prvá zmienka v prípade jaskýň súvisí návštevou Skalky, o ktorej sa zmienil pri opise Trenčianskych Teplíc a širšieho okolia. Spomenul ju v kontexte tunajšieho benediktínskeho kláštora, ktorého zrúcaniny sa vypínali na príkrej skale za Váhom a ako uviedol, do jeskyně, kde sa svatý Benedikt ukrýval, možno dosud vstoupiti. Ďalšia jeho zmienka súvisela s Demänovskou ľadovou jaskyňou. V časti, ktorú nazval Děmanovská jeskyně, uviedol, že z Liptovského Svatého Mikuláše půjdeme asi 2 hodiny pěšky do doliny děmanovské. Tam požádáme hajného, čili po slovensku horára, aby nám byl průvodcem do jeskyně děmanovské. Ten nás vede po stráni vzhůru. Najednou uvidíme ve stráni díru. Musíme se sehnouti, abychom do ní vlezli. Ale jen se sehneme, už jsme v malé předsíni. Nyní oblékneme svrchník. V jeskyni jest totiž chladno! Uvidíme tam také led a to i když před jeskyní slunce praží nejvíce. Do ruky nám dal horár rozžatou smolnici a tak chodili jsme celou hodinu dlouhými chodbami podzemními sem a tam. Obdivovali jsme krápníky, visící se stropů dolů. Dívali jsme se, jak ledové sloupy lesknou se v záři našich pochodní. I po zmrzlém vodopádu bylo nám vystupovati. Opravdu byla to živá pohádka! O rozsahu takto sa prejavujúceho turistického záujmu vypovedajú aj údaje uvedené v návštevných knihách vtedy sprístupnených jaskýň. Problém je len v tom, že v prípade Belianskej jaskyne nie sú k dispozícii a na tento účel nie je použiteľný ani prehľad návštevnosti Demänovskej ľadovej jaskyne z rokov 1860 – 1884.2 Takto iba návštevné knihy Dobšinskej ľadovej jaskyne z rokov 1871 – 1894 vytvárajú reálny priestor na poznanie rozsahu jej návštevnosti osobami, ktoré pochádzali z českého jazykového prostredia. Ak si odmyslíme roky 1871 a 1873, kedy nie sú v návštevnej knihe českí návštevníci zapísaní vôbec, môžeme v ich prípade rozlíšiť niekoľko období. V počiatočnom období prevádzky jaskyne, čiže v rokoch 1871 – 1879, ju navštívilo len asi 50 českých záujemcov. Do týchto končín prichádzali viac-menej sporadicky a ich návštevnosť sa okrem ojedinelých výnimiek koncentrovala do mesiacov júl a august. Situácia sa začala meniť v rokoch 1980 – 1889, čo sa odrazilo vo výrazne vyššom počte českých návštevníkov. Z ich celkového počtu cca 195 osôb bola väčšina v júli a auguste, v obmedzenom počte však prichádzali na návštevu jaskyne už aj koncom júna a v prvej polovici septembra príslušného roku. Vzostupný trend návštevnosti pokračoval aj rokoch 1890 – 1894 a v tomto období si prezrelo jaskyňu cca 142 českých návštevníkov. Do jaskyne spočiatku prichádzali návštevníci z Moravy a Sliezska. Po čase sa k nim pridružili aj návštevníci z Čiech, ale tí tu netvorili dominantnú zložku. V začiatkoch značné penzum záujemcov prichádzalo z Tešína, Opavy, Ratibora, Ostravy, Olomouca a Brna. Škálu moravských a sliezskych návštevníkov neskôr rozšírili i návštevníci z Frenštátu či Rožnova pod Radhoštěm, Vítkovíc, Orlovej, Bohumína, Jablunkova, Tišňova, Kroměříža, Přerova, Valaského Meziřičí, Zubří, Uherského Hradišťa, Hodonína a Strážnice. O niečo neskôr sem prichádzali aj návštevníci z Prahy, ktorí spomedzi návštevníkov z Čiech, hlavne v druhej polovici nami sledovaného obdobia, už vytvárali výraznejšiu skupinu. Nachádzame však medzi nimi aj o osoby z Českého Brodu, Příbramí, Českých Budějovic, Jindřichova Hradca, Dobříša, Kladna, Nového Bydžova, Soběslavy, Nučíc, Chrudimi, Liberca, Sázavy, Dvůra Králového, Kolína, Pardubíc a Litomyšle. Zaujímavo vyznieva aj štruktúra týchto návštevníkov. I keď najvýraznejšiu skupinu medzi nimi tvorili študenti a potom manželky, jaskyňu navštevovali aj predstavitelia rôznych povolaní a profesií. Okrem vysokoškolských a stredoškolských pedagógov sú to
2
Ide o informáciu, ktorá sa v roku 1883 objavila v Karpathen Poste (N. R.: Demanovaer Eis-und Tropfsteinhöhle, Karpathen Post, Kesmark den 19. April 1883) a uvádza sa tu návštevnosť jaskyne od 6. júna 1860 do roku 1882. Obsahuje však len celkové počty návštevníkov podľa jednotlivých krajín. Českí návštevníci, ktorí v tom čase zavítali do jaskyne, sú zahrnutí pod Rakúsko.
123