Page 1

Milí priatelia, v rukách práve drţíte školský časopis Lienka vydaný v školskom roku 2009/2010 pri príleţitosti 20. výročia otvorenia Základnej školy, Námestie arm. gen. L. Svobodu 16. Mozaika príspevkov je vytvorená z našich kaţdodenných krokov i krôčikov, menších i väčších úspechov a plánov. V nich nachádzame krásne spomienky na detstvo a prvé písmenká, ku ktorým sa vţdy radi vraciame. Detské roky sú pre nás nekonečným zdrojom inšpirácie a tvorivosti. Väčšina uverejnených prác nás úspešne reprezentovala v rôznych literárnych a výtvarných súťaţiach. Chceme vám poodhaliť aspoň malú časť obrazu, ktorý na tejto škole maľujeme dvadsať rokov svojou prácou, trpezlivosťou, ale hlavne srdcom.

Redakcia


Ďakujem Vy ste ako druhá mama, ktorá dieťa má vţdy rada. Preto radosť zo školy v spomienke sa vynorí. Písmenká zo šlabikára vďaka vám som spoznávala. A keď prišli iné vedy, vy ste moju rúčku viedli. Pred sebou mám cestu dlhú, kým si nájdem správny smer. Vaše múdre dobré rady v ţiadnej knihe nenájdem. Preto pani učiteľka slovom obraz maľujem. Otváram vám svoje srdce a za všetko ďakujem.

Natália Hofierková, 6. A 2009/2010

Jozef Balaščák, 6. A (2005/2006)


Interview s riaditeľom školy Mgr. Petrom Maslejom Nikola: Pán riaditeľ, ako si spomínate na otvorenie školy pred dvadsiatimi rokmi? p. Maslej: V roku 1990 som pracoval na Odbore školstva ONV v Bardejove. Viem, ţe mesto trápila dvojzmennosť vyučovania. Detí na sídlisku bolo podstatne viac ako teraz, takţe naliehavou otázkou bolo vybudovať a čím skôr otvoriť školu na sídlisku. Brány našej školy sa otvorili 3. septembra za účasti predstaviteľov mesta i odboru školstva. Ja osobne som na otvorení nebol. Nikola: Kto bol prvým riaditeľom a kto bol vo vedení školy počas obdobia jej existencie? p. Maslej: Prvým riaditeľom, ktorému aj touto cestou chcem za prácu poďakovať, bol Mgr. František Kotuľak. Vďaka patrí aj prvému zástupcovi riaditeľa PaedDr. Jozefovi Jačaninovi. S otvorením školy súviselo aj vybavenie školy učebnými pomôckami, nábytkom i personálnym obsadením. Na nedostatok práce sa určite sťaţovať nemali dôvod. Vo funkcii zástupcov riaditeľa školy pôsobili Mgr. Marta Veselá, Mgr. Mária Dráčová, Mgr. Eva Poláková a ja. Zástupcami riaditeľa v súčasnosti sú Mgr. Valéria Tarbajová a Mgr. Stanislav Polák. Nikola: Koľko žiakov zasadlo do školských lavíc po prvom zvonení a koľko učiteľov v škole pôsobilo? p. Maslej: V školskom roku, keď sa škola otvorila, mala 530 ţiakov, ktorých vychovávalo a vzdelávalo 31 pedagogických zamestnancov. Najväčší počet ţiakov, ktorý navštevoval našu školu, bol 1016. Bolo to v školskom roku 1999/2000. Odvtedy postupne klesal aţ k dnešnému počtu, t.j. 436 ţiakov. Nikola: S akými problémami musela škola na začiatku zápasiť? p. Maslej: V úplnom začiatku bola škola jedno veľké stavenisko. Uvaţovalo sa aj o posunutí začiatku školského roku. Nakoniec stavbári Pozemných stavieb v Bardejove pracovali po vyučovaní a dokončovali stavbu. Onedlho kapacitne škola nestačila. Bolo veľa detí a málo priestorov, a tak sa realizovali rôzne stavebné úpravy s cieľom získania ďalších tried. Hukot strojov rušil aj vyučovací proces. Plných desať rokov bola škola bez telocvične. Cvičilo sa v triedach, na chodbách, na ceste pred školou... Nikola: Čo považujete za najväčší úspech? p. Maslej: Dobré vyučovacie výsledky školy. Výborné výsledky v súťaţiach. Veď v uplynulom školskom roku škola zaznamenala úspechy na okresnej, krajskej, republikovej i medzinárodnej úrovni. V okresných kolách to bolo aţ 22 prvých miest. A tento školský rok sa javí ešte


úspešnejší. Z minulosti spomeniem prvé miesto na celoslovenskom kole Olympiády v ruskom jazyku, ktoré vybojovala Janka Ripičová v šk. roku 2000/2001. Dodo Marčin veľmi úspešne reprezentoval školu na mnohých prírodovedných súťaţiach. V šk. roku 1999/2000 vyhral krajské kolo Fyzikálnej olympiády. Basketbalistky na Školských majstrovstvách Slovenska v Ruţomberku obsadili v roku 2008 druhé miesto. Len výpočet úspechov takého esa, ako je Jaro Hofierka, by bol veľmi dlhý. Je víťazom mnoţstva súťaţí a olympiád na celoslovenskej úrovni. Teším sa, ţe máme krásnu telocvičňu, ktorej nedávno “kúpili čiapku“. Pýšim sa aj našou webovou stránkou, ktorá je obsahovo i graficky zaujímavá a v minulom školskom roku skončila medzi najlepšími stránkami škôl na celom Slovensku. Nikola: Koľko žiakov navštevuje našu školu v súčasnosti? p. Maslej: Poviem, ţe okolo 436, pretoţe počet sa dosť často mení v dôsledku prisťahovania sa nových obyvateľov na sídlisko, ale aj odsťahovania sa za hranice republiky. V minulosti sme mali aj deti z USA, Talianska či Turecka. Nikola: Čo je dôvodom znižovania počtu žiakov? p. Maslej: Predovšetkým nízky počet narodených detí na sídlisku. Kým v nedávnej minulosti sa ročne narodilo viac ako sto detí, dnes sa počet novorodencov v roku pohybuje okolo päťdesiat. Naša škola je jediná v meste, ktorú navštevujú výlučne deti z mesta, v našom prípade iba zo sídliska. Ostatné základné školy majú značný počet detí z okolitých obcí. Nikola: Ktorí učitelia pracujú v škole od jej otvorenia? p. Maslej: Musím pouţiť ťahák – školskú kroniku, z ktorej sa i ja aţ teraz dozvedám, ţe sú to: p. Štefancová, p. Dráčová, p. Anna Rohaľová, p. Tarbajová, p. Dzúrová, p. Dzubáková a p. Kendrová, čo by sedem statočných. Nikola: Aké je v súčasnosti zameranie tried v škole? p. Maslej: Uţ dlhé roky zriaďujeme triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov. Doba si vyţaduje, aby mladí ľudia dokázali komunikovať aj v cudzom jazyku. V posledných rokoch zriaďujeme od piateho ročníka aj triedy so športovou prípravou so zameraním na basketbal. Ovocie ţneme vo forme víťazstiev na športových súťaţiach. V škole sú dobré materiálne podmienky na tento šport i zanietenie zo strany trénerov. Školské vzdelávacie programy pre reformné ročníky umoţňujú istý počet hodín prerozdeliť podľa profilácie školy. V našich podmienkach ide o slovenský jazyk, matematiku, cudzí jazyk, informatiku či športovú prípravu so zameraním na basketbal. Nikola: Aké možnosti poskytuje škola žiakom mimo vyučovania? p. Maslej: Predovšetkým moţnosť zapojiť sa do činnosti v záujmových útvaroch rôzneho zamerania: športových, spoločensko-vedných, estetických, so zameraním na informačné technológie, prípadne iných. V tomto školskom roku pôsobí v škole 36 záujmových útvarov. Výsledky svojej práce prezentujú na našej webovej stránke, v regionálnej tlači a na výstavách či súťaţiach. Od septembra sme činnosť záujmových útvarov v basketbale a dţude zastrešili školským strediskom záujmovej činnosti. Nikola: Koľko zamestnancov má škola v súčasnosti?


p. Maslej: Počet zamestnancov školy sa odvíja od počtu ţiakov v škole, v školskom klube detí i stravníkov v školskej jedálni. Dnes sa o výchovu a vzdelávanie stará 30 učiteľov a 5 vychovávateliek. Kaţdodennú prevádzku zabezpečuje 8 prevádzkových zamestnancov. O spokojnosť so stravou v školskej jedálni sa usiluje 6 pracovníčok. Všetkým chcem aj touto cestou za prácu srdečne poďakovať. Nikola: Aké sú vaše priority v súčasnosti? p. Maslej: Prispôsobovať Školský vzdelávací program poţiadavkám doby, inovovať ho. Skvalitniť vychovanosť ţiakov v spolupráci s rodičmi i zlepšením práce triednych učiteľov. Udrţať dobré výchovno-vzdelávacie výsledky. Rozvíjať jazykové zručnosti ţiakov, vrátane dobrého zvládnutia slovenského jazyka. Zdokonaľovať počítačovú gramotnosť učiteľov i ţiakov. Vybaviť postupne všetky kabinety počítačmi s prístupom na internet. Vyuţívať softvéry na komunikáciu s rodičmi. Zriaďovať športové triedy so zameraním na basketbal. Budovať a zariaďovať v škole priestory slúţiace inovačným zámerom. Postupne zriaďovať ďalšie odborné učebne. Západne od telocvične vybudovať ihriská. Dokončiť rekonštrukciu strechy na všetkých pavilónoch... Nikola: Čo by ste zaželali našej škole do budúcnosti? p. Maslej: Dostať do povedomia rodičov a širokej verejnosti, ţe sme minimálne takí dobrí ako ostatné bardejovské školy. To, ţe naši ţiaci vyhrávajú rôzne súťaţe na úrovni okresu, kraja i republiky, nie je náhoda. V pozadí úspechov je kaţdodenná práca našich učiteľov s deťmi. Chcel by som škole zaţelať, aby sa jej v konkurenčnom prostredí škôl aj naďalej darilo aspoň tak, ako doteraz. Rozumných rodičov, ktorí budú ochotne spolupracovať so školou, dobrých učiteľov a dostatok detí na sídlisku, ktoré budú do našej školy chodiť rady.

Za rozhovor ďakuje Nikola Harničárová, žiačka 9.A

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)


Vyznanie pani učiteľke V triede keď sa objaví, krásny úsmev vyčarí. Je to naša druhá mama, ktorá veľmi rada nás má. Keď sa dvere otvoria, všetci o nej hovoria. Vieme, ţe je stále s nami, aj keď občas päťku dá mi. Nemá to však s nami ľahké, neraz sa aj veľmi zľakne. Vţdy keď niečo vyvedieme, nájdeme však odpustenie. Vďaka nej sa v škole hráme, spoznávame nepoznané. Ona je tá múdra kniha, čo nás veľa naučila. Vedomosti si berieme, za ne len jej ďakujeme. Raz nastane správny čas, ukázať vám, čo je v nás.

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)

Moja pani učiteľka Renáta Romanová, 7. A 2008/2009

Keď som bola prváčkou, verte a či neverte, mala som ja učiteľku, tú najlepšiu na svete. Učila ma trpezlivo kaţdé jedno písmenko, správala sa vţdy len milo, bola moje slniečko.

;

Poznámky mi nedávala, vţdy len samé pochvaly. Keby som ju tu dnes mala, určite ju pochválim. Za to, čo nás naučila, za všetky tie deti, veru by si zaslúţila dostať krásne kvety.

žiaci 7. C (2001/2002)

Michaela Hriciková, 6. A 2008/2009


Čo o našej škole neviete Škola bola pôvodne daná do uţívania ako budova s ukončenou učebňovou časťou. Tvorilo ju 18 tried a odborné učebne fyziky, chémie, prírodopisu, výtvarnej výchovy, technickej výchovy, jazykové učebne, kniţnica s čitárňou, pomocné sklady a fotokomora. Ţiaľ, učebných priestorov bolo málo, preto muselo dôjsť k prestavbe chodieb a vyučovacích miestností. Dnes má škola celkom 36 učební. Oproti minulosti pribudla učebňa pre ţiakov so ŠVVP a dve pomerne dobre vybavené učebne IKT. V nich je 50 počítačov pripojených na internet so sluţbou e-mail, ktoré sa vyuţívajú vo vyučovacom procese, krúţkovej činnosti a na administratívne práce. V rámci vyučovania a v popoludňajších hodinách na krúţkovú činnosť sú k dispozícii dve telocvične. Poobede ich vyuţívajú aj deti ŠKD, niekedy i deti MŠ. Celkovo školský areál tvorí: pavilón 1. stupňa s kanceláriami vedenia školy a zborovňou, pavilón 2. stupňa, školská jedáleň s kapacitou 200 stravníkov, kuchyňa, kuchynka na ŠPD a salónik. Osobitnú pozornosť si zaslúţi moderný športový komplex, ktorý tvoria dve telocvične (veľká a malá) s náraďovňou a svojpomocne zriadenou posilňovňou. Napriek relatívne nízkemu veku si škola vyţaduje obnovu a údrţbu. Preto sa vedenie neustále snaţí o vytvorenie priaznivých podmienok pre svojich ţiakov. Prakticky vo všetkých triedach bola vymenená podlahová krytina, na oknách nainštalované protislnečné ţalúzie, rekonštrukciou tieţ prešli všetky šatne. V pavilóne prvého stupňa bol urobený bezbariérový vchod, zrekonštruované schodisko a v tomto roku bola pôvodne rovná strecha nahradená sedlovou. Rovnakým spôsobom bola rekonštruovaná i strecha školskej telocvične. Triedy postupne vybavujeme novým školským nábytkom s nastaviteľnou výškou. Steny tried a chodbových priestorov zdobia nástenné maľby alebo ţiacke práce. Útulné prostredie interiéru dotvára kvetinová výzdoba. Pokojnú atmosféru vyučovania navodzujú príjemné melódie, ktoré nahradili tradičné školské zvonenie. Estetický vzhľad exteriéru poznačila neexistencia školského areálu, čo škola v spolupráci s MsP rieši osadením kamier. Tie snímajú a monitorujú situáciu okolia školy. Do povedomia verejnosti sa naša škola dostáva aj mnoţstvom aktivít. Veľmi dobre funguje spolupráca s partnerskou školou v Gorliciach v neďalekom Poľsku. Formou výmenných zájazdov ţiaci 4. ročníka spoznávajú mestá partnerských škôl, svojich rovesníkov v zahraničí a majú moţnosť zmerať si sily v rôznych súťaţiach. Vďaka Infoveku vyuţíva škola spoločný server pre stránky škôl, na ktorom je uloţená aj tá naša pod doménou www.zsvinbarg.sk. Stránku neustále rozširujeme a aktualizujeme, preto sa stala jednou z najnavštevovanejších stránok v kategórii škôl na Slovensku. Veľmi nás tešia aj pozitívne ohlasy zahraničných Slovákov, ktorí sa s nami kontaktovali. V uplynulých rokoch sme sa zapájali aj do interného vzdelávania formou metodických dní, seminárov či konferencií pod záštitou Klubu riaditeľov. Medzi vzácnych hostí konferencií patria určite prof. Miron Zelina, štátna tajomníčka MŠ SR Mgr. Bibiána Obrimčáková, Dr. Ivan Pavlov, doc. Emil Komárik a Dr. Mária Choborová. Našu školu navštívili aj vtedajší vládni predstavitelia - ministri školstva SR doc. Ľubomír Harach, doc. Milan Vtáčnik a predseda NR SR doc. Jozef Migaš.


Meradlom úspešnosti školy sú úspešní ţiaci. V nasledujúcom prehľade uvádzame úspechy našich ţiakov v celoštátnych a krajských kolách vybraných súťaţí. Z dôvodu veľkého mnoţstva umiestnení neuvádzame okresné kolá. Celoštátne kolo: ŠKOLSKÝ ROK NÁZOV SÚŤAŢE MENO ŢIAKA 1996/97 Kráľovná čitateľov Lucia Lišivková 1997/98 Namaľuj si zdravie Romana Antolíková 1998/99 Olympiáda v RJ Jana Ripičová 1999/00 Pikofyz Martin Harajda 2000/01 Olympiáda v RJ Jana Ripičová 2007/08 Geograf. olympiáda Jaroslav Hofierka Majstrovstvá SR v basketbale dievčat 2008/09 Majstrovstvá SR v basketbale chlapcov Geograf. olympiáda Jaroslav Hofierka 2009/10 Olympiáda v AJ Jaroslav Hofierka Olympiáda zo SJL Jaroslav Hofierka Geograf. olympiáda Jaroslav Hofierka

UMIESTNENIE 1. miesto 1. miesto 3. miesto 4. miesto 1. miesto 2. miesto 2. miesto 8. miesto 8. miesto 2. miesto 5. miesto 6. miesto

Krajské kolo: 1993/94 1996/97 1997/98 1998/99 1998/99 1999/00

2000/01 2003/04

2004/05 2006/07 2007/08 2008/09

2009/10

Hliadka mladých zdravotníkov (druţstvo) Olympiáda v AJ Dávid Noga Olympiáda v AJ Dávid Noga Olympiáda v AJ Dávid Noga Olympiáda v RJ Jana Ripičová Fyzikálna olympiáda Jozef Marčin Olympiáda v RJ Jana Ripičová Olympiáda v RJ Miroslav Ripič Biblická olympiáda (druţstvo) Olympiáda v RJ Jana Ripičová Geograf. olympiáda Valéria Karolová Reč môjho domova Lenka Kutašovičová Geograf. olympiáda Matúš Ištoňa ARS POETIKA Ivana Ivančová Basketbal (druţstvo dievčat) Matematická olympiáda Natália Harčaríková Geograf. olympiáda Matúš Ištoňa Geograf. olympiáda Jaroslav Hofierka Fyzikálna olympiáda Miroslav Soroka Basketbal (druţstvo dievčat) Geograf. olympiáda Jaroslav Hofierka Minifutbal (druţstvo chlapcov) Geograf. olympiáda Tadeáš Ščurok Geograf. olympiáda Jaroslav Hofierka Basketbal (druţstvo chlapcov) Basketbal (druţstvo dievčat) Basketbal (druţstvo dievčat – mladšie ţiačky) Basketbal (druţstvo chlapcov – mladší ţiaci ) Biblická olympiáda (druţstvo) Dejepisná olympiáda Jaroslav Hofierka Olympiáda v AJ Jaroslav Hofierka Olympiáda zo SJL Jaroslav Hofierka Matemat. olympiáda Jaroslav Hofierka Geograf. olympiáda Jaroslav Hofierka Dejepisná olympiáda Dávid Veselovský ARS POETIKA Patrik Bilý Basketbal (druţstvo dievčat) Basketbal (druţstvo chlapcov)

3. 2. 2. 3. 1. 1. 1. 2. 2. 1. 5. 1. 2. 3. 3. 4. 3. 1. 5. 2. 2. 4. 5. 1. 1. 2. 2. 3. 3. 5. 1. 2. 1. 2. 5. 3. 2. 1.

miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto miesto


Interview s naším najúspešnejším ţiakom Jaroslavom Hofierkom –– prehľad jeho úspechov –– POSTUPOVÉ OLYMPIÁDY: Školský rok 2005/2006: 1. miesto v okresnom kole Geografickej olympiády Školský rok 2006/2007: 1. miesto v krajskom kole Geografickej olympiády 3. miesto v okresnom kole Matematickej olympiády Školský rok 2007/2008: 2. miesto v celoslovenskom kole Geografickej olympiády 2. miesto v okresnom kole Olympiády v anglickom jazyku 2. miesto v okresnom kole Matematickej olympiády 2. miesto v okresnom kole Pytagoriády Školsk rok 2008/2009: 8. miesto v celoslovenskom kole Geografickej olympiády 5. miesto v krajskom kole Dejepisnej olympiády 1. miesto v okresnom kole Matematickej olympiády 3. miesto v okresnom kole Olympiády v anglickom jazyku 3. miesto v okresnom kole Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry 1. miesto v okresnom kole Pytagoriády Školský rok 2009/2010: 2. miesto v celoslovenskom kole Olympiády v anglickom jazyku 5. miesto v celoslovenskom kole Olympiády zo slov. jazyka a literatúry 6. miesto v celoslovenskom kole Geografickej olympiády 1. miesto v krajskom kole Matematickej olympiády 1. miesto v okresnom kole Chemickej olympiády 2. miesto v okresnom kole Fyzikálnej olympiády /Účasť vo vyššom kole predpokladá 1. alebo 2. miesto v nižšom kole / INÉ SÚŤAŢE: Mestská športová olympiáda – 2. miesto za beh na 60 m (2007/2008) Celoslovenská súťaţ Expert – 1. miesto v kategórii Bity a bajty (2008/2009) Mestská športová olympiáda – 3. miesto za beh na 60 m (2008/2009) Okresná súťaţ v atletike – 2. miesto za beh na 60 m (2009/2010) Všetci máme radosť, ak sa nám niečo podarí a sme úspešní! Mnohí ţiaci z našej triedy uţ tento pocit zaţili. Máme ale spoluţiaka, ktorému sa darí pravidelne. Vieme, ţe jeho úspechy však nie sú dielom náhody, aj keď on sám sa s nimi nerád chváli. Snáď nám viac prezradí v rozhovore, o ktorý sme ho poţiadali. Dominik: Ahoj, Jaro! Tvoje meno je známe nielen v našej škole. Je späté s mnohými úspechmi v rôznych súťažiach na okresnej, krajskej, ba aj celoslovenskej úrovni. Mohol by si sa s nimi podeliť aj s našimi čitateľmi? Jaro: Áno, veľmi rád. Na úvod musím podotknúť, ţe obrovskú zásluhu na tom majú moji rodičia. Im vďačím za genetické dispozície, ale aj mnoho času, ktorý mi venovali uţ v útlom veku. A keďţe ma odjakţiva všetko zaujíma a knihy sú mojimi najlepšími kamarátmi, vyuţívam olympiády a podobné súťaţe na porovnanie si vedomostí so ţiakmi, ktorým tieţ nie je šírka ich obzoru ľahostajná. Ide najmä o predmetové olympiády,


čiţe sú vţdy zamerané na jeden konkrétny predmet, ktorý sa vyučuje v škole. Tieto súťaţe sú postupové, t.j. po víťazstve v školskom kole nasleduje okresné, krajské a nakoniec celoštátne. Kaţdá olympiáda má svoje osobitosti, spomeniem len fakt, ţe jazykové olympiády (Olympiáda zo slovenského jazyka a literatúry, Olympiáda v anglickom jazyku a pod.) preverujú aj rečové schopnosti ţiaka a ostatné sú postavené na písomných testoch a úlohách z daného učiva. Na mojich úspechoch sa v nemalej miere podieľali učiteľky a učitelia, ktorým aj týmto ďakujem za pomoc, ochotu a čas, ktorý mi venovali v popoludňajších hodinách. Nebudem tu menovať všetky olympiády, zmienim sa iba o niektorých svojich naj umiestneniach. Začiatok môjho ťaţenia patrí Geografickej olympiáde, ktorej som sa venoval ešte v čase, keď som to bral príliš váţne. No nebolo to zbytočné, na celoštátnom kole pred dvoma rokmi v obci Strečno som skončil na 2. mieste. Za zmienku ešte stojí jeden z mojich najčerstvejších úspechov – 2. miesto v celoštátnom kole Olympiády v anglickom jazyku a 5. miesto v celoštátnom kole Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry, ktoré sa uskutočnili tohto roku v Bratislave. Dominik: Ktorý z tvojich úspechov ťa najviac potešil? Boli aj také, čo ťa prekvapili? Jaro: Zhruba rovnako ma teší kaţdý úspech, školské kolá nevynímajúc. Musím povedať, ţe výborný pocit z olympiády mám vtedy, ak viem, ţe som podal maximálny výkon, čiţe som obmedzil chyby z nesústredenosti a nepozornosti. Potom uţ nezáleţí na umiestení. Prekvapenia? Nikdy som ţiadne umiestnenia nečakal. Nevidím do hlavy ostatným súťaţiacim, čiţe všetko je pre mňa prekvapením. Najviac mi asi vyrazila dych informácia, ţe v celoštátnej súťaţi Expert som v kategórii Bity a bajty skončil na 1. mieste. Sprvoti som tomu neveril, myslel som si, ţe nemám veľkú šancu na také miesto. Ja, človek, ktorý si rozdeľuje svoj voľný čas na mnoho častí: knihy, šport, internet, štúdium atď. Vari sa nenájde ţiak, ktorý má viac vedomostí z informatiky neţ ja? Vari dnešná mládeţ nevenuje najviac voľného času počítačom? Asi takéto myšlienky mi v tej dobe (bolo to pred rokom) kolovali hlavou. Dodnes tento úspech povaţujem za bizarný, za dielo náhody, za obrovské šťastie, ktoré by sa moţno viac hodilo inde. Dominik: V škole dosahuješ výborné výsledky, ale vždy si nájdeš čas aj na kamarátov, rád pomáhaš, komunikuješ cez internet a chodíš s nami aj vonku. Prezraď, ako si správne rozvrhnúť čas a koľko času denne venuješ štúdiu? Jaro: Priznám sa, ţe nemám pevný reţim. A neriadim sa ani pravidlom, ţe domáce úlohy si treba robiť hneď po príchode zo školy. Keď popoludní nemám krúţky ani nič podobné a ročné obdobie a počasie vyhovujú, prednosť má futbal s kamarátmi. Ak sa nedá ísť von, spravím si úlohy a vrhám sa na to, čo ma zaujíma. Dosť záleţí aj na tom, kde mi padne zrak. Na ktorú kniţku. Neraz sa stáva, ţe mám rozčítaných viac kníh a neviem, kde začať. A keď uţ mám kníh po krk, na hodinku si sadnem za počítač. Len tak, odreagovať sa. Tak to funguje vo voľnom čase a cez prázdniny. Napríklad taký televízor som uţ zo svojho voľného času vytlačil úplne. Informácie zo sveta mi poskytuje internet a o ostatné, čo ponúka televízia, príliš nemám záujem. Snáď ešte dokumentárne filmy. ____________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Kresba, ako vidí Jara jeho spolužiačka Nikola Litavcová ( 9. A )


Dominik: Čiže väčšinu svojho voľného času tráviš pri knihách, študuješ, komunikuješ na internete a čítaš novinky z domova i zo sveta. Je to tak? Jaro: Áno, k tomu internetu ešte dodám, ţe málokto má aspoň akýtaký prehľad, čo všetko sa tam dá nájsť. Keď v škole alebo pri čítaní kníh narazím na niečo, čo ma zaujme, je to práve internet, ktorý mi poskytne enormné mnoţstvo informácií. Domnievam sa, ţe keby dnešná mládeţ prekonala pohodlnosť a lenivosť a váţne sa postavila k svojej jedinej povinnosti – škole, s pomocou hŕstky kníh a internetu by sa učenie stalo nielen znesiteľným, ale aj príjemným a zábavným. Dominik: Existuje nejaký recept na úspech? Jaro: Snaha. Odvaha. Odhodlanie. Viera vo vlastné schopnosti. To všetko spolu premiešame a pridáme štipku vedomostí. Na úspechu si môţe pochutnať kaţdý... Dominik: Sme už deviataci. Onedlho prekročíme bránu základnej školy poslednýkrát. Jaro, s akými pocitmi budeš odchádzať z tejto školy? Jaro: Len s najlepšími. V tom zmysle, ţe som tu strávil deväť krásnych rokov v spoločnosti výborných učiteľov a super spoluţiakov. Mám hŕbu nezabudnuteľných spomienok na celý ţivot a za ne vďačím tejto škole, resp. ľuďom, ktorí ju robia takou, aká je. Prirodzene, ţe na konci nás čakajú slzy rozlúčenia, ale nepredbiehajme. Dominik: Ako by si charakterizoval sám seba? Jaro: Môţem pouţiť karikatúru, ktorú sme písali na hodine? Dominik: Samozrejme... Jaro: Vlastná karikatúra Pozerám do zrkadla. Ţiak notoricky známej 9.A triedy, pätnásťročný okuliarnatý šprtoš. To som ja. Vysoký, šesťdesiatkilový, s atletickou postavou (neberúc do úvahy mierne vytŕčajúce brucho a ovisnuté bicepsy) a s paličkovitými nohami. Mastné vlasy, tvár plná vyráţok, veci typické pre človeka v pubertálnom veku. Ţilnatina na predlaktiach rozvetvená ako riečna sieť na hornom toku rieky Mississippi. Nohy chlpaté, ţe ani šimpanz učenlivý stredoafrický by sa za ne nemusel hanbiť. Guľatá hlava a vysoké čelo sa moţno podpísali pod fakt, ţe rád rozmýšľam o všetkom, a predsa o ničom. Netradičná to záľuba, bezpochyby. Občas aj kontraproduktívna, ej, sladká nevedomosť! Neraz na mňa ľudia hľadia ako na čudáka. Mimozemšťana. S okuliarmi na nose a s úsmevom od ucha k uchu. V podstate som horenos a lenivý, ţe to svet nevidel. Myslíte, ţe som niekedy spravil aj to, čo som nevyfasoval ako kategorický imperatív? Kdeţe! Tri razy mi treba niečo povedať, aţ potom to spravím. A škodoradostný som tieţ, len čo je pravda. Keby som, nedajboţe, videl, ako sa svätý Peter potkol o prah nebeskej brány, smial by som sa na celé kolo. Vidím to však optimisticky, aj s väčšími defektmi som sa mohol narodiť. Kaţdý má chyby, nedostatky. Ja však na tých svojich pracujem dňom i nocou. Výsledky sa dostavia. Časom. Za rozhovor ďakuje Dominik Bartoš, žiak 9.A


Starkí sú studnicou múdrosti Vzácna studňa Viem o jednej krásnej studni, nie je v nej však voda. Je v nej poklad veľmi vzácny, čo sa kúpiť nedá. Je v nej múdrosť, pokora, trpezlivosť, láska... Je v nej radosť, staroba, tvár, čo zdobí vráska. Ku studničke stále prídem, uhasí mi smäd. Vţdy keď sa jej posťaţujem, je mi lepšie hneď. Tú studničku rada mám, ja ju starkou nazývam. Lenka Rimárová, 5. A 2008/2009

Starý otec Náš starký je veľmi múdry... Zdá sa, ţe vie všetko. Lásku v našom srdci seje láskavý náš dedko.

Patrícia Balaščáková 9. B (2009/2010)

Moja babka Moja babka ráno vstáva, na sporáku vonia káva. Zobudí ma do školy, skontroluje úlohy. Nakoniec mi pusu dá, aby som sa snaţila. Nikola Petrovičová, 2. A 2009/2010

Pozná v dome kaţdú skrýš, zaháľať ho nevidíš. Vie vyriešiť záhadu, najradšej má záhradu. Podvečer sa hojdá v kresle a zakričí: „Deti, kde ste?“ Vţdy keď v kresle ťahá z fajky, tešíme sa na rozprávky. Kaţdý z nás má dedka rád: otec, mamka, ja aj brat! Alexandra Macková, 7. A 2008/2009

žiaci 7. C (2001/2002)


Moji starkí Aký je môj dedko? Vie urobiť všetko. Má rád prácu na dvore, tieţ aj pole poorie. Vţdy dokáţe poradiť, potešiť aj pohladiť. On je naše všetko, taký je náš dedko. A aká je babka? Ako cukor sladká. V skrinke máva sladkosti, no aj tajné drobnosti. Pomôţe mi s úlohami, učeše mi moje vlásky. Navarí nám obed dobrý, pridá k nemu kopec lásky. Alžbeta Šinaľová, 5. A 2008/2009

Jaroslava Fellegiová, 9. B (2009/2010)l

Silvia Drangová, 5. A (2008/2009)

Moja starká Kto ti stále poradí, po vlasoch ťa pohladí, má múdry pohľad, úsmev milý, rád ťa vidí v kaţdej chvíli? Nuţ starká. Tá všetko stíha a múdra je ako kniha. Má uţ celkom sivé vlasy, spomína na staré časy. Vrásky zdobia jej tvár milú, rada som s ňou kaţdú chvíľu. Všetko robí z lásky k nám, k svojim milým vnúčatám. Michaela Hriciková, 6. A 2008/2009


To sladké slovo mama Komu patrí vďaka V kolísočke bábo hojdá, v chorobe mu lieky podá. Pred spaním mu hladí vlásky, denne rozdá kopec lásky. S pýchou hľadí ako rastie, dopraje mu všetko šťastie. Popri práci mnoho stíha, posledná si večer líha. Nuţ a ráno ako vtáča prvá vţdy do práce kráča. Dobré jedlo navarí, láskou nás vţdy obdarí. Po rokoch má sivé vlásky, v neţnej tvári vryté vrásky. Cíti sa však bohatá, šťastná, ţe má vnúčatá. O kom ţe to rozprávame? Je to hádam všetkým známe. Naša vďaka patrí mame, ktorú veľmi radi máme. Petra Hriciková, 7. C 2003/2004 Lívia Pavúková, 9. B (2009/2010)

l

Simona Lamancová, 8. B (2007/2008)

l Mamičke Tvoje ruky ţehlia, varia, to všetko ja dobre viem, Preto, prosím pekne, odpusť, ţe sa správam, ako chcem. Ty sa o mňa staráš stále, niekedy to nevnímam... V tvojich očiach ţiari láska, som tak šťastná, ţe ťa mám. Renáta Romanová, 7. A 2008/2009


Mama Keď počuješ slovo mama, predstavíš si veľa fráz. Ty vieš, ţe tu nie si sama. Podporí ťa tisíc ráz. Láskyplné objatie, pohľad plný nádeje v tvojom srdci vyrastie láska, ktorú zaseje. Veľa lásky ti uţ dala. Maj to stále v pamäti. Jej láska, čo neprestáva, na cestu ti posvieti. Cítiš teplo pri srdci? To je láska k mame. Tvoje srdce pre ňu buší, veď ju radi máme. Poďakuj jej za to všetko, kaţdý deň sa o to snaţ. Nebuď taký malý zmätko. Mama - to je poklad náš. Anna Tarbajová, 7. D 2005/2006

žiaci 9. B (2009/2010)


O rodičoch a deťoch Stelesnená zodpovednosť. Múdrosť a dobrosrdečnosť. Nekonečné studne lásky a porozumenia. Takí sú (podľa detí) ideálni rodičia. Navzájom sa dopĺňajú a spolu tvoria celistvú, vycibrenú dvojicu, bez ktorej by sa dieťa stratilo v tomto chladnom, nekonečnom vesmíre ako kvapka v oceáne. Dieťa bez rodičov je ako slnečnica bez slnka: ľadová, bezduchá, vyhasnutá, neveriaca v budúcnosť, nemajúca ani za necht energie. Rodičom sa stane človek bezprostredne po narodení jeho dieťaťa. V tom momente často ani netuší, aké príjemné, no ťaţké bremeno si berie na plecia a zaväzuje sa tým na celý ţivot. Ako veľa iných vecí aj rodičovstvo môţe byť nevyčerpateľným zdrojom šťastia, ale aj dlhodobým trápením, respektíve príčinou nezhôd či smútku. Záleţí na tom, ako sa jedinec, lepšie povedané dvojica tvoriaca jeden celok, k tomu postaví. Či vie svojho potomka pochopiť a obetovať preň voľný čas aj svoje záujmy. Pri ťaţkej úlohe výchovy dieťaťa by nemal zanedbať ani najmenší detail, pretoţe všetko má svoj účinok, aj tá najmenšia drobnosť sa dokáţe nezmazateľne uloţiť do mozgu. Na chvíľu sa zdá, ţe ona tam nie je, nijako sa neprejavuje a nevidno ju. Ako vajíčko v čistej vode, ktoré klesne na dno. Ale ak sa do vody pridá ešte potrebná dávka soli, nečakane vypláva na hladinu. A rovnako všetko, čo nasaje detský mozog, či uţ dobré alebo zlé (problém je v tom, ţe toto ešte malý človiečik rozlíšiť nedokáţe), sa uloţí. Náhoda sa však postará, ţe vypláva na hladinu. Zvyčajne práve vtedy, keď to vôbec nečakáme. A v tom momente sa ukáţe efektivita a úroveň výchovy. Je moţné zoţať dobrú úrodu, ak bolo kvalitne zasiate. Na druhej strane, ak rodičia siali kúkoľ, prípadne dovolili, aby bol kúkoľ siaty okolím, budú ho v neskoršej dobe ţať a ostanú im oči len pre plač. Je vyčerpávajúce byť dobrým rodičom. Klobúk dolu pred tým, kto si s čistým srdcom povie: „Bol som dobrým otcom - potomstvo to dotiahlo ďalej neţ ja. Odovzdal som všetko, čo som mohol...“ „Bola som dobrou matkou - nechala som na tomto svete kúsok seba, obohatený o lásku, moje poznatky a skúsenosti.“ Jaroslav Hofierka, 9. A 2009/2010

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)


Interview s trénerkou basketbalu Mgr. Alenou Dzúrovou Basketbal má v našej škole uţ dlhoročnú tradíciu a zaznamenal mnoţstvo úspechov. O rozhovor sme poţiadali p. uč. Dzúrovú, ktorá v triedach so športovým zameraním vyučuje hodiny basketbalu a súčasne je trénerkou nášho basketbalového tímu. Dávid: Pani učiteľka, kedy a ako vznikla myšlienka založiť v našej škole basketbalové družstvo? p. Dzúrová: Myšlienka vznikla veľmi dávno, ale najprv sme nemali telocvičňu. Naše plány sme nemohli realizovať, lebo basketbal sa bez telocvične trénovať nedá. Po jej odovzdaní do prevádzky bola snaha podchytiť čo najviac detí a podarilo sa nám to. Teší nás, ţe v škole sme zaloţili basketbalový klub. Dávid: Trénujete aj chlapcov, aj dievčatá? p. Dzúrová: Triedy so zameraním na basketbal sú zmiešané, čiţe na vyučovacích hodinách pracujem s chlapcami aj s dievčatami. V rámci nášho basketbalového klubu trénujem len dievčatá. Dávid: Podľa akých kritérií vyberáte hráčov do tímu? p. Dzúrová: Mali by sme veľkú radosť, keby sme mohli vyberať. Ale v súčasnosti je situácia taká, ţe v podstate berieme všetkých, ktorí sa o tento šport zaujímajú. Dávid: Ako často trénujete? p. Dzúrová: Trénujem kategóriu dievčence ´95 a tréningy máme štyrikrát v týţdni, čiţe v pondelok, utorok, štvrtok a piatok popoludní a dopoludnia v športových triedach na vyučovacích hodinách. Dávid: Ako prebieha basketbalový tréning? p. Dzúrová: Myslím si, ţe tréningy v kolektívnych športoch sú v podstate rovnaké. V úvode je rozcvičenie, rozbehanie, potom začína nejaká technická vec, čiţe práca s loptou, individuálne činnosti, ktoré sa v závere prenášajú do samotnej hry. Máme aj kondičné tréningy, kde pracujeme s plnými loptami, na lavičkách a stanovištiach. Dávid: Kedy sa objavili prvé úspechy? p. Dzúrová: Úspechy sa objavujú podľa toho, aká partia sa stretne. Napríklad v minulom roku sme mali veľmi dobrých deviatakov, čo sa týka basketbalu, ale ich nevýhodou bolo, ţe mali problémy so správaním a disciplínou. Prebojovali sa aţ na Majstrovstvá Slovenska, ale ak by boli disciplinovanejší, mohli uspieť ešte lepšie. V súčasnosti máme veľmi silný basketbalový piaty aj šiesty ročník. Vkladám do nich veľké nádeje a dúfam, ţe sa na Majstrovstvá Slovenska nielen dostaneme, ale dosiahneme aj nejaký pekný úspech. Dávid: Akých súťaží ste sa zúčastnili a čo považujete za najväčší úspech? p. Dzúrová: Úspešne sa zúčastňujeme rôznych súťaţí nielen na okresnej, ale aj celoslovenskej úrovni. Naším najväčším úspechom bolo 2. miesto v turnaji Nestle cup 2008, to sú Majstrovstvá Slovenska mladších


ţiačok, ktoré sa konali v Ruţomberku. V staršej kategórii to bol spomínaný postup chlapcov na Majstrovstvá Slovenska v Ţiline v roku 2009. Dávid: Čo si u svojich zverencov najviac ceníte? p. Dzúrová: Hlavne húţevnatosť, vytrvalosť a systematickosť v práci. Mrzí ma, keď niektorí berú všetko ako povinnosť. Najviac si cením ich chuť na sebe pracovať. Dávid: Ako pokračuje športová kariéra hráčov po ukončení ZŠ? p. Dzúrová: Je to individuálne, ale máme úspechy aj v rámci Slovenska. Napríklad Marianna Draganovská bola v našej škole len jeden rok a hneď sa prejavil jej obrovský talent. V súčasnosti je kapitánkou reprezentačného tímu ročníka ´93 Danax Košice (Dobrí anjeli). Ďalšia naša ţiačka Danka Dzúrová reprezentuje nielen našu školu a klub, ale je aj vo výbere reprezentácie a zároveň hosťuje v tíme ročníka ´96 Danax v Košiciach. Máme veľmi šikovné dievčatá, čo potvrdili aj reprezentační tréneri p. Porubčan a p. Onduška, ktorí boli u nás a trénovali s našimi dievčatami. Takţe moţnosti tu sú, všetko závisí len od chuti ďalej trénovať a pracovať na sebe. Dávid: Čo by ste odkázali všetkým priaznivcom basketbalu? p. Dzúrová: Všetkým by som chcela odkázať, ţe basketbal je veľmi krásna hra a kaţdému by som dopriala radosť z tejto hry. V našom klube veľmi radi privítame všetkých, či sú to chlapci, či dievčatá. Nech prídu a zaţijú atmosféru, ktorú zaţívajú športovci. Šport je priorita pre ľudský ţivot, lebo kto športuje, je aj zdravší, vytrvalejší a otuţilejší. Chcem im odkázať, aby športovali a rozhodne mali nejakú aktivitu, pretoţe ţivot bez záujmu je veľmi smutný a nudný. Za rozhovor ďakuje Dávid Veselovský, žiak 9.A


Hviezdy nášho športu Čo športovcov našich spája? Farby vlajky našej hája. Neraz hrdo zaviali na európskom stoţiari. V hokeji či v tenise, v tom všetkom my majstri sme. Vo vode či na ihrisku medailu my máme istú. Pálffy, Šatan, Országh, Bondra zlatá veru bola dobrá. Moravcová Martina je zas dobrá plavkyňa. A Martikán na kajaku preplával by kaţdú mláku. Sme tak hrdí, ţe ich máme, hymnu s nimi zaspievame. Petra Hriciková, 7. C 2003/2004

žiaci 9. B (2009/2010)

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)


Športové talenty v našej škole Talent je dar! Musíme sa však oň starať, rozvíjať ho a vytvárať mu vhodné podmienky. To však nie je vţdy jednoduché. Poznáte to! Za kaţdým športovým úspechom sa ale ukrýva hlavne namáhavá a tvrdá práca. U nás to platí o to viac, ţe naša škola existovala celých desať rokov bez telocvične a športové ihriská chýbajú dodnes... Napriek tomu máme športovcov. O nekonečných hodinách tréningov a spotených tričkách by určite mohli veľa rozprávať aj Peter Česelka z 9.B a Branislav Marušin z 9.C. Okrem toho, ţe sú ţiakmi našej školy, je Peter útočníkom hokejového klubu HC 46 Bardejov a Braňo zasa členom klubu JUDO KAN Bardejov. Sú to talenty, ktoré nespia na vavrínoch. Preto sa pred nimi otvára sľubná športová kariéra. A my sme na nich právom hrdí! A ako to vidia oni? Rozhovor s Petrom Česelkom Patrícia: Peter, povráva sa, že budeš hrať hokej v Amerike. Je to pravda? Peter: Áno. V júli sa s reprezentačným výberom Slovenska zúčastním turnaja vo Philadelphii v USA . Patrícia: Ako dlho sa venuješ hokeju? Peter: Odmalička. K hokeju ma priviedol môj otec, ktorý bol aj mojím trénerom. Na ľad som sa postavil uţ ako trojročný a začal som trénovať v prípravke HC 46 Bardejov. Patrícia: Kedy si hral svoj prvý zápas? Peter: Po prvýkrát som v zápase nastúpil, keď som mal štyri roky. Patrícia: V akom klube trénuješ? Peter: V klube HC 46 Bardejov a som štvrtý na Slovensku, ktorý uţ ako pätnásťročný trénuje s muţmi. Hosťoval som aj v HC Prešov. Patrícia: Kto pred tebou trénoval s mužmi v takom mladom veku? Peter: Iba Gáborík, Pálffy a Marián Hossa. Patrícia: Prečo nenavštevuješ hokejovú triedu? Peter: Uvaţoval som o tom, ale najprv neotvárali triedu a potom uţ nebol dôvod, lebo chodím do športovej triedy a naša škola mi poskytuje dostatočný kondično-športový tréning. Čo sa týka turnajov a sústredení, v tomto ohľade mi triedna učiteľka a vedenie školy vychádzajú maximálne v ústrety. No a ostatné je uţ len na mne.


Patrícia: Ako často trénuješ? Peter: Na ľade som kaţdý deň. Od pondelka do piatku mám tréningy a počas víkendov hráme zápasy. Patrícia: Čo považuješ za svoj najväčší úspech? Peter: Ţe robím to, čo ma baví. Teší ma, ţe v tejto sezóne som strelil 52 gólov a stal som sa najlepším strelcom troch skupín tejto vekovej kategórie. Mám veľa medailí, diplomov a sošiek, ktoré som získal na rôznych turnajoch. Mnohé boli aj v zahraničí. Patrícia: Máš aj nejaký hokejový vzor? Peter: Mojím vzorom je Marián Gáborík. Obdivujem jeho rýchlosť a presnosť. Patrícia: Čo chceš robiť v budúcnosti ? Peter: Hrať hokej čo najlepšie a hlavne sa stále zlepšovať. Nechcem zatiaľ predbiehať. Uvidíme... Patrícia: Peter, prajeme ti veľa šťastia v Amerike, aby sa všetky tvoje plány splnili. Pozorne budeme sledovať tvoje zápasy a tešiť sa z každého, hoci aj najmenšieho úspechu. Za rozhovor ďakuje Patrícia Holodová, žiačka 6. A __________________________________________________________________________ Rozhovor s Branislavom Marušinom Lívia: Kedy a ako si sa dostal k džudu? Braňo: Uţ keď som mal dva alebo tri roky, trávil som veľa času v telocvični, kde môj otec trénoval deti, ktoré sa venovali tomuto športu. Lívia: Odkedy sa venuješ džudu? Braňo: Od štyroch rokov som uţ som trénoval a od piatich som zápasil na turnajoch. Lívia: Prečo si sa dal práve na džudo? Braňo: Určite preto, ţe tomu sa venuje môj otec, ktorý je pre mňa nielen veľkým vzorom, ale aj trénerom. Po čase som zistil, ţe sa mi to páči.


Lívia: Kedy prišiel prvý úspech? Braňo: Keď som na mojich prvých Majstrovstvách východoslovenského regiónu získal 1. miesto. Bolo to v roku 2000. Lívia: Ktoré víťazstvo je pre teba najcennejšie? Braňo: Tak za tých desať rokov bolo toho viac... Mám cez 50 diplomov a kaţdý z nich si cením. Ale za najväčší úspech povaţujem tohtoročné umiestnenia – 2.miesto na Majstrovstvách SR dorastencov a 3. miesto v kategórii juniorov. Lívia: Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Braňo: Aj naďalej chcem pokračovať v dţude. Mojím cieľom je dostať sa raz na Majstrovstvá Európy, moţno i sveta. A snáď by som chcel niekedy byť trénerom dţuda. Lívia: Prajeme ti veľa ďalších úspechov v športovej kariére. Za rozhovor ďakuje Lívia Pavúková, žiačka 9. C


Sme hrdí na naše mesto Návraty do minulosti rodného mesta Moje mesto – hrdosť, pýcha, históriou celé dýcha. Odolalo vojne, času, dodnes núka svoju krásu.

A čo naši rodáci robievali po práci? Dnes uţ nevie nikto presne, kde pán Keller skladal piesne.

Námestie aj s budovami hrdo prešli storočiami. Preč sú časy, keď sa dámy prechádzali s dáţdničkami.

Máme toho veru dosť. Viete, ţe aj „Karlov most“? V jednom z dávnych oblúkov skromné ţitie ponúkol

Skončili sa také doby, keď koč či voz mestom chodí. Dom, kde býval mestský kat, dnes navštívi kaţdý rád.

rodine, čo biedu trela a aj detí mala veľa. Rozmýšľam o takom byte, doma v teple – blahobyte.

Kostol, bašty, radnica, vlastne kaţdá ulica ukrývajú tajomstvá, čo nikto z nás nepozná.

Kaţdá doba skrýva čaro. Určite by za to stálo v minulosť obrátiť čas, a potom sa vrátiť zas

V ktorom dome, koľko diel vytlačil pán Gutgesel? Čo sa mládeţ učila v škole pána Stöckela?

tam, kde rada prídem znova... Do rodného Bardejova!

Petra Hriciková, 8.C 2004/2005

Daniel Šinaľ, 9. B

(2000/2001)


Bardejov Nie je veľké ako Paríţ, no aj tak je bohaté históriou, pamiatkami, všetko je v ňom úchvatné. V spomienkach sa vracaj k nemu, vţdy ti úsmev vyčarí. Prejav mu aj lásku, nehu, objatím ťa obdarí. Zasial zrnko v tvojom srdci. Ty ho stále pestuješ. Staré hradby aj námestie, všetko vrúcne miluješ. Iba na skok z nášho mesta sú domy či liečebne. Príroda nám veľa dala – čisté, vzácne pramene. Pyšný buď na vzácny klenot, v ktorom si sa narodil. Keď ťa osud v diaľ odveje, hrdý buď, ţe si v ňom ţil! Poskladaj si mozaiku – kostol, bašty, katov dom. Nos ju vţdy vo svojom srdci, maj rád rodný Bardejov! Anna Tarbajová, 8. D 2006/2007

Branislav Berežný, 5. B (2007/2008)

Môj domov V jedno slnečné ráno, šla som na potulky krajom. Videla som krásu tohto sveta, čo Boh stvoril pre kaţdé dieťa. Bardejov je krásne mesto s hradbami a baštami. To vie kaţdý turista, ktorý sa v ňom zastaví. V centre mesta kostol veľký a v ňom stará gotika. Má aj veľa oltárov, to človeka dojíma. Neveríte? Tak príďte a uvidíte!

Stanislava Kažimírová, 8. B (2007/2008)

Bernadeta Čurná, 2. B 2009/2010


Vločky Vysoko nad nami, tak vysoko, ţe sa všetko javilo ako mravčie kráľovstvá, poskakovali malé vločky a pomalým elegantným a hravým spôsobom klesali na zem. Všetky vločky sa tešili na školský výlet. Ak by ste totiţ nevedeli, aj vločky navštevujú školy a bývajú v oblakových mestách. Tieto mestá majú také názvy ako mestá, nad ktorými sa vznášajú a veľmi sa na ne podobajú. A nebojte sa! Vločky nikdy nezomrú! Ak sa aj roztopia, vyparia sa naspäť. V lete sa prechádzajú ako kvapky a v zime sú z nich vločky. Teraz je zima a vločky z oblakového mesta Bardejov idú na výlet do skutočného Bardejova. Veľa sa o ňom učili. O jeho histórii, o námestí, o kostole a radnici. Asi najviac zo všetkých sa tešila malá vločka Eli. Ešte nikdy nebola na ţiadnom výlete. Cítila radosť, strach a vzrušenie zároveň. Zrazu nečakane privial vetrík. Jemne si okolo pofukoval a rozprával o histórii Bardejova. „Ukáţ mi toto krásne mesto,“ poprosila ho Eli. Nechcela ešte padnúť na chodník. A tak ju vetrík vzal na plecia a vznášal sa s ňou. Vyleteli na kostolnú veţu, potom oknom do kostola a radnice. Povodil ju po hradbách i námestí. Eli sa tu cítila ako doma. Toto mesto si zamilovala, akoby tu bola odjakţiva. Bola očarená historickou radnicou a Kostolom sv. Egídia. Eli bola šťastná... Pomaly klesala na kamennú dlaţbu námestia a ponárala sa do sna o najkrajšom meste. Ticho si vzdychla a zašepkala: „Mám ťa veľmi rada, môj prekrásny Bardejov.“ Zuzana Ištoňová, 9. D 2007/2008

Marek Skošník, 7. A (2001/2002)


O domove Úvaha Ten, kto nemá domov, nikdy nemôţe byť šťastný, lebo domov je často to, čo nám dáva právo na šťastie. Manţelstvo, rodina, domov má byť zázemím človeka. Domov je viac neţ len miesto, ktorým sa prechádza, do ktorého sa prichádza a z ktorého sa odchádza. Domov je školou zdvorilosti, citlivosti a pokoja. Netvorí ho individualista, ale skupina. Domov sa buduje po etapách. Máme dom, strechu nad hlavou, nábytok, jedlo a auto, no to nie je domov. Máme mamu, otca a deti, no ešte stále nemáme domov. Tak potom ako to je? Kde je idea? Pravý domov vytvoria vzťahy. Medziľudské vzťahy a láska – základ všetkého. Od ţivota inkasujeme mnoţstvo rán, no práve domov je miesto, kam sa môţeme stále vrátiť. Miesto, kde nájdeme náklonnosť, sympatie, pomoc, nádej a ochranu, lebo tieto veci sú dôleţitejšie ako hmotné, ktoré nemôţu byť zdrojom skutočného ľudského šťastia. A keďţe domov patrí do vlasti, aj na ňu by sme mali byť hrdí. Aj ona sama je naším domovom. Nikola Harničárová, 9. A 2009/2010 Esej Môj domov mi nikto nevezme. Pretoţe veda ešte neobjavila spôsob, ako z ľudského mozgu zmazať, eventuálne transportovať inde myšlienky, pocity, spomienky a predstavy. Abstraktný domov, teda domov ničím materiálnym nepostihnuteľný, je vlastne súbor vzťahov medzi nami a tým, čo fyzicky za domov povaţujeme. Je to enormné kvantum myšlienkových nití a pocitov, ideí a predstáv, spomienok a nádejí, ktoré sa nám vynárajú v hlave pri pomyslení na miesto, kde trávime väčšinu svojho času. Naproti tomu za konkrétny domov pokladám priestor ohraničený veľkosťou či inými atribútmi, modifikovateľný a úzko spätý s vôľou jedinca. Konkrétny domov je však zároveň kedykoľvek pominuteľný a rôznymi faktormi aj ohrozený. V tomto smere má imaginárny domov tú výhodu, ţe aj keď sa ten hmotný pominie, neustále zostáva naďalej v našich mysliach vo forme spomienok a ideí, ktorých príjemný či nepríjemný charakter je len výsledkom nášho optimizmu či pesimizmu. Preto ja pod slovom domov automaticky rozumiem domov abstraktný. A pôţitkársky sa oddávam pocitom, ktoré to slovo v mojom vnútri vyvoláva. Kaţdý človek má právo čokoľvek nazývať svojím domovom, pretoţe je to jedna z tých ţivotných istôt, bez ktorých by sa jedinec nebol schopný priblíţiť tomu vysnívanému stavu pokoja a šťastia. Jaroslav Hofierka, 9. A 2009/2010


Slovensko – naša vlasť Prečo mám rada Slovensko Slovensko je krásny štát. Prečo ho má kaţdý rád? Moţno preto, ţe má Tatry, rád je kaţdý, kto tu patrí. Cudzinci ho navštevujú, jeho krásy obdivujú. Vraj to nie je správa nová, ţe k nám radi prídu znova. Hory, mestá, kúpele sú v nich vzácne pramene. Silu, radosť, krásu dajú, mnohým zdravie navracajú. Najväčší je azda, snáď, na Slovensku Spišský hrad. Cez Branisko prejdete, na kopci ho nájdete. Pri kúpeľoch učupené je mestečko veľmi cenné. Nazývané Bardejov, to je mesto mojich snov. Anna Tarbajová, 6.D 2004/2005

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)


Prečo mám rada slovenčinu Kedysi raz v Babylone nastal problém veliký, ľuďom sa pri stavbe veţe pomiešali jazyky. Preto dnes aj v našom štáte, vlastne v kaţdom sveta kraji, iný jazyk uţívate, rôznou rečou kaţdý vraví. Pod Tatrami – kde som ja, spievajúc pri ťaţkej práci, ţili naši predkovia Slovenky i Slováci. Od kolísky im ich mamky uspávanky spievali, zvečera i zaránky ľúbou rečou vítali. Časy, keď nám vnútiť chceli iný jazyk, inú reč, veru sa uţ pominuli. Dobre, ţe sú dávno preč... Ja som iba školáčka, tieţ sa učím jazyk iný, som však hrdá rodáčka – milujem zvuk slovenčiny. Lebo rodná reč jediná verte a či neverte, ľubozvučná slovenčina najkrajšia je na svete. Petra Hriciková, 8. C 2004/2005

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)


Európa – náš spoločný domov Svet plný farieb Európa nám otvorila svoju náruč. Táto láskavá mamička prijíma pod svoje ochranné krídla veľa národov, národností, ba aj rás. Je to úţasné, lebo susedia uţ nepotrebujú ploty a štáty hranice. Všetci ľudia sa môţu pochytať za ruky a byť šťastní. Ale... V jedno septembrové ráno, keď sa ozýval smiech detí, ktoré práve strávili prvý deň v škole, malá černoška Samara prišla domov so slzami v očiach. Keď to uvidela mamka, láskavým hlasom sa opýtala: „Čo sa ti stalo, Samarka?“ „Mami. Ja uţ do školy viac nejdem! Deti sa mi smejú, ţe som iná, lebo som černoška!“ „Moje zlatíčko! Je mi to ľúto... Vieš, keď som ja bola malá a presťahovali sme sa do Európy, tieţ sa mi deti v škole smiali. Neviem, prečo sa medzi ľuďmi vytvorila toľká nenávisť. Moţno zo strachu z niečoho neznámeho. Neviem. Ale toto si zapamätaj! Ani príroda nie je jednotvárna. A preto je na svete tá pravá rovnováha. Predstav si lúku, na ktorej budú rásť len púpavy. A všetky lúky budú také isté. Ţlté. Nič viac. Všade len samé púpavy. Teraz si predstav lúku plnú farieb. Rastú tam modré zvončeky, biele konvalinky, ţlté prvosienky, červené vlčie maky. Hneď bude všetko krajšie, veselšie a nie jednotvárne. Alebo keby bol na svete len jeden druh vtáčika. Kaţdé ráno by ťa zobúdzal rovnaký štebot. No v skutočnosti je na svete veľa druhov vtákov. Kaţdý spieva inak a spolu vedia predviesť krásny vtáčí koncert. Aj ľudia môţu spolu dokázať krásne veci. A čo taký klavír? Keby si hrala len na bielych alebo len na čiernych klávesoch? Nezahrala by si takú krásnu melódiu, ako keď hráš na bielych aj na čiernych súčasne. Tak isto je to aj medzi ľuďmi. Ak by sa spojili všetky rasy, bez ohľadu na farbu pleti, pôvod či jazyk, mohli by vytvoriť lepší svet. Svet bez vojen vedených rasistickými myšlienkami, bez hladu v chudobných krajinách, bez závisti a predsudkov. Mohli by zachrániť kultúru a tradície starých kmeňov a národov pre ďalšie generácie. Aj ty môţeš byť úspešná lekárka, vedkyňa alebo herečka a nevadí, ţe si černoška. Ak sa ti budú spoluţiaci smiať, povedz im to. Pretoţe tvoji spoluţiaci to moţno povedia ďalším deťom a tie ďalším. Len tak sa môţe svet zmeniť. Zmeniť na svet, kde budeme kaţdý iný, ale napriek tomu rovní...“ Zuzana Ištoňová, 8. D 2006/2007

Alžbeta Šinaľová, 6. A (2009/2010)


Sme si rovní Na svete je veľa ľudí, na svete je veľa rás. Všetci ľudia sú si rovní, mal by vedieť kaţdý z nás. Beloch, černoch, Japonec, Európan či Afričan azda je to známa vec, ţe túţia po láske mám. Kaţdý z nás má iný štýl, aj keď nie sme všetci in. Nech náš svet uţ nie je bledý, nech je pestrý a nie šedý. Na kaţdého slnko svieti, na kaţdého dáţdik prší. Všetci sme si celkom rovní, nikto nie je lepší, horší. Kaţdý človek niekde patrí, má rád svoju krajinu. Európania rozhodli sa vybudovať úniu. Podajme si všetci ruky a nechajme lásku rásť. Slovák, Nemec, Čech i Poliak vytvorili krásnu vlasť. Anna Tarbajová, 6.D 2004/2005

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)

Spoločný domov Ak sa má podariť práca, potrebná je spolupráca. Láska, nádej, poznanie medzi nami nech vládne.

Spolu dobre vychádzajme a vytvorme rodinu. Navzájom si pomáhajme, aj keď máme reč inú.

Rastie zrnko spolupráce. Kto ho zasial? Predsa my – národy a národnosti, ktoré ţijú v únii.

V poznaní je naša sila, v spolupráci budúcnosť. Európa sa zjednotila, aby kvitla pre radosť. Anna Tarbajová, 7. D 2005/2006


Šťastný domov Ľudia z celej Európy túţia sa dať dokopy. Dostali sme šancu veľkú pripojiť sa k tomu celku. V mieri máme ţivot istý, hrozbou sú len teroristi. Vyplieť treba buriny, aby rástol svet iný. Nech sa nikdy nestane to, čo v škole v Beslane. Vtedy mnohé detské očká zhasli ako malá sviečka. Nevideli svoju triedu, nespoznali abecedu, lebo kruté vrahov ruky spôsobili strašné muky. Preto spojme svoje sily! Nemci, Briti, Česi, Íri, Rakúšania, Slováci buďme bratmi pri práci. Vybudujme domov krásny a ţime v ňom ako v básni. Postavme si šťastnú vlasť, v ktorej bude blaho rásť. Mier a pokoj v rodine a tieţ v kaţdej krajine, v Európe aj vo svete nech vţdy iba nájdete. Petra Hriciková, 8. C 2004/2005

Simona Lamancová, 8. B (2007/2008)


Príroda očami detí Lesná hudba Les je vzácna harmónia. Má ho kaţdý rád. Kto s úctou doň vchádza, je náš kamarát. Sú veru aj takí, ktorých nič netrápi. Títo drzí nezbedníci nie sú kamaráti. Veď les ničia s radosťou, rušia ţivot zvierat v ňom. Neváţia si to, čo máme uţ po predkoch zanechané. Odpadky sú kade-tade, v kroví, v rieke aj v záhrade. Stromy zasa dolámané a rastliny došliapané. My všetci to nenecháme, pokoj v lese zachováme. Vagabundi, choďte preč! Nech sa lesu vráti reč. Stále nech znie hudba lesná, ktorej tón udáva Vesna. Nech je hudby v lese dosť, všetkým ľuďom pre radosť. Lukáš Závodník, 8. A 2008/2009

Dávid Silvestri, 6. A (2009/2010)

Ján Maňko, 9. B (2009/2010)


Krása hôr V našich lesoch mnoho ráz chceme vidieť veľa krás. Do hôr chodia starí, mladí čistý vzduch dýchajú radi. Bratia bobry, sestry líšky tieţ sú na les veľmi pyšní. Spolu si tam naţívajú, vzájomne si pomáhajú. Je to predsa veľmi krásne, vidieť zase slnko jasné. Vôkol krása, vtáčí spev, ţblnkot vôd a oddych len.

Nájdu sa aj takí ľudia, ktorí nášmu lesu škodia. Ničia zver a lámu lesy, aj odpadky hádţu kdesi. Našťastie však poľovníci sú na stráţi vo dne, v noci. Lesnej zveri pomáhajú a nič za to neţiadajú. Uţ ich samých nenechajme! Prírodu si zachovajme! Len tak ďalším pokoleniam poskytneme ţivot, zdravie. Martina Pomikalová, 8.A 2008/2009

l

Ochrana prírody l Kristína Čikošová-Pavličková, 6. A (2009/2010) Prírodu si kaţdý cení, Michaela Bilá, 6. C (2009/2010) no pritom ju stále mení. Daniela Drangová, 9. C (2009/2010) Niekto v dobrom, niekto v zlom. Skrátka stále po svojom. Ochrancovia starajú sa o poriadok v nej. Celou silou snaţia sa zlepšiť ţivot v nej.

Pytliaci jej veľmi škodia, z toho všetkých srdcia bolia. Zvieratá v nej strieľajú, pasce do nej dávajú. Poľovníci snaţia sa udrţať jej čaro kopou sena, čistej vody... Zdá sa vám to málo? Viktória Vojtušová, 6. B 2008/2009


Výzva Všetci ľudia - starí, mladí chodievajú do prírody. Do lesa či do hory, relaxujú pri mori. Nie vţdy svojím správaním ľud prírodu ochráni. Niekto koná ako kat, aţ sa mi chce rozplakať. Keď strhnuté lesné kvety pri ceste sú ako smeti, pohodené teraz práve či odpadkov kopa v tráve. Obďaleč tu potok ţblnká, vodu pije malá srnka, zajac – lesné zvieratá... A v nej špina vyliata. Kaţdý kto má ţivot rád, mal by začať pomáhať! Pomôţ lesu v zime, v jari. Choď – nazbieraj papier starý! Zachrániš tak stromov pár, dáš prírode krásny dar. Môţeš vonku kŕmiť vtáčky, uľahčíš im ţivot ťaţký. Zo zeme pozbieraj smeti, to dokáţu malé deti. Pán horár sa teší tomu, aj on často ide z domu. Zbalí niečo hladnej zveri, pomáha im doţiť jari. Bez zvierat by les bol pustý, a to človek nedopustí! Lebo krásny vtáčí spev nenahradí strojov rev.

Barbora Katušková, 9. C (2009/2010)

Petra Hriciková, 7. C 2003/2004


Hviezdička Na oblohe svietili tri hviezdičky. Boli kamarátky. Zrazu sa jedna rozhodla, ţe pôjde do sveta. Letela si, letela, keď zrazu zistila, ţe sa stratila. Blúdila smutne vesmírom a bledla. Čím viac blúdila, tým viac bledla. Ale jej priateľky na ňu nezabudli. Dlho ju hľadali. Našli ju, keď uţ bola skoro celkom zhasnutá. Vysvetlili jej, ţe zo súhvezdia sa neodchádza. Mohlo by to dopadnúť veľmi, veľmi zle. A ona sa poučila. Rozţiarila sa a opäť svieti v ich trojhviezdičkovom súhvezdí. Klára Horváthová, 2. A 2009/2010

Simona Lamancová, 8. B (2009/2010)

Usmievavá jar Jarné slnko vyskočilo, na oblohu vyletelo. Pošteklilo sneţienky, usmialo sa na lienky. Rozmrzol nám potôčik, chlapci pletú korbáčik. Vyšibú ním dievčatá a jar je uţ začatá.

Kúzlo leta Keď dostanem vysvedčenie, vţdy sa veľmi zaradujem. Je to veľké potešenie, bicykel hneď naštartujem. Prázdniny sú radosť detí, do kúta uţ taška letí. Je len škoda veliká, tak rýchlo to uteká... ţiaci 2. A 2009/2010


Tvorivá dielňa Naša škola sa uţ dlhodobo zapája do mnoţstva projektov orientovaných na tvorivú činnosť a rozvoj kreativity detí a mládeţe. V rámci projektu „Tvorivá dielňa – vyrábame knihy“ naša ţiačka napísala a ilustrovala knihu O bábike Zuzanke. Za túto originálnu kniţku získala v minulom školskom roku cenu riaditeľa Okresnej kniţnice D. Gutgesela. Z jej tvorivej dielne ponúkame krátky úryvok: Ako sa bábika Zuzanka stratila Stalo sa to po vianočných prázdninách. Danielka vstala neobyčajne neskoro. Rýchlo nahádzala veci do tašky a vtom si spomenula: „Zuzanka! Musím ju zobrať do školy!“ Rýchlo ju obliekla a hodila do tašky. Obliekla aj seba, zjedla raňajky a vybehla na ulicu. Pre Zuzanku bolo všetko nové zaujímavé. Najprv s ňou v taške prudko nadhadzovalo, potom Danielka vbehla do šatne a taška buchla o zem. Buch! Zuzanka sa veľmi zľakla. Danielka však na bábiku nemyslela. Ponáhľala sa do triedy prichystať si učebnice. Stihla to len tak-tak. Práve zazvonilo. Zuzanka celý čas čakala. Keď ju Danielka počas veľkej prestávky konečne vybrala von, rozţiarili sa jej oči od radosti: „To budem mať kamarátok!“ „Jéj! Aká pekná bábika!“ zvolali spoluţiačky a začali sa s ňou hrať. Hra trvala veľmi krátko. Znova zazvonilo a bábika sa ocitla pod lavicou. Na konci vyučovania sa Danielka veľmi ponáhľala a tak sa stalo, ţe na svoju krásnu bábiku Zuzanku úplne zabudla. Bábike Zuzanke bolo pod lavicou veľmi smutno a nevedela, čo s ňou bude. Našla ju tam aţ pani upratovačka. „Tú muselo zabudnúť nejaké nepozorné dievčatko z tejto triedy,“ povedala pre seba pani upratovačka. Potom bábiku poloţila na učiteľkin stôl a odišla. Keď Danielka na druhý deň ráno zbadala svoju bábiku na stole, veľmi sa potešila, ale aj zľakla. Pani učiteľka sa však milo opýtala: „Komu patrí táto krásna bábika?“ „Mne,“ ticho sa ozvala Danielka. „Mohla by som si ju vziať?“ „Samozrejme, ale hneď teraz si ju odloţ do tašky!“ Danielka sa pekne poďakovala a navţdy si zapamätala, ţe hračky sa do školy nenosia. Dorota Porubská, 2.A 2008/2009

Karin Klimkovská, Daniela Dzúrová-Trnovská, 8. A (2009/2010)


Spomienky na Paríţ V tomto školskom roku vyhlásilo Mesto Bardejov v spolupráci s firmou Xawax súťaţ o najlepšiu triedu. Na víťaznú triedu kaţdej školy nášho mesta čakal päťdňový výlet do Paríţa. Lákavá vidina víťazstva zmobilizovala všetkých ţiakov a pozitívne ovplyvnila ţivot aj v našej škole. V úpornom súboji vyhrali ţiaci 9. A triedy. O tom, čo videli a zaţili, nám napísali vo svojom príspevku: Čas plynie, no naše spomienky na hlavné mesto Francúzska sú stále ţivé. Sú také krásne, jedinečné a neopakovateľné, ţe by sme sa o ne chceli podeliť aj s vami. Dňa 27. apríla 2010, keď ešte polovica mesta spala, sme my, ţiaci 9. A spolu s vybranými triedami iných škôl vyrazili na dlhú cestu do vysnívaného Paríţa. Aj keď sme boli po únavnej ceste všetci vyčerpaní, zanechal v nás vstup do tejto metropoly hlboký dojem. Notre Dame či sklenená pyramída galérie Louvre nám úplne vyrazili dych. Celodenná prehliadka skvostných obrazov, sôch, toho mnoţstva umeleckých diel bola tak vyčerpávajúca, ţe sme napokon s úľavou privítali ustlané postele v útulnom hoteli vzdialenom necelých 25 km od centra. Nasledujúce slnečné ráno sme uţ plní síl začali návštevou bývalého sídla francúzskych kráľov. Luxus a okázalosť Versailles dotvárali očarujúce záhrady, ktorých rozľahlosť nás tak fascinovala, ţe sa mnohým ani nechcelo odísť. No program sľubujúci Eiffelovu veţu nenechal nikoho na pochybách, čo ďalej. A pohľad z úplného vrcholu „ţeleznej dámy“ sa dá iba ťaţko opísať. Po návrate z výšin nás na brehu Seiny čakala výletná loď, na palube ktorej sme absolvovali hodinovú plavbu. Deň sme ukončili večernou prehliadkou Elyzejských polí, pohľadom na Víťazný oblúk a rozlúčkou s blikajúcou Eiffelovkou. Na ďalší deň nás privítal netrpezlivo očakávaný Disneyland. S úţasom sme pozorovali tancujúce postavy z rôznych rozprávok, nádherne upravené parky doplnené rozprávkovým svetom plným kolotočov, ktoré sme si samozrejme všetci aj vyskúšali. No rýchlejší ako všetky kolotoče bol čas. Neúprosne odkrajoval z nášho výletu a zrazu sme sedeli v autobuse v očakávaní ťaţkej cesty domov. No boli sme šťastní. Vďační škole, ţe vybrala práve nás, hlavne však firme Xawax, ktorá mnohým splnila veľký sen. A ten nám nikdy nikto nevezme. žiaci 9. A Nikola

Litavcová 9. A


Ako víchor Kam letíš, slovo? Do diaľav nekonečných? Krútiš sa divo sťa víry vírov prvých. Nik nepozná to, nik netuší, kam aţ asi. Nik nevie – ako to – kde aţ hľadať tvoje krásy. Spomaľ, slovo, rozhliadni sa! Vari nevidíš, ţe sme ľudia? Ľudia krátkozrakí, neschopní sa... Pribiť k zemi, to je tvoj údel, slovo. Pomôţ nám, ľuďom, okrídlená krása! Ty máš moc, tak uţ neuleť... Jaroslav Hofierka, 9. A 2009/2010

Časopis LIENKA ( jubilejné číslo k 20. výročiu školy ) Jazyková úprava: Mgr. Tatiana Bartošová Grafická úprava: Mgr. Stanislav Polák Ilustrácie: Ján Maňko (9. B) a ocenené práce ţiakov Obálka: ţiaci 6. A Tlač: MM Media, s.r.o.

Školský časopis  

Časopis Lienka vydaný pri príležitosti 20. výročia školy

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you