Zhrnutie práce kolektívu OS Jána Majka a Speleo Bratislava v Jazernej jaskyni pri Tisovci za rok 2016 Michal Ševeček, Lucia Strelková V Jazernej jaskyni pri Tisovci ako jedinej u nás v priebehu celého roka, okrem malých časových výnimiek, vodná hladina jazierok rýchlo stúpa a pomaly klesá v takmer pravidelnom periodickom cykle. Vodnú plochu hladiny tvoria štyri jazierka, ktoré sú prepojené pod vodnou hladinou veľkým zatopeným priestorom. Táto jaskyňa synchrónne komunikuje s Periodickou vyvieračkou, ktorá vyviera niekoľko desiatok metrov pod jaskyňou, čo potvrdili pozorovania už v roku 1954. Sám periodický cyklus v mnohých prieskumníkoch vyvolal rôzne teórie o jeho príčinách a spôsobe fungovania. Prieskum našej skupiny sa začal na podnet Dušana Hutku zo Speleoklubu Tisovec, ktorý organizuje spoluprácu a aktívne sa podieľa na prieskume tejto jaskyne. Náš prieskum bol zameraný na objasnenie charakteru priestorov pod hladinou a vysvetlenie periodicity. Postupne počas piatich akcií v roku 2016 sa uskutočnili merania a prieskumy v priestoroch jaskyne nad hladinou, ale hlavne pod ňou. Počas prvej akcie v júni 2016 sa naša skupina prvýkrát zoznámila s Jazernou jaskyňou. Cieľom bolo odhadnúť náročnosť prieskumu a vymyslieť stratégiu transportu materiálu jaskyňou cez plazivky až k jazierkam. Okrem toho som akciu využil na fotografovanie priestorov jaskyne (obr. na druhej strane obálky). Čakalo nás ešte veľa práce. Druhú akciu v auguste 2016 sprevádzala skvelá správa o potvrdení štvrtého jazierka, ktoré už v roku 1968 opísal Tibor Sasvári, pričom ho zaznačil aj vo svojom pamäťovom náčrte. Prekopať sa suchou časťou k štvrtému jazierku sa podarilo z 2. na 3. augusta 2016, teda len necelé dva dni pred naším príchodom. V prvý deň akcie som počas transportu umiestnil dva dataloggery na záznam teploty a vlhkosti v suchých častiach jaskyne. Snahou bolo zaznamenať údaje o možnom prúdení vzduchu. Do 1. jazera som spustil potápačské počítače, ktoré zaznamenávali hĺbku a teplotu vody. Počítače boli ukotvené na brehu jazera a mali zaznameSpravodaj SSS 2/2018
Obr. 1. Potápač Ján Blaho smeruje k prielezu z 2. jazierka do 4. jazierka, znovuobjaveného po 48 rokoch na predchádzajúcej akcii. Foto: M. Zverka
nať priebeh kolísania vodnej hladiny, ktorý by sa dal porovnať so záznamom z oboch dataloggerov umiestených v suchej časti jaskyne. V sobotu 6. augusta som sa zanoril v 2. jazierku. Voda bola dosť kalná. Nebolo možné odčítavať ani hĺbku, ani smer kompasu, a tak som sa len držal steny po hmate. Podarilo sa mi nájsť vhodné miesta na vyviazanie šnúry a pomaly som napredoval. Keď som sa snažil preplávať do 4. jazera, vždy som skončil v pukline 2. jazierka alebo v menšej vzduchovej kapse. V 4. jazierku bolo niekoľkokrát vidieť moje svetlo a počuť vydychované bubliny. Snažil som sa ísť hlbšie a nájsť cestu v spodnejších puklinách terasovitých stien. Tie ma však nakoniec zaviedli do 1. jazera, kde som vyviazal šnúru. Cestou 55
Prieskum a výskum