Obr. 2. Interpretácia geologického rezu zobrazuje prevrásnenie tatrickej sedimentárnej sekvencie (podľa Rakús et al., 2003, upravené)
Dnes do popredia vystupuje využitie prostredia GIS, a to aj pri vymedzení krasových území (e. g. Hochmuth & Tomášiková, 2008). Dôsledné poznanie geologickej stavby má však pri definovaní krasového potenciálu (rajonizácii) stále rozhodujúci význam. Oblasť tzv. Donovalsko-Jelenského krasového systému (sensu Kubíny, 1982) nepochybne potenciál má. Strednotriasový masív v tomto priestore (lokalita Bukovec, osád Môce + Bully a k. Baník 991 m) nesie intenzívne stopy tektonického prepracovania (zvrásnenia), ktoré má primárny vplyv na vznik krasových fenoménov v tejto oblasti. V úseku hrebeňa od osady Môce smerom na Bully je niekoľko výraznejších morfologických „prahov“ signalizujúcich zlomové štruktúry. Zlomy generálne vytvárajú systém so smerom SV-JZ a sklonom na SZ. Na ne sú kolmo orientované mladšie zlomy smeru SZ-JV so sklonom na JZ. V obidvoch prípadoch prevláda poklesová zložka pohybu v smere sklonu zlomovej plochy, i keď v prvom možno pozorovať aj šikmé horizontálne posuny (Rakús et al., 2003). Tektonické prepracovanie (zvrásnenie) podčiarkuje aj prítomnosť niekoľko desiatok metrov hrubej zóny rauvakov, približne v strednej časti hrebienka vo výške 940 m. Kryha gutensteinských vápencov a dolomitov je postihnutá citeľnou rekryštalizáciou až mramorizáciou. Priamo na lokalite je vyvinutá penetračná kliváž do tej miery, že zastiera pôvodnú vrstevnatosť. Kliváž sa tu prejavuje systémom kolmých puklín orientovaných približne v smere S-J. V jaskyni sme evidovali niekoľko takýchto plôch s tektonickými zrkadlami (horizontálne posuny). Sama Jaskyňa strateného prsteňa vznikla na jednom takomto systéme a je
tatrika takto intenzívne postihnutá alpínskou tektonikou, treba hľadať v špecifickej geologickej pozícii lokality. Tou je bezprostredná prítomnosť čertovickej línie s. l., ktorá obstaráva kontakt dvoch kôrových jednotiek tatrika a veporika. V oblasti Môce ide skôr o kontakt krížňanského príkrovu a tatrika. Kryštalinikum veporika, resp. krížňanského príkrovu je tu zachované v obmedzenej hrúbke. Ide o alpínsky (kriedový) násun dvoch kôrových segmentov. Túto líniu môžeme v oblasti Môce evidovať na niekoľkých lokalitách v podobe tektonických trosiek kryštalinika veporika ležiace na tatriku (Hrubý vrch, Jergaly, sev. hrebeň, k. Baník 991 m, etc.; obr. 1). S-J orientovaná línia Jergaly – Baláže a jej ohyb na V dáva tejto časti charakteristický rys tektonického okna v podobe vyklenutej antiformnej štruktúry najspodnejšej paleoalpínskej tektonickej jednotky Vnútorných Západných Karpát – tatrika (Polák et al., 2003 a,b). Krasové fenomény v predmetnej oblasti sú už dávnejšie známe (Droppa, 1958). Pozitívne predpoklady na prítomnosť väčších jaskynných systémov boli vyslovené v snahe rajonizovať územie na základe geologického profilovania (Kubíny, 1982). Treba vyzdvihnúť svojím spôsobom „vizionársky“ smer, ktorým sa autor vo svojom príspevku vybral. Avšak najnovšie poznatky týkajúce sa geologickej stavby z tejto oblasti poukazujú, že v prípade hrúbok, ako aj orientácie strednotriasového vápencovo-dolomitového komplexu išlo o mierne preexponovanú interpretáciu (obr. 2). Treba tiež podotknúť, že interpretácia sa opierala o staršie poznatky týkajúce sa geologickej stavby, platné v tej dobe. Spravodaj SSS 3/2016
17
Prieskum a výskum