výron presakujúcich vôd na dne alebo stenách jaskýň. Z kapilárnej dutinky v strede stegamitu môže za zvýšených vodných stavov vystrekovať voda ako gejzír (Jaskyňa v ponore Jašteričieho jazierka, Slovenský kras). Pramienkové sintre sú u nás doménou jaskýň Slovenského krasu – štíty a bubny sú typické pre jaskynný systém Domica – Baradla, mohutné stegamity nachádzame okrem Domice (Smútočná vŕba) aj v Drienovskej jaskyni, Jasovskej jaskyni (Anjelské krídlo), ale aj jaskyni Štefanová v Nízkych Tatrách. Z pomaly tečúcej vody po kamennom povrchu vznikajú nielen sintrové kôry, ale aj sintrové hrádzky s miskami a jazierkami, ktoré spravidla vytvárajú sintrové kaskády (Rímske kúpele v jaskyni Domica, Ponvice v Škocjanských jaskyniach). V jazierkach s hlbšou tichou vodou vznikajú podvodné sintrové formy, najmä excentrické nakopenia bradavičnatých alebo mäkkých sintrov, často vatového habitu. V jazierkach so stagnujúcou alebo pomaly tečúcou vodou vznikajú esteticky veľmi pôsobivé formy sintrovej výzdoby. Z vody presýtenej CaCO₃ sa na hladine vytvára okolo kryštalizačných jadier drobná sintrová doštička (raft), ktorá časom narastá do tvaru lekna. Narastaním sintra okolo kvapľov ponorených do vody jazierok vznikajú sintrové prstence. Často ich nachádzame vo visutých polohách, indikujúcich úroveň vody v jazierkach, ktoré sa tu kedysi vyskytovali. Na dne jazierok sa často vytvárajú jaskynné perly. Perly sa vyskytujú v plytkých jazierkach s nasýtenou vodou, v špeciálnych prípadoch na povrchu ľadových monolitov zväčša sústredenou kryštalizáciou okolo drobného pevného jadra. Najbohatšie akvatické formy sintrov nachádzame v Demänovskom jaskynnom systéme, perly vzniknuté počas poslednej doby ľadovej v jazierkach na povrchu ľadu pokrývajú dno chodieb napríklad v Demänovskej ľadovej jaskyni. V jaskynnom prostredí sa vyskytujú mnohé minerály, v závislosti od horninového prostredia, v ktorom sa jaskyne vyvinuli. Bežnými kryštalickými minerálmi v našich podmienkach sú napríklad dolomit, vznikajúci na stenách dolomitových jaskýň (Bozkovské dolomitové jeskyne), aragonit (Zbrašovské aragonitové jeskyne) a sadrovce, vznikajúce najmä v jaskyniach vytvorených v plytkovodných vápencoch (Demänovský jaskynný systém, Javorová priepasť). Železité minerály skupiny limonitu (goethit) zvyknú sfarbovať sintre do červenej a hnedej farby, mangánové oxidy (todorokit, pyroluzit) zas do čierna. Novo vznikajúce minerály sa tvoria aj z organických materiálov nachádzajúcich sa v jaskyniach, do tejto skupiny patria najmä fosfátové guánové minerály – hydroxylapatit, apatit, brushit, viséit (Domica, Jasovská jaskyňa). Na povrchu ľadu sa tvoria kryogénne karbonáty, zväčša vo forme bielych práškov. V zahraničí je z jaskýň známych viac než 300 minerálov, jedným z posledne nájdených je fosfátový minerál sanjuanit, ktorý našli slovenskí jaskyniari v jaskyniach Venezuely. Odtiaľto sú známe aj opálové speleotémy vzniknuté za spolupôsobenia siníc. Tenké povlaky opálu sú známe aj z našich jaskýň z miest, ktoré slúžili ako sídlisko pravekého človeka. Zo zahraničia sú známe obrovské kryštály selenitu – odrody sadrovca z Cueva del Naica v Mexiku, dosahujúce veľkosť autobusu, bizarné útvary aragonitu z jaskyne Bohemia na Novom Zélande, soľné výkvety v iránskej Jaskyni troch naháčov alebo
S PÄŤ N A O B S A H
41