jaskynného systému v poľskej časti Tatier – jaskyne Veľká snežná vo svetle niektorých novších geomorfologických pozorovaní sa zaoberá P. Pawłowska-Bielawska. Model glaciogénnej transformácie v kriedovom krase územia Lublin – Volhynia, rozprestierajúcom sa na juhovýchode Poľska a severozápade Ukrajiny, predkladá R. Dobrowolski. V nasledujúcej časti zborníka sú príspevky z rôznych odborov. Príspevok od J. Bierońského, P. Sochu a K. Stefaniaka sa zameriava na stav výskumu fosílnej fauny a sedimentov sudetských jaskýň v Poľsku. Súčasnou krasovou denudáciou na Sibíri a na Ďalekom východe Ruska, určenou viacerými kvantitatívnymi metódami, sa zaoberá E. V. Trofimova. Na príklade krasového ekosystému v autonómnej oblasti Guangxi Zhuang v juhozápadnej Číne C. Jianhu, Y. Daoxian, Z. Cheng a J. Zhangcheng skúmajú vplyv geologických podmienok na vegetačnú pokrývku. Využívajúc geografický informačný systém analyzujú rozsah a charakter vegetačnej pokrývky v nadväznosti na intenzitu erózie pôdy a pedogenetického procesu na karbonátových horninách, ako aj na mieru vlhkosti a minerálne zloženie pôdy. Poľskou stranou Tatier sa vo svojom príspevku zaoberajú aj A. Smieja a B. Smieja-Król. V rokoch 2002 až 2006 na území národného parku analyzovali aktívny uhličitan vápenatý z mnohých prameňov v ústí troch dolín. Geomechanickým charakteristikám karbonátových hornín v podzemných krasových systémoch sa venujú M. Parise a M. A. Trisciuzzi. Ako príkladovú štúdiu predstavujú inventarizáciu spadnutých skalných blokov a sutín, ako aj určenie príčin ich uvoľnenia v horizontálnej talianskej sprístupnenej jaskyni Castellana. V poslednom odbornom príspevku, jedinom z problematiky speleoklimatických štúdií, J. Piasecki a T. Sawiński predstavujú rozličné meracie zariadenia na prúdenie vzduchu s využívaním akustických metód. Uvádzajú pritom ukážky interpretácií rôznych parametrov ovzdušia jaskýň, zaznamenané medzinárodným tímom klimatológov najmodernejšími ultrasonickými anemometrami v rozdielnych termodynamických typoch jaskýň. Na konci sú zaradené tri krátke správy. O. I. Kadebskaya predstavuje nový automatizovaný monitorovací systém v Kungurskej ľadovej jaskyni, ktorým sa získavajú poznatky dôležité pre potreby rozvoja a ochrany tejto pozoruhodnej zaľadnenej jaskyne. V Permskom regióne sa nachádza aj najdlhšia zaplavená jaskyňa Ruska – Ordinská. Najnovšie objavy, ako aj základnú infraštruktúru na jej využívanie v rámci speleoturizmu sumarizuje O. Mokrushina. Ako posledné sú zverejnené závery predsedníctva komisie UIS GLACKIPR, ktoré zasadalo v rámci jej 8. sympózia. Záverom vyjadrujem presvedčenie, že každý odborník z oblastí, ktorých sa týkajú uvedené vedecké štúdie a odborné príspevky, v nich nájde veľa nových poznatkov a inšpiráciu do ďalšej práce. Ján Zelinka
147