ry ta so stu p ň a m i n a ryžovanie v jask y n i Z l a t á d i e r a v doline Tom ášovskej Belej v k a ta s tri Sm ižian. Zatiaľ archeo logickým i p ram eň m i neov eren ý je v ja s kyniach G eráv ú daj S. M únnicha (1896 b), že husiti (správnejšie b ratríci) v y p u dení z H avranej doliny (kde podľa L. H uňu, 1971, v 15. stor. v y rá b ali zb ran e v m iestnych železiarňach) u tia h li sa do sk alných p u k lín n a G eravách, kde vyčkali príchod po sily z Poľska. A rcheologický výskum J. B á rtu r. 1951 vo V e ľ k e j jaskyni pod H a v r a ň o u s k a l o u p ri S tra te n e j d o kázal len jej novoveké osídlenie z 18. stor., hoci v tu ristick ej lite ra tú re (Seznam p ŕírodních p am á té k n a Slovensku) spom ína sa ako obetné m iesto v pravek u . Zatiaľ bližšie neurčen é p rav ek é či stredoveké sídlisko zistil r. 1979 ja sk y n ia r R. K otras v previse p ri vyvieračke T u r n i k v k a ta stri Sm ižian. Ja sk y n e Slovenského ra ja podobne ako v 13. stor. p re d T a tá rm i poskytli ú to čiská aj n a konci II. svetovej vojny, pred zlovôľou nem eckých fašistov. K oncom sep tem b ra r. 1944 v ja sk y n i Diera vo V e r n á r s k e j t i e s ň a v e p ri H ranovnici m alo p re d su n u té p ostavenie družstvo 3. ro ty p rá p o ra Ruža. T áto ja sk y ň a m ala aj fu nkciu m uničného sklad u (J. B árta, 1979). O dbojovým cen tro m Slovenského ra ja počas SN P bolo aj K láštorisko. Po ú to k u fašistov n a tu n a jšiu tu ristic k ú cha tu a po jej zapálení príslušníci povstalec kej jed n o tk y K ak tu s zachránili sa p red m ínom etnou paľbou v R u ž o v e j jas k y n i , k to rá p re svo ju p o m ern ú vlhkosť nie je najv h o d n ejšia n a dlhší pobyt. P re to sa prem iestn ili do archeologicky veľm i nád ejn ej Kláštornej jaskyne, tiež v k a ta s tri Letanoviec. U k rýv ali sa tu spolu s civilným i an tifašistam i a člen m i RONV zo Spišskej Novej Vsi (L. No v o tn ý — J. Tulis, 1974). V k a ta stri Spišských Tom ášoviec v H lbokej doltke n achádza sa M l i e č n a d i e r a , k to rá od oslobodenia dostala sa do lite ra tú ry ako P a r t i z á n s k a (A. D roppa, 1971, 1977), hoci výstižnejšie by bolo ponechanie jej názvu M liečna alebo prem enov an ie n a Ž i d o v s k ú , lebo o r ganizovaní p artiz á n i v nej neboli. Je j in te rié r s ležadlam i a ďalším i o ch ran n ý m i stav b am i ešte p re d SN P ú d a jn e u p rav ili p re rasové p ren asledovaných z okresu P o p rad a Spišská N ová Ves n ie k to rí ob čania zo Spišských Tomášoviec. Ich ^m e n á sa však d o teraz n epodarilo zistiť (L. N ovotný — J. Tulis, 1974). Ja sk y ň a H o tí 48
Í
k o v á d i e r a v západnej časti Spišskoštiavnickej doliny bola ú k ry to m väčšieho počtu ľudí v SNP, či p red príchodom fro n tu. Aj v ja sk y n i v M a l o m S okole v k a ta stri Spišského Š tv rtk a bol v čase SN P ú k ry t civilov, m edzi k to rý m i bol aj rasové p renasledovaný le k á rn ik A. Schm ôr z H rabušíc (J. B árta, 1979). Aj v Stricherovej diere pod S tricherovou jaskyňou n a d potokom B iela voda v k a ta s tri H ra bušíc h o rá r J. M ajzel u k rý v a l do 20. 10. 1944 rasové prenasledovaného občana. V ja sk y n i Sokolica severne od S tra tenej boli zistené ležadlá pre 2—3 ľudí z obdobia 2. svetovej vojny. Ja sk y ň a Psie diery sa n achádza JZ od S tra te n e j v do line T iesniny (spom ínaná aj ako Zelená ja sk y ň a podľa m achom zarastenej skalnej steny, v k to rej sa nachádza vchod). Jej refu g iáln e využitie bolo spočiatku sk re s lené, keďže sa sk ô r uvádzala je d n a k ako ú k ry t obyvateľov S tra te n e j, je d n a k ako ev akuačný p rie sto r dobšinskej poľnej n e mocnice (L. Šim kovič, 1950, J. B árta, 1969). Skutočnosťou ostáva, že tá to ja sk y ň a m a la tri ra z y refu g iá ln u funkciu. P o n a jp rv p ri ú te k u obyvateľov S tra te n e j 4. sep tem b ra 1S44 p ri vpáde m otorizovanej je d n o t k y SS do údolia H nilca, ďalej v čase od 22. dO| 28. o k tóbra 1944 u k rý v a li sa v nej zvyšky čaty povstaleckej arm á d y pod v e lením č a tá ra M. L iptáka po rozpustení povstaleckej arm ád y n a C untave. Keď títo zistili, že S tra te n á a okolité obce sú ob sad ené N em cam i, uchýlili sa do Psích d ier s dvom a chorým i a nedostatočným m nožstvom p o trav ín . P ostupne v šak n a d viazali k o n ta k t s dedinou cez p a stie ra a starších chlapov, k to rí s ťažkosťam i do n ášali im p o stupne aj civilné šaty. Ja sk y ň u opustili až v čase, keď sa dozvedeli, že N emci v y m ieň ajú svoje je d n o tk y v S tra te n e j. T re tí ra z sa v P s í c h d i e r a c h od 21. do 28. ja n u á ra 1945 u k rylo 35 ľudí (medzi nim i aj žena s m alým die ťaťom), n a jm ä m užov. M edzi n im i boli opäť aj n ié k to rí z L iptákovej čaty, p reto si v Psích dierach p rip ra v ili vo v n ú tri drev ené p rične a , železnú pec n a v aren ie s tra v y (L. N ovotný — J. Tulis, 1974). P odobný p re d fro n to v ý ú k ry t civil ného obyvateľstva S tra te n e j v ja n u á ri 1945 m ala aj neď aleká, celkove suchá J a s k y ň a p o d H a n i s e j o m , v k to rej bol r. 1951 usku to čn en ý aj archeolo gický v ý sk u m s n eg atív n y m výsledkom (J. B árta, 1963). Aj v te jto ja sk y n i sa u k rý valo od 22. o k tó b ra 1944 asi šesť vojakov povstaleckej arm ád y z D obšinej po jej ro zpustení n a Č untave.