Náplň múzea bola v roku 1970 popri expozičnej a dokumentačnej činnosti rozšírená o výskumnú zložku. Jej cieľom bol komplexný výskum krasu a jaskýň Slovenska. Hlavnou úlohou bolo poznanie speleomorfologických pomerov, mikroklimatických a hydrologických vlastností jaskynného prostredia a vypracovanie geodetických mapových podkladov. V prvých rokoch existencie SSJ boli na tieto disciplíny prijatí 4 absolventi vysokých škôl. Rozšírila sa spolupráca s pracovníkmi vedeckých pracovísk príbuzných speleológii. Múzeum prevzalo aj výskumné pracovisko pôsobiace v Gombaseckej jaskyni, ktoré úspešne prezentovalo svoje výsledky v početných publikáciách, najmä v speleoterapii. Výsledky vedeckého poznania jaskynného prostredia mali slúžiť nielen na zabezpečenie účinnej ochrany krasu a jaskýň, ale aj ako podklady na predprípravu a realizáciu sprístupňovania nových jaskýň a prevádzkové postupy v už sprístupnených jaskyniach. Medzi programové ciele múzea patril aj zámer rozšíriť expozíciu o svetový kras. Expedičná činnosť slovenských jaskyniarov organizovaných v SSS mala zabezpečiť podklady a materiálne doklady pre túto činnosť. V hlavných tézach rozvoja slovenského jaskyniarstva bol zakotvený zámer rozšírenia o expozíciu vybraných zahraničných krasových oblastí. Na splnenie tohto cieľa sa uvažovalo s vybudovaním samostatnej reprezentatívnej budovy, prispôsobenej pre potreby výskumu, depozitu, expozičnej a výstavnej prezentácie. Inšpiráciou bol projekt budovy z roku 1947 (obr. 2).
Obr. 2. Návrh budovy Múzea slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši od architekta V. Bízu, rok 1947 Fig. 2. Design of the building of the Museum of Slovak Karst in Liptovský Mikuláš by architect V. Bíza, 1947
Zámer, aby sa múzeum stalo akceptovanou celosvetovou inštitúciou, nevyšiel, hoci prírodné danosti Slovenska ho k tomuto zámeru v tom čase predurčovali. Múzeum bolo v roku 1981 rozšírené o ochranu prírody a roku 1987 ho Ministerstvo kultúry SSR premenovalo na Múzeum vývoja ochrany prírody. Po vyčlenení z Ústredia štátnej ochrany prírody k 1. 7. 1990 sa zásluhou Ministerstva kultúry SR pretvorilo na Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ). Tu musím vyjadriť určitý stupeň spokojnosti, že v rámci pôsobenia v SMOPaJ si jaskyniarstvo udržalo dobrú pozíciu a rešpekt v jaskyniarskych kruhoch. Vedel by som si predstaviť v Lipt. Mikuláši, v jednom z hlavných centier nášho cestovného ruchu, pôsobenie Múzea svetového krasu aj Slovenského múzea ochrany prírody. 9