vindobonensis. Jaskyne sú vyvinuté vo vápencoch obsahujúcich skameneliny, a tak možno bez zveličenia povedať, že i stopy dinosaurov Coelurosauriichnus tatricus z Červených vrchov alebo skamenené belemnity, amonity, lastúrniky, ulitníky či ramenonožce a koraly z karpatských vápenných hornín patria neodlúčiteľne k typickým prvkom mikroreliéfu krasových oblastí Slovenska. Z mnohými z nich sa pri pozornej prehliadke podzemia stretávame priamo na kamenných stenách jaskýň. V súčasnosti žijúcimi organizmami v jaskyniach sa zaoberá špecifické odvetvie biológie – biospeleológia. Venuje sa najmä štúdiu jaskynných suchozemských (terestrických) alebo vodných (akvatických) živočíchov a ich vzájomným vzťahom tvoriacim spolu s množstvom ďalších zložiek komplikovaný jaskynný (subteránny) ekosystém. Najbohatšie na život sú vstupné časti jaskýň osídlené tzv. parietálnou faunou, ktorá obýva priestor medzi vchodom a zónou dosahu posledného slnečného svetla, ešte stále silne poznačený vonkajšími klimatickými vplyvmi. Neodmysliteľne sem patrí prítomnosť niektorých druhov vtákov, plchov a myší, žiab, salamandier, slimákov, hmyzu a článkonožcov. V našich podmienkach sa však biospeleológovia zaujímajú najmä o dva typy obyvateľov podzemia s rozdielnou intenzitou adaptácie na podmienky vo svete večnej tmy. Prvou sú troglofilné lietajúce cicavce, ktoré sú viazané na jaskynné prostredie počas určitých období v roku alebo počas určitej časti dňa, orientujúce sa v podzemí za pomoci echolokácie – netopiere. Na Slovensku sa dosiaľ zistilo 28 druhov netopierov, ktoré využívajú jaskyne najmä na zimný spánok (hibernáciu), ale aj na nočný úkryt či rodenie mláďat, ked vytvárajú aktívne letné kolónie. Medzi najznámejšie z nich patria netopier veľký (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier fúzatý (Myotis mystacinus) či tri druhy podkovárov (Rhinolophus sp.). Druhú skupinu tvoria troglobionty, tráviace celý svoj život v jaskyniach alebo podobných podzemných habitatoch. Troglobionty zahŕňajú širokú škálu jaskynných živočíchov dokonale prispôsobených subteránnemu prostrediu. Ich pôvod, evolúciu a rozšírenie vysvetľujú dve teórie, ktoré odpovedajú na otázky: prečo a ako sa dostali živočíchy
Križiak meta temnostná ( Meta menardi) z jaskyne
Uchaňa čierna (Barbastella barbastellus). Foto: Lukáš
Michňová. Foto: Lukáš Vlček
Vlček
S PÄŤ N A O B S A H
69