Obr. 16. Sintrové náteky. Foto: J. Tulis Fig. 16. Flowstone. Photo: J. Tulis
– pôvodne druhej jaskynnej steny. Z toho sac dá usúdiť, že tieto sintre sú veľmi staré, ich vznik súvisí s interglaciálmi v pleistocéne. Okrem sintrových tvarov sa bežne vyskytujú na týchto stenách bradavičnaté sintre. Ide o drobné guľkovité, hríbkovité sintrové výrastky, pokrývajúce aj väčšie plochy. Zaznamenali sa aj v podzemných priestoroch.
PSEUDOKRASOVÉ FORMY V travertínoch Dreveníka sú v početnom zastúpení a reprezentované podzemnými priestormi ústiacimi na povrch vchodmi. Existencia tu prítomných jaskýň je spätá so vznikom a formovaním skalných rozsadlín, na ktoré do hĺbky bezprostredne nadväzujú. Ich sformovanie je teda podmienené procesmi tektonickými, gravitačnými, vnútorným napätím a odľahčením masívu travertínov na jeho okrajoch a periglaciálnymi procesmi. Len v malej miere sa pri formovaní jaskýň uplatnila korózia, častejšie však tvorba sintrových foriem, ojedinele aj mäkkého sintra. Doteraz prvý a najúplnejší prieskum povrchových krasových foriem a jaskýň (tab. 2) vykonal Vítek (1972). Opísal 24 jaskýň a priepastí. Z 24 jaskýň je 9 horizontálnych, 8 priepastí a 7 priepasťovitých jaskýň. V rokoch 2004 – 2007 ich jaskyniari speleologických klubov Slovenský raj a Cassovia zrevidovali a objavili ďalších sedem jaskýň. Celkove je na Dreveníku v súčasnosti známych 31 jaskýň a priepastí. Všetky jaskyne a priepasti sa vyznačujú úzkymi priestormi (obr. 17) so šírkami 0,5 – 3 m, v prevahe 1 – 2 m. Steny, na ktorých sa prejavujú odskoky podľa vrstiev a puklín, sú vertikálne súbežné (9 jaskýň) alebo sa do výšky približujú a vysoko v strope sa priestor ich dotykom uzatvára (15 jaskýň) alebo sú stropy uzatvorené zaklinenými balvanmi. Len málo jaskýň má sklony stien iné (do 75º) ako vertikálne. Toto roztvorenie alebo aj prikláňanie sa stien v stropoch k sebe je znakom rôzneho pohybu až rotácie blokov, ktoré ohraničujú jaskyne. V žiadnych priečnych profiloch jaskyňami nie sú znaky 22