Slovenskykras 1 2012

však relatívne nízky, pretože rýchlo odtekajú v dôsledku strmo uklonenej geologickej stavby. Rožňavskú zlomovú zónu na základe uvedených faktov považujeme za málo významnú pre vznik a vývoj jaskýň.

Skupina zlomov stotožňovaných so zlomovou zónou Darnó Je to skupina zlomov, ktoré ovplyvňujú geologickú stavbu juhovýchodného okraja študovaného územia. Zásadný význam má zlomový systém SV – JZ smeru, stotožňovaný so zlomovou zónou Darnó (obr. 2), (Vass et al., 1994, Zelenka et al., 1983). Uvedená zóna charakteru sinistrálneho posunu zasahuje na územie Slovenska až z Maďarska od oblasti Budapešti. Na našom území dosahuje šírku približne 5 km a pravdepodobne v území medzi Drienovcom a Moldavou nad Bodvou sa končí. Typickým predstaviteľom opisovanej skupiny zlomov je zlom rieky Bodva. Zlom dosahuje veľmi strmý sklon k severozápadu, lokálne je aj subvertikálny (Zacharov, 2008 b). Horniny sú v zóne tohto zlomu rozsiahle zbrekciovatené (šírka desiatky metrov) a prestúpené množstvom smerných parciálnych dislokačných plôch. Sinistrálnymi pohybmi bola v študovanom území sformovaná stavba špecifická výskytom šomodského súvrstvia a drienovských zlepencov. Uvedené horniny sa mimo územia ohraničeného opisovanou skupinou zlomov v Slovenskom krase nenachádzajú.

V území prepracovanom skupinou zlomov stotožňovaných so zlomovou zónou Darnó sa vyskytuje celkovo 5 jaskýň. Je to malý počet, ale doteraz známe jaskyne dosahujú rádovo desiatky metrov až niekoľko km (Moldavská jaskyňa 3070 m a Drienovská jaskyňa 1348 m). Sú tu jaskyne fluviokrasové a korózno-rútivé. Väzba na zlomový systém SV – JZ smeru je zrejmá najmä pri Drienovskej jaskyni (Zacharov, 2008 a,b). Jaskyňa je vyvinutá v zóne zlomu rieky Bodva v intenzívne zbrekciovatených vápencoch a v malom rozsahu aj na štruktúrach diagonálnych. Horninové prostredie je charakteristické množstvom smerných a diagonálnych dislokačných plôch sprevádzaných puklinami a pásmami brekcií šírky až 25 m. Podstatná časť brekcií je stmelená, resp. vyhojená sekundárnym kalcitom a nadobudla charakter kompaktnej horniny. Taktiež sa v zóne tohto zlomu vyskytujú početné polohy tektonických ílov.

Opisovaný ekvivalent zlomovej zóny Darnó v juhovýchodnej časti Slovenského krasu je možné považovať za priaznivé prostredie pre vznik a vývoj jaskýň. Rozsiahle skrasovatenie je síce podmienené tektonickou prepracovanosťou horninového masívu ale ďalším dôležitým predpokladom sú taktiež priaznivé hydrogeologické pomery. Vyplýva to z vyššie opisovaných významných regionálnych tektonických štruktúr. Vznik a vývoj podstatne rozsiahlejších a speleologicky zaujímavých jaskýň je tu podmienený dostatkom podzemnej vody v horninovom masíve. Podstatná časť vôd je infiltračného pôvodu a prúdi do tejto časti krasu zo severnejších častí planiny. Umožňuje to priaznivá geologická stavba, ktorej charakter v súvislosti s hlavými prúdeniami podzemnej krasovej vody bol uvedený pri zhodnocovaní významu línie nasunutia silického príkrovu a rožňavskej zlomovej zóny. Ďalším zdrojom podzemných vôd sú vody infiltrované z náplavov v údolí Bodvy na východnom okraji krasu. Krasové vody prúdiace od severu a severozápadu (obr. 2) sa dostávajú do popisovanej zlomovej zóny. Regionálne smerné zlomy sprevádzané pásmami brekcií tu predstavujú preferované cesty pre prúdenie vôd v horninovom masíve od SV k JZ. V zónach týchto zlomov sa potom môžu vytvárať jaskyne a zároveň sa táto voda na úpätí planiny dostáva na povrch v krasových prameňoch (Drienovská jaskyňa). Zóna zlomu rieky Bodvy, kde je vyvinutá podstatná časť tejto jaskyne, je významnou štruktúrou, ktorá drénuje najmä podzemné vody prúdiace od severozápadu z oblasti rožňavskej zlomovej zóny. Podstatná časť týchto krasových 23