Plus7, Slovakia, 2010

Page 1

PLUS 9_andrea

2/25/10

10:00 AM

Str. 94

PLUS 7 DNÍ

95

VŠIMLI SME SI Foto: profimedia.sk

Plaché zvieratá: Zbadať vlka vo voľnej prírode je veľmi vzácne.

Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Evidencia: Záznamy večer vložia do počítačového systému.

Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Box na vzorky: Vyzbierané vzorky uchovávajú v chladničke.

Foto: profimedia.sk

Odhady o počte vlkov na Slovensku kolíšu v neuveriteľnom rozpätí - od stotridsať do tisícpäťsto jedincov

P

artia dobrovoľníkov z Nemecka, Anglicka, zo Španielska, z Rakúska a Ameriky stojí v snehu okolo ohňa a popíja varené víno. Ich turnus sa dnes končí, ráno odídu domov. „My máme vlkov radi,“ poznamená Robert, majiteľ penziónu, v ktorom účastníci projektu bývajú. „Hlavne nech ich nevidíme a nech zostanú tam v lese,“ mávne rukou smerom do tmy. Údajmi o presnom počte vlkov na Slovensku nedisponuje nijaký štátny úrad, samospráva, univerzita ani treťosektorová organizácia. Oficiálne čísla sa odhadujú z pozorovaní poľovníkov a sú v ostrom proti-

klade s pozorovaniami neziskových organizácií. Jedni tvrdia, že vlkov je veľa a ich odstrel je oprávnený, hoci ide o chránené živočíchy, druhí alarmujú verejnosť, že tieto zvieratá sú na pokraji vyhynutia. Odhady kolíšu v neuveriteľnom rozpätí od stotridsať do tisícpäťsto jedincov. Nekonečné spory môže vyriešiť azda len analýza DNA zo vzoriek nazbieraných v prírode a dlhodobé pozorovania a stopovanie vlkov. Práve takýto projekt momentálne prebieha na území Liptova. V troch turnusoch prišli na Liptov dobrovoľníci zo zahraničia, aby tu stopovali vlkov. Za týždeň v projekte si zaplatili tisícpäťdesiat eur.

Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Na vlčej stope

Ľudia a šelmy: Angličan Robin

Robin Rigg: Na Liptov sa prisťahoval z Liverpoolu.

Vlk v legendách

U

Stopa: Treba ju presne odmerať a zaznačiť jej súradnice GPS. Foto: JANA ČAVOJSKÁ

starých Slovanov chránil vlk ľudí pred zlými vílami a mal nezastupiteľné miesto v mágii. Aj na našom území je známy vlkolak. Môže sa ním stať ten, kto pije vlčiu krv. Vlk sa objavuje v mýtoch mnohých národov. Niekde vystupuje ako zlý, zlomyseľný tvor, inde ako uctievaná, posvätná bytosť. Napríklad šamanskí liečitelia si vlka cenili pre vznešeného ducha, vernosť a umenie prežiť. Predstavuje pre nich neutrálnu energiu so značnými harmonickými silami. V iných kultúrach však prevládol obrovský strach z vlka. Bol predstaviteľom zla a smrti, kradol malé neposlušné deti, do dvora, v ktorom sa objavil, priniesol nešťastie a smrť. Vlka uctievali satanisti. V noci chodili po cintorínoch, otáčali kríže, vykrádali hroby a za sebou zanechávali symbol vlka.

Vo Francúzsku v druhej polovici 18. storočia vyčíňala hrôzostrašná beštia. Bol to vraj vlk veľký ako osol a mal obrovské tesáky. Roztrhal údajne až stodvadsať ľudí. Poľovali naňho najobratnejší lovci z celej Európy, ale dlho nikto nebol schopný zabiť ho. Až po troch rokoch vyčíňania obludy sa to podarilo lesníkovi Jeanovi Chastelovi. Obludu zasiahol posvätenými guľkami. Zoológovia sa dlho dohadovali, čo to mohlo byť za tvora. Žiaľ, nič sa po ňom nezachovalo. Eskimáci však majú príbeh o starej žene, ktorá zázrakom prežila dlhý čas v zime a chlade. Vďaka vlkom, ku ktorým sa pridala, a ich skúsenostiam sa jej podarilo prežiť. U domorodcov v Amerike zasa tancuje šaman okolo chorých „tanec vlka“, aby sa uzdravili.

Rigg sa presťahoval z Liverpoolu na Slovensko pred trinástimi rokmi. Absolvent bakalárskeho štúdia prírodných vied z Cambridgeu prišiel najprv kvôli výskumu divožijúcich mäsožravcov. Zostal navždy. Žije v Liptovskom Hrádku, hovorí pekne po slovensky, s priateľkou má dvoch synov s rýdzo slovenskými menami Matúš a Jerguš. Založil tu občianske združenie Slovak Wildlife Society (SWS). Zaoberá sa systémom porozumenia medzi dravými šelmami a ľuďmi. Čiže pracovníci a dobrovoľníci sa snažia zisťovať reálne počty vlkov, medveďov a rysov a nájsť systém, ako môžu fungovať v blízkosti ľudských sídiel. Napríklad namontovaním elektrického oplotenia uchráni včelár úle pred medveďom a chovateľ oviec svoje stádo pred vlkom. Alebo tradičný prostriedok ochrany salaša - pastiersky pes, odmalička zvyknutý voľne behať za ovcami. Toto je podľa Robina systém, ako môžu vedľa seba žiť vlci a ľudia. Nie


2/25/10

10:01 AM

Str. 96

96

Foto: JANA ČAVOJSKÁ

PLUS 9_andrea

VŠIMLI SME SI

Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Dva turnusy za sebou: Ashley, v strede, sa stopovanie vlkov zdalo také vzrušujúce, že si výlet objednala rovno dvakrát.

Hory plné vlkov?: Stretnúť ich je skôr rarita.

Snežnice: Pri prekonávaní úsekov hlbokého snehu sú neoceniteľné. bezdôvodný strach a hromženie na spôsobené škody. Členovia SWS vedecky skúmajú divožijúce zvieratá, ich počty, zvyky, teritóriá na Liptove. „Pred niekoľkými rokmi bol na Slovensku problém zohnať dobrovoľníkov,“ tvrdí Robin. „Ľudia akoby sa nezaujímali o prírodu za svojím plotom. Našťastie, už sa to zmenilo. No keď som nemal dobrovoľníkov odtiaľto, hľadal som ich vonku. Chodia na Liptov už niekoľko rokov. Teraz sa nám podarilo nadviazať spoluprácu s britskou organizáciou Biosphere Expeditions. Túto zimu prichádzajú ich prví dobrovoľníci.“ V zasnežených horách: Dobrovoľníci denne prejdú pešo, na snežniciach alebo bežkách desať až dvadsať kilometrov v zasnežených horách po vopred určených trasách. Hľadajú stopy vlka, moč, trus a srsť na genetickú analýzu. Večer sumarizujú jednotlivé pozorovania a do počítačového systému vkladajú údaje.

Naša skupina sa na požičanom Landroveri presunie k lesu nad Partizánsku Ľupču. Odtiaľ pokračujeme pešo. Škriabeme sa do kopca s očami nalepenými na snehu. Konečne Wilfrid zbadá prvú stopu. Čiastočne zasypanú snehom. Ostatní vyťahujú z batohov kompas, pravítko, GPS a blok na záznamy. Treba presne zapísať súradnice GPS, na ktorých stopu objavili a ktorým smerom sa zviera vybralo. Merajú aj veľkosť stôp, možno sa tak podarí rozlíšiť jednotlivé jedince. O niečo vyššie nachádzame úplne zreteľné odtlačky vlčích labiek aj moč, ktorý Tim sterilne odoberie spolu so snehom do igelitového vrecka na vzorky, vloží do obálky, zaznačí miesto a čas nálezu a uloží do plastového boxu. Neskôr pribúdajú ďalšie vzorky. Je to úspešný deň, niekedy skupina za celých sedem hodín šliapania cez hory nenatrafí na žiadnu stopu vlka. „Sú veľmi nápomocní,“ vraví Robin o dobrovoľníkoch. „Nie-

jú v spoločnosti stále zlý obraz. Robia škody na salašoch. No sú metódy na ich eliminovanie.

ktorí majú skúsenosti z podobných expedícií, ostatní majú veľkú chuť a elán do práce.“ Robin pripúšťa, že lesník s dvadsaťročnými skúsenosťami a so znalosťou terénu by bol efektívnejší, ale prízvukuje, že zatiaľ sa nestalo, aby sa dobrovoľník pomýlil. Pred začiatkom prác v teréne absolvujú všetci dvojdňové školenie a prakticky si odskúšajú odoberanie vzoriek, aby boli potom v horách samostatní. Pri sčítavaní vlkov pomáhajú aj zamestnanci národného parku a lesníci. Top výlet: Tim pracuje v Londýne pre charitu, ktorá pomáha starým opusteným ľuďom. Svojou „working holiday“ na Slovensku je nadšený. „Turistiku robím aj doma, chodiť po horách pre mňa nie je fyzicky náročné. Navyše, celý rok som za-

Foto: profimedia.sk

Foto: JANA ČAVOJSKÁ

Zlý imidž: Vlky ma-

tvorený v kancelárii, takže mi to padne veľmi dobre.“ Pýtam sa, či sa mu tisícpäťdesiat eur plus letenka z Londýna do Bratislavy nezdá priveľa za šesťdňovú dovolenku. Krúti hlavou. „Viem, že tými peniazmi nepodporujem profit súkromnej firmy, ale prispievam na dobrý projekt.“ Biosphere Expeditions organizujú podobné výlety ako na Slovensku aj v ďalších jedenástich krajinách. V Altaji, v nadmorskej výške vyše dvetisíctristo metrov, spia účastníci v stanoch a pozorujú snežné leopardy, v Namíbii pomáhajú chrániť gepardy, v Ománe objavovať koralové útesy. Tráviť dovolenku takouto „prácou“ je na západe čím ďalej, tým populárnejšie. Namiesto pasívneho oddychu hľadajú ľudia dobrodruž-

stvo a spôsob, ako pomôcť. „Je veľmi vzrušujúce stopovať vlkov,“ hovorí Američanka Ashley, ktorá si objednala rovno dva turnusy za sebou. Bývalá vojačka teraz cestuje po svete, jej výlet sa možno pretiahne na dva-tri roky. Mimochodom, časopis National Geographic Adventure zaradil pozorovanie vlkov v Tatrách medzi top desať nových výletov na svete. Zviditeľniť sa dá aj pozitívne... Poľovníci verzus ochranári: Zazrieť vlka vo voľnej prírode je dnes veľmi zriedkavé. Sú to plaché živočíchy. Počas celého týždňa sa to podarilo azda iba Oriolovi z Barcelony. Posledný deň videl, ako sa niečo rýchlo mihlo medzi stromami a ušlo preč. Ale nemôže na sto percent potvrdiť, či to bol naozaj vlk. „V dnešnej Európe sa vlka netreba báť. V minulosti, keď bola rozšírenejšia besnota, boli prípady, keď vlk pohrýzol človeka,“ vysvetľuje Robin. „Vlky majú v spoločnosti stále zlý obraz. Robia škody na salašoch. No sú metódy, ako ich eliminovať.“ Po prvý raz získal vlk zákonnú ochranu v roku 1975. Vtedy zákon zakázal aj chytanie vlkov

do železných pascí, trávenie a vyberanie mláďat z brlohov. Na vlkov bolo povolené poľovať iba puškou, a to medzi prvým novembrom a pätnástym januárom. Zákon neobmedzoval počet ulovených vlkov. Poľovníci každú sezónu ulovili oficiálne približne deväťdesiat týchto živočíchov. Túto zimu začala platiť nová právna úprava. Poľovná sezóna na vlka trvá od prvého októbra do konca januára a počet odstrelených vlkov je obmedzený na stoštyridsať jedincov v rámci celého Slovenska. Ak by mali treťosektorové ochranárske organizácie pravdu a žilo by u nás len stotridsať vlkov, ľahko si domyslíme, čo to môže spôsobiť... Vďaka Robinovmu projektu sa možno konečne podarí určiť aspoň približné počty vlkov v regióne Liptova a následne tomu prispôsobiť politiku ochrany tohto ohrozeného zvieraťa. Po odchode posledného dobrovoľníka Robin vo svojej práci pokračuje. Triedi nazbierané vzorky a posiela ich na analýzu DNA na jednu nemeckú univerzitu, kde majú s DNA I vlkov skúsenosti. JANA ČAVOJSKÁ P710142/4


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.