Prvý nám známy výstup na Ďumbier, doložený v literatúre, uskutočnil švédsky botanik Göran Wahlenberg v roku 1813 (Wahlenberg, 1814). Pri svojej študijnej ceste po Vysokých a Nízkych Tatrách a Veľkej a Malej Fatre sa nevenoval len flóre, ale robil aj barometrické výškové merania3, merania teplôt vzduchu, vodných tokov a pôdy. Ako botanika ho zvlášť zaujal vápencový hrebeň Kozích chrbtov4 s veľkou rozmanitosťou rastlinných druhov,5 avšak o vchodoch6 do jaskýň sa nezmieňuje. O ďalších výstupoch na Ďumbier v priebehu 19. storočia sa zachovalo pomerne veľa správ. Okrem prírodovedeckých výskumov (napr. Kubinyi, 1846; Krzisch, 1860; Štúr, 1868; Kiesenwetter, 1869) sú najneskôr zhruba od polovice 19. storočia doložené aj turistické výpravy, zvyčajne viacdenné s prenocovaním na salaši (Kuzmány, 1900; Laskomerský, 1875). Organizovaná turistika sa rozširuje po založení Zvolenskej sekcie Uhorského karpatského spolku so sídlom v Banskej Bystrici roku 1889. Zvolenská sekcia sa postarala o vybudovanie turistického chodníka dolinou Trangoška na Ďumbier v rokoch 1896 – 1899 a v roku 1902 o výstavbu murovanej Karlovej útulne tesne pod vrcholom Ďumbiera, ktorá slúžila do 1. svetovej vojny (Houdek, 1953). Napriek zvýšenému pohybu vedcov a turistov sa žiadne správy o krasových javoch na Kozích chrbtoch nezachovali.7
PRVÉ PRIESKUMY JASKÝŇ Dňa 21. 7. 1925 objavili členovia podbrezovského odboru Klubu československých turistov „Ďumbier“ Ján Chudík8 a Ján Rosiar9 niekoľko otvorov vo vápencových bralách Kozích chrbtov pri sadení plesnivca v tejto lokalite. 3 4
5 6 7
8
9
Nadmorskú výšku Ďumbiera určil na 2004 m. Referenčný barometer bol umiestnený v Budíne. V latinskom texte uvádza domáci názov v tvare Kosi-krptan s prekladom do latinčiny ako Capræ dorsum. Louček (1956) sa domnieval, že názov Kozie chrbty je novotvar zavedený geológmi až v polovici 20. storočia. Vďaka Wahlenbergovi vieme, že už na začiatku 19. storočia išlo o ľudový názov, vtedy ešte v singulári (odvodený mohol byť na základe podobnosti ostrého hrebeňa s chrbtom kozy alebo ako pomenovanie miesta, na ktorom sa kozy pásli). Podľa spomienok pamätníkov z Mýta pod Ďumbierom sa názov používal už len v pluráli minimálne od začiatku 20. storočia. Ďalšie lokálne názvy uvádzané Wahlenbergom sú Djumbier, Stavnicza, Mlina, Nad-Mlina (pravdepodobne Králička). Mapa z I. vojenského mapovania z r. 1763 – 1785 (v Uhorsku 1782 – 1785) obsahuje názvy Dunbier a Gaplik; Lipského mapa z r. 1799–1801 uvádza miestne názvy Dumbier, Mali Gaplek, mlina; mapa toho istého autora z roku 1806 obsahuje tvary mal. Gapelek a Vel. Gapelek; mapa z II. vojenského mapovania z r. 1807 – 1869 (na našom území 1853–1864) obsahuje okrem iných názov Kozi Chrbt. Pestrú flóru vyzdvihujú aj ďalší návštevníci až do polovice 20. storočia (napr. Krzisch, 1860 a Louček, 1956). Dnes sú Kozie chrbty takmer úplne zarastené kosodrevinou. Niektoré vchody (Kozia jaskyňa, Rádiová jaskyňa, Hrášková jaskyňa, Objavný vchod JMN a Orlie okno) boli otvorené a voľne prístupné. Neznamená to však, že návštevníci o žiadnych nevedeli. Nápadný bol najmä ponor v doline Trangoška, neskôr nazvaný Halašova jama, ako aj vchod Kozej jaskyne, v tej dobe ešte nezamaskovaný kosodrevinou. Alois Král (1925b) v liste uvádza, že staviteľ Jirásek vedel o [Kozej] jaskyni pri začatí stavby Štefánikovej chaty r. 1924 a Krála pozval na prieskum, ku ktorému však nedošlo: „Nečekal jsem ani, že bude přes 100 m dl. a spozdil jsem se tím přetížením vésti vše, př. ty výpravy – naprosto sám“. Ján Chudík (v dokumentoch aj var. Chudik) *18. 6. 1897 Hronec, sobáš 1. 3. 1930 Lopej, osada Podbrezová, †24. 10. 1978 Valaská, 3 deti. Úradník v št. železiarňach v Podbrezovej, neskôr v Strojárni Piesok. Účasť v SNP. Záľuby: turistika, poľovníctvo, rybárstvo. [Informácie poskytla dcéra Bibiana Sigotská.] V čase objavu jaskýň jednateľ podbrezovského odboru KČST (por. Chudík – Vydra, 1925a; podľa rkp. prehľadu členov výboru za r. 1928 – 1950 v archíve Ing. Ernesta Kilvádyho bol J. Ch. v r. 1928–1936 jednateľ, v r. 1937 –1940 podpredseda odboru), angažoval sa pri výstavbe Štefánikovej útulne na Ďumbieri, ako aj chaty na Trangoške. Najneskôr od r. 1925 sa podieľal aj na prieskume (starej) Bystrianskej jaskyne (Chudík – Vydra, 1925c; an., 1925/1926b). Ján Rosiar ml. *25. 1. 1904 Brezno, osada Bujakovo, †20. 11. 1943 Brezno. Od r. 1924 kancelársky pracovník v št. železiarňach v Podbrezovej (kol., b. d.). V čase objavu jaskýň člen podbrezovského odboru KČST (Chudík – Vydra, 1925a). Najneskôr od r. 1925 sa podieľal aj na prieskume (starej) Bystrianskej jaskyne (Chudík – Vydra, 1925c; an., 1925/1926b).
104