Špecifickým prípadom jaskynných chodieb vyplnených vodou a zároveň jedným z najväčších problémov speleologického výskumu sú jaskynné sifóny. Vznikajú v úsekoch jaskýň, kde sa skalný strop znižuje tak, že sa ponára pod vodnú hladinu a vodou ohraničuje dva voľné jaskynné priestory. Sifóny môžu byť stále alebo sezónne, ktoré vznikajú počas prívalových vôd z povrchu. Pri jaskyniarskom prieskume sa prekonávajú pomocou speleopotápačskej techniky. Najdlhšie vodou zatopené jaskyne na svete sa vyskytujú na polostrove Yucatán v Mexiku a dosahujú stovky kilometrov. V našich podmienkach sa jaskynné sifóny vytvorili v jaskyni Skalistý potok, kde ich je zatiaľ prekonaných 37, alebo v Demänovskom jaskynnom systéme (15). V Brestovskej jaskyni v Západných Tatrách je sifón dlhý 120 m.
ALOGÉNNY KRAS – PONORY A VYVIERAČKY Ak na krasovom území pôsobia hlavne autochtónne vody, t. j. tie, ktoré vznikajú priamo na ňom, hovoríme o autogénnom vývoji krasu a naopak, ak doň pritekajú vody zo susedného nekrasového územia, ide o kras alogénny. Povrchové vodné toky sa strácajú v podzemí skrytými alebo otvorenými ponormi. Ponory sú miesta, ktorými sa do podzemia ponára sústredený vodný tok a najčastejšie sú situované na rozhraní krasového a nekrasového podložia. Známe sú z väčšiny krasových území doma i vo svete. Ponornou je napríklad Postojnská jaskyňa v slovinskom Krase, Bystrianska jaskyňa a Demänovské jaskyne v Nízkych Tatrách, Sloupsko-šošůvské jeskyne v Moravskom krase a mnohé iné. Ponorný vodný tok po svojej podzemnej púti ústi na povrch vyvieračkou. Tie najväčšie v Európe sú Izvor Bune v Bosne s maximálnou výdatnosťou až 170 m³/s, Vaucluse vo Francúzsku s výdatnosťou 27 m³/s alebo vývery Timavo ponornej rieky Reka v Taliansku s výdatnosťou 25 m³/s; na Slovensku sú to Hradná vyvieračka pri Muráni s maximom 7,9 m³/s alebo Havraník v údolí Hrona so 4,14 m³/s. Pramene v krase, pri ktorých nepoznáme ponory, označujeme ako krasové pramene (obr. 8). Majú zvyčajne nižšiu výdatnosť. Najčastejšie sa vyskytujúcimi Obr. 8 1 – krasové pramene, 2 – vyvieračky; a – krasové prameňmi v krase sú drobné výve- pramene, b – vyvieračky, c – ponory, d – zrážky, ry s malou zbernou oblasťou, niekedy e – skrasovatené vápence, f – nepriepustné horniny
30
S PÄŤ N A O B S A H