2. STRUČNÁ HISTÓRIA MAPOVANIA JASKÝŇ NA SLOVENSKU Pre praktickú meračskú činnosť je dôležité vedieť, odkiaľ má merač čerpať prípadné údaje o starších meraniach jaskyne, o ktoré sa potom prípadne môže oprieť, či na ne naviazať. História meračskej činnosti je spracovaná omnoho lepšie ako ostatné, pre praktického speleológa dôležitejšie odvetvia súvisiace s meraním. Záujemcu odkazujeme na práce M. Lalkoviča publikované v Slovenskom krase 1985, 1987 a 1989. Meračskú činnosť na našom území môžeme rozdeliť do 3 hlavných etáp:
2.1. Obdobie do 1. svetovej vojny Vyznačuje sa nesystematickým prístupom, neexistovalo vlastné periodikum, známych jaskýň nebolo veľa. Mapy a plány, ktoré vznikli, boli zväčša charakteru náčrtu, nezachovali sa meračské zápisníky s nameranými údajmi, mnoho máp nebolo publikovaných a existujú iba v archívnych exemplároch. U najstaršej zachovanej mapy jaskyne (Demänovská ľadová jaskyňa) od J. Buchholtza ml. z r. 1719, existuje iba schematický pozdĺžny rez, ktorý bol i v novšej dobe viackrát publikovaný. Plán Jasovskej jaskyne je známy z r. 1846, obsahuje už pôdorys i rez, autorom je J. Goedick na základe merania Ing. Pribilu ml. V r. 1876 vykonal zameranie a vyhotovil dobrý plán Liskovskej jaskyne L. Lóczy, o čom vydal samostatnú publikáciu. Jaskyne v okolí Ružína preskúmal a zameral S. Roth s K. A. Kolbenheyerom. Belanskú jaskyňu zameral r. 1882 E. Schlomm, mapa bola publikovaná v samostatnom sprievodcovi. Spomeniem ešte, že do obdobia 1. svetovej vojny boli zamerané Demänovská ľadová jaskyňa J. Mihalikom, r. 1894 K. Brančíkom Pružinská jaskyňa, r. 1904 Stanišovská jaskyňa T. Kormosom, G. Strömpl zameral na východnom Slovensku jaskyňu Artajama r.1910 a okrem toho i viacero iných blízkych jaskýň. Je veľmi pravdepodobné, že existujú i iné mapy jaskýň z tohto obdobia v doteraz neprebádaných archívoch mimo územia Slovenska (v Budapešti a vo Viedni), prípadne inde.
8