MAPOVANIE JASKÝŇ

2.2. Medzivojnové obdobie Aj keď trvalo krátko, bolo charakteristické vedeckejším prístupom k speleológii a často vysoko profesionálnymi prístupmi, vyvolanými zvýšeným záujmom o komerčné využitie jaskýň a pôsobením odborníkov českého pôvodu s kvalifikáciou banský merač.

Najväčším impulzom bol ale objav jaskyne Slobody r. 1921, od doby objavu boli niektoré chodby mnohokrát premerané. Dôkazom intenzívnej mera čskej činnosti je tento prehľad: r. 1921 prof. Vitásek - Demänovská ľadová jaskyňa 1922 J. Macháček - št.poľ. úrad - Jaskyňa Slobody 1922-23 Adámek - Belza - Jaskyňa Slobody vodohospodársky odbor 1923 J. Volko Starohorský - Jaskyňa Okno 1923 J. Povolný - Jaskyňa Okno 1928-29 E. Paloncy - Jaskyňa Slobody Banský merač E. Paloncy z Ostravy mapoval i jaskyňu Domica, vyhotovil profesionálne plány v mierke 1:500 v r. 1930-32.

Na východnom Slovensku intenzívne pracovala "sekcia pre výskum východoslovenského krasu", ktorá zásluhou V. Bluma v r. 1923 zamerala čiastočne Jasovskú jaskyňu, J. Zikmund zameral ďalšie priestory, ako i menšie jaskyne v okolí, neskôr i v okolí Ružína, Folkmára, Košických Hámrov, Zádielskej a Hájskej doliny. V mierke 1:500 zmapoval i známu Drienovskú jaskyňu.

V centrálnej časti Slovenského krasu vtedy pôsobil J. Majko, ktorý objavil a zameral o.i. jaskyňu pri horárni Silička, F. Schön (karpatský spolok Banská Bystrica) zmapoval jaskyňu Horná Túfna r. 1933, 1936-37 J. Adamec opätovne premeral Drienovskú jaskyňu. Detaily v jaskyni Domica r. 1936 vyhotovil geológ Z. Roth. Okrem spomínaných autorov sú známe mapy napr.

Liskovskej jaskyne od E. Piecku z r. 1943, z r. 1939 od V. Benického mapa priepasti na Ohništi a mapy J.V. Starohorského.

Napokon je treba spomenúť i maďarských speleológov, ktorí počas maďarskej okupácie južného Slovenska zamerali napr. Silickú ľadnicu (skupina BETE) a mnohé ďalšie priepasti za účasti J. Seneša a Z. Krupára, ktorí tu potom pôsobili i po vojne. Údaje a mapy z obdobia 1918-1945 sú zaujímavé a lepšie dostupné, popri archivovaných mapách veľkých jaskýň v podrobných mierkach je značná časť dostupná najmä v časopise Krásy Slovenska, ktorý vtedy tvoril hlavné speleologické periodikum.

9