GULAB

Page 1

MAI 2021

1

Novembr 2010


Novembr 2010

2

MAI 2021


Regd. No. R. N. 040016/83 STHAPNNAR SOMPADPI & UZVADDAVPI: F-7, 1st Floor, Fatima Chambers Minguel Loyola Furtado Road Margao - Goa 403 601 Tel. 2715692 Email: gulabmarg@gmail.com Published at: F-19, 1st Floor, Virgincar Bhavan, Martinho Menezes Road, Comba, Margao Goa

KARBHARI: FABIAN G. DA COSTA Tel.: 2715692 Cell: 9822125906 Bahrein Protinidhi: G R Crasto Kuveitt Protinidhi: Domingo C Araujo Duboi Protinidhi Filipe Dias Mumboi Protinidhi: Dominic D’Souza

Bhailea Kovrar: TIATR, TIATR KOSO FUDDEM VHORCHO

Kolakar: Fabian G.Da Costa

MAI 2021

SOMPADPI:

FAUSTO V. DA COSTA Cell: 9821228684

Email: dacosta.fausto02@gmail.com F-7, 1st Floor, Fatima Chambers Minguel Loyola Furtado Road Margao - Goa 403 601 Kirkoll Ank: Ru. 20/Vorsachi Vorgonni (Bharotant) Ru. 250/Pordesant (Vimanan) Ru. 1800/-

Sorg. Fr. Freddy J. Da Costa

SUCHIPOTR Tiatr, Tiatr Koso Fuddem Vhorcho ......................... Ogrlekh ................................. 4 Kothanok ani Sõhita Tiatrachem Kalliz ani Svas ..... Marcos Gonsalves ................ 5 Tiatrachem Khaxeleponn Sambhallunk Vaurtole? ... Joe Rose ............................... 8 Tiatrachim Kantaram Ani Songit ............................. Osvi Viegas ........................... 9 Amchi Konkani, Tanchi Konknni - Mhoji-Tuji...? ...... Anthony Menezes ............... 11 Romi Konknnint Disallem Zai... .............................. Pio Esteves ......................... 12 Mhotvachi Mulakhot II: Tomazinho Cardozo ........... Fausto V. Da Costa ............. 13 Romi Konknnintlean Xikxonn Zai? Wait & Watch ..... Vincy Quadros .................... 14 Mayachio Suttio .................................................... Beula Fernandes ................ 15 Bom Jezu Bazilika: Otmik Osmitayechem Protik ....... Eusebio Gomes Sfx ............ 16 Oslo Rajkarbhar Amkam Funkott Legit Naka ........... Jose Dias ............................ 19 BJP-k Dhormantoram Kaidea Add, Pokxantoram... . Felix P Da Cruz ................... 21 Mukhvottench Khorem Vokhod Kai? ...................... Edvin Fernandes ................ 23 Xrixtticho Bolatkar Ani Tacho Porinnam’ ................. Kyriel De Souza .................. 24 Sonvad Sadchi Goroz Asa... Svotach Koddem... .... Anwesha Singbal ............... 25 Amdaran ‘Birthday’ Fuloili... .................................. Manuel Fernandes .............. 27 Murti Lhan, Vaur Mhan ......................................... Jasmine Rodrigues ............ 28 Voza-Baki - 27 ..................................................... Guadalupe Dias .................. 31 Monantlem Boll .................................................... Myron Jason Barreto .......... 33 Tumkam Kosle Padri Zai? ..................................... Nevel Vel’lekar .................... 34 Gõykar Xanne? ................................................... William Fernandes .............. 35 Fuddlea Vorsak Humbrear Aslolio Venchnnuko ...... Dr. Fr. Socorro Mendes ...... 37 Nillu - I ................................................................ Sheela Kolambkar .............. 39 Nattok .................................................................. Pradeep Anand Naik ........... 42 Ek Odruxtti Lhar ................................................... Teotonio D’Costa ............... 43 Tiatristachi Mulakhot - Michael Silva ...................... Osvi Viegas ......................... 45 Borem Posonn ..................................................... Willy Goes .......................... 47 Vauraddiancho Dis ............................................... Rena De Souza ................... 48 Mintoo Poddlem Ttalllnnient ................................... Philomena Samfrancisco ... 49 Tomazinho-chea 75vea Zolm-disa Somarombh ..... Brenda Menezes ................. 51 Kovita Konnso ..................................................... Kovi ..................................... 53 Sahitik, Sonskrutik Ani Somajik Mollar .................... F.C. ...................................... 54

3

Novembr 2010


OGRLEKH

TIATR, Tiatr Koso Fuddem Vhorcho T iatr ek agllo-vegllo nattyoprokar. Ek bhou lokpriy a ni porinna mik tha rlo lo prokar. Ka im umedichea Gõykaramni fuddem soron 1892 vorsa Abrilachie 17ver, Mumboint Tiatr ghoddoun haddlo ani uprant hea tiatran khub tiatristank ghoddoile. Tiatrant lean Gõykaramni apnnak zaiti m zoitam melloilim ani heach tiatrantlean borem raj, boro somaz ani bore ghorabe ghoddovpacheim kar’ya sakar zalem. Itlem kim Bharotacho poilo Kardial, ek Gõykar, sorgest Valerian Cardinal Gracias, hanni m e ka ti a tra chea so moy aruch uloun mhunnlo lem kim pa dri a plea se rmanv antlea n sondex diunk title yexosvi zaunk nant thoim tiatrist aplea tiatrantlean porjek noitik sondex divpant yexosvi zaleat mhonn.

Mhonnttoch ho tiatr fuddem vochonk zai. Hoi, ani ek tiatr koso to fuddem vochonk zai. Oxem hanv kiteak mhunnttam? Tiatr fuddem vochonam ka i? F udde m v ocho nast ana m ko sli ch e k vo st ra vonam, so gllem fuddem vet ach. Punn ha nv mhunntam: Tiatr, ek tiatr koso fuddem vochonk zai, mhollearuch tiatracho sur ani sar gheun. Nam zalear Tiatr ek Tiatr urcho nam, to ek nattok, drama vo zagor zatolo. Ani ho tiatr borie dixen fuddem vecho, heach hetun Kala Academy, Gõy hinnem tiatrachi dokhol ghetli ani uprant tiatrachi kallji ghe unc he pa so t Gõy se rka ra n kha xa Ti at r Academy rochun haddli. Tiatr-mogiank hacho obhiman asonk zai ani tiatristamni hio sorv souloti tiatrachea faideak vaprunk zai. Tempa po rmo nnem ma thea k kurponne m mhunnttat te porim sogllem bodlot asta, toxem aiz tiatramni-i zaitem bodlop zalam. Punn hem sogott tiatrachea boreak ani faideak zalam kai?... Hacher niyall zaunk zai. Akademi utpon’n zalio mhonn zainam, punn tantuntlean tiatrachem favo toxem sudharop zalam ka i?... Hac her v ichea r za vop mhotvachem tharta. Fattlea vis-ek vorsanchea kallant tiatracher nodor marlear tiatr aplo mull haves visron fokot vevharik nodrentlean fuddem vochot ravla mhonn hanvem sanglear chukichem zait?... Tiatr mhollear s omaza cho hars o a ni t i at rantle an so ma z ghoddoila, tantuntlean magir kormonnuk divop ho tiatracho dusro mhotvacho haves mhunnlear zata. Tiatr mhollear divirtimentantleanuch boro sondex divpacho yotn. Tor fattlim vis ek vorsam tiatr fokot kormonnuk divpachem sadhon koso chol’la ani ko rmunnuke chea na nv an pre kxo ka nk zai t em diuncho yotn zala mhonnje tiatran sapp vevharik

Novembr 2010

4

rup ghetlam. Kaim pauttim komi tras korun ogllem punzavpacho-i yotn zala. Kiteim vevharik zalem mhonnttoch magir kiteim kor ani koxeim kor kontan khopoi, hache fuddem anik dusro vichear monant yenam. Oslich poristhiti vevharik tiatrachi zalia mhonn konnachean nakarunk zaunche m na m. Oxem zal’lean nizacho tiatr mat khuim tori sanddla. Spordhentle proyogik tiatrui aiz tiatr sadorikoronnacho dorzo zori sambhallttat asle tori tantle cho ddant chodd tiat r vegllie ch dixen voll’llole distat. Aiz vevsayik vo proyogik tiatramni nizachem khub kitem komi-komi disonk laglam, vixex korun tiatra chem kotha nok ( plot ), sõhita ( scri pt ) a ni kantar bhagant. Udharonnak fattlie Kala Akademic hi e s po rdhent le a A got t antle a o rdhe a v oi r tiatramni kot hanok ek-anki nat tkachem koxem laglem. Magir sov vo satui podd’deamni porotporot tench. Ek khell utkruxtt zatolo zalear taka ‘finishing’-ui gorjechem ki nam? Sõhita mhollear ti atra chi bha suc h xud’dh as op oxem nhi. Z or ko tha nok ut kruxt t naso t zale ar le kho n xud’ dh kele m mhonn sõhi ta utkruxtt zaum-i eta, v hoi? Kothanok, sõhita ani bhaxecho vapor hatak hat dhorun votat ani tantunt bhas girest zalear omuk tiatr odhik ukhlun uronk xokta ani tê vorvim tea ti atrachem sahity ik molui vaddom-ie ta. Hem vevharant ghalunk adlea tiatristanchea tiatrancher va chop, c he orcha a ni obhe as za unchi goroz bhasta. Kantaram babtint tor tiatr aiz boroch osokt zala. Ha nv gozal kortam ti ti at rantle a kant ara nchi. Ti at ra chim ka nt ara m mhunntt am hanv, ki te ak kantaram rochpant ani gavpant kitlim-i borim zalim mhonn zainam. Poilie suvater tim kantaram tiatr pro ka rak s o bht at t o slim as onk za i. Palka k sobhtolim kantaram vegllinch. Eke kesett/siddir gav pa c hi m v o s ongi t kari av ollint gav pac hi m kanta ram vegllim, tim t iatrant gavop nitt nam. Hacher aichea tiatristamni lokx ghalchi goroz asa. Têch porim aiz kantaram rochtanam khub mottvim rochpant yetat. Tiatr mollar bore-bore kantaram ghoddpi ani gavpi yeun gele ani tanchim kantaram a zunui a kaxva nni che r a ikonk melltt a t ani rikorddancher tim uplobdh asat. Tancher obheas zaunk zai. Tantuntean ami khub kitem xikonk zai. Digdorxon, obhinoi, bizliecho vapor, fattbhuim s ongi t a ni ka nta ra nche m so ngi t, adi , he a bhagamni aicho tiatr khub fuddem ttanch marit asa. Ekdom’ bori gozal. Machi sozovopui vhodd (7vea panar cholta)

MAI 2021


XINS KOTHA

M ARCOS GONSALVES

Kothanok ani Sõhita Mhollearuch Tiatrachem Kalliz ani Svas!

T

iatr ho desantlo ek agllo-vegllo nattyoprokar oxem man’tat . Ani oxem mhunnpant khoreponnui asa. Ghoddye hech khatir tiatr hea natt’yo prokara pasun kitle-xech zonn prerit zalole ami polletat. Mhonnje je Gõykar nhi ani zancho hea Gõychea tiatr prokara koddem kosloch sombondh nam oslio veokti legit tiatr prokarak solam’ martat. Mhonnunuch desantlea sabar natt’yo prokaram modem tiatr ho, ek unchli suvat mellovpant yexosvi tharla. Toxem zalear oxem hea tiatr nanvachea natt’yo prokarant asa tori kitem? Khorem mhollear oxie t orec ho vi c he ar pros n manddpi v ixoi amche modem bhas a bha xe k y eunk za i a slo . Ani gombhirtayen tacher vichear-monthon zaunk zai aslem. Punn azun meren toxem kainch zalolem dixtti poddonam. Gõyantlea vo Maharaxttrantlea ani her bha sant lea natt ’yo prokarancher jit lei gombhirtayen, zannkar obheas kortat toxem tiatra vixim onnbhovunk mellonam. Kiteim asom, tiatr hea natt’yo prokarak tulna korpi dusro natt’yo prokar mellop kustar. Hacho orth ho amcho tiatr agllo-veglloch! Atam ho ti a tr he ra nc hie t ulnent v egllo a slo t ori sonvsarantlea khuincheai natt’yo prokarak jem tontr-montr lagta tem tiatrakui lagu zainam oxem manop chukichem thartolem. Khas korun sõhita ( s cri pt ) ani ko thanok ( plot ) babt int. Mhonnje ti atrachi kotha a ni borpav oll hi o donui goza li tiatrachim mhotvachim angam zaun asat hem ami visronk xokonant.

Yog’ya ‘script’ nasli zalear tiatr ‘flop’! Tiatrantlim kantaram (jem anik ek tiatrachem veglleponn), vinod, songit adi gozali utkruxtt tharlio mhonn khuincheai tiatracho proyog yexosvi zaunk xokonam. Ham, tiatrachi kotha ani tie kothechem kothanok korpakhatir yog’ya oxi ‘script’ nasli zalear t ia tr ‘f lop’! Ani hi go zal ko nnuch nhoi karunk xokonam. Tiatracho itihasuch tachi govai dita. Udharonn mhonn ghev pac he nc h as le ar a ta m meren fa mad za lo le a ni ti a tr-mo gi a nc he i tokhnna yek patr tharlole tiat r dolleam mukhar haddun polleyat. Urfattem, zo zo tiatr kotha ani borpa v olli vo tt e n os kot t harla to s o da nc h prekxokanchei nodrentlean sokoil poddla.

MAI 2021

5

Hem sogllem sangpachem ekuch karonn ani tem mhonnje khuinchoi tiatr sador kortanam tiatr borovpian tiatrachie kothecher ani borpavollicher, dusrea utramni tiatrachi kanni ani ‘script’-acher chodd bhor diunk zai. Jem halinchea kallant chodd-

xea promannan zalolem dixtti poddonam. Vevsayik vo proyogik machier asom, amche tiatrist aplea tiatrachea kothanokacher ani borpavollicher favo tea promannan lokx ditat oxem matui disonam. Hachem ek karonn mhollear, eka tiatrachi kothakothanok ani borpavoll tiatr ukhlun dovorpant kitli mhotvachi tharta hachi zanniv nam. Vev sa yi k ma chi er t or c huko n e k-do n ti at r borovpi tiatrachie kothecher ani borpavollicher bhor ditanam polleunk mellttat. Mhonnunuch tor chodd-xe tiatr pollevpi fokot vinod ani kantaram hia do nuch go za linc ho a s va d ghe vpi s obha gho rant bhi t or s o rt a t. Ka ro nn te a prekxokank, tea-tea tiatrachi kotha ani borpavoll kitem astoli hacho poilinch odmas asta. Tech khatir kotha vo borpavoll kosli-i asom tea-tea prekxokak forok poddonam. Hacho orth sogllech tiatr borovpi a ple t ia t r ko t he c he r v o borpa v ollic he r gombhirtayen lokx dinant oxem-i nam.

Kala Akademi Spordhentle Tiatr Atam anik ek gombhir gozal. Spordhent sador zavpi tiatr ani khas korun Kala Akademi sarke s onst hec hi e s po rdhent mac hie r y ev pi ti at r kot ha nok ani borpa v oll hia do nui ba zumni ghottmutt astat oso mhozo zo somoz aslo to-ui atam chukicho tharonk lagla. Dha tiatram modle ek vo don oxe-toxe asom-iet, hem somzom-ieta. Punn 95 ttokke tiatr hio donui bazu sambhallpant komi poddttat tea vellar zall poddttat. Halinch Kala Akademin ghoddoun haddlole ‘B’ ani ‘A’ gott t iat r spo rdhentle t iat r polle le. ‘ B’ gottantlie spordhentlea tiatranchie borpavollichem

Novembr 2010


porikxon korpachi sondi mell’lli. Tokli tapli. Ami proyogik tiatrist mhonn miroi tat asle tori azun tiatrachem kothanok ani borpavoll koxi aschi hio gozali somzonant hem niyallun zalluch poddle. Tea uprant niyall korunk boslom tednam ek somzolem ani tem mhollear amkam obheas mhunnttat to nam. Khuinc ho i t ia tr as um, za um t o magir vevsayik vo o-vevsayik obheas nas ta nam ti at r boro vo p zat a . Ani obheas korinastanam porikxek bosta tacho nikal kitem lagta tem vegllem s ango nk naka. Sa dem t o nt r hem, o bhea s zai c h! Ka im zo nna nk ho obheas korunk vell lagta zalear kaim zonn aplie huxarkayechea gunnacho faido ghetat. Punn ojap korpachi gozal mho nnje, t i at rac he m kot hanok ani borpav oll korunk obheas lagta hi gozal khub komi tiatristank somzota. Ata m ha nv ki t em budhvo nt oxem ko nnei m dhorchem nhi, punn natt’yo prokarachem jem tontrmontr asta tem sangonk zannkaruch zai oxem matui na m. Hanvui teac h odhikaran hi o gozali sangtam. Tiatr machier haddche khatir tea tiatrachi kotha kitem astoli hi gozal khuincheai tiatr borovpiak poilim somzonk zai. Mhonnje atam je tiatr boroitat te kotha ghenastananch boroitat? Nam. Punn hoi legit. Kaim zonn fokot ek mud’do ghetat ani magir toch mud’do gheun purai oddez-tin voram machier nachtat. Tea sadea mud’deak vo vixoyak legit kothechem rup diunchem asta hem purnnponnan visron vetat. Khuincheai vixoyacher natt’yo rupan bhasabhas korpachi asot zalear legit ti kothechea rupan sador zaunk zai hem ami visortat. Tiatr ho f okot bo ro v pi a i tloc h mory adit as ona m, t o kormonnukecho ek bhag asta hacher amchem lokx vochonam. Tiatr ho somazacho harso asta hem v is ro n v et a t. Prekxo kanchi m mo nam-ka llza m jikhche khatir, mon-rizvonn korunk hem kothanok gorje c he m a st a. Ko the che a rupan ma chie r haddlolo vixoi jitlo sonvedon’xiltayen ( sensitive ) prekxochea kallzak sporx kortolo titleach nettacho tocho proyogui yexosvi zatlo hem lokxant dovorchi goroz asta.

Kothechim mullavim totvam sambhallchinch poddttat Ani oslo proyog yexosvi zatoli zalear, ji kotha vinchun kaddttat tatunt kitlea-xeach gozalinchi zotnai gheunchi poddtta. Soglleant mhotvachem mhonnje so nghorx ( struggle ). Ko thano kantlea patram modem songhorx nastanam tiatrachi kotha

Novembr 2010

6

yexosvi zaunkuch xokonam. Tiatr ho agllo-vegllo prokar aslo tori kothanoka babtint mullavim totvam s ambha llchi nc h poddt t at . Dus rea ut ra mni tiatrachie kothentuch songhorx zai poddtta. Ani hec h kha ti r t or ko tha roc hta na m o bhea s ( s tudy ) a ni so nxo do n (research) zai poddtta. Monak dislem mhonn utthlo ani tiatr kelo hem yog’ya nam. Ham, eka kallar jednam xikxonnik mollar amcho lok fattim poddttalo vo dus re a utra mni t ankam v a chopborovop kollonaslem tednam tonddi (orally ) svorupan tiatr korop zatalem ti gozal veglli. Halinchea kallant mat je tiatr vo khell-tia tr sador zata t t atunt kitlea promannan yexosvi kothanok vo kotha dixtti poddtta ani ti kotha kitli meren prekxokanchea kallza k spo rx ko rt a hem ugte a dollea mni onnbhovunk melltta. Kala Akade mi sa rkê ti atr spordhent sador zavpi tiatr legit hie gozalicher matui bhor dinant hem niyallun khontuch bhogta. Kho re a o rthan ko tha no k v o kot ha he m tiatrachem kalliz mhunnlear otitai zaunchi nam. Ani hench kalliz purai tiatrachea vixoyachem rogot khellovpant adhar korta. Itlem aslem tori amche t ia tr ko tha no ka ko dde m, i t le a s ohozponna n addnodor kiteak kortat hem kollonam. Vinchlolea vixoyak dhorun ek kothanok toyar kortanam tiatr borovpi borech fattim poddttat. He vixim udharonn gheunchench asot zalear machier sador zavpi, zaum te magir ‘commercial’ vo proyogik tiatrancher niyall korun polleunchem. Ham, f oko t t ia tra che m ko t ha nok ko xe m manddlam tacheruch tiatr borovpiachi tank ani huxarkai spoxtt zata hem-ui lokxant gheunk zai. Atam meren hi tank ani huxarkai sid’dh korpant zankam zankam yox mell’llam, tancho tiatr proyog dubhav viret yexosvi zala.

‘Script’ mhollear tiatracho svas Atam, kotha bori manddun haddli mhonn tiatr yexosvi zata oxeim nam. Te khatir anik eka tontrmontrachi goroz lagta. Ani tem montr mhollear borpavoll vo ‘script’. Hoi, khuincheim kothanok utkruxtt borpavollint rupantor zata tea vellar tacho dorzo-i vaddtta. Ani hech khatir tiatr borovpian legit hea tontr-montracher gombhirtayen lokx diunchem poddtta. Ondunchie Kala Akademichie tiatr spordhent khub-xea promannan tiatr borpavollinchi oskotai za nnvo li . Oxe m di sle m ki , t ia tr s ado r ko runk ‘s cript’-achi go rozuch nam. Zo ri konnui tia tr borov pi o xe m c hi nt ’t a a so t za le a r to c hukt a

MAI 2021


mhunnonk hanv tori fattim-fuddem zauncho nam. Zoxem tiatrachi kotha ti atrachem kalliz tharta, to xe nch ‘ script’ mhollear t iat ra cho s vas hem visronk zainam. Svas bond zalo zalear konnacheim kitem zaumieta hacher tiatr borovpian lokx diunk zai. Zori apnnk svas ghevpant addkholli zatat, tea vellar kosle tras sonsche poddttat, hem zori somzolem zalear bori borpavoll nirmann zaunk xokta. Punn halinchea kallant hie gozalicher khub komi tiatrist bhor ditat oxem zannvota. Ham, kaim zonn bhorpur tokos ghetat hem-ui nhoikarunk zainam. Durdoivan kai m zo nna nc hi bo rpav o ll utkruxtt a s ta punn kothanok oskot poddtta. Ek mat ami nhoikarunk xokonant, ani tem mhollear tiatrachi bori sõhita (script ) oskot kothek legit voir ubharun dovrunk xokta. Mhunnunuch tor tiatr boroitanam sõhitacher lokx kendri t korop go rje chem tha rt a. At am, s õhit a khat i rui o bhe as go rjec ho a st a hac he r a ddno dor ko ro p c huki c he m t ha rt o le m. Ko slo o bhea s , he a v ixo ya che r f udda rak ke dnai m bha sa bha s korum-ie t. Ek ma t, s õ hi ta kha ti r bhaxecher niyontronn asop khubuch mhotvachem. Ami kitem boroitat tatunt khoreponn asa vo zo s onva d ( dia lo gue ) s ado it at ta t unt kit le m khoreponn asonk zai ani kitlem kolponik, hachemi bhan dovorchem poddtta. Hoi, utkruxtt tiatr mhonn itihasant nond urpa khatir ani mhotvachem mhollear to prekxokanchim kallzam-monam jikhtolo zalear utkruxtt kothanok ani sõhita mhotvachich tharta. Durdoiv itlench, halinche a ka lla nt v ors antlea n mac hi e r ye vpi pon’na s ti a tra m mo dem c hukon do n-t in ti at r kothanok ani sõhita hanche babtint gombhir aslole polleunk mellttat.

Tiatr dorzo sudharunk tontr-montr svikarchench poddttolem Gombhir gozal mhollear atam Kala Akademichie tiatr spordhent sador zatolea tiatranchi sõhita ani kothanok samkench oskot aslolem zannvota. Vevsayik machier tor tache porosui vaitt doxa asa. Punn s udharum-ie ta ! Te kha t ir go mbhirta i sambhallop gorjechem. Kothanok ani sõhita tiatr hea natt’yo prokarak voir ubharun dovortat hatunt matui dubhav nam. Dubhav asa to tiatr borovpianchie gombhirtaye koddem. Machier sador zalolo tiatr polletanch, tea tiatracho borovpi aplea tiatra koddem kitlo gombhir aslo hem tharaunk melltta. Khas korun, tea tea tiatrachem kothanok ani ‘script’ niyallttanam! Khorem mhollear hie gozalicher gombhirtayen niyall zaunk zai. Karonn amkam tiatracho dorzo

MAI 2021

7

vaddouncho asa. Ani hi gozal titleach gombhirponnan tiatr borovpiankui somzonk zai. Tiatr ho agllo-vegllo prokar mhonn ami, amkam zai tem korunk xokonant. Tiatr ho anik unchlea paunddear vhorpachem asot zalear tontr-montr svikarchench poddt t olem. Tem-ui bi t i at ra c he a mull-t ot va k dho run! Hem so gllem vevharant haddunk ti atr borovpiak thoddi zannvai ektthaunchi poddttoli. Tho ddi huxa rka i da kho unc hi po ddt to li ani choddant chodd gombhirtai! Tiatrachem kalliz jivem dovorlear, tiatrachea svasak meklleponn dilear mhonnjech tiatrachem kothanok ani sõhita tiatracho dorzo vaddovpak zoit melltto lem. Hem korche khat ir t iatr borovpi an s vo ta k e k a vha n diunc hem! Avha n, aple a t ia tra chem ko tha no k a ni sõ hi t ac ho do rzo vaddovpachem. Obheas korunuch kothanok ani sõhita toyar korchi! (4tea panar thaun ailam)

promannan bes-bore m za ta. Komi pormannan nattkam ani ‘street play’-a porim bizliechea ‘focus’acho vapor korun ritie machier vividh dekhave dakhoitat tem tiatram khatir nitt oxem disonam. Tempa pormonnem bodol zaunk zai; tacher ami virudh nhoi. Nam mhonn nem’ korun tiatr omkiech fa ski ent as cho mhunnpa ntui xanneponn na m. Punn tiatr mat, tiatruch koso fuddem vecho hoch amcho aunddo. Ani hem ami kortole zalear aiz amche koddem Kala Akademi ani Tiatr Akademi oslio sonstha asat tannim fuddakar gheun ani sogott tiatristamni borea monan tankam sohokar diun hem ka m’ fudde m v ho ro nk za i . No ve a tiatristank favo tem margdorxon diun toyar korunk zai. Hem korunk poilie suvater adlea tiatristancho vaur pollevop, tacher somikxa ani cheorcha zavop ani tantuntlean obheas ghevop, hi amchi mokh asonk zai. Hem korpak aiz titlem aughodd nhoi. Aiz khub sompeponnam asat. Aichie spordhentle tiatr tor soglle ‘re cord’ kortat, punn magir t acho f aido kit em? Fo kot t e v ac hna lo y ant s ugur ko run dovorop? Poilia tin suvatamni ail’le tori tiatr sogott digdorspiamni ani zannkaramni ektthaim yeun, te po lle un ghe un tanche r somikxa a ni che orc ha zaunk naka? Nam zalear amchem khuim kitem chukta tem amkam koxem kollttolem?... Fokot somajik madheomancher ‘post’ ghalun thoim xere marun?... Nam! Ami gombhirtayen paulam marunk zai ani hi kallachi goroz. Tiatr fuddem vochonk zai, ek tiatr koso. Ani te pasot soglleamni hatak hat melloun vauronk zai. Vaurom-ia.

Novembr 2010


KOVOR KANNI

JOE ROSE

Tiatrachem khaxelponn Sambhallunk Vaurtole Kai?

K

onknni tiatrachea mollar, dixa dakhoupachea kxetracho chodd mhotvacho zago asa. Tea kxetracho ami koso upeg kela, kortat ani korunk xoktat, hache voir ttika marunk nhoi, punn hanvem boroun digdorxit kel’lea tiatrank toxench hanvem sa ba r nam’ne che a digdo rspia nchea ti atramni bha g ghe un dixa dakhov pa c hi e babt int onnbhovlolie artic ho onnbho v t umche mukhar

dovrunk hea lekhantlean ek khalto proyotn kortam. Adim chodd-xe boroinnaruch digdorspi astale, mhonnttoch jim jim patram aplea tiatramni astalim ta nc hem diso p, nhes op, palkar va go p koxem zaunk zai hem chitr tanchea monant adim fuddench utpon’ n za t alem. Tec h po ri m v eg-v e glle a podd’deak ti atrachi machie-manddavoll ( sta ge setting)– zoxe porim ghor, ran, rosto, bag, adi, hem sogllem mona nt astalem. Ghor zor f lett aslear mukhi dar, kuartachim daram, furniture… entry ani exit hem bhumika kortoleank poilinch digdorspi somzaitale. Poi li ec h e ns ay e k, purnn ti a trac he m niv oll v ac ho p za ta le m. Xe ro x v o typi ng na s lo lea n borpavoll ha tan kel’li ek vo kedna im don proti (copy) pustokar boroilolio astalio. Dekhun dor eka bhumika kortolea kolakarak veglli prot (copy) diunk ghoddonaslem. Mhunnttoch podd’dea phattlean so nva d s angpac hi ( prompting) go roz a sli . Ek prompter vo kaim vellar don pasun astale (ek niz, zalear dusro konnui ek kolakar apunn ‘free’ zatoch hem kam’ kortalo). Hea prompter-achi nibel goroz asli zaum ensayo martanam vo tiatr palkacher haddttanam. Digdorspi kolakarank khuim ravonk za i, kedna m ut thonk za i, boiso nk, nhidonk vo

Novembr 2010

8

poddonk zai tie babtint dixa ditalo, tor podd’dea pat tlea n pro mpte r t ea-t ea vellar haji r a slolea pat ra nk t anche s onv ad za ta ti tle a lhuva n sangtalo.Hanvem mhojea onnbhovant polleleat tantle boreantle bore prompter sonvad tea patrak s obta to s le a t alle a n sa ngt a le ( a s per the situation), zoxe porim ragan, krod, mogan, roddon, adi. Tiatrant vinodi bhumika korpi tor astalech punn ti vinodi ghoddnni, komik part vo sonvad tiatr boroupiachech astale.Zaum gharant vo ghara bhair tem vinodi sovong vo komik bhumika mukhel kanni e k zo ddun a st a li . Kai m v ino di ko la ka r mac hi e ruch aplem ki te im ghoddun apli e huxarkay e n lo kak ha ns o it a le , zorui te m borpa v ollint nas le m t o rui lokak av o ddle m mhunnttoch zalem. Punn sogllem xime bhitoruch astalem. Tike, tike kall bodlot gelo. Prompter bospagari ( reti red ) za le . Di gdo rs pi ko laka ra nk t anc hi e bhumikechio copy adinch fuddem diunk lagle. Hi ek bori vost zali… sonvad dekor korunk. Punn kednaim dekor kel’le sonvad thambonastanam kir koxe s uv ornni ( modula ti on ) a ni vo ndo v nni nas ta nam uc ha rpa chi s o nv oi di so nk lagli . Nam’neche digdorspi aplea tiatramni kolakarank suvornni ani vondovnni ghalun sonvad ucharunk ut’ te jon di unk lagle. J e v orv im po ro mpo ri k tiatrachem rup bodol’lolem disonk laglem. Bizli ani pro jector -a ncho upeg korunk lagle. Zo rui firti machi (revolving stage) hacho upeg boroch adim Konkani palkar zal’lo; atam ekech machier don ve g-ve glle dekha ve , ek ka llokha nt a ni dus ro uzvaddant haddun “modern” machi manddavoll korpa cho pro yo t n za lo. Digdorspi di gi ta l bac kground musi c v aprunk lagle. Do r eka podd’deant “still pose” korpachi goroz poddli. Kho re nch “t empa po rmonnem ma thea k kurponnem” hi adleanchi mhunn’nni tia trac hie mac hie r pro v es ko run zai t em sudha ro p zalem. Za le a r, dusrie vo t te n nov ie pi llgie che digdorspi apli hikmot ani dhean-mon “adhunik” vo “poro mpori k” vo do nnui t oranc hea bo re ponna nc ho upi og ko run Ko nkani t i at ra c he m khaxelponn sambhallunk vaurtole vo nam? Ho prosn fuddli pillgich suttavo kortoli.

MAI 2021


KOVOR KANNI

OSVI VIEGAS

Tiatrachim Kantaram Ani Songit

Z

aite pauttim oxem asta, dista toxem nasta, oxem hanv sangonk pavlom karonn adle tiatr ani adle tiatrist mhojea dolleam mukhar yetat oxem dista. Hanv Osvi Viegas, ek adlo tiatrist, Khelltiatrist ani Zom’nivoile Khell nachpi ani borovpi, mhunnttoch mhaka tiatrancho zaito onnbhov asa. Hanv konnakuch okman korinam, punn sot asa tench sangonk sodtam, karonn 63 vorsam hanv hea Konkani palkar asam. Adim ami tiatr nhestale tantunt 25 tim 26 kantaram astalim ani him soglim kant aram a ikon lok khuxal za un gho ra vet alo. Bore antlim borim kantaram ghoddpi asle zoxe porim C. Alva res , Sta r o f Aro ss i m, Anthony Mendes, Alfred Rose, Kid Boxer, Jacinto Vaz, anik dusre sabar. Hanv mhunnonam atam kantaram ghoddpi nant mhonn. Zaite zonn asat, kantaram ghoddpi toxech gavpi. Punn te atanche kantorist adlea kantoristam porim kantaram ghoddunk ani mhunno nk sodinant. Hac hem karonn mho lle ar a dlem ghoddop ani roc ho p t e a pli e to kli ent haddi nant , adlea nc hea pa ula r pa ul dov run cholonant. Ek kantar mhunttlem kim nam apunn vhoddlo kantorist zalo mhonn somzotat. Toxem nhoi tem. Eke ratin falem zainam ani eka kapddan bail mhatari zainam. Tum ek boro artist, kantorist zatolo zalear tujer zaite paus vochonk zai, tednanch tum zaitem xikonk pavta. Konne i m kit em sa nglem za lea r t em aple a boreak mhonn eka kantoristan mandun gheunk zai. Tednam kim tum ek boro kolakar zatolo, nam zalear apxinch khala poddttolo, zoxe porim zaitim yeun gelim ani thoddim azun asat palkak man diun. Rag dhorcho nho i , adi m konn nas lo amka m sa ngto lo v o ma rgdo rxon ko rt olo, f okot mha lgoddea tiatristank ami polletalenv ani tanchem e kt ti ng ani kant aram ai ko n a mi xi kt a le nv. Adlea nc hi m ka nt aram a zun ji vi m as at . To xi m atanchim kantaram fuddlie pillgiek mellot kai? Kantara m ghoddo p ani mhunno p êk Dev an dil’lem dennem, zoxe porim M. Boyer ek boreantlo boro kantaram ghoddpi ani mhunnpi, tacho tallo titlo suvadik naslo tori. Alfred Rose-a porim, M. Boy er-ac him ka nt a ra m c ho dd mo ladi k ani orthaborit (meaningful) aslim. Minguel Rod-achim kantaram azunui akaxvannicher aikonk mellttat.

MAI 2021

9

Raia-che dog Bhav Aristides ani Lucian kapaz duo mhunnpi, ni z gho ddnni anche r. Trio mhunnpi Co nce pt ion-Ne lso n-Ant hony, lo k a zun ugddas korta . Tanc he a kant aranc he m i ntroduc tio n veglliech tore chem a stalem. Mus ic-ache ba rs

mezun te kantar ghoddttale. Atam kantarache kaim bars songit purnn (complete) korta. Mho je m e k kirko ll magnne m at a nc he a kantoris tam lagim ani t iatr boroi tolea m lagim: Ugddas urta toslim kantaram ani tiatr boroyat, zoxe po ri m Ale xinho de Candolim-cho ‘ Dhormac ho Ba ut to’ ani tac hem kant ar ‘Bhikechi Kot t’t ti ’. Aristides Dias-acho ‘Doya’, ‘Divors’, J. P. Souzalinache ‘Sam Francis Xavier’ ani ‘Saibinnichio Sat Dukhi’, C. Alvares-acho ‘Kednam Udetolo To Dis’, tachim duettam, Roseferns-acho ‘Thapott’, Patrick Dourado-cho ‘Ostori’, Menino de Bandar-acho ‘Sucorin’, Ligorio-cho ‘Judas’, adi. Adlea kallar eka vorsan vo sov mhoineamni tiatr boroitale, punn atam mhoineak ek. Borovpi chint’tolo kitem ani boroitolo kitem? Oxem boroitam, boroitam, mhaka 60 vorsam adlo ugddas ailo. Zom’nivoilea khellanc ho ani tantunt aslolea ‘canto’-ancho lok aiz pasun ugddas kaddttat. Kitlio mon-bhulgaitio tanchio parti ani suvadik tanche himn (opening) ani partiche kant. Kitlo tokos gheun ani oparimni vinnllolim tanchea kantanchim utram. Anton Mari, Santiago Pereira, Menino Afonso , Marian Silva, Di niz Sequeira, Francisco urf Xalibai, Antonio Moraes, Patrick Dourado, Khell Jose, Buk Buko, Donttoklo, Xempea (18vea panar cholta)

Novembr 2010


Novembr 2010

10

MAI 2021


KONKNNI VIXIM

ANTHONY M ENEZES

Amchi Konkani, Tanchi Konknni – Mhoji-Tuji Khuinchi?

K

onkani mho lle ar amchi , Konknni mho lle ar tanchi. Kantar mhollear amchem, git mhollear t anche m. i xtt a mcho, mi tr ta nc ho. Hi Romi Konknnichi fattlea kaim kallachi poristhiti. Tin-ek doskam thaun Romi Konknni hiech halchalintlean koxttanchi vatt tankot asa. Hie poristithint tednam Romi Konknnic ho v ikas , v i so va c he a vorgant bhitor sorlolo to aizui thoinch umkollot asa mhollear otitai zaunchi nam. Romi Konknnichi hi marekar halchal chalu astanam bhou thodde niz Gõykar Romi Konknni jivi urchi mhonn aplea jivachi pasun porva korinastanam pott’tiddkin vaurtat. Punn i tle m ko rta nai m a ddmelli m gha lpi a mc he mo dem ko mi na nt . Kai m zonn lipchoriam zalear kaim zonn samkara yeun Romi Konknnicho adinch on’nololo gollo anikui on’nunk fattim soronant. Adlea kallar thaun Romi Konknnichi poristhiti oxich chalu asli kai? Dubhav vinn nam. Cheallispon’nas vorsam adim tori nasli. Mhonnje, mhojea ugddasant! Tea kallar borovpi komi asle zait, punn vachpi bhorpur asle. Mumboint toxem videxant ani kheritponnim Gulf- antlea desamni puskoll vachpi a sle. Ko nknni di sa llim, s at a llim, nema llim, kadombori o to xench he r pro kaxnni o kedna m dukonar yetolio hachi vatt vachpi polleun astale. Romi Konknnintlea romaxink, satalleank Gõychea po ro s Mumboi nt c ho dd khop a slo, henvui ek sotuch. Mhonnttoch tea kallar Romi Konknni paletfulet-follet fuddem vetali. Mho nnt to ch Ro mi Ko nknni chi a ta m a sa t i poris t hi t i ni rma nn za unk za ps aldar ko nn? Vo rs anchim vo rs am uzva ddak ye vpi dis alli m, satallim, nemallim toxench her prokaxnnio bond po ddlio koxi o? Va chpi upot ti ghalun manddar vochon Konknni prokaxnnio vikot ghetale te khuim gele? Manddvale Romi Konknnintlim pustokampotram aplea manddar vikriek dovrunk aiz kiteak nakartat? Hacho zobab Romi Konknnivale nhoi zalear anik konn diyit? Zobab zaite asat.Hantuntlo ek soroll zobab mhollear aiz Romi Konknni vachpi sompot aileat.

MAI 2021

11

Ek bhas, pa nc h lipi . Z ale ar Konknnic hi ek saman’ya utravoll asop nixchit mhonn ami kiteak mandun ghenant? Romi Konknni vachpiank ami disa-dispoddttim ulovpant uzar kortat tinch utram borpant bhorsololim zai. Ami hiech pat tli ec he r rav le zalea r Romi Konknnic hem s o bd-bhandda r girest zaunchem sodduch, fuddem gorib zai t ve to le m. J it li utrav oll chodd titli bhas girest, itlem tori ami sv ikarunk za i. Ek kot thinn so bd borpant ailo zalear ami to Nagrintlo v o Mo rat t hi nt lo mho nn bhai r uddo ita t. Zo ri to so bd Na gri nt lo zalear amkam forok kiteak poddonk xokta? To Konknnintloch zalo nhi? Hantunt vad nirmann korpachem karonnuch nam. Punn toch sobd Moratthintlo vo dusrie khuinchei bhaxentlo zalear to thoinsor kiteak lagon ailo hem sodun kaddop gorjechem. Taka Konknnint purto sobd asa zalear sud’dam sod korinastanam bhair uddovop chukichem thartolem. Romi Konknnichea sobd-bhanddarant vadd zaunk zai zalear ami herui chear lipintli utravoll apnnavop gorjechem. Jea kallar Romi Konknnic he bhangralle dis sompot yetale tea kallar GULAB rongit mhoinallem zolmak ailolem. Gelea Janerant tem 39vea vorsant bhitor sorlam. Sorgest Fr. Freddy J. Da Costa hanne m t em suru ko run t e dnanc he a Romi Konknni mogianchea adharan Gõyant, Bharotant toxem pordexant rongoilem ani fankoilem. Hea itlea kalla pottim G ULAB mhoinallean Romi Konknnichi utrav o ll v a ddchi a ni gi re s t za unc hi mhonn pott’tiddkin proyotn keleat. Punn hem vachpiamni hoikarlam kai? Amkam xikpachem monuch nam zalear koxe mandun ghetole? Omuk borovpiachea borpa nt kot thi nn s o bd as at mhonn a mi te m vachinastanam soddun ditat. Novo mhoino suru zatanch pormollit G ULAB amchea hatant poddtta. Ho G ULAB to ya r za unk kos le ko xtt , mhi not , rat ta v olli nk fuddo korc ho po ddtt a hi zanni v vachpiank asa kai? Dalgado Konknni Akademin Marsachie 28ver Moddganvam Ravindra Bhavanachea Conference Ha ll -ant kai m Romi Konknni boroi nna rancho (18vea panar cholta)

Novembr 2010


KONKNNI VIXIM

PIO ESTEVES

‘Romi Konknnint disallem kaddunk Sonsthamni fuddakar gheunk zai’

D

or e ka khi nnak so nv sa rbhor gho ddtt olea ghoddnniancher mahiti gheunk amkam don madheomam asat. Tim mhollear ‘print media’ ani ‘electronic media’. Donui madheomam vangddach nettan fuddem vetat, oxem mhunnlear fott zaunchi nam. Halinchea kallar saman’ya mon’xak ‘print media’ poros ‘electronic media’ bhou sompi ani faideachi zalia. Zaum gharant boslolo kivam bosint provas kortanam mobaila udexim taka sogllem polleunk ani vachunk melltta. Ani to dhadoxi zata. ‘Electronic media’ udexim zorui mon’xak zaitim sompeponnam mell’lleant, tori astanam thoddeank disachem vortomanpotr hatant ghetle xivai, batmie udexim tea-tea disachem monachem jevonn purem zalem, o xe m t ankam di so nam. Mho nnt to ch, disallem viktem gheun ani vachun, tachea kallzamonachi as bhagta. Amchea mannkullea Gõyant Romi Konknintlean kitlinch potram uzvaddak ailim ani kallokhant poddlim. Tim po tram - di sa llim, sa ta lli m ani pondroxi - hea rupamni disacho uzvadd pollelo. Punn kaim karonnank lagon tim amche modem toglim nant. Sasnnak bond poddlim. ‘Vauraddeancho Ixtt’, hem ekuch satallem aiz meren amche modem asa. Tem Dezembr 13, 1932 vorsa Aquem, Moddganvam St Sebastião kopelant dog padrimni - Padr Arsenio Lucio Fernandes ani Padr João Franscico Fernandes - suru kel’lem. Uprant, Agostachie 25ver 1940 vorsa tem Rachol si mi na ri nt v he le m ani Pa dr Gra ci ano Mo ra is sompadpi aslo. Setembrachie 15ver 1944 vorsa Bism Saib Patriarch Jose Costa-n tem potr Pilar Sonsthechea tabeant kelem. Aiz Pilar Sonsthechea adharan tem Pilarchea dongrar chaluch asa ani dor satolleak ganvant, xarant Gõykaranchea gharamni pavta. “Punn Pi la r Sons thec ho a rt hi k a dha r ani pattimbo asa dekhun, tem Katolk potr azun jivem asa ani Kristi kuttumbamni dor satolleak pavta,” oxem V. I XT T ac ho s ompa dpi, Bradar Eus ebio Miranda sa ngt a , “khas gi ko mpo ni e n te m choloilolem zalear, aiz tem bond poddpachem.” “Jahiratim xivai khuinchench Romi Konknni potr

Novembr 2010

12

jivem uronk xokonam,” Br. Miranda kolloita. “Adim asle title vorgonnidar (subscribers) atam nant. Ani asat te thodde vorgonnidar vorsavollichi vorgonni farik korunk fattim sortat. Sodheak ‘no profit, no loss’ hie poristhitir hem satollem cholta,” tannem sanglem, “ani tem ek Katolk potr, hea karonnan Pilar Sonsthen khand marlolo asa.” Kaim vorsam fattim, sorgest Padr Freddy J da Costachea fuddariponna khal ‘Goencho Avaz’, hem nimannem Romi Konknni disallem 1989 vorsa suru zal’lem ani de dd v orsa n bond po ddle m. Gõyant Gõykarank Konknni potrachi goroz asa, oxem somzon, ‘Herald Publications’-an ‘Amcho Avaz’, hem ek rongit satallem 2013 vorsa suru kelem ani tenvui bond zalem. Konknni potram, tim magir disallim vo satallim zaum, amchea mannkullea Gõyant zolmonk ani moronk karonn kitem kai? Borovpi ani vachpi komi poddttat , tea karonnak lagon? Borov piam ani vachpiam xivai, potr jivem uronk ani togonk arthik mozot ani adhar (financial support) nibel gorjecho. Eka potrachi ‘lifeline’ jahiratincher-ui ollombun asta, oxem mhunnlear fott zaunchi nam. Jahiratim vinnem khuinchench potr jivem uronk xokonam. V. I XT T ac ho a dlo so mpadpi , Pa dr Eus ebio Gomes oxem sangta: “Adim chol’lim tim satallim bond poddlolean, thavem zata kim ek satallem cholounk ek sonstha, ek Trust vo ek monddolluch xokta . L ok-so mpo rka chi i tli v add zali a ki m mobai la cher di s uzva ddt ta m khobro me lltt at . Dispoddttea potrancher ail’li batmi satalleacher chhapon yeta mhonnosor tichi novidad uronam. Tor satalleacher novem kitem uzvaddak haddlear tea satalleacho dorzo vaddtta, zoxim vengchitram (cartoons ), mulakhot, Adim potrancher chhapun yetale toxe prosnank zobab, kannio, tiatrancho vimorso, bhurgeank kuvaddem adi.” Amche modem jivio aslolio thoddio Konknnichio sonstha aichio vo kalchio nhoi, punn boreach kallachio. Toxem astam, ek disallem vo satallem tori uzvaddak haddunk ani sodankal cholounk hea s onst hamni fudda ka r ghe unk goro z as a . Ani toxem ghoddlem zalear, nhoich Konknnichi, punn somest Gõykaranchi vhodd seva zatoli, oxem mhaka dista.

MAI 2021


EK MHOTVACHI MULAKHOT-II

“Moratthi bhas rajbhas zalear Konknni bhas ani Gõykarponn nas zatolem hem chintun Romi bhoktamni bhirantin ogeponn ghetlem, ani…” -TOMAZINHO CARDOZO Tomazinho-bab mhollear ek Konknni veokti, zo Konknnichea sabar chollvollimni vanttekar zala. Mhonnttoch ekuch Konknnichea mhotvachea ‘Gõycho Rajbhas Kaido’ mud’deacher GULAB-an tanchi mulakhot ghetlia ticho dusro bhag vachpiam fuddeant ami dovortanv. - Sompadpi

Adlean Cha lu ‘Konknni mhonnje devnagiri lipint boroiloli Ko nknni ’ ( Ko nkani mea ns Ko nkani writte n in the de vanagri sc ript ) he m vak’ya uprant ghalun Gõyantlie okho ndd aslolie Romi Konknnik Billant bhai r do vo rpac hem karos than kelem a ni fattlea darant lean fokot devnagri lipik ra jbhas vidheyo kant stha n dilem, o xem tumi tumc hea bhaxo nnamni sabar pauttim mhunnlam… Hem koxe m xok’y a za le m t e m s angxi ? L ipi v i xi m tea adim tharav gheunk nasle?Cheorcha zaunk nas li? Akhrek hem koxem xok’y a zalem?  Romi Konknni bhoktamni Devnagri lipi Konknni fuddariancher purnponnim dovorlolo visvas hacho to porinnam’. Romi Konknni bhokt Konknni bhas Rajbhas zatoli hakach zhogoddttale punn Devnagri Konknni fuddari Devnagri lipint Konknni bhas Rajbhas korunk gupit yeuzonn kortat tachi mat porian Romi Konknni bhoktank mahiti nasli. Kaim kall poilim Devnagri lipint Konknni Rajbhas zatoli mhonn HERALDO potrar ‘Bill’-acho ‘draft’ porgott zalolo khoim, punn Romi Konknni bhoktamni tachi matui fikir gheunk namkiteak Devnagri lipi fuddariancher Romi bhoktancho purn visvas aslo ani Romi Konknnik oslo visvasghat korit mhonn tannim sopnant porian chintunk naslem. Hanvem adim Konknnichie lipi vixim spoxtt kelam te pormonnem khuinchiech boskent Devnagri lipik Konknnichi odhikrut lipi korchi mhonn nirnnoi gheunk nam ani tannim toslo dharunn nirnnoi ghetla zalear mhaka tie boskek apounk nam. Rajbhas korche khatir Konknnichie lipi vixim koslich cheorchea zaunk nam. Jednam jednam Romi lipicho prosn aila titlei pauttimDevnagri fuddarariamni to prosn dhampun dovorpacho proyotn kela sangon kim Romi lipicho prosn upraslo zalear Konknni ekvottant futt poddttoli ani Moratthi bhas Gõychi Rajbhas zatoli mhonn. Devnagri fuddariamni Moratthi bhas rajbhas zatoli hi bhirant dakhoun Romi bhoktank bhenkddaile, Moratthi bhas rajbhas zalear Konknni bhas ani Gõykarponn nas zatolem hem chintun Romi bhoktamni bhirantin ogeponn ghetlem ani akhrek Devnagri fuddariamni hie poristhiticho suvarthi faido gheun Devnagri lipint Konknni bhaxek rajbhas keli ani tech

MAI 2021

13

borobor Moratthi bhaxekui Rajbhas kaideant ek-sarkem sthan dilem. Hie torêcho visvasghat hanvem mhojea jivitant anik kednanch onnbhovlo nam. Hea visvasghata vixim udharonnam diun hanvem he adim spoxttkironn dilam tenvui vachlear Devnagri fuddarianchio fotti uktadar yetolio.  At am f udde m Ro mint li e Ko nknni che m kit em?Khore nch Nagri sa ngat ak Romik sthan me ll o p xo k’ y a a s a v h o i ? Ro mi Ko nk nn i k ra jbha s ka i de a nt na gri s a nga t a k eks a rke m s t ha n me ll o i t o l e mho nn Ro mi Ko n knn i c he somorthok axeo n ravleat , punn kitlinch v orsam s o ro n ge li m, punn t e v i xi m ka i nc h za lo le m disona m ani kainch fuddem gelolem di sonam… Tumc he m mhunn’nne m? Romi lipintli Konknni bhas sompeponnim morchi nam. Zô porian hi bhas amchea ontthancher khellttoli, zô porian sonskrutik mollar ticho vapor zatolo ani zô porian ti bhas amchea Igorzamni ani kopelamni dhomik karyavollimni suddsuddit astoli tô porian ticher itlie vegim vaitt dis yeunche nant. Hem jem kitem Romi Konknni vixim chalu asa tem toxench rakhun dovrunk ani vistarunk aichie tornnie pillgien aplea kallzamni Konknni bhaxechea mogachi kitt pettounchi goroz asa ani hi kitt fankarli zalear sorkari sohokar nastanam porian Konknni bhas porzollttoli. Rajbhas chollvollichea vellar Gõychie Konknni porje bhitor zo Konknni bhaxecho mog aslo, Konknni bhaxek lagun zhuzonk ani tiche khatir aplo prann legit orpunk jem dhaddos aslem tem dhaddos ani to mog aiz nam.Ani hi Gõychi Konknni porza mhunntta ti konn? 100% Romi Konknni bhokt ani 5% porian Devnagri lipiche bhokt nhoi. Jednan Devnagori lipint Konknni bhas Rajbhas zali tednam thaun Rajbhas kaideache soglle faide fokt 5% Devnagori fuddariamni vhele ani Romi Konknni bhoktancher onit keli. Romi Konknni bhokt niraxi zale ani Konknni bhaxecho tanchea kallzantlo mog nas kelo. Hie dollddirie ghoddnniek lagon aiz amcho tornatto Romi Konknni bhokt Konknni sorxilo pois gela ani tachem karonn mhollear Devnagri Konknni fuddariamni Romi Konknni bhoktamsovem dakhoiloli vaitt vagnnuk, tanche sovem kelolo visvasghat.

Novembr 2010


KONKNNI VIXIM

VINCY QUADROS

Romi Lipintlean Xikxonn zai? Wait & Watch

R

omi lipintlie Konknnintlean xikxonnachi goroz asa? Ho zaitea zonnancho prosn jednam hanve m mha kac h kelo t ednam ka im durboll monac he a Ko nknni mo n’ xa nc ho ugdda s ai lo . Tankam Romi lipintlea borpa xivai dusrem kainch somzonam. Romi lipi natural bhoxen xikonk zata oso tancho davo asa. Bharoti bhasam vixim tankam ginean nam. Eke bhaxechi udorgot zatoli zalear ti xikxonnik mollar yeunk zai . Dekhun Dalgado Konknni Akademin (DKA) dhaddxi paul marlam. Eklo mhunnt t a mho ji m bhurgi m iskolant vochon Konknni xiktat punn ti ghorant uloitat tosli Konknni nhoi. Oxem mhunnpia k Romi li pintle an xi kxonn magonk kollonam punn to Ko nknni sonsthank do x dita kim tannim Romi lipintlean Ko nknni xiko unk pust okam to yar ko runk na nt mhonn. Hoch vaur DKA-n hatant ghetla. Poili tem Cho uthi meren’cho obheas krom’ toya r korcho mhonn DKA-chea zallvonndarank visvasant gheun v aur s uru kelo. Tos o ho v aur e klea c ho v o saman’ya mon’xacho naslo-i bi. Dekhun xikxokank nomiarun kam’ hatant ghetlem. Poiliechem ek pustok kaddunk sov vorsam laglim. Sov vorsam kiteak laglim tacher obheas kelo. Panv bhazunk kaloilolem pitth khornant ghalunk veche adim panv koxe ani khuim dovorche hem nokllo zalear panv koxe bhaztolo? Ghoddye oxich poristhiti zaloli. Poiliechem pustok toyar zale uprant tem koxem chalik lagtolem? Ho prosn amcheach mon’xam koddlean ailo. Bhair zaite Konknni mogi asat, tannim moneanim ho prosn vicharlo. Hachi zap zaun asa DKA-chi manddavoll. Sodheak tori ti gupit aslear bori. DKA-n Po i li e chem pus to k t oy a r za t oc h dusriechem pustok toyar korunk kaim xikovpianchi ek boska ghetli. Ami kitem korunk sodtat hacher bhasabhas zali ani eke tticherin dusriechem pustok nhoi tor KG I ani KG II hea vorganchim pustokam t oy ar ko runk so l’lo dilo. Hea vi xo y ac he r gombhirtayen vichear kelo ani dusriechea pustoka bodla KG-intlea bhurgeam khatir poilim pustokam toyar korunk zai he vixim nirnnoi ghetlo. Tednam thoim hajir aslolea kaim xikxokamni prosn kelo,

Novembr 2010

14

“Him pustokam toyar korun kitem kortat?” Ontth rund korun hanspa xivai mhoje koddem zap nasli. Ek Gõykar jednam Inglez tasta, Purtugez tasta vo anik khuinc hii porde xi bhas uloita, t ednam mhozo Konknni vixincho svabhiman zago zata ani Bharoti bhasanchi porompora mukhar vhoronk khuxalkai bhogta. Jednam ek Gõykar aplem nizachem nhesonn soddun videxi nhe so nn nhe st a t ednam Bharot i nhes onn ghalunk mhojem kalli z-mo n otrekta. Jednam ek niz Gõykar Inglezint v o dusrea porde xi bhaxentlea n Mi s a ikop po so nd ko rt a t edna m, mhaka mho ji e bhaxent le nc h Mis ai kopant o bhima n bho gt a . Ko nknni ani Morat t hi che m ke dem-i vhodd zhuz zaum, tac he poros vho dd zhuz Bharoti bhaso sonsun ghevpachem ani tio bhaso apnnavpachem zhuz amche bhitor chalu asa. Hem nivarunk Romi lipintlean xikop diunchi goroz asa. Somazacho ek vorg vo ek ghottok dusrie bhaxe koddem dusvasan polleta, tednam tanche churchure korunk Romi lipintlean xikxonn diuncho nirnnoi mhotvacho dista. Eka vorgantlim 20 bhurgim apnnak omuk ek bhas xikonk zai mhunnttat, zalear toxi tozviz korchi mhonn Xikxonnik kaido sangta. Ho kaido Romi lipintlean xikonk sodtoleank lagu zainam? Punn ami ta cho va por korunk sodina nt vo a mchea bhurgeank Romi lipintlean xikxonn diunk magnni korunk toyar nant. Bhurgeanchea avoi-bapaik Romi lipintlean xikounchem oxem disonam. He kha ti r DKA-n e k ma ndda vo ll ke li a . Ti che porma nne m khuinc he ac h bhurge a cho f udda r kallkhant poddcho nam, hachi zotnai gheun adim xalei pustokam nirmann korchim mhonn nirnnoi ghetlo. Yog’ya vell yetoch hi manddavoll ugti zatoli. Hem ami adinch jahir korunk sodinant. Kiteak Romi lipintlean xikxonn divpak zaito virodh asa, te ugt epo nni mukhar y e unche a di m s o glli m pustokam toyar zaunk zai. Sodheak xikovpiancho e k bo ro po ngo dd va ur ko rta . Him s o glli m pustokam nirmann korunk tannim khand marla. Tim koxim vevharant ghaltole tem mat wait & watch.

MAI 2021


MHOINEACHO LEKH

BEULA FERNANDES

Mayachio Suttio M

ai mhoino pavon sorlo. 2020-2021 xikxonnik voros somponk ailem. Bhurgeank suttio (vacations) poddchio zalio. Suttio mhollear ami zaitim zonnam somzotat ki visov ghevop. Hoi! Sarkem, punn visov ghetanam-i suttiam disamni amkam dusro-i onnbhov gheunk melltta. Bhurgeanchem purai jivit vorosbhor porikxent (test), prokolp korpant, ghorchem lisanv (homework) korpant lobdol’lem asta. Sokallchem utthon iskolak voch ani uprant tuition-ak. Bhurgim itlim okupad urtat ki Aitar pasun aslo zalear bhurgeank Somarachie porikxechi toyari korchi poddtta. Aiz he khatir bhurgim samkim bejartat karonn tankam aplio avddi(hobbies) ani khuxio (interest) sakar korunk mellonant. Suttio mhollear visov ghevop ani sogllea kamantlean ek dhakttulo-so brea k ghe vop, mho nnje ka m’ thambovop visov gheunche khatir. Break mhollear xikxonn samkem soddun divop nhoi, punn chovis vorantlim komi komi 1-2 voram punn xikxonn-ant jim komiponnam asat tim sudharunk vauronk zai. Dusrie suvater, ixtt-mitrank ani soiream-daireank bhett korum-ieta. Tanchea sangata zata titlo vell sarumieta. Zaite fauttim bhurgim aplea khas soireamdaireank vollkhonant. Punn hich ekamekak vollkhopachi sond gheun ami avoi-bapai sangata soiream-daireank bhett korum-ieta. Tisrie suvater, amchio jio avddi asat, tio chalik launk.Toxench bhurgeamni veg-vegllea proxikxonn vorgank vochom-ieta ani aplea mekllea vellacho faido kaddum-ieta. Nach, gavop, penvop, skating, gymnastics oslea veg-vegllea kxetramni xikop gheum-ieta. Toxench zor to r bhurgeak randpachi avodd asa zalear, randpachia vorgank vochom-ieta ani xikon sovka sovka aplo dhaktto dhondo suru korum-ieta. Tech porim xinvpachea, vati korpachea, beautician-achea vorgant vantto gheum-ieta. Choutie suvater, suttiechea disamni ek tori kadombori vo khuincheimek pustok vachun bhurgeamni apli utravoll ani bhas sudharum-ieta. Disak ek tori vor ami vac ho n korum-ie ta . Vac ho n nho ic h f okot kadomborianchem vo her pustokanchem punn yeta tea xikxonnik vorsanchim pustokaim vachun ani somzun gheun adim fuddench toyari korum-ieta. Panchvie suvater, avoik ghorantlea kamant adar

MAI 2021

15

dium-ieta. Zaum randpant, safai korpant vo ghorchim her kamamkorpant, je porim bazarant vochon samonn haddop. He porim, ami zobabdariechim zaunk xikonk pavtolim. Toxench ami porsant kam’ korun vo her craft korun amchem ghor sobhoum-ieta. Amcheamni amchea ghorant axil’lio zaitio uzar korinaslolio vostu asat tio, mhonnje bhair marunk kaddlolio vostu asat tio gheun kitem-i korun ghorak sobai haddum-ieta, je porim, vaz wall hanging, adi... toxench ami bhaji-palo, follam rovum-ieta. Karonn ghorant roiloli bhaji, follam khatanamjitlim ruchik astat, titlim bazarantlim asonant. Sovie suvater, ami zaite favttim itlimamchea kamant gul’l astanv ki avoi-bapui aplea kamant zalear bhurgim aplea xikxonnant, avoi-bapui Aitarachim ghorant aslim zalear bhurgim tuition-ak. Eka-mekak diunk amche lagim favo titlo vell asonam. Tor suttianchea disamni Ait ara dis a t o ri a mi eka -meka k v ell diunk, kuttumbachea sogllea vangddiamni bhonvddi korumieta. Tech porim ami ek tori jevonn bhair korum-ieta vo veller boison aplo vell eka-meka koddem uloun ani bhasabhas korun sarum-ieta. Toxench ghoddtta zalear Gõyant vo Gõyabhair vochon nove nove zage polleumieta, je porim imaroti (monuments), itihasik zage, dhormik zage adi. Zaite favttim ami amchea ganvant khas vo famad zage legit aslear ami thoim pavonant. Adim sutti poddli re poddli bhurgim dongramni ani zhorincher, kanddam, chun’nam, bhinddam sodunk bhonvtalim. Aiz bhurgim mobail fonar ason vo aplea kamant gul’l zaun, hem sogllem visron geleant. Adim dor sanje vellar sezarchim bhurgim ektthaim yeun lipcheleamni, dhorcheareamni, futtbol, krikett khellttalim ani dis dharer poddonk yetanch ghora dhanvtalim, ghora pavonk nant zalear avoi-bapui boddi gheun sodunk yetalim. Bhurgim bhair khellonk adim axetalim. Aiz xezarim xezariank vollkhonant. Atam khellonk bhurgeam lagim vell nam, karonn tea vellar bhurgim tuition-ak vetat. Ani vell aslo-i zalear bhurgim aplo vell mobail fonacher chakattam marun hogddaitat. Ani hech khatir monis zodd zayit veta karonn tachie kuddik favo titlo veayam’ (exercise) mellonam. Ani monis duyent poddpachem karonn hench, oxem ami mhunnom-ieta. Tor zoxem xikxonnik voros somponk yeta, toxem ami amchea suttianchi-i toyari korum-ia. Ani hea suttiamni zata zalear mobail fona vinnem kitem-i novem korum-ia.

Novembr 2010


KOVOR KANNI

EUSEBIO GOMES SFX

Bom Jezu Bazilika – Otmik Osmitayechem Protik P

onnje thaun Pornnea Gõyam 9 kilometranchi vatt, zhoim Bharotantlio vhoddlio igorzo sthit asat. Hea onek igorzam modem zhollkotta ti Bom Jezu Bazilika. Hi Bazilika Ballok Jezuk bhettoilia ani ho Vixv Daizacho Munument mhonn ghoxit kelam. Solla v ea xe nkdde ant li hi Bha ro t ant li po ili Dha ktt i Bazilika. Ho dorzo tika 1946 vorsa Janerachie 11-ver Pap Sai b Pi us Barav ea ude xi m f av o zalo . Hie Ba zilike chi bandha voll Baroque xo ilic hi (style). Hie Bazilikent Gõycho Ra khondda r, Saibachi kudd a sa . Hea ch ka ro nna n hi e Bazilikek ek veglloch orth asa ani tiche vixim bhoktanchi odd asa. Gõychea Saibachi kudd eka konvchechea kaxanvant asa, zo kaxanv eke rupeachie pettent (casket ) dovorla. Hie pettecho karagir Italiachea Florence-antlo xilpkar Giovanni Batista Foggini. Tannem ti aplie hikmotin nirmann kelia. Hi pett Tuscany-cho Xasok (duke) Cosimo III di Medici-n bhettoilia.

Saibachi Kudd Gõycho Saib 1552 vorsa Dezembrachie 3-rer Chi na c he a Sanchi an zunv e ar s o mplo . Kudd veginuch kusonk chuneachio don potio kaxanva pondak ghatlio ani don potio moddeacher voir roko ilio. Febrerachie 17-ver 1553 vorsa taka purlear oddez mhoine zal’le, oxea vellar Santa Cruz tarum thoim pavon sorlem ani Gõychea Saibachi kudd jivich asli tem polleun tarvottiamni ti ustun teach vorsa Marsachie 22-ver Malacca-k pavoili. Thoim Monte Saibinnichie Igorjent Saibak porthun purlo. Malacca Misanvacho vhoddil João Beira ani Diego Pereira-n ti kudd ratchi guptim ustili. Porthun purlear panch mhoine zal’le, torui punn ti kudd jivich asli. Ti kudd Diego-n aplea ghora vheli ani Gõyam vhorche khatir ti kudd tannem kaxanvant ghalun sambhallun dovorli. 11-ver Dezembrachie 1553 vorsa Gõyam vhorche khatir ti kudd tarvar ghatli ani Marsachie 16-ver 1554 vorsa ti kudd Gõyam pavli ani São Paulo Kolejint dovorli. 1614 vorsa Jezuit Sonsthecho vhoddil Claudio Aquaviva-

Novembr 2010

16

chea fuddariponna khal Saibacho uzvo hat katorlo a ni Ro ma k pat tho ilo a ni at am Il Ge su , hi e Jezuitanchie Igorjent dovorlolo asa.

Saibak Manadik Kitab Bhag. Xavierak 1622 vorsa Marsachie 12-ver Pa p Saib Gre gory Po ndravea n sa nt ghoxi t ke lo. Tea uprant 1624 vorsa Janerachie 21-ve r tem Fe brerachi e 20 meren ro ngi t s oma ro mbh gho ddo un haddlo a ni te a vorsa tachi kudd Bom Jezu Bazilikent pavoili ani kuxichea Kopelant Bo rgia -cho Bha g. F ra nc i s-ac hea alta rac he r dovorli. Thoim ti kudd 1659 vorsa Abrilachie 24-ver meren dovorli ani dobajik pursanv kaddun ti kudd atam asa tea uzvie kuxichea Kopelant dovorli. 1699 v orsa Ma rsa chi e 24 -ve r Sai bak ‘ Ude nti cho Ra khonddar ’ mhonn razachie hukumen ghoxit kelo. 1748 vorsa Febrerachie 24-ver Pap Saib Benedikt Chovdavean taka Borea Bhorvanxeacho Tonk (cape) tem Chin ani Japan des ani lagxilea desam meren, Indies-acho askari ani rakhonddar mho nn ghoxit kelo . 19 27 v orsa taka sogllea misanvancho patron ghoxit kelo.

Bom Jezu Bazilika Jezuit padrimni bandlolie Bom Jezu Igorjechem bandkam’ 24 November 1594, hea disa suru zalem ani hie Igorjecher Mayachie 15-ver 1605 vorsa t edna nc ho Gõy c ho Ars ebis p Dom Ale ixio de Menezes-an axirvad ghalun ti Jezuchea Povitr Nanvak (Bom Jezu) vompli. Bazilikecho fuddlo bhag chireamni ani pakhonni fatramni bandlolo asa. Taka tin bhag asat, Grik sonskrutayeche vegvegllie kolen te bandun kaddleat. ‘Ionic’ probhav aslolea sokoilea bhagak tin proves-daram asat. ‘ Do ri c’ probha v da khov pi mo dlea bha ga k ti n zonelam asat, ani ‘Korintan’ xoili dakhovpi voilea bhagak tin vattkulim zonelam asat. Tache voir anjboddve dhorun aslolim ‘IHS’ him letram asat. Grik bhaxent Jezuchea nanvachim poilim tin letram tim: ‘IHSOUS.’ Jezuitancho bapui Loyolacho Bhag. Inas khatrien mhunnttalo, ‘Jezuchi Sobha’ hie aplie

MAI 2021


Sonsthecho khoro Sthapnnar ani Mostok Jezu. Mhonnun Jezuitamni Jezuchem Nanv aplem chin’n ( e mblem) mho nn a pnna i le m. Igo rje bhi t or e k mukheli Vedi, don Kopelam ani ek Sankristi asa. Te bhair proves-daraxim songit-pongdda vo gayonmondolli khatir mallo asa. Igorjecho bhitorlo bhag 55.77 metr lamb, 16.76 metr rund ani 18.59 metr unch asa. Dokhinne koddlie vonnttint, kuxichea dara kodde m, hi e I go rje k adhar di l’ le a nc hi m haddam ghalun dovorlolim asat. Hie Igorjeche altar bhangaran nettoileat. Pornnea Gõyant aslolea herui Igorzamni altar bhangaran nettoil’le asat de khun Gõ ya k ‘ Bhangarac he m Gõy ’ v o ‘Goa Dourada’ nanv poddlem. Bom Jezu Igorz nirmann korunk a dha r di v pi udar ka llzac ho mo ni s Kochin’cho kopit Dom Jeronimo Mascarenhas. 1593 vorsa to mortoch tachie khoxe pormonnem hi Igorz bandunk tachie dhon-girestkayecho upeg kelo. 2009 vorsa Bom Jezu Bazilika Sonvsarant Purtugez Orombhachea Sat Novlam modem ek mhonn jahir kelem.

Bazilikechi Durusti Ba zi lika che ar xe nkdde vo ir bo ri urli punn halinch tichea paddosak vhoddlo burak poddla ani pausa nt udo k bhi to r y eun Bazili ke k mot te m luksonn zatolem mhonn Bazilikecho Reitor Jezuit padri Fr. Patricio Fernandes-an motto husko veokt kel’lo. Tannem Bharotachea Pornavoll Xastrachea Sorvekxonn-an (ASI) hea munumentacher visor ghatla ani to ibaddot veta mhonn xinn kel’lo. Hea munume nt a cho kui dad ghev pac hem ASI-n samkem soddun dilam dekhun Fr. Patricion aple v ic he a r ma nddle ki m t e gho ddy e Bazili ke chi rakho nn ko rpa c hi , s ambha llpa c hi ani zot na i ghevpachi apli zobabdari soddun ditole mhonn. Ekvottit Raxttranchea Xikxonnik, Vigneanik, ani Sons krut a ye c he So nghot tnnen (UNESCO) Bazilika vixv daizachi suvat mhonn vollokh kelia. Te xivai hi Igorz ek ‘jivem dhormik daiz,’ zhoim bhokt Gõychea Saibachem dorxonn gheunk ani tachie mozotin upkar magon gheunk ani aplo dhin’vas atthounk vetat. Hea karonnan hie Igorjecho kuidad ghevop ani ti sambhallop ekdom’ mhotvachem. 1 86 2 v ors a Ba zilike chi v ho ddli s udharnni (restoration) zal’li. Tea vellar ut’tore vonnttik mukhi bandhavollicho pattimbo dil’lo, te xivai igorjecho pattos novean sthapit kel’lo. Te adim 1859 vorsa Gõychea Saibachie kuddichem expozisanv zal’lem ani onek dhormancho ani zatincho sumar don lakh lok t a chie kuddi che m do rxo n ghe unk a i l’ lo . Urponjimni lo kak po lle un ra j odhika ri ank Bazilikecho sambhall korunk forsar kele. Atam Bazilikechea Reitorachie uktie chittin Bazilike vixim s oglle ak husko po srai lo dekhun s o rkari

MAI 2021

17

odhikariamni pattosachi thoddi-xi sudharnni kelia. ASI-n fokot pattosache a eka bhagachi durusti kelia, punn khoreponnim akhkho pattos nittayer ghalpachi goroz asli. He xivai anikui oddchonni asat zancher vegim lokx ghalpachi goroz asa, munument chodd kallak sambha llun dov orc he khatir.

Chireancho Munument Aichi Gõychi pillgi Bazilikechio vonntti chireamni bandhlolio po lle ta , punn hea mo nume nta cho nokso toso nas lo. Purtugalantlo bhorpai korpi (restorer ) Baltazar da Silva Castro-n 1950-vea doskant Bazilikecho plaster (ximtta ani chuneacho lep) ghansun kaddlo ani bhitorle chire ukte soddle. Hi manddnni adlo Purtugez prodhan montri Antonio de Olive ira Salazar-achi asli, raxttrva di adorx t ot va c he r a tt a ploli . Purtugalak munument fottingponnim bhorun haddlole, te prachin kallantle v o mo dle a kalla ntle koxe dakho un Purtuge z somrajeachio prachin kallantlio vostu porgottche khatir. Punn pausant Bazilikeche he chire udok chinvon ghetat ani magir tio vonntti udkan fugtat ani ponvpachi xokeotai asa. Gõyant bhorpur paus poddtta ani hea uktea chireanchea munumentak vhodd luksonn zaun ibaddpac hie doxer pav la mhonn Saibache bhokt chintest asat. Purtugez Gõ y so ddun v ec he a adi m apli c huk vo llkhon munumentak plastering korche asle punn tednam Gõy mukt zalem ani hem kam’ aslem toxench urlem. Dho rmi k odhikari he v ixi m za nna nt , punn Gõy ka rank t ambdde a chi re a nc hi Ba zilika polleunchi sonvoi zalia ani plaster kelear tanchio bhavna dukhtolio mhonn konnuch plaster korunk fuddem soronam. ASI-k ghoddye hi Bazilika ek itihasik munument zayit punn dor eka Gõykarak ti e k ji v em da iz, o tmi k upa sna chi s uv a t ani bhavarthachi nixanni. ASI-n Igorjentlio lakddachio vostu zoxio altar ani murtio nittayer ghalunk nant. Hea moladik vostunk valltti laglia. 2024 vorsa fuddlem expozisanv zaunchem asa ani Saibachi kudd Bazilikent haddlear chearxim vorsam bhortat.

Pettechi Durusti Fr. Ma rcello Mas trilli zo Bhag. Xavie rachie mozot i n mo rnna nt lo vi zmi ta n s alv ar za l’ lo , Japanachie vatter astanam 1635 vorsa Dezembrant Gõyam ailo. Ti Rupea Pett polleun tannem kaxanvak novem rupea dhampnnem ghalunk ord dili ani Santachie porbe adlea disa Dezembrachie 2-re r 16 35 v orsa t em t oy ar zalem. Mo kbora (mauso leum) 1698 vorsa Nov embrachie 8-ver Bhag. Francis Xavierachea Kapelant dovorli ani tiche voir Mastrilliachi Pett. Hi Pett ttaka-ttik kel’lia khas akorxonnak lagun tea vorsa Dezembrachie

Novembr 2010


3-rer Saibachim puskoll bhoktam Pornnea Gõyam uprant unchlie machier ani xevottak Pettent. Oxie toren porbek gelim. Punn atam zaitea zonnank jim Gõychea ASI-n aplem kam’ sompoilemani Pett chokchokit keli. Saibachie kuddichem dorxon gheunk gel’lim tankam Bom Jezu Bazilika, ho amchea otmik osmitayecho ojep laglem polleun ti Rupea Pett kalli koxi zalia munument ami sambhallun dovorum-ia, karonn hantunt tachem. Gõyam aslolie Guala Closures hie Italiachie s thit as a a mc hea Gõ yc ho Rakho ndda r ani komponien pett gansun chokchokit korunk paul marlem soglleanchea maye-mogacho Gõycho Saib. ani Florence-ant aslolie Rakhonn Komponie koddem sompork kelo ani Mokbora ani Pettechi choukoxi (9vea panar thaun ailam) korunk tanchea pongddak Mayant 2018 vorsa sanglem. Minguel, Kurddo Minguel, Socor Piedade Fernandes, Tanchie chikitsaye pormonnem Pett gombhir poristhitint Magnier Rod. adi. asa ani veginuch ticher nodor ghalpachi gorozasa, nam Tiatramni songitacho dorzo adle poros atam chodd zalear fuddlea dha vorsam bhitor ti kosllonk xokta voir pavla. Atanchea tiatramni songit chodd suvadik mhonn motto husko veokt kelo. Tannim tharailem hi zata, aikonk borem dista. Tiatramni adim muzg Pett Italiak vhoron tichi durusti korunk, punn Dehradun- mezunk mellttale, punn atam hixob nam. Tea tempar chea ASI-n bhair vhoronk addailem ani Aurangabad- music borem zaunk karonn aslem ani tem mhollear te achemASI Rosaynik Khatem ho prokolp sambhallunk adlea mestrim lagim songit xikleat. xokta mhonn gomoilem. Atancho partist ani kantoristui voir tengxier pavtolo 2020 vorsa Dezembrachie 9-ver kam’ suru kelem. zori tor adleanchea paulancher paul dovrun chol’lo Sogllea poilim Saibachi kudd denvoili ani Sankristint zalear. Amche adle kantorist aplim kantaramkoxe toren dovorli. Sogllem ogeponnan ani magnneanchea ghoddttale tem amcheamni tanchim kantaram aikon vatavoronant kelem. Dezembr-achie 11-ver ani 12-ver xikom-ieta. Kitlim lamb tanchim kantaram ani xrextth Pett panch bhagamni denvoili: Khuris, Khuris dhorun tanchim ghoddpam. Aiz ami jednam kaim kantarache aslolo bhag ani osti vibhaga voir aslolo bhag ani fuddlea ‘bars’ utram ghoddche suvater songitan bhorun haddttat disa osti vibhag ani tache sokol aslolo bhag. Dusrea tednam ami adlea tiatristanchim ghoddpam aikon disa 1954 vorsa haddlolie Italiachie Pettent Saibachi tantuntlean khub kitem xikchem asa. kudd ghatli. Dezembrachie 14-ver durusti korpachi Pett Ami mele gele, tumi urle, fuddlie pillgiechem chintat dhunvri divpachea (fumigation) kuddant vheli. Don dis zoxe porim adleamni ho kapsa itlo dhovo palk amkam ho vaur chol’lo. Dezembrachie 17-ver rupeachem sambhallun dovorlo to, hech porim ami-i amchie fuddlie rosaynik dhuvpachem kam’ sompoilem. Fuddlo vaur pillgiek kitem tori sambhallun dovrunk vaurom-ia. Mokboracho aslo. Faski sambhallun dovorpi lakddachio pat tio, ji faski Sa ibachi kudd s oit akhkhi pett 11vea panar thaun ailam) sambhalltta, hia pattiank matxi valltti lagloli. Te xivai bhouman kelo. Bannaleche Amdar Churchill-bab Mokborantlio kaim faskio vallttien khaun kobar kel’lio. Alemao hea suvalleak mukhel soire mhonn hajir asle. Tio kaddun fatrachio faskio bosoilio. Lakddachia Konknnichie chollvolli somoyar apnnem ghetlolie pattiank anik ‘matti’ lakddanchio pattio ghalun pattimbo bhumikecho tannem aplea bhaxonnant ugddas kelo. dilo ani anik ek ubhi patti bosoili novio vostu bosoiliat Konknni khatir kosle koxtt-dogd, tollmolle sonsle tankam tenko diunche khatir. Mokborachio bhitorlio henvui pre kxo ka nc hie no drek ha ddle m. He m vonntti ASI-chea Gõy vibhag-an dhuvun kaddlio. Uprant sangtanam tannem hem vidhan kelem, “Hanv tednam bhagamni chuno kaddlo zantunt ximpiancho xud’dh Konkani pasot zhuzlolom, Konknni pasot nhoi. Dekhun chuno aslo, odhik ghott korun vallttie virudh lamb kallak Dalgado Konknni Akademi’ asa ti ‘Dalgado Konkani sambhallunk. Saibachi kudd dovorunk ek novi pett ani Akademi’ zaunk zai, “ oso sol’lo-i tannem dilo. Tachea machi toyar keli. 2021 vorsa Marsachie 13-ver mhunn’nnea pormonnem Konknni utor amchem nhoi Pettechea dor eka bhagacher nimnno hat bhonvddailo. bogor tanchem, Amchem tem Konkani. Ani goroz thoim ibaddlolem rupem xettimni sudharlem Amkam Konknni ani Konkani, donui lipi zai. ani goroz tea khas zageancher thodde nove bhag Konkanicho on’nololo gollo sodoll zalolo zai. Bhurgeank nirmann kele. Marsachie 21-ver 3 vaztam dhin’vasnnieiskolachea bankar Konkani xikoiloli zai. Konkaniche chim magnnim orpilim sogllem kam’ xarti pavlem bhangralle dis porot ailole zai. Konknni sangata mhonn. Khala denvoil’lio sogllio povitr vostu voir ubharun Konkanik-ui Rajbhaxechea vidheyokant ek-sarkem vhorpachem kam’ suru zalem. Soglleam poilim novi sthan dilolem zai. Konkanintlea sahityak puroskar dilole kas lakdda machi Mokborachea lakddam pattiancher zai. Hem sogllem sangtanam ami somest Romi dovorli. Te uprant palli asli faskiechi ji a khkhi Konknnivaleamni Konkani sodheak aplea khandar Mastrilliachi pett sambhallta. Uprant pettechea panch bharadik khuris gheun poddot morot Kott’tteachea bhagantle dor ek bhag hikmotin voir ubharun vhelo ani zagear (Golgota) vochpachie vatter asa hem visronk uprant te soglle zoddle ani akhkhi pett Saibachi kudd favonam. Ti Golgota pavche adim Konkani bhuimgheunk toyar zali. Magnnem kele uprant Sankristintli entlean upzol’le zata title Siren’kar Simanv zai. Saibachi kudd machier vheli, uprant zonelaxim, tea

Novembr 2010

18

MAI 2021


PORISTHITICHER EK NODOR

JOSE DIAS

Oslo Rajkarbhar amkam funkott legit naka

E

k patxa aplie sodrer bosta. Vhodda dobajean, vhoddlie khuxalkayen rajkoronnachim sutram aplea hatant gheta. Porjechi seva korunk nirnnoi gheta. Aplie porjek polleun khuxal zat a. Aplem vhoddponn, podv i-ma n porje khati r khorc hit a. Porza soglli nettan tallio marun patxak yeukar dita. Khuxalkay echea na dar a ple a pat xa vi xim lok s onto s ta . Taka mukutt ghalt at t e dna m te a somarombhak hispa bhair lok hajir zatat. Vhodda dobajean patxachem vhoddponn vornitat. Hie toren patxa aplie porje vixim ani porjek polleun, porjechi seva korun khuxal jiyeta. Ani porza aplea patxa vixim sontosta, patxak polleun murgott’tta. Patxa paso t Deva lagim magta. Hem amchem a dlea patxanchem rajkoronn. Aiz patxanche dis kobar zale. Patxa moron gele vo patxank marun uddoile. Tanchie bodlek lokxay (democracy) nirmann zali. Patxanchem vhoddponn aiz vantton vechem oxem khup zonnank dislem. Jem vhoddponn raza-patxanchem aslem tem aiz lokan, vo porjen vinchun kaddlolea protinidhimni a pnna i la m. Hi e t oren po rje n, bhou mo ta mni vinchun kaddlole monis, aiche raza-patxa zale. Adloch raza-patxancho man tankam favo ani lokuibi apnnem vinchun kaddlolea protinidhim, aichea ra jkornni mo n’ xa m vi xim s onto slo. Ho dusrie torecho karbhar osoch cholcho aslo ani chol’lolo zalea r kai bo re m zat o le m a slem. Punn nam. Poristhiti bodol’li, rajkoronn adlem gelem, novem ailem - democracy. Punn aichi democracy utramni ( in theory ) itli bori, punn sarkich holkott chalin (in practice), ti itli padd zalia kim ti choram nagounneachea hatant poddli. Aiz rajkoronn mhollear ek motteantlo motto c ho rpo nna cho dho ndo za la m. Tho dde ac h gho ddit am bhitor rajkoro nnant poddon, vat ten cholta bhonvtalo to sado monis ek maharaja zata. Taka kitli security , kitlim ghoram, kitlim bhattam, kitlio kocherio, kitlim mottoram, takach khobor nam, takach tank nam mezunk. Saiba bhogos, adlea kallar patxank mellonaslem toslem vo tench hozar pautt im odhi k a iz mellt t a ra jko ro nnant bhi to r sorlear. Titlench nhoi, “Sampddonastanam, chorpara-c ho r”. Soglli o i llegali ti es , c ho rpo nnam, nagounnio, fottingponnam, sogllem cholta, sogllem

MAI 2021

19

pochta ani tem MLA, montri zalear sogllem lipta kit ea k kos lic h s od-pus zai na m. Hec h kha ti r rajkoronnant poddlole chor, aplio chorio kednanch

ugttio zaunchio nhoi mhonn koxench rajkoronn soddunk kobul zainant. Kaim zonn 20-30-40-50 vorsam rajkoronnant asat. Kho re m s angche m za lea r democ ra cy v o Lo kxay echea raje ant e k vo do n pa utt im 4 +4 vorsam vo 5+5 vo 6+6 vorsam karbhar choloi, te uprant t um ra jka rbha r s oddinam za le a r tum cho ram nago unnea chea kontar poddlo mhonn somoz. Poilem chorlam, atam urlam tem chorunk ani chorlolem tem pochounk moro porian amdar/ montri rav. Aiz dhormik sonsthamni porian oslich pod’dot apna ilia , adim 5 +5 v o 6+6 vo rs am c ho lo unk zatalem mukhel vhoddilponn. Uprant soddchem, tisrie khepek ravonastanam. Te uprant vorsam bollanddttoch ( after interval) porot zutti gheunk zatalem. Punn aiz motthvaxi sonsthamni porian a plem dhoro nn bo do l’ lam. Cho dd ka ll ti nc h tonddam polleunk vitt yeta, vaz yeta. Aiz tanchem dhoronn: ek pauttim vo don pauttim puro, sarkench puro. One term plus one more term, never more. Amerikechi democracy pollelear puro: 4+4 anik nam. Punn a mc hea durdoi v an a mka m naka mhonn ami soddlolem t em patxa ponn pha ttlea dara ntlean lokxaye rupan porot ailem. Ani aiz cholta tem tench. Padd rupan, bhoxttailoli lokxay. Mhunnt to c h adlo raza-pat xancho ka rbha r somplo. Democracy vo borie lokxayent cholonk zai aslo to padd zalo. Atam tisrie torecho karbhar amchea golleant poddlolo asa: Holkott, choram nagounne ancho , khune anc ho , kirmi do rancho ra jkarbha r. Oslo , ti sri e t orec ho karbhar, ruch

Novembr 2010


naxil’lo, ollnni, padd poddil’lo, lokachea xirapanc he r a ka rlo lo , dada gi ri ko run, gundda nc he a adharan choloilolo rajkarbhar aicho, oslo karbhar zai tori konnak? Oslea karbharachi amkam vitt ailia. Oslo karbhar cholounk amkam zalear matui khuxi nam. Oslo rajkarbhar amkam funkeak porian dilear to amkam naka. Tor koslo kai ho tisrie torecho karbhar? Zobordostien, dadagiri korun, bhirant (threats) dakhoun sthaplolo; dekhik 40 boska asat Gõychie Vidhan Sobhent. Eka pokxak mell’llolio fokt 13 boska. Tori as tanam 13 boska a xil’le an serkar gho ddo un ha ddlo ani ai z meren ho serkar cho lta . Ko so ghoddoun haddlolo ani koso cholta tem sangchi goroz asa? Tor koslo kai ho tisrie torecho karbhar? Duddvancho khodoll ghalun, motam viktim gheun, zobordostien bhirant ghalun motam ghevop, illegal vostu pochounk, illegal motdan korun, bandunk porva n’gi diun, mo ta nchem chorponn korun, mot am gha lo p e ka po kxa k ani t im po ddt ta t dusreach pokxak, oslio nadd-budi, chorio korun nivddun dil’lo rajkarbhar, adi. Funkott legun dilear oslo karbhar amkam tor nakach. To r t e f uddem, ko slo kai ho tis rie to rec ho karbhar? Venchnnuko zatat. Motdar, umedvarank nivddun haddttat aplim kamam korunk, udorgot korunk, apnnak gorjechem tem melloun gheunk. Punn umedvar nivddon aile zalear, montrianchem pod zoddlem zalear te apnnak nivddun kaddla tie porjek visortatuch nhoi, visvas-ghat kortat ani Mo ndira m ba ndhun no vi m Parlia me nt ghoram bandhun, novim viman’to llam gorje bhair toyar korun, gôrv ank posun dhorma ncho veglloc har upras unk, v eg-ve gllea dhormam mo de m dusman’kai rochun, Divide & Rule dhoronn chalu dovrun, adi. Oslo kuslolo, bhoxttailolo rajkarbhar amkam funkott legun dilear naka Saiba. Tori te fuddem ho, tisrie torecho rajkarbhar koslo kai? Aiz meren oglle-unne 2 lakh xetkamtiamni ( farmers ) atmghat (suicides ) kela. 1 vo 2 degree centigrade astanam, ugtea zagear nhidon, Dezembr-Janer mhoineant bhair rostear vollvolltat, hancher nodor marche bodlek, tanchia gorzank pavche bodlek, Ambani , Adani hankam boreak poddtat ani xetkamtiank hea xrimontanche gulam’ kortat, bekaidexir three agriculture related laws kaddleat. Xetkamtiank bhagak dhori-nastanam, punn xet kamti nhoi a st anam (Ambani , Adani) hankam sangatak gheun, Parliament-ant majority asa mhonn dha ddaun-bo ddoun, s odanchio ani kaideanchio formalidadi soddun, pas korun ghetat ani lokhonddachie betkattien raj choloitat. Oslem rajkoronn burxem, mhellem, ghann marta toslem amkam zalear funkott legit dilear naka.

Novembr 2010

20

Tori te fuddem ho tisrie torecho rajkarbhar koslo zait? Jevta teach folear hagta, Parliamentary democracy gheun nivddon yetat, nivddon yetoch democracy soddun gunddagiri kortat, apnnak zai te nch. Pa rliament -a cho durupi og ko run a plim kamam sadoitat ani desachi ghottna (constitution) hacher dil’le hokk mostun, novem raxttr, aplea vadeachem rochun haddun desant uchambollai uprasaitat. Oslo rajkarbhar amkam Saiba funkott legit dilear naka. Torui te fuddem ho tisrie torecho rajkarbhar koslo? Sokoilea paunddear astanam Adhar Card, GST naka mhunnttale. Atam sodrer bostoch adlea poros paxtt rupan naka aslem tem, nettan ailem. Adli 1975 vorsantli Emergency naka asli. Tea kallar zatalio tia aznerincher mottio tokrari ditale, aiz tioch to krari divpi monis odhikuc h mareka r zalea t. Nagrikanche hokk maddoitat, tanc her formonn mart ale tec h aiz s oglleak apnna borabor nam titleankui anti-nationals, professional agitators , Andolan jivi ( breed of agitators ), FDI ( Foreign Des tructi ve Ideology who canno t liv e without agitation) adi. adi. adi. Oslie ghannin tuka ani mhaka rajkoronn ani montriponn zai kai? To ri t e f uddem koslo ka i ho ti sri e t orec ho rajkarbhar? Kendr serkaracho ek montri 300 voir security guards gheun bhonvta. Hem koslem ani kedem gulam’ponn? Jivachi itli bhirant kiteak? Sangchi goroz asa? Itle dusman kiteak? Sangchi goroz asa? Tori astanam ek-don-tin chear pauttim legit aplem pod, montripod soddunk kobul nant. Xi-xi-xi. Osli rajpodvi, oslem montriponn, oslem rajkoronn funkott legit dilear amkam Saiba naka mho nnje nakac h. Amkam za i, vo ir sa nglole pormonnem vo poilie torechem (nigut patxachem) vo dusrie torechem nizachem lokxayen nivddun di l’lem ( de mo crac ti c ) ra jkoronn. Os le m ti srie t orec hem ra jkoro nn, bha i le an bo re m punn bhitorlean kusul’lem rajkoronn funkott legit dilear Saiba amkam nakach.

JANER-JUN 2021 ANK VIKRIEK ASA

Sodanch Vachat... Ekuch Konknni-Inglix Nemallem

The

Goan Review Sompadpiani Uzvaddavpi: Fausto V. Da Costa 14, Nafees Chambers, 121/123 Mody Street, Fort Mumbai - 400 001. Tel.: 9821228684 Email: goanreview@gmail.com

MAI 2021


RAJKI MOLLAR

FELIX P. DA CRUZ

BJP-K DHORMANTORAM KAIDEA ADD, POKXANTORAM KAIDEXIR !

D

esant kaide chodd zaleat te thodde korunk, gorje bhaile rod’dh korunk aplea sorkarachem mon o xem Prodhan Mo nt ri Na re ndra Modi sangtalo. Punn tacho Kendr Sorkar toxe tachea pokxache prantik sorkar nove kaide rochit asat. Dekhi k, Citize ns hi p Ame ndment Act (CAA), Natio nal Re gi ste r o f Ci tizens (NRC), Nati ona l Popula tio n Regis ter (NPR) hea 2 01 0 vorsachea kaideant goroz naslole ne m’ /pro sn, Xet ka ra m v ixim t in kaide ani atam Dil’lichea Songh Prodexachea sorkaracher Nayab Rajpalac ho t abo a so nk ka i de a vidheyok, adi. He xivai prantamni dhormantoram add nove kaide vo adle odhik koddok korun bodolpam kortat. Hea sogllea kaideam vorvim zorui porjechem mon dukhi zalam, torui BJP-k te zai. Konnakuch bhuloun, bhenkddaun vo fosoun dusro dhorm apnnaunk lavpa add adlea kaideamni vevostha asa, torui Kristi ani Muslim somazanchea lokak tras diunk Bharoti Ghottne add legun prantik sorkaramni he kaide rochleat. Atam porian nnov prant amni osle kaide a sat: Arunachal Prodex, Oddisha, Chhatisgarh, Gujarat, Himachal Prodex, Jharkhand, Tamil Nadu, Uttarakhand ani a tam Ut’tor Prodex. Hantlea thoddea prantamni BJP-n v o RSS So ngh Poriv ari va ngddi amni dus re a pokxanchea sorkarank boll korun te rochleat. Hea kaideank lagun Kristi dhormachea pattlavdarank aple bhozonneche mellave, zanv ghoramni vo bho uxi k v os re a mni , me klle po nni m korunk mellonam. Khuincheai vellar hea mellaveamni RSS So ngh Pori va ri po ngddanche v a ngddi porvan’gi nastanam bhitor soron, foddmodd ani marpitt korun mellave ayojit kortoleank ani tantunt vantto ghetoleank zokhmi legun kortat. Pulisui t anka m hat la ina m, punn ta nc hea s o ngit a pormo nne m a punn na c ht a t ani t a nc he m s angnnem mandun, zoma ti ko rt o le ank guneanvkar lekhtat, tancher firyadi nond kortat a ni t a nkam ko ide nt ghalta t . Ai z pas un he a dormantoronnacho ekui arop sid’dh zal’lo nam, punn he fotting, purave naslole arop ghaltoleank khast launchi mhonn kaideamni aspavlolem nam

MAI 2021

21

ani hacho, apnnak zai toxim bogllanttam ghalun, RSS Songh Porivari vangddi hea ka ideancho dusrea nk duma llo pi dda pi dd diunk go ir upi og kortat. Ut’tor Prodexachea sorkaran oslea kaideachem ‘ordinance’ jahir kelam. Tatunt thaun Kristi magnne achio riti vo mellav e ani bho zo nni , zanv t e bho uxi k v os re a mni v o gho ra mni za ta t t anche r pulis ec he do lle a s ta t. Toxec h RSS So ngh Po ri v ari Sons thanc he va ngddi -i nho ic h fokot Muslim ‘Lo ve Jihad’ kortat mhonn punn Kristi somazacherui dubhavtat. Bollan vo fottoun aplea dhormant vhoronk guptim tozvito kortat mhunnttat. Vishva Hindu Porixodechea vangddiamni pattim panch Kristi bhavarthiancher dhormantoranchem bogllantt ghalun tankam pulisechea tabeant kele. Ha lim dogi ma dri apli e s ons the nt va ngddi zal’lea dogam Kristi choliam borabor reilgaddien Dill’li thaun Odisha vetanam, RSS Songh Porivari sumar 25 vangddiamni tea choliank Kristi dhormant vangddi korunk tio madri vhortat mhonn bovall kelo. Oxim tankam rit ro vis naslo lea utra mni lekhun chougankui Jhansi reilsthanar dhenvoilim ani ankui tanche lok thoim ektthaim zaun, tankam pulise chea tabeant kelim ani hannim-i tankam opmanailim. Uprant hea madrinchea toxem Povitr Sobhechea vhoddilamni, tio cholio Kristi avoibapay anc hi o dhuvo mhonn da khlea m v orvi m dakhol kortoch tankam soddlim. Titlem mhonnosor tanchi gaddi geli ani tankam zaitech tras bhogche poddle. Punn tancher akromonn kortoleank konn khast laitole? Tim chougam-i zolman Keralachim aslolean, hie goxtti vixim nixedh marun thuinchea Mukhel Montri Pinarayi Vijayan-an Kendr Ghor Montri Amit Shah-ak c hit t boro ili a ani guneanv karank khast launk maglam. BJP-cho khasdar K. J. Alphons hannem-i hie vixim Amit Shah-chem lokx oddlam. Ut’tor Prodexant BJPchi kosli gundd rajvott cholta ani dhormantoranche arop rochun tanche RSS dhormvadi po ngo dd kai do ha ta nt ghe ta t t ac hi hi chi tt t a nc he a svotachea khasdara vorvim ek govaiki.

Novembr 2010


Lokrajya disa Madhya Prodexant, Indore, Sat Prakashan Kendrant, konnachi porvan’gi nastanam ‘Jai Sree Ram’ nare gazoun RSS Songh Porivari vangddi bhitor sorle ani vonnttink lamboun aslolim vosreantlim chitr am f oddun pinzun nas kelo. Vosr eachea karbhariamni pulisek apoitoch, thoim Kristavanchim dhormantoram choltat mhonn foddmodd kortoleamni arop korun, pulisen zomat choloitolea Protestant munniariak dhorun vhelo. Heach prantant eke madrinchie xallent ‘Assistant Librarian’ asloli ostori xikpiank sarki xikoinam mhonn bhurgeanchea avoibapayamni xallechea vhoddilank tokrar keli. Dekhun tika xallentli kaddttoch tinnem xallechi madr vhoddil apnnak Kristi dhorm apnnaunk boll korta mhonn tokrar dili. Hie madrik zamin dilia ani tika koidi korunk nam ani ticher kel’lo arop Madhya Prodexache Unchlie itisobhe mukhar asa. Te adim Jharkhand-ant 7 Kristi pattlavdaramni gayek marlia mhonn konnem fottkiro ‘video’ toyar kelo. Hea aropan, dhormvadiamni tankam boroch mar ghalo, tanche kens katorle ani ‘Jai Sree Ram’ mhonn gavunk lailem. ’Love Jihad’, ‘Anti-conversion’ toxench ‘Cow Protection’ hea kaideancho tanchea niz hetum poros odhik Songh Porivari pongddanchea vangddiam vorvim dusrea dhormanchea loka vixim dves posraunk upiog zata. Ani khoreponnim RSS vhoddilank ani fuddariank desachie por je modem futt i r ochunk hench zai mhunnlear otitai nhoi. Amcho Raxttrpita Mahatma Gandhi mhunnttalo, “Dhorm ani Raj’ya he veglle vatthar. Hanv mhojea dhorman soput ghetam, hanv tache pasot mortolom. Punn hi mhoji khasgi goxtt. Hantunt rajyak koslich soirigot nam. Rajya soglleanchem boreponn, bholaiki, yeradari, pordesanchi soirigot, duddu ani dusrio goxtti att apta, punn nhoi t uzo ani mhozo dhorm. Ti soglleanchi khasgi goxtt . ” Hem Rasht r iya Svayamsevak Songh (RSS) ani hea Songhachio vegvegllio sonst ha, BJP, VHP, Bajrang Dal, ABVP, Raxttrasevika Somiti, adi mandinant. Tankam Bharot ek Rajya-dhormacho ( religion of governance ) des kor unk naka punn Dhor m-r ajyacho, mhollear Hindutvacho (khorea Hindu dhormacho-i nhoi) des korunk zai. RSS-chea poilea sarsanghchaloka hea mukhi vhoddila uprant, 33 vorsam (1940-1973) tancho sarsanghchalok aslolea Madhav Sadashiv Golwalkaran, Muslim, Kristanv ani Komunist Bharota modle sonkoxtt mhonn aplea “Bunch of Thoughts” pustokant boroilam tem mandtat. Dekhun tanche BJP sorkar dhormache kaide rochun ani te Muslim ani Kristanv lok palltat vo nam tem aplea RSS Songh Porivari vangddiank polleunk laun, desant dusvas ani oxanti upzoitat. Je kitem halim Kendr vo prantik sorkaramni kaide rochleat tanche bodlek 1985 vorsa rochlolo Pokxantoram virudh kaido durust korun, tantle burak bond korpachi aiz nibel goroz asa. Punn hem BJP ken’nanch korchenant. Portem zalear hea kaideant

Novembr 2010

22

ankui burak rochunk te toyar astole. Aiz rajkornni, ani chodd BJP, hea kaidea pattlea monacher visor ghalun ani kaideachea utrancher rajkoronn khellon aplea motdarank fottoitat, tankam visvasghat kortat. Hie toren dusrea pokxanche umedvar mhonn porjen nivddun dil’lea amdaranchem pokxantor korun, Gõy, Manipur, Arunachal Prodex, Karnataka ani Madhya Prodexant BJP-n aple sorkar sthapleat ani halim Puducher r y- choi sorkar konsllaila. BJP- k Dhor mant or am Kaidea add, punn Pokxant or am kaidexir! Jai Hind! Jai Gõy!! (54vea panar thaun ailam) Moddganvchea Ravindra Bhovonant 28 Mars 2021 dis bhouman suvallo ghoddoun haddlo. Hea vellar Mukhel soiro mhonn Bannavlecho amdar Xri Churchill Alemao hajir aslo. Bhouman keleat te borovpi oxe : 1. Jasmine Rodrigues, 2. Annie de Colvale, 3. Sr. Molly Fernandes 4. Aleixinho Fernandes, 5. Anthony Miranda, 6. Anthony Menezes, 7. Cezar D’Mello, 8. Ives Tavares, 9. J. P. Fernandes, 10. Jeetendra Fadte, 11. Fr. Lino de Sa, 12. Fr. Walter de Sa, 13. Fr. Tomas Lobo, 14. Fr. Jose Dias, 15. Fr. Eusebio Gomes, 16. Fr. Kyriel D’ Souza, 17. Fr. Simon Rico, 18. Anil Shankwalkar, 19. Jose Salvador Fernandes, 20. Maria Afonso, 21. Menino Almeida, 22. Rui Coelho, 23. Willy Goes, 24. Jose Gomes, 25. Menino Mario Araujo.

MAI 2021


EK SOL’LO

EDVIN FERNANDES

Mukhvottench Khorem Vokhod Kai?

K

horem mhunnlear Chi na desantlo lok khub huxar. China des purai sonvsarant famad as a. Kit eak Chi na des ant to ya r zal’lio v os tu a khkhe a so nvs a ra nt pa vli at , a ni lo ka nk ti o sarkioch avoddttat. China jio vostu toyar korta tio khorench ojap zavpa sarkio astatui bi. Sogllech koddem China, China, China zal’lem. Punn at am China ut oruc h ai ko le ar jivak zall poddttat. Kiteak mhunnche? Chi na -n pura i so nvs a ra c he m gho tt ’ tt o nn ko run s oddle m nam? Lakhamni lokank marun uddoile, tea lokancho guneanv kitem aslo? 2019 vorsa Novembra mhoineant Wuhan China desant, lok duyent zaun borelech monis moronk lagle. Zon’varam vorvim rog aila oxio khobro aikonk yeunk laglio. Punn sot kitem tori vegllench aslem. Te kha ti r za nnka ramni so d la un t o e k bhoy onkrut v airos , Coro navi rus , mho nn ko llit kelem. Tea vellar China desant aslolo lok ap-aplea desamni bhiyeon dhanvlo, ani takach lagun to v ai ro s a khkhe a s onvs a ra nt pa v on i nos ent lokancho jiv gheunk laglo. Vairosacher sod laitoleamni, jiv sambhallpa khatir kaim suchovnnio kelio. Zoxe porim eka-meka ko ddc he an mat xe po is ra vop, t ondda k mukhvottem ghalop, hatak sabanv laun dhuvop, ani sanitizer vaprop. Punn thoddeank hem poddlolench nam. Mukhvottem tonddak ghalchie bodlek tokliek ghalun bhonvtat. Pulisank polletoch magir matheavelem tonddak. Thonddi, zor, tonddak ruch nasop, tokli usllop mhollear dotoraxim vochon topasnni korchi, oxio suchov nnio sorkara n ke lio. Tori khub lokamni vairosa vixim gombhirtai gheunk nam, ani takach lagun ghoddye ho vairos varea bhoxen vaddott choddot gela oxem mhunnom-ieta! Amchea Bharotant Janerachie tis tarkher 2020 vorsa, poiloch Corona piddest Keralant mell’llo. Te uprant Bharota nt loc kdown zalem. Disv oddeachem kam’ korun pott bhorpi lokanche mat halaha l za le. Ki tloc h lok upaxim urlo , kai m zagea ncher thoddea s o ns t ha mni a ni bo re a magpiamni khub-xea lokank jevnnachi bondobost

MAI 2021

23

keli, te khatir Devak argam. Tednam Bharotant fokt panchxim ponchvis Corona piddest asle ani ikra zonnank moronn ailolem. Gormi e nt ghoddye va iro s morto lo, oxe-i zaiteanche vichear asle, punn sogllem “omtea kollxe ar udok zale m. ” Bha ro t ant loc kdown somptoch vairos anikui vaddlo, ani don mhoineam bhitor sumar don lakh lok Corona -k bolli poddlo, zalear panch hozar voir lokancho jiv gelo. Gõyantui J una chi e 22v er Co ro na pi ddes t sampo ddlo. F at t im Co ro na ko mi zala o xe m dis ta le m, a ni loka mni la mb s us ka r gheunk suru kelolem. Punn halinch Corona vairos dusri wave suru zali ani kallzantli bhirant anikui v addli . Bha ile a des amni t oxenc h a mc he a Bharotant Maharastra, Bengaluru, Delhi, Punjab, Chatisgarh sarkea xaramni, Corona dusri wave “va rea sangata uzo vaddt ta” te porim vaddot choddot porthun mon’xanchea jiva fattlean laglia. Abril mhoi nea c hi e s urva t ec he a di sa mni Bharotant disak sumar ek lakh voir lokank Corona virus mell’llo, zalear sovxim voir lok somple, tenvui zalear ekach disak. Hospitalamni khatti bhorleat mhonn bovall poddon kitloch lok uchamboll zal’lo asa. Bhaile poryottok Gõyant yetat dekhun vairos vaddtta oxem khub zonn uloitat. Itlean somponk nam, anik ek chintpa sarki gozal mhollear thoddech dis fattim, bhailea desamni, Canada, Germany, Brazil, Italy , adi, ‘Corona third wave’ suru zaun lakhamni lok morta. “Corona third wave” kitli bhoyonkrut asot kai? Hem chintunuch jivak bhirant vaddtta. Ami Coronantlean kednam mukt zatolim? Zatolim tori kai? Kai oxench kitlim vorsam pasun inosent lokamni morot ravpachem? Deva Saiba! Amcho jiv ujeach hatant. Eka do tora n oxem mhunnlam, ” Co rona po is korunk “mukhvottench” khorem vokhod.” Ghoddye he m sa rkem kai ? “ Co ro na wav e” anik kit li o y ev pa c hi o a sa t kai ? Punn ki te im za un ami mukhvottem ani her kitem vaprunk zai tacho vapor jerul korum-ia ani amcho jiv sambhallunk proyotn korum-ia.

Novembr 2010


EK NIYALL

KYRIEL D’SOUZA

XRIXTTICHO BOLATKAR ANI TACHO MON’XACHEA JIVITACHER PORINNAM’

B

olatka r mhollear zobordo sti en dusreachie mo riadec her o tyacha r. So gllea desanche kaide oslie kornniek khun koso man’tat. Punn hea lekhant ami vichear kortat to nhoi eka mon’xan dusrea mon’xa sovem kelolo bolatkar bogor mo n’xan xrixt ti che r kelolo bolatkar. Xrixtticho bolatkar koso zata ka i? Ko nn ho bo la tka r korpi? Ani xri xt t ic her ke lo le a bola tka ra cho porinnam’ mon’xachea jivitacher koso poddtta ka i? Hea prosnank mhoje lagim ghoddtta tie bhoxen zobab diunk hea lekhant hanv vaurtam. Devan hi xrixtti sobit-sundor rochlia. Hie xrixttint aslolem dor ek zhadd, dor ek jilkhutt, hirvem tonn, eka utran soglli hirvoll ( greenery ) mon’xanchea, zon’varanchea, suknneanchea, maslliechea, eka utran sogllea jiv-prannianchea boreak vo faideak Devan rochlam. Dekhun xrixttint asa titleim bhou molac hem ani tacho boro sambha ll zaunk zai. Orombhak Devan sonvsar rochlo tie meren thaun xrixtticho sambhall ko runk Devan mon’xac hea hatant zobabdari ghatloli asa. Khorench monis zata tie bho xen hi zo babda ri pallun xri xttic ho boro sambhall korta khoro, punn dusrie votten aplie axek lagon thoddim mon’xam xrixttiche m padd ghaltanam dison yetat. Vho ddle udi og proko lp s t ha punk, ro st e bandhunk, reil rosto toyar korunk, viman’tollam bandhunk, udka -dhoro nnank v hodd zago buddoun, iti adi, lakha mni zhaddam vo rsac hea vorsa katortat, vo tanchem padd kortat. Sorkar vikasachea nanvan zaite vhoddle prokolp hatant gheun oso xrixtticho bolatkar kortat mhonn lok bob marta, nixedh marta, chollvoll korta, punn tanchem konn kana r ghe nam. Xrixtt icho bolat kar ko run sorkaran zaite vhoddle prokolp hatant ghetleat tanchi mhojean khobor korunk zatali punn ho lekh chodd lamb zatolo dekhun hanvem vochon sod kelolea ekach voddlea prokolpachi hea lekhant khobor korunk sodtam. To pro kolp mhollea r Mo pa vi ma n’ toll. Hem viman’toll ba ndhunk zo dongor v inchun kaddla taka ami choug padri bhett korunk gele. Ami sumar donparchea vellar pavle. Vot itlem khor aslem punn

Novembr 2010

24

amkam tem khor lagonaslem. Zhaddanchi saulli asli, udkachio zhori ghosghoxit vhanvtalio, tondd vatavoronn aslem. Thoinchea eka zannttea lagim v ic ha rto c h ta nne m s angle m t em v i ma n’t oll bandhunk sodtat tea dongrar thaun 25 voir zhori vhanvt at mhonn ani dukha bho rit mukhamo ll ko run t anne m f uddem mhunnle m a ta m sorkar hem viman’toll bandhun hem so gllem padd ghalunk s odta. Tea vellar mhojea monant ho vichear ailo: Devan ho sonvsar sorg koso amche pasot rochun haddla ani mon’xak heach sonvsarant sorginchem sukh chakonk dilam punn monis itlo piso tosoch darunn kallza cho kim to hi e so rga s a rkhi e xrixttichem padd ghalun ho sorga sarko sonvsar infern korun soddtta. Dus ro pro xn ha nv em ka ddlolo , a ni t o mhunnlear: Konn ho bolatkar korpi? Hacho zobab dubha v v inn t umkam me ll’lla as t olo. Mo ni s xrixtt ic ho mog korta punn duddva nc hi e axen duddv anchem pixem laglam tim mo n’xa m o so xri xtt ic ho bolat kar ko rt a t, zo so Mo pa za lolo hanvem tumkam sanglam. Xrixtticher kelolea oslea bolatkarcho porinnam’ mon’ xachea jivit acher koso poddtta kai? Hea proxnacho zobab ek dukhachi kanni. Oxi xrixtti padd ghatli mhonnttoch xrixtti aplo rag amcher oso kaddt t a: Go rmie c he a dis a mni gormi chodd marekar zata, sonsunk zainam titli gormi zaunk lagta. Mon’xachea jivak suseg asonam. Hinvallo yeta tednam itlo marekar hinvallo yeta ki monis sarkoch voir-sokol zata. Tachean kainch sarkem korunk zainam. Xrixtticher zalolea bolatkarak lagon zaitea zageancher paus sarko unno poddtta. Udok nam zaun lokache hallaval zatat. Zaiti mon’zat ani suknnim mortat. Toxench zaitea zageancher chodd paus poddon buddttio yetat. Xetam padd zatat. Follam kusta t. Bhaji-palo zo itli mhenot gheun ro ilolo t o os lia buddtt ia nk lago n kuson v et a. Luksann zaitem zata. Xrixtticher kelolea bolatkarak lagon, oso mon’xachea jivitacher boroch vaitt porinnam’ zata. Sukhak Devan mon’xak rochlolo punn xrixtticher oslem bolatkrachem patok korun monis aplem jivit dukhant buddoita.

MAI 2021


SAHIT’YA

ANWESHA SINGBAL

Sonvad sadchi goroz asa… svotach koddem… T

anchea ulovpant atmvisvas naxil’lo oxeim nhoi. Mat borech favttim apunn kortam tem nemkem khuinchie faskient bosta hem kollop kotthinn zata. Bailanchie babtint thoddem-xem chodd. Tancheim oxench zal’lem. Halinch eka veakheanachea ( lecture ) nimtan Kavrem Pirla vechi sond mell’lli. Kepem mhalant vo xil’ lo ho soimb-s obit ga nv. Tac hi sundorkai monant bho ro t a ni t ho dde a-xea v ic hea ra mni buddot hanv Pilo pavlem. Khuincheai veakheanachi toyari hi vichearanchi dori astach. Somazantlea veg-vegllea ghott okam ko ddem so nvad sadtanam mhaka sodanch khos labhlia mat tei pekxam onnbhovamni hanv girest zalam. Khorem mhunnlea r t anka m kit e m t ori s angpa k ami veakheate votat punn porot yetanam tannim dil’lea vichearantlean somrud’dh ( affluent ) zaun yetat, orthant aikopachi tank dovrun gelear. Pirla mhaka s onva d s adpac ho axil’ lo t hoi nc hea a pmo zo t got ta chea ( s elf-he lp gro up ) ba i la m ko ddem. Mhaka ayojokamni mahiti dil’li te promann svota thoddo far (lha n san) v ev sai korpi hio ba ilo. Tanka m a plo v ev s ai o dhi k v addo v pa khat ir, sonvadac hi kollaxi sadpa khatir thoddem-xem margdorxon diunchem oso sogllo attap. Hanv thoim pavlem ten’nam 30 te 75 vorsam oxe a ont orachio ba ilo mhoje mukhar bo xil’lio. Tho ddo -s o o nda z a so n legi t ha nv mat xe m ghuspolem. Hankam soglleank hanv ekach sutran koxem bandtolem hache vichear suru zale. Ani hanvem tankam poiloch prosn vicharlo. Tumi kitem korta t ? Soglli nc h ghus po li m. Ma gir po ro t vicharlem, tumi vevsai, dhondo kortat nhi? Porot xa nt’t ai. Magir mhunnlem, t umi laddu, kapa m, khann jevnnam bi kitem kortat nhi? Ani magir ghe zapo s uru za li o. To lli l’ lea ghore am ko ddlea n xivonnkam’ meren ani laddu kapam koddlean potio ani xilpkola meren hio bailo sogllench kortalim. Mat apunn kitem kortam taka dhondo mhunnop azun tankam zomonaxil’lem. Boreach prosnam uprant ta nkam tem sv otak pot tounche m poddlem a ni magir tem purai sotr veokt zait gelem. Tanchea ulovpant atmvisvas naxil’lo oxeim nhoi. Mat borech fa vt ti m apunn ko rt am te m ne mkem khuinchie faskent bosta hem kollop kotthinn zata. Bailanchie

MAI 2021

25

babtint tho ddem-xem chodd. Tanc heim oxench zal’lem. Purai sotr hanv tankam sotot ( continuously ) pro sn v icharit a xil’lem. Modinch t im ogi za lim ten’nam 75 vorsanchie eke ajien tancher ochkit

dhengsoch ghalo. “Uloyat mugo. Horxim sogllem kolltta mhunnttat. Atam tem vicharta ten’nam zapo diyat mugo.” Tika hanvem votnam veng marli ani sanglem, Ajie tum mhaka khub avoddli. Ponchastori hupil’lie te ajien tedus mhaka ek visvas dakhoilo. Pirai mhunnttat ti nanva purti. Veokt zaunk pirai lagonam. Fokt dhittai zai. Ani mhojea monant zo piray e chem ont or huppac ho bho im axil’ lo t o khuinche khuim nam zalo. Uril’lea sogllea sotrant ti aji mhoji sa ngat i koxi va urli . Khui m-i kit em oddolem zalear ti bakicheank uloitim kortali. Ani bakichim soddsoddit zapo diun mekllim zatalim. Pirlachean yeunk bhair sorlem tea onnbhovacho anik ek gantthlo gheun, prosnachio zapo gheun ani thodde-xe odhik prosn gheun. Hanv tankam thoim sonvadachi kollaxi hataspant mozot korunk gel’lem. Tankam tem zomonam tor? Bhou bo rem zomt a. Fa ttlim ki tli m-xinch vorsa m t im ekamekachea sangatan aplea apmozot gottantlean zaite jin’nos kortat. Te vikun poixe-i zoddttat. Kitlea-xeach mohotsovamni, utsovamni aple stall ghaltat. Lokam koddem uloitat, tankam aple jin’nos kitem tem sangtat. Mat tori-i apunn kitem kortam hea prosnachi zap sodpant hio bailo azunui fattim kiteak? Arthik svavlombon ( self-reliance ) ailem tori-i tankam apunn kortam tem purok ( enough) kiteak disonam? Ghorantlim zaitim kamam bailanchim oso xikko marun ami sohoz tim tanchie jinnecho ek bhag (30vea panar cholta)

Novembr 2010


Novembr 2010

26

MAI 2021


JINNE BHONVTONNIM

M ANUEL FERNANDES

AMDARAN BIRTHDAY FULOILI... COVID-ACHI ZHOK MARLI !

M

agir kitem korpachemtor? Pausachi dhoddok aili zalear bhizon vochpachem? Sotri fuloitoloch nhoi? Oxie toren fuloili. Nettan fuloili. Konnachich bhi rant nastana m. Nam tor kitem korpachem? Covid asa mhonn tantuntuch morpachem? Dekhun katorli. Tolvarin vo kuraddien nhoi ham! Surien somtich katorli, Cake. Birthday cake!... Vhoi tor, khorem sangtam. Devachean. Jinne bhonvtonnim FULOILI... AMDARAN BIRTHDAY FULOILI... COVID- ACHI ZHOK MARLI! Happy birthday to you, happy birthday to you, happy birthday to you, dear Sopte...” Oxem gaun, amdar Dayanand Sopte-n aplo 55vo zolmdis monoilo. Panch hozar talliancho paus mattvant poddlo. Sopte-n khud sanglam, lagim-lagim tin hozar lok fantodder porbim diun gele taka. Ani Mandrem High School ground-ar ubarlolea mattvant zolmdis kariavollint, sumar panch hozar lok. Sogllo mellon sumar atth hozar lok. Zolmdis to! Protiek mon’xak vhodduch! Monounkuch zai! Amii borem aiyux aunddetat taka; punn tem ailam nhoi? Ghatok covid! covid-ak gheun birthday fuloupachi? Chett! Ani oxi, atth hozar lokak gheun? Gõyant dusrem covid-achem lhar ailam astanam? Pulis porot covid-a babtint prochear korunk lagleat. 144 kolomui lailem. Ani oxi birthday fuloupachi? Ani eka amdaran? Sorkarache kaide asat. SOPs, Social distan-cing, Mask, Sanitizer... Atam ho sermanv fokot lokak? Amdar-Montriank, kiteak nhoi? Casino- k kiteak nhoi? Covid vaddtta tem polleun, sorkaran xigmo rod’d kelo. Vidhan Sobha vatteruch gutthlaili. Ani atth hozar voir lokak gheun birthday fulovpachi? Tivui bi social distancing nastanam? Ani kitloch lok mask nastanam aslo. Kortach zalear SOPs kaide pallun, thoddeach lokak gheun korpachi, zoxem sorkar sangta. Machier mukhel montri, Dr. Pramod Sawant ani her rajkarnni e ka me kak s amke la gim, ma sk na st a na m asle. SOPs mhunnttat tim khuim gelim? Ham, Sopte ani SOP, vhoddlo so forok nam. SOP mhollear Sopte ani, Sopte mhollear SOP. Va! BJP-valeank kaide lago nant. De khun mi sta to, te te korun ulovpi Ponnjiechea amdar Babush-ak, Nogorpalikechi venchnnuk jikhlo mhonn cheddvam-bailamni poleank pole ghansun wish kelo. Porinnam’? Venchnnuk jikhlo mhonn umedin tea disak maskakui adeus kelolo, somtoch covid zaun hospittolant nhidlo.

MAI 2021

27

Pattlea disamni RG-chie bhouxik sobhek, covidak lagon porvan’gi diunk nam. Sopte-chie birthday-k kolekttoran porvan’gi koxi dili? Pernem pulis sangta, bhouxik zage ancher to nddak mas k nas ta na m bhonvtanam 3,557 mon’xancher karvai korun, 5,16,400

rupia ektthaim keleat, zalear Sopte-n birthday fuloun kaide moddleat, taka ekai poixeacho dondd ghalunk, pulis koxi ogi ravli? 144 kolom’, ambeachem kolom’ mhonn Sopte ani tachi pulis somzoli kai? Hea kolomachim fokannam keleant tim hanninch! Orth asa hea kolomak? Ek gommot birthday-k disli. Sotkar! Machier Soptecho sotkar zalo, mukhel montri Dr. Sawant-achea hatantlean. Kiteak ho sotkar? Koslim mollbavelim nokhe t ra m t oddle ant mho nn ta nne m? Amda r mhonnttoch, lokachim kamam korunkuch zai tannem! Dekhun amdar zala to. Ani bexttim kamam korinam to. Lok lakhamni pogar ani bhot’te dita taka. Zalear, oslea mon’xacho sotkar korop kiteak? Sotkaracho orth khobor asa kai hankam? Mandream bapui naslolia dog cholianchi gorib avoi, jichem moddpak pavlolem ghor, hea pausant kednam-i khonsollonk xokpi ghor, M.Gche Perneche fuddari, bab Pravin Arlekar-an sarkem korun dilem. Mandrechem gorib kuttumb mhunntta, adim dusreanchim khub asvoxonam mell’llim; punn atam adharacho hat mell’llo. Bab Pravin, amdar nhoi, nam mhonn khuinchi-i venchnnuk loddonk nam ani, koslem-i pod nasloli veokti. Toxench tannem Korganv vattharant ostoriank aplea paim-ear ubhimravonk dukon ghalun dilem. Sotkar mhunnttat to oslea mon’xancho zaunk zai. Monis sonvsarant yeta ekdanch! Dekhun mon’xan sonvsarant astanam kitem tori borem korunk zai. Apnnak polkem nanv mellounk, aplench tambddem korun gheunchem nhoi. Ani podvi aplea hatant asa mhonn ticho durupeg korcho nhoi.

Novembr 2010


KOVOR KANNI

JASMINE R ODRIGUES

MURTI LHAN, VAUR MHAN

J

ivitachi yatra tanktanamamchea monant prapt zal’le vichear zoitachie tengxier pavounk sabar avhanak fuddo korcho poddtta. Zaite pauttim bigoddttie bholaikiek lagun, familicho tenko nam zaun, favo to vell mellonam zaun vo arthik fattboll nam zaun ami thuinch ghuspon urtat. Zaite pauttim amche vichear ami dusream koddemvantt’ttat tednam amkam tanche koddlean eka borea utracho tenko pasun mellonam, velean ‘tem tuje lagim koxench zaunchem nam’ mhunnon umeduch bavoitat. Os le a v ella r a plea at mv isv as ak sangatak gheun nettan pott’tiddkin fuddem cholot ravon oxok’ya aslolem xok’ya korun dakhovpi amkam bhou thodde monis mellttat. Tantloch ektto Dokxinn Gõychea Ilha de Rachol ganvant Mariano Rosario Tavares ani Maria Esperanca Antao hanchea ekvottak Janerachie 20ver 1969 vorsak zolmololo sat bhurgeam modlo Ives Joaquim Fabiano Tavares. Halinch Febrerachie 28ver, 2021 vorsak tannem 5.5 futt unchayechem, 2 00 ki l v ozo na c he m, 23 , 64 0 pananchem, 36,98,550 utranchem ani 20371309 okxoram aslolem Konknni Bibli c al Co nc ordance ‘Po v it r Pustokantlem Bhanddar’ veglleach akaran chhapun Padr Eustaquio Abreu hachea hatantlean uzvaddak haddlam. Hea pustokacho aspav India’s World Record, Champion’s Book of World Records, Universal Books Forum, Asia Books of Records hantunt zala. Hi kho re a ni nch a mka m s oglle a GOy kara nk e k obhimanachi gozal. Hem pustok World’s Record of India korpachem asa. Hem kherit pustok toyar korunk Ives-babak 8 vorsam chear mhoine lagle. Hea pustokak tin bhag asat. Poilea bhagant Povitr Pustokant ul’lekh zalolim dadleanchim nanvam; dusrea bhagant Povitr Pustokant ul’lekh zalolim ostorianchim nanvam ani tisrea bhagant Povitr Pustokant ul’lekh zalolia utranchi vornnkroman volleri diloli asa. ‘Biblical Concordance’ Inglez bhaxent asa, tem Konknnintlean korunk Ives-baban jem kalljidarponn dakhoilem tem tokhnnayek patr asa. Oslem pustok borounk Ives-babak koxem suchlem

Novembr 2010

28

kai? oso konnakui proxn poddop sobhavik. Dev apli yeuzonn mon’xak eke veglliech toren ugti korta. Ek dis Kuddttore ganvcho John D’Cruz hea tachea ixttan Povitr Pustokant ul’lekh zalolim nanvam ani tea nanvancho orth asloli ek lhan-xi pustika tachea hatant ghatli. Hi sfurti gheunuch apnnem pustok borounk suru kelem oxem Ives-bab mhunntta. Vaur tor suru zaloch, punn to f uddem v ho ro nk o ddchonni nc ho dongo r fuddeant ubo zalo. ‘Concordance’ toyar korpachi tachi yeuzonn ugti kortoch ho Devacho vaur fuddem vhoronk Moddgonvcho Joaquim Fernandes fuddem sorlo ani pustokacho vaur somposor taka ofis cholounk suvat dili tea bhair 3 kompiuttor ani oddez vorsam legit kamdarancho pogar tannench dilo. ‘Devacher patyeon ravtoleank To kedinch sanddinam’, Ives-an apli oddchonn khalti zaun zaiteam fuddeant manddli. Rosary Kolejicho Pradheapok dotor Padr Simo n Diniz hannem tacho vaur fuddem vhoronk sompeponn mellche khatir don kompiuttor dile. Toxench Pallottine sonsthecho padri Beniz Gomes hannem dedd voros legit kamdarancho pogar farik korunk adhar kelo. Te uprant porthun duddvanchi oddchonn uprasli. ‘Ratik nhid nam, disak bhuk nam’ mhunnttat toxem sobond dokxinn ani ut’tor Gõy ‘appeals’ gheun tannem maddoilem. Zaitea borea monachea mon’xamni taka adhar kelo ani he porim tacho vaur fuddemvochot ravlo. Magir ektt hai lole duddu so mple. Anik duddu khuinchean haddop? Oxea vellar to eka adlea mukhel montriak mellonk gelo. Fuddlem Ives-babachea tonddantleanuch aikom-ia: “Mhozo vaur kitem temaikole uprant tannem mhaka 10 lakh pasun hea vaurak dilear unne mhunnlem ani don disamni apnnak offisant yeun mellonk sanglem. Hanv ani mhojea sangata aslolo mhozo ixtt khuxal zaun ghora aile. Sanglolea disak ami dogui taka mellonk gele. Khub vell bhair ravle uprant tannem mhaka kebinant apoilo ani mhojea hatant oddezhozar ghatle. Khub niraxi zaun tea disak hanv offisant ailom ani offisant kam’ kortoleank hanvem dusre koddem nokri

MAI 2021


sodat mhunnon sanglem. ‘Nam, tum amkam poixe dinam zalear zata, punn ami ho vaur ordhear dovrun vochonant’, ekttean soroll mhunnlem. ‘Tumchea avoibapaik tumi kitemsangtolim? Kitle dis porian tumi pogar nastanam sirvis kortolim?’ oxim tankam somzaun hanvem mekllimkelim. Timsirvis soddun vetanam hanv khub roddlom, kiteak timmhojinch bhurgim zalole porim mhoji kallji ghetalim.” Itlean Ives-babache tras somponk nant. Eka disak to eka ollkhichea udiogpotik mell’llo. “Valor tuka, good cause” mhunnon taka xabbaski dili ani duddvancho adhar bhasailo. Chear disam uprant fon kelear fon ghenam zalo. Oxem kitlech dis pasun chol’le uprant tea mon’xachem mon apleak somzolem mhonn Ives khontibhorit zaun uloilo. Osoch ek dis eka padrik mellon firgozkaram lagim uloun apnnak kiteim adhar korunk zata zalear polle mhonn sangtoch ‘poilim tunch poixe ektthaim kor, magir hanv polletam’, oxi taka zap mell’lli. Anik ekttean taka bonavott ‘cheque’ dile. Tednam benkachea odhikariamni tea mon’xa add pulisek tokrar di mhunnon taka suchoilem. Punn Ivesan monisponnachea natean toxem korunk nam. Duddvancho adhar magonk gelole koddem apnnak zaitea vhoddlea astig mon’xamni ani thoddea padrimni kikont kela hem apnnak chodd dukhlem oxem Ivesbab mhunntta. Poiloch jednam ‘concordance’ borounk tachea monant zalem tednam to eka unch zuttier aslolea padrik mellon apli yeuzonn taka ugti keli. Tannem Ives-acher voir sokol ek nodor marun “Tum ‘concordance’ boroitolo zalear tunvem don pauttim zolmak yeunk zai. Tum yedem vhoddlem pustok boroita temtujem pustok konn ghetolo? Konn vachtolo? Konn khuim dovortolo?” oxem mhunnlem. Tea vellar ek zap kaddinastanam tea padrik ek ‘smile’ diun apunn zodd kallzan bhair sorlom oxem Ives-bab sangta. Tea padrin tea vellar pustok borovpachi umed bavoili khori, punn hem pustok uzvaddak yetoch tannem ‘social media’-velean Ives-babak sondex dhaddun tie bhettecho ugddas korun tacho vaur sobhemazar vakhannlo. Khorench, hench tem tea padrichem vorteponn. Osoch ek dis tachea pustokachemkam’ choltanam duddvanchie oddchonnik lagun Ives-bab eka protixtthit (influential) padrik mellonk gelo. Oxim hea padrichea ekach utran firgozkaram duddvancho adhar korunk fuddem sortolim aslim, punn hea padrin jim utram ucharlim tim eka padrichea tonddantlean tori bhair soronk favo naslim. Monisponn naslolea tea padrin “tujer hanv khontt marum kai kan’sular ek fuloum?” oxea utramni taka okman kelo. ‘Sunnem chablem mhonn sunneak ghans marlear zata?’ Babddean ogich ravon sogllem sonsun ghetlem ani tea padrik oxi zap dili, “Tum mhojea kan’sular mar nam zalear tum mhojer khontt mar, tuzo mar gheunk hanv toyar asam; punn hea vellar mhaka rikami hatamni dhaddinaka.” Ho koddu onnbhov Ives-bab mhaka sangtanam mhoje dolle

MAI 2021

29

bhoron aile. Khorench mon’xachea hatant jednam poixe nastat tednam mon’xachi halot kitem zata ti ami soglleamnich nhoi zalear thoddeamni tori kednam nam kednam jerul onnbhovlia astoli. Duddvanchie raxir

jiyetoleank ani fatra kallzacheank tem somzochem nam. Konnui sado monis dusrea mon’xak dukhoita, hinnsaita temtori amchean mandun gheunk zata. Punn jednam ek Dev munniari zaun dusrea mon’xak dukhoita, taka fottoita, tachie goribsannichim fokannam korta tem mat aikonk khub vaitt dista. Osoch ek dis Ives-bab eka ollkhichea kopelanvak mellonk gelo. Tannem apli yeuzonn ani oddchonn taka ugti kortoch “hea pustokak adhar diunkuch zai” mhunnon tannem Ives-babak sanglem. Kopelanvachim utram aikon kallokhi mollbar ochkit uzvaddachem kirnn udelolea porim tea disak khuxal zaun to ghora ailo. Bailbhurgim-i khuxal zalim. Thoddea disamni kopelanvan sanglolea porim Ives-baban taka fon kelo zalear to fonuch ghenam zalo. Magir Ives-baban taka porxim vochon mellonk chintlem. Padrichea ‘residence’-a bhair asloli ‘bell’ vazoili zalear konnuch dar kaddinam zalo. Fattlie votten tor kopelanvachi gaddi asli mhonnttoch kopelanv bhitor asa hi khatri zali. Thoim kopelachie bagent ek bail kam’ kortali. Tika vichartoch kopelanv bhitor asa,apnnem taka pollela mhonn tinnem sanglem. To porot fuddlean ailo ani ‘bell’ vazoili. Porot fattlea dara-xim veta mhunnosor kopelanv gaddi gheun thuincho nanch zalo. Oxem hea kopelanvan kelolem chikan Ives-bab sangtanam mhaka hanschem kai roddchem tench somzonam zalem. Anik eka padrixim adhar magonk gelole koddem tea padrin Ives-babak bisp saiba lagim vochon ‘loan’ ghevpacho sol’lo dilo. Bisp saib khorench ‘loan’ dita kai? ho proxn sodheak mhaka tori poddlolo asa. Ives-bab ek tiatrist. ‘Tiatrist hea natean tiatristam ko ddchea n tuka kos lo a dhar mell’ lla? ’ Ki tlea tiatristamni tuzo vaur kallzantlean vakhannla?” he proxn taka kortoch tannem eka duddvamni pezad aslolea eka direkttorachi khobor mhaka sangli. Apunn ‘Biblical Concordance’ kaddunk sodtam tea vaurak apnnak duddvanchi thoddi mozot kor mhonn taka sangtoch tea direkttoran taka oso proxn kelo, “Tum pustok chhaptoloch mhonn tujean kosli ‘guarantee’

Novembr 2010


diunk zata?” Ti khobor magir thoinch sompli. Anikui tiatristam vixim tannem zaitem sanglem tantuntlean ek mat gozal spoxtt zali; jea tiatristank tacho vaur somzonk yeupa itlem ginean tancheant nam zalear te tacho vaur vakhannttole tori koxe? Thoddeank Ivesbaban ek sado tiatr boroilole porim dislam zait. Kai ‘eka bhikariak dusrea bhikariachi nosai’ toxi tachea vaurachi tankam nosai bi zaunk nam nhoi? Besttoch monant dubhav yeta, nam zalear hea Ives-babachea vauracher bhou thoddeank soddle zalear dusreank tacho vaur kainch nhoi oxem disop tori kiteak? Hench kar’ya zori eka nanvvostea tiatristachea hatantean ghoddlolem zalear te ‘vol’lientui dhoronant ani supantui ravonant’ osli got zavpachi ani tea tiatristan sorgak hat lailolea porim atammhunnosor tacho vhoddlea vhoddlea mon’xanchea hatantlean bhouman ani sumarabhaili vakhann’nni zatoli asli. ‘Murti lhan kirti mhan’ mhunnttat toxem Ives-baba sarkea sadea mon’xachea hatantlean oslo vaur zavop ani itlim ‘records’ korop mhonnje ek porakromuch (feat). Mhonnttoch Gõy vidhansobhe meren tachea vauracho gazpavonkuch zai, je udexim Gõy sorkaran tachea vaurachi dokhol gheun taka arthik palov mello-xem korum-ieta. Kiteim zaum, ‘zachem mon bholem taka Dev dita kellem’. Nimanne koddemPadr Eustaquio Abreu-achea adhara viret aplo vaur ghoddye uzvaddak yeuncho naslo oxem to sangta. Tras, koxtt kaddunui Ives-ak, konnachea tori rupan Dev pavlo ani oxok’ya distalem tem xok’ya korun tannem aplem sopon purem kelem. Ives-babak hea vaura khatir GULAB-achie torfen porbim ani xabaski. Ives-babacho ho vaur itihasant bhangarachea utramni kantoun urtolo hem sert.

kuddi nt sv ot achea ghorabea sangatan heram khatirui jevonn randle m ani t at untle an e k vevsai suru kelo. Kalmeren avodd m h o n n u n kopdde xinv pi eke ratiam aplea ghoracho adhar zali. Svotachea bhurgeank xiko vpi a vo i bhonvtonnchea Alcoholics Anonymous bhurge a nc hi xikxok za li . Poristhiti koddem zulloun g h e v pa c h e m ballkoddu lhanponn-antlean piyel’lie tie bailen aplea ghora cho s omt ol ( equi li brium) hi e poris thi ti nt sambhall’llo. Ghoddye xikxonn nastanam legit. Nikholl aplea sonvadachea mhalvozar (on the strength of). KavremPirlachea tia bailank hanvui sonvadanche chear xo bd sangonk gel’ lem. Ani porot ghe un ailem khottlobhor yadi, tie ajiechea dhengxea soit. Anik boro sonvad khuincho asot?

(25vea panar thaun ailam)

kortat. Randpa pasun xinvpa meren ani bhurgeanchea palok-xikxok songhachi ( PTA) boska tem tancho obheas ghevpa meren, bail hem borem korunk xokta oso somazacho somoz. Borem korunk xokli tori-i tichea vantteak koutuk (appreciation) yeta temthoddench. Mat tichim kamam dadleamni kelear mat to dadlo kitlo somzon ghevpi? Ani hiech vrut’tintlean tumi kitem kortat hea prosnak nemki zap ditanam bail onmon’ta. Apunn kortam tem korpachench oso ticho sado sompo somoz. Apunn kitem kortam tem herankui avddonk xokta vo tachem mol mellonk xokta hem kollonk tika vell lagonam. Konneim pottoun diuncho yotn kelo zalear ti fokt mumurkheamni hansta. Ani magir tichea hatant konneim thodde poixe haddun komble (stuff) kai tika zata to otyanond (rapture). Oxea bailank aiz apmozot gottantlean melltta to visvas bhou tokhnnayecho. Mat ho visvas fokt poixe zoddpa purto uronastanam hea somazakuch ek dika dakhovpi tharlo zalear? COVID-achea kallant ghorantlea zoddpi dadleachi nokri geli vo dhondo mondavlo ten’nam kitlea-xaech bailamni apnnak zomta toso taka adhar kel’lo hanvem pollela. Kitlea-xeach zonnamni aplea ghorchie randchie

Novembr 2010

30

MAI 2021


KADOMBORI

GUADALUPE DIAS

VOZA – BAKI - 27 Adlean chalu

Ek mon…don vatto

A

plo konnui porot yetlo hem somzotokoch tachi vatt pollevpant khub mojja asta. Punn gel’lo monis kednanch porot yeuncho nam hem kolltokoch kitem? Vatt polletoleachich vatt lagta! Sahu bab, Savitri bai ani Atmaram sorlear bara dis koxei bhoxen sorle. Tori Nanu ajeachem ani heranchem dukh unnem zaunk nam. Hea bara disam bhitor, pirayechea provaha barabor adinch sukon gel’lea Nanu ajeachea dolleank odhik vero ayil’lio. Rat-dis aplo put, sun ani natvachio yadi aplea dolleant pettoun to apnnakuch zolloitalo. Taka zogpachi itsa nasli. Taka pollelear oxem distalem, tachem moronn tachie jinne koddem bhagak asa. Dor rati yevpacho taka soput ditalem ani surya mollbant yetokoch dil’lo soput visortalem. Vokhdolliponnacheai vaurant taka koslich umed nasli. Khoremmhollear chali-ritimonusar aiz baravo! Punn mel’lea mon’xanchio kuddi mellonk nant thoim baravo korpachem dhaddos tori konnak zait? Nanu azo durgachea mukhel darvonttea diken nodor laun boxil’lo. Aplo put-sun gelim hem to ek vell man’ya korunk xoktalo. Punn natu? ‘Nam… nam. Mhozo natu vochonk xokonam. Khuim tori chukamuk zalia. Atmaram astolo.’ To apliech bhitor boddboddttalo. Taka polleun, Zuzek samkem roddonk yeunk laglem. Ajeacho somzut koso ghalcho tench taka kollonam zalem. Toxem polleunk gelear, Sahu bab, Savitri bai ani Atmaram gel’leachi khobor konnakuch khori disonasli. Zuzek tor ogich distalem, Atmaram iskolak gela. Khuincheai khinnak to xallentlean porot yetlo. Aplea vangdda bostolo. Xallentlio gozali sangtolo. Voza-baki xikoitolo! Punn nam. Atmaram yeupachi xokyotai nasli. To khub pois gel’lo. Porot yeunk mellonam title pois! ‘Bab, il’lo peje-nivoll pi.’ Kanxeant peje-nivoll ghalun Filpinan, kanso ajea samkar dhorlo. Ajean apli tokli dusrie votten ghunvddaili. ‘Bab… mhojer patyen sun bai ani bab Bomboi gelolim. Tuk kitem zal’ zalear tim mhak ken’nam bhogxipa naim. Ghe. Il’lo piye!’ Filpin kakulttek ailem. ‘Ajea… ghe’. Oxem mhunnot Zuzen forsan peje nivoll axil’lo kanso ajea mukhar dhorlo. Ajean kaim khinn Zuzechea dolleant pollelem. Khol nodor! Zoso kitem tachea dolleant Nanu azo aplea natvak sodtalo!

MAI 2021

31

Nanu ajeacho put, sun ani natu kxitiza add zal’leak koxei bhoxen ek voros somplem. Hea eka vorsa modem khub kitem bodlon gel’lem. Ho bodol Nanu ajeachea ghorant tori chodduch zannovtalo. Horxim dor rutunt, hea ghoranneak ek veglloch rong choddttalo. Savitrichea mhonvall sobhav-achie saullient, hangachim mon’xanch nhoi punn purai soimb legit rongon votalem. Punn ondum? Moddganvchea Bodd’ddea ganvantlem tem yedem vhoddlem ghor atam sovkas-sovkas lachearieche voll sobhemazar dakhounk lagil’lem. Zoxi kitemritea ghorachi zomin Savitri bayechea paulanchea mond sporxak axetali. Tea ghorachio vonntti Sahu babachea mozbutponnacho adhar sodtalio. Tea ghorachem pakhem Atmaramachim niragos sopnam mollba meren pavounk aundde-talem. Porsantli ti tambddi doxinn aplio jiblio lamb korun taka kitem tori sangonk polletali. Ek vell monis svotacho somzut ghalunk xokta. Punn soimbacho somzut tori konnem koso ghalop? Nanu ajean kullagorantui vochop atam soddun dil’lem. Je vnnam-khannachem taka poddonuch vochonaslem. To svas ghetalo. Punn taka jito asa mhunnopui yog’ya naslem. Voranchim-voram to aplea kuddant bhitor ravtalo. Aplea purai mornna-chea dukhant, taka aplea vokhdolliponnacheim poddon vochonaxil’lem. Mat konnui piddest sam-koch gorjek poddon ailoch zalear monisponn-achea natean tancher ilaz korcho oxem taka distalem. Tednam to Zuzek mukhar kaddttalo. Zuzech magir tankam favo tim zhadda-paleachim vokhdam ditalo. Tannem dil’lim vokhdam lokak parkhak poddom lagil’lim. He vixim ganvam-ganvamni khobor patoll’lli. Izabelachea kanar hi khobor pavli. ‘Izabel, noxib go tugelem. Cheddea ravom dovon’n mollob vengem gheilem tunyem!’ Kirbhattantle lok tachea noxibacher taka porbim bhettoitale! Taka kednaim distalem, aplea putak atam ghora apouncho. Aple dolle astananch tacho ghor-sonvsar korun diuncho. Fattlie khepe Zuze ghora ayil’lo tednam tannem toxem ulounui dakhoil’lem. ‘Avo, matso dhir dhor. Soglem kitem aple-ap zatolem. Itlea begin kazar zavpa nam mhaka.’ Zuzen tacho somzut ghatil’lo. Khorem mhollear takai distalem, apnneim atam aplea ganvant portochem. Aplie avoicho kuidad korcho. Fattlea panch-sov vorsam modem jem kitem zoddlem (44vea panar cholta)

Novembr 2010


Novembr 2010

32

MAI 2021


SAHIT’YA

M YRON JESON BARRETO

Monantlem Boll D

or eka mon’xa che m bha ile m rup pa rkhop so mpem punn mo n’ xa chea monant ki te m cholta tem zannun ghevop bhou avghodd. Monis ki tem chi nt’ ta, kit em a unddet a, kosle v iche ar monant haddtta tem somzonk zainam. Ek monis dus re a mon’ xa c he a monac ho tha v ghe unk xokona m nho i mho nn a ple a mona chi kho la i mon’xa k kho bo r a so nam. Kai m pa ut ti m mon’xachem mon mon’xak bodolta zalear thodde pauttim monis aplem mon bodolta. Mon’xachem jivit tachea mona udexim akaron yeta. Monis jem kitem chint’ta tatuntlean aplo sobhav ghoddoun haddtta. Koslie-i ghoddnniek mon’xachem mon kurddem zata tednam kuddichea dolleamni pasun mo nis kai nch polleunk, somzonk ani at tapunk pavonam. Ont os kornn sa f a st a t ednam mo n’ xac hi o kornnio-i nitoll urtat. Jitlo monis aplea monachi akarnni korta titlo bollvont ani xoktivont vortota. Dor e ka mon’xak aplea monache r odhika r ani sot’tea asa. Dusreachean amchem mon cholunk zainam. Punn thodde amchea monant onitiche, bhroxttacharache, fottingponnache, dusmankayeche, nosayeche, nisonttonnache vichear ghaltat ani mo n kuso ita t. Suc ho vnni o zai ti o amchea kanant rigtat punn kitem manun gheunk favo tem dor eka mon’xachea monacher asta. Dolleamni polle lole m ani kana mni a iko lo le m a t ta po p monacher dhorlolem asta. Xiddukayecho monis chotrayen aikota, chitan polleta ani zobabdarien somzon gheta. Sogllie poristhitint ani ghoddnnukent boreponn polleunk amchem mon akarchi goroz. Vaitt mon gheun mo n’xa che an aplem jiv it bore m korunk zainam kiteak monant ghunvta tem jivitachie chalint dison yeta. Dusream porim tum chint’ta zalear khoreponnim tum chitinch nam, kiteak dor eka mon’xachi chintpachi tora veg-veglli asta. Dusream bhoxen chintpi monis aple proytn kainch korinam bogor dusreancher patiyeon ravta. Amchem tondd uktem korche adim amchem mon uktem korunk favo. Monant ami chint’tanv tench utrantlean ami bhair soddttanv. Jitlem amchem mon bollvont titlim ami xo kti vont . Monantle a bo lla n bhorv anxe an monis fuddem veta tednam sobar vostu ghoddoun haddtta.

MAI 2021

33

Borea monacho monis jednam dusrea borea monachea mon’xachea sangata jiyeta tednam aplo ani dusreancho boro fuddar ghoddoita. Mon’xachie vagnnukentlean ani utrantlean tachem mon thoddem tori somzon gheunk ami xoktanv. Dusro monis amchem mon aplea tabeant korunk sodta tednam ami xidduk ravchi goroz. Monant niraxiponnachim chintnam rigoilear monis aplea jivitant kainch sakar korunk pavcho nam. Sogllem monant suru zata ani monantuch sompta ani teach karnnan jea mon’ xak ani vostunk tum podvi di ta tache udexim tujea monacher probhav poddtta. Jednam tujem mon tujeach tabeant asta tednam kitem-i tum ghoddoun haddunk xokta. Sorzon’xil ( cre ativ e ) mon za item noveponn utpon’n korta. Mon bekar dovorlear mon’xachi kudd allsayen ani besarmayen bhorta. Monacho vaur chaluch urta titli mon’xachi kudd suddsuddit zata ani monis sobar vostu nirmann korunk pavta. Do r eka mon’xachi khuxalkai , xa nti, sukh a ni bholaiki mon’xachea mo na cher dhorloli a st a. Monachi podvi amcheamni kiteakuch sor korunk zainam. Aplea monachie podvie udexim monis aplo sonvsar ghoddoun haddtta ani apnnak nanv ani podvi zoddun gheta. Monantlie kolpone udexim dor ek monis zaitem kitem aunddeta ani sakar korta. Monachem boll monis chint’tolea chintnantle an ro chun ha ddt ta . Monis aplea mona chea bollacher patiyeon fuddem veta tednam konnacheanuch taka harounk zainam. Bho rtiec hem lhar futt’ tta ani udok s oglleak ximpoddtta tech porim mo n’xache a mona chea vi chea ram ude xi m mon’xan aple a monantlem boreponn soglleank ximpddaum-ieta. Monis kuddin oskot asot punn tachem monachem boll okhondd asta tednam zaiteancher monis probhav haddtta ani aplem jivit fuddem vhorta. Mon’xachem mon borem zalear tea mon’xachem zaitim zonnam kalliz jikhon ghetat ani aplo sangat ani pattimbo taka ditat. Borea monacho monis bim xinvraita tednam taka foll mellttach. Monantlem boll mon’xachea jivitak orth dita. Mona-kallzacho bandpas ghott asta tednam monis aplea boreponnacho domdom’ somestam sovem prosong korta ani apli kornni yadostik dovorta.

Novembr 2010


DHARMIK NODRENTLEAN

NEVEL VELL’LLEKAR

Tumkam kosle Padri zai? M

ayachea mhoineant amchea dhorm pranthant choddxio padrinchio boldio zatat. Amchie firgojent koslo padri yeta kai, hem polleunk firgozkaram tachi vatt polleun astat. ‘Tumkam koslo padri zai?’ oxem mhunnon ami zaiteank ho prosn kelo. Tannim amkam veg-veglle zobab dile, tancho sonkxep korun ami vachpiammukhar dovortanv. Padri magnneanc ho monis a scho: Magnne am vo rv i m to De v ac he a s ombo ndhant v addcho , he amche soglleanche aundde. Ani tachea probhava vorvim ami magnnean vaddonk axetanv. Punn aichea padrink magnnem korunk vell nam vo khuxi nam? Thodde padri ratchim zagronnam korum vo nam korum tankam sokallche utthounche poddttat, te magir dolle puxit-puxit direktt misak yetat. Te thoddo vell adim yeun Povitr Sonvskara hujir magnnem kortanamami polleunkuch nam. Tanche lagim Povitr Sobhechem magnnem asloli ‘breviar’ asa vo nam tem ami chintunk poddleanv. Misak tea disachea Devachea Utracho sonkxep diunche bodla dusrench kitem te boddboddttat ani mis kednam suru zalem v o s omple m te nc h a mkam s o mzonam. Padrichea jivitant magnnem nam tednam, tachea dispoddttea khursa khala to chirddota. Padri ek Gonvlli, tanne m aplia xelliank bhett diunchi : ‘Sat vorsam zalim amcho Padr Vigar ek pauttim pasun amger bhettek pavonk nam’, oso eklo firgozkar udgarlo. Padrik zaito vaur asta, hem ami mandun ghetanv. Punn padriche eke bhette vorvim to amkam ollkhota ani amchea sukhant-dukhant vantto gheta, amche xegunn ollkhonk pavta ani gonvllik bhette vorvim mell’llolea boreponnan ek firgoz jivall zata. Amcho Padr Vigar konnager Povitr Snan, Poilo Komunianv, Thiravnnie Sonskar, Logn, Moronn zalear to tankambhett dita. He porim tache ani amche modem aslole sombondh mozbut zatat. Pa dri chi goroz tednam to amkam mellcho: Thodde padri kocherie vellar aplie firgoz kocherient boslole astat. Kednam-i goroz poddlearuch te bhair sortat. Zori atam karkun asat ani ‘certificates’ kaddpachem, kollounnio ‘computer typing’ korpachem, hixob dovorpachem kam’ ‘Office Assistant’ kortat, tori tancher Padr Vigarachi sohi zai poddtta. Ek ‘certificate’ kaddunk serkari kocherient sat dis laitat, ti chal atam

Novembr 2010

34

amchie firgoz kocherient bhitor sorlia. Konn-konn padri sorxim aple prosn gheun yetat, bori budh magonk yetat, thoddio suchna gheunk yetat ani amcho Padr Vigar tankam melloch nam. To khandak ek poti laun choddxe pauttim bazarant dista. Bazarantlio vostu konnacheanui haddunk zata, punn eka padrin kocherie vellar kocherient aschm hem sogllim firgozkaram axetat. Padri firgoz sonsthancho f uddari ascho: Atamfirgojent sonstha vaddot asat. Tanchio zomati ani karyakrom’ zatat. Thodde padri vellantlo vell kaddun hia zomatink ani karyakromani vantto ghetat. Tednam firgozkarank Padr Vigarachea margdorxonan vaur korunk odhik nett yeta. Punn thoddea padrink hea sonsthanchem poddlolench nam. To fokot tanchi ttika korta. Geloch zalear apli avddichi sonstha vo zomo asa tantuntuch veta, tednam dusreank okman koso zata. Padri vell sambhallpi zauncho: Adim firgozamni soglle karyakrom’ vellar zatale. Te vellar zatat mhonn firgozkaram vellar yetalim. Punn atam padrich poilo misak vellar pavonam. Ani mis vellar suru kelear taka tem vellar sompounk kollonam, thodde uloit ravtat. Ekuch nhoi, tor misak tin sermanv sangtat. Padri chem kar’ ya hixob dovorpac hem: Adim padri disacho hixob teach disak sompoitale. Ani oxem tankam sumanacho, mhoineacho, vorsacho hixob korop sompem zatalem. Aiz soglle duddu punzaun dovortat ani magir te kosle poixe, he kosle poixe tankanch khobor asonam. Uprant goddbodd kortat. Vellar hixob dilear ek padri kitlo promannik tem spoxtt zata. Pa drin somudai mozbut korunk va urc he m: Adlea kristanvanchem jivit Devak man’votalem. Tim eka-mekachea sombondhan jiyetalim. Amche padri amcho somudai mozbut korunk vaurtat kai?Te zomatik dixttich poddonant. Ani haka lagun thoddio jhemeliat ani thoddio bond poddliat. Hantunt padrichi-i zobabdari asa kai?Aiz polleunk gelear padrinchoch somudai sarko cholonam. Eklean borem kitem-i kelear, dusrea padrik vaitt dista, nosai zata. Padrinchea somudayant mog, ekvott, bhasabas, somjikai, bhogsonnem aslear dusrea somudayank bori dekh zatoli asli. Jezu, tujea kallza sarke amchea padrink kor!

MAI 2021


EK NIYALL

WILLIAM FERNANDES

Gõykar Xanne? G

õy ek loktontr, Bharotachie ghottnent bandhlolem raj’ya. Lokxay konnachi? Mhunnonk ekdom’ sompem. Lokxay porjechi, lokxay porje koddlean, ani lokxay porje khatir. Punn khoreaninch amchi lokxay oxi cholta kai? Gõy raj’ya lokxayechea rostean cholta kai? Vo lokxay pod’dotin vinchun kaddlole lok-protinidhi aplie porjek sangatak gheun, ani porjechea boreponna khatir kam’ kortat kai? Vo apnnak zai toxem xinvason choloitat, porjek visvasant ghenastanam? Oxench kitem amkam halinchea vorsamni dison yeta. Amcho sorkar apnnak dista tie bhoxen Gõy rajyachem sorkari vhoddem choloita. Hea vhoddeak nam xidd nam verem. Khuim veta vhoddem, konnak khobor nam. Hem vhoddem doriachea pottar tigon urtolem vo nam? Konnak khobor? Ek borovpi mhunnttalo “Lokxayent ami hukumxay choloitoleank nivddun haddop, ani nivddun haddttoch te kiteim sangta tem aikop” Oxich amchi poristhiti zalia. Gõykaramni aiz sorkar kitem sangta tem aikopachem, te kitem sangtat tem mandun ghevpachem ani ogich kon’xeak bospachem. Lokxaye promannem tujean tunvench nivddun haddlolea protinidhik kainch mhunnonk zainam, tacher kainch vaitt borounk zainam? Hie doxer amchi svontontrai pavlia. Sorka rache Onek Proko lp: Gõychea sorkaran lokachea faideak mhonn one k prokolp Gõyant haddleat. Te mhunnttat, hea prokolpam udexim Gõychi bhorpur udorgot zaun Gõy dusrea rajyam poros fuddem pavtolem. Te sangtat tem khorem kai? Zalear, hea prokolpank virodh korunk itlo lok rostear kiteak denvle? Aiz zo sorkar asa to khorench Gõychem boreponn chint’ta kai? Mhaka zalear hem sot disonam. Gõychi ni sorgi k s obi ta i most un uddoi l’li ami po lleta t. Udorgotichea nanvan xetam, zhaddam, khaznam, band ani nodi kobar kelolio ami polletat. Zonn eklo, ami vichun kaddlolo protinidhi zaum vo dhondekar zaum, te poilim aplo faido polletat, ani uprant to prokolp udorgotichea nanvan porjechea mathear thaptat. Be ka rpo nn : Aiz loka mode m, c hodd korun tornatteam mukhar bekarponnacho prosn mott’tto asa. Sorkar fokot asvasonam dita. Lokachea dolleam mukhar gajor haloita. Vechnnuko motint dhorun hozaramni nokrio ditole mhonn lokachea dolleank panam bandtat. Sodheak sorkara lagim asat tea sorkari kormochearyank pogar diunk duddu nam. Rinnam burddun, mhoineachea mhoineak pogar ghalta. Zalear

MAI 2021

35

noveank nokrio koxe ditole tem sangchem. Aiz Gõy raj’ya bekarponnachie babtint dusrea zagear asa. Zalear sorkar hacho kitem zobab dita? Mhargai: Disan-dis mhargai vaddot asa. Bollsant ailolo poiso bollsantlo nanch zata. Dor eke vostucher sorkaran kor itlo vaddoila ki sadharonn mon’xank zogop ekdom’ avghodd zalam. Pettrolak uzo laglolo asa. Khavpachio vostu, vokhdam, gexicho ‘cylinder’, bizliechim ani udkachim bilam dobrad, sogleak mhargayecho uzo. Sorkarachio ‘Griha adhaar’ hie yeuzonne khala poixeanchi mozot ditat, te poixe kiteak pavonant. Don pauttim nustem ani tandull ghetlear atth disank puro. Hench ghetlear he poixe kobar zatat. Zalear ho arthik palov koslo? Zantteleank poixeancho adhar ditat to tanchea duyensankuch puro zata, hatant kainch uronam. Covid 19: Dusro vhoddlo prosn zaun asa Covid mahamariecho. Disantlean kitlo-so lok hea duyensak bolli poddtta. Eka sumana modem kexi dugunni vaddlio. Sorkar hi mahamari niyontronnant haddunk koslech proyotn korinam. Bholaiki montri ek uloita zalear mukhel montri boltench sangta. ‘Lockdown’ korpachi koslich goroz nammhunnttat. Dusrea prantantlea lokak ugteponnim yeukar. Sorkaran tancher tori niyontronn dovrunk zai aslem. Amchem Gõy raj’ya ugto bazar zalam. Oslich chuk fattlie pauttim Vasco, Soddear keloli. Bhiyeopachi koslich goroznam. Maharaxttracho sorkar osoch ogi ravlo ani atam ‘lockdown’ korpachi palli aili. Hich got Gõychi zatoli hachi puraiponnim xokyotai asa. Vaxinam divpachi mohim’ ekdom’ soukas cholta. Vaxinam darar pasun gheun gelear lok gheunk fattim sorta. Vaxinam gheunk lok kiteak azun bhiyeta? Sorkaran zata titlea vegim sogleank vaxinam diun hi mahamari pois korunk vauronk zai. Gõykarachem xanneponn: Vechnnuko humbrear pavleat. Aiz panch vorsamni ami vinchun kaddlole protinidhi porot ekdam lokam modem pavleat. Barik ek fator ghaltolo zalear apli hajiri laitat. Hospitalamni lokak vaxinam diunk dotoramborobor te-ui hazir astat. Him soglimyetat tie venchnnuke khatir nattkam mhonn zanna zayat. Fuddlie venchnnukek Gõykar aplem xanneponn vapurtole kai? Hea prosnacho zobab amkam fokot yeta tie vechnnukecho nikal yeta ten’nam kollttolem.

Novembr 2010


Novembr 2010

36

MAI 2021


EK SOMIKXA

DR. FR. SOCORRO M ENDES

FUDDLEA VORSAK HUMBREAR ASLOLIO AMCHIO VENCHNNUKO

S

umar eka vorsan amchio vechnnuko ye to lio . Vec hnnuko lagim ye ta t mhollear thoddeanchea angak zor koso yeta ani ken’nam to zor tanchea matheak marunk lagta ani rongit disnnim koxim tankam bhitorlea bhitor distat ani ek ek pa ut tim so ngita chi noxe a lagun bhar a ilole a mo n’xa bho xen t a nc he a dolleancher sai koxi yeun apunn kitem kortat tachi zanniv tankam asochnam, oxem kitem tori venchunnkam vellar ghoddtta.

Venchnnukam adim umedvaranche khell-tiatr Tho dde mhoi ne bo la nddun ge le a mc he a Gõ yant hea venchnnuka m vi xim zai tem xizt abha zt a . Tho dde a zonna mni ek khoddegant election campaign suru kelia zalear urloleamni aplo election manifesto toyar korunk “khornant” ghatla so dista. Dusreamni ghoddye addgam-naddgam ko run apunn ko xe niv ddon y et ole ani so drer choddttole ani apunn poixe korun xrimont zaun bhat tam-bensam gheun ani benkamnni duddu zoma korun vhoddle podvedar monis zatole hache vixim aplio yeuzo nno “rovanneant” ghalunk ek bhoyonkor yotn kela astolo. Urlole hache tache koddem budh gheun a ni apnna c h bhi to r bhas abha s ko run ko xi e to re n apunn ni vddo n yeunk xoktole ani lokan apnnak motam ghalunk koxie toren tankam fas manddun haddttole hache vixim apli rater toyar kortat astole. Thodde motam foddunk “dummy” umedvar koxe boisonk yeujitat astole ani hantuntle khup ganttvoll astole je magir aplem umedvarponn “ withdraw ” korun kruttamni poixe komaunk ravleat astole.

ghoddoun haddunk ani tem sogllem t ta k-t ti k bos o unk bha ri m v a urta t a st ole . Te bhai r he r c ha rita ble institutions -hankam kitem mo neta ry donations diunk, nanvvostea voizank fuddem kaddun blood donations ani e ye c amps addaunk, de v lla nki go rza nk de nngi di unk, khellac he a moi da na r fres h v o s ynthe ti c lawn ghalpachem asvason diunk, te bhair goribank bizli connections, sulabh toilet schemes , porkiank ration cards toyar korun divpacho oslo mha business mandd vo ek vhoddlo commercial market vechnnuko suru zaunk thodde dis asat mhollear dison yeta hem ek assol sot.

Hea fuddlea venchnnukank khuinchea Pokxak mot kai? National Party vo Local Party vo New Party vo Personal Party vo taddi middi korpi Independent Candi date haka? Ka inc h so mzo nam. Soglle pauttim motdaram veglli ech toren chint ’tat ani v ec hnnukancho bolto ch ni ka l y et a. Gõ yc hi m mot da ram ne nnar-oxikxit nhoi , t anche m mo t chintun-nhiyallun, tukun-golloun marlolem mot. Gõy chi Pov i tr So bha ka lla nt ani kalla bhai r khupdam usram legun apli dixa katolk bhavarthiank dita, punn umedvarancho “choice” kortanam ek-ek pauttim koslem dhoronn bhavarthi ghetat tem kainch somzonam. Khorem mhollear “hanv mhaka ani Dev somestank” oslem dhoronn gheun mot da ram aplo ve chnnukancho hokk da kholl korta t . He m kit e ak? Kit e ak umedva ranche “dakhovpache dant veglle ani khavpache dant veglle” oxem mhunnlear otitai zaunchi nam.

Boison aslolea amdaranchim nattkamnattkulim

Umedvaranchi bhulovpachi chal ani motdaranchi bolli poddpachi vagnnuk

Venchnnuko lagim asat mhollear khup bosker aslole amdar hanga thoim bhonvon on pri ority basis nove roste, vo adlea rosteank damor ghalun tanchi novea n ugt taunni korpachi taket, nove “electricity transformers ” bosounk, foot-ball, volleyball, cricket tournament- ank donations diunk, vo vaddeantlea khursank pakaddi ghalpacho yotn, I go rje chea pa t ia r pav ement-tiles gha lpa che pro yo tn, c hurch fa ça de lighti ng pro je c ts ,

Vechnnukam somoyar motdaranchi vagnnuk panch toranchi asom-ieta: P o i li mh o ll e a r o xi k x i t ume d v a ra c h o “choic e” : Jen’nam zaite umedvar venchnnukank bo st at , te n’nam lok ko nnak o ddtta s o di st a? Khupdam xikil’le ani sobar pauttim nitivont monis ume dv a r ko xe ube ra vt at . Osle umedva r nagrikank naka kiteak te kaide zannant ani nema promannem te cholpi. De khik: Nagrikanchim khup

MAI 2021

37

Novembr 2010


kamam “illegal” astat ani oslim kamam addgamnaddgam korun xarti pavounk zai, tor oslim kaidea bhair poddttolim aplim kamam korun gheunk lokak xiklolo ani nitivont amdar naka kiteak kaideam promannem nam tem to korunk sodinam ani haka lagun lok tachem umedvarponn nhoikarta ani to nivddun yenam. Bhroxttachar korun aplim “illegal” kamam korunk sorkari porvan’gi haddun ditat tosle kho tt e umedva r lokank za i ani hakac h la gun satvi kponnan vaurtole a umedva rank konn mot ghali nam. Dus r i v o s t mho ll e a r “p o pula r ” ume d v a r: Nagri kank e k v orgunn a slolo ume dva r zai , mhonnje zo amdar ek amurkho hanso dakhoun lokak khuxal korta ani zo tankam xekan’xek adhar dita toslo. De kh i k: Lokank amdar mhollear ek christmas father zo nagrikank dennim-de nngio vantt’tta ani lokachea-i tonddar ek amurko hanso haddt ta . Osle c hri stmas fa the rs -am ude xi m lokac hea t a lltt a nt ki te m-i bokxis po ddle m mhonnttogoch lok khuxal zata. Tem bokxis ghoddye “Pedruchem chorun Pauluk dilolem” zait. Ani hacho porinnam’ mhollear Pedru magir apnnem amdarak dilam tem bhorun kaddunk somazak luksonnant ghalta ani eke toren bhroxttachar odhik vaddtta. Oslo khell cholta dekhun osle amdar nivddon yetat. Ti srie suva te r duddva nc hi o not ti da khoi ta t o s l o ume d v a r : L o ka k e k umedv ar za i zo nagrikanchim motam viktim gheun ek vhoddli tozvit korta t os lo . D e k hi k : Ek ume dv a r a ple m venchnnukanchem dhoronn oxie toren manddtta kim venchnnukank don dis asat mhollear guptim kut tumba mni a ple a “cho mc he a nk” f ami li mni ratchea-ratiam guptim-choriam patthoun familint vangddi asat te promannem duddu hatak laita. Hac he upra nt akhkhem “c ha rt” e ka khi nnant bodolta. Venchnnuke poilim nagrikam eka borea umdeva ra v ixim ek “valor” koso polleta lim vo satvikponnacho monis koso manun ghetalim tem dhoronn e ka khinna bhit or pa inxia nc hio not ti polleun sogllench bodolta ani tiech ratik gombhir mona chim na grikam apnnakuch viktat ani hea amdaranchim chakram zatat. C h o u t i e s u v a t e r d h o mki : Amda ranche gundda apli dadagiri korun motdarancher ghôrôz ghalta t ani “na la yo k” umedva ra nk bo llan mot ghalunk agro kortat. Motdar babdde kamperean bhoron apnnachea ontoskorna promannem nhoi, punn dadgirien ma nddlole a f asa k bhulon bolli poddttat ani aplo ontoskornnacho hokk viktat ani a plea ho kka m’ a dd mo t am ghalt at . Kho re m mhollear ontoskornna modem ani hokkam’ modem khanvttem poddtta ani fuddarachea amdaracho bho im dhorun fuddlim pa nch v o rs am le gun

Novembr 2010

38

amdarachim chakram koxim jiyeonk tim toyar zatat. Pa nc hv ie s uv a t er e k v o rixt t kho tt e ponna c he m no xt t ube m za la m: Falsidad vapddun motdaranchim motan chorun vhortole ani apnnak zai tankam hea motancho nikal laitole osle khotte venchnnuk-odhikari utpon’n zaleat. Hea adhunik kallar hem oslem odruxtt bhitorlea-bhitor utpon’n zalam tench hea kallachem ek vhoddlem noxtt. Ek marekar dha-bara xinga ncho devchar zo aplie xempddien ani aplea xingam udexim satvikponn ani niz so t paim-eam t olla maddoun oniti chim lharam utpon’n korun nagrikancho nas korta toslo utpon’n zala. Ho rakhes adhunik madheomamni a ni o nto sko rnn nas lo lea no xt te a mni roc hun haddlolo ek soitan. Ho soitan “ electronic voting machines” (EVM) hanche ostongim ubo kela. Him machines adim fuddem electronic “s etting”acher o dhika ri a mni a pnna k za i te a Pokxak mo ta m po ddo m-xim ke li m a ni sa ngt at te proma nnem gel’lea venchnnukank oslim EVM Bharotachea v ho ddlea prantha mni v apuddlo li m a ni chodd umedvar nivddon aile ani tankam “majority” motam poddon Kendr sorkar tannim ghoddoun dusreank konko dakhoilo. Khorem mhollear EVM hannim nagri kanc ho a p-ghat ghet lo ani t a nc he a ontoskornnacho khun kelo.

Niz nagrikam koxim vagonk ek ulo Oslie t oren v enchnnuko za ta t ta nc he r ni z Gõy ka ramni lo kx gha lunk za i . So mpe ponni m lokamni a pnna k f o tt ounk diunk fa v onam. Nagrikamni sodanch, disachim chovisui voram xidduk a so nk zai . Ken’na m ani ko xi e t oren, khuinchie votten konnak vapddun nagrikank fasak ghalunk sodtat toslea hea landdgeam vixim chotur ravonk zai. He khatir Gõykar ekvottit ravon, ek mo nache za un, apnnache ch modem fut ti nam ghalun, c homchepo nna m ani lembddepo nnam nam korun, ekachim chear korun sangtat tankam nam patiyeon ani koslich loz ani bhirant nastanam, konnachinch chakram zainastanam ani makddam porim he “Party”-int thaun dusrie “Party”-int uddkio martat toslea baldadank poisuch dovrun ani sota khatir vauronk bore ani satvik asat tankam nivddun haddunk ho zaunk zai nagri kanc ho ha ves ani hetu. Voros bhor chintunk vell asa. Nagrikamni aple yotn dupett korche poddttole, zagrut zaun ani zagrutai haddunk vaurchem poddttolem ani borea monachea mon’xank sodun kaddun, tankam s ohoka r diun a ni fa ls mo n’xank t a nc he a khotteponna soit pois korunk ontoskornan aplo moladi k xikko ma run a ple sv ot a che hokk s ambha llunk e k v ho dd upa i ghe uncho poddttoloch. Hie toren Gõykar ek mukt nagrik zatolo.

MAI 2021


MOTTVI KOTHA

NILLU - I SHEELA KOLAMBKAR Devnagarintlem Romi lipiantor korpi: Ó SCAR DE N ORONHA

T

hodde lok zolmak yetnanch alom’peddear-xe (vagabond) yetat. He lok astat jevnnak mar ani dhortoriek bhar mhunnttat polle tosle…Te kam’dhondo kaim korinant. Tori punn tanc hem pott bho rt a . Bekar as a mho nn kho bo r a s ta na m tanchem logn zata. Tankam bhurgim zatat. Bhurgim xiktat, vhodd zatat. Oxie toren dixtt lagsarko tancho sonvsarui bin zata. Ek poiso zoddinastanam. Koso tem Devakuch khobor! Zonn eke chonchik Devan chorov ghotto dil’lo asta khoim! Toslo to chorov, kai m hat -pa im ha lo ina st ana m je a loka nc he a tonddant apxinch poddtta te lok kitle sukhi! Ani thodde lok morosor kam’ kortat, punn tea lokank dho dd ek je vo nn sus egad bo is o n jev unk me llo nam. Ko rto le kite m? Kormac hio got i a ni muyen gil’lo khoim hoti, tosleantli khobor! Tos le a alo m’ pe ddea r mon’xam bhit orlo e k monis mhollear Nillu. Horxim tagelem nanv Nilkant punn Gõy karanc hi e nanv anc hi m v ido rnna m korchie sonvoyek lagun to zalo Nillu. Ani Nillu-le av oi -bapui gorib axil’lea n so glle ta ka Nilluch mhonnunk lagle. Zanntte-nenntte, soglleancho to Nillu axil’lo. Nillu zor ekadrea bhattkarager zolmak ail’lo zalear Nillubab zatlo axil’ lo. Ghoddye to Purtugez xikil’lo ani khuinsorui empregad bin axil’lo zalea rui t o Nillubab za vpac ho. Punn t o zalo alom’peddear ani Nillu to Nilluch urlo. Nillu chear cholia nvelo cholo. Mhonn a voibapailo khub’ apurbayecho. Tagelea avoi-bapaili goribka yechi po rist hiti aso n le git tannim t aka laddan vaddoilo. Soglleank ukddea tandllachem xit ani ho apurbayecho ekloch put mhonn haka ba rik ta ndlla che m xit. Av oi-bapain kel’ li tac hi sonvoi il’li legit vochonk nam. Tachi bail taka barik tandllachem xit tache purtench korun vaddttali. Nillu nanvapromann nilloch. Mhollear kallokitt. Ghonx (lamp black) koso. Tagele kens legit tondda mukha r ma txe dho ve di s ta le , hac he v elea n polleyat. Taddmadd koso lambuch lamb. Angan dhondio naslo tori barikui bin nhoi. Niktto valo nhe so un ani hat a nt da nddo di un, kor’kor’avazachio vhanno ghalun taka khoinchiei sanvri ponda ubo kel’lo zalear lok taka devcharuch mhunnttole axil’le. Tondd choukonni. Choukonni chereacher il’li-xi khaddki. Sokoilo vontth dantamni c ha bo n c ha bon s o da nc h t a mbddo gunj zaun

MAI 2021

39

astalo. Nillulo vontth jitlo chodd tambddo, titlio t ac he kodde m hun’ huni t go za li as at mhonn somzochem. Soglleant sobit axil’le tagele dolle. Cho kc ho ki t to xe dho ve f ul’l. Ta nt unt so da nc h bhurgeancho koso gollgollit nirmoll hanso. Dantui tagele dhoveful’l. Mogriekolle koxe. Eke vollsorient gunthil’le. Atam zanntto zal’lean tagele kens sap dhove zaleat. Ani fottvachi ‘negative’ koso to dista. Hanvem Nilluk lhan astanam pollel’lo toso to asa. Tantunt il’lo-i forok nam. Fokot kens pikleat. Kens tache matxe lamb-chipchipit tel laun to te porte volloita. Kasatto marun nhexil’lem, nill ghalun ni llsar dho vem kel’ le m tambddea kantta chem puddvem. Tacher khomis. Hem khomis puddvea bhitor ani voir judi oso tagelo bhes. Tachekoddem ek Raleigh saikol axil’li. Ho lamb, ti matxi mottvi. To saikolicher bostalo tem pollevpasarkem. Saikoli po ro s pa im la mb zal’le an t e dho mpra ko ddem kat tko na nt do ddun t aka pedala m marchm poddttalem. Saikol choloitanam judi varo bhorun pankhatto koxi foddfoddttali. Ani paim-eam koddem puddveacho xev varem bhoron furfurtalo. To saikol c ho loi ta nam ro da ncho a ni puddv ea c he a forforpacho ek komik avaz yetalo. Nillule da nt dho veful’l axil’lean tache dost t ac hi o mos kori o ko rta le . ‘ Ma koddchha p da nt mo njnan ha ka a pli e jahirat i kha tir a po un vhoronk zai axil’lo. Poilim hagele dant dantmonjon lav un ka lle kalle da kho i le mhonnt t okoc h podd’ dobho r ka inch di sc hem na m. Fo ko t mon’xachi ek akrutai distoli. Ani magir to dant dhut a tem dakhouchem mhonntt okoc h dhul’ le dhoveful’l chokchokit dant’ – oxem te fokannamni mhunnt tale. Nillu lhan a s ta na m konnem t o ri bho v ix’y a sangil’le m kho im. Ho cholo zom’nir ken’na nch cholcho nam, sodanch vahonantlean bhonvtolo. Khuinchea tori eka sinemant pollel’lem: osoch ek niktoch zolmol’lo bhurgo asta. Jyotixi bhovix’ya kortat, hagelea ixareacher vahonam dhanvtolim mhonn! Avoi-bapui khub khoxal zatat, choleachi khub apurbai kortat. Rokhddoch taka zanntto zal’lo dakhoila. Ani to zal’lo asta ek ttrefik polis. Tagelea i xa re a che r ga ddi o dha nvt a t. Ta nne m ra v mhonttokich gaddio ravtat. Nillu-lem bhovix’ya oxiech toren khorem zal’lem.

Novembr 2010


To vahonantlean bhonvtalo. Ek tor to saikolicher astalo. Saikolicher nam ten’nam konnachie tori gaddient astalo. Chodd-xea bhattkarank to zai axil’lo; ek tor tankam ganvavelio gozali Nillukoddlean somzotalio. Nam zalear aplio khobro, aplim vhoddponnam dusreakoddem pavovpant tankam Nillucho upiog zatalo ani magir he bhattkar apnna vangdda aplea mezar taka vaddttale. Punn ek. Jevle uprant Nillu ken’nanch konnager ravonaxil’lo. Bail vatt polletoli, jevle bogor tixttot ra vto li oxem sa ngun t o bha ttkarali e gaddie nt boison bod’d ghora yetalo, ani susegad tannun ditalo. Nillu sokallim cheav gheun zo bhair sortalo, to Gopi-lea xopar vetalo. Gopi Nillu-lo dost. Dogui vangddach xiktale. Dogui vangddach xalla chukoun chinchebot tam, boram, toram paddunk veta le. Dogui vangddach Saraswati pujonak borea-borea ghorantlea porsamni vochon borim-borim fulam chorun ha ddt ta le. Ani do gui v angddac h s igar oddunk xikil’le. Gopin magir aplea bapaili kens kap’pachi kola xikon ghetli. Ani bapailem xop to cholounk laglo. Nilluk bapain ghor soddun kaim dovorlem nam. Nilluk oddi-oddchonnik Gopich upkara poddttalo. Mhonn sokallim cheav piyeon Nillu bhair sortalo to bod’d Gopilea xopar yetalo. Thoim taka akhkhie Ponnjent kal kitem kitem ghoddlem tachi khobor mellttali. Kal konnager kitem zalem, khuinchi choli konnaborabor firta, konnalea ghorant zhogddim zalim, khuinchea ghova-bailank poddnam, kal konn konnak gheun khuinchea sinemak gel’lo, vhoinibayen novea modelachim kanknnam kelim, tantunt tika xettin kitlem fottoilem, bi sogllio gozali tantunt astalio. Oslio thoddio-xio legit gozali taka mell’lear puro. Magir tia gozalink mitt, mirsang, mosalo laun tio ruchik koxio korop hem Nilluk xikounchi goroz naxil’li. Ponnjechea bhattkaranlea ghoramni Nilluchi bhumika Sanskrut nattkantlea viduxokachi astali. He a bhat tkarank ha ns ov pa chem, ta nc he dox ta nkam hans ot s angpa chem, khuinchi e-i ba ibay ec hem na m zalea r t ai -ba ye c he m kam’ moneanim korpachem, Sotyanarainnachi puja zali zalear chukonastanam soglleank prosad vanttpachem kam’ Nillu bes-borem kortalo. Prasadacho donno konnak chukonaxil’lo ani Nillun dilebogor e ka po ro s c ho dd do nne ko nna k me llo na xi l’ le . Samra dhna aso t zalear Nillu va ddunk fuddem. Kitem-i randil’lem unne m zait zalear tem xempon’nas lokank polleun vaddpachem kam’ Nillu bes-borem kortalo. To top bhorun gheun yetalo ani zonn ekleak vichartalo, “Tuka zai? Naka nhoi?” oxem a punnuch mhonnun, zai naka hachi vatt

Novembr 2010

40

pollenastanam fuddem vetalo. Sokalli m dha -ank sumar Nillu nus te ac he a bazarant pasoi marun yetalo. Konn nustekarn kitem nustem gheun khuim boslia hem to herun (survey) dovorun doriadeger konna-i vangdda zhankddam marit ubo ravtalo. Title mhonnsor khuincho-i tori bhattkar gaddi gheun nustem vhoronk yetalo. ‘Kitem Sada-baab! Ai z nustem vhoronk tum aila? Rav, rav! Tu denvnaka. Hanv astanam tum kiteak husko korta? Tum hangach rav. Hanv tuje khatir nustem gheun yetam. ’ Oxe m mhunnon Nillu nustem gheun yeta lo. Magir Nillun sangil’le poixe bhattkar ditalo. Ani Nillu pa nch dha rupi a unne m korun te nus tekarnik di ta lo. Ani uri l’ lea po ixeanchem apnna khat ir nustem gheun ghora vetalo. Deddak sumar to ghora pavtalo. Bail babddi xit bi korun ho nustem gheun yetlo mhonn vatt polletali. Nustem uzraun tachem humonn zatasor Nillu nhanvonk vetalo. Bainchea udkache panchsov kollxe angar votun ang puxit bhitor yetalo. Bailen mirio kaddun dovril’lem puddvem nhestalo. Puddveacho ek xev khandar udoun tulloxik udok ghaltalo. Ani magir bailen vaddun dovril’lem barik tandllachem xit jevunk bostalo. Nilluli bail sadi axil’li. Hanstea mukhachi, addve ke ns volloun s upa rie ye do ambaddo ghaltali. Tigele a he a a mba dde ac he r f ul na m o xe m ken’na nc h zalem na m. Lo gn ko run haddil’li ten’nam tigelo ambaddo narla yedo zatalo. Ghovak Dev somzon ti Nillulo sonvsar kortali. Konnalio gozddio xinv on dita li, lonnchim ko run, pa podd korun viktali. Divallie, chovthik vojim dhaddunk a vo ya nk adhar ko ri . Aya nom, s hrad’ dhank sovaixinn mhonn ravo. Hie bhoxen koxtt korun, konna mukhar hat korinastonam, ghovalo sonvsar c ho lo i ta li. Ni llule a a vo i -bapa i f at tle an ba ri k ta nddlla chea xita che Ni lluc he la dd bai le nuch puroile. Ghoddye Nilluli bail ghovale chodd ladd kortali dekhun Nillu kosloch kam’dhondo kori naslo zaum-ie. Hanvem poilinch sanglam, Nillu bhattkaranlo viduxok axil’lo mhonn. Sadabab ho Ponnjecho ek bhattkar. Hea bhattkarak xembhor khepe mutunk vo chpa chi s ov oi axil’li . Ni llun ek khepe ta ka vicharlem: “Sada-bab, tuji voj kutreachi kai kitem?” “Kiteak re?” “Na m! Tum port hun-porthun mut unk v et a mhonn vicharlem. “ Sada-babalea choleak Apa Kamotichi choli khubuch manil’li. Punn Sada-bab ani Apa Kamat bhitorlean eka meka le dusman, ten’ nam soirik

MAI 2021


zullop kotthinn axil’lem. Sada-babalea cholean apli avodd aplie avoik sangli. Avoik-vhoinibayek choli pos ont a xil’ li. Tinnem kite m korchem? Tinnem Nilluk afovnno ( call) dhaddlo. Taka soglli gozal s angli . Nillun t i ka sa nglem, “Vho ini ba i, tum bhiyenaka. Hanv kitem korpachem tem dist kortam. “Nillu gelo thett Apa Kamotiger. Apa Kamat ani tageli bail bi astanam Nillun mhunnlem, “Kitem, choliele laddu atam ken’nam ditlim tumi?” “Are, hanvui tench mhunnttam. Cholielem logn ko runk zai . Ni llu, tum bo ro -so bhurgo suchoi polleum-ia.” – Apa Kamotili bail. “Sadababalo cholo asa nhoi? Kai boro xikil’lo sonvril’lo.” “Tum sarko asa mure? Sadabab kitem mhojie choliek sun korun ghetlo? Amche sombondh tuka khobor nant?”– Apa Kamat. “Punn t um v ochon Sada-ba bak v icha r to ri! Vicharunk kitem poixe poddttat vhoi?” – Nillu “Hanvui tench mhunnttam. Choli borea ghorant poddttoli ani tumchi dusman’kayui somptoli.” Magir Apa Kamat khuincheanuch ek dis Nillu v angdda Sada-baba ge r gelo . Ta nne m uto r gha le m. Ani Apa Ka mot i s arko mo nis ma ts o no mtem gheun aplea dara nt aila he m polle un Sada-babanui khuxalbho rit zaun Apa Kamotilie choliek sun korun ghetli. Lhanponnant amkam Nillu avoddttalo. Kiteak, to toslioch gozali sangtalo. Ami bhurgim tondd uktem korun tagelio khobro aikotalim. To sangi – “Zanna mugo, lhan astanam hanv Peddnnea ajyeger gel’lom. Ten’nam ‘light’ bin naxil’li. Ani Peddnnea vochonk akhkho dis lagtalo. Ghorant ponnttio nam zalear petrolache kovde astale. Hanv ai la m mho nn ajye n v odde ko runk ghet le. Oxi randonn, randni samkar aji boslia. Randni kuxik hanv boslam. Aji vodde tolltta. Randchie kuddint êk il’lem-xem zonel. Randta astanam chodd zal’lem udok bin aji hea zonelantlean bhair uddoitali … zalear… aji vodde tollttali. Itlean boddiebhoxen ek itlo hat tea zonelantlean bhitor sorlo. Fattofatt avaz ailo. ‘Mhaka ek voddo di ge!’ Aji distuch vollkholi konnacho tallo to! Tinnem kitem kelem, dovleant hun’hunit tel ghetlem ani tem tea hatar ghalem, hat a xil’lo bhut ac ho ! Tem bo bo huye li ma ri t dhanvlem. Tacho avaz aikon bhõyan mhoji sap’p gulli zali. Hanv Ram, Ram, Ram mhunnonk laglom. Ajien mhaka magir sanglem, ‘Bhutank ken’nanch bhiyeonchem nhoi. Bhutank zoxim ami bhiyetat to xinch bhuta m a mka m bhiy eta t. Tum t ankam bhiyexi zalear tim tuka chodd bhenkddaitat.’ (Cholta )

MAI 2021

41

TIATR-ak Amcho Noman ani TIATRIST-ank Amcho Salam’

Goan.com Socio & Cultural Association Candolim

Fr. Milton Rodrigues President Asst Parish Priest Penha de Franca Church Britona

Mrs Meera S Viegas Secretary Taleigao

Ashley Rauto Dsouza Treasurer Nagoa Arpora

Joy Fernandes Jt Secretary Candolim

Rajesh Madhale Jt Treasurer Bambolim Members: Augie DMello, Britona Jacinto Fernandes, Britona Valmiki Fernandes, Candolim Mrs Cheryl Fernandes, Candolim Vijaya Fernandes, Candolim Wilbur Dias, Candolim Joaquim DeSouza, Britona Novembr 2010


SAHIT’YA

PRADEEP ANAND NAIK

NATTOK H

i gozal mat kal poirchi nhu ham. Toxi borich poi li nchi . 19 8 7-88 vo rsa nt li. Te a v ella r ‘Nishpap’ nattok vevsayik mollar borench gaztalem. Amchea xigmeak t ench natto k korpache m ami tharailem. Mhojea vantteak sorgest Chandu Parkhi hannim sakaril’li Chintama ni hi Kholnayokachi (villain) bhumika ail’li. Te poilim hanvem sogllio vinodi bhumikach kel’lio. Taka lagun matxi bhirant asli. Vev osthi t natt ok po llel’ le ga nvche kaim lok mhunnttale, “nanv pirddear korxi ham. Komeddi bin korxi ani bhumikechi vatt laixi. “ Mhakai lokanchem pott’ttalem. Tie bhirantinuch hanv nettan kamak laglom. Nattok khub borem zalem ani mho ji bhumi ka i bes bo ri za li . Soglleamnich tokhnnai keli. Na tt ok zalem t ea v ella r ha nv kho l udio gi k vosahotint eke khazgi komponint kam’ kortalom. Vattarantle khub lok ten’nam mhaka porbim-i ditale. Ek dis pulis inspekttorachea bhesant ek monis bulett gheun ailo. Tannem mhojem nanv vicharlem. Hanv khub bhiyelom. Karonn pulis sodunk yevpa oslem kainch vaitt kam’ hanvem korunk naslem, konnakoddem zhogddim-i korunk naslim. Hanv bhiyetuch tachea mhoreant gelom. Tannem porot vicharlem, “tunch Pradeep Naik?” Hanvem bhiyetuch ‘hoi’ mhunnlem. “Mhaka tuje koddem matxem ulounk zai. Hanv Va mankumar Desa i. Cus tom of fis or. Malbha tt Moddganvchean ailam.” Ami ‘Nishpap’ nattok hea vorsa Kala Akademi natt’ya sortint korunk sodtat. Tunve m Chi nt a ma ni bo ro kela mho nn mhaka konne m s angla m. To at am tunv e m a mc he a pongddak korunk zai.” He m a iko nam fudde m mho ji bhi rant khinna bhitor nanch zali ani mon umedin upatt bhorlem. Mhojie kolechie tokhnnayechi pavti ek on’vollkhi ditalo. Hanvem anik kollav kela? Tie umedinuch tankam ‘hoi’ mhunnlem. Eke sonsthechea nanvan tannim sortint proves ghet il’lo. Sonst he chie modot ik a ni nat tkac ho thoddo khorch bhorun kaddchie nodren Gomant Vidya Niketan nattok ghorant tannim tiketticho poilo pro yo g do vo rlo. Te a di gdorxo ka chi idea o xi ,

Novembr 2010

42

hanvem mhoji poili entry bhailean lokam modlean ghevpachi. Chintamani ho ek gorib monis. Angar ko pdde a stat te -i mhe lle za l’le ani t hodde-xe pinjil’le-i bin. Rongbhuxakaran (make up man) tor mhaka vevosthit tosoch toyar kel’lo. Nattok suru zale uprant 15-20 minnttamni mhoji entry. Nattok suru zalem. Ha nv to yar zaun bhailea n gelom. Na tt ok t iket ti chem, mhaka da ra ruch a ddai lo . Darant ek lamb rund monis aslo. Tannem mhaka vicharlem, “kaham ja rahe ho?” Mhojea bhesa k po lle un to ghoddye mha ka vollkholo nam zait. Hanvem sanglem taka, “andar jana he.” “Andar? Kyum? Tikett hai kya? Chal, chal bhag yaham se….” Hanvem porot taka somzailo, “bhaya, mein is nattak mein kam’ karta hum. Muje andar jana hai.” Ten’nam mat to sarkoch challvolo ani mhojea shirt -ak dhorun tannem dhomkailo. “Xarab pike aya kya? Sala… chal bhag.” Oxem mhunnot mhaka dhuklunui ghatlo. Mhaka xello gham’. Hanv tori-i somzavpachea yotnant ani to tor dhanvddavpachea utra bogor anik kainch uloinaslo. Atam kitem kortolom? Her so glle no ttui ma chi er. Mho jie v ollkhic ho anik konnuch nam, mhoji entry yevpacho vell zalo ani hanv bhair. Tokli gul’l zal’li. “Konnak mhonn sangtolom? Bhit orle anuc h e ntry ghet le a r bo ri ka i? Punn digdorxok tapcho nam?” Hanv chint’talom. Ani itlean tubelight pettli. Ek monis a sa. Rongbhuxakar rongpot tant ( gre en room) aslo. Hanv dhanvot tache koddem gelom, Ani taka sanglem, “Bhau, mhaka to darar ravla to bhitor soddinam. Please taka sang.” “Bhitor soddinam, konn re to?” oxem mhunnot to mhoje borabor ailo ani tannem tea daravelea mon’xak sangon mhoji suttka keli. Modheontorak ( i nterv al ) t o moni s bhi to r a ilo a ni ta nne m sonsthechea pododhikariam soit mhoji mafi magli. To t ori ki tem ko rtolo aslo? Tea bhesant hanv distalonch toso bhikari so. Punn ek mat ham. Tannem mhaka bhitor soddunkuch naslo zalear...? Chintunuch tokli ghunvta.

MAI 2021


MOTTVI KOTHA

TEOTONIO D’COSTA

EK ODRUXTTI LHAR G

erma ni chea Frankf urt v iman’t olla ve le an ‘Lufthansa Airways’ viman Mumboi yeunk bhair sorlem. Unnench tin voranchi ontor somple uprant okosmat ontrallant koslo tori goddbodd zaloleachi mahiti kopitak mellttoch soglleank ‘seat belt’ ghalunk formailem. Kaim khinnant tufanak sampoddlolea bhoxen viman haltalem-dholtalem. Pro va xi so gllec h ucha mboll zaun Dev a k ulo marta le. Va ta v oronn mat xe xa nt zale uprant ko pita n ‘e mergency landing’ ko rpac ho nirnnoi ghetlo ani viman Turkichea Istanbul viman’tollar denvoilem. Te a moddan vimana che m bore nch luksa nn kelolem. Topasnni zale uprant zannarank kollon chuklem kim tem viman Mumboi pavchem naslem. ‘Emergency landing’ korun kopitan soglleancho jiv v ancho ilo. Dusre a vi manac hi ve v os tha zat a mhunnosor provaxiank chear voram ‘guest room’a nt bo is on ra vc hem po ddlem. Xekim vi ma n Mumbo ic hea CST vi ma n’ to llar v oc ho nk t oy ar zalem. Hea vimanant zaitech pordexi Gõyant yeunche asle. Ta ntunt Fynn ani Ben-acho aspa v as lo. Gõy am pav to ch pa chve a zha ddam-pedda mni bhorlolem Gõy, bhangrallem vot polleun tim khub sontosbhorit zalim. Germanint tankam mhoineache mhoine suriachim kirnnam mellonaslim dekhun t anni m Gõ ya nt pa vt o ch eke panch no khe tri hot te lant pro ve s ghe tlo a ni la gi nch a s lo li e Anjunnem veller vochon poilim votacho asvad ghe tlo . Oxi m Gõ y ant y eun doria lhara nc he r ha ns on-khellon t im aple di s mo uje n sarta li m. Dogaim mogall sobhavachim aslolean thollavea lokam lagim sombondh zoddunk tankam vell laglo nam. Benak mat Inglez bhas yenaslolean dusream koddem ulounk oddchonn zatali, punn aplea tea modhur hanxean to thollaveanchim kallzam jikhon ghet alo. Fy nnac hem xikop Ge rmanint zal’lem kho rem, punn te m mull I ngla ndda chem aslem. Inglez bhaxechem borem ginean aslolean taka thollavea lokam koddem ulounk kainch addkholl nasli. Tim panch nokhetri hottelant ravtalim, punn sadie khannavollint aplem jevonn-khann kortalim. Disant lo chodd ve ll tim lhara ncher khellon ani renvent lollon sartalim.

MAI 2021

43

Ti m Gõ yant yeun sumar tin mhoi ne zalole. Auchit goddgodd marinastanam tanchea jivitant v adoll upra slem. Ek dis do nparc he a v ella r doriachea lharancher khellttat astanam eka lharan Fynna cho ghat ghetlo. Tie velle sorvbho nvtim chodd lok naslole an konna k kainc h ek sumar mello nk nam. Benan av a z di t oc h poi s poi s ximpddon aslolo lok dhanvot lagim ailo. Benan ani eka ‘life guard’-an Fynnak ukhlun toddir haddlem. Itle mozgotim konn eklean 108 ‘ambulance ’-ik fon marlo . Punn s o glle m o mte a kollxe ar udok. ‘Ambulance’ pavt a mhunnoso r Fynnacho svas bond zalo. Pulisank khobor mellttoch te rokhddech thoim pav le a ni t a nnim c ho uko xi s uru keli. Benak, Ge rma n s oddun dusri bhas yenaslolean ta ka somzonk pulisank oddchonn zali. Dusrie votten pulis kitem uloitat tem Benak somzonaslem. Pulisen Fynnachi kudd ‘post-mortem’ korunk hospittolant dhaddli ani fuddlo topas korunk tim ravtalim tea hottelant yeun pulisamni Benacho mobail fon ani Fynnachio thoddio khasgi vostu tabeant ghetlio. ‘Social media’ udexim rokhddich hi khobor soglleak posorli. Eka pordexi nagrikachem moronn zalolean serkaracher zaitoch pez aslolo. Vorixtt odhikarian potrkar porixod gheun Fynnachea mornnavoir mahiti dili. Zopt kelolea Benachea mobail fonar porthun porthun eke ostoriecho fon yetalo. Pulisamni taka f on gheunk sa nglem. Be n ki t em t o ri apli e bhaxentlean tie ostorie lagim uloilo. Pulisamni to fon konnacho tem vicha rtoch to fon aplie eke ixttinnicho mhonn sangtoch pulisancho dubhav vaddlo. Don di s adi nc h German i xtt L uke ha che vangdda Gõy bhetter ailolea Fynnachi zunvlli bhoinn Leon-ak hi khobor ‘social media’ velean koll’lli. Tannem teach vellar pulisent dhanv marli. Germanichea famad ‘Heidelbe rg Universi ty’-nt xikovpi Ben tin vorsam adim tichie bhoinni lagim kazar za lolo. Benak bhurgem zai aslem, punn Fynnacho kusvo uzvaddonk naslolean Ben aplie bhoinnik tras kortalo. Apli bhoinn opghatan buddon moronk nam. Benan tika buddoun marlia, karonn

Novembr 2010


tachea jivitant dusrem konn asa oxem Leon-an arop kortoch pulisanchie nodrent Ben dubhavit tharlo. Rokhddench Pulisen Benak Leonachea mukhar ubo kelo. Leonacher nodor poddttanch Benachem tondd vankddem zalem. Tim dogaim German bhaxentlean kitem tori uloitalim. Tantunt Ben apunn niropradhi mhonn sangpacho proyotn korta hem tachea havbavantlean somzotalem.

monant aslem.” Leonachem tondd bavlem. “Riportta pormannem Fynnachea kusveant don mhoineancho gorbh aslo. Konnachoch dobav nastanam Fynnak udkant ghusmotton moronn ailam dekhun hi kes hangach bond korchi poddtta ani Ben niropradhi tharta.” PI-an utthon Fynnachea bapaik buzvonn dili ani bhair aplie sevek toyar ravtolie jipint vochon boslo.

Potrkarank Leonachi khobor mellttanch tannim pulis (31vea panar thaun ailam) sttexonacher yeun Leonachi bhett ghetli. Dusrie tantuntlean sambhall’llam tea bhanddvola khustar sokallim hi khobor sogllea potrancher ‘headline’ tharli. konnachea t ori xet achio c hear ba ndio ro vunk Bharotant aslolea German dutan hi potramveli khobor gheunchio. Sorodd toxem vaingonn oxio bhorbhorun ukhlun dhorli ani hacher kaidexir choukoxi zaunk zai don piko kaddchio. Nanu ajea koddem xikon ghetl’li mhunnpacho Bharot sorkarak adex dilo. Te pormannem ganvt t i vo khdanc hi t hoddi -bhou ko la aple a donpar zata mhunnosor Ghor Montraloyacho sondex onnbhovantlean mukhar vhorchi. Punn hem sogllem Gõy sorkarak pavon khor choukoxiecho adex dilo. korunk tannem aplea ghora porot yevop gorjechem ‘National media’ pavon tannim pulise-xim bhasabhas aslem. Punn ajeak osoch soddun? Nam. Hem soglem keli. Pulisen fuddlie choukoxie pasot Benak chouda korop taka kednanch xok’ya zaunchem naslem. disancho ‘remand’ marun ghetlolo asa mhunnpachem Nanavoti ghorannean apnnacher kel’lea upkarachem kollit zalem. ‘Post-mortem’ zale uprant Leonan farikponn taka oxie toren diunchem naslem. Jea panar Fynnachi kudd tachea ganv ghara vhoronk Germanichea jevla tea panar thukchem naslem. Oxem korop mhollear monis zati khatir lojechi gozal asli. Nanu dutan fuddakar gheunchi oxi vinonti keli. ajeacho put gelo. Sun geli. Natu gelo. Hem sogllem ‘Post-mortem’ riportt hatant poddttoch PI matso kitem komi mhonn tachie bholaikiekui chuddtti lagil’li…! gondoll’llo. Ben ani Fynnachea logni sombondh-acher uzvadd ghalunk pulisen Leona koddem don voram tori bhasabhas keli. Punn jednam pulisamni Leon Gõyam yeupa fattlem karonn vicharlem tednam mat tem ghuspololea porim zaun ‘Fynn Gõyant Bena sangatak eksurem asa hea huskean hanv ailam’ oxem tannem sanglem. Itle mhunnosor Germani thaun Fynnacho bapui ani Benachi ixttinn pavli. Tankam bhitor vhoron tanche lagim uloile uprant pulisamni Leonak bhitor apoilem. “Tuka Ben avoddttalo ani tache lagim tum kazar zaunk sodtalem mhonn tunvem sangonk nam. Fynnacho husko zala dekhun apunn Gõyant ailam oxem tunvem sanglam. Ben tujie bhoinni lagim kazar zala tednam thaun Fynna lagim tuzo sompork nam, hem khorem?” Leonak xellogham’ suttlo. “Vhoi, hanv Benachea mogan pixem zalolem, mhaka nakarun to Fynna lagim kazar zalo. Tacho bodlo gheunk ani taka koddok khast favo korunk sondicho faido gheun hanvem tanchea kazari jivitachea sombondha voir kanni gunthli.” Apunn foslem ani fott marun faido nam hem chintun Leonan aplem tondd ugoddlem. PI-an Leonacher nodor thiraun mhunnlem, “Benak zo porot porot Germanik thaun fon yetalo to khorench hie tachie ixttinnicho. Fynn gorbhest aslem ani hi khobor fokot Benachi hi ixttinn zanna asli. Fynnan tika hi khobor gupit dovrunk sanglolem karonn, yeta tea mhoineak Ben ani Fynn Germanik porot vochpachim aslim tednam soglleank ‘surprise’ divpachem tachea

Novembr 2010

44

MAI 2021


TIATR MULAKHOT

“Konknni bhaxe khatiruxh hanvem Hanvem kantaram ghoddleant ani gaileant” MICHAEL D’SILVA Kaim osle tiatrist amche modem asat, zannim zom’nivoile fell dhorun tiatr machier legit nam’na melloilia. Oslea tiatristam modlo ek tiatrist ani kantorist mollear Bannavllecho Michael Silva, ‘Kuwait Trio’-cho okhondd khambo. Tachem ghorannench kolakaranchem. Tacho bapui, sorgest Mariano Silva, zom’nivoilea fellant kormbhololo Mestri, tache tiv, Alcin, Santan ani Pedru toxech tache bapul-bhav, Silva de Benaulim, Peter Silva ani Sansil de Benaulim he soglle zom’nivoilea fellam mollar famad. Sodheak Michael, Roseferns Dramatic Troupe-ak nhesta ani halinsorak tachea kantarank prekxokancho boro protisad mell’lla. GULAB-a khatir OSVI VIEGAS-an ghetloli Michaelachi khas mulakhot vachpiank diunk amkam ogllo sontos bhogta. -Sompadpi   Mi c h a e l- ba b, t h o d dk e a nt tuji khas mahiti, zoxe porim zolm, x i k x o n n , b h u rg e - p o n n , v a u r, k ut t u mb …  Hanv zolmolom Abrilachie 6ver 1959 vorsa Mazilvaddo, Benaulim,. Mhozo bapui Mariano Silva ani avoi Po di ci an Ca rv alho Si lv a. Mhojem nanv Minguel Silva. Mhojem xikop suvatek St. Mary’s High School Varca ani uprant Holy Trinity High School, Benaulim.

kantaram ghoddpi hanv aslom. Zaitea tiatramni trio ami mhunnttale. Mhojea borabo r a sle Mari o de Ma jorda , Cajetan de Sa nvordem a nik khas hanv, toxech trio ghoddpi hanv. Ami amcho trio gheun Londonak geleat t ec h pori m Gulfa che a dus re a ganvant, Gõyam ani Mumboi xarant.  C o v i d ma ha ma r i e k l a g o n t i a t r na s le t e dn a m t un v e m t u ji kola dakhounk ko sle yotn keleat? At a m f udde m t i a t ra nc ho f udda r

 Tiatrachi avodd tuka koxi lagli? Ve vsayik t i a t r mo l l a r t u m ke d n a m a ni k o n n a c h e a ti at rant poi li m a ilo?  Mhozo bapui Mariano Silva ek famad fellammestri aslo ani fellanchia sortimni prem’ jikhtalo. Mhojea kha s ba pa ic he a khella nt hanv po ilim dislom. Tednam hanv atth vorsancho aslom. Hea ti at rant ha nve m kanta r mhunnonk nam, f okot acting kel’lem. Te uprant ganvant tiatr zaunk lagle, tednam hanvem poilem kantar mhunttlem mhojea pain ghoddlolem ‘Gauncho Football Club’. Uprant hanv mhojim khas kantaram ghoddun ganvchea tiatramni gaitalom.  Tun v e m k i t le t i a t r bo r o i le a t ? K i t li m ka nt a ra m gho ddl e a n t ? Ki t le a s uma r t i a t ra mni n h e s l a ? K uv e i t t a n t l o t uzo t i at rac ho o nnbho v k i t e m? Ku wa i t Tr i o -n t a s t ana m t u mc h i m ka nta r a m ghoddpi ko nn?  Mho je a pe na cho poi lo ti at r ‘ No ora ’. Te uprant ‘Zap’. ‘Noora’ tiatr hanve m Gõy -bho r dakhoila. Te uprant Kuwait xarant Kuwa it t rio -nt

MAI 2021

45

ki t e m?  Covid-19 zale uprant hanv ogo bosonk nam. Suma r 35 ka nta ram ha nv e m Youtube -a che r ghatleant, Michael Silva hem nanv uzar korun. Konnakui aikonk zai zalear aikonk zata. Covid-19 mahamariek lagon zaite tiatr bond poddle. Magtam Devan hem duyens beginuch pois korunk.  Khub onnbhovi ti atri st tum, zale ar tia tr a di m a ni a t a m ha nc he mo dlo f o ro k ki t e m? Ti a tr a di m cho dd f a ma d, a t a m t i a t ra nc he m mo nt r de nv le m ko xe m?  Atanche tiatr fokot poixe korpache. Adlea tiatrancho azun thodde lok ugddas kaddttat. Atam t ia tr mo llar… khui m ge le ? khui m na m, ki te m haddlem? kaim nam. Tum t iatr kitem mhonn gheta? Ek ve vsai, e k c h ho nd ( ho bb y ) v o e k d udd u ko ma u nc he m s a dho n?  Tiatrant kantar mhunnop hi mhoji ek hobby, punn nhoi poixe korpak. Hi mhoji umed mhaka azunui tiatr machier dovorta. Tiatr-pollevpianche hanv upkar atthoitam.  Tiat rist anc hem Konknni bhaxek y ogdan kit em? Kha s tuje m Konknnik y ogda n kit em?  Konknni mhoji maim bhas. Konknni bhaxek lagon hanvem zaitem kelam. Her tiatristanchem mho jean s angonk zainam. Punn khas hanvem

Novembr 2010


kantaram fokot Konknni bhaxe pasot ghoddleant ani gaileant. Hanv Kuwait astanam disachim 8 voram ofisachem kam’ korun uprant ghora yeun ghorchem kam’ ko run rat che a ve lla r e nsay ek vetalom ani uprant thoddoch vell nhidon-utthon porot sirvisek vetalom. He mhoje teag Konknni bhaxe pa sot as le. Kuwait ant za ite a t iat ramni Konknni kantaram mhunnon hanvem amchi bhas voir dovorlia.  F uddlea dha vorsank t um t iat rak khuim ani koso pollet a? Fuddli pillgi ti atrak f uddem v ho rt o li ?  Fuddlea dha vorsank tiatrachem boreponn nam. Karonn adim 100 show rokhddech zatale punn atam 50 show zavop kotthinn. Ani fuddlea dha vorsank 10 show zavop aughodd mhonnttoch fuddlea dha vorsank tiatrachem boreponn nam.

ani tio parti mhoje lagim asat. Hio tachio famad zal’lio khellanchio parti porot uzvaddak haddun dakhounchi mhoji yeuzonn asa.  G UL AB vac hpiank ani ti atr mo giank tuzo ni ro p…  Ekuch mhoineallem GULAB, 39 vorsam zalim cholta. Fr. Freddy J. Da Costa-n tem Konknni khatir amchie bagent roilam. Tiatr ani Tiatristam khatir G ULAB -an zaitem kelam. Upkar magtam, tiatristam lagim ani vachpiam lagim tem vachunk ani amchi Konkani bhas sambhallunk.

 Ra jkaro nna v oi r ti a tramni gi ta m gai ta t tê vi xim tujem mot kite m? Tum rajkaronna voir ka nt a ra m mhunno na m?  Rajkaronna voir thodde kantaramn gaitat fokot tankam lokamni don pauttim apoun haddunk zai mhonn ani hê vorvim apunn famad zaunk. Hac he xi v ai t a nt unt a nik ka inch na m. Tum rajkarnniank tas nam zalear las, te kednam tori sudhortat? Toslim kantaram fokot titleach kallak choltat. Punn borea vixoyancher gailolim kantaram khub kallak togtat, nam zalear you-tube-ar mhojim nizachim kantaram aikat.  Tujea ugdda s ant lo t uji e a v ddi cho t i at r bo ro v pi , di gdors pi , no t t , no t t i a ni ka nt o ri s t ko nn?  Tiatr borovpi - Rosario Rodrigues, director Ros eferns, notti - Rosy Alva res, Nott - Seby Carvalho, kantorist - Osvi Viegas.  Ti a t r v o khe ll-t i a t r mo lla r t uje f uddle ‘pla n’ a ni ye uzonno ki te m?  Khell-tiatra voir sangtam, mhozo pai Mariano Silva boro boroinnar. Zaitim competition-am jikhtalo

Novembr 2010

46

MAI 2021


NOITIK JINN

WILLY GOES

Borem Posonn A

dolf apli vhoddli ‘Audi’ gaddi gheun kolejichea kompaunddant bhitor sorlo. Parking-a khatir zago naslo. To or’ran gaddientlo bhair sorlo ani ek lhan Maruti gaddi asli, tie gaddiek bott dakhoun “Hi ga ddi konnac hi re ? ” oxe m t anne m urmottponnan vicharlem. “Kaddunk lai taka, thoim mhaka mhoji gaddi launk zai.” Tannem hukum’ dilo. Maruti gaddiyecho dhoni Luis thoim aslo. To fuddem s orlo ani khalt ikaye n taka sa nglem ki apunn poilim ailam, ani to zago apnnak poilim mell’lla, ani apunn ti gaddi kaddcho nam mhonn. Hantunlean vad suru zalo, ani eke votten Adolfache soporttor ani dusrie votten Luisache. Oso vad c ho lt a na m, Lui sa n Ado lfa k s angle m kim t o duddv anc hea fo rsa r uloi ta mho nn. Te a utra k, “What is my fault? I was born with a silver spoon in my mouth.” Oxem Adolfan gorvan Inglez tasun mhunnle m. Luisan aplo zobab diun taka sanglem. “Khorem asot, kim tum zolmak aila tednam tujea tonddant rupeachem kuler aslem asot, ani hem-ui khorem kim ha nv mho je a t ondda nt ko llmelo le a lokhnnachem kuler gheun zolmolam,” Ani Christok bot t dakhoun mhunnlem, “Ho Christo polle, to zolmola tednam tachea tonddant koslench kuler naslem. Tachie avoin xezaria lagim plasttikachem kuler ma gon gheun t ac hea t o ndda nt jev onn gha la m, a ni xe za ri an t em kule r po ro t ma go n ghetoch tinnem aplea putak aplea hatamni jevonn bhoroilam. Tech pasot ami borie ritin ani rovixen v addle at . Ami duddv anc he a f orsa r uddnna m marinanv.” “That is also not my problem. You better remove your car from there, or else…” Oxem mhunnon Adolfan aplem urmottponn fuddem vhoron Luisak apli gaddi kaddunk dhomki dili. Kaim tornatteank ami osli vrut’ti (attitude) gheun a pli v agnnuk zogta nam po lle ta nv. Ta nc he a tonddant ghalunk tanchea bapai lagim rupeachech nhoi, punn bhangarache pasun chomche asat, punn t anka m ri t de kh, khalte ponn, pe lea cho hus ko , a ni he r s omajik ani s onskrut ik de khi xikoitanam tanche lagim matr kuleram asat tim bhangarachim ani rupeachim nhoi, tim soglleam po ro s s os te a lokhnnac hi m a ni ko llme n kobar

MAI 2021

47

zalolim. Oslim kuleram gheun tim aplea bhurgeank rit dekh xikoitat. Tanchea bhurgeanchea pottant fokot kollom’ veta. Dusrie votten oxim kuttumbam asat, zanche lagim bhurgea nc hi m pot t am bhorunk bhangarachim ani rupeachim kuleram nant, punn

somajik ani sonskrutik ritichem jevonn bhurgeank khav oit at t ednam ma tr t im bhangarac him a ni rupea c hi m kulera m ghe un aple a bhurge ank khavoitat. Tor him mo la dik kule ra m ta nka m khuinso r mellttat? Him kuleram gheunk tanche lagim duddu asat kai? Khorem mhollear, oslim moladik kuleram ghe unk duddu la go na nt . Dor e k dhorm os li m moladik kuleram ap-aplea pattlavdarank funkott vantt’tta. Dor eka dhormachem Povitr Pustok asa. Him pustokam zaun asat borem otmik posonn divpi mull. Borem ot mik jevonn mell’llear sonskrutik vadd zaunk borem posonn favo zata. Kuddik nhoi, punn jinn borea gunna mni f ulonk mola di k pos onn mellt t a. Hi nc h t im mo ladik rupe a chi m ani bha nga ra chi m kuleram. J ea av oi -ba pa i n ti m vollkhon ghetleant ani mandun ghetleant tim avoibapui zaun asat subhagi. Tannim zolmak haddun vaddoilolim bhurgim subhagi. Kuddik borem posonn mellonk sadi xit koddi ani nustem mell’llear puro. Pez pasun mell’lli zalear khub zalem. Punn jinn borie sonskrutaye n ani mo nisponnan vaddounche kha tir bo rem otmik vittamin ani protein melloun diunk fokot dhon’ya utramni xringailolim tim povitr pustokam asat. Him Pus t okam te a -t ea dho rmac hea prot hom’ bhagev onta mni bo ro ilo li m as at . Ami amchem ginean vaddounk ani sudhraunk kitlem-i unchlem xikop kelem pasun zalear tem Povitr pustokamni xikxonn melltta taka sor zainam.

Novembr 2010


SOPEAR GOZAL

VAURADDIANCHO DIS

RENA DE SOUZA

ATTULEM:Ago Bittulea, aiz tum sarkem beautiful dista mugo. Aiz hanv tuka ek prosn vichartam. BITTULEM: Koslo prosn? ATTULEM: Mayachi poili tarkhek vixex kitem? BI TTULEM: Vauraddiancho dis. Tum kitem mhoji porikxa gheta? ATTULEM: Sarkem asa tujem. Tea disak ontorraxttrik kamdarancho dis mhunnttat. Tea disa Povitr Sobha vaurraddi, Bhag. Juzechi porob somarombhta ani ami Vauraddiancho Dis monoitanv. BITTULEM: Vhoi go, tujem sogllem sarkemasa, punn ek sang go mhaka, amkam ostoriank kednam tori sutti asa go? Vaur, Vaur, Vauruch somponammugo? Amche konn tori churchure korta? ATTUL EM: Kiteak churchure? . . . Jevonn ruchin randlolemami jevnnacher axirvad ghalun jevonn jevtat ani jevonn randtat tanche pasot magnnem kortat. Ani amchemjevonn ‘readymade’ nhoi… punn ganvtti bhaji. Sogllio vostu ganvti mhunnttoch gostan ani bhirant nastanam ami jevtat. BITTULEM: Oxem kiteak tor? Ontor kitem? ATTUL EM: COVID-ak lagon nhoi punn amchea vhoddilamni jem amkam xikoilam tem ami vevharant ghaltanv. B I TT UL EM : Amc he m s o gllem ‘ f as t fo o d’ ani ‘readymade’ ani amchem ‘shopping’zata super marketant. ATTUL EM: Tumkam xet nam tor? BITTULEM: Asa, punn xetant vaur konn kortolo? Ami xetam purun amchea xetant ek vhoddlem “ hotel” toyar ke la m. Bho rpur duddu a ni kos le ch t ra s na m, duddvanchio raxi! ATTULEM: Amcho dhondo amkam vhoddlo go Bittulea ami xetam vovop, gôrvam posop, kunkddam, bokddio, follam, zhaddam, fulam, dukram, adi,oslo amcho dhondo. BITTULEM: Adlea kallar sogllie torecho vaur Gõykar kortale. Atam sogllie toreche dhonde unne zait gele, oxem tuka disonam? ATTUL EM: Poder undde bhajinant? Render maddar choddo nant? Sur kaddun soro korinant ? Kaim karonnak lagon amche Gõykar pordesant vaur kortat; koslo-i sado vaur to vauruch hoi vo nam?

Novembr 2010

48

BITTULEM:Hoi go Attulea. Gõya bhaile vauraddi vaur korche khatir Gõyant yeunk lagle. Ghoram bandunk, roste toyar korunk, adi. Te koslo-i dhondo korunk toyar astat. Gõykaram lagim toslo vaur zainam vo atam Gõykar toslo vaur korunk sodinant. ATTUL EM:Hoi sarkem tujem, punn ami amche lagim vaur korunk zata astanam pasun ami tanche lagim korun ghetat. Ghoram bandunk ani roste korunk amche lagim zainam tem hanv mandtam. BITTULEM: Gõyant amche kitle Gõykar asle…te amche Gõykar Gõy soddun Gulfant, botticher adi kiteak vaur korunk gele? ATTUL EM: Haka zaitim karonnam asat, punn choddxim poixeank lagun thoim vetat. Tankam duddu mell’llear puro. Thoinsor gormi ani thonddi sonsunk zainam tosli. Gõyche bhoxen nhoi. Amchem Gõy mhollear ek sukhachem painnem…Haloi ani dholoi. BITTULEM: Soglli khobor sodd. Tunvem aiz kitem korunk yeujilam? ATTUL EM: Mhonnje? Hanv tujem somzonk nam. BITTULEM: Aik! AizMayachi poili tarikh, kamdarancho dis, taka lagon hanvem chintlam…‘to tal re st’. Aircondition chau korun sust nhidop. ATTUL EM: Tum voparimni kiteak uloita go? Sarkem uloi, hanv aikotam. BITTULEM: Amkam suseg gheunk vell khuim asa? Amcho vaur kednam somptolo Devuch zannam! ATTUL EM: Devacher xinn kiteak korta? Vaur tuzo mhonnttoch tujea vaurak vell di. Devan amkamvell ani vellacho orth hache voir xikvonn dilia… zalear Devacher xinn korinaka. Mhaka rag yeta go Bittulea toxem korun ami Devak okman kortanv. BITTULEM: Borem Attulea, aiz kal konnakuch bottam dakhhoun faido nam. Tujea ulovpant sot asa. ATTUL EM: Ekuch monant ami dovrum-ia…Vauradi nam tor sogllo vaur tosoch urtolo… Ami, dadlo vo bail konnui zaum ani koslo-i vaur zaum,vaur kortoleank ek borem utor, favo to pogar diun ek Aitar tori visov diun nit haddunk vaurum-ia ani “Vauraddiancho Dis” orthabhorit korum-ia. BITTULEM: Borem, Borem korun,… Mog asom!

MAI 2021


BAL SAHIT’YA

PHILOMENA SAMFRANCISCO

Mintoo Poddlem Ttallnnient

M

intoochi xalla laginch asli. Mintoochea ghora saun suse gadin cholo n gelea r s uma r dha minnttanchea ontorar asli. Punn, Mintoo hevtten tevtten, soglle koddem pollet anikui susegadin choltalem. Dekhun taka ani bayek xallent pavonk pondra minut lagtale. Mintoo bayechea hatak dhorun choltalem. Bai mhollear Mintoochi vhoddli bhoinn, Anisha. Bai ani Mintoo ekech xallent xiktalim. Mhonnttokuch, vatter choltanam bai Mintoocher lokx dovortalem. Vegim cholonk sangtalem. Punn Mintoochem lokx astalem vegllie koddem. Rosteachie kuxik sunneacho boro-so gubgubit petto dislo, vo durgar boslolem dhovem ful’l mazor nodrek poddlem zalear Mintoo xallecho rosto visortalem. Xallach visortalem. Thoinchea thoim ‘brake’ marlole bhoxen ubhem ravtalem. Tokhetalem tankam. Ani ken’naim ‘sh-sh’ korun, hat fuddem korit tankam dhanvddaitaleim bi. Ani babddem mazor bhiyeon durgavelean uddki marun pollon vetalem. Mintook mat hachi moj’jea distali. Mintook zonavoram khub avoddttalim. Tanger don mazram aslim. Eklem Shain ani dusrem Smoli. Dhakttulea bhurgeachi apurbai korchi toxi Mintoo tanchi apurbai kortalem. Kanxeant dud ghalun tankam piyeonk tanchea fuddeant dovortalem. Ratchem t anka m xim khay i t mhunno n aplie po rnni e khomxiechem tankam antrunn kelolem. Boro kuidad ghetalem tem tancho. Ek dis tor, gom’mot zali. Mintoo magildara aplea porsant pasoyo martalem. Ten’nanch maddavelean surssrrss korun denvon cheani maddachea mullant pavli, ti samkich Mintoochie nodrek poddli. Mintoo bhorlem utsahan; ani dhanvlem maddachea mulla koddem cheaniek dhorunk. Punn, cheani ti cheani. Mintoochea paulanchi sulus lagtananch, cheanien kaddlo poll. Dhanvli sur-r-r korun voir maddar. Mintoochea hata poros pois. Mintoo babddem man voir korun pollet urlem cheaniek. Chintunk laglem, portun cheani sokla ailear, tika dhorunk apunn bayekuch sangtolim. Bai cheaniek dhortolench mhonn apnnakuch pottoun diyit, porthun pasoyo marunk laglem. Ani atam, xallechie vattek astanam, durga pelie votten aslolea potreant taka sur sss sur sss avaz ailo, ani Mintoochi nodor porot ek pauttim poddli ti,

MAI 2021

49

cheaniecheruch. “Bai, cheani; bai, cheani,” mhonn Mintoo bayecho hat holluch oddunk laglem. Punn, bayen lokx dilench nam. Bayen Mintoochea hatak dhorlemani fuddemvhorot ravlem. Xallechie dixentlean. Ani dogaim pavlim xallent vellar. Ap-aplea vorgant gelim ani obheasak survat zali. Toxem, Mintoo mon laun obheas korpi. Tticherin xikoilolem monant dhorpi. Obheasa koddem purnn lokx div pi. Modench utthon vorgant bhonvpi nhoi. Punn, modlie suttient mat bhorpur khellpi. Punn, modlie suttie adim aslo gonnitacho ta s. Gonni t Mint ook av ddona sle m. Dekhun, gonnitacher hoi-nhoixem lokx diyit, tem moddlie suttiechi vatt pollet aslem. Ani vazlich ghantt modlie suttiechi. Mintoo dhanvlem iskolachea compoundant khellonk. Vangdda Mintoochi ixttinn. ‘Best friend’ Mintoochem!!!! Khelltta-khellttam dogaim pavlim xallechie gate-i koddemani poddlim ttallnnient. Gate-i bhair, rosteachie pelie votten, aslo ais-frutt vikpi dadlo. Hankam aili ruch. Gelim dogaim gate -i bhair ais-frutt khaunk. Ani, ten’nach tankam Mintoochea bapaichea ollkhichea mon’xan pollelim. Pollelim tim pollelim; sangli-i bi hi gozal Mintoochea bapaik. Sanje Mintoocho bapui ofisak saun ghora ailo ten’namtannem Mintook apnna mukhar ubhem kelem. “Mintoo, aiz modlie suttient tum xallechie gate-i bhair gelolem?” Mintoon man haloun hoikar dilo. “Vangdda konn aslem?” Mintoochea bapain choukoxi korit vicharlem. Mintoo og’gi. Bapain porot vicharlem, “Mintoo, hanv tuka kitem vichartam? Sang; vangdda konn aslem?” Torui, ek-nam-don. Mintoo og’gi. Mintoochea bapaicho paro choddlo. Dhengso ghatlo Mintook, “konn aslem vangdda?” Mintoo donui hat donui bazumni soroll dovrun, man khala ghalun, ogich monem koxem ubhem aslem. Mintoochi avoi ani bai taka khunnaitalim, sangonk. Torui Mintoon tondd ugoddlench nam. Akhrek, Mintoochea bapain bejear zaun Mintook dom’ dilo ani vochonk sanglem. Khinna bhit or Mintoo pavlem varandant ani Minttochea fattofatt bai. Varandant pavtanch ghamel’lea Mintoocho gham’, puxinastananch suklo. Susegad zalem Mintoo. Bayen anik vell launk nam. Vicharlench Mintook, “konn aslem go Mintoo tuje vangdda?” “Bai, Erika aslem, Erika”. Khinna bhitor Mintoon bayek

Novembr 2010


Erikachem nanv sanglem. “Ddaddak kiteak sangonk nam tor tunvem?” ojap zaun bayen vicharlem, ten’nam Mintoo bayecher taplem. Mhunno laglem, “Kitem go bai!!!!Erika mhojem best friend; hanvem mhojea best friend-achem nanv sangpachem? Ami amchea best frie nd-anchi bazu gheunk zai mugo!!!! Tankam sambhallunk zai mugo!!!! Hanvem Erikachem nanv s angt o kuc h, ddadda Eri ka che rui c ha llv olo zalear?Mhunnon hanvem ddaddak Erikachem nanv sangonk nam. “ Bai aikot urlem. Mintook aplea best friend-achi khoreaninch kallji asli. Koll’llem bayek. Bayen Mintook somzait mhunnlem, “Borem, borem Mintoo. Atam tum mhojer challvonaka go!!! Punn, hanv atam sangtam tem lokx diun aik ani Erikakui sang”. “Kitem go bai?” Mintoon utsuktayen vicharlem. Bayen Mintook iskadir bosoilem ani apunnui tache kuxik boslem. Mintoochea khandar hat ghalun taka boglek oddlem ani mhunnlem “Poi Mintoo, Erikan ani tunvem chuk keli. Tumi xallecho nem’ pallunk nam”. Bayek modench thamboun Mintoon vicharlem, “xallecho nem’ pallunk nam mhonnchem kitem go?” Bayen taka somzait sanglem “Mhonnchem gate-i bhair vochonk favonam mhonn tumi zannant. Tticherin tumkam toxem adim fuddench sanglam. Hoi mugo? ”Mi nto on ‘hoi’ mhonn ma n haloili. “To r, tticherichem sangnnem tumi aikonastanam, gate-i bhair gelim. Mhonnchench, xallecho nem’ pallunk nam. Hem chukichem. Dusri gozal, gate-i bhair vhoddlo rosto

asa mugo? Rosteavelean mottoram, mottorsaikoli vegan dhanvtat. Hoi mugo?Tumkam dhopko dil’lo zalear?Zalear, kitem zavpachem tem tuka sangchi goroz asa Mintoo?”Mintoon ‘nam’ mhonn porot man haloili. Bai uloit ravlem, “Poi Mintoo, amchea ganvantui mugo, kaim duxtt monis bhonvtat. Lhan bhurgeank rosteacher eklinch bhonvtanampolleun, he duxtt monis tankamchorun vhortat. Pois vhortat. Pois vhortokuch tim dhakttulim bhurgim xenddttat. Porot ghora koxim yetlim tim? Tim ghorchi vattuch nokllo astat. Tanchim ghorchim kitlim sodtat tankam, punn tim koxinch sampddonant, karonn tankam khubuch pois vhelolim astat tea duxtt mon’xamni. Mhonnttoch tim thoinch urtat. Sodam kallak. “ Mintoo chit diun aikotalem. Mhunno laglem, “Bai, Erika ani hanvui gate-i bhair rostear eklinch aslim. Amkam chorun vhelolim zalear?”Ani Mintoo laglem roddonk. “Tench tor hanv tuka sangtam, Mintoo. Magir… magir mhaka mhojem Mintoo khuim mellttelem?” Mintoon bayek ghott veng marli. Mhunno laglem, “Bai, hanv chuklim. Sorry bai. Hanv porthun toxemken’nanch korchim nam. Tujem sangnnem aikotolim hanv. Khorench bai. Khorench, khorench. Ani, Erikakui hem sogllemsangtolim. “Bayek Mintoochi doya aili. Bayen oddov ghatlo ani Mintook kishu dilo. Ani hatak hat dhorun, bai ani Mintoo khuxalkayen ghorant bhitor gelim.

HUN’HUNIT PORBIM

CEZAR D’MELLO Amchea Sthapnnar Odheokxak Tumkam protixttheche puroskar favo zal’le khatir India International Friendship Society, New Delhi, hancho

RASHTRIYA GAURAV AWARD 2021 MVLA Trust, Hyderabad, hancho

GLORY OF GLOBE ACHIEVERS AWARD 2021 Dalgado Konknni Akademi, Goa, hancho

JYEXTTH KONKNNI BOROVPI BHOUMAN CEZAR DRAMATIC TROUPE, Panjim Novembr 2010

50

MAI 2021


VIXEX BATMI

BRENDA M ENEZES

TOMAZINHO CARDOZO-CHEA 75vea ZOLM-DISACHO SOMAROMBH

A

brilachie 12 tarkher, 2021 Dalgado Konknni Akademin (DKA) ghoddoun haddlolea dobajeant DKA sonsthek kelolea tola-molachea yogdana khatir Tomazinho Cardozo-cho bhouman kelo. Hea somoyar Mukhel Soiro, Gõy ani Damão dhormik prantacho Bhou Manadik Arsebisp, Filipe Neri Ferrão hanchea hatantlean xal ani yadostik bhettoun ho bhouman zalo. Walter Menezes-an boroilolea Speaking Out: The Life a nd Ti mes of To mazi nho Ca rdo zo hea Inglez

pustokachii ugttavnni zali. Tomazinho-babachea 75vea zolm-disa nimitan Ponnje xarant aslolea Art & Culture Department-achea sobhaghorant ho dobazo ghoddoun haddlolo. Dr. Nandakumar Kamat pustoka vixim uloilo. Tomzinho-babachea veg-vegllea gunnancher uzvadd ghalun koxie toren tannem khor koxtt korun – ani familichea sohokaran – yes melloilem tachi govaiki pustokantlea 12 avesvoramni melltta hacher lokx ghalem. Aichie pillgien kuttumbik sonskar apnnavop khub gorjechem asa, oxeim Dr. Nandkumar hannem f udde m s angle m. Tomazi nho mho lle ar ‘many personalities in one personality’ oso ul’lekh korun,Tiatr ani Mando hea mollancher Tomazinho-chem yogdan khub vhoddlem aslolean pustokant favo titlo tankam zago mellonk nam hem monant dhorun fuddarak Tomazinho-n Me and Tiatr, Me and Mando, oslim pustokam borounk agro kelo. Power politics-a sarkilea rajkaronnak Tomazinho-n patt keli zait punn tannem politics of humanity vo monisponnachea rajkaronnak soddunk nam mhonn Dr. Nandkumar-an ugddas kelo. Mukhel Soiro Arsebisp Filipe Neri Ferrão-an Tomazinho-chea vaurachi ani tachea veoktimotvachi tust keli. Tacher boroilolea pustokachi tokhnnai kortanam, vachpiamni hem pustok xevottchea panamni aslolo ‘chronology’ vibhag poilim vachun magiruch

MAI 2021

51

pustok vachunk survat korchi mhonn vachpiank ulo marlo. Toxench Tomazinho-baban apnnak 75 vorsam zalim mhonn atam ‘rocking chair’-acher boschem nhoi, punn tachie likhnnientlean anikui borpavoll zaunchi, ani Dr. Nandkumar-an zo homework suchoila to tannem hatant gheuncho mhonn Arsebispan maglem. Pustokacho borovpi, Walter Menezes-an apunn koso hea pustokacho ‘accidental biographer’ zalo ani koxie toren hem pustok apnnem boroilem tacher bhor ghalun aplem ulovop kelem. Sorgest Joel D’Souza-n hem pusto k borovpac hi zababdari ghe tloli ani Tomazinho-chi sabar pauttim bhett gheun khistimni (in instalments) tachea jivitachi kanni aplea mobailacher ‘record’ korun tannem ghetloli. Joel-achea ochkit mornna uprant hea ‘recordings’-ancho adhar gheun ani odhik vaur tosoch sod-vaur korun hempustok apnnem sompurnnayek pavoilem, tachi khobor Walter-an sangli. Tomazinho Cardozo-nui hea vellar aple vichear manddle ani Covid piddek lagun aplo vhoddlo bhav João Cardozo ani tachi famil dobajeak hajir ravonk xoklim nant hachi khont ukttaita astanam tacho tallo bhoron ailo. Apnnak ani aplie familik zaiteach vadoll-tufanank fuddo korcho poddlo hem sangon aplea jivitant lhan astanam apnnak favo zalolea poileach inamachi khoborui tannem hajir asloleank sangli.

Tomazinho Cardozo Road Dr. BabasahebAmbedkar Jayanti – hea vhodd disa, Tomazinho Cardozo zolmolo. Ani ho tacho 75vo zolmadis zalolean Calangute-cho Amdar ani Montri Manadik Michael Lobo-n Candolim Panchayotik visvasant gheun Tomazinho-babacho sotkar korunk yevjilem. Candolim

Novembr 2010


hangasor Orda vadde ant t ac hea ghora lagc he a n v et o le a rosteak To ma zi n ho Ca rdozo Roa d hem nanv diun somarombhnniec hi surva t zali. Aplea ulovpant Montri Mic ha e l L obo-n sanglem ki somaz ani Gõychie sonskrutaye khatir pott’tiddkin vaur kelo lo To mazi nho sarkilo monis to jivo astananch tachea vaurachi ami dokhol gheunk zai ani ho aplo vichear panchayotin ukhlun dhorlo dekhun Lobo-n panchayotiche-i upkar man’le. Navelim-cho amdar ani adlo mukhel montri, Manest Luizinho Faleiro hea vellar hajir aslo. Aplea ulovpant tannem mhunnlem, Education, integrity and simplicity make a complete man. Ani him utram Tomazinho-k sarkinch sobtat mhonn tannem hajir asloleank sanglem. Candolim-cho Sarpanch Blaize Fernandes-anui aple vichear manddle. Tache borobor Up-Sarpanch Ophelia Sequeira ani dusre ponchui hajir asle. Te uprant St. Theresa iskolachea bhou sundor ritin nettoilolea ugtea vosreant Somarombh Somitin

gho do un haddlo le a dobajeant ganvchea lokamni Tomazi nho Cardozo-cho bhouman kelo. Dr. Nandkumar Kamat, Montri Michael Lobo, Amdar Luizinho Faleiro ani her manestanc hie hajerient ho bhouman zalo. Din’vaxi kallzan aplem ulovop kortanam Tomazinho-n Candolim-chie igorjent ani iskolachie saullient lhanponnim saun jim apnnem s abar vo rs a m sa rli m t anc ho ugddas ke lo . Manestanchim ulovpam zalim ani uprant Irenebayechea sangata Tomazinho-n aplea 75vea zolmadisachi ‘cake’ katorli. Johnny B Good ani Reza hannim aplea gitantlean ani songitantlean sogleank moujen dovorlim zalear Xavier Fernandes-an sutr-sonchalon kelem. Somarombh Somiticho nimontrok Joy Fernandesan xevottak sorvanche upkar atthoile. Aplem ulovop sompounche poilim ho dobazo ghoddoun haddunk khub hatbhar laun kaim karonnak lagon tea disa somarombhnniek hajir zaunk xoklo naslolea Fermino Fernandes-achei upkar man’le.

MENINO DE BANDAR-an rochlolo Itihas Tiatr Palkar 17 vorsanchie pirayer tannem poilo zomnivoilo khell xikoilo ‘Gorvanchea Ghotteant’. Zoxe porim Somia Jezu Kristacho zolm zalo tech porim mhozo tiartristponnacho zolm Gorvanchea Ghotteant zalo. MENINO -n zomni voile khell- anchio 200 voir par tio bor oileat , Karnavala ani Paska somoyar. Soglle mellon t annem 60 tiatr boroileat. MENINO DE BANDARacho poilo CENTURY TIATR ‘DUDDU ANI GINEAN’ (104 SHOWS). ‘SUCCORINA’ TIATR RECORD BREAKER TIATR: 1984-85 EKA VORSA MODEM 215 SHOWS, DOUBLE CENTURY ani te uprant 31 vorsamni porot chalu kortoch hea Show-ancho ankddo 309-cher tannem pavoilo ani prekxokam koddlean apleak TRIPLE CENTURY KING hem ‘title’ melloilem. Amerikechea Neil Armstrong-an aplea sangatiank gheun poilim chondrimant paim dovorlolo tech porim MENINO DE BANDAR aplea sangatiank gheun ‘SUCCORINA’ TIATR gheun poilo Gulfachea xarant pavlolo. Goeantuch 3 mhoinea modem century korpi zaun asa ho tacho SUCCORINA TIATR.

Novembr 2010

52

Tachea century drama-anchi volleri: •Dudu ani Ginean (105 shows) •Succorina (309 shows) {Triple Cen tury} •Ghara Eia (125 shows) •Ho Uzzo Paloiat (109 shows) •Korench Hanv Fattim Pavlo (101 shows) •Dha Lakh (115 shows) MENINO-CHO SOMAJIK VAUR: 4 Pautti Benaulim Panchyaticho Panch mhonn MENINO-n niuddun aila: 2002 vorsa, Bandar Vasvaddo War d no.9, hangachea lokan taka niuddun dilo. 2007 vorsa, Mazilvaddo Benaulim Ward no.7, hangachea lokan taka niuddun dilo. 2012 vorsa, Cana Benaulim ward no.10, hangachea lokan taka niuddun dilo. 2017 vorsa, Cana Benaulim ward no.10, hangachea lokan taka porot niuddun dilo. 2 Pautti to Panchayaticho DEPUTY SARPANCH. Tachea okhonnd vaurachi dhokol gheun taka Serkaran atam Tiatr Academy of Goa, hicho Odheokx nemla.

MAI 2021


KOVITA KONNSO

SOTYA

VELL

YEUKAR

Devan sobit sonvsar ghoddoun Mon’xak tatunt ghatlo zolmun Sonvsarantle dis vellan gunthun Vell dilo mon’xa svadin korun. Dor ek dis chouvis vorancho Mog ximpddaun to sarpacho Hixob mat tea tea vellacho Bariksannin Devak zai diuncho. Tuka fattlea purvancher* Ghott ornun dovorlam Tokli voir kaddxi Khonttaitolo!

Suria udelo, mon’xak zagoilo Novea disacho vell Devan dilo Tum jivo, konn nhident sorlo Svas ghetnam Taka din’vas poilo

Sotya, tuzo vijoi Ekdanch zalo To-i bi Mohabharotachea zhuzant Porthun ken’nanch nam

Disacho vell boro vaur korun sar Borem ximpddunk paul ek mar Vaurtanam tuka mellot zoit-har Dor khinnak mogachem sodd lhar.

Atam dor mollacher Amchem Kovrovanchench* raj cholta Bore bhoxen zogonk zai? Tallear kiteim poddonk zai? Hoi bhayi hoi bhayi Hoch montr gholloyat Ani sanz sokall Amkanch solam’ tthokat

Ek vell zolmuncho, ek morpacho Ek vell sodpacho, ek vell sanddpacho Ek vell mogacho, ek khonticho Ek vell ghevpacho, ek divpacho.

Tumchea padak Ani fuskek legit Ghann yeta mhunnpachem Konnakuch dhaddos zaunchem nam Sotya, tuka Fattlea purvancher ghott’tt Bandun dovorlam!!!

*Purv = devcharacho ek zago *Kovrov = duxtt monis

SANJIV VERENKAR

MAI 2021

Sokall donpar sanz vo vell raticho Devkurpen vell ami to sarpacho Dusreachie jinnent vell haddit hanxeacho Vell amchoch zatolo orthacho. Vellachi dor ghoddi mogan sarum-ia Dor vellar boreponn ximpddaumia Vell funkott dila, boro upeog korum-ia Sonvsar voikuntth kurunk vell vaprum-ia.

T ANCIA PIRES

53

Hanv tuka matui huskenam..! Tum sodanchê porim yetlench… Humbra bhair atanch, Tujim paulam sadvonk lagleant… Yetnam anik ek zodd fator, Tum mhojea khandar ditlench… Fator gheun gheun, Mhojim bhuzam solvon geleant... Hanvem tea fatrancho, Mhojea mukhar ek pegaro* bandla... Pegareache fator meztam meztam, Fuddleai, mellttolea fatranchi Hanv axa korit ravtam..! Hachei fator konsollttole.... Jednam, ho pegaro hanv ek dis ekach khinnak hupun vetlom! Tujea fuddlea protiek yeukarak, hanv asot vo nam asot... tori tunvem haddlolie ‘sagvadik’ matr, hanv sodanch vanttekar zatlonch...! *pegaro = durig

D ELUR SUNAMI

Novembr 2010


KONKNNI SAHITIK, SONSKRUTIK ANI SOMAJIK MOLLAR

‘APUN APNANK DEV SOMESTANK’ ho Mathias-cho Tiatr poilea zagear Kala Academy-chea G roup B-chie 6vie Tiatr Spordhent Matias Creative Group, Calangute hannim

sador kel’lea APUN APNANK DEV SOMESTANK hea Matias Mascarenhas hannem boroun digdorxit kel’lea tiatrak poilem inam’ zalear Menino Mario Araujo hachea UDKANTLO UJEANT ani William Fernandes-achea LUCKY TUM hea tiatrank, dusrem ani tisrem oxim inamam favo zalim.

DKA Puroskar 2020 bhettoile Dalgado Konknni Akademi ( DKA) pur oskar zoitivontank Marsachie 27ver, 2021, mukhel soiro, adlo

DKA-cho odheokx Shri Premanand Lotlikar hanchea hatantlean bhettoile. Soglle vegllechar koddek dovrun soglleamni ekvottan Konknni bhaxechi udorgot korunk Lotlikaran ulo marlo. DKA 2020 Puroskar zoitivont: Dalgado Sahityik Puroskar – Fr. Ave Maria Af onso, Dalgado Sonskrutik Puroskar – Fr. Nevel Gracias, Dalgado Romi Konknni Seva Puroskar - Fausto V. Da Costa, Fr. Freddy J. Da Costa Pot rkarit a Pur oskar - Encl id as de E ll y , Prabhakar Tendulkar Konknni Sonstha Puroskar - Kala Niket an, M ajorda, Joel D’ Souza Daiz Puroskar – Amelia Dias , Dalgado Tornatto Puroskar - Sonia Gomes ani Berta Menezes Ostori Puroskar - Irene Cardozo.

TAG-an 5 Tiatr, pustok rupan uzvaddaile Tiatr Academy, Gõy (TAG) hannim ‘Preservation of

Novembr 2010

54

Tiatr Literature’ hie yeuzonne khal Marsachie 7ver, 2021, panch tiatr pustokanchem uktavonn kelem. Hea suvaleak Goa Konknni Akademicho odheokx Arun Sakhardande mhukel soire mhonn hajir asle Him panch pustokam zaun asat: Menino Mario Araujo-chem Devachea Molleant, Marcos Gonsalvesachem Ek Aslo Sur ya, Prince Jacob-achem Zayat Zage, Mario Menezes-achem Eke Fottik Xembhor Fot ti ani William Fernandes-achem Kirnnam. Jyextth Konknni somikxok Guadalupe Dias-an panchui pustokanchi somikxa keli.

K A-chie 46vie Tiatr spordhent ‘Chowkidar’ poilea zagear Kala Akademichie 46vie Group-A Tiatr Spordhent

Machi Mogi Morjim Cultural Sanskrutic Saunstha hannim sador kel’lea CHOW KIDAR tiatrak 1 lakh rupiachem poilem inam’ favo zalem. Novim Pavlam – Novo Uzvadd Dramatic Troupe, Shiroda, hanchea VATT tiatrak 75 hozaranchem dusrem ani Kala Mogi, Candolim hannim sador kel’lea Jivitachi Vatt tiatrak 50 hozaranchem tisrem, oxim inamam favo zalim.

Jyextth borovpiancho bhouman

Gõy muktichea 60vea vorsa nimtan Dalgado Konknni Akademin kaim jyext t h bor ovpiancho (22vea panar cholta)

MAI 2021


MAI 2021

55

Novembr 2010


Novembr 2010

56

MAI 2021


Articles inside

Sahitik, Sonskrutik Ani Somajik Mollar .................... F. C

1min
pages 54-56

Kovita Konnso ..................................................... K ovi

1min
page 53

Tomazinho-chea 75vea Zolm-disa Somarombh ..... Brenda Menezes

5min
pages 51-52

Borem Posonn ..................................................... Willy Goes

3min
page 47

Nattok .................................................................. Pradeep Anand N aik

3min
page 42

Vauraddiancho Dis ............................................... Rena De Souza

2min
page 48

Fuddlea Vorsak Humbrear Aslolio Venchnnuko ...... Dr. Fr. Socorro Mendes

8min
pages 37-38

Ek Odruxtti Lhar ................................................... Teotonio D ’C osta

6min
pages 43-44

Gõykar Xanne? ................................................... William Fernandes

3min
pages 35-36

Tumkam Kosle Padri Zai? ..................................... Nevel Vel’lekar

3min
page 34

Monantlem Boll .................................................... Myron Jason B arreto

3min
page 33

Murti Lhan, Vaur Mhan ......................................... Jasmine R odrigues

9min
pages 28-30

Amdaran ‘Birthday’ Fuloili... .................................. Manuel Fernandes

2min
page 27

Mukhvottench Khorem Vokhod Kai? ...................... Edvin Fernandes

3min
page 23

Voza-Baki - 27 ..................................................... Guadalupe Dias

3min
pages 31-32

Sonvad Sadchi Goroz Asa... Svotach Koddem... .... Anwesha Singbal

3min
pages 25-26

BJP-k Dhormantoram Kaidea Add, Pokxantoram... . Felix P Da Cruz

6min
pages 21-22

Oslo Rajkarbhar Amkam Funkott Legit Naka ........... Jose Dias

7min
pages 19-20

Tiatrachim Kantaram Ani Songit ............................. Osvi Viegas

3min
pages 9-10

Tiatrachem Khaxeleponn Sambhallunk Vaurtole? ... Joe Rose

3min
page 8

Mayachio Suttio .................................................... Beula Fernandes

3min
page 15

Romi Konknnint Disallem Zai... .............................. Pio Esteves

3min
page 12

Kothanok ani Sõhita Tiatrachem Kalliz ani Svas ..... Marcos G onsalves

11min
pages 5-7

Amchi Konkani, Tanchi Konknni - Mhoji-Tuji...? ...... Anthony M enezes

3min
page 11

Tiatr, Tiatr Koso Fuddem Vhorcho ......................... Ogrlekh

4min
page 4

Mhotvachi Mulakhot II: Tomazinho Cardozo ........... Fausto V. Da Costa

3min
page 13
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.