G. Ponorné systémy v Demänovskej doline Charakteristika podzemných riečísk oblasti
V Demänovskej doline je vytvorený kaňonovitý úsek v mieste, kde táto pretína široké pásmo severných mezozoických obalových sérií a príkrovov, tvorené vápencani a dolomitmi. Na tomto území vytvorila riečka Demänovka rad aktívne pretekaných i inaktívnych jaskýň. V Demänovskej doline poznáme na značne dlhom úseku v jaskyniach Pustej, J. slobody a Vyvieranie podzenmý tok Demänovky, ktorá tvorí paralelné podzemné riečisko s povrchovým tokom a tečie maximálne 500 m vzdialená od povrchového riečiska v pravom (východnom) svahu Demänovskej doliny. Zo speleologického hľadiska jaskyne, u ktorých došlo k vzájomnému prepojeniu prirodzenými chodbami, vytvárajú systém, tu pomenovaný ako Demänovský jaskynný systém (skratka DJS). V súčasnosti do neho patria Dem. ľadová jaskyňa, Jaskyňa mieru, Jaskyňa Vyvieranie, Jaskyňa pod útesom, Údolná jaskyňa, Jaskyňa slobody a Pustá jaskyňa. Dĺžka systému na jar r. 2000 presiahla 30 km. V povrchovom riečisku sa časť vôd postupne stráca vo viacerých ponoroch, prevažne priamo v riečisku, kde sú zatarasené žulovými balvanmi, znemožňujúcimi priamy speleologický prieskum. Najvyšší z týchto ponorov sa nachádza na poľane Lúčky, vo výške 975m, ďalší vo výške 956m a najvýznamnejší vo výške 918m. Podľa Droppu A.(1972) mizne v ponoroch na Lúčkach spolu priemerne 106 l.s-1 vody. Podzemný tok sa objavuje v Dem. jaskynnom systéme v Pustej jaskyni cez prítokový sifón v Achátovom dóme. Výškový rozdiel je 103 m. Vzájomná súvislosť ponorov a tohto sifónu nie je celkom vyjasnená. Nevieme nič o prípadnom farbiacom pokuse z čias výskumu A.Droppu. Sluka M. (1988, 2000) na základe rádioizotopových meraní súvislosť značne spochybnil. Navyše je tu aj nepomer medzi ponárajúcim a vyvierajúcim množstvom vody, teda aspoň časť vôd (ak nie všetka) v Achátovom dóme má pôvod inde uvažuje sa o masíve Krakovej hole (1751), Pustých (1501). Ďalej poznáme ešte niekoľko ponorov v riečisku Demänovky, posledný z nich je známy “Objavný ponor”, ktorým r.1921 A.Král jaskyňu Slobody objavil. Ďalší tok ponornej Demänovky môžeme dosť dobre sledovať na komplikovanom úseku v jaskyni Pustej, pomerne dlhý neznámy je úsek medzi Pustou a Pekelným sifónom v J. slobody. V Jaskyni slobody nie je preskúmaný úsek medzi Podzemným prepadaním a vyvieraním v tzv.8. sifóne. Odtiaľ už poznáme celé riečisko až po vyvieračku v z jaskyne Vyvieranie. Sluka M. (2000) však predpokladá Obr. 28 Stopovacire skúšky M.Sluku v Demänovpokračovanie aspoň časti podzemného toku až po skej dolinke. Mapa prebratá z príspevku M. Sluku v tzv. štôlňu ešte asi l km severnejšie. publikácii z r. 2000 42