Sféra 1

Sféra nezávislého priestoru

Číslo: 1 | Ročník: 1 Odporúčaná cena: 2.50€ blogosfera.sk Hacking Society o.z.

! m í č a l t Tu si vy W W W. V Y T L A C I M S I . S K

Mlynská dolina 5 841 04 Bratislava 4

PLAGÁTY, LETÁKY, VIZITKY

SVADOBNÉ OZNÁMENIA, SAMOLEPKY

ODZNAKY, KALENDÁRE, POZVÁNKY, KATALÓGY, PROSPEKTY, BULLETÍNY

OBRAZY NA PLÁTNO, REKLAMNÉ TABULE, ROLLUPY

KNIHY, HLAVIČKOVÉ PAPIERE, BILLBOARDY, BANNERY, CITYLIGHTY, VLAJKY

Sféra nezávislého priestoru

Toto je prvé číslo

Ročník: 1 Číslo: 1 Leto 2017 Odporúčaná cena: 2.30€ ISSN 2454-0218 Web www.blogosfera.sk Šéfredaktor Pavol HORVÁTH Zástupca šéfredaktora Martina JURÍČKOVÁ Grafická úprava Ján HANUŠOVSKÝ Adresa I. Bukovčana 6122/16, 841 08 Bratislava E-mail redakcia@blogosfera.sk Výdáva Hacking Society o.z.

Ivana Bukovčana 6122/16, 841 08 Bratislava Slovenská republika IČO: 50 417 002 DIČ: 2120548903 Tlač NEUMAHR Tlačiareň s.r.o.

Rozširuje Hacking Society o.z. a drobní distribútori Copyright HACKING SOCIETY o.z.

Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov zverejnených v tomto vydaní si zastúpení vydavateľom vyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov označených ©Sféra, ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle §33 ods, 1písm. a) a d) autorského zákona. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií, obsahu akýmkoľvek spôsobom je bez takéhoto súhlasu zakázané.

Občasník Sféra nenesie zodpovednosť za gramatické, štylistické a iné chyby v uverejnených článkoch. Túto ťarchu nesie sa svojich ramenách sám autor a len on sám. Preto sa v prípade akýchkoľvek nájdených chýb či otázok obracajte priamo na autora článku.

UPOZORNENIE! Všetky uverejnené články sú prudko subjektívne.

U

ž od malička nám vštepujú, že máme vstávať pravou nohou, že sa od toho bude odvíjať celý náš deň. Musím sa priznať, mal som v živote obdobie, keď som sa naozaj vždy ráno najprv zamyslel, ktorou nohou to vstávam. Či to aj pomohlo si už nepamätám, ale vtedy mi to prišlo dôležité.

Neskôr, na vysokej škole, mi bol význam a dôležitosť “prvosti” prezentovaný trochu inak, cez význam a pôsobenie slova “prvý” na zákazníka. V reklamnom texte sa slovo “prvý” vyrovná a možno aj predčí už klasicky otrepané “nový”. To preto, že ak je niečo prvé, prvé svojho druhu, tak sa predpokladá, že je to vlastne aj nové. No hlavne, všetko prvé si navždy zapamätáme!

Pamätáme si náš prvý deň v škole, prvý bozk, prvú lásku, prvé sklamanie, prvú brigádu, prvú prácu, prvé vlastné bývanie, prvý zub múdrosti, prvý druhý zub múdrosti, prvú dovolenku za vlastné, prvé auto...

Chce to však vyjsť zo svojej komfortnej zóny a urobiť ten prvý krok na ktorý nikdy nezabudneme, lebo ak bude človek len tak stáť, nič sa mu nemôže stať. Pod tým nemyslím, stať sa niečo zlé, ale stať sa, udiať sa, zažiť, prežiť, čokoľvek. A načo nám je len také prežívanie? Treba sa nadýchnuť života a vykročiť žiť.

A žiť znamená, si pamätať. (nádych - výdych) “Dámy a páni, prvé nezabudnuteľné číslo Sféry nezávislého priestoru vstupuje na scénu, prajeme príjemný kultúrny zážitok!”

Sféra nezávislého priestoru Pomáhame bežnému človeku dostať tvorbu na papier!

Na Slovensku neexistoval spôsob pre bežného človeka, ako pretaviť svoju túžbu po písaní a tvorení v ozajstný článok v časopise. Teraz je to už oveľa ľahšie.

Písanie by nemalo byť privilegované. Je to umenie, ako každé iné, a preto by malo byť slobodné a prístupné pre každého bez rozdielu.

Do Sféry môže prispieť ktokoľvek, kto má chuť a odvahu prezentovať svoju tvorbu verejnosti. Vôbec to nemusí byť známy bloger či osobnosť, u nás píšu práve že úplne bežní ľudia, ktorých stretávame na ulici, v obchode či vo fitku. My tak dávame možnosť písať v tlačenom časopise aj ľuďom, ktorí by takúto šancu pravdepodobne nikdy nedostali a chceme, aby článok v časopise nebol len pre určitú skupinu ľudí, ale aby túto šancu dostal ktokoľvek, kto má chuť písať či tvoriť, a chce sa prezentovať bez toho, aby musel byť nejako špeciálne známy alebo mať veľké množstvo fanúšikov na internete.

Tvorba takýchto ľudí je krásna. Je absolútne subjektívna, vidíte na nej vplyv každodenného sveta a je nesmierne široká. Zväčša to nie sú vyprofilované a obrúsené formy, ale drsné, čisté pohľady na svet okolo nás. V tejto tvorbe nenájdete žiadne presviedčanie, nabádanie či reklamu.

Tu nájdete len to, čo si ľudia naozaj myslia, ako to vnímajú a čo je podľa nich to správne.

46

Ale veď posúďte sami!

Vstupujete do Sféry nezávislého priestoru.

08

30

28 KrčmoLand

Obsah: 06 Prečo je tá káva kyslá?

Samuel Chlpek

08 Burzoblšák treba zažiť!

Burzoblšák

10 Prečo vlastne potrebujeme minimalizmus?

Som minimalistka 12 Ako najlepšie propagovať e-shop s obmedzeným rozpočtom?

Dominik Galko

14 Cez deň maľujem, večer hrám rock&roll

Luboš Lehocký

16 Pascivita

Oliverov svet

17 Básne: Bola, Večná

Andrea Kvaššayová

18 Inšpiruj sa Fridou: Farby vs. utrpenie

Martina Jurecová

20 Kytička duše

U lúčnej víly

21 Krása bytia

Zápisky jednej Alžbetky

22 Mŕtvi necítia bolesť timkablog

24 Ako som sa vyrovnala s mamkinou smrťou timkablog

30 20 dôvodov + TEST na manželstvo NevaEva

32 Chcem vám spievať, chcem vám vravieť, chcem vám šepkať....

Oliverov svet

27 Dievča s fialovými pančuškami Stvorená

Slon v pive

35 Dobrá Stran(k)a

Terézia Johana Gachallová

36 Dá sa živiť tipovaním? Tipnite si!

Dominik Galko

38 Biľag zradcu

Lenka Sabová

40 Kambodža na kolesách za 50 centov

Veronika Lešková

43 Prečo si k raňajkám dopriať bublinky?

Hubert sekt

44 8 typov ľudí Terezitablog

46 Krásny prameň je jedno z najnavštevovanejších miest vo Viedni

Jaji bloguje

50 Ako jednoducho ušiť trendy sukňu zo starých džínsov – DIY návod.

Módny tucet

52 Rýchlokurz cvičenia a stravy

Maroš Jászberényi

58 Zázrak menom AQUAFABA

Do poslednej omrvinky

60 Jahodov-čučoriedkový koláč v krehkom maslovom ceste Red Velvet Cooking & Baking

62 KVÍZ Randevú

65 Omaľovánka

43

Julča Kozáková

34 Minimalizmus – včera a dnes

26 Prietrž

Krčmo

Kriss Sagan

60

18

Sféra nezávislého priestoru

Samuel Chlpek Foto: © Samuel Chlpek, freepik.com

SamuelChlpek

samuelchlpek

Prečo je tá káva kyslá?

Veta, s ktorou sa ako barista a milovník dobrej kávy stretávam veľmi často. Za všetkým sa však skrýva alchýmia samotnej rastliny kávovníka, ako aj práca farmára, pražiara a v neposlednom rade aj baristu, teda človeka, ktorý vám v kaviarni toto čierne zlato pripraví. Poďme sa ale na všetko pozrieť od začiatku.

Na svete existuje niekoľko odrôd kávovníka. Tie najznámejšie sú však v laickom chápaní dve – robusta (coffea canephora) a arabika (coffea arabica). Zatiaľ čo prvá spomínaná poskytuje kávovníkové zrná horšej kvality s jednoznačne menej kvalitnejšou chuťou, vôňou a výraznou horkosťou, arabika vyniká svojou jemnou chuťou a arómou. Jej chuť sa vyznačuje jemne ovocným kyslým náznakom a veľmi malou horkosťou. Arabika rastie na plantážach, kde sa teplota vzduchu pohybuje od 17 do 24 stupňov. Čo sa nadmorskej výšky týka, je to od cca 1000 až po 3000 m.n.m (napríklad v Etiópii). Tá najkvalitnejšia káva druhu coffea arabica sa pestuje v lotoch – teda malých územiach kávových plantáži, kde farmárovi naozaj veľmi záleží na produkte, ktorý ,,vychováva“. Je to jeho obživa a preto sa o kávu stará najlepšie ako vie – napríklad zber prebieha výhradne ručne. O takúto kávu majú v posledných rokoch záujem malé lokálne pražiarne. Ale prečo je to tak?

6

Cupping - riadená degustácia kávy

Najkvalitnejšie zrná arabiky sa dostávajú na hodnotenie medzi odborníkov. Objektívnosť zabezpečuje SCA – Specialty Coffee Asociacion, jediná svetová organizácia združujúca profesionálov v oblasti kávy. No a ak v chuťových testoch dostane kávové zrno minimálne 80 bodov (dokopy) môže sa označovať ako specialty coffee (výberová káva). Táto nadpriemerne ohodnotená komodita tvorí na svete len 10-12% svetovej produkcie a preto, ak sa dostane k pražiarovi, zaobchádza sa s ňou naozaj odborne. Nepraží sa na tmavo ale svetlejšie, čo napomáha zvýrazneniu chuťových vlastností. Takáto svetlo pražená káva príde do špeciálnych kaviarní, kde vám barista alebo personál o nej povie naozaj množstvo informácií. Krajinný pôvod, nadmorskú výšku pestovania, odrodu, spracovanie, ba dokonca niekedy aj meno farmára. Tým pádom je ľahko vystopovateľná a preto je takýto produkt braný za veľmi prémiový. Barista následne, so svojimi schopnosťami, nadstaví mletie, teplotu vody, množstvo kávy a vyhrá sa s produktom tak, aby bol vo výsledku čo najdokonalejší. A tu prichádza zlom, kedy sa zákazníkom káva zdá byť kyslá.

Správna extrakcia espressa je proces pri ktorom je dôležitá vstupná aj výstupná gramáž.

ávke kvalitnej šálky Pri najbližšej ochutn zamyslieť kávy sa skúste aj vy ými vlastnosťami, nad všetkými chuťov poja ponúka. ktoré vám obsah ná oje chute a čoskoro Učte sa, trénujte sv jú nie len kvalitné uvidíte, že piť sa da veľmi lahodné a zdravé veci, ale aj kávy. a zaujímavé druhy

Prehnaná kyslosť kávy je chybná. Ak je však káva správne pripravená a teda chuťovo vyvážená, kyslosť je vítaná. Čo to znamená? Ak sa napijete z kávy a pocítite v nej, podobne ako pri víne, známe chuťové vlastnosti (ovocnosť po marhuliach alebo slivkách, čokoládové tóny či iné), je pripravená s vysokým chuťovým potenciálom. Odbornou prípravou dosiahla posledný bod dokonalosti. V káve sa však môžu vyskytnúť aj nežiadúce vlastnosti. Môže sa to stať pri samotnej extrakcii, kedy rýchlo pretečie alebo tečie veľmi pomaly. Ale aj pri mletí, pražení či pri samotnom pestovaní. Káva je komodita, pri ktorej záleží na všetkých stupňoch. Od farmára až po baristu.

7

Sféra nezávislého priestoru

Burzoblšák Foto: © Burzoblšák

burzoblsak

burzoblsak

Burzoblšák treba zažiť!

Všetko sa to začalo potrebou nakupovať a plnou skriňou oblečenia. Odvtedy prešli už tri roky a Burzoblšák sa vypracoval na jedinečné podujatie na ktorom sa každú prvú sobotu v mesiaci stretnú stovky ľudí.

Prečítaj si rozhovor s jeho zakladateľmi a dozvieš sa aj v čom je taký výnimočný!

Spomínate si na úplne prvý Burzoblšák? Čo sa odvtedy zmenilo?

Kristína: Úplne prvý Burzoblšák bol ešte v roku 2014 (vtedy som ešte podujatie organizovala iba s mamou).

Nemalo pravidelnosť a bolo tak raz za polroka, keď sme si zmysleli. To boli ešte také chabé pokusy, kde sa naozaj objavilo iba zopár predajcov, ktorí si povymieňali veci v podstate iba medzi sebou a tým to skončilo. Časom sme sa dali s Peťom dokopy a keďže sme obaja produkční, napadlo nás že by sme to normálne rozbehli ako podujatie. Od februára 2015 sme začali spoločne organizovať Burzoblšák a hneď sme podujatie začali šíriť ako značku, propagovať ho rôznymi cestami a zháňať si partnerov. Nebolo to vôbec jednoduché, predstavte si, že sú vonku mínusové teploty a vy beháte s letákmi v ruke po sídlisku alebo sa snažíte svojpomocne zostrojiť prvý Burzoblšákovský banner. Hoci postupne chodilo viac ľudí a záujem narastal, vždy ráno sme postávali pred vchodom a hypnotizovali bránu aby sa niekto objavil. Ak dlhšie nikto neprichádzal jeden z nás zobral letáky a utekal robiť „pouličný marketing“. Mali sme pády ale aj vzostupy. Boli Burzoblšáky, kedy prišlo málo návštevníkov, predajcovia sa na nás hnevali a nadávali.

Všetky tieto slová nás vždy mrzeli no po pár hodinách nakopli ešte k väčším výkonom a neskôr začali ľudia pribúdať...

8

Peter: Dnes je to už väčšie podujatie s pribúdajúcimi povinnosťami a úlohami. Vymýšľame a zabezpečujeme programy na workshopy pre dospelých, program a dielničky pre deti, snažíme sa pridávať aj detaily, vďaka ktorým sa ľudia u nás budú cítiť príjemnejšie – sedenie, výzdobu, kabínky a zrkadlá, nových predajcov, technické zabezpečenie a iné. Nepísaným pravidlom je, že každý Burzoblšák nakúpime a vymyslíme niečo nové pre návštevníkov. Čo vás doviedlo k tomu zorganizovať takéto podujatie?

Koho to bol nápad?

K: Bol to môj nápad a doviedla ma k tomu potreba nakupovať ale zároveň aj nedostatok miesta v skrini. Taký paradox :) Neskôr sme však pochopili že takéto podujatie má oveľa väčší potenciál, pretože ľudia sa tam začali pravidelne stretávať a tráviť sobotné doobedia. Dnes už to preto neberieme ako blší trh ale ako komunitné podujatie, podujatie kde sa ľudia stretnú, porozprávajú sa, najedia sa a dokonca okrem nákupu zabavia aj svoje deti či seba.

Ako vznikol názov Burzoblšák?

K: Chcela som vymyslieť niečo originálnejšie ako burza alebo blšák a tak som to veľmi náročnou kombinatorikou spojila. :D A div sa svete, ono sa to už chytilo a dokonca to ľudia používajú – už sme videli aj iné akcie, ktoré takto pomenovali… Čo všetko tam ľudia nájdu?

P: Určite najviac sa nám hlásia ľudia, ktorí chcú ponúknuť svoje oblečenie – častokrát aj úplne nenosené.

Okrem toho sa však na Burzoblšáku prezentujú pravidelne aj šikovní ľudia, so svojou handmade tvorbou ale návštevník narazí v ponuke aj na starožitnosti, knihy, potreby do domácnosti či platne. Návštevníci si potom môžu odskočiť do zóny s občerstvením, kde nájdu vždy dobrú kávu, limonádu, koláčik či chutnú domácu pomazánku ale aj domáce poctivé produkty z farmy. Súčasťou Burzoblšáku sú aj workshopy pre dospelých – štrikovanie, košíkarsky workshop či výroba kvetinových čeleniek ale aj tvorivé dielne pre najmenších. Určite sa označujeme za familyfriendly podujatie. :)

Ktorý druh tovaru je najžiadanejší?

P: Najžiadanejšie je asi stále práve oblečenie, keďže primárne sú návštevníkmi práve ženy s rodinami alebo priateľmi. Postupne sa ale čoraz viac darí aj handmade tvorcom s originálnymi dizajnovými vecami a platniam či iným predmetom, ktoré dokážu prilákať aj oko chlapa.

V čom je Burzoblšak výnimočný?

P: Od iných blších trhov v Bratislave sa líšime hlavne v tom, že ponúkame plnohodnotný program a fungujeme ako komunitné podujatie. Našim cieľom je udržanie určitej úrovne, čo sa týka kultúry podujatia a vizuálu celej akcie. Každý jeden predajca má od nás stôl alebo štender, veci nemajú porozkladané na zemi na deke, ako to je na niektorých burzách. Snažíme sa vždy dohliadať aj na veci, ktoré ponúkajú. Aby to bolo pre návštevníkov atraktívne a aby bola ponuka bohatá.

Aký je váš najunikátnejší zážitok v súvislosti s Burzoblšákom?

K: Možno november v roku 2015, kedy sa zlomila nejaká pomyslená hranica a na Burzoblšák prišlo naozaj veľmi veľa návštevníkov. V ten deň sme sa cez všetkých návštevníkov nevedeli dostať ku dverám, aby sme ich mohli vítať ako na začiatku a aktívne sme začali uvažovať nad väčšími priestormi. Tých zážitkov bolo veľa a hlavne sme spoznali veľa pravidelných návštevníkov, s ktorými sa stretávame každý mesiac. Unikátnym zážitkom je pre nás ale vždy, keď sú návštevníci a predajcovia spokojní.

Koľko ľudí sa zvyčajne na Burzoblšáku objaví?

P: Okolo 500 - 600 návštevníkov. Ale to je skôr pocitovo.

Na základe reakcií predajcov a nášho pocitu už môžeme byť s návštevnosťou väčšinou my ako organizátori spokojní. Samozrejme, budeme naďalej robiť všetko preto aby ich bolo ešte viac. :)

Čomu sa okrem Burzoblšáku venujete?

Momentálne budeme končiť piaty ročník v odbore filmová produkcia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, každý máme popri škole aj prácu a spolu okrem Burzoblšáku máme eventovú agentúru KAPL, ktorá je zatiaľ vo fáze rozbiehania a detskú eventovú agentúru Artlandia, cez ktorú organizujeme detské umelecké tábory, podujatia pre deti, oslavy pre deti a zabezpečujeme kultúrny program.

Ešte by sme radi dodali, že ďakujeme veľmi pekne všetkým ľuďom, ktorí nás podporujú a na Burzoblšák pravidelne chodia, veľmi si vážime všetky milé slová ale aj pripomienky či kritiku, na ktorej vieme zapracovať. Sme radi, že záujem zúčastniť sa Burzoblšáku ako predajca je stále veľmi veľký a je nám ľúto, že musíme každý mesiac vyše 50 predajcov presunúť na ďalší termín. V neposlednom rade chceme poďakovať Základnej škole Pavla Marcelyho na Drieňovej ulici, že nám aj v tejto sezóne umožňovala organizovať Burzoblšák pre obyvateľov Ružinova a Bratislavy. A samozrejme bez pomoci rodiny, ktorá dlhú dobu plnila úlohu brigádnikov by sme to asi nezvládli.

Ďakujeme.

Kde?

Areál základnej školy Pavla Marcelyho na

Drieňovej 16

Kedy?

Každú prvú sobotu v mesiaci od 8:00 – 14:00

Aké sú vaše plány do budúcna s týmto podujatím?

K: Tak našim cieľom je byť najlepším podujatím tohto charakteru v Bratislave. Aj napriek tomu, že nesídlime v centre mesta ale v Ružinove, vidíme, že ľudia si za nami cestu nájdu a pomaly sa hlásia aj predajcovia mimo Bratislavy či dokonca zahraniční (ktorí dočasne žijú v Bratislave). Konkrétne plány prezrádzať nebudeme, ale určite budeme na tomto podujatí pracovať tak ako doteraz. Preto, lebo nás to baví ale hlavne preto, lebo vidíme, že sa na Burzoblšáku návštevníkom páči a máme od nich pozitívne ohlasy.

9

hod.

Sféra nezávislého priestoru

Som minimalistka Foto: © Som minimalistka

minimalistkask

somminimalistka

Prečo vlastne potrebujeme minimalizmus? Žijeme v 21. storočí a k dispozícii máme také technológie a produkty, ktoré by nám mali šetriť čas a prácu, tak ako nikdy predtým. Napriek tomu sme tak šialene zaneprázdnení a nestíhame nič, tak ako nikdy predtým.

Je to veľký paradox na zamyslenie. Sme pripojení na internet 24 hodín denne. Všetko je možné deň a noc – nakupovať, pracovať, zabávať sa, ísť sa na jesť, cestovať. Máme moderné mobily a aplikácie, ktoré stlačením jedného tlačidla objednajú, zaplatia a vybavia.

Máme spotrebiče, ktoré nám umývajú riady, perú, sušia, vysávajú. Plienky, ktoré sajú 18 hodín a antiperspiranty, ktoré fungujú 48 hodín. Nemusíme nič tlačiť a nikam chodiť. Autá za nás navigujú a parkujú. Napriek tomu stále nemáme na nič čas.

Ledva sa prebrodíme týždňom bez toho, aby sme si aspoň raz nemuseli objednať jedlo na donášku a nekonečný zoznam vecí na vybavenie sa točí v našej hlave odkedy sa zobudíme. Nemáme čas ani raňajkovať, a nie to ešte všetko postíhať. Zrútime sa polomŕtvi po ťažkom dni, a nemáme energiu na nič iné, len zízať do blikajúcej obrazovky plnej hulákajúcich reklám.

Vitajte vo svete moderného človeka.

Alebo sme už vlastne roboti?

na sociálnej sieti. Keď žena dojila kravu, nevybavovala pri tom aj zmeškané hovory.

Stravovalo sa možno tak dvakrát denne. Ľudia si nenapchávali žalúdok každé tri hodiny a nepotrebovali čipsami a sušienkami zahnať nudu pri práci. Jedlo sa kládlo do úst pomaly. Ľudia sa rozprávali zoči voči. Ženy varili, starali sa o deti a aby nevyhasol oheň. Neboli paralyzované každý deň rozhodnutiami, ktoré cereálie majú najmenej cukru, ktorou metódou uspať dieťa, kde si kúpiť nové topánky, ako zvládnuť horu domácich prác, platenú robotu, nákupy, krúžky, narodeninové oslavy a všetky plány nakopené na víkend.

Len pred necelými sto rokmi ešte väčšina rodín žila v jednom malom dome s kuchyňou a dvoma izbami. Rodičia spali v jednej a deti si delili druhú. Nábytok pozostával z postelí, veľkého kuchynského stola a stoličiek.

Tam sa večer všetci stretli bez televízie a internetu. Neexistoval bytový dizajn. Varili sa jednoduché jedlá bez exotických korenín. Deti sa hrali vonku a s čím našli po dome pri peci v kuchyni. Nezabávali ich tablety ani pípajúce hračky na baterky. Rodiny vlastnili pár kúskov oblečenia, ktoré nosili až kým ich nezodrali. Šilo sa a prešívalo. Pralo sa každú sobotu. Nosil sa jeden kabát a jeden pár topánok každý deň. Moja babička nestála pred skriňou hútajúc, že si nemá čo obliecť.

Vráťme sa späť do minulosti. Nemusíme ani chodiť v encyklopédii až tak ďaleko. Fakt je ten, že ľudia kedysi tieto problémy nemali a natíska sa otázka prečo.

V živote ľudí vládla jednoduchosť. Ľudia nemali na výber: čo vlastniť a čo so sebou robiť. Sústredili sa na jednu vec a poriadne. Bolo ako bolo.

Odpoveď je možno celkom jednoduchá: hlavou úlohou dňa bolo zabezpečiť strechu nad hlavou, teplo v kozube a jedlo na tanieri. Muži boli remeselníci, farmári, rybári, poľovníci a netrpeli nespavosťou kvôli tomu, že ich bolela hlava z plánov na renováciu kuchyne. Keď sa lovilo, tak sa lovilo a počas neho sa neaktualizoval status

Dnes žijeme presne naopak. Žijeme časy úžasné, pohodlné, zábavné ale s tým prichádza slovo zložité. Všetko čo bolo jednoduché už nie je. Na všetko je manuál. Čo je dnes nové, je zajtra staré. Mozog nám pracuje na plné obrátky, aby sme stihli aktualizáciu softvéru v hlave s dianím okolo nás. Všetci chcú našu pozornosť.

10

S moderným životom prichádza ale aj zodpovednosť, ako s tým, čo nám ponúka vlastne naložiť.

Vezmime si príklad z toho, čo kedysi v minulosti fungovalo a cielene si zjednodušme komplikovaný život.

Je úplne len na nás, či začneme selektovať naše hodnoty, alebo len budeme dúfať, že sa v jeho víre neutopíme.

Nedovoľme veciam, hluku, reklame, zlým pohodlným návykom a toxickým vzťahom, aby nám stáli v ceste k zlepšeniu.

Stanoviť si priority je ľahké, máme na ne aj praktické aplikácie. Potom sa stane sa to, že do týchto našich odhodlaných rozhodnutí vstúpi .. aha… komplikovaný život.

Možno to poznáte: · Naplánujete si večer cvičenie, ale po dlhom dni v práci a pol hodinovej zápche po ceste domov už nemáte čas, lebo doma vás čaká bordel a hora riadov. · Chcete mať skriňu len s kvalitnými kúskami pekného oblečenia, ktoré vám sedia. Po ceste domov neodoláte výpredaju v obchode a skončíte s plnými taškami lacných handier, ktoré ani nepotrebujete. · Chcete byť viac prítomní v reálnom čase a venovať večer rodine. Telefón vám ale sústavne pípa a zvoní a nakoniec ho celý aj tak strávite opäť tým, že ho neviete položiť.

Potrebujeme MINIMALIZMUS. Inšpirujme sa našimi predkami a vezmime si z minulosti to, čo zmení nás život k lepšiemu teraz, v 21. storočí.

Skombinujme to s tým, čo nám moderná doba dáva k dispozícii a vytvorme si sami jednoduchý plnohodnotný život, ako nikdy doteraz ľudstvo nežilo.

Vytvorme nový trend menej chcieť a viac byť.

11

Sféra nezávislého priestoru

Dominik Galko Foto: © Dominik Galko

dominik_galko

Ako najlepšie propagovať e-shop s obmedzeným rozpočtom?

Rozhodli ste sa založiť vlastný e-shop a na propagáciu vám už nezostali peniaze? Máme pre vás niekoľko tipov, ktoré vám umožnia dostať váš obchod do povedomia apriniesť zákazníkov aj bez obrovského rozpočtu na marketing.

Mať internetový obchod dnes už zďaleka nestačí. Aby váš e-shop zarábal, je potrebné venovať sa aj marketingu. Zákazníci jednoducho neprídu sami od seba. Ale na marketing často krát nezostávajú peniaze a vytvoriť veľkú reklamnú kampaň, je pre začínajúceho podnikateľa v podstate nemožné. Dá sa to aj inak.

SEO

S pojmom SEO, alebo optimalizácia pre vyhľadávače, ste sa už určite stretli. Toto odvetvie online marketingu sa za posledné roky posunulo míľovými krokmi vpred a stále sa vyvíja. Takže pri hľadaní informácií o optimalizácií pre vyhľadávače, si určite všimnite dátum a relevantnosť zdroja.

Hlavným cieľom SEO je zlepšenie viditeľnosti webu vinternetových vyhľadávačoch, zobrazovať sa vo vyhľadávaní častejšie a na lepších pozíciách. To znamená, že chceme maximalizovať šance na nájdenie a navštívenie stránky našou cieľovou skupinou.

Dnes to už nie je len o linkbuildingu . To ako vyhľadávač vyhodnotí vašu stránku, závisí na mnohých faktoroch.

Dôležitý je obsah webu, kľúčové slová, responzivita, grafická stránka webu, rýchlosť načítania, prepojenie na sociálne siete a mnoho ďalších. Mať kvalitný web je jednoducho základ, nie len pre vyhľadávače, ale aj pre vašich zákazníkov.

12

Sociálne siete

Facebook je najpopulárnejšia sociálna sieť vo svete aj u nás. Začiatkom roka 2016 bolo na Facebooku zaznamenaných viac ako 1,5 miliardy aktívnych používateľov, čo predstavuje takmer 38% svetovej populácie. Ztoho viac ako miliarda osôb používa Facebook každodenne.

Vidíte tie obrovské možnosti? Môžete získať cenných zákazníkov v podstate zadarmo. Stačí založiť fanpage, chvíľka času denne a stránku si bez problémov zvládnete spravovať sami. Keď budete pravidelne uverejňovať kvalitný obsah, budúci zákazníci si k vám cestu určite nájdu. Samozrejme netreba zabúdať na komunikáciu.

Aspoň raz za deň si nájdite čas a skontrolujte správy, komentáre a dajte svojim fanúšikom najavo, že vás ich názory zaujímajú. Ďalšia obľúbená sociálna sieť je Instagram. Instagram má na Slovensku ešte stále veľký potenciál a je pomerne jednoduchý na spravovanie. Predbehnite konkurenciu a začnite si budovať komunitu fanúšikov, ktorí vás budú denne sledovať.

Twitter je vo svete veľmi populárny, ale u nás zatiaľ nie je tak rozšírený. Ak začínate budovať lokálny e-shop, tak sa treba zamerať na iné sociálne siete. Ak sa chystáte preraziť aj ďalej do sveta, tak smelo na Twitter.

Radšej sa venujte menšiemu množstvu sociálnych sietí a pridávajte na ne kvalitný obsah. Je to lepšie, ako sa snažiť obhospodarovať naraz 10 profilov a nič z toho poriadne nestíhať. Ale určite si zaregistrujte profily svojej značky na všetkých sociálnych sieťach, aby sa v budúcnosti, keď budete známejší a budete chcieť expandovať nestalo, že už bude meno vašej firmy obsadené. Aj keď ich nebudete používať, budete ich mať pod kontrolou.

Affiliate programy pre e-shopy

Affiliate marketing je spôsob predaja, pri ktorom sa využíva ďalší sprostredkovateľ. Jednoducho ponúknete finančnú odmenu prevádzkovateľovi webu za to, že vám privedie zákazníka. Ak napríklad predávate knižky, môžete umiestniť svoj odkaz, alebo banner na stránku, ktorá je zameraná napríklad na recenzovanie kníh. Veľkou výhodou tohto spôsobu marketingu je, že zaplatíte až vtedy, keď na vašom e-shope návštevník uskutoční konverziu. Takže neplatíte za návštevníkov, ktorí o vaše produkty nemajú záujem. Na internete nájdete rôzne affiliate systémy. Stačí si vybrať ten, ktorý vám bude najviac vyhovovať.

Blogy

Blog je veľmi vhodný prostriedok na propagáciu vášho e-shopu. Na blogu môžete rozoberať problematiku, ktorá zaujíma vašich zákazníkov ešte skôr, ako sa dozvedia o tom, že si od vás môžu niečo kúpiť. Ak teda predávate napríklad mobilné telefóny, je vhodné ponúknuť zákazníkom na samostatnom webe nejaké novinky zo sveta mobilov, prípadne recenzie, alebo návody. Práve u ľudí, v ktorých prirodzene vyvoláte záujem o vaše produkty a značku, je väčšia pravdepodobnosť, že ich dokážete konvertovať na zákazníka. Ďalšou výhodou vlastného blogu je, že zaplníte výsledky vrámci google vyhľadávania článkami a vaším obsahom, čo pre zákazníkov pôsobí dôveryhodne.

Email marketing

Email marketing sa vposlednej dobe začína dostávať do popredia aj unás. A je to pochopiteľné, stačí sa pozrieť na štatistiky. Z prieskumov vyplýva, že takmer polovica majiteľov mailových schránok, si za posledný rok niečo kúpila na základe email marketingu. Problém je len v tom, že väčšina malých podnikateľov ho používa nesprávne.

Určite vás otravuje, keď vás nejaká firma neustále cez mail bombarduje ponukami, ktoré už ani neovárate. Tak to robte inak! Neposielajte ponuky a newslettre každý deň. Ušetríte čas a vaše maily budú mať pre zákazníkov vyššiu hodnotu.

Nezabúdajte budovať značku

Aká je vaša značka? Aké emócie má v ľuďoch vyvolať?

Máte jasno v tom, čo predstavuje? Dajte ľuďom najavo v čom ste najlepší, v čom ste prvý a v čom sa odlišujete od ostatných. Vyzdvihnite svoje hodnoty, jedinečnosť a autentickosť. Keď návštevníci odídu z vášho webu, musí v nich zostať emócia a dobrá užívateľská skúsenosť. Skvelá značka je sama o sebe tá najlepšia reklama.

Zhrnutie na záver

Všetky uvedené spôsoby propagácie vyžadujú minimálne náklady, stačí mať chvíľku času. Každý ztýchto marketingových kanálov funguje aj sám o sebe, ale najlepšie výsledky dosiahnete ich kombináciou. A samozrejme nezabudnite svoje výsledky merať. Aby ste videli, ako rastú likes na vašej fanpage, počet emailových adries v databáze, počet návštevníkov na stránke, miera konverzií a v konečnom dôsledku to najdôležitejšie - vaše zisky.

13

Sféra nezávislého priestoru

Luboš Lehocký Foto: © Luboš Lehocký

lubos.lehocky.5

Cez deň maľujem, večer hrám rock&roll Ján Hrčka (1988) je absolventom Katedry maľby a iných médií v ateliéri profesora Ivana Csudaia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 2013, 2014 a 2016 bol finalistom Ceny Nadácie VÚB pre mladých umelcov – Maľba roka. Pravidelne vystavuje doma i v zahraničí.

Poznám ťa ako maliara, ale viem, že si tiež členom hudobnej kapely. Čím si viac? Výtvarníkom, alebo muzikantom? Ovplyvňujú sa navzájom tieto tvoje aktivity?

Maľba ma v podstate živí, muzika nie. Ale nepovažujem ju len za hobby, alebo niečo na druhom mieste. Je to súčasť môjho života už 14 rokov. Ťažko povedať, čím som viac. Cez deň maľujem, večer hrám rock'n'roll.

Okruh tém, ktorým sa v maľbe venuješ, je dosť zaujímavý: pivo, krčma, hudba, chátrajúce stavby... Nevyčítajú ti ľudia, že sú to trochu „nízke“ témy? Čo ťa na nich zaujíma? Stačí to na vznik dobrého obrazu?

Zaujíma ma na nich hlavne to, že som ich všetky zažil.

Nie sú vymyslené, ale zdokumentované, prežité. Mám pocit, že „jednoduchosť“ tém, ktorým sa venujem, vnímajú ľudia skôr pozitívne. Pamätám si však aj to, že raz som musel obraz, na ktorom bol namaľovaný pisoár, presunúť z reprezentačného miesta mestskej galérie inam, pretože riaditeľa inštitúcie to poburovalo. A raz si klient nezobral obraz, ktorý pôvodne chcel, pretože ho znepokojoval, takmer sa ho bál.

Hudbu si neštudoval, a predsa hráš. V maľbe si však profesionál. Čo ti dalo štúdium umenia na strednej a neskôr aj na vysokej škole? Myslíš, že by si bez umeleckého vzdelania maľoval inak? Na druhej strane, bola by tvoja hudba iná, keby si študoval napríklad na konzervatóriu spev, alebo hru na nejaký nástroj?

Na strednej škole ma naučili základy, zručnosti, techniky, zoznámil som sa so súčasným umením. Keď som videl veľké plátna veľkých maliarov v galériách vo Viedni, vedel som, že toto je cesta, ktorou chcem ísť a prihlásil som sa na výšku. Tam to už ale bolo o inom. Hľadal som svoj rukopis, chcel som sa odlíšiť od budúcich kolegov. Ovplyvnilo ma práve prostredie hudobných klubov, v ktorých som sa vtedy pohyboval. Bez umeleckého vzdelania by som si mnohé veci sám od seba neuvedomil a nebol by som tam, kde som. V muzike som samouk, neovládam noty, spievam, ako viem, hrám po sluchu. Konzervatoristi mi ale niekedy hovoria, že v nás „neškolených“ je často to, čo mnohým iným chýba – prirodzenosť.

14

Ján Hrčka - Pissoir, 2014 130 x 110 cm, akryl na jutovine

Nedávno si vystavoval v galériách Atelier XIII a SUMEC. V prvej to bol „punk“, v druhej si vystavil svoje staršie „meditatívnejšie“ práce. O čo v tých výstavách išlo?

V Atelieri XIII som predstavil aktuálnu tvorbu, v ktorej sa objavili pre mňa netypické prvky – fragmenty figúry – od portrétu a torza až po riť. Do malieb som tiež asambloval predmety, aby sa obrazy stali ešte autentickejšie, ešte živšie. Použil som vybíjané opasky, pyramídky, kárované sukne, alebo som roztrhal plátno, tak ako majú pankáči na kolenách roztrhané rifle. Na výstave School Days v Galérii SUMEC som vystavil obrazy zo školských čias, z obdobia, keď som sa zaujímal o architektúru, ruiny hradov a zámkov. Názov výstavy odkazoval teda na moje vlastné školské časy a bol inšpirovaný aj špecifickosťou galérie, ktorá sa nachádza priamo v Škole dizajnu na Ivanskej ceste. Svojím umiestnením v budove strednej školy je galéria netradičná, no v minulosti som už vystavoval aj na netradičnejších miestach:.v Galérii Žumpa, čo je vlastne záchod v jednom študentskom byte v centre Bratislavy, alebo vo hvezdárni v Zlíne.

V Zlíne sa tvoja výstava volala Tekutý sveter. Existuje taká predstava, že umelci nenormálne chľastajú. Môžeš to ako hudobník a maliar potvrdiť, alebo vyvrátiť?

Ako ktorí. Mnohí chľastajú, mnohí vekom zmúdreli a prestali, niektorí však prešli na „vyšší level“. Záleži od človeka.

Pohľad do výstavy Jána Hrčku - School Days v Galérii Sumec

15

Sféra nezávislého priestoru

Oliverov svet Foto: © Oliverov svet

OliverovSvet

Pascivita Znovu je to tu. Večery plné vyľudnených ulíc tlmených tichom napadaného snehu, dni, v ktorých márne hľadám niekoho zodpovedného za to, kto som.

Na stole pristáva silné belgické pivo. Podchvíľou sledujem slečnu v červenej sukni a čiernych silónkach sediacu oproti. Som spokojný: mám pocit výbornej motorickej pozornosti, koordináciu a synchronizáciu vlastných pohybov hodnotím nadpriemerne.

Cítim sa byť v absolútne prirodzenej polohe. Začína stav splynutia s vesmírom. Slečnu nakoniec osloví na pohľad úspešný, sebavedomý mladík od vedľajšieho stolu.

Po niekoľkých hodinách vychádzam vysilený do treskúcej januárovej zimy. Autopilot preberá kontrolu: ešte počas kráčania strácam vedomie.

Znovu je to tu. Rovnaké a iné zároveň. V ušiach mi znejú známe tóny, ku ktorým sa vraciam prvýkrát po rokoch.

Spoznávam konkrétne úseky zvukových vĺn, záchvevy v napätí oscilátorov, nestabilitu filtrov, chyby záznamu.

Objavil som ich úplnou náhodou: spadli do ulíc spolu so snehom a navždy poznačili moju vtedajšiu existenciu.

Do postele padám príjemne omámený, adekvátne dezorientovaný. Bez zjavného dôvodu sa mi do úst nahrnie obrovské množstvo slín: bezmocne prehĺtam, no zo spontánneho zaslinenia niet úniku, lepkavej kvapaliny je čoraz viac a beznádejne sa vpíja do tenkej látky pokrývajúcej vankúš.

Zaspávam v bezcieľne čiernom kolotoči rubovej strany viečok.

Znovu je to tu. Uzatváram sa do seba a miesto slečien v červených sukniach a čiernych silónkach myslím na umelý chrup, magnetickú rezonanciu, reflux a Heimlichov manéver.

Mám opačný problém ako Hellerov Yossarian: nikto so mnou nikdy nechce nič spraviť.

Obávam sa vlastného zavinenia: cudzie je pohodlnejšie.

Kombinácia zimy a obskúrnej holandskej hudby z konca osemdesiatych rokov vyúsťuje do povedome sentimentálneho pocitu. Mám nutkanie sa rozplakať, ale neviem sa rozhodnúť, či od šťastia alebo od smútku. Som v pasci.

Na povrch žitia preráža sebaľútosť.

Z viditeľne zodratého papierového obalu vyťahujem čiernu platňu: prekonávam strach z návratu a vkladám ihlu do drážky.

Zimomriavky sú neočávane príjemné. Zmenilo sa niečo?

16

Znovu je to tu: s doznievajúcimi akordami syntetizátorov si uvedomujem dosah zákona akcií a reakcií.

Andrea Kvaššayová Foto: © Pixabay.com

adiss.kvass

Bola

Večná

Bola

Flegmatické rozhovory so smiechom spod povrchu, nudné a zdĺhavé, a vlastne o ničom.

Dvaja ľudia čo sa mali radi na chvíľku, pár slov a všetko bolo aj tak o inom.

O tom istom, rovnakom a odlišnom, o bledom svete a farebných odtieňoch.

Nechápali, stratili sa v jednej vlne pochýb, a skončili v suchu rozdielov.

Na ručičkách hodín spravili si hniezdo a stratili pojem o čase.

Zostarli a zomreli, spolu s ideami dávnych myslí, zomrel strach i peniaze.

Iba láska ostala.

Veď vraj býva večná...

šumom lístia vo vetre teplým letným vánkom snehovou víchricou Bola ľadom a snehom zamatovo mäkkou trávou i kvetinovou záhradou Bola paletou pestrých farieb čiernobielych kontrastov občasne bezfarebná Bola lahodným opojením štipľavým opovrhnutým aj trpkým zabudnutím Bola nečakane prekvapivá ľahko odhaliteľná no i tak neviditeľná Bola Všetkým Bola Moja

17

Sféra nezávislého priestoru

Martina Jurecová Foto: © Martina Jurecová

brunojuri

Inšpiruj sa Fridou: Farby vs. utrpenie Mexická maliarka, éterická víla, ktorú rozpozná snáď každý. Zarastené obočie, pestrofarebné šaty a autoportréty, výrazné kontúry tváre, to je Frida Kahlo. Jej talent, láska k umeniu a divoký život ohromil nejedného človeka žijúceho na tejto planéte.

Aj smútok sa môže zmeniť na farby.

Búrlivá mexická legenda je maliarskou ikonou. Jej život však nebol prechádzkou v ružovej záhrade. Najskôr vrodený rázštep chrbtice, o pár rokov na to detská obrna. Keď jej železná tyč pri havárií prerazila panvu, život sa zrazu obrátil úplne naruby. Autobus a električka. Dva dopravné prostriedky spôsobili mladej Fride ukrutné bolesti. Spolu 35 operácií sprevádzaných bolesťou a smútkom. No Frida ležiaca na nemocničnom lôžku začala maľovať.

18

"Maľujem sama seba, pretože mnoho čas prežívam osamote, moja tvár je motív, ktorý poznám najlepšie."

Deti na plátne, Frida bez nich Keď sa v jej živote objavil Diego, bohémsky maliar a revolucionár, Frida sa bezhlavo zamilovala. Vzťah jej však priniesol ďalšiu bolesť v podobe opakovaných potratov.

Bojovala ako vedela. Jej mečom bolo umenie, ktoré ako jediné poskytovalo únik z nepriazne osudu.

"Kto je mojou múzou?

Ja. Seba predsa poznám najlepšie – seba chcem poznávať viac a viac."

Len plátno verzus jej krehká duša Otec jej venoval olejové farby a štetce, ktoré sa stali jej vernými priateľmi v čase, keď bola pripútaná k posteli.

Frida je príkladom, ktorý nám prezrádza, že aj smútok môže byť farebný. Táto inšpiratívna žena našla v sebe ukrytú silu, ktorá poháňala jej ruku držiacu štetec. Práve tie pohyby vytvorili diela, ktoré sú naplnené emóciami, skrytými odkazmi a mnohými šiframi.

"Chcela som všetky svoje smútky utopiť v alkohole, ale tie mrchy sa naučili plávať."

"Myslia si, že som surrealistka, ale nie.

Nikdy som však nemaľovala sny.

Maľujem svoju vlastnú realitu."

Maľujem, lebo milujem

"Ja nie som chorá!

Som zlomená.

No aj napriek tomu môžem povedať, že som šťastná.

Som šťastná, že som živá, pretože môžem maľovať."

Začala od nuly. Nemala žiadne umelecké vzdelanie, na ktorom by mohla budovať svoju kariéru. Stačilo jej nahliadnuť do svojho vnútra a začať. Vášeň, ktorá v nej horela sa automaticky premietla do jej tvorby. Plátna ožili a zmenili sa na silné výlevy, hovorili priamo z hĺbky jej zranenej a ubolenej duše. Zamilovala sa. Do momentov, kedy mohla chytiť svoje štetce a jemnými ťahmi meniť plátno na diela, ktoré boli realitou. Krutou a autentickou.

Ako maliarka zistila, že prvým krokom ku vyrovnaniu sa s osudom, ktorý ju zastihol, je treba nahliadnuť hlbšie do svojho srdca. Tam predsa nachádzame samých seba.

19

Sféra nezávislého priestoru

U lúčnej víly Foto: © U lúčnej víly

lucnavila

Kytička duše Pravda o mne.

Je priskoré ráno. Sedím na priedomí svojej duše, podopieram sa mäkkými vankúšmi, ktoré sú plné mojich spomienok. Opieram si hlavu chladné múry a dívam sa dopredu. Dívam sa na svoju záhradku, ktorú opatrujem už nejaký ten rok. Ktorá mi bola zverená, hoci slová: “Prečo? Prečo mne?” sa niekedy neprestajne tisnú do hlavy.

Vidím pred sebou tú námahu, ktorá ma dnes čaká.

Prekypriť pôdu, nech začne dýchať. Vložiť do nej semienko Láskavého Kvetu. Poliať ho Živou Vodou. Okopať tie ďalšie, ktoré už vykukli nad zemský povrch. Vytrhať buriny všetkých nesvárov, aby sa tie Láskavé Kvety neudusili.

A v neposlednom rade vziať nožnice a nastrihať tie, ktoré sú už v plnej paráde, plnej sile a plnom kvete.

Tie, o ktorých táto záhradka mojej duše je. Tie, ktoré budem celé doobedie zväzovať do všakovakých kytíc. Tie, pre ktoré si prídete a zanesiete ich – snáď s láskou, pred ten Najmajestátnejší trón. Pretože tam oni patria.

Stále mám hlavu opretú o chladný múr, no už zatváram oči a zúfam si. Je to príliš ťažké opatrovať takúto záhradku duše. Vlastne nie. Nie je ťažké sa o ňu starať. To je jednoduché, to je potešenie a česť. Náročné na tom je to, že som človek. Že je vo mne to ľudské, ktoré častokrát prebije to božské. Že mi tá ľudská časť mojej duše mnohokrát povie, nie.

Nedávaj tie najkrajšie kvety! Neurob tie najkrajšie kytice.

Stačia také priemerné! Nedeľ sa. Nedávaj vždy to najlepšie z toho, čo máš. Zo seba. Nedopraj iným úplne všetko, iba niečo. Veď ak im dáš tie najkrajšie a najlepšie kvety, oni ich s obetou v srdci, modlitbou na perách a tvojimi kvetmi v náručí zanesú, budú sa mať dobre – lepšie ako ty! Dostanú viac než ty! A to chceš, to skutočne chceš? Zamysli sa nad tým.

A tak sa zamýšľam. Tak hnije moje vnútro a stojí moja práca. Často sa presvedčím, a naozaj nedám to najlepšie.

20

Darujem kyticu, ktorá sa mi v skutočnosti nepáči, no pohladím si svedomie slovami: taká stačí, viac si ani nezaslúži. Alebo tie najkrajšie kvety si nechám do svojej vázy a tie priemerné zviažem do kytíc. I vypočítavosť a odmena sa mi plichtí do práce.

No takto to nie je dobré. Nie, nie je… Cítim a viem to. Preto mi padá slza do náručia. Zúfam si, naozaj si zúfam, že sa mi nikdy nepodarí naučiť umeniu nezištnosti a dávania toho najlepšieho, čo mám. Dobroprajnosti bez závidenia, bez otázok prečo on a nie ja. Úplného odovzdania sa a viery, že o môj život je postarané od prvého dňa myšlienky na mňa.

Z môjho rojčenia ma prebudí klopanie na okno. Otočím sa, a z druhej strany na mňa známa tvár s úsmevom na perách a šálkou v ruke máva, nech prídem dnu. Zabudla som, že nie som sama. Len čo vstúpim dnu, už ma opantá vôňa rannej kávy. Sadám si k stolu, tá usmievavá tvár oproti mne. Chytí ma za ruku, hladí sa stíska ju so slovami: “Dnes to zvládneme. Nie si v tom sama. Dnes spravíme tie najkrajšie kytice s najkrajšími kvetmi. Len ma nechaj pomáhať ti…” Len čo si odpije z kávy, hneď jej zabehne, pretože chce so smiechom niečo dodať. Vyľakane pozerám, čo sa deje. “Ja len, že nezatváraj ma do tej čiernej kutice ako včera, predvčerom,… Ja som celkom dobrý pomocník.” dodáva. Áno, bol to Jeden z tých Troch, ktorí mi v duši vedia urobiť poriadny harmatanec.

Hanbím sa, že to v mojej duši takto častokrát vyzerá. Prajem, z celého srdca Vám prajem, nech vo Vašej to tak nie je. Nech je tam len Dobroprajnosť každý deň, Nezištnosť každú hodinu, Viera každú minútu a Láska každú sekundu. A ak to tak nie je, nezúfajte si. Máme ešte celý život čas sa učiť. Nemrhajme časom, začnime teda hneď od: Tri… Dva… Jeden…

TERAZ.

Zápisky jednej Alžbetky Foto: © Zápisky jednej Alžbetky

zapiskyjednejalzbetky

bitterrblue

Krása bytia Žijeme. Každé ráno pomaly otvárame oči a vychutnávame si farebné obrazy tohto sveta, jeho sladké i trpké príchute, jeho vábivé vône. Vdychujeme čerstvý mrazivý vzduch, nechávame chladivé kvapôčky dažďa dopadať na našu pokožku a dovoľujeme lúčom svetla poštekliť naše líca.

Usmievame sa pri pohľade na zasnežené kopce, lúky plné kvetov a čarovné západy Slnka. Delíme sa s ľuďmi, ľuďmi tak odlišnými a zároveň rovnakými, o svoje myšlienky.

Nevyjadrené pocity ukrývame v očiach hlbších než azúrovo-modrý oceán, hlbších než studničky našich predkov.

Prevraciame stránky starých kníh, no popritom píšeme vlastnú knihu života. Sme stredobodom našich dní, no vieme, že práve priateľstvo je vzácnym drahokamom, ktorý nechceme stratiť. Zachytávame spoločné momenty

s ľuďmi, ktorých milujeme. Momenty, ktoré navždy ostávajú v našej pamäti. Prechádzame prstami po čiernobielych fotografiách a čítame zabudnuté listy. Naše slzy rozpíjajú atrament nádherných slov.

Máme sny, tajné a obrovské, desivé. Malými krokmi kráčame, sme na ceste k nim. Meníme plány, no i tak sa posúvame dopredu. Padáme a znova vstávame, ľutujeme a ďakujeme. Prekonávame hranice vesmíru samých seba, pretože veríme.

Milujeme maličkosti. Veľké svetre, horúcu čokoládu.

Kradmé úsmevy, pohľady do očí, objatia. Vôňu kníh, skoré rána i dlhé noci. Žijeme svoj vlastný príbeh. A síce smutné konce dýchajú svojím vlastným čarom, tie šťastné sú ešte magickejšie.

21

Sféra nezávislého priestoru

timkablog timkablog

timka_krauszova

Mŕtvi necítia bolesť Ďalší jesenný deň a v meste sa nič zaujímavé neudialo.

Miesto čvirikania vtákov sa ozývali električky, čerstvý vzduch z týchto končín už dávno ušiel pred smradom autobusov niekam veľmi ďaleko. Ľudia sa náhlili každý za svojím cieľom, iba ona postávala na kraji ulice a oči jej bezcieľne mihali sem a tam.

Tu, pomyslela si. Tu sa rozlúčili. Vtedy ešte nevedela, že je to naposledy.

Sklamaná láskou a znechutená svetom sa vrhla dole ulicou. Avšak ani vietor vo vlasoch, ani beh jej už neprinášal uspokojenie ako predtým. Jej život už zmysel nemá, a ani času už veľmi nie...

Stalo sa to pred rokom. Život bol ružový, prítomnosť veselá a budúcnosť šťastná. Ako oni.

Keď prešli po ulici, akoby sa rozžiarila. Boli šťastní, zaľúbení, mladí... a ona naivná. Ach, Dievča, vari ti matka nevravela, že máš byť opatrná? Vravela, vravela, no ty si ju nepočúvala.

Stalo sa to. A bolo to splnenie tajných túžob pre ňu a splnenie jednoznačného cieľa preňho. Nuž a čo urobí pretekár keď prekročí cieľ? Vezme si výhru a so samoľúbym úsmevom odkráča. A Dievča nechá so svojimi slzami a bolesťou. Časom sa do jej života nasťahovala samota.

Pani samota sa dobre cíti u Dievčaťa, nie a nie ju opustiť, až napokon s ňou prestane bojovať. Ani matka už nemá síl prebúrať múry jej srdca. Život bol ružový. Bolo to tak dávno.

Dnes je všetko šedé.

Ach, Dievča, čo tam po šedej? Život ide ďalej. Pusť samotu, nedrž sa jej! Človeku nie je dobré byť samému.

Nepočúva. Po líci sa jej kotúľa slza, myslí na to, ako sa zbaviť bolesti. Otváranie starých rán na zápästí jej nepomohlo, na nové už nemá miesta. Slza jej padne na najčerstvejšiu ranu. Štípe to, ale ona to prestáva vnímať. Vidíš, samota, čoho si schopná? Zmeniť ľudí na prázdne dózy, miesto citov sú schopní len inštinktov. Potichu z nich vymazať všetko živé: sny, túžby, spomienky. Si horšia ako tma a strašidelnejšia ako smrť. Si zlá, samota! Viem to, aj Boh to vie, len Dievča, chudinka, ťa prichýlila a nevie ťa pustiť. Zožieraš jej srdce ako kyselina, aj krv jej v žilách horkne. Si ako vrana – kade chodíš, len zlé nosíš.

22

Slzy pália, tvár jej horí, rozmýšľať ale už nevie. Hmla jej zahalila myseľ, tma jej naplnila vnútro. Vzdychá, plače... tak ako žena v jej dome. Dusí sa, kašle, telefón však nevie nájsť. Krv naposledy zmeria cestu žilami, srdce pomaly prestáva búšiť, a ona naposledy vydýchne.

Dievča, zobuď sa! Stále máš svoju matku, ale dlho nebudeš mať, ak sa nepreberieš. Nedovoľ samote, aby ti aj ju vzala!

Prebudí sa, no neskoro. Vojde do domu, na zemi telo: chladné, bez života. V rukách zviera fotku dcéry, slzy jej na lícach pomaly schnú. Bolelo ju utrpenie jej malého dievčatka, ale nevedela jej pomôcť. Už ju však nič nebolí.

Preč, svitne v mysli Dievčaťa. Utiecť. Chcem utiecť! Odísť niekam ďaleko, kde môžem zabudnúť. Kde už nebude nič: ani hudba, ani ruch, ani svetlo, ani tma, ani ľudia, len ticho. Pokoj.

Pokoj chceš, Dievča, ale ten v samote darmo hľadáš. Pokoj je darom šťastných ľudí, ty si však už šťastie dávno stratila.

Nemôže tu ostať. Je sama, nikto ju nechápe. Cíti túžbu ísť, utekať tak rýchlo, ako sa len dá.

Vyrúti sa z domu, prebehne ulicu, dve, tri, nezastavuje sa.

Je zima, ale nevníma to. Obloha tmavne, ale nevšíma si to.

Len beží. Nie ako predtým, pre trofeje. Pre zábavu, pre slávu, pre radosť. Beží, lebo jej nič iné neostáva. Beží, lebo je to jediné, čo jej pripomína že stále žije.

Kedysi chcela byť princeznou. Krásnou, žiadanou, nežnou ženou. Prejsť po ulici a cítiť rešpekt a obdiv.

Objať niekoho, niekoho koho kedysi objímala... Dnes je to preč. Nežnosť už nie je to, čo muži hľadajú. A ženskosť – tá už dávno neexistuje. Kam zmizli hebké ruky, ktorých dotyk prinášal radosť a vzrušenie zároveň? Kde je skromnosť, kam sa podela úprimnosť? Preč. Žeby aj ju vzala samota? Nie, niečo omnoho horšie – kariéra. Všetky ženy sú dnes rovnaké, chcú zabezpečeného muža, isté zamestnanie, bývanie. Majú sporiace účty, poistky, kreditné karty.

Majú všetko okrem ženstva.

Ani Dievča ho už nemá. Darovala ho z lásky, vzali jej ho zo žiadostivosti. Nie je úplná, nie je ženou. Je karikatúrou toho, čo bolo stvorené tak dávno, že si to nikto nepamätá.

Je narušená, niečo s ňou nie je v poriadku. Nikto ju nechápe...

Dievča! Vzťah, to je to čo ťa narušilo. Láska, to je to, čo ti chýba. Neboj sa nepochopenia, neobávaj sa odmietnutia! Ži! Cíť! Nájdi v sebe ženu! Nežnú, krásnu, silnú.

Nedokáže to. Samota sa v nej šíri ako vlny v jazierku, keď doňho hodíte kameňom. Veľkým balvanom, ktorý nielenže rozvíri hladinu, ale usadí sa niekde hlboko, odkiaľ sa len ťažko vyloví. Jej srdce je ako pohár, a samota doň každým dňom nalievala horkosť. Už nie je princezná.

Už nie je žena. Je iba... Dievča.

Načo žiť v tomto svete? zrodí sa myšlienka. Načo sa trápiť, pretvarovať, snažiť? Trápiť, líšiť, pretvarovať... tvary, trápenia, líška... tvary, farby...

Sen. Akoby sa zobudila zo zlého sna. Nič, to nič, počuje hlas svojej matky. To je v poriadku. Farby sú v poriadku...

A farbu svietia, žiaria, priťahujú, Sú teplé, príjemné. Biela, žltá, vanilková... Červená, ako krv v žilách jej matky.

Modrá, ako jeho obľúbené tričko... Šedá. Všetko je šedé. Kruhy, tvary, strach.

Beží. Stále len beží, už ani nevie kam. Nikdy to nevedela.

Len bežala s davom.

Teraz to zmení. Beží sama. Dobre jej je samej.

Samota, horkosť, smrť.

To je riešenie!

Beží, stále beží. Pred farbami, pred tvarmi, pred svetom.

Ale kam? Do smrti. Dievča sa rúti do smrti, do domova samoty. Kam sa podeli farby? Teplé, svetlé? Sú preč. Smrť je lákavejšia. Aj jej matku prilákala. A už ju nič nebolí.

Myšlienka smrti vyvolá triašku, ale zbaviť sa bolesti láka jej dušu. Jej krehkú dušu. Nežnú, krásnu, ženskú.

Samota sa šíri do jej údov ako vlny v jazierku, keď do nej hodíte malý, čierny kamienok. Už aj toľko stačí. Samota ovládne myseľ, slzy jej zahmlú zrak.

Všetko stíchlo, aj listy prestali šuchotať. Jej dych sa zrýchlil, z úst jej v chladnom vzduchu vychádzali obláčiky pary. Všetko zahalila tma a ticho. Nastala noc.

Nechcela sa však zastaviť. Už zašla priďaleko. Pokračovala po ceste smerujúcej nevedno kam, a mala pocit, že každý jej krok znie ako dunenie slona. Ale mýlila sa. Jej kroky boli tiché, pohyby ladné ako vždy.

Zahla za rohom a dorazila na rázcestie. Mala príliš naponáhľo, neobzerala sa a vybehla na cestu. Spoza rohu sa vyrútilo auto.

Krik. Škrípanie kolies na asfalte. Svetlá, ktoré vás oslepia ako biele lúče zimného slnka, odrážajúce sa od snehovej prikrývky. A ticho. Nesmierne ticho. Nepreniknuteľné, nekonečné a strašidelné.

Všetko sa to odohralo rýchlo. Bolelo ju to?

Mŕtvi už necítia bolesť.

Prečo, Dievča? Prečo si sa rútila do náručia samoty? Či si nevedela, že sa tam skrýva smrť?

Ak si žila pre nič, mala si zomrieť pre niečo. Mať cieľ. Mať partnera. Ľudské srdce, čoho všetkého si schopné! Dávať život, cítiť lásku, a predsa robíš veľa chýb. Uveriť samote, držať sa jej, obklopiť sa argumentmi proti tebe. A čo z teba teraz?

Komu budeš dávať život, koho budeš milovať? Nikoho.

Lebo už nemôžeš. Si chladné, bez pohybu. Samota ťa naplnila smútkom, svet ti priniesol trpkosť a slzy len beznádej. Dievča malo veriť. Malo milovať. Nevravela som jej – iba láska ťa zachráni, iba priatelia ti pomôžu? No ona už dávno nepočúvala rady iných. Život si vyfarbila načierno.

Ale bolo tam svetlo. Únik mohol byť dobrý začiatok... Srdce ľudské, už nič nenarobíš. Ale nie je to tvoja chyba.

Dievčatá majú vždy na výber.

Pôvodná poviedka vznikla pred niekoľkými rokmi, ešte na strednej škole. Odvtedy som sa ako osobnosť posunula, a len nedávno som na mojom blogu timkablogblog.wordpress.com publikovala článok, v ktorom opisujem to, ako to je so mnou a samotou dnes. Toto je on: Samota, moja stará známa priateľka Rozprávať sa sama so sebou sa stalo pre mňa tak prirodzeným, že to niekedy robím aj v spoločnosti ľudí. Samota – ani nie samota, skôr: osamelosť – je mojím spoločníkom tak dlho, že vzdať sa jej a prijať lásku, ktorú mám, mi pripadá takmer ako ťažký rozvod.

Cítili ste sa niekedy tak, že ak sa podelíte o svoje utrpenie, zrazu by sa to utrpenie stalo menej dôležitým a vy menej jedinečným? Že vôbec netušíte, čo by ste robili po tom, čo by sa našlo riešenie? Pretože bolesť poznáte už dlho, ste na ňu zvyknutí a je pre vás veľmi dôležité nemeniť staré návyky, hocako zlé. Bolesť je vám známa, ale radosť – ako žiť s radosťou?

Naučila som sa, že vzťah nevylieči moju osamelosť. Proces liečby začína v mojom vnútri, a žiaden spoločenský status alebo stav s tým nič nemá. Single, zasnúbená, vo vzťahu, whatever. To ma nedefinuje. Musela som si uvedomiť, že nie moje utrpenie ma robí jedinečnou, ale to, ako ho zvládam a čo s ním robím. A všetko ostatné.

Pretože ja som jedinečná práve preto, že moja bolesť ma nedefinuje.

Samota nie je moje meno a osamelosť nie je mojím jediným spoločníkom, sprevádzajúcim ma mojím životom.

Mám tiež nádej, lásku, obetavosť, priateľov a všetky ostatné veci, vrátane “tých zlých”. Život totiž nie je definovaný jediným jeho prvkom. To život definuje každý jeden prvok, ktorý ho tvorí, v perspektíve večnosti, v čase i v priestore. ( Ján 17:3)

23

Sféra nezávislého priestoru

timkablog timkablog

timka_krauszova

Ako som sa vyrovnala s mamkinou smrťou Je obdobie, kedy spomíname na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Aj preto sa v tomto článku venujem práve strate, bolesti a tomu, ako to celé nezvládam.

Nechcem, aby to bolo iba osobné vylievanie srdca – dennodenne pracujem na sebe a na tom, aby moje slová mohli pomôcť.

Pred rokom som stratila mamu. No nevedela som o tom dlho hovoriť – niektoré myšlienky musia dozrieť a aj môj pobyt v zahraničí tomu dopomohol. Verím však, že už dozrel čas, najmä po uplynulých dušičkách, a predtým, než začnem, ťa prosím o trpezlivosť pri tvorbe tohto ťažkého materiálu a o odhodlanosť pokračovať v živote, aj keď si už o niekoho prišiel navždy.

Prečo ako autorka blogu, ktorý je primárne pre študentov, o tomto píšem? Jedno ráno pri umývaní riadu som tak premýšľala nad mamkou, ktorú už nemám, a nad tým, ako už sme vo veku, kedy začneme strácať blízkych.

Vlastne, celý život sme v tom veku, ale keď sme na vysokej, je to také… reálne. Už nejde “len” o starých rodičov alebo rodičov, ale fakt o každého, aj o kamarátov, učiteľov, milencov, lebo nikdy nevieš, čo sa stane. Pri starých ľuďoch si aspoň povieš, že boli unavení, že takto je to lepšie a že si užili život, ale pri kamarátoch v tvojom veku? Smrť tak nejako visí nad každým a len málokrát žijeme tak naplno, že jej nedovolíme zastrašovať nás. Zvyčajne niekto v našom okolí umrie skôr, než my začneme žiť naplno. Pri mne to tak bolo, sčasti, no o tom inokedy.

Poviem ti, bola to riadne dlhá cesta, a stále neviem, či som dosiahla úplné uzdravenie. Akosi vnímam, že to zažijem, až keď sa sama stanem matkou, až keď aj moje srdce bude cítiť lásku tak bezhraničnú, akú cítia len srdcia matiek.

Cesta nebola ľahká, no tiež nemôžem povedať, že bola strastiplná a nič dobrého som na nej nezažila. Ba čo viac, a toto je šokujúce aj pre mňa, no aj úsmevov a dokonca smiechu som bola schopná! Naozaj, človek smúti rôznymi

24

spôsobmi a zložitosť našej osobnosti nám len málokedy dovolí prežívať jedinú emóciu z celého spektra, ktoré sme schopní zakúsiť. No poďme pekne po poriadku.

Mamku som stratila uprostred semestra. Dozvedela som sa o tom cez smsku od jej manžela, s ktorým som nestihla vybudovať bližší vzťah. Ani som jej neverila. Okamžite som ju preposlala priateľovi dúfajúc, že mne, budúcej prekladateľke, jednoducho len nenapadá iný význam slov “passed away”, ale určite nejaký existuje. Tiež som predpokladala, že otčim – Pakistanec – si jednoducho splietol predložky a chcel napísať out namiesto away, že jej prišlo iba zle a idú do nemocnice, tak mi poslal prompt na modlitbu. No obaja mi potvrdili to, čomu som naďalej nechcela uveriť. Bola som v tichom šoku. Neplakala som hneď, ani nekričala, ale nič. Čumela som do blba, kým sa priateľovi podarilo vypýtať zo školy a utekať za mnou na intrák. Slzy prišli časom, no ešte stále som necítila smútok – skôr mi napadali všetky veci, čo treba vybaviť, ako to ovplyvňuje napríklad moje príjmy či ubytovanie. Organizačná a poriadkumilovná aká som, som riešila, plánovala, premýšľala, až kým to neudrelo a jednoducho som sa odovzdala vlne sĺz. Nemalo zmysel ju zastavovať, nemalo zmysel ju rozoberať či vysvetľovať. Po tom dni som týždeň do školy nešla.

Viac som si ale dovoliť nemohla. Na ďalší týždeň bola Veľká noc, letenka kúpená za mamou mi prepadla a tak som ju strávila s priateľovou rodinou. Jeho mamka stratila tú svoju tiež v mladom veku, a tak do mňa striedavo nalievala becherovku a chuť do života (upozornenie: Nikdy v smútku nepi sám! Buď pod kontrolou dospelého človeka a ubezpeč sa, že reálnej podpory sa ti dostáva viac ako otupenia zmyslov. My sme len jednoducho vychodňare a alkohol k Veľkej noci patrí). Do školy som sa vrátila po prázdninách a snažila sa dohnať všetky zápočty a priebežné testy. Podarilo sa mi to. Popri tom som naďalej pracovala, takže moje pracovné dni začínali o 7 ráno a

končili mojím príchodom domov po deviatej večer. Takto zaneprázdnená som mala menej času premýšľať, no aspoň viac mentálnej energie dokončiť semester, ktorý som zvládla úspešne bez prenesenia jediného predmetu a s pomerne obstojnými známkami. Podarilo sa mi o mame dokonca napísať creative non-fiction (literatúra faktu), zadanie, ktoré som dostala na hodinách kreatívneho písania, a ten fakt, že sa to celé udialo počas veľkonočných sviatkov mi dopomohol k ich intenzívnejšiemu a úprimnému prežitiu.

Asi najviac prekvapivé bolo to, že som to zvládala… dobre! Aj mňa to zaskočilo. Niežeby som nesmútila, no všetko ostatné – škola, práca, dokonca aj vzťah, fungovali. Iste, mnohokrát sa na rande stalo, že uprostred milej historky som sa zarmútila, rozplakala, roztriasla, nahnevala, urazila… ani neviem, čo všetko vlastne, a zrazu sa pozornosť presunula na mňa a na to, čo prežívam (vyzerá to tak, že naše v šťastí aj v nešťastí začalo skôr, než sme si to sľúbili, a to, ako nás to spojilo a najmä moje vnútro pred ním otvorilo, považujem za doposiaľ najkladnejší vplyv tejto tragickej udalosti).Prešlo leto, prešla jeseň, prešli aj Vianoce. Postupne som sa liečila. Písala som si denník.

Hovorila o tom s ľuďmi. Podporila iných, ktorí niečo podobné prežívali. Veľa času som trávila blízko pri Bohu a čítala si Bibliu.

No z času na čas prišli tie hrôzostrašné noci, kedy som nevedela prestať plakať. Snažila som sa nájsť rovnováhu medzi pripustením si bolesti a násilným vyvolávaním spomienok aj myšlienok, ktoré ju spôsobovali. Kto bude na mojej svadbe? Kto bude s mojimi deťmi? Už nikdy ma nepohladí ako vtedy, keď… Už nikdy sa nezasmejeme na tom, že… Už jej niet. Tieto a horšie myšlienky mi blúdili hlavou a slzy – tie ani neboli tak zlé. To skôr ten amok.

Hysterické lapanie po vzduchu a tie bolestivé grimasy, ktoré plač spôsobuje. Húžvanie paplónu a objímanie plyšákov. Nepýtala som sa prečo – veď každý raz zomrie, a ten, kto život dal ho má právo aj vziať. Nikdy som to Bohu nevyčítala, a tak ak týmto prechádzaš, môžeš mi o tom napísať, môžeme o tom hovoriť, a možno budem schopná verbálne vysvetliť, prečo nie. No nie je to potrebné pre účely tohto článku, takže to posuniem bokom.

lión percent. Ani neviem ako, ani neviem kedy, no už som odchádzala na Erasmus, už uplynul rok, už som spustila Timkablog, už som aj doma a odvtedy hútam, ako o tom napísať, čo z toho je podstatné a niekomu ozaj pomôže a čo z toho sú len moje nadbytočné táraniny (nie nadbytočné pre môj osobný proces liečby, no zbytočné pre mojich čitateľov).

Ak sa ma teda dnes niekto opýta: Ako si sa vyrovnala s mamkinou smrťou? odpoveď je trochu zložitá, no už pomerne jasná.

V prvom rade, nevyrovnala som sa úplne. Nedá vyrovnať sa s tým, že tá bláznivá stará krepla (ako si sama hovorievala snažiac sa ma rozosmiať, keď ma niečo bolelo) tu už nie je. Dá sa to prijať ako fakt, s ktorým dožijem svoj život.

A dá sa ho žiť dobre. No vyrovnať sa? To nie, iba som sa naučila rozumieť svojej bolesti, a rozumieť hĺbke citom, ktoré som voči svojej mamke prechovávala.

Prijala som jej smrť, prijala som aj svoj život, ktorý pokračuje ďalej. Rozhodla som sa pamätať si ju. Rozhodla som sa, že smiech nie je na hanbu ani na pohoršenie pre tých, ktorí tejto bolesti rozumejú, a zvyšok sveta mi v tomto naozaj nemá čo diktovať. Dennodenne ľúbim samú seba tým, že sa obklopím ľuďmi, ktorých chcem milovať a ktorí chcú milovať mňa. Hľadám radosti života aj uprostred strastí, lebo život nikdy nebol stvorený ako nekonečná jazda šťastím, no ako rad zložitých udalostí, stretnutí a rozhodnutí, sprevádzaní zložitými emóciami a myšlienkovými pochodmi, ktorý vedie k istému koncu – aspoň vo forme, v akej ho žijeme teraz.

V šťastí aj v nešťastí – to nie je iba sľub mladomanželov.

Je to tichý prísľub vyrieknutý našou dušou vo chvíli, keď vstúpi do tohto sveta. Pretože život je drzý, predieravý, chce sa zachovať, chce sa odovzdať ďalej, chce tvoriť a vymýšľať, chce rozdávať, chce prijímať, život je večný, a aj mamin život pokračuje vo mne a bude aj po mne, pretože život nie je šťastie či nešťastie, život je oboje a omnoho viac.

Tá agónia je neznesiteľná a predsa som s tým bremenom každé ráno vstala, spravila si mejkap, zjedla raňajky, stihla autobus, bola v škole, v práci, v kresťanskej službe, a mnohé sa len divili a čakali, kedy sa zrútim. No keď je moja skala pevná, nikdy sa nezrútim úplne. Padnem, no vstávam opäť. A toto sa v tomto prípade potvrdilo na mi-

25

Sféra nezávislého priestoru

Oliverov svet Foto: © Oliverov svet

OliverovSvet

Prietrž Sú fenomény: ženská vôňa, otvorené otázky, bezdôvodné pálenie očí. Skľúčenosť zo stereotypu prekračuje medze únosnosti a strach žiť ťa opäť zasahuje nepripraveného.

Znovu cítiš tlak analýzy, heuristický amok znemožňujúci akýkoľvek prejav čohokoľvek, bezmocné trvanie seba.

Zmätene postávajúc v rohu nočného klubu tak opäť podliehaš okolnosťami vynútenej neutralite.

Sú situácie: nervózny žalúdok, nová známosť, vytáčanie čísla v miestnosti so zhasnutým svetlom. Vzrušenie spúšťajúce strach a smiech, ktorý je v skutočnosti výsmechom.

Po jeho odznení prichádza spýtavé ticho. V ňom existujú dni, ktorých počet je neznámy.

Si v medzipriestore, ktorý predznamenáva prietrž. Nastupuje nervozita z prichádzajúceho spochybnenia hodnôt, z relativizácie základných princípov tvojho fungovania. Nevieš však určiť, či ide o pozitívny alebo negatívny jav.

Neschopnosť zaujať postoj k vlastnej situácii ťa napĺňa absurdne uvoľňujúcim, stoickým pocitom rozvahy a pokoja. Predierajúc sa cez množstvo ženských tiel na ceste z toalety precitáš v zistení, že všetko je jednoduchšie, než si si myslel.

Sú dôvody: pneumotorax alebo akútny zápal ľubovoľných žliaz. Napätie, slová, hebká koža v tvárovej časti. Tieto dôvody, ale aj iné dôvody ovplyvňujú život, smerujú tvoje kroky a vkladajú ti do úst slová.

Tie slová a činy snáď prvýkrát neprechádzajú žiadnym filtrom, žiadnou cenzúrou, ktorá by vstupovala medzi to, čo chceš urobiť a to, čo nakoniec (ne)urobíš.

Sú zvuky: dieselagregát, šelest na srdci, príliš hlučný sex susedov. Sú plné neartikulovaných myšlienok, ktoré škodia. V exponovaných situáciách ťa dusia, oslabujú, robia neschopným.

Pár minút pred jej príchodom roztržito kráčas do kruhu a sústredíš sa na intonáciu slov. Možno už nikdy nebudeš mať šancu mať šancu, ktorú teraz máš alebo nemáš. Neistota navodzuje stav ľahostajnosti.

Sú premeny seba: uvoľnenosť, suverenita, determinizmus duše.

Existujú veci: kroky poliklinikou s mozaikovými podlahami, chod výťahu, chuť cudzích očí. Sú banality, ktoré rozhodnú svet.

Je krok, ktorý môžeš spraviť.

26

Stvorená Foto: © Stvorená

Stvorená

Dievča s fialovými pančuškami Dnes som asi hodinu sedela v parku, v ktorom bolo približne milión+2 detí. Ja som super pozorovateľ okolia a o tej jednej hodine by som dokázala napísať aj bakalárku.

Predstav si. Park. Deti z družiny. V jednom kúte partia dievčat. V druhom chlapci. V strede sa naháňajú dvaja chlapci a dve dievčatá, asi dvojrande alebo tak. A medzi tým húfom obyčajne neobyčajných detí sa malý chlapec v otrasnej žltej mikine váľal po tráve. Tak som sa naňho pozerala a hovorím si. Toto chcem. Nebojácnosť. Autentickosť. Detskosť. Hravé srdce a odvážnu myseľ. Otrasnú žltú mikinu a guráž. A vtedy som začala rátať počet panákov, ktorý by som potrebovala na to, aby som sa takto odviazala. Len tak pre info, vyšlo mi dvojciferné číslo, ktoré je deliteľné šestkou, dvojkou, štvorkou aj trojkou (12). Ja som ale človek, ktorý rozmýšľa tak milión krokov dopredu. Ja už dnes viem, čo budem robiť v nedeľu večer. Viem, že budem veci robiť tak, ako sa robiť majú. Nikdy sa neopijem tak, aby som nevedela čo robím. Nikdy sa nenajem tak, aby mi bolo zle. Nikdy neprečítam knihu, o ktorej viem, že stojí za nič. Nepozriem si film, ktorý ma na csfd hodnotenie pod 70%. Nikdy sa nebudem len tak váľať po tráve. Som človek, ktorý myslí na matku, ktorá nebude vedieť odstrániť zelené škvrny z otrasnej žltej mikiny.

A vtedy som si povedala, že je to dobré. Že som to dievčatko, ktoré tak trochu chce byť ako ostatní, ale ešte viac chce byť sebou. Že radšej ostane sedieť, keď ostatní stoja. Že radšej navždy ostane čudáčkou vo fialových pančuchách. Že som srdce, ktoré sa síce neváľa po tráve ale svoju radosť nosí zo sebou a každému z nej kúsok vždy dá. Že moje dobrodružstvá sú malé. Tie úplne najmenšie. Tie, ktoré dostávajú na svete najmenej pozornosti.

Je dobré, že mojím dobrodružstvom je jarný dážď, nový kvet do bytu, oblaky v tvare zvierat, bodkované ponožky, deti na ihrisku, krochajúci smiech, dobrí a pekní ľudia.

A vtedy som si povedala, že vesmír sa točí tak, ako sa točiť má a že všetko je tak, ako má byť.

Tak ako vždy.

Môj blog sa volá Stvorená pre dobrodružstvo a ja sama viem, že je to len veľká fraška. Je to len názov, ktorý sa dobre zapamätá. A ešte sa začína na S, čo s akýmkoľvek fontom vyzerá vždy dobre. Tak som sedela v tom parku a začala som sa cítiť nenormálne dospelo a nenormálne hlúpo. Lebo to je rovnica života, dospelí sú vždy hlúpi (priznajme si to). A potom som si všimla hnedovlasé dievčatko, ktoré sedelo na lavičke. Len s knihou. A spoza nej sa pozeralo na všetky ostatné deti a usmievalo sa.

27

Sféra nezávislého priestoru

Krčmo Foto: © Krčmo

tomas.komornik

KrčmoLand Ja Vás pozdravujem! Viete čo to znamená mať vlastný svet? To je miesto, kde si môžete robiť čokoľvek, s kýmkoľvek, akokoľvek, kde ste vlastný prezident, vlastný minister, či napríklad vlastný šéfredaktor časopisu.

Zum beispil: Prvé zamyslenie sa nad slovom delenie.

Hm delenie to si pamätám, ako som sa musel vždy so všetkým deliť s mojím bratom keď som bol ešte malý.

Znovu cítiš tlak analýzy, heuristický amok znemožňujúci akýkoľvek prejav čohokoľvek, bezmocné trvanie seba.

Zmätene postávajúc v rohu nočného klubu tak opäť podliehaš okolnosťami vynútenej neutralite.

Druhé zamyslenie sa na slovom malý.

Jáj to bolo aké super keď som bol ešte malý. Si pamätám, ako som sa vozil na takej hračkárskej tatrofke.

Je to miesto, kde nemáte žiadne hranice, ktoré by vás obmedzovali, je to miesto, kde máte vlastné zákony, ktoré si sami vytvárate, skrátka kde ste slobodný a voľný. A neverím tomu, že existuje človek, ktorý by z času na čas neodišiel do tohto svojho vlastného sveta. Ja sám mám jeden taký a nazývam ho KrčmoLAND. Krčmo preto, lebo ma tak volajú a LAND preto, lebo ma to tak napadlo.

Je to priestor, kde sa nikomu nemusím spovedať, že som urobil niečo zlé, je to miesto, kde sa v podstate iba zamýšľam nad tým, čo ma v tej chvíli napadne a čo nemusí mať vždy tak celkom racionálne vysvetlenie. Ja vám poviem ako sa tam dá najlepšie dostať, pretože je to jednoduché.

Predstave si modelovú situáciu, ste v škole, na hodine matematiky a z úst profesora zaznie veta: „Je to úplné jednoduchá kvadratická rovnica. Nezabudnite si však dávať pozor na delenie!“ No a vtedy to celé začína. Začínate sa zamýšľať nad niečím, čo Vás odnáša preč z reality, z prítomnosti a každé ďalšie zamyslenie sa, je len ďalší kilometrovník, ktorý ste prekročili na ceste do Vášho sveta.

28

Tretie zamyslenie sa nad slovom tatrofka.

Prečo sa vlastne automobil tatra nazýva ľudovo tatrofka?

A hlavne to F, to je ako keby som písal slovo fčela s F. Štvrté zamyslenie sa nad slovom fčela.

Wau to je aký užitočné hmyz teda vlastne zviera... zviera či nezviera? To je otázka... ... no skrátka takto by sa dalo pokračovať, ale v podstate už pri druhom zamyslení sa, ste úspešne dorazili do cieľa.

Dobre, čiže v mojom svete som sa raz „reálne“ zamýšľal nad tým, ako by bolo možné vymyslieť niečo pre ľudí, ktorí majú nejaké duševné či telesné obmedzenie a nemôžu si naplno užiť to, čo nám príde úplne bežné.

V tomto prípadne som sa zamyslel práve nad ľuďmi so zrakovým postihnutím, no vopred chcem upozorniť na to, že nijako sa nechcem nikoho dotknúť a teda dúfam, že to nebude pôsobiť na niekoho urážlivo. To určite nechcem, ale skrátka hovoril som si, že čo by muselo byť iné v našom svete, aby si aj oni mohli užiť napríklad takú jazdu a pôžitok zo šoférovania. Uvedomil som si, že môže existovať riešenie, ktoré by mohlo byť v celku jednoduché.

Predstave si autá, ktoré by jazdili vo vlastnej vyhradenej premávke a ktoré by sa od normálnych áut odlišovali len tým, že namiesto stieračov by boli nainštalované slepecké paličky. Takýmto spôsobom by vlastne vodič vedel jasne identifikovať, či môže odbočiť doprava či doľava a či niekto nie je pred ním. Rýchlosť paličiek by si zrýchľovala priamo úmerné k rýchlosti auta. Dokonca by mohli byť aj samotné závody takýto áut s názvom Blindreally. Autá by boli pochopiteľne vybavené navigáciou a namiesto predných svetiel, ktoré by boli tak trochu zbytočné, by mali nainštalované dva veľké kladne nabité magnety. Tie by slúžili nato, aby nedošlo k stretu s iným autom tohto typu.

Tým pádom by sa žiaden zo šoférov nemohol vyhovoriť na to, že toho druhého nevidel.

Tých tém v Krčmolende je neskutočne veľa a treba ich pochopiteľne brať s veľmi veľkou rezervou, humorom, nadhľadom a hlavne s vedomím, že nič nie je tak vážne, ako sa často krát zdá. Tak preto sa prosím neberte ani vy až tak vážne.

Pevne verím, že sa Vám táto krátka ukážka toho, ako to v mojom svete vyzerá páčila a ak áno tak mi prosím dajte lajk pod tento článok, prípadne ak máte nožnice tak ho môžete pokojne šérovať.

PS: v ďalšej časti sa budeme venovať tomu, ako sa môže z obyčajného členku na nohe stať poriadny člen a prečo sa hánky na rukách volajú podľa Hanky a nie podľa Zuzky.

Z Krčmolandu Vás zdraví zdravý, dravý Krčmo!

Ak sa ti môj článok páčil, môžeš ho "olajkovať" poniže , prípadne vystrihnúť a zdieľať cestovnú verziu vpravo.

↓

→

Tento článok sa mi páči:

) 29

Sféra nezávislého priestoru

Neva Eva Foto: © Partychvil Documentary, Neva Eva

Neva Eva

20 dôvodov alebo keď stráviš celý deň

s holkou a neskôr zbadáš jej status: „Taký nudný deň!“

Veľmi vďačnou témou sú zoznamky. Nevyčerpateľné studnice suchých vtipov, trápnosti, perverzného humoru či šuflíkových odkazov. Naposledy som tam bola, keď som mala pätnásť. V dobe, kedy sociálne siete zažívali boom a na pokeci ste stretli hádam každého, kto mal v compe díru. Už vtedy existovali indivídua, ktorým mali odšróbovať klávesku a nastaviť rodičovskú zámku na net. Žena rozpálená, aké romantické rande prežila. Zapálil sviečky a pešo odprevadil až k nej domov. Pritom mu len vypli elektrinu, lebo neplatil účty a nemal ani na taxík.

Chalanisko vytešený, aký skvelý výkon podal v posteli, pričom mi hneď napísala: „Celý čas ma polohoval, akoby som mala preležaniny.“ Keďže každému z nás sa už určite niečo podobné raz stalo, rozhodla som sa prísť nato, prečo po druhom rande žiadne ďalšie nepríde. Niekoľkých z vás som sa preto opýtala, čo spôsobilo stratu záujmu: • Zistila som, že má dieťa. Keď som sa ho opýtala, prečo mi to nepovedal, odpovedal: „Nespýtala si sa.“ • Snažil sa mi predať životnú poistku.

• Povedal, že nechce deti. Ja mám tri.

• Seno v hlave. Na otázku, aké sú jeho ciele na tento rok, odpovedal: „Do leta sa vyrisovať a nájsť si konečne krásnu babu. Rada č.1: Začni zarábať. Krásna, a tupá, to už niečo stojí.

Vzťahy nevychádzajú z týchto, ale i z milióna ďalších dôvodov.

Ak nie ste si vedomí chýb vo vašom správaní, pohľadajte niekoho, kto vás bude mať rád takých, akí ste. Von je predsa nespočetné množstvo ľudí, ktorí budú mať radi vaše deti a volia rovnakú politickú stranu.

Ak ste naopak niečo domrvili, stále je tu šanca to priznať, ospravedlniť sa a viac tú chybu nezopakovať.

30

• Zahlásil: „Vieš, že žijete na maďarskom území? Len ste mali viacej šťastia, keď ste oňho bojovali.“ Praaask ti jednu kres papuľu! Toť konečná, vystupovať!

• Bola drzá k čašníkovi. Preafektovaná, umrndžaná ludra.

Povolanie „dcéra“.

• Povedala, že volila keptena Danka.

• Ó môj Bože, ten jej dych! Raz fúkne a zgegneš.

• Nesmial sa na mojich vtipoch a tie jeho zdochli s dinosaurami.

• Celý čas bol na mobile. Rovno mohol ostať doma hrať sa Playko.

• Miluje rybačky. Neexistuje nudnejšie hobby. A kto tie ryby bude čistiť? Ja?! Si uhod.

• Hneď ma ťahal do postele. A tie perverzné poznámky..

Dala som mu číslo na „bordel“.

• Na prvom rande ma nechal za seba si zaplatiť. Na druhom som cvakala už za oboch.

• Zavolal ma do partie, len ma akosi zabudol predstaviť.

• Každé druhé slovo, kkt p*ca. Jeho riť musí žiarliť na všetky sr*čky, čo vychádzajú z jeho úst.

• Bol to taký všudebýlek. Všetko vedel, všade bol a tam kde nie, tam sa práve chystal.

• Na všetko si sťažovala. I zato, že je "pod mrakom".

• Bol milý, no okolo iskry to ani z čečenskej diaľnice neprešlo.

• Poplietol si poradie. Najprv začne vzťah, potom môže prísť na rad žiarlivosť. Nie opačne..

• Jeho ego stoplo mi dych. Heštég VedJaIbaSrandujemVie sZeNieSomNamysleny. A tento poznáš? Blázon kričí: „Nie som blázon!“

:

e t i n d u b Neza

i s e t i ž ú l s a Z „ “ ! e i š p e l j a n o t

TEST

na manželstvo V poslednej dobe pozorujem trend, kedy chlapi chcú mať staršie partnerky.

Nemyslím tým dôchodcovský vek, ale staršie od nich samotných. Je to sexy, je to IN.

Staršia žena vie, čo chce, je sebestačná, (seba)vedomá si svojej hodnoty bez potreby komukoľvek niečo dokazovať a už vonkoncom nie súperiť s výstrednými šťabajzňami, ktorým vypadol prvý mliečak.

Otázkou však je: "Si na to ready?"

Budeš síce frajer pred kamošmi, no budeš ním aj pred ňou samotnou? Čo jej môžeš ponúknuť?

Odpovedz na pár zákerných otázok a zisti, či nato máš. (Pozor! ak máš IQ mrazenej tresky, ani ďalej nepokračuj, zabudni na frajerky a dorob si najprv domáce úlohy).

1. Keď príde hádka, chceš mať: a) pravdu b) pokoj

Ak si odpovedal po b) pokoj, neni treba ďalších otázok, pochopil si princíp šťastného manželstva.

Ak si odpovedal po a) pravdu, očividne si sa ešte nič nenaučil.

Zabudni na staršiu priateľku a vráť sa naspäť do školy. Tam môžeš mať pravdy koľko sceš.

31

Sféra nezávislého priestoru

Julča Kozáková Foto: © Kay Hoo

julia.kozakova

Chcem vám spievať, chcem vám vravieť, chcem vám šepkať....

Chcela som vám napísať o hudbe, o Rómoch, o Veľkom protikorupčnom pochode, o Španielsku, o jedle, o novej linke MHD č. 97, alebo o živote v Petržalke. Ale okolnosti prekvapia, lebo všetko sa deje, a tak nateraz je to len malý komentár o tom čo vám želám.

„...o všetkom a o všetkých o ľuďoch, knihách a o moriach plytkých...“ O všetkom a o všetkých. Taká je dnešná tvorivá doba.

Naozaj žijeme čas plný možností. Necháva nám voľnosť, ukazuje všetky svoje lákadlá, zdá sa, že má všetko. Že mu nič nechýba. Presne ako produktom v reklame. Pri istej dávke úsilia a trpezlivosti by sme čokoľvek mohli mať. Čokoľvek vidieť, skúsiť, študovať, spoznať, zažiť, ochutnať... Je toho tak veľa a z každej strany len pribúda.

Je to farebné a voňavé a trblietavé. Príťažlivé. Ako jedna veľká reklama na všetko. Reklama na veľký život. No prečo nás neláka malý život? Taký tichý život.

„...o láske, smútku a o meste O kľúčoch a mobile v stratenej veste...“ O kľúčoch a mobile. A o ostatných smiešnych každodennostiach. Okolo mňa sú ľudia s ambíciami a cieľmi. Aj ja ich mám. Chcela by som po sebe nechávať stopy. Také stopy, čo sa dostanú do blízkosti ľudí. A tak som začala rozlišovať ľudskosť od rozumu. Inak povedané, múdrosť od vzdelania. Rozum je krásna ozdoba. Úspech ešte krajšia. Veď nás toľko stoja! Len nepovýšme ozdoby na poklad. Poklad je vnímavosť, cit a empatia – to je tá ľudskosť, ktorej máme všetci rovnako len nie každý sa o ňu stará. Všetko ľudské prosí o neustálu starostlivosť.

Aspoň takú ako profily na sociálnych sieťach. :)

32

„...o strachu, slzách a cigánskych očiach o čase aj nečase a veselých nociach.

O čase aj nečase.“ O čase aj nečase. Všetko to akosi plynie. Raz sa to zdá pomaly, ale väčšinou rýchlo a všimla som si, že rýchlosť je vo veľkom živote. Pomalý život je malý a tichý. Plný všednosti, jednoduchosti a otvorených očí. Z toho množstva, čo môžeme mať, je ťažké si vyberať, ale o to viac nutné. To nie je sebecké vedieť povedať nie. Môcť si vybrať je luxus. Vedieť si vybrať je umenie. A vedieť si vybrať čo je pre nás naozaj dôležité a trpezlivo si to pestovať, to je krása. A možno z toho bude malý život, ale malý život nemusí znamenať malé výsledky. Nech nám neuchádza to podstatné v dnešnej veľkej reklame na veľký život. To vám želám.

*Autorkou fotografií je Kay Hoo (25 r.) z Taiwanu.

Zahynula 29.4.2017 pri páde do rieky počas natáčania dokumentu v posvätnej hore Wutai. Mala veľké plány a krásne srdce.*

33

Sféra nezávislého priestoru

Slon v pive Foto: © Slon v pive

linda.vegetamoroczova

Minimalizmus – včera a dnes Keď som sa zamýšľala nad tým o čom napísať, bola som nerozhodná ako zvyčajne. Toľko nápadov, ale treba si vybrať len jeden. Treba tie nápady jednoducho minimalizovať. No jasné!

Minimalizmus. Ale je vlastne tento trend niečím úplne novým?

Pravdepodobne ani nie.

Zavriem oči a predstavím si ženy v dobách minulých ako stoja na lúke s hrabľami, a krátku chvíľu oddychu v teplom letnom dni si krátia spevom. Deti sa hrajú obďaleč s podomácky vyrobenými hračkami, ale predovšetkým sa hrajú spolu a tie najmenšie spia v tieni plátna na trojnožke. Všetko je krásne, čisté, nikde žiadne smeti a zbytočnosti. Len polia a lúky a stromy, a domy dolu v dedine. Tak trochu romantická predstava, takmer ako vystrihnutá z obrazov Martina Benku.

Ako s tým však súvisí minimalizmus? V spomínaných dobách minulých keď u nás ľudia v krojoch odetí boli, nemali veru ani smetiarske služby, ani nákupné centrá. Mali dom, vlastnú, alebo požičanú pôdu, čo vypestovali aj zjedli, čo nezjedli dali zjesť zvieratám. Prakticky bezodpadová spoločnosť. Ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, neviem aký odpad mohol vzniknúť, ktorý by len tak vyhodili a nevyužili. Možno mám zase raz zidealizovanú predstavu, ale... čoho je málo, to si ľudia väčšinou vážia. A čoho je nedostatok, po tom ľudia túžia, ak vedia že také existuje.

Dnes je všetkého veľa. Až príliš veľa. Sáčkov je toľko že by sme do nich mohli obaliť hádam aj celú Zem, do obchodu človek príde a môže nakupovať „z celej Zeme“. A dokonca ani nemusí päty vytiahnuť z domu, lebo po pár kliknutiach mu všetko príde priamo do domu. Aj z Číny, ktorá sa nám zdá tak „blízko“, lebo je už všade, ale zároveň je nám veľmi vzdialená. Kedysi? Od domu k domu chodil akurát tak podomový predajca, ktorého nazývali aj „Lacný Jožko“. Ten predával drobnosti, ktoré odniesol akurát tak v jednom kufríku. Inak chodievali ľudia na jarmok tam, kam ich vládali odniesť nohy. A kúpiť mohli akurát toľko, koľko ich ruky odniesli. Lebo igelitky neboli, ani nákupný vozík nie, a ani auto.

V lepšom prípade mali prútený košík. Nákupy bez obalu, bez odpadu, hádam takmer všetko z prírodných materiálov.

34

Minimalizmus sa dnes často chápe, a aj ja som to tak spočiatku vnímala, ako niečo čisté, len vo farbách bielej a čiernej. Niekedy ako súťaž v počte vecí, či v prípade niektorých ľudí vyhadzovanie vecí (a v tom horšom prípade dokupovanie ďalších). Málo sa dbá na opravy, nech už je to čokoľvek. Jednak je to cenami, aké udáva trh, ale je to aj spoločenský „trapas“ mať niečo staršie. Mne sa zdá úžasné, keď má niekto jednu vec roky. Svedčí to o kvalite danej veci, ale predovšetkým o skromnosti, schopnosti vážiť si, a hodnotách, ktoré človek má. Keď sa o veci staráme, tak nám potom zväčša verne slúžia a sprevádzajú nás životom dlhšie ako jednu sezónu. A keď sa pokazia, tak sa vždy môžeme aspoň posnažiť ich opraviť (och áno, toto by sa dalo aplikovať aj na dnešné medziľudské vzťahy, ale o tom možno niekedy nabudúce). Niekedy, keď je vec roztrieštená na márne kúsky, nefunkčná alebo nevyužitá, sa to už naozaj nedá. Vtedy ju môžeme, a myslím že by sme mali, zrecyklovať najviac ako sa len dá. Či už použiť na iný účel, darovať, predať, venovať do múzea... Možností je viac ako dosť. Čo sa počtu vecí týka, uznávam, že je to dnes ťažké. Všade na nás číhajú reklamné nástrahy a hovoria, že to všetko potrebujeme, lebo inak budeme viesť neplnohodnotný život. Ale dá sa odolať. Všetko je v našich hlavách a uvedomení si toho, čo naozaj potrebujeme a čo máme naozaj radi (aj v tomto prípade sa to dá aplikovať v našich vzťahoch s ľuďmi na ktorých nám ne/záleží, alebo ktorým ne/záleží na nás).

Nie je nič zlé na tom mať veľa vecí. Nie je na tom nič zlé, ak chceme ukázať že na to „máme“. Či už eurá, alebo miesto v skrini, pivnici, či garáži.

Hovorí sa, že „šaty robia človeka“, ale čím som staršia, tým viac a viac si uvedomujem , že (minimálne) v tej mojej realite to úplne neplatí. Veď oveľa viac ako to čo máme o nás hovorí to, ako sa správame. K sebe samým, ale predovšetkým k ostatným vôkol nás. Lebo áno, v tomto meste, v tejto krajine, na tejto planéte nežijeme sami, aj keď je niekedy možno príjemné zavrieť sa do vlastnej „bubliny“. Lenže my v tej veľkej bubline, zvanej Zem, žijeme spolu.

POZOR!

Terézia Johana Gachallová

Prečítanie vám môže spô

Foto: © Terézia Johana Gachallová

terka.gachallova

Dobrá Stran(k)a

sobiť:

• pozitívnu karmu • zlepšenie dňa • osvietenie • nový zmysel života

• Všetko nižšie napísané nie je klamstvo • Podporuje hrdinstvo • Pri šálke čaju, kávy • Len dobré správy Mačky, prenášačky toxoplazmózy a nebezpeční predátory číhajúci v tmavých uličkách. Aj takýto obraz majú mnohí obyvatelia mestkých častí Bratislavy o zvieratách ulice. Nie však pani, ktorá sa rozhodla neignorovať väčšinou spoločnosti ignorované a teda právom patrí na dobrú stranu.

Pani Marika je čulá 80-tnička , ktorá namiesto užívania si zaslúženého odpočinku aktívne pomáha. Jej zverencami sa stali štvornohé stvorenia, ktoré sa nedobrovoľne a vďaka ľudskej krutosti stali bezdomovcami. Počas mojej návštevy som ju zastihla pri večernom kŕmení. V šere sa popri mojich nohách striedali rôzne odrody šeliem mačkovitých. Murkované, čiernobiele, čierne.. „Je to moje bremeno, ale zároveň aj potešenie.“ hovorí s úsmevom.

Určite sa pýtate ako sa k takejto činnosti dostala. Prvýkrát nad nimi prevzala patronát po smrti manžela, keď sa v spoločnej záhrade zjavili mačiatka v zlom stave. Odvtedy sa jej domácnosť rozrástla o 4 „indorových“ a 10-12 „outdorových“ mačákov. Niektoré kusy totiž vypúšťa na nočné venčenie von k ostatku komunity. „Mám tréning zadarmo.“ konštatuje keď mi ukazuje ako takáto mačacia linka po schodoch v paneláku funguje.

Tréning to rozhodne je.

Hlavne pre človeka,ktorý už okrem nôh posiluje aj barlu. Zadarmo však rozhodne nie. Mesačne na krmivo míňa svoj dôchodok a taktiež sa pokúša hradiť veterinárne výdavky v prípade potreby. „My mačkári si pomáhame, ale vie to byť niekedy veľmi náročné.“ Stratila komfort a pribalila si starosti navyše. Prečo to však robí? „ Niektorí pomáhajú deťom, chorým ,starým a ja mačkám. Je to tak. Pomáhať si treba a diagnózy osamelosti sa obávať nemusím.“

A ako môžete pomôcť aj vy?

Neberte si zvieratá ak sa o ne nechcete starať po celý ich život, a ak náhodou premýšľate nad domácim maznákom dajte mu pocit bezpečia a nie chlad ulice. A keď vám náhodou skríži cestu čierna mačka dajte jej mlsku určite vám to zlepší karmu viac ako klasické rituálne odpľúvačky. :)

35

Sféra nezávislého priestoru

Dominik Galko Foto: © pixabay.com

dominik_galko

Dá sa živiť tipovaním?

Tipnite si!

Pokúsil som sa zhrnúť moje informácie a osobné skúsenosti s tipovaním do tohto článku.

Facebook je preplnený stránkami, ktoré ponúkajú tipy na športové zápasy. Môžete si vybrať z obrovského množstva všelijakých VIP, platinum, gold a podobných programov, ktoré sľubujú, že za malý mesačný poplatok vám zarobia veľa peňazí. Bez námahy. Nemusíte chodiť do práce, stačí si na chvíľu sadnúť pred počítač a podať tiket. Je to naozaj také jednoduché? A dá sa naozaj živiť tipovaním?

Odpoveď na prvú otázku je jednoznačná. Nie. Jednoducho to jednoduché nie je. Prečo? Vysvetlím nižšie. A či sa dá živiť tipovaním? Áno, ale... Veľké ale.

Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho. Založíte si účet v stávkovej kancelárií. Nájdete stránku, ktorá ponúka tipy.

Napíšete im správu. Zaplatíte mesačný poplatok a peniaze by sa mali začať sypať. Také jednoduché, že som to musel sám vyskúšať.

Pred dvoma rokmi som si povedal, že keď existuje toľko stránok, ktoré ponúkajú tipy a ľudia sú im za to ochotní platiť, asi na tom niečo bude. Aj napriek tomu, že mi stále vŕtalo hlavou, prečo by niekto, kto má prístup k tak skve-

36

lým tipom, posúval tieto informácie za tak malý poplatok ďalej. Keď dostanem každý deň tip s kurzom 2.5 a každý deň naň vsadím 1000€, tak zarobím každý mesiac poriadny balík, aj keby polovica tipov nevyšla. Tak prečo by som si mal založiť stránku a predávať tie informácie ďalej na čierno za pár eur?

Ale ja som sa nenechal odradiť svojím skepticizmom a šiel som do toho. Kúpil som si VIP na dvoch stránkach. Nebudem ich tu menovať, ale jedna z nich bola dosť známa, verifikovaná a mala toho dosť spoločné s tenisom. Druhá sa tvárila, ako naozaj seriózna stránka s informáciami, ktoré nikto iný nemá. Tá prvá dokonca stále funguje. Stále zarába ohromné peniaze na ľuďoch, ktorý si platia za vip členstvo a stále má kopec fanúšikov.

Takže som začal podávať tipy, ktoré som dostával na mail a bol som zvedavý, čo z toho nakoniec bude. Všetko som samozrejme podával tak, ako to odporúčali. Mal som stanovené jednotky, rozpočet a prísny bankroll management. A samozrejme účty vo viacerých stávkových kanceláriách. A tak som nakoniec som prišiel iba o 300€.

Prvá stránka mala úplnou náhodou prvý krát za svoju existenciu stratový mesiac (3x po sebe) a tá druhá sa ani neunúvala vymyslieť si nejakú výhovorku.

Takže podľa vlastných skúseností vám nemôžem zaručiť, že keď si kúpite tipy od nejakej stránky, budete mať o peniaze postarané. Ale na druhú stranu vám môžem zaručiť, že keď si založíte podobnú stránku a začnete sami predávať tipy, vždy sa nájdu ľudia, ktorí vám za to zaplatia. Aj keby ste sa v tom vôbec nevyznali, stačí si tie tipy vymyslieť. Samozrejme nikoho nenahováram na to, aby začal klamať ľudí. Nehovoriac o tom, že je to nelegálne. Ale zarábať tipovaním je jednoduchšie tak, že budete tipy predávať. Nie tak, že ich budete kupovať. A to je vlastne dôvod, prečo existuje toľko stránok so "zaručenými" tipmi, na ktorých "určite" zarobíte.

A to ani nehovorím o tom, že existujú stránky, ktoré predávajú "100% dohodnuté zápasy" a berú za to stovky eur, aj keď je na prvý pohľad jasné, že je to úplná blbosť.

Dohodnuté zápasy existujú. Ale nedostanete sa k nim na facebooku. Všetko čo sa tvári ako "fixed matches“, „dôveryhodný zahraničný zdroj“ a „dohodnutý zápas" je podvod. Vyzerá to lákavo, ale keby to fungovalo, neboli by sme už všetci dávno bohatí?

No keby ste sa aj napriek tomu všetkému rozhodli, že tipovanie je pre vás tá správna cesta, mám pre vás niekoľko rád, ktoré sú úplnou nevyhnutnosťou každého tipéra.

Približne 1% zo všetkých tipujúcich sú naozaj úspešní a sám takých niekoľko poznám.

1. Vyhraďte si presnú sumu na tipovanie. Musia to byť

peniaze, od ktorých nie ste závislí. Suma, ktorú si môžete dovoliť minúť. Pretože sa ľahko môže stať, že miesto toho aby ste zarobili, naopak o peniaze prídete. Nič nie je isté.

Preto sa to volá tipovanie.

2.

Tipujte online a založte si účet vo viacerých stávkových kanceláriách. Kurzy sú online neporovnateľne lepšie. Vždy hľadajte najvýhodnejší kurz vo viacerých stávkových kanceláriách. Tie rozdiely sa môžu zdať malé, ale v konečnom dôsledku, môže práve to rozhodnúť, či bude váš mesiac plusový, alebo naopak.

3. Využívajte bonusy a výhody stávkových kancelárií

Každá kancelária ponúka nejaký vstupný bonus. Od stoviek až po tisíce eur. Tieto bonusy fungujú tak, že keď vložené peniaze niekoľko krát otočíte, bonus sa vám po čiastkach pripíše na účet.

4. Vyhnite sa veľkému množstvu zápasov na tikete.

Áno. Čím viac zápasov tým krajšie číslo na konci tiketu. Ale vidina vysokého zisku za to riziko z dlhodobého hľadiska nestojí.

Tipovanie nie je najlepšia cesta, ako prísť k peniazom.

Ale ak sa aj napriek tomu rozhodnete pustiť sa do toho, prajem veľa šťastia.

Ak už tipujete a ste úspešný GRATULUJEM!

37

Sféra nezávislého priestoru

Foto: © terezsramkova

Lenka Sabová

Biľag zradcu Generácia Ypsilon, Milennials, demografická kohorta. Ľudia narodení v 80 až neskorých 90-tych rokoch. Príliš mladí na to, aby sme ich nazývali „zrelými“, „skúsenými“, či „echt dospelými“, ale zároveň aj pristarí na označenie „deti“. Ešte stále snívajú o tom, že zmenia svet, no pomaly a isto sa ich ambície rozplývajú v dôsledku krutej reality. Chcú pomôcť, zlepšiť, uľahčiť, no narážajú na tvrdý múr starých praktík a privilégií staršej generácie.

Načo meniť zabehnutý systém, načo inovovať?

A tak nádeje hynú, sny zanikajú a s trpkou pachuťou sklamania v ústach zostáva v ľuďoch rozčarovanie. Zrádza spoločnosť, politici, byrokracia, systém. Ilúzia fungovania vťahuje do svojho kolobehu ďalších a ďalších, ktorí to vzdávajú a idú s prúdom. Nie rieky, ale bahna a špiny. A držia hubu a krok. Biele vrany predsa nemajú prácu, nedostávajú plat. Ukazuje sa na ne prstom. Hlávku nemajú kde zložiť. Tlak je prisilný a všetci podľahnú. Ale po tejto generácií nastupuje nová, po Ypsilone nasleduje Zet. A obraciame zrak k mladosti-pochabosti, aby sme videli v nich stratenú nádej, o ktorú už starší prišli.

Veziem sa preplneným vlakom domov a sem-tam zdvihnem hlavu od rozčítanej knihy, aby som sa pokochala pohľadom na polia s veternými turbínami. Sedadlá navôkol sú zaplnené do posledného miesta, preto celý vozeň bzučí vravou ako úľ. Ťažko sa mi sústredí, najmä keď cez uličku sedia dvaja pubertálni výrastkovia, ktorí sa sebavedome bavia ako samozvaní experti na život. „V škole súťažíme v triafaní do smetného koša. Máme také tie s viacerými priehradkami na plasty, papier a podobne. Škola sa hrá na raj ekológie,“ prevracia oči prvý výrastok s ofinkou alá Justin Bieber. Popritom sa hrá s hrkotajúcou kľúčenkou a rozptyľuje moje čítanie, tak na nich zameriam celú svoju pozornosť. „Môj rekord je päť metrov pre hod prázdnou fľašou. Síce to vždy padne do časti pre papier, ale čo už. Mňa tieto recyklačné drísty neberú. Načo mám triediť odpad, keď to nerobí 90% iných ľudí? Čo tým zmením ja? Seriem im na to,“ mudruje a ja sa s hrôzou otočím smerom k jeho namyslenému výrazu, akoby sa jeho globálne problémy

38

sveta absolútne netýkali. Prekonávam chuť prefackať ho a poslať na školenia, ktoré by mu vtĺkli do hlavy aspoň trocha rozumu.

Moje zdesenie však pokračuje aj doma, pri výučbe stredoškolákov. Zakaždým, keď v triede čo i len nadškrtnem tému ekológie a životného prostredia, veľmi rýchlo ma decká zrušia s tým, že ich to nezaujíma. „Prečo vás to nezaujíma?“ pýtam sa udivene. „Lebo nás sa to netýka,“ znie ich odpoveď. „Prečo by sa to nemalo týkať vás, budúcej generácie, tej, ktorej by sa to týkať práve najviac malo?“ „Počúvame o tom v každom filme, na eko prednáškach, na internete a všetci sa nám to snažia vtĺcť do hlavy. Ale čo my s tým máme? Jeden jediný človek svet nezmení tým, že začne recyklovať.“ „V tom je tá sila jednotlivca. Myslí si, že nič nezmení, ale keď sa k nemu pridajú viacerí, zrazu je najmocnejší.“ Vysmiali sa mi do tváre, akože si žijem vo svojom ideálnom teoretickom svete. „Okay, tak vám teda skúsim dať príklad, akú malú moc má jednotlivec. Mám kamarátku, ktorá žije v jednej dedine pri hlavnom meste. Jej otec chcel byť starostom, tak pekne krásne rozbehol kampaň, bilboardy, obecné varenie gulášu a podobne. V deň volieb ju prosil, nech ide voliť, ona to však nestíhala a povedala si, že načo. Aj tak ten jeden jediný hlas nič nezmení. Čo myslíte, čo sa stalo?“ „Remíza.“ „Presne tak. Prvýkrát v histórii dediny bol vyrovnaný počet hlasov a hádzalo sa mincou, kto nakoniec bude starostom. A šťastie prialo tomu druhému. Teraz mi povedzte, akú malú moc mala v rukách tá kamarátka? Jeden jediný hlas ju delil od toho, aby rozhodla, kto bude starostom. A ona to nechala na iných, lebo jej malý, nedôležitý hlas to predsa nemá silu ovplyvniť.“ „Ale iné je predsa recyklovanie a voľby.“ „Je to presne a to isté. Každý máme v rukách svoju moc jednotlivca. Ideme voliť a zvolíme si, kto nám bude vládnuť. Rozhodneme sa, či nám záleží na osude planéty a hodíme fľašu do kontajnera na plasty. Keď to urobí jeden človek, môže mať zo seba dobrý pocit, keď ho budeme nasledovať ako kolektív, zmeníme svet. O tomto to je. Ne-

hádžme vlastnú zodpovednosť na ostatných, keď najväčšiu moc máme vo svojich rukách.“ V triede nastane ticho, ako sa to snažia absorbovať. Podarilo sa mi konečne aspoň naštrbiť tú predstavu vtesanú do kameňa, že sú nedôležití a bezmocní v takom veľkom svete? „Pani profesorka, a ako dopadlo tá vaša kamarátka s jej otcom?“ „Nebavili sa asi mesiac, kým ho to prestalo mrzieť. Ale ona s tým pocitom, že ho vlastne úmyselne zradila bude musieť žiť do konca života.“ „Hmm...“ Učíme ich, informujeme, hovoríme im, ako to naozaj je, ale oni nám neveria. Kým sa zmeny dejú pomalinky, krôčik po krôčiku, nenápadne, o dôsledkoch nemôže byť ani reči. Iba do očí bijúca katastrofa, vyvolávajúca strach a zdesenie, vie na ľudí zapôsobiť. Ako ďaleko musíme zájsť, aby sa prestali ľudia cítiť ako kvapky v mori? A to more ničivé a rozbúrené systematicky všetko ničí, hoci by sa mohlo upokojiť a umúdriť, keby len trošku chcelo. To naozaj musíme vštepovať deťom Božský komplex, aby sa činili? Odkiaľ pochádza tá neviera vo vlastné schopnosti, tá nedôvera voči samému sebe?

LENKA SABOVÁ (1991) Rodáčka z Bratislavy, jej alma mater je Viedenská univerzita. Už tretí rok je členkou Literárneho klubu Generácia. Odmalička sa venuje písaniu a literatúre. Jednou z jej najväčších vášní je angličtina, ktorá ju aj živí. Miluje Chucka Palahniuka, Haruki Murakamiho a fascinuje ju Freudova psychoanalýza. Píše poviedky a momentálne plánuje dokončenie svojho prvého románu.

39

Sféra nezávislého priestoru

Foto: © Veronika El Mundo

Veronika El Mundo

Kambodža na kolesách za 50 centov Kambodža a jej hlavní protagonisti. Prvé čo si v tejto krajine všimnete je more tuk-tukárov, ktorí sa okolo vás zlietnu ako muchy na kus mäsa hneď ako vyjdete z letiska či autobusu. Priznám sa, spočiatku aj na mňa pôsobili dotieravo. Aj počas krátkej prechádzky treba odháňať desiatky neodbitných majiteľov tuk-tuk vozidla. Počas mojej cesty v Kambodži som mala možnosť sa o nich dozvedieť niečo viac. Aké je to teda z tej druhej strany?

Mr. Sat zo Siem Reap Po páde Khmer Rouge režimu Siem Ream zažil turistickú explóziu, Kompex chrámov neďaleko mesta sa stal turistickou atrakciou číslo jedna a dnes až 50% obyvateľov je odkázaných na cestovný ruch. Cestujem mimo sezónu a hotely sú poloprázdne, tuk-tukári vyvesili hombacie siete v zadnej časti vozidla, kde si radi zdriemnu ak sa práve nesnažia presvedčiť turistov, aby si s nimi objednali túru k Angkor Wat chrámu. Práce je málo, každý potenciálny zákazník je pre nich dôležitý. Hostel, v ktorom som ubytovaná, zdieľam s niekoľkými tuk-tukármi, a tak mám možnosť dozvedieť sa viac o tom ako žijú.

Mr. Sat má len základné vzdelanie, po prvom stupni základnej školy štúdium prerušil, aby mohol pomôcť rodičom na ryžových poliach. V škole sa anglicky nenaučil,

40

časom si zarobil na drahé knihy a doučovateľa, ktorý mu pomohol so základmi. Ospravedlnil sa mi za jeho angličtinu, vraj nie je dobrá, pretože jeho učiteľ v rodnej dedine odišiel pracovať do Siem Reamu a nikto iný angličtinu neovládal. Aj Mr. Sat vo svojich osemnástich rokoch odišiel. Siem Reap bol čoraz populárnejší medzi zahraničnými cudzincami, a tak odišiel za vidinou práce. Začínal v reštaurácii za úbohých $80 na mesiac, z toho musel vyžiť a k tomu si aj čosi odložiť na vysnívaný tuk-tuk. Ten stál $600 a trvalo mu až sedem rokov, kým si naň našetril.

Sťažuje sa mi: “Je nás tu veľa, dnes nemôžem pracovať.

Za miesto na autobusovej stanici platím $70 na mesiac a dovolia mi pracovať iba tri dni v týždni. Je nás približne 40. Ďalších 400 si platí miesto na letisku, tam je miesto oveľa drahšie.” Siem Reap je malé mesto, turisti zväčša neopustia centrum a tuk tukárov potrebujú len zriedka.

Pre tých, ak nevozia ľudí zo stanice alebo letiska, jediným možným príjmom je túra k chrámom. Tá stojí $15 a váš vodič s vami strávi celý deň. Niekedy od piatej rána až do večera, kedy chrámy zatvárajú. Posťažoval sa mi, že mimo sezónu odvezie k chrámom turistov v priemere len dvakrát týždenne a jeho mesačný príjem je len niečo vyše $100.

Mr. Sat a jeho fešná kára.

V pozadí brána do chrámu Bayon v Siem Reap.

Kambodža Večeria sa bratsky, z jedného "taniera".

Počas sezóny však aj štyrikrát viac. Mr. Sat sedí na terase hotela do neskorého večera. Čaká, kým turisti zaľahnú do poslete, potom si spolu s ďalšími tuk-tukármi rozloží spacáky na zemi po chodbách. V tom mojom hosteli je ich tu ubytovaných približne tucet. Aj za toto si musia platiť, vlastnú izbu si nemôžu dovoliť už vôbec. Po večeroch sedávam s tuk-tukármi, všetci majú príbeh podobný príbehu Mr. Sata. Pýtam sa ich, či si zarobia dosť na prežitie.

“My sme tu jedna rodina, keď dnes nezarobím nič, ostatní sa mi zložia na jedlo, zajtra ak zarobím, zložím sa ja im.”

Každý večer jeden z nich vyzbiera peniaze na večeru a vráti sa s plnými taniermi. Ponúknu aj mňa a neprestanú ponúkať, kým neochutnám z toho mála, čo majú na stole.

Zase sa mi potvrdilo, že najštedrejší ľudia sú tí, čo majú toho najmenej.

Tra Tra z Battambang Tuk-tukári sú mojím najväčším zdrojom informácii o živote v Kambodži. Pravidelný kontakt s turistami im zdokonaľuje anglický jazyk, a preto komunikácia s nimi je podstatne jednoduchšia ako s ostatným obyvateľstvom.

Zo Siem Reapu sadám na autobus, mierim do Battambang, mesta veľkosťou podobnému Siem Reapu, avšak omnoho menej turistickému a chudoba je tu o to viac viditeľnejšia.

Autobus zastavuje na stanici a skupina tuk-tukárov nás okamžite obkľučuje. Spoza okna periférne vidím mladého chalana ako skáče s plagátmi v ruke snažiac sa o moju pozornosť. Na prvom je hotel s piatimi hviezdičkami z TripAdvisora, ten ma nezaujíma. Na tom druhom je hrubým nápisom vytlačené “odvoz do mesta $0,50”. Pritakávam mu, takúto cenu by bolo smiešne zjednávať ďalej. Čaká

ma pri dverách a hneď sa mi prihovára. Pravidlo prvého kontaktu, tuk-tukár, ktorý sa vám prihovorí prvý, je váš, ostatní vás nechajú na pokoji. Akási zvláštna etiketa, aj keby ste sa chceli zviesť s niekým iným, ostatní vás pošlú naspäť k tomu prvému.

Mojim osobným šoférom v Battambang sa teda stal Tra Tra, 24 ročný chlapec so smutným osudom, avšak neskutočne pozitívnou energiou a usmievavou povahou. Obaja jeho rodičia zomreli, keď mal iba 8 rokov. V Battambang provincii vtedy zomrelo veľa ľudí nakazených HIV vírusom. Tra Tra vyrastal v sirotinci, svoj príbeh mi však rozpráva s úsmevom na tvári, aj keď v očiach mu vidieť smútok. Jeho prvá práca bola na stavbách, dostal za ňu $9 na deň. Trvalo mu 2 roky, kým si zarobil na svoj tuk-tuk. “Práca na stavbách je ťažká, pracoval som veľa, aby som si mohol našetriť na tuk-tuk a vzdelanie” ukazuje mi jeho zodraté mladé ruky, ktoré sa ani po štyroch rokoch nezahojili. V rozhovore nás prerušil starý pán s kamennou tvárou, ktorý sa objavil pri nás na motorke. Tra Tra vyťahuje z vrecka 1000 rielovu bankovku ($0.25) a podáva mu ju. Žartujem, či je to jeho šéf. Tra tra vysvetľuje: “Za každého zákazníka, ktorého zveziem zo stanice, musím zaplatiť 1000 rielov.” Za 2km cestu od stanice platím 50 centov, z toho polovica ide mafiánovi a.k.a manažérovi stanice a zo zvyšku, ktorý tuk-tukárovi ostane, treba zaplatiť benzín. Prepočítavam a hrozne ma ten pán nahnevá, cítim sa, akoby som sa viezla zadarmo. Ani Tra Tra nemá mimo turistickej sezóny veľa zákazníkov, som jeho prvá dnešná zákazníčka a tuk-tuky, ktoré smerujú do mesta prázdne naznačujú, že som prišla posledným autobusom.

41

Sféra nezávislého priestoru

Ukazuje mi miesto pod stromom, kde si zvykne zdriemnuť, kým čaká na príchod autobusov. Pýtam sa ho, kde ale spí, keď nepracuje. “Môj strýko mi ponúkol miesto v jeho kuchyni, oni bývajú v osobitnom dome.” Sťažuje sa mi: “Mam tam málo miesta, pretože v kuchyni parkujú aj strýkové dve motorky.” Napriek tomu je za posteľ v malej kuchyni rád, nemusí platiť nájom. Aj vďaka tomu vie ušetriť $400 ročne na štúdium na univerzite.

Tra Tra ma odviezol k hotelu, dávam mu dolár, nie veľký tringelt, ale zato si s ním dohadujem túru na další deň.

Je mi jasné, že taxi služba zo stanice je takmer zdarma a že práve tieto denné túry sú jeho finančným zdrojom. Za celodennú túru si v Battambang podobne ako v Siem Reap účtujú $15, za pol dňa $12.

Tra Tra je presný ako hodinky, vyzdvihuje ma na hoteli a smerujeme k bambusovému vlaku. Hovorím mu o tuk-tukoch z Bangkoku s neonovými svetlami a obrovskými reproduktormi. Hovorí mi, že aj on má namontovanú hudbu a hneď na to na plné hrdlo spieva piesne jeho obľúbeného Jasona Mraza. Tra Tra študuje pedagogiku, učiteľom však nechce byť. Ma rád svoj tuk-tuk a na univerzite študuje len kvôli zlepšeniu anglického jazyka. Jeho snom je stať sa

turistickým sprievodcom. Po ceste niekoľkokrát zastavujeme pri chrámoch, sochách, pamiatkach… Vyrozprával mi históriu mesta, symboliku v chrámoch, o živote ľudí v Kambodži, tiež mníchov alebo netopierov, podľa ktorých je Battambang známy. Ide mu to na jedničku. Nadšene mi hovorí: “Podal som dve prihlášky na pozíciu turistického sprievodcu v Austrálii a Novom Zélande. Vyplnil som všetko, len jedna položka ostala prázdna, číslo pasu. Ten ešte nemám, stojí až $150…”

Ostatní cestovatelia, ktorých som stretla, majú podobné skúsenosti. Niektorí boli pozvaní na večeru k rodinám tuk-tukára či dokonca svadbu. Pracovná a súkromná stránka sú dve veľmi rozdielne veci, pod dotieravou maskou sa skrývaju naozaj dobrosrdeční ľudia, aj keď, výnimka potvrdzuje pravidlo a niektorí vás naozaj vidia len ako zdroj príjmu a nehanbia sa vás ošmeknúť. Ja ďakujem neznámemu cestovateľovi, ktorý mi hneď na letisku poradil: “Tuk-tukára si vyberaj podľa pocitu z neho, ak sa ti nepozdáva jeden, vyber si iného.” A zatiaľ mám šťastie, že ma ten dobrý pocit neklame.

Nie šťastný zákazník, ale veselý tuk-tukár ochotne pózuje.

Ulica hlavného mesta Phnom Penh.

42

Hubert sekt INZERCIA Foto: © Hubert sekt

hubertsektsk

hubertsektsk

Prečo si k raňajkám dopriať bublinky?

Rána sú odrazom toho, ako nakoniec vyzerá celý deň.

Možno si to neuvedomujeme, ale to, či máme rannú pohodu v podstate závisí len od nás. Po prebudení kontrolujeme e-maily cez smartfón či sledujeme ranné správy v televízii. Nič z toho však nie je také dôležité ako poctivé raňajky, ktoré nás pripravia na náročný deň.

Počuli ste už o takzvaných „Champagne breakfast“?

Sekt k raňajkám aj v strede týždňa „Champagne breakfast“, alebo inak raňajky so šumivým vínom, patria v súčasnosti medzi najnovšie trendy vo svete. A niet divu – čaru tohto zvyku sme podľahli okamžite. Aj klasické raňajky, ako ham and eggs či ľahký ovocný šalát, totiž vďaka sektu vyzerajú aj chutia výnimočne. A čo je ešte lepšie, dopriať si ich môžeme aj počas pracovných dní.

K takýmto momentom je ako stvorený nealkoholický Hubert, z ktorého sa počas výroby šetrným spôsobom odstraňuje alkohol. Vďaka tomu sú v nápoji zachované všetky charakteristické vlastnosti sektu – chuť, farba aj vôňa – teda výsledný pôžitok z raňajok je rovnaký.

Po dopití navyše môžeme s čistým svedomím aj hlavou sadnúť za volant, príjemne naladení do ďalšieho dňa.

najmä pravidelné raňajky dodávajú telu Bohaté a dostatok energie na niekoľko hodín, čo sa odrazí na efektivite a výkone v práci, ale tiež na celkovej spokojnosti z dňa. Práve preto by mali nielen chutiť, ale aj vyzerať čo najštýlovejšie. Neznamená to však hodiny strávené v kuchyni prípravami miešaného drinku či špeciálneho jedla.

Hubert už ponúka okrem klasického bieleho nealka aj variant v ružovom, ktoré vnesie sviežosť do raňajok už na pohľad. Hubert nealkoholický rosé však zďaleka nie je iba pre dámy, ako by sa mohlo zdať. Ružová sa vo všeobecnosti spája s letom a ukrýva v sebe množstvo energie. V kombinácii s lahodnou chuťou lesného ovocia tak naplno uspokojí nielen nežné pohlavie, ale každého pravého milovníka šumivých nápojov.

Štýlové raňajky na druhú Rána sa tak postupne stávajú dôležitejšími ako honosné večere s priateľkou či známymi. Dôvod je jednoduchý: raňajky sú dnes už jedinou časťou dňa, kedy sa všetci stretneme za jedným stolom. Viacero vedcov a výskumov dokonca potvrdilo, že vynechanie raňajok môže viesť k permanentnej únave a veľkým návalom hladu neskoro večer. Vtedy telo potravu dostatočne nestrávi, čoho vedľajší efekt môže byť aj nadváha.

43

Sféra nezávislého priestoru

Terezitablog Foto: © Terezitablog

terezitablog

terezita.night

8 typov ľudí,

ktorých určite stretnete na poznávacom zájazde Slnko svieti, voda láka, postavme si snehuliaka. Leto je už za rohom a určite každý z vás chystá minimálne jednu dovolenku pri mori, či poznávací zájazd. Nie vždy je jednoduché samého seba presvedčiť, že poznávací zájazd cez cestovnú agentúru je dobrý nápad, pretože sa obávate autobusu plného seniorov, či neprispôsobivých občanov, ktorí vám pokazia celý kultúrny zážitok. Ak ste sa už rozhodli absolvovať takúto formu cestovateľského zážitku tu je pár typov ľudí, na ktorých by ste sa mali každom určite pripraviť, pretože ich stretnete v autobuse.

Ušomranci Ľudia, ktorým všetko vadí. Jedla je príliš málo, postele v chatkách sú hrozne mäkké a najväčší problém je, že zájazd neprebieha presne podľa programu. Takýto ľudia sa zvyknú sťažovať aj na ostatných účastníkov zájazdu.

Nechápu prečo si všetci všetko fotia. „Veď kopce máme aj doma.“ Neustále všetko porovnávajú so zájazdom, na ktorom boli pred piatimi rokmi a oproti tomuto bol jednoducho dokonalý. A vy máte chuť si vyzuť topánku a oplieskať im ju o tvár.

44

Starký a starká Vždy keď idete na poznávací zájazd, najviac sa obávate toho, že keď prídete na miesto odchodu, uvidíte veľkú kopu geriatrikov v ponožkách a sandáloch. Ak sa vám tento sen nesplní, vždy je tu aspoň jeden, alebo dva staršie páry. Vidíte ich ako sa pri prechádzkach mestom držia za ruku, ako ešte aj tretí deň cesty dojedajú štyridsiaty rezeň medzi chlebom. V batožine majú také veci, na ktoré ste ani nepomysleli, ako kanvica na varenie, špagát na sušenie, celú sadu na šitie,… Jednoducho, keď niečo potrebujete, idete za nimi, pretože oni to určite majú. V noci trošku chrápu, no vedia jeden druhého upozorniť. Väčšinou sú to veľmi milí ľudia, tak ako vaša starká a starký.

Rodinka úžasných Mamina, ocino, dcéra a syn. Deti sú väčšinou vo veku, kedy si ešte nemôžu dovoliť vlastnú dovolenku a tak sa rozhodnú ísť so svojimi rodičmi. Niekedy je to katastrofa v podobe neustálych hádok, inokedy je to idylická dovolenka v mieri a pokoji. Niektorým rodičom sa dokonca podarí svoje deti nanútiť niekomu inému zo zájazdu a tak majú aspoň nejaký čas pokoj. Rodinku úžasných však môže tvoriť aj nekompletná rodina (niekto z rodiny je nekompletný).

Samostatná jednotka Človek, ktorý sa rozhodne ísť sám na poznávací zájazd má môj obrovský obdiv. Pretože nevie s akými indivíduami na sa zájazde stretne, nevie s kým bude bývať, na všetko je sám.... Ale ja verím, že keď sa rozhodnete ísť sám na dovolenku tohto typu, bude to pre vás obrovská skúsenosť.

Pretože sami určite neostanete. Nájdete si partiu nových kamarátov, s ktorými budete zdieľať tie najkrajšie zážitky a aj keď sa stretnete po roku, vždy sa budete smiať na tom ako babke za vami smrdeli nohy.

Všade bol, všetko videl Tohto človeka buď nenávidíte, alebo milujete. Môže vám hovoriť zážitky zo svojho cestovania, zaujímavosti o krajine, v ktorej sa nachádzate, prípadne odporúčania pre vaše ďalšie cesty, alebo sa chválenkársky vyťahuje čo všetko a za koľko eur precestoval. Ľudia, ktorí s ním cestujú už prevracajú oči do plafónu, pretože všetky tieto historky počuli už 500 krát.

Mládežníci Teda partia mladých ľudí, ktorým celú dovolenku kvalitne švihá a to ani nepijú (ako ktorí). Celú cestu sa rehocú, počas zastávok sa naháňajú okolo autobusu a vy sa pýtate sami seba: „Koľko dočerta majú tí ľudia rokov, keď sú tu bez dozoru?“ Väčšina autobusu má na nich riadne nervy, ale to len preto, že zabudli aké to bolo za ich mládí, alebo im závidia toto krásne obdobie. Vždy majú so sebou minimálne jednu fľašu alkoholu a keďže sú slušne vychovaní, ponúknu aj spolucestujúcich.

Fotografi „Prosím zastavte. Toto si musím odfotiť!“ počujete na každom kilometri. Vy máte vo vaku telefón, vodu a náhradný sveter a on statív, blesk,batérie, náhradné telo a šesť objektívov. Keď autobus zastane, oni prví vybehnú von, pretože nechcú mať na fotkách ďalších účastníkov zájazdu. Počas 5 minútovej prestávky na cikanie stihnú spraviť 250 záberov zapadajúceho slnka a doma potom musia selektovať fotky, pretože nikomu z ich okolia sa nechce pozerať 5000 fotiek z dovolenky.

Fashion dovolenkári Niektorí ľudia jednoducho neodhadnú čo si majú pobaliť na poznávací zájazd a tak si toho vezmú až príliš veľa, alebo príliš málo. Môžeme tu nájsť osobnosti, ktoré si na turistiku zabalia iba sandálky, niekoho kto si myslí, že v severských krajinách ho neopáli a tak si 50tku krém nechá doma na poličke. Ďalej sem patria slečny, ktoré sa na poznávací zájazd oblečú ako na fotenie pre Vogue, pretože tie fotky uvidí polovica fejsbuku.

45

Sféra nezávislého priestoru

Jaji bloguje Foto: © Jaji bloguje

jajibloguje

jaji_bloguje

Krásny prameň je jedno z najnavštevovanejších miest vo Viedni Keď poviete Rakúsko, v hlave sa mi okamžite vybaví Viedeň. Pokiaľ sa ma spýtate, čo mám na Viedni najradšej, moja odpoveď je veľmi jednoduchá.

Prepojenie histórie a prírody. Stretnutie mnohých kultúr na jednom mieste. Je to jedno z mojich najobľúbenejších cieľov, pokiaľ potrebujem zrelaxovať či premýšľať. Mesto, kam sa vždy rada vrátim. Hoci som tu bola už nespočetne veľa krát, vždy objavím niečo nové, nepoznané. Rešpekt, ktorý cítim sa nikdy tak jednoducho nevytratí.

Zámok Krásny prameň Počuli ste už o zámku „Krásny prameň“? Nie? Verte mi, že určite áno. Názov v preklade znamená Schöner Brunnen.

Dnes je jedným z najnavštevovanejších miest v celej Viedni, pôvabný zámok Schönbrunn.

Za tento skvost vďačíme cisárovi Matiášovi, ktorého na tomto mieste začiatkom 17. storočia očaril prameň, vyvierajúci zo zeme. Rozhodol sa tu najprv postaviť sochu nymfy. Po čase pribudol aj lovecký zámok, ktorý dokonale využíval faunu a flóru, ktorá sa v okolí nachádzala. Po druhom vpáde Turkov do Viedne bol tento lovecký zámok zničený.

Zámok vlastnilo mnoho významných panovníkov v priebehu niekoľkých storočí (napríklad Ferdinand II., Ferdinand III., Karol IV. či Mária Terézia). Vďaka Karlovi IV. môžeme obdivovať zámok Schönbrunn presne taký, aký ho poznáme dnes. Inšpiroval sa práve známym Versailles pri Paríži. Baroková rezidencia však nikdy nedosiahla majestátnosť, ktorá bola v pláne. Mária Terézia realizovala plány svojho otca, len v menšom meradle.

Ak si spájate Schönbrunn s Františkom Jozefom alebo Alžetou Bavorskou, zvanou Sissi, robíte správne. V roku 1830 sa tu panovník František Jozef narodil a tak isto tu strávil skoro celý svoj život so svojou manželkou. Zámok po jeho smrti vlastnil Karol I. Vplyvom mocenských a politických zmien v Európe, po rozpade RakúskoUhorska, Karol I. o zámok prišiel a ten prešiel do správy nového štátu.

Zámok Schönbrunn má 1440 miestností, z ktorých je pri prehliadke verejnosti prístupných 45 z nich.

Zámok Schönbrunn je skutočne veľkolepý. V jeho vnútri sa nachádza 1440 miestností a až 200 kuchýň. Interiér tvorí zariadenie a výzdoba v rokokovom štýle s ornamentmi z 14 karátového zlata. Dnes si však môžeme prezrieť iba malú časť zámku, presnejšie 45 miestností (podľa toho, akú možnosť prehliadky zámku Schönbrunn si zvolíte).

Schönbrunn je výnimočný aj svojim okolím. V tesnej blízkosti zámku sa nachádzajú atraktívne záhrady s fontánami, najstaršia ZOO na svete, labyrint, či skleníková botanická záhrada, kde môžeme navštíviť Palmový dom či Púštny dom.

46

Mária Terézia nerealizovala plány svojho otca a Schönbrunn dala vystavať v menšom meradle.

Neptúnova fontána v zámockom parku Neptúnová fontána nie je atraktívna len svojou historickou výnimočnosťou, ale aj krásnym výhľadom, ktorý je vďaka jej vyvýšeniu nad zámockými záhradami. Jej začiatkom sa začína dvíhať terén, na konci ktorého sa nachádza známa Glorietta.

Fontánu začali stavať v roku 1776 a dokončená bola o štyri roky neskôr. Barokové súsošie zobrazuje mytologickú scénu, kde bohyňa morí, Thesis, zaprisahá Neptúna pre bezpečnú plavbu jeho syna, Achillea, ktorý vyrazil dobiť Tróju. Uprostred fontány, na oválnom podstavci, stojí sám Neptún s jeho doprovodom.

V 16.-18. storočí bolo bežné zobrazovanie boha Neptúna s jeho trojzubcom. Symbolizoval tak panovníkovu silu a moc.

Vďaka tejto fontáne sú v zámockých záhradách príjemné aj tie najhorúcejšie dni každého, kto navštívi Schönbrunn.

47

Sféra nezávislého priestoru

Glorietta Krásna Glorietta sa nachádza na kopci za Schönbrunnom a zámockými záhradami. Bola postavená v roku 1775 za panovania Márie Terézie podľa návrhu Johanna Ferdinanda Hetzendorfa von Hofenberga.

V interiéri Glorietty sa dnes nachádza cukráreň s kaviarňou, kde si môžu návštevníci oddýchnuť. V minulosti tu zvykla raňajkovať samotná Mária Terézia.

Na vrchu stavby je vyhliadka na celú Viedeň, Schönbrunn, zámocké záhrady, i jeho okolie. Vstupné pre návštevníkov je celkom sympatické: • dospelí – 2,50€ • deti – 1,90€ Za ten výhľad však stojí za to. Zhora je všetko tak čarovné.

Čo všetko si musím v Schönbrunne zaplatiť?

To asi v prvom rade zaujíma každého, kto chce navštíviť zámok. Vstup do záhrad je zadarmo. Ak sa chcete poprechádzať samotnými komnatami, navštíviť ZOO alebo sa stratiť v labyrinte, za to si už musíte zaplatiť.

Lístky na prehliadku zámku si môžete kúpiť elektronicky, či osobne pri okienku. Ak prídete dovnútra a pri pokladniach uvidíte obrovský rad, nezľaknite sa.

Pracovníčky pri pokladniach sú veľmi rýchle, milé a komunikatívne. Všetky vaše otázky veľmi radi zodpovedajú a s výberom vstupenky aj poradia.

Imperial tour – prehliadka pri výbere tohto vstupu trvá približne 35 minút. Počas nej máte možnosť prezrieť si 22 miestností, ktoré sú v Schönbrunne prístupné. Pri preukazovaní sa lístok pri vstupe dostanete slúchadlá, taktiež sa vás spýtajú na jazyk, v ktorom chcete, aby s vami komunikoval elektronický sprievodca. Slovenčina sa v ich archíve nenachádza, ale my sme si zvolili češtinu.

Grand tour – prehliadla pri výbere tohto vstupu trvá približne hodinu. Počas nej máte možnosť prezrieť si až 44 miestností, ktoré sú v Schönbrunne prístupné. Postup s elektronickým sprievodcom je rovnaký.

48

Prehliadka zámku Schönbrunn Imperial tour Grand tour Dospelí (bez zľavy) 13,30€ 16,40€ Deti (6-18 rokov) 9,80€ 10,80€ Študenti (19-25 rokov) 12,30€ 15,00€ Zľavu na vstupné si tu môžu uplatniť študenti (s ISIC preukazom), deti do určitého veku, či väčšie skupiny. Pred prehliadkou si návštevníci musia odložiť kabelky a batohy do šatne. Pokojne si tam odložte aj vaše fotoaparáty, v celom interiéri je prísny zákaz fotografovania čohokoľvek.

Pokiaľ by ste to i tak chceli risknúť, okrem všade prítomných kamier sú všade prítomní zamestnanci, ktorí sa voľne pohybujú medzi návštevníkmi, preto skutočne neodporúčam pokúšať šťastie. Ako sa vraví, vždy je lepšie raz vidieť, než stokrát počuť. Vychutnajte si tento jedinečný zážitok vlastnými očami a nielen objektívom.

Zámok Schönbrunn je prístupný návštevníkom celoročne každý deň od 8:30 do 17:30.

 Zámocký park je k dispozícií denne od 8:00 do 20:00.

Jaji bloguje Krásny prameň je jedno z najnavštevovanejších miest vo Viedni

Ďalšie najčastejšie navštevované atrakcie: Panoramabahn

– v rámci celodenného lístka si môžete prezrieť celý exteriér po jeho obvode. Previezť sa môžete tak vo vláčiku každý deň od 10:00 do 18:00. Keďže lístok vám platí celý deň, môžete na hociktorej zastávke vystúpiť a chvíľu sa tam i zdržať.

Záhradné bludisko

– prírodné bludisko sa nachádza v zámockých záhradách. Vstupenky zakúpené na prehliadku zámku však neplatia pre vstup tu. Dospelí si tak zaplatia 5,20€. Seniori, deti a študenti majú vstup samozrejme so zľavou. Početnejšie rodinky majú možnosť uplatniť rodinné vstupné.

Detské múzeum

– časť múzea môžete vidieť aj pri prehliadke zámku, kde ste elektronickým sprievodcom naň upozornení. Ak by ste však chceli vidieť celú expozíciu, je potrebné si za vstup zaplatiť. Dospelí si tak zaplatia 8,80€. Samozrejme seniori, deti, študenti a rodiny majú zľavu.

1.

2.

3.

4.

5.

Moje postrehy z Viedne Najlepšie je, ak cestujete vlakom (pokiaľ máte tú možnosť). Pri okienku si nezabudnite vypýtať aj lístok na MHD. Za ten si trochu pripratíte, ale máte na hlavnej trati MHD „zadarmo“ v prvý deň označenia. Tento poplatok za lístok je výhodnejší, než keby ste si kupovali samostatné jazdy alebo samostatný celodenný lístok. Tu je však otázne, koľko sa chcete vo Viedni zdržať.

Pozor na zatvorené obchody. Rakušania majú obchody (môžeme myslieť potraviny) zatvorené každú nedeľu i počas sviatkov. Hoci to príde niekomu normálne, sú ľudia, ktorí to nechápu doteraz.

Nezabudnite si mapu. Ak nemáte bedeker, určite si zaobstarajte aspoň mapu. Pre lepší tip je vhodné vytlačiť si mapu siete metra. Pokiaľ ste vo Viedni prvý krát, môže to byť chaotické. Ak ste však zvyknutí na cestovanie metrom z iných miest, určite nebudete mať žiaden problém.

Fast food na každom rohu. Okrem klasických svetových značiek všade nájdete aj menšie tuzemské fastfoodíky alebo reštaurácie, kde sa dokážete za rozumnú cenu najesť. Pozor, čím vyššia úroveň reštaurácie, tým je zvykom dávať väčšie sprepitné.

Všade je veľa turistov. Tento postreh by si všimol každý. V historickom centre nie je miesto, kde by neboli.

Viedeň má služby na veľmi kvalitnej úrovni, preto tento bod nie je pre nikoho v žiadnom prípade obmedzujúci.

49

Sféra nezávislého priestoru

Módny tucet Foto: © Módny tucet

modnytucet

modnytucet

Ako jednoducho ušiť trendy sukňu zo starých džínsov – DIY návod.

Ak ste už nakukli do jarných obchodov, pravdepodobne ste si všimli, že sukne sú tento rok iné. Asymetrické, volánové, prípadne s prišitými rukávmi od košele. Prosto, úlet. Do týchto nových sukní som sa zaľúbila, ale akosi sa mi nechcelo vyhodiť investovať značný obnos za dizajnový model. A v bežných obchodoch sa mi to nezdalo úplne ono.

Napadlo ma ušiť si ju. OK, ale z čoho? Hm, denim by bol fajn. Vydrží, teraz sa opäť dosť nosí. A pohľad mi padol na kopu oblečenia na vyhodenie...

Aký je postup?

Kedže sama som len začínajúca krajčírka, urobila som ho tak, aby bol založený najmä na strihaní, aranžovaní a špendlení. Žiadne náročné šicie praktiky.

1. KROK Zo starej sukne vystrihneme sedlo (tú časť od pásu po boky) a zo starých džínsov odstrihneme nohavice. Nohavice rozstrihneme a použijeme ako látku na sukňu.

50

Čo potrebujeme?

• Staré džínsy, prípadne sukňu +džínsy.

• Šijacie potreby a trochu šikovnosti a trpezlivosti.

• Ak ak nemáte možnosť zošiť hotový výtvor na stroji, šup do krajčírstva, či poprosiť šikovnú kamarátku či maminu.

2. KROK Teraz treba zapojiť svoju tvorivosť (a to je na tom celom najzábavnejšie). Látku z jednej nohavice prišpendlíme zozadu sedla, látku z druhej nohavice spredu. Rozstrihneme ju zhruba v 2/3, aby sme získali sexi rozparok. Obe časti prišpendlíme na bokoch a už len vyskúšať. Upozorňujem však, že si treba dávať pozor na špendlíky!

3. KROK Ak sukňa sedí, môžeme ju vylepšiť nejakou tou okrasou – volánom, odpáraným zadným vreckom z pôvodných starých džínsov...fantázií sa medze nekladú.

4. KROK Nakoniec upravíme konce sukne tak, aby sme dosiahli módnu asymetriu.

5. KROK A už len zošiť. :)

JTE U Z D HA NEVY DŽÍNSY! É STAR LUJTE! K RECY

Niečo o mne Blog Módnytucet.sk som začala písať pred rokom s cieľom riešiť každodenné módne problémy bežnej zamestnanej ženy okolo tridsiatky. A ponúknuť aj trochu príjemného čítania, napríklad z histórie módy, navyše. Časom som prepadla šitiu a DIY projektom. A dnes som najšťastnejšia, keď môžem tieto dve moje lásky prepojiť.

Takým prípadom je aj táto asymetrická sukňa ušitá z obnosených džínsov. Myslím si, že recyklácia oblečenia je super. Nezaťažovať našu krásnu Zem a aj napriek tomu vytvoriť niečo nové, trendy, originálne a „svoje“. Krása!

51

Sféra nezávislého priestoru

Maroš Jászberényi Foto: © Pixabay.com, Freepik.com

maros.jasz

Rýchlokurz cvičenia a stravy Poznámka: tento článok o cvičení bude venovaný všeobecným základom. Keďže sa budem snažiť všetko v jednoduchosti napchať do jediného článku, rozsiahle rozpisovanie kauzalít tu nečakajte. Tiež spomeniem, že ak by niekto nesúhlasil s niektorými z mojich tvrdení, tak si ich môže vygoogliť, keďže sa opieram o vedu a nič nie je iba tak z môjho brucha, akurát z pochopiteľných dôvodov nebudem každú jednu štúdiu rozoberať.

Takže keď už máme za sebou novoročné alebo iné predsavzatie, že budem lepšie vyzerať (rozumej priberiem svaly alebo schudnem tuk) alebo sa budem lepšie vedieť hýbať, alebo budem silnejší, tak v podstate môžeme začať. Možností je niekoľko, teda presne dve. Prvá je, že si najmeme kvalifikovaného trénera (ale tých je na Slovensku menej ako šafranu a to, že má niekto 13 medajlí z pochybných majstrovstiev sveta v pseudofitness ho na nič nekvalifikuje) alebo sa pustíme sami do štúdia. No a keďže to štúdium je značne rozsiahle, tak ja vám to trochu uľahčím.

Tak začneme výbavou do posilky. Najdôležitejšou vecou zo všetkého je správna obuv. Tá by mala byť pevná s čo najtenšou podrážkou a hlavne by tá podrážka mala byť rovná. Ako obuv nám najvhodnejšie poslúžia napríklad conversky, halovky na futbal, alebo niektoré zo super moderných extrémne drahých tenisiek na crossfit, v ktorých výrobe sa značky predháňajú, ale poslúžia pre potreby posilky úplne rovnako ako lacnejšia varianta. Toľko k oblečeniu. Pri ostatnom je v podstate jedno, či sa zladíte podľa parížskej módy alebo zvolíte outfit drevorubača.

Azda iba to by som povedal, že na obyčajný tréning sú tie lesklé obtiahnuté tričká nie veľmi vhodnou voľbou, o tom prečo sa dozvieme neskôr.

52

Keď už sme sa nahodili, tak by sme mali pokračovať do posilky. V posilke ako nám vždy vštepovali učiteľky na základnej škole začneme rozcvičkou. Keďže toto je elementárna záležitosť, tak si proste napíšte do YouTube warm-up routine (pre tých, čo nerozumejú po anglicky, tak do TyTrubky sme napísali zahrievací program). Pár videí si naštudujte, vyberte si po jednom cviku na každú partiu a z každého vykonajte tak dve série po asi 20 opakovaniach.

Dodám, že rozcvička musí byť ľahká a má iba zahriať, nemala by potom ovplyvniť nasledujúci tréningový výkon.

No a teraz, čo v tej posilke. V prvom rade by ste si mali určiť, že koľko krát do týždňa chceme ísť cvičiť. Ja sa tu povenujem vzorovému príkladu, že dva tréningy do týždňa sú základ a ak sa podarí, tak tu bude tretí deň, ktorý nie je až taký dôležitý ako tie dva. Čiže si určíme dva dni, jeden k začiatku týždňa a jeden ku koncu týždňa, kedy si zacvičíme. Napríklad to bude pondelok a piatok, streda bude doplnková, ak ju vynecháte pre to, lebo ste vyťažení pracovne alebo školsky, tak nevadí, ak ju nevynecháte, tak máte o niečo väčšiu šancu sa do leta stať bombardérom alebo bombardérkou. Alebo druhá možnosť je utorok a sobota a doplnkový bude medzitým štvrtok. Pozornému očku neuniklo, že medzi jednotlivými dňami tréningu je aspoň jeden deň prestávky, medzi posledným dňom a prvým dňom nasledujúceho týždňa by ste si potom mohli dať aspoň dva dni prestávky. Zabezpečíte si tým super regeneráciu z tréningu na tréning. Uvediem praktický príklad: Peťo chce byť fit, ale často robí nepravidelne, takže si jeden týždeň ide zacvičiť pondelok, ale potom mu to vyjde až štvrtok a potom zase sobotu. Ďalší týždeň teda môže ísť cvičiť až utorok, dá si deň prestávku, pôjde štvrtok a potom zasa sobotu, zas dva dni prestávka a tak ďalej.

To, že nebudete cvičiť v rovnaké dni každý týždeň nemá vôbec žiadny vplyv.

Keď už vieme koľko krát do týždňa, tak teraz musíme vymyslieť, že čo. No, je to tak, že nikto tu pravdepodobne nechce byť účastníkom nejakej súťaže fitness, takže ostaneme pri základoch. Základy, teda základné cviky sú tieto: drep (squat), tlak nad hlavu, ťah a príťah, zhyby na hrazde a tlak v ľahu na lavici. Okolo týchto cvikov sa budeme točiť, lebo ak si zvolíme vhodný tréning, tak vám pomôžu dosiahnuť všetky vaše ciele, či už je to pribrať svalovú hmotu, vytvoriť kalorický deficit pre schudnutie tuku alebo zosilnieť. Tréning si rozvrhneme veľmi jednoducho a to tak, že budete každý tréning cvičiť celé telo. Má to niekoľko výhod:

1. Každá partia môže absolvovať väčší objem tréningu

(z objemu pochádzajú svaly, sila, čím väčší objem, tým väčší kalorický deficit)

2.

Každá partia má viac času na regeneráciu (čím lepšia regenerácia, tým väčší objem môžeme odcvičiť bez ujmy)

3.

Ak vynecháme tréning, tak ho nemusíme dobiehať, pretože klesne objem rovnomerne na všetky partie (teda neostane jedna partia neprecvičená) V tabuľke nižšie rozpíšem zoznam cvikov a k tomu doplňujúce cviky plus ich anglické názvy, aby ste ich správne prevedenie vedeli pozrieť na YouTube.

Takže to by sme mali, teraz ako to správne nakombinovať.

To zase rozpíšem do tabuľky.

Anglický názov

Anglický názov

Anglický názov

Anglický názov

Deň 1

Deň 2

Deň 3

Hlavný cvik na spodok tela (drep)

Doplnkový cvik tlakový

Hlavný ťahový cvik (mŕtvy ťah)

Hlavný cvik na vrch tela

Pomocný cvik drepový

Hlavný cvik na vrch tela

Doplnkový cvik ťahový

Pomocný cvik ťahový

Doplnkový cvik drepový

Pomocný cvik tlakový

Pomocný cvik tlakový

Pomocný cvik tlakový

Pomocný cvik ťahový

Pomocný cvik drepový

Tak tu si každý povie, že v tomto tréningovom programe chýba biceps a brucho. Nuž, brucho budete cvičiť každý tréningový deň. Cvik nechám na vás, ale medzi moje obľúbené a pre začiatočníkov ideálne (pretože najmä tí to podľa mňa budú čítať) patrí napríklad plank s rôznymi jeho formami. Čo sa týka rúk a obrovského bicepsu, no tak ten mať nebude nikto. Pretože nie ste kulturisti. Ale ruky sú v tomto tréningu precvičené dostatočne, pretože tricepsy sa zapájajú pri všetkých tlakových cvikoch a bicepsy pri všetkých ťahových. To na slušný rozvoj úplne postačuje, ale Arnolda nikto neprekoná. No keď už vieme, že čo zacvičiť, tak ešte by sa hodilo vedieť ako. Takže ja osobne by som každému z vás odporučil, aby v deň 1 cvičil

Hlavný cvik

Doplnkový cvik

Pomocné cviky

Drep

Predný drep

Výpady/ Bulharské drepy

Zdvíhanie panvy

Squat

Front squat

Lunges/ bulgarian split squatsé

Glute bridge

Tlak nad hlavu

Kliky na bradlách

Upažovanie v predklone

Upažovanie

Overhead press

Dips

Rear delt raises

Lateral raises

Mŕtvy ťah

Príťahy činky v predklone

Zhyby na hrazde/ Príťahy na kladke

Príťahy jednoručky v predklone

Deadlift

Bent over rows

Chin ups/ lat pulldowns

DB rows

Tlak v ľahu na lavičke

Tlak v ľahu na lavičke úzkym hmatom/ s jednoručkami

Kliky

Stláčanie kladky na triceps

Bench press

Close grip bench press/ DB bench press

Push ups

Triceps pushdown

53

Sféra nezávislého priestoru

jeden hlavný tlakový cvik a v deň 2 druhý hlavný tlakový cvik. Najlepšie bude, ak budete tlak na lavičke (bench press) kombinovať s drepmi a mŕtvy ťah (overhead press) s mŕtvym ťahom. Dôvod na toto je jednoduchý a to preto, lebo mŕtvy ťah zaťažuje aj prostrednú časť chrbta a tá je dôležitá pri tlakoch na lavici, ak sú správne vykonávané.

To znamená, že by ste tie tlaky neodcvičili pri plnej sile všetkých dôležitých svalov, teda menšia váha použitá a tým pádom menší objem tréningu a zasa sme pri tom, že vo výsledku menej svalov. Tak a keď by sme toto mali, mali by sme si teda ešte určiť ako cvičiť. Aby rástol každý z čitateľov, nie len tí, ktorí na to majú lepšie genetické predpoklady, tak treba progresívne zvyšovať záťaž. Teda v skratke povedané, tento rok musíte nadvíhať dokopy väčšiu váhu ako minulý rok. Potom sa zlepšujete. Tomu sa hovorí zvyšovanie objemu. Objem sa počíta ako počet sérií násobený počtom opakovaní a to celé násobené použitou váhou. Takže ak si budete viesť tréningový denník, tak v rovnakom období musí mať váš tréning vyšší objem.

Spôsobov progresie v tréningu je mnoho, takže ak sa niekomu nebude páčiť moja, môže si vybrať nejakú inú.

Deň 1

Váha x opakovania x počet sérií

Hlavný cvik na spodok tela (drep)

75% x 5 x 5

Hlavný cvik na vrch tela

75% x 5 x 5

Doplnkový cvik ťahový

65% x 8 x 3

Pomocný cvik tlakový

60% x 10 x 3

Pomocný cvik ťahový

60% x 10 x 3

Deň 2 (doplnkový)

Váha x opakovania x počet sérií

Doplnkový cvik tlakový

60% x 12 x 2

Pomocný cvik drepový

60% x 6 x 3

Pomocný cvik ťahový

60% x 6 x 3

Pomocný cvik tlakový

60% x 6 x 3

Deň 3

Váha x opakovania x počet sérií

Hlavný ťahový cvik (mŕtvy ťah)

75% x 5 x 5, potom 75% x 3 x 2

Hlavný cvik na vrch tela

65% x max* x 1, potom 65% x 8 x 2

Doplnkový cvik drepový

60% x 8 x 3

Pomocný cvik tlakový

60% x 8 x 3

Pomocný cvik drepový

60% x 8 x 3

* max znamená skoro maximálny počet opakovaní, teda toľko, koľko ste schopní dať bez pomoci ďalšieho búchača. Malo by to byť tak asi približne 12 opakovaní.

Toto by mohlo byť každému jasné. Snáď to by som dodal, že tých 75 percent si zvoľte veľmi zľahka. Čiže tak o 5-10 kg menej, ako vám našepkáva vaše ego, že zvládnete. Aj tak to nikto nespraví, tak to v podstate píšem zbytočne, ale tí, čo to spravia sa v priebehu času dostanú k oveľa lepším výsledkom.

54

Maroš Jászberényi Rýchlokurz cvičenia a stravy

No a potom toto, čo som napísal budete cvičiť prvé tri týždne. Potom si dáte týždeň prestávku. Počas tej prestávky spravte jeden krát 100 klikov niekedy v priebehu týždňa a jeden krát 100 drepov. Samozrejme, nemusí to byť 100 a 100 naraz, treba si to rozdeliť. Po týždňovej prestávke začnete od začiatku a ďalšie tri týždne pôjdete tak, že v hlavných cvikoch v prvý deň si zvýšite prvú sériu z 5 opakovaní na 8 a počet opakovaní v ostatných cvikoch v tomto dni zvýšite o 2. Potom zase týždeň prestávka. Teda vyzerať to bude takto:

Deň 1

Váha x opakovania x počet sérií

Hlavný cvik na spodok tela (drep)

75% x 8 x 1, potom 75% x 5 x 4

Hlavný cvik na vrch tela

75% x 8 x 1, potom 75% x 5 x 4

Doplnkový cvik ťahový

65% x 8 x 3

Pomocný cvik tlakový

60% x 12 x 3

Pomocný cvik ťahový

60% x 12 x 3

No a po začatí tretieho cyklu pôjdete tak, že v oboch hlavných cvikoch pôjdete prvé dve série po 8 opakovaní a zvyšné tri série po 5. Tiež zvýšite počet opakovaní v ostatných cvikoch na 15. Pozor!!! Tieto zvýšenia sa robia iba v prvý tréningový deň! Pozor číslo 2!!! Váha, ani opakovania sa pri doplnkových cvikoch nemenia.

Deň 1

Váha x opakovania x počet sérií

Hlavný cvik na spodok tela (drep)

75% x 8 x 2, potom 75% x 5 x 2

Hlavný cvik na vrch tela

75% x 8 x 2, potom 75% x 5 x 2

Doplnkový cvik ťahový

65% x 8 x 3

Pomocný cvik tlakový

60% x 15 x 3

Pomocný cvik ťahový

60% x 15 x 3

No a po odcvičení tohto tretieho trojtýždňového cyklu si zvýšite váhu o 2,5kg – 5kg a pôjdete opäť od začiatku, od 1. týždňa 5 x 5 pre hlavné cviky a 10 x 3 pre pomocné cviky, ale so zvýšenou váhou. Odporúčam na tlakoch pridávať tých 2,5kg na celkovej váhe a na drepoch a mŕtvych ťahoch tých 5 kg na celkovej váhe. Princíp ako vidíte je

veľmi jednoduchý a v podstate vie zabezpečiť veľmi peknú progresiu. Pár postrehov k tomuto ešte poviem a to toľko, že nemusíte si teraz skúšať maximálnu silu v každom jednom cviku. Kľudne to odhadnite, najmä pri iných cvikoch ako sú hlavné sa z toho nestrieľa. Veľmi dôležité je, neskúšať svoju maximálnu silu v jednotlivých cvikoch.

Neviem prečo to je pre každého nepochopiteľné a potrebuje testovať svoju silu takmer každý druhý týždeň alebo aspoň raz za mesiac. Je to absolútne zbytočné a nie len to, dokonca kontraproduktívne. „Ale prečo?“ isto sa pýta každý cvičenec hladný po silových prírastkoch, ktoré by následne rád prezentoval na instagrame. No pretože ako sme si už načrtli, rastieme, aj silnieme z objemu tréningu. Ako som už spomínal, objem sa počíta ako počet sérií násobených počtom opakovaní a to násobené veľkosťou použitej váhy. Teda ak niekto ide zdvíhať 5 sérií po 5 opakovaní drepov so 60 kg, objem z tohto tréningu bude 5x5x60 a to sa rovná nazdvíhaným 1500 kg. Ak však niekto ide skúšať svoju maximálnu váhu, jeho objem, bude vyzerať, pri najlepšej možnej viere, že 1 séria so 60 kg po 3 opakovania na rozcvičku, 1 séria po 3 opakovania s 80 kg ako vyššia rozcvička, 1 séria po 1 opakovaní s 90 kg a nakoniec za predpokladu, že testovanie bude úspešné, tak 1 séria po 1 opakovaní so 100 kg. To je výsledný objem 1x3x60+1x3x80+1x1x90+1x1x100 = 610 kg nazdvíhaných. Čiže ani polovica. A my už vieme, že objem je tá variabilita, ktorá určuje ako svalnatý (alebo chudý!) a ako silný sme To je prvá vec. Druhá je to, že skúšanie svojich maximáliek je náročné na regeneráciu centrálnej nervovej sústavy a vyžaduje si viac času na regeneráciu. No a v neposlednom rade, pre tých, ktorý chcú schudnúť, tak takéto testovanie nevytvára tak veľký kalorický deficit.

No a docvičili sme. Ideme jesť. Takže čo by ste tak asi mali jesť. To záleží od vašich tréningových cieľoch. Najprv si ale najdôležitejšiu zásadu, táto zásada je zároveň akoby prikázaním, preto ho treba mať stále na pamäti.

Kto chce schudnúť, je povinný prijať menej kalórií ako vydá; Kto chce pribrať, je povinný prijať viac kalórií ako vydá.

Kto si myslí, že to tak nie je, tak ten proste nedával v škole na základnej na fyzike pozor, vraví sa tomu totiž zákon zachovania energie. Kalória (pozn. kalóriou sa hovorovo nazýva kilokalória, ktorá býva uvedená vzadu na potravinách, v tabuľke nutričných hodnôt. Kilokalória sa označuje kcal.), aj keď sa táto jednotka už nepoužíva, bude pre nás jednotkou energie. Energia nevzniká a ani nezaniká len tak sama od seba. (Mudrlanti môžu namietať, že to platí len v izolovanej sústave, ale ak sa jedna energia pre-

55

Sféra nezávislého priestoru

mieňa na druhú, tak dochádza k stratám a tieto ak sa pripočítajú k výslednej hodnote vzniknutej energie, tak premenená energia spolu s čiastkovými stratami bude mať rovnako veľkú hodnotu, ako počiatočná energia.) No a ak sa toto niekomu nepozdáva, tak to je proste zle. Horšie, ako keby ste volili Kotlebu. Je to skoro tak zlé, ako keby ste nechceli dať zaočkovať svoje deti. Proste nečítajte ani ďalej. A keďže sme si to ako tak objasnili aj z fyzikálneho hľadiska, tak potom si už všetci môžete povedať, že nie je možné schudnúť tým, že proste príjmete magickú, zázračnú potravinu, ale zachováte si ten istý kalorický príjem, aký máte teraz. Tým chcem povedať, že všetky články a odporúčania z pochybných stránok alebo z pochybných ženských týždenníkov, kde autorka odporúča magickú zázvorovo-cesnakovo-cibuľovú-chilly pastu zamiešanú koreňom stromu, rastúceho iba na Madagaskare, za splnu mesiaca v lese, presne o polnoci, na križovatke ciest z odtlačku medveďa, ktorý mal len tri nohy a vznikol počas sviatku svätého Joachima a sľubuje zaručené schudnutie sú proste hlúposť. Tým, že akúkoľvek stravu príjmete, tým vlastne príjmete kalórie a samotným prijatím kalórií nie je možné schudnúť (až na prípad, keď to vo vás vyvolá salmonelózu a týždeň sa nepohnete zo záchoda). Takže nie, pitím jablčného octu neschudnete tuk z brucha.

Tieto naše kalórie sa skladajú z bielkovín, sacharidov a tukov. Všetko toto má kalórie (aj alkohol má kalórie, ale nepotrebujeme ho, preto jeho vplyv viac-menej v tomto článku vynechám). V skratke, 1 gram bielkovín má 4 kcal (čiže naše hovorové kalórie), 1 gram sacharidov má taktiež 4 kcal a 1 gram tuku má 9 kcal. Čiže tuk je tlstý, dáva to zmysel. Alkohol má 7 kcal, keby to niekoho zaujímalo, preto s ním v diéte treba rátať a neopíjať sa každý druhý deň, ak chcete schudnúť.

56

Teraz niečo k málo k bielkovinám. Bielkoviny sú stavebnou látkou v našom tele (sacharidy a tuk nie sú), takže ak chceme schudnúť alebo pribrať, už nám teraz je jasné, že základ, okolo čoho sa budeme pohybovať sú bielkoviny. Ako som vravel, sú základnou stavebnou látkou tela a preto ak si niekto myslí: „no ja nepotrebujem bielkoviny, lebo nechcem pribrať“, tak je na omyle. Každý na svete potrebuje bielkoviny, okrem toho, že tvoria svaly a udržujú veľkosť svalov, tak tvoria aj výstelku vnútorných orgánov (čo sú, mimochodom, tiež svaly, len iného druhu). Ak chcete schudnúť, dostatočný príjem bielkovín vám zabezpečí, aby ste schudli minimum svalov a čo najviac tuku.

Ak chcete pribrať, dostatočný príjem bielkovín zabezpečí, aby ste pribrali maximálne možné množstvo svalstva. Ak chcete pribrať, tak denný príjem medzi 1,0g až 1,5g na 1 kilogram telesnej váhy je dostačujúci. Neznamená to, že čím viac bielkovín, tým viac svalstva, ale sú rôzne faktory, ktoré buď môžu brániť vstrebateľnosti, alebo vytvárajú väčší nárok tela na bielkoviny alebo oboje naraz, preto sa ja osobne väčšinou snažím držať na tej vyššej hranici.

Takže teraz príklad, ak máme 60 kg jedinca a jeho cieľom je byť väčším a silnejším, tak by mal denne prijať 90 g bielkovín. Ak zasa je vašim cieľom schudnúť, tá ideálna hranica, aby ste si počas kalorického deficitu udržali čo najviac svalstva je medzi 1,5g – 2,0g na 1 kg váhy. Ak máte stresujúcu prácu alebo málo spánku, držte sa tej vyššej hranice. Takže to by sme mali základ. Potrebujeme ale ešte prijať nejaké sacharidy. Sacharidy nie sú nutne potrebné, ale žiaľ, čo nikto nevyvrátil je to, že naša nervová sústava a mozog ich preferujú ako palivo a pri fyzickej záťaži u športovcov je to najlepší spôsob dopĺňania energie. Jasné, už akoby som počul tie hlasy pseudochemikov, paleoloverov, wannabe endokrinológov o tom ako nás sacharidy zabijú alebo o tom, ako sa všade píše, že vieme fungovať aj na tuku. Nuž možností je mnoho a každý nech si v tomto prípade vyskúša, čo sa mu najviac hodí, v každom prípade je pravda, že najmä ak nie ste v práci veľmi aktívny (rozumej, že máte sedavé zamestnanie) alebo trénujete menej ako 3 krát do týždňa, tak sacharidy naozaj vo veľkej miere nepotrebujete a snažte sa ich držať nízko, vynechajte sladké vody a priveľa pečiva, lepšie je ovocie a zelenina. Neriešte rozdelenie na jednoduché a komplexné sacharidy, s tým, že komplexné sú dobré a jednoduché zlé. Nie je to tak, jablko je napríklad so svojim obsahom sacharidov zástupcom jednoduchých a biely rožok komplexných. Nemusíme sa snáď ani baviť o tom, čo je lepšie. Ak sa sladkého neviete vzdať, voľba číslo 1 sú umelé sladidlá. To, čo sa vraví, nie je pravda, nespôsobujú neplodnosť, demenciu, ani vás nezabijú, jediný problém s nimi je ten, že ich kalorický obsah je asi 150-krát menší

Maroš Jászberényi Rýchlokurz cvičenia a stravy

ako pri sacharidoch, čiže sa z nich nepriberá. Sú absolútne bezpečné, nebuďte ovce, stačí si o tom niečo zistiť na stránkach, ktoré majú seriózny vedecký kredit ako napríklad researchgate alebo pubmed.

Tuky. No tuky sú špecifické, že ich naozaj potrebujeme najmenej prijať, pretože majú najvyššiu kalorickú hodnotu. Preto pozor na vysokotukové diéty, aby sa razom z diéty, ktorej cieľom je stratiť hmotnosť nestala poriadna objemovka, lebo si tuk budete pchať úplne všade, ani nechcem myslieť na to kde. Ak chcete schudnúť, preto je najideálnejšie vynechať vysokotučné jedlá, lebo si stravu z hľadiska objemu obmedzíte v menšej miere, ako keby ste obmedzovali sacharidy a zároveň majú najvyššiu kalorickú hodnotu, teda z najmenšieho možného obmedzenia máte najväčší prínos.

Takže ako si vybrať vhodnú stravu? Čo sa týka zdroja bielkovín, je to jednoznačné, mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky, vajcia, prípadne strukoviny, to všetko sú potraviny s vysokým obsahom bielkovín. A ozaj, mlieko nie je nezdravé, nezahlieňuje a nie je to pre človeka ani neprirodzené. Vhodným doplnkom, najmä v diéte sú proteínové nápoje. Najlepšou voľbou, čo sa týka pomeru cena/výkon je syrovátkový proteín, teda po anglicky whey protein. Proteín s kazeínom je tiež dobrá voľba. Ostatné sójové a konopné proteíny nie sú takým kvalitným zdrojom proteínov. Ak ste náhodou vegetarián, tak keďže bielkoviny v strukovinách nie sú až na takej úrovni ako v mäse, tak pomer bielkovín na kilogram váhy zvýšte o 0,5 g. Čiže ak by ste normálne jedli 1,5 g, tak teraz to bude 2,0 g na kilogram váhy. Obsahom tuku sa nemusíte zaobe-

rať, ak ste všežravec, príjmete ho dostatok so živočíšnymi bielkovinami. Ak ste na diéte, zvoľte si radšej biele mäso, lebo je menej tučné, ak nie ste, hovädzie je výborná voľba aj vďaka obsahu tuku. Sacharidy si voľte väčšinou z ovocia, zeleniny a prípadne ovsených vločiek, sú to kvalitné zdroje sacharidov a obsahujú aj vlákninu, čo nám všetkým prospieva.

Ešte by som sa dotkol témy spracovanosti stravy. Z hľadiska evolúcie sa nám podarilo vyvinúť sa na dnešnú úroveň preto, lebo sme objavili oheň, ten nás naučil stravu spracovávať a jej energetická hodnota bola potom pre nás dostupnejšia. Preto sa mohol napríklad vyvinúť náš mozog do dnešnej úrovne. Problémom je, že dnes stravu spracovávame až príliš a jej energetická hodnota je preto pre nás veľmi dostupná. Ak chcete žiť zdravo, voľte si preto stravu nespracovanú alebo čiastočne spracovanú radšej ako úplne spracovanú. Ako to spoznať je veľmi ľahké, ak sa to podobá na to, čo to bolo keď to vzniklo, je úroveň spracovania nízka. Napríklad ak mrkvu uvaríme, stále vyzerá ako mrkva, ale stratila časť vlákniny, preto je pre nás jej energetická hodnota dostupnejšia. Ale stále vyzerá ako mrkva a preto je spracovaná čiastočne. Naproti tomu snickerska ako čokoládový bôb nevyzerá ani zďaleka a preto je úroveň jej spracovania vysoká. Mlieko a mliečne výrobky a mäso sa väčšinou považujú za nespracované alebo ľahko spracované, naproti tomu napríklad pečivo radíme medzi spracované sacharidy. Týmto návodom na zdravú diétu by som sa aj rozlúčil.

Dúfam, že sa vám článok páčil a ak máte výhrady alebo otázky, môžete ich napísať do redakcie.

57

Sféra nezávislého priestoru

Do poslednej omrvinky Foto: © Do poslednej omrvinky

Doposlednejomrvinky

doposlednejomrvinky

Zázrak menom AQUAFABA …alebo – prečo sa oplatí nevylievať nálev zo strukovín?

Počuli ste už niekedy o aquafabe? Ak patríte k vyznávačom vegánskej stravy, trpíte alergiou na vajcia alebo sa im z nejakého dôvodu vyhýbate, určite vás táto zázračná tekutina nadchne.

Najviac skúseností zatiaľ existuje s nálevom z cícera. Ak chcete s aquafabou experimentovať, odporúčam zamerať sa na nesolené nálevy. Vyrobiť si ju však môžete aj v domácich podmienkach.

A že prečo je dobré nevylievať nálev z konzerovaných strukovín? Nuž, pretože to je práve ona. Aquafaba.

Ale pekne po poriadku.

Kto objavil aquafabu?

Čím je aquafaba taká zaujímavá?

Môžete ju totiž smelo použiť ako náhradu za vajcia. A to nie len tak hocijakú. Aquafaba dokáže to, o čom sa dalo doteraz s inými náhradami vajec iba snívať. Banány, jablkové pyré, kukuričný škrob, kypriaci prášok, chia či mleté ľanové semiačka dokážu síce nahradiť celé vajcia, ale určite z nich nevyšľaháte hmotu podobnú snehu z bielkov.

Z aquafaby však áno. A dá sa použiť nielen ako náhrada bielkov, ale aj žĺtkov a aj celých vajec.

Vďaka aquafabe si vegáni a ľudia s alergiou na vajcia môžu vychutnávať pavlovy, makrónky, majonézu, cheesecaky, koláče aj pečivo, zmrzlinu, penu na cappuccine, vafle či palacinky. A to bez toho, aby aquafaba nejako výrazne či negatívne ovplyvnila chuť hotového diela.

Ako získať aquafabu?

Ako som už naznačila v úvode článku, nájdete ju v obchodoch, v plechovkách s konzervovanými strukovinami.

58

Za týmto fantastickým objavom stojí hneď viacero mien.

Francúzsky operný spevák a vegán Joël Roessel v decembri 2014 prvý raz oficiálne napísal o pene vyšľahanej z nálevu strukovín. Možno práve táto zmienka podnietila ďalších francúzskych nadšencov k tvorbe videa, v ktorom experimentujú s nálevom z cícera.

Po jeho zhliadnutí amerického vegán a softvérový inžinier Goose Wohlt spustil lavínu. Zistil, že na to, aby pena z aquafaby bola pevná a po čase nestratila, tvar, je potrebné ju šľahať s cukrom. Svoj objav uverejnil vo facebookovej skupine What Fat Vegans Eat. Goose Wohlt okrem iného stojí aj za oficiálnym názvom tejto zázračnej tekutiny. Dal jej meno aquafaba, ktoré v sebe spája názvy aqua – voda a faba – latinský názov pre strukoviny.

Chceli by ste viac?

Nadchla vás aquafaba? Článok o aquafabe v plnom znení a recepty z nej nájdete na mojom blogu.

Recept Vegánska majonéza

z AQUAFABY Množstvo: cca 180 ml Čas prípravy: 5 – 10 minút Postup: Suroviny: • 180 ml repkového oleja • 45 ml aquafaby (nálev z cícera, nesolený) • 15 ml citrónovej šťavy • 2 čajové lyžičky dijonskej horčice • soľ podľa chuti • čierne korenie – čerstvo namleté

1. Do vysokej nádoby nalejte aquafabu, pridajte citró-

novú šťavu a horčicu. Tyčovým mixérom ich premiešajte, kým sa nespoja.

2. Za stáleho mixovania, začnite do nádoby prilievať

olej. Prilievajte ho pomaly, po častiach, úplne tenučným pramienkom. Inak hrozí, že sa aquafaba s ním nespojí.

Najskôr pomaly pridajte približne tretinu oleja a zmes mixujte na najvyšších otáčkach, kým začne hustnúť. Potom začnite, opäť pomaly, pridávať ďalšiu tretinu oleja.

Majonéza by mala byť stále hustejšia a hustejšia. Potom prilejte poslednú časť oleja – opäť pomaly, tenučkým pramienkom. Majonéza by mala teraz zhustnúť rovnako ako tá klasická, z vaječných žĺtkov. Mixovanie by malo trvať približne 2 – 3 minúty, v závislosti od výkonnosti vášho mixéra.

3.

Majonézu dochuťte soľou a korením. Soľ pridávajte postupne, celkovo by na uvedené množstvo majonézy mala stačiť cca 1/8 čajovej lyžičky. Pridať môžete aj prelisovaný strúčik cesnaku, takto dochutená majonéza je naozaj delikátna.

4. Preložte ju do skleneného pohára s viečkom a odložte do chladničky, aby sa vychladila. Pri mixovaní sa totiž majonéza zohreje.

5.

Majonézu z auafaby použite rovnako ako klasickú majonézu. Skladujte ju v chladničke v uzatvorenej nádobe.

TIP: do majonézy môžete pridať aj prelisovaný strúčik cesnaku, dodá jej skvelú chuť.  59

Sféra nezávislého priestoru

Red Velvet Cooking & Baking Foto: © Red Velvet Cooking & Baking

redvelvetcookingandbaking

petinkad

Jahodovo-čučoriedkový koláč v krehkom maslovom ceste Postup

Korpus •

320 g hladkej múky

•

220 g masla

•

1 pl acidka

•

2 pl práškového cukru

•

100-150 ml studenej vody

•

kôra z citróna

•

štipka soli

•

vajce na potretie

1. Vo väčšej mise zmiešame múku, cukor, soľ a kôru z citróna. Maslo nakrájame na kocky a ešte studené zapracujeme do cesta. Postupne pridáme acidko, a polovicu vody. Je možné, že viac vody nebude treba. S cestom pracujeme, kým nemá hladkú, elastickú konzistenciu. V prípade potreby pridávame po troche zvyšok vody.

Cesto necháme v chladničke odpočinúť aspoň hodinu.

2. Jahody umyjeme a nakrájame na štvrtiny.

Plnka •

500 g jahôd

•

150 g čučoriedok

•

práškový cukor - podľa chuti ovocia

•

2 pl solamylu

Dáme ich do misky spolu s čučoriedkami a práškovým cukrom. Množstvo práškového cukru pridáme podľa chuti ovocia a osobných preferencií. Potom pridáme solamyl a všetko poriadne premiešame.

Zapneme rúru na 170 °C.

3. Cesto rozdelíme na dve polovice. Jednu

b Do 60

uť ! h c rú

rozvaľkáme približne na 0,5 mm hrúbky.

Formu na koláč vymastíme a vysypeme múkou.

Cesto preložíme do formy, presahujúce okraje odrežeme a spodok popicháme vidličkou. Dáme do chladničky. Druhý polovicu vyvaľkáme a nakrájame na tenké pásiky.

Do vychladnutého korpusu dáme ovocie pásiky dáme podľa vlastnej fantázie na vrch koláča.

Vrch potrieme rozmiešaným vajíčkom a dáme piecť približne na 30-30 minút - kým nie je povrch koláčiku zlatej farby.

61

Sféra nezávislého priestoru

Randevú Fotka D1 - http://fotky.sme.sk/fotografia/174908/corgon | Fotka D2 - Photo © Paramount Pictures https://www.csfd.cz/film/5911-tenkrat-na-zapade/galerie/strana-4/?type=1 | Fotka D3 – Instagram Fotka D4 – ZOO Ústí nad Labem http://www.zoousti.cz/zvirata-v-zoo/lexikon-zvirat/page/panda-cervena | Foto D5 - https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pam%C3%A1tn%C3%ADk_na_Dukle.jpg

randevucafebar

KVÍZ

Koľko čiernych políčok má šachovnica?

A1

A - Všeobecné kolo A2

a) 24 b) 28 c) 32 d) 36

Aký význam majú farebné pruhy (modrá, biela, červená) na francúzskej vlajke?

A3

a) modrá - more, červená - nížiny, biela – vrchy b) biela – kráľovská farba, červená a modrá – farby Paríža c) biela – sloboda, modrá – rovnosť, červená – bratstvo

Aký bol najvyšší trest za hrdelný zločin na území Slovenska pred príchodom kresťanstva k nám? a) smrť narazením na kôl

A4

Na albume, ktorého interpreta alebo skupiny sa prvý krát objavila skladba Tlaková níž (1986)?

b) verejné pokarhanie c) ukameňovanie na smrť d) vyhnanie z osady

a) Prúdy b) Richard Müller

A5

c) Jožo Ráž d) Banket

Koľko národných parkov sa nachádza na Západnom Slovensku? a) 0 b) 1 c) 2

B - Kto som?

B1

Preslávili ma maľby Campbellovej polievky a Coca-coly.

B2 B3

Som český spevák. Moja dcéra sa nevybrala v mojich stopách.

Je majsterkou sveta v snowboardingu.

B5 62

Pochádzam z Albánska a dostala som Nobelovu cenu za mier.

B4

V skupine Beatles som hral na basgitare.

Súboje s Anatolijom K. boli legendárne.

No nakoniec som bol majstrom sveta ja.

C - Pravda alebo klamstvo?

Preťahovanie lanom nebola nikdy novodobá olympijská disciplína.

V Anglicku nekúpite autá so značkou OPEL majúce volant na pravej strane.

D1

V ktorom meste sa nachádza táto socha?

D2

D4 D3

Aká je to rastlina?

D5

Z akého filmu je tento obrázok?

Aké zvieratko je na obrázku?

C1 - klamstvo C2 - pravda C3 - klamstvo C4 - pravda C5 - pravda

D - Obrázky

D1 - Nitra D2 – Vtedy na západe D3 – artičok D4 – panda červená D5 – Pamätník na Dukle

Názov dvanásteho mesiaca v roku December pochádza z latinského slova desať.

B1 – Andy Warhol B2 – Matka Tereza B3 – Janek Ledecký B4 – Paul McCartney B5 – Garri Kasparov

C4 C5

Václav Havel bol prezidentom Československej socialistickej republiky.

A1 - c A2 - b A3 - d A4 - d A5 - a

C3

C2

Správne odpovede

C1

V známom románe rovnakého mena je Frankenstein monštrum zostavené z rôznych častí ľudských tiel.

teba Bol prekvíz o t ten hý? ednodc príliš j

naživo i sa ho Zúčastn vú, alebo e v Rand na šli svoj o p m á n ra.sk fe s o g ia@blo c k a d e r

Čo je na obrázku?

63

Sféra nezávislého priestoru

Tu mal byť tvoj článok, čo si neposlal/a!

Ozvi sa nám nech to doriešime! redakcia@blogosfera.sk

64

blogosfera.sk