4.3
Takto akosi vyzerá obvyklý naratív, ktorý však neplatí v prípade slovenského hospodárstva. Výrobcovia automobilov dovážajú množstvo komponentov a prostredníctvom lízingu získavajú technológie od majiteľov mimo Slovenskej republiky. Z pohľadu Slovenska je podstatná otázka, čo bude tvoriť výnos pre SR a aký vysoký bude daňový príjem pre krajinu. Alebo celkovo, čo tvorí väčší príspevok k hrubému národnému dôchodku v SR? Hrubou pridanou hodnotou (HPH) je zisk slovenských firiem a zárobok slovenských pracovníkov, v tomto prípade zisk automobilky, zisk koncertných promotérov, zárobok výkonných umelcov atď. Koncert i CD majú oveľa väčšiu pridanú hodnotu ako automobil. Z továrenskej ceny vyplatenej za predaj auta bude vyplatená slovenským robotníkom mzda podielom vo výške 810 eur z tejto ceny. Naproti tomu príjmová zložka z predaných vstupeniek a CD nahrávky tvorí pre slovenských umelcov, technikov a manažérov sumu 2 089 eur. Vo všeobecnosti budú dane z príjmov súvisiace koncertom oveľa vyššie. Ak sa pozrieme na zisky spoločností, rozdiel je ešte väčší. Väčšina kreatívnych pracovníkov je samostatne zárobkovo činnými osobami a nedostáva pravidelný plat, iba zisk, ktorý dosiahne počas roka. Na druhej strane väčšina výrobcov automobilov nie sú slovenské firmy a nemusia preto nevyhnutne vyplácať v krajine podnikový zisk. Kombinácia všetkých druhov príjmov, t.j. pridaná hodnota, tvorí 2 106 eur v prípade auta a 10 002 eur v prípade koncertných vstupeniek a CD. Porovnanie pôsobenia na celkovú hrubú produkciu (Gross Output), rovnako ako porovnanie prvotných priamych dopadov by v tejto chvíli nebolo úplne férové. Automobilový priemysel využíva veľa robotizácie a vypláca relatívne nízke mzdy iba niekoľkým vysoko kvalifikovaným