplnejednoduché:

zo seba a zaujíma postoj v i e r y a d ô v e r y v j e d i n é h o

modlím sa. V modlitbe sa

B o h a a P á n a ; z á r o v e ň celú svoju nádej s k l a d á

zjednocujem s Kristovou

v B o h a : v i e , že ho B o h p o č ú v a , rozumie m u , prijíma ho a n a p ĺ ň a . S v ä t ý Don B o s c o raz p o v e d a l : ,,Na t o , aby sme poznali B o ž i u v ô ľ u , potrebujeme tri v e c i :

láskou a vidím, že modliť sa znamená milovať ho, modliť sa znamená žiť s ním, a to znamená

270

modliť s a , čakať a dať si poradiť." K r e s ť a n s k á

uskutočňovaťjeho

271

modlitba je n a p o k o n prejavom l á s k y , ktorá p r a m e n í

slová... Modliť sa pre

z Kristovej l á s k y a ktorá t ú t o B o ž i u l á s k u h ľ a d á .

mňa znamená zjednocovať sa 24 hodín denne s Ježišovou vôľou,

494

Ako sa môže všedný deň stať školou

modlitby?

žiť skrze neho, s ním a v ňom.

Každá udalosť, každé stretnutie sa môže stať podnetom k modlitbe. Čím viac prežívame jednotu s Bohom, tým hlbšie rozumieme svetu okolo nás. [2659 - 2660] Ten, kto v y h ľ a d á v a j e d n o t u s J e ž i š o m hneď r á n o , môže žehnať ľuďom, ktorých s t r e t n e , d o k o n c a aj svojim o d p o r c o m a n e p r i a t e ľ o m . Počas dňa z l o ž í v š e t k y svoje s t a r o s t i na P á n a . Svoje r o z h o d n u t i a a ú s u d k y robí tak, že sa najprv p ý t a , ako by na j e h o mieste konal J e ž i š . Strach prekonáva vďaka t o m u , že si uvedomuje B o ž i u blízkosť. V zúfalých s i t u á c i á c h n a c h á d z a o p o r u v B o h u . Má v sebe n e b e s k ý pokoj a v n á š a ho do s v e t a . Je vďačný a raduje sa z p e k n ý c h v e c í , ale d o k á ž e z n á š a ť aj ť a ž k o s t i , ktoré ho s t r e t n ú . Takto môže v n í m a ť B o h a d o k o n c a aj pri p r á c i .

B L . MATKA TEREZA


495

Sme si istí, že naše modlitby

dôjdu k

Bohu?

Naše modlitby v Ježišovom mene smerujú tam,

kam

smerovali aj Ježišove modlitby - do srdca nebeské­ ho Otca. [2664 - 2 6 6 9 ; 2680 -

2681]

Môžeme si tým byť i s t í n a t o ľ k o , n a k o ľ k o dôverujeme J e ž i š o v i . Veď J e ž i š nám z n o v u o t v o r i l cestu do n e b a , ktorá sa nám uzavrela h r i e c h o m . A pretože c e s t o u k B o h u je sám J e ž i š , končia kresťania svoje m o d l i t b y s d o d a t k o m : „skrze K r i s t a , n á š h o P á n a " .

496

Akú úlohu má v modlitbe

B I B L I A hovorí: „Nevieme

modliť,

Duch

-» 477

Svätý?

ani to, za čo sa

ako treba; a sám Duch sa prihovára

nevysloviteľnými

vzdychmi"

máme za nás

(Rim 8, 2 6 ) .

Modliť sa k B o h u môže človek jedine s B o h o m . J e ž i š b y t o s t n e t ú ž i l po zjednotení s O t c o m : navzájom sa milovať, navzájom sa počúvať, d o k o n a l e si rozumieť, chcieť len to, čo chce ten druhý. Ako kresťania sme Duch Svätýje Duch Ježiša Krista, Duch,

prijali J e ž i š o v h o D u c h a , ktorý nás priťahuje na cestu modlitby, predchádza nás svojou m i l o s ť o u , kedykoľ­

ktorý v Láske zjednocuje

vek sa z a č í n a m e modliť, a h o v o r í cez n á s . Modlitba

Otca so Synom.

teda v zásade z n a m e n á , že z hĺbky môjho srdca

BENEDIKT X V I . ,

h o v o r í B o h k B o h u . Duch S v ä t ý p o m á h a n á š m u d u c h u

vigília Zoslania Ducha

modliť s a . Preto by sme mali vždy z n o v a opakovať:

Svätého, 2006

„Príď, Duchu S v ä t ý , a p o m ô ž mi modliť s a . "

-» 120

Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich

497

Akým spôsobom

nás svätí vedú v

modlitbe?

a zapáľv nich oheň svojej lásky.

Svätí sú ľudia, ktorých zapálil Duch Svätý; udržiava­

Svätodušná sekvencia

jú Boží oheň v Cirkvi. Svätí sa už za svojho pozem­ ského života horlivo a vytrvalo modlili. Preto sú nám vzorom v modlitbe. Svätým sa síce nikdy

Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti.

neklaniame, ale napriek tomu ich môžeme v modlit­ be prosiť, aby sa za nás prihovárali pred Božím trónom. [2638 - 2684] V okruhu veľkých svätcov sa začali vytvárať zvláštne školy z b o ž n o s t i (-> S P I R I T U A L I T A ) , ktoré tak ako jednotlivé farby dúhy poukazujú na čisté Božie svetlo. Všetky tieto školy vychádzajú z j e d i n é h o základu viery a potom rôznymi cestami prenikajú


Keď hľadáš Boha a nevieš, kde máš začať, nauč sa modliť a usiluj sa modliť každý deň. B L . MATKA TEREZA

™ ™

0 čo veľkorysejší

budeš voči Bohu, o to viac na sebe zakúsiš jeho veľkorysosť. SV. IGNÁC Z LOYOLY

y y

Nie všetci svätí sa

vyznačovali rovnakým spôsobom svätosti. Sú medzi nimi takí, ktorí by nikdy nedokázali žiť spoločne s inými svätými. Nie všetci sa uberajú tou istou cestou. Všetci však prídu k Bohu. 272 SV. JÁN M Á R I A VIANNEY

273

SPIRITUALITA (z lat. spiritus = duch): Formy duchovnosti v Cirkvi, ktoré vznikli z rôzneho spôsobu života svätých, preniknutého Duchom Svätým. Preto dnes k j a d r u viery a vyúsťujú do o d o v z d a n i a sa človeka B o h u . Napríklad františkánska spiritualita vychádza z c h u d o b y d u c h a , b e n e d i k t í n s k a z Božej chvály a ignaciánska z rozhodovania a povolania. Spirituali­ t a , ktorá je človeku blízka podľa j e h o v n ú t o r n é h o z a m e r a n i a , je vždy zároveň š k o l o u m o d l i t b y .

498

Môžeme sa modliť

kdekoľvek?

Áno, modliť sa môžeme úplne všade. Napriek tomu katolík vyhľadáva tiež miesta, kde Boh „prebýva" osobitným s p ô s o b o m . Sú to predovšetkým katolíc-

hovoríme napríklad o benediktínskej, františkánskej, dominikánskej alebo karmelitánskej spiritualite.


Duchovným spôsobom zachytíme

ke kostoly, kde je náš Pán prítomný sviatostným spôsobom vo -» S V Ä T O S T Á N K U . [ 2 6 9 1 , 2696]

[cez naše modlitby] celé Božie stvorenie od

Je dôležité modliť sa v š a d e : v š k o l e , v a u t o b u s e , na

najvzdialenejších planét

v e č i e r k u , medzi p r i a t e ľ m i . Celý svet m u s í byť

po morské hlbiny,

p r e n i k n u t ý -> P O Ž E H N A N Í M . Rovnako dôležité v š a k je

osamelú kláštornú kaplnku ako aj opustený chrám, potratovú kliniku

n a v š t e v o v a ť p o s v ä t n é m i e s t a , na ktorých na nás v určitom z m y s l e čaká B o h , aby sme si pri ňom mohli

vjednom meste

o d p o č i n ú ť , načerpať s i l u , nechať sa naplniť

a väzenskú celu v inom

a poslať. Keď kresťan v s t ú p i do nejakého k o s t o l a ,

meste..., áno, dokonca

nikdy v ňom n e k o n á iba t u r i s t i c k ú p r e h l i a d k u .

i nebo a pekelné brány. Sme spojení s každou časťou stvorenia. Modlíme sa s každým

Na o k a m i h s p o č i n i e v t i c h u , po k l o n í sa B o h u a o b n o v í tak svoje p r i a t e ľ s t v o a l á s k u k n e m u . -*

218

stvorením a za každé stvorenie, aby boli

<£> TRETIA KAPITOLA < 5 >

zachránenia spasení

Cesta modlitby

všetci, za ktorých bola vyliata krv Božieho Syna. BL. MATKA TEREZA

499

Kedy sa máme

modliť?

Kresťania sa už od najstarších čias modlili aspoň Preto vás

ráno, pred jedlom a večer. Ten, kto sa nemodlí

pozývam, aby ste každý

pravidelne, čoskoro sa nebude modliť vôbec.

deň hľadali Pána, ktorý

[2697 - 2 6 9 8 , 2720]

si nepraje nič iné, len aby ste boli skutočne

Ten, kto t v r d í , že n i e k o h o naozaj miluje a pritom by

šťastní. Udržiavajte si

mu za celý deň nedal ž i a d n e z n a m e n i e svojej l á s k y ,

k nemu v modlitbe silný

nemiluje s k u t o č n e . R o v n a k o je to i s B o h o m . Ten, kto

a trvalý vzťah a podľa možnosti zaraďte do svojho denného programu chvíle,

ho naozaj h ľ a d á , prejaví mu a s p o ň na o k a m i h svoju t ú ž b u po j e h o b l í z k o s t i a p r i a t e ľ s t v e . Ráno v s t a n e a daruje B o h u celý d e ň , p o p r o s í ho o -> P O Ž E H N A N I E ,

v ktorých budete

pozve ho na v š e t k y s t r e t n u t i a a z v e r í mu svoje

vyhľadávať iba jeho

ť a ž k o s t i . Ďakuje m u , p r e d o v š e t k ý m pri j e d l e . Na

spoločnosť. Ak neviete,

konci dňa v l o ž í v š e t k o do B o ž í c h rúk, p o p r o s í ho

ako sa máte modliť, tak

o o d p u s t e n i e a v y p r o s í od n e h o pokoj pre seba i pre

ho proste, aby vás to naučil, a proste jeho nebeskú Matku, aby sa

d r u h ý c h . N á d h e r n ý deň - plný z n a m e n í l á s k y vyslaných k Bohu.

-> 1 8 8

modlila s vami a za vás. BENEDIKT X V I .

500

Existujú

rozličné spôsoby

modlitby?

mladým v Holandsku, 2 1 . novembra 2005

Áno, kresťanská tradícia zachovala tri spôsoby modlitby: ústnu modlitbu, rozjímavú modlitbu a vnútornú modlitbu. Všetky tri spôsoby modlitby vyžadujú sústredenosť srdca. [ 2 6 9 9 , 2721]


501

Čo je to ústna

Človek by si mal

modlitba?

spomenúť na Boha

Modlitba je v prvom rade pozdvihnutie srdca k Bohu. A predsa aj Ježiš učil modliť sa slovami. V modlitbe Otče náš nám zanechal dokonalú ústnu modlitbu ako svoj odkaz, aby sme vedeli, ako sa máme modliť. [2700 - 2704, 2722]

častejšie, než koľkokrát sa nadýchne a vydýchne. SV. GREGOR NAZIÁNSKY

7 7

Pri modlitbe sa nemáme iba oddávať z b o ž n ý m m y š l i e n k a m . Mali by sme vysloviť v š e t k o , čo máme na s r d c i , a predniesť to B o h u ako nárek, p r o s b u , chválu a vďaku. Často práve veľké ústne modlitby - žalmy

Existuje mnoho

ciest modlitby. Niektorí ľudia sa vydávajú iba po jednej, iní využívajú všetky. Prichádzajú okamihy živej istoty:

a hymny zo S v ä t é h o p í s m a , Otče n á š , -> Z D R A V A S ' ,

Ježiš je tu, hovorí

M Á R I A - poukazujú na s k u t o č n ý obsah modlitby a vedú

v našom vnútri. V iných

nás k s l o b o d n e j vnútornej modlitbe.

-> 5 1 1 - 5 2 7

momentoch mlčí, je to vzdialený Neznámy... Pre všetkých však zostáva modlitba vo svojich nekonečných obmenách prechodom do života, ktorý nevychádza z nás samých, ale prichádza odinakiaľ. BRAT ROGER SCHUTZ

To, či bude naša modlitba vypočutá, nezávisí od množstva slov, ale od vrúcnosti našej duše. SV. JÁN ZLATOÚSTY

502

Čo je podstatou

rozjímavej

modlitby?

Podstatou rozjímavej modlitby je hľadanie a uvažo­ vanie, ktoré vychádza z Božieho slova vo Svätom písme alebo z obrazu. S ich pomocou človek pátra po Božej vôli, znamenia prítomnosti. [2705 - 2708] Človek nemôže „ č í t a ť ' p o s v ä t n é texty a obrazy tak, ako číta napríklad v dennej tlači o u d a l o s t i a c h , ktoré sa ho bezprostredne netýkajú. Nad týmito textami a obrazmi

274 275


Dušu nenasýti a neuspokojí množstvo vedomostí, ale vnútorné nazeranie a zakúsenie vecí.

by mal rozjímať, to z n a m e n á , že by mal pozdvihnúť svoje srdce k B o h u a povedať m u , že je teraz úplne otvorený na to, čo mu Boh chce povedať prostredníc­ tvom t o h o , čo prečítal alebo v i d e l . Okrem S v ä t é h o písma existuje m n o h o textov, ktoré privádzajú k B o h u

SV. IGNÁC Z LOYOLY

Pozerám sa naňho

a sú v h o d n é na meditáciu a rozjímanie.

503

Čo je to vnútorná

-» 16

modlitba?

a on sa pozerá na mňa. Odpoveďistého sedliaka na

Vnútorná (kontemplatívna) modlitba je láska,

otázku sv. Jána M. Vianneyho,

mlčanie, počúvanie a zotrvávanie pred Bohom.

farára z Arsu, ako sa modlí

[2709 - 2 7 1 9 , 2724]

pred svätostánkom.

Vnútorná modlitba vyžaduje čas, odhodlanie a p r e d o v š e t k ý m čisté s r d c e . I d e o j e d n o d u c h ý MEDITÁCIA

p o h ľ a d na B o h a v m l č a n í a l á s k e , o p o k o r n é , c h u d o b ­

(z lat. meditatio =

né o d o v z d a n i e s a , pri ktorom človek o d l o ž í v š e t k y

smerovať k stredu, premýšľať): Meditácia je

m a s k y a celým srdcom hľadá B o h a . V n ú t o r n á modlitba sa č a s t o n a z ý v a aj m o d l i t b o u srdca alebo

duchovné cvičenie, ktoré praktizujú rôzne

-> K O N T E M P L Á C I O U .

->

463

náboženstvá a kultúry. Človek má jej prostredníctvom nájsť cestu k sebe a k Bohu. Kresťanstvo pozná a cení si rozmanité meditatívne cvičenia, odmieta však

504

Čo môže kresťan dosiahnuť

Kresťan vyhľadáva v

MEDITÁCII

meditáciou? ticho, aby mohol

zakúsiť blízkosť Boha a aby v jeho prítomnosti našiel pokoj. Dúfa, že hmatateľne zakúsi jeho prítomnosť

praktiky, ktoré sľubujú

ako nezaslúžený dar jeho milosti.

kontakt s Bohom alebo

ako výsledok nejakej meditačnej techniky.

Neočakávajú však

božstvom ako výsledok určitej meditatívnej techniky.

- > M E D I T Á C I A môže pomôcť rásť vo viere a p o s i l ň o v a ť d o z r i e v a n i e ľudskej o s o b n o s t i . N a o p a k , m e d i t a č n é t e c h n i k y , ktoré s ľ u b u j ú i s t ú s k ú s e n o s ť B o h a alebo d o k o n c a d u š e v n é zjednotenie s B o h o m , s ú p o d v o ­ dom.

M n o h í ľudia sa v i n o u t ý c h t o f a l o š n ý c h

p r í s ľ u b o v d o m n i e v a j ú , že ich B o h o p u s t i l , pretože nepociťujú j e h o p r í t o m n o s ť . B o h a v š a k n e m o ž n o k n i e č o m u nútiť nejakými ľ u d s k ý m i m e t ó d a m i . On sa č l o v e k u d á v a , kedy a ako chce.

505

Prečo je modlitba

niekedy

bojom?

Učitelia duchovného života všetkých čias opisovali rast vo viere a v láske k Bohu ako boj na život a na


Kým žijeme, bojujeme, kým bojujeme, je to znamenie, že sme nepodľahli a že v nás prebýva dobrý duch. A ak ťa smrť nezastihne ako víťaza, nech ťa nájde aspoň ako bojovníka. SV. AUGUSTÍN

yy

Modliť sa znamená

viac počúvať ako rozprávať. Nazerať znamená byť viac videný ako vidieť.

smrť. Bojiskom je vnútro človeka. Zbraňou kresťana je modlitba. Človek môže buď podľahnúť vlastnému

CARLO CARETTO (1910 - 1988, taliansky spisovateľ, mystik a „malý

sebectvu a premárniť život v nepodstatných

brat Ježišov")

veciach, alebo získať Boha. [2725 - 2752] Ten, kto sa chce modliť, m u s í najskôr v sebe premôcť ™ "

„ b e š t i u " . To, čo dnes v n í m a m e ako f r u s t r á c i u

Všetky ťažkosti

v modlitbe majú jedinú

a stratu zmyslu života, starí púštni otcovia nazývali

príčinu: človek sa modlí,

z n e c h u t e n í m (lat. acedia).

akoby tu Boh nebol.

Z n e c h u t e n o s ť voči B o h u

s p ô s o b u j e v d u c h o v n o m živote v e ľ k ý p r o b l é m . A n i

SV. TERÉZIA Z AVILY

duch doby n e v i d í v m o d l i t b e nijaký z m y s e l a v p l n o m diári už niet pre ňu m i e s t a . Okrem t o h o treba z v á d z a ť boj s P o k u š i t e ľ o m , ktorý p o d n i k á v š e t k o

Nič nemáte, lebo

m o ž n é , len aby človeka o d v i e d o l od B o h a . Keby B o h

^ŕJ-^

n e c h c e l , aby sme ho našli v m o d l i t b e , t e n t o boj by

Prosíte, a nedostávate,

neprosíte.

lebo zle prosíte; chcete

sme nikdy n e v y h r a l i .

to využiť na svoje náruživosti.

506

Nieje

modlitba

sebou

samým?

len istým druhom

rozhovoru

Modlitba je osobným vzťahom, prechádza od k „ty",

so

„ja"

od zamerania na seba k radikálnej otvorenosti.

Ten, kto sa naozaj modlí, zistí, že Boh hovorí a že často hovorí inak, ako by sme si to želali alebo očakávali. Tí, k t o r í majú h l b š i e s k ú s e n o s t i s m o d l i t b o u , d o s v e d č u j ú , že človek je po s k o n č e n í m o d l i t b y č a s t o iný, než aký bol na jej z a č i a t k u . Naše o č a k á v a n i a sa niekedy n a p l n i a : s m u t n ý nájde ú t e c h u , s k l e s l ý

Jak 4, 2 - 3

276 277


Každý človek má

d o s t a n e n o v ú s i l u . Môže sa v š a k stať aj t o , že človek

modlitbu, ktorá patrí iba

by rád z a b u d o l na ť a ž k o s t i , a u p a d n e ešte do v ä č š e j

jemu, tak ako má dušu,

ú z k o s t i ; chcel by mať na c h v í ľ u p o k o j , a d o s t a n e ú l o ­

ktorá je len jeho. Tak ako každému človeku pripadá ťažké nájsť svoju dušu,

h u . S k u t o č n é s t r e t n u t i e s B o h o m v m o d l i t b e môže rozmetať naše p r e d s t a v y o B o h u i o m o d l i t b e .

rovnako ťažké mu pripadá nájsť svoju modlitbu.

507

A čo keď modlitba

nepomáha?

ELIE WIESEL

Modlitba nehľadá povrchný úspech, ale Božiu vôľu

(* 1 9 2 8 , rumunsko-americký

a blízkosť. Práve v zdanlivom mlčaní Boha spočíva

židovský spisovateľ, ktorý prežil holokaust)

pozvanie k ďalšiemu kroku - k bezvýhradnej odovzdanosti, k bezhraničnej viere, k nekonečnému očakávaniu. Ten, kto sa modlí, musí ponechať Bohu úplnú slobodu, aby prehovoril, kedy bude chcieť, aby splnil, čo bude chcieť, a aby sa daroval, ako bude chcieť. [2735 - 2737]

Spiritualita kresťana nesmie byť ani útekom pred svetom, ani aktivizmom, ktorý sa prispôsobuje rozmarom

Č a s t o sa s ť a ž u j e m e : M o d l i l s o m sa - a n e p o m o h l o mi t o . M o ž n o sa n e m o d l í m e dosť i n t e n z í v n e . Raz sa s v ä t ý farár z A r s u (sv. J á n M. V i a n n e y ) o p ý t a l s v o j h o s p o l u b r a t a , k t o r ý sa mu s ť a ž o v a l na n e ú s p e c h :

módy. Preniknutá

„ M o d l i l si s a , v z d y c h a l s i . . . ale p o s t i l si sa tiež

Duchom Svätým sa

a bdel s i ? " M o ž n o tiež p r o s í m e B o h a o v e c i , ktoré

usiluje meniť svet.

n e p r o s p i e v a j ú ani n á m , ani n a š i m b l í ž n y m . S v ä t á

BL. JÁN PAVOL I I . ,

Terézia z A v i l y raz p o v e d a l a : „ N e p r o s o ľ a h š i e

2. decembra 1998

b r e m e n o , ale o s i l n e j š i e r a m e n á . "

-» 4 0 , 49


508

Čo máme robiť, keď pri modlitbe nič alebo dokonca máme voči nej

necítime

odpor?

Rozptýlenosť pri modlitbe, pocit vnútornej prázdnoty a vyprahnutosti, dokonca aj odpor k modlitbe prežíva každý, kto sa úprimne usiluje

77

Najlepším Liekom

na duchovnú vyprahnutosťje postaviť sa ako žobrák pred Boha a svätých. A ako žobrák prechádzať od jedného svätého k druhému

o opravdivú modlitbu. Verne vytrvať v takej situácii

a prosiť o duchovnú

je už modlitbou. [2729 - 2733]

almužnu s rovnakou

D o k o n c a ani s v . Terézia z Lisieux dlhý čas n e c í t i l a

žobre o almužnu chudák

naliehavosťou, s akou

nič z Božej l á s k y . Krátko pred smrťou ju n a v š t í v i l a

pri ceste.

jej rodná s e s t r a C e l i n a . Všimla s i , že Terézia má

S V . FILIP N E R I

zopäté ruky. „Čo r o b í š ? Mala by si sa pokúsiť 7

z a s p a ť / p o v e d a l a Celina. „ N e m ô ž e m . Veľmi t r p í m .

( 1 5 1 5 - 1 5 9 5 , „apoštol Ríma" a zakladateľ oratoriánov)

No modlím s a , " o d p o v e d a l a Terézia. „A čo h o v o r í š J e ž i š o v i ? " - „ N e h o v o r í m mu n i č . Milujem h o . "

509

Nie je modlitba útekom pred

skutočnosťou?

Ustavične sa radujte! Bez

Ten, kto sa modlí, neuteká pred skutočnosťou, ale skôr

prestania sa modlite, pri

otvára oči pre celú skutočnosť. Priamo od Boha dostáva

všetkom vzdávajte vďaky,

silu dobre zvládnuť všetky situácie svojho života.

lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre

M o d l i t b a je ako b e n z í n o v á p u m p a , kde môžeme z a d a r m o načerpať e n e r g i u na ďaleké cesty i na tie najväčšie ú l o h y . M o d l i t b a n e o d v á d z a človeka od s k u t o č n o s t i , ale u v á d z a ho ešte h l b š i e do s k u t o č -

vás! Ducha neuhášajte! 1So15, 1 6 - 1 9


MysLi na to, že Boh je aj medzi hrncami

n o s t i . M o d l i t b a n á s neoberá o č a s , n a o p a k , z n á s o buje ho a n a p ĺ ň a z m y s l o m .

-» 3 5 6

a panvicami a že stojí pri tebe, vo vnútorných i vonkajších úlohách. S V. TERÉZIA Z AVILY

510

Je možné modliť sa

neustále?

Vždy je možné modliť s a . Modlitba je životne dôležitá. Modlitbu a život nemožno od seba oddeliť. [2742 - 2 7 4 5 , 2757] Boha n e m o ž n o odbiť niekoľkými slovami ráno alebo v e ­ čer. Náš život sa m u s í stať modlitbou a naša modlitba sa m u s í stať ž i v o t o m . Životný príbeh každého kresťana je aj p r í b e h o m modlitby, je to jediný d l h o d o b ý pokus o čoraz hlbšiu j e d n o t u s B o h o m . M n o h í kresťania túžia byť srdcom neustále pri B o h u , a preto sa často modlia „Ježišovu

modlitbu",

ktorá je od najstarších čias živá

vo v ý c h o d n ý c h cirkvách. Veriaci sa usiluje začleniť j e d n o d u c h ú p r o s b u : „Pane Ježišu Kriste, Syn živého Boha, zmiluj sa nado mnou hriešnym!"

do priebehu dňa

tak, aby sa stala n e u s t á l o u m o d l i t b o u .

<Z> DRUHÁ Č A S Ť < 5 > Modlitba Pána: Otče náš 511

Ako znie modlitba

Otče

náš?

Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen. Po latinsky: Páter noster,

qui es in caelis,

sanctificetur

nomen

Adveniat

regnum

Fiat voluntas

tua

r

sicut in cselo et in Panem

nostrum

Et dimitte

tuum.

tuum. terra.

quotidianum

nobis debita

da nobis

nostra,

hodie.


sicut

et nos dimittimus

Et ne nos inducas

in

sed libera nos a malo.

debitoribus

nostrís.

Raz sa na

tentationem,

ktorom si mieste modlil. Keď skončil,

Amen.

povedal mu jeden zjeho

Otče nášje j e d i n á m o d l i t b a , ktorú J e ž i š o s o b n e naučil

učeníkov: „Pane, nauč

svojich u č e n í k o v (pórov. Mt 6, 9 - 1 3 ; Lk 1 1 , 2 - 4 ) .

nás modliť sa, ako Ján

A preto sa nazýva aj „modlitba Pána". Veriaci všetkých

naučil svojich učeníkov."

kresťanských v y z n a n í sa ju denne modlia počas bohoslužieb i v súkromí. 77

512

Aký je pôvod modlitby

Otče

náš?

Modlime sa,

milovaní bratia, ako nás

Modlitbu Otče náš vyslovil Ježiš na prosbu svojich učeníkov, ktorí pozorovali, ako sa ich Učiteľ modlí, a tiež sa chceli naučiť správne modliť. -» 477

to učil náš Boh a Majster! Je to dôverná a vnútorná modlitba, keďsa obraciame k Bohu tým, čojejeho, keďnecháme k jeho sluchu stúpať

513

Akú štruktúru

má Otče

náš?

Kristovu modlitbu. Nech Otec rozpozná slová

Otče náš sa skladá zo siedmich prosieb adresova­ ných milosrdnému nebeskému Otcovi. Prvé tri prosby sa vzťahujú na Boha a na spôsob, ako mu máme správne slúžiť. Ďalšie štyri prosby prednáša­ jú nebeskému Otcovi naše základné ľudské potreby. [2803 - 2806, 2857]

514

Aké miesto zaujíma

Otče náš medzi

ostatnými

modlitbami?

Otče náš je ,,najdokonalejšia modlitba" (sv. Tomáš Akvinský) a ,,súhrn celého evanjelia" (sv. Tertulián). [2761 - 2772, 2774, 2776] Otče náš]e viac ako modlitba - je to c e s t a , ktorá vedie priamo do srdca n á š h o Otca. Každému kresťanovi sa zveruje vo s v i a t o s t i k r s t u . P r v í kresťania sa obracali k B o h u t o u t o m o d l i t b o u Cirkvi tri razy d e n n e . A n i my by sme nemali prežiť j e d i n ý deň bez t o h o , aby sme sa n e p o m o d l i l i m o d l i t b u Pána svojimi ú s t a m i , neprijali ju srdcom a n e u s k u t o č n i l i ju v n a š o m ž i v o t e .

515

Prečo smieme s dôverou

nazývať

Boha

Otcom?

Osmeľujeme sa nazývať Boha Otcom, lebo Ježiš nás povolal do jeho blízkosti a urobil z nás Božie deti.

svojho Syna, keďsa modlíme... Uvedomme si, že stojíme pred Božou tvárou. SV. CYPRIÁN Z KARTÁGA

280 281


Lebo ste

V spoločenstve s tým, ktorý „je v lone

nedostali ducha

(Jn 1 , 1 8 ) , smieme volať„Abba,

otroctva, aby ste sa

[2777 - 2 7 7 8 , 2797 - 2800]

Otca"

Otče"

37

museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva,

516

v ktorom voláme:

tí,

ktorých

vlastný otec alebo rodičia týrali alebo

„Abba, Otče!" Rim 8, 15

Ako môžu nazývať Boha „Otcom"

opustili?

Pozemskí otcovia a matky často skresľujú obraz otcovského, dobrotivého Boha. Náš nebeský Otec však presahuje kategórie stvoreného sveta,

Boh nikdy neprestáva byť Otcom

a preto ho nemožno porovnávať s našimi pozem­ skými skúsenosťami s rodičmi. Svoj obraz Boha

svojich detí.

musíme očistiť od vlastných predstáv, aby sme sa

SV. ANTON PADUÁNSKY

s ním mohli stretnúť v bezvýhradnej dôvere.

( 1 1 9 5 - 1 2 3 1 , františkán

[2779]

a kazateľ, učiteľ Cirkvi)

D o k o n c a aj tí, ktorých z n e u ž í v a l v l a s t n ý otec, sa môžu naučiť modliť Otče náš. Často je ich ž i v o t n o u ú l o h o u v r h n ú ť sa do l á s k y , ktorú im niekto tak kruto Všetky stvorenia sú deti jedného Otca, a preto sú bratmi.

o d o p r e l , ale ktorá je tu predsa len z á z r a č n e p r í t o m n á a presahuje každé ľudské c h á p a n i e .

SV. FRANTIŠEK Z A S S I S I

517 Kresťan nehovorí

Ako nás modlitba

Otče náš

premieňa?

Otče náš nám umožňuje radostne objavovať, že sme

„Otče môj", ale „Otče

deti jedného

náš", a to aj v ústraní za

chváliť nášho Otca a žiť spolu navzájom ako ,,jedno

Otca. Naším spoločným poslaním je

zavretými dverami svojej

srdce a jedna d u š a " (Sk 4, 32). [2787 - 2 7 9 1 , 2801]

izby, pretože vie, že na každom mieste, v každej

Pretože B o h Otec miluje každé zo svojich detí

životnej situácii je údom

r o v n a k o u v ý l u č n o u l á s k o u , akoby každý z nás bol

jedného a toho istého

j e d i n ý m d ô v o d o m j e h o n á k l o n n o s t i , m u s í m e sa aj my

tela. BENEDIKT X V I . , 6. júna 2007

k sebe správať úplne n o v ý m s p ô s o b o m : v pokoji, p o z o r n e a l á s k y p l n e , akoby každý bol ú ž a s n ý m z á z r a k o m h o d n ý m o b d i v n é h o j a s o t u , akým pred B o ž o u t v á r o u s k u t o č n e je.

518

-> 6 1 , 2 8 0

Ak je Otec „na nebesiach",

kde ho máme

hľadať?

Nebo je tam, kde je Boh. Slovo „nebo" neznamená určité miesto, ale bytie Boha, ktorý nieje viazaný priestorom ani časom. [2794 - 2 7 9 6 , 2802] Nebo n e s m i e m e hľadať nad o b l a k m i . Tam, kde sa obraciame k B o h u v j e h o s l á v e , kde sa obraciame


k b l í ž n e m u v j e h o p o t r e b á c h , kde prežívame radosti l á s k y , kde sa obraciame a zmierujeme sa s B o h o m ,

V modlitbe Pána hovoríme všetci spoločne: „Otče náš."

tam všade sa otvára nebo. „Boh n i e j e t a m , kde je n e b o , ale nebo je t a m , kde je B o h " (Gerhard E b e l i n g ) . -> 52

Hovorí to rovnako cisár ako žobrák, sluha i pán. Všetci sú bratia, pretože majú jedného Otca.

519

Čo znamenajú

slová: „Posväťsa

meno

tvoje"?

Posvätiť Božie meno znamená dať mu prednosť pred všetkým. [2807 - 2 8 1 5 , 2858]

SV. AUGUSTÍN

Nebo na zemi je všade, kde sú ľudia

„ M e n o " vo S v ä t o m písme poukazuje na s k u t o č n ú

naplnení láskou k Bohu,

p o d s t a t u svojho n o s i t e ľ a . Svätiť Božie meno

k svojim blížnym a k sebe

z n a m e n á uznať B o h a , chváliť h o , vzdávať mu úctu

samým.

a česť a žiť podľa j e h o p r i k á z a n í .

SV. HILDEGARDA Z BINGENU

-» 3 1

( 1 0 9 8 - 1 1 7 9 , nemecká rehoľníčka a mystička)

520

Čo vyprosujeme

slovami:

„Príďkráľovstvo

tvoje"?

Slovami „príď kráľovstvo tvoje" prosíme o to, aby Ježiš Kristus podľa svojho prísľubu opäť prišiel v sláve. Zároveň vyprosujeme, aby Božie kráľovstvo rástlo už teraz posväcovaním ľudí v Duchu Svätom a ich úsilím o spravodlivosť a pokoj podľa blahoslavenstiev. [2816 - 2 8 2 1 , 2859]


Frangois Fénelon h o v o r í : „Chcieť v š e t k o , čo chce

Božie

MMK

kráľovstvo... je spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.

B o h , chcieť to v ž d y , pri každej p r í l e ž i t o s t i a b e z v ý ­ h r a d n e , to je Božie k r á ľ o v s t v o , ktoré je vo v n ú t r i . " -> 8 9 , 9 1

Rim 14, 17

52i

Prečo máme prosiť: „Buďvolá tak i na

tvoja ako v nebi,

zemi"?

Stredobodom jeho [Ježišovho] ohlasovania

Keď sa modlíme, aby sa všade diala Božia vôľa,

je Božie kráľovstvo, teda

prosíme Boha, aby sa jeho láskyplný plán uskutoč­

Boh ako prameň a stred

ňoval na zemi, tak ako v nebi a aby našu vôľu

nášho života, a ten nám

zjednotil so svojou vôľou. [2822 - 2 8 2 7 , 2860]

hovorí: Jedine Boh je spásou človeka.

Dokiaľ Lipneme na v l a s t n ý c h p l á n o c h , na svojej vôli

A v dejinách minulého

a na svojich p r e d s t a v á c h , nemôže sa zem stať

storočia môžeme vidieť, že v štátoch,v ktorých odstránili Boha zo

n e b o m . J e d e n chce to, d r u h ý z a s o n o . Svoje šťastie d o s i a h n e m e v t e d y , k e ď s a budeme s p o l o č n e usilovať

života, sa nezrúti la iba

o t o , čo chce B o h . Modliť sa z n a m e n á k ú s o k po

ekonomika, ale

k ú s k u p o s k y t o v a ť p r i e s t o r Božej vôli na tejto z e m i .

predovšetkým duše.

-» 49 - 5 0 , 52

BENEDIKT X V I . , 5. februára 2006

522

Čo znamená nám

Úplne sa odovzdať znamená s úsmevom prijať aj to, čo ON dáva a čo ON berie.

[...]

Dávať, čokoľvek treba -

prosba:

„Chlieb náš každodenný

daj

dnes"?

Prosbou o každodenný chlieb vyjadrujeme dôveru, s ktorou sa spoliehame na dobrotu svojho nebeské­ ho Otca, od ktorého očakávame všetko, hmotné i duchovné, čo nevyhnutne potrebujeme pre život.

aj keby to malo byť tvoje

Kresťan nesmie vysloviť túto prosbu bez toho, aby

dobré meno alebo tvoje

si neuvedomil svoju zodpovednosť za tých, ktorým

zdravie - to je

chýbajú tie najzákladnejšie potreby pre život.

sebaodovzdanie, a v ňom

[ 2 8 2 8 - 2 8 3 4 , 2861]

si slobodný. BL. MATKA TEREZA

523

Prečo človek nežije iba z

„Nielen

z chleba žije človek,

ktoré vychádza

z Božích úst"

chleba?

ale z každého

slova,

(Mt 4, 4 podľa Dt 8, 3 ) .

[2835] Tieto s l o v á Písma nám p r i p o m í n a j ú , že človek pociťuje aj d u c h o v n ý h l a d , ktorý n e m o ž n o utíšiť h m o t n ý m i p r o s t r i e d k a m i . Človek môže z n e d o s t a t k u chleba zomrieť od h l a d u ; ale môže zomrieť aj preto, že d o s t a n e iba chlieb. Preto sa táto prosba t ý k a aj


Nebeský Otče, neprosím ťa ani o zdravie ani o chorobu, ani o život

hladu po B o ž o m s l o v e a po K r i s t o v o m t e l e . Našu d u š u ž i v í t e n , kto má „slová večného

života"

(Jn 6 , 6 8 ) a kto je p o k r m o m , ktorý sa nikdy n e p o m i ­

ani o smrť, ale o to, aby si s mojím zdravím

nie ( p ó r o v . Jn 6 , 2 7 ) - - > E U C H A R I S T I O U .

a s mojou chorobou, s mojím životom a s mojou smrťou konal

524

na tvoju slávu a na moju spásu. Ty najlepšie vieš, čo mi poslúži. Amen. B L A I S E PASCAL

Prečo hovoríme: aj my odpúšťame

„Odpusťnám svojim

naše viny, ako vinníkom"?

Milosrdné odpustenie, ktoré darujeme druhým, rovnako ako to, ktoré sami od druhých očakávame, je neoddeliteľné. Pokiaľ sami nie sme milosrdní a neodpustíme druhým. Božie milosrdenstvo nezasiahne naše srdce. [2838 - 2845, 2862]

Ak niekto povie: „Milujem Boha", a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. 1 J n 4 , 20

M n o h í ľudia celý ž i v o t z á p a s i a s t ý m , že n e d o k á ž u o d p u s t i ť . Trýznivá b l o k á d a n e o d p u s t e n i a sa v š a k rozpadá už len pri p o h ľ a d e na B o h a , ktorý sa nás ujal, „keďsme

boli ešte hriešnici"

(Rim 5 , 8 ) . Pretože

máme d o b r o t i v é h o O t c a , môžeme vo svojom živote dosiahnuť zmierenie.

525

Čo znamená:

227,314

„Neuveďnás

do

pokušenia"?

Kto nieje pokúšaný, nieje skúšaný; kto nieje skúšaný, nepostupuje dopredu. SV. AUGUSTÍN

Pretože sme každú dennú i nočnú hodinu v nebez­ pečenstve, že upadneme do hriechu a povieme Bohu „nie", nechce nás ponechať bez ochrany napospas pokušeniu. [2846 - 2849] J e ž i š , ktorý bol s á m p o k ú š a n ý , dobre v i e , že sme

Vieme, že nik,

len s l a b í ľ u d i a , k t o r í n e d o k á ž u o d p o r o v a ť Zlému

kto sa narodil

z v l a s t n ý c h s í l . Preto nás t o u t o p r o s b o u u č í

z Boha, nehreší, ale

dôverovať vo c h v í ľ a c h s k ú š o k Božej p o m o c i

chráni ho ten, ktorý sa

a ochrane.

narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne. Vieme, že sme z Boha a celý svet je

526

Aký je zmysel prosby:

„Zbav nás

Zlého"?

v moci Zlého. 1 Jn 5, 1 8 - 1 9

,,Zlým" v modlitbe OTČE NÁŠ sa nemyslí nejaká negatívna duchovná sila alebo energia, aleje to zosobnený Zlý, ktorého Sväté písmo nazýva pokušiteľom, otcom lži, satanom alebo diablom. [ 2 8 5 0 - 2854, 2864] Nikto n e p o p r i e , že zlo vo svete má n i č i v ú m o c , že nás o b k l o p u j ú d i a b o l s k é p o k u š e n i a , že v dejinách č a s t o prebiehali a prebiehajú d é m o n i c k é p r o c e s y .


I b a S v ä t é p í s m o n a z ý v a veci p r a v ý m m e n o m : „Lebo

EMBOLIZMUS

nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s

(z gréc. emballein =

a mocnosťami, zloduchmi

s vládcami

kniežatstvami

tohoto temného sveta, so

v nebeských sférach"

( f / 6 , 1 2 ) . Prosba

m o d l i t b y Otče náš o z á c h r a n u pred Zlým p r i n á š a pred B o h a v š e t k u biedu t o h t o sveta a v z ý v a v š e m o h ú c e h o B o h a , aby nás c h r á n i l pred Zlým (-> E M B O L I Z M U S ) .

vhodiť, vložiť): Doplnok k modlitbe Otče náš, používaný pri svätej omši: Prosíme ťa, Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj

našim

dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby

527

Prečo končíme

modlitbu

Otče náš

slovom

„Amen"?

sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom,

Kresťania podobne ako Židi a od najstarších čias

očakávame

kým

splnenie

zakončujú svoje modlitby slovom „Amen" čím

blaženej nádeje a príchod

hovoria: „Nech sa tak s t a n e ! " [2855 - 2 8 5 6 , 2865]

nášho Spasiteľa Ježiša Krista.

Tam, kde h o v o r í m e „ A m e n " ku svojim s l o v á m , „ A m e n " ku svojmu ž i v o t u , „ A m e n " k budúcej r a d o s t i , tam sa stretáva nebo so z e m o u a my d o s a h u j e m e cieľ: L á s k u , ktorá nás na z a č i a t k u stvorila.

-> 165

Amen našej viery nieje smrť, ale život. K A R D I N Á L MICHAEL VON FAULHABER


Vecný register Čísla uvedené v registri sa vzťahujú na čísla j e d n o t l i v ý c h o t á z o k . Hrubo v y t l a č e n é číslo označuje h l a v n ý č l á n o k ; o s t a t n é čísla poukazujú na d o p l ň u j ú c e p a s á ž e . Abba, Otče 38, 290, 477

biskupi, ich úloha 144, 246, 440

absolúcia, rozhrešenie 233

biskupská vysviacka 252

Adam a Eva 66, 68

blahoslavenstvá 282, 283, 284

adopcia 422, 435

blaženosť, večná 1, 52, 61,164, 285, 468

Agnus Dei 214

Boh, Duch Svätý 38,113 - 120

AIDS 414

Boh je láska 2, 33, 145, 156, 309

aleluja 214

Boh, Otec 37

almužna 345, 447, 449

Boh, Stvoriteľ41, 44, 330

amen 165, 527

Boh, Syn 39

anjel 52, 54, 55, 179, 183, 489

Boh, uctievanie 302, 352, 365

anjel strážca 55

Boh, zobrazovanie 355, 358

antikoncepcia 421

Boha hľadať 3 - 4 , 89, 136, 199, 467, 470

apoštol 12 - 13, 26, 92, 99, 106, 118, 129,

Boha chváliť 4 8 , 1 8 3 , 489, 519

137, 140 - 141, 143, 175, 209, 229, 252,

Boha popierať 5

259,482

Boha poslúchať 20, 34

apoštolská postupnosť 9 2 , 1 3 7 , 1 4 1

bohoslužba 166

apoštolský charakter Cirkvi 137,141

bohoslužba slova 213

ateizmus 5, 357

Bohu ďakovať461, 490, 494, 501

autorita 325, 326, 329, 367, 375, 392,

Božia láska 2, 33, 61, 91, 115, 127,145,

399,446

156, 169, 200, 229, 270, 271, 309, 314 -

autorita pápeža 141

315,339 - 3 4 0 , 4 0 2 , 4 2 4 , 4 7 9

Ave Maria 480

Božia pravda 13, 32, 307, 359, 453, 461 Božia prozreteľnosť 49, 50, 466

Baránok Boží 214

Božia vernosť 8, 49, 6 4 , 1 7 6 , 263

bázeň pred Bohom 310, 353

Božia vôľa 1, 50, 52, 100, 309, 335, 337,

Biblia 1 2 - 1 9

4 6 3 , 4 9 3 , 5 0 2 , 507,521

Biblia a Duch Svätý 119

Božia všemohúcnosť40, 49, 66, 485

Biblia a modlitba 491

Božia vševedúcnosť 51

Biblia, jej pravdivosť 15

Božie deti 113, 125, 138, 173, 200, 226,

Biblia, správne čítanie 16

279, 283, 340, 401

Biblia, súpis jednotlivých kníh 22

Božie kráľovstvo 8 9 , 1 3 9 , 520

biotechnológia 435

Božie meno 31, 359

birmovanie 193, 203 - 207

Božie milosrdenstvo 89, 226, 314, 337, 524

birmovanie, podmienky 206

Boží dom 189, 190, 214, 498

birmovanie, udeľovanie 207

Boží obraz 39, 58, 64, 122, 262 - 263, 271,

biskupi 92, 134, 137, 142 - 144, 213,

279,402

253,258

Boží zákon 8, 116, 194, 210, 334 - 336

biskupi a pápež 142

božské čnosti 305


burzová špekulácia 432

čistota, život bez manželstva 145

byť mužom 64, 401

čítanie 192, 213, 214

byť ženou 64, 401

človek ako Boží obraz 56, 58, 64, 262 - 263, 402,330

celebrant 215

človek ako osoba 56, 58, 63, 322, 327, 383,

celibát 255, 258, 261

401, 403, 430, 464, 519

Cirkev 121-128

človek ako tovar 435

Cirkev a Božie kráľovstvo 89, 91,110,123,

človek ako účelový prostriedok 322

125, 138, 139, 284, 520

človek, jeho osobitné postavenie 56, 59

Cirkev a demokracia 140

čnosť 294, 299

Cirkev a Duch Svätý 119 Cirkev a nekresťanské náboženstvá 136,

daňové podvody 431

198, 438

daňové úniky 428

Cirkev a Sväté písmo 19

dar rozlišovať 291

Cirkev ako Boží ľud 121,125,128,138,

darovanie orgánov 391

191,204

dary Ducha Svätého 310

Cirkev ako chrám Ducha Svätého 119,

dedičný hriech 68 - 70, 83,197

128,189

Desatoro 349

Cirkev ako inštitúcia 121,124

deti 86, 262, 265, 271, 354, 368, 371 - 372,

Cirkev ako Kristova nevesta 127

374, 383, 384, 416, 418, 419, 422, 460

Cirkev ako telo Kristovo 121,126,129,131,

detskí vojaci 435

146, 175, 196, 208, 211, 217, 221, 343

diakon 140, 255

Cirkev, apoštolská postupnosť 137,140

diakon, jeho úlohy 255

Cirkev, hierarchická štruktúra 140, 413

diakonská vysviacka 255

Cirkev, jednota a jedinečnosť 129,141

diskrétnosť 457

Cirkev, katolíckosť 133,134

diskriminácia 398, 415

Cirkev, kolegialita 140

dlžoby 430

Cirkev, miestna 141, 253

dobro a zlo, hľadiská rozlišovania 234,

Cirkev, neomylnosť 13,143

291 - 292,295, 296

Cirkev, podstata 125

dogma 83,143

Cirkev, pojem 121

domáca cirkev 271, 368

Cirkev, prvotná 482

doxológia 214

Cirkev, svätosť 124,132

dôvera 20, 21 - 22, 155, 307 - 308,

Cirkev, štruktúra 138

476 - 477, 515

Cirkev, úloha 123,150

drogy 389

Cirkev, východná 258

Duch Svätý 113-120

cirkevné prikázania 345

Duch Svätý a birmovanie 167, 203 - 207

cirkevný rozkol 130,131, 267

Duch Svätý a Cirkev 119

cudnosť 159, 464

Duch Svätý a krst 176,195

cudzoložstvo 424

Duch Svätý a proroci 116

čas 184, 185, 187, 364, 492

Duch Svätý, jeho sila 138, 177, 203, 205,

Duch Svätý ako dar 205

čistota srdca 89, 282 - 283, 463, 469,

227, 241, 242, 249, 254, 290

477,503

Duch Svätý, jeho znaky a mená 115


Duch Svätý v nás 120, 203

hriech 1, 8, 66 - 67, 70 - 71, 76, 87, 98,

duchovné skutky milosrdenstva 451

221, 224 - 239, 315, 337

duša 62 - 63, 79, 120, 153, 154, 160, 205,

hriech, odpustenie 150 - 151, 228, 236

241, 3 3 0 , 4 1 8 , 4 6 0

hriech, otroctvo 95, 288

dvojaká morálka 347, 405

hriech, smrteľný 316 hriech, všedný 316

ekumenický koncil 143

hriešne štruktúry 320

ekumenizmus 130,131,134, 222

hudba pri liturgii 183

embryonálny výskum kmeňových buniek 385

charizma 113, 119, 120, 129, 242, 257, 393

erotika 65, 417, 462

chlieb a víno 99,181, 208, 213, 216, 218, 488

etika podnikania 428

chorí, starostlivosť 242

Eucharistia 19, 99, 126, 160, 167, 193,

choroba 89, 224, 240 - 245, 273, 280, 310,

208 - 2 2 3 , 3 6 5 , 4 8 8 , 5 2 3

314,379,450

Eucharistia, podmienky prijatia 220

chrámový priestor 189,190, 214, 498

Eucharistia, uctievanie 218, 270

chudoba 3 5 4 , 2 7 , 446 - 449, 497, 523

Eucharistia, účinky 221

chudoba, evanjeliová rada 138,145

Eucharistia, ustanovenie 99, 209

chudoba Krista 284, 449, 467

eucharistická adorácia 218, 270

chudoba srdca 467

eucharistická hostina 166 eucharistická modlitba 214

ikona 358

eutanázia 379, 382

individualita 6 2 , 1 7 3 , 201

evanjeliové rady 145

individualizmus 321

evanjelium 1 0 , 1 8 , 1 9 , 71,199, 213, 282, 491

inkarnácia 9, 76,152

evolúcia 42, 43, 280

inkulturácia 274

ex cathedra 143

inseminácia, heterológna 423

ex opere operato 178

inseminácia, homológna 423

exkomunikácia 237

inšpirácia 1 4 - 1 5

exorcizmus 273

interkomunikácia 222

ezoterika 55, 355, 356

istota, sociálna 327, 367, 369

formácia svedomia 297

Jahve8, 31, 214 jednota Cirkvi 25, 92,129,131, 134, 137,

generálne rozhrešenie 233

141, 143, 222

globalizácia 327, 446 - 447

Ježiš a Duch Svätý 114

glória 214

Ježiš a chorí 241 Ježiš ako vzor 60, 449

hazardné hry 434

Ježiš, iba zdanlivo mŕtvy? 103

HIV vírus 414

Ježiš, Kristus 73

hlad 91, 446, 450, 522,523

Ježiš, Pán 75

hnev 1 2 0 , 2 9 3 , 318, 396

Ježiš, skutočný človek 79, 88

homília 214

Ježiš, viac ako človek 74, 77, 78

homosexualita 65, 415

Ježiš, Vykupiteľ70, 72,101,136, 330, 468

hory 188

Ježiš, vzťah k J. 348, 454, 491


Ježiš, zjavenie Boha 9,10

Kristova moc 92, 139 - 144, 242, 249

Ježiš, Žid 336

Kristovo kňažstvo 250

Ježišov krst 87

Kristovo vzkriesené telo 107

Ježišov skrytý život 86

Kristus, Pán 110, 363, 489

Ježišova modlitba 474 - 477

Kristus, prvotná sviatosť 193

Ježišova smrteľná úzkosť 100

Kristus, sudca sveta 112

Ježišova smrť 96 - 103

krivá prísaha 455

Ježišove zázraky 90, 91

krizma, pomazanie 203

Ježišovi bratia a sestry 81

kríž 96, 98,101 - 103,360

Ježišovo meno 72

kríž, nasledovanie 102

Ježišovo nanebovstúpenie 106,109

kríž, obeta 155, 191, 208, 216, 217, 250

Ježišovo odsúdenie na smrť 96

krížová cesta 277

kánon Svätého písma 14

krst detí 197

krst 130, 151, 193,194- 202 kapitál/kapitalizmus 331, 435, 439, 442

krst, jediná cesta k spáse? 199

kardinálne čnosti 300

krst, podmienky 196

katechumenát 196

krst, udeľovanie 195,198

katolícka sociálna náuka 323

krstná formula 195

katolícky 130, 133, 134, 220, 222,

krstné meno 201, 361

267 - 268

Kyrie214

klamstvo 359, 452, 453, 456 klaňanie 149, 218, 461, 483, 485

laici 138,139, 214, 440

kľačanie 75, 218, 485

lámanie chleba 212, 223, 482

klerik 138

láska 402

kňaz a odpustenie hriechov 150,193, 227,

láska a čistota 404

228, 233, 236

láska a sexualita 403

kňazská vysviacka 173, 249, 254, 257, 249

láska ako čnosť 305, 309

kňazská vysviacka, účinky 254

láska k blížnemu 220, 321, 329, 373

kňažstvo 99, 249 - 250

láska k deťom 372

kňažstvo Ježiša Krista 250

láska k nepriateľom 34, 329, 396, 477,

kňažstvo, všeobecné 257, 259

487, 494

kompletórium 188

láska k zvieratám 57, 437

komunikačné prostriedky 459

láska, čnosť 305, 309

komunizmus 439

laudes, ranné chvály 188

koncil 140

liturgia 167,192, 212

kondóm 414

liturgia hodín 188

koniec sveta 111,164

liturgická hudba 183

konsekrácia 213

liturgické miesta 191

korupcia 428

liturgické slová 182

krádež 426

liturgický rok 185,186

krása 461

ľudia s homosexuálnou orientáciou 65, 415

Krédo 24, 26, 76, 214, 307

ľudia s postihnutím 51, 302, 379, 384

Kristov príchod 111,157

ľudia žijúci sami 265

Kristova chudoba 284,449, 467

ľudová nábožnosť 274


ľudská dôstojnosť 58, 280, 289, 353, 382,

milosť ako Boží dar 338

392, 411, 412, 438, 441, 444

milosť, pomáhajúca 339

ľudské práva 136, 262, 441

milosť, posväcujúca 339

ľútosť 159, 229, 232

milosť stavu 339

mágia 91, 177, 355, 356

milosť, trvalá 339

manažér 443

mimomanželský sex 145

manželská nevera 424

misijné poslanie 11,123

manželská prekážka 261, 268

mnohobožstvo 355

manželská vernosť 262

moc 140, 328

manželské problémy 264

moc kľúčov (zviazať a rozviazať) 140

manželský sľub 261

modlitba 469 - 470

manželský súhlas 262

modlitba, Abrahám a m. 471

milosť, sviatostná 339

manželstvo a deti 418, 419

modlitba a boj 505

manželstvo bez sobášneho listu 425

modlitba a Duch Svätý 496

manželstvo, charakteristické znaky 263

modlitba a všedný deň 494

manželstvo, nerozlučnosť 262, 263

modlitba ako rozhovor 472

manželstvo, odluka 269

modlitba ako únik? 509

manželstvo s nekatolíkom 267

modlitba Cirkvi 188, 492

manželstvo s nekresťanom 268

modlitba chvál 483, 489

manželstvo, zmiešaných konfesií 267

modlitba, čas na m. 499

manželstvo, znamenie 263

modlitba, ďakovná 371, 469, 483 485, 488

manželstvo, zväzok 261

modlitba, hlavné druhy 483

mariánska úcta 149

modlitba, každodenná 494

martýrium, mučeníctvo 454

modlitba, kontemplatívna 472

Mária a Duch Svätý 117

modlitba, kresťanská 493

Mária a svätí 147

modlitba, miesto m. 498

Mária ako vzor 147

modlitba, Mojžiš a m. 472

Mária, Božia matka 82, 84,147

modlitba, nechuť 490

Mária, Matka všetkých kresťanov 85,

modlitba, neúčinná? 507

147, 148

modlitba, osobná 492

Mária, modliť sa ako M. 479

modlitba, pravidelná 499

Mária, Nepoškvrnené počatie 83

modlitba, príhovoru 146, 213, 471, 483, 487

Mária, Panna 80

modlitba, prosebná 471, 483

Mária, pomoc prostredníctvom M.148

modlitba, rozhovor so sebou samým 506

médiá 4 0 4 , 4 1 2 , 4 5 9 , 4 6 0

modlitba srdca 503

meditácia 504

modlitba, ustavičná 510

mier 66, 115, 164, 282, 284, 327, 370, 395,

modlitba, ústna 500, 501

396, 398, 436

modlitba v núdzi 476

miernosť 300, 301, 304

modlitba v prvotnej Cirkvi 482

miestna cirkev 141, 253

modlitba, vnútorná 500, 503

milosrdenstvo 302, 450, 451, 524

modlitba, vypočutie 478, 495

milosť 197, 206, 274, 279, 285, 337,

modlitba, vyrušovanie pri m. 508

3 3 8 - 341

modlitba žalmov 473


modly, uctievanie 355

nezamestnanosť 444

monopoly 442

nóna 188

monoteizmus 30

Nový zákon 18

mravná sila 300

nutná obrana 378, 380

mravný zákon, prirodzený 326, 333-334, 344 mučeníci 289

obeta 263, 402, 479

mučeníctvo 454

obeta Bohu 145, 258, 485, 497, 507

múdrosť 300, 301

obeta kríža 155, 191, 208, 216, 217, 250

muž a žena, stvorení ako m. a ž. 260, 401

obeta svätej omše 212

mzda, spravodlivá 332, 426, 428

obetné dary, príprava 214 obchod s deťmi 435

náboženská sloboda 354

obchod s embryami 435

náboženstvo 3, 30, 3 7 , 1 3 6 , 268, 289, 504

obchod s ľuďmi 435

nádej 105,108, 146, 152, 305 - 306, 308,

obrátenie 131, 235, 328

337, 352,493

obraz Otca 516

náhoda 20, 43

obrad, sobášny 266

náhrada škody 232, 430

očistec 159,160

náhradné tehotenstvo 423

odlúčenie manželov 269

Najsvätejšia sviatosť 212, 218

odovzdanosť 263, 402, 479

nanebovstúpenie Ježiša 106,109

odovzdanosť Bohu 145, 258, 485, 497,507

naplnenie manželstva 261

odovzdávanie viery 1 1 - 1 2 , 1 4 3 , 1 7 5

napodobňovanie Ježiša 477

odpustenie hriechov 150 - 151, 228, 236

nárek 111,164, 4 7 6 , 4 8 6 , 501

odplata, spravodlivá 332, 426, 428

násilie 270, 284, 296, 386, 392, 397, 399,

ochrana pracujúcich 439

413,452,460

okultizmus 355

násilie, vojenské 389, 399

olej, posvätný 115, 170, 174, 203, 244

nátlak 261, 288, 296,420

oltár 191, 213, 214, 215 - 217, 255

navštevovať chorých 450

osobnosť človeka 56, 323, 404, 421, 423

navštevovať väznených 450

ospravodlivenie 337

nebeská liturgia 179

Otče náš 511-527

nebo 52, 123,158, 242

ovocie Ducha Svätého 311

nebo, nové a nová zem 111,164

mmmmmmm

nedeľa 4 7 , 1 8 7 , 364-366

pacifizmus 398

nedeľná povinnosť 219, 345

Pánova večera 212

nekatolícki kresťania 130

pápež 92,140,141 - 143

nekresťanské náboženstvá 136

pápež a biskupi 142

nenásilie 397

pápež a neomylnosť 143

nenávisť k Židom 135

pápežská autorita 141

neomylnosť pápeža 143

pascha 95, 171, 209

neplodnosť 422

pastiersky úrad 138, 252, 253, 257

neresť 294

pašie Ježiša Krista 94 - 103, 277

nerovnosť medzi ľuďmi 331, 446

paškál 272

nerozlučiteľnosť manželstva 262, 263

patróni 146, 202, 361

nerozvinuté štáty 448

peklo 51, 53, 157,161 - 162


Petrov úrad 129,140,141

poznanie Boha rozumom 4, 6

pobožnosť krížovej cesty 277

požehnanie 170, 213, 259, 272, 483, 484,

pobožnosti 274

498,499

pocit viny 229

práca 47, 50, 66, 332, 362, 366, 426, 428,

podmienka krstu 196

439,442,444-445,494

podnikateľ 443

práca a kapitál 439

podobenstvo o milosrdnom otcovi 227

práva a povinnosti 136, 302, 326 - 330,

podplácanie 428

333, 370, 376, 380, 381, 383, 387, 392, 398,

podvod 428, 465

401, 420, 422, 423, 427, 430, 436, 441, 442,

pohreb 278, 394

445,459

pochybnosti 98, 476

pravda 452 -455, 485

pokánie 195, 230, 232, 276

právny štát 326

pokoj 66, 115, 164, 282, 284, 327, 370,

právo na slobodu 289

395, 396, 398,436

Pravoslávna cirkev 258

pokoj, vnútorný 38, 159, 233, 245, 311,

prázdnota, vnútorná 467, 508

393, 494, 503, 504, 517

predmanželský sex 407

pokora 235, 485

predsavzatie, dobré 232

pokrytectvo 455

preimplantačná diagnostika 423

pokušenie 88, 525

prekážka manželstva 261, 268

politika 139, 438, 440, 446, 447

preklínanie 359

pomazanie 115, 174, 181, 195, 203, 244

premenenie Pána 93

pomazanie chorých 193, 243 - 246

premieňanie 217

pomsta 396

príhovor 85, 214, 361, 497

popolec 272

priestor kostola 189,190, 214, 498

pornografia 412, 460

prijatie druhých 271, 450

poslanie 11, 91, 137 - 138,144, 193, 248

prijímať cudzincov 271, 450

- 250,259

prikázanie 17, 67, 307, 348, 337, 352

Posledná večera 92, 99,166,171, 192, 208

prikázanie pôstu a abstinencie 151, 345

- 232, 259

príprava obetných darov 214

Posledný súd 163

prírodné vedy a viera 15, 23, 41, 42, 62,106

poslušnosť 145, 326

prírodné zákony 45, 333

posvätné čítanie 188

prirodzené plánovanie rodičovstva 421

posvätné hodiny 188

prirodzený morálny zákon 326, 333 - 334, 344

posvätné tajomstvá 212

prísaha, prisahať 359, 455

posvätné znaky 115, 123,128, 167, 174,

procesia 274

181, 189

proroci 8, 30, 113, 116, 135, 240, 308,

poškodzovanie vlastného tela 387

310,336

potrat 237, 292, 379, 383, 421, 498

prosba o chlieb 522, 523

povera 355, 356

prosba o odpustenie 524

povolanie apoštolov 92

prosby 85, 214, 361, 497

povolanie, Božie 73, 138,139, 144, 145,

prostitúcia 411, 435

205, 250, 255, 265, 340

prozreteľnosť 48 - 50, 466

povolanie k svätosti 342

prudérnost'404

povolanie, profesijné 138, 328

prvotná Cirkev 482


pudovost'462

skutky, dobré 120, 151, 274, 341, 450 - 451

púte 274,276

skutky duchovného milosrdenstva 451 r-

pútnici 276

skutky telesného milosrdenstva 450 skutočná prítomnosť Ježiša Krista 1 9 , 1 6 8 ,

radosť 1, 2, 21, 38, 71, 108, 120, 170, 179,

191,212,216-218

187, 200, 239, 285, 311, 314, 365, 438, 489,

skúsenosť 148, 504,507,508

517, 520, 527

sloboda 49, 51, 59, 68, 125, 136, 161, 178,

ranné chvály 188

285,286,290

rasizmus 61, 330, 377, 398

sloboda a závislosť 287

regulácia počatia 420

sloboda rozhodovania 68, 69,161, 287, 296

rehoľníci 138, 145, 258, 339, 374, 440

sloboda vyznania 354

robotnícka otázka 439

slobodná vôľa 289

rodičovská láska 367, 368, 372, 418, 516

slobodné uzavretie manželstva 261

rodina 86,138,139, 271, 322, 327, 368 - 370,

slobodní (bez manželstva) 265

373,374,419,474

slová premenenia 210

rovnosť všetkých ľudí 61, 330 - 331,

služba pri oltári 214

401,441

smilstvo 410

rozdelenie Cirkvi 130,131, 267

smrť a zomieranie 154-156

rozhrešenie 231, 233, 237, 239, 458

smrteľný (ťažký) hriech 316

rozjímanie 500, 502

smútočný obrad 266

rozkoš 400, 404, 409, 411, 417

sobota 39, 47, 90, 96, 349, 362, 363, 364

rozum 4 - 5, 7, 23, 32, 291, 297, 300, 333,

sociálna povinnosť 427

334, 351

sociálne princípy 324

rozvedení 270

sociálne učenie Cirkvi 438, 439

rozvod 270, 424

sociálne záväzky 427

rúhanie 316, 359, 455

solidarita 61, 323, 332, 376, 395, 447

ruženec 149, 481

spása 10, 21, 136, 174, 199, 335 spiritualita 497

samovražda 379

spiritualita, benediktínska 497

Sanctus 214

spiritualita, františkánska 497

sebadisciplína 300

spiritualita, ignaciánska 497

sebaláska 315, 387

splnomocnenie Kristom 92, 139 - 144,

sebaukájanie 409

242,249

sebazmrzačenie 379

spoločenstvo 12, 24, 64, 86, 99, 122, 211,

sex mimo manželstva 410

248, 321, 368, 397

sex pred manželstvom 407

spoločenstvo svätých 146

sex v manželstve 417

spoločné dobro 296

sexizmus 61, 330

spoločné modlitby veriacich 146, 213,

sexta 188

483, 487

sexualita 400

spoločnosť 139, 271, 322 - 325, 329, 369,

sexuálne zneužívanie 386, 410

440, 444, 447

simónia 355

spomienka utrpenia 212

skúsenosť 148, 504, 507, 508

spovedné tajomstvo 238, 458

skúsenosť utrpenia 66

spovedník 236


spoved'151, 173, 175, 193, 206, 220,

295 - 2 9 8 , 3 1 2 , 3 5 4 , 3 9 7 , 4 7 0

225 - 239, 317, 458

svedomie, spytovanie 232, 233

správa o stvorení 42, 46

sviatosť chorých 193, 243 - 246

spravodlivosť 89, 111, 123, 164, 283,

sviatosť manželstva 193, 260 - 267

300, 302,323 - 329, 376, 392, 395,

sviatosť posvätného stavu 193, 249 - 251

438,520

sviatosť posvätného stavu, predpoklady 256

spravodlivosť, individuálna 112,157

sviatosť zmierenia (pozri aj spoved) 151,

spravodlivosť, sociálna 329, 449

172, 224- 239, 345

spravodlivosť, výmenná 430

sviatosti a Duch Svätý 119,128

správa o ustanovení 210

sviatosti a viera 177

spytovanie svedomia 232, 233

sviatosti Cirkvi 129,172 - 178,193

srdce 3, 7, 20, 38, 113, 205, 281, 283, 290,

synoda 140

307, 314, 463, 470

sýtiť hladných 450

Starý zákon 8 , 1 3 5 , 334, 335, 336, 363 stávka, stávkovať 434

špekulácia 432

strach 245, 438, 470, 476, 494

špiritizmus 355

striedmosť 220, 304

štát 289, 322, 326, 333, 366, 367, 370, 376,

stvorenie 7, 25, 42 - 50, 52, 56, 57, 163,

377, 381, 383, 388, 392, 420, 427, 428, 431,

165, 263, 308, 364, 366, 368 - 370, 401,

439,441

416,426,436,488

štát, povinnosti 388

stvorenie sveta 42, 46

štruktúry, hriešne 320

stvorení ako muž a žena 260, 401

šťastie 3, 57, 281, 282, 285

stvoriteľský plán 368, 444 subsidiarita 323

telesné skutky milosrdenstva 450

súd, osobný 112,157

teodicea 51

súdny deň 163

tercia 188

súkromné vlastníctvo 426 - 427

terorizmus 392

súkromné zjavenia 10

Tóra 335

svätá obeta 212

Tradícia 12,141,143

svätá omša 168, 212, 213 - 214, 365

transcendentnosť, Božia 358

Sväté písmo a božská liturgia 212

trest smrti 381

Sväté písmo a Cirkev 128

trhové hospodárstvo 442

Sväté písmo a Tradícia 11 - 12,143, 492

triedny boj 439

Sväté písmo, inšpirované Bohom 14,15

Trojica 35, 3 6 , 1 2 2 , 1 6 4

sväté prijímanie 208, 212, 213, 217,

trojjedinost'35, 3 6 , 1 2 2 , 1 6 4

221,247

Turice 118, 204

sväté prijímanie pre nekatolíkov 222

túžba 281, 468, 470

sväté tajomstvá 212 svätená voda 272

úcta k Bohu 302, 352, 365

svätí 132, 146, 275, 342, 497

uctievanie modiel 355

svätí ako vzory 202, 235, 342 - 343, 497

uctievanie relikvií 274, 275

svätoblažejské požehnanie 272

učiteľský úrad Cirkvi 141, 252, 344

svätokrádež 355

umelé oplodnenie 423

svedomie 1, 4, 2 0 , 1 2 0 , 136, 232, 289, 291,

umenie 461


umieranie 154,155, 393

zadosťučinenie 232, 430

umývanie nôh 99, 214

zákaz zabíjať 378

únos rukojemníka 392

zákaz zobrazovať Boha 358

úrad vedenia v Cirkvi 66

zákon Starej zmluvy 8, 135, 334, 335,

úsilie o zisk, nesprávne 428

336,363

ustanovenie sviatosti zmierenia 227

zákony 326, 377

utrpenie 66

závislosť 287, 389

utrpenie Krista 94 - 103, 277

závisť 120, 318, 465,466

uzdravenie 224, 242

zázrak 90, 91 zbožnosť 497

vandalizmus 433

zdravie 388, 389

vášne 293, 294

ziskuchtivosť 428

vďačnosť 59, 371

zjavenie 7, 8, 10, 36, 333, 351, 356

večné svetlo 191

zlo, Zlý 51, 111, 161, 163, 164, 234, 273,

večný život 61, 9 8 , 1 0 8 , 1 3 6 , 1 5 5 , 1 5 6 , 1 6 1 ,

285 - 296,314,318, 320, 333, 386, 396,

247, 280, 285, 317, 348, 364

397,525,526

Veľká noc 171,188, 365

zmierenie s Bohom 226, 239

veľkonočné udalosti 105, 227

Zmŕtvychvstalý Kristus 107

vernosť v manželstve 262

zmŕtvychvstanie 104 -108

vešpery 188

zmysel života 1 , 5 , 4 1 - 43, 406, 427, 465

viatikum 247

znak kríža 360

viera 20, 21 - 22

znásilnenie 386

296

viera a Cirkev 24

zneužitie, sexuálne 386, 410

297

viera a prírodné vedy 15, 23, 41, 42, 62,106

zobrazovanie Boha 355, 358

viera, odovzdávanie 11 - 12,143,175

zodpovednosť 288,290

viera, vyznanie 24, 25, 26, 27, 307

zomieranie 154,155, 393

vierohodnosť 452 - 455, 485

zosnulí 146

vina Židov za Ježišovu smrť? 97,135

zúfalstvo 98, 476

vkladanie rúk 115, 137,174, 203, 254

zvádzanie 386

vlastníctvo 396, 426 - 428, 433, 465 vlastníctvo, duševné 429

žalmy 17, 214, 473, 491, 501

vnútorná prázdnota 467, 508

žena 64, 401

vojna 379, 398

ženy ako kňazi? 257

vojna, spravodlivá 399

žiadostivosť 264, 406, 462

vražda 237, 316, 379

Židia a kresťania 30, 97,135, 349, 358

výskum na živom človeku 390

Židia, vinní za Ježišovu smrť? 97,135

vyznanie hriechov, všeobecné 214

život v čistote 311, 404 - 406, 463

vyznanie viery 24, 25, 26 - 29,136,165, 307

životné prostredie, zodpovednosť za ž. p. 288

vyznanie viery, apoštolské 28 vyznanie viery, nicejsko-carihradské 29 vzkriesenie 104 -108 vzkriesenie tela 153 vzkriesenie z mŕtvych 152


Definície absolúcia/rozhrešenie 137

charizma 73

pašie 67

agnosticizmus 198

ICHTHYS 52

plagiát 234

Agnus Dei 130

ikona 198

polygamia 150

Aleluja 128

iniciácia 115

povera 196

amen 99

inkarnácia 17

požehnanie 104

apoštol 20

inšpirácia, vnuknutie 21

prijímanie 127

apoštolská postupnosť 86

JHVH/Jahve31

princíp solidarity 186

ateizmus 197

kánon 2 1

prirodzené plánovanie

Ave Maria 264

katechumenát 117

rodičovstva 229

Biblia 2 1

klérus 86

prirodzený morálny

birmovanie 120

kňaz 88

zákon 186

biskup 87

komunikačné prostriedky 250

prísaha 249

celibát 147

konsekrácia 126

prozeLytizmus 195

Cirkev 77

kontemplácia 260

relikvia 157

cirkvi a cirkevné spoločenstvá 82

kreacionizmus 37

Rím 89

čistota 220

Krédo 27

ruženec 266

Desatoro (Dekalóg) 194

krivá prísaha 249

Sanctus 129

diakon 145

krizma 120

skutky tela 76

diskrétnosť 249

Kyrie eleison 127

sloboda vyznania 84

dišpenz 153

laici 86

sobota 200

dogma 90

liturgia 102

sociáLne učenie Cirkvi/

doxológia 1 3 1

masturbácia 223

sociálne princípy 181 spiritualita 273

Dvanásť apoštolov 85

meditácia 276

dvojaká morálka 192

misia 18

Starý zákon 22

ekumenický koncil 90

monogamia 150

súd 96

ekumenizmus 82

monoteizmus 3 1

svätokrádež 196

embolizmus 287

monštrancia 131

svätostánok 1 3 1

Eucharistia 123

mučeník 248

svätosť 83

evanjeliové rady 9 1

mystérium/tajomstvo 55

sviatosť 105

evolúcia 37

náboženská sloboda 195

transcendencia 198

ex cathedra 90

náboženstvo 15

transsubstanciácia/

exkomunikácia 139

Nový zákon 22

prepodstatnenie 129

exorcizmus 156

okultizmus 197

Trojica 34

ezoterika 196

ospravodlivenie 188

Turice 75

Genezis 39

ovocie Ducha Svätého 76

učiteľský úrad 20

Glória 128

panteizmus 197

Zdravas', Mária 264

hierarchia 86

pápež 87

zjavenie 17

homília 128

parúzia 72

zodpovedné rodičovstvo 228


Biblické skratky Gn

1 . kniha Mojžišova

Ex

2. kniha Mojžišova

Joel

Kniha proroka Joela

Lv

3. kniha Mojžišova

Am

Kniha proroka Amosa

Nm

4. kniha Mojžišova

Abd

Kniha proroka Abdiáša

Dt

5. kniha Mojžišova

Jon

Kniha proroka Jonáša

Joz

Kniha Jozue

Mich

Kniha proroka

Sdc

Kniha sudcov

Rút

Kniha Rút

1 Sam 1 . kniha Samuelova

Ozeáša

Micheáša Nah

Kniha proroka Nahuma

Hab

Kniha proroka

Sof

Kniha proroka

1 Kr

1 . kniha kráľov

2 Kr

2. kniha kráľov

1 Krn

1 . kniha kroník

Ag

Kniha proroka Aggea

2 Krn

2. kniha kroník

Zach

Kniha proroka

Ezd

Kniha Ezdrášova

Neh

Kniha Nehemiášova

Tob

Kniha Tobiáš

Jdt

Kniha Judita

1 Mach 1 . kniha Machabejcov

Mal

Est

Kniha Ester

2 Mach 2. kniha Machabejcov

Jób

Kniha Jób

Mt

Ž

Kniha žalmov

Prís

Kniha prísloví

Kaz

Kniha Kazateľ

Pies

Pieseň piesní

Múd

Kniha múdrosti Kniha Sirachovcova

Iz

Kniha proroka

Jer

Evanjelium podľa

Pavla Rimanom 1 Kor

1 . list sv. apoštola

2 Kor

2. list sv. apoštola

Pavla Korinťanom

Pavla Korinťanom

Kniha proroka Gal

Kniha proroka

List sv. apoštola Pavla Galaťanom

Kniha proroka Daniela

Pavla Solúnčanom

Pavla Solúnčanom ITim

1 . list sv. apoštola

2Tim

2. list sv. apoštola

Pavla Timotejovi

Pavla Timotejovi Tít

Ef

List sv. apoštola Pavla Efezanom

List sv. apoštola Pavla Títovi

Flm

List sv. apoštola Pavla Filemonovi

Hebr

List Židom

Jak

List sv. apoštola Jakuba

-z.

m

1 Pt

1 . list sv. apoštola

298

Petra

299

2 Pt

2. list sv. apoštola

1 Jn

1 . list sv. apoštola

Petra

Jána 2 Jn

2. list sv. apoštola Jána

Jána

List sv. apoštola

Ezechiela

2. list sv. apoštola

Lukáša Jn

Skutky apoštolov

Barucha

Oz

Evanjelium podľa

Rim

Kniha proroka

2Sol

Marka Lk

Sk

Bar

Dan

Evanjelium podľa

Kniha proroka

Kniha nárekov

1 . list sv. apoštola

Matúša Mk

Jeremiáša

Ez

Evanjelium podľa

Izaiáša

Nár

Pavla Kolosanom

Kniha proroka Malachiáša

List sv. apoštola

lSol

Sofoniáša

Zachariáša

List sv. apoštola Pavla Filipanom

Kol

Habakuka

2 Sam 2. kniha Samuelova

Si r

Flp

3 Jn

3. list sv. apoštola Jána

Júd

List sv. apoštola Júdu

Zjv

Kniha zjavenia sv. apoštola Jána


Skratky koncilových dokumentov a ďalších prameňov: CIC

Codex iuris canonici, Kódex kanonického práva

CiV

Caritas in veritate ( 2 0 0 9 ) , sociálna encyklika Benedikta XVI.

DH

Dignitatis humanae, 2. vatikánsky koncil, deklarácia o náboženskej slobode

DV

Dei verbum, 2. vatikánsky koncil, vieroučná konštitúcia o Božom zjavení

GS

Gaudium etspes, 2. vatikánsky koncil, pastorálna konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete

KKC

Katechizmus Katolíckej cirkvi

LE

Laborem exercens ( 1 9 8 1 ) , sociálna encyklika bl. Jána Pavla I I .

LG

Lumen gentium, 2. vatikánsky koncil, vieroučná konštitúcia o Cirkvi

PP

Populorum progressio ( 1 9 6 7 ) , sociálna encyklika Pavla V I .

RM

Redemptoris missio, encyklika bl. Jána Pavla I I .

SC

Sacrosanctum Concilium, 2. vatikánsky koncil, konštitúcia o posvätnej liturgii


Poďakovanie Vydavateľ originálneho textu ďakuje všetkým, ktorí priložili ruku k dielu pri vzniku tohto diela: Dr. Johannovi zu Eltzovi (Frankfurt), Michaele zu Heereman (Meerbusch), Bernhardovi Meuserovi (Mníchov) a Dr. Christianovi Schmittovi (Miinster). Dôležitou radou prispeli Prof. Dr. Dr. Michael Langer (Oberaudorf), Dr. Manfred Lutz (Bonn), Prof. Dr. Edgar Korherr (Graz) Otto Neubauer (Viedeň), Regens Martin Straub (Augsburg) a Dr. Hubert-Philipp Weber (Viedeň). Chceme poďakovať aj našim mladým spolupracovníkom: Agnese, Alexandrovi, Amelii, A n n e - S o p h i i , Angelike, Antónii, Assunte, Carlovi, Claudiovi, Clemensovi, Cocovi, Constantinovi, Damianovi, Dariovi, Dominikovi, Donate, Esther, Felicite, Felixovi, Felixovi, Gine, Huberte, Ide, Isabele, Ivovi, Johanne, Johannovi, Josefovi-Erweinovi, Karlovi, Katharine, Liobe, Lukášovi, Marii-Sophii, Márii, Márii, Marielle, Maternovi, Monike, Nicovi, Nicolovi, Niki, Nikovi, Philippe, Pii, Rebekke, Regine, Róbertovi, Rudolphovi, Sophii, Stephanii, Tassilovi, Therese, Therese, Therese, Therese, Terese, Ute, Valérii a Victorii. Svetové dni mládeže v Madride v auguste 2011 prostredníctvom tejto publikácie finančne podporila organizácia Renovabis-Solidaritätsaktion der deutschen Katholiken mitden Menschen in Mittel- und Osteuropa.


YOUCAT K A T E C H I Z M U S KATOLÍCKEJ C I R K V I PRE MLADÝCH

Z nemeckého originálu YOUCAT. Jugendkatechismus der Kartholischen

Kirche,

vydaného v nakladateľstve Pattloch v Mníchove v roku 2 0 1 1 , preložila Martina Grochálová Vydalo Karmelitánske nakladateľstvo v Bratislave v roku 2 0 1 1 ako svoju 9 4 . publikáciu Zodpovedná redaktorka Mária Novácka Ilustrácie, grafická úprava a obálka Alexander von Lengerke Sadzba Jaroslav Semerák Výroba ERMAT Praha, s. r. o. TlačTiskárny Havlíčkuv Brod, a . s .


Študujte katechizmus! Zo s r d c a si to ž e l á m . Študujte katechizmus vášnivo a vytrvalo! Š t u d u j t e ho v t i c h u svojej i z b y , čítajte ho v o d v o j i c i , na s t r e t n u t í s p r i a t e ľ m i , vytvárajte študijné krúžky, p o d e ľ t e s a o svoj n á z o r na i n t e r n e t e . Vo svojej v i e r e by ste mali byť zakorenení oveľa hlbšie ako g e n e r á c i a v a š i c h r o d i č o v .

(Z predhovoru pápeža Benedikta XVI.)

ISBN 978-80-89231-93-5

9'l7 8 8 0 8 9 l l 2 3 1 9 3 5

YOUCAT - KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI PRE MLADÝCH - Slovensky  

Katechizmus katolíckej cirkvi pre mladých - YOUCAT, Slovensky

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you