Jej vznik môže mať priamu súvislosť s tektonikou úvaly, v stene ktorej sa lokalita nachádza. Ústie je založené na kolidujúcej poruche 265° 85°. Nepredpokladáme hydrologickú funkciu jaskyne v procese jej vývoja.
PODKROVNÁ JASKYŇA (JP91) IČO E. Kladiva (nedat.); syn.:zyxwvutsrponmlkjihgfedcbaZYWVU Jaskyňa Mŕtva duša; n. v.: A/600 m; rozsadlinovokowznokryogénna jaskyňa; B 2 /7 m (E. Kladiva 1992). Všeobecná charakteristika: jaskyňu tvorí relatívne krátka, skalným mostom predelená puklinovitá, line árna a úzka chodba. Šírka chodby nepresahuje 0,5 m. Puklinovitý priestor pred skalnou prie hradkou dosahuje výšku takmer 3 m. Skalný most predeľuje chodbu cca 3 m od vchodu a rozdeľuje ju výškovo na dve „pseudoúrovne". Vchod je nízky (1 x 0,6 m) a má približne trojuholníkovitý tvar. Hornina v bezprostrednej blízkosti vstupuje pretkaná sieťou trhlín. Ex pozícia vchodu: Z. Náčrt genézy: jaskyňa vznikla v priestore subvertikálnej pukliny 84° 264° v dôsledku kombinácie speleogenetických faktorov. Na celkovom habituse sa podieľali kryogénne a korózne procesy. Výplň: výzdoba absentuje (až na drobné pizoidné útvary v pukline); počvu tvorí hrabanka a odvetraný materiál zo stien (sutina malej frakcie). MIRKOVA NORA (JP92) IČO E. Kladiva (nedat.); n. v.: A/448 m; koróznokryogénna jas kyňa; B /5 m; +2 m (E. Kladiva 1999). Všeobecná charakteristika: jaskyňa má charakter puklinovitej lineárnej chodby s komínovitým prechodom do vrchnej „pseudoúrovne" trochu odlišného charakteru. Vstupnú časť tvorí puklinovitá sieň, pokračujúca v smere cca 30° úzkou plazivkou. S vyššou sienkou ju spája korózny komín. Vrchná sieň má pôdorys v tvare trojuhol níka so zaoblenými vrcholmi a dĺžkou prepony cca 2,5 m. Vchod je puklinovitý, trojuholníko vého tvaru; s ť ažkosť ami prielezný (rozmery 0,4 x 0,3 m). Náčrt genézy: jaskyňu predispono vala porucha 30° 210° so sklonom cca 45° na JV. Habitus jaskyne ovplyvnilo kryogénne zvetrávanie s vypadávaním materiálu, resp. s jeho vyplavením a korózne procesy, ktoré sa tu taktiež silne uplatnili. Výplň: nátekové sintre sú slabo vyvinuté, hojný je mäkký sinter a pizo lity; počva je hlinitá v zmesi s hrabankou, vrchné partie so splavenou ílovitou hlinou. PRIEPASŤ NAD HÁJOM; (JP93) IČO E. Kladiva 1991; syn.: Stupákova diera; n. v.: B/ 427 m; eróznokorózna jaskyňa (?); B 3 /24 m; 8 m (E. Kladiva 1991, pozri aj M. Pavúk 1993a); A/27 m; 9 m (R. Klema, 2001, in verb.) Všeobecná charakteristika: vď aka ínvazív nemu antropickému zásahu (vrtné a strelné práce neznámymi jaskyniarmi /z Čiech?; pozri Jas kyňa/) je to morfologicky relatívne komplikovaná jaskyňa s dvomi ústiami, vertikálnymi i horizontálnymi partiami. Priestory pod ústiami sú vzájomne prepojené, resp. spolu komuniku jú. Ústie I je mohutné, lichobežníkového tvaru, 2,3 x 1 m, z J ohraničené haldou vyťaženého materiálu. Ústie II je elipsovité 1,2 x 0,9 m, pričom v 1,3 m prechádza cez úzke kruhovité okno do siene ( 3 x 2 m). Priestory pod ústím I majú podobu ohýbajúcej sa, klesajúcej chodby, úžinami komunikujúcej so sieňou pod ústím II. Náčrt genézy: jaskyňu pravdepodobne do istej miery formoval nami predpokladaný tok zo sezónne (možno) hydrologický aktívneho žľabu; súčasný habitus tejto vysoko senilnej jaskyne je premodelovaný rútením, koróziou i antropo génne. Priestory sú vyvinuté na výraznej vrstevnatosti (276° 96° s úklonom cca 45° na S) vo waxeneckých vápencoch kárnu. Výplň: balvanovitá, kamenistá sutina v sieni a mokrý hlinitý sediment v „chodbe". Výzdoba v jaskyni: suchá, zvetraná, vo forme nátekov a pizolitov a sintrovej kôry. Iné: jaskyňu v roku 2001 prolongovali jaskyniari SK Cassovia, pričom podľa informácií sondu ešte prehĺbili a dostali sa na skalné dno bez ďalšieho pokračovania. Potvrde nie skutočnosti, že jaskyňa nemá pokračovanie, by azda poukazovalo na korózny vývoj v prostredí stagnujúcich vôd. 153