Fosílny ponor V zákrute toku Malinkovej doliny, poniže bývalého kameňolomu a pred spojením sa so Suchou dolinou (zvanou tiež „pod Poľany”) sa pod skalnou stenou nachádzalo miesto, ktoré sa prvým prieskumníkom zdalo ako opustený, fosílny ponor Zužujúca sa vodorovná chodba zasahovala do masívu cca 3 – 4 m. Jaskyniari hnaní túžbou po objave snáď veľkej riečnej jaskyne, o čom sa presvedčili virguľou, vyhĺbili a podnes hĺbia zaujímavé dielo.
J. Kovalik vo vchode jaskyne Pekárnik. Foto: Z. Hochmuth
J. Vykoupil pred vchodom do Fosílneho ponoru. Foto: Z. Hochmuth
zakladá oheň, dym vychádza na povrch neprielezným komínom na blízkom hrebienku. Vchod je portálovitého charakteru, umele zmenšený múrikom a dvermi, vyčnieva z neho komínik piecky, ktorou si v minulosti, akiste ešte pred zákazom vstupu do jaskýň, trampi či poľovníci kúrili. Dá sa tu pohodlne skryť pred dažďom. Pod vchodom sú dokonca hriadky pestovaných plodín. Tiež priestory jaskyne, najmä dno, nesú stopy po upravovaní. Sú tu s využitím dreva vybudované terasy na spanie či sedenie. Strop jaskyne je začadený.
8
Markušovská vyvieračka Už na prvej prieskumnej akcii v r. 1983 si lokalitu všimli členovia skupiny a začali tu pracovať na odpratávaní sutiny zakrývajúcej výver a neskôr na znižovaní hladiny a výdreve. Ide o prameň, ktorý je zachytený v hydrogeologickej mape Lačnovskej hydrogeologickej štruktúry (MALÍK, P., LÁNCOŠ, T., 1993). Jej výdatnosť je priemerne okolo 5 l. s-1