Informacie v obnove pamiatok

Page 1


,,Kto môže ísť k prameňu, nech nejde ku krčahu s vodou.” (Leonardo Da Vinci)


Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok

projekt č.6 064STU-4/2011_ 2013

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer výsledkov výskumu architektonického dedičstva


Autori príspevkov: Ing. Lenka Dubinyová; Ing. arch. Romana Fialová; Ing. arch. Michal Ganobjak; Ing. arch. Vladimír Hain; Ing. Michal Jablonský, PhD.; Ing. Ján Karel; prof. Ing. Svetozár Katuščák, PhD.; Ing. Soňa Kirschnerová, PhD.; doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.; doc. Ing. Milan Nič, PhD.; Ing. arch. Adriana Priatková; doc. Ing. Katarína Vizárová, PhD.; Ing. arch. Katarína Šimončičová

Editor: doc. Ing. Eva Kráľová, PhD. Recenzia: Ing. arch. Viera Dvořáková, PhD.; prof. Ing. Dušan Katunský, CSc. Jazyková úprava: Príspevky neprešli jazykovou úpravou Grafická úprava: Ing. arch. Eva Belláková Náklad: 100 ks Rok vydania: 2014 Nepredajné Publikácia je výsledkom projektu KEGA č. 064STU-4/2011. ISBN 978-80-227-4133-0 © 2014, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Nakladateľstvo STU


Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer výsledkov výskumu architektonického dedičstva

projekt č. 064STU-4/2011

OBSAH:

7

1. Úvod -- doc. Ing. Eva Kráľová, PhD., Ing. arch. Adriana Priadková, PhD.

11

2. Charakteristika problému -- doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.

19

3. Získavanie informácií v procesoch obnovy objektov architektonického dedičstva. Skúsenosti pri získavaní historiografických informácií o architektonickom dedičstve vo väzbe na riešenie dizertačných prác -- doc. Ing. Eva Kráľová, PhD., Ing. arch. Katarína Šimončičová, Ing. arch. Romana Fialová

51

4. Zaznamenávanie získaných informácií o priemyselnom architektonickom dedičstve do dokumentačných kariet -- Ing. arch. Katarína Šimončičová

57

5. Význam informácií o technickom stave objektov v posudkovej a expertíznej činnosti vo výstavbe -- doc. Ing. Milan Nič, PhD., Ing. Ján Karel

73

6. DB CSTISK. Databáza metód, zariadení a odborníkov konzervačnej vedy a technológií- Aktuálny stav. -- Ing. Lenka Dubinyová, prof. Ing. Svetozár Katuščák, PhD., Ing. Michal Jablonský, PhD., doc. Ing. Katarína Vizárová, PhD., Ing. Soňa Kirschnerová, PhD.

81

7. Problémy zdieľania informácii v rámci multidisciplinárnej spolupráce pri ochrane architektonického dedičstva -- Ing. arch. Vladimír Hain

95

8. Princípy pre vybudovanie základne interdisciplinárneho transferu informácií o výsledkoch výskumov architektonického dedičstva -- Ing. arch. Michal Ganobjak, doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.

121

9. Výsledky a závery -- doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 5


6 Vybudovanie zรกkladne pre interdisciplinรกrny transfer...


1

ÚVOD doc. Ing. Eva Kráľová, PhD., Ing. arch. Adriana Priadková, PhD.

Táto publikácia je výstupom výskumno-edukačného projektu podporeného agentúrou KEGA1, ktorého zámerom bolo vytvoriť východiskovú základňu pre účastníkov výskumných, riešiteľských aj rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa architektonického dedičstva. Ide o vstupnú fázu napĺňania vízie- vytvorenie technických podmienok na koncentráciu a integráciu výsledkov výskumu produkovaných výskumnými a vývojovými pracoviskami z rôznych vedných disciplín i praxe, ktoré aktívne vstupujú do procesov identifikácie, konzervácie a efektívneho využívania hmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Vytvorenie takejto základne je podporujúcim predpokladom na aktiváciu operatívneho a kooperačného transferu výsledkov výskumu a vývoja do spoločenskej praxe a hospodárstva. Východiskom tohto projektu bola skúsenosť riešiteľského kolektívu z viacerých výskumných projektov, na ktorých spolupracoval v predošlom období. Počas týchto projektov, nezávisle od typologického druhu stavieb alebo ich aktuálneho využívania, sa pri identifikácii problémov, resp. kolíznych situácií ukázal ako kľúčový problém- nedostatočná komunikácia medzi jednotlivými partnermi (zúčastnenými stranami). Často nešlo o neochotu komunikácie alebo spolupráce, ale o nedostatočný (obmedzený, tj. zo širokého spektra pôsobiacich fenoménov len parciálny) prístup k informáciám alebo o útržkovitý prenos informácií medzi partnerskými stranami. Bezprostredným východiskom predloženého projektu boli poznatky a skúsenosti z dvoch predchádzajúcich projektov. Prvým bol projekt Záchrana skrytého dedičstva drevených kostolov (Rescuing the hidden wooden sacral heritage – projekt EU v rámci programu Culture 2000, 2005), kde sa riešila otázka databázového spracovania informácií potrebných (využiteľných) pri údržbe i obnove týchto objektov. Návrh databázy „vyprodukovaný“ v rámci tohto projektu neuvažoval (t.j. nešpecifikoval) podmienky jej dopĺňania a správy, čím sa stala prakticky neudržateľnou. Obsahovo bola postavená len na popise vonkajších prejavov zmenových situácií v historickej postupnosti (dátum udiania zmeny) a na zaznamenávaní udalostí odohrávajúcich sa v dotyku so sledovaným objektom, pričom prístup do databázy mal len personál spravujúci konkrétny objekt. Druhý bol projekt realizovaný v rámci podpory rozvoja vedy a techniky v rezorte Ministerstva školstva SR v roku 2008: tento mal ambíciu aj zaznamenávať monitorovanie (pravidelné sledovanie) zmien objektov a jeho kritických častí v dôsledku pôsobenia degradačných činiteľov. V tomKEGA = Kultúrna a edukačná agentúra Ministerstva školstva Slovenskej republiky

1

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 7


to prípade sa uvažovalo o perspektívnej prístupnosti databázy pre špecialistov z rozličných špecializovaných profesií podieľajúcich sa na výskume a ochrane objektov pamiatkového fondu. Vychádzalo sa z predpokladu, že STU- s jej odbornou profiláciou môže podstatne prispieť k skvalitneniu procesov ochrany a využívania pamiatok. Vzhľadom na krátkosť disponibilného času a obmedzenú kapacitu riešiteľského kolektívu projekt naznačil len rámec a úlohy pre ďalšie riešenie. Aktuálne riešený projekt „Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer výsledkov výskumu architektonického dedičstva“ si predsavzal ďalej rozvinúť dosiaľ dosiahnuté výsledky a skúsenosti. Pri pokuse začať využívať dosiaľ urobené databázové štruktúry na ukladanie informácií získaných v rámci výskumných prác architektúry moderny na východnom Slovensku a v rámci vyučovacieho procesu predmetov Ochrany pamiatok sa ukázalo, že tieto sú postavené - na jednej strane príliš úzko, t.j. nevytvárajú podmienky jednotného priestoru na ukladanie informácií z rozličných odborov, - na druhej strane sú príliš detailné, t.j. príliš prácne a neprehľadné na vyhľadávanie požadovaných informácií. (Tu si treba uvedomiť, že spomínané databázové štruktúry ako zárodok vznikali už dávnejšie a z pochopiteľných dôvodov ich princípy nezohľadňovali informačno-technologické trendy súčasnosti, najmä v oblasti zdieľania informácií). Preto riešitelia aktuálneho projektu sa rozhodli pristúpiť k systémovému mapovaniu informačných zdrojov, tokov, ich atribútov, aj kolíznych situácií pôsobiacich tak v procese získavania informácií, ako aj pri ich interdisciplinárnom transfere a výmene v rámci ich vyhodnocovania a formulácie záverov. Výskumné a odborné práce projektu sa naviazali na výskumné a pedagogické aktivity jednotlivých členov riešiteľského kolektívu: t.j. na témy dizertačných prác jednotlivých riešiteľov a na úlohy študentských zadaní, ktoré riešitelia viedli v rámci povinnej participácie na vyučovacom procese. Za témy študentských zadaní riešitelia vybrali také konkrétne objekty z celého územia Slovenska, pri ktorých je reálny záujem o ich obnovu alebo nové využitie, no ktoré doteraz neboli podrobené systémovému hodnoteniu z hľadiska pamiatkovej ochrany. Projektom sledované aspekty a zber informačných údajov (charakteristík) o nich tak mapovali bežný život a výskumné procesy v dotyku s ochranou pamiatok. Získané údaje, skutočnosti a informácie sa následne vyhodnocovali, triedili a zovšeobecňovali tak, aby dali faktografický obraz o informačných zdrojoch o architektonickom dedičstve na Slovensku. Získané poznatky z jednotlivých oblastí sú spracované v tejto publikácii formou monotematických článkov charakterizujúcich parciálne otázky sledovanej problematiky. V úvodnej časti sa charakterizuje skúmaný problém fragmentácie výskumu a izolovaného prístupu jednotlivých špeciálnych od8 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


borností vstupujúcich do procesov ochrany a využívania objektov architektonického dedičstva. Ďalej sa podrobne mapujú druhy informácií, ktoré vstupujú alebo sa produkujú v procesoch ochrany dedičstva, ich obsahové aj formálne charakteristiky, sledujú a analyzujú sa zdroje týchto informácií. Tento výskum je doplnený pohľadom z prostredia súdneho znalectva a posudkovej činnosti (problémových a havarijných situácií) stavebných objektov. Spektrum skúmaných skutočností dopĺňa charakteristika databázy metód a technológií na ochranu objektov kultúrneho dedičstva hnuteľného charakteru. Ďalší príspevok sa venuje otázkam operatívneho a efektívneho transferu informácií v rámci rozhodovacích procesov investičnej výstavby a realizácie obnovy a nového využitia objektov architektonického dedičstva. V závere je predstavená vízia fungovania otvorenej Platformy na digitálne sprístupnenie uložených a novo vytváraných informačných dokumentov o architektonickom dedičstve. Dopĺňa ju zhrnutie získaných poznatkov aj s odporúčaniami na zlepšovanie jednotlivých oblastí. Publikácia je určená prednostne pre decíznu sféru v oblasti ochrany pamiatok. Zároveň je využiteľná aj v prostredí STU ako východisko a pomôcka pre koordináciu a užšie previazanie vzdelávania a odbornej prípravy odborníkov pre oblasť ochrany pamiatok na rôznych pracoviskách univerzity. Autorov najviac poteší, ak publikácia podnieti záujem o túto problematiku u ďalších pedagógov, výskumných pracovníkov no najmä študentov akéhokoľvek odborného zamerania i stupňa štádia, ktorí budú mať záujem naznačené otázky ďalej riešiť a tak sa podieľať na pokračovaní začatého procesu hľadania a budovania ciest na efektívny transfer poznatkov o kultúrnom dedičstve Slovenska v záujme jeho dlhodobého zachovania a najmä aktívneho využívania.

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 9


10 Vybudovanie zรกkladne pre interdisciplinรกrny transfer...


2

CHARAKTERISTIKA PROBLÉMU doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.

Získavanie, uchovávanie a cielené šírenie informácií je oddávna kľúčovým faktorom zachovania života a rozvoja ľudskej spoločnosti. Platí to aj v oblasti ochrany a využívania architektonického dedičstva: ono je totiž hmotným nosičom informácií o živote a schopnostiach našich predkov. Záujem o kultúrne dedičstvo1 je v súčasnosti celosvetovým fenoménom v hospodárskom aj politickom prostredí. Zachovanie kultúrneho dedičstva a starostlivosť oň je aktívnou časťou kultúrnej politiky prakticky všetkých vyspelých štátov sveta. V medzinárodnom meradle sa kultúrne dedičstvo považuje za významný faktor nielen propagácie, ale predovšetkým za účinný prostriedok výchovy k rešpektu a tolerancii iných kultúr i k medzinárodnej spolupráci. Pamiatková starostlivosť ako verejná záležitosť štátneho záujmu je v Európe proklamovaná a rôznymi zákonnými formami podporovaná už takmer tri storočia. Ako významný fenomén a nezanedbateľný spoločenský jav, synergicky pôsobí v akomkoľvek spoločensko-politickom zriadení a v akejkoľvek ekonomickej situácii. Aj keď rozsah chráneného kultúrneho dedičstva – pamiatok – zvyčajne predstavuje len zlomok z celkových kapacít krajiny, predsa každý štát považuje ochranu pamiatok za neopomenuteľnú súčasť svojich štátnych záujmov. Cieľom pamiatkovej starostlivosti je čo najtrvalejšie zachovanie pamiatkových objektov (súborov) pre nasledujúce generácie tak, aby zároveň prospešne slúžili i súčasnej generácii2. Realizácia tohto cieľa si okrem dostatočných zdrojov finančných prostriedkov vyžaduje aj ústretovú kooperáciu majiteľov, rôznych odborníkov, inštitúcií. Skĺbenie ich spolupráce predstavuje zložitý spoločenský problém, ktorého zvládnutie si vyžaduje operačne optimalizované – systémové – riešenie. Systém (vo všeobecnom význame) je definovaný ako „množina predmetov, javov, dejov a poznatkov, ktoré presne vymedzeným spôsobom medzi sebou súvisia“3, tiež ako „účelná forma, spôsob organizácie niečoho, presne určený postup pri vykonávaní niečoho“4. Ochrana pamiatok so svojimi cieľmi, zúčastnenými aktérmi i kooperačnými vzťahmi, jednoznačne napĺňa charakteristiku systémovej množiny, a to v oboch polohách definíV tomto texte sa prednostne bude sledovať časť architektonické dedičstvo. Gojdič (2000): 201. 3 Peciar (1964): s. 386 4 tamtiež 1 2

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 11


cie. Svojím pôvodom i dosahom je spojená s rôznymi vrstvami spoločnosti a obsahuje tomu zodpovedajúce rôznorodé druhy a objekty pamiatok. Z toho pramenia multisektorové záujmy, multidisciplinárne vstupy a multiprocesná realizácia (realizácia prostredníctvom rôznych súbežných procesov), ktoré spoločným pôsobením predstavujú jeden systém. Systém ochrany pamiatok tak predstavuje viac alebo menej previazaný (nie vždy organizovaný) komplex štruktúr a procesov, ktoré spoločným pôsobením majú podporovať identifikáciu, prezentáciu, zachovanie a aktívne využívanie pamiatok. K procesom starostlivosti o pamiatky patria rôzne špecifické činnosti a postupy, prostredníctvom ktorých sa ochrana realizuje. Sú to predovšetkým procesy výskumu a hodnotenia, programovania, financovania, údržby a stavebnej realizácie, prezentácie a publicity, manažmentu údržby i využívania – a to všetko v rámci štátne príslušného legislatívneho prostredia. K operačným štruktúram pamiatkovej starostlivosti patria rozhodovacie, usmerňujúce a odborné inštitúcie, ktoré sú korelačne previazané s politickým, legislatívnym a územno-správnym systémom štátu. Systém pamiatkovej starostlivosti tak vždy závisí od politických a hospodárskych podmienok štátu, v ktorom pôsobí. Spravidla pritom nadväzuje na staršie tradície, ale zároveň reaguje aj na nové vplyvy, ktoré aktuálne pôsobia z okolitého prostredia.5 Výskumom zameraným na prierezové aspekty alebo špecifické metodologické otázky pamiatkovej starostlivosti sa zaoberajú rôzne štátne a verejné inštitúcie: Slovenská akadémia vied so svojimi ústavmi (napr. Archeologický ústav, Historický ústav, Ústav stavebníctva a architektúry), múzeá s celoslovenskou pôsobnosťou (Slovenské národné múzeum, Slovenské banské múzeum, Slovenské technické múzeum) so svojimi detašovanými pracoviskami i múzeá s regionálnou pôsobnosťou, Slovenská národná galéria a niektoré regionálne galérie, viaceré fakulty z akademického prostredia na takmer všetkých univerzitách na Slovensku. Táto, na pohľad prajná, situácia má rozporuplné dopady: - na jednej strane je to pozitívne široká škála pohľadov z rôznych odborných hľadísk na faktory ovplyvňujúce kvalitu pamiatkovej starostlivosti, - na druhej strane neexistuje jedno miesto, kde by sa výsledky týchto odborných výskumov sústreďovali prístupné pre štúdium, ďalšie výskumy alebo aj pre využitie v praktickej ochrane pamiatkového fondu. Komercializácia všetkých činností v spoločnosti vrátane partnerskej spolupráce aktérov vstupujúcich do procesov pamiatkovej starostlivosti (napr. medzi rezortom školstva, Pamiatkovým úradom, výskumnými inštitúciami a individuálnymi osobami vykonávajúcimi výskum) spôsobujú, že v dôsledku obmedzenej dostupnosti finančných prostriedkov (či už z verejných alebo aj súkromných zdrojov), výskumné inštitúcie sa správajú konkurenčne – obmedzujú spoluprácu s profilovo príbuznými pracoviskami, limitujú prístup k výsledkom svojich výskumov. To spôsobuje roztrieštenosť Kráľová (2011): s. 40

5

12 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


poznania, izoláciu partnerov a ich záujmov, nerešpektovanie prierezových princípov pamiatkovej starostlivosti. Výsledkom je správanie zúčastnených aktérov nekompatibilné s potrebami ochrany a zachovania pamiatok. Ďalším faktorom, ktorý podstatne ovplyvňuje kvalitu pamiatkovej starostlivosti je odborná pripravenosť účastníkov tých procesov, ktoré priamo alebo aj nepriamo pôsobia na pamiatkový fond. Pamiatková starostlivosť v celom svojom komplexe je multidisciplinárnou a intersektoriálnou spoločenskou činnosťou, ktorá pokrýva širokú škálu vedných spoločenských, umeleckých, ekonomických a technických odborov. Na dosiahnutie kvalitného výsledku je nevyhnutná súčinná kooperácia odborníkov, ktorí – síce každý z iného odborného stanoviska – spoločne uznávajú význam pamiatkového fondu a rešpektujú zásady pamiatkovej starostlivosti. K tomu však musia byť primerane odborne pripravení. Systém formálneho vzdelávania odborníkov pre prax ochrany a starostlivosti o pamiatkový fond na Slovensku vychádza z dlhodobej tradície takéhoto vzdelávania . Po zmene politického režimu v roku 1990 zmeny vstúpili aj do vzdelávacieho systému, vrátane vzdelávania pre oblasť starostlivosti o kultúrne dedičstvo. Do akademického sektoru boli implantované nové hospodárske podmienky – zánikom štátneho dirigizmu a plánovacích mechanizmov financovania sa univerzitám vytvoril priestor na pružnejšie reagovanie na záujem študentov i na potreby pracovného trhu. Tieto zmeny boli výsledkom novej medzinárodnej spolupráce a interkultúrneho dialógu vyjadrenými v tzv. Bolognom procese zbližovania vzdelávacích systémov v rámci Európy. Úlohou dňa bolo pozdvihnúť ekonomiku prostredníctvom výsledkov poznania tak, ako to stanovila Lisabonská stratégia rozvoja hospodárstva Európskej únie. Ochrana pamiatok dostala nové poslanie: oživiť a posilniť lokálnu ekonomiku. Preto univerzity využili príležitosť a postupne otvárali nové študijné programy orientované aj na problematiku ochrany alebo využívania kultúrneho dedičstva. Otváranie nových študijných programov, ktoré reflektujú problematiku ochrany a aktívneho využívania pamiatkového fondu, na nových univerzitách po celom území Slovenska, pomáha stimulovať pozitívny vzťah obyvateľstva ku kultúrnemu dedičstvu aj mimo prostredia Bratislavy. Pred politickými zmenami sa špecializácie zamerané na otázky poznania, obnovy a využívania architektonických pamiatok vychovávali len v Bratislave a vo Zvolene (ochrana drevených konštrukcií), dnes sa profilácie pre výskum, ochranu, obnovu a manažment kultúrneho dedičstva pripravujú aj v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline, Prešove, Ružomberku, Košiciach, Banskej Štiavnici. Predmety zaoberajúce sa špecifickými otázkami výskumu a zachovania kultúrneho dedičstva a pamiatkového fondu sú súčasťou študijných programov prakticky na všetkých univerzitách akejkoľvek vednej orientáVybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 13


cie. Na viacerých sú akreditované špecializované zamerania na pamiatkovú starostlivosť, alebo na jej parciálne činnosti v rámci širších študijných programov. Na žiadnej na Slovensku sa však doteraz nevytvoril ucelený systémový študijný program zameraný len na problematiku ochrany pamiatkového fondu. V súčasnosti možno získať akademickú kvalifikáciu v týchto odbornostiach, ktoré priamo vstupujú do procesov pamiatkovej starostlivosti: - archeológia - etnológia a muzeológia - vedy o umení - reštaurovanie umeleckých diel - architektúra a urbanizmus - ekonómia a manažment. - chémia - konzervácia technických materiálov. Aj keď situácia sa na pohľad zdá byť vyhovujúca, prax pamiatkovej starostlivosti ukazuje, že je nedostatočná. Úzko špecializované vzdelávanie naviazané na legislatívne kodifikovanú Sústavu odborov výskumu a vývoja vedie k izolácii jednotlivých vedných odborov. Je to praktický dôsledok úsilia o zachovanie procesnej jednoznačnosti pri priznávaní akademických hodností – akademické hodnosti interdisciplinárneho profilu sa neuznávajú a nevydávajú. Preto univerzity ani neponúkajú interdisciplinárne študijné programy. Ďalším dôsledkom izolácie vedných odborov je nejednoznačná odborná terminológia: jednotliví odborníci používajú terminológiu, ktorá v inom odbore má iný významový obsah (napríklad termíny rekonštrukcia, modernizácia, renovácia a ďalšie). Táto nejednoznačnosť sa prenáša aj do legislatívy, čo ďalej znásobuje právnu neistotu až rozpornosť. Izolovanosť vedných odborov má ďalší negatívny dopad: v študijných programoch viacerých odborných profilácií, ktoré v reálnom živote bežne vstupujú do kontaktu s kultúrnym dedičstvom (alebo aj pamiatkovým fondom) chýbajú informácie a primerané zručnosti zohľadňujúce špecifické (od bežného štandardu odlišné) potreby architektonického dedičstva. Tak je to napríklad pri navrhovaní záchranných alebo preventívnych zásahov na objektoch architektonického dedičstva alebo pri jeho využívaní, tiež pri jeho propagácii alebo pri rozhodovaní o jeho funkčnom využití. Zásady ochrany pamiatok chýbajú v príprave stavebných inžinierov (technológia stavieb, statika všetkých stavebných materiálov, technická infraštruktúra budov a ďalšie), strojárov, ale aj ekonómov, právnikov, manažérov cestovného ruchu, žurnalistov či pedagógov základných a stredných škôl. Tí všetci veľmi často prichádzajú do styku s pamiatkovými objektmi, pripravujú alebo manažujú ich využívanie, publicisticky alebo edukačne formujú verejnú mienku o kultúrnom dedičstve. Neznalosť princípov pamiatkových hodnôt, neznalosť limít pre zachovanie týchto hodnôt predstavuje zásadnú neznalosť, ktorá ďalej negatívne pôsobí v neprospech ochrany pamiatok. Doteraz vytvorený systém štátnej ochrany pamiatok na túto medzeru nemá vplyv (ani o to ne14 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


usiluje). Popri formálnom vzdelávacom systéme pre oblasť pamiatkovej starostlivosti na Slovensku existuje aj systém neformálneho vzdelávania. Realizujú ho štátne alebo súkromné školy, vzdelávacie agentúry, občianske združenia a iniciatívne skupiny z 3. sektoru. Zaužívané formy neformálneho vzdelávania sú: - celoživotné vzdelávanie (špecializačné kurzy pomaturitné, postgraduálne s osvedčením o získaní špecializácie) - kurzy vybraných špeciálnych technológií pre deti a nadšencov (napr. ľudových remesiel) - univerzita 3. veku pre seniorov. Celoživotné vzdelávanie je v súčasnosti vecou len osobnej iniciatívy jednotlivcov bez koordinovanej kontroly a bez systémového ohodnotenia. Aktuálny systém štátnej ochrany pamiatok nevyžaduje (okrem prieskumov vo fáze prípravy obnovy objektov pamiatkového fondu) odbornú spôsobilosť osôb, ktoré do pamiatok zasahujú. Tento fakt spôsobil, že realizátori opravných, udržiavacích a ďalších intervenčných zásahov na objektoch architektonického dedičstva nemajú záujem o špecializačné ďalšie vzdelávanie. Výsledkom je, že vzdelávacie inštitúcie neponúkajú „vzdelávacie produkty“ pamiatkového zamerania, a tak systémový prenos informácií, skúseností, či najnovších poznatkov vedy z oblasti výskumu ochrany pamiatok nefunguje. Na druhej strane, vo verejnosti rastie záujem o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva. Princíp účasti verejnosti na riešení vecí verejných výrazne podnietil rozvoj individuálnych iniciatív a aktivít. Vzniklo a doteraz vzniká mnoho občianskych združení – mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia na poli ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva. Prejavuje sa to najmä v „krízových situáciách“, keď dochádza k akútnemu ohrozeniu / resp. k odstráneniu historických objektov alebo areálov: vtedy sa verejná mienka ostro stavia proti likvidácii. Nezávisle od takýchto „vĺn“ zároveň rastie počet občianskych iniciatív a združení, ktoré reálne realizujú ochranu a starostlivosť o architektonické dedičstvo, a to často formou dobrovoľníckych aktivít. Prevažujú realizácie menšieho rozsahu. Dokazujú však, že pohyb v záujme zachovania architektonického dedičstva sa stáva čoraz viditeľnejším aj citeľnejším. Signifikantné pre takéto výsledky je, že vznikli a realizujú sa: - spontánne, - z individuálnej alebo skupinovej iniciatívy, - na lokálnej úrovni, - bez pomoci (často dokonca proti vôli) oficiálnych autorít či štátnych byrokratických štruktúr. Ich iniciátori pochádzajú najčastejšie z kruhov: - zamestnancov stavebných a výrobných podnikov (aj bývalých) – najmä technikov a technológov a ich rodinných príslušníkov, - odborníkov z akademického a výskumného prostredia (Slovenská Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 15


akadémia vied, technické univerzity, historicko-vedné pracoviská, environmentálne pracoviská, školy rôznych stupňov), - vedeckých a odborných spoločností, profesných komôr (stavebných inžinierov, architektov, aj lekárov či právnikov), - pracovníkov múzeí, agentúr pre rozvoj lokalít a regiónov, - miestnych znalcov prostredia, tradícií a ich obdivovateľov. Pre týchto ľudí je kultúrne dedičstvo záľubou – tvorivým aj inšpiratívnym koníčkom. Aktívne kroky na jeho záchranu podnikajú mimo svojich profesionálnych povinností. Sú to nadšenci, ktorí z vlastnej iniciatívy, prevažne vo svojom voľnom čase, často na vlastné náklady, sa venujú štúdiu, dokumentácii, projektovaniu perspektív i realizácii záchrany a nového aktívneho využitia architektonického dedičstva. V rámci svojich aktivít sa zaujímajú aj o širšie súvislosti vzniku objektov dedičstva, aj kauzálnymi podmienkami ich ochrany a ďalšieho využívania. Spravidla pri tom budujú individuálne alebo miestne zbierky a „úložiská“ svojich informácií, pátrajú po podobných zdrojoch z iných lokalít, informácie aj skúsenosti si vymieňajú – cez internet ale najmä osobným kontaktom. Takto nazbierané informácie, často závažnej odbornej hodnoty, nie sú systémovo prístupné. Ich využívanie sa šíri spravidla cestou osobných kontaktov, ich „objavenie“ býva vecou náhody. Všetky tu spomenuté situácie ilustrujú v úvode naznačenú roztrieštenosť a systémovú nepreviazanosť zdrojov informácií a ich potenciálnych používateľov. (Prehľad inštitucionálne zabezpečovaných a v rôzych systémoch fungujúcich zdrojoch informácií – napr. archívy – bude podaný v nasledujúcich príspevkoch). Pre všetkých tu spomenutých (a aj ďalších) účastníkov procesov ochrany a spravovania architektonického dedičstva je interdisciplinárny transfer informácií nástrojom zvýšenia efektívnosti a zlepšenia kvality produkovaných výsledkov. Vytvorenie jedného systémovo fungujúceho informačného priestoru – základne, predstavuje perspektívny nástroj umožňujúci operatívny prenos dosiaľ izolovane stabilizovaných informácií. Ide o nástroj „bezbariérového“ interdisciplinárneho prístupu k výsledkom výskumu z partnerských pracovísk, z dotykových vedných disciplín, aj faktorov z externalitne pôsobiacich na pohľad nezúčastnených sektorov. Umožní sa tak podpora nezávisle od seba prebiehajúcich procesov, ktoré však svojimi výsledkami môžu podstatne ovplyvniť výsledky spolupracujúcich pracovísk, no predovšetkým výsledok cieľového záujmu – účinné dlhodobé zachovanie objektov architektonického dedičstva.

16 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Zoznam použitej literatúry: [1] FIKAR, Miroslav - ČIRKA, Ľuboš - HIRMAJER, Tomáš - KATUŠČÁK, Svetozár - TIŇO, Radovan: Information System for the Project KNIHA.SK. In: 15th international conference on Process control ‘05 : Štrbské pleso, Slovenská republika, 7.-10.6.2005. - Bratislava : FCHPT STU v Bratislave, 2005. - ISBN 80-227-2235-9. - nestr. [2] FIKAR, Miroslav - ČIRKA, Ľuboš - KATUŠČÁK, Svetozár - TIŇO, Radovan: Information Technologies for the Project KNIHA.SK. In: Process Control 2007 : 16th International Conference. Štrbské Pleso, Slovak Republic, 11.14.6.2007. - Bratislava : STU v Bratislave ChtF, 2007. - ISBN 978-80-2272677-1. - S. 237 f.pdf [3] GOJDIČ, Ivan: Pamiatková starostlivosť a končiace storočie, a čo ďalej ? In: Dulla, M. (ed.): Architektúra a končiace storočie. SAV + FA STU, Bratislava, 2000. ss. 200-207, [4] KOLLÁR, Martin – MRVOVÁ Zuzana (ed.): Národná správa o kultúrnej politike Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2003. ISBN 80-968317-1-2. 474 s. [5] KRÁĽOVÁ, Eva: Interdisciplinárny transfer informácií a inovácií - kľúč k udržateľnosti pamiatok. In: Bardkontakt 2009 : Problematika mestských pamiatkových centier. Zborník prednášok. Bardejov 25.august 2009. - Bardejov : Mesto Bardejov, 2009. - ISBN 978-80-970188-9-4. - S. 109-112 [6] KRÁĽOVÁ, Eva: Transformation of the Monument Preservation System in Slovakia after 1989. In: Purchla, J. (ed.): Protecting and Safeguarding Cultural Heritage : Systems of Management of Cultural Heritage in the Visegrad Countries. - Krakow : International Cultural Centre, 2011. - ISBN 978-8389273-87-1. - S. 39-60 [7] KRÁĽOVÁ, Eva: Rozvoj konzervačnej vedy a podmienky jej uplatnenia z aspektu vzdelávania. In: Konzervačná veda a technológie pre ochranu kultúrneho dedičstva CSTI 2011 : Zborník prezentácií prednášok 3.-4.2011, Bratislava. - Bratislava : SNM, 2011. - ISBN 978-80-8060-276-5. - S. 23, [8] PECIAR, Štefan a kol.: Slovník slovenského jazyka, diel IV., (s – u). Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1964 [10] Výročné správy Pamiatkového úradu SR za roky 2002 – 2012. In: http:// www.pamiatky.sk/pamiatky/pamiatkovy-urad/vyrocne-spravy/ Ďalšie internetové zdroje: - http://www.culture.gov.sk/kulturne-dedicstvo/ochrana-pamiatok/priority - http://www.culture.gov.sk/kulturne-dedicstvo/ochrana-pamiatok/dokumenty/opatrenia-na-zachovanie-kulturneho-dedicstva-sr

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 17


18 Vybudovanie zรกkladne pre interdisciplinรกrny transfer...


3

ZÍSKAVANIE INFORMÁCIÍ V PROCESOCH OBNOVY OBJEKTOV ARCHITEKTONICKÉHO DEDIČSTVA. Skúsenosti pri získavaní historiografických informácií o architektonickom dedičstve vo väzbe na riešenie dizertačných prác doc. Ing. Eva Kráľová, PhD., Ing. arch. Katarína Šimončičová, Ing. arch. Romana Fialová

Úvod Význam a okolnosti zberu informácií o historickej architektúre Prvým krokom v procesoch ochrany a obnovy objektov architektonického dedičstva je - medicínskym jazykom vyjadrené - anamnéza, t.j. zistenie súčasného stavu poznania o objekte, o jeho okolí a vplyvoch, ktoré naň pôsobili alebo ešte aj pôsobia. Historické budovy, ktorých vek sa neraz počíta na stáročia, zvyčajne nemajú svoju „osobnú zdravotnú kartu“, do ktorej by sa zapisovali všetky „chorobné“ stavy objektu, ktorými vo svojej histórii prešiel, ani následné kuratívne zásahy, ktoré ho opätovne „postavili na nohy“. No udalosti, ktoré podmienili ich vznik a ich zmeny, alebo aj udalosti, ktoré sa v nich odohrali ich občas dokumentačne (niekedy náhodne, inokedy systematickejšie) zaznamenali doboví kronikári, archivári, návštevníci alebo aj pozornejší „diváci“. Ich záznamy sú rozličného obsahu, rozličnej podrobnosti, zhotovené sú rozličnou dokumentačnou technológiou. Veľmi často sú útržkovité a roztrúsené buď na rôznych miestach a v odlišných súboroch. No pre úspešnosť ochrany pamiatok (aj pre zachovanie objektov architektonického dedičstva) takéto informácie sú potrebné- životne dôležité. Preto ich získanie býva prvým krokom ochranného (aj obnovovacieho) procesu. Získavanie informácií o objekte sa realizuje prostredníctvom špecializovaných výskumov. Východiskom začínajúceho výskumu je definičné nastavenie zámeru výskumu a jeho účelu. K tomu je potrebné získať množstvo informácií z rozličných zdrojov, uložených na viacerých miestach a v rozličných formátoch. Napriek dnešnej dobe rozvinutých a široko uplatňovaných počítačových technológií sa zdrojové informácie vo výrazne prevažujúcej väčšine stále nachádzajú iba vo fyzickej forme, vzájomne izolované na rôznych miestach a spravidla pod rozličnými pomenovaniami. Prístup k nim a možnosti ich šírenia sa líšia od inštitúcie k inštitúcii. To podmieňuje kvantitatívnu aj kvalitatívnu nerovnorodosť získaných informácií, resp. ich časovú aj obsahovú fragmentárnosť. Proces získavania, spracovania a zverejňovania informácií bol v rámci projektu sledovaný v nadväznosti na riešenie dizertačných prác členov riešiteľského kolektívu architektonicko-historiografického zamerania, kde predmetom výskumu boli objekty a lokality dosiaľ takýmto výskumom neVybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 19


dotknuté- šlo teda o pionierske získavanie informácií. Predmet výskumu Predmetom výskumu bola architektonická produkcia špecifického typologického profilu- podľa témy dizertačnej práce: - Architektúra historických elektrární na Slovensku, - Medzivojnová obytná architektúra Užhorodu, - Dielo architekta Őlschlägera a súvisiace pohyby rozvoja architektonickej moderny na východnom Slovensku. Všetky tieto témy predstavujú architektonicky a kulturologicky doteraz nespracovanú problematiku. Všetky dizertačné práce sledujú a dokumentujú svoj segment architektonického dedičstva v parciálnom časovom úseku 20. storočia, čo bolo relatívne nedávno. Skúmali architektonické znaky stavieb postavených v sledovanom období (hmotovo-priestorové prejavy, dispozíciu, pôvodnú, resp. súčasnú prevádzku, konštrukčný systém, materiály, povrchové úpravy), historické udalosti, spoločensko-hospodársku i kultúrnu úlohu a význam objektov, zisťovali autorské i realizačné pozadie, identifikovali a kategorizovali pamiatkové hodnoty. Aj napriek odlišnému typologickému profilu architektúry postup pri získavaní informácií bol rovnaký a aj získané skúsenosti boli podobné, preto sú popísané a spracované v jednom dokumente. Formulácia problému Aj keď problematika ochrany architektonického dedičstva nie je celkom nová téma (ako inštitucionalizovaná aktivita štátneho záujmu sa u nás praktizuje už okolo 150 rokov), predsa však jej reálne výsledky budia zdanie slabých alebo nedostatočných skúseností s nejasnými metodologickými prístupmi a legislatívou a nízkym počtom odborníkov. Neustále sme svedkami búrania historickej architektúry predošlých období z dôvodov jej nedocenenia a slabého verejného záujmu. Pri hlbšom skúmaní problémov a ich príčin sa ukazuje, že blokovacím momentom nie je ani tak nedostatok odborníkov, či nedostatok informácií, ako skôr ich izolovanosť a roztrieštenosť, nefunkčnosť kontaktov a interdisciplinárnej kooperácie v pravej chvíli na pravom mieste. Pre naplnenie cieľov spomínaných dizertačných prác (výskumných projektov) bolo nutné informácie vyhľadávať a postupne zhromažďovať. Informácie neboli sústredené, ale naopak, sú uložené na rôznych miestach (geografických aj inštitucionálnych). Na rôznych nosičoch, s rôznymi podmienkami prístupnosti, kopírovania, spracovania a ich následného šírenia. Pre plnohodnotné splnenie výskumných cieľov je potrebné disponovať informáciami zo širokej druhovej a obsahovej škály: informácie z oblasti histórie, spoločenských pomerov, pamiatkovej ochrany, technológie výroby, technológie i organizácie stavebníctva, statiky, elektro- energetiky, fyziky, chémie a ďalších. Napr. architektonické znaky, dispozícia a prevádzka elektrární sú podmienené technológiou výroby elektriny, bez jej poznania sa nedá ďalej postupovať, resp. práca nedosahuje požadované kvality. Takto 20 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Obr. 1: Výrez z mapy 1. vojenského mapovania zobrazujúci územie od dnešných Dlhých dielov po Mlynskú dolinu z roku 1785.1

historiograf architektúry sa pohybuje v úplne odborne i významovo cudzorodom prostredí. Skúsenosti z hľadania informácií relevantných k postupu v príslušnej skúmanej téme, ktoré riešiteľky získali v procese svojho architektonickohistoriogrfického výskumu, sú pre účely tohto projektu roztriedené a zostavené do prehľadu. Hľadané informácie, ich zdroje a využitie, druh nosiča informácie, úložisko a prístupnosť sú pre prehľadnosť v tejto práci usporiadané v tabuľke. č.1 a popísané v nasledujúcej časti práce. 1. Informácie o historických súvislostiach Historické súvislosti pri architektonickom výskume predstavujú rôzne údaje spojené so vznikom sledovanej budovy- t.j. nielen dátum jej výstavby, ale ak je možné zistiť, tak aj okolnosti jej iniciácie (napr. motív investora, meno projektanta alebo aj zhotoviteľa stavby), následné zmeny stavby (tak z hľadiska času, ako aj autorstva), prípadne participáciu významných osobností buď pri výstavbe, alebo potom aj v priebehu „jej života“ a tiež aj okolnosti jej zániku, alebo radikálnej prestavby. Všetky tieto údaje sa zhromažďujú z rôznych zdrojov, ktoré budú v nasledujúcom popísané a charakterizované aj z hľadiska poskytovaných nosičov informácií. 1a. Mapová dokumentácia Na výskum urbanistického vývoja (zastavovacích zmien) územia sú najvhodnejšie historické plány a mapy. Najlepšie je, ak sú z rôznych časových období, pretože tak je možné posúdiť vývoj územia a vyčítať z nich, ako sa sídlo rozvíjalo, ktorým smerom sa rozširovala zástavba, kde v rámci mesta napríklad vznikali výrobné areály alebo oddychové zóny, atď. Takéto mapy poskytuje Ústredný archív geodézie a kartografie Slovenskej republiky. Pred jeho návštevou je však potrebné vedieť aké plány potrebujeme získať a v ktorých rokoch sa naše územie mapovalo. Pred prvým vojenským Zdroj: SNM-MKMS, grafická úprava A. Sedláček

1

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 21


Obr. 2: Ručne odfotografovaný archívny dokument. Na obrázku vidno zhyby zloženia doku mentu, čím sa jeho presnosť skresľuje.2

mapovaním vznikali len náhodné mapy miest, prípadne aj území, ktoré boli bez systémovej územnej alebo politicko-správnej koncepcie, preto je ťažké určiť, v ktorom dnešnom archíve sa môžu nachádzať. Prvé vojenské mapovanie (tzv. Jozefínske) sa uskutočňovalo v 60. až 80. rokoch 18. storočia (na území Slovenska sa vykonávalo v rokoch 1769 a 1782 – 1784) a malo zachytiť celú habsburskú monarchiu. Originály mapových listov sú uložené v Rakúskom štátnom archíve vo Viedni. Druhé vojenské mapovanie (tzv. Františkovo) prebehlo v rokoch 1806 až 1869 (územie Slovenska zmapované v rokoch 1819 – 1858) a zachytávalo celé územie Rakúsko- Uhorska. Tretie vojenské mapovanie (tzv. Františko - jozefské) prebiehalo v 70. a 80. rokoch 19. storočia (na Slovensku sa realizovalo v rokoch 1857 – 1883). Originály mapových listov po rozpade Rakúsko- Uhorska väčšinou prevzali nástupnické štáty. Tieto mapy sú len v čiernobielom vyhotovení. Pomenované sú názvami jednej alebo dvoch najvýznamnejších lokalít. Niektoré mapové listy vojenských mapovaní (zachytávajúce územie Českej republiky alebo aj Uhorska) sa dajú nájsť naskenované na internetových portáloch, nedajú sa však stiahnuť. V 19. storočí sa robilo aj katastrálne meranie, tzv. stabilný kataster. Po prvej svetovej vojne sa prevzali mapové listy z tretieho vojenského mapovania a katastrálne mapy, ktoré sa aktualizujú dodnes a väčšina aktuálnych máp z nich vychádza. Výsledné mapy prvého a druhého vojenského mapovania sú spracované v približnej mierke 1 : 2 880. Jednotkou je jeden viedenský palec (1 viedenský palec = 2,63 cm). Tretie vojenské mapovanie je v mierke 1 : 75 000. Klad mapových listov pri všetkých troch mapovaniach je zoradený do stĺpcov - kolón, označených rímskymi číslicami a do riadkovZdroj: Mestský archív Bratislava

2

22 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


sekcií, označených arabskými číslicami. Čísla označujúce kolóny a sekcie sú vyznačené na každom mapovom liste. Inventár k zbierke vojenských historických máp je výsledkom ich elektronického spracovania v GIS PÚ SR. Mapové listy majú vo väčšine prípadov rozmery od formátu A3 do formátu A1. Vždy však závisí od konkrétneho zobrazovaného územia a použitej mierky. Mapy (aj ich kópie) bývali kreslené na kvalitnom kladivkovom papieri, ktorý však pôsobením času krehne a manipuláciou sa môže poškodiť. Aj preto nie je možné archívne dokumenty z archívov vynášať a sú určené len na prezenčné štúdium. Mapy väčších formátov je problematické skenovať, pretože je na to potrebné špecializované pracovisko s veľkoformátovým skenovacím vybavením, čím naše archívy nie sú bežne vybavené. Štúdium dokumentov je bezplatné, skenovacie služby bývajú finančne pomerne dosť náročné. Lacnejší variant sú xerokópie, tie však v čierno-bielom vyhotovení neposkytujú dostatočnú čitateľnosť detailov alebo neúplných častí. Farebné xerokópie sú síce drahšie, ale pre potreby architektonického výskumu vhodnejšie. Čierno- biele kópie farebných máp skresľujú výpovednú hodnotu. Vždy je možnosť čb do kópie vyfarbiť potrebné plochy, táto metóda však stačí len pre osobný účel. Pri poskytovaní informácie ďalej môže byť mätúca a zavádzajúca. Zaznamenávanie dokumentov vlastným fotoaparátom priamo v archíve je možné za (relatívne prijateľnú) úplatu. Nevýhodou je, že touto technológiou sa spravidla nedosiahne potrebná kvalita záberu, väčšinou pre zlé svetelné a priestorové podmienky. Natočením fotoaparátu vzniká krivé zobrazenie dokumentov. Projektové dokumentácie bývajú skladané veľkoformátové listy a výsledné fotografie sú rušené zhybmi papiera, vlnitým prehýbaním papiera a rôznymi tieňmi (Obr. 2). Mapy sú spracované buď farebnou alebo čiernobielou grafikou. Vysvetlivky sa na nich nenachádzajú, ani nie sú všade prístupné. V niektorých archívoch ich na požiadanie personál archívu bádateľom poskytne, no nie je to všade. Súčasťou niektorých starších máp sú aj grafické dekorácie mapových listov, rôzne ornamenty alebo obrazové výjavy umiestnené spravidla na okrajoch listu. Tieto, aj keď sa môže zdať že sú len samoúčelnou dekoráciou, v skutočnosti zvyknú názorne dopĺňať informácie, ktoré sú v mape vyjadrené len grafickou skratkou, čo nie je automaticky čitateľné. Vzhľadom na okrajovú polohu ma liste, bývajú viac ošúchané, alebo aj poškodené, čo oslabuje ich výpovednú kapacitu. Na mape býva uvedená mierka v akej je mapa vypracovaná. Môže byť vyjadrená číselne alebo graficky. Niekedy je označená aj severka. V súčasnej dobe sa bežne pracuje aj s ortofotomapami, ktoré sú produktom leteckej fotogrametrie. Jedná sa o mozaiku leteckých snímok, ktoré sú pomocou digitálnych programových prostriedkov spracované do kolmého priemetu terénu na rovinu. Tie sú bežne dostupné na internete. Avšak nedá sa s nimi pracovať vo veľmi dobrej grafickej kvalite. Kvalitné zhotovenie ortofotomáp je možné na objednávku u špecializovaných firiem, čo je však nákladné a pre bežný alebo zisťovací výskum prakticky nedostupné. Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 23


1b. Pamiatkový výskum Pamiatkový výskum je účelové zisťovanie informácií o faktoch, ktoré sú základom alebo nositeľom pamiatkových hodnôt buď v území alebo na objekte. Výkon pamiatkového výskumu má oporu v zákone č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a získavajú sa ním poznatky o kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach, archeologických nálezoch a o archeologických náleziskách. Pamiatkový výskum smie vykonávať iba oprávnená osoba s osvedčením o osobitnej odbornej spôsobilosti, ktoré vydáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Zákon rozlišuje výskum architektonicko-historický, umelecko-historický, urbanisticko-historický a archeologický. Pamiatkovým výskumom sa získavajú informácie o existencii faktov, ktoré svojou kvalitou alebo jedinečnosťou zakladajú dôvod na ich ochranu ako tzv. pamiatkových hodnôt. Často sú skryté pod nánosom novších kultúrnych vrstiev, preto je potrebné ich sondážne odkryť, zdokumentovať, prípadne ochranne prekryť. Ich súborný súpis a presne identifikovaná dokumentácia sa spracúva do subčasti pamiatkového výskumu ako inventarizácia hodnotných prvkov a detailov.

Rámcový obsah architektonicko-historického výskumu je nasledovný: a) Základné údaje o kultúrnej pamiatke b) údaje o zadaní, metóde, spracovaní a organizácii pamiatkového výskumu c) opis kultúrnej pamiatky vrátane jej technického stavu d) inventarizačný súpis hodnotných detailov a prvkov e) inventarizačný súpis prípadných sond a nálezov s ich odôvodnením a vyhodnotením f) analýza vývoja kultúrnej pamiatky g) vyhodnotenie výskumu v písomnej a grafickej podobe h) charakteristika pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky i) návrh ochrany, obnovy a prezentácie kultúrnej pamiatky j) požiadavky na vykonanie prípadných ďalších špecializovaných výskumov s určením rozsahu a s odôvodnením k) fotografická a grafická dokumentácia súčasného a podľa možností aj historického stavu kultúrnej pamiatky, ako aj dokumentácia o priebehu výskumu l) údaje o podkladoch, prameňoch a použitej literatúre m ) iné súčasti, ktoré autor pamiatkového výskumu považuje za dôležité z hľadiska dokumentovania pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky, ich zachovania, obnovy a prezentovania n) stanovisko Pamiatkového úradu SR k výsledkom výskumu3 Rámcový obsah pamiatkového umelecko-historického výskumu je nasledovný: a) základné údaje o kultúrnej pamiatke Zdroj: http://www.pamiatky.sk/content/data/obrazky/File/pamiatkovy_vyskum/arch_histor.pdf

3

24 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


b) údaje o zadaní, metóde, spracovaní a organizácii výskumu c) opis kultúrnej pamiatky vrátanie jej technického stavu d) inventarizačný súpis hodnotných detailov a prvkov e) inventarizačný popis sond a nálezov f) analýza vývoja kultúrnej pamiatky g) vyhodnotenie výskumu v písomnej a grafickej podobe h) charakteristika pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky i) návrh ochrany, obnovy a prezentácie kultúrnej pamiatky j) požiadavky na vykonanie prípadných ďalších špecializovaných výskumov s určením rozsahu a odôvodnením k) fotografická a grafická dokumentácia súčasného, príp. aj historického stavu kultúrnej pamiatky l) údaje o podkladoch, prameňoch a použitej literatúre m) iné súčasti, ktoré autor výskumu považuje za dôležité n) stanovisko Pamiatkového úradu SR k výsledkom výskumu a návrhu prezentácie4 Rámcový obsah urbanisticko-historického výskumu je nasledovný: a) základné údaje o území b) parcelné vymedzenie hraníc územia podľa platného rozhodnutia o vyhlásení pamiatkového územia c) údaje o zadaní a spracovaní výskumu, vrátane rozhodnutia, na základe ktorého sa vykonáva d) údaje o územnoplánovacej dokumentácii, podkladoch, prameňoch a použitej literatúre a predchádzajúcich výskumoch e) historický a urbanisticko-architektonický vývoj územia f) charakteristika pamiatkových hodnôt územia s dôrazom na špecifikáciu jednotlivých typov štruktúr a prvkov územia, pôdorysnú dispozíciu, vývoj a súčasný stav parcelácie v pamiatkovom území, charakteristiku spôsobu zástavby, hmotovú skladbu, urbanistickú kompozíciu a rozsah zachovania historickej štruktúry, dominanty a výškové zónovanie jednotlivých blokov zástavby, siluetu, panorámu územia, vyhodnotenie pamiatkových hodnôt pamiatkového územia a odôvodnenie ich ochrany g) návrh zásad ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia h) fotografickú dokumentáciu skúmaného územia najmä historickú a súčasnú fotodokumentáciu a významné interiérové a diaľkové pohľady i) grafickú dokumentáciu skúmaného územia, najmä mapu širších vzťahov, vymedzenie pamiatkového územia a ochranného pásma, rozbor pamiatkových hodnôt objektov a priestorov v pamiatkovom území, územný priemet návrhu zásad ochrany pamiatkového územia, historickú katastrálnu mapu alebo ortofotomapu5 Rámcový obsah archeologického výskumu je nasledovný: a) základné údaje o mieste, kde sa archeologický výskum vykonáva (obec, Zdroj: http://www.pamiatky.sk/content/data/obrazky/File/pamiatkovy_vyskum/umelecko_histor.pdf Zdroj: http://www.pamiatky.sk/content/data/obrazky/File/pamiatkovy_vyskum/Urban_%20vyskum_ zasady_2011.pdf 4 5

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 25


časť obce, katastrálne územie, stavba) b) poloha a druh naleziska c) popis sondy (sektor, vrstva, kontext) d) poloha a popis nálezu, kresebná dokumentácia e) fotodokumentácia Pamiatkový výskum nevyžaduje spracovanie dendrologického a dendro-chronologického výskumu. Záleží od iniciatívy spracovateľa, či takéto výskumy urobí, alebo si objedná. Pamiatkové výskumy neobsahujú stavebno- technický stav, čiže statickú diagnostiku stavby, ani hydro-technický stav, poskytujúci informácie o vlhkosti, hladine podzemnej vody, podzemných prúdoch, alebo o zložení vody. Tieto výskumy sú vypracovávané na základe individuálnej iniciatívy vlastníkov objektov, ktoré si objednajú pred plánovanou obnovou objektu. Výsledky výskumu nie sú nikde oficiálne dostupné ani združované. Pamiatkárska legislatíva nestanovuje, čo by mali tieto výskumy obsahovať, ani či by mali korelovať s pamiatkárskymi výskumami. Reštaurátorský výskum, reštaurátorskú dokumentáciu a reštaurovanie môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť. Zoznam týchto osôb aj s ich špecializáciami sa nachádza na stránke Komory reštaurátorov www.restauro.sk, prípadne na požiadanie ho poskytne aj príslušný KPÚ. Rozsah reštaurátorských výskumov ako aj druh reštaurátorskej dokumentácie a druh a rozsah reštaurátorských prác určí KPÚ v rozhodnutí o zámere na reštaurovanie.6 Reštaurátorský výskum je východiskom pre reštaurátorský zámer. Jeho základom je prehliadka zameraná na zistenie výtvarnej výzdoby objektu, ktorá rozhodne o ďalšom postupe. Nasleduje fotodokumentácia a jednoduché meranie. Samotný prieskum využíva metódy nedeštruktívne, pri ktorých nedochádza k zásahom do hmotnej podstaty objektu (napr. infračervená reflektografia, meranie ultrazvukom, meranie nasiakavosti alebo vlhkosti), ale aj metódy deštruktívne, pri ktorých dochádza k zásahom do hmotnej podstaty objektu (napr. sondážny prieskum, chemicko-technologický prieskum s odberom a analýzou vzoriek). Výstupom reštaurátorského výskumu je správa – Návrh na reštaurovanie, ktorá obsahuje textovú a fotografickú časť a grafickú dokumentáciu relevantných častí budovy. Reštaurátorská správa sa spracúva po reštaurovaní diela.7 Ako z vyššie uvedeného vidno, elaborát pamiatkového výskumu tvorí niekoľkozložková dokumentácia spracovaná písomne a doplnená fotodokumentáciou a grafickou dokumentáciou. Vykonanie pamiatkového výskumu vrátane zhotovenia elaborátov jeho výsledkov financuje investor pripravovaného stavebného / obnovovacieho zásahu na objekte. Zhotovujú sa min. 4 ks elaborátov, z ktorých 1 ks sa povinne odovzdáva do archívu Pamiatkového úradu SR, 1 ks územne príslušnému krajskému pamiatkovému Zdroj: Vademecum vlastníka kultúrnej pamiatky, vlastníka nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme, vlastníka a správcu hnuteľností v sakrálnom objekte. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2009. ISBN 978-80-89175-40-6. 24 s. 7 Zdroj: Razím, V., Macek, P. (ed.). Zkoumání historických staveb. Praha: Národní památkový ústav, 2011. ISBN 978-80-86516-41-7. 311 s 6

26 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


úradu, ďalšie idú investorovi, spravidla si 1 výtlačok ponechá na archívne účely aj zhotoviteľ výskumu. V súčasnosti je povinnou prílohou pamiatkového výskumu aj jeho digitálny zápis na priloženom CD. Dokumentácia, ktorá je uložená v archíve Pamiatkového úradu SR, je určená iba na prezenčné štúdium, ktoré nie je spoplatnené. Výsledky týchto výskumov majú papierovú formu. Limitujúcou podmienkou na širšie využívanie takého fondu sú údajne kolízne situácie šírenia poznatkov z pamiatkového výskumu vyplývajúce zo zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (Pozn.: Autorky tejto štúdie takéto kolízne situácie nepostrehli – odporúča sa právne preveriť limitujúce fakty.). V súlade s celoštátnym programom digitalizácie archívnych dokumentov aj táto dokumentácia sa postupne digitalizuje tak, aby bola v digitálnej forme prístupná aj pre výskumné účely. V závere roka 2013 Pamiatkový úrad SR zverejnil už sprístupnenie digitalizovanej časti svojho archívu, Podľa zverejnenej informácie,(viď na http://www.pamiatky.sk/sk/page/evidencia-archivnych-dokumentov), vyhľadávať je možné v už naskenovaných dokumentoch v zbierkach základných výskumov (skratka zbierky Z) a výskumných správ (zbierka T). 1c. Archívy Úlohou archívov je všestranná starostlivosť o archívne dokumenty, ich odborné a vedecké spracovanie a sprístupnenie ako aj využívanie na vedecké a iné účely. Starostlivosťou o archívne dokumenty sa rozumie zhromažďovanie archívnych dokumentov v archívoch, preberanie archívnych dokumentov od ich pôvodcov, alebo nadobúdanie od ich vlastníkov, ich riadadna ochrana a bezpečné uschovanie a evidencia. Sústavu archívov podľa zákona č. 395/2002 Z. z. tvoria verejné archívy a súkromné archívy. Podľa zriaďovateľskej príslušnosti sa archívy členia na: a/ štátne ústredné archívy a štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou b/ archívy štátnych orgánov, štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií c/ mestské archívy a archívy samosprávnych krajov d/ archívy právnických osôb zriadených zákonom e/ archívy právnických osôb a archívy fyzických osôb, ktoré sú orgánmi verejnej správy f/ súkromné archívy sú archívy právnických osôb a archívy fyzických osôb.8 Ministerstvo vnútra SR zriaďuje štátne ústredné archívy a štátne archívy s regionálnou pôsobnosťou ako svoje zariadenia bez právnej subjektivity na plnenie úloh štátnej správy na úseku archívov a registratúr. Slovenský národný archív, Štátne ústredné archívy alebo Archív Pamiatkového úradu SR popri iných dokumentoch archivujú tiež pôvodnú projektovú doZdroj: http://www.minv.sk/?statne-archivy

8

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 27


kumentáciu stavieb alebo aj miest (mestských častí), v tom pôdorysné plány, pohľady a rezy objektov. Možno v nich nájsť tiež dobové grafické zobrazenia stavieb, sídiel a ich častí, veduty, fotografie, mapy, textovú dokumentáciu, ktorá súvisí s výstavbou objektu alebo aj návrhy na vyhlásenie za NKP a iné dokumenty. Spôsob systémového spracovania dokumentov v jednotlivých archívoch je odlišný, takže pri vyhľadávaní vždy je potrebné Obr. 3: Archívy majú svoje dokumenty uložené spôsob vyhľadávania potrebv takýchto krabiciach, ktoré na vyžiadanie sprístupňujú, buď na počkanie alebo do nie- nej informácie vopred konzukoľkých dní. Počet sprístupnených krabíc na ltovať s pracovníkmi archívu. Najčastejšie sa informácie deň býva obmedzený. 9 vyhľadávajú podľa adresy objektu, parcely, niekedy podľa vlastníckej príslušnosti alebo pomocou predmetného vyhľadávania. Prínosné informácie obsahujú aj pozemkové knihy, ktoré zaznamenávajú všetky vlastnícke vzťahy, prevody vlastníckych práv, delenie pozemkov, majetkov atď. Z aspektu informačného záujmu o objekty historickej architektúry a architektonických pamiatok významným špecializovaným zdrojom informácií ja Archív Pamiatkového úradu SR. Archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky je verejným špecializovaným archívom pre oblasť ochrany pamiatkového fondu na Slovensku. Organizačne podlieha Ministerstvu kultúry SR, štátny odborný dozor vykonáva Ministerstvo vnútra SR (http:// www.pamiatky.sk/sk/page/Archivny-informacny-system). Bol zriadený rozhodnutím Odboru archívnictva a spisovej služby MV SR z 22. mája 1992 ako archív osobitného významu s názvom Archív Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti. S účinnosťou od 1. apríla 2002 bol premenovaný na Archív Pamiatkového úradu SR. Jeho archívne dokumenty sú súčasťou archívneho kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Archív svojou vnútornou organizačnou štruktúrou tvorí ucelený informačný systém. Informačné dokumenty má roztriedené podľa obsahu a podľa materiálového druhu nosičov informácií K dispozícii bádateľskej verejnosti sú zbierky: - Zbierka základných výskumov Z, - Zbierka výskumných správ T, - Zbierka schematických zameraní V, - Zbierka projektov a plánov A, - Zbierka reštaurátorských dokumentácií R - Zbierka veľkých diapozitívov D, Zdroj: vlastná fotodokumentácia Katarína Šimončičová

9

28 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Okrem toho v archíve sú k dispozícii ďalšie zbierky rozdelené podľa materiálneho druhu nosiča informácie (dosiaľ nie digitalizované): - Zbierka historických máp, - Zbierka negatívov, - Zbierka malých diapozitívov, - Zbierka veľkých diapozitívov, - Zbierka filmov, - Zbierka pohľadníc, - Zbierka videokaziet, - Zbierka digitálnych fotografií, - Zbierka elektronických dokumentov Pamiatkového úradu SR Archív Pamiatkového úradu SR poskytuje informácií o obsahu archivovanej dokumentácie bádateľskej verejnosti prostredníctvom archívnych pomôcok (inventárov, katalógov, registrov), spôsobom len prezenčného štúdia. Vybrané súborne spracované okruhy informácií sprístupňuje aj formou vydávania špecializovaných publikácií alebo verejného vystavovania. K definitívne usporiadaným fondom sú spravidla vypracované inventáre. Vypracúvajú sa pre evidenciu a základnú orientáciu po rozsahu a obsahu každého usporiadaného fondu. Vyhotovujú sa v knižnej forme so štruktúrou: titulný list, úvod, súpis inventárnych jednotiek, pomocný aparát a tiráž. V archívoch sa často nachádzajú veľké formáty - nenaskenované, na papieri. Samotné budovy archívov neposkytujú vhodné svetelné aj priestorové podmienky na individuálne fotografovanie, následkom čoho sú snímky nevhodné na publikovanie. V prípade potreby snímok na publikačné účely, býva nutné prísť do archívu ďalší raz so špeciálnou technickou výbavou, čo spôsobuje aj časové aj finančné straty. Ak sú dokumenty naskenované, tak bývajú touto formou prístupné iba na prezenčné bádanie, archívy neposkytujú kópie týchto médií. Papierové kópie bývajú často zle čitateľné, čo však zvyčajne závisí od fyzického stavu pôvodného dokumentu. Prístup k informáciám v archívoch tiež určuje čakacia doba na vyžiadané dokumenty. Tie nie sú prístupné okamžite, rovnako ako je aj obmedzené množstvo bádaných dokumentov na deň / poskytnutých krabíc (Obr. 3). Nezdigitalizované inventáre tiež predlžujú dobu vyhľadávania. Pre plnohodnotný výskum v archívoch je potrebný dostatočný čas, ako aj financie na cestovanie a ubytovanie v danom mieste, kde archív pôsobí. Bádanie v archívoch je bezplatné, zhotovovanie kópií archivných dokumentov (fotokópií, xerokópií, skenovanie) je spoplatnené. Cena služieb je závislá od jednotlivých inštitúcií a ich archívov. Cenník služieb archívu PÚ SR viď príloha č. 1. Archív poskytuje žiadateľovi tieto služby: a) vypracúva archívnu rešerš, vypočítava cenu rešerše a doručuje rešerš b) vyhotovuje kópie na iné ako úradné účely Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 29


c) udeľuje súhlas používať vlastné reprografické zariadenie na vyhotovenie kópií na iné ako úradné účely d) umožňuje snímanie archívnych dokumentov a priestorov archívu klasickou kamerou a digitálnou kamerou a fotografickou technikou e) prenajíma priestory archívu a poskytuje odbornú a technickú súčinnosť zamestnancov archívu10 Každý archív má vypracovaný osobitný Bádateľský poriadok podľa § 7 písm. e) zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. Niektoré predpisy sú platné pre všetky archívy v SR. Na štúdium sa bádateľovi poskytujú archívne dokumenty na základe žiadanky. Bádateľ je povinný podať žiadanku dva dni pred plánovaným začiatkom štúdia. Bádateľ môže svoju žiadosť o poskytnutie archívnych dokumentov na štúdium zaslať archívu vopred poštou, faxom alebo elektronickou poštou. Bádateľom vyžiadané archívne dokumenty v deň jeho návštevy mu archív poskytne na štúdium v ten istý deň, iba ak to umožňujú prevádzkové podmienky archívu a na základe rozhodnutia príslušného vedúceho oddelenia. Bádateľ môže použiť informácie, ktoré získal z archívnych dokumentov iba na účely uvedené v bádateľskom liste. Bádateľ je povinný vo svojich vedeckých alebo iných prácach (scenáre, články) uviesť názov archívu, názvy využitých archívnych fondov a zbierok, signatúry archívnych dokumentov, ako aj názvy archívnych pomôcok a mená zostavovateľov archívnych pomôcok, z ktorých získal informácie. Bádateľ smie v bádateľni archívu používať vlastné reprografické zariadenia na vyhotovenie kópií iba na základe písomnej žiadosti, ktorú schvaľuje riaditeľ archívu. Pri vyhotovovaní kópií sa nesmie použiť blesk, ani iné prídavné svetlá, statív a iné pomôcky na snímanie. Archív poskytuje túto službu za cenu uvedenú v Cenníku služieb archívov, do ktorého môže bádateľ nazrieť v bádateľni archívu. Archív neudelí súhlas na použitie vlastného reprografického zariadenia na vyhotovovanie kópií z: - archívnych dokumentov do roku 1848 - archívnych dokumentov z archívnych fondov, ktoré sú v archíve uložené v depozite - fotodokumentácie uloženej v archíve - z máp a plánov, pokiaľ bude ohrozený ich fyzický stav - archívnych dokumentov, ktoré obsahujú osobné údaje (súpisy obyvateľov, súpisy Židov, sčítacie hárky zo sčítaní ľudu, osobné spisy, a pod.) - publikácií z knižnice archívu, ktorých rozmnožovanie upravuje zákon NR SR č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve - ak to neumožňujú prevádzkové podmienky badateľne archívu. Archív vyhotovuje kópie archívnych dokumentov za úhradu nákladov a s využitím takých technických prostriedkov, ktoré vylúčia ich použitie na komerčné účely. Cenník reprografických prác je bádateľom k dispozícii v báZdroj: http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/odbor%20archivov/dokumenty_na_ webe/Opatrenie_sprav_inf_sluzby_SA_oprav.pdf 11 Zdroj: http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/odbor%20archivov/dokumenty_na_ webe/Opatrenie_sprav_inf_sluzby_SA_oprav.pdf 10

30 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


dateľni archívu.11 Archívne pomôcky sa vyhotovujú pre potreby archívu a pre bádateľov. Rozlišujeme nasledujúce bádateľské pomôcky: a) Opis fondu podáva najpodstatnejšie informácie o pôvodcovi fondu, stave fondu, jeho časovom a kvantitatívnom rozsahu a o možnostiach jeho využitia. Opis fondu obsahuje tieto údaje: názov fondu, značka fondu, časový rozsah fondu, stručnú históriu pôvodcu fondu, stručné dejiny fondu, vlastný opis. b) Sprievodca po archívnych fondoch a zbierkach je súborná pomôcka knižnej formy, ktorá poskytuje základné informácie o všetkých fondoch jedného archívu i o možnostiach ich využitia. Je to súbor opisov všetkých fondov archívu. Má nasledujúcu štruktúru: úvod (skladba a návod na používanie), stručná charakteristika kompetenčnej (územnej) oblasti archívu a informácia o vývoji a organizácii archívu, opisy fondov, pomocný aparát (osobný, miestny a vecný register, obsah). c) Rozbor fondu poskytuje komplexný prehľad na fond. Zameriava sa na všetky aspekty, ktoré môžu prispieť k hlbšiemu pochopeniu dokumentárnej hodnoty fondu ako celku i jeho jednotlivých dokumentov. Sú to: správno-historické hľadisko, diplomatické hľadisko, archívno-teoretické hľadisko, interpretácia a kritika obsahu. d) Inventár sa vypracúva pre evidenciu a základnú orientáciu po rozsahu a obsahu každého usporiadaného fondu. Vyhotovujú sa v knižnej forme so štruktúrou: titulný list, úvod, súpis inventárnych jednotiek, pomocný aparát (osobný, miestny a vecný register, obsah) a tiráž. e) Katalóg je formou podrobného sprístupnenia obsahu archívnych fondov alebo jej častí, prípadne iba určitých dokumentov. Môže byť vypracovaný na úrovni fondu, archívu alebo i viacerých archívov. Môže byť systematický (poradie záznamov zodpovedá systému usporiadania fondov) alebo tematický (sprístupňuje obsah všetkých dokumentov z fondu alebo jeho časti, ktoré sa vzťahujú na tému alebo tematickú oblasť, vymedzenú zameraním katalógu). Katalóg sa môže vypracovať v lístkovej alebo knižnej forme. Katalóg v knižnej forme sa skladá z titulného listu, úvodu, katalogizačných záznamov, pomocného aparátu a tiráže. f) Registre. V odôvodnených prípadoch sa obsah archívnych dokumentov môže sprístupňovať vo forme registrov, ktoré sa vypracúvajú priamo k dokumentom. Rozoznávame tieto druhy registrov: osobný, miestny, vecný. Register sa vypracúva v lístkovej alebo knižnej forme. V knižnej forme má tieto náležitosti: titulný list, úvod, vlastný register, tiráž.12 1d. Knižnice Knižnice sú kultúrne inštitúcie, ktoré organizujú spoločenské využívanie tlačených a rukopisných materiálov i ostatných hmotných zdrojov/ nositeľov poznatkov a informácií. Knižnice poskytujú prístup k súčasnej aj dobovej tlači, kde je možné nájsť informácie týkajúce sa tiež stavebných Zdroj: Horváth, V., Kartous, P., Watzka, J. a kol. Ochrana, sprístupňovanie a využívanie archívnych dokumentov. Bratislava: Archívna správa Ministerstva vnútra SSR, 1988. 12

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 31


objektov a stavby miest. V dobovej dennej alebo aj odbornej tlači bývajú informácie ohľadom datovania vypísanej súťaže na objekt, projektov, realizácie, ako aj autorov plánov, dodávateľov alebo aj udalostí viazaných na vybrané stavby. Z knižných informácií si môžeme spraviť úsudok o poznaní súčasného stavu poznania sledovaného predmetu skúmania. Limitou získavania informácií o sledovaných stavbách alebo autoroch je dostupnosť literatúry, ktorá sa zaoberá skúmanou problematikou. V knižniciach po zaplatení členského poplatku sú tituly dostupné na objednávku alebo priamo v študovni. Nie všetky sa dajú požičať na štúdium mimo knižnice, čím sa predlžuje osobný pobyt v knižnici. Niekedy, ak relevantný titul je k dispozícii len v miestnej knižnici sledovanej lokality, je potrebné v mieste stráviť viac času, aj niekoľko dní. Knižnice poskytujú službu digitalizovania dokumentov- kopírovania a niektoré aj skenovania a nahratia na prenosný nosič dát alebo preposlania na osobný e-mail. Služba je poskytovaná priamo na mieste alebo na objednávku. Tieto služby je spoplatnená, výška poplatku je individuálne závislá od danej knižnice. Nosiče je možné digitalizovať naskenovaním na osobnom skeneri, ideálne do podoby editovateľného textu. Knižnice poskytujú aj medziknižničné výpožičné služby. Okrem knižníc takéto informácie nachádzame aj v súkromných zbierkach, archívoch, kníhkupectvách alebo antikvariátoch. Publikácie, najmä staršie vydania, nie sú vždy dostupné, často sú aj vypredané, niekedy je treba čakať na dotlač. Vyhľadávanie v knižnici nám umožňujú katalógy a kartotéky. Po klasických lístkových katalógoch sa po zavedení knižnično-informačného systému prešlo na automatizované spracovanie dokumentov, ktorého výsledkom je elektronický katalóg prístupný online cez internet. Katalógy a kartotéky sa z hľadiska obsahu členia na menné (názvové), predmetové a systematické. Z hľadiska určenia sa členia na katalógy čitateľské a služobné. Univerzitná knižnica v Bratislave je najstaršia a najväčšia profilovo vedecká knižnica v Slovenskej republike. Vznikla v roku 1919 a už od svojho vzniku získala právo na povinný výtlačok kníh a periodík z územia Slovenska. Jej fond obsahuje slovenskú a zahraničnú literatúru. Popri klasických tlačených dokumentoch sa nadobúdajú aj audiovizuálne a elektronické dokumenty (CD ROM, DVD). Knižnica poskytuje nasledujúce služby: a) informačné služby - vypracovanie rešerše z klasických informačných zdrojov - vyhotovenie rešerše z elektronických informačných zdrojov - vyhotovenie rešerše na citovanosť - 1 autor b) reprografické služby - papierová kópia - digitálna kópia - digitalizácia dokumentu - E-knihy na objednávku c) knihárske služby - väzba vyhotovených papierových kópií stratených dokumentov. 13 32 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Najstaršou, najväčšou a najvýznamnejšou národnou a vedeckou knižnicou na Slovensku je Slovenská národná knižnica v Martine, ktorá vznikla ako súčasť Matice slovenskej pred 150 rokmi. Základnou úlohou Slovenskej národnej knižnice v Martine je prednostne zhromažďovať, odborne spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať domáce a zahraničné slovacikálne dokumenty v maximálne dosiahnuteľnej úplnosti. Typologické zloženie knižničných zbierok v SNK: - knižné dokumenty - periodické dokumenty - kartografické dokumenty - špeciálne tlačoviny (katalógy výstav, pohľadnice, plagáty, prospekty a pod.) - firemná literatúra (adresáre, firemné katalógy, zborníky a pod.) - grafika (leporelá, vystrihovačky, omaľovánky, kalendáre a pod.) - hudobniny - oficiálne dokumenty (dôvodové správy k zákonom, charty, nariadenia, smernice, vyhlášky a pod.) - publikácie v Braillovom písme - normatívne dokumenty (normy, patentové spisy) - rozmnoženiny audiovizuálnych a multimediálnych diel (videokazety, magnetofónové kazety, gramofónové platne, CD, CD ROM, DVD atď.) - mikrofilmy, mikrofiše.14 1e. Prírodovedné a technické metódy prieskumu Dendrochronológia (tiež letokruhová analýza) je metóda datovania drevených prvkov, založená na meraní šírok letokruhov na priečnom a pozdĺžnom reze alebo na radiálnom vývrte. Ako jediná datovacia metóda umožňuje presne určiť rok výrubu stromu použitého na stavbe. Termoluminiscencia je metóda datovania, ktorá umožňuje určiť vek páleného materiálu na stavbe - keramiky, tehál, strešnej krytiny, dlažby. Vďaka pomerne presnému datovaniu (chyba je v optimálnom prípade 3 %) sa radí k vzácnym metódam exaktného určovania veku historických stavieb. Metóda je závislá na špecializovanej laboratórnej analýze. Radiouhlíková metóda datovania je chemicko-fyzikálnou metódou, ktorá určuje vek biologického materiálu, pri výskume stavieb predovšetkým zuhoľnatelých aj dochovaných driev. Možno tak určiť okamih zoťatí dreva skúmaného prvku. Petrografia definuje jednotlivé druhy stavebného kameňa, zisťuje ich pôvod, prípadne určuje najbližšie známe miesta výskytu využitých hornín. To môže viesť k poznaniu jednotlivých vývojových fáz objektu. Popisujú sa základné vlastnosti použitého staviva, ako sú farba, mineralogické zloženie, zrnitosť, štruktúra a textúra, prítomnosť skamenelín, stupeň zvetrania, stopy po kamenickom opracovaní, spôsob kladenia a iné. Tiež sa môže pristúpiť k odberu vzoriek a následným mikroskopickým či fyzikálno-chemickým rozZdroj: http://www.ulib.sk/sk/o-kniznici/historia/historia.html Zdroj: http://www.snk.sk/?kniznicen_zbierky

13 14

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 33


borom. Poznatky je potrebné konzultovať so stavebným historikom, archeológom či archivárom. Chemicko-technologický prieskum predstavuje skupina metód, ktorými sa pomocou chemickej analýzy rozoberá materiál použitý na stavbe, prípadne aj prostredie, v ktorom sa objekt nachádza a má na neho priamy vplyv. Časťami výskumov sú aj granulometrická analýza (zrnitosť kameniva použitého v malte a približný pomer plniva k spojivu) a mikroskopický prieskum (petrografické zloženie omietok, anorganického spojiva, prímesi, mikroštruktúra, farebné vrstvy, pigmenty a iné). Skenovacia elektronová mikroskópia umožňuje pozorovanie mikroštruktúr omietky pri zväčšení rádovo 101-105. Infračervená reflektografia slúži ku zviditelneniu obrazu hlbších vrstiev skúmaného materiálu v určitej oblasti infračerveného žiarenia, čo sa uplatňuje pri štúdiu technológie nástenných malieb. Ultrafialová luminescencia slúži pre rozlíšenie jednotlivých materiálov v povrchovej omietkovej vrstve a k odhaleniu predcházajúcich reštaurátorských zásahov. Rentgenová fluorescenčná analýza podáva informácie o prvkovom zložení omietkových vrstiev. Termovízia spočíva v bezdotykovom meraní intenzity infračerveného žiarenia na povrchu predmetov termovíznou kamerou. Výsledkom je termogram - digitálny obraz teplotného poľa. Snímky sa analyzujú pomocou špeciálneho softwaru. Výsledný formát zobrazuje rozloženie teplôt na sledovanom povrchu, ktoré sa musí následne správne interpretovať. Snímky zhotovené termovíziou sa použijú v súhrnnej správe z výskumu, ďalej sa povinne nearchivujú. Prenosný rentgen je mobilné zariadenie, ktoré umožňuje nedeštruktívnym spôsobom pozrieť pod povrch stien, stropov a iných častí stavby. Odhaľuje neviditeľné spojovacie prvky, miesta starších opráv, skryté defekty a iné. Výstupom sú digitálne obrázky. Ich archivácia sa nevyžaduje. Endoskópia je nedeštruktívna metóda, ktorá umožňuje vyšetriť neprístupné priestory a dutiny pomocou optického endoskopu alebo diaľkovo ovládanej mikrovideokamery s vlastným svetelným zdrojom. Výstupom je videozáznam v digitálnej podobe, ktorý je potrebné ďalej spracovať napríklad vo forme písomnej správy o prevedenom prieskume. Archivácia videozáznamu z prieskumu sa nevyžaduje. Trasológia (skúmanie pracovných stôp) sa zaoberá rôznymi odtlačkami, vrypami, značkami alebo známkami opotrebenia. Zmyslom prieskumu je lepšie spoznať a popísať výrobné a stavebné procesy, ale aj poruchy, konzervačné a reštaurátorské zásahy, materiálové degradácie a iné. Výstupom je spravidla obrazový materiál, ktorý sa delí na dokumentačnú a interpretačnú časť. Letecký prieskum slúži k vyhľadávaniu a mapovaniu zaniknutých stavieb a ďalších objektov, ktoré nie sú zreteľné zo zemského povrchu. Patrí k nedeštruktívnym archeologickým metódam. Vytvorená fotodokumentácia sa pripojí k nálezovej správe a odovzdá objednávateľovi. Geofyzikálny prieskum patrí k archeologickému terénnemu výskumu. Nedeštruktívnym spôsobom je možné pomocou špeciálnych geofyzikálnych 34 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


prístrojov mapovať anomálie pod povrchom súčasného terénu aj v hmote murív. Je možné lokalizovať zasypané objekty, zvyšky murív, prepálené miesta a iné. Výstupom je farebný plán nameraných anomálií.15 1f. Riadené rozhovory, diskusie Užitočnými zdrojmi informácií bývajú aj rozhovory s pamätníkmi, súčasnými vlastníkmi, bývalými zamestnancami a inými osobami, ktoré majú nejakú spomienkovú väzbu k sledovanému objektu, lokalite, osobnosti. Tieto informácie sú poskytované a odovzdávané ústne, následne niekedy spracované do publikovaných alebo archivovaných textov. Pri tomto spôsobe odovzdávania (transferu) poznatkov je dôležité, či natrafíme na osoby ochotné komunikovať a informácie poskytovať. Kvôli objektivite a zachovaniu autenticity by bolo vhodné tieto rozhovory zaznamenávať na zapisovateľné média (kamera, diktafón), z ktorých sa potom dajú rozhovory nahrať na prenosné média (CD, DVD). Takto zakonzervovaná výpoveď by následne mohla slúžiť ako overovateľný zdroj informácie a to aj pre bádateľov, ktorí sa zaoberajú inou dotykovou tematikou. Tak by sa využiteľnosť takýchto zdrojov informácií výrazne zefektívnila. V súčasnosti archív zvukových nahrávok má len Slovenský rozhlas, pre účely architektonického výskumu sa však nevyužíva. V súvislosti s možnosťou budovania a širšieho využívania archívov zvukových nosičov realizovaných riadených rozhovorov vystupuje potreba získať písomný súhlas intervieuvovaných osôb, ktorým by povoľovali ďalšiu prácu s nahratými dialógmi a ich použitie pre vedecké, prezentačné a publikačné účely. 2. Informácie o súčasnom stave 2a. Územný plán § 17 ods. 3 zákona c. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ukladá povinnosť mať vypracovaný územný plán obciam s počtom obyvateľov ako 2000. Metodika uchádzania sa o finančnú podporu na rozvoj obce zo štrukturálnych zdrojov stanovuje podmienku mať spracovaný/ aktualizovaný územný plán pre každú žiadateľskú jednotku. Preto postupne aj tzv. malé obce si pripravujú svoj rozvoj prostredníctvom strategického nástroja územného plánu. V prípade veľmi malých a hospodársky slabých obcí sa územné plány spracúvajú spoločne pre viacero obcí, medzi ktorými existujú teritoriálne a hospodárske väzby – spravidla ako územné plány mikroregiónov. Na druhej strane – väčšie obce a mestá majú vypracované Územné plány aj v rôznych úrovniach (Územný plán obce, (Obr 4) zóny, alebo viacerých zón). Územné plány sú verejné dokumenty, preto sú povinne zverejnené na internete na webovej stránke obce a tiež na mestskom/ obecnom úrade. Obsahujú informácie ohľadom rôznych podmienok regulácie a usmernenia výstavby v obci, napr. ochranné pásma (pamiatkové, prírodné), ochranné zóny, výškové obmedzenia, hmotové obmedzeZdroj: Razím, V., Macek, P. (ed.). Zkoumání historických staveb. Praha: Národní památkový ústav, 2011. ISBN 978-80-86516-41-7. 311 s. 15

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 35


Obr. 4: Územný plán obce Višňové.17

nia, uličná čiara, index zastavanosti a iné. Územný plán má písomnú a grafickú časť. Grafická časť býva v dvoch formách – rastrovej a vektorovej. Rastrová vzniká naskenovaním papierových, často ešte ručne kreslených plánov. Novšie územné plány sú priamo spracovávané vo vektoroch v CAD aplikáciách na podklade digitálnych vektorových katastrálnych máp alebo na ROEP mapách (Register obnovenej evidencie pozemkov).16 Vyššiu kvalitatívnu úroveň územných plánov predstavujú tzv. digitálne územné plány, ktoré boli vytvorené systémom vzájomne previazaných vrstiev jednotlivých špecifických problémových kruhov riešených územným plánom (napr. doprava, starostlivosť o ŽP, rôzne ochranné režimy a ďalšie). Jednotlivé vrstvy sú medzi sebou previazané spôsobom, že každá zmena v ktorejkoľvek vrstve sa automaticky premietne do všetkých ostatných vrstiev, kde okamžite signalizuje prípadný vznik kolíznej situácie vyvolaný navrhnutým zásahom. Tento spôsob spracovania územných plánov umožňuje operatívnejšie riadenie rozvoja územia a efektívnejšie predchádzanie kolíznym situáciám v praxi. Zdroj: http: //www.visnove.sk Zdroj: http: //www.uzemneplany.sk/digitalizacia-upn

17 16

36 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


V prípade, že ÚP nie je zverejnený online, je nutné si ho vyžiadať a čakať na odpoveď v zákonom stanovenom čase - 30 dní. Odpoveď prichádza v textovej forme na formáte A4. Alebo je možné osobne nazrieť do ÚP na úradoch. Súčasťou územného plánu je časť Prieskumy a rozbory. Táto časť obsahuje zachytenie všetkých prvkov reálnej situácie z prostredia obce, preto je dôležitým podkladom aj pre historiografický výskum architektúry a zástavby sídiel. Ich spätná analýza poskytuje dôležitú faktografiu pre sledovanie vývojového trendu výstavby v sledovanej / riešenej lokalite. 2b. Katastrálny úrad a Katastrálny portál Na Katastrálnom úrade veľa objektívnych informácií poskytuje oddelenie Pozemková kniha. Ta slúži ako zdroj informácií o vlastníckych a iných právach k nehnuteľnostiam a o nehnuteľnostiach, ktoré nie sú evidované v digitálnej forme v informačnom systéme katastra nehnuteľností. Pozemková kniha sa nachádza len na Okresnom úrade, katastrálnom odbore Staršie pozemkové knihy sa nachádzajú aj v archívoch (viď časť 1c. Archívy). V súčasnosti je legislatívne nedoriešené zverejňovanie (publikovanie) údajov z Pozemkovej knihy poskytnutých pre vedecké, resp. na špecifické výskumné účely (napr. pre pamiatkový výskum). Na on-line internetovom katastrálnom portáli sa môžeme dostať k informáciám ako sú vlastník parcely alebo číslo parcely, pri už existujúcom objekte tiež súpisné číslo, druh, popis a umiestnenie stavby, ako aj ťarchy objektu alebo parcely. Katastrálny portál umožňuje: - vyhľadávanie pomocou evidovaných identifikátorov v rozsahu údajov jedného katastrálneho územia - vyhľadávanie údajov pomocou grafického rozhrania - vyhľadávanie informácií o katastrálnom konaní - generovať PDF výstupy na základe výberu používateľa - generovať štatistiky o katastrálnych územiach18 Údaje na katasterportali bývajú aktualizované na týždennej báze, pričom novopostavené objekty sú do operátov zakresľované až po ukončení kolaudácie a vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Tak sa môže stať, že objekty na mape operátu nie sú zaznačené aj niekoľko rokov. Aktualizácia údajov je napísaná na webovej stránke.19 Vektorovo zakreslené mapy dostupné on-line na webovej stránke www.katasterportal.sk nepokrývajú celé územie Slovenska. Na stránke nie je uvedené, či takéto mapy existujú off-line alebo vektorová digitalizácia ešte nebola dokončená. Neregistrovaný používateľ má časovo obmedzené právo na preberanie informácií. Každých 5 minút môže získať jeden výpis z katastra/list vlastníctva, pokiaľ ich potrebuje viac, musí čakať. Registrovaný užívateľ má naopak časovo a výkonovo (zo strany prevádzkovateľa) neobmedzené Zdroj: http://www.katasterportal.sk/kapor/informacie.do Zdroj: http://www.katasterportal.sk/published/se_aktualnost_dat.html

18 19

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 37


Obr. 5: 3D zobrazenie objektov na Google earth.20

možnosti prístupu k informáciám. Neregistrovaný používateľ získava výstupy z portálu vo forme textových A4 dokumentov - výpis z listu vlastníctva (viď príloha č. 2) a výpis z katastra. Obe vo formáte pdf. Tiež si môže vytlačiť mapový podklad v mierke 1:5000, 1:2880, 1:2000, 1:1440, 1:1000, 1:500. Viď príloha č. 3. (Najčastejšie využívaný systém je vytlačenie mapy do pdf., ktoré je následne konvertované do formátu dwg. a je možné s ním pracovať v CAD aplikáciach). 2c. Google maps - satelitné snímky a street view Google maps sú najprístupnejší kanál na získavanie ortofotomáp. Avšak nie všetky územia sú dostupné v dostatočnom rozlíšení. Ďalším pomocníkom pri výskumoch architektonického dedičstva je google street view, ktoré pomáha pri lokalizácii objektu a odhade jeho stavu v poslednom období. 3D sketchup modely v google maps sú vhodným spôsobom ako zobraziť architektúru v digitálnom svete so širokou dostupnosťou (Obr. 5). GIS - Geografický informačný systém GIS je informačný systém na získavanie, ukladanie, analyzovanie a manažovanie dát a príslušných vlastností, ktoré sú priestorovo viazané k Zemi. Inak povedané, je to počítačový systém schopný integrácie, uchovávania, úpravy, analýzy, zdieľania a zobrazovania geografických informácií. GIS je predovšetkým nástroj, ktorý umožňuje používateľom vytvárať Zdroj: http://google-latlong.blogspot.sk/2010/01/cincinnati-now-in-3d.html

20

38 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


interaktívne požiadavky, vyhodnocovať priestorové informácie, upravovať dáta a prezentovať výsledky všetkých týchto činností.21 GIS môže zobrazovať informácie v 2D (typickým príkladom sú mapy katasterporatl), 2,5D, kedy je nadmorská výška uvedená len číselne v podobe vrstevníc a 3D. Open street maps Je otvorený projekt, ktorého cieľom je tvorba voľných geografických dát, ako sú napríklad cestné mapy. Je založený na kolektívnej spolupráci a na koncepcii Open source.22 Open street maps je vektorové 2D zobrazenie priestoru. Je to geografická databáza, s ktorou sa dá voľne pracovať a editovať ju. Využívanie open street maps nie je spoplatnené. 2d. 3D model Súčasnou tendenciou je digitalizácia všetkých dokumentov. S dokumentáciou v digitálnej forme sa následne jednoduchšie a efektívnejšie pracuje a získané informácie je možné rýchlejšie aplikovať pri tvorbe návrhu. Virtuálny 3D model objektu s terénom aj vrstevnicami pomáha kompletne vyhodnotiť existujúce vzťahy v území a získané informácie bezprostredne transferovať na ďalšie návrhové alebo výskumné použitie. 3D skenovanie existujúcich stavebných objektov je jednou z novších metód dokumentácie aktuálneho stavu stavebných objektov. Je to metóda, pomocou ktorej je možné konvertovať akýkoľvek objekt na 3D počítačové dáta. Zaobstaranie si 3D skenovacieho zariadenia je však pomerne finančne náročné. Pamiatkový úrad SR v súčasnej dobe pracuje na vytvorení 3D dokumentácie niektorých pamiatkových objektov v štátnom vlastníctve. Tieto výsledky však nie sú verejne prístupné. 3D skenovanie hradí vlastník objektu a vykonávajú ho odborné súkromné firmy, ktoré majú potrebné vybavenie. Metóda 3D laserového skenovania umožňuje presné bezkontaktné zameranie ľubovoľného objektu. Priestorovou polárnou metódou sú určené presné 3D súradnice hustej siete jednotlivých bodov skúmaného povrchu. Výsledkom je tzv. mračno bodov, ktoré je ďalej rôznym spôsobom spracovávané. Metóda tak povyšuje možnosti konvenčného geodetického zamerania na nástroj pre komplexnú dokumentáciu a analýzu stavby. Výstupom môžu byť priame ortopohľady na mračná, či ich rezy, polygonové modely vytvorené tzv. zaplochovaním mračna, generalizované 2D výkresy, či výstupy pre prezentáciu, ako sú modely, súbory pre 3D tlač a iné.23 2e. Terénny prieskum Indikačné informácie o aktuálnom stave objektu sa získavajú aj vlastným zisťovacím výskumom priamo v území. Pozostáva z vizuálnej obhliadky objektu, jeho zakreslenia v mierke, čiastkového alebo rámcového zameZdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Geografick%C3%BD_informa%C4%8Dn%C3%BD_syst%C3%A9m 22 Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/OpenStreetMap 21

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 39


rania (nie podrobné geodetické meranie) a z fotodokumentácie. Zisťujú sa informácie o stavebno-technickom stave, o zachovanosti objektu od celku k detailom o materiálovo-konštrukčnom riešení, dispozícii a iných architektonických znakoch. Prehliadka je vizuálna, s použitím príručných meracích zariadení a fotoaparátu. Prospešná je spolupráca stavebného historika a stavebného inžiniera, čo do istej miery obmedzuje potrebu sondáže. Výstupmi bývajú fotografie, text poľné náčrty a do nich zaznamenaná lokalizácia smerodajných zistených faktov (napr. lokalizácia a smer trhlín, lokalizácia zaujímavých detailov a pod.) 2f. Geodetické zamerania Pre procesy projektovej prípravy stavebného zásahu na objektoch pamiatkového fondu ďalšími nevyhnutnými dokumentmi sú geometrický plán terénu a vytýčenie hraníc pozemku. Tie spracováva špecialista geodet s oprávnením na túto činnosť. Výsledky jeho práce tvoria povinnú súčasť úradných zápisov (tzv. vkladov) nehnuteľných majetkových podstát do katastra nehnuteľností. Geodetické zmeranie nehnuteľností býva tiež objektivizačným povinným dokumentom pre kúpno-predajné účely, resp. iné zmeny nehnuteľností, alebo ako preukazná dokumentácia vlastníctva pre vlastníka nehnuteľnosti. Geodet, ako odborný pracovník vykonáva presné meranie častí zemského povrchu ako aj objektov na ňom. Tým sa získavajú potrebné súradnice terénu a výškové body, alebo v teréne sa vytyčujú už nám známe súradnice, ku ktorým sa následne vzťahujú projektované koordináty novej alebo obnovovanej stavby. 2g. Zameranie (meračská dokumentácia existujúcich stavebných) objektov Pre projektovanie i realizáciu stavebných, najmä zmenových, zásahov na existujúcom / pamiatkovom historickom fonde je potrebná relatívne presná dokumentácia súčasného ú východiskového stavu existujúcich objektoch potrebujeme zamerať aj ich súčasný stav. Ten vedia zamerať a graficky zakresliť osoby s architektonickým alebo stavebným vzdelaním, väčšinou na objednávku majiteľa objektu. Dostupnosť takýchto výsledkov je čisto náhodná, vlastník objektu nie je vždy ochotný zameranie sprístupniť. Tieto podklady sú dôležité pri návrhu na rekonštrukciu objektu. Zaujímavé môže byť následné porovnanie zamerania súčasného stavu s pôvodným vypracovaným projektom. Dôležitá je aj fotodokumentácia, ktorá zachytí súčasný stav. Tu je zasa možné porovnávať s dobovými fotografiami. Pre procesy projektovania obnovy pamiatok je dôležité mať k dispozícii presné zameranie relevantného objektu. Vyhotovujú ho tiež geodeti. Zhotovenie geodetického zamerania hradí vlastník objektu, alebo investor obnovovacieho zásahu, čím sa dokumentácia zamerania stáva súkromným vlastníctvom objednávateľa. Použitie takto získanej dokumentácie je možné len po dohode (a prípadnej finančnej participácii) s majiteľom dokumentácie. Zdroj: Razím, V., Macek, P. (ed.). Zkoumání historických staveb. Praha: Národní památkový ústav, 2011. ISBN 978-80-86516-41-7. s. 57-58. 23

40 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Obr. 6: Terénny prieskum.24

2h. Stavebné úrady Stavebné zmeny objektov, ktoré sa udiali v posledných rokoch zaznamenávajú Stavebné úrady. Stavebné úrady sú zložky štátnej stavebnej správy a územného plánovania na úrovni lokálnej alebo regionálnej. Vedú register územných rozhodnutí, stavebných povolení, stavebných konaní a ďalších dokumentov, ktoré vydal príslušný Stavebný úrad. Činnosť Stavebných úradov upravuje Stavebný zákon (Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku č. 50/1976 Zb. z 27. apríla 1976 v znení početných neskorších novelizácií). Stavebné úrady sa členia na krajské a miestne stavebné úrady a organizačne sú podriadené Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja. 2i. Odborné profesie Vo fáze prípravy a projektovania stavebného zásahu je dôležitá znalosť trasovania, úložnej hĺbky i ochranných pásiem inžinierskych sietí, a možnosti pripájania sa na ne. Projekty trasovania sietí sa nachádzajú v sídlach špecializovaných organizácií – správcov jednotlivých sietí, kde majú zaznamenaný najaktuálnejší stav. tam je možné nahliadnuť do ich dokumentácie a prevziať potvrdené smerodajné údaje pre vlastný projekt. Pri samotnej projektovej činnosti hlavný projektant spolupracuje s oprávnenými špecialistami jednotlivých technických profesií. Ku stavebnému konaniu je potrebné priložiť pripojenie na verejné inžinierske siete (vodovod, kanalizácia, plyn, tepelné vedenie, elektrické rozvody). Prípojky na verejné siete sú súčasťou objektu a realizujú sa na náklady vlastníka objektu. Pri starších existujúcich objektoch je často stav poznania zabudovaných pripojovacích sietí minimálny, alebo nulový. Preto treba pri rekonštrukciách a stavebných zásahoch do starších objektov postupovať veľmi opatrne. K aktuálnym inováciám využiteľným pri dokumentácii zásahov na pamiatkových objektoch možno zaradiť metódu fotogrametrickej dokumentácie zakrytých stavebZdroj: Vlastná fotodokumentácia Katarína Šimončičová.

24

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 41


ných konštrukcií a inštalácií metódou blízkej fotogrametrie. Táto metóda umožňuje exaktne zdokumentovať neskôr zakryté stavebné konštrukcie a lokalizáciu inštalácií už počas realizácie stavebného zásahu tak, aby v prípade neskoršej potreby alebo havárie sa predišlo invazívnym spôsobom zisťovania trasovania týchto konštrukcií. Získavanie údajov metódou blízkej fotogrametrie popísané v dizertačnej práci Ing. Veroniky Sojkovej (Stavebná fakulta STU, 2013) sa ukazuje ako časovo aj finančne nenáročné, umožňuje digitálne „skladovanie“ a v prípade potreby aj „pohodlný“ transfer týchto informácií elektronickými médiami. Nevyhnutná je aj spolupráca s geológom, ktorý určí zloženie pôdy, čo je potrebné pre zakladanie nových objektov. 2j. Univerzitné pracoviská V rámci pedagogického procesu a tiež vedecko-výskumnou činnosťou na univerzitných pracoviskách sa získava množstvo informácií a vzniká mnoho dokumentov s vysokým informačným potenciálom, ktoré sa z rôznych dôvodov ďalej nepublikujú, ďalej sa systémovo informačne nespracúvajú a ani v pedagogickom procese ďalej nevyužívajú. Len na Fakulte architektúry STU sa na špecializačnom zameraní Obnova pamiatok ročne získa meračská, grafická a fotografická dokumentácia k niekoľkým desiatkam objektov. Táto dokumentácia slúži ako podklad, východisko pre dosahovanie pedagogických cieľov, preto sa nepovažuje za výsledok a k jej ďalšiemu informačnému spracovaniu sa nepristupuje. Je to dané nielen pochopiteľne inou profiláciou a formuláciou cieľov vzdelávania, ale aj nedostatočnými technickými a personálnymi kapacitami. Rovnaká situácia (pravdaže i inou obsahovou náplňou, aj keď tiež vo väzbe na architektonické dedičstvo) len v rámci STU v Bratislave je aj na ďalších jej fakultách – Stavebnej fakulte, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, Ústave manažmentu ale čiastočne aj na ostatných fakultách univerzity. Podrobnejšie o charaktere získavaných a produkovaných dokumentov s ďalej využiteľným informačným potenciálom sa venuje samostatný príspevok tohto projektu. V celoslovenskom rozmere platí analogická situácia na všetkých univerzitných pracoviskách, dokonca aj na pracoviskách Slovenskej akadémie vied. Negatívne pôsobenie tohto stavu znásobuje doteraz zaužívané izolované pracovné pôsobenie jednotlivých profilových pracovísk. Databáza informácií Fakulty architektúry Fakulta architektúry zhromažďuje veľké množstvo informácií o stavebných lokalitách a objektoch. Pracovníci fakulty pripravujú zadania pre študentov na predmety ateliérovej tvorby. Tieto zadania sú súhrnným materiálom podkladov k danej lokalite. Obsahujú mapové podklady, zamerania objektov, výsledky pamiatkového výskumu (ak bol vykonaný), historický vývoj lokality, informácie z katastra, základnú fotodokumentáciu a iné podľa zadania. Dokumenty sú buď v papierovej verzii alebo digitálne. Študenti následne v rámci semestra podklady dopĺňajú o chýbajúce in42 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


formácie. Dopĺňajú mapové podklady a vytvárajú analýzy prostredia - ako analýzy dopravné, funkčné, historické, analýzy zelene, S.W.O.T. analýzy prostredia, analýzy problémov a potenciálov a iné. Následne digitalizujú a dopĺňajú existujúcu projektovú dokumentáciu, čoho výsledkom sú dwg pôdorysy, rezy a pohľady objektov a 3D model. Dokumentácia je dopĺňaná o informácie z archívov, knižníc úradov (pamiatkový, stavebný, katastrálny…) a terénneho prieskumu. Následne prichádza samotný variantný návrh možného využitia prostredia. Návrh obsahuje časť analýz, časť grafickú - koncept riešenia, projektovú dokumentáciu, 3D model - virtuálny aj fyzický, fotografie súčasného stavu a textovú časť. Výstupmi je portfólio o veľkosti strán A3, plagát vo formáte 700 x 1000 mm, prezentácia projektu, fyzický model a CD s doplnenými podkladmi a návrhom. Na Fakulte architektúry sa tak sústreďuje veľké množstvo informácii k jednotlivým lokalitám, ktoré často končia iba v osobných archívoch jednotlivých vedúcich pedagógov. Spoločná evidencia podkladov a výstupov dosiaľ neexistuje. Jej prípadne zriadenie by výrazne uľahčilo a obohatilo procesy vzdelávania a výskumu na fakulte. Databáza by mohla byť interaktívne spojená s mapou evidujúcou spracované objekty. 2k. Bežne dostupné informácie na internete/ internetové médiá a ich archívy Aktuálne informácie k významným objektom sa dajú najrýchlejšie nájsť cez internet a on-line archívy tlačových médií. Bývajú spomínané objekty, ktoré boli súčasťou developerských káuz, boli v posledných desiatich rokoch asanované, prípadne bola zmenená ich funkcia na vyšší územný dosah. Internetové správy ako zdroj informácii sú síce ľahko dostupné, ale sú nespoľahlivé a nepresné. Je potrebné ich kombinovať s inými zdrojmi informácii. 3. Záver Z predchádzajúcich faktov vidno, že prístup k potrebným informáciám býva často náročný a zdĺhavý. Skúsenosti získané z reálnej výskumnej praxe je možné rozdeliť do dvoch rovín – praktickej a systémovej. V praktickej rovine sa identifikovali kolízne situácie, ktorých vyriešením by sa uľahčil historiografický výskum už v súčasnej situácii, pričom nepredstavujú zásadnejší zásah do existujúceho stavu. Sú to najmä: - Vysvetlivky mapových značiek a prepočítavacích tabuliek mapových mierok. Pri štúdiu mapovej dokumentácie by dobre poslúžili pomôcky, kde by boli súborne spracované vysvetlivky zaužívaných grafických značení používaných na mapách. V niektorých archívoch takúto pomôcku pre bádateľov majú spracovanú a poskytujú, no nie je to vo všetkých. -Zosúladiť cenové podmienky za poskytovanie služieb v jednotlivých archívoch. Ukázalo sa, že cenník služieb vydaný Ministerstvom vnútra a platný v archívoch v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti sa výrazne Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 43


líši od cenníka Archívu Pamiatkového úradu SR (tento je rádovo drahší – viď prílohy), od archívov iných verejných inštitúcií a podnikov. -Začať sústreďovať výskumné a kvalifikačné práce z akademického, univerzitného prostredia venované problematike ochrany a obnovy pamiatok a architektonického dedičstva na jednom mieste – buď v archíve PÚ SR, alebo v Centre vedecko-technických informácií. Tieto práce už v súčasnosti sa vyhotovujú aj v papierovej forme, aj v digitálnej forme. Ich sústreďovanie v digitálnej forme nepredstavuje zásadnejšie organizačné alebo priestorové nároky a podmienky ich povinného uloženia do tohto centra ani legislatívne nepredstavujú náročný zásah do existujúceho legislatívneho systému. -Zintenzívniť tempo digitalizácie archívnych dokumentov a postupne s postupujúcou digitalizáciou fondov zabezpečiť priebežné sprístupňovanie už zdigitalizovaných fondov aj bádateľskej verejnosti. V systémovej rovine sa ukázalo, že vo výskumných procesoch sa doteraz aplikuje prevažne izolovaná práca jednotlivých výskumných špecialistov. Tí výsledky svojich výskumov sumarizujú a takéto, už len s odvolaním sa na zdroje informácií (nie s priložením kópie zdrojovej informácie), resp. s odvolávkou na prevzaté informácie postupujú na ďalšie spracovanie alebo ako podklad pre prácu iných špecialistov. Fakt, že primárne zdrojové informačné dokumenty študuje a vyhodnocuje vždy len jednostranne zameraný špecialista, spôsobuje, že sa nevyužije celá informačná kapacita zdrojového dokumentu (pohľad iného špecialisti na tej istý zdrojový – archívny – dokument môže osvetliť aj ďalšie aspekty skúmaného javu, čo pri izolovanom výskume sa nevyužíva). Súbežná spolupráca viacerých špecialistov z rôznych dotykových odborností, ktorá by mohla znížiť straty z informačného potenciálu získaných zdrojových dokumentov, sa v súčasnosti prakticky nevyužíva. V niektorých prípadoch – na základe osobnej iniciatívy výskumníka – sa pristupuje k paralelnému študovaniu aj komplementárnych vedných oblastí. Aj keď v takýchto prípadoch dochádza k skvalitneniu výskumu, je to postup zdĺhavý a nie efektívny. Pre urýchlenie získavania informácií by preto pomohol systém, ktorý by sústreďoval nielen dostupné známe informácie, ale už raz získané informačné dokumenty by sprístupnil aj ďalším výskumníkom v plnom rozsahu. Umožnil by sa tak bezprostredný a efektívnejší transfer poznania medzi všetkými účastníkmi procesov ochrany a obnovy architektonického dedičstva. Takéto „úložisko“ dát by pomohlo sústrediť spracované informácie a následne pre ďalšieho užívateľa rýchlejší pracovný postup, pri ktorom by investoval menej času a energie do opätovného získavania zdrojových dokumentov, ktoré už predtým boli z nejakého hľadiska skúmané a spracované. Zamedzilo by sa duplicitnej činnosti,, zvýšila by sa rýchlosť výskumného postupu a tiež aj transparentnosť a možnosť overenia výsledkov výskumu. Je pravda, že takýto systém, ktorý doteraz v praxi nemá známu obdobu, by si vyžadoval vytvorenie primeraného legislatívneho rámca vrátane riešenia prístupu k systému a podmienok jeho využívania a kompenzácie za získané informácie. Je to výzva pre ďalšie pokračovanie výskumu a inovácií 44 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


v oblasti transferu poznatkov výskumu architektonického dedičstva v nadchádzajúcom období. Zoznam použitých skratiek: CAD - computer-aided design, počítačom podporované projektovanie E-kniha - elektronická kniha GIS - Geographic information system, Geografický informačný systém PÚ SR - Pamiatkový úrad Slovenskej republiky KPÚ - Krajský pamiatkový úrad SNK - Slovenská národná knižnica SR - Slovenská republika ŠA - Štátny archív 2D - dvojdimenzionálny, dvojrozmerný 3D - trojdimenzionálny, trojrozmerný

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 45


Zoznam použitej literatúry: [1] Horváth, V., Kartous, P., Watzka, J. a kol. Ochrana, sprístupňovanie a využívanie archívnych dokumentov. Bratislava: Archívna správa Ministerstva vnútra SSR, 1988. 204 s. [2] Vademecum vlastníka kultúrnej pamiatky, vlastníka nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme, vlastníka a správcu hnuteľností v sakrálnom objekte. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2009. ISBN 978-8089175-40-6. 24 s. [3] Razím, V., Macek, P. (ed.). Zkoumání historických staveb. Praha: Národní památkový ústav, 2011. ISBN 978-80-86516-41-7. 311 s. [4] Sojková, V. Návrh metodiky zhotovovania dokumentácie skutočného realizovania stavby pomocou fotogrametrie. [Dizertačná práca, Ústav súdneho znalectva SvF STU, 2013] [5] Baloga, M. Digitálny územný plán - využitie pri tvorbe, overení a dodržiavaní urbanistickej koncepcie v území [Dizertačná práca, Ústav záhradnej a krajinnej architektúry FA STU, 2009] Ďalšie internetové zdroje: - http://www.pamiatky.sk/content/data/obrazky/File/pamiatkovy_vyskum/ arch_histor.pdf - http://www.pamiatky.sk/content/data/obrazky/File/pamiatkovy_vyskum/ umelecko_histor.pdf - http://www.pamiatky.sk/content/data/obrazky/File/pamiatkovy_vyskum/ Urban_%20vyskum_zasady_2011.pdf - http://www.pamiatky.sk/sk/page/evidencia-archivnych-dokumentov - http://www.pamiatky.sk/sk/page/mapy-1-2-3-vojenskeho-mapovania - https://www.katasterportal.sk/kapor/faq.do - http://www.uzemneplany.sk/digitalizacia-upn - http://www.katasterportal.sk/kapor/informacie.do - http://www.katasterportal.sk/published/se_aktualnost_dat.html - http://www.minv.sk/?statne-archivy - https://www.kis3g.sk/ - http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/odbor%20archivov/dokumenty_na_webe/Opatrenie_sprav_inf_sluzby_SA_oprav.pdf - http://www.minv.sk/?badatelsky-poriadok-45 - http://www.ulib.sk/sk/o-kniznici/historia/historia.html - http://www.snk.sk/?kniznicen_zbierky

46 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Prílohy článku- Získavanie informácií v procesoch obnovy objektov architektonického dedičstva:

Príloha 1: Cenník služieb archívu, Pamiatkový úrad SR.

Príloha 2: Výpis z katastra nehnuteľností.

Príloha 3: VInormatívna kópia z mapy.

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 47


Príloha 4: Tabuľka- hľadané informácie pri procesoch obnovy objektov architektonického dedičstva

48 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Príloha 4: Tabuľka- hľadané informácie pri procesoch obnovy objektov architektonického dedičstva (pokračovanie tabuľky)

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 49


Príloha 5: Cenník služieb archívov SR

50 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


4

ZAZNAMENÁVANIE ZÍSKANÝCH INFORMÁCIÍ O PRIEMYSELNOM ARCHITEKTONICKOM DEDIČSTVE DO DOKUMENTAČNÝCH KARIET Ing. arch. Katarína Šimončičová

Úvod Metodika dokumentácie a následného spracovania informácií o architektonickom dedičstve je rozličná. Pamiatkové úrady ako aj Oddelenie architektúry SAV cez register modernej architektúry docomomo získané informácie zaznamenávajú do dokumentačných kariet, resp. terénnych dokumentačných kariet (PÚ). Dokumentačné karty obsahujú informácie nadobudnuté terénnym a archívnym výskumom, ktoré môžu byť doplnené podkladmi z literatúry. Dokumentačné karty zvyčajne obsahujú základné informácie o stavbe, o jej histórii, architektúre, význame a sú dopĺňané fotografiami a archívnymi dokumentmi. V príspevku bude popísaná dokumentačná karta používaná v dizertačnej práci Architektúra historických elektrární na Slovensku spracúvaná na Fakulte architektúry STU. Predmet výskumu sa obmedzuje na prvotné výrobne elektrickej energie, ktoré stáli pri začiatkoch elektro-energetiky na Slovensku, konkrétne na tepelné a vodné elektrárne. Práca bude vyhodnocovať architektonické znaky (hmota, dispozícia, pôvodná, resp. súčasná prevádzka, konštrukčný systém, materiály, povrchové úpravy), skúmať historický význam a úlohu objektov, identifikovať a kategorizovať pamiatkové hodnoty. Pôvodne mala dizertačná práca širší záber. Mala vyhodnocovať podmienky nového využitia opustených objektov/areálov zo sektoru elektro - energetiky. Skladala sa z dvoch častí - samotné identifikovanie objektov a ich architektúry a následné vyhodnotenie podmienok nového využitia. Téma však bola redukovaná iba na prvú časť z dôvodu obtiažneho získavania informácií. Potrebné informácie pre dizertačnú prácu Pre naplnenie cieľov je nutné zhromaždiť viacero informácií. V prvom rade je potrebné zostaviť zoznam elektrární, následne zistiť ich presnú lokalizáciu a overiť súčasný stav zo stavebno-technickej stránky a funkčnosti. Informácie sú uložené na rôznych miestach, nosičoch, pri rôznych podmienkach prístupnosti, kopírovania, spracovania a ich následného šírenia. Pre plnohodnotné naplnenie cieľov je potrebné disponovať informáciami z oblasti histórie, pamiatkarstva, technológie, stavebníctva, statiky, elektro energetiky, fyziky, chémie a i. Architektonické znaky, dispozícia a prevádzka elektrární sú podmienené technológiou výroby, bez jej poznania sa nedá ďalej postupovať, resp. práca nedosahuje požadované kvality. Takto sú inZdroj: ŠIMONČIČOVÁ, K.: Architektúra historických elektrární na Slovensku, dizertačná práca. Bratislava : Fakulta architektúry, 2010-2014. 1

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 51


formácie hľadané v úplne cudzorodom prostredí. Pre urýchlenie procesu by bolo vhodné mať partnerov iných profesií a jednotný systém zdieľania informácií. Informácie sú získavané z viacerých inštitúcií: sú to najmä archívy, knižnice, pamiatkové a katastrálne úrady a samostatní odborníci. Viac k tejto téme viď článok “Získavanie informácií pri obnove objektov- Kráľová, Šimončičová, Fialová.” Na základe zvolených cieľov práce bola vypracovaná dokumentačná karta, ktorá sa odvoláva na karty PÚ2 a DOCOMOMO3. Dokumentačná karta Karta je rozdelená na šesť častí - identifikácia objektu, história, popis objektu, vyhodnotenie, zdroje a fotodokumentácia. Postupne budú popisované jednotlivé časti. Ukážka rozpracovanej dokumentačnej karty je v prílohe a je zostavená pre typologický druh „elektráreň“. 1. IDENTIFIKÁCIA Obsahuje základné údaje o objekte týkajúce sa presnej lokalizácie, vlastníka (prípadne kontaktu na neho, ktorý by mohol pomôcť ďalším výskumníkom), vymedzenia typologického druhu a pamiatkovej ochrany. Informácie sú získavané z katastrálnych a pamiatkových úradov. Popisné číslo Názov objektu Adresa Parcela Typologický druh Pamiatková ochrana Súčasný vlastník

Číslo dokumentačnej karty Špecifický / ľudový názov objektu Okres - ulica, číslo, obec Číslo parcely Elektráreň - tepelná / vodná, tepláreň Podnet, návrh, vyhlásené, nie je chránená Meno, kontakt

2. HISTÓRIA Informácie týkajúce sa celého života objektu od rozhodnutia na jeho výstavbu až po súčasnosť. Dôležité sú údaje o architektovi, stavebnej firme, dobe výstavby a prestavbách, o dĺžke prevádzky a technickom vybavení. Ďalej významné míľniky a udalosti, ktoré prispievajú k výnimočnosti stavby. Informácie sú získavané z literatúry a archívov. Doba výstavby Od začatia stavby po kolaudáciu Kolaudácia, resp. začiatok prevádzky Roky prestavby / výrazných stavebných zmien Zdroj: ŠULCOVÁ, J.: Industriálna architektúra na Slovensku. Spracovanie komplexnej analýzy a vyhodnotenia industriálnej architektúry na území Slovenska s cieľom vytipovať budovy/areály na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky: Metodika realizácie úlohy. Bratislava : PÚ SR, 2008. PÚ 08/84-4/1487/ SUL 3 Zdroj: do_co_mo_mo - : Full documentation fiche. 2003. Interný dokument 2

52 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Architekt , stavebná firma Pôvodný vlastník Typ vlastníctva Výrobná kapacita Odber Pohonná látka Strojové vybavenie

Pôvodné meno vlastníka. Pokiaľ bol jeden, resp. konkrétna obec / závod Závodná / komunálna / súkromná kWh Odberatelia elektrickej energie- napr. závod, kolónie, mesto, okolie, maloodberatelia Uhlie / mazut / diesel / plyn / voda Typy strojov, výrobca, datovanie

3. POPIS OBJEKTU Táto časť obsahuje výsledky urbanistických a architektonických výskumov. Je v nej popísané situovanie areálu v rámci sídla, jeho pôvodné hranice a prevádzka, objektová skladba. Tiež je popísaný stavebno-historický vývoj, materiálovo-konštrukčné riešenie objektu, dispozícia, pôvodná, resp. aj súčasná prevádzka a súčasná funkcia. V tejto časti sa uvádza existencia projektovej dokumentácie objektu. Údaje vznikajú analýzami projektových dokumentácií získaných z archívov, z mapových podkladov a vyhodnotením terénnych výskumov. Situácia, areál Rozloha, hranice, objektová sústava, prevádz- ka, pôvodný aj súčasný stav Stavebno-historický vývoj Chronologicky popísané stavebné úpravy objektu Materiálovo konštrukčné Použité materiály a konštrukcia riešenie objektu Kompozícia Hmotová skladba objektu a kompozícia fasád Dispozícia objektu Popis funkčných celkov objektu Dispozičná a prevádzková Funkčné schémy schéma Dokumentácia Pôdorysy, rezy, pohľady – zoznam s odkazom na obrazovú prílohu Stavebno - technický stav Aktuálny stav objektu - dobrý, vyhovujúci, narušený, dezolátny, v obnove Súčasné využitie, stav Aktuálne využitie objektu, resp. ohrozenie. Tak tiež informácia o strojovom vybavení, pokiaľ sa v objekte nachádza, odkaz na obra zovú doku mentáciu 4. VYHODNOTENIE V tejto časti sa vyhodnocuje význam objektu v rámci sídla, regiónu a štátu. Zhŕňa dôležité fakty, prvenstvá objektu, inovatívne materiálové a konštrukčné riešenia alebo naopak ukazuje, že sa jedná a typizovaný objekt. Posudzovaná je aj výnimočnosť, miera autenticity, vhodnosť využitia a perspektíva zachovania veci. Je to výsledok vlastného výskumu a komparácie Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 53


objektov v rámci všetkých dokumentačných kariet. Súbor hodnôt architektonického dedičstva je na Slovensku podrobne spracovaný pre staršiu architektúru. Priemysel je zatiaľ spracovaný len v internom metodickom pokyne Pamiatkového úradu.4 Pamiatkovými hodnotami priemyselnej architektúry sa zaoberajú aj medzinárodné dokumenty.5 Pre potreby tejto karty bol stanovený zoznam hodnôt platný pre energetické objekty: hodnota historická, dokumentačná, technologická, vedecká, urbanistická, architektonická, estetická (vrátane zachytenia pozoruhodného výtvarného riešenia priestorov alebo detailov), spoločenská, edukatívno- výchovná, hodnota jedinečnosti/typickosti a hodnota symbolu. Význam Prvenstvá, udalosti Hodnoty historická, dokumentačná, technologická, vedecká, urbanistická, architektonická, estetická, spoločenská, edukatívno - výchovná, jedinečnosti/typickosti a symbolu. 5. ZDROJE a 6. FOTODOKUMENTÁCIA Na záver sa nachádzajú zdroje, dátum vyhotovenia/aktualizácie dokumentačnej karty a fotodokumentácia, meno zhotoviteľa záznamu. Zábery zachytávajú charakteristické pohľady z exteriéru a interiéru, pričom postupujú od diaľkových pohľadov na objekt k architektonickému detailu. Každá fotografia je popísaná. V tejto časti sa môže nachádzať aj mapová a projektová dokumentácia a historické fotografie. Záver Dokumentačná karta je súhrnným dokumentom získaných informácií z výskumov o architektonickom dedičstve. Jej prehľadná forma je vhodná na rýchle vyhľadávanie jednotlivých údajov aj pre iné profesie. Štruktúru karty je možné spracovať do formy šablóny, do ktorej sa budú aktuálne údaje zapisovať aj s odstupom času. Tak sa umožni zaznamenávanie priebežného monitoringu budovy a stavu jej jednotlivých (sledovaných) častí. V prípade potreby môže byť karta doplnená alebo rozšírená o ďalšie časti. Napríklad jej digitálna podoba môže byť obohatená 3D modelom, vektorovými plánmi. Súbor kariet by mohol byť prístupný pomocou interaktívneho zoznamu stavieb, resp. interaktívnej mapy Slovenska. Zdroj: ŠULCOVÁ, J.: Industriálna architektúra na Slovensku. Spracovanie komplexnej analýzy a vyhodnotenia industriálnej architektúry na území Slovenska s cieľom vytipovať budovy/areály na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky: Metodika realizácie úlohy. Bratislava : PÚ SR, 2008. PÚ 08/84-4/1487/ SUL 5 Zdroj: WATSON, M.: Criteria for selection of textile industry heritage. Rukopis. [cit 2013-01-24]. Dostupné na: http://www.mnactec.cat/ticcih/documentation.php. Preklad AMBRUŠOVÁ, P.: Dizertačná práca: rukopis. TICCIH. The Nizhny Tagil Charter for the Industrial Heritage - preambula [on-line]. Júl, 2003 [cit. 201301-20]. Dostupné na: http://www.ticcih.org/. Preklad dostupný na: http://kotp.railnet.sk/?page_id=452 4

54 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Príloha: Príklad dokumentačnej karty. Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 55


56 Vybudovanie zรกkladne pre interdisciplinรกrny transfer...


5

VÝZNAM INFORMÁCIÍ O TECHNICKOM STAVE OBJEKTOV V POSUDKOVEJ A EXPERTÍZNEJ ČINNOSTI VO VÝSTAVBE doc. Ing. Milan Nič, PhD.; Ing. Ján Karel

1. Úvod Rekonštrukcie, modernizácia a opravy jestvujúcich stavieb, ako aj ochrana a údržba pamiatkovo chránených stavieb, predstavujú v súčasnosti významnú časť stavebných výkonov. Ich kvalitná príprava a realizácia je však závislá od výsledkov prieskumu dotknutých stavieb. Kvalita výsledkov prieskumu závisí od postupu, rozsahu, a podrobnosti prieskumu. 2. Postup pri prieskume stavieb Rozsah prieskumu býva obmedzený viacerými faktormi, najmä: - cenou prieskumných prác limitovanou objednávateľom, - uvoľnením priestorov potrebných pre vykonanie prieskumu, - možnosťami vykonania sond pre zakryté častí stavby a odobratia vzoriek, - kapacitnými možnosťami spracovateľa prieskumu a pod. Vykonanie prieskumu je náročné na čas, potrebu kvalifikovaného personálu, kalibrovaných alebo overených meradiel a diagnostických prístrojov. Preto by sa mal vykonávať podľa možnosti len v najnutnejšom rozsahu. Rozsah prieskumných prác stavieb a tým aj náklady na prieskum možno výrazne znížiť dobrou organizáciou ich priebehu a vyhodnotenia, najmä uplatnením systémového prístupu podľa medzinárodných noriem skupiny ISO 9 000 a ISO 11 000 už v štádiu prípravy prieskumu. Postup pri prieskume závisí od účelu posudku, dostupných podkladov, druhu konštrukcie, použitých stavebných materiálov, technického vybavenia a vedomostí posudzovateľa a pod. Spravidla môžeme postup posudzovateľa pri prieskume rozdeliť na niekoľko samostatných krokov, ktoré sú vo forme vývojového diagramu vykreslené na obr. 1. a) Účel posudku Účelom prieskumu stavby je získanie vyčerpávajúceho súboru informácií o jestvujúcej stavebnej konštrukcií a jej väzbách na okolie, ktoré zodpovedajú požiadavkám objednávateľa. Tieto informácie následne sú konfrontované s konkrétnym zámerom, pre ktorý sa stavba realizuje alebo jej okolie upravuje. Postup pri prieskumoch a diagnostike stavieb nie je záväzne predpísaný (okrem špecifických pamiatkových prieskumov, ktoré sú upravené metodikou Pamiatkového úradu SR). Ich spracovateľ by v prvom rade mal preveriť, či budova spĺňa základné požiadavky na stavby predpísané v ods. 1, § 43d stavebného zákona [ďalej len SZ]. Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 57


b) Získanie podkladov a ich analýza Pred vykonaním samotného prieskumu stavby, posudzovateľ musí najskôr získať prehľad o podmienkach realizácie posudzovanej stavby, prípadne o jej zmenách v predošlom období. Tieto informácie získa z dostupných podkladov. Základnými východiskovými podkladmi pri prieskume technického stavu stavieb sú technické normy platné v čase výstavby predmetnej stavby, vtedy platné predpisy na realizáciu stavieb, pôvodná projektová dokumentácia, denný záznam stavby a pod. Podklady k vykonaniu posudku si zabezpečuje posudzovateľ.

Obr. 1: Vývojový diagram postupu pri prieskume. 58 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Normy a technické predpisy, ktoré v danom období mali všeobecnú platnosť, získava z verejných a špecializovaných knižných fondov (knižníc). Dokumentáciu týkajúcu sa samotnej výstavby posudzovaného objektu si zabezpečuje od vlastníka nehnuteľnosti. Cielený výskum v archívoch za účelom získania pôvodnej projektovej, resp. kolaudačnej dokumentácie, alebo dokumentácie ďalších zmien stavby, vzhľadom na potrebný časový rozmer a neistý výsledok takéhoto prieskumu, posudzovateľ technického stavu nerobí. Ak tieto dokumenty nedostane od vlastníka nehnuteľnosti, resp od objednávateľa posudku, potom posudzovanie stavby robí na základe všeobecne platných stavebných podmienok a na základe výsledkov diagnostiky technického stavu stavby. c) Predbežný prieskum Predbežný prieskum slúži posudzovateľovi na základné vizuálne oboznámenie sa s posudzovanou stavbou. Pri tomto prieskume sa preverí súlad jednotlivých častí stavby s dostupnými podkladmi, prípadne ich súlad s platnými predpismi, alebo technickými normami. Posudzovateľ ďalej získa základný prehľad o jednotlivých chybách a poruchách, ako aj prehľad o nadväznosti stavby na jej okolie. Priebeh a získané poznatky z predbežného prieskumu je vhodné písomne dokumentovať, vrátane technických nákresov dôležitých častí. Dokumentáciu o predbežnom prieskume možno vyhotoviť aj formou fotografických záberov, alebo videozáznamom. d) Predbežné posúdenie Predbežné posúdenie sa vykonáva na podkladoch získaných predbežným prieskumom hlavne pri posudzovaní zložitejších stavebných konštrukcií. Predbežné posúdenie slúži ako podklad pre vypracovanie programu podrobného prieskumu. Predbežné posúdenie vykoná posudzovateľ na základe dostupných podkladov, ak pri jeho spracovaní narazí na chýbajúce podklady, použije približné údaje a obdobne pokračuje až do záveru posúdenia. Pri predbežnom posúdení konštrukcie sa porovnáva skutkový stav so stavom predpísaným v čase vyhotovenia posudzovanej stavby. Preto v posudkovej činnosti je dôležité poznať (alebo mať k dispozícii) vývoj stavebného zákona a technických noriem [7]. Vyhotovením predbežného posúdenia získa posudzovateľ prehľad o celej stavbe. Chýbajúce podklady môže vyžiadať od zadávateľa v jednom bloku a tým sa aj podstatne skráti lehota vypracovania expertízy, alebo posudku. e) Podrobný prieskum V obvyklých prípadoch podrobný prieskum technického stavu stavby obsahuje : • podrobnú vizuálno-zmyslovú obhliadku najmä týchto časti stavby: - základy, - zvislé nosné konštrukcie, Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 59


- vodorovné stropné konštrukcie, - strešné konštrukcie, - schodiská, - pivničné priestory, - obvodový plášť, - nenosné časti konštrukcie a bezprostredného okolia nosnej konštrukcie, - kontrola vybratých rozmerov konštrukcie podľa pôvodnej dokumentácie, prípadne zistenie dôležitých rozmerov konštrukcie pri chýbajúcej dokumentácii, kde sa okrem rozmerov samotnej konštrukcie zisťujú aj rozmery tých častí stavby, ktoré ovplyvňujú zaťaženie konštrukcie, • zistenie, alebo upresnenie výpočtového modelu konštrukcie, • podrobný popis stavu jednotlivých častí konštrukcie z hľadiska zistených chýb a porúch alebo nedostatkov pri užívaní a údržbe, • stupeň poškodenia (klasifikácia porúch), príčiny poškodenia/ pretvorenia konštrukcií, ich vplyv na spoľahlivosť konštrukcie, • určenie pevností materiálov, prípadne ďalších fyzikálnych a mechanických vlastností materiálu potrebných pre posúdenie konštrukcie, • určenie (odborný odhad) charakteristík pôsobiacich zaťažení a zaťažení ktorým bola konštrukcia v minulosti vystavená, • údaje o výskyte zvýšenej vlhkosti konkrétnych častí konštrukcie (omietka, murivo, základy, strešný plášť) a určenie pôvodu vlhkosti. f) Vyhodnotenie prieskumu — posúdenie konštrukcie Nosné časti stavieb sa skladajú z viacerých prvkov s rozdielnym namáhaním pričom spolu vytvárajú konštrukčné systémy. Tieto systémy môžu efektívne a spoľahlivo pôsobiť len vtedy, ak počas životnosti stavby, zmeny vlastností jednotlivých prvkov neohrozia nosnú spôsobilosť stavby. Spoľahlivosť stavebných konštrukcií môže ohroziť aj zmena prevádzkových/ užívateľských podmienok stavby alebo vonkajších podmienok v okolí stavby. Preto pri posudzovaní jestvujúcich stavieb je potrebné vyšetrovať trojzložkovú sústavu „konštrukcia – zaťaženie – prostredie“ (obr. 2). Každá z týchto zložiek má svoje špecifické vlastnosti: niektoré z nich poznáme veľmi dobre a vieme ich dostatočne opísať a definovať, o iných vieme menej, alebo málo. Tieto vlastnosti sú zdrojom neistôt a spôsobujú ťažkostí pri posudzovaní celej sústavy. Väčšia časť neistôt je náhodného charakteru, pretože sú výsledkom vzájomného pôsobenia rôznych, aj nepredvídaných, faktorov. Preto pri posudzovaní spoľahlivostí nosných konštrukcií využívame metódy matematickej štatistiky a teórie pravdepodobnosti. g) Doplňujúci prieskum Doplňujúci prieskum sa vykonáva zriedkavo slúži na doplnenie chýbajúcich, resp. ďalších potrebných podrobných údajov, ktorých potreba sa zistí pri vyhodnotení podrobného prieskumu. Pri doplňujúcom prieskume sa vykoná odborný odber vybraných vzoriek stavebných materiálov pre následné laboratórne skúšky. 60 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Obr. 2: Sústava KZP, 1 – neistoty, 2 – väzby.stavby.

g) Doplňujúci prieskum Doplňujúci prieskum sa vykonáva zriedkavo slúži na doplnenie chýbajúcich, resp. ďalších potrebných podrobných údajov, ktorých potreba sa zistí pri vyhodnotení podrobného prieskumu. Pri doplňujúcom prieskume sa vykoná odborný odber vybraných vzoriek stavebných materiálov pre následné laboratórne skúšky. Súčasťou doplňujúceho prieskumu môžu byť aj podrobné merania in situ, je to hlavne v prípade, ak sa doplňujúci prieskum vykonáva súčasne so zaťažovacou skúškou. Obsah doplňujúceho prieskumu závisí od : • množstva podkladových údajov, ktoré sú potrebné pre stanovenie (posädenie) spoľahlivosti jestvujúcej konštrukcie, • výsledkov predchádzajúcich prieskumov. h) Biologický prieskum Biologický prieskum sa zaoberá pôsobením biotických činiteľov. Najviac pozornosti sa venuje drevokazným hubám vrátane plesní a drevokaznému hmyzu. Patria sem aj ďalšie organizmy ako baktérie, lišajníky a riasy, ktorých význam je však z hľadiska deštrukcie dreva ďaleko menší. Biologický prieskum vykonávajú špecializované organizácie s potrebným vyba- vením, alebo špecializovaní odborníci. Podrobnejšie je táto problematika popísaná v odbornej literatúre [14], [28], [40]. 3. Klasifikácia porúch Pri vedení záznamov z prehliadok o stave konštrukcie je potrebné uviesť v prípade zistenia poruchy nielen miesto zistenia, ale aj stupeň Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 61


poruchy. Za týmto účelom sa používa niekoľko klasifikačných systémov: sedemstupňový, päťstupňový, prípadne aj dvojstupňový (vyhovuje – nevyhovuje). Pre praktické použitie sa odporúča zistené poruchy zaradiť do jedného z troch základných klasifikačných stupňov: a) chyba Znižuje úžitkové vlastnosti stavebnej konštrukcie, ale nemá vplyv na jej spoľahlivosť. Jej dlhodobé pôsobenie môže však znížiť trvanlivosť konštrukcie. b) porucha Znižuje výrazne úžitkové vlastnosti stavebnej konštrukcie a nepatrne aj jej spoľahlivosť. Výrazne môže ovplyvniť životnosť stavebnej konštrukcie. c) havária Môže ohroziť spoľahlivosť stavebnej konštrukcie. Vyžaduje okamžité odstránenie príčiny a stabilizáciu konštrukcie. 4. Dokumentácia prieskumu Priebeh a výsledky obhliadky môžu byť zachytené buď: • písomne + fotograficky, • graficky (bez meradla – náčrtkom, plánikom v mierke, príp. v inej projekcii) s udaním základných identifikačných údajov (miesto, čas vyhotovenia, meno zhotoviteľa), • zvukovým záznamom, audiovizuálne, • alebo iným zodpovedajúcim spôsobom (röntgen a pod.). Podklady získané pri obhliadke sú v znaleckej a expertíznej činnosti spravidla zaraďované medzi dôkazy, preto v záujme zachovania ich dôkazovej vážnosti, objektívnosti a nestrannosti ich vyhotoveniu sa venuje zvýšená pozornosť. 4.1 Písomná dokumentácia obhliadky Znalec, alebo expert v konaniach pred štátnou a verejnou správou by mal vykonať zápis z obhliadky. V zápise z obhliadky by mali byť uvedené najmä tieto skutočnosti: 1. miesto obhliadky, dôvod obhliadky, čas jej začiatku a ukončenia, mená účastníkov, 2. ciele obhliadky, jej program, prípadne jej postup, 3. identifikácia zisťovaných vecí, 4. obhliadkou získavané podklady, merania, odber vzoriek a pod., 5. spôsob dokumentácie obhliadky, 6. vyjadrenie zúčastnených k vykonanej obhliadke (ak nie sú pripomienky, zápis sa opatrí formuláciou „bez pripomienok“ s podpisom zúčastnených), 7. podpisy účastníkov (odporúča sa, aby rozhodujúci účastníci podpísali každú stranu osobitne). 62 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


4.2 Grafická dokumentácia obhliadky Grafická dokumentácia je najstarší a spoľahlivý doklad o priebehu a výsledkoch obhliadky. Obyčajne sa vyhotovuje formou náčrtkov – bez kreslenia s pomocou meradla. Príklad vystihujúceho grafického náčrtu prevzatý z literatúry [19], je zobrazený na Obr. 3, 4. Pohľad

Pôdorys

Obr. 3 Jestvujúca posudzovaná budova. Pohľad

Pôdorys

Obr. 4. Grafický náčrt posudzovanej budovy.

Samotná dokumentácia by sa mala vyhotovovať ceruzkou, alebo iným dažďom nezničiteľným spôsobom (médiom). Výhody merania, náčrtov a plánikov sú zrejmé: a) rýchla orientácia, znalca pri následnom vypracovaní posudku, b) možnosť rôznymi spôsobmi zobrazovania zachytiť všetky dôležité tvary objektov. Vyhotovenie prehľadnej grafickej dokumentácie vyžaduje od znalVybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 63


ca zručnosť a skúsenosť, ale umožňuje zachytiť rozhodujúce vlastnosti posudzovanej konštrukcie. V prípade zvlášť dôležitých nálezov, grafická dokumentácia sa doplní o schematický náčrt nálezovej situácie a do plániku sa zaznačí jej lokalizácia. 4.3 Fotografická dokumentácia obhliadky Fotografická dokumentácia je z hľadiska znaleckej činnosti považovaná za objektívny podklad. Jednou z najdôležitejších časti fotoaparátu je jeho optický systém. Pri vyhotovení fotodokumentácie treba najskôr vyhotoviť celkové pohľady na dokumentovaný objekt, ďalej snímky jeho častí až k jednotlivým detailom. Fotodokumentácia v znaleckom posudku môže názorne dopĺňať text. Pri väčšom počte snímok, alebo dôležitosti miesta záberu je vhodné priložiť náčrt dokumentovanej situácie a v ňom vykresliť stanoviská, čísla a smery snímok. a) Klasická fotografia na zvitkový film Klasický zvitkový film je tvorený kryštálmi halogenitov striebra, ktoré sú rozptýlené vo vrstve želatíny pokrývajúcej jednu stranu (vnútornú) zvitkového filmového pásu. Vo farebnom filme sú tri vrstvy pre: červené, zelené a modré svetlo. Dopadom svetla pri expozícii filmového poľa dochádza vo vnútri týchto kryštálov k zmenám a vytvára sa skrytý (tzv. latentný) obraz, ktorý sa ďalej nesmie osvetliť. Chemickými procesmi (vývojka, prerušovač a ustaľovač) sa získava obraz na filmovej podložke a následne pomocou optického zväčšovania a chemických procesov aj samotná fotografia. Rozlíšenie filmu sa udáva v počte čiar na milimeter. To sa pri filmoch z ostatného obdobia analogických fotoaparátov pohybuje od 50 do 100 čiar/mm, pri najlepších až okolo 130 čiar/mm. Najpoužívanejšími druhmi filmov pre analógové (klasické mechanické) fotoaparáty sú kinofilm rozmerov 24 * 36 mm a zvitkový film rozmerov 60 * 60 mm. Výsledná kvalita klasickej fotosnímky závisí od kombinácie mnohých parametrov: veľkosti zrna filmovej emulzie, rozlišovacej schopnosti objektívu, hĺbky ostrosti, hĺbky a sýtosti farieb, využitia javového rozsahu papiera, farebnej čistoty atď. Prudký rozvoj digitálnych technológií charakteristický pre obdobie od začiatkom tohto milénia spôsobil, že vo veľmi krátkom čase sa analógové fotoaparáty prestali používať a ich miesto zaujali už takmer výhradne digitálne fotoaparáty. Kvalita fotografických snímok závisí od počtu zobrazovacích digitálnych bodov na jednotku plochy – pixelov. Jednoduché porovnanie kvality klasickej a digitálnej fotografie je uvedené v tabuľke 1, kde sa pre počet čiar vyžaduje dvojnásobok informácií (strieda sa čierna s bielou, takže „bitových bodov" potrebných na registráciu čiarok je dvojnásobok). Z údajov v tabuľke 1 je zrejmé, že film, predovšetkým zvitkový, je schopný zaregistrovať niekoľkonásobne viac informácii ako súčasné možnosti digitálnej fotografie. 64 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Tabuľka 1

V umeleckej fotografii, kde je prioritou jemnosť zachytených detailov pri dokonalých farbách, nie je zatiaľ klasická filmová fotografia prekonaná. Fotodokumentácia v znaleckom posudku môže názorne doplňovať text. Pri väčšom počte snímok alebo dôležitosti miesta záberu je potrebné priložiť náčrt dokumentovanej situácie a v ňom vykresliť stanovištia, čísla a smery snímok. Pri vyhotovení fotodokumentácie stavieb treba najskôr vyhotoviť celkové pohľady na dokumentovaný objekt, potom snímky jeho častí až k jednotlivým posudzovaným detailom. b) Zhotovenie panoramatickej snímky klasickou fotografiou Pokiaľ nemožno získať potrebný odstup na zachytenie predmetného objektu jednou snímkou, môžeme panoramatickú snímku získať aj bežným fotoaparátom. Postup vyhotovenia panoramatickej snímky z troch postupných fotozáberov (označených I,II,III), prevzatý od Bradáča [1], je uvedený na obrázkoch 5 a 6. Prvý záber (I) je vykonaný na ľavom okraji snímaného úseku. Na jeho pravom okraji sa označil vlícovací bod A (nárožie domu). Pri druhom zábere (II) sa fotoaparát natočil tak, aby bod A, bol viditeľný v zábere a vyhľadal sa v jeho ľavom okraji nový vlícovací bod B, (strom). Podobným spôsobom sa postupuje ďalej. Pri zostrojení týchto záberov pre výslednú panoramatickú snímku je dôležité aby základňa snímok bola buď vodorovná, alebo aspoň v jednej priamke, čo sa ľahšie dosiahne pri použití statívu. Jednotlivé snímky z I. až III. záberu sa musia vyhotoviť v rovnakom zväčšení. Plynulosť panoramatického záberu sa dosiahneme tak, že susedné snímky prekryjeme, vo zvolených vlícovacích bodoch ich špendlíkom navzájom skoordinujeme a v mieste prekrytia ostrým nožom prerežeme (rezy A, B na Obr. 15). c) Digitálna fotografia Fotografie z digitálnych fotografických prístrojov sú tzv. bitovo mapované obrázky. Pod bitovou mapou rozumieme maticu pozostávajúca z malých, kvadratických obrazových prvkov, resp. elementov. Každému prvku, označovanému ako obrazový bod alebo pixel, je priradená určitá hodnota šede, alebo farby, ako výsledok spojenia 3 hodnôt RGB. Naskytá sa tu analógia so zrnitosťou filmových obrázkov, ktoré sa tiež skladajú z miniatúrnych informačných jednotiek, ktoré sú rozoznateľné Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 65


až pri veľkom zväčšení. Na rozdiel od digitálneho obrazu, tieto sú rozmiestnené absolútne nepravidelne, prekrývajú sa a vytvárajú plynulé, spojité hodnoty svetelnosti a farebnosti. Pojem rozlíšenie sa používa v dvoch významoch, a to: 1. rozumie sa veľObr. 5. Zábery (I. až III.) pri tvorbe klasickej panora- kosť obrazu v bodoch. Zvymatickej fotografie. čajne sa hovorí o rozlíšení

Obr. 6. Zostavenie klasickej panoramatickej fotografie z troch záberov (I. až III.).

800 x 600 pixelov, keď má obraz na výšku 600 a na šírku 800 bodov. 2. pod rozlíšením pri skenovaní a reprodukcii obrazu sa rozumie označenie hustoty bodov, čiže počty bodov na jeden centimeter alebo palec (2,54 cm) s mernou jednotkou ppi (bodov na palec). Na rozoznanie sa rozlíšenie výstupného zariadenia udáva v merných jednotkách dpi (dots per inch - počet bodov na palec). Rovinný skener sníma predlohu napríklad so 600 ppi. Tlač na sublimačnej tlačiarni prebieha napríklad s rozlíšením 300 dpi. V praxi sa často hovorí o dpi, aj keď sa tým vlastne myslí ppi. Z koľkých bodov digitálna fotografia pozostáva, závisí od rozlišovacej schopnosti obrazového snímača CCD v digitálnom fotoaparáte. Snímač CCD „3 megapixelového fotoaparátu“ dáva obraz s rozlíšením 2048 * 1536 pixelov, čo efektívne predstavuje 3,146 milióna pixelov (Tab. 2). Rozlíšenie obrazu okolo 200 dpi stačí aj pre laserové tlačiarne (čiernobiele alebo farebné), ktoré tlačia zvyčajne 600 až 1200 bodov na jeden palec a vytvárajú stupne šede, resp. farebné odtiene taktiež pomocou ras66 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


trovania. Hustota rastra sa udáva v počte čiar na palec (lpi) alebo na centimeter (lpcm) a určuje vzdialenosť medzi rastrovými bodmi skladajúcich sa z viacerých bodov tlače. Pri vysokokvalitnej tlači pre knihy a časopisy činí hustota rastra napríklad 150 lpi, pri novinovej tlači len 85 lpi (rastrové body sú viditeľné voľným okom). Tu platí pre potrebné rozlíšenie predlohy, že hustota rastra sa vynásobí faktorom kvality medzi 1,5 (od 133 lpi) a 2. Prehľad grafických súborov a nimi dosiahnuteľných formátov pre reprodukciu a tlač je uvedený v tabuľke 5, kde sú za základ rozlíšenia uvažované: • fototlač s kvalitou dostatočnou 145 dpi • fototlač s kvalitou dobrou 200 dpi • fototlač s kvalitou veľmi dobrou 300 dpi

Tabuľka 2

Výhoda digitálnej fotografie spočíva v jednoduchosti a rýchlosti jej spracovania a v možnosti pracovať s vytvoreným obrázkom prostredníctvom elektronických médií bezprostredne po nasnímaní sledovanej situácie. Nezanedbateľný je faktor ceny – digitálna fotografia je v súčasnosti výrazne lacnejšia. Nevýhoda digitálnej fotografie spočíva v nutnosti uchovávania snímok na externých médiách (CD, DVD, externé disky), ktorých životnosť je v porovnaní s klasickými filmami otázna a vyzerá, že je výrazne kratšia. Preto treba venovať mimoriadnu pozornosť podmienkam archivácie zhotovených snímok tak, aby tieto mohli slúžiť ako porovnávací dokumentačný materiál aj v budúcnosti. Zhotovenie panoramatickej snímky digitálnou fotografiou Digitálna fotografia umožňuje jednoduchšie a rýchlejšie zhotoviť panoramatické snímky. Spracované údaje z jednotlivých záberov sa zostavia do zvolenej výslednej panoramatickej snímky, takže nie je potrebné tlačiť snímky týchto záberov, ale až výslednú panoramatickú snímku. d) Fotogrametria pri dokumentácií obhliadky Fotogrametrické metódy možno výhodne využiť okrem merania aj na dokumentovanie výsledkov obhliadky. Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 67


Obr. 7 Originálna – extrémne šikmá snímka.

d. 1) Projektívna fotogrametria Na rekonštrukciu rovinných objektov v referenčnom súradnicovom systéme resp. pozorovanie pretvorení v referenčnej rovine sa využíva matematický model projektívnej transformácie medzi dvoma rovinami odvodený z projektívnej geometrie, alebo centrálnej projekcie roviny [5], [22]. Referenčná presnosť mX,Y je v prípade digitálnej snímky, závislá od mierkového čísla snímky Ms, veľkosti obrazového elementu P, presnos-

Obr. 8. Projektívne prekreslená snímka.

ti merania obrazového elementu mp a stočenia snímky voči pozorovanej rovine. V praxi sa snažíme dodržať malé sklony snímky, potom je presnosť konštantná po celej ploche snímky. Príklad originálnej a projektívne prekreslenej snímky, prevzatý z literatúry [5], [22] je na obr. 7, 8. Medzi aplikačné oblasti projektívnej fotogrametrie patrí predovšetkým prekreslenie rovinných fasád do fotoplánov, ako aj určenie pretvorenia v danej referenčnej rovine. 68 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


d. 2) Konvergentné snímkovanie Je to najpresnejšia fotogrametrická metóda na priestorové určovanie objektov, vrátane dokumentácie priebehu a výsledkov obhliadky. e) Röntgenografická dokumentácia Praktické skúsenosti ukazujú, že skutočné vyhotovenie výstuže sa často líši od návrhu výstuže. Zisťovanie množstva, polohy a profilu výstuže v železobetónovom Obr. 9. Zisťovanie výstuže v betóne priereze je zložitá úloha. Naj- prežarovacou – röntgenografickou metódou. jednoduchšie možno získať prehľad o zabudovanej výstuži osekaním krycej vrstvy betónu. Týmto spôsobom sa však nedá zistiť výstuž uložená hlbšie pod povrchom napr. ohyby, výstuž uložená v druhej vrstve a pod. Použitie magnetických metód je málo spoľahlivé a je použiteľné najmä na zisťovanie výstuže pod povrchom betónu. Príklad využitia prežarovacej – röntgenografickej metódy pri zisťovaní výstuže v betóne je na obr. 9. f) Videozáznam Filmový záznam alebo videozáznam umožňuje znalcovi pri dokumentácií obhliadky dokumentovať priebeh deja v čase. Postupne je filmová technológia nahrádzaná videozáznamom, ktorý sa používa pri dokumentácii porúch stavieb, tvaru a stavu objektov pri miestnom šetrení a pod. Veľkou výhodou videozáznamu je možnosť záznamu zvukového komentára priamo pri obraze. Videokamery sú bežne vybavené objektívmi s premenlivou ohniskovou vzdialenosťou, takže umožňujú získať detailné zábery z väčších vzdialeností a majú pomerne veľkú citlivosť, zábery možno vykonať aj pri zníženej viditeľnosti. 5. Záver Systematické sledovanie porúch stavebných konštrukcií a zhromažďovanie údajov o nich sa vykonáva v rade vyspelých krajín sveta, menovite vo Veľkej Británii, Francúzsku, Kanade, USA [19]. Pre vykonávanie stavebných prieskumov v posudzovateľskej činnosti v Slovenskej republike nie je vypracovaný záväzný postup, nie sú stanovené záväzné údaje pre protokol o prehliadke. Ďalej nie je zabezpečená Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 69


centrálna evidencia o vykonaných prieskumoch stavieb, napriek tomu, že náklady na každý stavebný prieskum sú v súčasnosti vysoké. Na porovnanie napríklad: Už od roku 1954 sa vedie register geologických prieskumov realizovaných na území Slovenska, do ktorého sa povinne odovzdávajú správy z každého realizovaného geologického prieskumu. Register vedie a spravuje Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave. Okrem registra prieskumných činností uchováva aj zbierku diplomových, kandidátskych, doktorských, nálezových, posudkových a podobných prác geologického zamerania. Pri dôslednej evidencii prieskumov technického stavu stavieb a ich výsledkov by nasledujúci prieskum mohol nadväzovať na výsledky predchádzajúcich, čím by sa výrazne znížil jeho rozsah, tým aj náklady a vytvorili by sa podmienky na skvalitnenie posudzovateľskej činnosti. Podľa stavebného zákona vlastník stavby je povinný uchovávať dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby po celý čas jej užívania. Pri zmene vlastníctva ju má vlastník odovzdať novému vlastníkovi a pri odstránení stavby stavebnému úradu. V skutočnosti nie všetci vlastníci stavieb archivujú dokumentáciu stavby predpísanú stavebným zákonom, výsledky prieskumu obyčajne vlastníci dlhodobo nearchivujú. Tieto nedostatky by bolo možné eliminovať zriadením Registra stavebných prieskumov. 5.1 Register stavebných prieskumov Pri tvorbe Registra stavebných prieskumov je vhodné využiť skúsenosti a fungujúci systém evidencie a archivácie geologických prieskumov. Registrácia stavebných prieskumov sa zjednoduší a prenos informácií o prieskumoch stavieb sa urýchli, ak základné výstupy z prieskumných prác budú formalizované. Zároveň by sa mala právne upraviť aj archivácia stavebných prieskumov. Podrobnou evidenciou prieskumov a následnou kritickým prehodnotením výsledkov diagnostiky bude možné zostaviť informačný systém o poruchách stavieb. 5.2 Archív technických predpisov a pomôcok Pri rekonštrukcii a opravách jestvujúcich stavieb je častokrát potrebné vychádzať z dobových technických podkladov pre posudzovanie spoľahlivosti stavebných konštrukcií platných v čase zhotovenia predmetnej stavby. Medzi tieto dobové podklady zaraďujeme : • štátne technické normy, • úsekové technické normy, • odborové normy, • podnikové normy vybratých výrobcov stavebných materiálov, • schválené typové podklady jednotlivých konštrukčných systémov, • technické príručky, tabuľky a iná vybraná odborná literatúra. Tieto dobové technické podklady by mali byť sústredené na jednom mieste a informácie z nich sprístupnené oprávnenej odbornej verejnosti za 70 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


podmienok stanovených legislatívnym predpisom. 5.3 Spôsob prenosu informácií Využitie poznatkov, vyplývajúcich z analýzy príčin porúch sa týka širokého spektra osôb a inštitúcií zapojených priamo alebo nepriamo do procesu výstavby. Tieto informácie je možné zabezpečiť viacerými spôsobmi napr.: • organizovaním konferencií, seminárov a sympózií, • poskytovaním lektorských a prednáškových podujatí, • vydávaním periodickej publikácie, • formou konzultačných a knižničných služieb a pod. • prostredníctvom systémovo organizovanej služby zdieľania (poskytovania) digitálnych dát k danej téme.

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 71


Zoznam použitej literatúry: [1] Bradáč, A. a kol.: Soudní inženýrství. Akademické nakladatelství CERM, s.r.o. Brno, červen 1997. ISBN 80-7204-057-X [2] Fraštia, M.: Possibilites of Using Inexpensitive Digital Cameras in Applications of Close-range Photogrametry I.: Slovak Journal of Civil Engineering Bratislava 2005/2. ISSN 1210-3896 Page 20–28. [3] Holický, M.: Zásady ověřovaní spolehlivosti a životnosti staveb. Vydavatelství ČVUT Praha, 1998. [4] Neufert, E.: Navrhovaní staveb. Praha: Nakladatelství CONSULTINVEST, 2000 ISBN 80-901486-6-6 [5] Nič, M., Fraštia M., Nováčiková, J.: Fotografické zisťovanie obostavaného priestoru. In: Soudní inženýrství, 2/2006, VUT v Brně, ISSN 1211 – 443X [6] Nič, M.: Metodika znaleckej činnosti. STU v Bratislave, 2006 ISBN 978-80227-2574-4. [7] Nič, M.: Prieskumy stavieb. Vybraté problémy. Edícia vedeckých prác. STU v Bratislave, 2005, ISBN 80-227-1771-1 [8] Nováčiková, J.: Preukazovanie zhody, STU v Bratislave 2005. ISBN 80227-2296-0 [9] Pume, D., Čermák, F.: Průzkumy a opravy stavebních konstrukcí, ABF, nadace pro rozvoj architekury a stavitelství. Praha: Nakladatelství ARCH, 1993. [10] Šnejdar, J.: Kontrola kvality na stavbách. Praha: SNTL – Nakladatelství technické literatury, 1971. [11] Teplý, B., Novák, D.: Spolehlivost stavebních konstrukcí. Akademické nakladatelství CERM. s. r. o. Brno,1999. ISBN 80 – 214 – 1149 – X, [12] Tichý, M., Vorlíček, M.: Spolehlivost stavebních konstrukcí. Ediční středisko ČVUT Praha, 1983 [13] Witzany, J.: Poruchy a rekonstrukce zděných budov. Český svaz stavebních inženýrů, Praha, 1999. ISBN 80–902697–5–3. [14] Zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov. [15] Zákon číslo 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. [16] Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. [17] Vyhláška MS SR č. 490/2004 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. [18] Vyhláška MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, v znení neskorších predpisov. [19] Směrnice pro průzkum a hodnocení nosných částí průmyslových staveb určených k rekonstrukci. Výskumný ústav pozemních staveb v Praze 1987.

72 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


6

DB CSTISK. DATABÁZA METÓD, ZARIADENÍ A ODBORNÍKOV KONZERVAČNEJ VEDY A TECHNOLÓGIÍ – AKTUÁLNY STAV Ing. Lenka Dubinyová, prof. Ing. Svetozár Katuščák, PhD., Ing. Michal Jablonský, PhD., doc. Ing. Katarína Vizárová, PhD., Ing. Soňa Kirschnerová, PhD.*

*Slovenská technická univerzita, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Ústav prírodných a syntetických polymérov, Oddelenie dreva, celulózy a papiera, Radlinského 9, 812 37 Bratislava, lenka.dubinyova@stuba.sk

Abstrakt V oblasti ochrany a konzervovania objektov kultúrneho dedičstva je nedostatočná ochrana a kapacita technológií na ochranu kultúrneho dedičstva. Existuje nepomer medzi rýchlosťou degradácie a ochranou objektov kultúrneho dedičstva. V každej organizácií zaoberajúcej sa ochranou kultúrneho a prírodného dedičstva, konzervačnou vedou a technológiou (CST) sa rozvíja technologická infraštruktúra prístrojov a zariadení. Problém SR spočíva v tom, že jednotlivé inštitúcie a odborníci nie sú vzájomne informovaní1. Riešením tohto problému je vybudovanie kompetenčných centier, ktorých súčasťou je aj vybudovanie databázy špecialistov, prístrojov a technológií, ktoré sú dostupné v jednotlivých inštitúciách SR. Zlepšenie informovanosti prináša aj navrhnutá a používaná databáza metód, zariadení a odborníkov konzervačnej vedy a technológií Slovenskej republiky (http:// pristroje.knihask.eu/menu.html)1. Úvod Významným problémov, ktorý sa vyskytuje v oblasti ochrany a konzervovania objektov kultúrneho dedičstva je nedostatočná ochrana a kapacita technológií na ochranu kultúrneho dedičstva. Analýza súčasného stavu v oblasti konzervovania objektov kultúrneho dedičstva SR a udržateľnosti rozvoja konzervačných technológií na Slovensku poukazuje na nevyhnutnosť potreby naštartovania udržateľného rozvoja pamäťových a fondových inštitúcií SR (Tab. 1). Rýchlosť degradácie kultúrneho dedičstva Slovenska je rádovo rýchlejšia ako rýchlosť (kapacita) ochrany. Objekty kultúrneho dedičstva sa vyznačujú značnou variabilitou materiálového zloženia (drevo, papier, koža, kovy, sklo, keramika a ostatné anorganické materiály, plasty), heterogenitou (výtvarné diela pozostávajú z viacerých materiálovo odlišných vrstiev, knihy, textilné predmety, historický nábytok obsahujú rozmanité druhy materiálov) a rôznorodosťou tvarov (veľké 3D objekty, 2D objekty – obraz, grafika, fotografia, malé 3D objekty – socha, múzejný zbierkový predmet, archívne a textové analógové dokumenty – knižné dokumenty a podobne). Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 73


Tabuľka 1: Analýza počtu, kapacity a potreby udržateľného rozvoja konzervačných technológií, konzervačnej vedy, vzdelávania, technológie a priemyslu v SR 2,3,4. *2D objekty (obraz, grafika, fotka) + malé 3D objekty (galerijné, muzeálne zbierky) + veľké 3D objekty (hnuteľné a nehnuteľné pamiatky) + pamiatkové územie: Zbierkové predmety v múzeách SR (registrovaných v Registri múzeí a galérii SR) predstavujú 15 693 008 kusov, stav v roku 20112, 3, 4, 5. V roku 2003 bolo zapísané do Registra múzeí a galérií SR aj Slovenská pošta, š. p. Poštové múzeum, spravujúce rozsiahly fond poštových cenín, čím vzrástol počet zbierkových predmetov v múzeách na Slovensku o viac ako 5,7 mil. kusov. Odhad počtu zbierkových predmetov v galériách SR za rok 2011 je 164 800 objektov (stav v roku 2007 – 159 194 objektov). Kvantifikácia národných kultúrnych pamiatok, pamiatkových objektov, predmetov a území v SR: 70 552 objektov, stav v roku 20096.

Pri analýzach kontroly súčasného stavu zbierkových predmetov sa zisťuje, že inštitúcie v SR nie sú dostatočne vybavené pre ich ochranu personálne ani infraštruktúrou. Doterajšia prax poukázala na skutočnosť, že súčasné metódy, postupy a princípy nie sú vždy dostatočne účinné, vhodné a efektívne. Počet zbierkových predmetov a rozsah chránených objektov sa rýchlo zvyšuje. Súčasným tempom a spôsobom ochrany a bez ročného prírastku kultúrnych objektov by bol čas potrebný na ochranu pre 2D objekty a malé 3D objekty 79 až 1586 rokov, pre veľké 3D objekty + pamiatkové územie približne 706 rokov. Na základe analýzy sa zistilo, že je potrebné zabezpečiť infraštruktúru, technologické zariadenia a kvalifikovaný personál na odstránenie nepomeru medzi rýchlosťou degradácie a ochranou. Riešením je vybudovanie národnej siete kompetenčných centier na ochranu kultúrneho dedičstva (IKC – NET), pri zachovaní podmienky trvalo udržateľného rozvoja. Na zvýšenie produktivity práce pri ochrane jednotlivých objektov alebo materiálových skupín je potrebné zabezpečiť okrem personálu aj masové technológie, ktoré značne prispievajú k zvýšeniu ochrany objektov kultúrneho dedičstva. Zároveň je potrebné zabezpečiť dostatočne kvalifikovaný personál a zariadenia, ktoré umožňujú materiálový prieskum predmetov a určiť stav objektov. Výskum historických artefaktov je veľmi náročný, pretože väčšinou ide o heterogénne a viacvrstvové systémy, v ktorých medzi jednotlivými zložkami prebiehajú rôzne interakcie. 74 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


V praxi sa často využíva kombinácia viacerých analytických metód, ktorých výsledkom je identifikácia materiálov v objekte, ktorá pomôže k prehĺbeniu poznatkov o artefakte, o jeho vzniku, stave a stupni degradácie. Potreba týchto analýz vyžaduje špecialistov z rôznych oblastí a to jednoznačne vyžaduje interdisciplinaritu, teda vytváranie interdisciplinárnych tímov špecialistov. Zároveň, vzhľadom na nedostatočný počet prístrojov na analýzu a aj špecialistov je nevyhnutné, aby sa či už výsledky alebo prístrojové techniky využívali vo viacerých inštitúciách, ktoré vzájomne kooperujú a vytvárajú databázy prístupné pre tieto skupiny. Jednou z ciest na riešenie kľúčového problému nerovnováhy medzi rýchlosťou degradácie a rýchlosťou ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva je rozvoj konzervačnej vedy, nových technológií analýzy, monitoringu kvality dedičstva a konzervačných technológií, ako aj kontinuálny rozvoj vzdelávania a rozvoj interdisciplinárnej spolupráce a projektov na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva. V oblasti konzervačnej vedy a technológie (CST) na Slovensku sa rozvíja technologická infraštruktúra prístrojov a zariadení, systém metód a odborníkov CST na výskum vzdelávania, identifikáciu, analýzu, kontrolu a monitoring stavu objektov kultúrneho dedičstva, materiálový a chemicko-technologický rozbor, analytické hodnotenie, konzervovanie, rozširovanie alebo sprístupňovanie kultúrneho dedičstva. Významným problémom ďalšieho rozvoja je často nedostatočná informovanosť medzi jednotlivými inštitúciami a odborníkmi z rôznych odborov a oblastí praxe, vzdelávania a výskumu. Z toho vyplýva nedostatočná kooperácia aj nedostatočné využívanie disponibilnej infraštruktúry, nových poznatkov a nástrojov vedy a technológie na ochranu dedičstva SR. Jedným z nástrojov na zlepšovanie informovanosti je navrhnutá databáza.1 V roku 2003 vznikol prvý návrh databázy (DB) na podporu rozvoja interdisciplinárnej spolupráce v rámci projektu KnihaSK (www.knihask.eu)7,8, – zameraný na záchranu, stabilizáciu a konzervovanie tradičných nosičov informácií9 (kyslého papiera a dokumentov v archívoch a knižniciach), ďalej sa pokračuje v rozvoji konzervačnej vedy, technológií a konzervačného priemyslu (CSTI) v SR. Členovia Konzorcia pokračujú v kontinuálnom zlepšovaní interdisciplinárneho výskumu a vzdelávania a spolupracujú na spoločnej príprave a riešení nových interdisciplinárnych projektov v SR a EU.7 V roku 2011 vznikla DB CSTISK (Database of the Conservation Science, Technology and Industry of Slovakia), ktorá zahŕňa metódy, technológie, prístroje, zariadenia, odborníkov CST pre ochranu dedičstva na území Slovenska. Budovanie DB je dlhodobý proces získavania, dopĺňania a aktualizácie získaných informácií. DB CSTISK má jednoduchú štruktúru, ktorá obsahuje nasledovné údaje: • názov zariadenia; metódu (analytickú, konzervačnú, technologickú a i.); stručný popis využitia zariadenia; meno a e-mail na kontaktnú osobu Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 75


vykonávajúcu analýzu alebo vlastníka zariadenia; organizáciu, ktorá vlastní prístroj a fotografiu prístroja. DB CSTISK môže mať široké využitie pre konzervátorov, reštaurátorov a špecialistov zaoberajúcimi sa ochranou, obnovou pamiatok a rôznorodých materiálov, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva. Analýza, skúšanie a ostatný výskum materiálov a objektov dedičstva plní dve hlavné funkcie - autentifikácia a voľba správneho konzervačného postupu. S tým súvisia aj aktivity konzervačného vedca (chemika, technológa): autentifikácia (authentification-related activities) a voľba konzervačného postupu (conservation-related activities).10 Metódy uvedené v databáze DB CSTISK je možné využiť pre rozbor rôznorodých materiálov (pigmentov, spojív, farbív, nečistôt), štúdium techník maľby, identifikáciu autora. Taktiež slúžia pre zistenie materiálového zloženia konštrukčných materiálov čo umožní zvoliť vhodný postup pri obnove, reštaurovaní a konzervovaní artefaktov (kovových predmetov, sôch, nástenných malieb, kameňa, kože a iných) a budov. Možné je určiť: stupeň degradácie, vlhkosť, pH, analyzovať pomocné látky, UV stabilizátory, zmäkčovadlá, kontrolovať mechanické, biologické a iné poškodenie, ktoré vzniká účinkom prirodzeného starnutia, pôsobením klimatických zmien (vo forme kyslých dažďov a exhalátov atď.), podieľať sa na kontrole a monitoringu stavu zbierkových predmetov v depozitoch a objektoch dedičstva. DB CSTISK slúži na zlepšovanie informovanosti a komunikácie medzi praxou a akademickou sférou, medzi jednotlivými vednými disciplínami a medzi odborníkmi rôznych akademických, vzdelávacích, pamäťových a fondových inštitúcií, zefektívni prácu a zvýši počet interdisciplinárnych projektov, ktoré sú v oblasti CST nevyhnutné1. Jedným z projektov užitočných pre rozvoj ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva je aj kontinuálne zlepšovanie databázy disponibilných metód, prostriedkov a odborníkov konzervačnej vedy a praxe (DB CSTISK).1 Príklady zariadení a ich využitie: • Ramanov spektroskop Horiba JobinYvon Labram 300 sa zaoberá metódou identifikácie látok – aparatúra je určená na meranie vibračných molekulových spektier, na základe ktorých je možná identifikácia zloženia vyšetrovanej vzorky. V rámci konzervačnej vedy je vhodná na identifikáciu pigmentov, plnív, minerálov, hornín a i. Prístroj je vybavený He-Ne laserom poskytujúcim monochromatické žiarenie 632,8 nm. • Prístroj TECHCON SpectroDens – spektrofotometer – využíva nedeštruktívnu dotykovú meraciu metódu absorpcie viditeľného žiarenia – meria CIEL*a*b* a iné farebné súradnice, farebné chyb a umožňuje meranie remisného spektra. • Technologické centrum na ochranu kultúrneho dedičstva slúži na podporu vzdelávania a výskum v oblasti chémie a technológie ochrany 76 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


tradičných materiálových nosičov kultúrneho dedičstva, hodnotenie a overovanie účinnosti deacidifikačných procesov a novo vyvinutých zariadení. • Pomocou GC/MS (Plynová chromatografia s hmotnostnou spektroskopiou) analýzy sa na vzorkách dreva z Krásnej Hôrky sledovala prítomnosť organických retardérov horenia v dreve. • Pri materiálovom prieskume voskovej figuríny – sv. Uršule sa použili metódy analýzy: FTIR (Infračervená spektroskopia s Fourierovou transformáciou), XRF (Röntgenová fluorescenčná spektrometria), GS/MS, optická mikroskopia. Ako metódy hodnotenia účinku navrhovaných postupov starnutia a čistenia sa využila semideštruktívna metóda merania tvrdosti a

a)

d)

b)

c)

e)

Obr. 1: Ukážka prístrojov z databázy DB CSTISK a ich využiteľnosť v konzervačnej vede a praxi: a) Analysette 22 – laserový difrakčný analyzátor pre analýzu frakčného zloženia tuhých častíc - Zariadenie umožňuje charakterizovanie distribúcie veľkosti častíc rôznych aktívnych látok v práškovom stave používaných v procesoch úpravy KAD v projekte KNIHASK, posúdením ich veľkosti je možné na základe výsledkov aplikačných testov nastaviť proces mletia tak, aby sa dosiahli potrebné veľkostí častíc. b) Laboratórium pre úpravu práškových látok za účelom zlepšenia dispergovateľnosti v kvapalinách - Laboratórium pozostáva zo zariadení určených na úpravu práškových materiálov buď do veľmi jemnej podoby prostredníctvom mletia, alebo naopak spájaním do aglomerátov s cieľom znížiť prašnosť, zlepšiť dávkovanie a rozpustenie v tekutinách. c) Q-SUN komora Xe-1-S na simuláciu reálneho starnutia plošných materiálov. d) Unisaver Conti HaF 300 - Laboratórny model kontinuálneho konzervačného zariadenia pre deacidifikáciu jednotlivých listov archívnych dokumentov vo vodnom prostredí pomocou chemických látok, ktoré zlepšujú fixáciu farbív, zvyšujú pevnosť dokumentov a zároveň zabezpečujú odkyslenie a predĺženie životnosti dokumentov. e) Ramanov spektroskop Horiba JobinYvon Labram 300 - Metóda identifikácie látok - Aparatúra je určená na meranie vibračných molekulových spektier, na základe ktorých je možná identifikácia zloženia vzorky. V rámci konzervačnej vedy je vhodná na identifikáciu pigmentov, plnív, minerálov, hornín a iné. Prístroj je vybavený He-Ne laserom poskytujúcim monochromatické žiarenie 632.8 nm. Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 77


obrazová analýza. Umožnilo to porovnanie zloženia historických materiálov objektu s dostupnými materiálmi používanými v súčasnosti11, 12. Projekt si vyžadoval interdisciplinárnu komunikáciu medzi historikmi – reštaurátormi – vedcami. Pri FTIR spektroskopií a optickej mikroskopií vznikajú ďalšie databázy ako databáza spektier, databáza mikroskopických fotografií vlákninového zloženia, ktoré majú napomôcť pri identifikácií rôznych materiálov (pigmentov, textilných, papierových a iných materiálov, vlákien). DB CSTISK obsahuje v súčasnosti takmer 140 údajov o prístrojoch a metódach, ktoré sa v praxi využívajú pri materiálovo – technologických rozboroch. K budovaniu DB prispeli špecialisti z rôznych akademických a

Obr. 2 Čiastková ukážka databázy DB CSTISK.

pamäťových inštitúcií, ako sú Slovenská technická univerzita (Fakulty chemickej a potravinárskej technológie, Fakulta architektúry, Stavebná fakulta, Strojnícka fakulta), Slovenská akadémia vied, Slovenský národný archív, Slovenská národná knižnica, Považské múzeum Žilina, Technická univerzita Zvolen, Univerzita Komenského (Prírodovedecká fakulta).1 Databáza konzervačnej vedy a technológií Slovenska DB CSTISK je trvalo aktualizovaná pomocou dotazníka. Úplná databáza infraštruktúry konzervačnej vedy Slovenskej republiky je otvorená pre všetkých účastníkov prispievateľov.1

78 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Záver Nevyhnutnou podmienkou rozvoja konzervačnej vedy a technológie je vybudovanie príslušnej infraštruktúry. Neoddeliteľnou súčasťou zvyšovania kvality a efektívnosti trvalej ochrany, konzervovania a sprístupňovania predmetov a objektov dedičstva je spolupráca interdisciplinárnych tímov vedcov, analytikov, technológov s reštaurátormi, konzervátormi a správcami zbierok. Na odstránenie nepomeru medzi rýchlosťou degradácie a zabezpečenie účinnej ochrany je potrebné zabezpečiť dostatočnú personálnu infraštruktúru potrebných profesií a technologickú základňu s využitím aj prístrojov a masových technológií na ochranu objektov kultúrneho dedičstva. V tejto práci sa opisuje Databáza infraštruktúry – metód, zariadení a odborníkov konzervačnej vedy a technológie na Slovensku (DB CSTISK). Kontinuálna aktualizácia sa vykonáva na www.knihask.eu/dbcsti.1 Očakávaným výsledkom je zvýšenie informovanosti, podpora interdisciplinárnej spolupráce medzi profesiami, odborníkmi a inštitúciami, ktoré doposiaľ v oblasti CST a ochrany dedičstva nespolupracovali, podpora vzniku nových interdisciplinárnych riešení, rast kvality, produktivity a efektívnosti ochrany dedičstva, ako aj podpora nevyhnutného rastu konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti nových metód, procesov, zariadení a technológií.1 Formou rozširovania týchto modelov riešenia problému nedostatočnej kapacity ochrany v SR je diseminácia týchto výsledkov na fórach ako je napríklad konferencia CSTI 2011 a 2013, kde boli zastúpené rôzne skupiny odbornej a neodbornej verejnosti.

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 79


Zoznam použitej literatúry: [1] Dubinyová, L., Hubáček, Z., Katuščák, S.: DB CSTI SK. Databáza metód, zariadení a odborníkov konzervačnej vedy a technológií. In: Konzervačná veda a technológie pre ochranu kultúrneho dedičstva. - Bratislava : Slovenské národné múzeum, 2012. - ISBN 978-80-8060-288-8. - s. 185-190. [2] Katuščák, S. Nové možnosti ochrany tradičných nosičov informácií a kultúrneho dedičstva. CVTI. 2010. [cit. 2013-12-18] Dostupné na internete: <https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaASpolocnost/NCPVaT/Documents/ Veda%20v%20CENTRE%20Bratislava/Veda%20v%20CENTRE%20-%20 predn%C3%A1%C5%A1ka_prof_S_Katu%C5%A1%C4%8D%C3%A1k. pdf> [3] Vizárová, K., Jablonský, M., Podušelová, G., Laliková, N., Rehaková, M., 2011. Potreba zavedenia masových technológií pri odbornej ochrane zbierkových predmetov. Múzeum 2, 8-11, ISSN 0027-5263. [4] Vizárová K., Katuščák S., Jablonský M., Reháková M., Podušelová G., Laliková N., 2011 Kvantifikácia zbierkových predmetov v múzeách SR a možnosti využitia masových technológií ochrany. Muzea, památky a konzervace. 31.5.-1.6.2011, Masarykova Univerzita. [5] Výročné správy o činnosti múzeí na Slovensku za rok 2000 -2011. Bratislava. [6] Škoviera, Ľ., 2011. Osobná komunikácia. PÚ SR Odbor ŠIS. [7] KATUŠČÁK, S. Záchrana, Stabilizácia a Konzervovanie tradičných nosičov informácii v Slovenskej republike (KNIHA SK). In priebežná správa Kniha SK, 2003, s. 6, 11. [8] Anonym. Zoznam zariadení zdieľaných v rámci riešenia projektu. KnihaSK [online]. [cit. 2011-09-29] Dostupné na internete:<http://www.knihask.eu/documents/zoznam_zdielanych_zariadeni.swf> [9] Anonym. Projekt KNIHA SK [online]. [cit. 2011-09-29]. Dostupné na internete: < http://www.knihask.eu/> [10] MAY, E., 2006. Conservation Science: Heritage Materials. Cambridge: The Royal 659-Society of Chemistry, 2006. p. 3, 4, 13-15, 25, 27, 57-58. ISBN – 10: 0-85404-3. [11] K. Čížová. Analýza a konzervovanie zbierkových predmetov obsahujúcich prírodné vosky. Diplomová práca. Bratislava. STU FCHPT. 2013. [12] K. Vizárová, P. Klőcklerová, S. Kirschnerová, N. Lalíková, J. Tihányi, K. Čížová. Záchrana sochy svätej Uršule. Prieskum a konzervovanie. Záverečná správa. Bratislava STU FCHPT. 2013.

80 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


7

PROBLÉMY ZDIEĽANIA INFORMÁCII V RÁMCI MULTIDISCIPLINÁRNEJ SPOLUPRÁCE PRI OCHRANE ARCHITEKTONICKÉHO DEDIČSTVA Ing. arch. Vladimír Hain

,,Pamiatky sú oblasť multidisciplinárna, širokospektrálna, čo znamená, že do jej výskumov vstupujú predstavitelia rôznych disciplín od historikov, kunsthistorikov, krajinárov, všetkých technických vied vrátene stavebnokonštrukčných a stavebno-fyzikálnych odborov. Je to oblasť úžasne zložitá a najväčším problémom je, ako zvládnuť celú túto problematiku.”1 (prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, Phd., 2013) Úvod a definovanie problému Architektonické dedičstvo je komplexný multidisciplinárny spoločenský problém s viacerými účastníkmi a dynamickým procesom vývoja, pri ktorom je ťažko vopred odhadnúť presný a správny výsledok riešenia. Rôzni účastníci môžu mať na tú istú problematiku iný uhol pohľadu aj iný názor na riešenie. Každá strana alebo skupina má tiež možnosť podporiť, upraviť, alebo zabrániť nejakému pôsobeniu, alebo aj riešeniu. Architektonické dedičstvo má významný vplyv na spoločnosť, na makro, mezo a mikro úrovni, a tiež aj na kvalitu budúceho života človeka a prírody. Z hľadiska definovania problému, otázka zdieľania informácií v rámci multidisciplinárnej spolupráce môže byť kvalifikovaná ako ,,soft problém” (Rosenhead, 1989). Riešenie podobného typu problémov je charakteristické pre tzv. ,,Operačný výskum” (OR), ktorý patrí medzi optimalizačné postupy. Cieľom optimalizačnej analýzy (výskumu) je vytvoriť model (formálny opis) situácie a následne vykonať jeho optimalizáciu, teda nájdenie hodnôt a typu modelu, s ktorým je možné dosiahnuť požadovaný výstup. Preto OR a jeho ,,metódy štrukturovania problému”2 môžu byť viac ako užitočné v problematike interdisciplinárneho transferu výsledkov výskumu architektonického dedičstva, a to nielen pri výkone povolania architekta. Táto téma zatiaľ predstavuje príliš veľa faktorov a mnoho vzťahov medzi nimi, ktoré sú nejasné. Každá zo zúčastnených strán má pri výkonne svojich činností iné podnety, iné princípy a tiež iné priority tak, že dokonca aj šikovný a skúsený architekt alebo výskumník sa môže ocitnúť v zložitej, neprehľadnej situácii interdisciplinárnej výmeny informácii. Komunikáciu, výmenu a syntézu relevantných informácií v súčasnosti síce predpisujú Zdroj: VODRÁŽKA, P.: Načo sú nám pamiatky? - video o dôležitosti zachovania pamiatok sonda do názorov súčasnej spoločnosti, Námet: Prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD, výroba: Z. Ondrejková, S. Petrášová, K. Šimončičová, FA STU, 20-21. november 2013. 2 ROSENHEAD, J., MINGERS, J.: A New Paradigm of Analysis - Rational Analysis for a Problematic World Revisited, 2nd. Ed. John Wiley & Sons, Ltd, Chichester, England, 2001. p. 1. , ISBN 978-0471-49523-9 1

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 81


viaceré legislatívne normy a metodické usmernenia3, v praxi však prebieha prevažne na dobrovoľnej báze a iniciatíve jednotlivcov. Je zrejmé, že takáto situácia nie je vždy optimálna, ani transparentná a môže byť zneužitá čo môže mať na architektonické dedičstvo negatívny dopad. Stať ,,Problémy zdieľania informácii v rámci multidisciplinárnej spolupráce pri ochrane architektonického dedičstva” sa zaoberá identifikovanými kľúčovými faktormi, ktoré podmieňujúco ovplyvňujú kvalitu a efektívnosť architektonickej tvorby v rámci multidisciplinárnej spolupráce, ako aj možnosťami zdieľania informácií o architektonickom dedičstve. Pre tento účel skúma príklady riešenia a prípadové štúdie na základe ktorých v závere ponúka náčrt modelu riešenia. Úloha architekta v procese starostlivosti o architektonické dedičstvo ,,Architekt je článkom v procese tvorby, ten ktorý tvorbu uskutočňuje, je článkom na ktorom veľa záleží.”4 (P. Janák, 1952) Z toho dôvodu sa príspevok zameriava prednostne na oblasti pôsobnosti architekta v rámci zdieľania informácií o problematike architektonického dedičstva, ako aj na povinnosti architekta vyplývajúce zo zákona5 a poriadku Slovenskej komory architektov.

Obr. 1: Architekt ako súčasť procesu kolektívnej starostlivosti o architektonické dedičstvo (Autor schémy: V. Hain).

Architekti sú bezpochyby súčasťou celého procesu, pretože kým jedni sa architektonickým dedičstvom priamo zaoberajú, iní, ktorí navrhujú v jeho okolí, musia naň reagovať. K úlohám architekta vždy patrí zhromaždenie všetkých vstupov a ich následné implementovanie do ideového návrhu nového využitia, do variantných riešení, prostredníctvom ktorých sa dokážu získať odpovede aj na spočiatku nevyjasnené otázky a dohady, alebo vyvrátiť/ potvrdiť prvotné hypotézy. Výrazne sa tak rozširuje pole vedomostí o danom objekte a jeho okolí, v širšom kontexte aj o otázkach metodológie či Zdroj: Napríklad Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a jeho vykonávacie vyhlášky, Metodické usmernenie Pamiatkového úradu SR k vykonávaniu špecializovaných výskumov na architektonickom pamiatkovom fonde, ako aj ďalšie. 4 Zdroj: JANÁK, P.: Architekt a památka. In: Architektura ČSR, č. 1-2/1952, s 219. 5 Zdroj: ZÁKON SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY, č. 138/1992 ZB. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (úplné znenie k 1. septembru 2008) 3

82 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


teórie obnovy pamiatok, čo prispieva ku skvalitneniu a objektivizácii6 výsledného návrhu starostlivosti o konkrétne priemyselné dedičstvo. ,,Výsledky a závery výskumu by však nemal poznať len konkrétny výskumník či architekt, ale jeho závery by mali byť adekvátne od prezentované zainteresovanej odbornej i laickej verejnosti. Pretože je známe, že verejnosť rozpozná originalitu a prínos riešenia, iba ak je oboznámená s celým kontextom a procesom. Samotný výsledok sa až potom stane objektívnym7 a akceptovateľným, teda aj relevantným podkladom pre územný plán alebo realizáciu.”8 Podľa Etického poriadku9 Slovenskej komory architektov Čl. 3 odsek h) ,,je povinnosťou architekta k spoločnosti zapájať sa vhodným spôsobom do občianskych aktivít ako občan a odborník, má vo svojich postojoch rešpektovať ľudské práva a podporovať verejné povedomie o architektúre, urbanizme, územnom plánovaní a šírení dobrého mena architektúry a architektov.” Článok 4. odsek g) ukladá architektovi k architektonickej profesii za ,,povinnosť usilovať sa podľa svojich vedomostí, schopností a zručnosti prispievať k rozvoju architektúry, kultúry, vzdelania a osvety (priemyselné dedičstvo nevynímajúc) a na ten účel neustále zvyšovať úroveň svojich odborných vedomostí a svojej tvorby s plným uplatnením civilizačných trendov, výsledkov výskumu a architektonickej praxe.” Ako vyplýva z vyššie uvedeného, architektonické dedičstvo vo svojej hodnotovej mnohotvárnosti, rôznorodosti a multidisciplinarite je oblasťou, kde vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer výsledkov výskumu, je mimoriadne vhodné až žiadúce. A to aj z hľadiska kvalitného výkonu profesie architekta, v ktorom rozhodovanie na základe dostatku plnohodnotných informácií má nezastupiteľné miesto. Nevyhnutnosťou je komplexné uchopenie témy v celom procese, vrátane všetkých jej účastníkov (architektov, vlastníkov/investorov, samosprávy, odbornej verejnosti i laickej verejnosti). Z toho dôvodu v nasledujúcej časti sú bližšie explikované vybrané problémy a kolízne miesta, ktoré vyplývajú z nedostatočnej komunikácie a neakceptovania komplexnosti problematiky dotknutými skupinami (nevynímajúc architektov), ktorí sa podieľajú na tvorbe jeho budúcnosti. Pri riešení úloh v procese starostlivosti o architektonické dedičstvo sa architekti len zriedka stretávajú s jedným nezávislým problémom. Väčšinou ide o dynamické situácie, ktoré sa skladajú z komplexných systémov permanentne sa meniacich problémov, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Jasne to dokumentuje holandská štúdia z deväťdesiatych rokov: Zdroj: Objektivizácia - úsilie vylúčiť subjektívnu zložku, povýšiť svoje individuálne cítenie do sociálnej roviny, dať mu sociálnu platnosť. 7 Zdroj: Objektívne riešenie - nestranné; svedčiace o nezaujatosti, nepredpojaté (ktoré niečo, niekoho neodsudzuje vopred), objektívny - vecný (zodpovedajúci skutočnosti, neutrálny) 8 Zdroj: HAIN, Vladimír.: Výskum prostredníctvom tvorby pri obnove pamiatok. In: Veda vo výstavbe. Medzinárodná vedecká konferencia doktorandského štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu. ALFA, 3/ 2012, ročník 17, číslo 3/2012. Bratislava : Fakulta architektúry STU, 2012, s. 24. ISSN: 1135-2679. 9 Zdroj: Etický poriadok Slovenskej komory architektov zo 14. júna 2001 v znení zo 14. mája 2005 6

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 83


Municipal Building Commission Utrecht - “7 Thesis of Monuments vs. Townplanning”: 1) Nielen budovy sú pamiatky 2) Budova je pamiatkou v súvislosti s jej prostredím 3) Pamiatka je súčasťou života a neustále sa meniacej spoločnosti 4) Nielen chránenú pamiatku stojí za to udržiavať 5) Rešpektovanie kultúrnej histórie nie je možné bez širšej verejnej podpory 6) Kultúrne dedičstvo je príliš zraniteľné aby malo byť závislé na otázke kompetencií 7) Strata historického kontextu, v prípade mestského plánovania nie je vo všeobecnosti spôsobená neochotou plánovačov, ale nedostatkom vedomostí a komunikácie (zdôraznil autor). Posúdenie týchto okruhov problémov, musí byť objektívne vyhodnotené nielen architektom (ktorý nemá príslušné odborné znalosti v každej veci), ale všetkými zainteresovanými stranami. Rovnako praktické problémy, by architekt nemal riešiť na vlastnú päsť, ale pri ich návrhoch by mal s dotknutými účastníkmi aktívne spolupracovať a konzultovať – využívajúc a akceptujúc pri tom sumu špecifických informácií, sprostredkovaných práve špecialistami dotknutých profesií alebo verejných záujmov. Architekt súčasne musí uvažovať vo viacerými rozmeroch: a) ako zložitý je kontext problému (od “jednoduchej úlohy po zložitý problém) b) vzťahy medzi zúčastnenými stranami (ako profesné, tak osobné) c) alternatívne možnosti jednotlivcov (všeobecný návrh, rámcová dohoda) d) pluralizmus (odlišný, ale zlučiteľný návrh - novotvar) e) vynucovanie (odlišné a nekompatibilné riešenie) Zváženie všetkých týchto vlastností, rizík ako aj ich možných kombinácií pre konkrétne situácie, je možné použiť pre určenie vhodného typu analytického prístupu a metódy. Avšak ako uviedol anglický ekonóm Arthur Cecil Pigou (1877-1959) už v roku 192810, pokým medzi účastníkmi existuje asymetria informácií komplexné pokrytie všetkých problémov nie je možné: Asymetria informácií ,,kladie dôraz na skutočnosť, že subjekty na jednej strane majú nedokonalé informácie o reálnom stave veci, pokým subjekt na druhej strane má výrazne kvalitatívne aj kvantitatívne viac informácií. Toto má potom pre chovanie týchto subjektov závažné dôsledky. Či k tomu aj reálne dôjde závisí na morálke jednotlivých subjektov.”11 Asymetria informácií je bežnou súčasťou každodennej praxe. Jej dôsledky môžu byť fatálne a to najmä ak si poškodená strana neuvedomuje poškodenie, ako napríklad stratu architektonického dedičstva. Dôležité pre prácu architekta nie je len povrchné vyšetrenie asymetrických informácií účinky na Zdroj: PIGOU, Arthur Cecil.: In: LIŠKA, V, NOVÁKOVÁ, V.: Asymetrie informací a stavební firmy : ČUT v Praze, Fakulta stavební, Katedra společenských věd, Praha, 2009, s.9. ISBN 978-80-01-04305-9. 10

84 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


„opracúvané“ dedičstvo, ale tiež ich vplyv na jednotlivé zúčastnené strany. V tomto prípade jeden výsledok nečinnosti môže vyvolať morálny hazard s architektonickým dedičstvom. Morálny hazard - vyjadruje možnosť - že v prípade existencie výraznej asymetrie informácií zneužijú lepšie informované subjekty svoje postavenie na úkor horšie informovaných. Morálne a profesionálne kvality zástupcu by mali dávať záruku, že lepšie informovaný zástupca, ktorý sa dnes denne venuje príslušným činnostiam, nezneužije svojho postavenia k prospechu na úkor ostatných subjektov.12 V opačnom prípade, ako všeobecná prax potvrdzuje, môže dôjsť k patologickým scenárom: 1. Patologický scenár - riziko neprijatia širokou verejnosťou môže vzniknúť ak obec (investori) nespolupracujú s verejnosťou počas návrhového procesu.

2. Patologický scenár - nekomplexné riešenie môže vzniknúť, ak samospráva a verejnosť nespolupracujú s nezávislými architektmi, urbanistami, plánovačmi a prednosť dostáva politické rozhodnutie, pred profesionálnym

Zdroj: KOLESÁR, Pavel.:In: LIŠKA, V, NOVÁKOVÁ, V.: Asymetrie informací a stavební firmy : České vysoké učení technické v Praze, Fakulta stavební, Katedra společenských věd, Praha, 2009, s.59-60. ISBN 97880-01-04305-9. 12 Zdroj: KOLESÁR, Pavel.:In: LIŠKA, V, NOVÁKOVÁ, V.: Asymetrie informací a stavební firmy : České vysoké učení technické v Praze, Fakulta stavební, Katedra společenských věd, Praha, 2009, s.59-60. ISBN 97880-01-04305-9. 11

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 85


3. Patologický scenár - nestrategické subjektívne riešenie môže vzniknúť, ak investor a architekt neberú do úvahy dlhodobé požiadavky mesta resp. územného plánu rozvoja

Cieľom zdieľania informácii v rámci multidisciplinárnej spolupráce je odstrániť asymetriu informácií medzi zúčastnenými stranami a získať komplexné informácie pre identifikáciu architektonického dedičstva. Potenciál a parametre kvality možno dosiahnuť len trvalou multidisciplinárnou spoluprácou, aktívnou výmenou objektívnych poznatkov a maximalizáciou kooperácie všetkých účastníkov v priebehu celého procesu. To je základný účel a princíp vývoja metódy, modelov a operačných nástrojov ako súčasti základne pre interdisciplinárny transfer výsledkov výskumu architektonického dedičstva. Základné postuláty • hlavným kritériom pre výber metód multidisciplinárnej spolupráce pri získavaní informácií o architektonickom dedičstve, je uznanie a rešpektovanie jeho hodnôt, bez ohľadu na to, či je alebo nie je chránené legislatívne. • Skutočnosť, že v procese Obr. 2.: Schéma optimalizácie pozitívneho vply- údržby a udržateľného vyvu lokalizácie informácii na jednom mieste. (re- užívania architektonického interpretation of McDonough Braungart Design dedičstva iba rovnocenná spoChemistry, LLC. 2012). lupráca všetkých zúčastnených profesií s ich špecifickými zdrojmi a formami informáciami umožňuje kvalitne reagovať na zmeny v každej situácii, a to aj v prípade nových nepredvídateľných nálezov. • Nie je možné jednoznačne určiť jednu "rámcovú metódu" pre všetky prípady. Nevyhnutné je vytvoriť otvorený systém, v ktorom všetci účastníci procesu, alebo aj externí pozitívne zaujatí amatéri môžu pridávať informácie v ktorejkoľvek fáze „života“ objektu, a tým objektivizovať závery pre obnovu, resp. postupy jeho užívania prostredníctvom vedeckých metód a nástrojov operačného výskumu. 86 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Je mimoriadne dôležité, aby sa v procese rozhodovania každá lokalita posudzovala individuálne – práve na základe dostatku rôznorodých, no k sledovanému predmetu relevantných informácií. Architektonické pamiatky, ktoré sú súčasťou miesta (mesta) niekoľko dekád, sú neoddeliteľnou súčasťou mentálnych (priestorových, navigačných, pocitových) máp obyvateľov. Zahraničná štúdia (A. Jacobs a D. Appleyard - 2000)13 potvrdzuje dôležitosť eliminácie rizika deštrukčnej zmeny prostredia. Identita a kontrola - ľudia by mali cítiť, že im nejaká časť prostredia (individuálne alebo kolektívne) patrí, nejaká časť, ku ktorej majú vzťah a za ktorú sú zodpovední bez ohľadu na to, či ju vlastnia alebo nie. Autentickosť a zmysel - ľudia by mali byť schopní chápať svoje mesto (alebo mestá iných ľudí), jeho základné usporiadanie, historický vývoj, verejné funkcie a inštitúcie; mali by si uvedomovať jeho možnosti a príležitosti. Každá informácia zhmotnená v objektoch architektonického dedičstva je svojím spôsobom jedinečná - lebo na svete neexistujú dve lokality s absolútne rovnakými podmienkami života a výroby. Preto je dôležité, v rámci danej lokality, dôkladne preskúmať všetky okolnosti vzniku a vývoja priemyselného dedičstva. Zistenia je potrebné dôsledne zaznamenávať, objektívne vyhodnocovať a aj prostredníctvom interdisciplinárneho transferu ako aj architektonicko-urbanistickej tvorby ďalej šíriť. Príklad multidisciplinárnej spolupráce v rámci Pan-Európskeho projektu HEROMAT Projekt FP7 multidisciplinárnej spolupráce v oblasti výskumu projekt HEROMAT14 je zameraný na rozvoj interdisciplinárnej spolupráce v oblasti ochrany nehnuteľného kultúrneho dedičstva. Pan-Európsky HEROMAT tím zo Srbska, Slovinska, Talianska, Veľkej Británie a Ruska, je zložený z odborníkov, ktorí sa zameriavajú na obnovu a konsolidáciu dvoch historických objektov umiestnených v meste (BÁČ pevnosť, Srbsko) a vidieku (Kaštieľ v Dornave, Slovinsko). HEROMAT projekt má prispieť k efektívnemu, dlhodobému riešeniu pre prevenciu degradácie, zachovanie identity, funkčnosti a estetického vzhľadu kultúrnych pamiatok a zároveň produkovať sociálno-ekonomické výhody nielen v rámci interdisciplinárnej spolupráce, ale aj pre obyvateľov jednotlivých lokalít. Jeden z výstupov projektu HEROMAT je štúdia “Stáročia Báču”: metódy ochrany a revitalizácie architektonického dedičstva a ich aplikácie v praxi v rámci multidisciplinárnej komunikácie. Projekt “Stáročia Báču”, bol zahájený v roku 2006 a je výsledkom predchádzajúcich výskumných a ochranárskych aktivít vykonávaných na veľmi cennom a vzácnom multikultúrnom dedičstve - predovšetkým stredovekej pevnosti, františkánskeho kláštora a kláštora Bodjani. Cieľom tohto projektu bolo vytvoriť model pre Zdroj: preložené do slovenčiny In: STANĚKOVÁ, Kristína.: Rámec tvorby mesta a miesta - Od klasických mestských priestorov po experiment : Písomná práca k dizertačnej skúške, STU v Bratislave Fakulta architektúry, 2010, str.18. 14 Zdroj: HEROMAT - (Projekt siedmeho rámcového programu európskej únie - FP7 THEME [ENVNMP.2011.3.2.1-1 NMP] Protection of cultural heritage objects with multifunctional advanced materials) 13

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 87


triedenie informácií o dedičstve prostredníctvom vykonávania multidisciplinárneho výskumu, zachovania, revitalizácie a manažmentu kultúrneho dedičstva.

Obr. 3.: “Spolupráca FP7” “podporuje všetky typy výskumných činností vykonávaných rôznymi výskumnými subjektmi v rámci nadnárodnej spolupráce a snaží sa získať alebo upevniť vedúce postavenie v kľúčových oblastiach výskumu a technológie”(Foto: Báč, 2013).

“Stáročia Báč” je projekt typu tzv. ,,UMBRELA”(Dáždnik) projekt s otvoreným zoznamom partnerov. Prikláňa sa k názoru, že sieť spolupracovníkov sa lokalizuje okolo stredu, ktorý tvorí dané kultúrne dedičstvo. Projekt je globálneho významu, pretože sa snaží históriu pochopiť integrálne v rámci kultúrnej stratigrafie tejto časti juhovýchodnej Európy a Podunajska. Projekt slúži aj ako prostriedok hľadania nových foriem spolupráce a výmeny poznatkov s miestnou komunitou, a tým otvára možnosti spájania podobných európskych projektov.” (Slavica Vujović, architect conservator Bač, 23.8. 2012). Schéma projektu “Stáročia Báč” je zložená z troch rovnocenných a neustále prepojených zložiek: Komponent A: vedecký výskum, diagnostika, projektová dokumentácia; Komponent B: revitalizácia, konzervácia, workshopy, zachovanie postupov a výrobných materiálov; Komponent C: vytváranie podmienok pre cestovný ruch a zamestnanosť, projektové riadenie, údržbu pamiatok, marketing. Úspešným príkladom v rámci Komponentu B bol v poradí už tretí ročník Letnej školy architektúry v Báči . Letná škola architektúry je vedecký

88 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Obr. 4.: Schéma projektu “Stáročia Báč” zložená z troch rovnocenných a neustále prepojených zložiek (Autor Slavica Vujović, architect conservator Bač, 23. 8. 2012).

a vzdelávací projekt skupiny architektov a odborníkov technických univerzít v Srbsku. Tento projekt vznikol v roku 2010. Hlavnou myšlienkou bolo priviesť dohromady odborníkov a študentov architektúry pre spoločné poslanie - výskum všetkých aspektov možného rozvoja budov v oblastiach chránených ako národné dedičstvo. Osobitná pozornosť výskumu je venovaná aspektom trvalo udržateľného rozvoja architektonického a urbanistického dedičstva. Výskum je v zásade realizovaný prostredníctvom praktickej analýzy a práce v teréne. Posledný ročník ,,Letná škola architektúry 2013” bol zameraný na budovanie dátových základní pre “pamiatky kultúry” a pre monitorovanie pred i počas ich reštaurovania, s dôrazom na tzv. “živé” dedičstvo/ dedičstvo, ktoré je v prevádzke. Osobitnou časťou modulu bolo riadenie spotreby energie v kultúrnej pamiatke, a potenciál využitia obnoviteľných zdrojov energie v tejto oblasti. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že proces starostlivosti o architektonické pamiatky je úspešný vtedy, ak bol precízne naprogramovaný a organizačne komplexne zvládnutý. Podmienkou úspešnosti je však dôkladné poznanie tak materiálnych pozostatkov, ako aj nemateriálnych (sociálnych a kultúrnych) väzieb v dotknutom území. Nemenej dôležitá je aj ich cielená podpora zo strany štátnych a samosprávnych inštitúcií. V tejto oblasti, Slovensko výrazne zaostáva. Hoci sa objavujú prípady záujmu a snahy o prehĺbenú multidisciplinárnu spoluprácu a výmenu objektívnych informácií, prevažne ide o iniciatívu jednotlivcov, uvedomelých investorov alebo architektov. Ďalšou z možností interdisciplinárneho transferu výsledkov pre konkrétny projekt môže byť vytvorenie tzv. ,,Edukačného polygónu”. Ide o schému pozostávajúcu z niekoľkých fáz postupu slúžiacu pre zadefinovanie účastníkov/aktérov - riadiacej a koordinačnej skupiny, čo je základným predpokladom pre ďalší postup práce. Analýza aktérov správy územia identifikuje subjekty a inštitúcie, ktoré je nevyhnutné v procese prípravy plánu i realizácie brať do úvahy, a pokiaľ je to možné a potrebné, zabezpečiť ich spoluprácu. Prínos Edukačného Polygónu je v tom, že nie je nutné získať samostatne vedomosti špecialistov, ale pochopiť ich význam, podeľte sa o ne, Zdroj: Summer School of Architecture Community - http://summerschoolcommunity.weebly.com/

15

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 89


Obr. 5: Letná škola architektúry Báč 2013- monitorovanie stavu fasády (foto: V. Hain a dokumentarizačná reportáž európskej spravodajskej televízie Euronews, 2013).16

a tak objasňovať cestu pre zúčastnené strany, aby sa dohodli na podmienkach potrebných pre podporu spoločného, hlavného cieľa. Doposiaľ neexistuje jednotné riešenie, alebo metóda umožňujúca celonárodný dlhodobý interdisciplinárny transfer výsledkov výskumu architektonického dedičstva. Parciálne výsledky ako aj výskumy sú známe len dlhodobým účastníkom aktuálneho procesu resp. výskumu. Vstup akéhokoľvek nového účastníka je podmienený naštudovaním si problematiky a dostupných (často izolovaných a roztrieštených) informácií. Pritom často dochádza k opakovaniu zložitých postupov získavania informácií na celonárodnej úrovní čomu by sa vďaka vytvoreniu jednotnej základne transferu výsledkov výskumu architektonického dedičstva dalo predísť. Návrh schémy spôsobu zdieľania informácií Celonárodný systém by mohol byť založený na systéme katalogizácie pamiatkového fondu podľa jeho polohy v Geografickom informačnom systéme (GIS). Ide o existujúci počítačový informačný systém na získavanie, ukladanie, analyzovanie a manažovanie dát a príslušných vlastností, ktoré sú priestorovo viazané k Zemi. Je schopný integrácie, uchovávania, úpravy, analýzy, zdieľania a zobrazovania geografických informácií. Jeho prípadná adaptácia a doplnenie údajov o architektonickom dedičstve by umožnili používateľom vytvárať interaktívne požiadavky, vyhodnocovať informácie, upravovať dáta a prezentovať výsledky všetkých týchto činností. Je známe že táto technológia pri správnom nastavení môže byť použitá na vedecké výskumy, pri ochrane životného prostredia, plánovaní výstavby miest, kartografii, histórii, marketingu alebo pri ochrane proti prírodným katastrofám. Systém ponúka nielen register, ale tiež umožňuje vizualizovať, skúmať a analyzovať priestorové údaje na obrazovke, poskytuje výkonné prostredie pre tvorbu máp, integráciu rôznych typov údajov a vzťahov medzi nimi. Začatie budovania geografického informačného systému na Ministerstve vnútra SR – sekcii verejnej správy17 vyplynulo už dávnejšie z potrieb prípravy nového územno-správneho usporiadania Slovenskej republiky v roku 1996. Od tohto obdobia prechádza pravidelnou aktualizáciou dát a softvéru už aj na regionálnej úrovni s integrovanými uličnými systémami krajských miest (GPS presnosť) a takisto poskytuje základné vektorové vrsZdroj: EURONEWS - A new ‘skin’ for old stones: http://www.urbannewsdigest.in/?p=5669

16

90 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Obr. 6: Schéma Edukačného polygónu ako optimalizačnej metódy pre získavanie informácii o komplexnom probléme vyjadrená inverzným evolučným diagramom znázorňuje výber a objektivizáciu jednotlivých možností riešenia (autor: V. Hain).

tvy pre: katastre obcí, okresy, kraje, zastavané územia, sídla obcí, cesty, uličné systémy miest, vodné toky, vodné plochy, železnice. Správcom systému je Ministerstvo vnútra SR, ktoré zodpovedá za správnosť údajov. V súčasnosti v tomto systéme neexistuje takto dostupné obsahové rozdelenie SR podľa pôsobnosti pamiatkových úradov ani interaktívny register jeho fondu. V budúcnosti by systém mohol fungovať aj ako aplikácia na mobilný telefón čo by mohlo zvýšiť jeho efektívnosť a dopad na užívateľov. Prínosy Schéma modelu riešenia: • efektívny prenos informácií a lepšie povedomie o problematike rozvoja • zníženie informačnej asymetrie • priame a nepriame vzdelávanie všetkých zainteresovaných strán / účastníkov Zdroj: http://arc.vsnet.sk/GISApl/src/viewer/viewer.jsp?menu=okresy.jsp&aplikacia=7

17

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 91


Obr. 7: Schéma návrhu základne pre interdisciplinárny transfer založená na systéme GIS (Geografický informačný systém) pod správou Ministerstva vnútra SR.

• hlbšie pochopenie limitov a možností procesu výskumu architektonického dedičstva (rôzne pohľady a nápady zúčastnených strán prišiel k svetlu) • vyššia pravdepodobnosť objektívnych a pozitívnych výsledkov v jednotlivých prípadových štúdiách • úspora času, energie a finančných nákladov Záver Táto štúdia je zameraná na optimalizáciu polí praktického zdieľania informácií v rámci interdisciplinárnej spolupráce, ktoré zatiaľ nie sú systematicky zaradené do právnych predpisov. Skúma oblasti výskumného procesu, kde najčastejšie vznikajú problémy získavania podkladov z praktickej obnovy pamiatok. Hoci predstavuje len čiastočný pohľad do viacvrstvových a interdisciplinárnych problémov, môže prispieť k riešeniu naznačených oblastí a na základe experimentálneho overovania modelových riešení môže vyvolať konštruktívnu diskusiu pre ich širšie využitie v praxi. Potenciálna výzva vzniká v informatickom systéme a k možnostiam autorizácie dokumentov, ktoré sa budú ďalej rozvíjať a zdokonaľovať. Schéma naznačuje, že môže byť použitá nielen v procese revitalizácie architektonického dedičstva, ale rovnako aj v procese revitalizácie všetkých historických a umeleckých fondov, v územnom i priestorovom plánovaní rozvoja miest a regiónov. Navyše, by mohla slúžiť pre organizovanie programov vzdelávania a odbornej prípravy architektov, pamiatkarov, projektantov, priestorových plánovačov, urbanistov ako aj ďalších odborníkov. 92 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Zoznam použitej literatúry: [1] COOPER, Russell: Coordination Games, Cambridge: Cambridge University Press, 1998 (ISBN 0-521-57896-5). [2] CRAIG, John: In: A new universal etymological technological, and pronouncing dictionary of the English language: Oxford: Oxford University, 1849, p. 404. [3] DODRILL, T.: Educational Ideas for Teaching Polygons: [online], [12.01.2013], http://www.ehow. com/info _8064267_educational-ideas-teaching-polygons.html [4] Ethical regulations of the Slovak Chamber of Architects from 14th June 2001 as amended 14th May 2005 [5] FRAENKEL, J. R. – WALLEN,N. E.: How to Design and Evaluate Research in Education. 2nd. Ed. New York: Mc Graw-Hill, 1993. ISBN 0-07-021771-8. [6] HAIN, Vladimír: RESEARCH by DESIGN in restoration of monuments. In: Veda vo výstavbe. Medzinárodná vedecká konferencia doktorandského štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu. ALFA, 3/2012, year 17, No. 3/2012. Bratislava: Fakulta architektúry STU, 2012, p. 24. ISSN: 1135-2679 [7] JANÁK, P.: Architekt a památka. In: Architektura ČSR. No. 1-2/1952.p. 219. [8] Joint ICOMOS – TICCIH Principles for the Conservation of Industrial Heritage Sites, Structures, Areas and Landscapes, The Dublin Principles:[online] Paris 2011, [27.1.2013] [online],: http:// www.icomos. org/Paris2011/ GA2011_ICOMOS_TICCIH_joint_principles_EN_FR_final_20120110.pdf [9] KOLESÁR, Pavel: In: LIŠKA, V, NOVÁKOVÁ, In: Asymetrie informací a stavební firmy: ČVUT v Praze, Fakulta stavební, Katedra společenských věd, Praha, 2009, p. 59-60. ISBN 978-80-01-04305-9 [10] KOVÁČ, Bohumil: Professor of urbanism FA STU in Bratislava. In: Územný plán ako nástroj intenzity využívania územia: URBANITA, 1/2012, year 17. Bratislava: URBION - Inštitút urbanizmu a územného plánovania, 2012, p. 9. 99 p. ISSN: 0139-5912 [11] KRÁĽOVÁ, E.: Faktory podmieňujúce úspešnosť pamiatkovej starostlivosti : Habilitačná práca / Eva Kráľová - Úvod. Bratislava : FA STU Bratislava, 2003, s. 10. [12] KRÁĽOVÁ, E.: Stopy priemyselného dedičstva na Slovensku. Bratislava: Slovak University of Technology in Bratislava, 2010, 240 p. ISBN 978-80227-3308-3 [13] LIŠKA, V, NOVÁKOVÁ, V.: Asymetrie informací a stavební firmy. České vysoké učení technické v Praze, Fakulta stavební, Katedra společenských věd, Praha, 2009, 105 p., ISBN 978-80-01-04305-9 [14] LIŠKA, V.: Externality a stavebnictví. České vysoké učení technické v Praze, Fakulta stavební, Katedra společenských věd, Praha, 2007, 86 p., ISBN 978-80-01-03643-3 [15] MIHELIČ, B.: DEKD - The European Heritage Days: Institute for the Protection of Cultural Heritage of Slovenia. Bulletin DEKD. Ljubljana: Institute for the Protection of Cultural Heritage of Slovenia, 2002 [16] MINGERS, J., ROSENHEAD, J.: “Problem structuring methods in action” Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 93


European Journal of Operational Research,152: 530-554, 2004 [17] OSBORNE, Martin J., and Ariel Rubinstein: A Course in Game Theory. Cambridge, MA: MIT, 1994. Print. [18] PIGOU, Arthur Cecil: (1877-1959) a British economist. In his book The Economics of Welfare (1932). 4th ed. London: Macmillan. Available online at: http://www.econlib.org/library/NPDBooks/Pigou/pgEW.html [19] ROSENHEAD, J., MINGERS, J.: Rational Analysis for a Problematic World Revisited, 2nd. Ed., Wiley, Chichester, England, 2001. 366 p. , ISBN 9780471-49523-9 [20] THE NIZHNY TAGIL CHARTER FOR THE INDUSTRAL HERITAGE (Jun 2003): Preamble. [online], [quoted 12.01.2013], http://www.ticcih.org/industrial_ heritage.htm [21] TRIPATHY, Arabinda: “Enterprise Based Societal Issues: The Case of KARMET, A Challenge to OR” SOBRAPO Pesquisa Operacional, Journal of the Brazilian Operational Research Society, 18(1): 1-10, 1998 [22] VAN DEN AKKER, J.: Educational design research : Doc. LB 1028.38.E38, Taylor & Francis e-Library, 2006.

94 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


8

PRINCÍPY PRE VYBUDOVANIE ZÁKLADNE INTERDISCIPLINÁRNEHO TRANSFERU INFORMÁCIÍ O VÝSLEDKOCH VÝSKUMOV ARCHITEKTONICKÉHO DEDIČSTVA Ing. arch. Michal Ganobjak; doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.

„Architektúra je syntetickým ukazovateľom kultúry a civilizácie. Je prevažne kolektívnym výtvorom, a to umeleckým i technickým, je výrazom ekonomických možností a organizačných schopností spoločnosti, vypovedá o materiálnej i ideovej stránke života svojej doby.“ (Vojtech Zamarovský) Úvod Problémy komunikácie strán a dostupnosti relevantných informácií Architektúra je interdisciplinárny odbor, ktorý je syntézou viacerých poznatkov v procese oboznamovania sa s miestom, navrhovania a realizácie. Je založený na syntéze informácií z viacerých disciplín, ktoré architekt prijíma a zvažuje v záujme vytvorenia všestranne vyhovujúceho syntetického diela. V procese tvorby, ktorý si vyžaduje podklady a spoluprácu iných odborov je potrebné mať k dispozícii informácie z rôznych zdrojov, ktoré sú pre proces relevantné a budú pre proces determinujúce. Proces tvorby je zložitejší, ak predmetom operácie sú pamiatkovo chránené objekty. Počet zainteresovaných sa zvyšuje a vznikajú aj nové podmienky, ktoré je nutné v tvorbe zohľadniť. Potrebné sú informácie priamo z miesta, z histórie a ich interpretácia rôznymi odborníkmi, ktorí stanovia podmienky nového postupu. Potrebné sú analýzy miesta a objektu, špeciálne výskumy vplývajúcich javov a procesov, ktoré neskôr tvoria podklad pre tvorbu. Je viacero oblastí, ku ktorým sa jednotliví špecialisti izolovane nevedia alebo nemôžu kompetentne vyjadriť, ale je nutnosťou ich v projekte zosúladiť. V predprojektovej fáze sú sociológovia, prognostici priestoroví plánovači, a zástupcovia verejnej správy a samosprávy, ďalej ochrancovia a správcovia verejných záujmov (životné prostredie, energetické zdroje, dopravné a komunikačné koridory, pamiatky,...), a špecialisti rôzneho odborného zamerania (geológovia, archeológovia, historici umenia a podľa okolností mnohí ďalší). V prípade pamiatkových objektov pôvodne výrobného alebo technického charakteru, tzv. industriálnych pamiatok je nutná kooperácia – podľa druhu pamiatky – tiež s odborníkmi na príslušnú technológiu výroby alebo špeciálne konštrukcie a materiály. Vo fáze projektovania projektu je potrebné zapracovať pripomienky predchádzajúcich výskumov a vypracovať parciálne projekty statiky, rozvodov a regulácie elektriny, plynu, vody, vzduchotechniky, sanitárnej vybavenosti, záhradných úprav, aj manažmentu a marketingu budúcej prevádzky. Obnova pamiatok je multidisciplinárny súbor procesov, kde zanedbanie (prehliadnutie alebo nerešpektovanie) maličkosti dokáže znehodnotiť Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 95


výsledky úsilia ostatných. Preto bezprostredná a efektívna komunikácia medzi všetkými účastníkmi týchto procesov je základným predpokladom zdarného výsledku – čo znamená stabilizáciu, prezentáciu a dlhodobé zachovanie pamiatkového architektonického diela. Informácie o pamiatkach a ich prostredí majú význam pre tvorbu, majú však aj dokumentačný charakter. Architektúra je technicko-umelecký obor. Skĺbenie exaktných informácií a intuitívneho autorského poňatia v zmysle aktuálnych trendov. Hoci v závere je výsledok len jeden, je vždy jednou z možných alternatív. Idea, motív, riešenie, voľba materiálov, vzhľad, a finálne stvárnenie navrhovanej stavby závisí od mnohých faktorov. Disponibilné podklady pre tvorbu môžu tvoriť limitujúce faktory – medze v ktorých sa tvorca pri kreatívnej úlohe pohybuje alebo naopak otvárať nové smery tvorby. Architektonická tvorba je vždy divergentná. Riešenie je možné nájsť niekoľkými spôsobmi a vedie k viacerým variantom, ktoré je potrebné priebežne analyzovať, vyhodnocovať a optimalizovať na základe dostupných informácií. Finálny výsledok je podmienený objektívnym uplatnením dosiahnuteľných informácií, ktoré sú k danému momentu (intervalu) tvorby k dispozícii. Je tiež zrkadlom subjektívneho pochopenia a interpretácie disponibilných informácií a ich implementácie do navrhnutého riešenia. Komunikácia medzi zúčastnenými partnermi procesov ochrany a užívania pamiatok sa ukazuje ako kľúčový faktor kvality aj trvanlivosti vykonaného diela. Pre urýchlenie a zefektívnenie procesov ochrany a tvorby v pamiatkovom prostredí by bolo vhodné vytvoriť centralizované miesto na ukladanie a zdieľanie existujúcich a novo vznikajúcich informácií. Vytvorená kolekcia by umožnila profesistom, architektom a študentom prístup k databázam (katalógom) informácií, ktoré budú pre tvorbu rozhodujúce. Cieľ – Vízia Základňa interdisciplinárneho transferu informácií (Platforma) Rôznorodosť a multidisciplinrita informácií permanentne „spotrebúvaných“ i „produkovaných“ v procesoch ochrany, obnovy a využívania architektonického dedičstva neumožňujú osadiť ich a manévrovať s nimi v jedinej a jednotnej operačnej štruktúre. Vyžadujú si relatívne voľný priestor s voľným „ukotvením“ v sieti, ktorá umožňuje komunikačné väzby a súbežné vzájomné zdieľanie. V nasledujúcom bude predstavená vízia možného fungovania centralizovaného „úložiska“ dát – platforma informácií a informačných dokumentov získavaných a vytváraných v procesoch ochrany a užívania objektov architektonického dedičstva. Previazanosť informácie Každá informácia o architektúre (a teda aj o architektonickom dedičstve) je viazaná na konkrétnu stavbu, alebo miesto. Databáza informácii by mala byť akýsi „Placebook“ (Kniha miesta), ktorá bude zhromažďovať všetky informácie o danom mieste, alebo stavbe (stavbách), ktoré sa na danom mieste nachádzajú (mapy, zamerania, pôvodné plány, fotografie), nachádzali 96 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


(plány predchádzajúcich stavieb) a/alebo mohli nachádzať (štúdie, nerealizované plány rozvoja, variantné riešenia súťaží). Ako najlepší lokalizačný a identifikačný indikátor pre miesto (pozemok) alebo stavbu sa javí byť parcela. Rozdelenie na dosahové skupiny: Databáza môže zhromažďovať aj ďalšie informácie bezprostredne spojené s miestom. (relevantné informácie o majiteľoch, legendy, príbehy,...). Ak súbory poskytujú informácie pre širšie územie (viacero stavieb/pozemkov), sú prepojené s viacerými parcelami. Nachádzajú sa tu aj informácie všeobecného charakteru, ktoré sa nejakým spôsobom miesta dotýkajú (v III. terciárnej) skupine. Obr. 1: Najlepším lokalizačným a identifikačným indikátorom pre miesto (pozemok) alebo stavbu sa javí byť parcela. Všetky informácie z platformy sa odkazujú (sú prepojené) na konkrétne parcely (katasterportal.sk, googlemaps.com, eventuálne Bingmaps) a naopak parcely sa odkazujú, že sa na nich nachádza miesto s „s evidovanou históriou“, v prípade národných kultúrnych pamiatok – aj s určitými historickými hodnotami.

Bolo by vhodné, keby platforma bola previazaná s aktualizovaným systémom katastrálnych máp, keďže práve parcela a parcelné číslo sa javia byť pre identifikáciu miesta a stavby najuniverzálnejšie. Možné je, aby bola previazaná aj s iným systémom aktualizovaných ortofotomáp (googlemaps), kde by vedela navigovať na konkrétne miesto.

Obr. 2: Všetky informácie sú lokalizované a identifikované konkrétnou parcelou, Databáza je previazaná s aktualizovaným systémom katastrálnych máp, a aj so systémom aktualizovaných ortofotomáp, čím akceptuje a využíva ich navigačný a identifikačný systém.

Platforma je archou informácií, ktoré sa zozbierali, objavili, našli v súvislosti s (aj potenciálne) pamiatkovými objektmi alebo miestami a ktoré by mohli byť v budúcnosti užitočné. Je akousi zálohou, do ktorej môže ktorákoľvek zo zainteresovaných strán nahliadnuť, vkladať a použiť dostupné informácie, a ktorá vytvára „digitálne klony“ pôvodných informácií, čím zabezpečuje ich udržateľnú existenciu. Existujúce dokumenty a informácie sa neoddeľujú ani nevzďaľujú od pôvodného zdroja. Platforma je výkladnou skriňou dostupných informácií z pôvodného Zdroja, pretože dokumenty osVybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 97


távajú previazané s pôvodným zdrojom a ich štúdium a použitie sa zarátava aj do aktivít zdroja. Hoci platforma sústreďuje informácie z rôznych zdrojov, nie je to jej primárnym cieľom. Cieľom je zefektívnenie transferu informácie (spolupráce) rôznych profesií, pri získavaní informácií, výskume alebo tvorbe zameranej na ochranu kultúrnych hodnôt nehnuteľností na danom mieste.

Obr. 3: Triedenie dostupných informácií podľa zdroja a relevancie. I. Zamerania, mapy, fotografie, II. Návrhy, Projekty, III. Zámery, overovacie štúdie, doplňujúce informácie.

Triedenie informácií podľa relevancie a dôveryhodnosti zdroja: I. Informácie primárneho rádu – pre tento účel sú to informácie, ktoré sa čerpajú priamo z miesta, alebo ktoré boli vytvorené pre miesto (priamo na mieste). Sú to informácie so silnou výpovednou (informačnou) hodnotou, podporujúce identitu miesta a dokumentujúce autenticitu javu (faktu) existujúceho na danom mieste. Môžu to byť fotografie a zamerania, dokumenty vojenského mapovania, katastrálne mapy, výkresy – zamerania súčasného stavu, textové správy k nejakému konkrétnemu stavu. Je však nutné vždy brať do úvahy odchýlky dané súdobou technológiou alebo autorské chyby zistení a meraní. Informácie tohto rádu predstavujú veľkú zhodu s realitou, teda skutkovým stavom. II. Informácie sekundárneho rádu sú informácie, ktoré vznikli odvodením (vytvorením) na základe primárnych informácií. Sú to napr. štúdie, návrhy projektov, návrhy úprav, návrhy na prestavbu za účelom investičných zámerov, ktoré mali byť realizované. Informácie poskytujú zväčša návrhy pre stavbu, a sú dokumentom predstáv z predošlého obdobia – ako k danému miestu pristupovať. Miera zhody s realitou je otázna. Táto skupina informácií neobsahuje vízie, ale konkrétne postupy. III. Informácie terciárneho rádu sú tie, ktoré zreteľne vyjadrujú nesúlad s realitou. Sú to početné vízie, súťažné návrhy, ktoré nikdy neboli realizované. Sú tu aj informácie, ktoré nemusia mať priamu väzbu na miesto, ale všeobecne, okrajovo alebo súhrnne sa o mieste/stavbe vyjadrujú. Informácie môžu napomôcť k komplexnému pochopeniu problému. Pre skrátenie cesty k informácii, na prístupe by malo byť uvedené triedenie informácií umožňujúce voľbu prístupovej cesty – rozdelenie informácií podľa miery vzťahu (relevancie) k miestu. Jednotlivé skupiny (rády relevancie) vyjadrujú vzťah informácie k realite (dôveryhodnosť) a zároveň relevancia k miestu alebo stavbe. Týmto je určená výpovedná hodnota a miera zhody s realitou. 98 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


(Potenciálne) problémy získavania informácie Dnes, v pre-informovanej dobe (v dobe explozívneho pretlaku informácií), je ťažké dostať sa ku kvalitným informáciám. Tradičné, historicky overené a dlhodobo zaužívané cesty získavania a vyhľadávania informácií, v súčasnom zrýchľujúcom sa tempe života sú akoby brzdiacim faktorom: súčasnej generácii nie sú vžité, neuznáva ich až programovo ignoruje. Odmietanie tradičných ciest poznania spôsobuje ich opúšťanie a následné zabúdanie. Zabúdanie ciest k informáciám vedie k ich domnelej nedostupnosti a informácie akoby sa úplne stratili. Ukazuje sa potreba doterajšie poznanie zverejňovať, sprístupňovať, prezentovať jeho informačný potenciál, oboznamovať o cestách k jeho odkrytiu. Archívy príslušných úradov a iných poverených verejných inštitúcií, tiež odborné knižnice nie sú projektantmi a inými v procese obnovy pamiatok zainteresovanými stranami veľmi navštevované, mnohým nie sú ani cesty k nim známe. Zmeny v štátnych a politických systémoch spôsobili, že sa prerušili logické väzby a odkazy na hodnotné historické informácie. Hypervýber je fenoménom v ponuke tovaru, ale aj informácií. Preinformovanosť takisto spôsobuje problém nájsť relevantné informácie v množstve, ktoré je dostupné. Dostupné resp. ponúkané (vnucované) informácie sú často neaktuálne alebo nesúvisia s riešeným miestom. Existujúce odborné, vedecké či iné informácie sú tak stratené v enormnom množstve komerčného balastu, a je ťažko sa k nim dopracovať v zvládnuteľnom čase. Niekedy sa k hľadaným informáciám vôbec bádateľ nedokáže dostať, čo takisto negatívne vplýva na efektivitu práce s fondom architektonického dedičstva. Trochu lepšia je situácia v prípade legislatívne chráneného fondu architektonických pamiatok. Tam Pamiatkový úrad požaduje (v súlade so zákonom o ochrane pamiatkového fondu (zák. č.49 2002 Z. z. a jeho vykonávacími vyhláškami) vypracovanie špeciálnych prieskumov: historicko-urbanistický, historicko-architektonický, umelecko-historický a archeologický. Identifikujú a dokumentujú sa nimi okolnosti ovplyvňujúce vznik stavby, jej zmeny, užívanie. Získanie týchto informácií (spracovanie požadovaných prieskumov) je časovo i finančne náročné, Časový faktor spôsobuje, že projektanti nečakajú na výsledok výskumov a projektujú „naslepo“ s tým, že ak sa niečo nájde, tak to neskôr upravia. Dôsledkom sú zmeny v projektoch – kompromisné parciálne úpravy, ktoré, často nekoherentné s celkovým konceptom, pre zistené pamiatkové hodnoty nevytvárajú primeraný priestor. Výsledná dokumentácia sa kvôli finančnej náročnosti vypracuje len v minimálnom počte povinných výtlačkov, ktoré končia v archíve Pamiatkového úradu a u investora. S výsledkami a pamiatkovou službou stanovenými podmienkami má síce povinnosť oboznámiť sa hlavný projektant, transfer týchto informácií k ostatným členom projektového tímu však býva skratkový, často neúplný. Účastníci projektového procesu, úsporne oboznámení s výsledkami a závermi prieskumu, spravidla nezdieľajú úctu a vážnosť k sprostredkovaným informáciám a primerane tomu s nimi narábajú. Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 99


Informácie by mali byť koncentrované na jednom mieste. Funkcia tvorby a sprístupnenia takejto kolekcie relevantných informácií je úlohou pre rozvinutie projektu Platformy – základne interdisciplinárneho transferu informácií. V súčasnosti už existujúce digitalizované informácie sú často stratené za množstvom odkazov, roztrúsené na rôznych miestach. Je ťažké sa k nim dopracovať. Preto je dôležitá dostupnosť informácie, resp. možnosť prístupu k nej zo všadiaľ (jej všadeprítomnosť). Takúto ambíciu má práve Platforma - základňa interdisciplinárneho transferu informácií, kde budú relevantné informácie k miestu/stavbe vždy prítomné. Informácie by mali byť dostupné v digitálnej podobe v cloud-e, ako synchronizovaná databáza alebo ako odkazy na iné on-line servery s rozmernými dátami (mapy). Internetový prístup Je vhodné, aby cez vzdialený internetový prístup informácie boli prístupné v ktorúkoľvek dobu. Je potrebná možnosť otvoriť ich v pracovný alebo nepracovný deň z ľubovoľného terminálu (pc, laptop, tablet). S možnosťou prezerať, kopírovať, stiahnuť a tlačiť. Takisto by mala byť poskytnutá možnosť kedykoľvek pridávať (uploadovať) informácie. Čerstvosť informácie Obr. 4: Cloud computing – jednoduché Aktuálnosť informácie je nahrávanie, dostupnosť, jednoduchá synsprehľadnená priradením dátumu chronizácia so zúčastnenými stranami1 nahrania a prípadne dátumu pôvodu informácie. Multiplicitné informácie rovnakého typu (napr. zložky fotografií, alebo opakujúce sa výskumy) sú zoraditeľné do časovej osi podľa vzniku (pridania). Neexistencia a neprítomnosť informácie Platforma multidisciplinárnej spolupráce môže upozorniť na chýbajúce informácie, a to prostredníctvom základného zoznamu. Zobrazia sa všetky informácie, ktoré sú dostupné, a ktoré zo základných informácií nie sú dostupné na platforme. Motivácia uloženia posledného výstupu Užívateľ, ktorý používa Platformu by mal byť motivovaný uložiť ďalšie, ním vytvorené dokumenty s uvedením autorstva a formy citácie pre ďalšie použitie. Takisto získané informácie je nutné odkazovať na pôvodný zdroj. Bolo by vhodné, aby informácie boli v zhromaždenej podobe prítomné priamo na serveri (cloud) s uvedením pôvodného umiestnenia a povinnou formuláciou citácie zdroja.2 Aj v prípade odkazov (online ortofoto mapy, Zdroj: http://cloudtimes.org/wp-content/uploads/2011/06/cloud-computing_2.jpg

1

100 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


a mapovania) je uvedená ich forma citácie zdroja z odkazu. V prípade použitia informácií a výstupov (na študijné, resp. komerčné účely) je uvedená aj adresa (poštová a elektronická), kde treba kontaktovať o podmienkach prípadného zverejnenia výstupov, ktoré citujú zozbierané zdroje. Multidisciplinárna platforma je takto permanentne previazaná s pôvodnými zdrojmi a odkazmi. Forma citácie dokumentu, adresy zdroja Citácia využíva formu danú ISO STN 690. Po zadaní typu zdroja a typu dokumentu, formulár požiada o náležité informácie, podľa zdroja a typu. Forma citácie je vždy spojená s ponúknutým dokumentom, napr. formou externého textového súboru s tým istým menom. Pri forme citácie je aj adresa (adresy) pôvodného zdroja s uvedením, či je nutné kontaktovať zdroj o použití informácií z dokumentu. Ideálnym stavom by bolo, keby Platforma bola externým výkladom dokumentov s informáciami súvisiacimi s miestom, ktoré sú previazané so zdrojom. Dokumenty by boli s pôvodným zdrojom (napr. archívom) prepojené natoľko, že by archív automaticky vedel, o dopyte po nich, a o ich použití. Vedel by registrovať údaje o tom, kto z prihlásených ich študoval, aj do študijných hárkov materského dokumentu. Takéto riešenie si vyžaduje registrovaný prístup do platformy. Fázy vytvorenia Platformy – základne interdisciplinárneho transferu informácií

Obr. 5: Informácie nahraté motivovanými užívateľmi (stakeholdermi), sú prerozdelené užívateľom - prispievateľom podľa jednoduchého formulára do relevantných skupín (I. II. III.) a čakajú na digitálnej palete (Incoming files) na schválenie administrátorom, aby zaujali preddefinované miesto. (stromová štruktúra je ilustračná)

Základnou podmienkou budovania platformy je mať k dispozícii existujúce dokumenty, alebo aspoň ich digitálne kópie (relevantné texty, mapy, fotografie rôzneho veku i autorstva, grafické dokumenty a pod.). Ak by však nebolo možné mať k dispozícii digitálne kópie potrebných dokumentov zozbieraných z rôznych zdrojov. napr. fotografie staré, fotografie aktuálne, archívne plány, súčasné zameranie, statický, geologický výskum, Zdroj: CURRY, Edward et al. Linking building data in the cloud: Integrating cross-domain building data using linked data. In Advanced Engineering Informatics. ISSN: 1474-0346, Elsevier, 2013, vol. 27, p. 206-219 2

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 101


archeologický, umelecko-historický výskum, tak je nutné budovať aspoň zoznam spolu s uvedením zdrojov. Niektoré inštitúcie ako potenciálne zdroje dokumentov, z podstaty vlastnej práce, relevantnými informáciami disponujú. 1. Fáza (zoznam zdrojov a odkazov) Platforma interdisciplinárneho transferu informácií k danému miestu/ stavbe by spočiatku tvorila akýsi zoznam zdrojov a dostupných dokumentov, s možnosťou cielene o ne požiadať na špecifický účel a konkrétne meno. Vyriešil by sa tak problém narábania s autorskými informáciami a ich prípadným zneužitím. Keďže platforma má ambíciu zhromažďovať informácie o pamiatkovo chránených objektoch, miestach a zónach, prioritou je, aby boli označené všetky parcely, na ktorých sa nachádzajú chránené objekty, alebo sú (boli) nejakým spôsobom chránené podľa Ústredného zoznamu pamiatkového fondu3 (ďalej ÚZPF), kde sú uvádzané všetky zapísané kultúrne pamiatky. V tejto fáze je kladený dôraz na označenie a previazanie všetkých dotknutých parciel (aj parciel s objektmi, ktoré majú nejaké hodnoty a nie sú v ÚZPF). Dostupné online priebežne aktualizované katastrálne mapy (katasterportal.sk, ) a ortofotomapy (googlemaps) inoformujú, že ide o pamiatkovo chránený (objekt/zónu/miesto). Ďalej mapy odkazujú na platformu so zoznamom odkazov potenciálnych zdrojov informácií a zoznamom existujúcich informácií. Na platforme má miesto aj „vademecum vlastníka“ a vysvetlenie statusu pamiatky (na vysvetlenie, čo je to pamiatka, ako s ňou narábať a postupovať pri obnove). K dispozícii bude vytvorený zoznam potenciálnych zdrojov informácií, v podobe zoznamu, odkiaľ by návštevník platformy mal čerpať informácie Ďalšie zdroje je možné pridávať. Je možné vytvorenie odkazu (adresy) nájdených a existujúcich dokumentov, s odkazmi na pôvodný zdroj a autora odkazu. Autor odkazu môže byť v ďalšej fáze vyzvaný na umiestnenie nahlásených a medzičasom nájdených dokumentov. 2. Fáza (zbierka dokumentov) V tejto fáze platforma spočiatku disponuje zoznamom existujúcich informácií (z 1 fázy), ktoré sa našli v rôznych zdrojoch. Spočiatku nedisponuje kópiami dokumentov. Platforma takisto disponuje zoznamom potenciálnych zdrojov (inštitúcií), na ktoré by sa užívateľ (participant interdisciplinárneho transferu) mohol obrátiť pri hľadaní informácií a dokumentov. Po spustení tejto fázy platformy interdisciplinárneho transferu sa vyzvú (oslovia) známe inštitúcie, aby sa prihlásili, či sú potenciálnym zdrojom informácií a určili podmienky prístupu k danej informácií pre danú označenú parcelu (miesto/stavbu). O umiestňovanie dokumentov a informácií na platformu nebudú žiadané zdrojové inštitúcie – správcovia dokumentačných fondov), nakoľko sa rešpektuje, že tieto inštitúcie majú inú vlastnú prácu, a toto by bola nová, ďalšia časovo náročná úloha. Je však potrebné, aby sa mohli vyjadriť, či disponujú informáciami o danom Zdroj: http://www.pamiatky.sk/sk/page/evidencia-narodnych-kulturnych-pamiatok-na-slovensku

3

102 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


mieste, podľa zoznamu ÚZPF. Kópie dokumentov, zistených a vytvorených informácií budú na platformu vkladať jej užívatelia. Vytvára sa tak permanentne aktualizovaný zoznam zdrojov a dokumentov. Existencia zoznamu zdrojov je veľmi dôležitá, pretože inštitúcie, ktoré disponujú relevantnými dokumentmi, ich vedia vydať na požiadanie užívateľa Platformy v rámci svojho pracovného času ako svoju štandardnú pracovnú službu. Mechanizmus vyžiadania dokumentu (osobne alebo virtuálne) vytvorí organizovaný prioritný zoznam pre inštitúciu, ktorá dokument vydáva. Informácie sú pridávané na platformu následne – podľa vyžiadania dokumentov. Tvorí sa tak prirodzený, postupný a nenútený spôsob budovania dátového obsahu Platformy. Vyhľadávajú sa dokumenty (informácie), o ktoré je momentálne záujem, čo je inak bežnou náplňou práce zdrojovej inštitúcie. Inštitúcia, ako účastník Platformy interdisciplinárneho transferu umiestni vyžiadané a vydané dokumenty na platformu pri ich vydávaní a/ alebo vyzve žiadateľa dokumentov, aby on umiestnil vydané dokumenty (informácie) na platforme. Je možnosť sprístupniť vyžiadaný dokument (iba) cez platformu. Takto sa postupne platforma buduje. Pridávanie dokumentov je možné aj na dobrovoľnej báze, autormi (užívateľmi) a inštitúciami. Je však nutné vždy uviesť zdroje (inštitúciu, autora) dokumentu. Ďalej sa vyzvú všetci, ktorí by mohli priamo umiestniť nájdené informačné dokumenty podľa zoznamu odkazov informujúcich o nájdených informáciách (1. fáza). Ak existujúci dokument nebude umiestnený na platforme, platforma bude stále disponovať odkazom (bibliografickou adresou) na zdroj informácie (dokumentu) a adresou na autora odkazu, ktorý uviedol, že daný dokument existuje. Pri odkaze bude stále uvedené, či dokument je prítomný/neprítomný na platforme. Postupným budovaním platforma bude obsahovať kópie dokumentov z rôznych zdrojov (fondových inštitúcií), alebo autorské výstupy – články, fotografie, zamerania, návrhy, všetko od účastníkov platformy. Platforma s takouto kolekciou informácií si však vyžaduje ošetrenie autorských práv vo vzťahu ku všetkým zdrojovým účastníkom platformy a k podmienkam využívania sprístupnených informácií zainteresovanými stranami, ktoré informáciami takéhoto pôvodu narábajú. Platforma interdisciplinárneho transferu informácií v I. a II. fáze je priestorom prístupu ku komplexnému zdroju dokumentačne podložených informácií pre určité miesto: vytvára kolekciu verifikovateľných informácií o danom mieste/objekte. Účelom platformy je však vytvárať podmienky na transfer informácií medzi rôznymi odbornými a profesnými disciplínami, ktoré vstupujú do procesov ochrany, obnovy a užívania architektonických pamiatok a architektonického dedičstva. Cieľom je zefektívnenie tvorivého, pracovného a užívateľského procesu pre všetky zúčastnené strany. Platforma je nástrojom na efektívnu, postupnú prácu pri obnove historického objektu a následne aj pri jeho užívaní. Každý užívateľ platformy a/alebo účastník procesov ochrany pamiatok vyhľadáva a na spoločnú platformu umiestňuje získané informáVybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 103


cie (dokumenty) tak, že ich poskytuje iným účastníkom platformy na ďalšiu prácu v prospech zachovania fondu architektonického dedičstva. Platforma má ambíciu byť časovo a kvalitatívne efektívnym nástrojom pre postupnú sériovú aj sieťovú prácu na ochrane kultúrneho dedičstva, kde každá zúčastnená strana (užívateľ) vychádza z podkladov (informačných dokumentov) vytvorených (na platformu umiestnených) predchádzajúcimi účastníkmi. 3. fáza Platformy interdisciplinárneho transferu informácií je dosiahnutie čo najefektívnejšej spolupráce zúčastnených strán. Platforma prechádza do stavu (úrovne) Platforma interdisciplinárnej spolupráce, čo predstavuje dosiahnutie cieľa – vytvorenie podmienok na rýchly, efektívny a bezprostredný prenos informácií (poznatkov, skúseností) v záujme a na podporu ochrany kultúrnych hodnôt objektov/miest. Dostupné sú všetky informácie z 2. fázy platformy a databáza sa priebežne ďalej stále buduje. Dokumenty z 2. fázy stále tvoria východiskové podklady k interdisciplinárnej spolupráci. Platforma je však obohatená o možnosť súbežnej práce na jednom projekte (napr. obnovy miesta) z rôznych pracovných miest. Platforma v tejto fáze disponuje patričným softvérovými vybavením – on-line (cloud) programy a súbory návrhov. Tretia fáza je príznačná paralelizáciou práce zúčastnených strán, na projektoch ochrany kultúrneho dedičstva v čo najväčšej možnej miere. Zadefinované a informačne sprístupnené sú kultúrne hodnoty parcely (objektov), ako aj všetky známe a postupne sa vytvárajúce súvisiace informácie, poznatky, dokumenty. Ďalšia spolupráca na projekte (procese) záchrany (ochrany) kultúrneho dedičstva je možná online v reálnom čase. Definované sú rozhodovacie kompetencie užívateľov platformy v tejto fáze. Pamiatkovým úradom (odborníkmi) sú najprv definované hodnoty objektu. Návrh užívania parcely (stavby/miesta) na platforme prezentovaný v spoločnom súbore (dokumente) je zosúladený s územným plánom a konfrontovaný s perspektívami sociálneho a hospodárskeho rozvoja sídla. Pri vzniku kolíznych situácií, je situácia posudzovaná a riešená podľa (rozhodovacích) kompetencií jednotlivých užívateľov (zúčastnených multidiscipliárnych strán). Účastníci platformy – zástupcovia verejných záujmov, podniknú kroky v súlade s legislatívnymi podmienkami riešenia vzniknutej situácie. Platforma v tejto fáze zvyšuje transparentnosť konania vo vzťahu k sledovanej parcele, alebo aj väčšiemu dotykovému územiu, čím zvyšuje občiansku angažovanosť a priamu účasť verejnosti na riadení miesta. Výstupy práce zúčastnených strán sa tiež ukladajú do evidencie dokumentov vzťahujúcich sa k danému miestu a sú s miestom previazané. Stávajú sa evidovanou históriou miesta. Aj keby obsahovali návrhy pre budúcnosť, dôležitý je čas ich vytvorenia, čím sa stávajú dokumentom aktuálnej doby a perspektívnym historickým dokumentom. Autorské právo V prvej fáze, nie sú ohrozené autorské práva. Platforma si nevyžaduje ochranu a autorizovaný prístup užívateľov. V prvej fáze zostavenia platformy interdisciplinárneho transferu informácií (zoznam odkazov) nie 104 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


je potrebné ošetrovať autorské práva. Platforma je len výkladnou skriňou, zbierkou odkazov, kde sa dokumenty k danému miestu nachádzajú. V druhej fáze (zbierka dokumentov) si platforma vyžaduje autorizovaný prístup. Je predpoklad, že táto fáza bude skúšobne limitovaná pre autorizovaný prístup iba pre vybraný okruh partnerských/užívateľských jednotiek a osôb (napr. z STU a inštitúcií, ktoré môžu poskytnúť potrebné dokumenty / informácie). V tejto fáze sa ošetrujú kolízne body prístupu a použitia (licencie) informácií pre ochranu autorských práv. V druhej fáze, sú mnohé dokumenty (informácie) prítomné (sú už zverejnené formou digitálnej kópie), pričom sú previazané s pôvodným zdrojom. Manipulácia s informáciou (už aj len jej otvorenie) je automaticky monitorované a zaznamenávané vnútorným systémom platformy. Uvedené sú formy povinnej citácie dokumentov. V tejto fáze sú na platforme umiestnené odkazy na zdroje on-line prístupných dokumentov (mapy). Zdroj informácie (napr. archív) sa o dopyte po informácii dozvedá automaticky (generovaný e-mail od registrovaného člena v platforme) pre prípadný záznam o štúdiu alebo použití. Pre Zdroj, sa informácia o štúdiu dokumentu užívateľom eviduje v „Študijnom hárku dokumentu“. Použitie informácie z platformy = použitiu informácie zo zdroja. Zúčastnené zdroje v platforme evidujú štúdium a použitie nimi ponúkaných (poskytnutých) informácií. Autorstvo a pôvod dokumentov je evidované a pri použití je nevyhnutné sa naň odkazovať. V tretej fáze platforma pracuje s licenciami udelenými v 2. fáze. Pri paralelnej práci v reálnom čase na projekte ošetruje kompetencie a povinnosti jednotlivých užívateľov. Užívateľské práva Ošetrené sú podmienky sprístupenenia dokumentov. Užívatelia majú rôzne typy práv narábania s dokumentmi. Prihlasovanie do platformy, nahlásenie existujúcich dokumentov (informácií), uploadovanie je možné každému registrovanému členovi. tj. každý môže byť prispievateľ. Vzhľadom na citlivosť informácií v disponovaných dokumentoch je potrebné, aby ich štúdium bolo nahlasované zdroju. Možné je sprístupňovanie „read-only“ verzií. Za niektoré citlivé dokumenty (napr. archívne záznamy), na ktoré sa vzťahujú autorské práva, alebo ich použitie je vykazované ako aktivita zdroja je potrebné zaplatiť. Umiestnené dokumenty však poskytujú náhľad (slovný, obrazný), aby bolo jasné, o aké dokumenty ide. Ak ide o spoplatnený dokument, zdroj obdrží poplatok za narábanie s dokumentmi, zároveň má evidenciu o ich štúdiu a použití konkrétnym užívateľom (spotrebiteľom). S dokumentmi je možné narábať v rozsahu licencie povolenej zdrojom. Rozsahy licencií pre použitie dokumentov je potrebné ošetrovať v 1. fáze budovania platformy. Platforma umožňuje čítanie (read-only) a tlač dokumentov. Kopírovanie a sťahovanie je možné. Zmena dokumentov na platforme je zakázaná. Použitie informácie je možné, v Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 105


prípade použitia výstupov je nutné uvádzať zdroj (autora). Forma exaktnej citácie je uvedená pri pôvodnom umiestnenom dokumente na platforme. Výstup, ktorý je relevantný s parcelou (stavbou/miestom) je potrebné umiestniť opäť na platforme do príslušnej skupiny. (I., II., III. skupina). Ak výstup nečerpá z daných dokumentov, nemusí ich priamo citovať. Je možné však sa na ne odkazovať v zozname referencií. Autorský výstup, ktorý je interpretáciou dokumentov z platformy je vhodné na platformu umiestniť. (skupina II.) Užívatelia Užívateľ je registrovaný člen platformy. Prispievatelia Prispievateľ môže byť každý, kto nahlasuje odkazy na dokumenty (informácie), alebo nahráva konkrétne dokumenty, alebo uvádza nové potenciálne zdroje alebo dokumenty. Prispievateľ platformy môže byť každý registrovaný člen. Niektorí užívatelia, napr. inštitúcie môžu byť len prispievateľmi. Spotrebitelia Užívateľ, ktorý prehliada obsah dokumentov platformy, alebo z nej čerpá (kopíruje, tlačí) informácie je spotrebiteľ. Členovia môžu byť prispievatelia a/alebo spotrebitelia. Kroky použitia Platforma vytvára prostredie pre jednoduché, formálne nenáročné úlohy pre ktorúkoľvek z dotknutých strán. Je tu snaha o debyrokratizáciu, tj. minimalizáciu byrokratickej záťaže pre užívateľov platformy, ako aj o skrátenie operačného času na získanie relevantných informácií. Fungovanie platformy nezaťažuje existujúce inštitúcie (prispievateľov) byrokratickou prácou a novým typom práce, naopak – zvyšuje výkon týchto inštitúcií, t.j. počet uspokojených používateľov ich zdrojových dokumentov bez toho, aby dochádzalo k osobnému alebo byrokratickému styku. Takisto nezaťažuje byrokraticky prispievateľov z radov zúčastnených autorov (profesistov, FO). Pre fungovanie platformy bude potrebné ošetriť autorské práva použitia dokumentov (licencie použitia), a určiť osoby zodpovedné umiestňovaním dokumentov na platforme v počiatočných fázach výstavby platformy. Počas používania, je užívateľ zaťažený byrokraticky iba jednoduchým prihlasovacím formulárom (napr. ako Facebook) s uvedením základných informácií a podmienok použitia. Pri využívaní platformy je prvoradé identifikovať dotknuté parcely, ku ktorým sa informácie z dokumentov majú vzťahovať. Navigačný systém určuje podľa vyhľadávacích údajov a mapy (katastrálna mapa, potrebné info. podľa katasterportal.sk). Ďalej sú uvedené možnosti, „Nahrať dokumenty parcely“ a „Prezerať dokumenty parcely“. Pri nahrávaní dokumentov a informácií na platformu je potrebné 106 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


v ďalšom kroku nahrávania informácií identifikovať jednu z troch skupín (rádov – I., II. III.), podľa výpovedosti dokumentov a vzťahu k objektívnej realite. Skupiny sú zobrazené jednoduchou grafickou skratkou s ilustratívnym popisom typov dokumentov, ktoré do skupiny patria. Po určení skupiny a označení typu dokumentu (z ponuky), prispievateľ vloží dokument a formuláciu údajov pre potreby citácie, a určí e-adresu zdroja (inštitúcie alebo pre konkrétneho autora). V prípade užívateľa typu spotrebiteľ si vyberie možnosť „Prezerať dokumenty parcely“. Vyberie si jednu z troch skupín (I., II., III.) v grafickej skratke, s uvedením relevantnosti informácií. K dispozícii má základný zoznam možných dokumentov a potenciálnych zdrojov. Je uvedené, ktoré z existujúcich dokumentov sú na platforme prítomné a ktoré chýbajú. Je uvedený teda zoznam odkazov na existujúce dokumenty, ktoré nie sú zatiaľ umiestnené na platforme. (z 1. fázy ). Je uvedený zoznam odkazov na existujúce on-line dostupné informácie (napr. aktuálne ortofotomapy google s vyznačením parcely, vojenské mapovania, atd.). Uvedený je aj zoznam potenciálnych zdrojov nových dokumentov, kde je možné požiadať o vydanie (online alebo fyzicky) dokumentu.

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 107


Základný zoznam možných dokumentov, nie je možné rozširovať užívateľom. Obsahuje zoznam všetkých možných dokumentov, ktoré by mohli byť k dispozícii. Obsahuje aj zoznam potenciálnych zdrojov. Tabuľka uvádza, či sa Zdroj prihlásil, či dokumentami (informáciami) podobného typu disponuje. Po overení (vyžiadaní) informácií zo zdroja užívateľom je dokument odovzdaný fyzicky (s podmienkou umiestniť na platforme), alebo digitálne cez platformu. Takýto existujúci dokument postupuje do Tabuľky existujúcich dokumentov. Poplatky Platforma neposkytuje úhradu za umiestnenie dokumentu, alebo odkazu na konkrétny existujúci alebo potenciálny dokument. Dokumenty sú na platforme umiestňované zadarmo. Platforma funguje však ako výkladná skriňa a trh. Použitie informácií za započítava do aktivít zdroja. Ak to vyžaduje licencia, je štúdium (použitie) dokumentov užívateľom spoplatňované (napr. dokumenty z archívov) za symbolický poplatok. Ten je však nižší, ako poplatok za fyzickú alebo digitálnu kópiu z archívu. Túto zásadu je nutné zahrnúť do budovania Platformy od začiatku. Chce sa týmto dosiahnuť motivácia – napĺňať platformu a preväzovať informácie (dokumenty) s miestom. Rozširuje sa tak aktívna pôsobnosť prispievateľov (napr. archívov). Jedným z nástrojov motivácie na umiesťovanie dokumentov a budovanie Platformy je znížiť prevádzkové náklady spotrebiteľov a ďalších užívateľov za napr. poplatok v archíve (a iných potenciálnych inštitúciách). Ak si záujemca o dokument vyzdvihne dokument cez Platformu, mal by znížený poplatok. Dokument ďalej funguje na Platforme, ako digitálna kópia dokumentu z archívu, s presným zdrojom. Jej štúdium a použitie je evidované, spoplatnené symbolickým poplatkom. 108 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Je snaha, aby štúdium a použitie dokumentov (ošetrené licenciou) bolo zadarmo. Pre spotrebiteľov, i keď používajú informácie, ktoré sú dostupné zdarma, je vždy nutné uvádzať zdroj. Je snaha, aby prispievatelia na platformu nežiadali za poskytnutie (použitie nimi nahranej) informácie (dokumentu) peňažnú úhradu. Prezeranie obsahu (read-only, náhľady) je vždy možné zdarma. V prípade dokumentov citlivej povahy (archívne dokumenty, umelecké fotografie) sú poplatky za použitie ošetrené licenčnou zmluvou so zdrojom. Ak ide o silne autorské (napr. umelecké, odborné, vedecké) práce je uvádzaná aj cena ich použitia. Pôvodný zdroj dokumentu z Platformy je v prípade použitia nutné uvádzať vždy. Motivácia a budovanie Platformy Platforma motivuje vyhľadávať informácie k danej parcele (miesto/ stavba). Platforma motivuje, aby užívateľ pri štúdiu dokumentov z nej a po ich použití umiestnil výstupový dokument opäť na Platformu. Platforma motivuje získavať dokumenty (informácie) z rôznych zdrojov a zhromažďovať ich vztiahnuté k danej parcele. Služba Platformy – zoznam disponibilných informačných dokumentov a relevantných zdrojov umožňuje elektronickou žiadosťou sa operatívne a priamo spojiť s nahláseným Zdrojom (inštitúciou spravujúcou originálny informačný dokument). Archívy a iné potenciálne zdroje sú motivované umiestňovať informácie na platformu tak, že záujemcom o kópie dokumentov zo svojho archívu poskytujú možnosť vyzdvihnúť si ich cenovo výhodnejšie cez Platformu. Samotným archívom sa tým zefektívni pracovný výkon a každý zdroj si tak rozširuje svoju pôsobnosť. Platforma motivuje vyhľadávať informácie z rôznych Zdrojov (inštitúcií), ktoré poskytnú dokument cez platformu cenovo výhodnejšie. Ďalšie použitie dokumentov ošetrených licenciou je uvádzané na platforme. Snaha je dosiahnuť, nízke symbolické poplatky, ktoré zdrojovým inštitúciám kompenzujú ich náklady postupom času viacnásobným využitím iba raz na Platformu umiestnenej informácie. Ak užívateľ nenájde informácie na Platforme, poskytuje Platforma informácie aj o chýbajúcich častiach a motivuje vyhľadávať aj neprítomné informácie alebo označiť ich potenciálne umiestnenie. Platforma musí dostatočne motivovať ukladať nájdené informácie a poskytovať ich na zdieľanie ostatnými užívateľmi. Analógový svet a digitálne informácie Žijeme v analógovom svete, ktorého informácie prijímame zmyslami. Tie sú prispôsobené na prijímanie analógovej-spojitej informácie: vizuálne, zvukové, čuchové, taktilné, chuťové vnemy. Každý z nich je dôležitý na správne pochopenie miesta, situácie, javu. Aj stavby. Súčasné technológie pracujú na digitálnej báze – nespojitom signáli založenom na dvoch stavoch prírody 1 a 0. V elektrotechnickej praxi to môže tvoriť čokoľvek, napr. nulové a slabé napätie. Informácie sa prenášajú a uchovávajú digitálne, pretože to je jednoduchšie. Hovoríme o digitálnom veku. Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 109


Za prelom a nástup digitálneho veku sa označuje rok 2002, keď objem analógových dát bol prekročený digitálnymi dátami.4 Digitálne dáta je však potrebné na výstupe previesť do analógovej – človeku pochopiteľnej formy. Dnešnými technológiami sa podarilo zachytiť, uložiť, a reprodukovať vizuálne aj zvukové informácie a ich kombinácie. Dáta (informácie) vnímateľné ostatnými Obr. 6: Analógový signál z priestoru, digitálny prevod. Nie vš- zmyslami unikajú digitalizácii a zachyteniu etky informácie je v súčasnosti súčasnými technológiami, aj keď technolomožné digitalizovať. gický progres smeruje aj k týmto cieľom. Vizuálne informácie predstavujú zachytenie obrazu, obrazu v pohybe, transpozíciu filmu, fotografie. Donedávna na zachytenie vizuálneho obrazu slúžila skica a maľba. Ďalším prelomovým médiom bola analógová fotografia, ktorá prostredníctvom zlúčenín striebra dokáže uchovať obraz. Reprodukcii vizuálnej informácie donedávna bolo možné vytýkať absenciu 3-dimenzionálneho charakteru. Ten však na analógovej úrovni rieši tzv. holografia – typ fotografie s pseudohĺbkou uloženou v hrúbke papiera. Umožňuje nahliadnuť na objekt z rôzneho uhla pohľadu, pokiaľ to dovoľuje rámik holografie. Takmer všetky tieto analógové informácie vizuálnej formy je možné digitalizovať (digitalizácia holografie je otázna), tzn. previesť do formy binárneho kódu v určitej konštelácii súboru, vhodného pre potreby ďalšieho spracovania alebo narábania. Iné súčasné zariadenia, ako digitálne fotoaparáty alebo kamery priamo zachycujú obrazový vnem v digitálnej štruktúre fotocitlivým čipom. S takto získaným digitálnym materiálom môžeme narábať, zobraziť na monitore prostredníctvom pixelov (digitálne zobrazenie), alebo ju preniesť na tradičné fyzické médiá fotografického papiera. (pseudo-analógové). Audiálne, t.j. zvukové informácie je tiež možné zachytiť a uložiť v digitálnej forme. Nosičmi takéhoto uloženia sú rôzne platne (disky), do ktorých je vyrytá zvukonosná stopa, alebo kazety, ktoré obsahujú pás pokrytý zvukonosnou vrstvou. Pre potreby reprodukcie prostredníctvom reproduktorov je potrebné uložené digitálne informácie priblížiť analógovej forme (44 000Hz). Zvukové súbory môžu niesť rôzne informácie o danom mieste, dokonca aj smer, z ktorého prichádzajú. (3D zvuk, dolby-surround). Nosiče audiálnych informácií môžu zachytávať zvukové nahrávky z miesta, výpovede ľudí, hudobnú produkciu. Audio-vizuálne informácie najbežnejšie zachytávajú video-nahrávky. Video nahrávky dokážu veľmi dobre reprodukovať vizuálne aj zvukové charakteristiky prostredia alebo udalosti a tak oboznámiť s priestorom alebo stavbou aj osoby, ktoré na snímanom mieste v danom čase neboli. Umožňujú postupné, chronologické predstavenie jednotlivých scén z miesta/stavby. Novodobé kamery ponúkajú takisto možnosť 3-dimenzionálneho zachyteZdroj: http://osel.cz/index.php?obsah=6&clanek=5549

5

110 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


nia obrazu, ktorý následne je možné reprodukovať na 3D monitoroch, alebo prostredníctvom 3D projekcie (rôzne technológie). Čuchové informácie sa v súčasnosti ešte nedigitalizujú, no digitalizácie aj týchto informácií napreduje vo svojom vývoji. Vo svete sa objavujú pokusy s analýzou, zachytením, uložením a reprodukciou čuchovej informácie na diaľku. Analyzovaná vôňa je definovaná na niekoľko základným pachov a je uložená a odoslaná digitálne prostredníctvom návodu. Prostredníctvom „čuchových tlačiarní“ je možné potom pach/vôňu reprodukovať na druhej strane. I takéto informácie by mohli v budúcnosti sprostredkovať vierohodnejšie informácie o danom mieste alebo stavbe. Taktilné (hmatové) informácie – niektoré taktilné informácie dokážu reprodukovať 3D tlačiarne. O tvare a kompozičných vlastnostiach priestoru alebo stavby, čo sú v podstate vizuálne vlastnosti, sa však môžeme dozvedať z 3D modelu daného objektu prostredníctvom dotyku. Materiálové vlastnosti zatiaľ nie je možné digitálne uložiť ani prostredníctvom 3-dimenzionálnych formátov tak, aby po ich reprodukcii 3D tlačiarňou plnohodnotne vystihovali ich materiálovú podstatu. K dispozícii sú však rôzne farby, transparentnosť a mäkkosti plastov. Vo vývoji sú rôzne formy taktilných fyzických displejov, ktoré uložené informácie taktilného charakteru zobrazujú zmenou svojho fyzického povrchu. Niektoré hmatové informácie je možné zážitkovo sprostredkovať, napríklad: generované vibrácie – ultrazvukom, imitáciu pohybu a akceleráciu – v trenažéroch, sprostredkovanie pohybu vzduchu ventilátormi pre posilnenie zážitku pri jazde na aute, teplotu, alebo na navodenie pocitu prievanu v stavebne vymedzenom priestore. Chuťové informácie sa javia byť pre účely sprostredkovania zážitku architektúry najmenej dôležité. Chuťové informácie je možné digitálne previesť prostredníctvom prenosu návodu – receptu. Keď chceme zažiť známe chuťové vnemy, je dobré použiť, tak ako v tradičnej gastronómii osvedčené recepty. Recept udáva známe a dostupné ingrediencie a presný technologický opis postupu, ako danú chuť docieliť. Digitalizácii chuťovej informácie zatiaľ nie je venovaná pozornosť práve pre značné technické problémy jej reprodukcie. Zhrnutie: Informácie potrebné pre tvorbu a údržbu architektúry sa nachádzajú buď vo vizuálnej, zvukovej alebo kombinovanej audio-vizuálnej forme. Ostatné informácie relevantné pre iné zmysly je možné opísať audiovizuálne, textovo, alebo formou návodu, ak je možné a potrebné ich zohľadniť. Ich prítomnosť v návrhovom alebo realizačnom procese nie je potrebná. Vzhľadom na status technologického vývoja v oblasti digitálneho zaznamenávania zmyslových vnemov rozdeľovanie informácií podľa zmyslov nie je vhodné. Vizuálne informácie môžu obsahovať aj video, grafické (vektorové a rastrové) a textové súčasti. Zvukové informácie, vzhľadom na svoje čiastkové zastúpenie, môžu tvoriť paralelnú skupinu k ostatným súčastiam. Je preto možnosťou voliť iné, typologické delenie informácií na platforme. Vyhliadky do budúcna v digitalizácii informácií pre všetky zmysly sú vo vytvorení vhodného neinvazívneho rozhrania človek / počítač – kde inVybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 111


formácie budú zachytené senzormi a prostredníctvom 5-zmyslovej „kamery“ budú prevedené do podoby pochopiteľnej pre ľudský mozog5. Takto by bolo možné všetky zachytené informácie z miesta preniesť v digitálnej podobe (ak sa bude používať) pre človeka – užívateľa, ktorý by potrebné informácie doslovne zažil, a riešené problémy, otázky a návrhy by kooperatívne riešil a zdieľal virtuálne v spolupráci s ostatnými účastníkmi Platformy. Význam vybudovania Platformy Digitalizácia je súčasný trend. Aktuálne pracovné kapacity archívov nestíhajú previesť všetky fyzické dokumenty do elektronickej podoby. Dá sa predpokladať, že trend digitalizácie pre enormné množstvo fyzických dokumentov (napr. v archívoch) bude pokračovať. Platforma samotnú požiadavku digitalizácie nerieši, avšak aktívne využíva digitalizované dokumenty a dáva nový zmysel ich elektronickej podobe tak. Digitalizácia je duplikáciou archívnych dokumentov pre elektronický svet*. Je zálohou, ak by náhodou došlo k poškodeniu originálnych fyzických dokumentov. Výrazne odbremeňuje archívy s narastajúcimi nárokmi na priestor. Platforma bude tieto dokumenty zálohovať. Platforma, má ambíciu uchovávať aj informácie, ktoré už pre archívy nemajú význam dlhodobého archivovania. Tieto informácie môžu prispieť výrazne k poznaniu kultúrnej pamiatky (miesta) a preto by boli uchované naďalej na Platforme. Zhrnutie charakteristiky a prínosy Platformy - Digitalizácia môže uľahčiť distribúciu informácií z dokumentov zainteresovaným osobám, v rôznom čase a priestore. Dostať dokumenty do elektronickej podoby je však jedna úloha. Ak však digitalizovaný dokument nenájde svojho adresáta (bádateľa), celá digitalizácia sa míňa (informačnému) účelu. Riešením je vhodný spôsob sprístupnenia celého digitálneho archívu, napr. prostredníctvom Platformy. Platforma interdisciplinárneho transferu informácií výrazne rozširuje pole pôsobnosti archívov. Archívy často obsahujú len čiastkové informácie o určitej kultúrnej pamiatke (mieste). Platforma je ďalšou - novou úrovňou virtuálneho archívu, s vysoko špecializovaným druhom informácií. Je archívom, ktorý sústreďuje a katalogizuje informácie o danej kultúrnej pamiatke, a to z rôznych pohľadov. - Samotná digitalizácia dokumentov nerieši problémy a otázky spojené s distribúciou a vyhľadávaním. Informačná doba prináša so sebou enormné množstvo informácií a nové výzvy spracovávania informácií, ich sprehľadňovania, triedenia (katalogizovania) a vzájomnej previazanosti. Toto je úlohou Platformy, ktorá prichádza v čase, keď je logickou odpoveďou na dopyt preinformovanej spoločnosti. Platforma cielene narába s informáciami a vytvára medzi nimi nové, logické i sémantické väzby, ktoré uľahčia prácu pri záchrane kultúrneho dedičstva. Platforma je idealizovaným sústredením informácií, novým typologickým druhom archívu (i keď virtuálnym). Zdroj: WANDER, D. Jeremiah – RAO, Rajesh. Brain–computer interfaces: a powerful tool for scientific inquiry. In Current Opinion in Neurobilogy. ISSN: 1473-6551, Elsevier, 2014, vol. 25, p. 70-75 5

112 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


- Interdisciplinárna rôznorodosť informácií vložených na Platformu, a ich objektivita (relevancia), resp. vzťah k miestu (skupiny I. II. a III.) umožňujú rôzne interpretovať informácie z jednej strany, ďalšou zainteresovanou stranou. - Platforma je miestom stretnutia špecialistov a „generalistov“. Špecialisti sa pohybujú v úzkych informačných kruhoch. Práve silná špecializácia zužuje niekedy pohľad natoľko, že nie je doslovne v znalostiach a možnostiach špecialistu nahliadnuť za hranice svojho oboru a vytvárať interdisciplinárne presahy. Špecialista sa vyjadruje vlastným odborným jazykom a nemusí tušiť s akými informačnými databázami a jazykom narábajú iné zo zúčastnených strán. Platforma pomáha prekonať tieto obmedzenia nahliadnuť aj do informácií iných disciplín a umožňuje vlastnú interpretáciu, každou zo zúčastnených strán. Takto prispieva k objektivite nových výstupov. - Archívy často nestíhajú spracovávať svoje vlastné zdroje do prehľadných katalógov. Riešením sa zdá byť postupné a paralelné spracovávanie oboch úloh (digitalizácia a katalogizácia). Tento princíp bude využívať aj Platforma, ktorá by nekatalogizované údaje, ak by boli aktuálne vyžiadané, ukladala priebežne na Platformu. Ku katalogizovaniu dochádza tak v určitom prioritnom poradí podľa (aspoň zdanlivej) užitočnosti informácie na základe dopytu po dokumente. Takáto hierarchizácia napĺňania Platformy prináša (najmä pre archívy) so sebou pozitívum priebežnej a užitočnej práce. Nie je to slepé, hromadné katalogizovanie všetkých informácií. - Vytvorením povedomia a postupného budovania sa vytvárajú nové zbierky informácií inštitúciami aj verejnosťou. Motiváciou verejnosti a dotknutých inštitúcií na umiestňovanie dokumentov dochádza k značnému odbremeneniu a potreby enormného množstva pracovných síl. Práca a napĺňanie Platformy je z maximálnej časti zverená verejnosti, ktorá musí byť dostatočne motivovaná. - Sprístupnenie podložených informácií na Platforme, ktoré sa odkazujú na pôvodný zdroj je napĺňaním základného ľudského práva slobodného prístupu k informáciám a informovanosti širokej verejnosti. - Platforma prispieva k transparentnosti činnosti zdrojových inštitúcií * Archivári sa v súčasnosti pasujú s problémom uchovania digitálnych nosičov informácií, ktoré majú kratšiu životnosť ako súčasné fyzické médiá (papier, pergamen). Zdá sa však že IT tieto problémy aktívne riešia hľadaním univerzálnych trvácnych vysokokapacitných médií6, bez pohyblivých súčastí, ktoré by mali odolať aj zubu času. Zdroj: WEI, Lifei et. al. ZHAI, Jinhui et. al. Security and privacy for storage and computation in cloud computing. In Information Sciences. ISSN: 0020-0255, Elsevier, 2014, vol. 258, p. 371-386 6

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 113


Vizuálna predstava fungovania Platformy interdisciplinárnej výmeny informácií:

Obr. 7: Úvodná strana na termináli Platformy s prihlasovacím a registračným formulárom

Obr. 8: Multifunkčný vyhľadávací nástroj pamiatkových objektov, využívajúci mapy Google (zoom in/out) a katastrálne mapy

114 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Obr. 9: Miesta s označeným pamiatkovým objektom z ÚZPF (ilustračne) na Platforme. Po kliknutí na konkrétnu parcelu sa zobrazia dokumentačné záznamy. Vpravo hore – formulár pre vyhľadávanie miest/stavieb/parciel

Obr. 10: Ponúkané možnosti na Platforme. Nahrávanie dokumentov alebo prehľadávanie dokumentov viazaných na parcelu. Nahrávať a prezerať môže každý registrovaný užívateľ

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 115


Obr. 11: Vyhľadaná konkrétna parcela. Uvedené identifikačné údaje. Prehľadná karta zobrazuje, koľko objektov z ÚZPF alebo potenciálnych pamiatkových objektov sa nachádza na parcele. Uvedený je počet nahlásených dokumentov a počet dokumentačných záznamov umiestnených na Platforme. Informácie sú rozdelené do troch tried

Obr. 12: Pri nahrávaní (alebo prezeraní) dokumentov (spôsobom chyť a ťahaj) sú informácie rozdelené do troch kategórií (rádov I., II. a III.) dostupných informácií podľa relevantnosti k danému miestu

116 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Obr. 13: Ku každej parcele sú dokumenty zoradené do troch tried (rádov I., II. a III.). Informácie sú v prehľadnej forme. Existujúce informácie je možné prezerať, ak sú nahrané na Platforme, alebo vyžiadať zo zdroja, ak ešte nie sú nahrané. Zoznam dokumentov je a zdrojov čerpá z I. fázy budovania Platformy

Obr. 14. So všetkými dokumentami je možné narábať. Prezerať, sťahovať, tlačiť. Nahrané dokumenty sú previazané so zdrojom. Uvedená je vždy adresa, forma citácie. Stiahnutie a tlač dokumentu sa zaznamenáva do bádateľského listu originálneho dokumentu o čom je automaticky informovaná zdrojová inštitúcia. Citáciu je nutné v prípade použitia uvádzať

Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 117


Odporúčania oponentov: Platforma v 3. fáze môže využívať koncept BIM Building Information Modeling (BIM) - informačného modelu budov, ktorý umožňuje pracovať na návrhu, výstavby a údržby stavby v digitálnom modeli. Platforma v 3. fáze je rozšírením systému BIM o systém ochrany pri obnove, a sprístupňuje databázy historických dokumentov a informácií zainteresovaným stranám a to aj zo strany laickej verejnosti. Databáza sa nemusí vzťahovať len na pamiatkovo chránené stavby a miesta, ale aj na potenciálne miesta, obľúbené alebo jednoducho označené miesta, ku ktorým boli priradené dokumenty. Predmetom zbierky by boli informácie (dokumenty) o všetkom architektonickom dedičstve z rôznych období. Exaktným navigačným prvkom Platformy môže byť vizuálne označenie na Ortofotomape (primárne). Globálny pozičný systém (GPS) môže priradením exaktnej adresy v spojení s ortofotomapou dostatočne lokalizovať miesto/stavbu a to aj pri meniacich sa parcelných číslach. Na mape je potom možné presne vidieť, ktoré miesta sú označené a kde sú nahraté dokumenty. Označenie je previazané so systémom Katastrálnych máp (sekundárne). Udáva, koľko parcela obsahuje označení a koľko záznamov majú jednotlivé označenia. Motivácia zúčastnený strán o budovanie databázy na Platforme, môže byť okrem spomínaných foriem obohatená spôsobom: „Čím viac dáš, tým viac dostaneš“. Za umiestnené dokumenty môže získavať účastník na Platforme kredit, za ktorý môže používať ďalšie dokumenty z Platformy.

118 Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer...


Zoznam použitej literatúry: [1] CURRY, Edward et al. Linking building data in the cloud: Integrating cross-domain building data using linked data. In Advanced Engineering Informatics. ISSN: 1474-0346, Elsevier, 2013, vol. 27, p. 206-219 [2] YANG, Wun-Bin – CHEN, Min-Bin – YEN, Ya-Ning. An application of digital point cloud to historic architecture in digital archives. In Advances in Engineering Software. ISSN: 0965-9978, Elsevier, 2011, vol. 42, p. 690-699 [3] WANDER, D. Jeremiah – RAO, Rajesh. Brain–computer interfaces: a powerful tool for scientific inquiry. In Current Opinion in Neurobilogy. ISSN: 1473-6551, Elsevier, 2014, vol. 25, p. 70-75 [4] VOURVOPOULOS, Athanasios – LIAROKAPIS, Fotis. Evaluation of commercial brain–computer interfaces in real and virtual world environment: A pilot study. In Computers and Electrical Engineering. ISSN: 0045-7906/, Elsevier, 2013 [5] ZHAI, Jinhui et. al. Study on data storage format of a holographic optical disk. In Optics Communications. ISSN: 0030-4018, Elsevier, 1997, vol. 143, p. 185-188 [6] WEI, Lifei et. al. ZHAI, Jinhui et. al. Security and privacy for storage and computation in cloud computing. In Information Sciences. ISSN: 0020-0255, Elsevier, 2014, vol. 258, p. 371-386 [7] ECO, Umberto: How to write diploma thesis. Milan: Votobia, 1997. ISBN 80-7198-173-7. [8] GREGOR, Pavel a kol.: Obnova pamiatok. Bratislava: Perfekt 2008. 110 s. ISBN 978-80-8046-405-9 [9] GREGOROVÁ, Jana a kol.: Prezentácia architektonického dedičstva. Bratislava: STU BA, 2003. 140 s. ISBN 80-227-1837-8 [10] Kolektív autorov: Metodológia obnovy architektonického dedičstva : vedecký seminár. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2000. 231 s. ISBN 80-227-1446-1 [11] Kolektív autorov: Aktuálne aspekty ochrany a obnovy architektonického pamiatkového fondu na Slovensku. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2002. 156 s. ISBN 80-227-1829-7 [12] Kolektív autorov: Vademecum. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej Republiky, 2009. 24 s. ISBN 978-80-89175-40-6 MEŠKO, Dušan: Katuščák Dušan. Ján Findra a kolektív: Akademická príručka (2. upravené a doplnené vydanie), Osveta (2005), ISBN: 8080632006, 496 strán [13] ZEMÁNKOVÁ, Helena: Tvořit ve vytvořeném : Nové funkční využívaní uvolněných objektů. Brno : Vysoké účení technické v Brne, 2003.160 s. ISBN 80-214-2365-X [14] Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. s 536-549. [online]. 2013. [cit 2013-01-18]. Dostupné: <http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/sluz_predpis/49_2002-Ochrane_pamiatkoveho_fondu.pdf> Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 119


120 Vybudovanie zรกkladne pre interdisciplinรกrny transfer...


9

VÝSLEDKY A ZÁVERY doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.

Vybudovanie Platformy interdisciplinárneho prenosu informácií a výsledkov výskumov o architektonickom dedičstve na prvý pohľad vyzerá ako sci-fi vízia. V skutočnosti jej realizácia nemusí byť v nedohľadne. Už dnes sú k dispozícii digitálne technológie a softvérová vybavenosť, ktoré umožňujú súčasné zdieľanie informácií i súbežnú on-line prácu na spoločnom probléme. Ako sa ukazuje, náročnejšia, než technologická alebo softvérová výbava, bude organizačná stránka projektu a najmä jeho legislatívne „ošetrenie“- t.j. stanovenie kompetencií, regulácie prístupov i šírenia informácií, minimalizácia potenciálneho zneužitia. Získané a tu publikované výsledky možno už v súčasnosti využiť v praxi, a to vo viacerých rovinách: Výsledky mapovania informačných zdrojov a kolíznych miest pri ich využívaní môžu slúžiť v praxi ako: - podnetná faktografia pre kompetentné inštitúcie na zlepšenie podmienok fungovania informačných zdrojov, v tom napr. • zjednotenie cenových relácií za služby poskytované rôznymi archívmi, • podnety pre zefektívnenie postupu digitalizácie archívnych fondov a ich aktívnejšej využiteľnosti, - ako praktická príručka- sprievodca po informačných zdrojoch architektonického dedičstva a podmienkach jeho ochrany • pre študentov a doktorandov, resp. iných začínajúcich výskumníkov na tomto poli, • ako pomôcka pri posudzovateľskej a expertíznej činnosti v obore Stavebníctvo v prípade posudzovania objektov architektonického alebo pamiatkového dedičstva. Výsledky zosumarizované vo vízii fungovania Platformy pre interdisciplinárny transfer výsledkov výskumu architektonického dedičstva môžu slúžiť ako východisko ďalšieho postupu organizačnej a finančnej prípravy takejto platformy • tak na celoštátnej úrovni (garancia Ministerstva kultúry SR v kooperácii s Ministerstvom vnútra SR), ako aj • na úrovni a v celom prostredí STU. Autori privítajú akékoľvek ohlasy na názory, poznatky a informácie uvedené v publikácii. Zvlášť sa potešia návrhom podporujúcim a rozvíjajúcim tu naznačené riešenia. A najviac sa potešia ponuke spolupráce pri konkretizácii tu naznačenej vízie a pri ďalšom rozvíjaní tohto projektu. Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer... 121


ISBN 978-80-227-4133-0