Diplomová práca: Hotel ako súčasť komplexu Istropolis

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE FAKULTA ARCHITEKTÚRY

Evidenčné číslo FAD-5467-82367

Hotel ako súčasť komplexu Istropolis Diplomová práca

Študijný program:

architektúra

Školiace pracovisko:

Ústav architektúry obytných budov

Študijný odbor:

Vedúci záverečnej práce:

Bratislava 2021

architektúra a urbanizmus

Ing. arch. Martin Kusý

Bc. Ivana Cicka

2

Čestné prehlásenie Ja dole podpísaná Bc. Ivana Cicka, študent VI. ročníka Fakulty architektúry Slovenskej

Technickej univerzity v Bratislave, čestne prehlasujem, že záverečnú diplomovú prácu na tému

Hotel ako súčasť komplexu Istropolis som vypracovala samostatne na základe získaných

vedomostí a zručností počas štúdia a pod odborným vedením vedúceho diplomovej práce.

V Bratislave, 09. mája 2021

..................

Bc. Ivana Cicka 3

Poďakovanie Touto cestou by som sa chcela poďakovať svojmu vedúcemu diplomovej práce Ing. arch.

Martinu Kusému za odborné vedenie a cenné rady nie len pri vypracovaní záverečnej prace, ale

aj za všetky predošlé roky, počas ktorých som pôsobila vo vertikálnom ateliéri Paňák/Kusý. Ďakujem za každú radu, ochotu, trpezlivosť a ľudský prístup ku každej problematike. Vďačná som za každú diskusiu a načatú tému, ktorá mi otvorila množstvo otázok týkajúcich sa architektúry a života.

Poďakovať sa chcem aj všetkým pedagógom, architektom a teoretikom architektúry, ktorí

sledovali moju prácu počas štúdia, vstupovali so svojimi názormi a radami a pomohli mi, aby som vždy dala to najlepšie zo seba.

V druhom rade, ďakujem všetkým kolegom, kamarátom, a priateľovi, ktorí boli tu, keď som ich

najviac potrebovala. Hlavné, ďakujem svojej rodinne, ktorá ma všetky tieto roky podporovala a hlboko verila vo mňa a mojim schopnostiam.

4

Abstrakt Predmetom riešenia diplomovej práce bol návrh luxusného päť hviezdičkového hotelu ako

súčasť komplexu Istropolis, bývalého Domu odborárov v Bratislave. Objekt hotelu vychádza

z komplexného urbanistického návrhu z predošlej ateliérovej práce. Na základe určených

regulatívov, sa pokračovalo s návrhom átriového hotela, ktorý sa svojou severovýchodnou

stranou pripája na štít objektu Domu kultúry. Objekt tvorí deväť nadzemných podlaží, spolu s

jedným zapusteným podlažím tvorí desať plné užívajúcich podlaží a jedno podzemné podlažie.

Koncepcia objektu spočíva na vytvorení dvoch priehľadných rovín - vertikálnou a horizontálnou.

Okrem hostí, objekt hotelu ponúka množstvo prevádzok otvorených pre verejnosť. Hlavným

cieľom bolo prepojiť nový objekt hotelu s Domom kultúry v troch výškových úrovniach – na úrovni podzemných garáží; na úrovni 3. NP, kde bol umožnený priamy prechod z hotelu do foyer hlavnej sály; a na úrovni strechy Domu kultúry. Prepojením týchto dvoch objektov sa predpokladá konverzia a oživenie zdevastovaného komplexu Istropolis, ktorého dnešný stav je vystavený

veľkému riziku-jeho úplného zaniknutie a strata špičkovej ikonickej stavby z obdobia neskorej moderny. V návrhu sa počíta aj s obnovením exteriérových verejných plôch, ktoré by mali podporiť oživenie zanedbaného priestoru Trnavského mýta.

Abstract The subject of the diploma thesis was the design of a luxury five-star hotel as part of the Istropolis complex, the former House of Trade Unions in Bratislava. The hotel building is based on a comprehensive urban design from the previous studio work. Based on the determined regulations, the design of the atrium hotel was continued, which with its north-eastern side connects to the gable of the House of Culture building. The building consists of nine aboveground floors, one recessed floor with which together they form ten full-use floors and one underground floor. The concept of the object is based on the creation of two transparent planes - vertical and horizontal. In addition to guests, the hotel building offers several facilities open to the public. The main goal was to connect the new hotel building with the House of Culture on three height levels - at the level of the underground garage; at the level of the 3rd floor where a direct transition from the hotel to the foyer of the main hall was allowed; and on the roof level of the House of Culture. By connecting these two buildings, the conversion and revitalization of the devastated Istropolis complex are expected, the current state of which is exposed to the great risk of its complete expiration and the loss of a top iconic building from the late modern period.

The proposal also envisages the restoration of exterior public areas, which should support the

revitalization of the neglected area of Trnavské mýto.

Kľúčové slová: hotel, átrium, prístavba, Dom kultúry, Istropolis, Trnavské mýto, prepojenie, oživenie

Key words: hotel, atrium, extension, House of Culture, Istropolis, Trnavské mýto, connection, revival

5

Obsah

1. Textová časť ......................................................................................................................................... 7 1.1.

Úvod .............................................................................................................................................. 7

1.1.1.

História Trnavského mýta ......................................................................................................... 7

1.1.2.

História komplexu Istropolis ..................................................................................................... 7

1.2.

Sprievodná správa......................................................................................................................... 8

1.2.1.

Indentifikačné údaje.................................................................................................................. 8

1.2.2.

Urbanistické riešenie ................................................................................................................. 8

1.2.3.

Architektonické a dispozično-prevádzkové riešenie ................................................................. 8

1.2.4.

Konštrukčno-technické riešenie ................................................................................................ 9

1.2.5.

Materiálové riešenie ................................................................................................................. 9

1.3.

Záver ........................................................................................................................................... 10

2. Výkresová časť ................................................................................................................................ 11 (samostatné číslovanie výkresov) .......................................................................................................... 11 3. Poster...................................................................................................................................................

6

1. Textová časť 1.1.

Úvod

Dobytčí trh (Marhavásár) a predaj bol zameraný iba na hovädzie mäso. Neskôr sa predávali ovocie

a zelenina, ktoré prinášali Juhoslovania a Bulhari. Vďaka železničnej stanici Filiálka a dobrým

regionálnym spojom sa začal predaj „južného“ ovocia z Dunajskej stredy a Trnavy, ako aj hrozno

Komplex Istropolis predstavuje špičkovú architektúru z obdobia neskorej moderný, ktorú

a víno z Pezinka a z Rači. V šesťdesiatych rokoch sa zmenil názov na Centrálne trhovisko, na

vychádza zo súťažného návrhu, ktorý počas 25 rokov realizácie prešiel mnohými zmenami. Celý

vína a v jednej z tých búd sa kreslil projekt dnešného Istropolisu. Za trhoviskom sa nachádzal

objekt z minulého politického režimu kvôli tomu, že svoje priestory dával do užívania

Istropolis. V roku 1981 toto územie nieslo názov Námestie Františka Zubku, a neskôr sa názov

vytvorila trojica autorov Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. Kompozícia objektov

ktorom boli postavené menšie búdy, kde sa uschovával tovar, podvečer sa pri debatách popíjali

komplex sa mal stať centrom kultúrneho a kongresového diania. Napriek tomu bol označený za

Berchtoldov palác so záhradou z roku 1832, ktorý sa zbúral pre výstavbu nového komplexu

komunistickej strane.

zmenil na Trnavské mýto.

Istropolis dnes ako aj mnohé stavby neskorej moderny alebo stavby z obdobia minulého

režimu trpí veľkým osudom úplnej devastácie. Dlhé roky objekt patril odborárom, ktorí sa o

objekt nestarali, následne ho vlastnili rôzni súkromníci, ktorí sa takisto nesnažili o obnovu tejto

ikonickej stavby. Otvorenosť smerom do rušnej križovatky, veľké množstvo spevnených plôch, obývanie jeho verejných priestorov bezdomovcami podporuje jeho upadnutie a omrzenie zo

strany verejnosti. Pri tom všetkom vstúpil do hry nový investor, ktorý vidí budúcnosť objektu

v jeho zbúraní. Každým dňom veľký otáznik stojí nad komplexom Istropolisu a jeho ďalším

osudom.

Na druhej strane verejná odbornosť a kultúrne osvedčená verejnosť vidí potenciál a

hodnoty v tejto sošnej architektúre. Správnym prístupom, sofistikovanou úpravou a novou technológiou tieto stavby môžu dostať druhú šancu.

Návrh hotelu predstavuje jedno z možných riešení, akým spôsobom by sme sa mohli

pristupovať ku konverzií komplexu Istropolis, čoho by sme sa mohli vzdať na úkor niečoho a

akým spôsobom by sme vedeli oživiť jeho súčasne zanedbané okolie. Cieľom bolo navrhnúť

1.1.2. História komplexu Istropolis V roku 1955 bola vypísaná súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave, ktorú vyhrala

trojica architektov Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. Porote boli predstavené tri návrhy

veľkého komplexu, ktorý pozostával z Domu kultúry, domu techniky, organizačnej budovy a domu detí. Všetky tri návrhy zvíťazili, ale ani jeden nezostal v celej svojej pôvodnej podobe.

Realizácia návrhu trvala 25 rokov, počas ktorých sa projekt veľa krát menil kvôli požiadavkám

investora, aby bol na konci postavený ako Revolučný dom pre zjazdy Komunistickej Strany Slovenska. Snahou autorov bolo postaviť dominantný objekt, ktorý svoju silnou a pevnou hmotou

vylúči všetky negatívne vplyvy okolia. Najprv bola postavená administratívna budova, dom techniky a dom detí a ako posledný bol dom kultúry, ktorý v pôvodnom koncepte mal

reprezentatívnu fasádu orientovanú smerom na Staré mesto, ale počas výstavby došlo k zmenám kvôli tomu, že sa na opačnej strane začala stavať Tržnica (1980) podľa projektu od architekta Ivana Matušíka. Dom ROH (Dom Revolučného odborového hnutia) bol otvorený v roku 1981 a naplno slúžil nasledovných 10 rokov.

objekt, ktorý prepojí nové a existujúce a umožní ich vzájomný vzťah. Hotel nemá slúžiť iba hosťom, ale aj širokej verejnosti, ktorá má možnosť využívať jeho služby.

1.1.1. História Trnavského mýta Územie dnešného Trnavského mýta sa nachádza v Bratislavskej časti Nové mesto, v úzkej

blízkosti so Starým mestom. Predstavuje uzlový bod, kde sa stretáva množstvo komunikácii, je

centrom každodenného pohybu ľudí. V minulosti toto územie slúžilo hlavne pre železničnú dopravu, železničná trať prechádzala cez územie Filiálky, ďalej cez územie Konskej železnice dnešnej Tržnice a pokračovala smerom cez Karadžičovu ulicu. Funkcia stanice Filiálka skončila v

roku 1985, kedy boli koľajiská oplotené betónovým plotom, ktorý spolu so stanicou stojí ešte dnes a stále viac a viac chátra. Okrem železnice boli v tejto časti mesta situované verejné sklady

a trhovisko. Územie dnešného Istropolisu slúžilo ako trhovisko. Koncom 19. storočia nieslo názov 7

1.2.

Sprievodná správa

1.2.1. Indentifikačné údaje

do podzemných garáží je umožnený z Kukučínovej ulice cez existujúcu rampu, na ktorú nadväzuje nová rampa, ktorá vedie do podzemných garáží na 2. PP. Celkový počet parkovacích miest je 245 v podzemných garážach, 9 statických miest a z toho 5 miest pre imobilných. Podzemné garáže

sú dostupné okrem užívateľov hotelu, rovnako aj užívateľom Domu kultúry a novej administratívnej budovy. Hotel od rušnej komunikácie na Šancovej ulici oddeľuje novo

Názov stavby:

Luxusný hotel – Trnavské mýto

Druh stavby:

novostavba

Mesto:

Bratislava, Slovensko

Katastrálne územie:

Nové mesto

Typ dokumentácie:

Architektonická štúdia

Autor:

Bc. Ivana Cicka

Vedúci práce:

Ing. arch. Martin Kusý

Obostavaný objem:

85 672,50 m3

Zastavaná plocha:

8 110,95 m2

navrhovaná administratívna budova C-čkového tvaru a pás zelene. Celým územím je navrhnuté

množstvo zelených plôch, nových parkov, átrií a predpolí, čo má za cieľ nahradiť množstvo betónových a spevnených plôch a optimalizovať pobyt ľudom v tejto časti územia.

1.2.3. Architektonické a dispozično-prevádzkové riešenie Hlavným cieľom bolo navrhnúť objekt, ktorý bude prepojený s Domom kultúry a umožní

priamy prechod medzi dvomi budovami. V návrhu som zvolila prepojenie na troch výškových úrovniach. Prvá úroveň prepojenia je v podzemnom podlaží, kde využívam existujúcu rampu do

podzemných garáží Domu kultúry, navrhujem prepojenie s novým zapusteným podlažím ako aj pokračovanie rampy na 2.PP. Ďalšie prepojenie je na úrovni 3.NP, kde je umožnení prechod do veľkého foyer, t.j. do hlavného vstupu do veľkej sály. Týmto prepojením by sa uľahčil pohyb

vystupujúcich umelcov a účastníkov kongresových podujatí, aby z pohodlia hotelového apartmánu suchou nohu prešli do veľkej sály. Posledné prepojenie navrhujem na úrovní 4.NP,

1.2.2. Urbanistické riešenie Urbanistické riešenie objektu hotela vychádza z komplexného urbanistické návrhu, kde

hlavným cieľom bolo navrátiť uličné čiary, definovať nové regulatívy a uzatvoriť komplex

Istropolisu voči rušnej križovatke na Trnavskom mýte. Tým sa získali nové priestory komfortnejšieho prostredia. Z dopravného hľadiska boli navrhnuté úpravy Škultétyho a

Kukučínovej ulice ako aj nové napojenie Kominárskej ulice na Kukučínovu. V urbanistickom

návrhu sa počíta s asanáciou častí Domu kultúry, kde sa dnes nachádza kino sála, čo umožňuje nový prístup do átria s fontánou. Odstránením tejto časti objektu, sa posilňuje hlavná kompozičná os a vzťah medzi objektom Tržnice a Istropolisom t.j. administratívnej budovy. Navrhnuté je

množstvo menších exteriérových verejných plôch, ktoré sú navzájom prepojené, čo umožňuje a uľahčuje pohyb peších cez územie. Objekt hotelu je situovaný v juhozápadnej častí územia ako

prístavba Domu kultúry. Napojením na štít Domu kultúry svojou severovýchodnou fasádou

objekt disponuje tromi slnečnými fasádami. Vďaka výbornej orientácii, je navrhnutá úprava terénu z južnej strany hotelu, kde je terén navrhnutý na zapustenie do výšky jedného podlažia a navrhujem terasovitý park, ktorý umožňuje prístup peších do zapusteného podlažia a vstup do

gastronomických a ďalších iných služieb. Hlavný vstup do hotela je umožnený z Kukučínovej ulice, kde je zabezpečený príjazd automobilovej dopravy až po hlavný vstup do objektu. Tak isto prístup

odkiaľ sa hostia hotela vedia dostať na vegetačnú strechu Domu kultúry. Veľká plocha tejto

strechy by sa mohla využívať na mini golf, letné pavilóny s barom, open-air kino alebo ako veľkoplošná terasa s výhľadom na mesto.

Samotný koncept hotela je postavený na princípe átriového objektu, kde snahou bolo

dosiahnuť dve priehľadné úrovne – horizontálnu, ktorú človek vníma pri vstupe do objektu, kde

sa mu vizuálne otvára horizont až na druhú stranu k parku. Z toho dôvodu všetky miestnosti

situované pozdĺž juhovýchodnej fasády majú presklené priečky, aby človeku nebránili kontaktu so zeleňou. Druhá priehľadná úroveň je samotné štíhle átrium prebiehajúce celou výškou objektu.

Okrem toho, že plní funkciu prirodzeného presvetľovania a prevetrávania, vizuálne poukazuje na silu svetla a vzdušnosť priestoru. V bode kríženia týchto dvoch úrovní je umiestnené hotelové

lobby – spoločenský priestor, v ktorom sa každý návštevník zastaví. Každý návštevník dostáva

možnosť pocítiť najsilnejší moment celej budovy. Vertikálne otvorenie ďalej pokračuje na juhovýchodnej strane, kde sa časť prvého podlažia otvára do zapusteného podlažia a umožňuje prívod väčšieho množstva prirodzeného osvetlenia do hlbšie umiestnených priestorov. Zároveň

vytvára luxusný priestor hlavnej reštaurácie cez dve podlažia. Do hotelovej reštaurácie je možné sa dostať schodiskom z lobby umiestnenom na protiľahlej strane od presklených výťahov. Kvôli hlučnosti sú tieto otvorené priestory odizolované od zvyšku hotela presklenými stenami.

8

Celý objekt pozostáva z deväť nadzemných podlaží, vrátane zapusteného podlažia tvoria

spolu desať plno užívajúcich podlaží a jedného podzemného. V 2.PP a čiastočné v 1.PP sú umiestnené garáže s parkovacími miestami pre bicykle a kolobežky (hotelové alebo

pre

súkromné). Na 1.PP - zapustenom podlaží sa okrem hotelovej reštaurácie nachádza hlavná

kuchyňa, miestnosti pre personál, technické miestnosti a technik, housekeeping a podobne. Pre

verejnosť sú zabezpečené priestory nočného klubu, kaviarne, klubovne a ďalšie prenajímateľné plochy na služby rôzneho charakteru. 1.NP je určené pre vstupnú halu, lobby, recepciu,

batožinovú službu, vrátnika a SBS. Pozdĺž severozápadnej fasády sú umiestené prenajímateľné

plochy – sprístupnenie z exteriéru a z interiéru hotela. V nároží budovy je umiestnené vedenie

extenzívnej vegetačnej strechy hotelu by sa pod vysokým tlakom dostala cez potrubie integrované v prefabrikovanom prvku do kovovej nádobky so štrkom a zeminou. Následne si

bylinky budú čerpať dostatočné množstvo vody, ktoré potrebujú. V prípade suchej a ne-dažďovej

sezóny, by sa použila voda z verejnej siete.

Konštrukcia plaveckého bazénu je navrhnutá do dvoch modulov, čo uberá štyri hosťovské

izby na spodnom podlaží. Okrem svojej základnej funkcie, bazén plní funkciu vodnej nádrže, ktorého voda sa rovnomerne vypustí do celého objektu v prípade požiaru.

Nad hlavným vstupom je navrhnutá subtílna konštrukcia markízy z ocele, ktorá kopíruje

hotela. V prípade nedostačujúcich priestorov kancelárie, je možné rozšírenie o ďalšie

grafiku fasády. Plné plochy na fasáde sa odzrkadľujú v plných plochách markízy, naopak, otvory

s kapacitou sedenia pre 72 osôb. 2.NP – 8. NP sú určené hlavne pre 120 štandardných

návštevníkov hotela. Markíza je na stenu pripevnená oceľovými lanami.

prenajímateľné plochy, Okrem iného na 1.NP sa nachádza multifunkčná prednášková miestnosť

tvoria presklené časti z mliečneho skla, pričom sa zabraňuje priehľad z horných izieb na nových

hosťovských izieb (30m2) a 14 apartmánov (46m2). Každá izba je vybavená kúpeľnou s WC. Na

každom podlaží je zabezpečená menšia izba pre chyžnú, ktorá sa okrem toho z 1.PP do všetkých horných podlaží dostane pohodlne výťahom pre personál. Na poslednom hornom podlaží sa

nachádzajú wellness a spa s plaveckým bazénom veľkostí 15,8m x 6,4m, fitness a beauty salón.

Tieto priestory dostupné sú aj verejnosť.

1.2.4. Konštrukčno-technické riešenie Objekt hotelu je postavený na module 8,1m x 8,1m. Použitý je skeletový konštrukčný

systém s nosnými stĺpmi rozmerov 400x400mm, ktoré nesú železobetónové stropné konštrukcie hrúbky 250mm. Priečky sú navrhnuté s hrúbkou 200mm a nenosné 100mm. Kvôli prepojeniu s

objektom Domu kultúry, je použitá rovnaká konštrukčná výška 3,6m. Pre obvodové steny je použité výplňové murivo Porotherm 30 T Profi Dryfix hrúbky 300mm s vysoko tepelnoizolačným parametrami, kde dutiny tehál sú vyplnené hydrofobizovanou minerálnou vlnou. Celý objekt je

zaizolovaný tepelnou izoláciou hr. 300mm. Cez celu výšku sú navrhnuté dve komunikačné jadrá s chránenou požiarnou cestou typu C. Vo vnútri átria sú navrhnuté dva presklené výťahy.

Na fasáde boli zvolené hlinkové okna Schüco AWS 90. SI+ Green s izolačným trojsklom na

celú svetlu výšku podlažia. Rám okien je navrhnutý ako skrytý z exteriérovej aj interiérovej strany.

1.2.5. Materiálové riešenie Pri návrhu fasády objektu hotela, bol daný veľký dôraz na materiálové zhotovenie objektu.

Tým, že priamo nadväzuje na existujúci objekt Domu kultúry, bolo dôležité zachovať jasný architektonický výraz. Cieľom bolo, aby nová fasáda prevzala charakter z Istropolisu, čo sa

podarilo šírkou stien medzi oknami, ktorá zodpovedá šírky zasunutých stien z reprezentatívnej

fasády Domu kultúry. Ako materiál je zvolená drsne zvislo škrabaná omietka v šedom farebnom

odtieni, ktorý sa prejavuje aj na kubánskom mramore – charakteristickom obklade Istropolisu.

Takéto zhotovenie fasády pôsobí sošne a zároveň elegantne.

Z juhozápadnej fasády sú

vynechané okná kvôli konštrukcii bazénu, kde sa otvorila možnosť pre nadpis, ktorý má byť vtlačený do omietky. Pri severovýchodnej fasáde, ktorá sa pristavuje k existujúcej hmote, bol cieľ

nezanechať zvyšok fasády ako štíť, ale spraviť plnohodnotnú fasádu, ktorá sa bude trochu líšiť od zvyšných troch, ale princíp zostane zachovaný. Menší počet okien a viac plných plôch dobre

korešponduje s Istropolisom. Obklad z asanovanej časti Istropolisu bol by recyklovaný a znovu použitý v interiéri hotela, konkrétne na pohľadových stranách atypického zábradlia, čo poukáže na prepojenosť medzi týmito dvomi stavbami.

Okná, ktoré prechádzajú cez dve podlažia sú navrhnuté systémom sklo na sklo pri čom sa

minimalizuje viditeľnosť ďalších priečinkov a stĺpikov. Ak je z technologického a technického hľadiská možné, odporúča sa použitie veľko-rozmerového formátu skla bez ďalšieho

predeľovania. Okno je delené na 1/3 otváravej časti a 2/3 pevnej časti. Všetky presklené časti sú

tienené exteriérovými žalúziami na elektrický pohon, ktorých kazeta je skrytá za omietkou a vodiaca lišta je tiež zapustená do ostenia okien. Zábradlie v átriu je navrhnuté ako atypický prvok, ktorý plný funkciu zábradlia a samozavlažujúceho kvetináča. Dažďová voda pozbieraná z

9

1.3.

Záver

Výsledkom práce je luxusný hotel ako prístavba Domu kultúry, ktorý spolu z navrhovanou

optimalizáciou okolia a pridaním komerčných priestorov poukazuje na možnosť oživenia tejto

častí územia, ako aj na potenciálnu konverziu komplexu Istropolis. Výhodnou orientáciou

a svojim umiestnením v území Trnavského mýta, prináša množstvo nových funkcii v novom príjemnom prostredí kde sa ľudia a návštevníci hotelu budú radi zdržovať. Svojím architektonický

vzhľadom neznižuje hodnotu existujúcich objektov ale na druhej strane robí im nového partnera.

Návrh má za cieľ ukázať možný prístup ku záchranne a oživeniu komplexu Istropolis a jeho

najbližšieho okolia. Zároveň má inšpirovať verejnosť aby sa na celú situáciu pozrela inak ako sa

na to pozerajú súkromný vlastník a investor. Búranie nie je jediný prístup ako sa môžeme správať

ku objektom z akéhokoľvek storočia alebo politického režimu. Za svoju históriu sa nemôžeme hanbiť, lebo história je súčasťou každého človeka.

10

2. Výkresová časť (samostatné číslovanie výkresov)

11

3. Poster