Hebrejci KAPITOLA 1 1 Bože, ktorý si v rôznych časoch a rôznymi spôsobmi hovoril v minulosti otcom prostredníctvom prorokov, 2 V týchto posledných dňoch nám prehovoril vo svojom Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého stvoril aj svety; 3 Ktorý bol jasom jeho slávy a výstižným obrazom jeho osoby a zastával všetko slovom svojej moci, keď sám očistil naše hriechy, sadol si po pravici Veličenstva na výsostiach; 4 Tým, že sa stal o toľko lepším ako anjeli, ako dedičstvom získal vznešenejšie meno ako oni. 5 Veď ktorému z anjelov kedy povedal: Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil? A opäť, ja mu budem Otcom a on mi bude Synom? 6 A znova, keď privádza prvorodeného na svet, hovorí: A nech sa mu klaňajú všetci anjeli Boží. 7 A o anjeloch hovorí: Ktorý robí svojich anjelov duchmi a svojich služobníkov plameňom ohňa. 8 Ale Synovi hovorí: Tvoj trón, Bože, je na veky vekov; žezlo spravodlivosti je žezlo tvojho kráľovstva. 9 Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti nad tvojich druhov. 10 A ty, Pane, na počiatku si položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. 11 Zahynú; ale ty zostávaš; a všetci zostarnú ako rúcho; 12 A zložíš ich ako rúcho a budú zmenené, ale ty si ten istý a tvoje roky neuplynú. 13 Ale ktorému z anjelov kedy povedal: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojich nôh? 14 Či to nie sú všetci služobní duchovia, vyslaní, aby slúžili tým, ktorí budú dedičmi spásy? KAPITOLA 2 1 Mali by sme teda dôslednejšie dbať na to, čo sme počuli, aby sme to nikdy nepokazili. 2 Lebo keby slovo anjelov bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť by dostal spravodlivú odplatu; 3 Ako unikneme, keď zanedbávame také veľké spasenie? ktorý najprv začal hovoriť Pán a potvrdil nám to tí, ktorí ho počuli; 4Aj Boh o nich svedčí znameniami a zázrakmi a rôznymi zázrakmi a darmi Ducha Svätého podľa svojej vôle? 5 Lebo anjelom nepodriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. 6 Ale jeden na istom mieste svedčil a povedal: Čo je človek, že naňho pamätáš? alebo syna človeka, že ho navštevuješ? 7 Spravil si ho o niečo nižšieho od anjelov; slávou a cťou si ho korunoval a ustanovil si ho nad dielami svojich rúk. 8 Všetko si mu podriadil pod nohy. Lebo v tom, čo mu všetko podriadil, nenechal nič, čo by nebolo podložené. Ale teraz ešte nevidíme, že všetky veci sú pod ním.
9 Ale vidíme Ježiša, ktorý bol pre utrpenie smrti učinený o niečo nižším ako anjeli, korunovaný slávou a cťou; aby z milosti Božej okúsil smrť za každého človeka. 10 Lebo ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, priviedol mnohých synov do slávy, aby urobil veliteľa ich spásy dokonalým cez utrpenie. 11 Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sa posväcujú, sú všetci jedno, a preto sa nehanbí nazývať ich bratmi, 12 Hovoriac: Oznámim tvoje meno svojim bratom, uprostred cirkvi ti budem spievať chválu. 13 A opäť vložím svoju dôveru v neho. A opäť: Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Boh. 14 Keďže teda deti majú podiel na tele a krvi, tak aj on sám mal na tom podiel; aby smrťou zničil toho, kto mal moc smrti, to jest diabla; 15 A vysloboď tých, ktorí boli strachom zo smrti po celý svoj život v otroctve. 16 Lebo veru nevzal na seba prirodzenosť anjelov; ale vzal na seba semeno Abrahámovo. 17 Preto sa mu vo všetkom patrilo pripodobniť sa svojim bratom, aby bol milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích, aby zmieril hriechy ľudu. 18 Pretože sám trpel pokúšaním, môže pomáhať tým, ktorí sú pokúšaní. KAPITOLA 3 1 Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, zvážte apoštola a veľkňaza nášho vyznania, Krista Ježiša; 2 Ktorý bol verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš verný v celom svojom dome. 3 Tento muž bol totiž uznaný za hodného väčšej slávy ako Mojžiš, keďže ten, kto postavil dom, má väčšiu česť ako dom. 4 Lebo každý dom postavil nejaký človek; ale ten, kto postavil všetky veci, je Boh. 5 A Mojžiš bol naozaj verný v celom svojom dome ako služobník na svedectvo o tom, čo sa malo hovoriť potom; 6 Ale Kristus ako syn nad svojím domom; koho domom sme, ak dôveru a jasanie nádeje pevne zachováme až do konca. 7 Preto (ako hovorí Duch Svätý: Dnes, ak budete počuť jeho hlas, 8 Nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri provokácii v deň pokušenia na púšti. 9 Keď ma vaši otcovia pokúšali, skúšali a štyridsať rokov videli moje skutky. 10 Preto som bol zarmútený nad tým pokolením a povedal som: Vždy sa mýlia vo svojom srdci; a nepoznali moje cesty. 11 Prisahám teda vo svojom hneve: Nevojdú do môjho odpočinku.) 12 Dávajte si pozor, bratia, aby v nikom z vás nebolo zlé neveriace srdce, keď by sa vzdialil od živého Boha. 13 Ale napomínajte sa navzájom každý deň, kým sa volá Dnes; aby sa niekto z vás nezatvrdil klamstvom hriechu. 14 Lebo sme sa stali účastníkmi Krista, ak počiatok svojej dôvery zachováme až do konca; 15 Kým sa hovorí: Dnes, ak budete počuť jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri provokácii. 16 Lebo niektorí, keď to počuli, popudzovali, ale nie všetci, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojžiša.