Page 1


M arcel Lalkovič:

Výkrik

bez

V ned eľu d ecem b ro vú ta m hore v doline v úžase zastal čas. A j v e č n ý š u m k v a p ie k v tej chvíli stíchol.

'

L en častice ky slík a náhlivo vyp lá v a li na v o d n ú hladinu. V tento d eň ta m kdesi dolu za sifón om k v a p ô č k y ved om ia oiaželi strachom. Posledn ý v ý d y c h z pľúc klopal na hladinu. A j láska k živ o tu rozdúchala'f sily a vyb ičo vala ich do tú ž b y v t á t i t sa. Predtucha poznania prišla u ž neskoro. Odrazu sivá hm la roztvorila krídla a zastrela n im i cestičku k návratu. Posledné želanie stratilo sa n a v ž d y v p e k e ln o m sifóne. Jeho z m y s e l n ikto správne neprečíta. Je n a v ž d y za kó d o v a n ý ako otáznik, na k to r ý m árne hľadám e odpoveď.

9 J! Y


SPRAYODAJ

4/1984

Slovenskej speleologickej spoločnosti

XV. ročník

A dresa redakcie:

Slovenská speleologická spoločnosť Školská 4, 031 80 Liptovský M ikuláš R edakčná rada:

PhD r. Ju ra j Bárta, CSc, Ing. M ikuláš Erdôs, RNDr. Ľudovít Gaál, PhM r. Š tefan Roda, Ing. Já n Slančík, G ustáv Stibrányi V ýkonný redaktor: Ing. Jozef Hlaváč Zodpovedný redaktor: Alfonz Chovan Technická redakcia: Barbora Buzáková O B SA H P eter M rázik: ★ Suchá jaskyňa 1

(1 2 )

Zdenko H ochm uth, G u stáv S tib rá n y i, P a v o l Vp?árik: + Štu d ijn á cesta B iok ovo ’84 *

(27)

Eduard P iovarči: ★ S tra ten eck ý syndróm

'

(4 7 )

P avol M itter: ★ Kras A rabiky

*

(6 4 )

★ M arcel L alkovič: V ýk rik bez o zv en y (2) + Ľ udovít G aál, P a v e l Ž en iš: Jask y n e v m agn ezitoch D úbravského m a sív u (3) J aroslav K ošťál: S p eleo p o tá p a čsk ý p r ie ­ skum v krásnohorskej ja sk y n i (16) * J o zef H laváč: Činnosť S S S v roku 1384 (19) ★ V iera T ereková: V y h o d n o ten ie sto p ovacej sk ú šk y v d olin e V y v ie r a n ie (32) Ju­ raj B árta: K otázke p a leo litick éh o um enia v slo v e n sk ý c h jask y n ia ch (42) ^ Em il P otočn ík : Jaskyniarska výp rava H ohgant (53) M artin L u ton sk ý: K ain ovo zn a­ m en ie (55) ★ Sp o lo čen sk é sp rá v y (60) Z au jím avosti zo sp e le o ló g ie R ecen zie

F a re b n é f o to g r a fie n a o b á lk e : J a s k y ň a D PM — i , B io k o v o , J u h o s lá v ia ,

Foto.- E. N é m e th y

I lu s tr a č n á s n ím k a . P rie p a s ť o v ý

dóm

F o to : P. M itte r v

S u ch ej

ja s k y n i

1,

V eľk á

F a tr a .

C e n tr á ln a časť m a s ív u A ra b ik a . V p o p r e d í t á b o r m o s k o v s k ý c h s p e le o ló g o v n a p r a h u k to r é h o je v c h o d d o s y s té m u Iľ ju c h in a , ZSSR.

F o t o : P. M rá z ik (2200 m

n. m .) , v p o z a d í g la c iá ln y c irk F o to : P. M itte r

Vo Vydavateľstve Osveta n. p. M artin vydalo Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody Liptovský Mikuláš v rámci vnútroústavných inform ácií pre spolupracovníkov v náklade 1000 kusov. Vytlačili Tlačiarne SNP, závod Lipt. M ikuláš


VÝ SK U M A PRIESKUM

R N D r . Ľu d o v í t Gaál R N D r . Pavel Ž e n i š

Jaskyne v magnezitoch Dúbravského masívu Je všeobecne znám e, že k n ajty p ick ejším k raso v ý m h o rn in á m p a tria hlav n e k arb o ­ náty, z n ich v p ríro d e n ajro zšíren ejšie váp en ce a dolom ity. Ú zemie Slovenska je do u rči­ tej m iery špecifické re la tív n e h o jn ý m i v ý sk y tm i ďalšieho horninového u h ličitan u — m ag­ nezitu (MgCCh), k to ré m u z hľadiska k raso v aten ia, resp. v ý sk y tu krasových javov speleológovia n evenovali pozornosť. T eoretické p red p o k lad y vzniku n iektorých krasových foriem , n a jm ä jask ý ň , v dolom itovo-m agnezitových kom plexoch sm e overili predovšetkým v súvislosti so štú d io m rozšírenia, c h a rak terizo v an ia a rozčlenenia krasových územ í R e­ vúckej vrchoviny. V p rv ej .etape sm e sa zam erali hlav n e n a oblasť D úbravského m así­ vu. V ok tó b ri 1983 a v jú li 1984 sm e p re íá ra li v m agnezitovej b an i M iková p ri Jelšave h o rizonty 400 a 350 m n. m. a p resk ú m ali niekoľko prirodzených d u tín odkrytých b a n ­ ským i prácam i. N ásledné štú d iu m rôznych m ateriálo v ešte podporilo záujem o tú to p ro ­ blem atiku . M agnezity sa z araď u jú m edzi naše n ajv ý zn am n ejšie n era stn é suroviny. S pracováva­ jú sa p rev ažn e n a žiaru v zd o rn é ..hmoty, v m enšej m iere sa používajú n a výro b u ko­ vového horčíka, v stavebníctve, g u m áren stv e a cu krovarníctve. Ich zásobam i sa ČSSR za­ raď u je m edzi p o p red n é štá ty sveta. Z ročnej p rodukcie (v súčasnosti 2478 k t — J. K uráň , 1983) je značná časť v rôznej potäobe u rč e n á na e x p o rt do rozličných k ra jín sveta. Všeobecné údaje o m agnezitoch a „rrtágne-zitovom krase” Skutočnosť, že „m agnezitový k ra s ” n e­ pren ik o l do povedom ia speleologickej ve­ rejn o sti, i keď je d áv n ejšie znám y (pozri n ap r. S. K lír, 1962), m ožno odôvodniť tý ­ m ito okolnosťam i: m agnezity vychádzajú n a zem ský p o v rch ib a v obm edzenej m ie­ re, ich sk raso v aten ie je n evýrazné, a ta k nevzbudzovali p o zornosť; význam nejšie krasové fo rm y boli zareg istro v an é iba ich n a fá ra n ím podzem ným i b an sk ý m i p ráca­ m i (v m inulosti i povrchovým i) p ri p rie ­ skum e alebo exploatácii su ro v in y ; in te n ­ zívnejšia p rev ád zk a znem ožňuje voľný p rí­ stu p do b a n sk ý ch o b jek to v ; stru č n é zm ien­ ky a in fo rm ácie o k rasových procesoch v m agnezitoch, o ex istencii d u tín a ich sek u n d árn ej v ý p ln i sú ro ztrú sen é p rev až­ ne v ru k o p isn ý ch sp ráv ach a iba ojedinele v p u blik o v an ý ch prácach. Z ávažnejšie in ­ form ácie tý k a jú c e sa D ú b rav sk éh o m así­ vu p o sk y tu jú h lav n e p ráce S. K líra (1962), J. H alečku (1963), Z. T rd ličk u (1959) a A. S uch ára (1977), k to rí sa v nich zaoberajú

krasovou p ro blem atikou v šúvislosti s h y d ­ rogeologickým , resp. m ineralogickým vý­ skum om . V äčšina m agnezitových ložísk a vý­ skytov na Slovensku sa viaže na úzky, m ax. 4 km široký p ru h karbónskych h o r­ nín, k to ré lem u jú staropaleozoické jadro gem erika, príp. ležia v podobe tek to n ic­ kých tro siek i nad veporikom , a to v úse­ ku okolo 70 km dlhom od P odrečian po O chtinú (s ložiskam i Podrečany, B urda, L ubeník, D ú b rav sk ý m asív a i.). Po p re ­ ru šení v cen tráln ej časti gem erika sa k a rbónske h o rn in y s m agnezitm i opäť zjav u ­ jú až v oblasti Košíc (ložisko Bankov). O rograficky sa nach ád zajú v Slovenskom ru d o h o rí a západnou časťou zasahujú i do L učenskej kotliny. M agnezity tv o ria väčšie-m enšie nep rav id eln é polohy, hniezda v sivých m asívnych dolom itoch. M agnezitovo-dolom itové telesá sa nach ád zajú up ro stre d brid ličn atý ch u sad an ín z v u lk a ­ nickým m ateriálom . N ázory na genézu 3


procesov, k to ré viedli k vzniku prirodze­ n ých d u tín — ja sk ý ň v m agnezitoch. I keď rozpustnosť h o rn in o tv o rn éh o m agnezitu n ie je ta k d etailne p re sk ú m a n á ako roz­ pustnosť ďalších h o rn in o tv o rn ý c h k a rb o ­ nátov, k alcitu, príp. dolom itu, sú u rčité všeobecné zákonitosti, k to rý m jeho roz­ pustnosť podlieha. R ozpustnosť MgCO.i ro v nako ako CaCO.s v p ríro d n ý c h rozto­ koch závisí od niekoľkých fak to ro v (napr. tep lota, tlak, pH, celkový obsah COj a m ineralizácia). Ú daje o rozpustnosti MgCCh p u b likované v lite ra tú re sa často v zťahujú n a nesq u eh o n it (MgCOs . 3H2O), k to rý sa vyznačuje oveľa vyššou ro zpust-

m agnezitov nie sú jed n o tn é; h la v n á m asa vznikla n ajp rav d ep o d o b n ejšie m etasom atickým zatláčan ím pôvodných bioherm ných vápencov (resp. diagenetických dolom i­ tov). Pôvod M g-roztokov sa odvodzuje od m etam orfn ý ch procesov, alebo sú h y d ro term áln e, späté s m ag m atick ý m i proces­ mi. M agnezit sa na ložiskách v y sk y tu je v troch generáciách, je jem no až h ru b o kryštalick ý , s rôznym i odtieňm i sivej fa r­ by (podľa stu p ň a pigm entácie grafitov). Z v etráv an ím n ad o b ú d a od oxidov Fe h n e ­ dé sfarbenie. Ď alej sa pokúsim e zjednodušene a stru čn e n ačrtn ú ť m echanizm us krasových

S IT U A Č N Ý

NACRT D Ú B R A V S K É H O Z O S T A V IL

M A S ÍV U

Ľ .G A Á L

M N ÍŠ A N Y

Miková D úbrava

ja s k . p o d DúbravouA ' Oj_

prm . T epla voda t

ZÁVOD

SMZ

ha l dy

m a g n e z i t - dolomitový komplex

JELŠAVA

ú s t i a horizontov 3 5 0 a 4 0 0 m n. m.


nosťou ako m agnezit. Vo všeobecnosti je v porov n an í s m agnezitom rozpustnosť ' k a lc itu vyššia, rozpustnosť d o lom itu v p rie ­ m ere nižšia. Možno usudzovať, že rozpúš­ ťanie m ag n ezitu zin ten zív ň u je oxidácia železitej p rím esi F e+ 2-* F e+ 3. (Fe2 tv o rí stá ­ lu izom orfnú prím es v m agnezite, bežné sú obsahy FeO až n a d 3 % ). T ento p ro ­ ces je sp rev ád zan ý p o stu p n ý m zlim onitizovaním m agnezitu. P o d ro b n ejšie sa to u to otázkou n a n ašich m agnezitových ložis­ kách zaob eral Z. T rd ličk a (1959). Z v e trá ­ v an ím m ag n ezitu v zn ik á porézna až zem i­ tá, do h n ed a sfa rb e n á h m o ta (oker), zlo­ žená okrem re lik tn ý c h žiliek a h ru b o z rn ných ag reg áto v dolom itu z lim onitu, re ­ lik to v m ag n ezitu a z jem n o zrn n éh o kalcitovo-dolom itového ag reg átu . K alcit a do­ lom it sú čiastočne p rim árn e, alebo novotv o rn é, se k u n d á rn e (n ajm ä kalcit). O kre v z n ik a jú n a jm ä n a povrchových výcho­ doch a pochopiteľne, po p u k lin ách a p o ru ­ chách i v hlbších častiach m agnezitových kom plexov. Pozdĺž v ý razn ejších te k to n ic ­ k ých porú ch (alebo n a ich križovaní), in ­ tenzívne zásobovaných atm o sférick ý m i vo­ d am i sa tieto p ro d u k ty z v etráv an ia v priazn iv ý ch p ríp ad o ch vyplavili ^ ta k vznikli voľné du tin y . T v o rb a jask ý ň v m agnezitoch m á te d a v p o ro v n an í ^ v á ­ p encam i odlišné, špecifické črty.

v ýchodnú (Jedľovec). V súčasnosti sa b a n ­ ským i a v rtn ý m i prácam i overuje p o k ra­ čovanie ložiska sm erom do hĺb k y a na jedľoveckú časť. D olom itovo-m agnezitové teleso je ob­ klopené tm avosivým i piesčitým i b ridlica­ mi, g rafitick ý m i bridlicam i a fylitm i s te ­ lesam i bázických h o rn ín a ich tufov. V nadloží ložiska sporadicky v y stu p u jú aj m etam orfované zlepence. V prechodnej zóne, m edzi m asívnym i dolom itm i a b rid ­ licam i, je v y v in u tý kom plex tm avosivých, m iestam i m agnezitizovaných dolom itov, k to ré sa nep rav id eln e strie d a jú s m edziv rstv ičk am i tm avosivých bridlíc. M iesta­ m i sa v nich v y sk y tu jú m enšie telieska m asívnych dolom itov, k to ré p re d sta v u jú pôvodné m enšie izolované útesy. Ú tesový c h a ra k te r dolom itov (pôvodne vápencov) p rezrád zajú aj .výskyty koralov a článkov ľalioviek. Celý súbor je stra tig ra fic k y za­ ra d e n ý k ochtinském u sú v rstv iu (dobšin­ ská skupina, vek n a m u r — v rc h n ý k a rbón).

Kras Dúbravského masívu Lokalizácia, geologické a geom orfologické pom ery D ú b ra v sk ý m asív je n ajv äčším k arb o n áto v ý m telesom v pásm e k arb ó n sk y ch h o rn ín g em erik a a zároveň n ajväčším lo­ žiskom m agnezitu v ČSSR. C elkovým i zá­ sobam i (okolo 0,5 m iliard y ton) sa zaraď u ­ je m edzi p o p red n é ložiská n a svete (A. A bonyi — M. A bonyiová, 1981). N achádza sa 3 km severn e od Jelšav y . K arb o n áto v é teleso je sledovateľné v sm ern ej dĺžke (V—Z) okolo 4 km , sklon m á 40—60° na J, m ax. mocnosť 600 m. D robné východy ložiska v d ú b ra v sk e j časti sa povrchovo ťažili už koncom 19. stor. N eskôr sa po­ stu p n ý m v y čerp an ím zásob prešlo n a pod­ zem né kom orové dobývanie. Celé teleso priečne ro zčleň u jú p o ru d n é zlom y S —J sm eru, k to ré sú tu n ajv ý razn ejšie, n a časť z á p ad n ú (D úbrava), stre d n ú (M iková) a

T y p ic k ý p r o f il je d n o d u c h ý c h

p u k lin o v ý c h ja s k ý ň . F o to : P. Z e n iš

5


Reliéf je odrazom geologického pod­ kladu rozdielnych m orfologických hodnôt. K arb on áto v ý kom plex, n a p o v rch u re p re ­ zentov an ý odolným i dolom itm i, bol v y ­ p re p a ro v a n ý z m äkších okolitých efuzívn o -sed im en tárn y ch h o rn ín (bridlice, fylity, tu fy a i.) a tv o rí te ré n n u v y výšeninu s o stro v y stu p u jú co u d o m in an to u v rch u D ú b rav a (684 m). Z povrchových k raso ­ vých foriem sú v dolom itoch lok áln e v y ­ v in u té p ly tk é jarček o v ité, často i p u k linové šk ra p y a flu v io k raso v é suché doli­ ny. M iestam i v y stu p u jú aj čiastočne ob­ nažené h reb en e alebo dolom itové bralá. K rasové jam y sme nezistili. Silne tek to n ick y p o ru šen ý k a rb o n á to ­ vý kom plex z hydrogeologického hľadiska p re d sta v u je sam o statn ú š tru k tú ru ; m á puklino v ú až puklin o v o -k raso v ú p rie p u st­ nosť. N ep riep u stn é okolité h o rn in y ho p re d u rč u jú na úlo h u hydrogeologického lektora. Celá štru k tú ra je odvodňovaná hlavne v y vieračkou T eplá voda. V ý d at­ nosť p ram eň a kolísala v p rieb eh u letných m esiacov r. 1982 od 16,8 do 19,8 1. s-1 (v m inulosti boli tieto hodn o ty vyššie) p ri stálej tep lo te 14,5 °C (J. H alečka, 1983). P ra m e ň je zachytený p re m u rá n sk y vodo­ vod. Z nám y je i ďalší p ram eň s nízkou výdatnosťou, iné zanikli vplyvom banskej činnosti. M enšia časť vôd sa dostáva sk ry ­ tý m p restu p o m do povrchového to k u J o r ­ dán. R ozširovaním ťažobnej činnosti sa zvyšuje fu n k cia d rén o v an ia vôd sústavou banských diel. Jaskyne Dúbravského masívu V dolom itovo-m agnezitovom kom ­ plexe sme zareg istro v ali niekoľko p riro d ze­ ných d u tín — jaskýň, no iba je d in á (Pod D úbravou) je d o stu p n á z povrchu. O stat­ né boli n a fá ra n é podzem ným i b anským i prácam i; z nich bližšie opisujem e tie, k to ­ ré m orfológiou, genézou a sek u n d árn o u výplňou p re z e n tu jú väčšinu znám ych priestorov. Jaskyňa pod Dúbravou Vchod m alej jask y n e sa nachádza pod nevysokým i (2 — 2,5 m) dolom itovým i bralam i, asi 500 m na J J Z od v rch u D ú b ­ ra v a (683,5). Ja sk y ň a bola zam eran á v dĺž­ ke 4,05 m ; v okolí jask y n e je ešte niekoľ­ 6

ko m enších otvorov ta k m e r úplne zane­ sených sutinou. K lesajúci pro fil (pod u h ­ lom 30°) je priazn iv ý p re tra n s p o rt h u m u ­ su a rastlin n ý c h zvyškov, k to ré p o k rý v a ­ jú dno jask y n e. S in tro v á výzdoba je vyvi­ n u tá n e p a trn e (drobné sta la k tity a n á te ky). Ja sk y ň a s okolitým i o tvorm i p ra v d e ­ podobne p re d sta v u je re lik ty puklinovo-koróznych d u tín , k to ré tv o rili d re n á ž n u sú­ stav u povrchových vôd vo vadóznej zóne. JASKYŇA

P OD

DUBRAVOU

K.Ú. JELŠAVA

0

1 2

3m

PO DORY S

C -C'

A -Ä

o Po zd ĺžn y

rez

Z a m e r a l i : Ľ. Gaál a P. Ž e n i š , 1984 z á v e s , kom pasom , sklonom erom

Jedn o d u ch é puklinové jask y n e Sú n ajv iac rozšírené. Ide o voľné p rie sto ry v ju v en iln o m štád iu vývoja, vy­ tv o ren é n a jm ä pozdĺž strm o uklonených tek tonických porúch vy p lav en ím p ro d u k ­ tov z v e trá v a n ia m agnezitov — okrov a rozpúšťaním k a rb o n á to v podzem ným i vo­ dam i. V m enšej m iere sú v y tv o re n é n a sty k u dvoch litologicky odlišných h o rn ín (dolom itov a m agnezitov). T akéto voľné d u tin y v z n ik ajú čiastočne i um elým i zá­ sahm i, a to rozplavením okrov zo zvodn ených porúch a k a v e rn p ri n a fá ra n í b a n ­ ským i prácam i. C h a ra k te ristic k o u črtou tý ch to ja sk ý ň je p rev lá d a jú c i v e rtik á ln y a sm erný rozm er n a d šírk o u priestorov, m orfogeneticky m a jú c h a ra k te r rozšíre­ ných p u k lín a kom ínov (na križo v an í po­ rúch) ; sú často hydrologický ak tív n e, - čo


sa p re ja v u je n esú stred en ý m i p ríto k m i v podobe k v a p k a n ia a v lh n u tia ; v ýplň je tv o ren á ta k m e r výlučne p ro d u k tm i zvet­ rá v a n ia k a rb o n á to v a okolitých n ek raso vých hornín. Jaskyňa DM—1. O d k ry tá bola z vydo­ bytej kom ory n a horizonte 400 m n.m . V y­ v in u tá je n a v e rtik á ln e j tek to n ick ej p o ru ­ che sm eru 105° — 285° v sledovateľnej dĺžke 25 m. D o sahuje šírk u do 1,5 m, oje­ dinelé 2 m, m ax. výška je 13 m (z toho 5 m je výška kom ory). S itu o v an á je v h ru b o k ry štalick o m m agnezite. Na d ro b ­ ných speren ý ch p u k lin ách sp rev ád zajú ­ cich h la v n ú p o ru ch u sú v h o rn in e v ytvo­ ren é jem n é k ô rk y paly g o rsk itu . T eoretické pokračov an ie jask y n e je u p ch até okrovou výplňou. Jaskyňa DM —5. R ozšírená p u k lin a na horizonte 350 m n. m., s dĺžkou 10,3 m. S ledovateľná je n a oboch stra n á c h sm er­ nej p riesk u m n ej chodby (Sm —VI). V ýška dosah u je 3,7 m a šírk a m ax. 0,5 m. M a­

terskou h o rninou je sivý m asívny dolom it a biely žilný dolom it, v tesnej blízkosti sú i slabo zokrovatené m agnezity. S m er po­ ru ch y je 25° — 205°, so sklonom 80° na VJV. N a dne jaskyne sa nachádza m alé jazierko. Ďalšie pokračovanie je vyplnené tektonickou brekciou a okrovým i h lin a ­ mi. Jaskyňa DM—6. Väčšia časť p riesto ­ rov bola otvorená n a fá ra n ím zo severnej stra n y p rieskum nej chodby Sm —V na ho­ rizonte 350 (12 m sm eropi na východ od p rekopú J —15J). V y v in u tá je na poruche sm eru S —J v dĺžke 10,4 m. V ýška dosa­ h u je 7 m a šírk a m ax. 1 m (obr. 3, 4). S trop, dno i steny p riestorov jaskyne tv o ­ rí okrová hlina, k to rá vypĺňa aj ďalšie pokračovanie, resp. tektonické vedenie jaskyne. M iestam i zo stien vyčnievajú h ru b o k ry štalick é re lik tn é hniezda dolom i­ tu (typ „konské zu b y ”) alebo vidieť nega­ tív y po týchto hniezdach. M aterská h o rn i­ n a (m agnezit) je intenzívne zokrovatená.

* JA S K Y Ň A PÔDORYS

Baňa

D M -6

P OZ DĹ Ž N Y

REZ

M ik o v á , h o riz o n t 350

JASKYŇA 0

1

D M -7

2

3

PÔ DO RYS

Prekop

Z am erali :

Ľ. G a á l a

P - 13

P. Ž e n i š ,

S

1984

z á v e s , k o m p aso m , sklonomerom

7


n y m re p re z en ta n to m te jto sk u p in y je ja s­ k y ň a DM —3. Ja sk y ň a D M -3 („A ragonitová”). N a­ chádza sa n a horizonte 350, o b jav en á bo­ la n a fá ra n ím n a konci p rek o p ú P —6J, k to ­ rý razili baníci — pracovníci G P R ožňava, a tu ho i skončili. Voľné p rie sto ry bez se­ k u n d á rn e j m in eráln ej výzdoby presk ú m ali v dĺžke 30 m. O existencii te jto d u tin y n ás inform oval re v írn ik G P R ožňava J. M olnár dňa 5. 7. 1984. E šte v te n deň sm e ju vyhľadali a preskúm ali. Zo zná­ m ej, ľahko dostupnej časti ja sk y n e sm e sa po prelezení m enšieho otv o ru vo výške 5 m dostali do p o kračovania pukliny. N e­ p o rušená a rag o n ito v á výzdoba n a stenách a jem n ý rozplavený oker n a dne ja sk y n e bez ľudských stôp nasvedčoval, že do te j­ to časti baníci n eprenikli. D ĺžka novoob­ javených p riesto ro v je 20 m, celková dĺž­ k a m eračských ťahov 51,0 m. Š írk a p u k linovej chodby sa po h y b u je v rozsahu 0,5 — 3 m, výška 7 m, v západnej časti 8 — 13 m. M orfológia ja sk y n e po celej dĺžke je obrazom jej vý v in u n a šikm ej te k to n ic ­ kej "poruche (obr. 5) sm eru 100° — 280°, v záhadnej časti 55° — 235°, so sklonom

v rám ci d u tin y ju p ra k tic k y nepozorovať. Z aznam enaný bol p om erne in ten zív n y p rí­ to k vody zo stro p n ý ch častí; k v ap k an ím sa vytvo rili na h lin ito m dne do 10 cm vysoké ú tv a ry podobné zem ným p y ra m í­ dam . Ja sk y n e v pokročilom štád iu vývoja. T ieto jask y n e sú rozšírené m enej. T vorba p riesto ro v je p ra k tic k y skončená, v zniká se k u n d á rn a m in e rá ln a výplň. Z m orfologického hľadiska sú blízke p re d ­ chádzajúcem u ty p u ja sk ý ň ; výraznejšie však prev lád a sm erný rozm er n a d v e rti­ kálnym a šírkou voľných d u tín . N a ich form ovaní sa p o p ri v ertik áln o m sm ere p rú d e n ia podzem ných vôd p ravdepodobne zúčastnili v m enšej m iere k rasové vody s h o rizo n táln y m sm erom p rú d en ia, a to v blízkosti ú ro v n e pôvodnej eróznej bázy. T ohto ty p u jask ý ň sa p rav d epodobne tý ­ k a jú ú d a je o existencii rozľahlého h o ri­ zontálneho systém u chodieb a k a v e rn so sin tro v ý m i nátek m i, s predpo k lad an o u dĺžkou až 400—500 m, k to ré uvádza vo svojej správe J. H alačka (1983). U n ik á t­

JASKYŇA

DM-3

BA Ň A M1K0VÁ, HORIZONT 3 50 m n . n

,

2

3

i

5m

Pôdorys

A -Ä

B-B '

Rozvinutý p_pzjdlžny rez

Z A M E R A L I:

Ľ .G A Á L 0

P. Ž E N ÍŠ

záves, k o m p a so mi,, s- k lo n o m e ro m 1984

8

c -c '


60° — 70° na sever. S itu o v an á je v m ag­ nezitoch a m agnezito-dolom itoch, resp. ' v pro d u k to ch ich inten zív n eh o z v etráv an ia ■ — tm avo h n ed ý ch okroch, k to ré tv o ria stro p n é časti, sten y i dno p riestorov. P o ­ zvoľný prechod okrov cez zokrovatené m agnezity až do čerstvých m agnezitov m ožno pozorovať p ra k tic k y iba zo v stu p ­ ného prek o p ú . O ker tv o rí aj 7 m dlhý blok, k to rý ro zd v o ju je chodbu za prek o pom. Ú sek po m er. b. 6 je p ra k tic k y bez sek u n d á rn e j výzdoby. O krové sten y sú suché a rozpadavé, do p rie sto ru z nich v y stu p u jú h o jn é re b ro v ité ú tv a ry , tv o ren é žilkam i p ro ti z v e trá v a n iu odolného dolo­ m itu. M enej časté sú v ý čnelky pozostá­ vajú ce až z 10 cm veľkých hniezd h ru b o kry štalick éh o d o lom itu (typ „konské zu­ b y ”), k to ré o drobovaním o k rajo v voľne v y p a d á v a jú n a dno jask y n e. Zo se k u n d á r­ nych m in erálo v tu boli na okrových ste­ nách zistené n e p a trn é biele „pavučinovité ” povlak y p aly g o rsk itu . T ento m in erál m ožno sp oradicky vidieť v podobe kožo­ vitý ch k ô ro k a m äk k ý ch povlakov aj na p u k lin ách m agnezitu. K lasickú sinttrovú výzdobu m ineralo g ick ý zodpovedajúcu kalcitu, m ožno sledovať aj v p rav ej časti úseku tesn e p re d m er. m. 6 (n átek y a v stro p n ý ch častiach sta la k titic k é ^ tv a ­ ry) ; m á bielu, n a sten ách a . na dne ô’d zasin tro v an ý ch okrov h n e d ú farb u . N ezab u d n u teľn ý zážitok p o sk y tla no­ voobjavená, od p red ch ád zajú cej d ia m e t­ rá ln e odlišná časť jasky n e. V ú sek u m edzi m er. b. 8—9 sú o krové sten y boh ato pora ste n é arag o n ito v o u výzdobou nevšednej estetickej h o dnoty. Z m orfogenetického hľadiska sm e vyčlenili dva zák lad n é ty p y ú tv a ro v : a) g ra v ita č n é nátek o v é, v spodných častiach ja sk y n e až kvap ľo v ité ú tv a ry , v priečnom reze s ra d iá ln e steb eln ato u stavbou, a p a ra le ln e ste b e ln a té v rste v n a ­ té, až 0,5 m h ru b é m asy, v y p lň u jú ce n a j­ vzdialenejšie časti jask y n e (v okolí m er. b. 9); b) ex cen trick é fo rm y zložené z p a ra ­ lelných, p ríp. n ev ý razn e lúčovitých ihlicovitých až steb eln atý ch ag reg áto v (hore) s dĺžkou až 40 cm, často v e tv en é do k ríčkovitých ú tv aro v , s v ý ra stk a m i rastú cim i diagonálne k h lav n ej osi. V m nohých p rí­ padoch k p o d k lad u bodovo u ch y ten é trsy

S te b e ln a tý v tr s a r a g o n itu .

n a ju ž š e j

č a s ti

je d e n

c e n tim e te r

h ru b ý

F o t o : L. O sv a ld

v priesto re nep rav id eln e o b ra sta jú a p re ­ ra s ta jú ďalším i trsm i, čo bolo spôsobené vznikom viacerých k ryštalických centier na základnom , „nosnom “ trse (str. 10). O je­ dinelé m ožno odlíšiť i inverzne (?) n a ra s­ ta jú c e trsy. Veľm i časté sú drúzovité, až 0,5 m veľké u sm ernené a rad iáln e zosku­ penia zložené z izolovaných, niekoľko cm h ru b ý c h viac-m enej paraleln e stebelnatých agregátov. O bidva zák lad n é ty p y aragonitov sú prieh ľad n é až belavé, sp rav id la ta k m e r vždy p o tia h n u té v hnedých tónoch sfa rb e ­ ných kalcitovým povlakom (hrubým do 1 cm), a to buď súvislým , s hlad k ý m po v r­ chom, alebo preru šo v an ý m , zloženým z drobných, m ax. 1,5 m m veľkých klen9


z l o ž it á a g r e g á c ia tr s o v

a r a g o n itu

F o t o : L. O sv a ld

(d v a k rá t zm enšené)

cových kryštálik o v . T v o rb a k ry štálik o v p reb ieh a p re pom alší prín o s sin tro tv o ľ­ ných roztokov, keďže sa na rozdiel od sú­ vislých povlakov, n ach ád zajú ta k m e r v ý ­ lučne n a spodnej stra n e excentrických útvarov.

nym systém om chodieb uvádzaných J. H alečkom (1983), vyplýva zatiaľ iba z m a ­ pových podkladov a jej p o tv rd en ie alebo v y v rá te n ie bu d e pred m eto m ďalšieho p rie ­ skum u.

Predp o k lad ám e, že ara g o n it sa v sú ­ časnosti n etv o rí príp. iba vo veľm i obm e­ dzenej m iere. V ychádzajúc z orientačného analytického spracovania, usud zu jem e na čiastočnú rek ry štalizáciu (prechod rom bickej m odifikácie na trigonálnu). V eľká časť aragon ito v ej výzdoby je zm áčaná p resak u jú cim i kraso v ý m i vodam i a n a ­ stáv a jej rozpúšťanie v m iestach intenzív­ nejšieho p ríto k u vôd až ta k m e r úpln ém u vylúhovaniu. E vid en tn e m ožno pozorovať, že fyzikálno-chem ickú d eštru k ciu arag o n i­ tu sprevádza intenzív n ejšia tv o rb a kalci­ tu. Sú to už spom ínané k ô rk y n a aragonite, k to ré in tenzívnejšou tv o rb o u z g ra ­ vitačné p restu p u jú cich sin tro tv o rn ý ch roz­ tokov p rech ád zajú v m iestach o d k v ap k á­ v an ia až do kvapľových ú tv a ro v (najm ä na apikáln y ch koncoch agreg áto v a ra g o ­ n itu) ; súvislé, aj viac než 1 cm h ru b é b e­ lavé obličkovité k ô ry na stenách, k to ré postupne obaľujú i arag o n ito v é v ý rastk y , až m ohu tn ejšie kvapľovité ú tv a ry s re lik tm i stebiel ara g o n itu n a jm ä v spodných prev isn u tý ch častiach jaskyne. T ieto sku­ točnosti sú spôsobené lepšou rozpustnosťou a rag o n itu oproti kalcitu. D om nienka, že ja sk y ň a m á p riesto ro ­ vú, resp. š tru k tú rn u spätosť s h o rizo n tál­ 10

V p o p red í a r a g o n itu .

e x c e n tr ic k é

a

v

pozadí

g r a v ita č n é

ú tv a r y

F o to : P. 2 e n ls


N eprav id eln é korózne jask y n e

Z áver

Ide o m enšie n ep rav id eln é d u tin y v y ­ sky tu jú ce sa v okolí p o ruchových zón. Na rozdiel od p red ch ád zajú cich ty p o v jask ý ň nie je ich vznik úzko v iazaný n a te k to ­ nické p o ru ch y s dom in u jú cim v e rtik á l­ nym , p ríp. h o rizo n táln y m sm erom p rú d e ­ n ia kraso v ý ch vôd. P red p o k lad ám e, že ide o re lik tn é k av ern y , k to ré sa form ovali pod pôvodnou h lad in o u kraso v ej vody so sta tic k ý m režim om podzem ných vôd k o ­ róznym rozširovaním d ro b n ý ch puk lin o vých systém ov. S te n y m a jú pevné, okre nie sú p ra k tic k y zastúpené. V ďalšom v ývoji dochádzalo iba k tv o rb e se k u n d á r­ nej m in eráln ej výplne. T akéto dutin y , s veľkosťou od niekoľkých cm až do 1,5 — 2 m, sm e zareg istro v ali n a oboch h o ri­ zontoch (na h orizonte 350 n ap r. n a k ri­ žovatke sm ernej chodby S m —V s p rekopom P —18S). Ich ty p ick ý m pred stav iteľo m je však n a jm ä ja sk y ň a DM —7. Ja sk y ň a DM —7 („ K ry štá lo v á ”). O tv á­ ra sa v stro p n ej časti p rek o p ú P —ljSS na horizonte 350. Ide o n e p ra v id e ln ú k a v e rn u m ierne pozdĺžneho tv a ru (v sm ere V —Z). C elková dĺžka m eračských ťahov ja 10,06 m. Š írk a a v ý šk a p riesto ro v je m ax. 2 m (obr. 3). Ja sk y ň a je situ o v an á v sivých až hnedých (oxidovaných) m agnezitoch s po­ zvoľným i p rechodm i do dolom itov. S ten y m á p o k ry té sek u n d árn y m i, viac-m enej sú­ vislým i d rú zo v itý m i ag reg átm i z drobných, niekoľko m m veľkých klencových k ry štá ­ lov k alcitu a dolom itu, sprev ád zan ý m i gélovitým i až kožovitým i povlakm i, kô ram i a väčším i ak u m u láciam i h o jn éh o p alygorsk itu bielej, žltej a červenej farb y .

Cieľom prísp ev k u je upozorniť spe­ leologickú verejnosť n a existenciu n iek to ­ rých krasových javov — n a jm ä jask ý ň — priestorovo viazaných n a m agnezity, u h ličitanové h o rn in y v príro d e m álo rozšíre­ né. U vedené inform ácie sa op ierajú o v ý ­ sledky dosiahnuté p ri prieskum e a vý­ skum e dolom itovo-m agnezitového kom ­ plexu D úbravského m asívu, nášho n a jv ý ­ znam nejšieho ložiska m agnezitu. O krem jask y n e DM —4 (Pod D úbravou), k to rá je d o stupná z povrchu a v y v in u tá v dolom i­ toch, boli o statné jaskyne zaregistrované z podzem ných banských diel. S ituované sú hlav n e v m agnezitoch a v m enšej m ie­ re v dolom itoch. V zhľadom n a obm edzené m ožnosti p rístu p u do p rieskum ných a ťa­ žobných o b jektov usilovali sm e sa získať v k rá tk o m čase aspoň orientačné in fo rm á­ cie o krasových javoch, genetických aspek­ toch ich vzniku a form ovania, u n ik átn ej sek u n d árn ej výplni a pod. Z ískaný doku­ m en tačn ý m a te riá l (horniny, m inerály) je p redm etom detailného štú d ia a po spraco­ v aní sa poskytne p red ovšetkým pre p o tre ­ by M SK aO P v Liptovskom M ikuláši. Bliž­ šie opísané jask y n e sú iba zlom kom zná­ m ych i neznám ych voľných d utín, k torých „o tv á ra n ie ” je lim itované rozširovaním p rieskum nej a ťažobnej činnosti. P o stu p ­ nou ťažbou su roviny sú však zároveň skôr -neskôr odsúdené na zánik. V ychádzajúc z doterajšieho vlastného výskum u a z n ie ­ k to rý ch publikovaných i nepublikovaných prác, m ožno očakávať existenciu jaskýň i n a iných m agnezitových ložiskách na Slovensku.

LITERA TÚ RA ABONYI, S.

A.

A BONYIOVA,

M.

1981:

M a g n e z ito v é

lo ž is k á

na

S lo v e n s k u .

M in.

s lo v . — M o n o g ra fia

l,

B ra tis la v a ,

1— 125.

HALEČKA, J . 1983: Z á v . s p r á v a . D ú b r a v s k ý m a s ív — P P, h y d ro g e o l. z h o d n o te n ie lo ž. m a g n e z itu . M a n u s k r ip t, Geofo n d , 128 s. KLlR, S. 1952: H ý d r c g e o lo g ie s lo v e n s k ý c h m a g n e s ito v ý c h lo ž is e k v k a r b o n u g e m e rid . G eol. p rá c e , Z p rá v y 24 (1961), B r a tis la v a , s. 97— 122. KURA Ň , J . 1983: N e r a s tn á s u r o v in o v á z á k la d ň a S lo v e n s k e j so c. re p ., s ta v p o z n a tk o v a m o ž n o s ti je j v y u ž itia . M in. s lo v . — M o n o g r a f ia 2, B r a tis la v a , s. 1—69. TRD LIČK A , Z. 1959 : P ŕ ís p é v e k k m in e r a ló g ii s lo v e n s k ý c h m a g n e s i t u ; G eol. p rá c e . Z o š it 56, B r a tis la v a , s. 165—200.

n


Ing. P e t e r Mrázi k

Suchá jaskyňa č. 1 Už ta k m e r 8 rokov je pracoviskom členov oblastnej sk u p in y B latnica S loven­ skej speleologickej spoločnosti k raso v á o b ­ lasť B elianskej doliny n a severozápadnej stra n e pohoria V eľká F a tra . S ystem atic­ kým výskum om bolo v to m to územ í od ro k u 1977 o bjavených 16 jask ý ň a spolu ta k m e r 1800 m jask y n n ý ch priestorov. V tom to p rísp ev k u chcem e aspoň stru čn e inform ovať o najv ý zn am n ejšo m úspechu blatnických jask y n iaro v v B elianskom k rase — objave p o k račovania v Suchej jask y n i č. 1. S uchá ja sk y ň a č. 1 sa nachádza v zá­ verečnej časti B elianskej doliny v južnom svahu Suchej (1111 m n. m.). Vchod JV expozície leží v n ad m o rsk ej výške 910 m. V stupná časť jask y n e v dĺžke asi 150 m bola m iestn y m obyvateľom znám a od n e­ p am äti (A. D roppa, 1975).

P rie p a s ť o v ý

12

dóm

v

S u ch ej

ja s k y n i

i.

V eľká

F a tr a .

Roku 1979 sa nám po zdolaní ťažko p rístu p n é h o kom ína a prek o p an í k rá tk e h o zahlineného úseku podarilo objaviť ďalšie pokračovanie, čím dĺžka ja sk y n e dosiahla ta k m e r 300 m. V objavených priestoroch bola n a jz a u jím a v e jšia 13 m hlb o k á s tu p ­ ň o v itá priepasť, u p c h a tá v spodnej časti h lin ito -ílo v itý m i sedim entm i. Je j ďalšie p o k račovanie bolo nesporné, zdalo sa však, že ťaženie m a te riá lu z dna p rie p a sti je tech nicky p ríliš náročné, a ta k sm e pozor­ nosť p o stupne sú stred ili n a iné lokality. Po čase, keď sm e získali skúsenosti so sondovaním v náročných podm ienkach iných jaskýň, rozhodli sm e sa opäť sk ú ­ siť šťastie v Suchej č. 1. Naše rozhodnutie p o dporila aj n áh o d a: p ri priesk u m e dna p rie p a sti zacítil J á n K leskeň slabučký p riev an vychádzajúci z úzkeho k análika, k to rý vym lela stek ajú ca voda. P rie v a n bol

F o to : P. M rá z ik


S ev ern ý

výbežok

B a lv a n ité h o

dóm u

v

S u ch ej

ja s k y n i

»42

ta k ý slabý, že ja sk y ň a bola d ovtedy po­ važovaná za statick ú , v úzkej štrb in k e ho však bolo d obre cítiť. S ondovaním sa u k á ­ zalo, že d o v ted y zvislé sten y p rie p a sti p rech ád zajú už 30 cm pod ú ro v ň o u dna do h o rizo n táln ej chodby, no p resne na opačnú stra n u než sm e p redpokladali. P rek o p an ie 12 m dlhého nánosového polosifónu trv a lo v n áročných podm ienkach viac než dva m esiace. N a výkopových prácach sa zúčastňovali: M arián B ukovský, Iv a n M ažári, J u ra j V ronka, Iv an O ra­ vec, Rasťo D úchaj, J á n K leskeň, M ilan B randejsk ý , P e te r M rázik, P avol K asanický a M ilan K apolka. Do voľných p rie ­ storov nakoniec ako p rv ý p ren ik o l 11. fe b ru á ra 1984 J á n K leskeň. V ten deň bo­ lo objav en ý ch a o rien tačn e p resk ú m an ý ch ta k m e r 100 m chodieb. V ďalšom postupe b rá n il zával, no te n sa podarilo o týždeň pom erne ľahko prekonať. V noci z 19. na 20. fe b ru á ra 1984 sm e po p re k o p a n í ešte jedného k rá tk e h o polosifónu p ren ik li do rozsiahleho systém u chodieb a dóm ov. C elkovú dlžku ja sk y n e sm e už v ted y s určitosťou odhadli n a m in im áln e 1000 m. Ihneď sm e začali so system atick ý m

1, V eľká F a tr a .

F o t o : P. M rá z ik

p rieskum om a zam eriavaním . Z am eranie v stu p n ej časti jask y n e z rokov 1978—1979 sm e považovali za dostatočne presné, za­ čali sme m apovať ja sk y ň u od začiatku. Súbežne sm e sa venovali aj n a jn u tn e jším sp rístupňovacím prácam . E xponované úse­ k y sm e zabezpečili pom ocou fixných lan o ­ vých rebríkov, k to rých je v súčasnosti v ja sk y n i n ainštalovaných 6 — n ajdlhší z nich m á dlžku 12 m etrov. P rekopaním dvoch sk ra tie k sa n ám podarilo obísť n a j­ ex trém n ejšie úžiny, a ta k značne uľahčiť p ostup v jaskyni. Do konca ro k u 1984 sm e v jask y n i postupne osadili 124 m eračských bodov a zam erali 870 m chodieb. O dhadujem e, že po zam eran í všetkých doteraz znám ych častí dĺžka jask y n e dosiahne 1100 až 1200 m etrov. Z iniciatívy J. K leskeňa sa v m en­ šom rozsahu realizovali aj sondážne práce zam erané n a nájd en ie ďalšieho pokračova­ nia jaskyne. P rek o n an ím závalu v jednom z n ájd en ý ch m iest sa podarilo postúpiť asi o 35 m etrov. V ýznam nejší úsoech sme však v tom to sm ere zatiaľ nedosiahli. Suchá ja sk y ň a č. 1 je v y tv o ren á v gu13


tensteinsk ý ch vápencoch stred n éh o triasu , k to ré tu v y stu p u jú s mocnosťou asi 80 m. N ajvyššie poschodia jask y n e zasah u jú sčasti už do nadložného ladinského dolo­ m itu. Na v y tv á ra n í jask y n e sa o krem ko­ rózie p resak u jú cich atm osférických vôd vo význam nej m iere zúčastnila aj erozívna činnosť podzem ných vôd. Z aujím avos­ ťou je, že kým väčšina ja sk ý ň B elianskeho k ra su nesie znak y senility, p revažnú 8 Štrkolec SSS oäepchrácapevc.troovýro, časť priesto ro v Suchej jask y n e č. 1 m ôže­ m e zaradiť do zrelého štádia vývoja. Odrobovanie a rú ten ie pozorujem e len v n a j­ vyšších častiach zasahujúcich do dolom itu a na k rižo v atk ách tek to n ick ý ch porúch. Na ostatn ý ch m iestach sú dobre zachova­ né oválne tv a ry chodieb. K vapľovú výzdo­ bu re p re z en tu jú n a jm ä m o h u tn é pagodov ité stalagm ity, sta la k tity a brčká, no n á j-

du sa i vzácne helik tity , ja sk y n n é perly a kry štály . Ja sk y ň u hodnotím e ako n a j­ význam nejšiu nielen v pracovnom územ í OS B latnica, ale i v celom pohorí V eľká F a tra . V najbližšom období p lán u jem e pred o ­ všetkým dokončiť zam eran ie a pokračovať v ďalšom p rieskum e jaskyne. D ôležitou úlohou bu d e dokázanie spojenia s neď a­ leko ležiacou Suchou jask y ň o u č. 2, k to ré re á ln e predpokladám e. V zhľadom n a geologické a geom orfologické pom ery okolia je tiež p rav d ep o ­ dobné, že ex istu je ďalšie rozsiahle p o k ra ­ čovanie jaskyne, resp., že v ju žných a ju ­ hozápadných svahoch Suchej sa nachádza viac podobných jask y n n ý ch systém ov. N asvedčuje tom u i severnejšie ležiaci 450 m dlhý systém Ja v o rin a — M edvedia ja s­ kyňa, objavený v rokoch 1982 — 1983.

LITERA TÚ RA D ROPPA, A .: K ra s o v é ja v y B e lia n s k e j d o lin y v o V eľkej F a tr e . M RÁZIK, P . : P o v rc h o v ý a p o d z e m n ý k r a s B e lia n s k e j d o lin y v VŠLD Z v o le n , 1984.

I n : S lo v e n s k ý k r a s X III, M a r tin 1975, s. 107— 128. CHKO V eľk á F a tr a . D ip lo m o v á p r á c a , a r c h ív LF

;

14


d o lo m it y

balvanitý

DÓM

KL ESKEŇOVA CHODBA KRYŠTÁLOVÁ PRI EPASŤ PRIEPAStOVÝ DÔM NlZKA c h o d b a

S UC H A J A S K Y Ň A č.1 BELIANSKY

KRAS

PODORYS


Jaroslav Košťál

Speleopotápačský prieskum v Krásnohorskej jaskyni Ja sk y n ia ro m p ri h ľad an í p o k račovania K rásnoh o rsk ej ja sk y n e z ab rán ila voda M arikinho jazera. Od čias jej objavenia sa pokúšali prekonať tú to vod n ú p rek ážk u speleopotápači zo zah ran ičia i z tuzem ska, ale sifón odolával. Po úspešnom speleopotápačskom objave B restovskej jask y n e požiadali členovia oblastnej sk u p in y Rož­ ň a v a sk u p in u T ren čín o p riesk u m sifónu v K rásn o h o rsk ej jaskyni. T erm ín p rie ­ skum nej akcie sa po dohode s OS R ožňasa stanov il n a 29. 5. — 31. 5. 1981. V p iatok 29. m ája o 16. hod odišla z T renčína p riesk u m n á sk u p in a v zložení J. K ucharovič, P. M arek, L. Š teininger, J. Košťál a vedúci sk u p in y J. Šťastný. V ečer o 21,30 hod. sm e sa stre tli s členm i z Rož­ ň a v y pred chatk o u p ri jask y n i. Po zv íta ­ ní sm e sa bližšie oboznám ili s výsledkam i dosiahnu tý m i p ri d o terajšo m potápačskom prieskum e. In form ácie boli rôzne a roz­ chádzali sa v ú d ajo ch o sifóne. P rip ra v ili sm e plán na obhliadkový p riesk u m sifó­ nu na n asled u jú ci deň. N a p riesk u m bol u rčen ý p o táp ač K ucharovič a istiaci p o tá ­ pači M arek a Š teininger. 30. 5. 1981 rán o sa začala p ríp rav a podľa p rip rav en éh o plánu. P rišli členovia m atersk ej sk u p in y R. Boroš, Ing. O. Bolaček, P. H o rv áth , k to rí n ám p om áhali za­ bezpečiť tra n sp o rt m a te riá lu p o treb n éh o na speleopotápačský p riesk u m až na m iesto potápania. O 11 h sme začali s tra n sp o r­ tom m a te riá lu p red sifón k ja z e ru P o tá ­ pačov. P rv ý zostup sme u ro b ili z jazera Potápačov, ab y si p o tápač n ezakalil vodu v M arikinom jazere. O 13,17 h sa zanoril K ucharovič so 60 m lanom n a cievke. O bhliadol si sifón sp á ja jú c i obidva jaze­ rá, v p láv al do M arikinho jazera a začal prenikať sifónom . P resk ú m al sifón do dĺžky 60 m a h ĺb k y 30 m a keď nem ohol nájsť pokračovanie uviazal lano o skalný výbežok a vydal sa n a sp iatočnú cestu, zhoršenú nulovou viditeľnosťou. V yplával v M arikinom jazere o 14,05 h. Po zhodno­ te n í poznatkov sm e sa rozhodli počkať na odkalenie vody v sifóne a pokračovať v priesk u m e n a d ru h ý deň. N asledoval tra n sp o rt m a te riá lu z jask y n e, ab y sa osu­ šil výstro j a doplnili zásobníky vzduchu. 31. 5. 1985 prišli G. S tib rá n y i a dr. Z. H ochm uth. O 9 h sme znovu vstúpili 16

do jaskyne. O 10,55 h sa K ucharovič opä­ to vne zan o ril s tým , že p re n ik n e n a ko­ niec n a tia h n u té h o la n a a pokúsi sa ešte raz nájsť pokračovanie v sifóne. To sa m u aj p o darilo: našiel p ru d k o stú p a jú c u chodvu, n ad viazal lano a pokračoval ob jav e­ nou chodbou sm erom hore. V yplával na h lad in e jazera v p rie stra n n o m dóm e a po chvíli začul žblnkot vody. P láv al po h la ­ d ine ja zera za zvukom tečúcej vody. P re ­ k o naním úžiny sa dostal z Jaz e rn é h o dóm u do d ru h é h o dóm u, kde m ohol vystúpiť z vody. N a su tin e zo zrú ten éh o stro p u od­ ložil p o tápačský p rístro j a vydal sa po riečisku ďalej. P rišiel k p ro tiľah lej stene, k d e zastal p re d ďalším sifónom . Keďže n em al už viacej lana, vošiel do sifónu a p resk ú m al jeho pokračovanie len z h la d i­ ny. P resk ú m al p rie sto ry m edzi sifónm i a keď sa presvedčil, že suchou cestou n ie t m ožnosti p rie n ik u ď alej, založil si p o tá ­ pačský p rístro j a v určenom časovom lim itej sa v y n o ril v M arikinom jazere. V p rieskum e sm e pokračovali 3. 9. 1982. Na p riesk u m častí za ďalším sifó­ nom ’ bola p o tre b n á spolupráca vo dvojici. Na priesk u m boli u rčen í p o tápači K uch a­ rovič a M arek, istiaci potápač Š teininger. M arek p re p ra v il cez sifón vo vodotesnom k o n ta jn e ri fo to a p a rá t s príslušenstvom . O chvíľu ho nasledoval K ucharovič s ciev­ k ou s vodiacou šnúrou. O b aja postupovali p ri vodiacom lane, k to ré zostalo inštalo ­ v ané po p rv ej akcii. Po p re k o n a n í prvého sifónu (sifónu T renčanov) p rezreli Z rú te ­ n ý dóm a p ren ik li d ru h ý m K rá tk y m sifó­ nom do rozľahlejších veľm i zrútených priestorov. Po zložení potápačských p rí­ stro jo v urobili obh liad k u priestorov. Zis­ tili, že ďalej postupovať nem ožno p re m o­ h u tn ý sutinový zával. V rá tili sa k sifónu, p ren ik li sifónom do Z rú ten éh o dóm u a ve­ novali sa fo todokum entácii novoobjave­ ných priestorov. Po zd o k um entovaní p rie ­ storov sa podľa dohovoru v rá tili naspäť k netrpezlivo čakajúcim kolegom p re d M arik in ý m jazerom . Cieľom tre te j speleopotápačskej akcie od 13. 2 do 18. 2. 1983 bolo zam erať p rie ­ sto ry za sifónom a sam otný sifón. Z am e- j riav an ie pod vodou je veľm i náročné a p resn é m eran ie v y žaduje použiť vhodnú m etódu, sifón sm e zam erali tzv. orientač-


ROZVINUTÝ REZ

1-8

REZ

A -A '

REZ

B -B

U

KRÁSNOHORSKÁ

JASKYŇA

MARlKlNO JAZERO

ZRÚTENÝ DOM

HLADINA

IAZERNY DOM

X cBČASNY'tDK FRI ZVYŠENFj Hl AOINP

SIFÓN TRENČANOV KRÁTKY SIFÓN HLADINA

M T: 500

LEGENDA: HLADINA VODY

o <31-

PIESKY A JEMNE ILOVE SEDIMENTY

PRIESTORY

O BJA VILI

KAMENE

OBLASTNEJ

SKUPIN Y

STRK

A

ZAMERALI

TRENČÍN,

ČLENOVIA

F E BRUÁR

1983


ňou kom pasovou m etódou. Na zam eranie sm e použili guľový kom pas, p resn ý h ĺb k o ­ m er a n a m eran ie dĺžok označenú šnúru. P rie sto ry na suchu sm e zam erali záves­ n ým ban sk ý m kom pasom a sklonom erom . M eranie vyk o n ali potáp ači Ing. V. S lá­

s ifó n o m

18

T re n čan o v

v

K rá sn o h o rsk e j

čik a P. M arek. Polygón sm e n apojili na je stv u jú c i bod č. 92 p ri M arikinom jazere. Z výsledkov m eran ia a n áčrto v detailov, k to ré p ri m e ra n í potápači urobili, sm e n a ­ k reslili m apu novoobjavených priestorov.

ja s k y n i . S lo v e n s k ý k r a s

F o t o : P. M are!


m

-t . 1 Vť v 1

,

' v-'.

Ing. j o z e f Hlaváč

SPRÁVY

L';. L L

&' .......i&S

Činnosť Slovenskej speleologickej spoločnosti v roku 1984 Č lenovia S lovenskej sp eleologick ej sp oločn osti sk úm ali krasové ja v y podľa plánu, ktorý sch válilo predsedn íctvo pre všetk y orgány. H odnotením dosiahnutých v ýsled k ov sa zaoberalo aj plen árne zasadanie predsedníctva. V praktickom speleologickom prieskum e dosiahli člen o­ via pozoruhodné výsledky. Z aregistrovali 104 neznám ych jaskýň. Ich skúm aním spolu s ob ­ javm i v znám ych jaskyniach o b ja v ili dohrom ady 6 200 m podzem ných priestorov. Je to najviac od obnovenia činnosti organizácie roku 1969. Súčasne zam erali a rôzne zdokum entovali 7 089 m jaskynných priestorov. N a ochranu uzatvorili vchody do šiestich význačných jaskýň, opra­ v ili, resp. v y m en ili u závery po vlám aní v p iatich jaskyniach.

ČLENSKÁ ZÁKLADŇA P očet člen ov organizácie vzrástol o 16 osôb. P redsed níctvo na návrh členských sch ô­ dzí oblastných skupín sch v á lilo členstvo 41 záujem com . Sesť člen ov ukončilo členstvo na vlastnú žiadosť, 14 člen ov bolo vylúčen ých pre úplnú pasivitu. P iati člen o v ia zom reli; Š tefan Ovári, M iroslav H induliak, Peter M atoušek, Otto K ňazovický a V ladim ír ^Zikeš. K 31. decem bru evid u jem e 739 č le n o v ,'40 n e­ zaradených a 699 organizovaných v 34 o b ­ lastných skupinách. Na návrh výročných členských schôdzí oblastných skupín B latn ica a Jedľové K ostoľany sch válilo predsedníctvo zm enu vo fu n k cii vedúceho skupiny. O dstupujúcich Jo­ zefa R išiaňa a E dm unda Špaňúra nahradili M ilan B randejský a V iliam Bedeč.

ČINNOSŤ PREDSEDNÍCTVA V ýkonný orgán Spoločnosti pracoval po­ dľa plánu; u sku točn ili sa štyri riadne a jed ­ no plenárne zasadanie v dňoch 25. — 27. m ája v B ystrej. Jeho ú častn íci — členovia predsedníctva, ved ú ci oblastných skupín a člen ovia odborných k om isií — prehodnotili činnosť organ izácie od posledného valného zhrom aždenia roku 1982 a sta n o v ili ciele na sp ln en ie úloh do konca volebn ého obdobia. Jed n otlivé odborné kom isie sam ostatne roko­ vali k tem atickým problém om a úlohám . Z áujem covia n a v štív ili B ystria n sk o -v a la štia n sky kras a jask yňu M ŕtvych netopierov. Spoluorganizátorom podujatia boli breznianski jaskyniari. Predseda p ravidelne p rizýval n a zasa­ dania náhradníkov predsedníctva a predsedu KRK. Č lenovia p red sedníctva dosiahli 80% účasť, ich činnosť prebiehala v súlade so

schváleným plánom a hodnotím e ju pozitív ­ ne. P redsedníctvo sa okrem bežnej riadiacej práce zaoberalo tým ito závažným i úloham i: priebežne sledovalo plnenie plánu činnosti a jeho fin an čn é zabezpečenie, odsúhlasilo pro­ gram 25. jaskyniarskeho týždňa, usm erňovalo spracovanie m ateriálov a napokon schválenie sm ern íc pre hospodársku činnosť organizá­ cie, zaoberalo sa aktivitou oblastných skupín, prípravou na 9. m edzinárodný speleologick ý kongres, inven tarizáciou hospodárskych pro­ striedkov vlastných a poskytnutých Č ŠO P-om , eviden čnou a propagačnou činnosťou, výstavou Speleoľotografia ’84, účasťou členov na podujatiach v zahraničí, záverm i zasada­ ní Č eskoslovenského speleologického koordi­ n ačného výboru, rozvojom JZS, ochranou v ý ­ značných krasových javov, požiadavkam i a sťažnosťami členov. P raktickú činnosť zabez­ pečovali pracovníci speleologick éh o o d d ele­ nia M úzea slovenskéh o krasu a ochrany prí­ rody.

ČINNOSŤ ODBORNÝCH KOMISII K om isia pre Jaskyniarsku záchrannú službu a bezpečnosť práce priam o usm erňo­ v a la výkonnú činnosť záchrannej služby. Z organizovala spoločné cv ičenie v D em änov­ skej doline spojené so skúškam i čakateľov, č le n m i sa po absolvovaní skúšok sta li M ilan V alaštiak a P avol V ozárik. M ateriálové v y ­ bavenie sa doplnilo o výstroj francúzskej výroby, spodné kom binézy Breny, kom binézy R exoterm a autoblokanty Petzl. Slovenská sp eleologická spoločnosť a jej Jaskyniarska záchranná služba uzatvorili dohodu s G eolo­ gickým prieskum om o poskytnutí pom oci v prípade potreby pracovníkom pri sprístupňovacích prácach v D em änovskej jaskyni

19


M ieru. Jed n otlivé záchranné družstvá usku­ to čn ili niekolko cvičení v rám ci svojej p ô­ sobnosti. D ružstvo v R ožňave uskutočnilo výjazdy pri ťažkom úraze turistu v jaskyni S ilická Tadnica; napokon nezasahovalo, pre­ tože akciu operatívne zorganizoval správca G om baseckej jaskyne. Záchranné družstvo v L iptovskom M ikuláši organizovalo v spolulupráci s oblastnou skupinou D em änovská D olina a potápačm i z T renčína záchrannú akciu pri sm rteľnom úraze V ladim íra Zikeša v D em änovskej jaskyn i Slobody. A k cie­ schopnosť s m in im áln ym i časm i preukázal potápač Jozef K ucharovič, ktorý postihn uté­ ho transportoval z vodou zaplavených p ries­ torov P ekeln ého dómu. K om isia na ochranu krasu rozpracovala zásady ochranárskeho m inim a pre členov SSS. Jej člen ovia sa zaoberali stavom u za­ tvárania neprístupných jaskýň a v ytip ovali jaskyne na uzatvorenie v roku 1985. V sp o­ lupráci s oblastn ým i skupinam i pripravuje plán vyh lasovan ia jaskýň za CHPV do roku 2000.

.

^ ,

K om isia pre študijn é a vedeck é styky so zahraničím sp olupracovala na organizovaní zahraničnej cesty členov do krasových o b ­ lastí Juhoslávie. K oordinovala vycestovan ie viacerých skupín do zahraničia, súčasne sp o­ lupracovala na prijatí viacerých výp rav a n ávštev jaskyniarov zo zahraničia. Z účastňu­ je sa na príprave účasti na 9. m edzinárod­ nom speleologickom kongrese, dbá na ďalšie rozširovanie spolupráce so zahraničným i or­ ganizáciam i najm ä prostredníctvom vým eny literatúry. Č lenovia techn ickej kom isie pokračovali vo vývoji piezoelektrického zapaľovania a ce­ tylénových sv ietid iel z vlastných zdrojov. N a­ ďalej testovali horolezecké laná čs. výroby a uzatvorili prvú etapu dynam ických skúšok. Zabezpečili výrobu 150-kusovej série tran s­ portných batohov, vo výrobe je 150 kusov kom binéz. N iektoré ďalšie úlohy (vývoj a výroba spodného oblečenia, skončenie v ý v o ­ ja zjednodušenej h lin ík ovej acetylén ovej lam py, výroba overovacej série horákov s p iezoelek trickým zapaľovaním ) sa n esp ln ili tak, ako si to vyžadujú potreby súčasného speleologick ého prieskum u. K om isia pre vých ovu spracovala podrob­ ný návrh program u internátneho sp eleo lo ­ gického kurzu pre členov organizácie na z v ý ­ šen ie ich odbornej úrovne. Pre nedostatok ťinančných prostriedkov sa kurz n eu skutoč­ nil. Odporučila predsedníctvu, aby autori Ing. L alkovič a RNDr. H ochm uth spracovali m onografiu S peleologická dokum entácia a m apovanie jaskýň so zadaním do tlače roku 1985. Naďalej sa zaoberá výchovným zam e­ raním jaskyniarskych týždňov a iných podu­ jatí. . . P redsedníctvo sch válilo návrh kom isie pre speleopotápanie doplniť sm ernice na zís­ kavanie, používanie a odpis výstroja a tech ­ nických pom ôcok a potápačský m ateriál. Predseda kom isie J. K ucharovič sp ra­ coval id eový zám er na realizáciu speleopotá-

20

pačského kurzu. Č lenovia kom isie sa stretli na jednom pracovnom rokovaní. K onštato­ v a li stagnáciu činnosti sp eleop otáp ačov, h o ­ ci požiadavky oblastných skupín na p rie­ skum vodou zatopených priestorov sa zv y ­ šujú. Ako h la v n é príčiny u vied li: n ed osta­ tok fin an čn ých prostriedkov, nedostatočné m ateriálne v yb aven ie, zhoršenie vzájom ných vzťahov, neúm ernú rozpracovanosť lokalít. T ým ito, ale aj ď alším i problém am i sa bude zaoberať osobitné zasadanie kom isie. Č lenovia kom isie pre fy zik á ln o -ch em ick ý a hydrologický výsk u m krasu pokračovali v riešen í spoločnej ú lohy — sled o v a n ie v ý v o ­ ja sintrov v 6 jaskyniach S lovensk ého krasu, Slovensk ého raja, v B elian skych Tatrách a P onickom krase. V äčšina člen ov rieši in d i­ vid u áln e ú lohy (sled ovan ie výsk ytu radónu, m ineralizácie podzem ných vôd, m ik rok lim a­ tických podm ienok vo vzťahu ku genéze m äkkých sin trov a pod.). K om isia nad viazala kontakt s rovnakou kom isiou pri M edzin á­ rodnej sp eleologick ej únii a vypracovala n á ­ vrh na usporiadanie m edzinárodného podu­ jatia v rám ci M SÚ. Č lenovia kom isie pre sp eleologickú doku­ m entáciu rozpracovali závery II. konferen­ cie D okum entácia krasu a jaskýň, hodnotili súčasnú prax tvorby n ázvov a názvoslovia jaskýp . a ich častí, spracú vanie id en tifik a č­ ných "kariet krasových ja v o v a riešili otázku lok alizácie krasových ja v o v v Z ákladnej m a­ pe ČSSR 1 : 10 000 prostredníctvom o b la st­ ných skupín. Výbor kom isie preskúm al oznam y o objave časti M ôcovskej jaskyne a objavy M okrej, V ápennej a jaskyne nad Sedm ičkou a spracoval návrh na usporiada­ nie podujatia v rám ci M SÚ. K om isia pre ap likovaný sp eleologický výskum a prieskum nepracovala.

Ci n n o s T

o bla stn ých

SKUPÍN

KOŠICE — JASOV V letn ých m esiacoch o b ja v ili členovia pokračovanie priestorov D rien ovskej jaskyne v dižke 200 m, s kom ínm i vysokým i až 40 m. V jednej z k om ín ov n ašli un ikátn u v ý ­ plň m on okryštálov kalcitu s veľkosťou do 40 cm. Z jask yne zhotovujú n ový m ap ový plán. V Jasovskej jaskyni a K am ennej pivnici ukončili m eranie, ktoré ukazuje vzájom nú polohu jaskýň. N ajm en šia vzdialenosť je 50 m, čo je viac, než dokum en tovali staršie podklady. P okračovali v m apovaní la b y rin ­ tu M oldavskej jaskyne, kde zam erali asi 500 m chodieb. Vo vchode osad ili uzáver, čím zabránili jej ďalšej devastácii. Za ú če­ lom kom plexného spracovan ia krasových ja ­ v o v Č iernej hory zh otovili dokum entáciu 7 m enších jaskýň v ú dolí M alý Ružínok. SPIŠSK Á NOVÁ VES Ď alšie prieskum né práce v Stratenskej jask yni v y k on ávali jaskyniari v chodbe R e­


U z á tv o r

vchodu

do

M o ld a v s k e j

ja s k y n e .

Na

s n ím k e í

prezentantov, Jazernej a M ájovej chodbe, za S talagm itovým jazerom , ale najm ä v chod­ bách pod S introvým dóm om a M eandrových chodbách, kde o b javili prevažnú časť zo 450 m nových priestorov. Jaskyňa dosiahla dlžku 16 950 m. V jaskyni robili m ikroklim a­ tické pozorovania, odobrali vzorky vôd na chem ické analýzy, ako aj vzorky alochtónnych sed im en tov, v yk on á v a li biologický v ý ­ skum a fotodokum entáciu. Ď alšie priesku m ­ né ak cie na územ í Slovensk ého raja u sku­ to čn ili v Č ertovej, K láštornej a V ojenskej jaskyni a v C hladnej priepasti. V doline T iesn iny zaregistrovali ď alšie dve asi 20 m jaskyne, v oblasti K ešelo v ej diery zistili 10 m enších jaskýň s dlžkou do 10 m. Ako osvedčenú form u pracovného sústred enia zorganizovali v poraddí už 17. skupinový jaskyn iarsk y týždeň. ROŽŇAVA N ajviac ú silia v y n alo žili rožňavskí jaskyniari pri sondážnych prácach vo Veľkom závrte na S ilick ej planin e. D osiahli hĺbku 30 m a odpracovali tu takm er 2000 hodín. Ú činn e spolupracovali sp eleo ló g o v ia z R im a v ­ sk ej Soboty, zák ladn ej organizácie Č eskej sp eleologick ej spoločnosti X etín a z Maďar­ ska. P ersp ek tívn ou lok alitou ostáva naďalej jaskyň a Č ertova diera, kde m lad í jaskyniari o b javili asi 300 m priestorov. Z jaskyne

E u g e n H ir k o v e d ú c i s k u p in y K o šic e -Ja so v .

F o t o : M. E rd ô s

spracovali m apový plán. Ponorom Jašteričieho jazera na S ilick ej p lanine prenikli do ja s­ kyne 50 m dlhej a 25 m hlbokej. Č iastkové prieniky zaznam enali v K rásnohorskej ja s­ kyni. V Ponornej priepasti pripravujú čer­ pací pokus koncového sifónu. Vo V ápennej jask yni vyk on ali geologické m apovanie. SP IŠSK Á BELÁ V jaskyni Javorinka vo V ysokých Ta­ trách o b ja v ili v oblasti B ahennej chodby ďalších 150 m n eznám ych priestorov, v B lu ­ disku asi 50 m. Hoci objavy z posledných dvoch rokov nie sú zam erané, odhaduje sa dĺžka jaskyne na 3 000 m etrov. V spolupráci so skupinam i R užom berok, P rešov a L ip tov­ sk ý T rnovec čiastočne preskúm ali a zam erali h lavný ťah T ristarskej jaskyne. D ĺžka po­ lygónu je 352 m s relatívnym prevýšením — 200 m. Jaskyňa sa zaradila na štvrtú priečku hlbokých systém ov v ČSSR. V ráz­ soche H avrana zaregistrovali priepasť s h ĺb ­ kou 50 m. T radičný gram okoncert zorganizo­ va li v B elian sk ej jaskyni. ŠAFÁRIKO VO Č lenovia sa zam erali na prehlbovanie sondy v jaskyni P uklina, kde dosiahli hĺbku 24 m. Zam erali a zdokum entovali priepasť Studnica. V ykonali prípravu a zhotovili m re­

21


že na uzatvorenie Veľkej M ašskej jaskyne a jaskyne P uklina. TISOVEC Č lenovia úspešne pokračujú v spracú­ van í iden tifikačn ých kariet krasových javov M uránskej planiny. Zo 129 registrovaných jaskýň spracovali 44, rozpracovaných m ajú ďalších 14. Začali son dovacie práce v p er­ sp ek tívn ej jaskyn i R ysie hniezdo. Jaskyňu sprístu pnili oceľovým i fix n ý m i rebríkm i a uzatvorili jej vchod. V jaskyn i M ichňová v y ­ konávajú periodické m erania radónu, m i­ kroklim atických v eličín a dlhodobo pozorujú výsk yt netopierov. N iektoré ďalšie plánované sondáže neusk utočn ili pre chýbajúcu tech n i­ ku. BREZNO Skupina pracovala v troch pracovných kolektívoch na viacerých lokalitách. N a zá­ važn ejších akciách pracovali jaskyniari sp o ­ ločne. A j uplynulé obdobie bolo úspešné. V jaskyni M ŕtvych netopierov preskúm ali ďalších asi 800 m chodieb v rôznych čas­ tiach systém u. P ribližne rovnakú dlžku za­ m erali; jaskyňa tak dosahuje dlžku 3 400 m, p revýšenie 243 m sa nezm enilo. R eálnym sa ukazuje otvorenie spodného vchodu, keď v Z časti m asívu K ozích chrbtov otvorili sondu s nádejným prievanom . V B ystrianskom závrte zlik vid ovali podzem ný tábor. O bnovili práce v jaskyni U diery, P u sto v n íc­ kej a H lbokej.

P r ie s k u m ja s k y n e Z lo m ís k , N íz k e T a try .

22

PREŠOV S pom ocou čerpacej tech n ik y prekonali polosifón v ponornej jask yn i D iablova d ie­ ra v pohorí B ranisko a o b ja v ili 70 m chod­ bu. V rajóne skup iny d oku m entovali jaskyne na spracovanie id en tifik ačn ých kariet. S p olu ­ pracujú s ružom berským i jaskyniarm i na prieskum e jaskýň Č ervených vrchov. Naďa­ lej sa venujú základném u p ovrchovém u prieskum u pohoria B ranisko. LIPTOVSKÝ M IK ULÄ Š M ikulášski jaskyniari vy u žili dlhodobé po­ časie bez výd atn ejších zrážok a opäť po 12 rokoch prenik li do trvalé zaplaven ých prie­ storov jaskyne Z lom ísk na ľavej strane J án ­ skej doliny v N ízkych Tatrách. P reskúm ali a zam erali ďalších 150 m značne ŕútivých priestorov, ktoré zreteľne pokračovali do m a­ sív u zaplaveného vodou. V N ovej Stan išovskej jask yni preskúm ali 95 m neznám ej chodby. S iln á zvuková ozvena na jej konci za zúženým priestorom dáva nádej na po­ kračovanie. Veľm i perspektívnou lokalitou je v súčasnosti jask yňa občasnej vyvieračky v Skopove. V zim ných m esiacoch vysych á a 60 m od vchodu v náročných podm ienkach zdolgyajú jaskyn iari rú tiv ý zával. K olom etriclíý pokus aktívn eho toku v jaskyni S ta­ rý hrad realizovan ý zvolen sk ým i jask yn iar­ m i potvrdil opodstatnenosť týchto prác.

F o t o ; F. B e r n a rd o v ič


LIPTO VSK Ý TRNOVEC

BA N SK Ä BYSTRICA

Po m nohých rokoch jaskyn iari opäť začali ,so sondážnym i prácam i v B ielej jaskyni v Západných Tatrách. P renikli zanesenou chodbou a o b jav ili 25 m pokračovanie. P o­ tvrdil sa riečny charakter jaskyne, čo je p rí­ sľubom do budúcnosti. V M alužinskej jaskyni pokračovali v prieskum e z roku 1983. O bja­ v ili ďalších 83 m chodieb s kvapľovou v ý ­ zdobou. Jaskyňa dosiahla dĺžku 257 m a sta ­ la sa n ajvýzn am n ejšou v B ockcj doline na severn ej strane N ízkych Tatier. DOLNÝ K U B ÍN V b lízkosti B restovskej jask yn e v Zá­ padných Tatrách preskúm ali Zrútenú ja sk y ­ ňu. V B restovskej jaskyni spolupracovali s potápačm i na presnom zam eraní sifónu; dĺžka polygónu dosahuje 120 m. Súčasne po­ m áhali pracovníkom Ú ŠO P -u a m úzea pri spracú vaní topografického plánu jask yne a jej okolia. V m asíve O sobitej vo výšk e 1630 m n. m. zaregistrovali 30 m hlbokú priepasť. V C hočských vrchoch z jaskýň pod Hrdošnou sk alou a Z vonica pri K om jatnej spracovali id en tifik ačn é karty. D va razy opravovali uzáver B restovskej jaskyne. N epovolan í n á ­ v štev n íci zn ičili zriedkavú výzdobu a odcu­ dzili sp eleologický m ateriál. &

RUŽOMBEROK Č lenovia sk u piny i naďalej skúm ali <krasové javy Č ervených vrchov, najm ä tie, kto­ ré m ôžu byť zdrojnicam i vôd vyvierajúcich v R ozpadlej doline. Č iastkové postupy do­ siah li v jask yniach Zadný úplaz a M edve­ dia. Pokusy o prenik nutie do nových p ries­ torov v jask yn i V yšná K resanica boli n e ­ úspešné. Č lenovia skupin y spolu pracovali na zam eraní sifón u B restovskej jaskyne, pra­ covne n avštevu jú krasové územ ie prešovskej skupiny. ZVOLEN Jaskyniari pokračovali v prieskum e n a j­ hlb šej čs. jask yn e Starý hrad. V bočnej v e t­ ve za O bčasným sifón om o b ja v ili ďalších 200 m chodieb. Z načné ú silie si vyžiadalo sp rí­ stu p n en ie jask yn e v hĺbke od 300 m do 400 m, kde osadením fixn ých rebríkov zabezpe­ čili zostup do priepastí, ktorým i tečie a k tív ­ ny tok. D ĺžka jaskyn e dosahuje 4 709 m. Za­ farben ím aktívn eho toku v jaskyni Starý hrad dokázali hydrologickú súvislosť s v y v ieračkam i na dne Jánskej doliny. V jaskyni Slnečnéh o lúča prerazili klenbu koncového sifónu a o b javili v y še 200 m chodieb. Jej dĺžka vzrástla na 507 m, hĺbk a na 113 m. Potápači z pražskej sk up iny S peleoaquanaut d osiahli v M ŕtvom jazere v jaskyni v Z áskočí hĺbku 15 m a v M uti sifó n e v jaskyni Starý hrad vzdialenosť 40 m a hĺbku 6 m et­ rov.

Jaskyniari vyčerpali druhý sifón Ponickej jaskyne a preskúm ali ďalších takm er 400 m neznám ych priestorov. Po ich zam e­ raní sa ukázalo, že n ajvhodnejším spôsobom sprístupnenia bude vyrazenie šachty z blíz­ keho povrchu do Veľkej pukliny. D ĺžka priestorov jaskyne prekročila 900 m. V M ôcovskej ponornej jaskyni v Starohorskom krase vybud ovali najskôr dočasný a neskor­ šie b etónový uzáver priestorov objavených v roku 1983. D okončili ich zam eranie a v y ­ h o to v ili m apu jaskyne. V jaskyni D olná Túfna vy m en ili a rekonštruovali uzátvor. Spo­ lupracovali na čistení H arm aneckej jaskyne. TERCHOVÄ Skupina pracuje v krivánskej časti M a­ lej Fatry. Pokusy o preniknutie do n ezná­ m ych priestorov v Starej Strateneckej ja sk y ­ ni p riniesli len čiastkové postupy. Jaskyňu zam erali a zdokum entovali, dosahuje dĺžku 90 m. Č lenovia sondovali v jaskyniach K ukurišovej, Strateneckej priepasti a pom áhali potápačom z D em änovskej doliny v d alších pokusoch o prienik v jaskyni Nad v yvieračkou vo V rátnej. Z účastnili sa na pracovných akciách v rajónoch oblastných skupín S p iš­ ská N ová V es a D em änovská dolina, n a v ští­ v ili jaskyne M oravského krasu. DUBNICA N AD VÄHOM Jaskyniari boli hostiteľm i účastn íkov 25. jaskyniarskeho týždňa. P revažnú časf akcií uskutočnili v M ojtínskej priepastnej jaskyni; v hlavnom ťahu prenikli o 15 m. Priestory jaskyn e zam erali v dĺžke 500 m a do hlbky 103,5 m. V jaskyni na R ú b a li dosiahli dĺžku 400 m. Z oboch jaskýň vyho to v ili m apové plány. V priepastiach na P rednej v m asíve Strážova dosiahli m axim áln u hĺbk u 50 m. V perspektívnej sonde m edzi K ečkam i do­ sia h li hĺbku 9 m. D ohrom ady zaregistrovali v SV časti Strážovských vrchov 8 neznám ych jaskýň. V yh otovili 5 iden tifikačných kariet význam ných krasových ja v o v pracovného územ ia. DOLNÉ OREŠANY Po ďalších neúspešných pokusoch pre­ niknúť do nových priestorov v Sovej jasky­ ni dem ontovali členovia skupiny ťažné zaria­ denie a lokalitu opustili. V priepasti na V e­ terníku postúpili o 12 m, súčasne vykonali povrchový prieskum blízkeho okolia lo k a li­ ty, kde zaregistrovali niekoľko význam ných závrtov. Z dokum entovali štyri jaskyne. BRA TISLAV A Sústredené ú silie b ratislavských jaskyniarov prináša pozoruhodné výsledky. V ja s­ kyni V lčia jam a (predtým Veľký ponorný

23


závrt) postupne prenikli do hĺbky 42 m, pri­ čom ob javili 70 m puklinových chodieb. Na sklonku roka v jaskyni Veľké prepadlé ob­ ja v ili P. M agdolen a čakateľ P. Červeň p o­ kračovanie za sifónom a postupne preskú­ m ali vyše 300 m chodieb. Jaskyňa dosahuje dĺžku 500 m. Ď alšie ak cie u sku točn ili do jaskýň Sedm ička, Silnického, Ponorovej (P — 2) a v Závrte. V skup ine v y tv o rili kolek tív, ktorého člen ovia sa zaoberajú geodetickým i prácam i na povrchu i v podzem í. V y h o to v i­ li viacero n ovelizovaných plánov jaskýň, ktoré poslúžia na spracovanie id en tifik a č­ ných kariet. Z príležitosti 15. výročia založe­ nia skupiny zorganizovali stretn u tie jaskyn iarov v Borinskom krase. UHROVEC V m asíve Č ierneho vrchu zaregistrovali jaskyn iari neznám u jaskyňu, zatiaľ bez pra­ covného pom enovania. N ajviac práce od v ied ­ li pri sondovaní v jaskyn i V lčia diera. O stat­ né akcie m ali rekognoskačný charakter v Če­ rešňovej a Studničnej doline v J časti Strá­ žovských vrchov, bez udania konkrétnych

R e k o g n o s k a č n ý p rie s k u m

24

výsledkov. U zatvorili vchod do jask yne Opá­ lená skala v P ovažskom Inovci. Č lenovia skupiny m ajú rezervy v d okum entácii kraso­ vých javov. Ca c h t i c e N iekoľkoročné ú silie v h ĺb en í závrtu Štepnica v Č achtickom krase prinieslo oča­ kávaný výsledok. V hlbke 40 m prenik li J. Ivouŕil a M. D vorský cez sutin ovú zátku a o b javili dva dóm y s celkovou hĺbkou 20 m. Postupne sa otvára jaskyňa, ktorá pravde­ podobne kom unikuje so systém om Č achtic­ kej jaskyne. V H ladovej v y v iera čke po prekopaní sifó n u ďalší postup zasta v il zával. V B eckovsk ej jask yn i o b ja v il P. Z ám ečník ml. B iely dóm s dĺžkou priestorov 30 m. V spolupráci s L. Steinin gerom nak rútili film o pozoruhodnej sekundárnej v ý p ln i ja s­ kyne. V blízkosti L androveckej jaskyne zor­ ganizovali pracovné stretn u tie jaskyniarov. Ď alšie neznám e sk rasovaten ie územ ia v okolí B eckovskej a L androveckej jaskyn e potvrdili výsledky rádiotestu 28 MHz.

ja s k y n e B u rd a , R e v ú c k a v rc h o v in a .

F o to : L. B ened:


BLA TNICA V ýznam ný sp eleologick ý o b jav u skutoč­ n i l i m ladí jaskyn iari z Turca. Po prekonaní 12 m dlhého zased im entovanéh o sifó n u v Su ­ chej jaskyni 1 postupne p reskúm ali v ia c než 800 m chodieb. O bjavu ven o v a li všetok čas — priestory zam erali, zdokum entovali, v y h o ­ to vili m apovú i fotografickú dokum entáciu. Jaskyňa dosiahla celkovú dĺžku 1100 m a stala sa n ajväčšou v pohorí Veľká Fatra. C ieľavedom á činnosť P. M rázika, M. B ukovského, M. B randejského, J. K leskeňa, I. M ažáriho a ďalších prináša úspechy a v po­ sledných rokoch značne zm enila m apu pod­ zem ných priestorov B elian sk ej doliny. PIEŠŤANY Jaskyniari pokračovali v prieskum e roz­ pracovaných lokalít. N ajviac, 29 pracovných akcií ven ovali prieniku cez zavalené priesto­ ry jask yn e Pod vyrúbaním . P rekon ali ich so značným ú silím a vošli do voľne zasedim entovanej chodby. V jaskyni pod T eplým vrchom d osiahli ďalší postup a obja v ili pri­ tom asi 40 m strm o k lesajúcich chodieb. Za sťažených podm ienok dosiahli čiastkové o b ­ ja vy v jaskyni H avran v pohorí P ovažský Inovec. ŽILIN A

Jaskyniari skú m ali V išňovskú jask yňu a nepom enovanú jask yňu v T uranskej doline. Obe zam erali a zdokum entovali v dlžke 37 a 50 m. Aj naďalej pracovali v oblasti^ f il­ m ovej tvorby z jaskyn ného prostred ia.''N ie­ ktoré film y ozvu čili do cudzích jazykov a za­ sla li na súťaže, okrem iného aj do dejiska budúceho kongresu — B arcelony. V dom á­ cich súťažiach získali viacero ocen en í — na X. ročníku T atranského kam zíka získali pr­ vé m iesto za film S prilbou a zápisníkom . RIM AV SK Á SOBOTA Vo výv ero vej jask yn i K adlub zisťovali sen iln é časti podzem ného toku uzavretím je ­ ho výtoku. Z výšený hydrostatický tlak uvoľ­ nil nánosy v nižšej časti a pokus sa nep od a­ ril. V Skerešovskom krase zaregistrovali a zdokum entovali tri m en šie jaskyne. V L ubeníckom krase ob javili 6 jaskýň, pritom jed ­ nu v m agnezitovej bani LK — 1 na 7. h o ­ rizonte. L ubenícka priepasť dosahuje dlžku 45 m, jaskyňa pod M arvanom 54 m, jaskyňa P ivn ica 18 m. Z týchto lok alít v y h o to v ili do­ kum entáciu, vyk on ali biologický, geologický a m ineralogický výskum . V m agn ezitovej ba­ ni pri Jelšave na horizonte 350 zaregistro­ va li tri m en šie pu k lin ové jaskyne. V jaskyni DM —3 o b javili pok račovanie s bohatou ara­ gonitovou a kal citovou výplňou; dosahuje dlžku 51 m. V rám ci ochrany a bezpečnosti uzatvorili vchod do jask yn e pri H olom v r­ chu, v poradí už p iatej jask yn e rajónu. S k u ­ pina ak tívn e spolupracuje s m nohým i sk upi­

nam i na Slovensku. D ohrom ady o b ja v ili a zdokum entovali 230 m jaskynných priesto­ rov. DEM ÄNO VSK Á DOLINA V h istórii druhýkrát sa pokúšali d em ä­ n ovskí jaskyniari o dosiahnutie prirodzené­ ho spojenia dem änovského jaskynného sy s­ tém u. Po odčerpaní Veľkého jazera v D em ä­ novskej jask yni Slobody son d ovali zo strany D em änovskej jaskyne M ieru a postúpili o 22 m oproti 5 m hlbokej sonde vo Veľkom ja ­ zere. Pre sťažené hydrologické podm ienky i fyzick é vyčerp anie speleolúgov práce zasta­ vili. Takm er trojm esačná práca ukázala reál­ nosť prepojenia. Presné zam eranie priestorov cez um elú prerážku dokum entuje len devätm etrový neznám y úsek zaplavovaný stálym prítokom . Počas týžd ňovej akcie v P ustej jaskyn i v y liezli P avol Staroň a Ján Šm oll 80 m vysoký kom ín v A chátovom dóme. Sú ­ časne o b javili 150 m chodieb v P ieskovom dóm e a preliezli Vodnú puklinu, ktorú sp rí­ stupnili fix n o u lanovkou. Jaskyniari prenikli náročným i plazivkam i a o b ja v ili 100 m cho­ dieb v A ugustovej jaskyn i v M ošnickej do­ line. R ekognoskáciou terénu tejto d oliny sa zaoberal P avol B ella; zaregistroval a zam eral celkove 27 jaskýň z toho 23 nových. P odob­ nú činnosť v y k on ávali na časti pravej stra­ ny D em änovskej doliny a zaevidovali 37 ja s­ kýň, pričom len objav jaskyn e 11 znam ená 200 m chodieb V jaskyni K osienky rozširo­ v a li profil chodieb objavených roku 1983. Potápačskú činnosť v dem änovskom systém e organizoval V ladim ír Zikeš. P rekonal nultý sifó n v jaskyni V yvieranie, v sifón e v P ie s­ kovom dóm e zap lával do hlbky 18 m. Dňa 16. decem bra zahynul pri prieskum e sifónu v P ekelnom dóm e v D em änovskej jaskyni Slobody. Skupina zorganizovala viac než 100 akcií. PLAVECKÉ PODHRADIE V jaskyn i Pri kríži vykopali sondu a urobili jej fotodokum entáciu. Sonda v závrte Pohanská dosahuje hĺbku vy še 10 m a naďalej ostáva persp ek tívnym m iestom sk u ­ piny. V P laveck ej jask yni zam erali kom pa­ sovým ťahom spodné partie, súčasne rozši­ rovali profil vstupných chodieb. Z aujím avú jaskyňu M edvedia diera zdokum entovali. Činnosť skup iny sa aktivizuje. AQ U ASPEL — KOŠICE Speleopotápači zorganizovali 7 ak cií na znám e lok ality — jask yne G ajdova štôlňa, T eplica v T isoveckom krase, jazero v Š afá­ rikove. O tvorili nové pracoviská v sifón e G om baseckej jaskyne a vo v yvieračke v Hajskej doline. A kcie n ep rin iesli nové poznatky. CHTELNICA Č lenovia pracovali v závrte č. 13 v C htelnických U hliskách, v M ačacej jaskyni zam e­

25


rali ú silie na p rekonanie závalu, ale postup neprinieslo ani sondovanie nad závalom . Pri povrchovom prieskum e P ovažského Inovca ved ú ci skupiny zaevidoval m álo znám u ja s­ kyňu (pracovný názov M 1) v SZ úbočí v r­ chu M arhát s dlžkou 14 m. P ravdepodobne ide o jaskyňu v písom ných pram eňoch u v á ­ dzanú ako „jaskyňa v Z latom ú d o lí“. Správu o činnosti v stanovenom term íne nepredložili skupin y Skýcov, Trenč. Teplice, Slovinky, Jedľové K ostoľany, T renčín a B a n ­ ská Štiavnica. V referátoch skupín zvýraz­ ňujem e výsled ky prieskum u, výskum u, čia s­ točne dokum entácie a ochrany krasových ja ­ vov. V tejto sfére odpracovali člen ovia ob ­ lastných skupín 46 000 hodín. V oblasti do­ kum entácie vyhotovili 685 technických d en ­ n ík ov z pracovných akcií, 47 id entifikačných kariet a 103 plánov jaskýň. M SKaOP poskyt­ li 45 ks zaujím avého trojrozm erného m ate­ riálu najm ä prírodného charakteru, 245 fa ­ rebných d iap ozitívov a čb. n egatívov zväčša z novoobjavených jaskýň resp. ich častí. Ď al­ šia sféra činnosti skupín vyk azuje n asled ov­ né hodnoty: v rám ci kultú rno-výchovnej práce zorganizovali 119 besied, prednášok a exku rzií pre záujem cov o kras a speleológiu, usporiadali tri výstavy a pod ielali sa na niektorých výstavách v M SKaOP.

R oku 1984 p rejavili značný záujem o n a­ šu prácu p racovníci m asovokom unikačných prostriedkov, čo sa p rejavilo na m nožstve p rísp evkov v populárnych časopisoch i d en­ nej tlači. O sobitne význam ná je prezentácia činnosti v zahraničných b u lletin och , n ajm ä v b u lletin e M edzinárodnej speleologick ej ú n ie a Spelunca. U spokojivú popularizáciu nám zabezpečili aj p racovníci čs. tele v ízie a rozhlasu. Spom eňm e aspoň sn ím k y Pokus, T rinásta kom nata, seriál o sprístupnených jaskyniach , TKM, Tam , kde vlád n e netopier a ďalšie.

V Ý C H O V N Á A P U B L IK A Č N Á Č IN N O S Ť Jub ilejn ý 25. jaskyniarsky týždeň sa u skutočnil 1. — 5. 8. 1984 pri obci M ojtm v Strážovských vrchoch. N a podujatí sa zú­ častnilo 112 jaskyniarov z 27 oblastných sk u ­ pín. B ližšie ho kom entu jem e v čísle 2 —3/ /1984. U ž spom ínaný speleologick ý kurz sa n e­ uskutočn il pre nedostatok fin an čn ých pro­ striedkov. Je to škoda, pretože práve tento spôsob výchovy považujem e persp ektívn e za najúčinnejší. Č lenovia organizácie p u blik ovali v ý sled ­ ky činnosti najm ä vo vlastn ých periodikách. X X II. ročník zborníka Slovensk ý kras, ktorý v y šiel roku 1984, je obsahom najrozsiahlejší v celej svojej histórii. Je potešiteľné, že pod ­ statnú časf n apln ili n aši členovia. H odnot­ ným i príspevkam i sa prezentovali dr. S. P avlarčík, Ing. M. Zacharov, dr. J. H alaš, G. Stibrányi, dr. Ľ. Gaál, Ing. M. Erdôs, Ing. L alkovič, ktorý spracoval užitočnú b ib ­ liografiu dvadsiatich ročníkov. Spravodaj SSS ako interné periodikum v y šiel v troch číslach (3 a 4 z roku 1983 a 1/1984, ročník X V) v celkovom rozsahu 164 strán vrátane farebnej obálky. Číslo 1/84 pripravila ob­ lastná skupina Spišská N ová V es z p ríleži­ tosti 20. výročia založenia. K valita tlače a prehľadnosť vzrástla použitím kriedového pa­ piera od čísla 4/83 a zaradením tem atických peroviek do textu. Vzorná je spolupráca s V ydavateľstvom O sveta. Chybou ostáva p retrvávajúci sklz, dlhá výrobná lehota, čiastočne nedostatok príspevkov. Ich posky­ tovan ie redakcii sa však stále zlepšuje.

26

J a s k y ň a L ip išk a . J u h o s lá v ia .

F o t o : E. N ém eK iy

S P O L U P R Á C A SO Z A H R A N IČ ÍM Po trojročnej p restávke zorganizovala SSS spoločnú zahraničnú cestu, tentoraz do Juhoslávie. C iefom ak cie, na ktorej sa zú­ častnilo vo dvoch etapách 25 jaskyniarov, bolo preskúmať vytip ovan ú časť planinového krasu pohoria B iokovo. V ýsledky činnosti p oskytli juhoslovanským jaskyniarom . Z ástupcovia našej organ izácie sa zúčast­ n ili rôznych speleologických podujatí v za­ h raničí a n a v štív ili krasové ú zem ia v PĽR, ZSSR. Maďarsku, B ulharsku, R um unsku, T a­ liansku. Švajčiarsku a vo Veľkej B ritánii.


U nás sm e p rijali výpravy a jed notlivcov z 12 štátov.

SPO LU PRÁ CA S CSS A ČINNO SŤ CSKV Štyria člen ovia ak tívn e pôsobia v CSKV, ktorého tri zasadania v B lansku, Š tefan ovej a Prahe sa zaoberali najm ä prípravou na 9. m edzinárodný sp eleologick ý kongres, v z á ­ jom nou spoluprácou jaskyniarskych o rgan i­ zácií, ochranou krasu a pôsobením čs. spelógie vo vzťahu k M edzinárodnej sp eleo lo ­ gick ej únii. V apríli zorganizovala Česká sp eleologická spoločnosť riadne zasadanie p red sed n íctva ún ie, ktorého sa zú častn ili aj člen ovia CSKV. Predseda Spoločnosti A lfonz C hovan a riaditeľ UŠO P Ing. A nton L u cinkiew icz, in form ovali člen ov pred sedníctva o činn osti dobrovoľnej i p rofesionálnej zložky jask yn iarstva na Slovensku. Tradičná je v z á ­ jom ná spolupráca s CSS na rôznych úrov­ niach. R ecipročné n áv štev y oblastných sk u ­ p ín a základných organ izácií m ajú pracovné zam eranie. P ráve tento spôsob vým eny sk ú ­ seností je užitočný. R ezervy vid ím e v zlep ­ šen í spolupráce poradných orgánov — odbor­ ných kom isií.

HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ D ecem brové zasadanie sch válilo d efin itív n e znenie

RNDr.

Z.

d-

predsedníctva sm erníc pre

vlastnú hospodársku činnosť, ktorú budú môcť vykonávať všetk y v olen é orgány Spo­ ločnosti. Po ich sch v á len í Federálnym m in is­ terstvom fin a n cií sa spracujú vykonávacie predpisy, zvolajú sa zástupcovia oblastných skupín na šk o len ie a v poslednej fáze sa uskutoční založenie bežných účtov v m iestne príslušných pobočkách SŠS.

FINANČNÉ A MATERIÁLNE ZABEZPEČENIE Činnosť SSS zahrnutú do plánu hlavných úloh Ú ŠO P dotovalo takto: spotreba m ate­ riálu 29 tisíc, predm ety postupnej spotreby spolu so zahraničným m ateriálom 112 tisíc, cestovné 90 tisíc, Spravodaj SSS 90 tisíc, p o ­ istn é 18 tisíc. D ohrom ady dosiahli náklady na činnosť 340 tisíc korún. P riaznivá situ á ­ cia je v spotrebe m ateriálu a edičnej čin ­ nosti, neuspokojivé v cestovnom (neuhrade­ né cestovné príkazy za 12 tisíc korún a čiastočne v m ateriálnom zabezpečení. P rein vestovan ie prostriedkov zabezpečili pra­ covníci speleologick ého oddelenia m úzea. Podľa potrieb v ysk lad n ili skupinám m ateriál a výstroj. Z organizovali so skupinam i in v en ­ tarizáciu hospodárskych prostriedkov po­ skytnutých Ú ŠO P -om , ktorý akceptoval odpis v hodnote 95 tisíc Kčs.

H o c h m u t h , G. S t i b r á n y i v P. V o z á r i k

Študijná cesta Slovenskej speleologickej spoločnosti B I 0 K 0 V 0 ’8 4 Po ta k m e r 3-ročnej p re stá v k e podarilo sa r. 1984 uskutočniť znova veľkú „ n á ro d n ú ” štu d ijn ú cestu SSS, te n to ra z do k rasových oblastí Juhoslávie. V n ad v äzn o sti na skúsenosti z predchádzajúcich akcií v cudzine sa ťažiskom pro­ g ra m u cesty m al stať speleologický p riesk u m a podľa m ožností i výskum v niektorej z a tra k tív n y c h zah ran ičn ý ch krasových oblastí. V rokoch 1982 a 1983 sa totiž nepodarilo zorganizovať v ý p ra v y do devízovo n áročných oblastí (Francúzsko, Turecko), a ta k sa ko­ m isia p re štu d ijn é a vedecké sty k y so zahraničím rozhodla, že r. 1984 je pre udržanie k o n ta k tu so svetovou ex pedičnou činnosťou, ako i existenciou zdatného k á d ra p o trebné usporiadať ta k é p o d u jatie, p ri k to ro m by sa dalo vyhnúť problém om , aké sa vyskytli pri organizácii podobných akcií v m inulých rokoch. 27


V ychádzali sm e p rito m z tý ch to ú v ah : 1. U skutočniť cestu do devízovo n e n á ­ ročnej krajin y . 2. Ťažisko m á byť v ý sk u m n ý p ro ­ gram , prieskum , d okum entácia a vedecká činnosť v dosiaľ m álo znám ej oblasti s možnosťou p ríp ad n ý ch objavov hlbokých alebo rozsiahlych jaskýň. 3. Uspokojiť i väčší počet záujem cov a nerobiť n áro čn ý výber, p ri k to ro m sme v m inulosti často prišli i o k v alitn ý ch čle­ nov. T úto požiadavku je m ožné splniť ča­ sovým alebo p riesto ro v ý m p o su n u tím je d ­ notlivých m enších v ýskum ných skupín. 4. R elatív n a sam ostatnosť, n a jm ä m i­

m o vlastnej p rie sk u m n e j činnosti — ted a voľnosť pohybu a neviazanie n a seba väč­ ších sk u p ín počas presu n o v a ex k urznej činnosti. 5. Podľa m ožností obm edzený počet k o n tro ln ý ch akcií, ako i organizačných, m ateriálových a technických p ríp rav , k to ­ ré n eg atív n e ovplyvňovali v la stn ú činnosť ú častn ík o v v m inulosti. Už koncom r. 1983 sa na základe roz­ h o d n u tia kom isie pre štu d ijn é a vedecké sty k y so zah ran ičím u stan o v il p ríp ra v n ý v ý b or (Hlaváč, H ochm uth, V alaštiak, Stibrán yi), k to rý sa po zvážení všetk ý ch n á ­ v rh o v rozhodol usporiadať cestu do ob-

BI 0 K0 V0

BEOGRAD

►Sv. Ilija


lasti pohoria Biokovo v Juhosláv ii. Toto m álo p resk ú m an é územ ie už r. 1982 na. vštívila v ý p ra v a lip to v sk o -trn o v sk ý ch jaskyniarov , k to rá p o tv rd ila značné m ožnos­ ti ďalšieho p riesk u m u . Ju h o sláv ia vyhovo­ vala aj p re re la tív n u devízovú n en áro č­ nosť, jed n o d u ch ú d o p rav u i organizáciu. Z ák ladn é in fo rm ácie o p rip ra v o v a n e j akcii sa v decem bri 1983 rozposlali vedúcim ob­ lastn ý ch sk u p ín a n ie k to rý m jednotlivcom s tým , ab y sa záujem ci n efo rm áln e p rih lá ­ sili. K om isia dostala v príslu šn o m te rm í­ ne spolu 37 p rih lášo k — členov. H neď sme začali korešpondovať s p a rtn e rm i v Ju h o ­ slávii na základe stykov, k to ré s nim i n a d ­ viazali trn o v sk í ja sk y n ia ri r. 1982. Hoci spočiatku sa ja v il p ro b lém v n e p atrn o m počte p o tv rd en ý ch devízových prísľubov, začiatkom jú la ich však už bolo 24 a n a ­ p riek nesk o rém u te rm ín u sm e na jedinej p ríp ra v n e j akcii n a O hništi v y riešili v šet­ ky p o d sta tn é otázky. D ohodlo sa, že podľa individuálneho záujm u, d o p rav n ý ch m ožností a p o trieb k o lek tív u účastníci v y k o n a jú p riesk u m v B iokove v tro c h viac-m enej sam o stat­ ných sk u p in ách (A, B, C), pričom n asle­ dujúce sk u p in y v y u žijú p ri svojej čirmosti poznatky predchádzajúcich. S k u p in a A, k to rá dorazí do te ré n u ako prv á, b ude mať za ú lohu nadviazať k o n ta k ty s m iestn y m i ja sk y n ia rm i a š tá t­ n ym i org án m i a zabezpečiť p o b y t - t po­ horí, uskutočniť zák lad n ú orientáciu, n a ­ čerpať v šetk y inform ácie o p re d ch ád zajú ­ com priesk u m e a podľa časových m ožností začať n a jm ä s povrchovým prieskum om . S k u p in a B, k to rá vyrazí s 5-dňovým oneskorením , priam o v te ré n e prevezm e inform ácie od sk u p in y A a spoločne s ňou, alebo oddelene (veľký počet ľudí) b u d ú pokračovať v povrchovom a podzem nom p rieskum e s n ad v äzn o u dokum entáciou. S k u p in a C, k to rá vyrazí až s 1-m esačným odstupom , sa b u d e ešte dom a in fo r­ movať od sk u p ín A a B po ich n á v ra te o stave p rie sk u m u ; aj keď sa n ep o d arí za­ bezpečiť dvo jn áso b n é vycestovanie sty č­ ného člena, sk u p in a buď začne povrchový priesk u m v nových oblastiach, alebo bude pokračovať n a v y tip o v an ý ch lok alitách so sprievodnou dokum entáciou. T úto zák lad n ú ideu štu d ijn e j cesty sa potom do značnej m iery podarilo re a li­ zovať. P ro g ra m činnosti každej sam o statn ej sekcie sa p rito m in d iv id u áln e prispôsobil podm ien k am v terén e, n a jm ä súčinnosti s m iestn y m i orgánm i, počasiu, ako i exku rzn ej činnosti, preto že p rev ažn á časť,

účastníkov krasové oblasti Juhoslávie p re d tý m nenavštívila. V šetky 3 sekcie ve­ novali časť p ro g ram u návšteve klasických sp rístu p n en ý ch či nesp rístu p n en ý ch jask ý ň v Slovinsku. Činnosť sek cie A Sekcia A vyrazila spoločne dňa 10. 8. 1984 z B anskej B ystrice na dvoch osob­ ných vozidlách Škoda 105 v zložení: Z den­ ko H ochm uth, V aléria H ochm uthová (Ru­ žom berok), L adislav Zabó (Rožňava), Š te­ fa n Belička, Jozef M urgaš, Jozef U rb an (B anská B ystrica). P re su n u li sme sa rý ch ­ lo po tra se Š ahy-B udapešť-B alaton (noc­ ľah) -L etenye-Ľ ubľ ana-P osto j ná. D ňa 12. 8. sme v blízkosti P ostojnej navštívili znám u P lan in sk ú jask y ň u , v sú­ časnosti pre verejnosť uzatvorenú. Silným zážitkom bolo sledovanie m acarátov v pod­ zem nom potoka. Toho istého dňa sm e n a­ vštívili aj F. H abeho a podarilo sa nám ešte stihnúť p re h lia d k u P ostojenskej ja s­ k y n e a jask y n e P re d ja m sk i grad. D opo­ ludnia 13. 8. sm e navštívili ešte Š k o d a n ­ skú jaskyňu, potom sme sa už p resunuli po tra se R jeka - Senj n a Plitvické jazerá a 14. 8. absolvovali ich k o m pletnú p re ­ h liadku. Tým sme učinili zadosť e x k u r­ ziám a do večera 15. 8. sm e dorazili do h lavného východiska účinkovania n a Bio­ kove — znám eho rekreačného cen tra na d alm átskom pobreží — M akarskej. D ňa 16. 8. po nocľahu na pláži sme začali s kom plikovaným i v y jed n áv an iam i vo veci pobytu a p rieskum nej činnosti na Biokove. Spojili sm e sa n a jp rv s predse­ dom P lan in ársk eh o dru žstv a (ako náš tu ­ ristick ý oddiel) D ragom Šim ičom , k to rý nám bol potom veľm i nápom ocný n ajm ä p ri rokovaniach s m ilíciou a Šum ským gospodarstvom (lesný závod), k o m p eten t­ ným i nám akciu povoliť. Vedúci m iest­ nych jask y n iaro v Zelko K larič zorganizo­ val na nasledujúci deň stre tn u tie s m iest­ nym i ja sk y n ia rm i na oboznám enie sa so stavom priesk u m u Biokova. Zdalo sa, že veci sú p o dstatne vybavené, navyše sme získali povolenie nocovať v klube plan. d ru žstv a a používať ch atk u v centre po­ h o ria n a Lokve. V ečer sme absolvovali vo voľnom čase v ý let po pobreží do D ubrov­ níka. 17. 8. sm e sa stre tli s tam ojším i ja s­ kyniarm i. Sú zväčša veľm i m ladí, výskum k rasu pohoria je skutočne v začiatkoch. N ahliadli sme do arch ív u sk upiny a n a ­ čerpali stade inform ácie o všetkých p re ­ skúm aných lokalitách v pohorí. U kázalo 29


sa však, že na p riesk u m pred sa len po­ tv rd e n ie od lesníkov, k to rí zas nechcú dať povolenie bez milície. 18. 8. sa situ ácia k o m p lik u je a my sm e rad y , že do M akarsk ej n ep rišla n araz väčšia skupina, p re k to rú b y to bola s tra ­ ta času. Šéf lesníkov je totiž v te ré n e (ha­ sí požiar), zástupca nechce povolenie v y ­ dať. V M akarskej sm e už vzbudili ta k ú pozornosť, že ta jn e sa n ed á nič podnikať. Dohodli sm e sa však, že nasled u jú ci deň (nedeľa) vyrazí na Biokovo m enšia sk u p i­ na s cieľom oboznám iť sa s povrchom , lebo povolenie získam e zrejm e až v pon­ delok. 19. 8. Ráno sme tra ja (Belička, Hochm u th a G rgasovič) konečne v y stú p ili na Biokovo. N a jp rv sme zastali na m ieste p artizán sk ej nem ocnice na L adene a p re ­ hliadli si tú to časť. G rgasovič n ám ukázal vchody do ja sk ý ň Za K am enim a v ratim a, M edená, P lav a ledenica. R ajó n je m álo presk ú m an ý a veľm i persp ek tív n y . P opoludní sm e sa p resu n u li n a p a rk o ­ visko pod Vošacom. Tu stojí ch ata (plan in arsk i dom) a odtiaľ vedie chodník (1,5 h) k ch atk e jask y n iaro v (kučica na Lokve. C esta po chodníku je veľm i zau ­ jím avá, pretože speleologický p riesk u m sa zrejm e dosiaľ rozvíjal n a jm ä popri tom to chodníku. Hneď za parko v isk o m p ri sta ­ rom dom e je Ja m a pored p ojaté, Š ulina j. (—31 m), Ja m a pored Ledenoce (—70 m) a S ta ra ledenica (—10 m). O dbočka na K adulji vedie k novoobjavenej p riep asti Biokova (—359 m), chodník potom p o k ra ­ čuje ďalej na sever a p o p ri p riep astiach Poskok (—150), P rettnerQ va j. (—220) a m nohých ďalších vedie k ch atk e na Lok­ ve. (Lokva je názov um elej cistern y — ja ­ m y vyloženej kam eňm i, v k to rej sa z a d r­ žiava zrážková voda, lebo p ram en e na planine nie sú.) C h atk a m á v lastn e záso­ bovanie vodou — zbiera vodu zo strech y do cistern y vo v n ú tri. Po tom to uved en í do te ré n u sm e sa v rá tili do M akarskej, napokon večer d o ra ­ zila i celá sekcia B. 20. 8. rán o sme znova n a Šum skom gospodarstve. Po diskusii s vedúcim sa do­ zvedám e, že o našom povolení sa rozhodne až z a jtra , no dovoľuje n ám n a p lan in u v y ­ stúpiť „ tu ristic k y ” a d ru h ý deň rán o prísť po povolenie. Ide s n am i m iestn y jask y n ia r G o ran Dordževič. Na p lan in u sme v y stúpili so v šetk ý m i a u ta m i a m a te riá ­ lom. U bytovali sme sa v opustenej osade na Ladene. Rozhodli sm e sa vykonať n a j­ p rv povrchový p riesk u m a o b h liad k u ce­ lého ra jó n u Ladena. Vo veľm i členitom 30

te ré n e sm e sa sam ozrejm e všetci čoskoro poroztrácali a m alé sk u p in k y robili p rie ­ sk um n a v la stn ú päsť. N ap riek to m u sa už te n to deň dosiahlo niekoľko pozoruhod­ n ých výsledkov — objav a orien tačn é za­ k reslenie viacerých p rie p a stí v stred e ra -

P. E rd é ly a P. Z á m e č n ík m l. p r e d k y n e V ilim o v a ja m a , J u h o s lá v ia .

z o s tu p o m

do

ja s ­

F o to : G. S tib r á n y i

jónu. Celkové zakreslenie a o rientačné za­ m eran ie te ré n u . N ajvýznam nejší o b jav sa podarilo J. M urgašovi a J. U rbanovi, k to ­ rí našli vchod dosiaľ neznám ej priepasti, h lbokej odhadom aspoň 100 m. V ečer po n á v ra te sa v tá b o re konala veľká porada, n a k to re j sa u tv o rili 4 d ru ž stv á a určili im ra jó n y prieskum u. 21. 8. B elička a Z ám ečník, k to rí odišli do M akarskej po povolenie sa v rá tili s veľ­ m i n ep riaznivým i správam i, p reto sm e sa rozhodli p re ta k ý to po stu p : S k u p in a B, resp. jej časť (S tibrányi, E rdélyi, P etrík , Zabó, Fecsu) sa oddelí a v y b u d u je tábor v blízkosti p riep asti, k to rú objavili M urgaš a U rb a n (tí ich ta m zavedú a pom ôžu' s tran sp o rto m ). D ru h á časť sa presu n ie so v šetkým i a u ta m i pod Vošac, potom bude nasledovať tra n s p o rt n a c h a tk u (kuču) na


Lokve. D ohodli sm e sa na opätovnom s tre tn u tí 24. au g u sta. T ra n sp o rt oboch . sk u p ín sa u sk u to čn il bez ťažkostí, v ten t istý deň preb eh lo oboznam ovanie sa s te ­ rénom v novej o b lasti (skupina A). 22. 8. rán o p rišiel n a k u ču jej sp ráv ­ ca, k to rý m al spolu s G oranom n a nás dohliadnuť. O 10 h sm e vyrazili n a p o v r­ chový p riesk u m dep resií severne od kuče. P racovali sm e v dvoch sk u p in ách : 1. M u rgaš, U rban , Z ám ečník ml., 2. H ochm uth, H ochm uthová, Z ám ečníkovci P e te r a J á n a B rôstl. P rie sk u m p reb ieh al sam ostatne, boli sm e však čiastočne vo vizuálnom k o n ­ ta k te . O bjav en é jask y n e sm e označovali ako B 1, 2 atď. D ru h á sk u p in a o b jav ila a zam erala B I, B2 B3 (veľmi h lboká, zostup neskôr), B4 a B5, p rv á sk u p in a p re sk ú m a la B 7, B 8 a o b jav ila B 9, n ap o k o n J. M urgaš zostúpil do B 5 (hĺbka cca 70 m). 23. 8. sm e pokračo v ali v zostupoch. M urgaš, U rb a n a G oran zostúpili do B 0 neď aleko c h a tk y (cca —65 m ); u k azu je sa, že ide asi o už znám u priepasť E delridku. P e te r Z ám ečník ml. zo stu p u je do B 3 (—55 m). P otom sa všetci p resú v am e k B 9. P o stu p n e zo stu p u jú dolu U rb an , M u r­ gaš, G oran, H ochm uth, Košel. Priepašť je veľm i rozľahlá, h ĺb k a —72 m, dole firn. V ečer došiel G usto Š tib rán y i, s i k to ­ rý m sm e dohodli p o d ro b n o sti zostupu z planiny , preto že sekcia B si chcela od­ počinúť v M ak arsk ej a časť A sa m usela vrátiť domov. 24. 8. rán o p red sp ä tn ý m tra n sp o rto m na Vošac balím e (už bez G usta, k to rý odi­ šiel skôr). Z ačína pršať, tak že sm e celkom spokojní. Pod Vošacom p o k raču jem e v b a ­ lení, potom sa p resu n iem e k b u n k ro m p ri Ladene, k d e n a stú p ia o sta tn í členovia sek­ cie B. Spoločne zo stu p u jem e do M a k a r­ skej, kde ešte v y b av u jem e p re sekciu B ub y to v an ie v klube. Po rozlúčke so sekciou B odišla časť A v pôvodnom zložení sm erom dom ov. E šte v te n deň sm e cez V rgorac dorazili do M ostaru, po zastáv k e v m este (dážď) sme pokračovali dolinou N eretv y a cez horské sedlo sa priblížili asi n a 15 km k S arajev u . Za dva dni 25. a 26. 8 sa sek­ cia A cez Zenicu, Osiek, M ohácz a B u d a­ pešť v rá tila prechodom v Š ahách do ČSSR. Činnosť sek cie B D ru h á sk u p in a v y razila z T u rn e nad Bodvou 15. 8. večer n a a u tá c h Škoda 120 a L ada 1300 v zložení: E ugen B rôstl (Ko­

šice-Jasov), P e te r E rdélyi, Ladislav Fecsu, E rvín P etrík , G ustáv Š tib rá n y i (Rož­ ňava), RNDr. V ladim ír Košel (Spišská No­ vá Ves). P ri ceste cez M iškolc zabezpečili na m ieste výrobu rek lam ných nálepiek a cez Budapešť a B alaton, pricestovali dňa 17. 8. do P ostojnej. V oblasti P ostojnej sa podarilo absol­ vovať náv štev u P ostojenskej jaskyne a P iv ka jam y, na noc skupina došla do Sežany, kde nadviazali k o n ta k ty s m iestny­ m i jask y n iarm i. k to rí pom ohli vybaviť 18. 8. prechod Š k o d a n sk ý m i jask y ň am i aj tzv. „rak ú sk o u cestou” v te n istý deň n a ­ vštívili n e sp rístu p n e n ú D iváčku jask y ň u i ja sk y ň u Vilenicu. 19. 8. nasledovala ún av n á cesta po p reh u sten ej ja d ra n sk e j m agistrále až do M akarskej, kde sm e sa o 19,45 h stre tli s členm i sekcie A, ktorí sú tu už 4 dni. D orazila i „podsekcia” Zám ečníkovcov z C achtíc (Ján Zám ečník, P e te r Z ám ečník st., P e te r Z ám ečník ml.), k to rí cestovali sam ostatne. P rv ú časť ak ­ cie pôsobili spoločne so sekciou A, neskôr ako podporná sk u p in a sekcie B. Sekcia B sa 20. 8. zúčastnila p ri povrchovom p rie­ skum e ra jó n u L adena spoločne so sekciou A, dňa 21. 8. sa oddelila 4-členná sk u p i­ na. V yrazím e o 12 h, o dve hodiny sme na m ieste. P ostavím e si tábor, najem e sa a idem e k otvoru, k to rý predošlého dňa n ašiel J. U rban. Po ceste objavím e hneď n a d to u to jask y ň o u dve ďalšie, k to ré sa zdajú byť hlbšie. L. Fecsu hneď zlaňuje do jednej z nich, označenej A 1. K dispo­ zícii m á 140 m etro v lana, n ap riek tom u za k rá tk o p ý ta ďalšie lano. Z ostupuje za ním P. E rdélyi s ďalším lanom a topofilom. O statn í idem e k otvoru jaskyne, k to ­ rý našiel E. P etrík . D ostáva označenie A 3. E rv ín ide do tá b o ra pripraviť večeru a čaj. Z ostupujem do jask y n e A 3, aby som ju presk ú m al a zm apoval. Po polhodine vyliezam . Ja sk y ň a je zasutená a dosahuje 17 m etrov. M edzičasom L. Zabó našiel o tvor ja sk y n e A 4; ide v po d state o p ries­ to r 5 x 3 x 7 m etro v v závale obrovských b alvanov pod jaskyňou A 2. Laco a P e te r vyliezajú o 21,30 h s hotovým i m apovým i podkladm i. Spať idem e o 23. h. V stre d u 22. 8. sm e v stáv ali o 9. h. P rek resľu jem e n á č rty včera preskúm aných ja sk ý ň a robím e si poznám ky. O 11. h. odchádzam e k lokalitám v rojnici, aby sm e p rehľadali severný za­ lesnený svah Brisy. L. Fecsu zalieza do jaskyne A 5 s m oh u tn ý m otvorom a ja zlanujem do A 2. P e te r ostáva v zálohe pre príp ad potreby. Laco po 30 m etroch 31


D n o v s tu p n e j

s tu d n e

ja s k y n e

l â&#x20AC;&#x201D;A5, J u h o s lĂĄ v ia .

F o to :

M. V a la ĹĄ tia k


k o n šta tu je veľm i členité, no b eznádejne zasutené dno. V A 2 sa u k a z u je ďalšia možnosť postu p u , p re to P e te r zlan u je za m nou s ďalším i 95 m e tra m i lana. Z javné pokračo v an ie ja sk y n e sa v šak zužuje do neprielezna. P re to začínam e rozoberať zá­ val v SV časti dna, k d e je citeľný silný prievan. O tv á ra sa pod n am i ďalšia ob­ rovská priepasť, azda ešte rozm ernejšia ako tá v stu p n á, O sadím p o tre b n ý n it a zostupujem . P rito m hneď aj m eriam po­ m ocou topofilu. Po zlanovaní jed n ý m la­ nom (53 m) n ad v äzu jem d ru h é (42 m), ale ani to ned o siah n e n a dno. V yvlečiem šn ú ­ ru z b a to h a a len ta k sa d o stan em n a dno d ru h e j šachty. Ja sk y ň a ďalej p o k raču je asi 30-m etrovou šachtou. N em ám však ďalšie lano, p reto rýchlo v y stu p u je m na povrch. O statn í sa za ten čas zaoberali p re d ­ bežným p riesk u m o m ra jó n u 1 A. Po n á ­ v ra te sm e sa všetci spoločne naobedovali a o 17. h. sm e v y stú p ili n a B risu pokúsiť sa aspoň o p rib ližn ú povrchovú to p o g ra­ fiu pom ocou topo filu V ulcain. Z am erali sm e v šetk y znám e body na p lan in e a

M eander v v ia .

h lb k e

200 m

vo

V ilim o v e j

ja m e ,

Ju h o slá ­

F o to : G . S tib rá n y i

o rientačne dôležité body vo vytipovanom územ í. (Doma po spracovaní n am eran ý ch ú d ajo v sm e zistili, že ten to spôsob m e ra ­ n ia bol celkom presný). L. Fecsu m edzičasom zlanuje do ja s­ kyne 1A 3, k to rú súčasne aj zam eriava. D osahuje h ĺb k u 56 m etrov. O statní do zotm enia prečesávam e ra jó n 1A a zisťuje­ me, že do jask y n e 1A 1 m ožno zostúpiť bez použitia lezeckých pom ôcok a že je ta m dostatok čistého snehu, k to rý m ôže­ m e použiť na zásobenie sa vodou. 23. 8. začínam e o 8,30'; p rekresľujem e p lán y a robím e si poznám ky. S Lacom a P e tro m idem e do A 2. Po ceste fo to g ra­ fujem e. L. Zabó a E. P e trík m a jú za úlo­ h u vyfotografovať znám e lo k ality ra jó n u 1A, preskúm ať ja sk y ň u 1A 4 a pripraviť 10 litro v vody zo snehu z F irnovej jam y 1A 1. V A 2 robím čiernobiele i fareb n é zábery v stupnej šachty. Ď alej p o kračuje už len Laco a, P eter. F o to g rafu jem pod v stu p n o u šachtou a rozm ýšľam o ďalšom p rogram e. P e te r vylieza o 16,10 h. Je m i zima, ale jeho sp ráva m a poteší. Z lanovali 30 m a dostali sa do veľkého m eandra, potom zlanovali ešte 60 m, pričom zostú­ pili do h ĺb k y asi 270 m a pod sebou m ali ešte aspoň 80-m etrovú priepasť, kam k a ­ m ene dopadali tupo s veľkou ozvenou. V stupnú priepasť vyliezam prvý. P ri otvore m a už čakajú J. Zám ečník a J. Brôstl. P rišli P etro v ý m autom . Do­ viezli nám 5 litro v vody a správu, že a u ­ tá m usia opustiť Biokovo n a jn e sk ô r zaj­ tra o 11. h. C hlapci ostáv ajú v táb o re a ja idem s Ja n o m a Jencim na parkovisko pod Vošac. O dtiaľ po k raču jem chodníkom na kušu na Lokve. Zdeno si ešte zhruba p re d sta v u je okolie, vypijem e fľašu vína a idem e spať. 24. 8. spoločne so sekciou A zostupu­ jem e z planiny, sekcia A v pôvodnej zo­ stave odchádza z M akarskej domov. 25. 8. v sobotu prebieha regenerácia síl sekcie B v M akarskej. Po k rá tk y c h ra ň a jk á c h 26. 8. k u p u je ­ m e 15 chlebov a vyrazím e aj m y do Podgory, kete^‘nachádzam e autá. P. Z ám ečník st. nás všpk p o stupne ešte vyvezie na pla­ ninu. K ým dorazím e do tá b o ra sme p re ­ m o k n u tí do nitky. V ečer však prestalo pršať a nálada n ám stúpla. E šte sm e pobalili la n á do b a­ tohov a o 21. h. sm e zaspali. 27. 8. o 8. h m ám e budíček. Do ja sk y ­ ne A 2 pôjde P. E rdélyi, L. Fecsu, P. Z á­ m ečník a ja. J. B rôstl a E. P e trík dostali úlohu preskúm ať 1A 4, nachystať vodu a urobiť te ré n n u obhliadku v ďalšom rajó 33


Jožova

s tu d ň a

p 86

VILIMOVA JAMA A-2

1360

B IO K O V O

Š a c h ta

nad

m. n. m.

JUHOSLÁVIA

m o s to m

P 91

•a n d tr

mtandar

K rivá

š e s ld e s ia tk a

S to v k a

P 57

p

102

S ie ň

M o k rá

m a jk o v c o v

stu d ň a

p 115

ZAM ERALI: ERDÉLYI, FECSU, STIBRÁNYI KRESLIL: STIBRÁNYI

396

Aug. 1 9 8 4


ne. Do A 2 zo stu p u jem e o 10,05 h. Vo v stu p n ej a d ru h e j p rie p a sti vym ieňam e la n á podľa p otreby. P o m ern e rýchlo sme n a dne 60-m etrovej p riep asti, k d e už in ­ tenzívn e prší. U v arím e čaj a n aje m e sa. L. Fecsu m edzičasom zlanoval do ďal­ šej p riep asti. N a dno m u v šak nedosiahlo ani 30-m etrové lano, k to ré p riviazal k osem desiatke. U viazal p re to d ru h ý uzol a po 11 m etro ch zlanovania p rista l n a m o­ h u tn ý c h balvanoch. (Priepasť m á 115-metro v ú h ĺb k u , z čoho sa 100 m etro v lezie presne vo vodopáde). P e te r a ja sm e rýchlo zlanovali za ním . P. Z ám ečník to v šak m al om noho horšie. P re zlý výstroj (so sk re h n u tý m i ru k a m i nevedel založiť p rsn ý gibs) visel p ri prv o m uzle vo vodo­ páde 30 m in. Potom m u zlanovacia brzda v tia h la ru k av ice, s čím sa m ordoval ďal­ ších 10 m in ú t. Je h o počínanie m i už za­ čalo n ah áň ať strach , p re to sm e ho z d ru ­ hého uzla pom ohli zvesiť o d tia h n u tím na vyššie časti dna. K ým sa on trá p il na lan e vo vodopá­ de, Laco a P e te r zostúpili na dno v ed ľaj­ šej šach ty a zam erali ho bez n á d e je na ďalší p rie n ik do hĺbky. Z ám ečníkovi sme u v a rili čaj a začal vystupovať ako* prvý. J a som zatiaľ n ašiel cestu v závale, k to rá vedie do vedľajšej šachty. P ri vyliezaní sm e lano odťahovali od vodopádu. ‘D arilo sa ta k vyliezť skoro polovicu p riep asti v suchu. P. E rdélyiho odťahoval Lv Fecsu ta k silno, že sa lano p ri ry tm ick ý ch p o h y ­ boch lezenia tre lo o sk aln ú h ra n u p ro ti­ ľahlej sten y p riep asti. K ým P e te r vylie­ zol 70 m etrov, oplet lan a sa ú p ln e p re tr­ hol a začala sa p red ierať aj duša lana. Bol to k ritic k ý m om ent celej expedície. T áto udalosť m a ta k p restrašila, že som p ri vyliezaní osadil ešte 4 ďalšie expanzné skoby. L aná nech áv am e v jask y n i, lebo je p o tre b n é p reskúm ať veľké n á d e jn é okno v M okrej stu d n i. Spať idem e okolo 22. h. 28. 8. v stáv am e až o 9. h. Počasie je krásne. Suším e m o k ré časti odevu, v e n u ­ jem e sa povrchovém u pozorovaniu, ozna­ čovaniu te ré n n y c h bodov v rám ci v y tip o ­ vaného územ ia a fo to g rafu jem e. Z am eria­ vam e ja sk y ň u 1 A 2, 1A 1 F irn o v ú jam u , podvečer o b jav u jem e pod U K (terén n y bod) veľkú priepasť, k to re j h ĺb k u o d h ad u ­ jem e n a 120 m. Spať idem e už o 21. h. 29. 8. sa n a p rie k odpočinkovém u vče­ ra jšk u nik o m u nechce zo stan ú . O 10,30 h. však s L. Fecsim a P. E rd ély im zo stu p u ­ jem e do ja sk y n e A 2. O statn í z la n u jú o 14. h. za nam i, a b y n ám pom ohli s m a te ­ riálom . Laco ide d o p red u a s P e tro m do­

p lňujem e chýbajúce m erania. Laco zlan u je do M okrej . stu d n e na úroveň okna a pokúša sa o kyvadlo, čo sa m u d arí len čiastočne. Potom sa pokúša hodiť do okna lanovú slučku. T ráp i sa s tý m 1 a pol ho­ d iny; P etro v i aj m ne je už zim a, p reto varím e čaj. Laco sa napokon vysilený vzdáva ďaiších pokusov trafiť z 12 m sluč­ kou do 20 cm škáry. Vyliezam e hore a dem ontujem e m ateriál. N a skalnom p ra h u n a dne D ruhej p riep asti n ájdem e ideálny zub, ta k že nem usím e nitovať. P o stu p u je ­ m e východným sm erom dolu širokou chod­ bou. Zliezam e 3- až 5-m etrovým i kolm ý­ m i stupňam i. C hodba sa zužuje a začína m eandrovať. Po niekoľkých m etroch sa lám e do hlbokej priepasti. Dovidieť len na stu p eň v hĺbke asi 40 m. N a nešťastie som s nitovacím nadstavcom v y trh o l z v re ­ cúška aj kúsok n eoprénu s kolíkm i ku ni­ tu, k to rý so šuchotom zmizol v tm e. Už sa zdalo, že iakcia sa tý m skončila, veď bez nito v an ia som si ďalší postup nevedel predstaviť. P e tro v i sa však podarilo zostú­ piť na policu v hĺbke 42 m a našiel neo­ prénový kúsok so šty rm i kolíkm i zo sied­ m ich. A kcia m ohla pokračovať. Priepasť som vynitoval a zlanoval som na koniec 53-m etrového aj 41-m etrového lana. Dno však bolo ešte hlboko podo m nou. Videl som len n ap rav o do obrovského priestoru. N edosvietil som n a d ru h ý koniec a môj hlas sa burácavo ozýval. Z ostúpil som, až keď m i P e te r doniesol ďalšie lano. O bjavili sm e obrovskú sieň rozm erov 50 x 30 m s nedosvietiteľným stropom . S P etro m a Lacom sm e ju po celú hodinu preh ľad áv ali a fotografovali. Pokračovanie sm e hľadali v závale obrovských b a lv a ­ nov. P rišla aj posila po m ateriál, no pre pokročilý čas už nezostúpila. V eľkú sieň sm e zam erali a pom enovali ju sieň M ajkovcov. Z am erali sm e aj priepasť a m e­ an d e r vedúci k priepasti. Rozdelili sme m a te riá l a jeden po druhom vystupovali z jaskyne. Posledný L. Fecsu vyliezol o 23,30 h. O 1. h sm e išli spať. T ým sa pre nás expedícia Biokovo 84 vlastne skončila. Vo štv rto k 30. 8. sm e zostúpili do M akarskej a cez S plit pokračovali do P litvíc, kde sm e si p rehliadli n áro d n ý park. P o p ri Z áhrebe, Ľ ubľani a G yôri, sm e do­ šli na h ra n ič n ý prechod v M edveďove, od­ kiaľ sme sa cez B ratislav u a Sereď dňa 2. 9. v rá tili späť do T u rn e nad Bodvou. Činnosť sek cie C 15. 9. ráno o 6. h. sa všetci stretáv am e na hraničnom prechode v Slovenských 35


R eliéf k r a s o v e j

p la n in y v

b líz k o s ti ja s k y n e

D PM

1,

J u h o s l á v ia .

f

F o t o : E. N é m e th y

Biokovo ako tu risto m s podm ienkou, že nás n ik to nesm ie vidieť v jaskyniach. V šetko n á m je jasné, a ta k 19. 9. rán o od­ chádzam e n a planinu. U b y tu jem e sa v c h atk e p lan in ársk eh o d ru ž stv a n a Lokve. 20. 9. sm e využili p o m erne dobré po­ časie a p rv á sk u p in a (Thuróczy, M rázik, V alaštiak a V ozárik) sa p re su n u la z Lokvy n a L adenú (asi 15 — 20 km ). Z ostúpili tu n a dno 144 m hlbokej v e rtik á ln e j ja s­ k yne 1A 5, k to rú súčasne zam erali topofilom . T huróczy lokalizoval celú oblasť ra jó n u A v L adene podľa m apových pod­ kladov, k to ré n ám poskytol G. S tib rá n y i P okraču jem e veľm i rýchlo n a jje d n o ­ a spolu s P. V ozárikom zam erali ja sk y ň u duchšou tra so u cez Budapešť, Mohácz, ú do­ 1A 4. T ým to v lastn e dokončili p rieskum lie N eretv y a M ostar do M akarskej, kde a d o k u m entáciu ja sk ý ň ra jó n u A v L a­ prichádzam e 17. 9. bez väčších problém ov. dene. Možnosť pokračovať v p rieskum e 18. 9. využívam e pobyt v M akarskej v dvoch jask y n iach to h to ra jó n u sm e u rč i­ li ta k to : v ja sk y n i 1A 5 s použitím člna n a náv štev u dom ácich jask y n iaro v , k to rí preplávať jazero, za k to rý m sa jask y ň a našim príchodom nie sú veľm i nadšení. zatiaľ končí, vo V ilim ovej ja sk y n i pom o­ V šetky problém y u ro v n áv a p án K urtovič, cou speleoalpinistickej te ch n ik y vyliezť do p racovník M estského n áro d n éh o výb o ru skalných okien v stene poslednej p rie p a s­ v M akarskej, náš sta rý zn ám y z v ý p rav y ti, M okrej studne, kde p rú d e n ie vzduchu do Biokova v roku 1982. V M akarskej m á n azn ačuje m ožnosti pokračovania. P re veľkú a u to ritu a odporúča n ám navštíviť

Ď arm otách a p re k ra č u jem e h ran ice MĽR n a šiestich osobných m otorových vozid­ lách: Škoda 100 — Ing. Jozef Thuróczy (K ošice-Jasov), E rv ín N ém ethy (Prešov), Ivica B enická (N ezaradená), Š k o d a 100 — Im rich Bugyi, Jozef Sm olinský, D ušan B oroška (Lipt. Trnovec), Škoda 100 — P e­ te r M rázik, Ja rm ila M ráziková (Blatnica), T ra b a n t 601 — M ilan V alaštiak, Ľ ubom ír Z áborský (Lipt. Trnovec), T ra b a n t 601 — Pavol Vozárik, V lad im ír Ligda (Lipt. T r­ novec) a Lada 1200 — Jú liu s Stodola, Eva A ndrášová a B ronislava G aliková (čaka­ telia v oblastnej skupine Lipt. Trnovec).

36


veľm i zlé počasie, k to ré vládlo v n asle­ d ujúcich dňoch v Biokove, sm e tieto zá­ m e ry už n estih li uskutočniť. E šte v te n večer sa p resú v am e na Lokvu, k d e d ru h á sk u p in a pod vedením V. L igdu u sk u to čn ila povrchový p riesk u m v okolí h reb eň a, k to rý sa tia h n e zo S vä­ tého J u ra n a Lokvu. Z areg istro v ali 4 m o­ h u tn é schody do p riep astí, z k to rý c h je d ­ n u sm e n esk ô r p reskúm ali. 21. 9. p red p o lu d n ím robím e p o v r­ chové tú ry po plan in e, fo to g rafu jem e M ak arsk ú , k to rá sa n á m n a chvíľu doslova vy n o rila z m rak o v . P o poludní odchádza­ m e z Lokvy n a p ark o v isk o vzdialené asi 6 km , ab y sm e p reniesli v še tk u v ý stro j n a ch atk u , lebo p lá n u je m e preskúm ať ja s­ ky n e v blízkosti Sv. J u ra , k to ré zaregis­ tro v a la L igdova skupina. S prieskum om na L adene u v ažu jem e po u stálen í počasia. V polovici tra s y nás zastihol dážď, po­ tom začal padať ľadovec, a ta k bez m ož­ nosti u k ry tia n a p lan in e v raciam e sa na ch a tk u ú p ln e prem očení a dem oralizovaní. Vo večerných h o dinách po ú stu p e dažďa

Ú č a s tn íc i

v ý p ra v y

n a v š tív ili

aj

tu r is tic k y

s p r ís tu p n e n ú

n ašli sa dobrovoľníci, k to rí p riniesli z au ­ tom obilov výstroj, hoci prito m ich znova zastihol dážď. 22. 9. dopoludnia sm e vyrazili h re b e ­ ňom pod Sv. J u r a v úplnej hm le sa nám podarilo nájsť vchod do jednej zo štyroch jaskýň, k to rý 20. 9. objavila J. M ráziková, presk ú m ali sm e ju, zam erali topofilom a fotograficky zdokum entovali. Ja sk y ň u sm e pom enovali PM 1, Keď sm e skončili jej priesk u m a vyšli n a povrch, začalo znova pršať. V daždi a hm le sm e s orien­ tačn ý m i ťažkosťam i došli k chatke. V nej sa už tiesnilo m nožstvo „tie ž tu risto v ” zo Z ágrebu, podgurážených alkoholom . Bolo n ám jasné, že im ch atk u m usím e uvoľniť. V p ru d k o m daždi sm e sa p red chatkou po­ b alili a s m o hutným i nák lad m i n a c h rb ­ toch (všetko je úplne prem očené), obleče­ n í ešte v kom binézach z jaskyne, odišli sm e k a u tá m a z plan in y dolu do M akarskej. 23. 9. prežívam e deň n a opustenej p láži; keďže Biokovo je stále v m rakoch, m ením e pôvodný plán putovať do Č iernej

Li p iš k u ja s k y ň u .

F o t o : E. N é m e th y

37


H ory k S k ad arsk ém u jazeru a v y rážam e n a sever do Slovinska. 24. — 25. 9. p resú v am e sa v dvoch skupinách p rím orskou m ag istrálo u n a se­ ver. P rv á sk u p in a (Vozárik, V alaštiak, Z áhorský a Boroška) na dvoch au to m o b i­ loch p o k raču je priam o p o p ri jad ran sk o m pobreží do Sežany. Je j cieľom je zaistiť u slovinských jask y n iaro v n á v štev u v ý ­ znam ných ja sk ý ň v poh o rí K ras. D ru h á sk u p in a pod vedením Thuróczyho p u tu je cez Plitvické jazerá s cieľom navštíviť te n ­ to n á ro d n ý p ark . V y trv alý dážď a h m la im však ten to zám er prekazili. 25. 9. sa obidve sk u p in y stre tli a n a ­ vštívili jask y ň u V ilenica. 26. 9. všetci účastníci n av štív ili popu­ lá rn u Lipišku ja sk y ň u 800 m d lh ú a 229

m hlb o k ú a popoludní sp rístu p n e n ú časť Š k ocjanských jaskýň. V popoludňajších h o dinách si V alaštiak s V ozárikom p re ­ zreli nový objav sežanských jask y n iaro v — Jakovčičovu jaskyňu. 27. 9. dopoludnia sa presú v am e do Postoj nej, kde n a in štitú te SYZU nás p ri­ jím a A. K ra ja c — vedecký praco v n ík pre výskum k rasu. P o p red n í ja sk y n ia ri z Posto jnej ležia v nem ocnici po ťažkej au toh av árii, k to rú prežili p ri n á v ra te z posled­ nej p rieskum nej akcie. Veľm i p ru žn e a rýchlo vy b av u jem e n á v šte v u Postojevských ja sk ý ň a hneď ju aj absolvujem e. Ešte v te n deň večer opúšťam e Postojnú. 28. — 29. 9. cestujem e cez Slovinsko, jej hlav n é m esto Ľ ubľanu, popri B alatone cez B udapešť do ČSSR.


ČINNO SŤ ODBORNÝCH KOMISIÍ

R N D r . Vi e r a T e r e k o v á

V Y H O D N O T E N I E S T O P O V A C E J SKÚŠKY V D O L I N K E VYVIERANIE Súčasťou k om plexného riešenia úlohy V ýskum D em änovskej doliny so zam eran ím n a ja sk y ň u M ier” bolo sledo­ vanie h y drologických a hydrogeochem ických pom erov záujm ového územ ia. Cie­ ľom úlohy bolo k om plexné zhodnotenie hydrogeochem ických pom erov D em änov­ skej doliny so špecifickým zam eran ím na ja sk y ň u M ier a zabezpečenie vodohospo­ d árskej o ch ran y jasky n e. P o d ro b n á m eto ­ dika riešen ia ú lo h y z a h ŕň a la aj stopovaciu skúšku v časti územ ia v dolinke V y v iera­ nie, k to ro u sm e sledovali sm er a * rý ch ­ losť p rú d e n ia podzem ných vôd. H lavnú stav eb n ú je d n o tk u k rížň an ského p rík ro v u D em änovskej dolirfy tv o ­ ria vápence a dolom ity. Celý kom plex leží na sú v rstv iach obalovej série a n a -k ry šta liniku. N a jsta ršie sú v rstv ie — stre d n o tria sové gut. vápence v y sk y tu jú sa na veľkej rozlohe — m ožno označiť za h lav n ý a n a j­ v ýznam nejší k o lek to r podzem ných vôd. C h a ra k te r čistých vápencov sú v rstv ia spo­

M e ra n ie p H

vody

v ja s k y n i

M ier,

N íz k e T a tr y .

lu s priam ou in filtrácio u nízkom ineralizovaných povrchových vôd k ry šta lin ik a z D em änovky, P red n ej a Z adnej vody do to hto v rstevného kom plexu v oblasti Lú­ čok a R epísk um ožnili v y tvorenie jedné­ ho z n ajv ýznam nejších krasových systé­ m ov u nás. P o d sta tn á časť p o nárajúcich sa vôd opúšťa ja sk y n n ý systém v krasovej v yvieračke na ú p ä tí dolinky V yvieranie. K ullm an (1976) u d áv a výdatnosť vôd vyvieračky podľa hydrom etrovacích prác od 541 do 945 l/s. Podľa D roppu (1957) m a­ xim áln a výdatnosť bola 2000 — 2500 l/s. V sledovanom období sme výdatnosť m e­ ra li d v a k rá t (hydrom etrovacím krídlom ), s hodnotam i 367 a 422 l/s, p ríto k z k ry šta ­ linika bol m axim álne 301 l/s. Veľké p ríto ­ ky vôd v n ú tri k arbonátového kom plexu sú v ja sk y n i Slobody p ri K arfiolovom vodo­ páde a v dóm e M ŕtvych netopierov. V šet­ ka voda z jask y n e Slobody nevyviera vo vyvieračke. Casť hĺbkovým obehom p rú d i popod dolinku V yvieranie, pričom v te jto

F o to : V. T e r e k o v á

39


S itu a čn ý

náčrt

okolia

d o li n k y

V yvieranie

zostro jila:

- p o d l á A. D r o p p u , 1965

Tereková

p re d p o k la d an ý

to k

podzemný to k

k o ry to Demonovky (občasne suché/ povrchový tok

Demonovky

s m e r p rú d e n ia p o d z e m n ý c h vôd

oblasti p red p o k lad ám e veľké podzem né bazény, z k to rý ch voda p rú d i S sm erom popod paleogénne uloženiny L iptovskej kotliny. T ento p red p o k lad sm e overovali stopovacou skúškou v dolinke V yvieranie. P riebeh stopovacej skúšky jp znázornený na g rafe č. 1. Roztok stopovacej lá tk y — NaCl — sme vliali do ponoru potoka V yvieranie v n a d ­ m orskej výške 818,78 m. 1. deň sme sle­ dovali obehové cesty v jask y n i M ieru v p retekajú co m potôčiku v časti K oliba. P rv ý k rá t sm e zaregistro v ali roztok NaCl o 17 m inút, s m axim om v 22. m inúte. D ru h é m ax im u m bolo v 27y m inúte. O krem vizuálneho zafarb en ia — biely zákal z ra ­ zeniny AgCl, v zn ik n u tý syntézou NaCl + + AgNO:i — sm e m erali k o n d u k to m etro m zm enu vodivosti vody v S; pohybovala sa od 144 S s m axim om 160 S v 22. m inúte. H odnota pH vody sa nem enila. P riebeh skúšky p ou kazuje n a vyvyprázdňovanie podzem nej n ád rže v in ­ tervaloch. D ru h ý deň sm e sledovali obeh p oná­ rajú cich sa vôd v tom istom p onore v sm e­ re p rú d e n ia do jask y n e Slobody v M ra­ m orovom riečišti na M ojžišovom pram eni. 40

P rieb eh skúšky bol obdobný ako p rv ý deň, s časovým posunom 3—5 m inút. Veľmi rozdielna bola v šak te p lo ta vody. Vodivosť vody sm e nem erali, ale zákal roztoku bol in ten zívnejší ako p rv ý deň, t.j. p o n á ra jú ­ ce sa vody sa zm iešavali s m enším m nož­ stvom podzem ných vôd. T eplota voda, vzduch v °C a jej zm e­ ny: 1. deň: v ponore 0,5/—2, v j. M ieru — K oliba 5,6/7,1 2. deň v ponore 0,5/—2, M ojžišov pr. 3,6/4,6 T eplota vody vo vyvieračke 3,6 °C, vodivosť 118 S. Z vykonanej skúšky vyplýva, že za ponorom sa obehové cesty vôd p o n á ra jú ­ ceho sa potoka ro z v e tv u jú sm erom J a S. V južnom sm ere sú dlhšie, ale n a stá v a zm iešavam e m enšieho m nožstva vody. P rú d e n ie severným sm erom je časovo k r a t­ šie, ale zvýšenie tep lo ty vody z 0,5 n a 5,6 °C je m ožné len zm iešaním veľkého m nož­ stv a vody s vyššou teplotou, k to rá podľa nášho p re d p o k lad u v y tv á ra už spom enuté veľké bazény podzem ných vôd v te jto ob­ lasti — severne od dolinky V yvieranie pod

'

'


kuláš. U kázalo sa, že p ri k rá tk y c h obeho­ vých cestách je aj NaCl dobrou stopovacou látk o u tre b a však zvoliť aspoň 2 m e­ tó d y sledovania, resp. m eran ia k o n c e n trá ­ cie roztoku, p ríp a d n e p ri in te rp re tá c ii vy­ užiť aj ďalšie chem icko-fyzikálne m erania a analýzy vôd.

jask y ň o u M ieru, k am p rú d i aj časť vôd z jask y n e Slobody. Aj keď N aCl sa ako stopovacia lá tk a V iných oblastiach m ezozoika neosvedčila, v dolinke V y v ieran ie p ri v ý d a tn o sti poto­ ka Q = 10 l/s sm e ju použili ako jed in ú mož­ nú, pretože u v ed en é podzem né, vody sú zdrojom p itn ej vody p re m esto Lipt. M i­

STOPOVACIA

SKÚŠKA NA

PONORE

POTOKA

VYVIERANIE

V N.V. 818,76 m

10.

„priebeh obsď-hu NuCl tok i

podzemnom

8.

priebeh obsahu NaCl n aM o jiišr prameni v Mramorovom riedišti v j SLOBODA

6.

2_

H----------- 1--55^ 60 čas

v

minútach

S T U PN IC A PRE O BSA H N aC l o — 2 — 4 — 6 — 8 — zákal N aC l

2veľm i

s la b ý ( p r ir o d z e n á v o d a ) 4 s la b ý 6 s tr e d n ý 8 s iln ý 10 v e ľ m i siln ý sp ô so b e n ý

LIT E R A T Ú R A : D R O PPA , 1057: D e m ä n o v s k é ja s k y n e , SAV B r a tis la v a KULLM AN , 1 9 7 S H y d r o g e o l o g i c k é p o m e r y SZ s v a h o v

N íz k y c h

T a tie r.

Z á v e re č n á

sp ráv a.

G ÚDŠ

B r a tis la v a .

41


P hDr . Juraj

Bárta, CSc.

K otázke paleolitického umenia v slovenských jaskyniach V období m ladej fázy sta ­ rej doby kam ennej (tzv. p a ­ leolitu ), ktorá sa z geolo g ic­ kého hľadiska viaže na m ladý pleistocén, vo vývoji ľudstva prebehol tzv. sapientačný stu ­ peň. V ňom sa vyvin u l pria­ m y predok dnešného človeka — praveký človek Homo sapiens sap. T ento sa už pod­ statn e n eodlišoval od d n ešné­ ho typu. Mal už dokonalé re ­ čové ústroje, ale aj ruku s protivratným palcom , ktorá m u um ožňovala vyrábať do­ konalé pracovné nástroje z ka­ m eňa či kostí. K valitatívn y rast in telek tu pravekého člo­ veka znam enal aj význam ný rozvoj m ladopaleolitických m ateriálnych kultúr s v y sp e ­ lejšou technikou lovu i zbe­ ru, takže zadovažovanie ob ­ živy bolo ľahšie a vznikali m ožnosti pre postupný rozvoj aj nevýrobnej činnosti z n ad ­ stavb ovej sféry. Ide v prvom rade o tzv. prenosné (m obilné) a n á sten ­ né (parietálne) či sk aln é um e­ nie, ktoré sa postupne rozví­ ja a vrcholí v druhej tretine tohto geologického obdobi^. D ôkazy obidvoch druhov um enia sú znám e p redovšet­ kým zo západoeurópskych ja s­ kýň. A traktivita výtvarného prejavu paleolitického ľud­ stva, ako nadstavbovej form y p aleolitického života a jeho veľká popularizácia zap ríčini­ la, že m anipulácia s um elec­ kým i predm etm i sa začala po­ kladať za súčasť každodenné­ ho života m ladopaleolitických ľudí. V podstate ide o obm e­ dzený a teda výnim očn ý v ý ­ sk yt na paleolitických lo k a ­ litách, v ktorých zväčša niet nálezov z oblasti um enia, pre­ tože to sa viaže len na n ie ­ ktoré m ladop aleolitické k u l­ túry. Tým to pojm om , vy ch á­ dzajúcim z názvu m iesta či jaskyne, kde bol prvý raz o b ­ ja v en ý súbor m ateriálnej k u l­ túry, nahradzuje sa pom eno­ van ie neveľkej skupin y pa­

42

leolitick ých ľudí, ktorá bola jej tvorcom a nem ožno ju ešte označovať národnostne. Zatiaľ n ejestvu je jed n ot­ ný názor, kedy sa v lastn e za­ čína skutočné um enie; ako um enie ho chápem e až dnes, hoci pôvodne sa n evytváralo z čisto um eleckého popudu. Schopnosti človek a maľovať alebo m odelovať predchádza­ lo veľm i dlhé obdobie starého a stredného paleolitu, v k to­ rom prebiehala hom inizácia. N a jej konci sa postupne v y ­ tváral zm ysel pre tvar, sú m er­ nosť, vkus, predstavivosť a zá­ rodky estetickéh o cítenia. P a leo litick é spoločenstvo na stupni neproduktívneho Iovecko-zberačského hospodár­ stva, zorganizované už v ro­ dovej spoločnosti, sa anijv kaž­ dodennom tvrdom boji o u s­ chovanie ex isten cie , neobišlo bez uspok ojovania tú jb y po kráse. Pravda, podstatnejšie boli ak iste aj iné im pulzy, ktoré pôsobili na obsahovú náplň a boli prapôvodným podnetom pre um eleckú tv or­ bu. Ci už id e o m obilné ozdobné predm ety ako sú or­ nam entálne rytiny spolu s m o­ tívm i zvierat rastlín na k os­ tiach, náram koch, záveskoch, harpúnach, zvieracie a ľudské plastiky, aj jaskynné nástenné o ied in elé scénické kresby i fa ­ rebné maľby pleistocénnych zvierat, ktoré boli prevažne súčasne korisťou. Okrem toho početné sú aj m agické otlačky rúk. V obidvoch druhoch p a­ leolitick éh o um enia sa odráža ex isten čn ý lovecký záujem človeka, a preto prevlád a lo v ­ ná zverina, najm ä kone, m a­ m uty, zubry, nosorožce, soby, jelen e, vzácn ejšie aj dravce, r, nich predovšetkým m ed v e­ de a levy. V yskytujú sa aj ry­ by i vtáky. Z vieratá m ajú niek edy n aznačené m agické zásahy oštepm i či šípm i. Z ľudských m otívov sa v y sk y ­ tuje zobrazovanie žien so

zdôrazneným i znakm i plod­ nosti (La M agdéleine, A ngles sur A nglin , Pech — M erle), vzá cn ejšie znázorňovanie m u­ žov (Les C om barelles) aj po­ doby k ú zeln ík ov — šam anov, alebo lo vcov vo zvieracích m askách (Troies Fršres, Lascaux). Len v ý n im očn e sa n a ­ šli v ý ja v o v é kom pozície (Font de G aum e, L ascaux, Trois F réres). Súčasne s krajne rea­ listick ý m zobrazovaním e x is ­ tujú abstraktné, sym bolické alebo skratkové prejavy. Drobné prenosné plastik y a rytiny sa v yskytujú v istom období, hoci sporadicky od Sibíri po západnú Európu. Jaskynné ry tin y a maľby sa koncentrujú vo Francúzsku. Španielsku, okrajovo zasiahli ai do T aliansk a ako tzv. franko-kantaberské um enie. V r. 1073 o b ja v ili paleolitick ú ry ­ tinu v jask yn i B adanj v zá­ padnej B osne. (B asler 1976). V Juhoslávii už v období Rakúsko-U horska m al staviteľ železnice, český inžinier, ú d a j­ ne nájsť v dnes neznám ej jaskyni pri pram eni rieky Kuny maľbu, či rytin u m a ­ m uta (B asler, 1973). Sp om enuté n álezy ako sú ­ časť loveckej m ágie nerepre­ zentujú ted a um enie v n a­ šom zm ysle slova, ale id eolo­ gické prostriedky na obrady sú v isia ce s tajom stvom plod ­ nosti a loveckého úsoechu s ú silím privolať dobro a o d ­ vrátiť zlo. M ožno teda prednokladať, že najstaršie v ý ­ tvarné prejavy v yp lyn uli z praktických m otívov, z k to­ rých sa až neskôr vyvinulo estetick é cítenie. P rvkv pra­ covnej činn osti sp lv n u li teda s nrvkam i um eleekvm i. Keďže n ajviac dôkazov o b i­ dvoch druhov p aleolitickéh o um enia v rám ci celej Euroázie sa našlo vo Francúzsku a T aliansku, viacerí archeoló­ govia Francúzska (B reuil — Lantier, 1959, Leroi — Gourhan 1965) i T alian ska (Gra-


ziosi, 1960) zaoberali touto p roblem atikou aj z hľadiska histórie um en ia a napokon podľa H. de L um leya et. al. ^1984) stan ovili štyri chronologicko — kultúrne stupne vý v oja tohto nad stavbovéh o fen om én u starej doby k am en ­ nej. Prvé prejavy um enia viažuce sa n a kultúry chatelperronién a starý i stredný aurignacién, datujú sa do o b ­ dobia 34 — 25 tisíc r. pred n. 1. so vzácn ym i jed n od u ch ý­ m i rytinam i zvierat, prevažne na kam enných platničkách. V au rign acién e k nim pristu ­ pujú rytiny ženských sym b o­ lov. Ľudská figú rk a z m am utoviny a zvieracie plastiky z jask ýň južného N em ecka reprezentujú v okruhu aurign acienu európske unikáty. Ď alší vývoj v rozpätí 25 — 20 tisíc r. pred n. 1. viaže sa na kultúry m ladého aurignaciénu a gravettien u. Tom uto obdobiu sa prisudzujú jed n o­ duché sk aln é rytiny, zriedka aj maľby, n adväzujú ce štý lo ­ vo na predchádzajúce obdobie, Z tohto obdobia pochádzajú niektoré reliéfy a zo vzá cn e­ ho m obilného u m enia sú n a j­ v ý zn am n ejšie ženské plastiky, tzv. V enuše, ako ojed in elé n á ­ lezy, z niektorých otvorených

K oniec p aleolitick ého um enia nastal v období 10 — 8 tisíc r. pred n. 1. v čase ex isten cie tzv. epipaleolitick ých kultúr. Z uvedeného chronologické­ ho prehľadu vyplýva, že v zá­ padnej Európe sa najväčší rozkvet p aleolitick éh o um enia (najm ä násten né jaskynné maľby) viaže na m agúalén ién sku kultúru, ktorej teoretic­ kou hranicou rozšírenia aj do strednej Európy je podľa K. V alocha (1960) územ ie M orav­ ského krasu a poľské jaskyne v okolí K rakova. N ečakaný objav jaskynných m alieb pleistocénných zvierat v m e­ ravej, n eživ ej póze, o b ja v e­ ných biológom A. V. R ium inom r. 1959 150 m od vchodu v dvojposchodovej peščere nad riekou B elajou v európ­ skom predhorí Uralu v B aškirskej ASSR (Bader 1965) svedčia o tom , že aj iné rovnočasné m lad op aleolitické k u l­ túry sa m ôžu výtvarn e p reja­ viť vo vhodnom jaskynnom prostredí. Prečo sa na územ í strednej Európy n eob javili v ja sk y ­ niach osídlených v starej do­ be kam ennej otlačky dlane s prstam i (znám e aj z m lad ­ ších fáz jaskynného osídlenia aj m im o európskych jaskýň),

m lad op aleolitických síd lisk ; z nich u nás na jv ý zn a m n ej­ šia je V enuša z M oravian nad V áhom (Bárta, 1984) a pred­ tým skôr nájdená V éstonická Venuša. Tretí štý l paleolitického um enia v rozpätí 20 — 18 ti­ síc r. pred n. 1. viaže sa na solutrien, celk ove chudobný na um elecké pam iatky cha­ rakteru zdobených kostí a p latn ičiek i jed n o tliv é rytiny zvierat a plastík. P ripisujú sa mu však niek toré reliéfy. M o­ hutný rozm ach paleolitického um enia nastal v období sta r­ šej fázy m agd alén ien sk ej k u l­ túry (stup. I — II), v období 18 — 15 tisíc r. pred n. I. S kalné um enie, vrcholí k la sic­ kou periódou štvrtého štýlu na stupn i III — VI m ladého m agd alén ién u (15 — 10 tisíc r. pred n. 1.), časovo sa zho­ dujúceho s epigravettiénom . T ejto klasick ej perióde patrí prevaha v šetkéh o skalného um enia rytín i m alieb a tiež bohaté nálezisk á m obilných predm etov, ako aj celý stre­ doeurópsky m agdalénién, v ktoroiťl si našu pozornosť zasluhujú dve rytím vy h o to ­ v en é zvieracie scén y na k o n ­ ských rébrách z jask yn e P ekárna v M oravskom krase.

lATENSKA

DO BA 8 R 0 N Z 0 V Ä

O b r. i . V ý b ru s s te n o v é h o s i n t r a k y ň a Ľ u d m ila , S lo v e n s k ý k r a s .

s

v r s tv a m i

d y m o v é h o u h lík a z o b d o b ia

n e o litu ,

d o b a b ro n zo v á

a la té n s k a . J a s ­ F o t o : J . B á rta

43


no najm ä nástenné kresby a maľby západoeurópskeho ty ­ pu, je zatiaľ jedným z n a j­ väčších nevyriešen ých problé­ m ov archeológie, hoci jestv u ­ je viac odpovedí na túto o tá z­ ku. U važuje sa predovšetkým o klim atických činiteľoch, napr. o zm enam i teploty vyzrážanej vode, ktorá v našom k lim a ­ tickom pásm e m ôže značne poškodiť alebo aj zničiť maľ­ bu, ale aj o m ožnosti že dru­ hotné nepriehľadné sintrové povlaky celkom zakryli ry ti­ nu alebo maľbu. Dôkaz pre túto hypotézu poskytli sintre odlúpené otrasm i streľby v ka­ m eňolom e z dnes už n ejestv u ­ júcej jaskyne Ľ udm ily pri Slavci. V ýbrus odlúpeného sintra (obr. 1) ukázal postup­ né vrstevnaté narastanie sin trov s vrstvam i uhlík a pochá­ dzajúceho z dym u ohnísk d o ­ by n eolitick ej, bronzovej i laténskej, v odstupňovanej hrúbke sintra podľa času ich narastania (Bárta, 1983). ta k ­ že sú presved čivým kalen dá­ rom relatívn ej chronológie. K eby spôsob získ avan ia ta ­ kýchto jaskynných sintrov či stalagm itov nebol taký dras­ tick ý z hľadiska ochrany ja s­ kynného interiéru, k čomu pristupuje aj nákladnosť ich výbrusu, bolo bv m ožné bez h ĺb en ia zisťovacích archeolo­ gických sond len na základe v rstvy u h lík a z dym u prave­ kých ohnísk zistiť, či bola tá alebo oná jaskyňa osídlená v praveku. Za n ajväčšie nebezpečenstvo pre zachovanie jaskynných m alieb u nás sa však považu­ je prenikajúca von k ajšia v lh ­ kosť spojená s prúdením vzduchu. N ie m alý význam m á aj chýbanie osíd lenia n a j­ m ladšej p aleolitick ej kultúry v našich jaskyniach, tzv. m agdaléniénu, s ktorým prevažne sú v isí západoeurópske ná­ stenné jaskynné um enie. Na Slovensku by sm e p ravdepo­ dobne m ohli očakávať takýto v ýtvarn ý prejav predovšetkým pri osíd len í jaskýň nositeľm i gravettskej, prípadne epigravettsk ej kultúry, ak by sm e ich objavili v našich doteraz neprebádaných jaskyniach. V sú v islosti s otázkou e x i­ stencie m agdaléniénu na S lo ­ vensku, keďže za hranicu je ­

44

ho rozšírenia zo západnej Eu­ rópy sa p ovažuje región M o­ ravského krasu a južné Poľ­ sko (Valoch, 1960), je dnes a k tu áln ejšie pozmeniť dote­ rajší názor na nález hrotu zo sobieho parohu a nepočetnej čepeľovej industrie, ktorá sa našla už r. 1874 na povrchu dna v jaskyni A ksam itke pri H aligovciach v P ieninách, na slovensko-poľskom pohraničí. Táto bola až dodatočne reha­ bilitovaná ako p a leolitick á a V ertésom (1914) zaradená do aurignaciénu. Vzhľadom na to, že neď ale­ ko tejto jask yne na ľavom brehu D unajca v N ižných Šrom ow ciach poľskí arch eoló­ govia (V ald e—N ow ak a R ydlew ski, 1980) odkryli neskorom agd aléniénske síd lisk o, n e­ m ožno vylúčiť preniknutie m agd aléniénských lo v co v so ­ bov aj na priľahlé územ ie Slovenska, a teda aj do ja s­ kyne A ksam itky (B árta 1981). A rtefakty, z ktorých je dôle­ žité najm ä to, že hrot je z pa­ rohu soba, zanechali tu p rav­ depodobne na sklonku p leistocénu (bôlling), takže zadné priestory aj pre m alý vchod A ksam itky sa nem ohli už zasedim entovať. Z uvedeného v yp lýva, že zatiaľ len v po­ hraničnej oblasti sev ero v ý ­ chodného Sloven sk a m ám e pr­ v ý dôkaz prítom nosti m agdalén iénsk eho o sídlenia, a pre­ to h la v n e v krasovom územ í tohto regiónu jestv u je akási nádej na ex isten ciu p arietálneho um enia v tam ojších ja s­ kyniach. To, že možnosť objavenia paleolitických jaskynných m a ­ lieb u nás nie je v ylúčen á, do­ kazuje n ajb ližší výsk yt p a leo ­ litick ých m alieb z jaskyne P estera C uciulat v údolí Som es v severozápadnej časti sedm ohradských K arpát v R u­ m unsku. ktorý sa teraz v e ­ decky vyhodnocuje a zaraďu­ je sa do ep igravettién u (B itiri, Carcium aru, 1980). P od­ statn e starším (Skutil, 1938) bol dôkaz e x isten cie skalného um enia (prvý štýl)? na se v er­ nej M orave. V jesen i r. 1981 si M. O liva v M ladečských jaskyniach pri L itovli, zná­ m ych hrom adným hrobom pravekého p aleolitick éh o člo ­ veka, všim ol červeno m aľo­ vané značky (šípky, jed n od u ­

ché i d vojité čiary, bodky a v ä čší neľahko definovateľný útvar, tzv. „ježko“), ktoré sú tvarové podobné p a leo litic­ kým značkám v jaskyniach frankokantabrijského okruhu (Leroi — G ourhan, 1965), a le aj v K apovej peščere. P aleo litick ý v ek m ladečských značiek nie je zatiaľ s istotou preukázateľný, no ich m orfo­ logická zhoda so skutočne p a leolitick ým i je natoľko n á ­ padná, že ich m ožno považo­ vať za veľm i pozoruhodné (V aloch 1982). Jaskyňa P ckárna v M orav­ skom krase, p resláven á sp o ­ m en utým i rytin am i súboja b i­ zónov, či pasúcich sa koní na konských rebrách z obdobia m agd aléniénu, o stáva z hľa­ diska m ožnosti objavu aj parietálneho skalného um enia otvoreným bádateľským po­ ľom dom ácej speleoarcheológie, pretože predpokladané zadné priestory jask yn e s boč­ ným i chodbam i sú zavalené sutinou. P re ich terajšiu n e ­ dostupnosť ned ali sa hľadať teoreticky m ožné prejavy parietálneho um enia, ak by sp o ­ m enutý zával bol postm agdalén iénsky. Ak je starší, teda z obdobia pred n ajm ladším p aleolitickým o síd lením v stu p ­ nej časti jaskyne, potom n e­ m ožno v zadných častiach krasového systém u jaskyne Pekárna očakávať prejavy n á ­ stenného u m enia (B árta 1975). N ásten né jask yn n é maľby i nerovnosti jaskynn ých stien v y u žívan é na dotváranie ev en tualných n ázn akov p lastík sa nachádzajú n ajm ä na územ í západnej Európy skôr v zad­ ných tm avých, často aj ťažko dostupných priestoroch, kde treba prekonávať vodné toky. M ôžu sa nachádzať aj vo vyšších či n ižších poscho­ diach od v stu p n ej časti ja s­ kyne. N em usia však byť na hladkých stenách, ktoré priam v yzývajú na pom aľovanie. V yskytujú sa skôr na m ies­ tach drsných, p lných v ý č n e l­ kov a rýh, a to často aj m e­ dzi kvapľam i. No nachádzajú sa aj v ľahko dostupných vonkajších jaskynných p rev i­ soch, takže tu n iet jed n ozn ač­ nej zákon itosti na ich obja- > v en ie (Bárta, 1982). Po oboznám ení sa s celo ­ európskym výskytom p aleoli-


O b r.

3.

P r o b le m a tic k é

k resb y

uhľom

z fa k ie ľ

z k o m ín a p r i Z r ú te n o m

d ó m e v A r d o v s k e j ja s k y n i. S lo v e n s k ý k r a s .

y

U

\

O b r. 2. N e o litic k é k r e s b y D o m ica, S lo v e n s k ý k r a s .

uhľom

z

fa k ie ľ

v

P o s v e tn e j c h o d b e v ja s k y n i • F o to : J . B á r ta

tického parietálneho um e­ nia, no najm ä po zistení jeho výskytu aj v horších k lim a ­ tických podm ienkach, aké sa vyskytujú v sú v ise s väčšou zem episnou šírkou na u ral­ skom predhorí nad riekou Belaja v 2,5 km dlhej K apovej peščere, zvanej aj Šulgan Taš, neob stojí argum ent pre ab­ senciu takéhoto um enia u nás len na základe m enej priaz­ n iv ej klím y v našich ja sk y ­ niach. N a územ í Slovenska pozná­ m e s istotou zatiaľ len geo­ m etrické kresby uhlom z P o­ svätn ej chodby v zadných priestoroch jaskyne D om ice (obr. 2). N a tieto sú až z m la ­ dej doby kam ennej a akiste sú v isia s tun ajším osídlením tvorcam i bukovohorskei k u l­ túry. A kadem ik J. Bôhm , v jedn ej z nich chcel vidieť a i štylizovan ú ženskú postavu sú v isia cu s kultom plodivej sily (B árta 1976). Pre celk ove od lišn ý charak­ ter prob lem atickejšie sú tak ­ tiež azda n eolitick é nástenné kresby (?) robené uhlom , ob­ javen é J. B ôhm om a J. K unskvm v „priepasťovitej chod­ be“ A rdovskej jask yne (B ánesz 1978). Zo štyroch spom e­ nutých obrazcov z A rdovskej jaskyne vid í L. B ánesz v pr­ vom plaziaceho sa človeka s typickým i znakm i držania tela pri tom to pohybe. Aj druhá a štvrtá kresba má údajne zobrazovať plaziace sa ľudské postavy. Tretí obraz podľa L. B ánesza predstavuje zvln en ý tok vody a na ňom loďku so štylizovan ou ľud­ skou postavou s upaženým i

45

i


rukam i (obr. 3). L. B ánesz tu pravdepodobne vych ádza z ja ­ vov, ktoré J. K unský (1939) lokalizuje do priepast'ovitého kom ina, ktorý zo Zrúteného dóm u klesá na sever a podľa J. K unského (str. 11) boli v ňom na niektorých m ie s­ tach nájdené črty drevených fakieľ. Je to teda ten istý jav, ktorý bol pozorovaný aj v iných jaskyniach S loven sk é­ ho krasu, pokiaľ boli osíd le­ né bukovohorským etnikom . Aj keď si uvedom ujem e, že výsk yt jaskynných kresieb či

m alieb je vždy aj v regióne s výsk ytom viacerých jaskýň osídlených v p aleolite, predsa len o jed in elý jav, netreba v hľadaní takejto m ožnosti aj u nás zaujať a priori n e g a tív ­ ne stanovisko. N em ožno totiž vylúčiť, že aj u nás nájdem e jaskynné steny, ktoré proces novotvorby jaskynn ých sintrov narastajúcich vekom , ako sm e to zistili v jask yn i Ľ udm ile pri S lavci — G om baseku, n e ­ zasiahol a neprekryl prípadné prejavy nástenného ja sk y n n é­ ho um enia. V šetko je závislé

od lok áln ej jask yn n ej m ikro­ klím y a od postupu či sta g n á ­ cie tvorby chodbových n á sten ­ ných sintrov. Preto aj u nás je aktuálne zamerať pozornosť arch eoló­ gov, ale aj všetkých dobro­ voľných ja sk yn iarov na o b ja­ vy ďalších jaskynných p ries­ torov v n ových, či už doteraz znám ych jaskyniach v n ád e­ ji, že aj na S loven sk u n ájd e­ m e n ástenné jaskynné u m e-

I.ITERATÚRA BANESZ, L . : P r a v e k R o ž ň a v y a o k o lia , m : T a jtá k , L. a k o le k tív D ejin y R o ž ň a v y , K o šice 1978, s. 30 — 42. BADER, O. O .: K a p o v a ja P e š č e ra . P a le o litič e s k a ja ž iv o p is . M o sk v a 1965. BARTA, J . : (re c .] K lím a, B .: A rc h e o lo g ic k ý v ý z k u m p lo š in y p r e d je s k y n i P e k á r ň o u . P r a h a 1974. I n : S lo v . A rc h e o l., 23, 1975, S. 457—459. BARTA, J . : P o ls to r o č n é ju b ile u m p e r ly s lo v e n s k é h o p r a v e k u ja s k y n e D o m ic e. K rá sy S lo v ., 53, č. 9, 1976, s. 390—395. BARTA, J . : V III. S p e le o a rc h e o ló g ia . I n : J a k á l, J . a k o le k tív : P r a k tic k á s p e le o lo g ia . M a r tin 1982, s. 191—220. BARTA, J . : P o h r e b is k o a p r a v e k é s íd lis k o v ja s k y n i D ú p n a d ie r a p r i S la tin k e n a d B e b ra v o u , š tu d ij n é z v e s t i , ' 20, N itr a 1983, S. 15—37. BARTA, J . : Z n o v u n á jd e n ie M o r a v ia n s k e j V en u še. I n : B a ln e o lo g ic k ý s p r a v o d a j, 23, B r a tis la v a 1984, s. 77—87. BASLER, D . : O s o b n á in f o r m á c ia v S a ra je v e , 1973. BASLER, D .: P a le o lits k o p r e b iv a liš te B a d a n j K od S to ca . G la s n ik Z e m a ljs k o g m u z e ja B o sn e i H e rc e g o v in e , 29, Sar a je v o 1976, s. 5—13. BITIR I, M. — CARCIUM A RU, M .: Le m ilie u n a t u r e l e t q u e lq u e s p r o b lé m e s c o n c o r n a n t le d e v e lo p p e m e n t d u Palé o lith iq u e s u p é r ie u r s u r le t e r r i t o i r e d e la R o u m a n ie . I n : Ľ A u r ig n a c ie n e t le G r a v e ttie n (P é r ig o r d ie n ) dans le u r c a d re é c o lo g iq u e . N itr a 1980, s. 65—75. D REU IL, H , — LA N TIER , G . : Les H o m m e s d e la P ie r r e a n c ie n n e . P a ris 1959. , G R A ZIO SI, P . : P a le o lith ic A rt. L o n d o n 1960. KUNSKÝ, J . : A r d o v s k á je s k y n é v e S lo v e n s k é m k r a s u . I n : R o z p ra v y II. tŕ í d y Č e sk é a k a d e m ie 49, č. 21, P r a h a 1939, s. 1— 12. LE RO I — G O U R H A N , A ,: P r é h is to ir e d e ľ a r t O c c id e n ta le . P a ris 1965. LUM LEY, H . e t a l ii: A r t e t C Iv ilis a tio n s d e s C h a s s e u rs d e la P r é h is to ir e . P a ris 1984, SKU TIL, J . : P r a v e k é n á le z y v M lad č i u L ito v le n a M o r a v e . L ito v e l 1938. VALDE-NOW AK, P. — RYDLEWSKI, J . : o s o b n á in f o r m á c ia , 1980. VALOCH, K .: M a g d a le n ie n n a M o ra v e . A n th r o p o s 12, 1960, B rn o , N . S. 4, ío o s. VALOCH, K .: O r o z v o ji k u lt ú r y a s p o le č n o s ti v p a le o litu . A rch . R o zh l., 34, P r a h a 1982, s. 534— 561. VÉRTÉS, L .: P rv n í p a le o litic k é n á s tr o j e z o b la s ti K a r p a t. A n th r o p o z o ik u m , 4—1954, P r a h a 1955, p p . 7— 18.

46


Č IN N O SŤ OBLASTNÝCH SK U P ÍN

Eduard Piovarči

STRATENECKY SYNDRÓM v Slovenskom krase. H lavne vď aka p u b li­ kačnej činnosti geom orfológa Ľ. V. P ri­ k ry la už ďalšia generácia jask y n iaro v m a­ la k dispozícii dostatočne presné pram ene a inform ácie. N a základe týchto inform ácií sm e ro ­ k u 1980 začali ešte ako neorganizovaní pracovať v Kukurišovej jaskyni v S tra te n ci. Až po dohode 11. 9. 1980 v Terchovej s tam ojším i ja sk y n ia rm i sa naša m alá p ra ­ covná skupina MINOTAURUS pridala k oblastnej skupine T erchová a začala vy­ víjať legalizovanú činnosť v oblasti Belej a doliny K úr, resp. v S tratenci. K ukurišova ja sk y ň a sa nachádza na ľavej stra n e suchého strm ého žľabu v n a d ­

Už niekoľko rokov je stredobodom pozornosti terch o v sk ý ch ja sk y n ia ro v m e­ nej znám a k raso v á oblasť S tra te n e c v M a­ lej F atre. Z áu jem o tú to lo k alitu vzrás­ tol na začiatk u osem desiatych rokov po akom si znovuobrodení terchovskej sk u p i­ ny novým i členm i z V arína. N adviazali sm e tu n a p rácu a m a té r­ skej sk up in y jask y n iaro v , k to rá pod vede­ ním Ľ. V. P rik ry la začiatkom šesťdesia­ ty ch rokov p raco v ala v M alej F a tre . T ento kolektív bol p rv ý m (okrem V. B ukovin­ ského), k to rý speleologický pôsobil v CHKO M alá F a tra a d o k u m en to v al i publikov al výsled k y svojich p rieskum jiých akcií vo V lastivednom zb o rn ík u Považia a

GEOLOGICKY PROFIL SEVEROZÁPADNÉHO HREBENÁ STRATENCA ,

V

M ALEJ

FATRE

STRATENEC 1 5 1 2

M A STN E F IA K Y

V

STA A TEfttCK A M K P A S t

-

ST. STRÁT. JA SK Y Ň A A N IS TMAVSIVÉ VÁPENCE KUKURIŠOVA JASKYŇA

W TEN STEIN SK ÉH O TYPU

* w * H 'A SPA C OV A U R N D r.M . D EM IA N , E. PIOVARČI

H

- W

L A D IN -K A R N SVETLOSIVÉ LAVICOVITÉ DOLOM ITY A V ÁPENCE SPO D N Ý TRIAS PIESK O V CE . K R EM IN N É PIESKOVCE, ZLEPENCE S VLOŽKAMI BRIDLlC SPO D N Ý TR IA S P E ST R É ÍLOVITO P I E Í Í IT É BRIDLICE S V LOŽKAM I KREM ENNÝCH PIESKOVCOV B IO T IT K K É A DVOjSLUDNÉ GRANITY, AUTOMETAMORFOVANÉ GRANOOIORITY


m orskej výške 852 m, 67 m etro v n a d v ý ­ raznou krasovou vyvieračkou (50 až 100 l/s), v K ukurišovej doline k to rá p rav d ep o ­ dobne odvodňuje celý vápencový kom ­ plex S traten ca. Sondovacie práce P rik ry lovej sk up in y v šesťdesiatych rokoch nám napovedali sm er ďalšieho postupu. J a sk y ­ ň a bola 15 m d lhá s 1 až 2 m vysokým stropom . H rnce, vým ole a vôbec výrazn á m odelácia stien svedčia o niek d ajšej a k ­ tívnej erozívnej činnosti vodného toku, k to rý práv e vo v stu p nej časti jask y n e pru d k o m enil sm er o 90° a zarezával sa opäť do m asívu. Výzdoba jask y n e je skrom ná. V p red n ý ch častiach sa vysk y ­ tu jú b radav co v ité povlaky a sin tre, m ies­ tam i i k rá tk e brčká. V stu p n á časť p riesto ­

S traten e c k á priepasť. M alá Fatra.

48

rov je v y tv o re n á na v ý razných poruchách J —VV, S —J, V —Z. Začali sm e pracovať v stále zaplavovanom polosifóne n a te k to ­ nickej línii V —Z. P rá c a bola hneď od za­ čiatku náročná. V odu sm e m useli p ra v id e l­ ne čerpať cez 3 m etre vysoký sk aln ý p ra h jaskyne. Celé dni sm e sa m iesili v rozbahnenej ry h e kopanej pre „kľačiaceho stre lc a ” a piaď po piadi trpezlivo postupovali do n e­ znám eho, pom erne rozsiahleho sifónu. S tro p bol obťažkaný skalným i re b ra m i m o­ delovaným i n iekdajším tokom . U sadené auto ch tó n n e sedim enty, k to ré tu opadajúca voda naniesla v 1,5 m h rú b ­ ke sa sk lad ajú z typického červenkastého v ápenného ílu a piesku, v k to ro m sm e n a ­

F o to : E. Piovarči


šli okrem k úskov zotletého d rev a n ajm ä vo vstu p e do sifónu kosti m edveď a h n e ­ dého (nálezy kostí u rčen é v SAV N itra). H lbšie v sifóne sme n achádzali bizarne m odelované vápencové brekcie, k to rý ch pôvod nám zatiaľ nie je celkom jasný. R oku 1981 sa činnosť sk u p in y v rám ci p oznania celého k ra su M alej F a try značne rozptýlila, ale nosná časť p rác spočívala opäť v S tra te n c i v K u k u rišo v ej jaskyni. P odarilo sa n á m pren ikn ú ť tesn ý m i plazivkam i o 15 m etro v ďalej do sifónu. Ces­ tu k dosiah n u tém u m iestu, odkiaľ sa pre ned o stato k p rie sto ru nedalo ďaleko p re ­ hrab áv ať, sm e ešte celý ro k lopotne p re ­ kopávali. D ĺžka sifónu ta k dosiahla roku 1981 20 m. P o m ern e d rsn é podm ienky v stále zaplavovanom výkope o d rad ili n a j­ sk ô r neveriacich, no postu p n e i viac za­ pálených členov skupiny. P re to p re ľahší p o stu p v sifóne v le te ro k u 1982 sme zní­ žili sk aln ý p ra h vo v stu p n ej časti jaskyne. Č iastočne sm e sa ta k zbavili problém ov s vodou a p o stu p sa zrýchlil. Z p ra h u ja s­ kyne sm e v y rú b a li 8 m 3 ho rn in y , čím sa značne zm enil p ro fil vchodu z pôvodnej v ýšky 0,8 m na 3 m p ri nezm enenej šírke 1 až 1,5 m. Ď alšie práce už p reb ieh ali ply­ nulejšie. H liníkový čln s obsahom 0,2 m :i sm e priťahovali cez ru m p á l oceľovým la n ­

kom , čím sa práca v sifóne uľahčila. Po p rek o n an í ďalších desiatich m etrov sa n ám 4. 9. 1982 podarilo konečne p re ­ niknúť cez polosifón, k to rý dosiahol dĺžku 30 m. D ovtedy sm e za dva roky tv rd e j p ráce z jask y n e vyviezli 20 m3 nap lav e­ ných sedim entov. P ri p rien ik u za sifón sme zaregistrovali slabý prievan. Za sifó­ nom p o kračuje chodba elipsovitého p rie­ rezu široká 1,8 m, vysoká 0,3 až 0,9 m, do dvoch tre tín zanesená ostro h ran n ý m m ateriálo m strelen ý m do nepoddajnej m asy vykryštalizovaným kalcitom . K ry štali­ zovaný kalcit je typický pre celú jaskyňu. D robné k ry štá ly p o k rý v ajú ako h u stý ko­ berec celé dno jaskyne. Tam , kde sa ten to povlak dostáva n a d p rik rý v k u pieskov, m á snehobiely nádych. íly sfa rb u jú kry štály do červená. Ď alej sme opäť narazili na úžiny na h ran ici prieleznosti. T erén na šiestich m e­ tro ch stú p a v 28° uhle. P rie sto r je široký m iestam i 2 až 3 m, ale pom erne nízky. Na vrchole stú p a n ia sa m ožno p rv ý k rá t po v plazení do sifónu narovnať. Cez ďalšiu úžinu sm e sa dostali do m alej sienky, kde sme sa m ohli posadiť na b alvany a chvíľu si odpočinúť. S ienku 10 m dlhú, 2 až 3 m širo k ú a 0,4 až 1,6 m vysokú sme neskôr nazvali „Domec stra te n ý c h n á d e jí”. Po

4

KUKURIŠ0VÁ JASKYŇA H ALÁ

I X

//K .\ ' I ■

TEKTONIKA

v

?

//

mu

» «»«»

8 5 2 m nm

FATRA - STRA TEN EC ( I 512 m n m )

< ^x

D Ň A 9 . 3 . 1 M 5 Z A M E R A L I: J . Ď Ú 6 E L , M. P I0 V A R Č I, E. P I0 V & R Č I


stran ách n a dne ležia zo stro p u zosunuté bloky. M iestam i sa na stro p e nach ád zajú zh luky kvapľov, zácloniek bielej fa rb y a brčiek dlhých 5 — 10 cm. Z konca p riesto ­ ru sa dá preliezť úžinou do ďalšej m alej sienky, kde sa n ám postavila do cesty v äč­ šia p rek ážk a — m o h u tn ý zával. N a niekoľ­ kých akciách v ro k u 1983 sm e sa ho po­ kúsili prekonať. P ráce však o dvtedy po­ k račovali stále pom alšie. P raco v n ý elán sa postupn e vyčerpal. Ja sk y ň a po zam eran í dosiahla dĺžku 63 m a p revýšenie 2,5 m. V súčasnosti sa na p ráci v ja sk y n i p o k ra ­ čuje iba sporadicky. Po akom si k olektívnom sk lam aní v K ukurišovej jask y n i sme sa rozhodli, že znova skúsim e šťastie v S traten ci. T entok rá t sa naše úsilie zam eralo na Starú strateneckú jaskyňu, k to rú v ro k u 1972 o b ja­ vil člen sk u p in y P e te r F reud en feld . J a sk y ­ ň u sme počas p ráce v ,,K u k u rišk e” n ie ­ koľkokrát navštívili. Hneď p ri prvej ob­ h liad k e sa dalo tušiť, že ja sk y ň a nev zn ik ­ la korozívnou a d eštru k čn o u činnosťou m razu a g ravitácie, ale je zrejm e súčasťou predpoklad an éh o straten eck éh o systém u. N achádza sa vo výške 950 m n. m. na prav ej stra n e skalného p ra h u suchého centrálneh o S traten eck éh o žľabu, 10 m vysoko v skalnej stene. Vo vchode je u ­

Bivak v Starej S traten eck ej jaskyni, M alá Fatra.

50

ch ytený m ladý buk, p re to ja sk y ň a okrem toho, že je ťažšie p rístu p n á , je aj dokona­ le m askovaná, tak že n á h o d n ý okoloidúci si ju sotva všim ne. Ja sk y ň a bola pôvodne d lh á 16 m. T voril ju v lastn e nízky dóm, 12 m široká plocha vstu p n éh o dóm u — O rlie hniezdo, zatiaľ n ajväčší p rie sto r v jaskyni. S tro p je v pred n ej časti z rú te ­ ný, m iestam i vysoký až 2 m etre. K am e­ nisté dno klesá vo sv ah u sm erom ku vchodu pod uhlom 35° k m oh u tn ém u zá­ valu. 2. až 3. 10. 1983 sm e zorganizovali p r­ vé pracovné sú stred en ie v S tratenci.. P ra ­ covali sm e v tro c h pracovných skupinách. P rv á v K ukurišovej jaskyni, d ru h á v S tra teneckej priepasti a tre tia začala sondovacie práce v závale S ta re j straten eck ej ja s­ k y n e úspešne. S k upine V avrík, H anus, Piovarči sa podarilo preniknúť popod zá­ val do m alej sienky („Líščí saló n ”) a z nej sm e sa 9. 10. 1983 prek o p ali do ďalšej. N asledujúcu časť ja sk y n e ch arak terizovali úžiny. 27. 10. 1983 sm e sa po horúčkovitej činnosti p re b íja li ťažkým m iestom (P rie­ n ikom legionárov) a p o stúpili o ďalšie vzácjoe m etre. Vošli sm e do re la tív n e väč­ ších p riestorov sienky R adosti. T ento 20 m p rien ik sa končil ďalšou úžinou na dne zaujím avo erodovaného kaňonu.

F o to : E. Piovarči


Až do 24. 11. 1983 vzdorovala v p o ra ­ dí už p ia ta úžin a K am en n ý ch kvetov, kým sme zaznam enali ďalší p o stu p o 14 m. N e­ stačili sm e sa v šak spam ätať a už tu bol nový, ešte väčší p ro b lém — 10 cm široká puklina, h lb o k á viac ako 2 m etre, Úžina na 84 m etri. 4. až 6. 5. 1984 n a ja rn o m pracovnom sústredení, k to ré sm e p rv ý k rá t organizo­ vali s b iv ak o v an ím v O rlom hniezde, sme sa pokúšali prekopať popod východnú ste ­ nu v sienke R adosti a obísť ta k p rekážku. Sonda dosiahla dĺžku 12 m a h ĺb k u 6 m, ale p re d p o k la d a n ý p rie n ik sm e n edosiah­ li. V sienke R adosti sa s tre ta jú šty ri te k ­ tonické línie a zároveň lin e á rn e s nim i niekoľko m enších príto k o v ý ch vetví. J a s ­ ky ň a tu po k raču je dvom a m ožným i sm er­ m i strm o do hĺbky. P rie sto ry sú však za­ nesené o stro h ra n n ý m m ateriálo m a pies­ kom. P re to sm e sa sú stred ili na p re k o n a ­ nie Ú žiny n a 84 m etri. P odarilo sa n ám ju zdolať až 21. 5. 1984. Š ty ri m etre, o k to ré sm e postúpili, nás však deprim ovali. P re b ili sm e sa iba do stiesnenej, strm ej p lazivky s p re te k a ­ júcou vodou. P repracovať sa odtiaľ ďalej bude naozaj tv rd ý oriešok, no chcem e sa ho pokúsiť rozlúsknuť. N ajnižšie m iesto v jask y n i sm e n a ­ zvali prilieh av o M orňa. N achádza sa v h ĺb ­ ke 31 m etro v od vchodu. C elková dĺžka jask y n e do sah u je 136 m etrov. Celá ja sk y ­ ň a je zväčša suchá. V oda sa v m alom p ra m ie n k u zja v u je iba za úžinou K am en ­ ných kvetov. S ta rá stra te n e c k á ja sk y ň a fu ngovala ako ponor; odvádzala do podzem ia p o v r­ chové vody stek ajú ce S tra te n e c k ý m žľa­ bom. V súčasnosti je v senilnom štád iu vývoja. Vo v rch n ý ch p a rtiá c h sú sten y ja sk y n e z a farb en é kysličníkom železa do červená. V ý raznejšia kvapľová výzdoba zatiaľ v ja sk y n i p re neprítom nosť vody nejestv u je, n a sten ách však m ožno pozo­ rovať v ý razn é erózne tv a ry , vým ole a h r n ­ ce. T eplota v spodnej časti sa poh y b u je okolo 2 °C. P rie v a n y sú v ja sk y n i v ý raz­ nejšie ako v K u k u rišo v ej jaskyni. V ýskyt n eto p iero v sm e v ja sk y n i za­ tiaľ nepozorovali, ale v nánosoch piesku a su tin y sm e n ašli ich fosílne k o stro v é po­ zostatky. I keď ja sk y ň a klesá do m asívu, m á p ravdepodo b n e spojenie s vyššie polože­ nou časťou p re d p o k lad an éh o systém u. P o­ dľa term ick ý ch pozorovaní sa p re ja v u je ako spodná časť. Do h ĺb k y 20 m je v y tv o ­

re n á prevažne vo svetlých dolom itických vápencoch, ďalej v tm avom dolom itickom v ápenci s obsahom 0,28 % krem ičitanov; 5,96 % p rip a d á n a kysličník ho rečn atý a 0,17 % na kysličník železitý. Rozdelenie h o rn ín m ožno pozorovať vo výraznej de­ liacej línii na stenách sienky Radosti. V poslednom období používam e jaskyňu, resp. jej v stu p n ú časť O rlie hniezdo ako p re d su tú zák lad ň u — bivak p ri sondovacích prácach v S traten eck ej priepasti, k to ­ ré sme začali koncom ro k u 1984. H ĺbim e šach tu v m iestach s n ajintenzívnejším i p riev anm i v juhovýchodnej časti Ján o šíkového dóm u. Tým sm e v lastn e otvorili v S tra te n c i naše tre tie pracovisko. N ajnovšie sm e zistili, že juhovýchod­ n á v etva p riep asti (Jánošíkov dóm) v zim ­ nom období n asáva vzduch, čím sa p re ja ­ v u je ako spodná časť vyššie položených priestorov. A naopak, z m enšej severozá­ padnej časti p riep asti pod zostupnou stržou v y rá ž a jú v zim e h u sté chuchvalce p a ­ ry, čo svedčí o vrchnom otvore nižšie po­ loženej časti neznám ych priestorov. Je t e ­ da jasné, že priepasť je situ o v an á niekde v stred e až ho rn ej polovici neznám eho podzem ného jask ynného systém u v S tra ­ tenci. Svedčia o tom aj m astn é fľaky, k to ré sa nachádzali p ri terén n o m p rie sk u ­ m e viac ako 1300 m n. m. n a severozápad­ nom hrebeni, ted a z h ru b a 200 m etrov nad priepasťou. M odelácia vodou a tla k o v á erózia sú spoločným i fa k to rm i pre obe jaskyne i priepasť. Z aujím avé sú i geologické pod­ m ienky. Rozborom vzoriek h o rn ín sa po­ tv rd ilo, že vyvieračka je v y tv o re n á v tm a ­ vom žilkovanom gutensteinskom vápenci. K u k urišovu ja sk y ň u b u d u jú svetlé dolom itové vápence a S ta rá stra te n e c k á jask y ­ ň a je tiež v dolom itických vápencoch. Je zaujím avé, že priepasť vznikla v tm avom žilkovanom vápenci s obsahom kysličníka h o rečnatého iba 2,03%. Po konzultácii s geológm i z IG H P Ž ilina sme dospeli k názoru, že v S tra te n c i ide o rôznorodú zmes dolom itických i čistejších vápencov, tvoriacich približne 500 m v rstv u ležiacu n a 100 m sú v rstv í gutensteinských v á p en ­ cov. Sled krasových javov, vyvieračky, dvoch ja sk ý ň a p rie p a sti a ich genetické súvislosti, o k to rý ch sm e sa už zm ienili v S p rav o d aji 3/83 v článku S traten eck á priepasť, rozhodne svedčia o prítom nosti v y v inutého vysokohorského krasového systém u a to, aj n a p rie k v šetkým p redo­ šlým k o n štato v an iam o nevhodnosti geo­ logických pom erov v krase M alej F atry . 51


STARA STRATENECKÁ JASKYŇA 9so,Imnm V MALEJ FATRE

V DŇOCH 2 3 . 6 . , 9 . 9 . 1 9 8 4 Z A M E R A L I : I.ADAMKO, L.PA PA ÍK , P.ĎU RA Ň A , E. PIOVARČI

‘a

O R L IE H N IE Z D O

MIERKA 1 : 2 0 0

A *===<£?

ä , ’/ b ^

LÍSČI SALÓN

KVETOV

MIESTA P R E K O P A N E

K R E S L U : PIOVARČI

^

K LA SIC K Y

{X }

voŕN E

PRESEKANÉ

p r e k o n a n ý

Ú Ž IN Y

z á v a l


T ento čiastočne skep tick ý pohľad zapríči­ nilo to, že speleologický p riesk u m v M a­ lej F a tre o p ro ti iným o b lastiam k v a lita ­ tív n e i časovo h o d n e zaostal. D nes je n e v y h n u tn é aj v našej ob­ lastn ej sk u p in e dosiahnuť súčasný speleo­ logický tre n d a ú ro v eň v p riesk u m e a kom pletnej d o k u m en tácii príslúšnej k r a ­ sovej oblasti. N ap rík la d dôslednejšie p ro ­ gnózovanie si v y žad u je dlhodobo sledovať term ick é pochody a závislosti v jed n o tli­ vých kraso v ý ch lokalitách , čom u sa d ote­ raz nevenovala dostato čn á pozornosť. Čo­

Emil

raz viac si uvedom ujem e p o treb u a cenu povrchového terén n eh o prieskum u. D onedávna sme si m ysleli, že práca y m ohutnom b alv an išti n a dne S traten eckej p rie p a sti nie je p ra k tic k y možná. No p rík la d y z iných krasových územ í (na K rakovej holi, v K ozích chrbtoch, n a Silickej p lanine i vo svete) nás posm eľujú realizovať stále náročnejšie pracovné p ro ­ jek ty . P rav d a, tie podm ieňuje ta k ako do­ teraz zanietenie a odhodlanie členov ob­ lastn ej sk u p in y boriť sa s ťažkosťam i a do­ býjať podzem né svety.

Potočník

JASKYNIARSKA VÝPRAVA H O H G A N T Č lenovia Slovenskej speleologickej spoločnosti M ichal M egela a Em il P otoč­ ník z oblastnej sk u p in y Š afárik o v o sa spo­ lu s členm i Českej speleologickej spoloč­ nosti zo zák lad n ý ch organizácií C erberus a P lán iv sk á zú častnili v dňoch 9. —'* 22. septem bra 1984 n a švajčiarsko-československej v ý p rav e H ohgant. A kciu zo šv a j­ čiarskej stra n y zabezpečili Schw eizerische G esellschaft fú r H ôhlenforschung, sektion B ern a A rb eitsg em ein sch aft fú r Speíaologie R egensdorf. Ú lohou bolo objavenie no­ vých jask y n n ý ch p riesto ro v systém u H ohganthôle / Sieben H engste v oblasti B ernských Á lp a oboznám enie sa s krasom G larnských Á lp a Ju ry . D ňa 7. sep tem b ra 1984 p red polnocou vyrážam e v lak o m po tra se R im avská So­ bota - B ratislav a, - V iedeň - In n sb ru ck — Z úrich — B ern. O dva dni v popolud­ ňajších h o dinách prich ád zam e do B ernu, kde nás na stan ici očakáva p rezid en t bernskej sekcie SGH, M ichael A ndréé. O dchádzam e do B rem g arten u , tu sa u b y ­ tu jem e a čakám e o stáv ajú cu časť v ý p ra v y členov CSS. P ric h á d z a jú p red pom ocou dvom a m otorovým i vozidlam i Škoda s p rí­ vesom i časťou našej batožiny. Na d ru h ý deň odchádzam e do In te rlakenu a odtiaľ n a sever cez rek reačn é stredisko H a b k e rn do hôr. Cieľom je k o t­ lina s niekoľkým i salašm i s názvom C hrom atte v n ad m o rsk ej výške 1500 m. Už niekoľko h odín p rší, je h u stá h m la a te p ­ lota 6 °C. R áno sa n á m o tv á ra fa n ta stic k ý p o ­ hľad n a štíty za In te rla k e n o m , m edzi k to ­

rý m i dom inujú zasnežené Ju n g fra u 4158 m n. m. a E iger so svojou legendárnou severnou stenou. Po ra ň a jk á c h n ám Š vajčiari oznam ujú p ro g ram dňa. S B ohuslavom K outeckým a tro m a Š v ajčiarm i odchádzam do p rie­ pasti F itzlischacht. Priepasť je hlboká do 200 m, dno sa končí niekoľko desiatok m etrov dlhou plazivkou a na jej konci p reb ieh a pom ocú trh a v ín pokus o p rie­ n ik do ďalších neznám ych priestorov. Priepasť nie je veľm i náročná, ale typická p re tú to oblasť studená, m o k rá a fá d n a ; v te jto je i veľa b lata. D ňa 12. sep tem bra odchádzam e na o b hliadku te ré n u určenej oblasti. Cieľom je nájsť p u k lin u so silným prievanom , k to rá by sa tu m ala nachádzať. Mišo Me­ gela s tro m a našim i a Š vajčiarm i idú opäť do F itzlischachtu. V ečer opäť začína p r­ šať. N a d ru h ý deň odchádzam e do p rie­ p asti B ärenschacht, hlbokej 565 m, done­ d á v n a n ajhlbšej p riep asti Švajčiarska. Vchod do nej sa nachádza pod skalnou stenou p ri obci B eatenberg severne od T h u n e r See (T hunského jazera). Priepasť je veľm i esteticky m odelovaná, p ríjem n á, šachty sú hlboké do 40 m. V raciam e sa z h ĺb k y 320 m, pretože p rieto k dosiahol k ritic k ú hranicu. V ečer začalo pršať, po­ tom snežiť, tep lo ta klesla n a —2 °C. D ňa 14. sep tem b ra nav štev u jem e ho­ rizontálnu ja sk y ň u B eatushôhle a ja sk y ­ n iarsk e m úzeum so zaujím avým i ex p o n át­ m i z histórie objavovania, fotodokum en­ táciou a technickým i pom ôckam i. Ja sk y ň u 53


B eatushôhle som n av štív il už ro k u 1977, no v ted y som videl z nej len m enšiu časť. T entoraz sm e prešli chodby v dĺžke 5 km , ta k m e r vždy p ri ak tív n o m toku. N iektoré časti sú veľm i pek n é so sin tro v o u výzdo­ bou a bez blata. P ri n á v ra te tiek la skale­ n á voda a bolo n ám jasné, že vonku oplať prší. O dvtedy bolo sú stav n e zam račené, v horách so stálym dažďom či snežením . V sobotu 15. sep tem b ra sa pobalím e a odchádzam e do krasovej oblasti In n e rbergli, kde sa m á uskutočniť h lav n ý cieľ v ý pravy, o b javenie nových jask y n n ý ch priestorov v systém e H ohganthôhle — Sieben H engste, k to réh o znám a dĺžka je 70,5 km . Systém je veľm i p ersp ek tív n y a je predpoklad, že zaujm e ešte význam nejšie m iesto v reb ríčk u n ajd lh ších jaskýň. Do­ sa h u je h ĺb k u 837 m. P red p o lu d n ím sa ešte usku to čn il n á ­ cvik činnosti jask y n iarsk ej zách ran n ej služby pod vedením M ichaela A ndréa a M artina Jordiho. Cvičenie bolo zam erané n a prevoz ran en éh o z jaskyne, tra n sp o rt raneného po lanovej dráhe, v ý stu p člena záchrannej služby po lan e so zran en ý m a uloženie zraneného do tzv. rak v y , čom u sam ozrejm e p redchádzala u k ážk a prvej pomoci. Činnosť jask y n iarsk ej zách ran n ej služby je organizovaná v 7 regiónoch, členovia sa v p ríp ad e p o treb y navzájom vyrozum ejú cen trálo u v Z urichu, k to rá v príp ad e p o treb y zabezpečí odvoz z ran e­ ného vrtuľníkom . V ýstroj jask y n iarsk ej záchrannej služby to h to regiónu je kom ­ pletn ý a uložený v očíslovaných tra n s p o rt­ ných vreciach, v rá ta n e speleoalpinistického v ý stro ja p re lek ára. Nie v šetk y zá­ c h ran n é služby v regiónoch sú v šak p a­ trič n e vybavené m ateriálo m a v n iek to ­ rých nie je doriešené ani členstvo. V popoludňajších hodinách sa začal h lavný program , zostup do systém u. N e­ p restáv ajú ci dážď u stavične d víhal h la d i­ ny podzem ných tokov a n ádej p rien ik u do nových priesto ro v so vzďaľovala. Niekoľ­ ko Š vajčiarov s jed n ý m členom CSS zo­ stúpilo do jaskyne, ale k m iestam označe­ ným na m ape o táznikm i sa nedostali. Na povrchu v jednom salaši sa tiesnilo ta k m e r 40 jaskyniaro v , m edzi nim i už i jask y n iari z NSR. P ršalo celú noc a celé p red p o ­ ludnie. Okolo obeda sm e sa rozhodli v rá ­ tiť na zák lad ň u v C hrom atte. Tu sm e s trá ­ vili ďalšie tr i dni, cez k to ré sm e na n ie­

54

koľko hodín zašli do In te rla k e n u a okolia navštíviť zaujím avosti, ako T u ristick é m ú ­ zeum v In te rla k e n e, šv ajčiarsk y skanzen a pod. P obyt v C h ro m a tte bol je d n o tv á rn y a nevľúdny. Nebolo m ožné zapáliť oheň, odev sm e si sušili v prievane. S alaš pozo­ stá v a l z dvoch m iestností, je d n a bola p ri­ spôsobená na pobyt a d ru h á v podkroví na nocľah. Dole sm e sa zohrievali p ri p ly ­ novom ohrievači, h o re nás h ria l iba spací vak. S tra v u p rip ra v o v a li Š v ajčiari; bola ty p ick y švajčiarska, nasýtiť nás nem ohla, a ta k dom áca slanina sa p re nás stala ho­ tovým pokladom . V stre d u sa pobalím e a odchádzam e do B ernu, kde vykonávam e p re h lia d k u m esta. Vo štv rto k doobeda odchádzam e do V illarsu a v športovom obchode n a Rte de V illars 105, k to rý sa špecializuje i na p red aj speleologického m ateriálu , v y b e rá ­ m e si to v a r podľa v lastného v ý b eru p re d ­ p laten ý bern sk o u sekciou SGH. Potom sa v raciam e do B ernu na spoločný obed. S tre tá v a m e sa tu s členm i sekcie a je nám p ríje m n é porozprávať sa s p riateľm i z p redchádzajúcich rokov. Pdpoludní odchádzam e do Z urichu, kde sa stre tá v a m e s K arlom Hessom , čle­ nom A rb eitsgem einschaft fú r Speläologie R egensdorf. U b y tu je nás vo svojom dom e a ráno odchádzam e do obce M uotathal, k de v stu p u je m e do najd lh šej európskej jask y n e Hôlloch. V y trv alé dažde spôsobili pro b lém y i tu. Z atiaľ do ja sk y n e m ožno vstúpiť, aj keď len do dĺžky asi jedného k ilo m etra. K aždý m usí zaplatiť strážcovi jask y n e 11 fran k o v . Z ačiatok ja sk y n e je p om erne zničený, všade trčia zvyšky elek­ trick ého vedenia, k to ré znehodnotili k až­ doročné vysoké vodné stavy. Po te jto sk ú ­ senosti sa belgická akciová spoločnosť už n epokúšala o ďalšie sp rístu p n e n ie ja sk y ­ ne. P rechod jask y ň o u je nenáročný, n ie ­ k d e sa n a c h ád zajú i o sta tk y drevených schodov. P ozoruhodný je silný prievan, o k to rý sa človek môže doslova oprieť.. Na n iek to rý ch m iestach sú schody um elo zú­ žené doskam i, aby účastníci zim ných vý­ p ra v pracovali v p ríjem n ejších podm ien­ kach. V ečer prichádzam e na zák lad ň u AGS vysoko a ďaleko v h o rách n ad m estečkom G larus. Po spoločnej večeri a p rem ietan í d iapozitívov odchádzam e skoro rán o späť do vlasti.


In g.

Martin Lu t o n s k ý

KAINOVO ZNAMENIE S m e n o rm á ln i ľudia. T a kí celkom obyčajní. A le to, že sm e n a vy še ja sk y niari, je p re o sta tn ých ľudí, čo k nám nepatria, d ô vo d a b y o tý c h p rv ý c h dvoch ve tá c h poch yb o vali. V ra j čo z to ­ ho m á m e? N aozaj, čo z toho m ám e? Jed n o n esk o ro le tn é ráno sm e s tú ­ pali d o lin ko u P sích dier p ln í chcenia objavu. C h ysta li sm e sa dostať dole priepasťou a cez n ieko ľko ďalších cho­ dieb do m iest, kde sm e tu šili pokračo­ vanie. P riepasť, pre m ň a d o v te d y n e ­ znám a, m á tú dobrú, alebo zlú v la s t­ nosť, že je j dno sa dá dosiahnuť dvom a cestam i. Jed n a m á sto dvadsaťpät m e ­ tro v do h ĺb k y , d ru h á čosi cez tristo, ale skoro po ro vin e. P rv ú som nepoznal, d ru h ú v e ľm i dobre. Hore p ri diere L u d vo a Vlfido ch y sta li lano a ja so m ich p ri to m fo ­ til. Za „ trest“ som p o to m m u sel ísť po sled n ý. Po dva d siatich m e tro c h sa v stu p n á priepasť skončila; zošuchol som sa po sta rých d revách a ocitol ste na ro vn o m m ieste v pom erne v e ľk o m priestore. C halani m i potriasli ru ko u , že so m sa ko n ečn e dostal dole, hoci už so m m a l v te d y za sebou aj väčšie p rie ­ pasti. A le dom áca je domáca. Dosť d l­ ho som sa do n e j n em o h o l dostať. T a k so m ko n ečn e tu. P riestory s p e k n o u vý zd o b o u , v ia c-m en e j ty p ic ­ ko u pre náš kras m a ako v ž d y očarili. Je to ta ké isté, ale v ž d y iné. B ehal som po p riestoroch, a b y som spoznal čo n a j­ viac, p o kriko v a l so m na chalanov, že som ob ja vil toto a h en to p e k n é m iesto a p o m a ly sm e sa p resú va li k h la vn ej priepasti. Lano sm e so sebou nebrali, lebo chalani tu boli asi pred dvom a tý ž d ň a m i a nech a li v h la vn ej priepasti visieť celko m n o v ú o sem desiatku. — C hceš ísť vrc h o m , alebo spod­ ko m ? — o p ýta l sa m a Vlado. — M ne je to jed n o . A k ý je v to m rozdiel? — V rch o m je to o n e ja k ý c h desať m e tro v dlhšie.

— Co šp ek u lu je š, — zam iešal sa do reči L udvo, — v ša k sm e lano v ia ­ zali dole. — To len tak, že k e b y chcel ísť vrch o m , ta k b y si ho m u sel v y tia h n u ť a zn o va hodiť. — N o jasné, srandičky, srandičky, — od vrko l L u d vo , — na to si ta člo­ v e k užije. — No dobre, ta k sa ide spodkom , ■— zarazil som n á zn a k ro z trž k y , — a kd e to ide ďalej? — S to jíš si na konci lana — odpo­ vedal Vlado. — To u ž zlanujem e? — K h la vn ej je to ešte zo desať m e tro v nižšie. — Ď a ku jem , potešil si m a, — p o ­ ved a l som , zapol som si do lana kru h a spúšťal som sa dole. — N eu d ri si hlavu, — povedal Vlado, keď som sa chcel poriadne za ­ klo n iť do zlanáku, — je to tu trocha úzke, ale v h la vn ej si u žiješ priestoru habadej. S v ie til som si okolo seba, obzeral so m n o vé p riesto ry a dával pozor na to, ka m idem . N erád sa púšťam s tr m ­ hlav do n e zn á m y c h vecí, m á m s tý m v ja skyn ia c h neblahé skúsenosti. Dole som za u jú ka l, že voľné a p re ­ šiel ď alej od lana. K ý m chalani zlanovali, objavil so m u k o tv e n ie lana o m o ­ h u tn ý kva p eľ. S k ú sil som ru ko u , ako je ťažké lano, pozrel som si poctivo u via za n ý dračí uzol. To n o vé lano sa m i zdalo trocha ošúchané, aspoň okolo kvapľa. N ič to, vša k chalani vedia, k o ľ­ k í na to m zlanovali, či n iekto na lane nerobil opičky, prinajhoršom p rev ia že­ m e dračicu na n o v ý ku s lana. Pre isto ­ tu sm e u via za li o m e te r ďalej n o v ý uzol. Strčil som hla vu do m alého p ries­ toru a zahulákal som si. Á n o , to je hlavná. Z n á m y z v u k o zv e n y veľkéh o priestoru m i ch v íľu šu m el v ušiach. 55


— Chceš ísť p rvý ? — o pýtal sa m a Vlado. — A le m i to hude trva ť dlhšie, le­ bo b y som sa chcel po priepasti poriad­ ne poobzerať. — T ak chod', času m ám e dosť, — predbehol V lada L udvo. — Daj si pozor, tu v te j diere je to trocha m o kré, — radil Vlado, — n e ­ bolo b y dobre, k e b y si bol za päť se­ kú n d dole. — A ty to robíš za koľko? — o p ý ­ tal som sa, naliezajúc do otvoru. — T a k dvadsať, dvadsaťpäť, ale len keď sa ponáhľam . — A k e d y sa neponáhľaš? — opá­ čil L udvo. — Máš p ra vdu, dole to u to priep a s­ ťou sa ponáhľam skoro v žd y , je to p a ­ ráda. — A j hore? — Oj, to nie, to treba p ek n e k o ­ m ótne. — Dobre, ta k ja idem , povedal som za p n u tý do lana. L en si let, s p r e stre le n ý m srdcom , — v y škiera l sa Vlado. P rešiel som tý c h n ieko ľko kro ko v z o h n u tý nad o kra jo m o tvo ru a tam so m sa obzerajúc v y stre l. M oja čelovka p resv ie tila stro p nado m nou, k to r ý sa o n e ja k ý c h dvadsať m e tro v v y ššie za ­ tváral. S p ý ta l som sa Vlada, či tam n iekto bol, odpovedal, že nevie. P otom som sa pozrel pod seba a zachvátil m a pocit u ž to ľko k rá t p re žitý : to lano nie je dosť p evn é, a b y m a udržalo, určite sa ro ztrh n e a ja p a d nem rovno do te j tm y . T en zlo m o k s e k u n d y p olodom ýšľanej fó b ie nechá stu h n ú ť p rs ty na r u ­ kách, ale k ý m ten pocit celkom dozneje, p r sty p o v o ľu jú cez o kru h sa začína hadiť p leten ec perlonu. Ešte je lano t u ­ hé, ešte n ep ru ží, ale ja za sta vu jem , ob­ zerá m sa, ro b ím n ieko ľko k ro k o v do strá n po skoro zv isle j stien ke , n a ťa h u ­ je m k r k do n e m o žn ý c h polôh, len a b y som vid el v š e tk y čarokrásne zá ku tia v ý zd o b y priepasti. Z n o va sa spúšťam n e ja k ý te n m eter, ale u ž v e ľm i n eza sta ­ v u je m , len viac či m e n e j sp o m a lím ria ­ d e n ý „pád11 do h ĺb k y . N ezla n u jem pria­ mo. P reberám n o h a m i po kv a p lo v in e priepasti raz na jed n u , raz na d ru h ú 56

stranu. S tru n a lana od k r u h u dohora dáva pred sta vu , koľko som prešiel. D ostávam sa do m iest, kd e u ž n e ­ d o svietim na v s tu p n ý otvor, a ešte ani na dno. Lano u ž p e k n e pruží, keď sa d o stá va m na s k u p in k u kva p ľo v v stre d ­ nej, m ie rn e jše j časti priepasti. O bzerám sa a ro zm ýšľa m o to m , či b y sa nedala priepasť v y lie z ť kla sick y. Je d en k ú t sa m i aj pozdával. R astú ta m v rade za sebou dosť n ízk e , ale zato m o h u tn é kva ple. A le pár m e tro v pod tý m to m iesto m na sled u je p revis. Z astal som nad ním . O bzerám si p riesto r pod se­ bou. N ieko ľk o m e tro v tu lano v isí v o ľ­ ne vzd u c h o m dosť ď aleko od ste n y . To je p r v ý previs, h o vo rím si, ešte dva a so m dole. O drážam sa od h rany, p o vo ­ ľu je m lano v k r u h u a hladko p rek o n á ­ v a m previs. O bzerám sa. T u to u ž viac-m e n e j poznám , aspoň z iného pohľa­ du. P ristá va m opäť n o h a m i na stene. B lížim sa k d ru h ej hrane. T a m si zase p e k n e skočím , m y šlien o č ka celko m p e k ­ ná, ate radšej nie, treba v š e tk o v y c h u t­ nať, aj te n p o m a lý zlanák. Z h ra n y p r e ­ v is u šom si predsa skočil, lano ide vzd u c h o m , ale n a tia h n u tý m i n oham i dočiahnem stenu. A u ž je tu tretia hrana. Z astávam . O bzerám sa dookola. T u to u ž poznám zdola. Zazdalo sa m i, že na pro tiľa h lej sten e priepasti, ka m ledva d o svieti m o ­ je svetlo, je diera. P o sta vím sa na rím sičku, a b y so m lepšie vid el. Lano m i trocha poskočí v rukách, to poznám , zaťaženie povolilo. Hore n ev id n o skoro nič. M al som sa včašie pozrieť, m y slím si, v ša k ešte tade pôjdem . O bzriem sa konečne dole. T u n ie ­ čo nehrá! K d e p o kra ču je lano? K nohe ide, a ďalej? P o m y k á m vo ľn o u časťou. A ha, sto jím si na lane. P oodstúpim , m y k n e m lanom a pred tvá ro u sa m i m ih n e jeh o koniec. V eď to nie je m o ž ­ n é! Z e b y chalani dali k rá tk e lano? To b y bol teda p e k n e b lb ý fór. P ozriem lepšie, lano b y m alo m a t na konci šp e­ ciálne ukončenie, kto ré sa robí vo fa b ­ rike, ale toto tu je rozstrapkané. Oblial m a s tu d e n ý pot. A n i sa n e ­ p o kú ša m volať hore, lebo priepasť m á strašne z lú a k u s tik u , aj ta k b y n e ro zu ­ m eli, čo chcem . ís ť hore? Dole je to


J

/ -

č

č

E

v

VŠAK,

o

r

\

-ro l

m

U ÍL E T lrf'

m 'POZOU NA ZAČIATOČNÍKOV 57


bližšie, a k e b y som sa p u stil, aj p o d ­ sta tn e rých lejšie. Dačo skú sim . Dno p riep a sti stú p a šikm o do prava, m al by som sa ta m dostať, u ž aj preto, lebo ta m sm e k e d y s i po kvapľoch liezli. N a­ stú p il som po stu p ie n k o c h z kvapľov čo n a jvyššie pod p revis, c h y tá m sa tam v p u k lin e a vo ľn o u r u k o u sa sn a žím p re zv o n ii lano čo n ajď alej vpravo. Na d ru h ý či tre tí p o ku s sa m i zdá, že by to m ohlo b y t ono. O patrne si sadnem do zla n á ku , a b y som sa náhodou n ed o ­ stal späť. K eď u ž bolo lano ú plne na p n u té, opatrne so m p o stupoval doprava a trocha dole. D ostával som sa k u kv a p ľopádu tesn e pod ú ro ve ň posledného previsu.. M al som d ojem , že až tu sm e boli. V to m sa m i noha p o šm ykla , a ja som sa dostal do kyvadla. P rebehol som pod p rev is a p o to m rých lo nazad. Ešte raz som sa pohojdal, k ý m som sa za ­ c h y til kv a p ľo v e j záclony. T a k tu je koniec lana. V y v e s iť sa? predsa som len n e ja k ý c h desať m ožno pätnásť m e tro v nad zem ou. O patrne som sa p o sta vil na v a n k ú š ik y kvapľopádu. B oli m o kré, a ke n eklzali. Poriadne som si p o svietil pod seba. Malo b y to ísť. V áham . V áham , ešte aj v te d y , keď m á m lano v y v le č e n é z k ru h u a d ržím ho len je d n o u ru ko u . P ootvorenie dla­ ne a v lá k n a p erlo n u svištia vzd u ch o m . A k o b y sa m i lano chcelo posm ievať, ušlo až tam , kde som m al p r e d tý m zlan o va t. K yvo c e sa nad n a jn ižším m ie s ­ to m v priepasti. O patrne zlieza m dole, P om aly u búda v ý š k y , no kva p le zrazu tvo ria akési schodište a po ň o m s ob­ r o v s k ý m u v o ľn e n ím schádzam až na s u ­ tinu. D va krá t húkať, ho vo rím si, to je zn a m en ie pre vo ľn é lano. H ú ka m . Z a ­ b ieham do stred u priepasti, zh a sím čelo v k u a pozerám hore. V otvore sa z ja ­ v u je svetielko . So sú stred en o u p o zo r­ nosťou ho sled u jem . M u sím kričať, keď bude nižšie, lebo teraz b y m i n e ro zu ­ m el. S v e tie lk o sa blíži, ale nie príliš rýchlo, asi L u dvo. Už bude čochvíľa na hrane previsu. — Ludvóóó, stóóój! — re v e m čo m i pľúca stačia. S v e tie lk o sa za sta vu je presne na hrane p revisu. 58

— Čo je? — kričí dole, ro zu m ieť ho celkom dobre, teda aj m ň a b y m alo b y t. — Lano n e jd e ce lk o m dole, chýba ta k ý c h dvadsať m etro v. — Čože ? — Lano n ejd e ce lk o m dole a na skočenie je veľa, — op a ku jem . — M usíš p resk á ka ť viac do prava a tade zlaniť až na koniec, sú ta m k v a p ­ le, po k to rý c h sa dá zliezť. — K oľko? — Čo koľko? — K oľko treba zliezť? — T a k ý c h desať, m o žn o pätnásť m e tro v , poď, n a d irig u je m ťa. L u d vo u ž nad p r v ý m p re v iso m p r e ­ šiel skoro celko m do p ra v e j stra n y a opatrne zlanoval. Stále pozeral pod se­ ba, k e d y u v id í koniec lana. Zbadal ho. P apier vra j znesie v še tk o , ale na to, čo povedal v to m o k a m ih u L udvo, b y m u ­ sel b y t v e ľm i odolný. K ý m p u stil lano, dlho skú m a l jeh o koniec. P otom zliezol d o le t' To m u se l n ie k to odrezať, — d y c h ­ čal L udvo, — pri p o sled n o m zlanovaní ostával na z e m i ešte aspoň p ä ťm e tro v ý koniec a tu dole ho n ev id ím . — D ávaj pozor na V lada, a b y si nezaskákal, rev čo ti pľúca stačia, ja sa id em pozrieť pod priepasť. L u d vo zhasol če lo v k u a ja so m išiel pozrieť. D esať- či d v a d sa ťm e tro v ý k u s lana nie je ihla a pod priepasťou b y so m ho bol určite zbadal, k e b y ta m bol. — Vladóóó, stóóój! — ziapal L u d ­ vo, až m u p resk a ko va l hlas. — No čo je tu toľko kriku ? — D ajaká sviň a odrezala koniec lana, choď viac vp ra vo , ta m sa to dá zliezť. — Čože? — preskočil V la d o vi hlas. — P reskáč doprava a opatrne zlan u j, koniec lana je odrezaný! — S v in e , — uľavil si Vlado a p rie ­ pasť a ko b y súhlasne zašum ela. Zlanoúal až na koniec lana, p o p re­ zeral si ho, v y tia h o l n o žík a odrezal ešte kú so k. P o to m lano p u stil a zliezol k nám . i — V y ze rá to ce lk o m čerstvé, — povedal, — b uď te ticho. Z m lk li sm e a zhasli č e lo v ky. K va p -


V ja sk y n i V y v ie ra n ie , N íz k e T a tr y .

ka za k v a p k o u sa odtŕhala a s m ľaskotom dopadávala na dno. * — Z a b ii ho h rd za vo u kra m ľo u je málo, — u vo ľn il napätie L udvo. — M ne sa zdá, a ko b y ta m n iekto chodil, — povedal som . 4 — K de? — S m e ro m k chodbe Trosiek. R o zsvietili sm e sv e tlá a u te k a li do ústia chodby. Z n o va sm e zhasli a p o čú ­ vali. Išli sm e si oči vyočiť, aby sm e zbadali čo aj drobné sv e tie lk o neja kéh o cudzieho n á v šte v n ík a . — P oď m e, — p o vedal V lado a p u s ­ til sa svo jo u rýc h lo u chôdzou po n e ro v ­ nom dne. P resv ie tili sm e k a žd ý k ú t, pozorne sm e sled o va li sto p y v ja s k y n ­ nom blate. A j sa n á m zdalo, že ta m nejaké sú, ale m y sam i sm e prešli to ľ­ kokrát to u to chodbou, že m o h li patriť aj nám . „ V yb eh li sm e '1 v s tu p n o u p la ziv k o u von. Do očí nás u d relo ostré p red p o ­ ludňajšie sln ko z ja sn ej oblohy, ktoré veštilo sko rú jeseň . P red ja s k y ň o u n e ­ bolo nikoho. — L u d vo , t y choď hore, a ja s M a­ rošom p ô jd em e dole. Za dvadsať m in ú t sa stretn em e . T a k a ko sm e boli, vo járačkách, v sedačkách s c e lý m verca jg o m sm e sa

F o to : M. E liáš

rozbehli. B ežali sm e ako besní. Po ces­ te prešlo zopár áut, ale inak sm e n e ­ vid eli nikoho. Z astali sm e. — K eď niko h o n eo b ja ví L udvo, ta k m i tu u ž nič, ■ — povedal som. — M áš p ravdu, — p o tvrd il Vlado. Pobrali sm e sa hore. Prešli sm e okolo vch o d u do ja s k y n e a išli ďalej. Po c h víli sm e stre tli Ludva. — T ak čo? — Nič. — A vy ? — To isté. — Dostať toho chlapa do r ú k v te j diere, ta k ž iv ý odtiaľ n e v y le zie ! — za­ strájal sa Vlado. V iem , že to nebolo len zastrájanie, lebo presne to isté som cí­ til, keď som videl, ako sa L u d vo spo­ k o jn e púšťa dole priepasťou a n etuší, že k e b y som dole nesedel a n eved el o te j strašnej zrade, ostávajú m u dve se k u n d y živo ta do spoznania, že koniec lana chýba. A to isté som cítil, keď sm e p o to m m e d ito va li s akousi trpkosťou v duši, že n e b y ť m o je j zved a vo sti, n e ­ boli b y si oni dva ja dávali z v u k o v é znam enia, lebo priepasť poznajú. L en b y začali zla n o va t n e ja k ú m in ú tu po u vo ľn e n í lana. A potom b y tý c h p o ­ znaní za dve s e k u n d y bolo dvoje, a k nie troje. 59


SPOLOČENSKÉ SPRÁVY

S m enom Ing. Jána Tulisa. organizátora, odborníka a speleologickéh o nadšenca sa sp á ­ jajú začiatky i súčasnosť organizovanej speleológie v S loven skom raji. Ťažké životné podm ienky v detstve počas vojny v rodnej B ošáci a rodina, v ktorej v y ­ rastal, form ovali jeho postoj k životu a p rá­ ci. R ozvoj baníctva po vojne ho p rivied ol do baníckeho učilišťa a vzápäti do P riem yseln ej školy geologickej v S pišskej N ovej V si. Už počas stredoškolského štúdia bol všestranne aktívny. Okrem p olitick ej a spoločensk ej čin ­ nosti účink oval v školskom hudobnom súbo­ re, ab solvoval parašutistický v ý cv ik a získ a ­ val aj prvé kontakty s prírodou S lo v en sk é­ ho raja ako ak tívn y turista, k čom u žiakov vied ol neúnavný m ilovn ík prírody prof. A. Tóth. Prvé pracovné povin nosti geológa, z a v ied ­ li jubilan ta až do západných Čiech, kde po krátkom pôsobení bol vybratý na geologické vysok oškolské štúdium do ZSSR. Po jeho v ý ­ bornom ab solvovaní sa vracia roku 1964 do Spišskej N ovej V si; odvted y n eustále pracu­ je v U ránovom prieskum e v čelných g eo lo ­ gických funkciách. Od geologických d iscip lín je len krôčik k speleológii. T ento m om ent, ale iste i láska k prírode boli a sú rozhodujúcim i podn et­ mi, prečo sa ju b ilan t s takým zaujatím v e ­ nuje jaskyniarstvu a všetkém u , čo s n ím sú ­ visí. Od prvopočiatku organizovaného ja sk y ­ niarstva v S lovenskom ra ji. patril k n a ja g il­ nejším členom či už fyzick y alebo odborne. Od roku 1969, keď sa stal vedú cim oblastnej skupiny v S pišskej N ovej Vsi, sa pod jeho vedením skupina rozrastala čo do počtu i k vality člen stva a postupne sa dostala na čelné pozície v rám ci Slovenska. N eobyčaj­ né m nožstvo osobného voľna a energie v e ­ nuje organizácii prác členov skupiny n ielen v Stratenskej jask yni vrátane riešen ia v še t­ kých problém ov súvisiacich s prieskum om takej rozsiahlej jaskyne, ale aj v celom kra­ sovom územ í. Všestrannosť jeho činnosti v SSS n ajlep šie dokum entuje článok Dvadsať rokov činnosti oblastnej skupiny Spišská N ová V es v Spravodaji SSS 1/84. Za neobyčajne bohatou a rôznorodou činnosťou sk upin y sa očiv id n e skrývajú organizátorské a odborné sch op n os­ ti jubilanta. P rieskum a dokum entácia kra­ sových javov, popularizácia jaskyniarstva v rozhlase, televízii, v populárnych a odbor­ ných článkoch, prednášky v školách, o rga n i­ záciách, ale i na odborných podujatiach, ja s­ kyniarska fotografia, organizácia výstav, 60

K päťdesiatke Ing. Jána Tulisa

sk upinových a slovensk ých jaskyniarských týždňov, organizovanie exkurzií, práca v ko­ m isii pre speleodoku m en táciu a v posledných rokoch výsku m ná činnosť na profesionálnej úrovni v Stratenskej jask yn i — to je len v skratke n eúplný výpočet jeh o činnosti a záujm ov. O cenenia, ktoré dostala skupin a od pred sedn íctva SSS a Správy sloven sk ých ja s­ kýň, sú v značnej m iere v ýsled kom aj jeho práce. P red sed níctvo SSS jeho dlhodobú a všestrannú činnosť ocenilo Č estným uznaním . N em alá je i jeho činnosť v ochrane príro­ dy, a to n ielen v ochrane k rasových javov. U ž po vy h lá sen í C hránenej k rajinnej oblasti Sloven sk ý raj r. 1964 sa stal členom Zboru dobrovoľných strážcov a neskôr členom SZOPK. V sú časnosti je členom výboru n a j­ väčšej ZO SZOPK v okrese pri Správe CHKO Sloven sk ý raj, kde sa zaoberá och ra­ nou anorganickej prírody. Päťdesiatročné jubileum je len krátke za ­ sta v en ie a príležitosť na o h liad n u tie sa za uplynulým i rokm i nášho priateľa, ja sk y n ia ra. B oli poznam enané veľkým m im opracov­ ným vklad om jub ilanta do našej, ale i slo ­ ven sk ej a česk osloven sk ej jask yn iarsk ej po­ kladnice úsp ech ov o poznania. Ž elám e mu preto i do ďalších rokov veľa zdravia, v y ­ trvalosti, pracovných a jaskyn iarsk ych ú sp e­ chov. Z a č le n o v o b la s tn e j s k u p in y LADISLAV N O V O TN Ý

SSS


Namiesto nekrológu — Vlado, po čú va j, na te n tv o j m e ráčik pod vo d o u bu d e treb a p o sta vit v n ie k to ro m sifó n e po lygón, podľa m o ž ­ n ostí ta k, a b y sa ko n cové body dali za ­ m erať po suchu. — To n eb u d e problém . M inule sa m i podarilo p replávať z p o vrc h u cez v y v ie ra č k u do ja sk y n e V yviera n ia . M ám ta m n a tia h n u tú šn ú ru , tera z u ž len sta b ilizo va ť bo d y a m ô žem e m erať. A ty m i m u síš okolo toho u va riť teóriu, teda a b y sa dala otestovať presnosť. — To je m alina, po V ianociach ti dodám v y h o d n o te n ie te o re tic k ý c h chýb. A k é je to dlhé? — N e ja k ý c h o sem desiat m etro v. Chcel b y som to dorobiť ta k, aby sm e m ali v ý s le d k y do budúceho speleolo­ gického ko ngresu. — Čo, d á vam e sa na vedu? — S ta rn em e , ta k si treba nájsť n e ja k ú zábavu. Jano m á rozpracova­ n ýc h n e ja k ý c h m la d ýc h na k la s itk ú ja skyn ia rčin u . M ňa u ž n eb a v í len tak sa prechádzať po ja sk y n i. Prečo sa tn edáš na potápanie? — V ša k som ti hovoril, zd ra vo tn é ťažkosti. Pre m ň a je v y ro v n á v a n ie tla ko v v u c h u h o to vé u trp en ie. — K e b y si ved el, a ké je to b o h o v­ ské p lávať si ta k pod vodou. — N eh ec u j m a, lebo sa na to dám. — Id eš dole, n etreb a ti lano, len sem ta m m á v n e š n o ham i, a hore ta k isto. — N ie je ti zim a v te j stu d e n e j vode? — A ha, pozri, p olepil som si v e s ­ tič k y z n eo p rén u , a b y m i bolo predsa len tep lejšie. — K e d y p lá n u ješ tý žd ň o v k u ? — K o n iec feb ru á ra, no n eb u d e to tý žd ň o v k a , ale d v o jtý žd ň o v k a . T a kú hlúposť ako m in u le, a b y som šiel š t y ­ rikrá t za šesť dní do v o d y , u ž n esp ra ­ vím . M esiac m i trvalo, k ý m som sa rozm razil, Príď, o k re m potápania tr e ­ ba pom ôcť pri m a p o vaní. C hceli b y sm e spraviť aspoň tri partie, lebo o kre m p o ­ tápania sa treb a v o sta tn o m čase n ie ­ čím zaoberať, a b y ti nebola zim a.

— Dobre, ale asi m i to s d o vo len ­ ko u n e v y sta č í na celé d va tý žd n e , ale aspoň tý c h sedem , m ožno desať dní b y som vša k na to obetoval. — Po Vianociach sa p resne dohod­ nem e, čo a ako, ale d o v te d y m a k a j na to m vý p o č te presnosti. — N em a j obavy. K o ľko splašil J a ­ no m ladých? — Š ty ro c h či piatich, ale sú dosť m ladí. K oľko? — Okolo pätnásť. — A n i m y sm e nem a li viac, keď sm e začínali. — A le v te d y bola iná doba. — V eď hej, boli sm e o n e ja k ý ten rôčik m la d š í. . . . — A ty si bol slobodný . .. — V ša k ty raz do toho tiež spad­ neš, ale p o to m sa b u d em sm iať ja. — To vieš, že ti to p o viem . . . — T ý m m la d ý m dá kto školenie? — Jano s partiou, tak ako sm e ich m y učili. N a jp rv trocha m a k a č k y v n e ­ ja k e j nenáročnej diere, potom liepanie po skalách v M achnáči, práca s lanom , zlaňovanie a jú m a ro va n ie na previse, ale to vše tk o si u ž b u d ú ved ieť zaria­ diť. — Predsa len to m a jú tí m la d í lep ­ šie. N ám k e d y si n ik to nič nepovedal, ako sa v ja s k y n i pohybovať. P am ätám sa, ako si m a zobral p r v ý k r á t do ja s­ ky n e , do Ľ adovej do tretieh o poschodia. V še tk o jed n o m i v te d y nebolo. — Teraz ti u ž m ôže . . . — A le stále m i nie je. Č ím som starší, tý m som a ko b y opatrnejší. — Starneš, starec. — A ty nie? — Ja n e m á m ked y. — Iba a k tak. — Zaučil som m ladých, teda sta ­ rý c h m la d ýc h po m a ly do vše tk éh o , čo viem e. Paľo sa dal na m eranie, za n ed l­ ho bude z neho celko m sch o p n ý m erač, M alý Ja nko je zas na lezenie a na k o ­ panie sú ostatní ako sta va n í a aj ostatok je obsadený. M ne ostáva u ž len to po­ tápanie, ale p o stu p n e chcem , a b y sa aj 61


Ľubo aj M iro osam ostatnili. — A čo p o to m ostane tebe? — P o to m si zase niečo v y m y s lím , čo v ja skyn ia c h n ik to p re d tý m nerobil. — Fakt, porobili sm e u ž v ja s k y ­ niach skoro vše tk o , čo sa dalo. Od k la ­ sicke j ko p a č ky cez lezenie a speleoalp in izm u s, fo to g ra fo va n ie 'a m eranie, aj fló ru aj fa u n u aj trocha geológie, teraz sa ty rý p e š v p o tá p a n í. . . — Pri ň o m asi v y d rž íš dosť dlho. — Pokiaľ ta n esk lá ti reu m a z te j stu d e n e j vo d y. — To m a n em ô že, lebo u ž ju m á m a p o to m P e k e ln ý sifó n čaká, aj chala­ n o m z T erch o vej treba pom ôcť, je to ta m n ádejné, len čím ďalej tý m k o m ­ p liko va n ejšie potápanie, aj na B o rin ku m a vo la jú . . . — V ín ečko . .. — A j to popri potápaní, len k e b y času bolo viacej. — Deň m á predsa d va d sa ťštyri ho­ dín, a keď ti nestačí, ta k v stá v a j o h o ­ d in u skôr. A ako teraz v y ze r á P ekeln ý? — N eviem . Lerí čo m a prestane trápiť koleno, ta k sa ta m id em pozrieť, 62

čo narobila voda s tý m piesko m . M ení sa ta ta m ako počasie. — M yslíš, že v e ľk á voda n e ja k ý te n k u b ík p ie sk u v y n e sie von? ■— T reba to pozrieť; m n e sa zdá, že aj odnesie, ale aj prinesie. K e b y si n á ­ hodou v e d el o n e ja k o m v y s o k o v ý k o n ­ n o m ka lo vo m čerpadle, k to r ý m b y sa dal te n p ieso k dostať von, zarobili b y sm e na piesku. — A irlift? — Už so m o to m šp eku lo va l, len n ev ie m , ako by to šlo, keď celé to tr e ­ ba viesť šikm o. D oteraz, čo používali a irlift m a li to usporiadané v ž d y skoro kolm o na hladinu. B o jím sa, že v n e ja ­ k o m o h yb e te j hadice sa bude usadzo­ vať p ieso k a jed n o d u ch o to p restane fun govať. — K d esi som čítal, že A m eriča n ia v y m y s le li ta ké kalové čerpadlo, ktoré pohlce aj š tr k a vôbec n ep o treb u je stla ­ če n ý lu ft. — Z ožeň, v y sk ú ša m e . . . — Je to horšie, n e m á m ta m k a m a ­ rátov .. . — M ám nápad, čo k e b y sm e celý


sifón vyčerp a li, a ten piesok je d n o d u ­ cho v y v o z ili na fú riko ch ? — To nie je zlé, v ie m o jed n o m málo p o u žív a n o m čerpadle u nás na b a ­ ni s v ý k o n o m 10 m 3 za m in ú tu . — No vid íš, to je ono! — L en ho d o praviť k sifó n u , váži okolo 20 to n . . . — To je nič, rozo beriem e ho a p o ­ tom poskladám e. — A m á m o to r s v ý k o n o m 1000 kW p ri n a p ä tí 1000 V — To nič, n a tia h n em e kábel od tran sfo rm á to ra p red M ram orákom .. . — T a k fa jn , id em e na to. Z ožeň kľú čik od M ram oráku. — To bude horšie, asi z toho nič nebude. N ech cú m i ho dať, že vra j n i­ čím ja sk y n e , h la vn e teraz, keď s p rístu p ­ ň u jú M ier stre ln ý m i p r á c a m i. . . — T a k to je zlé, te n k ľú č ik asi n e ­ zoženiem e. — K eď sm e u ž pri to m , n em ô žeš sa poobzerať po n e ja k o m za b u d n u to m závesn o m kom pase? B ude n á m ho tr e ­ ba na tú d v o jtý ž d ň o v k u . Ešte lepší b y bol teodolit, aspoň na priepasť v P u s­ tých . t — N a p r v e j tý ž d ň o v k e sm e to s k ú ­ šali, ale nebolo to ono. .* — V eď v ie m , ale v y šp e k u lo v a l som, ako b y to šlo, aspoň si m y slím . — S teo d o lito m je to dosť zlé, žia d n y m erač ho ned á z r u k y , tobôž do ja skyn e . — T a k aspoň te n kom pas. — P o zriem sa po ň o m u nás na ba­ ni, či v skla d e neostal n e ja k ý za b u d n u ­ tý. T y, a nestálo b y za u vá že n ie urobiť p o d ro b n ý p o v rc h o v ý p rie sk u m m e d zi Slobodou a P ustou? — N a v rtá v a m na to m la d ých . Z a ­ tiaľ sa p u stili do p rie sk u m u sva h u m e ­ dzi d o lin ko u V yv iera n ia a Slobodou a p o to m sa chcú p u stiť ď alej po doline. — S ta r ý otec m i hovoril, že sú tam n eja ké p rieva n o vé d iery . . . — A le sa m o zrejm e u ž si presne nepam ätá, kd e . . . — T y b y si si po päťdesiatich ro­ koch p a m ätal k a žd ú dieru? — V ša k ja nič. — A j ta k je to čudné. V Slobode sú o b ro vské p riesto ry, v P u ste j tie ž a m e d z itý m len jed n a , síce dlhá, ale p re d ­

sa len zväčša p lazivka. T am okolo v o ­ ľačo m u sí byť. — A prečo si m y slíš, že sa toľko r ý p e m v P ekelnom ? S á m vieš, že sm e to ta m preliezli skoro všade. O krem S p o jo v a č k y sm e nenašli žiadne p o kra ­ čovanie po v zd u c h u a tá voda tu tečie a tečie je j dosť, ta kže b y sa m alo dať dostať ďalej cez vodu. Je to síce m akačka, v ta k o m h lb o ko m sifóne som ešte nebol a zatiaľ to n ev y ze rá na to, že b y sa m al strop zd v ih n ú ť hore. N a­ p o sled y keď som ta m bol, m al som ta k ý pocit, že aj na jed n o d u ch é pozretie b u ­ de treba deko m p resiu . Ono to tiž o p o ­ tápaní v ja skyn ia c h nie je d o ko p y nič znám e, čo sa tý k a d ekom presie. T a b u ľ­ k y čo sú v skriptách, platia na vo ľn ú vodu , keď v y s tu p u je š z h ĺb k y v presne prepočítanom čdse. Práve te n čas v ý ­ s tu p u v sifónoch sa nedá presne p re ­ počítať, a h lavne dodržať, pretože m áš nad hlavou ka m eň , k to rý ta n e p u stí o tý c h pár m e tro v , o ktoré b y si m al b y t vyššie, a ta k sa zd ržíš vo väčšej hĺbke, n e ž b y si m al b y t a to je p o to m opako­ v a n ý zo stu p , na k to r ý treba dlhšie deko m p resn é časy. P reto chcem nabudúce zobrať so sebou Mira, aby m i doniesol dole fľašku. — To chceš ísť na p riesku m ? — Už dávno som nebol vo vode a na p rie sk u m m u sím b y t rozbehaný a hlavne r o zk u k a n ý vo vode. Pri n ovom sifóne člo vek n em ô že ísť hneď na n e ­ ja k ý p rien ik, hlavne tam , kde n iet dosť m iesta. To m áš presne ako v p la zivkách. P rv ý k rá t, keď ju prekonávaš, ta k do n e j ideš opatrne, aby si sa n eza se­ kol. T u to m áš to isté, len fľa ška ti presne v y m e d z u je čas. A ž keď si om akáš je d e n ú sek a spoznáš ho, p o to m m ô ­ žeš ísť ď alej poznávať. Vo v e ľk o m priestore sa dá ísť naraz pom erne ď ale­ ko, len čím si ďalej, tý m sa p re sk ú m a ­ né ú s e k y skracujú. — V eď m áš P e k e ln ý u ž zopárkrát obzretý. — To je na to m to „ p ekeln é“, že za ka žd ý m , keď som tam , a ko b y som ta m bol p r v ý raz. N evie m či ta m n á ­ hodou starci neboli, keď dali to m u ta ­ k ý p rilie h a vý názov. Pôsobí to ta m dosť depresívne. Mal b y som si zohnať vä č­ 63


šiu fľa šku , d esiatka v y ze rá na P ek eln ý u ž do st malá. — A d v o jč a ? — D vojča je Zas dost neohrabané a v te j stu d e n e j vo d e b y m i m ohla m r z ­ n ú ť kocka a to je situácia na utopenie. N a jlep šie b y sa m i vid ela desiatka, ale natlačená na 600 a tm osfér. — No nič, u ž m u sím u te k a ť hore.

S m e dohodnutí, na V ianoce budeš m ať opočítané ch y b y , p o zriem sa po k o m ­ pase a p otom sa dohodnem e o tý ž d ň o v ­ ke. — O bjavíš sa na Vianoce? — A si m i to n e v y jd e , ale sk ú sim okolo p ätnásteho dobehnúť. — T ak sa m aj.

V dňoch 15. — 16. decembra som bol v doline, ale s Vladom Žikešom som sa ne­ stretol. Najprv som mal povinnosti a potom som ho nenašiel doma. Išiel do Pekelného. Vianoce boli predo dvermi, tak teda ešte nejaký deň vydržíme. Nebolo nám súdené pokračovať v rozhovoroch pri práci a po nej, ktorých za tie ro­ ky, čo sme spolu „robili” jaskyne, bolo do tisícov. Okolnosti svojej nehody nám už ni­ kdy neosvetlí. Ostali len dohady, ktoré si každý bude musieť vysvetliť podľa seba, podľa toho, ako ho poznal. Pre mňa to bol najlepší kamarát, hľadač krásna, m ilovník prírody a dobrých ľudí, ktorý svojim ľanatizmom vedel mnohých zapáliť pre veci jaskyniarske. A ten oheň hľa­ dačstva, ktorý v nás zapálil je jeho najkrajším pamätníkom. M A R T IN L U T O N S K t

★ A R A B IK A V äčšina jad ro v ý ch pohorí A lpsko-H im alájskej horskej sú stav y m á k ry štalick é ja d rá lem ované sériam i d ru h o h o rn ý ch k a rbonátových h o rn ín v obalovej, alebo p ríkrovovej pozícii. Po kriedovom v rásn en í sa d ru h o h o rn é k rasovej úce h o rn in y dostali do rôznych orografických pozícií, a tak aj k rôznym typom alochtónneho alebo autochtó n n eh o krasu. Jed n o u z n a jv ý ­ znam nejších svetových oblastí k rasu to h ­ to ty p u je pásm o k rasovejýcich h o rn ín na južnej stra n e V eľkého K aukazu. Viac ako KRAS OVY

300 k m dlhý pás vápencov a dolom itov V —"Ž sm eru ohran ičen ý n a západe riekou Psou^ n a východe rajó n o m jazera Erzo tv o rí ta k m e r 100 krasových rajónov, z čo­ ho je 20 veľkých krasových oblastí. JNepochybne d o teraz n ajzn ám ejšie sú dva m asívy — B zybský c h rb á t a A rabika v západnej časti G ruzínskej SSR, m edzi K aukazom a Č iernym m orom . B zybský m a­ sív sa dostal do povedom ia hlav n e n a jh lb ­ šou jask y ň o u n a územ í ZSSR (Snežná, — 1335 m, dlh á 14,1 km ), ako aj rozsiah­ lym i plocham i škrapových polí vysokohor­

MASÍ V j.RICA

NOVY AFON ° / gudauta GANTIADI

SOCI

ÁDLER

PICUNDA


K raso v á v y v ie r a č k a Ara b ik a .

G o lu b o c

o z e ro

v

cI dIíik

r ie k y

B z y j o d v j d .i u j e

ského B zybského ch rb ta. V poslednom ob­ dobí záujem speleológov viaže čoraz viac susedný m asív A rab ik a, kde sa u k a z u jú väčšie m ožnosti d o siah n u tia rek o rd n ý ch hĺbok v jaskyniach. K rasové územ ie A rab ik a o rozlohe 540 km - je v y h ran ičen é hlbokým i dolin a­ mi riek C hašupse a jej p ríto k y Zeopse na Z—SZ, dolinou rie k y G ega a dolnou čas­ ťou doliny rie k y Bzyb na východe a zasa­ h u je až pod h lad in u Č ierneho m ora. M a­ sívne ho rsk é územ ie sa d v íh a od m ora strm ým i vápencovým i úbočiam i a vrcholí v severnej časti kóto u P ík Speleológov (2758 m), pričom viacero ďalších vrcholov p resah u je výšku 2500 m nm . N ajznám ejší z nich je A rab ik a (2656 m), podľa kto réh o celé územ ie dostalo pom enovanie. M akrotv a ry územ ia sú výrazn e o vplyvnené geo­ logickou stav b o u a štru k tú ro u m asívu. H orský m asív je o h ran ičen ý hlb o k ý m i d o ­ linam i uvedených riek, rozčlenený ich p rí­ tokm i a stred o m sa tia h n e h lb o k ý kaňon Zove K v a ra v yúsťujúci p ri m este G agra. H lav n ú m asu k raso vejú cich h o rn ín

ča sť

k ra so v ý c h

vôd

c e n tr á ln e j

č a s ti m a s ív u F o to : P. M itte r

m asívu A rab ik a tv o ria ju rsk é a kriedové vápence prevažne lavicovitého zvrstvenia, zriedkavo m asívne. Sú deform ované zlo­ žitým i v rásam i V —Z sm eru, celková stav ­ ba m asívu je dotvorená zlom ovou te k to n i­ kou. T ektonická stav b a m asívu sa výrazne p re ja v u je v tvaroch, hlavne v asym etrii dolín a horských chrbtov, z k to rých n ie ­ k to ré priečne p re tín a jú synklinálne a antik lin á ln e zóny. V yním ajú sa „žehličky“, „k v e sty “, kozie c h rb ty “ v holom n e p o k ry ­ tom krasovom teréne. P o stupne ako sa dvíha m asív od po­ brežia, m ení sa obraz povrchu. S trie d a jú sa k lim atické zóny od subtropickej kolchidskej až po vysokohorskú periglaciálnu zónu v najvyšších častiach územ ia. Nižšie položené časti m asívu sú porasten é p re ­ važne hu sto u vegetáciou, vyššie časti 1800 — 2000 m nad hornou h ranicou lesa tv o ria vysokohorský k rasový reliéf. V jeho niž­ šej časti sú na svahových sedim entoch h orské lú k y a pastviny, najvyššie časti m asívu tv o ria holý n e p o k ry tý kras. Na sklonených vrstvových plochách sú hlbo­ 65


ké svahové šk rap y , n a sečných povrchoch vznikli rozsiahle škrap o v é polia so šk rap rai m nohých typ o v a tvarov. T v ary k raso ­ vého reliéfu sú dotvorené periglaciálnou m odeláciou a procesm i stráň o v ej m odelá­ cie. N ajvyššie časti m asívu A rab ik a vo výške n a d 2000—2200 m. n. m. nesú v ý ­ razné znaky glaciálnej m odelácie. Ľ adov­ cové cirky, trógové doliny, m orény rôz­ nych štádií, k am en n é ľadovce a osypy v m nohom p rip o m ín ajú glaciálny reliéf V ysokých T atier. Ľadovcová m odelácia výrazne ovplyvnila výv in podzem ného k ra ­ su a n ajvyššie vchody do ja sk ý ň sú vo vysoko položených kotloch n ad 2200 m n. m. Oblasť holého vysokohorského k rasu je zároveň oblasť intenzívneho p resak o ­ v ania povrchových zrážkových vôd. Ročný ú h rn zrážok vysoko" p resah u je 2000 m m a povrchové to k y v. n ajvyšších častiach ú p l­ ne chýbajú. Vo výškach okolo 2200—2500 m začína zóna v ertik áln eh o skrasovatenia, ústia tu priepasťové vchody do hlbokých jask ý ň (Systém Iľjuchina, K ujbyševská, B erčilská, G enrichova B ezodnaja . . .). H ydroindikačné skúšky ukázali, že podzem né

F o rad a

66

v

š tá b n o m

s ta n e

m oskovských

s p e le o ó g o v

vody krasovej cirkulácie v y v ie ra jú v k ra ­ sových v yvieračkách na obvode m asívu v dolinách riek Gega a Bzyb (Goluboe ozero), n a ú ro v n i m ora (R eprua, Cholodn a ja reka) a viacero krasových vyv ieračiek vyúsťuje pod m orskou hlad in o u v ra ­ jóne G ag ra-G an tiad i. G eologické v rty v okolí G ag ry dokázali krasové prú d en ie hlboko pod úro v ň o u m orskej hladiny. Rozdiel m edzi p o n á ra n ím a v y v ieraním krasových vôd je ted a im pozantný okolo 2500 m. P re ja sk y n ia ro v je to priam o fa s ­ cinujúci ú daj. Sú to sam ozrejm e teo retic­ ké m ožnosti, pretože p re n ik a n ie ja sk y n ia ­ rov do hĺbok krasového m asívu k o m pliku­ je zložitá stav b a m asívu, na k to re j sa okrem k raso vejúcich h o rn ín podieľajú aj desiatk y m etrov m ocné vložky n e p rie p u st­ n ých sú v rstv í význam ne ovplyvňujúce vý­ voj krasovej hyd ro g rafie, ted a jaskýň. Z nám e sú tu n a jm ä v e rtik á ln e krasové d u tin y vo sfére v e rtik á ln e j cirkulácie k ra ­ sových vôd. O bčasné horizontálne úseky sú zrejm e pozostatky vývinových fáz po­ čas zarezávania podzem ného to k u vply­ vom tektonického d v íh an ia krasového m as ú í u . V jednom z ta k ý c h to horizontálnych

n e ď a le k o v c h o d u d o ja s k y n n é h o s y s té m u Iľ ju c h in a .

F o to :


úsekov jask y n n éh o systém u Iľju ch in a za­ stavil v lete 1984 ďalší p o stu p speleológov sifón v h ĺb k e —925 m. L etn á akcia 1985 mkla ukázať či ide o n á h o d n ý zavesený sifón, či o systém sifónov blízko n e p rie ­ pustného horizontu. Z áujem ja sk y n ia ro v sa sú streď u je do najvyššie položených častí m asívu A rab ika, kde sú vo výškach okolo 2200—2500 m vchody do ja sk ý ň n á d e jn é z hľadiska p re ­ niknutia do hlbokých jaskýň. D oliny oko­ lo P iku Speleológov, A rabiky, P ik u B erčilského hostia v letn o m období d esiatk y jaskyniarov z celého územ ia ZSSR. N a j­ vyspelejšie k lu b y z a k la d a jú svoje tá b o ry na celé leto. V y k o n áv ajú in ten zív n y rekognoskačný priesk u m , alebo hlboko v pod­ zemí p re k o p á v a jú zanesené ja sk y n n é chodby. Z aujím av é je, že c h a ra k te r ja sk ý ň je

dosť rozdielny. V jaskynnom Systém e Iľ­ juchina, kde p ra c u jú m oskovskí ja sk y n ia ­ ri sú úzke puklinové chodby. Ja sk y ň a K u jbyšev skaja (-740, leto 1984), kde p racu jú k ijev sk í speleológovia, sa skladá z veľ­ kých podzem ných sál navzájom prep o je­ ných tesnejším i spojnicam i. V letnom období na A rabike p racu je okolo 150—200 jaskyniarov. Je d n i po 2—3 týždňoch odchádzajú, d ru h í prichádzajú. Speleologická činnosť je neobyčajne čulá. V znikajú nové plány jaskýň, do p lň u jú sa geologické m apy povrchu i podzem ia. V ý­ sk u m je dôležitý predovšetkým z hľadis­ ka hydrogeologického. Poznanie c h a ra k te ­ ru a sm eru cirkulácie podzem ných kraso ­ vých vôd je dôležité pre zásobovania vo­ dou veľkej časti černom orského pobrežia Abcházie.

thm isM múz e uiti WfrťaŕiV pťírody a laskyniarstva

---------------# 8 1 o i U ptovaký Mlkulá i ★ Ú D R Ž B A H O RO LEZECK ÝCH L Á N Ja sk y n ia ri často n ed o d ržiav ajú zása­ dy sp ráv n ej ú d rž b y horolezeckých láp. Mnoho razy je to aj neznalosť alebo oba­ va z poškodenia n eo d b o rn o u údržbou. V am erickom ja sk y n ia rsk o m časopise NSS News (sept. 1983) bol p u b lik o v an ý článok o sp ráv n ej ú d ržb e lá n am erick ej výroby, čo však m ožno u p latn iť aj n a n aše laná. Ú držba horolezeckých lá n je dôležitá n ie­ len p re bezpečnosť, ale aj z hľadiska fi­ nančného. L aná sa v y rá b a jú z nylonového poly­ m éru, sú dostatočne in e rtn é a nepoškodia ich ani ta k é lá tk y ako benzín, olej, k a r­ bid, p etrolej alebo nem rzn ú ca zm e^ Po­ škodzujú ich silné k y selin y a iné silno okysličujúce látk y . Lano sa môže ľahko poškodiť p ri sty k u s ak u m u láto ro v o u k y ­ selinou. N epriaznivo n a la n á pôsobia chlórové bieliace p ro strie d k y n a pranie. N apokon zn ám y je škodlivý účinok slneč­ ného žiarenia, k d e v šak o ch ran a nie je prob lem atick á. P re to je n ev h o d n é u k la ­ dať la n á na zadný oblok au ta. D ôležitá je otázka p ra n ia lán. Z ab la­ ten é alebo in a k špin av é lano sa m usí v y ­ prať. N ajlepším p ro stried k o m p re p ran ie sú auto m atick é p ráčky. A by sa lano v y ­ pralo k v a litn e jšie je n u tn é ho vložiť do b u b n a vo voľných slučkách a nie stočené pevne. Do p rá č k y m ožno vložiť lano dlhé až 180 m. N a p ra n ie sa neh o d ia p ráčk y s v íriv o u sk ru tk o u , pretože lano sa môže na ň u nam otať. Možno to m u zabrániť, ak

lano sa p red p ra n ím vloží do sieť kovitého vaku. Voda na p ran ie m á byť len teplá. H orúca voda spôsobuje značné stu h n u tie lana, čo je väčšinou nežiadúce. V studenej vode sa špina zasa uvoľňuje ťažšie. V ýber pracieho p ro stried k u je skôr žáležitosťou osobného názoru. N iektorí d á v a jú prednosť n o rm áln em u m ydlovém u pro stried k u . T ie­ to však n eo b sah u jú prísady, k to ré u d rž u jú n ečistotu v suspendovanom stave a ta k z a b ra ň u jú jej opätovném u usadzovaniu na lano. P oužívaním sú lan á tuhšie, p reto je vhodné p ri ich údržbe použiť zm äkčovadlá. Zm äkčovadlo robí lano ohybnejším . P ri jeho p re n ik n u tí d o v n ú tra lana v y tv á ra okolo jednotlivých v lák ien h la d k ú v rstvu, k to rá b rá n i vzájom ném u odieraniu v lá ­ kien. P reto sú n ajv h o d n ejšie te k u té zm äkčovadlá. Po v y p ra n í sa m usí lano vysušiť. Je n ev hodné sušiť lano p ri vysokej teplote ako n a p rík la d v kom unálnych sušiarňach. N ajlepšie je vysušiť lano n a vzdušnom m ieste p ri izbovej teplote. N ajdôležitejšou časťou v starostlivosti o lano je jeho správne používanie. M usí sa vhodne chrániť, aby sa zabránilo n a d ­ m ern ém u odieraniu a vnášan iu nečistoty d o v n ú tra lana. M usí sa chrániť pred p re ­ ťažením . T outo inform áciou neform álne naväzujem na príspevok G. S tib rán y ih o Skúš­ k y polyam idových lán čs. v ý roby publiko­ v an ý v S prav o d aji SSS 4/82. V LA D IM ÍR KOSEI.

61


★ t r a g ic k á n e h o d a v j a s k y n i IZ B IN D IS K oniec ro k a 1984 ostane dlho v našej p a m ä ti spojený s trag ick o u nehodou V. Z ikeša p ri p riesk u m e vodou zaplavených častí D em änovskej jask y n e Slobody. T ra ­ gédia p o tápača sa približne v rovnakom čase odohrala aj v ru m u n sk ej jask y n i Izbindis, neďaleko Sonkolyo. N a potáp ačsk ý p riesk u m jask y n e sa ponorU 11. n o vem bra 1984 H. G ábor, člen potápačského k lu b u BSS T ran silv án ia N agyváragye. Casť jask y n n éh o systém u je v zóne areácie a časť je zaplav en ý vodou. Keď sa p otápač n e v rá til an i po niekoľkých hodinách, vyhlásili z ách ran n ú akciu a po­ volali na pom oc aj zách ran áro v z k lu b u športových potápačov MHSZ D ebrecen. Po príchode zách ran n ej sk u p in y na m iesto nehody sa jeden z potápačov L. Czakó ponoril a zaplával až po koniec v o ­ diaceho lan a vo vzdialenosti 170 m a v hĺbke 40 m, odkiaľ sa v rátil. Po doplne­ n í v ý stro ja a vzduchu sa znovu ponoril. Z aplával n a koniec vodiaceho lana, u p ev ­ nil svoje vodiace lano a pokrarčoval ďa­ lej v sm ere p red p o k lad an éh o p o stu p u n e ­ zvestného potápača. Vo vzdialenosti 30 — 40 m, ted a okolo 200 m od vchodu našiel bezduché telo p o tápača H. G. P o stu p n e na niekoľko pokusov v y tiah li telo p o tá p a ­ ča k jed n ém u z kom ínov spájajú cich su­ ché a zatopené časti jask y n e, odkiaľ ho

★ E X PE D ÍC IA K O LU M B IA 1984 Speleologický k lu b Č ierny G aleb z P rebo ld u a B osansko-H ercegovinský klub zo S a ra je v a zorganizovali v m áji a jú n i ro k u 1984 d ru h ú n áro d n ú expedíciu do Ju žn ej A m eriky pod názvom K olum bia ’84. Cieľom p o d u ja tia bolo upresniť rozší­ ren ie niek to rý ch krasových rajónov, sk ú ­ mať speleogenézu, podzem nú hydrológiu, vyhotoviť ja sk y n n é p lán y a sledovať speleofaunu. P re ju h o slo v an sk ú televíziu n a ­ k rú tili film . E xpedície sa zúčastnilo 11 členov z p iatich klubov. Celkove p resk ú m ali 25 jask ý ň , pričom z osem nástich vyhotovili top o g rafick é p lá­ n y ; 16 ja sk ý ň nebolo doteraz vôbec u v ed e­ ných v lite ra tú re . V k rase p ri m este La Paz zostúpili do siedm ich jaskýň, z k to ­

68

dopravili von z jaskyne. Nam áhavá zá­ chranná akcia trvala dva dni.

P ríčina tra g é d ie potápača H. G. nie je úplne objasnená. P o stih n u tý m al vý­ stro j v úplnom po riad k u , vo fľašiach 2500 1 vzduchu čo s rezervou stačilo n a n á v ra t. Podľa zápisu na ta b u ľk e z um elej hm oty, k to rú našli záchrancovia p ri postihnutom , sa p redpokladá, že dosiahol voľný vodou n ezaplavený p rie sto r a p ri n á v ra te začal zapisovať ú d a je o h ĺb k e a prep láv an ej vzdialenosti. A ni p itv a nezistila zlyhanie organizm u. Skutočnosť však je, že p o tá ­ pač bol silne n a c h la d n u tý a jeho lam py p ri ponorení svietili o niečo slabšie ako zvyčajne. Počas nášho rozhovoru so zá­ chrancom L. Czakóm sm e uvažovali o m ož­ n ých príčinách tragédie. V znikla dom nien­ ka, že vodiace la n á neboli zviazané vhod­ n ým uzlom a p ri n á v ra te potápača sa roz­ viazali. Keď potápač p ri n á v ra te zistil, že p ritia h o l koniec vodiaceho lan a p ri slab ­ núcom osvetlení p ravdepodobne podľahol „sifónovej p a n ik e “. K tra g ic k ý m násled­ kom p rispela značná h ĺb k a 40 m a pod­ chladenie organizm u. ,Aj tá to tra g é d ia varu je. Nem ožno podčeňovať žiadne okolnosti jask y n iarsk ej činnosti. P la tí to ta k o p o tá p a n í v ja s­ k yniach, ako aj o n o rm áln ej jask y n iarsk ej činnosti, kde každá chyba m ôže mať osud­ né ijásledky. P o d r a s p r á v y z á c h r a n á r o v K o v ács E d ít, p r e k l a d M . Luc in k ie w ic z o v á , s p r a c o v a l P. M ITTE R .

rý ch Hoyo del A ire je h lboká 210 m a Hoyo C uchara h lboká 104 m. P resk ú m ali ja sk y ň u Hoyo de C olom bia, k to rá dosa­ h u je dĺžku 840 m. P ri m estách S an Gil a P aram o p resk ú m ali šty ri jaskyne, k to rých vody sa p lá n u jú využiť p re sta v b u hy d ro centrály. N avštívili aj ostrov S an A ndres, kde p resk ú m ali dve jaskyne, k to ré sú v y tv o re ­ né fosílnym i vyvieračkam i. N áklady na v ý p ra v u dosiahli výšku 15 500 dolárov. P o d u ja tie g a ra n to v a la a zväčšej časti financovala te x tiln á to v áreň z P reboldu. V ýsledky pôsobenia juhoslo­ v anských ja sk y n ia ro v m ožno získať n a te j­ to a d rese: Tone V edenik, YU—63312, P rebold 11b, Juhoslávia. S p e lu n c a č. 17

#


D oplnok sm erníc na získanie, používanie a odpis výstroja a technických pomôcok sp eleo p o tá p a čsk ý m ateriál I. Povinný výstroj jednotlivca 1. N eoprénový oblek m o k rý 2. N eoprénový oblek suchý, s konšt. objem om 3. P otáp ačsk á m aska 4. O ch ran n á p rilb a II. Povinné technické pomôcky jednotlivca 1. P o táp ačsk ý nôž (do s tra ty funkcie) 2. H ĺb k o m er 3. P otáp ačsk á buzola 4. P otáp ačsk é h o d in k y 5. P o táp ačsk á b a te rk a n a m onočlánky 6. P o táp ačsk á lam p a a k u m u lá to ro v á 7. N áu stk o v á au to m a tik a 8. V odotesný k o n tro ln ý m an o m eter s p rív o d n o u hadicou 9. Z ásobníky vzduchu (tlakové fľaše) III. Povinné technické pomôcky jednotlivca i skupiny 1. V odiaca šn ú ra 2. C ievka n a vodiacu šn ú ru 3. P otáp ačsk ý úväzok s k a ra b ín o u IV. Účelový výstroj jednotlivca 1. D ýchacia rú rk a 2. P lu tv y * 3. N eoprénové ru k av ice 4. N eoprénové papuče 5. Izolačná vložka do suchého neo{ír. obleku 6. O ch ran n á kom binéza n a potáp, oblek V . Ú č e lo v é te c h n ic k é p o m ô c k y je d n o tliv c a

1. O pasok so záťažou 2. D ek o m p reso m eter 3. V odovzdorné deko m p resn é tab u ľk y 4. P lav ák , b ó jk a 5. Z á c h ra n n á vesta, k o m p en záto r v ztlak u VI. Technické pomôcky skupiny 1. K o n tro ln ý m an o m eter 2. P repúšťacia h ad ica s m an o m etro m 3. P o táp ačsk ý telefó n k áb lo v ý 4. K ábel k p o tápačském u telefó n u 5. V odotesný k o n te jn e r n a p re p ra v u m a te riá lu pod vodou 6. V ysokotlakový k o m p reso r p ren o sn ý (podľa ú d ajo v výrobcu) do GO VII. Pomôcky dokumentačnej činnosti 1. V odotesný obal n a fo to a p a rá t, film ovaciu kam eru, elek tr. blesk 2. Ž iarovkový blesk použiteľný vo vode 3. P o táp ačsk ý v o dotesný fo to a p a rá t, film . k am era 4. P o táp ačsk ý vodotesný blesk 5. O svetľovacia sú p ra v a p re film ovanie pod vodou 6. V odovzdorný záznam ník

M inim álna životnosť 3 roky 3 roky 1 rok 5 rokov SF SF SF SF 2 roky 2 roky 4 ro k y SF 5 rokov SF SF 2 roky SF 1 rok 10 dm 10 dní 40 dní 20 dm 2 roky SF 30 dní SF 2 roky SF SF 2 roky SF 5 rokov

3 roky 15 dní 5 rokov 2 roky 1 rok SF

Poznám ka: D o p ln o k je súčasťou S m e rn íc n a získ an ie, p o u ž ív a n ie a o dpis v ý s tro ja a te c h n ic k ý c h pom ôcok p u b lik o v a n ý c h v S p ra v o d a ji č. 4/1980, ro č n ík X I. N á v rh v y p ra c o v a la k o m isia p re sp eleo p o tá p a n ie , sc h v á lilo p re d s e d n íc tv o S lo v e n sk e j sp eleo lo g ick ej sp o lo čn o sti s ú čin n o sťo u od 1. jú la 1984. spracoval: JO Z E F K U C H Á R O V I. 69


NAŠA SPELEOKRÍZOV KA V O D O R O V N E: A. V y h y n u tý p štro s — v ýbežok, k ap . — B. S a d á r. — C . A rm é n s k a rie k a — ra n a . ( D . H ro b — n a ­ p c h á v a — la tin s k á m o d litb a . — E . P ra v ý p ríto k V olgy — z n a č k a ru m ú n s k ý c h te ré n n y c h á u t — se v e rsk ý p a ro h á č . — F. P re d lo ž k a — m ó d n y sm e r o d ie v a n ia , o p tic k é u m e n ie — Š P Z o k re su T re n čín . — G. M eno p rv e j ž en y vo v esm íre. — H. V b ib lii b á jn a zem z la ta — ra sc o v ý lik é r. — I. Ú k a z — b ý v a lá o k re sn á p a m ia tk o v á sp rá v a v s k r a tk e — ro zd ieln e. — J. P re d p o n a o z n a č u jú c a s tá rie — lo d en ica — z á h a d a . K. O b ch o d n á a k a d é m ia — žŕď k y v k u rín e , p á n ty — 4. v R í­ m e. — L. N ožom značil. — M. N e sk o n tro lo v a la , n e p o tv rd i­ la. — N. P lo š n á m ie ra — k ach le , po č esk y — Š P Z o k re su K o šice -v id ie k . — O. B á jn y v tá k , z a sa h u jú c i do ľudských o sudov — m i — v ý lu čo k tela . — P. B ro d iv ý p o sv ä tn ý v tá k — n o v o z é la n d sk ý pštro s. — R. P ô v o d n ý obyv ateľ, d o m o ro ­ dec. — S. Č len ro d in y — je d e n , po an g lick y . Z V ISL E : 1. Začiatok tajničky. — 2. A fric k ý š tá t — d ru h ž ltk a sté h o d re v a zo z á p a d n e j A frik y , v h o d n é h o n a p re g le j­ k y — v e ľk o k a p a c itn é lie tad lo , s p á ja jú c e b líz k e v eľk o m es­ tá. — 3. O b lu d a — ju ž n ý lis tn a tý s tro m — stre liv o — p o ­ p u lá r n e h u d o b n é sk la d b y . — 4. U m en ie, po la tin s k y — je m ­ n é p e rie — o b liek am , ša tím — je d n o tk a h la sito sti. — 5 . Stred tajničky. — 6. P o litic k á s tra n a v N SR — h la v n á te p ­ n a, srd c o v n ic a — p rie m y se ln é z áv o d y n a v ý ro b u sk la — o tá z k a zv ed av ca. — 7. Z á k la d n á lá tk a in d ig a — h lin a s o k ru h lia k o m — zn á m a p ra ž s k á to v á re ň n a v ý ro b u m o to rov, lie ta d ie l a á u t — ša c h o v á fig ú rk a , p ešiak . — 8. K o m ic k á ^fašiangová m a s k a — h rd in k a ro m á n u M. F ig u li „ B ab y lo n “, H a m a d a n o v a d c é ra — v ý k le n k y , p rístie n k y , č a sti o rie n tá ln y c h dom ov. — 9. K oniec tajničk y. í' P om ô ck y : H. O fir. — O. N oh. — 4. A rs. — 7. P ión.

1

2 3 4 5 6 7 8 9

A B

C

o

D

E F

r

<3

H

Y

I

J

K L

|vj

N P D ■' c

Ý

t

JOZEF KLINDA Starší

noví

Čl e n o v i a .

Ako v yplýva zo sp ráv y o činnosti, predsedníctvo schválilo členstvo 41 zá­ ujem com o činnosť v organizácii. V roku 1984 rozšírili naše ra d y : M arek F rág n er, J á n T irpák, R udolf K lem a, M ichal Mack o vjak a M iroslav T erray. (oblastná sku­ pina K ošice-Jaso v ); Jozef Šim čík, B ran islav Tulis, Ing. K am ila K o traso v á (Spiš­ ská N ová Ves); Jozef G rego (Rožňava); M ichal M egela, Pavel G ažúr, Ľ udovít Bálint (Šafárikovo); Ing. D aniel V rb jar, La­ dislav K ováč (Tisovec); F ra n tiše k Šuchaň, A nna M lynáriková, M ilan M ucha, P e te r

*

SLOVENSKÝ KRAS XXII

Z borník M úzea slovenského k ra su a ochrany p ríro d y v Liptovskom M ikuláši prin áša n ajnovšie p o zn atk y z h istórie, v ý ­ skum u, p riesk u m u a d o k um entácie k rasu a krasových javov, organizačné sp ráv y o činnosti Slovenskej speleologickej spoloč­ nosti, pripom ína význam né životné ju b i­ leá speleológov, na o d bornú speleologickú lite ra tú ru a časopisy u p o zo rň u jú recenzie a bibliografia. Ú vodná štú d ia Ľ. V. P rik ry la je v e­ 70

Ď u ran a (Brezno); Jozef Sm olinský (Lip­ tovský T rnovec); P e te r M išík, (Liptovský M ikuláš); Jozef U rb a n (B anská B ystrica); Iv an Lovíšek (D ubnica n a d V áhom ); B ranislav Baláž, D alibor V ojta, P e te r C arný, Eva H udáková, W alter Filo (B ratislava); Ľuboš Demo, M ilan H rčka, M ilan Kalač, Pavol Zaťko, D ušan H rčka (U hrovec); Já n Ď atko, T ibor A rvai, P avel S iklenka, M iro­ slav K rébes, Im rich Lehocký, (Jedľové K ostoľany); P avol K asanický (B latnica); M artin Šom odík (B anská Š tiavnica); Jozef Leskovský (Plavecké P o d h ra d ie ); RNDr. Jozef R adúch (nezaradený). JOZEF h l a v AC

no v an á M atejovi Belovi, význam ném u slo­ v enském u polyhistorovi, p ri príležitosti 300. výročia jeho n arodenia (1684—1749). V ykonal obrovský kus práce p ri výskum e a popularizácii slovenských jask ý ň v 18. storočí n a jm ä ako o rg an izáto r širokého o k ru h u spolupracovníkov. P o znatky z vý­ skum u ja sk ý ň n a Slovensku uvádza v p rá ­ ci H u n g ariae a n tiq u a e et novae P rodrom us (1723), v k to re j spom ína niektoré jask y n e a p u b lik u je m apu D em änovskej ľadovej jaskyne, v y h otovenú S. M ikovínym . V štyroch dielach práce N otitia H un-


gariae historico g eographica (1737—1742) Bel opísal znám e ja sk y n e v B ratislav sk ej, T určianskej, Z volenskej, L iptovskej a G e­ m erskej stolici. J e p rv ý m vedcom , k to rý opísal ta k m e r v šetk y ja sk y n e n a územ í Slovenska znám e v te j dobe. Z. K. T inteilozov sa v štú d ii G eom orfologické č rty podzem ného k ra su G ru zín ­ ska zaoberá p ro b lem atik o u v ý sk u m u k ra sovatenia, h o d n o tí podm ien k y p re vznik jaskýň v k raso v ý ch územ iach G ruzínska, uvádza m orfologickú a g en etick ú k lasifi­ káciu kraso v ý ch d u tín p ri zohľadnení úz­ keho spojenia p o h y b u a ú b y tk u p uklinových a k raso v ý ch vôd. V yčlenené boli d u ­ tiny v pásm e aerácie, ja sk y n e v zóne kolí­ sania h la d in y k raso v ý ch vôd, jask y n e v zóne stabilného, ú p ln éh o n a sý te n ia a d u ­ tiny hĺbkovej cirkulácie. V p reh ľad n ej ta ­ buľke a u to r spracoval evolúciu horských krasových d u tín . N a záv er p rísp ev k u h o d ­ notí súčasný sta v p re sk ú m an o sti a n a č r­ táva p e rsp e k tív n e m ožnosti objavov roz­ siahlych ja sk y n n ý c h systém ov a p riep astí v krasových územ iach G ruzínska. S v ý sled k am i v ý sk u m u k rasových ja ­ vov obalovej je d n o tk y severnej stra n y V y­ sokých T a tie r o boznam uje S. P avlarčík. Stručne c h a ra k te riz u je územ ie z geom orfologického a hydrologického hľadiska, podrobnejšie rozo b erá geologické porr^ery. H lavná časť p rísp ev k u je zam eran á na po­ vrchové a podzem né k raso v é form y. JVIedzi povrchovým i k raso v ý m i form am i* opi­ suje šk rap y , k raso v é jam y, bogaz, prev isy a stu p ň o v ité sk raso v aten é plošiny. Z pod­ zem ných k rasových fo riem uvádza 5 p rie ­ pastí a 28 jask ý ň . P rísp ev o k vho d n e do­ pĺňa p re h ľa d n á m ap a k rasových javov obalovej je d n o tk y V ysokých T atier, foto­ grafie povrchových k raso v ý ch foriem , p lán priepasti A —1 a 6 jaskýň. M. Z acharov in fo rm u je o výsledkoch výskum u v Jaso v sk ej ja sk y n i zam eraného na objasn en ie p ríčin p o rú ch a deform ácií vo v stu p n e j chodbe a n a sin tro v ej výzdo­ be. N a zák lad e stra tig ra fic k éh o a litologického výsk u m u a p o d robného geologické­ ho m apov an ia p ríčin o u p orúch a d efo rm á­ cií je a k tív n y d y n am ick ý geologický vplyv, ale n a jm ä zásah y p ri sp rístupňovacích prácach v jask y n i. M. L alkovič sa zaoberá p ro b lem atik o u presnosti m e ra n ia dĺžok v jask y n n o m p ro ­ stredí. N a zák lad e rozboru doteraz použí­ vaných m etód m e ra n ia dĺžok uvádza p re d ­ poklady v ý sk y tu jed n o tliv ý ch typ o v dĺžok (dĺžky e x tré m n e do 10 m, dĺžky n o rm áln e od 10 m do 40 m a dĺžky o p tim áln e nad 40 m) a v y p raco v al analýzu p resn o sti m e­

ra n ia ex trém n y ch a norm álnych dĺžok v jask y n n o m prostredí. O n iektorých poznatkoch a výsledkoch m eran ia tep lo ty vzduchu v D em änovskej ľadovej jask y n i za obdobie 1970—1982 in­ fo rm u je vo svojom prísp ev k u J. Halaš. V. T ereková sa zaoberá otázkam i sú­ visiacim i so znečisťovaním Jašteričieh o ja ­ zera v Slovenskom krase. Na základe zhodnotenia chem izm u zrážkových vôd jazera a okolitých stu d n í a chem izm u podzem ných vôd vyvierajúcich v Č iernej a Bielej vyvieračke vypracovala n á v rh o ch rany Jašteričieh o jazera a podzem ných vôd. P ro b lem atik a sutinových brekcií v K am eňanskom krase, ich p etro g rafick á cha­ ra k te ristik a , chem izm us a vznik sú p re d ­ m etom práce J. Šavrnocha. O niek to rý ch výsledkoch speleologic­ kého priesk u m u in fo rm u je niekoľko správ. O novoobjavených priestoroch v B restovskej jask y n i na základe výsledkov speleopotápačského p riesk u m u re fe ru je Z. H ochm uth, G. S tib rá n y i a Ľ. G aál in fo r­ m u jú o P onornej p riep asti v Slovenskom krase, R. Boroš a J. Ščuka o H rušovskej jask yni, V. F u d aly a S. P av larčík o Ľ a­ dovej jask y n i v bradlovom pásm e Ľubov­ n ianskej vrchoviny. S ú h rn n ý zoznam so stru čn ý m opisom p reskúm aných jaskýň, p riep astí a vyvieračiek Plešivskej p lan in y v Slovenskom k rase uvádza M. Erdôs a dopĺňa ho p re ­ hľadnou m apou rozšírenia krasových ja ­ vov n a Plešivskej planine. D. H avlíček a V. V ojíŕ p rin á ša jú vý­ sledky speleologického p rieskum u D olného v rch u v Slovenskom k rase so zoznam om a stru č n ý m i popism i krasových javov do­ plnených plánm i, foto g rafiam i a p o rovná­ vacou tab uľkou označenia p riep astí a p re ­ padlísk na D olnom v rchu s u d an ím hĺbky. J. B á rta hodnotí tre tie desaťročie (1972 — 1982) speleoarcheologickej činnos­ ti A rcheologického ú sta v u SAV v N itre, k to ré prinieslo nové poznatky o pobyte človeka v jask y n iach nielen v p ra v e k u a stredoveku, ale aj v novoveku, keď sa stali útočišťom a skrýšou pre prenasledo­ vaných. O účasti členov základnej organizácie Českej speleologickej spoločnosti 7—01 ORCUS B ohum ín na výskum nej ex p ed í­ cii K aukaz ’82 a o výsledkoch expedície in fo rm u je J. W agner. M. K arcolová svojim príspevkom pripom í­ na 50. výročie objavenia H arm aneckej jaskyne. J. H laváč p re d k la d á sp ráv u o činnos­ 71


ti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1982 a sp ráv u o jask y n iarsk y ch tý ž­ dňoch usp o riad an ý ch Slovenskou speleo­ logickou spoločnosťou. Prip o m ín am e si životné ju b ileá v ý ­ znam ných osobností slovenskej speleológie: osem desiatiny univ. prof. PhD r. V oj­ techa B udinského-K ričku, DrSc., 75 rokov D om inika C u n d erlík a a šesťdesiatku PrD r.

J u r a ja B ártu , CSc. Z áver zb o rníka tv o ria recenzie odbornej lite ra tú ry , časopisov a b ibliografia zb o rn ík a Slovenský k ras z ročníkov I — XX. Z borník vydalo V yda­ vateľstvo O sveta, M a rtin ro k u 1984 v roz­ sahu 384 strán . N áklad 1000 kusov, cena 35,— Kčs. Č lenovia SSS m a jú 50% zľavu.

LIT ER A T Ú R A

o p rú d e n í krasových vôd a ich odtoku z jed n o tliv ý ch hydrologických š tru k tú r sa realizovali vo všetkých priesk u m n ý ch e ta ­ pách až po p ra k tic k é využitie. A k tív n e tu spolupracovali aj členovia S lovenskej spe­ leologickej spoločnosti z Jasova, R ožňavy a Košíc. V súčasnosti n a jp ro b le m a tic k ej­ šou ostáva ochrana podzem ných vôd (níz­ k a sam očistiaca schopnosť) zachytených p re zásobovanie o b y vateľstva pitn o u vo­ dou. R ovnakou úlohou sa zaoberá RNDr. J. T a ra b a vo svojom p rísp ev k u K vo d á­ ren sk ém u využív an iu vôd M oravského k ra su a tro jic a a u to ro v RND r. V. Šalagová, RNDr. J. Šalaga a RN D r. M. D rahoš o V yužiteľnom m nožstve k raso vo-puklinovýc]ji-vôd v D om ažínskej doline v severnej časti S trážovských vrchov. ,Pre krasové územ ie B elianskych T a­ tie r sú zaujím avé výsledky hydrogeologic­ kého v rtu B H T—1 v blízkosti B elianskej jask y n e v T a tra n sk e j kotline. A u to r RNDr. V. Š ťastný p u b lik u je jeho h y d ro m e tro v a nie, chem ickú analýzu vody, farb iace skúš­ ky so zam eran ím n a okolité p ra m e n e i sú­ vislosti s vodam i sam otnej jaskyne. V tem atick ej skupine o chrana pod­ zem ných vôd je z nášho hľadiska n a jz a ­ u jím av ejší príspevok a u to ro v RNDr. J. O stroluckého a RN Dr. M. G álisovej, veno­ v a n ý pro b lem atik e skladovania te k u tý c h toxických odpadov v k arb o n áto v o m p ro ­ stre d í n a p rík la d e sk lád k y P re d a jn á II. Na skládke lokalizovanej v údolí H rona vý­ chodne od obce P re d a jn á bol pozorovaný ú n ik brehom , čo sa p rejav ilo poklesom h lad in y odpadov (gudróny zo závodu P e trochem a D ubová) o 2,04 m, ro v n ajú ci sa o bjem u asi 27 tisíc m ;!. S kladovanie te k u ­ tý ch toxických odpadov v k arbonátoch ohrozuje k v a litu okolitých podzem ných vôd. P rie sk u m n é práce ukázali, že v ta ­ kom to p ro stre d í je sanácia neúčinná. O p atren ia sa obm edzujú len n a pozorova­ nie šíren ia znečistenia. Členom kom plexne-racionalizačnej brigády, k to rá rieši pro-. blém skládok g u d rónov v P re d a jn e j, je aj* náš člen dr. P. M itter, CSc.

Záujem cov o kom plexné poznávanie k rasu a jeho výsk u m upo zo rň u jem e na zborník re fe rá to v z VIII. celoštátnej h y d ­ rogeologickej k onferencie PUKLINÓVÉ A PU K LINOVO -K RASO VÉ VODY A PR O ­ BLÉMY ICH OCHRANY. Z borník vydal G eologický ú sta v D ionýza Š tú ra v B ra ti­ slave ro k u 1984 v n ák lad e 600 kusov, ce­ na viazaného v ý tlačku 53,— Kčs. Na 383 stra n á c h je p u b lik o v an ý ch 46 re fe rá to v v tro ch tem atick ý ch sk u p in ách : obyčajné podzem né vody, m in eráln e a te rm á ln e vo­ dy, ochran a vôd. Z nášho pohľadu je n a jz a u jím a v e j­ šia p rv á skupina, kde sa polovica z de­ v ä tn ástich re fe rá to v priam o zaoberá p ro ­ blem atik o u vôd v krasových územ iach. RNDr. J. D ujčík uvádza n ajnovšie vý­ sledky hydrogeologického p riesk u m u Chočských vrchov, zam eran é na zdo k u m en to ­ vanie p ríro d n ý ch zdrojov, n a jm ä využiteľ­ ných zásob podzem ných vôd. Zo speleolo­ gického hľadiska je zau jím av ý príspevok Ing. E. K u llm an a V y hľadávanie a m ož­ nosti zachytenia sk ry te v stu p u jú cich p u k linovo-krasových vôd do povrch o v ý ch to ­ kov. Na p rík la d e k rasových územ í Sloven­ ského ra ja (rieka H o rn ád p ri M atejo v ­ ciach) a južnej časti N ízkych T atier (riera H ron p ri V alaskej, Štiav n ičk e až po V lkanovú) upo zo rň u je na v ý d a tn é zdroje podzem ných vôd až sú stred en ý ch vyvieračiek priam o do povrchového to k u H ro­ na, zistených m etódam i term o m etrick o u a m ernej vodivosti. O vzájom nom vzťahu g eo tek to n ik y a krasových vôd p ri tv o rb e jask y n n ý ch sy s­ tém ov v M oravskom k rase sa zao b erajú sp o luauto ri Ing. R. K vét a RNDr. J. P ŕibyl. Zo získaných poznatkov a ich in te r­ pretáciou m ožno v speleologický n e p re b á ­ daných oblastiach p redpokladať e x iste n ­ ciu jask y n n ý ch priestorov. Jask y n ia rsk e j v erejn o sti znám y au to r hydrogeologického v ý skum u RNDr. J. O rvan opisuje p odm ienky v yužívania a ochrany podzem ných vôd Slovenského k rasu. Dvadsať rokov trv a jú c e v ý skum y 72

JAROSLAV HALAJ

JOZEF h l a v ä c


KRUTOSTI

" FO T O G R A FO V

p to v A b c t 85


Cojxep>KaHHe JIk x u o b h t íle r e p

ľ a a ji

ria B e ji

M p a 3 HK: C y x a a

f lp o c jia B H o3e4>

K o n iT H Ji: rjia B a q :

3aeH K o

ToxM yT

T y craB

H C C Jie a o B a H H a b

O rH Ô p aH H

M accH B a

K p a c H o ro p c K o ň

nem epe

c n e jie o jio rH q e c n o r o o ô m e c T B a b 1 9 8 4

I la B O J i

B o3apnK :

Y qeÔ H aH

ro ay .

n o e 3 B ,K a

C jio B a u K o r o

c n e jie o jio rH q e :-

,,B h o k o b o - 8 4 “

B onpocy

M e ro n a

n p o c jie > K H B a H H H

n a ji e o H T O J io r n q e c K o r o

I lH O B a p q H :

C T p aT eH C K H H c H H a p o M

3 m h jib

r io T o q H H K :

C n e jie o jio r H q e c K a a

P Í3

M a r H e 3 H T a x f ly ô p a B C K o r o

I

3^yapÄ M apT H H

b

C j iO B a i jK o r o

P e 3 y j ib T a T b i

K

B apT a:

ľ le m e p a

C n e jie o jio r n q e c K H e

T epeK O B a:

lO p a ň

nem epa

f le a T e jib H O C T b

K o ro o ô m ecT B a B epa

>K eH H m :

JlyT O H C K H ÍÍ:

s K c n e a H ijH H

a o ji H H e

b

M e rn n a

B nB bepanbe

H c c jie a o B a H H H b

C -JiO B aijK H x n e m e p a x

F o x ra H T

K aH H O B O n p O K J I H T b e

>K H 3H H o 5 m e C T B a

J I io ô o n b iT H o e b c n e j i e o j i o r H H JÍH T e p a T y p a

P E 3 K) M E B B O Ä H an J ia

paôoT a,

T K e H H in a

b

Ile m e p b i

o Ô J ia c T H

re H e T H q e c K H J ie H O

nocB H m eH H aa

cooôm aeT

o

fly ô p a B C K o ro

o6pa30B aH H H

rp a B H T a ilH O H H b IM H

O x K p b iT H e

C

c

C B H 3aH bi H

T enepb

a o c T H ra e r pa3M epoB

BaH HO H

ro p H o ň

o ô J ia c x H .

nem epe“

H H ^opM H pyeT

T ToÄ 3eM H bie B o a b i

Ha

K yaa B b iT eK aeT T pacce.

B pyôpnne jie o jio r H q e c K o r o c jie a o B a H H H

160

TeqeH H e.

Ho3e<|>

o ô n je c T B a

1984

m

c jia B H H . B aH H H B aH a

A B T o p b i, b

H aM eqeH H oň

b

r jia B a q

B epw

,,Z leH T ejibH O C T b

cncT eM bi

ra H T e jie

B

L IH H

H3

CO

3h6ch

ro p a x

CCCP,

io ro c jia B C K H x

i^ H ajiH C T a K em oM ,

nom ô

M y 3en

m e ro c y B .a p c T B e H H O H Cbl h x o x p a H b i “ .

y a e jiH e T C H

nepnoa

739

6

h

b

H a3-

p a n o H e C jio B a K H H . o 6 p a 3 0 B a H H Í í, o t -

M e cT o

no

,,c y x o H u

a e H T e jib H o c x H C jiO B a i jK o r o

p e 3 y ji b T a T a M

c n e jie o jio rH

b iJ io

ä jih

K p a c H o ro p c K o ň

b

s to

h

M p a 3 HK.

B c e ro

3 a p e r H C T p n p O B a ji H

o tk p h to

cne-

npaK TH qecK H x 200

6

m

hc-

104

H e-

n o jm e M H b ix

q jieH O B .

lla B O J i

n p H H H J ín

o

jia e T

o n e J ie o jio r o B

B o3apnK , hm h

b

K a p c T O B b ie

3 HaKOM HT

6

b ijia

c

o ô jia c ra

p e 3 y jib x a T a M H

H O C Jie a o B a H a n

r H a p o r e o jio r n q e c K O M

a H a J iH 3

3ayapa

b

pe>K H M e

n a jie H T O J io r o B n n rn eT

onncaH H h

C T apoň

c n e u H a J in c T a M H

7 0 ,5

c jiy q a e

ľ lo c jie

3K c n e z i . H n H H

b

yqacT H e

q e u iC K H M H

ycnexO B

I lH O B a p q H

O aT pe.

H c c jie a o B a H H H

K D ro -

n c c jie a o -

3 aÄ O K yM eH TH po-

b

o

b

aK T H B H b ix nem epax

b o 3 M O » h o c th x

C T p aT eH C K O H

CT paT eH CK O H

u iB e ik ix a p c K H e

pacnpocT paH eH H e

noTOKOB C jio B a K H H .

nponacT H

A jib n b i

n e m e p H o ií

o tk p b ith h

nponacT H b

k

c

aB T op

K yK ypH -

ije jib io

H 3y-

cncT eM bi

T o x -

b

K aB -

km .

jn o ô o n b iT H o c T H M

b

o ô o h th

Ile T e p

HB JíeH H eM

aH h h

H 3 o c a a o q H b ix

o 6 p o 3 H y i o ,H H <|>opM aiíH io o

M a jio ň

p e 3 y ji b T a T b i

b

n p e a c ra B -

H eo>K H aaH H O C T bio

H H T e p e c H b iM

■p

3 H aH H H

B apT a

rp y n n “

a J iH H O H

3 a n o jiH e H H e

H H T e p e c H e ô in e M

n b i T a io T c a

k p o me n p o q e ro ,

b

B c

c n e jie o jio rH H , B o a o J ia

30M

b

cooôm aeT C H n em ep e

o

K pacoT ax

H sô h h ä h c

b

A paÔ H K e

P y M b iH H H ,

06

S K cnean-

K o jiy M Ô H io .

paôoT e

q e x o c jiO B a iíK O H npn

H am n

lO p a ň

H ecqacT H O M

c n e jie o jio ro B

, ,P e i í e H 3 H H l‘

pacnpocT paH neT

o

nocB H m eH H O H

coB peM eH H oň

K O T o p b iô

O T aeJI

T e H rc T e

ro p .

M a rH e 3 H T a .

m.

o 6 jia c T H b ix

H

Ila B -

p y a H b ix

a o ô b iq H

3 H aKOM HT

h c c ji e n o B

3 a B a J io M

n o e 3 HKH C jiO B a u K H x

C T paT eH ^a

IlI a c [ ) a p H K O B a

nocB H m eH H O H

b

B pyôpH K e,

M accH B e

n iB e im a p c K H M H

pyôpH K e,

K aacK H x

b

paccM aT pnB aeT

C n e jie o jio rH B M ecT e

n o n o jiH a e T

CHCTeM e.

M o ry ^ H M

H C T eK uíH H

rae ,

h b jih c tc h

E j ia T H H i je

n o im e M e jib H b s t o m Po>KHHBbi

C xnôpaH H

496

b

cTaH O Bjw 'CH H a H Ô o jie e

q H C jm ji o c b

Ehokobo, b

H3

.a a e T

yqeÔ H on

T ycT aB

ro p

h

O aT pa

K J iy ô a

b H 3 B e cT H b ix n e m e p a x

K O H ije r o .u a

r ji y Ô H H o ň

T epnoB on

ô o jie e noapoÔ H o uiOBOH n e m e p e .

HHTb

o Ô Jia c T H

nem epH O H

pyôpnK e

nem epH on

b

B o jih in a n H3

r a e o c o ô o e B H H M aH ne 3a

rJ iy Ô H H H O íí

n e p B O H a q a jib H o e

,,C n e j i e o B o a o j i a 3 H b i e

B oaoeM ax

rp y n n .

H a3B aH ne T o x m ^ t,

nem epa

ZleMHHOBCKOH

B

s to

3aeH K o

B n jiH M O B a C T aT bH

b

ro p ax

cT aT be

b

B peM H

h

ľ a a jia

C jiO B a u K H x

(J íO p M a M H .

n p e o c T a H O B J íe H b i

ro a,

o Ô J ia c T H b ix

B o p raH H 3 an H H

,,B h o k o b o - 8 4 “

b

m b a jm H y

H 3 B ecT H b ie n e m e p b i . B m c c t c c o t k p b i t h h m h noM om eH H H .

I

J Iio a o B H T a

M a rH e3 H T ax

H 3M eH eH H H M H ,

c n e jie o jio ro B

C n e jie o jio rH

„C ooôm eH H a“

o T Ä e jib H b ix

bo

nem epbi

H c c jie a o B a H H H x

3a

o Ô H a p y > K H jiH

K o u it h j i

paccT oaH H H

aK T H B H oe

ro p H H K H

T eK T O H nqecK H M H

1000

H p o c jia B

06

b

no H C K aM H

I le m e p a

H C C J ie a o B a H H H M ,

oôpaaoB aH H H

S K C Iíe H T p H q e C K H M H

C yxoň

B O CbM H jiexH H M H

h

pa3B eaK e

K a p C T O B b ix

M accH B a

O C aaK aM H

n p o a o jiH c e H H H

c n e i^ H a jiH C T O B .

c n e ;ie o jio rH q e c K O H

B C T peqaeM O C T H

oôm ecT B a,

H C C Jieao B aH H H

3HaK OM HT c jiO B a iiK o r o

K paca

h

I le K e jiH o ro

q H T a T e J ie H

r H u p o r e o jio rn q e c K O H

cooôm aexcH

c n e ^ e o J io rH H ,

h

CO

C H ^oH a

CÔOpHHKOM

oxpaH bi

lo ô n jie e

06

o H ecqacT H O M b

T y jin c a ,

c B o a o j ia 3 0 M

M cm hhobckoh

nem epe

„ C jIO B a U K H H

n p H p o a b i,

Äna.

c jiy q a e e

a

KOH<|>epeHijHH , ,T p e m n H H b i e

T aK ace h

K pac co

X X II ,

côopH H K O M

K p y n H eň m ero

cne-

B naaH M H poM

)K h -

C b o S o u b i. K O T O pblií a o K Jia a o B

T p e m H H H O -K a p c T O B b ie

boäbi

H 3Ä aeT

H

Ha

-

h

8

06

B onpo-


CONTENTS Ľ u d o v ít G a á l, P a v e l Z e n iš : T h e cav es in m a g n e s ite s of th e D ú b ra v sk ý m a ssif ŕ e t e r M rá z ik : S u c h á C ave No. 1 J a ro s la v K ošťál: S p e le o -d iv in g e x p lo ra tio n of K rá s n o h o rs k á cave Jo z e f H la v á č : A c tiv itie s of th e S lo v á k sp e leo lo g ic al so c ie ty in 1984 Z d enko H o c h m u th , G u stá v S tib rá n y i, P a v o l V o z árik : S tu d y e x p e d itio n of th e S lo v á k sp eleo lo ­ g ical so c ie ty B iokovo ’84 V iera T e re k o v á : E v a lu a tio n of th e tr a c in g te s t in th e V y v ie ra n ie v a lle y J u r a j B á rta : To th e q u e stio n of p a le o lith ic a r t in S lo v á k caves E d u a rd P io v a rč i: S tra te n e c k ý sy n d ró m e E m il P o to č n ík č S p e lu k in g e x p e d itio n H o h g a n t S o cial n e w s N ew s in sp eleo lo g y L ite ra ry re v ie w

ABSTRACT T h e in tro d u c to ry p á p e r o rie n te d to th e fie ld of sp eleo lo g ical e x p lo ra tio n s a n d re se a rc h , w r itte n b y Ľ u d o v ít G a á l a n d P a v e l Z en iš, p ro v id e s in fo rm a tio n on th e in c id e n c e of k a rs t fo rm s in m a g n e s ite s of th e S lo v á k O re M o u n ta in s. T h e c a v e s in th e a re a of D ú b ra v sk ý M assif w e re d isc o v ered b y th e m in e rs b y d eep e x tr a c tin g of m a g n e site . G e h e tic a lly th e y a re b o u n d to te c to n ic fo rm s, th e a u to c h to n o u s fillin g is fo rm e d b y g ra v ita tio n s in te rs a n d e x c e n tric fo rm s. T h e d isc o v e ry of th e c o n tin u a tio n of S u c h á C av e 1 in V e.k á F a tr a M o u n ta in s w a s a s u rp risin g fin d in g e v e n fo r sp e c ia lists. T h e 8 -y e a r e ffo rts of s p e lu n k e rs of B la tn ic a C lu b a re d e sc rib e d b y P e te r M rázik . T h e cav e re a c h e s th e le n g th of 1000 m , a n d it h a s b eco m e th e m o st im p o rta n t c av e in th e m e n tio n e d m o u n ta in s . J a r o s la v K ošťál in his c o n trib u tio n S p e ­ le o -d iv in g E x p lo ra tio n of K rá s n o h o rs k á £ a v e b rin g s in fo rm a tio n on th e p e n e tra tio n th ro u g h flo o d ed sp a c e s in th is im p o rta n t lo c a lity of th e S lo v á k K a rst. T h e p e n e tra tio n in th e le n g th of 160 m w a s b lo c k e d b y h u g e h e a p of ru b b is h fro m w h ic h a n a c tiy e s tre a m flow s. T h e sp e ­ lu n k e rs fro m R o ž ň a v a tr y to b y p a ss th is p la č e th ro u g h th e „ d ry “ w ay . In th e co lu m n N ew s, Jo z e f H la v á č su b m its b rie f in fo rm a tio n on th e a c tiv itie s of th e S lo ­ v á k S p e le o lo g ica l S o c ie ty in 1984, w h e re th e la rg e s t ro o m w a s g iv e n to th e re s u lts of p ra c tic a l e x p lo ra tio n s a cc o m p lish e d b y p artifc u lar re g io n a l gro u p s. D u rin g th e re le v a n t p e rió d th e sp e lu n k e rs h a v e re g is te re d 104 h e re to fo re u n k n o w n caves. T o g e th e r w ith th e d isco v eries of th e a lr e a d y k n o w n caves th e y d isco v e re d a lto g e th e r 6200 m of u n d e rg ro u n d spaces. T o w ard s th e e n d of th e y e a r, th e o rg a n iz a tio n re g is te re d 739 m em b e rs. B iokovo ’84 is th e n a m e of a stu d y e x p e d itio n of S lo v á k s p e lu n k e rs to th e k a r s t a re a s of Y u g o slav ia. T h e a u th o rs Z d en k o H o c h m u th , G u stá v S tib rá n y i a n d P a v o l V o z á rik p u b lish th e re s u lts of e x p lo ra tio n s of a se le c te d p a r t o f B iokovo M o u n ta in s, w h e re , b esid e o th e r fin d in g s, th e y h a v e re g is te re d a n d d o c u m e n te d th e V ilia m ’s C ave, 496 m deep. T h e p á p e r of th e a u th o r V ie ra T e re k o v á s u p p le m e n ts th e k n o w led g e on h y d ro ló g ie re g im e of th e a c tiv e cav e sy sté m stre a m s in D e m ä n o v sk á C ave, a n d J u r a j B á rta in h is p á p e r e v a lu a te s th e u p to n o w k n o w le d g e o n P a le o lith ic A rt in S lo v á k caves. In th e c o lu m n d e v o te d to th e a c tiv itie s of re g io n a l gro u p s, E d u a rd P io v a rč i d e se rib e s th e p o ssib ilitie s of o p e n in g of c av e sy sté m in th e m a ssif of S tra te n e c in M alá F a tr a M o u n ta in s. A fte r p u b lish in g h is pajper o n S tr a te n s k á C h a sm h e d eals in m o re d e ta il w ith th e re s u lts of th e su rv e y of O ld S tr a te n e c k á C h a sm a n d K u k u riš o v a C ave. T h e s p e lu n k e rs fro m Š a fá rik o v o to o k p a r t in th e e x p e d itio n to th e S w itz e rla n d A lps w ith th e a im to a cco m p lish , in c o -o p a re tio n w ith th e d o m e stic a n d B o h e m ia n s p e lu n k e rs th e re s e ­ a rc h in to th e ra n g e of th e c av e sy sté m of H o h g a n th ô h le -S ie b e n H e n g ste in th e le n g th of 70.5 km . T h e n ew s in speleology p ro v id e in fo rm a tio n on th e k a rs ts of A ra b ik a in C au cassu s in th e S o v iet U nio n, on th e a c c id e n t of a d iv e r in Iz b in d is C av e in R u m a n ia , a n d on th e e x p e d i­ tio n of Y u g o sla v ia n sp e lu n k e rs to C olom bia. T h e so cial n e w s n o te th e ju b ile e of J á n T u lis, a n o u ts ta n d in g p e rs o n a lity of th e c o n te m p o ra ry C zech o slo v a k speleology, a n d th e fa ta l a c c id e n t of th e d iv e r V la d im ír Z ik eš w h o p erish e d w h e n e x p lo rin g th e P e k e ln ý S ip h o n in D e m ä n o v sk á C ave, th e C av e of L ib e rty . T h e b o o k -re v ie w c o lu m n d ra w a tte n tio n of sp eleo lo g ists on th e re p e rto ry T h e S lo v á k K a rs t X X II, e d ite d a n d d is trib u te d b y th e M u seu m of th e S lo v á k K a rs t a n d N a tu re ’s P ro te c tio n , a n d on th e p ro c e e d in g s of th e 8th C zech o slo v a k H y d ro lo g ic a l C o n fe re n ce O n th e C ra c k a n d C ra c k -K a rs t W a te r a n d th e P ro b le m s of T h e ir P ro te c tio n . Jo ze f H la v áč


[*~4 juta ^95 >

2 4. sept 2003i Ă?7-W- W


Spravodaj sss 1984 4  
Spravodaj sss 1984 4  
Advertisement