BNČ 2019 1

NOVÉ

New Budzimer Times

BUDIMÍRSKE

ČASY Občasník

číslo 1/júl 2019

Nová telocvičňa

...udialo sa v škole aj mimo nej

KÚRIA

kultúrne dedičstvo Budimíra

150 ROKOV

cirkevného zboru ECAV v Budimíre

Naša chyža

od Silvestra po letné prázdniny

Predstavujeme

MGR. ANNA DEBNÁROVÁ

Na úvod Milé čitateľky, milí čitatelia, s miernym oneskorením vám prinášame letné vydanie nášho občasníka. Prázdniny začali a verím, že každý z vás si nájde aspoň chvíľu oddychu v týchto nezvyčajne horúcich dňoch a snáď prelistuje aj „New Budzimer Times“. Leto je pre mnohých spojené aj s návštevami historických miest či múzeí, a aj aktuálne vydanie Nových Budimírskych Časov je nabité históriou. Minulosť našej obce je spätá s významnými šľachtickými rodmi, a tak aj my máme byť na čo hrdí, no prináša to aj zodpovednosť v súvislosti s ochranou kultúrnych pamiatok, ktoré sme zdedili. Osobne ma veľmi teší zvýšená aktivita v tejto oblasti a verím, že mnohé začaté projekty sa podarí dotiahnuť do želanej podoby, hoci je to beh na dlhú trať.

Srdečne vítame novú zborovú farárku Evanjelickej cirkvi a. v. v Budimíre, Mgr. Annu Debnárovú a niečo zaujímavé sa dočítate aj o našich rodákoch. Veľa sa toho udialo na pôde školy aj mimo nej a veľa má čo ponúknuť aj Naša chyža. Nech sa páči, prajeme vám príjemné čítanie a veľa zaslúženého oddychu.

(E. B.)

Redakcia Sídlo vydavateľa: Obecný úrad Budimír 19, 044 43 Budimír IČO vydavateľa: 00324001 Dátum vydania: 11. júl 2019, 9. ročník Registrácia: Ministerstvo kultúry SR EV 5202/15, ISSN 1339-9772 Redakčná rada: PaedDr. Jana Bavoľárová (J. B.), Mgr. Jozef Guniš, st. (J. G.),

Ing. Zuzana Kšenžighová (Z. K.), Mgr. art. Eva Bodnárová (E.B.) Príprava do tlače a grafika: Mgr. art. Eva Bodnárová Korektor: Mgr. Mária Šuflitová Náklad: 450 výtlačkov E-mail: budimirskecasy@gmail.com Za vecnú správnosť príspevkov zodpovedajú autori. Uverejnené príspevky sa nemusia stotožňovať s názorom vydavateľa.

Fotografia na titulnej strane obálky: pohľad na novú budovu telocvične v areáli Základnej školy s materskou školou M. R. Štefánika

2

Z obecného úradu...

Mgr. Vojtech Staňo starosta obce Budimír

D

ovoľte, aby som sa vám, prihovoril na začiatku leta 2019, v čase dovoleniek a zaslúženého odpočinku. Leto prináša so sebou chuť poznávať a zažiť nové dobrodružstvá. Aj našu obec leto poznačuje novými spoločenskými akciami, ktoré pre vás pripravujú poslanci alebo občianske združenia našej obce.

Práve v takom čase, keď sa budete venovať svojej rodine, poslanci a členovia občianskych združení pre vás pripravujú rôzne podujatia. Najkrajším poďakovaním všetkým, ktorí sa na príprave akcií podieľajú, by bola vaša najhojnejšia účasť na týchto podujatiach. Prečo vás takýmto zvláštnym spôsobom pozývam? Lebo v poslednom období je to, ako keby vás to nezaujímalo, nežili ste s touto obcou a nepotrebovali sa spoločensky stretávať a navzájom spoznávať. Na druhej strane na sociálnych sieťach to srší nápadmi, ako to je v iných obciach a podobne. Skúsme sa zapojiť, inšpirovať a prísť s novými nápadmi!

FINANCIE Informácie o obci by som začal stavom finančného zaťaženia obce. V predchádzajúcom vydaní som sľúbil informácie z tejto oblasti, ktorá je dosť podstatná pre plánovanie v obci a reagovanie na vaše požiadavky. Obec v záverečnom účte obce za rok 2018: • • • • •

Zostatok na účtoch k 31.12.2018 bol 150.474,75 eur Zostatok v pokladni 3.415,90 eur Zostatok na účtoch 147.058,85 eur Prevod do rezervného fondu 24.666,45 eur Celkový úver obce 353.592,11 eur INVESTÍCIE

Obec v tomto roku bude zameraná na tieto stavby rekonštrukcie: • • • • • • •

Nový asfaltový koberec na miestnej komunikácii na „Záhumní“ Zachytávače dažďovej vody na „Paradnej ceste“ a „Starej ceste“ Rekonštrukcia objektu šatní na ihrisku Dopravné značenie pri ZŠ s MŠ Rekonštrukcia amfiteátra v parku Pokračovanie v rekonštrukcii kúrie - vonkajšie omietky Pokračovanie úprav v okolí kultúrneho domu

3

V roku 2019 bude obec naďalej vyvíjať snahu o získanie dotácií na kanalizáciu, rozšírenie kapacít materskej školy, obnovu kultúrnych pamiatok a postupné rekonštrukcie miestnych komunikácií. Momentálne prebieha úprava projektu kúrie – nová časť, kde by sme chceli umiestniť zdravotné stredisko spolu s lekárňou. Samotné vybudovanie centra integrovanej zdravotnej starostlivosti by splnilo hlavne požiadavky starších občanov, aby v našej obci bol lekár.

V poslednom období sa v našej obci hovorí o optickej sieti. Je v tom trochu zmätok a to preto, že poskytovatelia sa postupne zobúdza-

jú a tých, ktorí začali s výstavbou siete, sa skôr snažia zastaviť alebo aspoň zbrzdiť. Dotazníky, ktoré ste vypĺňali pre Telecom realizuje firma MS Profi a Telecom. Tento poskytovateľ deklaruje výstavbu do konca augusta 2019 a následné pripojenie.

Optické vedenie po elektrických stĺpoch zastrešuje firma VSD v spolupráci s Antikom.

Od tejto firmy ste už dostali informáciu prostredníctvom obecnej stránky a rozhlasu o možnosti sa pripojiť.

Je na vás, ako sa rozhodnete pre toho ktorého poskytovateľa. Obec nebude vstupovať do týchto vecí.

DEMOGRAFIA Naša obec sa neustále rozrastá a inak tomu nebolo ani v predchádzajúcich rokoch. V sledovanom období od 01.06.2018 do 31.05.2019 naša obec v evidencií obyvateľov zaznamenala stav 1206 obyvateľov s trvalým pobytom. Z uvedeného počtu je 573 mužov, 633 žien. V dôchodkovom veku je 212 spoluobčanov, máme 335 trvalo obývaných domov a 4 neobývaných.

Narodilo sa nám 10 detí z toho 6 chlapcov a 4 dievčatá. Novorodencom a rodičom prajeme všetko najlepšie, veľa zdravia, šťastia a len úsmevné a slnečné dni v ich živote.

No život prináša aj pochmúrnu stránku a v sledovanom období nás navždy opustilo 16 spoluobčanov . Česť ich pamiatke!

VEREJNÝ PORIADOK V roku 2018 neboli zaznamenané v našej obci krádeže vecí v rodinných domoch. Tu by som vyzval všetkých občanov, aby si naďalej všímali svoje okolie, susedov majetok a reagovali na pohyb v blízkom okolí. V terajšom čase dovoleniek je potrebné, aby ste naďalej venovali pozornosť svojmu okoliu. Vyskytuje sa určitý vandalizmus na zastávkach autobusov. No je na poľutovanie, že tohto druhu po-

4

škodzovania obecného majetku sa dopúšťajú dochádzajúce deti. Sporadicky sa v nočných hodinách pohybuje v obci hliadka na monitorovanie pohybu cudzích vozidiel a osôb v obci. Hliadka je zložená z radu poslancov obecného zastupiteľstva. Je to prispôsobené zvýšenej miere pohybu cudzích vozidiel v nočnej dobe alebo podozrivých osôb. K tejto situácii nám poskytuje informácie aj spádové

Obvodné oddelenie Policajného zboru v Bidovciach, kde spolupráca s ich príslušníkmi je na vysokej úrovni.

NAKLADANIE S ODPADOM V tomto roku sa realizovalo odovzdanie kompostérov pre domácnosti. Podmienka na prevzatie kompostéra je skolaudovaná nehnuteľnosť do 31.08.2018 a trvalý pobyt v uvedenej nehnuteľnosti. Pre starších občanov bez možnosti prísť si prevziať kompostér boli rozvezené obecnou technikou. Pri kompostovaní sa očakáva, že občania si budú kompostovať doma a budú menej využívať obecné kompostovisko.

K navýšeniu poplatku za odpad by som uviedol len toľko, že poplatok sa prispôsobil navýšeniu poplatkov za likvidáciu odpadu. Je to navýšené v zákonom stanovených poplatkoch a taktiež z reálnych cien, ktoré sa platia spoločnostiam likvidujúcim odpad. Tieto poplatky sú v záko-

ne uvedené na nasledujúce roky, ktoré sa budú zvyšovať. Odpad sa stáva záťažou a jeho likvidovanie bude len náročnejšie.

Nebudeme vás upozorňovať, ale budeme sledovať dodržiavanie VZN o nakladaní s odpadom, a následne pri porušení prístupime k sankciám. Zberný dvor je zabezpečený technikou na záznam obrazu. A pokiaľ sa budú pred bránou zberného dvora nachádzať vrecia s komunálnym odpadom, budeme vedieť, kto je taký aktívny.

Prajeme vám v nasledujúcom období veľa šťastných a slnečných dní. Leto prežite v zdraví, šťastí a rodinnej pohode.

Mgr. Vojtech Staňo starosta obce

Rod Aba a 730. výročie prvej

písomnej zmienky o obci Budimír (1289) Pod hlavičkou Veda a výskum Uhorského kráľovstva v stredoveku začal Matúš Smoroň pracovať v roku 2010 na výskume šľachtických rodov, ktorých členovia pôsobili na Šariši v 13. – 14. storočí. V roku 2015 vyšla prvá z monografií zaoberajúca sa rodom Tekule. Krátko po nej, v roku 2016 vyšla monografia o členoch rodu Merše a v roku 2018 uzrela svetlo sveta monografia popisujúca životy šľachticov z drienovskej vetvy rodu Aba. Jej členovia vlastnili dve dediny Veľký a Malý Budimír a jedna z línií šľachticov z Drienova sa v nich usídlila. Kniha popisuje aj osudy členov tejto vetvy.

Autor knihy si našiel čas a prispel aj do nášho občasníka, aby Budimírčania dostali aspoň kúsok z ich minulosti, identity, niečo o čom nevedia, no zaslúžia si to, aby si aspoň na chvíľku mohli prečítať o svojom rodisku, o svojich predkoch, zistiť, že ich minulosť bola výnimočná a získať pocit hrdosti. Nech majú aj občania Budimíra kúsok SVOJEJ minulosti...

5

POČIATKY BUDIMÍRA Dávno pred vznikom Uhorského kráľovstva, v časoch, kedy územia v južnom Šariši, po oboch brehoch rieky Torysy obývali Slovania, vzniklo sídlisko, ktoré miestne obyvateľstvo nazývalo Budimír. Dedina dostala svoj názov zrejme podľa slovanského mena, možno zakladateľa dediny. Jej obyvatelia žili už v 8.

– 9. storočí na tom istom území, kde sa dnes nachádza obec Budimír. Popri rieke sa tiahla stará cesta, nazývaná “Veľká cesta“ (magna via), ktorá slúžila svojmu účelu už dávno pred vznikom Uhorského kráľovstva. Rieka s mohutným tokom bola výborným predpokladom pre rozvoj osídlenia tohto kraja. V údolí, po brehoch rieky, bola úrodná pôda.

Preto boli v okolí Budimíra vhodné podmienky na roľníčenie. Rieka navyše garantovala stály zdroj pitnej vody pre ľudí i zvieratá.

Zabezpečovala neobmedzený prísun potravy vo forme rýb žijúcich v nej, poskytovala dostatok stavebného materiálu - kameňa. Západne od Budimíra sa nachádzalo zalesnené územie, ktoré sa nazývalo Viničná hora, ktoré tunajším obyvateľom poskytovalo drevo a lesné produkty. Boli tu výborné podmienky pre život, preto tu ľudia zostali žiť aj nasledujúcich štyristo rokov.

ROD ABA V celej oblasti stredného Abova bol najbohatším a najmocnejším rodom rod Aba. Šľachtic Aba, syn Sixta, ktorý pochádzal práve z tohto početného starobylého rodu niekedy okolo roku 1200, nadobudol rozsiahly majetok, rozprestierajúci sa od Krásnej až po dedinu Skároš. Na tomto území bol aj kláštor v Krásnej, ktorého sa stal patrónom a ktorý sa stal veľkolepou prezentáciou jeho moci a bohatstva. Neďaleko kláštora si nechal postaviť aj svoju sídelnú kúriu. Staré valy, ktoré na návr-

6

ší zostali po pôvodnej slovanskej dedine dobre poslúžili na ochranu jeho kúrie a samotnej rodiny. Druhé územie, ktoré sa mu dostalo do rúk, sa nachádzalo západne od rieky Svinka, siahalo na severe k rieke Veľká Svinka a na juhovýchode presahovalo až za rieku Torysu. Aba musel patriť medzi najvýznamnejších kráľových bojovníkov, keďže získal tak rozsiahle majetky. Keď zostarol, rozhodol sa rozdeliť svoje majetky medzi svojich štyroch synov Bodona, Kajula, Mikuláša a Dávida.

Na území, ktoré sa dostalo do rúk Kajula, sa v jeho južnej časti nachádzala aj dedina Budimír. Bola súčasErb rodu Aba ťou rozsiahleho Kajulovho majetku s centrom v Drienove.

Kajul mal iba jedného syna Petra, ktorý po otcovi prevzal tieto majetky a spravoval ich v polovici 13. storočia. Zrejme v čase, kedy ich vlastnil, asi kilometer južne od Budimíra obyvatelia tejto obce vybudovali novú dedinu. V stredoveku ju nazývali Malý Budimír, ako protiklad k staršej dedine existujúcej severne od nej. Nová dedina vznikla najneskôr v prvej polovici 13. storočia.

PETROVI SYNOVIA Peter nebol výraznou osobnosťou rodu, no staral sa o rodinu a vzdelanie svojich detí. Narodili sa mu piati synovia. Najstaršieho Juraja vychovával ako svojho nástupcu. Mladšiemu Tomášovi vybral duchovnú dráhu života. Neskôr sa Tomáš stal vašvárskym prepoštom a v rokoch 1281 – 1283 pôsobil dokonca ako varadínsky biskup. Podobne aj najmladší syn

Michal sa stal kanonikom a neskôr, nepochybne vďaka otcovmu vplyvu, bol dosadený na post myšlianskeho prepošta. Ďalší dvaja bratia Mikuláš a Ján boli vychovaní v duchu šľachtických a rytierskych zásad stredovekého života.

Jedným z najdôležitejších momentov v živote Petrových synov bola smrť ich otca Petra.

Bol to čas smútku v Abovskom rode. No ako to bývalo v stredovekom prostredí zvykom a nevyhnutnosťou, po smrti významného a majetného šľachtica, nasledovalo dedičské konanie. Išlo o rozdelenie majetkov (divisio) medzi zákonnými dedičmi, ktorými boli v tomto prípade jeho piati synovia. Na sviatok blahoslavenej Panny v roku 1283 sa na hrade Sokoľ (Zokola) zišli členovia rodu Aba, aby vysporiadali dedičstvo po Comesovi Petrovi. Počas tejto deľby pripadli dediny Veľký a Malý Budimír („...villa Bodomer maior et minor Bodomer...“), Comesovi Jánovi. Okrem toho získal, tak ako ostatní jeho bratia, 1/5 zo sídelnej dediny Drienov. Ján preniesol svoje sídlo do Veľkého Budimíra a sa stal zakladateľom budimírskej vetvy rodu Aba. Práve počas tejto deľby rodových majetkov vznikla prvá písomná správa o dedinách Veľký a Malý Budimír. Dokument o deľbe vyhotovil príbuzný pozostalých bratov Comes Omodej, ktorý ho začal slovami: „My

Na obrázku prvá písomná zmienka o obci Budimír a zväčšený zápis názvu oboch obcí: „...uilla Bodomer maior, et minor Bodomer uocate...“ Originál listiny je uložený v MNL OL, pod signatúrou DL 1069.

Comes Omodej, syn Comesa Dávida...“. Tento dokument sa do dnešného dňa zachoval iba v odpise, ktorý v roku 1289, v sťažnosti na protiprávne užívanie pozostalosti po jednom z Petrových synov, varadínskom biskupovi magistrovi Tomášovi, vyhotovil opäť Omodej. ŠĽACHTICI Z BUDIMÍRA Comes Ján svoje záujmy presunul na svoj sídelný majetok Budimír. V roku 1289 počas vysporiadania pozostalosti po svojom bratovi magistrovi Tomášovi prenechal svojmu bratovi Jurajovi podiely v Drienove a ako protihodnotu získal dedinu Puch. Očividne nemal záujem udržať si majetok v bývalej otcovej sídelnej dedine v Drienove, ale usiloval sa vytvoriť si svoje vlastné panstvo, centrum v Budimíre. Comes Ján mal troch synov Egídia, Andronika a Dionýza. V mladom veku sa jeho synovia pridali k príbuzným z Lipovca a šľachticom z Delne a prepadli hrad Makovica, ktorý patril ich príbuzným, Abovcom z Ploského. Za vypálenie hradu im kráľovský súd odobral majetok Puch. Jánovi synovia si stratu svojho majetku vykompenzovali v dedičskom konaní, ktoré prebehlo v roku 1300 po ich strýkovi prepoštovi Michalovi. Získali majetok Bretejovce, ktorý pripojili k svojmu panstvu a rozšírili ho smerom na sever.

RYTIER JÁN „...v čase, keď sa zvolávala v kráľovstve všeobecná výprava do Ruska, v (našom) kráľovstve totiž Rusíni, schizmatici kráľovstva, naši úhlavní nepriatelia sa obrátili proti nám, a vytiahli, ako neverní nášmu kráľovstvu. Nepriateľmi sme boli napadnutí, samotný Ján sa im so svojím štítom odvážne postavil, neobišiel bez svojho krvipreliatia, verne a s odvahou nám na tom mieste slúžil...“.

7

Mapová rekonštrukcia južnej časti Šarišského comitatu 1338 (výrez)

Magister Ján, syn Comesa Egídia z Budimíra sa stal vynikajúcim bojovníkom. Počas povstania proti kráľovi, ktoré zosnovali palatín Jakub, nazývaný Lisý z rodu Borša a magister Peter, syn Peténa, správca Zemplínskeho comitatu, sa magister Ján vyznamenal v boji a spolu so svojimi príbuznými z Drienova prispel k porážke povstalcov.

POD MÚRMI HRADU UH Posledným útočiskom povstalcov sa stal hrad Uh (inak nazývaný aj Nevický hrad). Aj tentokrát magister Ján z Budimíra bojoval v radoch kráľových rytierov a dobýjal pevnosť, v ktorej sa uzavreli neverní šľachtici. Počas obliehania sa dostali kráľovi rytieri do obkľúčenia: „...keď náš hrad Uh („...Hungh...“,) synovia Omodeja, naši neverní, proti našej vôli zadržiavali, vlastnou rukou sme ho dobyli späť.

Pamätáme na Jánovu neustálu vernú oddanosť, a že zachovával vernosť kráľovskej korune. Pod týmto hradom verne bojoval v zápale na život a na smrť. V obkľúčení bol náhle zasiahnutý a vážne zranený kameňom...“.

O niekoľko rokov neskôr sa magister Ján osvedčil opäť počas výpravy do Poľského kráľovstva, kde uhorské vojsko pod velením ma-

8

gistra Rikolfa z Kamenice tiahlo proti miestnej šľachte na pomoc kráľovi Vladislavovi, nazývanému Lokietok: „...keď sme my (myslí sa kráľ) boli mnohokrát nápomocní slávnemu poprednému pánovi Vladislavovi, z Božej milosti poľskému kráľovi, najdrahšiemu nášmu otcovi (Vladislav bol Karolovým svokrom), a pritiahli sme do Poľska, tento Ján neupúšťal od verného počínania, (vynikal) medzi inými vernými nášmu kráľovstvu, ktorých sme tam vyslali...“.

Magister Ján z Budimíra sa vyznamenal vo viacerých vojnách. Podieľal sa na potlačení povstania v severovýchodnom Uhorsku, pri dobýjaní Nevického hradu z rúk Omodejových synov i na ťažení do Poľského kráľovstva. Na vojenských ťaženiach utrpel viacero vážnych zranení. Za túto oddanosť a bojovnosť žiadal od kráľa odmenu. V roku 1326 predstúpil pred kráľa Karola vo Vyšehrade, aby mu pripomenul svoje verné služby a žiadal si za ne odmenu: „...akýsi les v Abovskom comitate, ležiaci v súdnom dištrikte Mikča, slavónskeho bána a comesa Šarišského...“. Išlo o územie medzi riekou Topľou a Ondavou, teda územie na východ od rieky Topľa až po dedinu Domaša. Dostalo sa mu odmeny, uznania a veľkej kráľovej úcty za jeho odvahu a vernosť. ŠĽACHTIČNÁ ANIČKA Comes Egídius z Budimára mal okrem magistra Jána ešte dvoch synov, Egídia a Mikuláša, a jednu dcéru, ktorú pomenovali Anna.

Zrejme bola v rodine miláčikom, pretože aj počas dospelosti ju na verejnosti volali Anička (Anych). V čase, keď Anička dospela jej otec Egídius už nežil. Starosti o rodinné majetky a záležitosti prevzali na svoje plecia jeho synovia magistri Mikuláš a Ján. Anička si v roku 1321 vzala za manžela magistra Beke-

ho, syna Petra, vtedajšieho castellana hradu Sokoľ. Magister Beke ako castellan pôsobil v službách palatína Filipa Drugeta. O sobáš a všetky záležitosti s ním spojené sa postarali jej bratia. V stredoveku sa svadby konali podľa starých obyčají zachovaných až do dnes v kostole v rodisku nevesty. Samotnému sobášu Aničky a Bekeho predchádzal rad zvykov, ako vohľady, zasnúbenie (sponsalia), či verejné ohlášky (tzv. proclamationes), ktoré mali predísť sobášu, ktorý by mal už od počiatku predpoklady neplatne uzavretého manželstva. Mali byť vykonané v rodisku snúbencov trikrát po sebe, vždy vo sviatočné dni počas slávenia svätej omše. V stredoveku to bolo obzvlášť potrebné, pretože šľachta často hľadala akúkoľvek zámienku k ukončeniu manželského zväzku. Pramenilo to z rôznych príčin, či už nútených sobášov naplánovaných rodičmi, manželstiev uzavretých vo veľmi nízkom veku, alebo jednoducho z pocitu bohatých šľachticov, „že môžu všetko“. Cirkev si vymohla, aby obrad prebiehal pred tvárou cirkvi, v prítomnosti kňaza a vhodných svedkov, pri súčasnom odovzdávaní snubných znamení (signa subarrhationis), čo zostalo ako dôkaz kompromisu so starými zvykmi. Svadba Aničky a Bekeho sa uskutočnila v kostole v Budimíre, kde ich zrejme oddal miestny farár Filip. Po sobáši ženích prevážal svoju novomanželku na svoj majetok, pričom podľa starej obyčaje ho mali právo zastaviť na brodoch a mostoch, a za prechod žiadať peniaze. Tento prastarý zvyk sa považoval za nežiaduci, no napriek neskorším snahám kráľov odstrániť ho, ako vieme pretrval dodnes.

Keďže magister Beke nemal vlastný majetok, bratia sa rozhodli sestru zabezpečiť vydelením jej dedičného podielu (dievčenskej štvrtiny) z otcovho majetku. Vydelili jej majetok Malý Budimír. Bratia zrejme nemali dostatočné

finančné prostriedky, keďže nevyužili predkupné právo a nedali svojej sestre peniaze.

Magister Beke bol v tom čase ešte zrejme nemajetný človek. Až o rok na to získal od kráľa donáciou majetok Bajerov.

ZAVŔŠENIE CELOŽIVOTNÉHO SNAŽENIA 35 rokov pracoval magister Mikuláš na tom, aby získal rodinný majetok Malý Budimír späť. Prostredníctvom sestry Aničky sa dostal do rúk jej manžela magistra Bekeho.

V roku 1356 magister Mikuláš ponúkol Bekemu podstatne vyššiu sumu, než bola cena majetku a Beke samozrejme prijal. Odkúpil od neho majetok za 135 spišských mariek, počítaných v grošoch alebo v denároch. Po dlhých rokoch sa magistrovi Mikulášovi podarilo naspäť vlastniť Veľký a Malý Budimír, Bretejovce a dedinu Puch. Panstvo šľachticov z Budimíra bolo zas celé.

Matúš Smoroň

Použitá literatúra: SMOROŇ, Matúš. 2015. De genere Thekule. Uhorská šľachta v období stredoveku I. Veda a výskum Uhorského kráľovstva v stredoveku. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2015, 314 s. ISBN 978-80-7165-970-9.

SMOROŇ, Matúš. 2018. Rod Aba I. Šľachtici z Drienova. Uhorská šľachta v období stredoveku III. Veda a výskum Uhorského kráľovstva v stredoveku. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2018. 301 s.

ISBN 978-80-8198-017-6.

9

Predstavujeme

Zborová farárka Mgr. Anna Debnárová

V

olám sa Anna Debnárová r. Balogová, narodila som sa 15. apríla 1988 v Michalovciach rodičom Anne Balogovej rod. Cibákovej a Vladimírovi Balogovi ako prvorodená dcéra. Mám ešte dvoch súrodencov – o rok mladšiu sestru Michaelu Juhász, ktorá je módnou návrhárkou, venuje sa modrotlači a tvorí pod značkou Mišena a o päť rokov mladšieho brata Vladimíra, ktorý je inžinierom ekonómie. Rodičia ma po prvýkrát priniesli do Evanjelického a. v. chrámu Božieho v Pozdišovciach dňa 15. mája 1988, kde som bola pokrstená vtedajším bratom farárom Pavlom Plachtinským.

Keďže sme sa po niekoľkých rokoch presťahovali do neďalekého Lastomíra, mojím duchovným domovom sa stal cirkevný zbor v Michalovciach. V tomto cirkevnom zbore som od malička rástla a to nie len fyzicky, ale aj vo viere. Moja viera v Trojjediného Boha sa s pomocou Ducha Svätého prehlbovala nielen na hodinách náboženstva, konfirmačnej príprave, biblických hodinách pre mládež, ale aj na službách Božích a ostatných zborových aktivitách. Najviac svojho času som venovala práci s deťmi a mládežou, kde som sa priamo podieľala na príprave letných biblických táborov. Pri týchto duchovných krokoch mi bol mojím duchovným pastierom brat farár Ján Meňky spolu s jeho manželkou, sestrou farárkou v Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, Máriou Meňkyovou. Konfirmovaná som bola dňa 23. júna 2002 v CZ ECAV Michalovce.

10

Stredoškolské vzdelanie som v roku 2007 ukončila na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach, v študijnom odbore informatika, kde som maturovala zo slovenského, anglického a ruského jazyka a informatiky.

V roku 2006 som ukončila 2. stupeň Základnej umeleckej školy v Michalovciach v odbore Výtvarná výchova.

Po štúdiu na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach Pán Boh viedol moje kroky do Bratislavy, kde som sa v roku 2007 stala študentkou dennej formy štúdia na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v študijnom odbore evanjelická teológia so zameraním na ordináciu v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Toto štúdium som s Božou pomocou úspešne ukončila v roku 2012. Počas leta v roku 2010 som prostredníctvom ECAV na Slovensku a

ELCA vycestovala do USA na dobu 3 mesiace, kde som pracovala v Koinonia camp, New York ako pracovník s deťmi, ako vedúca v letných táboroch (camp counselor).

ským spôsobom v Evanjelickom a. v. kostole v Michalovciach. Pán Boh nás doposiaľ požehnal dvomi dcérami – Alžbeta, nar. 2016 a Anna, nar. 2018.

Po úspešnom ukončení štúdia na EBF UK som následne zložila kaplánske skúšky a v júli 2012 bola v Michalovciach ordinovaná generálnym biskupom M. Klátikom. Po vysvätení mi bolo pridelené miesto biskupskej kaplánky na Generálnom biskupskom úrade v Bratislave, kde som okrem iného viedla pravidelné ranné pobožnosti a služby Božie na GBÚ, ale aj na Úrade vlády. Kazuálie som vykonávala po dohode s principálom v domácom cirkevnom zbore, najmä v období sviatkov a letných prázdnin. V roku 2014 som zložila farárske skúšky s výsledkom výborným a bola generálnym biskupom menovaná aj na miesto duchovnej správkyne Teologického domova Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku pri Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako duchovná správkyňa som spolu s kolegyňou zabezpečovala duchovný, vnútromisijný a spoločenský život v Teologickom domove.

V roku 2012 som sa stala členkou redakčnej rady Služby slova – homiletický časopis ECAV na Slovensku. Od roku 2014 som členkou Mládežníckej komisie Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike. Bola som aj členkou skupiny Mladý reformátor, ktorá patrí pod Svetový luteránsky zväz. V roku 2016 som sa stala členkou Bohoslužobného výboru ECAV na Slovensku. Od roku 2018 som členkou redakčnej rady Cirkevných listov.

Mojou najväčšou záľubou je výtvarné umenie, ktorému sa od malička venujem a ktoré som zdokonaľovala aj na ZUŠ v Michalovciach od roku 1994 do roku 2006. V roku 2012 som sa podieľala na umeleckom stvárnení bohoslužobného priestoru Teologického domova ECAV pri EBF UK v Bratislave, kde som maľbou na sklo vytvorila cyklus 8 obrazov. Ovládam angličtinu a ruštinu. Absolvovala som aj základný kurz nemeckého jazyka v nemeckom meste Queidlinburg v roku 2014.

V lete 2015 som s Mgr. Ivanom Debnárom vstúpila do manželstva evanjelicko-kresťan-

OTÁZKY PRE SESTRU FARÁRKU Do ktorého CZ teraz patríte so svojou rodinou?

S rodinou patríme do môjho rodného CZ ECAV Michalovce, nakoľko tam máme doposiaľ aj trvalý pobyt. Počas pôsobenia v Bratislave sme svoj duchovný domov nachádzali predovšetkým v CZ ECAV Bratislava – Petržalka.

Čo bolo Vašou náplňou služby v predchádzajúcej funkcii a prečo ste chceli odísť?

Doposiaľ som pôsobila ako biskupská kaplánka na GBÚ v Bratislave a zároveň ako duchovná správkyňa Teologického domova ECAV pri Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Bola to veľmi špecifická, ale zaujímavá služba, za ktorú som Pánu Bohu vďačná. Ako biskupská kaplánka som naprí-

11

klad okrem iného viedla každodenné ranné zamyslenia nad slovom Božím, ktorých sa zúčastňovali zamestnanci GBÚ. Ako duchovná správkyňa som spoločne s kolegyňou bola zodpovedná za pastorálne sprevádzanie študentov EBF UK. Z Bratislavy sa nám neodchádzalo ľahko, keďže sme tam už mali zázemie i vybudované pekné vzťahy, ale rodinné okolnosti nás počas mojej druhej materskej dovolenky viedli naspäť na východ k rodine.

Bratislava však pre mňa zostáva miestom, kde som mala svoj prvý “cirkevný zbor“, spoznala manžela a kde sa nám narodili dve dcéry Alžbetka a Anička.

Prečo ste sa rozhodli pôsobiť v našom CZ? Vypísaný súbeh CZ Budimír bol akýmsi Božím volaním naspäť do aktívnej služby na vinici Pánovej. Rozhodovanie nebolo ľahké, keďže som bola na materskej dovolenke, ale rodina ma v tom plne podporila a poľahčujúcou okolnosťou bolo aj to, že tento CZ sa nachádza vo Východnom dištrikte ECAV na Slovensku, ktorý mi je blízky, nakoľko odtiaľ pochádzam.

12

Ako vnímate seba ako duchovného pastiera, o čo Vám predovšetkým ide?

Vnímam sa ako nehodný služobník, ktorý bol do tejto služby povolaný Pánom Bohom po rôznych peripetiách, nakoľko moje štúdium na EBF UK nebolo hneď automaticky spojené s kňazskou službou. A v službe, v ktorej stojím, mi ide o ľudí, ktorým chcem s pomocou Ducha Svätého zvestovať evanjelium slovom i skutkom.

Duchovný pastier má byť v živote vedený Pánom Ježišom Kristom. Ako ste vstúpili do vzťahu s PJK? Moja cesta viery v Pána Ježiša Krista nepozná žiadny presný dátum, nakoľko som bola, vďaka Pánu Bohu, k tejto viere vedená rodičmi od útleho detstva. Od mala nám všetkým (mám 2 súrodencov) vštepovali biblické pravdy, učili detské kresťanské piesne, viedli do chrámu Božieho i do nedeľnej školy a neskôr na všetky ostatné zborové podujatia.

Popíšte svoje povolanie do služby, a čo Vás motivuje, aby ste zostali v službe?

Povolanie do farárskej služby prišlo počas štúdia na EBF UK. Toto rozhodnutie vo mne postupne dozrievalo a štúdium na fakulte i spoločenstvo spolužiakov ho vo mne len utvrdzovalo, a tak som po 3. ročníku vstúpila do programu Kandidát duchovnej služby, ktorého cieľom je pripraviť budúcich kazateľov na službu kňaza. Vždy nanovo ma motivuje Božie volanie, ktoré zaznelo počas štúdia. Čo vnímate ako hlavnú úlohu cirkvi a ako vidíte svoju úlohu v tom?

Hlavnú úlohu cirkvi vnímam v súlade s Augsburským vyznaním, ktoré nás, evanjelikov, podľa Augsburského vyznania, určuje i charakterizuje –a teda vo zvesti slova Božieho – evanjelia a prisluhovaní sviatostí. A do

sťahovali z Bratislavy do Michaloviec, čo pri štvorčlennej rodine nebolo jednoduché.

Aké sú Vaše koníčky?

Zaujímam sa o výtvarné umenie – nielen teoreticky, ale vo voľnom čase som zvykla maľovať na sklo, či venovať sa inej dekoratívnej tvorbe. Rada čítam a v zime sa rada venujem lyžovaniu, aj keď posledné zimy som sa na žiaden svah nedostala. tejto služby zvestovania čistého evanjelia a prisluhovania sviatostí som bola povolaná nielen Pánom Bohom, ale i cirkvou. Práve v tom vidím moju úlohu.

Akú úlohu laikov vidíte v miestnom CZ? Nerada používam pomenovanie laici, skôr pojem neordinovaní, keďže CZ má spomedzi svojich členov mnoho odborníkov v iných oblastiach života a boli im teda dané iné dary od Pána Boha. Práve v tom vidím ich úlohu – aby každý člen CZ slúžil tými darmi, ktoré mu boli zverené. Nech spoločná práca na poli CZ, ktorá potrebuje raz stavbára, inokedy ekonóma, učiteľa, mechanika či šikovnú kuchárku atď. slúži pre zdravý rozvoj CZ i na slávu Pánu Bohu. Spoločná práca je podľa mňa nevyhnutná, pretože jednému rýchlo dôjdu sily a taktiež nedokáže vidieť jednu vec z inej strany.

Ako reagovala Vaša rodina, keď ste jej oznámili, že ste sa prihlásili do súbehu, a že je možné po zvolení za farára do CZ Budimír, že sa budete sťahovať?

Môj manžel i najbližšia rodina ma v tomto rozhodnutí plne podporili a podporovali až do konca, nakoľko to nebolo až také jednoduché a celý súbeh nakoniec prebiehal takmer pol roka. Otázka sťahovania bola úsmevná, keďže ešte len v auguste sme sa

Rada pracujete aj manuálne?

Nakoľko pochádzam z dedinského prostredia, tak manuálna práca mi nikdy nebola vzdialená a doma sme sa spoločne podieľali na záhradných prácach – kosení, pestovaní ovocia a zeleniny, či starostlivosti o kvetinové záhony.

Ako chcete motivovať a rozvíjať tých, ktorí v CZ slúžia akýmkoľvek spôsobom?

Najlepšou motiváciou je osobný príklad, a tak verím, že s Božou pomocou sa budeme navzájom motivovať k spoločnej práci na poli CZ i mimo neho.

Mgr. Anna Debnárová Prevzaté z: Pokoj – občasník ev. a. v. cirkevného zboru Budimír, XII. ročník, číslo 1/2019, str. 4 - 8

13

KÚRIA - súčasť histórie našej obce Naša obec bola v minulosti vďaka svojej výhodnej strategickej polohe zaujímavá pre príslušníkov nižšej šľachty Šarišskej župy, ktorá si tu stavala vidiecke zemepanské sídlo. Na pomerne malej ploche sa tu zachoval súbor historických objektov. Jeho súčasťou je aj chátrajúca kúria, ktorú vám predstavujeme. Pamiatková hodnota celého komplexu je vysoká a našou povinnosťou je chrániť toto kultúrne dedičstvo našich predkov a odovzdávať ho ďalším generáciám. V posledných rokoch sa tu zrodili významné snahy o jeho obnovu a nádej na záchranu našej kúrie sa stále zväčšuje.

Z HISTÓRIE Vznik kúrie priamo súvisí so susediacim starým kaštieľom na „Paradnim dvore“, ktorý ako jednu z najstarších dochovaných historických pamiatok na území Budimíra nemožno nespomenúť. Na základe archeologického výskumu sa zistilo, že tento kaštieľ je situovaný na mieste gotického hrádku, ktorý mohol byť postavený už v 13. storočí. Prvé písomné zmienky o jeho existencii však pochádzajú až zo 16. storočia, v priebehu ktorého zohral významnú úlohu ako sídlo viacerých významných šľachtických rodov. Listina z roku 1558 naznačuje, že kaštieľ bol významnejšiu stavbou s „opevnením“. Možno sa domnievať, že pod „opevnením“ sa myslela jeho ideálna poloha, kde ho zo severu a juhu ohraničovali potoky a spolu s neveľkým rybníkom tvorili prirodzenú ochranu. Nie sú vylúčené ani formy priekop a spevnených valov. Kaštieľ tak slúžil aj ako bezpečné miesto šľachticov v čase

14

nepokojov a v čase, keď už boli okolité hrady ako Kysak, Obišovce, Bodon postupne neobývané a v ruinách. Jeho význam dosvedčuje i fakt, že v listinách sa v tomto období spomína zvlášť popri významnom majetku - panstve Makovica. V literatúre sa spomína ešte rok 1561, kedy akýsi Miklósvággássy žiada o nové povolenie vystavať tu kaštieľ.

Podľa archívno-historického výskumu z roku 2014 (Mgr. Peter Anna), ktorý je súčasťou Architektonicko-historického výskumu a ná-

fotografia zachytávajúca stav kúrie v roku 1982

západný pohľad na kúriu v roku 1982

vrhu obnovy (Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Denis Haberland) tu už v 16. storočí pravdepodobne stála aj susedná stavba kamenného domu - kúria. Vzhľadom na blízkosť oboch stavieb možno predpokladať, že majitelia väčšej a honosnejšej kúrie (kaštieľa) súčasne využívali aj menší, menej výpravný kamenný dom. S veľkou pravdepodobnosťou patril neskôr k majetku kaštieľa, využívaný ako jej príslušenstvo.

Objekt kúrie bol postavený v renesančnom slohu, no prešiel viacerými stavebnými úpravami v priebehu storočí, až získal dnešnú klasicistickú podobu. Išlo v podstate o postupné rozširovanie a zveľaďovanie priestorov za účelom zlepšenia komfortu a požiadaviek na bývanie a užívanie. Pôvodný jednoduchý jedno- až dvojpriestorový podpivničený jedno- alebo dvojpodlažný dom, bol v priebehu 16. a 17. storočia rozšírený na viacpriestorový dvojtraktový objekt podobnej dispozície a pôdorysu ako susedný kaštieľ.

„Fischerovec“

Súpisy z druhej polovice 17. storočia však poukazujú na to, že celé šľachtické sídlo postupne pustlo, vzhľadom na vtedajšiu neprítomnosť vlastníkov panstva v Budimíre.

Spomínajú sa ruiny a dezolátny stav kaštieľa.

Dokonca sa predpokladá, že nadzemné časti priľahlej kúrie mohli úplne chýbať. Ku koncu 17. storočia nastali zmeny v držbe majetku v

Budimíri. Vďaka novému majiteľovi, barónovi Michalovi Fisherovi, sa kaštieľ začiatkom 18. storočia obnovil a rozšíril. Predpokladá sa, že sa zároveň pristúpilo aj k obnove menšieho objektu susednej kúrie.

Celá lokalita, ktorá susedila s panským dvorom, dostala ľudové pomenovanie „Fischerovec“, odvodené práve od mena miestnych zemepánov.

Rod Ujházy

Na prelome rokov 1777 a 1778 prešiel majetok do vlastníctva rodu Ujházyovcov, ktorí sa významnou mierou podieľali na zveľaďovaní a rozširovaní celého priestoru šľachtického sídla s ustáleným miestnym názvom „Paradni dvor“. Asi okolo roku 1850 došlo ku neskoroklasicistickej úprave kúrie vybudovaním vstupného portika, ktorý je aj v súčastnosti dominantným architektonickým prvkom celej stavby a nesie tento klasicistický výraz až do dnešných dní.

Podľa katastrálnej mapy z roku 1876 bol „Paradni dvor“ uzavretý areál. Tvoril ho objekt kaštieľa, situovaného na východnej strane nádvoria, objekt kúrie na južnej strane (oba boli prepojené ohradným múrom), objekt sýpky na severozápadnej strane nádvoria a ďalší objekt pravdepodobne hospodárskeho charakteru nazývaný „kočareň“ (stajne, vozovňa) uzavieral nádvorie zo severnej strany.

Podľa poľného náčrtku boli všetky budovy prepojené oplotením, do nádvoria sa vstupovalo dvomi bránami pri sýpke a stajni, a bránkou situovanou medzi ohradným múrom a pivničným vstupom do suterénu kúrie. Anglická záhrada s ihličnatými stromami bola situovaná na východ od kaštieľa a kúrie, vo svahu vyvýšeniny. Ovocná a zeleninová záhrada sa rozprestierala juhozápadne od kúrie smerom k Vajkovskému potoku a nakoniec na „francúzsky“ spôsob upravený park

15

Plány komplexnej obnovy kúrie

juhovýchodné nárožie objektu v 2. polovici 20.

takmer bez stromov bol situovaný západne od kúrie a nádvoria kaštieľa a siahal, ako aj dnes, až po pôvodnú pohrebnú kaplnku-kryptu rodu Ujházy (starý evanjelický kostol, v súčasnosti využívaný gréckokatolíckym spoločenstvom). Podľa parcelného protokolu (1876) bol vlastníkom celého areálu v tom čase Sándor Ujházy.

20-te storočie

Smrťou Ladislava Ujházy v roku 1936 sa zavŕšilo pôsobenie príslušníkov tohto rodu v Budimíre. Po 2. svetovej vonje boli nehnuteľnosti skonfiškované. Po polovici 20. storočia bol k západnej fasáde kúrie pristavaný objekt priamym napojením na kúriu, so samostatnou sedlovou strechou nad štítom, ktorá dnes úplne chýba. Časť priestorov kúrie sa využívala ako lekárska ordinácia, časť bola bytom štátneho zamestnanca. Neskôr tu bola kinosála, materská škola, kancelárie miestneho národného výboru, roľníckeho družstva a pošta.

Začiatkom 90. rokov sa začala kúria neúspešne rekonštruovať a odvtedy objekt chátral. Nedostatočné finančné prostriedky na údržbu, vyčíňanie vandalov, rozkrádanie stavebného materiálu a poveternostné vplyvy sa podpísali pod dezolátny stav celej stavby.

Došlo k zrúteniu 2 klenieb suterénu, mladšia časť objektu ostala bez zastrešenia.

16

Dôležitým bodom programu starostu obce Vojtecha Staňa bola postupná obnova areálu „Paradneho dvora“. Dnes už vidieť veľký kus práce, ktorý bol urobený aj zásluhou mnohých ďalších občanov Budimíra. Asi najviditeľnejšou zmenou bola revitalizácia historického parku a obnova starého kaštieľa.

Požiadavka záchrany kúrie však bola akútna, inak jej hrozil definitívny zánik. Práce na kúrii sa za posledné roky tiež pohli dopredu, no začiatky boli nesmierne náročné a mnohé opatrenia nie sú na prvý pohľad viditeľné.

Keďže kúria je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky – Kaštieľ s areálom v Budimíre – zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod evidenčným číslom 413/13, práce na jej obnove podliehajú určitým prísnym kritériám. Krajský pamiatkový úrad trval na spracovaní architektonicko-historického výskumu s návrhom obnovy. Išlo o dlhý proces a k samotnej realizácii výskumu došlo až počas októbra až decembra 2014. Ešte v predchádzajúcom roku sa formou dobrovoľných brigád zabezpečilo dočasné prekrytie staršej časti kúrie pomocou dreveného krovu a plastovo-textilných fólií. Objekt sa začal stabilizovať a pripravovať na revitalizáciu v réžii obce aj prostredníctvom projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva, ktorý sa realizoval vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Práce sa začali v júli 2014 a podrobnejšie sa im venoval Ing. Erik Surgent v našom časopise v novembrovom čísle z roku 2015. Objekt bol vyčistený od náletovej zelene a množstva stavebnej sute zo spadnutých stropov a odpadu neznámeho pôvodu.

Zhotovili sa drevené výdrevy - debnenia pre

vytvorenie nových tehlových klenieb nad suterénom. Predlžoval sa presah krokiev nad obvodovými stenami, zhotovoval sa krytý a uzavretý vstup pri vchode do suterénnej časti objektu a zadebňovali sa okenné a dverné otvory tak, aby bolo zabránené vstupu nežiaducich osôb na stavenisko. Domurovali sa steny hlavného komína a zabezpečila sa jeho stabilita. Nanovo sa vymurovalo kamenné ostenie, tehlový preklad a jeho nadmurovanie v jednom z otvorov na južnej fasáde budovy, murovaním z kameňa sa dorovnávali päty klenieb v suterénoch, na ktoré sa uložil prvý

rad tehál budúcich klenieb. Poslednou významnejšou prácou bolo domurovanie spadnutej suterénnej steny z kameňa.

Súčasnosť a plány obnovy

Dnes je staršia, významnejšia časť kúrie zastrešená novou škridľovou strechou, ktorá sa bude finalizovať domurovaním štablónov a osadením odkvapových žľabov. Práce realizujú Budimírske služby s.r.o. V budúcnosti je plánovaná úplná obnova celej kúrie so zachovaním pôvodných historických konštrukcií a dispozície, a takým spôsobom, aby nedošlo k narušeniu pamiatkových hodnôt územia

štúdia funkčného využitia objektu kúrie spracovaná spoločnosťou AMSPOL s.r.o.

17

celého areálu „Paradneho dvora“. Cieľom je dostať tento priestor do stavu, ako ho poznáme z dobových fotografií. Keďže kúria je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, bude dôležité zachovať a obnoviť viaceré architektonické prvky, ako sú klenby, či fasáda.

Tá bude rekonštruovaná s prinavrátením do klasicistickej podoby so zachovaním detailov, ako sú omietky, rímsy, šambrány... V plánovanej novej časti kúrie bude možné prevádzkovať lekáreň a lekárske ambulancie. Obec sa plánuje opäť zapojiť do výziev Ministerstva kultúry SR so žiadosťou o poskytnutie dotácie na obnovu kultúrnych pamiatok. Obec

podniká všetky potrebné kroky k tomu, aby sa kultúrne dedičstvo po našich predkoch nestratilo, ale aby prinášalo radosť aj úžitok nám aj budúcim generáciám. Tešíme sa na parádny „Paradni dvor“!

Použité zdroje: Architektonicko-historický výskum a návrh obnovy (Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Denis Haberland) Budimír (Zuzana Jedináková, Ondrej Jedinák) (E. B.)

Rekonštrukcia starého evanjelického kostola

Z

aiste ste si všimli lešenie okolo starého evanjelického kostola. To naši gréckokatolíci, (ktorí ho majú v užívaní na základe zmluvy o prenájme s Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi a.v. v Budimíre) sa rozhodli po rekonštrukcii interiéru pristúpiť k oprave zovňajšku chrámu. Za intenzívnej finančnej pomoci veriacich sa rekonštrukcie ujala obecná firma Budimírske služby.

Práce zahŕňajú ošetrenie a náter strechy, oškrabanie vonkajšej omietky, ošetrenie prasklín v omietke, opravu a doplnenie chýbajúcich štukov, sanačnú omietku...

Počas rekonštrukcie sa obnovil a osadil aj pôvodný kríž.

Pri ďalšej obnove prajeme veľa zdaru a dobré počasie, aby sa rekonštrukciu podarilo dokončiť čo najskôr.

(E. B.)

18

V

Príbeh nášho rodáka

olám sa Milan Staško a narodil som sa krátko po skončení 2. sv. vojny, na jeseň v roku 1945 v Budimíre, v dome na “Ňižňim koncu“, ktorý ešte donedávna obýval Michal Bozogáň s manželkou Margitou. Mojimi rodičmi boli Anton a Mária rod. Bozogáňová. Rodnú obec som s rodičmi opustil veľmi skoro, už v prvom roku môjho života. Mamka bola v domácnosti, otec sa živil poľnohospodárstvom, čo bolo aj dôvodom nášho odchodu na juh Slovenska, kde sme otca nasledovali za prácou. Neskôr ku mne pribudli ďalší dvaja súrodenci – sestra Marta a brat Ján. Základnú školu som vychodil v Levoči a v roku 1959 som odišiel na štúdiá do Prahy, kde som študoval na konzervatóriu. Som ženatý, s manželkou Jarmilou – učiteľkou na ZUŠ, sme spoločne vychovali dve deti – syna Michala (41) a dcéru

Irenu (36). Radosť nám robia štyri vnúčence od 2 do 11 rokov. V súčasnosti žijem a pracujem v Kolíne (ČR) ako učiteľ hudby a aktívny hudobník.

Ani diaľka, ani čas mi nedovolili zabudnúť na rodnú obec. Toho času mám kontakt na Budimír prostredníctvom Vilka Krafčíka jeho manželka Danka a švagriná Helenka sú moje sesternice. Udržiavame nadštandardné rodinné vzťahy. Je to dôvod, prečo som najmenej raz do roka v Budimíre. Tu so záľubou sledujem, ako sa obec rozrastá. V časových odstupoch vnímam výstavbu, vzhľad i ďalšie aktivity, na ktoré som ako rodák HRDÝ!!!

Z celého srdca vám milí moji rodáci želám, aby ste i do budúcna rovnako úspešne zveľaďovali Budimír a nažívali v dobrých medziľudských vzťahoch! Prajem vám pevné zdravie, veselú myseľ, rozvahu a zdar vo všetkej vašej činnosti pre blaho obce i blaho osobné! Šickim mojim v Budzimeru vinčujem Bože požehnaňe!

Milan Staško

rodný dom

aktívny hudobník

so starou mamou počas letných prázdnin v Budimíri

aktívny hudobník s rodičmi a súrodencami

19

N

Od Silvestra po letné prázdniny – polrok s Našou chyžou

aša chyža vznikla na jeseň roku 2017.

Začali sme prinášať pravidelné aktivity a dielničky pre deti a ich rodičov – aby sme mohli tráviť spolu čas veselo a tvorivo. Po prvom roku fungovania sme si však uvedomili, že k nám chodia hlavne rodiny s deťmi v predškolskom veku, ktoré sa do našej obce prisťahovali v posledných rokoch.

Zamýšľali sme sa preto nad tým, aké aktivity a podujatia by sme mohli pripraviť, aby sa ich zúčastnila širšia skupina ľudí. Aby sme sa spoRODINNÝ SILVESTER Prvým takýmto nápadom bola skorá oslava Nového roka pre tých, ktorí do polnoci nevydržia, alebo ak vydržia, tak sa už ťažko dá vydržať s nimi = malé deti. Tento nápad nie je tak úplne len náš, už pred pár rokmi si rodičia malých detí svojpomocne organizovali silvestrovské zábavy. Ako im však deti odrástli, skončili aj zábavy.

Jedinečné na našom Rodinnom Silvestri však bolo to, že sme Nový rok vítali už o devia-

20

znávali a mohli si vzájomne pomáhať. Všetci vieme, že dobrý sused je na nezaplatenie, požičia kosačku, podelí sa o dobroty zo záhrady alebo zvezie ma do mesta. Keď sa však vzájomne nepoznáme, je to ťažké.

Rozprávali sme sa s viacerými ľuďmi, čo by sa im páčilo, urobili sme aj anketu na Facebook-u. Rozhodli sme sa obnoviť pár tradícií, ktoré v našej obci už fungovali a priniesť aj nejaké nové nápady.

tej hodine večer. Vďaka tomu sa nám podarilo prilákať 102 detí a dospelých, z ktorých mnohí by inak na žiadnu silvestrovskú zábavu nešli. Bola kapustnica aj varené vínko, ľudia poprinášali rôzne koláče a dobroty zo svojich sviatočných komôr. Tancovali hlavne deti, pripravili sme pre ne aj pásmo tanečných hier. Rodičia si pochvaľovali, že si mohli posedieť a zabaviť sa so susedmi, zatiaľ čo deti natešene pobehovali s kamarátmi po sále kultúrneho domu. Mnoho rodín, ktoré

prišli na zábavu, priniesli aj ceny do tomboly, preto bola naozaj bohatá. Prispeli do nej však aj miestni podnikatelia.

Tesne pred deviatou večer sme si odrátali Nový rok, pripili si detským aj dospeláckym šampanským a na námestí zapálili prskavky.

Najviac nás potešili vyjadrenia detí, že to bola najlepšia silvestrovská zábava, na akej doteraz boli. S touto novou tradíciou chceme určite pokračovať, už teraz si môžete do kalendárov zapísať, že aj rok 2020 privítame spolu Rodinným Silvestrom. Pokojne zoberte so sebou aj babky, dedkov, tetky, ujkov či osamelejších susedov a susedky. Čím viac nás bude, tým lepšia aj zábava bude.

ktorý všetky spomínané hry a estrády režíroval ako amatér=ochotník. „Všetky hry mali svoju premiéru väčšinou na Vianoce alebo na Veľkú noc, spríjemňovali ľuďom sviatočnú pohodu.“ Za svoju prácu získal pán Guniš a jeho divadelný súbor viacero ocenení. „S veselohrou Faraóni sme v okresnej súťaži divadelných ochotníckych súborov v roku 1973 získali 2. miesto, Stanislavského pohár, ja ako učiteľ

BUDIMÍRSKE OCHOTNÍCKE DIVADLO BODKA Ďalšou z tradícii, ktorú sme chceli obnoviť a cez ňu prepájať nových a rodených Budimírčanov, je ochotnícke divadlo. Naša obec má dlhú a pomerne bohatú históriu, čo sa týka ochotníckeho divadla. Nik o nej nevie viac ako pán Mgr. Jozef Guniš, bývalý učiteľ a obľúbený režisér. Preto sme sa hneď na začiatku vybrali najskôr za ním. Pán Guniš si na aktívne roky ochotníckeho divadla spomína takto: „V kronike obce Budimír sa našlo viacero zápisov od roku 1933 do roku 1969. Sú to názvy divadelných hier, ktoré so školskou mládežou, mládežou obce a dospelými nacvičovali väčšinou učitelia pôsobiaci v obci. Od roku 1962 do roku 1987, čiže za 25 rokov, boli tunajšími ochotníkmi nacvičené veselohry Sedliacka láska, Drotár, Veľké ryby, Panny v oblakoch, Májová noc, Surovô drevo, Sládkovia, Faraóni, Ulička a dve estrády - Smiechom k srdcu a Z každého rožku trošku. S každou hrou sme reprezentovali obec v okolí a v okrese,“ spomína pán Guniš,

diplom za najlepšiu réžiu v súťaži. Súbor za vlastné financie uskutočnil trojdňový autobusový zájazd okolo Slovenska na trati Budimír – Banská Bystrica – Zvolen – Bojnice – Bánovce nad Bebravu – Trenčín – Žilina – Vysoké Tatry – Budimír. Počas tohto zájazdu sme sa zastavili v obci Veľké Chlievany (okr.

Bánovce nad Bebravou) v mojom rodisku, kde súbor odohral dve predstavenia s veľkým úspechom. S hrou Ulička sa v roku 1981 súbor zúčastnil v obci Palín (v okr. Michalovce)

21

na Celoslovenskej prehliadke ochotníckych divadelných súborov vyhlásenej ÚV ZPO SR Bratislava. Súbor taktiež pre rodinných príslušníkov uskutočnil jednodňový autobusový zájazd do Vysokých Tatier s varením gulášu,“ približuje pán Guniš.

Od roku 1987 až do roku 2019 sa však 32 rokov nenacvičovalo žiadne divadlo. Nastal útlm pre nezáujem zo strany obyvateľov, hlavne mládeže. Toto sme sa pokúsili zmeniť. Znovu sme založili ochotnícky súbor s názvom Budimírske Ochotnícke Divadlo BODka, od januára začali ľudí pozývať, aby sa stali jeho súčasťou. Pán Guniš sa tiež aktívne zapájal do stretnutí, vybral pre nás hru Kamenný chodníček od Ferka Urbánka, ktorú bol pripravený aj režírovať. Napriek jeho obdivuhodnému nasadeniu sa nám však nepodarilo osloviť dostatok hercov a niektorí žiaľ v priebehu roka súbor aj opustili. Ostali sme piati, preto sme sa rozhodli nacvičiť hru

ZVEZ SUSEDOV Z BUDIMÍRA

Mnohí z nás chodia dennodenne do Košíc za prácou. Ráno vysadíme deti pri škole a poloprázdnymi autami odchádzame do mesta. Poobede sa zas poloprázdnymi autami ponáhľame domov. Prispievame tak nechtiac k ranným aj poobedným zápcham pri škole aj v meste. Preto som prišla s nápadom vytvoriť systém, vďaka ktorému by sa ľudia spájali, poskytovali a využívali voľnú kapacitu

22

pre menej hercov. Rozhodli sme sa pre rozprávku pre deti O troch prasiatkach, vlku a líške. Jej premiéru pripravujeme na sobotu 20. júla.

V snahe obnoviť ochotnícke divadlo nás podporila aj Nadácia EPH, ktorá nám poskytla grant na zakúpenie kostýmov a kulís. Vďaka jej podpore zrealizujeme v lete aj dva týždne detského denného tábora, ktorý bude tiež rozvíjať dramatické zručnosti detí. Aby sme budovali lásku k divadlu už odmalička. áut. Stretla som sa s pár múdrymi hlavami z našej obce a spolu sme rozmýšľali, ako takýto systém vytvoriť.

Na začiatku marca sme rozoslali online dotazník, ktorý vyplnilo dokopy 58 ľudí. Šoféri a šoférky z našej obce odpovedali, že viac ako 60% z nich občas susedov zvezie. Takmer 33% za posledný rok nikoho nezviezlo. Pohľad z druhej strany - takmer polovica ľudí, 48%, odpovedalo, že za posledný rok ich nik nezviezol do mesta ako spolujazdcov. 84,5% opýtaných považuje za najvhodnejšiu formu propagácie a šírenia zdieľaných jázd využitie mobilnej aplikácie.

Začali sme hľadať a testovať vhodné aplikácie, avšak väčšina z existujúcich je založená na princípe zárobku – šoféri v podstate robia

taxík záujemcom, odvezú ich na požadované miesto a spolujazdca im za cestu platí. Náš systém však má byť založený na ochote zviezť suseda, s ktorým máme spoločnú cestu.

Zvez susedov z Budimíra má ešte k dokonalosti ďaleko. Zatiaľ funguje ako skupina ľudí na Facebook-u. Každý nový člen musí byť odporúčaný aspoň dvomi ľuďmi, ktorí už v skupine sú, aby sme tak vytvorili v skupine čo najväčšiu dôveru. Následne vyplní dotaz-

ník s informáciami o tom, kam, ako často a v akých časoch chodieva. Tieto údaje potom má k dispozícii celá skupina, aby sa ľudia mohli prepájať a zdieľať svoje cesty za prácou do mesta a späť.

Budeme ďalej hľadať cesty, ako systém spraviť jednoduchším a praktickejším. Ak by ste mali chuť sa k nám pridať aj vy, potešíme sa.

Nájdete nás na Facebook-u ako skupinu Zvez susedov z Budimíra. Žofia Teplická

Rodinný Silvester, obnova ochotníckeho divadla a Zvez susedov z Budimíra vznikli počas môjho štúdia na Sokratovom inštitúte. Je to ročný vzdelávací program pre tých, ktorí chcú aktívne prispievať k lepšiemu a krajšiemu Slovensku. Bol to veľmi náročný rok, ktorý mi veľa dal a štúdium môžem ďalším len odporúčať.

Sokratov inštitút je ročný praktický vzdelávací program pre študentov a absolventov vysokých škôl rôznych odborov. Vzdelával už viac ako 100 mladých ľudí, ktorí majú potenciál byť sociálnymi lídrami pôsobiacimi po celom Slovensku. Počas štúdia musí každý študent pracovať na vlastnom projekte, ktorým má dosiahnuť reálnu zmenu na Slovensku.

Viac o programe si môžete prečítať na www.sokratovinstitut.sk Žofia Teplická

PROGRAM NAŠEJ CHYŽE NA LETNÉ MESIACE Prečítané leto VIFIfest Júl – august 2019

Každý štvrtok sa stretneme, aby sme si spolu čítali a rozprávali sa. Napríklad o počasí, o včelách či o čokoláde. Nájdete nás v parku alebo v Našej chyži o 16:30.

19. – 20. júla 2019

VIFI FEST (VIdiecky FIlmový FESTival) je podujatie, ktoré prináša na vidiek kino a podporuje spoluprácu miestnych komunít. Môžete sa tešiť na najlepšie animované filmy pre deti z Kino Fest Anča, komédiu Všetko bude a drámu Ostrým nožom. K tomu pripravujeme bohatý sprievodný program, okrem iného premiéru hry O troch prasiatkach, vlku a líške od Budimírskeho ochotníckeho divadla BODka.

Denný tábor

Dva týždne letného denného tábora sú určené pre deti vo veku 5-10 rokov. S deťmi budeme hlavne pri náučnom chodníku a na lúke za dedinou, zázemie budeme mať v Našej chyži. Budeme spolu objavovať, hľadať poklady, nacvičovať divadlo a veľa sa hrať.

Prvý turnus: 22.7. - 26.7. / Druhý turnus: 29.7. – 2.8.

Cena: 35 eur / dieťa / turnus

23

Udialo sa v škole aj mimo nej...

Š

kolský rok sa pred časom skončil. Tento rok si dovolím označiť za jeden z najnáročnejších v mojej školskej praxi, ale zároveň to bol rok plný nových projektov, aktivít a príležitostí stretnúť sa s rodičmi.

Realizácia 6 projektov si vyžiadala množstvo energie, avšak získané finančné prostriedky nám umožnili vybudovať nové detské ihrisko, zabezpečiť pre žiakov školského špeciálneho pedagóga a pedagogického asistenta, pomôžu nám vybudovať novú učebňu techniky, zmodernizovať jazykovú učebňu a doplniť školskú knižnicu o nové tituly.

Získali sme tiež vedecké laboratórium v hodnote 20 tis. EUR na vyučovanie prírodovedných predmetov.

Udalosťou roka bolo nepochybne otvorenie novej telocvične, dňa 2. marca 2019 za účasti podpredsedu vlády SR Richarda Rašiho, štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Krajňáka, starostov okolitých obcí a ďalších vzácnych hostí. Udalosť, ktorá sa nepochybne zapíše

otvorenie novej telocvične

do histórie školy aj obce. Veľké poďakovanie patrí pánovi starostovi a pevne verím, že dokončenie prác sa dotiahne do konca letných prázdnin, aby sme sa mohli plne venovať

24

úprave okolia a realizovať ďalšie plány.

Počas Dňa otvorených dverí v marci sme spustili projekt ŠKOLSKEJ ČAJOVNE, v ktorej

školská čajovňa

obsluhujú naši žiaci a domáce koláčiky pečú kolegyne. Jej cieľom je ponúknuť viac priestoru rodičom, viac príležitostí pre neformálne stretnutia s učiteľmi. Prvá čajovňa mala veľký úspech, a preto sme sa rozhodli, že ju budeme realizovať pravidelne, raz v mesiaci.

Na konci marca sme realizovali 1. ročník súťaže v programovaní - Minihackathon 2019. Deväť tímov pracovalo na vízii Budúcnosť 2029 s využitím Lego robotov. Súťaž

Minihackathon

podporila firma T-Systems Slovakia, konkrétne pánovi Martinovi Džborovi ďakujeme za hodnotné ceny, ktorými sme mohli oceniť víťazné tímy. Aktivita podporila našu kon-

cepciu rozšíreného vyučovania informatiky od 5. ročníka.

V apríli sme pozvali rodičov na 1. konferenciu pod názvom „Umenie byť rodičom“.

Priniesli sme témy „Ako hovoriť, aby nás deti počúvali?, Päť jazykov lásky, Viete, čo Vaše dieťa dokáže?, či tému Hravé učenie“.

Záujem a pozitívne odozvy zo strany rodičov nás veľmi povzbudili do prípravy ďalšieho ročníka.

V tomto školskom roku sme si pripomenuli významné výročia – 100. výročie založenia 1. Československej republiky a 100. výročie úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika.

28. októbra 2018 sme si pripomenuli 100. výročie vzniku Československa, republiky, ktorá pre Slovákov znamenala začiatok samostatnosti. Pri tejto príležitosti sme vysadili v školskom areáli lipu storočnice vzniku Československa. Na malú slávnosť sme prizvali pána starostu, Mgr. Vojtecha Staňa aj predsedníčku Rady školy, Mgr. Moniku Bačovú.

Ku koreňom symbolu Slovákov bola uložená aj schránka odkazov našich žiakov pre budúce generácie. Ich úlohou je priblížiť život žiakov ďalším generáciám. Schránka bude prvýkrát otvorená po desiatich rokoch. Významné výročie sme si pripomenuli aj slávnostnou akadémiou v kultúrnom dome. Poučný program v podaní našich žiakov a učiteľov bol určený spolužiakom, rodičom aj širokej verejnosti.

V máji sme sa zúčastnili celonárodnej spomienkovej slávnosti na Bradle. Aj žiaci našej školy si prostredníctvom Žiackej školskej rady pripomenuli smutnú udalosť spred 100 rokov malým zhromaždením pri pamätnej tabuli, kde si vypočuli krátky prejav o živote generála Štefánika, zaspievali školskú Lipa storočnice vzniku a štátnu hymnu a polo- Československa a spomienkový veniec pri príležitosti 100. žili spomienkový veniec. výročia úmrtia M. R. 100. výročie úmrtia Mi- Štefánika lana Rastislava Štefánika sme si uctili aj Záhradným koncertom, v spolupráci s elokovaným pracoviskom ZUŠ Valaliky, realizovaným v školskej záhrade.

EXKURZIA NA BALKÁNE SO SILNÝM POSOLSTVOM Z množstva exkurzií spomeniem jednu, veľmi významnú svojím zameraním a posolstvom.

Smerovala na Balkán, na miesta, kde ešte v 90. rokoch zúrila nezmyselná vojna. Prvú zastávku sme mali vo Vukovare v Chorvátsku.

V Memorijalni centar Domovinskog rata sme videli vojenskú techniku, vojenské zákopy, ale aj stále roztrieľané opustené domy, ktoré chátrajú a nemá ich kto opraviť. Popoludní

Záhradný koncert

exkurzia na Balkáne

25

sme pokračovali v ceste do Bosny a Hercegoviny a jej druhého najväčšieho mesta, Tuzla.

Stretli sme sa s ľuďmi, ktorí prežili vojnu, ale stratili v nej svojich blízkych. Počúvali sme riaditeľku školy zo Srebrenice, ktorá sa z minúty na minútu stala utečenkyňou. Počúvali sme rodičov, ktorým vo vojne zabili deti.

Boli to neuveriteľne silné stretnutia so silným presvedčením, že nacionalizmus a extrémizmus prinášajú len zlo, nenávisť, zabíjanie a utrpenie. Tretí deň dopoludnia sme navštívili pietne miesto, cintorín v Hornej Kalesiji a vypočuli si príbeh malého chlapca, ktorý vo vojne stratil celú rodinu. Rozprávanie o vojne sa týmto ukončilo a spolu so žiakmi sme hľadali prepojenie so súčasnosťou a odpoveď na otázku, čo preto môžem urobiť ja, aby sa po-

dobné veci už nikdy neudiali. Silné posolstvo spočívajúce v nebezpečenstve extrémizmu a nacionalizmu v nás doznieva dodnes. Ďalší školský rok je za nami a my sa tešíme z toho, že naša škola má dobré meno v miestnom regióne, o čom svedčí zápis do 1. ročníka, na ktorý prišlo takmer 90 detí. Vážime si záujem rodičov a zároveň cítime veľký záväzok do budúcnosti neustále sa zlepšovať a flexibilne reagovať na požiadavky spoločnosti aj doby. Ďakujem môjmu skvelému tímu v škole, lebo v kvalitných ľuďoch a jednotnej vízii je najväčšia sila.

PaedDr. Jana Bavoľárová, riaditeľka školy

Tento rok oslávila krásne životné jubileum 90 rokov pani Margita Bozogáňová

e Srdečn e! m e j u l u t gra

26

Pani vedúca Helenka Čaro bývania na vidieku spočíva aj v takom detaile, ako je rodinná atmosféra pri okienku na pošte. Také niečo vám mestská anonymita nemôže ponúknuť.

O tento pocit sa pričinila aj pani Helenka, ktorá tento rok zavŕšila svoje pôsobenie na pošte v Budimíre a ak by ste ju chceli spoznať viac, nasledujúce riadky vám čo to prezradia.

Ďakujeme pani Helenka a prajeme všetko dobré!

N

arodila som sa 18. júna 1957 rodičom Anne a Jánovi Jakubecovým v obci Božčice, dnes miestna časť Parchovian.

Veľmi rada s láskou spomínam na detstvo na južnom Zemplíne, ktoré som prežila spolu s mojimi piatimi súrodencami.

Budimír. Pani Sabolová, toho času vedúca pošty Budimír, odchádzala do invalidného dôchodku. Bolo to v marci 1989. V tom istom mesiaci, ale o 30 rokov neskôr, v roku 2019, som ukončila prácu na pošte Budimír.

Dôvod: zaslúžený starobný dôchodok. Práca na pošte bola zaujímavá – menili sa peniaze z československej koruny na slovenskú a neskôr slovenské koruny na eurá. Zmenili sa aj

Základnú školu som absolvovala v obciach Božčice a Parchovany. Vždy sa mi páčila práca na pošte, a tak som sa rozhodla pre Strednú ekonomickú školu – odbor spoje v Banskej Bystrici. Boli to krásne študentské časy.

Hovorí sa: „ Za mlada v Banskej Bystrici, po smrti v nebi.“ ☺Úspešne som zmaturovala a uchádzala som sa o pracovné miesto na pošte Trebišov 1.

Kde inde, keď nie na pošte, som spoznala aj svojho manžela Ondreja. V roku 1983 som sa vydala, zmenila priezvisko na Biacovská a presťahovala sa do obce Budimír. Moje kroky znova smerovali na poštu – nastúpila som na novootvorenú poštu Košice 19 - sídlisko Ťahanovce, neskôr na poštu Kráľovce.

Splnila som si aj materskú povinnosť - rozmnožila som rod o dvoch synov Stanislava a Ondreja. Po skončení materskej dovolenky ma poštárske kroky doviedli na poštu

pracovné postupy – dennú čiernu pečiatku, modré indigá, kalkulačky a počítacie stroje nahradili počítače.

Chcem sa poďakovať za spoluprácu mojim doručovateľkám Zuzke a Alenke aj ich predchodcom. Na pošte som odpracovala úctyhodných 42 rokov! Svoje poštárske žezlo som odovzdala 16. marca 2019 pani Angelike Hovancovej , ktorej prajem veľa pracovných úspechov.

Helena Biacovská

27

150 rokov Cirkevného zboru

Evanjelickej cirkvi a. v. v Budimíre OD HISTÓRIE PO SÚČASNOSŤ Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Budimír sa rozprestiera v obciach ležiacich v povodí riek Torysa a Hornád na území pôvodnej Abovskej a Šarišskej župy. Územie patrí do Košickej kotliny, známky osídlenia siahajú až do praveku. V súčasnosti do cirkevného zboru patria filiálky: Beniakovce, Bretejovce, Budimír, Družstevná pri Hornáde, Chrastné, Janovík, Košické Olšany, Kráľovce, Nová Polhora, Ortáše, Ploské, Rozhanovce, Seniakovce, Vajkovce.

28

Po roku 1326, keď sa Budimír stal sídlom tamojších feudálnych pánov, sa v Budimíre spomína fara. Za vyberania pápežských desiatkov v rokoch 1332 – 1335 bol v Budimíre farárom Filip a budimírska fara sa počítala do drienovského archidiakonátu. Nemusíme pochybovať, že oblasť budimírskej fary bola spätá aj so širším okolím, najmä so slobodným kráľovským mestom Košice, sledujúc historický vývoj aj v oblasti kresťanského vyznania, popri politike a hospodárení. Toto badáme aj pri šírení reformačných myšlienok. V Košiciach vznikol evanjelický cirkevný zbor už v roku 1521, možno usudzovať, že evanjelici - luteráni, tiež aj reformovaní - kalvíni, mohli byť v Budimíre a okolitých obciach už v ranných fázach šírenia reformačných myšlienok, nakoľko sa na vidieku rýchlo evanjelická viera šírila, ako o tom svedčí všeobecný dejepis šarišských evanjelikov. V dejinách je zaznamenané, že Biró Devai Matias, Koks Leonard, Erdélyi Anton, Landneí Samuel, Lang Esaias, Stókkel Leonard a Perényi Peter tí všetci pod veľkou Božou ochranou rozširovali evanjelium medzi Košicami a Prešovom až natoľko, že onedlho bolo v Šariši 90 matkocirkví. Tento počet sa neskôr pre veľké prenasledovanie veľmi zmenšil, ukončilo sa to v roku 1790. Medzi zbormi pôvodného šarišského seniorátu sa nachádzajú aj Seniakovce. Seniakovce sú dnešná filiálka cirkevného zboru Budimír.

História šarišského evanjelictva zachytáva rok 1666, kde sa spomína, že fília (pravdepodobne Budimír) má kamenný rozpadajúci sa kostol, tri kamenné oltáre bez obrazov a tiež, že kalich sa stratil vo vojne s Nemcami. K veriacim prichádzal farár Ján Mercz z (Šarišských) Bohdanoviec.

Roku 1696 sa spomína v Beniakovciach drevený luteránsky kostol a v prvej polovici 18. stor. patrili luteráni z Beniakoviec do slovenskej evanjelickej cirkvi v Košiciach. V rokoch 1721 a 1722 sa uvádza, že kostol v minulosti v Budimíre užívali spo-

starý evanjelický kostol

ločne evanjelici a reformovaní - „Jednej časti ráno, druhej časti po obede kázal v nich farár.“ Dianie v 2. pol. 17. stor. a začiatkom 18. stor. je poznačené v spoločnosti vzájomným konfliktom reformácie a protireformácie so snahou o rekatolizáciu. Pre Budimír je vystihnuté užívaním kostola ako je zaznamenané v rokoch 1721 a 1722 - v dobe Szuhayho ho používali evanjelici, potom ho zaujali katolíci, opäť nasledujúcich 14 rokov bol užívaný evanjelikmi, potom 9 rokov katolíci, na 8 rokov evanjelici a posledných 8 rokov ho prevzali katolíci. A to aj napriek tomu, že v obci bolo najviac evanjelikov. Pred kuruckým svetom barón Fischer kostol napokon zaujal pre katolíkov.

vyšívané prestieradlo k Večery Pánovej, Polixena Ujházy darovala zlatom vyšívanú albu. V kostole je náhrobný nápis hrdinu Pavla Alexandra Ujházyho, podplukovníka jazdy, ktorý padol 5. apríla 1799, 31-ročný, v Taliansku (pri Verone), keď bojoval v armáde cisára Františka proti Francúzom.

V Ujházyovcoch našla evanjelická cirkev horlivých zástancov. Z nich si volili aj svojich dozorcov Samuela Ujházyho a Ladislava Ujházyho.

Pre históriu tohto cirkevného zboru je potrebné poznamenať, že kostol posvätený v roku 1798 bol v roku 1849 zničený nepriateľským zásahom, v roku 1866 nejakým zločincom bol vyrabovaný. V roku 1879 bol opravený.

Aj napriek rekatolizačným snahám nepodarilo sa vyBudimír sa stal matkocirkvou mazať evanjelické vyznanie v roku 1869, čím sa osamoz Budimíra a zo susediacich statnil od cirkevného zboru obcí. Svedčia o tom zápisy Obišovce. K založeniu nového krstených či sobášených v cirkevného zboru došlo následrímskokatolíckych matrikom veľkodušnosti Jozefa Ujkách, kde sú mnohí uvádzaházyho a jeho manželky Žofie ní ako luteráni. Začiatkom Ujházy, rod. Priessnitz, ktorí 19. stor., konkrétne v roku 20. októbra 1897 na pamiatku 1806 sa spomína, že Budijediného syna Árpada, ktorý mír je filiálkou cirkevného zomrel 27. septembra 1867, zazboru Obišovce. Predpoklaložili „Základinu Árpáda Ujázydáme, že aj susedné obce, Jozef Ujházy - prvý dozorca ho“. Táto významná základina ktoré nespadali pod cirkev- cirkevného zboru v Budimíre bola potvrdená biskupom. Jené zbory Košice či Žehňa, ak v prípade vyššie uvedených Beniakovciach. den hodnoverný exemplár bol daný zboru a druhý Základy kostola, ktorý je postavený na pozemku exemplár bol uložený na Seniorskom úrade šarišzáhrady Ujházyho s bránou ku krajinskej ceste, sko-zemplínskeho seniorátu. boli položené v máji roku 1797. Dala ho postaviť Túto zakladajúcu listinu podpísal 6. decembra Anna Rosina (Ružena) Pulszky, vdova po Danie- 1867 v Dobšinej potiský superintendent Karol Málovi Ujházym. Posvätený bol 26. augusta 1798. day. Na základe „základiny“ stal sa Budimír matNachádza sa v ňom krypta rodiny Ujházyovcov. kocirkvou novovytvoreného cirkevného zboru Kalich, ktorý je pozlátený, daroval v roku 1800 Sa- dňa 17. decembra 1869. Dňa 28. novembra bola muel Ujházy, zvon darovala vdova Rosina Ujházy- uzavretá priateľská zmluva, na základe ktorej ako ová. Terezia Máriassy Ujházyová darovala zlatom odmenu za odstúpenie budimírskej fílie obišovská

29

cirkev dostala 900 zlatých. Hneď po osamostatnení bol postavený byt pre farára a veža, ktorá bola dokončená v roku 1879.

Prvým dozorcom cirkevného zboru bol Jozef Ujházy (1869 – 1881), ktorý vyššie spomenutou základinou osamostatnil cirkev budimírsku a na prešovské Evanjelické kolégium daroval 10 000 forintov. Od roku 1882 bol dozorcom František Erdélyi – prešovský advokát a zástupca rodiny Ujházyovej, ktorý bol pri zriaďovaní zboru a mal veľké zásluhy na jeho zveľaďovaní.

13. októbra 1935 bol posvätená nová evanjelická fara v Budimíre. Bohoslužby sa konali na dvore pred farskou budovou. Slovo Božie kázal senior vp. Július Hajdu z Prešova a posväcujúcu reč mal dp. Biskup Čobrda. Kľúče miestnemu kňazovi odovzdal zborový dozorca Juraj Králik.

Približne v rokoch 1935 – 1937 sa zrekonštruovala modlitebňa v Beniakovciach, kde pôsobili aj sestry Royové. Modlitebňa v Beniakovciach bola zrekonštruovaná v roku 1976, kedy nadobudla charakter kostola.

Cirkevný zbor uvažoval o potrebe nového kostola v Budimíre. V roku 1938 položili základný kameň pod nový kostol, bola podaná žiadosť o podporu Hodžovej vlády. Bol to rok Mníchovskej dohody, kde 29. septembra 1938 zástupcovia veľmocí rozhodli o nepriaznivom vývoji ČSR.

KOSTOL V BUDIMÍRE Prvé povolenie na stavbu nového kostola v Budimíri bolo vydané 3. novembra 1969 a ešte v tom roku boli urobené základy. Stavba kostola bola však najprv ústne v roku 1971 pozastavená vtedajším ONV a potom aj písomne v roku 1972 po podaní odvolania cirkevným zborom a generálnym biskupským úradom. Ďalší pokus sa začal v roku 1989 znovu v novembri, kedy zborové presbytérium ešte pred zmenou v našej spoločnosti rozhodlo o tom, že podá žiadosť na dokončenie začatej stavby. Po zmene spoločenských pomerov sa skutočne začiatkom roku 1990 podala žiadosť o dokončenie stavby a tá bola kladne prijatá a CZ bolo vystavené stavebné povolenie. Po zadovážení novej projektovej dokumentácie sa stavba začala realizovať na jeseň roku 1990, ale len sondážou starých základov, či sú použiteľné pre nový kostol.

Bolo potvrdené, že je to možné, a tak už na jeseň roku 1990 sa začal zhromažďovať materiál na stavbu. Samotné práca na stavbe kostola sa začali 1. marca 1991. Stavba bola potom dokončená na jeseň roku 1992 a posvätená 31. októbra 1992 vtedajším generálnym biskupom Pavlom Uhor-

Dôležité je spomenúť aj rodákov z Budimíra, ktorí pôsobia/pôsobili ako evanjelickí farári: Juraj Kevický, pôsobil vo Zvolenskej Slatine, Vladimír Mako, pôsobil v Brezne, Radoslav Grega, pôsobí v Opinej a Peter Andrejčák v Hodoši (Slovinsko).

Za pôsobenia zborového farára Daniela Dudáša boli postavené tri kostoly v cirkevnom zbore – v Budimíre, Chrastnom a Rozhanovciach. Pri všetkých stavbách bola prejavená horlivosť a obetavosť pre tieto diela.

30

nový evanjelický kostol

skaiom. Zvesťou Božieho slova slúžil brat biskup Július Filo – biskup VD. Prítomní boli aj rodáci z Budimíra – Juraj Kevický a Vladimír Mako, ako aj ďalší hostia na čele so seniorom Košíckého seniorátu Ladislavom Fričovským. Slávnosti sa zúčastnili aj reformovaný brat farár Hudák, ako aj gréckokatolícky farár Smolnický. Pri posviacke sa podľa odhadu zúčastnilo asi 1 500 ľudí v obidvoch chrámoch ako aj v ich okolí.

V roku 2015 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia fasády kostola a fary v Budimíri.

PÔSOBIACI FARÁRI Prvým farárom v novozaloženom cirkevnom zbore bol Chotvács Helónyi Endre, prišiel z Rankoviec, kde účinkoval v rokoch 1862 -1869. V Budimíri svoje účinkovanie začal 1. júla 1869. Narodil sa v Kameňanoch 3. januára 1835 a zomrel 17. júla 1901 v Budimíri.

Druhým farárom bol Baloghy Farkaš, prišiel z Marhane, kde pôsobil od 2. októbra 1885 do 20. marca 1902. V Budimíre zaujal kňazskú stanicu 22. marca 1902. Narodil sa vo Vacovciach 24. júna 1861, zomrel 13. marca 1933 v Budimíre.

Tretím farárom bol Adolf Kevický, prišiel z Brezna nad Hronom, kde účinkoval od 1. augusta 1932 do 1. septembra 1934 ako zborový kaplán po boku Martina Rázusa. Narodil sa v Keviciach 9. mája 1906 rodičom Samuelovi Kevickému a Anne rod. Lehotzkej. V Budimíri účinkoval od 1. septembra 1934 do 30. júna 1979, kedy odišiel do dôchodku. Štvrtým farárom bol Bohdan Konček, ktorý prišiel zo Soli, kde pôsobil od 15. decembra 1972 do 20. októbra 1979 ako zborový farár. V Budimíre začal pôsobiť od 21. októbra 1979 až do 8. júna 1983, kedy ilegálne odišiel na Západ. Narodil sa 1. februára 1945 v Dolnom Smokovci, rodičom Dáriusovi Končekovi a Anne rod. Ilušiakovej.

Farár Adolf Kevický s veriacimi Piatym farárom bol Mgr. Daniel Dudáš, ktorý ako biskupský kaplán v čase od 8. Júna 1983 do 28. februára 1984 zastupoval cirkevný zbor. Od 1. marca 1984 do 21. augusta 1989 bol menovaný do zboru ako námestný farár a od 21. augusta 1989 si ho cirkevný zbor zvolil za riadneho farára.

V 34. roku služby v Budimíre, dňa 26. júla 2018, vo veku 63 rokov zborový farár Mgr. Daniel Dudáš zomrel v nemocnici v Košiciach po náhlom zhoršení zdravotného stavu. Šiestou zborovou farárkou sa stala Mgr. Anna Debnárová rodená Balogová. Za zborovú farárku bola cirkevným zborom zvolená na volebnom zborovom konvente dňa 10. marca 2019.

Použitá literatúra: PETRÍK, Borislav, RYBÁR, Peter 2001. Evanjelická encyklopédia Slovenska.

VARSIK, Branislav, 1973. Osídlenie Košickej kotliny HORK, Jozef: Gajdoš Ján 1975. Slovenský preklad rkp.

Dejiny Šarišsko-zemplinského seniorátu 2 časť.

Kronika cirkevného zboru ECAV na Slovensku Budimír Zápisnice CZ ECAV na Slovensku BUDIMÍR. 1869-1882

Mgr. Radoslav Grega Ľuboslava Mazáková

31

Otvorená sieť sa oplatí Nedávno sa v Budimíre objavili informácie o tom, že vznikajúca optická sieť je čierna stavba. O tom ako to je, a čo to znamená pre občanov obce sme sa porozprávali s Radoslavom Haluškom, predsedom predstavenstva Východoslovenskej distribučnej, a.s. (VSD), ktorá optiku na svojich elektrických stĺpoch inštaluje.

Prečo chcete v Budimíre optiku?

Radoslav Haluška: Moderná elektrická distribučná sústava musí byť vybavená aj technológiou na prenos dát, a teda aj optickými káblami. Vďaka nim napríklad máme okamžité informácie o tom, keď vznikne porucha na odbernom mieste zákazníka. Vieme ju tak odstrániť skôr ako prídete domov. Na to, aby sme o poruchách vedeli, potrebujeme, aby boli zákazníci pripojení do našej optickej a dátovej siete.

To čo sa teraz buduje v Budimíre, je čierna stavba?

R. Haluška: Sme presvedčení, že konáme v súlade s platnou legislatívou. Podľa Zákona o energetike je optika súčasťou distribučných vedení. Zároveň nie je podľa Stavebného zákona v takýchto prípadoch potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie. Čiže občania sa nemusia báť, naša optika na našich stĺpoch zostane.

V čom je podľa Vás výhoda otvorenej optickej siete?

R. Haluška: Optická sieť je už nutnosťou. Primárne je určená na riadenie, monitoring a zber dát o prebiehajúcich udalostiach v distribučnej sústave. Na druhej strane, aktuálne nevyužívanú kapacitu pre naše prevádzkové potreby ponúkame aj tretím stranám.

Preto každý poskytovateľ, s ktorým sa dohodneme na obchodných podmienkach, bude môcť do budúcna poskytovať služby zákazníkom. Vybudujeme užitočnú infraštruktúru bez dotácií. Čím viac zákazníkov sa pripojí, tým kvalitnejšie služby môžeme ponúkať našim zákazníkom.

Nepočuli ste posledné oznámenie obecného rozhlasu?

Na novom čísle +421 948 694 672 si ho môžte vypočuť znovu.

Zberný dvor Prevádzková doba (počas letného obdobia) Piatok: 08.00 - 12.00 hod., 13.00 - 17.00 hod.

Sobota: 08.00 - 12.00 hod.

32