Master Plan of Evangelism -Slovak Version

Master Plan of Evangelism Slovak Version

Master Plan of Evangelism Slovak Version

BY Robert E. Coleman

ISBN: 9781648173172

Master plan of evangelism. Slovak Majstrov plán evanjelizácie

Robert E. Coleman ; preklad, Peter Klekner

Wilmore, Kentucky : First Fruits Press, ©2025

Digital version at http://place.asburyseminary.edu/firstfruitsheritagematerial/5/

First Fruits Press is a digital imprint of the Asbury Theological Seminary, B.L. Fisher Library. Asbury Theological Seminary is the legal owner of the material previously published by the Pentecostal Publishing Co. and reserves the right to release new editions of this material as well as new material produced by Asbury Theological Seminary. Its publications are available for noncommercial and educational uses, such as research, teaching and private study. First Fruits Press has licensed the digital version of this work under the Creative Commons Attribution Noncommercial 3.0 United States License. To view a copy of this license, visit http://creativecommons.org/licenses/by-nc/3.0/us/.

For all other uses, contact:

First Fruits Press

B.L. Fisher Library

Asbury Theological Seminary

204 N. Lexington Ave.

Wilmore, KY 40390

http://place.asburyseminary.edu/firstfruits

Coleman, Robert E., 1928Majstrov pl n evanjeliz cie [electronic resource]/ Robert E. Coleman ; preklad, Peter Klekner. – Wilmore, Kentucky : First Fruits Press, ©2025.

Reprint. Previously published: Old Tappan, New Jersey : Fleming H. Revell, ©1972.

1 online resource 109pages ; cm.

ISBN: 9781648173165 (paperback)

ISBN: 9781648173172 (uPDF)

ISBN: 9781648173189 (Mobi)

OCLC: 1540966954

1. Evangelistic work. I. Title.

BT590.E8 C61275 2025eb 269/.2

Cover design by Amanda Kessinger

First Fruits Press

Te Academic Open Press of Asbury Teological Seminary 204 N. Lexington Ave., Wilmore, KY 40390 859-858-2236

frst.fruits@asburyseminary.edu asbury.to/frstfruits

PLAN EVANJELIZACIE

ROBERT E. COLEMAN

Prelozene z anglickeho originalu

Robert E. Coleman, The Master Plan of Evangelism

Copyright

© 1972 Fleming H. Revell Company, Old Tappan, New Jersey

Preklad: Slavomfr Poloha, Peter Klekner

Jazykova redakcia: Viera Horniakova

Technicka spolupraca: Rodney Adamyk

Obalka: ETC GRAFO Kosice

Tlac: VIENALA Kosice

Naklad: 3000 ks

1999

ISBN 80-968205-3-2

MAJSTROV PLAN EVANJELIZACIE

Robert E. Coleman

MAJSTROV PLANEVANJELizACIE

predklada uplne preskumanie zvesti evanjelia, odhafuje ciel' Kristovho poslania ajeho strategiu evanjelizacie. Robert E. Coleman sa sustred'uje na zasadne princfpy, ktore d6sledne urcuju, co by Jezis robil v urcitej konkretnej situacii. Napodobnovanfm jeho vzoru budete pripravenf spravne reagovat'. na potreby toho, koho Boh posle do vasho zivota.

Toto vydanie zahfna aj studijnu prf rucku Roya Fisha, obsahttjucu trinast'. lekcif aplikacie Kristovych princfpov evanjelizacie. Pomocou knihy Majstrov plan evanjelizacie m6:zete zfskat'.istotu, zesp6sob vasho spravania zapadne do celkoveho Bozieho planu Vel'keho poslania. Kazdy krest'.an, ktory chce Jezisa Krista nasledovat'. a svedcit'.o nom, by si mal precftat'. tuto vyznamnu a prakticku knihu.

Pozmimky

Uvadzame iba skrateny vyber z poznamok, uvedenych v originali. Vynechavame bohate citaty pramenov, ktore su nasmu citatefovi sotva dostupne. Prfpadnym zaujemcom odporucame studium originalu: Robert E. Coleman, THE MASTER PLAN OF EVANGELISM, Fleming H. Revell Company, Old Tappan, New Jersey, feb. 1995, sest'.desiate sieste vydanie. Preklad povoleny autorom. Vsetky biblicke texty su zo slovenskeho ekumenickeho prekladu Pfsma Svateho, Novej zmluvy a Zalmov, Slovenska biblicka spolocnost'., Banska Bystrica 1995.

PREDSLOV

Len malo knfh malo taky velky vplyv na svetovu evanjelizaciu nasej generacie ako Majstrov plan evanjelizacie od Roberta Colemana. Uz po tridsar rokov tato studia vyzyva a ucf nevyslovne mnozstvo jednotlivcov, ako zfskavat nas svet pre Krista. Som rad, ze tato kniha bola teraz znova vytlacena v tomto specialnom vydanf na pocest tridsiateho vyrocia.

Sila vplyvu tejto knihyje tajomstvom, ktore nieje tazke odhalir. R. Coleman, miesto toho, aby vyuzil najnovsie popularne sp6soby alebo marketingove techniky, sa vracia k Biblii a kladie kriticku otazku: Aku strategiu mal pri evanjelizacii Kristus? Takto nas chce nasmerovar k nemenitel'nym,jednoduchym, a predsa hlbokym biblickym zasadam, ktore musia byr zakladom akejkol'vek hodnovernej met6dy evanjelizacie.

Z tohto d6vodu ma tato kniha casom neohranicenu kvalitu a tak, ako sa prihovarala k mufom a zenam pocas troch desarrocf, aj dnes si zasluzi, aby bola znova objavena dnesnou generaciou kresranov, ktorf nahliadli do Panovho srdca a uvideli jeho zapal pre evanjelizaciu.

Nech Boh aj nad'alej vola prostrednfctvom tejto knihy kazdeho z nas k tomu, k comu nas povolal v prvom rade -aby sme s laskou sli v ustrety zmatenemu a zomierajucemu svetu so zvest'ou o Bofom odpustenf, pokoji a nadeji v Jezisovi Kristovi.

Billy Graham

UVoo

,,Filozofovia len rozne interpretuju svet. Vsetkym vsak ide o jeho zmenu," napfsal Karol Marx.

Bez ohfadu na to, ako sa krest'.anske evanjelium a komunizmus odlisttju vo svojich zakladnych tvrdeniach, v tomto sa zhoduju. Ale tu zhoda aj koncf. Na rozdiel od komunistov, cirkev hlasa zmenu sveta ako nasledok zmeny cloveka. Premysfajuci clovek sfce dokaze vytvorit' nove filozofie; ale jedine znovuzrodeny clovek drzf kfuce k fudskej spolocnosti, ktora je skutocne nova.

Evanjelizacia je omnoho viac nez len puha te6ria alebo slogan nasej viery zalozenej na dobrej zvesti, ze ,,Boh v Kristovi zmieril svet so sebou". Z tohoto pohfadu vnfmame evanjelizaciu ako nevyhnutnost'.

Vyvstava vsak otazka: Ako napredovat' v hlasanf evanjelia, ktore by bolo nepretrzite, nakazlive a podmanive? Ako pokracovat' v rozsirovanf kruhu veriacich tak, aby ten to kruh zahfnal stale viac fudf, ktorf by verili v Krista ako vo svojho Spasitefa a boli nfm aj premenenf?

Robert Coleman predklada rad zasad a nacrtava schemu, ktora po svedomitom prestudovanf pojem evanjelizacie vymanf z oblasti ,,specialneho" a ,,prflezitostneho" a zakotvf ho tam, kde patrf, to znamena do skutocneho, bezneho zivota zhromazdenia, schopneho vydavaf svedectvo.

Na nasledujucich strankach sa nenachadza nic, co by zmensovalo to, co Duch Bozf vykonal a neustale kona prostrednfctvom obrovskych spolocenskych podujatf takych odbornfkov evanjelizacie, akymi su Moody, Sunday alebo Graham. Na druhej stane je tu vel'a toho, co nas pozyva zfskavaf ucenfkov prostrednfctvom malych skupfn a co vedie k vydavaniu svedectva zhromazdenia. Vsetko je zamerane na to, aby sa nazorne ukazala suvislost' medzi evanjeliom, o ktorom vydavame svedectvo, a medzi zivotom, ktory nam toto evanjelium umoznuje zit'.

Dielo R. Colemanaje podlozene Pfsmom svatym a sustredttje sa na koncepciu, ktoru vidfme u Pana ajeho ucenfkov. Stylje nevyumelkovany,jednoduchy a priamy. Jasne z neho vyznieva uprimnost' a otvorenosf mysle, ktora sa zvolenou temou dlho zaoberala.

Prave dnes rano som pocul poznamku rozhlasoveho reportera, v ktorej hovoril, ze vacsinou postupujemejednym z dvoch nasledujucich smerov: od slov k cinom, alebo od cinov k slovam. To znamena, zeak nepostupttjeme od te6rif a idealov ku konkretnemu konaniu, coskoro sa nam stratf v hustej hmle slov.

Som presvedceny, ze toto uprimne dielo nam moze pomocf vyhnut' sa spomfnanemu nebezpeciu. Preto hos potesenfm odporucam.

Paul Stromberg Rees

Ja som Cesta

Jan 14, 6

MAJSTERAJEHO PIAN

Problem evanjelizacnych met6d

Zakladnymi otazkami nasej prace su ciel' a prakticky vyznam. Obe sa navzajom prelfnaju a vyznam celej nasej cinnosti spocfva vo velkej miere v tom, nakol'ko ich zladfme. To, zepracttjeme, alebo ze mame aj kvalifikaciu, este neznamena, ze nieco aj dosiahneme. Neustale si musfme kl:isf otazku: Vyplatf sa to robit'? Treba to robir prave takto?

Prave v spojitosti s evanjelizacnou cinnostou cirkvije potrebne stale si klasf tie to otazky. Su nase snahy pokracovaf v die le plnenfm Kristovho vel'keho poslania? Je vysledkom nasej cinnosti neustale sa rozsirujuca skupina oddanych l'udf, ktorf zasahuju svet evanjeliom? Nemozno poprief, ze sa v cirkvi zaoberame vypracovanfm jedneho evanjelizacneho programu za druhym. Dosahujeme vsak svoj ciel?

Funkcia urcuje formu

Pri uvahach, ako cief dosiahnuf, sa do popredia dostava potreba dobre premyslenej strategie dennodennej prace, ktora by zodpovedala dlhodobemu ciefu. Ak vieme, ze to, co robfme, je v sulade s celkovym planom, ktory ma Boh s nasfm zivotom, potom mozeme prezfvaf vel'ku radosf pri akejkofvek praci s vedomfm, ze ma mies to v Bofom celkovom plane. Toto platf o kazdomjednotlivom postupe alebo metode, ktore sa pouzfvaju pri sfrenf evanjelia. Prave tak, ako sa budova stavia podfa ucelovo vypracovaneho planu, tak isto vsetko, co koname, musf mat svoj ciel'. Bez neho sa moze nasa cinnosf stratit' v bezciel'nosti a zmatku.

St'udium zdsad

Preto sme sa pokusili o toto studium. Snazfme sa spoznaf hlavne zasady, ktore riadia konanie Majstra, pretoze dufame, ze aj nasa praca by sa mohla prisposobir podobnej koncepcii. Kniha sa nesnazf vysvetfovaf metody, ktore Jezis pouzfval pri evanjelizacii jednotlivcov alebo celych skupfn. Je to skor studium zasad, ktore tvorili zaklad jeho cinnosti - zasad, ktore urcovali jeho metody. Mozno ho nazvaf studioujeho evanjelizacnej strategie, ktora usmern.ovalajeho zivot, kym chodil po tejto zemi.

Treba viac vyskumu

Je prekvapujuce, ako malo knfh bolo vydanych na tuto temu, hoci vacsina tych, ktore sa zaoberaju evanjelizacnymi met6dami, o tom nieco zbezne povie. To iste by bolo mozne povedat' o skumanfjezisovych vyucovacfch met6d, ako aj o vseobecnych dejinach, hovoriacich o Kristovom zivote a praci.

Najstarostlivejsie skumanie Majstrovho sirsieho planu evanjelizacie sa pravdepodobne doteraz tykalo prfpravy ucenfkov. Najlepsou pracou z tejto oblasti je kniha AB. Brucca Prfprava dvanastich. Prve vydanie vyslo r. 1871 a opravene vydanie r. 1899. Toto rozpravanie o raste ucenfkov v prftomnosti Majstra prenika to takej hlbky, zeho doteraz nik neprekonal. Daisie dielo, Pastor Pastorum od Henryho Lathama, napfsane r. 1890, venuje zvlastnu pozornost' sposobu, akyrnjezis vyucoval. Neobsahuje vsak taku st:'ihrnnu analyzu ako predchadzajuce. Od doby, kecf vysli tieto prve studie, sa objavil cely rad cfalsfch mensfch spisov, venovanych teme podobnyrn sposobom. Nie vsetky prace maju rovnake evanjelizacno-teologicke hfadisko, je vsak zaujfmave, ze pri vyhodnocovanf toho, na coJezis pri svojej praci s ucenfkmi kladol hlavny doraz, sa takmer zhoduju.

Platf to aj o pocetnych pracach zaoberajucich sa roznymi vyvojovymi obdobiami cirkevneho zivota a sluzby, ktore vysli v poslednych rokoch, najma o literature, hovoriacej o vzraste hnutf malych skupfn a sluzby laikov v cirkvi. Aj kecf vieme, ze tfto autori nezdoraznovali hl'adisko evanjelizacnej strategie, musfme priznat', ze im vcfacfme za to, ze sledovali zakladne zasady sluzby a poslania nasho Pana.

Zakladujezisovej strategie sa vsak zriedkakedyvenovala taka pozornost', aku si zasluhuje. Ocenujeme pracu tych, ktorf sa nad nou zamysl'ali, berieme do uvahy to, co objavili, pocit'ttjeme vsak potrebu d'alsieho badania a objasnovania, a to predovsetkym studiom zakladnych pramenov.

N as studijnyplan

Ak chce clovek skutocne vidiet'Jezisov plan, musf sa obratit' na Novy zakon a najma na evanjelia. Sujedinymi existujucimi zaznamami ocitych svedkov, ktore zobrazuju Majstra pri praci (Lk 1, 2-3;Jan 20, 30; 21, 24; 1 Jan 1, 1). Samozrejme, zeevanjelia boli napfsane predovsetkym preto, aby nam ukazali Krista, Syna Bozieho, aby sme vierou mali zivot v jeho mene (Jan 20, 31). Niekedy si vsak neuvedomujeme, ze toto zjavenie zivota v Kristu obsahuje aj sposob, akym Kristus zil a ucil zit' inych. Musfme si zapamatat', zesvedkovia, ktorf tieto knihy napfsali, pravdu nielen videli, ale boli touto pravdou aj premenenf. Preto, ked rozpravajujezisov prfbeh, neustale spomfnaju aj to, co na nich a na ostatnych zaposobilo, aby opustili vsetko, co mali, a aby nasledovali Majstra. Samozrejme, ze nie vsetko je zaznamenane. Takako kazdy rozpravac dejfn, aj pisatelia evanjelif vykresfuju celkovy obraz dokladnym popisom niekolkych charakteristickych osob a zazitkov a vyberom urcitych kritickych momentov vyvoja udalostf. Mozeme si vsak byr istf, ze to, co starostlivo vybrali a celkom pravdivo pod vedenfm

Ducha Svateho zapfsali, je urcene k tomu, aby mis naucilo fst' cestou Majstra. Z toho dovodu su evanjelia nasou najlepsou a jedinou neomylnou ucebnicou evanjelizacie.

Preto sme si naplanovali, ze budeme pri studiu sledovat'Jezisove kroky tak, ako su opfsane v evanjeliach bez toho, ze by sme zbytocne cerpali zo sekundarnych pramenov. Kecfze sme chceli spoznat', co motivovalo sposob, akyrn Jezis vykonaval svoje poslanie, prebrali sme vel'a krat a z mnohych zornych uhlov Duchom Svatyrn inspirovany zaznamjeho zivota. Analyzovali smejeho taktiku z hl'adiska celkovej cinnosti, pretoze sme dufali, ze tak spozname sirsf vyznam jeho met6d prace s fucfmi. Treba pripustit', ze tato uloha nebola l'ahka a ja sam ako prvy priznavam, ze sa mozno naucit' este viac. Bezhranicne dimenzie Pana Slavy,jeho dokonalost', jednoducho nem6ze V)jadrit' ziadna fudska interpretacia a cfm dlhsie sa clovek na neho pozera, tyrnviac vidf, ze je to tak.

Kristus ako dokonaly pn1<lad

Keef vsak uzname ten to fakt, vidfme, ze zo ziadneho ineho studia nemozeme mar vacsf uzitok. Hoci su nase schopnosti vnfmania obmedzene, vieme, ze v Majstrovi mame dokonaleho ucitel'a. Nikdy neurobil chybu. Hoci zdiel'al nas zivot a bol pokusany vo vsetkom ako my, nebol zviazany slabost'ami tela, ktore kvoli nam prijal.Jeho mysef bolajasna aj vtedy, kecf sa nerozhodol pouzit' svoju Bozsku vseveducnost'. Vzdy vedel, coje spravne a ako dokonaly clovek zil tak, ako by Boh zil medzi fucfmi.

Mal jasny ciel'

Dni Jezifovho pozemskeho zivota boli casovo spravne zoradenyrn rozvfjanfm planu, ktory mal Boh od pociatku. Chcel zo sveta zachranit' pre sebajeden narod a vybudovat' cirkev Ducha, ktora by nikdy nezanikla. Upieral zrak na den, kecfjeho krafovstvo prfde v slave a moci. Ten to svet mu patril, pretoze ho stvoril, ale netuzil po tom, aby si z neho urobil trvale miesto pobytu.Jeho prfbytok bol v nebi. Siel pre svoj fud pripravit' miesto, ktore ma vecne zaklady v nebesiach.

Zjeho dobrotiveho zameru nebol nikto vyluceny.Jeho laska bola univerzalna. 0 tom niet pochyb. Onje Spasitel' sveta (Jan 4, 42). Boh chcel, aby vsetci fudia boli spasenf a aby dospeli k poznaniu pravdy. Jezis vydal sam seba preto, aby vykupil vsetkych fudf zo vsetkych hriechov. Tyrn, ze zomrel za jedneho, zomrel za vsetkych. Na rozdiel od nasho povrchneho zmysl'ania, v jeho mysli nikdy neexistoval rozdiel medzi domacimi a zahranicnyrni misiami. Pre Jezisa to bola celosvetova evanjelizacia.

Pldnoval vit'azstvo

Jezifov zivot sa riadil tymto ciefom. Vsetko, cokonal a hovoril, bolo sucastou celkovej koncepcie a prispievalo ku konecnemu ciefu jeho zivota, k vykupeniu sveta pre Boha. Tato motivujuca predstava riadila jeho konanie a viedla jeho kroky. Dobre si vsimnite, ze Jezis ani na okamih nestratil z ocf svoj ciel'.

Preto je take d6lezite sledovat', akym sp6sobom Jezis postupoval, aby ho dosiahol. Majster odhalil Boziu strategiu, ako prem6ct' svet. Prave preto, ze v prftomnosti zil podl'a tohto planu, nebal sa buducnosti. V jeho zivote nebolo nic nahodne - ziadna premrhana energia, ani jedno zbytocne slovo. Islo mu o Bozie zaujmy (Lk 2, 49). Zil, zomrel a znovu vstal tak, ako to bolo naplanovane. Tak, ako general pri nacrte priebehu boja, aj Syn Bozf pocftal s vfrazstvom. Nemohol si dovolit' riskovat'. Po zvazenf kazdej alternatfvy a r6znorodosti fudskej skusenosti vytvoril plan, ktory nemohol zlyhat'.

Stoji za dokladne zamyslenie

sa

Studium zivota Jezisa Krista cloveku nesmierne vefa objasnf. Kto studuje Krista, toho privedie zamyslenie sa nad jeho zivotom k hlbokym a mozno prevratnym zaverom, i keel' ich realizacia bude pravdepodobne pomala a namahava. Na prvy pohl'ad sa totiz m6ze zdat', ze Jezis vlastne ziadny plan nemal. Inokedy mozno objavfme nejaky zvlastny postup, ale unikne nam celkova zakladna koncepcia. Toto je jeden z divov jeho strategie. Je taka prosta a ticha, ze ju uponahl'anyveriaci ani nespozoruje. Ale keel'otvorena mysef ucenfka konecne pochopf uskutocnovanie jeho riadiacej met6dy, bude priam udivena jej jednoduchost'ou a bude sa cudovat', ako je to mozne, ze ju predtym nevidel. Keef sa vsak zamysfame nad tymto planom vidfme, ze jeho zakladna filozofia sa tak vefmi odlisuje od filozofie modernej cirkvi, ze jej zavery su priam revolucne.

Na nasledujucich stranach sa pokusime objasnit osem zakladnych zasad Majstrovho planu.Je treba povedat', zejednotlive kroky nemusia byt' nutne chapane v takom poradf, v akom ich uvadzame, akoby nebolo mozno zacat' s poslednym, keel' ostatne este nie su dokonale zvladnute. V kazdom jednotlivom kroku su totiz zahrnute vsetky ostatne kroky av urcitom zmysle slova, s prvym zacfnaju vsetky. Ucelom nasej osnovy je objasnit' stukturu jeho met6dy a vyzdvihnut' pokrokovu logiku tohoto planu. Urcite spozorujete, ze tym ako sa cinnost' Jezisa Krista rozvfjala,jeho zasady sa stavalijasnejsfmi a ich naslednost' zrejmejsia.

Vyvolil z nich dvanastich

Lk 6, 13

1 VYBER

Jeho met6dou boll l'udia

Vsetko sa zacalo tyro, zeJezis povolal niekol'kych mufov, aby ho nasledovali. To okamzite jasne ukazalo, akym smerom sa bude uberat' jeho evanjelizacna strategia. Nesustredil sa na programy, ktorymi by zfskal zastupy, ale na l'udf, ktorych by zastupy nasledovali. Je pozoruhodne, zeJezis zacal tychto l'udf zhromazd'ovat' sk6r, ako zacal so zvestovanfm evanjelia a dokonca sk6r, nez predniesol prvu kazen pred verejnost'ou. Jeho metodou, ako zfskavat' svet pre Boha, boli fudia.

Pociatocnym ciel'omjezisovho planu bolo zfskat' l'udf, ktorf by vydavali svedectvo o jeho zivote a po jeho navrate k Otcovi, pokracovali v jeho praci. Ked' Jezis odchadzal z miesta vel'keho prebudenia sp6sobeneho Janom Krstitel'om v Betanii, povolal ako prvychjana a Ondreja (Jan 1, 35-40). Ondrej potom priviedol svojho brata Petra (Jan 1, 41-42). Nasledujuci den stretoljezis cestou do Galiley Fili pa a Filip nasiel Natanaela (Jan 1, 43-51). Pri vybere tychto apostolov nebadat' ziadny chvat, iba rozhodnost'. Janov brat Jakub sa ako jeden z tejto skupiny nespomfna az do casu, ked'Jezis tychto styroch rybarov pri Galilejskom mori po niekol'kych mesiacoch opat' povolava (Mk 1, 19; Mt 4, 21). Kratko na to, ked Jezis prechadza Kafarnaumom, vola Matusa, aby ho nasledoval. (Mk 2, 13-14; Mt 9, 9; Lk 5, 27-28). V evanjeliach nie su zaznamenane podrobnosti, ktore sprevadzali povolanie ostatnych ucenfkov, ale predpoklada sa, ze sa to vsetko stalo v prvom roku Panovho ucinkovania. 1

Ako sa dalo ocakavat', pociatocne usilie zfskavat' l'udf malo vtedy maly, alebo takmer ziadny okamzity ucinok na vtedajsf nabozensky zivot, ale na tom vel'a nezalefalo. Ako sa nesk6r ukazalo, tychto par prvych Panovych nasledovnfkov bolo urcenych, aby sa stali vodcami jeho cirkvi, ktora mala niest' evanjelium do celeho sveta. Z hl'adiska konecneho ciel'a ma vyznam ich zivotov byt' citel'ny po celu vecnost'. Jedine na tom to zalefalo.

1 Jcdna z charaktcristik apostola v Skutkoch I, 21-22 hovori, zcma! byf s Jczisom ,,pocnuc od Janovho krstu az do dna, kcd vzaty bol spomcdzi nas do ncba". Z toho sa sicc ncdozvicmc, ktora chvifa Janovcj slu:zby sa tym mysli (istotnc nic hnccf jcj zaciatok ani krst nasho Pana), ale prcdsa to napoveda, zcapostoli boli s Jezisom skoro, mozno uz v <lobe Janovho uvazncnia.

£udia, ktori suochotni ucit' sa

Pozoruhodne na osobach ucenfkov je to, ze zo zaciatku nep6sobia dojmom l'udf, ktorf maju kl'ucove postavenie. Ziaden z nich nezastaval vyznamne miesto v synag6ge, ani nepatril ku knazskej triede Levftov. Boli to zvacsa obycajnf l'udia, ktorf pravdepodobne okrem zakladnych vedomostf, potrebnych pre ich povolanie, nemali ziadne odborne vzdelanie. Niektorf snacf pochadzali z majetnejsfch rodfn, ako napr. synovia Zebedeovi, ale ziadneho z nich nebolo mozne povafovat'. za bohaca. Nemali ziadne akademicke tituly slobodnych umenf ani sucasnej filozofie. Takako ich Majster, zfskali pravdepodobne zakladne vzdelanie iba v skolach pri synag6ge. Vacsina z nich bola vychovana v chudobnej casti Galilei. Zda sa, ze jediny z dvanastich, ktory pochadzal zo vzdelanejsej oblasti Judska, boljudas Iskariotsky. Podl'a hodnotenia akejkol'vek, svetskym duchom preniknutej spolocnosti minulosti ci dneska, bola to dost'. r6znoroda skupina. Clovek by sa mohol cudovat'., ako ich Jezis v6bec mohol pouzit. Boli vybusnf, naladovf, l'ahko sa urazili a mali vsetky predsudky prostredia, v ktorom zili. Skratka muzi, ktorych si Pan vybral za svojich pomocnfkov, predstavovali priemerny obraz spolocnosti svojej doby. Nebola to skupina, od ktorej by sa dalo ocakavat, ze zfska svet pre Krista.

Napriek tomu vsakJezis videl v tychto jednoduchych l'ud'och potencialnych vodcov svojho kral'ovstva. Podl'a svetskeho hodnotenia boli ,,nevzdelanf ajednoduchf" (Sk 4, 13), ale boli ucenlivf. Hoci sa vo svojich usudkoch casto mylili a t'.azko chapali duchovne veci, predsa to boli cestnf l'udia, ochotnf vyznat'.svoju biedu. Mali azda neuhladene spravanie a obmedzene schopnosti, ale vsetci okrem zradcu mali vel~f srdcia. Najd6lezitejsie bolo mozno to, ze uprimne tuzili po Bohu a pravdivostijeho zivota. Ich nadej na prfchod Mesiasa nezatienil povrchnynabozenskyzivot, ktoryvideli okolo seba Qan 1, 41, 45, 49; 6, 69). Boli znechutenf pokrytectvom vladnucej aristokracie. Niektorf z nich sa uz pripojili ku obrodzovaciemu hnutiuJana Krstitel'a Qan 1, 35). Tfto muzi hl'adali niekoho, kto by ich viedol cestou spasy. Takfto l'udia, tvarovatel'nf v rukach Majstra, mohli byt'.sformovanf do novej podoby- Jezis moze pouzit'. kazdeho, kto sa chce dat'. pouzit'..

Sustredenie pozornosti na niekolkych

Ked' si vsfmame ten to fakt, nesmie nam uniknut'. ani sp6sob, akym to Jezis robil. A tuje mudrost'.jeho met6dy. Ked'ju sledujeme, vraciame sa kjeho zakladnej zasade zamerat'. svoju pozornost'. na tych, ktorych chcel pouzit'. Svet mozno zmenit'. iba tak, ze sa zmeniajednotlivf l'udia vo svete, ajednotlivci sa m6:zu zmenit'. iba vtedy, ked' ich bude tvarovat'. Majstrova ruka. Jasne z toho vyplyva, ze je nielen potrebne vybrat' niekolkych laikov, ale ze treba udrziavat' taku malu skupinku, aby sa s nou dalo ucinne pracovat'.

Preto, kecf sa okolo Jezisa rozrastol okruh nasledovnfkov, bolo v polovici druheho rokujeho p6sobenia potrebne zuzit'.vybranu skupinu tak, aby ju bolo

mozne lepsie viest'. Preto Jezis ,,zavolal svojich ucenfkov, vybral z nich dvanastich:z a nazval ich apostolmi" (Lk 6, 13-17; por. Mk 3, 13-19). Bez ohl'adu na symbolicky vyznam, ktory radi pripisttjeme cfslu 12 je jasne, zeJezis chcel, aby tfto muzi mali celkom osobite vysady a zodpovednost' v praci pre kral'ovstvo.

Neznamena to vsak, ze ostatnf uz nemohlijezisa nasledovat', ked' sa rozhodol mat' dvanast' apostolov. Vieme predsa, ze k jeho spolocnfkom sa pocftali mnohf d'alsf a niektorf z nich sa v cirkvi stali vel'mi ucinnymi pracovnfkmi.Jasnymi prfkladmi toho su sedemdesiati ucenfci (Lk 10, 1), evanjelista Marek ajezisov vlastny bratjakub (1 Kor 15, 7; Gal 2, 9.12; por.Jan 2, 12 a 7, 2-10). Musfme vsak priznat', ze pozornost' venovana tym, co nepatrili k dvanastim, sa rychle zmensovala.

Opacne sa toto pravidlo aplikovalo v kruhu dvanastich. Tusa zda, ze Peter, Jakub aJan sa tesili ovel'a uzsiemu vzt'ahu s Majstrom, ako ostatnych devat'. Iba tychto niekolko privilegovanych si pozval do izbyJairovej <leery (Mk 5, 37; Lk 8, 51); iba oni sli s Majstrom na Vrch Premenenia a videli tam jeho slavu (Mk 9, 2; Mt 17, 1; Lk 9, 28); tfto clenovia uzsieho kruhu cakali najblizsie pri svojom Panovi, kym sa modlil medzi getsemanskymi olivami, ktore vrhali tien vo svetle splnu mesiaca pocas zidovskych velkonocnych sviatkov (Mk 14, 33; Mt 26, 37).

Uprednostnovanie tychto trochje take zjavne, zekeby Kristus nemal vrodenu nesebeckost', mohlo to u ostatnych apostolov vzbudzovat' pocity nev6le. To, zesa nikde nepfse o tom, ze by sa ucenfci boli na uprednostnovanie tychto troch apostolov st'afovali, hoci somrali na ine veci, dokazuje, ze k pocitom ukrivdenosti nemusf d6jst' tam, kde sa uprednostnenie preukazuje v dobrom duchu a zo spravneho d6vodu. 3

2 Existujc viaccro nazorov, preco bolo urccnych vyslovnc dvanasf apostolov. Jczis si mohol vyvolif viaccrych, alebo sa mohol zaobisf aj s mensim poctom. Najprijatcfnejsou te6riou sa vsak zda byf to, ze uvedeny pocet naznacuje duchovnu pribuznosf apostolskcj skupiny s Mesiasskym krafovstvom Bozim. Ako uvadza Edwin Schell: ,,Dvanastka je cislo duehovncho Izraela. Ci uz ho pozorujcme v dvanastich patriarchoch, dvanastich kmenoeh, alcbo v dvanastich zakladoch bran ncbeskcho Jeruzalcma, vsade toto cislo symbolizuje prebyvanic Boha v fudskcj rodinc -preniknutie svcta tym bozskym." Je celkom moznc, zcapostoli pripisovali tomuto cislu skor doslovny vyznam a zo zaciatku vytvarali okolo ncho klamlivc nadejc na obnovcnic Izraela v politickom zmysle slova. Urcite si boli vedomi toho, ake miesto kazdy z nich v kruhu dvanastich zastava a starostlivo vyplnili uprazdnene mies to po Judasovi (Sk 1, 15-26; por. Mt 19, 28). Isle vsak je, ze cislo 12 sluzilo tomu, aby pomohlo vyvolenym pochopif ich vyznam pre buducnosf krafovstva.

3 Henry Lathan je toho nazoru, zcvyber troch apostolov sluzil k tomu, aby cela skupina pochopila potrebu ,,scbazaprenia". Prostrcdnictvom toho apostoli videli, zc,,Kristus <lavataku ulohu, aku chce tomu, komu chce; zc v sluzbe Bohu je dostatocne vefkou cfou uz to, zcclovck je do ncj vobec zapojeny a zcsa nik nema daf znechutif preto, zcvidi ako bol iny povercny pracou, ktora sa zda by{ vyznacnejsia, ako jeho vlastna."

Poznand zdsada

Na cloveka zap6sobf premysleny sp6sob, akym Jezis prisp6sobil svoj zivot tfm, ktorych chcel vyucovat'. Tiez to nazorne ilustruje zakladnu zasadu vyucovania: Cfmje skupina vyucovanych mensia, tymje vyucba efektfvnejsia. 4

Vacsinu svojho zostavajuceho pozemskeho zivota venovalJezis tymto niekol'.kym ucenfkom. Doslova na nich sustredil celu svoju cinnost'. Svet mohol byt' voci nemu nevsfmavy, predsa vsak nemohol porazitjeho strategiu. Neznepokojilo ho dokonca ani to, ked' ho opustili niektorf ucenfci, ktorf mali odlisne nazory po tom, co im objasnil pravy vyznam kral'ovstva Qan 6, 66). Nemohol vsak dopustit', aby jeho blfzki ucenfci neporozumeli jeho zameru. Museli pochopit' pravdu a mali byt' nou posvatenf Qan 17, 17), inak by bolo vsetko stratene. Preto sa Jezis modlil ,,nie za svet" ale za tych malo, ktorych mu Boh dal ,,zo sveta" Qan 17, 6) .5 To, ci svet uverf v neho ,,skrze ich slovo" Qan 17, 20), zaviselo od ich vernosti.

Jezis nezanedbdval masy

Bolo byvsak nespravne, keby sme sa na zaklade toho, co tu bolo zd6raznene domnievali, ze Jezis zanedbaval zastupy. Ne bolo to tak. Pre zfskanie mas Jezis urobil vsetko, co by bolo mozne od kohokofvek vyfadovat', ba urobil este viac. Na zaciatku svojej cinnosti sa najprvprijatfm krstu z rukJana Krstitel'a (Mk 1, 9-11; Mt 3, 13-17; Lk 3, 21-22) otvorene stotoznil s vel'kym masovym obrodzovacfm hnutfm svojich cias a nesk6r, ked' siel vlastnou cestou, chvalil tuto pracu velkeho proroka (Mt 11, 7-15; Lk 7, 24-28).

Sam neprestajne kazal zastupom l'udf, ktore sledovali jeho cinnost' sprevadzanu zazrakmi. Ucil ich. Sytil ich, ked'mali hlad. Pozehnaval ich dietky. Niekedy stravil v starostlivosti o ich potreby cely den. Natolko sa im venoval, zesa nemal ,,kedy ani najest'" (Mk 6, 31). Jezis vsetkymi moznymi sp6sobmi preukazoval uprimny zaujem o fudf. Ved' to boli l'udia, ktorych prisiel spasit'. Miloval ich, plakal nad nimi a nakoniec zomrel, aby ich zachranil od hriechu. Nikto si nemoze mysliet', ze sajezis vyhybal masovej evaajelizacii.

Vzrusene zdstupy

J ezisova schopnost' zap6sobit' na zastupy vniesla do jeho cinnosti vazny problem. J eho prejavy sucitu a moci sa stretli u fudf s takym uspechom, ze sa ho raz chceli ,,zmocnit', aby ho urobili kral'om" Qan 6, 15). Podl'ajednej spravy nasledovnfkov Jana Krstitel'a sa ,,vsetci" dofadovalijeho pozornosti Qan 3, 26). Este aj farizeji medzi sebou pripust'ali, ze cely svet ide za nfm Qan 12, 19), a hoci toto priznanie muselo byt' pre nich vel'mi trpke, aj vel'knazi mali na to rovnaky nazor Qan 11, 47-48). Nech sa na to clovek akokol'vek pozera, evanjelia rozhodne nenaznacuju, ze by masy l'udf Jezisa s obl'ubou nenasledovali, aj ked' ich vernost' bola spojena s pochybovanfm. Ten to stav trval az do sameho konca. Prave strach zJezisovej obl'ubenosti viedoljeho nepriatel'ov k tomu, aby ho zajali v neprftomnosti l'udu (Mk 12, 12; Mt 21, 26; Lk 20, 19).

Keby bol Jezis tieto priatel'ske city fudu iba trocha podnietil, vefmi l'ahko mohol mar pri svojich nohach vsetky pozemske kral'ovstva. Stacilo, aby svojou nadprirodzenou mocou nasytil l'ud a uspokojil jeho zvedavost'. Ked' pokusal diabol J ezisa na pusti a sfuboval mu vsetky kral'ovstva sveta, ak sa mu bude klanat, v skutocnosti mu neponukal vlastne nic nedosazitel'ne (Mt 4, 8-10). Najvacsf zvodca l'udf vel'mi dobre vedel, ze by to Jezis automaticky mal, keby odvratil svoju pozornost' od vecf, ktore boli dolezite pre vecne kral'ovstvo.6

Jezis sa vsak nesnazil zfskat' lacny potlesk. Prave naopak. Opatovne vynakladal zvlastne usilie na to, aby zmiernil povrchnu priatel'sku priazeii. zastupov, ktoru mu zfskala jeho neobycajna moc (napr. Jan 2, 23 -3, 3; 6, 26-27). Aby zabranil masovym prejavom zastupov, ktore sa l'ahko vzrusovali, casto ziadal aj tych, ktorych uzdravil, aby o tom nikomu nic nepovedali. 7 Podobne prikazal aj ucenfkom po svojom premenenf na hore: ,,nehovorte nikomu o tom videnf, kym Syn cloveka nebude vzkrieseny z mftvych" (Mt I 7, 9; Mk 9, 9). Ked' pri inych prilezitostiach l'udiajezisa oslavovali, vytratil sa so svojimi ucenfkmi a pokracoval vo svojej cinnosti niekde inde. 8

Toto jeho pocfnanie niekedy vzbudzovalo nev6l'u u jeho nasledovnfkov, ktorf nechapali jeho strategiu. Este aj jeho vlastnf bratia a sestry, ktorf v neho este neuverili, ho nabadali, aby upustil od takehoto sp6sobu konania a jasne sa ukazal svetu. On vsak ich radu odmietol Uan7, 2-9).

Zdd sa, ze mdloktori pochopili

So zretel'om na tuto taktiku nie je prekvapujuce zistenie, ze pocas Jezisovej cinnosti sa jednoznacne, vyraznym sp6sobom obratilo malo l'udf. Isteze, mnohf uverili v Krista v tom zmysle, ze uznavali jeho Bozske poslanie, 9 ale maloktorf

4 Zasada zamerania sa, ktoru Jezis nazornc ukazal vo svojcj cinnosti, nie je nicim novym. Patrila od zaciatku k Bozcj strategii. Stara zmluva zaznamenava, ako Boh vyvolil pomemc maly Izraclsky narod, prostrednktvom ktoreho realizoval svoj zamer spasenia sveta. Dokonca i v tomto narode boli vodcovia obycajne vybcrani iba z urcitych rodov, najma z Davidovcj vetvy Judovho pokolcnia.

5 Jczisova vefknazska modlitba v 17. kapitolc Janovho evanjelia jc z tohoto hfadiska ncsmierne vyznamna. 14 z 26 vcrsov tejto modlitby sa vzfahuje priamo na 12 ucenikov (Jan I 7, 6-19).

6 Neznamcna to, zc pokuscnie obsahovalo iba toto. Pokuscnie sa vziahovalo tak na strategiu Jczisovcj cvanjelizacie sveta, ako aj na duchovny cicf jeho poslania. Daisi, ciastocne podobny, vyklad tohoto pokuscnia z hfadiska evanjelizacnej mctody podava Colin W. Williams vo svojcj knihe ,,Where In The World?" (New York National Council of Churches of Christ), str. 24-27.

7 Prikladom toho jc pripad ocistcncho malomocncho (Mk 1, 44-45; Mt 8, 4; Lk 5, 14-16). Ti, co boli pri galilcjskom jazcrc oslobodcni od nccistych duchov (Mk 3, 11-12); Jairus po tom, couvidcl, zc jcho dcera bola vzkricscna z mftvych (Mk 5, 42-43; Lk 8, 55-56); dvaja slcpci, ktorym prinavratil zrak (Mt 9, 30) a slcpec v Betsaidc (Mk 8, 25-26).

8 Nickofko prikladov toho jc u Jana I, 29-43; 6, 14-15; u Marka 4, 35-36; 6, I. 45. 46; 7, 24-8, 30; u Matusa 8, 18.23; 14, 22-23; 15, 21. 39; 16, 4; u Lukasa 5, 16; 8, 22 a dalsic.

9 Priklady toho su: Jan 2, 23-25; 6, 30-60; 7, 31-44; 11, 45-46; 12, 11. 17-19; Lk 14, 25-35; 19,36-38;Mt21,8-ll; 14-17;Mk 11,8-11.

pochopili podstatu jeho evanjelia. Na konci jeho pozemskeho posobenia bol celkovy pocet oddanych nasledovnfkov iba o nieco vyssf ako tych 500 bratov, ktorym sajezis zjavil po svojom zmftvychvstanf (1 Kor 15, 6), a iba asi 120 ich ostalo vJeruzaleme, aby prijali krst Ducha Svateho. Hoci tento pocet nie je taky maly vzhl'adom k tomu, ze Jezisova cinnost'. trvala iba tri roky, predsa vsak, keby sme ucinnost'. Jezisovej evanjelizacie chceli hodnotit'. podfa poctu obratenych, bezpochyby by sme ho nezaradili medzi naj(1spesnejsfch masovych hlasatefov evanjelia v cirkvi.

Jeho strategia

Preco? Preco sa J ezis vo svojom zivote timyselne zameral na taky pomerne maly pocet osob? Ci neprisiel spasit'. svet? Keby bol Majster chcel, mohol mar okamzite tisfce nasledovnfkov, ktorym nadsene ohlasovanie Jana Krstitel'a este zaznievalo v usiach. Prefo teda nevyuzil ttito prflezitost'., zfskat'.mocnti armadu veriacich, aby dobyl svet bleskovym titokom? Syn Bozf mohol urcite pouzit'. ovefa efektfvnejsiu metodu pre masove zfskavanie l'udf. Neposobf to velke sklamanie, ze ten, ktory mal v moci vsetky sily vesmfru, zil a zomrel za spasu sveta, mal na konci ako vysledok svojej namahy iba niekolkych nedokonalych ucenfkov?

Odpoved' na ttito otazku okamzite stistredf nasu pozornost' na pravy ciel'jeho evanjelizacneho planu.Jezis sa nepoktisal zaposobit'. na masy, ale snazil sa ohlasovat'.kral'ovstvo. To znamena, ze potreboval mufov, ktorf by masy mohli viest'.. Aky by malo zmysel, z hl'adiska konecneho zameru, vyburcovat'. masy aby ho nasledovali, keby tfto l'udia potom nemali najeho Ceste ziadny dohl'ad ani poucenie? Pri mnohych prflezitostiach sa uz ukazalo, ako l'ahko sa l'ud stava obet'.ou falosnych bohov, kecf je nechany bez spravnej ochrany. Zastupy boli ako bezmocne ovce, ktore sa bez pastiera bezciel'ne potulovali (Mk 6, 34; Mt 9, 36; 14, 14). Eudia boli ochotnf fst'.takmer za hocikym, kto prisiel s prfsl'ubom, zeim zabezpecf blahobyt, nech to bol priatel' alebo nepriatel'. Tragediou tej doby bolo, ze Jezis mohol l'ahko vzbudit' sl'achetne tuzby l'udu, ale prave tak rychlo ich mohlo zvratit' klamlive nabozenske podnecovanie, ktoremu podliehali. Zalezitosti l'udu tiplne ovladali duchovne slepf vodcovia Izraela (Jan 8, 44; 9, 39-41; 12, 40; por. Mt 23, 1-39), hoci ich bolo pomerne malo. 10 Pre to by boli tf, ktorf sa kvoli Jezisovi obratili, coskoro upadli do zmatku a ztifalstva, keby neboli dostali zodpovednych Bozich mufov, ktorf by ich cfalej viedli a ochraiiovali v pravde. Konecny stav by bol horsf ako prvotny. Aby svet mohol byt' natrvalo zachraneny, je potrebne najprv vychovavat'.l'udf, ktorf by mohli vies!'.zastupy vo veciach Bozfch. Jezis bol realista. Vel'mi dobre si uvedomoval nestalost'. porusenej l'udskej prirodzenosti i diabolske sily, zoskupene proti l'udstvu. Majtic toto na zreteli, zalozil svoju evanjelizaciu na plane, ktory zodpovedal tejto skutocnosti. Ochotne by ho bolo nasledovalo mnozstvo nevyrovnanych, na nepravti cestu zvedenych dusf, ale Jezis vedel, ze by nebol mohol kazdemu venovat' tu osobnti starostlivost', ktoru by potreboval. Jeho jedinou nadejou bolo zfskat' mufov, ktorf by boli preniknutfjeho zivotom a ktorf by to robili namiesto neho. Pre to sa stistreclil na

tych, co sa mali stat' prvymi vodcami. Hoci pomahal masam ako len mohol, predsa sa len musel v prvom rade venovat' niekolkym l'ud'om, aby napokon mohli byt' masy spasene. Toto bolajeho genialna strategia.

Uplatnenie tejto zasady V dnesnej dobe

I ked'je to dost' cudne, dnes sa v praxi podl'a tejto zasady takmer vobec nepostupttje. Vacsina evanjelizacneho usilia cirkvi patrf masam s predpokladom, ze cirkev je urcena k tomu, aby chranila vykonane do bro a zachovavala dosiahnute. Vysledkom je, ze sa okazalo zdoraziiltju pocty konvertitov, cakatel'ov na krst a novych clenov cirkvi, ale venuje sa mala, alebo ziadna skutocna starostlivost' tomu, aby sa tieto duse ustalili v laske a moci Bozej, nehovoriac o udrziavanf a pokrafovanf tejto prace.

Jezisova koncepcia ucf, ze prvoradou povinnosfou vodcov v cirkvije dbat' na to, aby bol polozeny zaklad, na ktorom bude mozne budovat' ucinnu a trvalu evanjelizacnu cinnost' s vacsfm mnozstvom l'udf. To vyfadttje, aby sa viac casu a schopnostf venovalo niekolkym fud'om v cirkvi, ale sucasne sa pritom nezanedbavalo nadsenie pre zfskavanie sveta. Znamena to vychovavat' pracovnfkov ,,na dielo sluzby" v spolupraci s vedenfm cirkevneho spolocenstva (Ef 4, 12) . 11 Niekolko takto oddanych l'udf casom prebudf svet pre Boha. Zastupy nikdy nedobyli vft'azstvo.

Proti krest'anskemu pracovnfkovi, ktory by sa riadil touto zasadou, by niekto mohol namietat', ze v cirkvi pestuje uprednosti\ovanie vybranej skupiny. Nech je to posudzovane akokol'vek, predsa je to cesta, ktorej Jeziszasvatil svoj zivot aje potrebna, ak chceme pripravit' pevne vedenie. Tam, kde sa to praktizuje

10 Popri vladnucom rimskom vojsku boli farizcji a sadukaji hlavnymi vodcami Izraela. Svojou cinnosfou formovali cely nabozcnsky, spolocensky, vychovny, a do istej miery i politicky zivot pribliznc 2.000.000 fudi v Palestine. Pocet os6b, ktorc patrili do spolocenstva farizejov, pozostavajuceho viicsinou z rabinov a bohatych laikov, podfa odhadu Jozefa (Ant. XVII, 2, 4) neprevysoval 6.000, zatiaf co celkovy pocet sadukajov, tvorenyeh zvacsa vefknazmi a pribuzenstvom clenov Vcfrady, pravdepodobnc nebol viicsi nez niekofko sto os6b. Pozri Anthony C. Deane ,,The World Christ Knew" (London: Guild Books, 144), str. 57, 60; Alfred Edersheim ,,The Life and Times of Jesus the Messiah", I. str. 311. Kcd uvazime, zctato mala, privilcgovana skupina, pozostavajuca z menej nez 7.000 os6b a tvoriaca asi tretinu z jedncho percenta izraelskcho obyvatcfstva, riadila duchovny osud naroda, nic je fazke pochopif, prcco o nich Jczis tak vefa rozpraval, ked ucil svojich ucenikov stratcgickcj potrebc lcpsicho vcdcnia.

11 Jasnc to vyplyva z prekladu listu Efezanom (4, 11 a 12) v Novej anglickej Biblii, ktory znie: "A toto boli jeho dary: nicktori dostali dar staf sa apostolmi, ini prorokmi, ini hlasatcfmi evanjelia, ini pastiermi a ucitcfmi, aby vzdelavali fud Bozi v dielc sluzby, k vybudovaniu tela Kristovho." Daisie modernc verzie vyzdvihuju ten isty podstatny vyznam. Tri vety v I. versi na seba vzajomne nadviizuju a tretia je ieh vyvrcholcnim. Podfa tejto interpretacie dal Jczis niektorym eirkcvnym predstavitcfom zvlastny dar, aby zdokonafovali svatych k vykonavaniu sluzby, ktoru kazdy z nich ma vo vcfkom dielc budovania Kristovho tela. Ucitcfska cinnos{ cirkvi sa tu javi ako praca, ktora zahfna vsetkych clcnov tohoto tela (por. I Kor 12, 18 a 2 Kor 9,8).

z uprimnej la.sky k celej cirkvi a kde sa prejavuje patricny zaujem o potreby ostatnych fudf, je mozne tieto namietky ospravedlnit tym, ze sa plnf poslanie. Pracovnfkovi vsak musf byt stale jasny konecny cief av jeho spravanf nesmie byt' ani len naznak sebeckej zaujatosti. Vsetko, cosa robf s malou skupinou, sa deje pre spasu zastupov.

Prfklady zo sucasnosti

Ta.to zasada vyberu a sustredenia sa na malu skupinu ma korene v zakonoch vesmfru a funguje bez ohfadu na to, kto sa podfa nej riadi. Stacf sa pozriet' na uspesne kurzy prfpravy veducich osobnostf v podnikanf, v priemysle, vlade alebo v armade.

Urcite nie je zanedbatefny fakt, zeprvf komunistickf vodcovia, vzdy pozornf voci tomu, coje ucinne, do znacnej miery prijali tuto Panovu metodu za svoju. Pouzitfm tejto metody na vlastne necestne umysly sa mala hfstka nadsencov zmenila na vel'ke masove hnutie, ktore az donedavna zotrocovalo takmer polovicu l'udstva celeho sveta. Komunisti su modernym prfkladom toho, co Jez.is ukazal uz v svojej dobe, ze zastupy je mozne zfskat' jednoducho, ak dostam1 vodcov, ktorych mozu nasledova(.

Je na case konaf

Jena case, aby sa veriaci pravdivo postavili zoci-voci sucasnej situacii. Koncia sa dni nasho lenosenia. Evanjelizacny program miestnych cirkvf uviazol takmer na kazdom useku. Este horsie vsakje, zevel'ke misionarske sfrenie evanjelia na novych uzemiach sa vel'mi oslabilo. Vo vacsine krajfn oslabena cirkev dokonca nestacf drfaf krok s prudkym rastom obyvatel'stva. Diabolske sily tohoto sveta utocia stale neustupnejsie as vacsou neuprosnosfou. Je to ironiou, ze V <lobe, ked' krestania maju k dispozfcii take prostriedky rychleho hlasania evanjelia ako este nikdy predtym, dosahuju v zfskavanf sveta pre Krista este menej, ako pred vynajdenfm motorovych vozidiel.

Hodnotenie tejto zalostnej situacie nas vsak nesmie vies( k zufalym pokusom, chcief zmenit sucasny trend cez noc. Mozno, ze prave v tom je mis problem. V snahe zastavif tuto vlnu a dostat sa k masam so spasonosnym Slovom Bozfm, zacfnali sme jednu intenzfvnu akciu za druhou. V nasom sklamanf sme vsak nepochopili, ze skutocny problem nespocfva v tom, fomu l'udia veria, ako su ovladanf, ci sa zdravo stravLtju, alebo nie. Vsetky tieto veci, ktore sa povazuju za take dolezite, maju v rukach uplne inf. Preto skor, ako budeme moct riesit' problem vykorisfovania fudf, musfme sa dostat' k tym, ktorych fud nasleduje.

Samozrejme, ze treba uprednostnit' zfskavanie a vyuku tych, ktorf uz maju zodpovedne veduce miesta. Ak ale nem6zeme zacat hore, zacnime tam, kde sme a vyucujme niektorych z nepatrnych tak, aby sa stali vel'kymi. A zapamatajme si tiez, ze k tomu, aby niekto robil velke sluzby v Bozom Kral'ovstve, nemusf mat uznanie sveta. Silny vplyv m6ze mat na svet kazdy, kto chce nasledovaf Krista, ak samozrejme ma sam spravnu prfpravu.

Tu musfme zacat' a prave tak ako Jezis. Bude to pomale, unavne, bolestive a moi.no spociatku nepovsimnute, ale konecny vysledok bude slavny aj ked sa toho nedozijeme. Taketo chapanie vsak vedie k vel'kemu rozhodnutiu pre cinnost'. Clovek sa musf rozhodnut', ci chce, aby sa vysledokjeho cinnosti prejavil v okamzitej pochvale, vyplyvajticej zo vseobecneho uznania, alebo v reprodukovanf svojho zivota niekol'kymi vybranymi muzmi, ktorf bud(1 po jeho smrti pokracovat' v jeho praci. V podstate ide o to, pre ktoru generaciu zijeme. Musfme vsak fst' d'alej. Teraz je potrebne aby sme pochopili, ako Jezis ucil Iudf pokracovat' vjeho praci. Cela osnova je sucast'ou tej istej met6dy a keby sme oddelilijednu fazu od druhej, znicili by smejej ucinnost'.

A hl'a, ja som s vami po vsetky dni

Mt 28,20

2

SPOJENIE

Zostal s nimi

Od chvfle, ked'Jezis povolal svojich muzov, zostal s nimi. To bolo podstatou jeho vychovneho programu - jednoducho nechat ucenfkov, aby ho nasledovali. Keef sa nad tym clovek zamyslf, musf uznar, zejezis vychovaval neuveritefne jednoduchym sposobom. Nemal ziadnu formalnu skolu, ziadne seminare, ziadny rozpfsany studijny plan, ziadne cyklicke kurzy, do ktorych by zapisoval svojich nasledovnfkov. V celej jeho cinnosti niet ani stopy po nejakom dokladne organizovanom postupe, na co sa dnes kladie taky velky doraz. Aj keel' sa to zda prekvapujuce,Jezis ucil tychto mufov svojej ceste iba tym, ze ich celkom pritiahol k sebe. On sam bol skolou a ucebnou osnovou.

Prirodzena neformalnost tejto Jezisovej vyucovacej met6dy stala v ostrom protiklade s formalnym, takmer skolackym postupom zidovskych ucitefov zakona. Nabozenskf ucitelia jeho doby vyfadovali od svojich ziakov, aby sa prfsne pridrziavali urciteho ritualu a naucenych formul, cfm sa navzajom lfsili. Jezis vsak ziadal od svojich ucenfkov iba to, aby ho nasledovali. Majster nepodaval vedomosti vo forme zakonov a pouciek, ale v zivej osobe toho, ktory sa pohyboval medzi nimi. Jeho ucenfci sa nevyznacovali navonok viditel'nou poslusnosfou urcitemu ritualu, ale tym, ze boli s nfm a mali ucasr najeho nauke. (Jan 18, 19).

Vedomosti sa cerpali z jeho pritomnosti

Prostrednfctvom tohoto spolocenstva bolo ucenfkom <lane ,,poznar tajomstva Bozieho kral'ovstva" (Lk 8, 10). Najskor zfskali a prijali vedomostf vJezisovej spolocnosti cezjeho konanie az potom cez vysvetl'ovanie. Najviditel'nejsie sa to prejavilo vtedy, keel'sajeden zo skupiny, ktory nepochopil pojem Svatej Trojice, sa opytal: ,,Ako mozme poznat cestu?"Jezis mu na to odpovedal: ,Ja som cesta, i pravda, i zivot" (Jan 14, 5-6), co znamenalo, zena tu.to otazku nieje potrebna odpoved', stacf, aby ucenfci pochopili duchovnu skutocnost, ktora bola zosobnena v ich strede.

Tato jednoducha metodika sa prejavila od zaciatku Jezisovym povolanfm tych, ktorych chcel viest. Janovi a Ondrejovi, keel' sa pytali, kde byva, povedal: ,,Pod'te a uvidfte!" (Jan 1, 39). Podl'a Pfsma nic viac nebolo povedane. A co by sa bolo malo este povedar? Doma mohli sjezisom o vsetkom hovorit a tu, v sukro-

mf, mohli doverne spoznavat'jeho povahu a pracu. Filipa oslovil rovnakymi slovami podstatneho vyznamu: ,,Nasleduj ma!" (Jan 1, 43). Filipa zrejme ten to jednoduchy prfstup dojal a pozval Natanaela: ,,Pod' a uvidfs" (Jan 1, 46). Jedna ziva kazen sa vyrovna stovke vysvetl'ovanf. Neskor, ked'Jezis nasieljakuba,Jana, Petra a Ondreja opravovat' siete, pripomenul im rovnakymi znamymi slovami: ,,Pod'te za mnou!" Tentoraz vsak pripojil aj dovod: ,,...a urobfm vas rybarmi fudf" (Mk 1, 17; por. Mt 4, 19; Lk 5, 10). Takym istym pozvanfm povolal Matusa od myta: ,,Nasleduj ma!" (Mk 2, 14; Mt 9, 9; Lk 5, 27).

Poznand zdsada

Vsimnite si, aka je v tom ufasna strategia. Tym, zeveriaci posluchli toto prvotne volanie, zapfsali sa vlastne do Majstrovej skoly, kde sa mohlo rozvinut ich chapanie a upevnit' ich viera. Existovalo urcite vefa vecf, ktorym tfto muzi nerozumeli, ked' s nfm chodili a ktore sami uznali za pritazke pre pochopenie. Ale ked'nasledovalijezisa, mohli sa o vsetkych tychto problemoch rozpravaf. Vsetko, copotrebovali vediet', sa mohli naucit' v jeho prftomnosti.

Tato zasada, pouzfvana od zaciatku, nadobudla spresnenu formulaciu neskor, ked' sijezis z vacsej skupiny okolo neho vybral dvanastich, ,,aby boli s nfm" (Mk 3, 14; por. Lk 6, 13). Samozrejme dodal, ze ich posle ,,kazat' a da im moc vyhanat' diablov". Casto si vsak neuvedomujeme, co tomu predchadzalo. Jezis jasne povedal, ze tfto muzi mali byt' najprv ,,s nfm" a az potom mali ,,kazat'"alebo ,,vyhanat'.diablov". Toto osobne ustanovenie, aby boli neustale vjeho spolocnosti, bolo akoby ich menovanfm a splnomocnenfm k evanjelizacii. V tom okamihu to bolo dokonca este dolezitejsie, pretoze bez tejto prfpravy by nemohli vykonavat'. zvestovatefsku cinnost'..

lFzsie spojenie ku koncu vjuky

Ked.' clovek cfta zaznamy evanjelia tak, ako za sebou nasledttju, jasne vidf s akou odhodlanost'.ou chcel Jezis splnit' toto svoje poslanie. Ked' Kristova cinnost' prechadzala do druheho a tretieho roku svojho posobenia, venoval vyvolenym ucenfkom coraz viac casu, a nie menej, ako by sa dalo cakat'..12

Aby sa co najviac vyhol publicite, braval ich casto na opustene miesta v horskych oblastiach krajiny, kde bol pomerne neznamy. Spolu sa vydali na severozapad do Tyru a Sidonu (Mk 7, 24; Mt 15, 21), do stredu dekapolskeho kraja (Mk 7, 31; por. Mt 15, 39) a do dalmanuckeho kraja najuhovychod od Galiley (Mk 8, 10; por. Mt 15, 39) a na severovychod do osad okolo Cezarey Filipovej (Mk 8, 27; por. Mt 16, 13). D6vodom tychto ciest bolo ciastocne aj nepriatefstvo

12 Nicktori odbornici, ako napr. Henry Lathan trvdia, zcprv, ako Jczis ustanovil apostolov, sustredil svoju pozornosf na davy, potom sa vsak viac vcnoval uccnikom, najma dvanastim. Ci uz jc takato podstatna odlisnost nazorov opravncna na zakladc cvanjclii alcbo nic, jc ncspochybnitcfnc, zcsa Jczis postupom casu naozaj viac vcnoval apostolom.

farizejov a Herodesa, ale v prvom rade cftil potrebu byt' sam so svojimi ucenfkmi. Nesk6r stravil s nimi niekol'ko mesiacov v Perey vychodne odjordanu (Lk 13, 22-19, 28;Jan 10, 40-11, 54; Mt 19, 1-20, 34; Mk 10, 1 -52). Ked'sa aj tam proti nemu zdvihla opozfcia,Jezis ,,uz nechodil verejne medzi Zidmi, ale odisiel do kraja blfzko puste, do mesta zvaneho Efraim, a ostal tam aj s ucenfkmi" (Jan11, 54). Kecfkonecne nadisiel cas, aby siel do Jeruzalema, vedome ,,vzalsi osve dvanastich ucenfkov", ked' sa pomaly uberal k mestu (Mt 20, 17; por. Mk 10, 32).

Vzhfadom na to nas neprekvapf, zev tyzdni svojho umucenia Jezis takmer nespustil svojich ucenfkov z ocf. Ba aj ked' sa sam modlil v Getsemanskej zahrade, boli jeho ucenfci vzdialenf iba coby kamenom dohodil (Mk 22, 41). Nie je to tak v kazdej rodine, ked' sa blfzi hodina odchodu? Cenia si kazdu minutu, pretoze si uvedomuju, zeta.to ich fyzicka blfzkost' uz coskoro prestane existovat'. Slova, vyslovene za takych okolnostf, su vzdy ovefa cennejsie. Kristovi ucenfci boli naozaj schopnf pochopit' hlboky vyznam J ezifovej prftomnosti medzi nimi az vtedy, ked'sajeho cas zacal napfn.ar (Jan 16, 4). To bezpochybyvysvetfuje, preco autori evanjelif venovali tol'ko pozornosti tymto poslednym dnom. Cela polovica toho, co je o Jezisovi napfsane, sa odohrala v poslednych mesiacochjeho zivota a to vacsinou V posledny tyzden.

Kurz, ktorym sa Jezis uberal pocas svojho zivota, je jedinecne zobrazeny v dnoch, nasledujucich po jeho zmftvychvstanf. Je zaujfmave, ze pri kazdom zo svojich desiatich zjavenf sa ukazal svojim nasledovnfkom, najma vyvolenym apostolom. 13 Ako hovorf Biblia, oslaveneho Pana nesmela vidiet' ani jedna neveriaca osoba. Nie je to vsak az take zvlastne. Ne bolo vobec potrebne vzrusovat' davy tymto okazalym zjavenfm. Vecf co by boli mohli urobit'? Bolo potrebne ozivit'vieru ucenfkov, ktorf po ukrifovanf v zufalstve utiekli a utvrdit' ich v poslanf vo svete. Celajezifova sluzba bola sustredena na nich.

V tom, ze Jezis venoval v porovnanf s ostatnymi ovefa viac casu niekol'kym ucenfkom, mozno vidiet' dobre premysleny strategicky postup. V podstate stravil s nimi viac casu, ako ho venoval komukol'vek na tomto svete.Jedol s nimi, odpocfval s nimi, rozpraval sa s nimi vacsinu casu svojho verejneho ucinkovania. Chodili spolu po osamelych cestach, navstevovali spolu zafudnene mesta, plavili sa spolocne po Galilejskom mori a lovili v nom spolocne ryby, modlili sa spolu na opustenych miestach a vrchoch, zucastnovali sa spolocne na bohosluzbach v synag6gach a v chrame.

Predsa vsak shizil aj zastupom

Musfme si vsimnut' to, zeaj ked'Jezis preukazoval sluzbu inym, ucenfci boli stales nfm. Boli vzdy blfzko, pozorovali ho a pocuvali, ci hovoril s ucitefmi zakona a farizejmi, ktorf striehli, ako by ho mohli chytit' za slovo, alebo sa na ceste rozpraval s osamelym fobrakom. Takto prinasaljezisov cas dvojnasobny uzitok. Bez toho, aby zanedbaval svoju pravidelnu starostlivost' o tych, ktorf boli v nudzi, neustale vyucoval svojich ucenfkov tym, ze ich mal stale pri sebe. Mali tak uzitok

zo vsetkeho, co hovoril a robil inym, a okrem toho dostali aj osobne vysvetlenie a radu.

Chee to cas

Take doverne a stale spolocenstvo pochopitel'ne znamenalo, zejezis vlastne vobec nemal cas, ktory by patril ibajemu. Ucenfci boli stale pri nom ako male deti, ktore sa dofadttju otcovej pozornosti. Este aj cas, ktory venoval tomu, aby sa osamote modlil, okamzite prerusil, ked' potrebovali pomoc (Mk 6, 46-48; por. Lk 11, 1). Ale Jezis vedel, ze sa to inac n~da. Chcel byt' s nimi. Boli jeho duchovnymi det'mi (Mk 10, 24;Jan 13, 33; 21, 5) a otec moze dobre vychovat' rodinu iba vtedy, ak s nouje.

Zdklad nasledovania

Nie nie je zrejmejsie ako tato zasada, a predsa sa nic ine tak nezanedbava. Clovek ma sklon prehliadat' to, coje zrejme, a tato zasada svojou podstatou neuputava pozornosf. Jezis vsak nechcel, aby ju jeho ucenfci prehliadli. Cftil, najma pocas poslednych dnf svojej cesty, ze je potrebne, aby si v mysli ujasnili jeho konanie. Raz sajezis naprfklad obratil k tym, co ho nasledovali, a povedal: ,,Budete svedcit', pretoze ste od zaciatku so mnou" Qan 15, 27). Bez fanfar a bez toho, ze by svet niefo pozoroval, hovoriljezis, ze pripravuje mufov na to, aby boli po jeho smrti jeho svedkami. Met6da, akou to robil, bola jednoducha- bol s nimi. Ako sa V}jadril pri inej prflezitosti, boli urcenf za vodcov jeho vecneho krafovstva, kde by jedli a pili za stolom a sedeli na tr6noch a sudili dvanast' izraelskych pokolenf, pretoze s nfm ,,vytrvali" v jeho skuskach (Lk 22, 28-30).

Bolo by vsak nespravne predpokladat', ze tuto zasadu osobneho nasledovania obmedzil iba na skupinu apostolov. Jezis sa sfce sustredil na tychto niekofkych vybranych mufov, ale ten isty zaujem prejavoval aj o ostatnych, coho nasledovali, i ked' v zmensenej miere a odlisnym sposobom. Tak naprfklad, ked' sa Zacheus obratil na ulici vJerichu, siel s nfm domov (Lk 19, 7) a skor nez opustil mesto, stravil u neho nejaky cas. Po obratenf zeny pri studni v Samarii zostal Jezis este dva dni v Sychare, aby vyucoval fudf tohoto mestecka, ktorf ,,uverili v neho kvoli slovam zeny, ktora svedcila" a ,,este viac ich uverilo" preto, ze bol osobne s nimi, nie pre svedectvo tej zeny, ale preto, ze Majstra sami poculi Qan 4, 39-42). Neraz sa stalo, ze ten, ktoremu Majster nejakym sposobom pomohol sa smel pripojit' k sprievodu, ktory siel zajezisom, ako naprfklad Bartimej (Mk 10, 52; Mt 20, 34; Lk 18, 43). Takto sa mnohf pripojili ku skupine apostolov. Dosvedcuju to sedemdesiati, ktorf s nfm boli neskor pocasjeho posobenia vJudei (Lk, 10, 1-17). Kazdemu z tychto veriacich venoval urcitu osobm:i pozornost', nedala sa vsak porovnat' s tou, ktoru venoval dvanastim.

13 Ako hovori Peter, ucenici tento fakt jasne uznavali: ,,Boh ho na treti den vzkricsil a dal mu zjavovaf sa, nie vsctkemu fudu, ale svcdkom, ktorych Boh voprcd vyvolil, tcda nam, ktori smc s nim spolbcnc jedli a pili po jeho zmitvychvstani." (Sk I 0, 40--4 I)

Treba sa spomenut' aj skupinku vernych zien, ktore Jezisovi posluhovali z vlastnych prostriedkov, ako Maria a Marta (Lk 10, 38-42), Maria Magdalena, Jana, Zuzana a ,,mnohe ine" (Lk 8, 1-3). Niektore z tychto zien s nfm boli az do konca. Neodmietol ich laskavu dobrotu a casto vyuzfval prflezitost' na to, aby posilnil ich vieru. Jezis si vsak vefmi dobre uvedomoval prekazku, akou je rozdielnost' pohlavf, a hoci vital pomoc zien, nesnazil sa zaclenit' ich do vybranej skupiny svojich vyvolenych ucenfkov. V tom sposobe nasledovania existuju medze, ktore treba uznavat'.

Jezis nemal cas na to, aby mohol neustale venovat' pozornost' vsetkym tymto fucfom, ci to uz boli muzi alebo zeny. Robil, co mohol, a to bezpochyby ucenfkom ukazalo, ze novoobratenym sa treba ihnecf osobne venovat'. Sam sa vsak musel v prvom rade venovat' vyucovaniu niekolkych mufov, ktorf by mohli potom takuto osobnu pozornost' venovat' namiesto neho ostatnym.

Cirkev ako neustdle spolocensvo

Iba uplne pochopenie podstaty a poslania cirkvi vyriesi otazku osobnej starostlivosti o kazdeho veriaceho. J e dobre vsimnut' si, ze zasada cirkvi vytvarajucej sa okolo Jezisa, podfa ktorej veriaceho uviedli do spolocenstva ostatnych, bola vlastne vo vacsom meradle praktizovanfm toho isteho, co on robil s dvanastimi. 14 Cirkev bola v skutocnosti prostriedkom nasledovania vsetkych tych, co nasledovali jeho. To znamena, ze skupina veriacich sa stala Kristovym telom a ako taka si navzajom sh:izilajednotlivo i spolocne.

Vsetci clenovia spolocenstva veriacich mali ulohu, ktoru museli v tejto sluzbe splnit'. Aby to dokazali, museli byt' na to pripravenf a inspirovanf. PokiaI bol Jezis s nimi vo svojej fudskej podobe, bol vodcom on, ale potom toto vedenie museli prevziat' fudia z cirkvi. To vsak znamenalo, ze ich to Jezis musel naucit'. Vyfadovalo si to jeho neustale osobne spolocenstvo s niekolkymi vybranymi muzmi.

Nas problem

Kedy si krest'anstvo vezme k srdcu toto poucenie? Je potrebne kazat' masam, ale nikdy to vsak neposkytne dostatocnu prfpravu pre tych, co maju byt'vodcami evanjelizacie. Tak isto nemozu tuto pracu urobit' prflezitostne schodze nabozenskej obce, ani kurzy pre sfritel'ov krest'anstva. Formovat' fudf nie je fahke. Vyfaduje to neustalu osobnu pozornost', takmer taku, ako otec venuje svojim det'om. Je to nieco, conemoze robit ziadna organizacia ani kurz. Deti sa nevychovavaju prostrednfctvom zastupcu. Z prfkladu, ktory nam davajezis, vyplyva, ze to mozu robit iba osoby, ktore travia cas s tymi, ktorych chcu viest.

Je zrejme, ze v tomto krest'anstvo zlyhalo, a to tragicky. Medzi krest'anmi sa vefa hovorf o evanjelizacii a krest'anskej vychove, ale o osobne spolocenstvo je maly zaujem, keel'sa ukaze, ze si takato praca vyzaduje obetovatvlastne pohodlie. Vacsina cirkvf nastojf na tom, aby novf clenovia presli kurzom, ktory obycajne trva mesiac, s jednou vyucovacou hodinou do tyzdna. Ostatok casu vsak nie je

novy veriaci vobec zapojeny do ziadneho konkretneho programu krest'anskej prfpravy, okrem toho, ze moze chodit na bohosluzby a navstevovat' nedel'nu skolu. V prfpade, zeje tento novy krest'an skutocne zachraneny, ale nema rodicov alebo priatel'ov, ktorf spravne vyplnia tu.to medzeru, je ponechany celkom na sameho seba pri riesenf nespocetnych praktickych problemov, s ktorymi sa v zivote stretava a z ktorych hociktory moze znamenat' pohromu pre jeho vieru. Niet divu, zepri takejto nedoslednej starostlivosti o veriacich priblizne polovica tych, co vyznali svoju vieru v Krista a vstupili do cirkvi, nakoniec odpadne, alebo zvlaznie. Este menej z nich zfska tol'ko vedomostf a milosti, aby mohli byt' pre kral'ovstvo nejakym sposobom uzitocnf. Ak nedel'ne bohosluzby a kurzy pre clenov su vsetkym, cocirkev ma, aby z mladych veriacich urobila zrelych ucenfkov, znamena to, ze pracuje zle, pretoze vytvara falosne zdanie. A ak niekto nasleduje tento zly prfklad, moze narobit' viac skody ako osohu. Pracu s fud'mi jednoducho nic nenahradf a je smiesne si predstavovat', ze by k silnemu krest'anskemu vedeniu mohlo, snad' okrem zazraku, prispiet'. nieco mensieho. Koniec koncov, ked' Syn Bozf J em, povafoval za potrebne byt' tri roky stale so svojimi ucenfkmi a jeden z nich aj tak odpadol, ako si moze cirkev mysliet'.,zemoze tuto pracu robit' iba niekol'ko dnf do roka, systemom vyroby na beziacom pase.

Uplatnenie tejto zasady V dnesnej dobe

Jezisovo konanie nas jasne ucf, ze akakofvek cirkvou prebrata zasada nasledovania musf v zaklade spocfvat' na osobnom, tutorskom zaujme o tych, ktorf su jej zverenf. Konat' inak v podstate znamena prenechat' novych veriacich diablovi.

Pre to je potrebne najst' system, v ktorom by kazdy veriaci dostal krest'anskeho priatefa -poradcu, ktoreho by nasledoval az do toho casu, kym bude sam mod viest' niekoho ineho. Poradca by mal s novym veriacim travit' co najviac casu. Mal bys nfm cftat' Biblu, modlit' sa s nfm, odpovedat' na otazky, objasnovat' pravdu a snazit'. sa spolu s nfm pomahar inym. Ak cirkev nema takychto oddanych poradcov, ochotnych vykonavar tu.to sluzbu, mala by si niekol'kych vychovar. A vyskolit' ich mozno opal'.jedine tak, ze dostanu vodcu, ktoreho by nasledovali.

Taka je odpoved' na otazku, ako sa to ma robit'. Teraz je vsak potrebne pochopit'., zeta.to met6da moze splnit' svoj cief iba vtedy, ked' jej nasledovnfci budu konat' to, cosa naucia. Preto treba porozumiet' d'alsej zakladnej zasade Majstrovej strategie.

14 V tejto suvislosti jc potrebnc si vsimnuf, zcv cvanjcliach sa ovcfa castejsic hovori o ,,uccnikoch" ako o cclcj skupine, ncz ako o jcdnotlivcoch. T. Ralph Morton idc v tcjto anal6gii estc dalcj a tvrdi, zc vacsina zmicnok o jcdnotlivcoch hovori o ich ncuspcchu, zatiaf co zmicnky o skupinc castejsic hovoria o ich radosti, porozumcni alcbo dosiahnuti niccoho. Kcd si uvcdomimc, zc cvanjclia pisali z vnuknutia ucenici a nic Jczis, to, zc takto vykladali svojc vlastnc postavcnic, jc vyznamne. Nemusime z toho dedukovaf, zc ako jcdnotlivci boli ucenici bezvyznamni, prctozc tak tomu ncbolo. Silnym dojmom na nas vsak posobi to, zcuccnici chapali, zev nich Panvidi skupinu vcriacich, ktori sa spolu pripravuju na spolocnc poslanic. Ccz Krista videli samych scba najprv ako cirkcv, a potom ako jcdnotlivcov v cirkvi.

Vezmite na seba moje jarmo Mt 11,29

ZASVATENIESA

Vyzadoval poslusnosf

Jezis od fudf, s ktorymi bol, ocakaval poslusnost'. Neziadal od nich, aby boli duchaplnf, ale rnuseli byt' vernf. Bolo ich poznat' podfa tohoto vyrazneho znaku. Volali ich jeho ,,ucenfkrni", co znarnenalo, ze boli Majstrovymi ,,ziakmi". Af ornnoho nesk6r ich zacali nazyvat' ,,kresfanrni" (Sk 11, 26), i keel' to bolo neodvratne, pretoze poslusnf nasledovnfci skor, ci neskor zfskaju charakteristicke crty svojho vodcu.

Ten to postup je taky jednoduchy, ze priarn udivuje. Od ziadneho ucenfka sa neziadalo, aby najprv vyznal vieru alebo prijal dobre forrnulovane kredo, hoci kazdy z nich bezpochyby poznal, zejezisje Mesias (Jan 1, 41. 45. 49; Lk 5, 8). V tej chvfli sa od nich iba ziadalo, aby Jezisa nasledovali. Prvotne pozvanie vsak jasne obsahovalo povolanie k viere v osobu Krista a poslusnost'jeho Slovu. Ak to nepochopili hned' na zaciatku, rnohli to postupne spoznat', keel'sli cestou svojho Majstra. Nik nebude nasledovat' osobu, ktorej nedoveruje, ani nezacne uprimne verit', ak nebude ochotny posluchnut' to, cojeho vodca hovorf.

Cesta kriia

Na zaciatku sa zdalo, ze nasfedovanie Jezisa je celkorn fahke. Bolo to tak preto, ze s nfrn nesli dost' d'aleko. Coskoro vsak bolo celkorn jasne, ze byt'Kristovym ucenfkorn znarnena ovefa viac, ako radostne prijat' rnesiassky prfsl'ub - znarnena to odovzdat' cely zivot Kristovi a celkorn sa podriadit'jeho zvrchovanosti. Neexistoval ziadny kornprornis. ,,Nijaky slufobnfk nemoze sluzit' dvom panom, lebo bud jedneho bude nenavidiet' a druheho milovat', alebo jedneho sa bude pridffat' a druhym pohfdne. Nem6zete sluzit' Bohu i rnamonu"(Lk 16, 13). Bolo treba celkom zanechat' hriech. Stare zvyky, sp6sob myslenia a svetske radovanky sa museli prisp6sobit'novej discipline Bozieho kral'ovstva (Mt 5, 1-7, 29; Lk 6, 20-49). Jedinym kriteriom spravania bolo teraz zdokonal'ovanie sa v laske (Mt 5, 48), ktora sa mala prejavovat' poslusnosfou ku Kristovi (Jan 14, 21. 23) a oddanosfou tym, pre spasu ktorych zomrel (Mt 25, 31-36). Takato laska obsahovala krfzochotne sebazaprenie kvoli inym (Mk 8, 34-38; 10, 32-45; Mt 16, 24-26; 20, 17-28; Lk 9, 23-25;Jan 12, 25-26; 13, 1-20 a ine).

Bolo to narocne vyucovanie. Maloktorf z nich to dokazali prijat'. Radi sa pocftali k J ezisovym nasledovnfkom keel'plnil ich zah1dky chlebom a rybami, ale mnohf z jeho ucenfkov odpadli a nechodili viac s nfm (Jan 6, 66) keel' zacal hovorit' o pravej hodnote krafovstva a o obeti, ktora je potrebna pre jeho dosiahnutie (Jan 6, 25-59). Povedali: ,,Tvrda je to rec: Ktoze ju moze pocuvat'?" (Jan 6, 60).Je prekvapujuce, zeJem za nimi nebefal a nesnazil sa ich prehovorit', aby zostali na zozname jeho clenov? On pripravoval vodcov pre kral'ovstvo a ak mali byt' vhodnymi osobami pre tuto sluzbu, museli za to zaplatit' pofadovanu cenu.

Treba si, spocitat~ co to bude stdt'

Tf, ktorf nechceli fst' celu cestu, postupne odpadli. Z vlastneho sebectva sa oddelili od vyvolenej skupiny. Judas, oznaceny ako diabol (Jan 6, 70), falosne vytrval az do konca, ale nakoniec sa ho zmocnilo lakomstvo (Mk 14, 10-11, 43-44; Mt 26, 14-26, 47-50; Lk 22, 3-6, 47-49;Jan 18, 2-9). Ak sa clovek neodtrhol od sveta, nemohol nasledovat'Jezisa pocas celeho jeho zivota. Tf, ktorf to len predstierali, pripravili svojej dusi iba muky a nest'astie (Mt 27, 3-10; Sk 1, 18-19).

Mozno preto hovorilJezis tak prfsne so zakonnfkom, ktoryprisiel a povedal: ,,Ucitefu, budem t'a nasledovat' kam len p6jdes". Tomuto mufovi, ktory sa otvorene, dobrovofne hlasil k sluzbe, povedal Jez.is uprimne, ze to nebude fahke: ,,Lfsky maju svoje nory a nebeske vtaky hniezda, avsak Syn cloveka nema, kde hlavu sklonit" (Mt 8, 19-20; Lk 9, 57-58). Iny ucenfk ch eel, aby ho J ezis oslobodil od okamziteho zavazku poslusnosti, aby sa mohol fst' postarat' o svojho vekom pokrocileho otca, ale Jez.is nedovolil ziadny odklad. Povedal: ,,Nasleduj ma! Nechaj, nech si mftvi pochovavaju mftvych. Ale ty chocf a zvestuj Bozie krafovstvo" (Mt 8, 21-22; Lk 9, 59-60).

Dalsf muz naznacil, ze by Jezisa nasledoval, ale iba pod podmienkami, ktore si sam urcil. Najprv sa chcel rozlucit' s rodinou. Mozno predpokladal, ze by to bolo spojene s veselou zabavou. J ezis mu vsak priamo povedal: ,,Kto polozf ruku na pluh a obzera sa spat', nieje suci pre Bozie krafovstvo" (Lk 9, 62).Jezis nemal cas na to, aby sa rozptyfoval tymi, ktorf si chceli vytvarat' vlastne podmienky pre ucenfctvo. A ani po tom netuzil.

Z toho vyplyvalo, zeten, kto chcel byt' ucenfkom, musel uvazit', coho to bude stat'. ,,Keefniekto z vas chce stavat'vezu, ci si najprv nesadne a neprepocfta naklady, ci bude mat' aj najej dokoncenie?" (Lk 14, 28). Ak to neurobf, ako by na seba zvolaval posmech sveta. To iste by platilo o krafovi, ktory by si este pred vypuknutfm vojnoveho stavu nezvazil, co ho bude stat'vft'azstvo.Jezis to strucne zhrnul slovami: ,,Tak nikto z vas, nemoze byt' mojfm ucenfkom, ak sa nezriekne vsetkeho, coma" (Lk 14, 33; por. Mk 10, 21; Mt 19, 21; Lk 18, 22).

Mdloktori zaplatili tuto cenu

Ked' oportunisti opustiliJezisa v Kafarnaume, pretoze nechcel splnit' ich svetske ocakavania, zostala mu iba hfstka nasledovnfkov. Obratil sa k dvanastim

a povedal: ,,Ci chcete aj vy odfst'.?" Qan 6, 67). Bola to rozhodna otazka. Co by zostalo z jeho ucinkovania, keby ho tychto niekolko mufov prestalo nasledovat'? Simon Peter mu vsak odpovedal: ,,Pane, ku komu by sme isli? Ty mas slova vecneho zivota, a my sme uverili a spoznali, ze ty si ten Svaty Bozf'' Qan 6, 68-69). Tieto apostolove slova ubezpecili Majstra a od toho casu sa zacaljezis so svojimi ucenfkmi rozpravat' o svojom utrpenf a smrti viac a otvorenejsie. 15

Kto poslucha, ten sa uci

N eznamena to vsak, ze ucenfci rychlo pochopili vsetko, coPan povedal. Ani zd'aleka! Ich schopnost' hlbsie chapat pravdy Panovho vykupitel'skeho poslania, obmedzovali rozne l'udske slabosti. KeefJezis po velkom prehlasenf v Cezarei Filipovej povedal ucenfkom, ze ho nabozenskf vodcovia v Jeruzaleme vydaju na smrt', Petervlastnejezisovi nerozumel, ked'mu karavo hovoril: ,,Nech tije Boh milostivy, Pane! To sa ti nesmie stat'!" (Mt 16, 22; por. Mk 8, 32). Na to musel J ezis tomuto velkemu rybarovi povedat', ze ho v torn to oklamal diabol, ,,lebo nemas na mysli veci Bozie, ale l'udske" (Mt 16, 23; Mk 8, 33). Ani tymto sa to neskoncilo.Jezis opatovne cftil, zeje potrebne, aby ucenfkom rozpraval o svojej smrti a jej vyzname. Vafoe to vsak zacali brat' az v ten den, keel'bol zradou vydany do n1k svojich nepriatefov.

Ked'ze nechapali jasne posolstvo krffa, nepochopili samozrejme spociatku ani to, ake je ich miesto v kral'ovstve. Tazko prijfmali ucenie pokornej sluzby v prospech inych (Lk 22, 24-30;Jan 13, 1-20). Dohadovali sa medzi sebou, kto bude najvacsf v kral'ovstve (Mk 9, 33-37; Mt 18, 1-5; Lk 9, 46-48). Jakub a Jan chceli mat' popredne miesta (Mk 10, 35-37; Mt 20, 20) a ostatnf desiati sa preto zo zavisti pohorsovali (Mk 10, 41; Mt 20, 24). Zbytocne tvrdo posudzovali ostatnych, ktorf s nimi nesuhlasili (Lk 9, 51-54). S nevol'ou pozerali na rodifov, ktorf chceli, aby Jezis pozehnal ich deti (Mk 10, 13). Zrejme este plne nechapali, co znamena prakticky nasledovat' Krista.

Jezis vsak trpezlivo znasal l'udske slabosti svojich vyvolenych ucenfkov, pretoze boli ochotnf ho nasledovat', napriek vsetkym svojim nedostatkom. Po prvom povolanf sa este nakratko vratili k svojmu povodnemu rybarskemu povolaniu (Mk 1, 10; Mt 4, 18; Mk 5, 2-5; por. Jan 1, 35-42), ale nezda sa, ze by to bolo z dovodu nejakej ich neposlusnosti.Jednoducho si este neuvedomili, ake zamery majezis s ich zivotmi, a mofoo im to este ani nepovedal. Ale od chvfle, ako sa pri nich objavil pocas prace a poziadal ich, aby ho nasledovali a stali sa rybarmi l'udf, ,,zanechali vsetko a isli za nfm" (Lk 5, 11; por. Mt 4, 22; Mk 1, 20). A museli sa vel'a ucit', aby mohli neskor povedat', ze su Kristovi stale verne oddanf (Mk 10, 28; Mt 19, 27; Lk 18, 28). U takychto mufov boljezis ochotny strpiet' vel'a toho, fo vyplyvalo z ich duchovnej nedokonalosti. Vedel, ze cfm vacsmi budu rast' v milosti a vedomostiach, o to lepsie budu mod svoje chyby ovladat'. Ak budu d'alej praktizovat' pravdy, ktore pochopili, bude rast' aj ich schopnost' prijfmat' zjavenie.

Poslusnost'. voci Kristovi bola tym pravym prostriedkom, pomocou ktoreho sa ti, co boli v jeho spolocnosti, ucili pravde. Neziadal svojich ucenfkov, aby nasledovali nieco, o com by neboli presvedcenf, zeje pravda. Nikto ho vsak nenasledoval bez toho, aby nespoznal, coje pravda (Jan7, 17). Jezis nevyzyval svojich ucenfkov, aby oddali svoj zivot nejakej nauke, ale tomu, kto je zosobnenfm nauky. Pravdu mohli poznat'. iba zivotom podl'ajeho Slova (Jan8, 31-32).

Dokaz ldsky

Za najvyssf prejav lasky sa povafovala absolutna poslusnost'.. Najvyraznejsie bolo toto poucenie zd6raznene v predvecer Jezisovej smrti. Keef sa ucenfci po velkonocnej veceri zhromazdili v Hornej sieni okolo Jezisa, povedal im: ,,Ak ma milujete, budete zachovavat'. moje prikazania ... Kto ma moje prikazania a zachovava ich, ten ma miluje. A kto miia miluje, toho bude milovat' aj m6j Otec, ajja ho budem milovat'. a V}javfm mu seba sameho ... Ak ma niekto miluje, bude zachovavat' moje slovo, a m6j Otec ho bude milovat'..A prfdeme k nemu a urobfrne si u neho pribytok. Kto ma nemiluje, nezachovava moje slova: A slovo, ktore pocujete, nie je moje, ale Otcovo, ktory ma poslal... Ak budete zachovavat' moje prikazania, zostanete v mojej laske ... To je moje prikazanie, aby ste sa milovali navzajom tak, ako sorn vas miloval ja ... Vy ste moji priatelia, ak konate, co vam prikazujem" (Jan 14, 15. 21. 23-24; 15, 10. 12. 14).

15 Prv ako ho vojaci zajali, hovoril Jczis o svojom utrpeni a smrti najmenej sestnastkrat. Prvc zmienky boli zahalene tajomstvom, bol v nich vsak jasny naznak, coho ocakava -prirovnanie jeho tela k zrucaninam chramu (Jan 2, 19); zmienka o Synovi cloveka, ktoreho vyzdvihnu ako mcdcneho hada (Jah 3, 14); poznamka tykajuca sa dna, kccf bude ako zenich vzaty prec (Mk 2, 20; Mt 9, 15; Lk 5, 35);jeho prirovnanie k chlcbu zivota, ktory sa ma Iamaf a jest (Jan 6, 51-58); takticz narazka na znamenic proroka Jonasa (Mt 18, 4). Po otvorcnom Petrovom vyznani v Cezarei Filipovej zacal Jezis otvorenejsie ukazovaf svojim ucenikom, ze,,musi isf do Jeruzalema a mnoho vytrpief od starsich, velknazov a zakonnikov, zemusi byf zabity a tretieho dna musi byf vzkrieseny" (Mt 16, 21; Mk 8, 31; Lk 9, 43-45). Detailne predpovedal svoju smrf a vzkriesenic, kecf prechadzal so svojimi ucenikmi Galileou (Mt 17, 22-23; Mk 9, 30-32; Lk 9, 43-45); a opat na svojej posledncj ceste do Jeruzalema, po svojom posobeni v Perci (Mk 10, 33-34; Mt 20, 18-19; Lk 18, 32-33). Jeho smrf bola predmctom rozhovoru s Mojzisom a Eliasom na Hore premcncnia (Lk 9, 31). Obsahovala ju ticz poznamka o tom, ze prorok nemozc zahynuf mimo Jeruzalcma (Lk 13, 33), ako aj zmicnka o utrpeni a zavrhnuti od fudi pred tym, ako sa vrati v slave (Lk 17, 25). Prirovnal sa k dobremu Pastierovi, ktory ,,kladie svoj zivot za ovcc" (Jan IO, I 1-18) a k psenicncmu zrnu, ktorc prv, ako mozc prinicsf uzitok, padne do zemc a zomicra (Jan 12, 24). Nickofko dni prcd poslcdnou Yelkou nocou pripomcnul Jezis opiif svojim uccnikom, zc,,budc vydany na ukrifovanic" (Mt 26, 2) a ncsk6r, toho istcho dna vysvetfoval v dome Simona malomocncho, zeccnny olcj, ktory Maria vyliala na jcho nohy, bol pripravou najeho pohreb (Mk 14, 8; Mt 26, 12). Nakonicc povcdal Jczis svojim uccnikom o svojom bliziacom sa utrpcni pri poslcdncj vcccri (Lk 22, I 5), a potom ustanovil pamiatku svojcj smrti tym, zejedol chlieb a pil vino (Mk 14, 22-25; Mt 26, 26-29; Lk 22, 17-20).

Jezis je prfkladom

V zivote samotneho Majstra bola samozrejme hlavnou zasadou absolutna poslusnost'. Vo svojej fudskej prirodzenosti prejavoval neustale suhlas s vofou svojho Otca a to umoznovalo Bohu pouzit'jeho zivot celkom podl'a zamysl'aneho zameru. Neraz to opakoval: ,,Mojfm pokrmom je plnit' vofu toho, ktory ma poslal, a dokonat'jeho dielo" (Jan 4, 34); ,,nehl'adam svoju vol'u, ale vofu toho, ktory ma poslal" (Jan 5, 30; por. 6, 38); ,,zachoval som prikazania svojho Otca a zostavam vjeho laske" (Jan 15, 10; por. 17, 4). Zhrnut' by sa to mohlo do jeho zvolania v Getsemane ,,nech sa stane nie moja, ale tvoja vofa" (Lk 22, 42; por. Mk 14, 36; Mt 26, 39. 42. 44). Korunou najvyssieho stupnajezisovej odovzdanosti do vole Bozej bol krfz. Navzdy ukazal, ze v poslusnosti niet ziadnych kompromisov - vzdy je to oddanost' az na smrt'.

Svetsky zmysfajuci nabozenskf vodcovia povedali pravdu, ked' s posmechom hovorili: ,,Inych zachranoval a sam sebe nemoze pomoct'" (Mk 15, 31; Mt 27, 42; Lk 23, 35). Samozrejme, ze nemohol zachranit' seba. Neprisiel preto, aby zachranil seba. Prisiel zachranit' svet. Neprisiel ,,aby si dal posluhovat'., ale aby sam sluzil a dal svoj zivot ako vykupne za mnohych" (Mk 10, 45; Mt 20, 28). Prisiel ,,hl'adat'.a spasit'., cozahynulo" (Lk 19, 10). Prisiel sa dat'.Bohu ako obet'. za hriechy vsetkych fudf. Prisiel zomriet'.. Neexistoval ziadny iny sposob, akym by sa mohlo ucinit'. zadost'. neporusitefnemu Boziemu zakonu.

Ten to krfz, ktory uz vopred prijal (Zjav 13, 8; por. Sk 2, 32), robil z kazdeho Kristovho kroku na tejto zemi vedome prijfmanie zameru, ktory mal Boh od vecnosti sjeho zivotom. Ked' tedajezis hovoril o poslusnosti, bolo to nieco, co jeho ucenfci videli vtelene v fudskej podobe. Jezis to V}jadril takto: ,,Dal som vam prfklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobilja vam. Amen, amen, hovorfm vam, sluha nie je vacsf ako jeho pan. Ani posol nie je vacsf ako ten, kto ho poslal. Ak to viete, ste blahoslavenf, ked' tak aj konate" (Jan 13, 15-16). Toto poucenie musel kazdy pochopit'.. Tak, ako Jezis nachadzal blazenost'. v plnenf Otcovej vole, takju najdu aj jeho ucenfci. Toto je jedinou povinnost'.ou slufobnfka. Platf to o Kristovi a nemozno sa domnievat'., ze by to bolo menej vhodne pre jeho ucenfka (Lk 17, 6-10; por. 8, 21; Mk 3, 35; Mt 12, 50).

Sustredenie pozornosti na tuto

zdsadu

Zo strategickeho hfadiska to boljediny sposob, akym moholjezis formovar zivot ucenfkov svojfm slovom. Bez poslusnosti sa u nich nemohol rozvljat ani charakter, ani naplnat'. zamer. Ak otec chce, aby deti boli ako on, musf ich naucit, aby ho posluchali.

Je treba si tiez zapamatat'., ze Jezis pripravoval fudf k tomu, aby viedli jeho cirkev k vft'.aznemu boju a ze nik sa nemoze stat vodcom bez toho, aby sa najprv nenaucil vodcu nasledovat'.. Svojich buducich velitefov vychovaval z radovych vojakov. Postupne ich cvicil, aby si uvedomovali potrebu disciplfny a ucty k autorite. Nepodriadit' sajeho rozkazu nebolo mozne. Nik nevedel lepsie ako Jezis,

ze diabolske sily temnot su proti nim dobre zorganizovane a vybavene, aby zmarili akekol'vek polovicate evanjelizacne usilie. Keby sa celkom neoddali tomu, ktory jediny pozna strategiu vft'azstva, nemohli by prejst' cez rozum diabolskym mocnostiam tohoto sveta. Vyfadovalo si to absolutnu poslusnost'. Majstrovej voli, aj ked' to znamenalo uplne sa vzdat' vlastnej.

Uplatnenie tejto zdsady v dnesnjch casoch

Dnes sa musfme toto opat' naucit'. S Kristovymi prikazaniami sa nemozno zahravat'.. Sme zapojenf do boja a jeho vysledky znamenaju zivot a smrt' a kazdy den ked' si nekoname svoju povinnost',je strateny. Ak sme sa naucili aspon najzakladnejsiu pravdu ucenfctva, musfme vediet', ze sme povolanf na to, aby sme boli slufobnfkmi nasho Pana a aby sme posluchali jeho Slovo. Nie je nasou povinnost'.ou uvafovat'., preco hovorf tak alebo inak. Musfme iba vykonavat'.jeho prfkazy. Nechje nase chapanie hocako nedokonale, ak sa takto neoddame vsetkemu, o com vieme, ze od nas teraz ziada, mozno pochybovat', ci sa niekedy dostaneme d'alej v pochopenf jeho zivota a poslania. V kral'ovstve niet mies ta pre lenivcov, pretoze taky prfstup nielenze brani akemukol'vek rastu v milosti a vedomostiach, ale tiez vylucuje schopnost' byt' pouzitym na svetovom bojisku evanjelizacie.

Clovek sa musf pytat'., preco sa dnes zastavil rast tolkych krest'.anov, ktorf vyznali svoju vieru v Krista a preco je ich svedectvo neucinne. Tuto otazku mozno polozit'. v sirsom kontexte: preco je sucasne krest'.anstvo natoll<.orozcarovane zo svojho svedectva dnesnemu svetu? Nie je to preto, ze u duchovenstva i laikov je vseobecna l'ahostajnost'voci Bozfm prikazaniam, alebo prinajmensom akysi pocit spokojnosti s priemernost'.ou? Kde je poslusnost' krffa? Naozaj by sa zdalo, ze sa Kristovo ucenie o sebazaprenf a odovzdanf nahradilo akousi miluckou filozofiou uvafovania o vlastnom zaujme: ,,Rob, ako sa ti paci".

Vel'kou tragediou je, ze este aj tf, ktorf si uvedomuju co sa deje, pracuju malo na zlepsenf tejto situacie. Nad biedou sucasnosti si vsak netreba zufat', ale treba zacat' pracovat'..Je najvyssf cas, aby sa poziadavky na clenstvo v cirkvi chapali a presadzovali v podmienkach praveho krest'.anskeho ucenfctva. Toto vsak samo o sebe nestacf. Ucenfci musia mat' vodcov a to znamena, ze prv ako sa bude mod viac urobit' s clenstvom v cirkvi, bude sa musiet' niefo v tom to smere udiat'. s cirkevnymi predstavitel'mi. Ak sa tato uloha zda byt' privelka, budeme musiet', tak ako Jezis, zacat' pracovat' s malym poctom vybranych a vstepovat' im vyznam poslusnosti.

Dalsf krok v Majstrovej strategii zfskavania sveta sa bude moct' plne rozvinut' az vtedy, keel' sa tato zasada uvedie do praxe.

Prijmite Ducha Svateho

Jan 20,22

DAVANIESAMEHOSEBA

Rozdaval sa

Jezis chcel, aby ho jeho nasledovnfci posh1chali a vnikali tak hlbsie do jeho Ducha. Prijfmanfm jeho Ducha poznavali, ako Boh miluje strateny svet. Preto bez reptania prijfmalijeho poziadavku disciplfny. Ucenfci pochopili, ze nielen zachovavaju zakon, ale ze konaju podfa vole toho, ktory ich miluje aje ochotny sa za nich obetovat'.

ZivotJezisa bol zivotom rozdavania-rozdaval to, co mu dal Otec (Jan 15, 15; 17, 4. 8. 14). Dal im svoj pokoj, ktory ho posiliioval v utrpenf (Jan 16, 33; por. Mt 11, 28). Dal im svoju radost', s ktorou pracoval v trapenf a starostiach, ktore ho obklopovali (Jan 15, 11; 17, 13). Dal im kfuce od svojho kral'ovstva, ktore mocnosti pekla nikdy neprem6:zu (Mt 16, 19; por. Lk 12, 32). Dal im svoju slavu, ktoru mal uz pred zaciatkom sveta, aby boli vsetci jedno tak, ako on je jedno s Otcom (Jan 17, 22-24). Daroval vsetko, co mal - nic si neponechal, ani vlastny zivot.

Laskaje taka. Vzdy sa rozdava. Ak sa zameriava na seba, nieje to laska.Jezis takjasne postavil do stredu pozornosti apostolov to, co myslel slovami ,,Lebo tak Boh miloval svet" (Jan 3, 16). Znamenalo to, ze tym, ktorych Boh miluje, <lava vsetko, co ma, aj ,,svojho jednorodeneho Syna". Pre Syna znamenalo stelesnenie lasky to, ze sa vzdal vlastneho prava na zivot a polozil svoj zivot za svet. Clovek m6ze zacat' chapat' krfz iba v tom to svetle -ked' sa Syn da namiesto sveta. V takomto poiiatf je vsak Kristov krfz nevyhnutny, pretoze nekonecna Bozia laska sa moze V)jadrit' iba nekonecnym sp6sobom. Takako musel clovek zomriet' pre svoj hriech, tak isto kv6li svojej laske musel Boh poslat' svojho Syna, aby za nas zomrel. ,,Nikto nema vacsej lasky ako ten, co svoj zivot kladie za svojich priatefov!" (Jan 15, 13).

Neodolatel'ny podnet k evanjelizacii

Jezis vyuzil kazdu prflezitost' k tomu, aby svojim ucenfkom vstepil mocny, neodolatel'ny podnet k cinnosti, ktorym bola naplnenajeho dusa, horiaca Bozskou laskou k stratenemu svetu. Vsetko co konal a hovoril, bolo motivovane tymto nesmiernym zapalom, ktorym bol preniknuty.Jeho zivot vlastne v casnosti zjavil vecny Bozf plan - zachranit' si l'ud. Predovsetkym toto sa ucenfci museli naucit', a to nie teoreticky, ale prakticky.

Ucenfci dennodenne videli ako to praktizoval priamo pred nimi. Aj ked' tieto prejavy neraz tazko prijfmali, naprfklad ked' imjezis umyval nohy Qan13, 1-20), predsa jasne pochopili, co mal Jezis na mysli. Videli, ako si ich Majster odoprel nejedno svetske pohodlie a radosti a stal sa ich slufobnfkom. Videli, ako odmietal veci, ktore oni mali vefmi radi -telesny oddych, l'udsku chvalu, uznanie, a naopak kv6li nim ochotne prijfmal to, comu sa oni snazili uniknut'chudobu, ponfzenie, trapenie a dokonca aj smrt'. Ked' pozorovali, ako sa staral o chorych, potesoval zarmutenych a kazal chorym evanjelium, bolo imjasne, ze pre Majstra nebola ziadna sluzba primala, ani ziadna obet' privelka, ked' sa konala na slavu Boziu. Mozno, zeto vzdy nechapali a urcite si to nevedeli vysvetlit', ale nikdy nepochybovali, ze je to spravne.

Jeho posviicovanie sa

Jezisovo posvacovanie sa pozostavalo z neustaleho obnovovania vlastneho zasvatenia sa Bohu cez sluzbu lasky k inym. Jasne sa to prejavilo v jeho velknazskej modlitbe, ked' povedal: ,,Ako si ty mna poslal do sveta, tak som aj ja ich poslal do sveta. A posvantjem sa pre nich, aby aj oni boli posvatenf v pravde" Qan17, 18-19). Vsimnime si, ze toto odovzdanie sa Bohu, ktore je vyjadrene slovom ,,posvacovat' sa" nebolo ujezisa potrebne pre ocistenie, pretoze on bol stale cisty. Taktiez nebolo potrebne na to, aby Jezis dostal moc vykonavat' sluzby, pretoze uz mal vsetku moc, kLoru mohol potrebovat'. Ako to vyplyva z kontextu, jeho posvacovanie sa spocfvalo sk6r v plnenf u.lohy, pre ktoru bol ,,poslany do sveta" 16 a tym, ze sa venoval evanjelizacii, daval neustale svoj zivot ,,za nich".

Posvacoval sa teda nie preto, aby z toho mal sam osoh, ale robil to preto, aby jeho ucenfci mohli ,,byt' posvatenf v pravde". 17 To znamena, ze ak sajezis daval Bohu, daval sa tym, co boli okolo neho, aby mohli skrze jeho zivot poznat', ie maju podobny zavazok k poslaniu, pre ktore prisiel na svet. Cely jeho evanjeli-

16 Na posvatenie poukazujc tiez v spojitosti s Jezisom Jan I 0, 36, kdc sa tato myslicnka opaf v zakladc viazc na evanjelizaciu.

17 Casy slovesa ,,posvatif" odhafuju jcdcn dolezity rozdicl mcdzi posvi.itcnim Jczisa a posvatcnim jeho uccnikov. V Majstrovom pripadc jc toto slovcso v jcdnoduchom pritomnom case, ktory naznacuje, zc ide o trvalejsi stav -,,stale sa posvi.icujem". Naproti tomu, kcd' Jezis v d'alsej vctc hovori o svojich uccnikoch, pouziva trpnc pricastie minulc tohto slovcsa v opisncj vi.izbeso slovesom ,,byf", co znamena, zcv posvi.iteni ucenikov existuje rozhodujuci krizovy moment v ich odovzdani sa Bohu, aj ked hlavny doraz jc stale kladeny na trvalc doslcdky tohto krizovcho mom en tu. Vofnejsie rozsirena interpretacia Jana 17, 19, by mohla znief takto: ,,kvoli nim, ustavicne - den po dni, hodinu po hotline -obnovujem svoje odovzdanic sa zvcstovaniu cvanjclia a som ochotny podstupif kazdu obef pre to, aby som naplnil tento Bozi cicf pre svoj zivot. A pretozc vicm, zeani v buducnosti nebude stacif nic mcnej, ak ma Bozia praca pokracovaf, ziadam od vas to iste. Vyvolil som si vas k tomu, aby stc isli robif moju pracu, ale skor, ncz skutocne pocititc moju lasku k stratencmu svctu, budete musiet vsetko, co mate, vydaf Bohu a jcho planu zachrany sveta a vytrvaf v tomto rozhodnuti v kazdom okamihu svojho zivota". Verim, zc kcby smc sa takto skutocnc zo srdca rozhodli, pomohlo by to svctovej evanjclizacii ako nic inc. Jc to urcite jcdna z oblasti posvi.itcncho zivota, ktorc potrebuju vacsi doraz.

zacny plan spocfval v tejto oddanosti a naslednej vernosti, s akou sajeho ucenfci v laske odovzdali okolitemu svetu.

Poverenie k ucinkovaniu

Toto malo byt' kriteriom, podl'a ktoreho mali ucenfci cha.pat svoju sluzbu, konanu v Jezisovom mene. Mali davat' zadarmo tak, ako dostali (Mt 10, 8). Mali sa navzajom milovat', ako on ich miloval (Jan 13, 34-35). Toto malo dokazovat', ze sujeho ucenfkmi (Jan 15, 9-10). Boli v tom obsiahnute vsetky jeho prikazania (Jan 15, 12-17; por. Mt 22, 37-49; Mk 12, 30-31; Lk 10, 27). Normou bola laskakalvarijska la.ska. Tak, ako to ucenfci tri roky videli, mali sa v nesebeckej oddanosti davat' tym, ktorych Otec miloval a za ktorych ich Majster zomrel (Jan 17, 23).

Takymto prejavom ich la.skymal svet poznat', ze evanjeliumje pravdive. Ako inak by bolo mozne presvedcit' zastupy? Laska je jediny sposob, ako zfskavat' spontanny ohlas u fudf, a milovat'je mozne iba vtedy, ked v srdci prebyvajezis. Pre to sa Jezis takto modlil: ,,Spravodlivy Otce, svet ta nepoznal, ale ja som ta poznal, a tfto poznali, ze si ma ty poslal. Oboznamil som ich s tvojfm menom a este ich oboznamim, aby v nich bola la.ska, ktorou si ma miloval, a aby somja bol v nich!" (Jan 17, 25-26).

Praca Ducha Svateho

Nech si vsak nikto nemyslf, ze takuto skusenost' s Kristom je mozne vyvolat' fudskou domyselnosfou. Jezis dal vefmi jasne najavo, ze iba Duch Svaty sprostredkoval jeho zivot. ,,Duch ozivttje, telo nic neosozf" (Jan 6, 63). Preto, ak clovek chce co len zacat' zit v Kristovi, musf sa znova narodit' Qan 3, 3-9). Prv, ako sa porusena fudska prirodzenost' moze pripodobnit svojej pravej podobe, danej v stvorenf na Bozf obraz, musf sa obnovit' z Ducha Svateho. Tak isto je to Duch Svaty, kto udrziava pri zivote a umoziiuje rast pretvoreneho ucenfka vo vedomostiach av milosti (Jan 4, 14; 7, 38-39). Ten isty Duch cloveka ocist'uje prostrednfctvom Slova a oddefuje ho Bohu pre svatu sluzbu Qan 15, 3; 17, 7; por. Ef 5, 26). Od zaciatku do koncaje osobne poznavanie Krista pracou Ducha Svateho. Rovnako je to jedine Duch Bozf, ktory cloveka usposobuje pokrafovat' v spasonosnom poslanf evanjelizacie. Jezis zdoraznil tuto pravdu v spojitosti so svojou vlastnou pracou ked vyhlasil, ze to co kona, robf v spolupraci s ,,Duchom Panovym". V jeho moci hlasal chudobnym evanjelium, uzdravoval srdcia skrusenych, hlasal prepustenie zajatym, otvaral oci slepym, vyhanal diablov a prepusral na slobodu utlacanych (Lk 4, 18; Ma 12, 28) .Jezis bol zjaveny Boh, Duch bol Boh v cinnosti. Bol vlastne Bozfm cinitel'om, ktory prostrednfctvom l'udf realizoval vecny plan spasy. Preto Jezis vysvetl'oval svojim ucenfkom, ze Duch pripravf cestu pre ich cinnost', da im vyrecnost' hovorit' (Mt 10, 19-20; Mk 13, 11; Lk 12, 12). Usvedcf svet ,,pokial' ide o hriech, spravodlivost' a sud" (Jan 16, 8). Objasnf pravdu, aby l'udia poznali Pana (Mt 22, 43; por. Mk 12, 36;Jan 16, 14). Ucenfkom bolo prisl'ubene, ze dostanu schopnost' vykonavat' dielo Panovo jeho mocou (Jan 14, 12). 18 V tomto zmysle sa evanjelizacia vobec nevysvetl'uje ako

l'udske podujatie, ale ako Bozf plan, ktory sa rozvfja od zaciatku sveta a bude pokrafovat' az do casu, kym sa nesplnf Bozf zamer. To vsetko je pracou Ducha Svateho. Od ucenfkov sa ziadalo iba to, aby vedenie svojho zivota odovzdali celkom Duchu Svatemu.

Iny Spomocnfk

Z hl'adiska uspokojenia samotnych ucenfkov bolo potrebne, aby ovel'a hlbsie spoznali vzt'ah Ducha k ich Panovi.Jezis tuto potrebu samozrejme poznal a pretoo tom hovoril konkretnejsie, ked' sa blfzil koniec jeho pozemskeho zivota. Af dovtedy bol stale s nimi. On bol ich Obhajcom, ich Ucitel'om, ich Vodcom. V jeho spolocnosti mali jeho ucenfci silu a odvahu. Ked' boli s nfm, cftili, ze vsetko je mozne. Problem bol vsak v tom, ze J em sa vracal do neba. Bolo potrebne, aby im vysvetlil, ako budu pokrafovat', ked' on odfde.

Vtedy im hovoril o Duchu ako o ,,inom Spomocnfkovi", 19 Obhajcovi, ako o tom, ktory bude pri nich stat' a ktory v neviditel'nej rfsi reality zattjme to iste miesto, ktore mal pocas svojho pozemskeho zivotaJem Qan 14, 16). Tak, ako on im sluzil tri roky, tak ich teraz povedie VO vsetkej pravde Duch Qan 16, 13). On im zvestuje buduce veci Qan 16, 13). Naucf ich, comusia vedier Qan 14, 26). Pom6ze im modlit' sa Qan 14, 12-13; 16, 23-24). Kratko povedane, oslavi Syna tym, ze prijme z Kristovho a zvestuje to jeho nasledovnfkom Qan 16, 14-15). Svet nemohol prijat' tuto pravdu, pretoze nepoznaljezisa. Ucenfci ho vsak poznali, pretoze bol s nimi av Duchu s nimi bude navzdy Qan 14, 17).

Jezis nehovoril o ziadnej teorii, o ziadnom vyznanf, o ziadnej proviz6rnej dohode. Bol to sl'ub realnej nahrady za stratu, ktoru mali ucenfci utrpiet'. ,,Iny Spomocnfk", prave taky ako Jezis, ich mal naplnit' skutocnou prftomnost'ou Majstra. Vysady, ktorym sa mali ucenfci v tomto hlbsom vzt'ahu k Duchu tesit', mali byt' v skutocnosti vacsie ako tie, ktore zazili ked' s nimi chodilJem po galilejskych cestach. Napokon, pocas svojho pozemskeho zivota boljezis viazany na jedno telo a jedno mies to, ale vsetky tie to obmedzenia sa v Duchu odstranili. Teraz mohol byt' stale s nimi a doslova mal moznost' ich uz nikdy neopustit'

18 Tento vers z Jana 14, 12 je pri aplikovani na evanjclizaciu fazsic pochopitcfny. Hovori niclcn to, ze uccnici budu konaf ,,vacsie skutky", pretozc Jczis odchadza k Otcovi. Ked' tcnto vcrs vczmcmc doslova, uci mis, zcv silc Ducha Svatcho maju ucenici robit vsetko, co robil ich Pan -a jc toho dosf -ba dokonca aj viac. Jczis ncpovcdal v com maju ticto vacsic skutky spocivaf, ale podfa Skutkov apostolskych by to zrcjmc bolo v oblasti cvanjclizacic. Aspon v tomto ohfadc ucenici skutocnc vidcli viac vyslcdkov ako Kristus. Na Turke sa za jcdcn den pripojilo k cirkvi viac fudi ako pocas trojrocncho Jezisovho ucinkovania.

19 Slovo ,,inf' ma v grcckom originali zvlastny vyznam. Nie jc to slovo, ktorc sa pouziva pri porovnavani dvoch vcci s odlisnymi vlastnosfami, ale pri porovnavani vcci rovnakcj podstatncj vlastnosti, keel'jc rozdicl iba v osobc. Hodnota toho slova spociva preto v tom, zc idcntifikujc vlastnosti Ducha s vlastnosfami vtclcncho Syna, takzc zatiaf co jc Duch odlisny v Osobc, posobi na uccnikov pravc tak ako Jczis.

(Mt 28, 20; por.Jan 14, 16). Z tohoto hl'adiska bolo lepsie, aby sajezis po skoncenf svojej prace vratil k Otcovi a poslal pozehnaneho Spomocnfka, aby zaujal jeho miesto (Jan 16, 7).

Tajomstvo vit'azneho zivota

Lahko mozno pochopit', preco Jezis ocakaval, ze jeho ucenfci budu cakat', kym sa tento sfub nesplnf (Lk 24, 49; Sk 1, 4. 5. 8; 2, 33). Ako inak by mohli s radost'ou a vm1tornym pokojom plnit' poverenie, ktore dostali od Pana? Potrebovali mat' skutocm1 skusenost' s Kris tom, aby sa ich zivot naplnil jeho prftomnost'ou. Evanjelizacia sa pre nich mala stat' palcivou potrebou, mala ociscovat' ich tuzby a viest' ich myslienky. Nestacilo tunic mensie, ako osobny krst Ducha Svateho. Boli povolanf k nadfudskej praci a tato si vyfadovala nadfudsku pomoc -moc zhora. Znamena to, ze vyznanfm svojej hlboko zakorenenej pychy a nepriatefstva, v uplnom odovzdanf sa Kristovi, museli ucenfci vierou znova a hlbsie precftit', ze su naplnenf Duchom. 20

Nebolo ziadnou prekazkou, ze tfto muzi boli prostf prfslusnfci fudskeho pokolenia. Nam to pripomfna nesmiernu moc Bozieho Ducha, realizujucu svoj zamer prostrednfctvom fudf, ktorf sa uplne oddali jeho vedeniu. Nie je podstatne to, kto sme my, ale kto je on.

Pravda skrytd pred neveriacimi

Treba vsak opat' pripomenut', ze tuto blazenost' prezili iba tf, co nasledovali Jezisa celou cestou. Tf, co za nfm sli iba obd'alec ako zastupy, alebo aj ti, co tvrdosijne odmietali kracat' vo svetle jeho Slova ako farizeji, tf ani len nepoculi o praci pozehnaneho Spomocnfka. Ako uz bolo spomenute,Jezis nehadzal svoje perly tym, ktorf o ne nestali. 21

Toto bolo typicke pre jeho ucenie pocas celeho zivota. Jezis umyselne nechaval najskrytejsie veci pre niekolko svojich vybranych ucenfkov (Lk 10, 22; Mt 11, 27; por. 16, 17). lch oci a usi boli naozaj blahoslavene. Mnohf proroci a krali si ziadali vidiet', co oni videli a pocut', co oni pocuvali, ale nemohli (Mt 13, 16-17; Lk 10, 23-24;, por. Mt. 13, 10-11; Mk 4, 10-11; Lk 8, 9-10). Takato taktika sa moze zdat' nezvycajna, kym si clovek opat' neuvedomf, ze Jem umyselne vkladal do tychto niekolkych mufov vsetko co mal, aby mohli byt' spravne pripravenf pre jeho dielo.

Co vyplyva z tejto zasady pre dnesmi dobu

Vsetko sa odvfja od Majstrovej osoby. Jeho cesta bola v podstate jeho zivotom. A tak to musf byt' aj u jeho nasledovnfkov. Ak mame konat' jeho pracu a praktizovat'jeho ucenie, musfme mat'v sebe prostrednfctvom Duchajeho zivot. Bez toho je kazda evanjelizacna praca mftva a bezvyznamna. Ludia su prit'ahovanf k Otcovi iba vtedy, ked' Kristov Duch v nas velebf Syna.

Nemozeme predsa rozdavat' to, co sami nemame. Ked' sme naozaj schopnf rozdavat' svoj zivot v Kristovi, je to dokaz toho, ze ten to zivot mame. Nie je ani

mo:foe, aby sme odopreli inym to, co ma.me v Duchu Kristovom, a pritom si to ponechali. Duch Bozf neustale trva na tom, aby l'udia poznali Krista. V tom spocfva velky paradox zivota-musfme zomriet'. sebe, aby sme zili Kristovi av tom to zrieknutf sa seba, musfme sa odovzdat'. do sluzby a oddanosti nasmu Panovi. Toto bolajezisova met6da evanjelizacie ktoru najprv poznalo iba niekolko jeho nasledovnfkov, ale prostrednfctvom nich sa mala stat'.Bofou silou pri premahanf sveta.

Nemozme tu vsak zastaf. Je potrebne, aby na nas l'udia videli, ako sa ma zit jeho zivotom. Preto musfme pochopif cfalsf zjavny aspekt strategie, ktorujezis pouzil pri vychove svojich ucenfkov.

20 Tento prisfub sa ucenikom splnil na Turicc (Sk 2, 4). Tym sa to vsak ncskoncilo. Lukas nas casto upozornuje, ze naplnovanie Duchom Svatym bolo trvalym a stalym zazitkom prvotncj cirkvi (Sk 4, 8. 31; 6, 3. 5; 7, 55; 9, 17; 11, 24; 13, 9. 52). Z toho vyplyva, zc Duchom naplncny zivot sa prijimal ako norma kresfanskej skuscnosti, hoci nebol skutocnosfou pre vsctkych. Pavo! bol prcto napr. nuteny nabadat Efcfanov, aby ,,boli naplneni Duchom Svatym" (Ef 5, 18). Popis tejto skutocnosti sa bude lisif podfa toho, ake kto zaujima teologickc stanovisko, ale studium dcjin cirkvi nam odhali, ze bez ohfadu na to, vzdy bola tato skuscnost vlastna tym, ktorych si Pan Boh mocnc pouzival k zvestovaniu evanjelia ostatnym.

21 Dobrym prikladom jc Kazcn na vrchu (Mt 5, 3-7. 27; Lk 6, 20-49). Tento vefkolepy prejav, tykajuci sa duchovneho a mravneho spravania sa v krafovstve, patril skor malcmu poctu blizkych naslcdovnikov, ktori ho mohli occnif: ,,Kcd Jezis videl zastupy, vystupil na vrch, sadol si a jeho ucenici pristupili k ncmu. Prchovoril a zacal ich uciL." (Mt 5, 1-2; por. Lk 6, 17-20). Najvyraznejsim prikladom toho, ako Jczis umyselnc ncvyucoval tych, ktori to nechceli, jc mozno sposob, akym chranil spojitosf, ktora je mcdzi nim a prisfubcnym Mcsiasom. Prcd svojimi priatcfmi sa k tomu vsak hlasil uz na zaciatku svojho ucinkovania (Jan 4, 25. 26. 42) a dovolil svojim ucenikom, aby to od zaciatku potvrdzovali (Jan 1, 41. 45. 49). Nccxistujc ziadny zaznam o tom, zc by bol nabozcnskym vladcom Jeruzalema vyhlasil, zcjc Mcsiasom skor, nez ho vypocuvali. Urobil tak az vtcdy, ked sa ho vcfknaz otvorene opytal, ci on je Kristus (Mk 14, 61-62; Mt 26, 63-64).

Dal som vam priklad Janl3,15

NAzORNE PREDVEDENIE

Ukazal im, aim maju zif

Jezis sa postaral o to, aby si ucenfci osvojili jeho sp6sob zivota s Bohom a clovekom. Vedel, zenestacf priviest'. fudf k tomu, aby s nfm boli v d6vernom duchovnom styku. Ucenfci potrebovali vediet'., ako sa tento d6verny vzt'.ahma udrziavat'. a ponukat'. ho aj inym, aby prostrednfctvom evanjelizacie pretrval navzdy. Z cisto praktickeho pohl'adu zijeme tym, corobfme. Ak chce clovek rast'., musf dychat'., jest'., cvicit'.a normalne vykonavat' pracu. Zivot prestava existovat' tam, kde sa funkcie tela zanedbav"iu.Jezisovo usilie odovzdat' svojim nasledovnfkom tajomstva svojho duchovn .io vplyvuje preto potrebne povafovar za dobre premyslenu majstrovsku strategiu. On vedel, coje d6lezite.

Modlitba

Pozrime sa naprfklad najeho modlitebny zivot. Urcite nebolo nahodne, ze Jezis casto dovolil, aby ho ucenfci videli rozpravat'. sa s Otcom. 22 Videli, aku silu modlitba davalajeho zivotu a hoci celkom nechapali o cov modlitbe islo, predsa si len museli uvedomir, zemodlitba bola cast'ou tajomstva jeho zivota. Vsimnite si, ze J ezis im modlitbu v6bec nevnucoval, on sa jednoducho modlil, kym ucenfci po nej tak nezatuzili, ze ho sami poziadali, aby ich to naucil. Keef tato prflezitost'. nastala,Jezis sajej chopil a dal im lekciu, na ktoru uz boli ich srdcia pripravene. Vysvetlil im podstatne zasady modlitby a prv nez skoncil, n:izorne im predviedol vzorovu modlitbu (Lk 11, 1-11; Mt 6, 9-13). Clovek by si mohol mysliet'., ze takyto sp6sob bol pod uroven tychto ucenfkov, keel' im Jezis musel dat'.slova az do ust, aby sa zacali modlit'..Jezis vsak takuto vaznu vec nepovafoval za samozrejmu. Casto su potrebne prave taketo jednoduche met6dy ucenia, aby fudia urobili prve kroky. AJezis bol rozhodnuty naucit'. ich to za kazdu cenu. Nesk6r, keel' uz bolijeho ucenfci schopnf chapat'. hlbsie pravdy jeho Ducha, Jezis im casto zd6raznoval modlitebny zivot a hovoril stale viac o jeho vyzname a pouzitf. Modlitebny zivot bol neoddelitefnou sucast'.ou ich vychovy, ktoru mali neskor odovzdat'. inym. Jedno je iste. Keby ucenfci neboli pochopili vyznam modlitby a nenaucili sa dosledne ju praktizovar, neboli by v zivote vel'a dok:izali.

Pouzivanie Biblie

Dalsou strankouJezisovho zivota, kton1 tak zivo vykreslil svojim ucenfkom, bol vyznam a pouzfvanie Pfsma Svateho. 23 Dolezitost' Pisma bola zjavna z toho, ako bol samJezis Pfsmu oddany, a tiez z toho, ako zfskaval pre vieru inych. Casto vynakladal velke usilie, aby svojim nasledovnfkom vstepil vyznam niektorej pasaze z Biblie a pri rozhovoroch s nimi nikdy neprestal pouzfvat' Pismo. V styroch evanjeliach je vjeho dial6goch s ucenfkmi celkovo aspon sest'desiatsest' odkazov na Stary zakon, nehovoriac o tom, zevyse devardesiatkratje vjeho rozhovoroch s inymi fud'mi cftit', ako saJezis opiera o Staru zmluvu. 24

Toto vsetko malo ucenikom ukazat', ako maju aj oni poznat' a pouzfvat' Pismo vo svojom zivote.Jezis pred nimi praktizoval zasady biblickeho povzbudzovania a napomfnania tak casto, zemuseli pochytit' aspon niektore zakladne pravidla vysvetl'ovania Pfsma a jeho praktickej aplikacie. Okrem toho, Jezisova schop-

22 Evanjelia upozornuju na Jezisove modlitby viac ako dvadsatkrat. Zvlastna pozornosf sa modlitbe venujc pri udalostiach, ktore boli v jcho zivotc ncsmicrnc vyznamne -jcho krst (Lk 3, 21 ); vyber dvanastich apostolov (Lk 6, 12); na Hore prcmcncnia (Lk 9, 29); Poslcdna vcccra (Mt 26, 27); v Gctscmanskcj zahradc (Lk 22, 39-46) a na krizi (Lk 23, 46). Evanjclisti zaznamcnali Bozic zjavcnie v spojitosti s ich vlastnym posobenim -vyznanic jcho Mcsiasstva (Lk 9, 18); kcd mu rcfcrovali o svojej cvanjelizacii (Lk 10, 21-22); ako ich ucil modi if sa (Lk 11, 1); vclku vclknazsku modlitbu prcd tym, ako zomrel (Jan 17, 6-19); jcho Iaskyplnu starostlivosf o Petra (Lk 24, 32) a po zmftvychvstani v dome dvoch ucenikov v Emauz (Lk 24, 30). Modlitba vstupuje ticz do popredia pri jeho mocnych zazrakoch -uzdravovanic davov (Mk 7, 35); nasytenic piatich tisicov (Mk 6, 41; Mt 14, 19; Lk 9, 16; Jan 6, 11); neskor nasytcnie styroch tisicov (Mk 8, 6; Mt 15, 36); uzdravcnie hluchonemeho (Mk 7, 34) a vzkricscnie Lazara z mftvych (Jan 11, 41). Okrem toho ma Jczis modlitbu na pcrach, ked sa pozera na davy, ktorc prisicl spasif -pred tym, ako sa dostava do rozporu s nabozenskymi vodcami (Lk 5, 16); v debates Grekmi, ktori prisli za nim (Jan 12, 27); po tom, co rozpustil paftisicovy zastup, ktory bol nasytil (Mk 6, 46; Mt 14, 23); pri pozchnavani deti (Mk IO, 16) a nakoniec sa modli za tych, co ho pribili na kriz (Lk 23, 34).

23 Co sa tyka jeho vierohodnosti a svedectva, nikdy o nom ncpochyboval, pretozc vcdcl, zebolo napisanc z vnuknutia Ducha Sviitcho (Mk 12, 36; Mt 22, 43). Pre ncho bolo Pismo ,,Slovom Bozim" (Jan 10, 35; Mk 7, 13; Mt 15, 6; por. Lk 8, 12). V skutocnosti bolo Pismo v jedinccnom zmyslc jcho vlastnym Slovom, ktore vysvctfoval a prchlboval (napr. Mt 5, 21-22, 27-28) kcd vyhlasil: ,,...pravc ony (Pisma) svedcia o mne" (Jan 5, 39, por. Mt 5, 17-18). Majuc toto na mysli, pine si uvcdomoval, zejeho zivot je naplncnim Pisma a casto na tuto skutocnosf poukazoval (Mt 5, 18; 8, 17; 13, 14; 26, 54-56; Mk 14, 49; Lk 4, 21; 21, 22; Jan 13, 18; 15, 25 17, 12).

Jc teda celkom prirodzene, ze Jezis vo svojej praci vyuzival tento hotovy zdroj sporahlivych vedomosti. Bola to potrava, ktora zivila jeho dusu (Mt 4, 4) a posilnovala jcho srdce proti pokuscniu (Mt 4, 4. 7. 10; 12, 3; Lk 4, 4. 8. 12). Prcdovsctkym to vsak bolajcho uccbnica pre vcrejnc a sukromne vyucovanie vecnej Bozcj pravdy (napr. Lk 4, 17-21; 24, 27. 32. 44. 45).

24 Su to jcdnotlive priklady Jczisovho hovorcncho Slova, v ktorych jc odkaz na Starn zmluvu bud priamym citatom, alcbo narazkou na isty pribch s pouzitim jazyka, podobncho slovam pouzivanym v zidovskych Pismach. Ked sa zrataju zdvojenia tej istej udalosti, existujucc v paralclnych zaznamoch, jc v styroch evanjeliach cclkovc 160 zmicnok, v ktorych Jczis spomina Bibliu jcho cias. Okrem toho su v tychto odkazoch zahrnutc dvc trctiny knih Starcj zmluvy. So zrctefom na to mofoo urobif zavcr, zc Kristovo Slovo bolo cclkom prcniknutc uccnim starych patriarchov, krafov a prorokov, ccle jeho myslenic sa formovalo v duchu inspirovanych pisicm jcho doby.

nost'. citovat'. pohotovo zo Stareho zakona urcite ucenfkov presvedcila o tom, ze je potrebne naucit sa Pfsmo naspamat'. a dovolit'., aby ono bolo autoritou ich vyrokov.

Vzdy bolo absolutne jasne, zeSlovo napfsane v Pfsme a Slovo, ktore hovoril Jezis, si v6bec neprotirecia, ale zesa dopfnaju. To, comujezis veril, mali mat' na pamati aj jeho ucenfci. Pismo, spojene s jeho vlastnym prejavom, sa pre nich stalo objektfvnym zakladom ich viery v Krista. Dalej sa im ujasnilo, ze ak maju prostrednfctvom Ducha pokracovaf v spolocenstve s nfm, keel' on od nich vo svojej l'udskej podobe odfde, budu musiet'. zotrvavat'.v jeho Slove (Jan 15, 7).

Najviicsi doraz na evanjelizdciu

Prostrednfctvom osobneho prfkladu spoznali ucenfci kazdu strankujezisovej zivotnej sebadisciplfny, 25 ale z hl'adiskajeho konecneho zameru bolo mozno najd6lezitejsie, ze ich stale ucil, ako uchvacovaf duse. Prakticky vsetko, co Jezis hovoril a robil sa ty'kalo evanjelizacnej prace, ci uz im vysvetl'ovalduchovne pravdy, alebo im radil, ako maju hovorif s fud'mi. Nemusel vytvarat zvlasne situacie pre vyucovanie,jednoducho vyuzil tie, co boli okolo neho, a tak sajeho vyucovanie stalo uplne realistickym. V skutocnosti sa vlastne ucenfci ucili, ale nevedeli, ze su skolenf na to, aby v podobnych situaciach zfskavali fudf pre Boha.

Vyucovat'prirodzene

Tuto myslienku, na ktoni sme uz niekol'kokrat narazili, nemozno dostatocne zd6raznit'.. Jezis bol takym vel'kym Majstrom vyucovania, ze nedovolil, aby met6da zatienila nauku. Viedol ju tak, ze pozornost putala samotna pravda a nie jej podanie. V tom spocfvalajeho met6da. V utajenf, zev6bec nejaku met6du ma. Met6dou bol on.

V dnesnej dobe odbornych postupov a zarucenych navodov ,,ako na to",je mozno fazke si to predstavir. Niekedy sa takmer zda, zenebu,deme m6ct'.postupovaf bez dobre ilustrovanej prfrucky alebo viacfarebnej tabul'ky, ktora by nam ukazovala, co ma.me urobit'.. Prinajmensom by sme cakali aspoii nejaky seminar o zfskavanf dusf. Nech sa to vsak zda akokofvek cudne, ucenfci nikdy nemali nic z tychto vecf, ktore dnes povazujeme za podstatne pre nasu pracu.

Jedine, co ucenfci mali, bol Ucitef, ktory s nimi precvicoval to, co sa mali naucit'..Jezis pred nimi zil zivot zvestovatel'a evanjelia, co sa tyka ducha aj met6dy. Tym, ze ho ucenfci pozorovali, spoznavali to, co bolo jej podstatou. Jezis ich viedol k poznaniu potrieb fudf vsetkych vrstiev a k poznaniu najlepsfch met6d, ako k nim pristupovat'.. Vsfmali si ako k sebe pritahuje fudf, ako si zfskava ich doveru a vedie ich k viere, ako im otvara cestu spasy a vedie ich k rozhodnutiu. Ucenfci pozorovali Majstra pri praci v najr6znejsfch situaciach, medzi vsetkymi typmi fudf - bohatymi a chudobnymi, zdravymi a chorymi, priatefmi i nepriatefmi. Nebolo to nakreslene na tabuli v nevetranej triede, ani to nebolo napfsane v prfrucke ,,Urobte si sami".Jeho met6da bola taka realna a prakticka, zeposobila uplne prirodzene.

Neustdle vyucovanie

Presne tak to bolo, ked' Jezis pristupoval k zastupom, aj keel' komunikoval s jednotlivcami. J eho ucenfci boli stale s nfm, aby sledovali jeho Slovo a ciny. Ak im nebol niektory prfstup jasny, mohli jednoducho Majstra poziadat, aby im to vysvetlil. Ked' naprfklad Jezis povedal vel'kemu zastupu prfbeh o rozsievacovi (Mk 4., 1-10; por. Mt 13, 1-9; Lk 8, 4-8),jeho ucenfci sa ho spytovali: ,,Co znamena toto podobenstvo?" (Lk 8, 9; Mk 4, 10; Mt 13, 10). Nato imjezis zacal podrobne vysvetfovat vyznam anal6gif pouzitych v tomto podobenstve. Usudzujuc podl'a textu Pfsma, v skutocnostiJezis stravil vysvetl'ovanfm tohoto prfbehu svojim ucenfkom trikrat viac casu, ako keel' ho na zaciatku rozpraval zastupom (Mt 13, 10-23; Mk 4, 10-25; Lk 8, 9-18) . 26

Ked' niekedy ucenfci neboli ochotnf dat najavo svoje nepochopenie, prevzal J ezis sam iniciatfvu, aby im objasnil patricny problem. Typickym prfkladom je prfbeh o bohatom mladencovi. Jezis s nfm dost prfsne hovoril a keel' bohaty mladenec smutny odisiel, obratil sajezis k ucenfkom a povedal: ,,Bohaty fazko vojde do nebeskeho kral'ovstva" (Mt 19, 23; por. Mk 10, 23; Lk 18, 24). ,,Ucenfci sa zarazili nad jcho slovami" (Mk 10, 24). Viedlo to k znamemu rozhovoru, v ktorom Jezis vysvetlil prfcinu svojho prfsneho prfstupu k tomuto dobremu, mravnemu mufovi. Vyuzil prflezitost aj k tomu, aby aplikoval tento princfp na ich vlastne vyznanie viery (Mk 10, 24-31; Mt 19, 24-20, 16; Lk 18, 25-30).

Sustredenie pozornosti na tuto zasadu

Jezisova met6da bola viac nez len nepretrzita kazen. Bola zaroven aj nazornym vyucovanfm av tom spocfvalo tajomstvo jeho vplyvu na svojich ziakov. Nikoho neziadal, aby robil nieco, co najprv on sam neukazal na svojom vlastnom zivote, dokazujuc tak nielen, ie sa to da zvladnut, ale aj aky to ma vyznam pre jeho zivotne poslanie. Takouto met6dou moholjezis vyucovat, pretoze bol neustale so svojimi ucenfkmi.Jeho ziaci sa nikdy nerozchadzali. Vsetko, cohovoril a robil, bolo osobnym poucenfm v realnej situacii, a kecfze ucenfci tam boli na to, aby ho sledovali, ucili sa vlastne cely den.

25 Rozsah tejto rozpravy nedovofuje do dctailu hovorit o vsetkych Jezisovych zvyklostiach. Sposob, akym ucil ucenikov modlif sa a pouzivaf Bibliu, jc tu uvadzany iba ako priklad, s akou starostlivosfou pripravoval svojich nasledovnikov na sluzbu. Na dokladnc pokrytic tcjto temy by bolo potrcbnc uvazovaf o tom, ako Jezis ucticval Boha, aky ma! vzfah k obradom a zakonom spolocnosti, aky ma! postoj k obcianskej a socialnej zodpovednosti a pod. Faktom vsak ostava, zctym vsctkym ucil Jczis svojich uccnikov ako maju zit vifazny a zmysluplny zivot uprostrcd pohanskcho svcta.

26 Daisie priklady toho nasleduju po podobcnstve o kukoli (Mt 13, 36 a nasl.); jcho vycitka farizcjom, zerusia Slovo Bozic svojim podanim (Mt 15, 15 a nasl.); poucenic o ncrozumnom bohacovi (Lk 12, 22 a nasl.); podobcnstvo o bohacovi a Lazarovi (Lk 17, 1 a nasl.); jcho slovo farizcjom tykajuce sa krafovstva (Lk 17, 22 a nasl.); a otazka rozvodu podfa Mojzisovho zakona (Mk 10, 10n; Mt 19, 7n).

Nieje mozne naucit saJezisovu met6du inak.Je dobre, ked'fud'om povieme, co mame na mysli, ale ovefa lepsieje, ked'im ukazeme, ako to maju robit'. Ludia tuzia po nazornom predvedenf a nie po vysvetfovanf.

Uplatnenie tejto zasady V dnesnej dobe

V kratkosti mozno povedat, ze tf z nas, ktorf sa snazia ucit fudf, musia ich vediet priviest k tomu, aby nas nasledovali tak, ako my nasledujeme Krista ( 1 Kor 11, 1). My davame prfklad (Fil 3, 17; 1 Tes 2, 7-8; 2 Tim 1, 13). Budu robitto, co od nas poculi au nas videli (Fil 4, 9). Tymto sposobom vedeniaje mozne preniest nas sposob zivota na tych, co SU stale s nami.

Tuto pravdu musfme vniest do svojho zivota a nesmieme sa odfahovat a vyhybat vlastnej povinnosti ukazovat ju tym, ktorych skolfme. Toto vyucovanie pritom musf byt sprevadzane praktickym prejavom hlbokeho posobenia Ducha v nasom zivote. Je to Majstrova met6da a okrem nej nic nepostacf na prfpravu tych, ktorf chcu konat jeho dielo.

Je pochopitefne, ze takto sa stavame zranitefnymi. Nie sme dokonalf ako nas Pan a tf, ktorym otvorfme svoje zivoty, uvidia mnohe nase nedostatky. Dovol'rne im vsak vidiet aj nasu pohotovost vyznat svoje hriechy, keel' sme nieco urobili nespravne. Dovofme im pocut nase ospravedlnenie tym, ku ktorym sme sa zle zachovali. Nase slabosti nemusi.-i • ::prekazkou pri vychove ucenfkov, ak cez ne bude prerafat uprimna tuzba na.sledovat Krista.

Samotne vedomosti vsak nestacia. Prichadza fas cinu. Ak tomu nevenujerne pozornost, moze sa stat, ze sa anuluje vsetko, co sme dosiahli v priebehu vyucby. Ak sa vedomosti neuplatnia v zivote, mozu vazne ohrozit d'alsf postup. Nikto to nechapal lepsie ako Majster. Ucil svojich ucenfkov robit urcitu pracu a ked' uz vedeli dost, aby ju mohli zacat vykonavat, postaral sa o to, aby ju aj urobili. Uplatiiovanie tejto zasady je tak dolezite, ze musf byt povafovane za d'alsiu cast jeho strategie dobyvania sveta prostrednfctvom pripravenych a duchovne bdejucich fudf.

Urobim vas rybarmi l'udi

Mt 4,19

6 VYSLANIE

Pridelil im pracu

Jezis rozvijal svoju sluzbu stale so zretefom na buducnost', kedy mali jeho pracu prevziat'. ucenfci a rozfst'.sa do sveta so spasonosnym evaajeliom. Pri nasledovanf im tento plan postupne objasii.oval.

Trpezlivost'. s akouJezis svojich ucenfkov oboznamoval s tymto planom poukazuje na to, ze bral do uvahy ich schopnost' ucit' sa. Nikdy prenahlene nenastojil na nejakej cinnosti. Hoci to mal od zaciatku v plane,jeho prva vyzva ucenfkom, aby ho nasledovali, nehovorila nic o tom, ze maju fst'.hlasat'.svetu evanjelium. Jeho met6dou bolo najprv dopomoct' ucenfkom k zivej skusenosti s Bohom a ukazat'. im, ako sluzit'. Af potom sa mali dozvediet', ze to budu musier robit'. sami.

Na druhej straneJezis ucenfkom nebranil, ked'v spontannej reakcii vydavali svedectvo o svojej viere. Skor sa zdalo, zeho tesf ich snaha priviest' inych k poznaniu toho, co nasli oni. Ondrej zfskal Petra, Filip nasiel Natanaela, Matus pozval svojich priatefov na hostinu do svojho domu - aJezis tychto novych zaujemcov s radost'.ou prijal. Rovnako je dobre vsimnut si, ze pri niektorych prflezitostiach Jezis vyslovne ziadal tych, ktorym pomohol, aby o tom povedali inym. V ziadnom z tychto prvotnych prfpadov vsak svedectvo, pravy ucelich zivota, nebol zalezitost'ou priameho prfkazu.

Jezis pouzfval svojich ucenfkov pri praci inymi sposobmi. Ked' s nfm chodili, bolo to napr. s fyzickou namahou spojene obstaravanie potravy alebo ubytovanie pre ich skupinu. Nechal ich aj krstit' niektorych, cosa na zaklade jeho posolstva obratili Uan4, 2) .27 Je dost' prekvapujuce, ked' si v evanjeliach vsimneme, ze

27 Musim tu poznamenaf, zeJezisovi uccnici dostali vysadu vysluhovaf obrad krstu prv, ako boli vyslani kazaf. Kcby smc z toho mali dcdukovaf pravidlo cirkcvncj cinnosti, urcitc by to znamcnalo, ze kazatdska cinnosf je ovefa dolczitcjsia a spojcna s viaccrymi ncbczpcccnstvami a vysadami ako vysluhovanie sviatosti, tcda aspon krstu. Kazdy, komu jc zvcrcnc posviitnc hlasanic cvanjclia, ma ovefa zodpovcdnejsie poslanie ako !en krstii. Prcto by mala byf vo viicscj zodpovcdnosti zahrnuta i ta mensia. Na krst by sme ncmali klasf viicsiu dolczitosf ako na hlasanic cvanjclia. Zavcdcnie takychto praktik by vsak v mnohych cirkcvnych spoloccnstvach dncsncj cirkvi malo dalckosiahlc vedfajsie doslcdky.

okrem tohto prvf ucenfci rok alebo aj dlhsie nerobili takmer nic ine, iba pozorovali ako Jezis pracuje. Svojou cinnost'ou vsak pred nimi stale udrziaval obraz ich ciefa a ked' opat' povolal styroch rybarov, pripomenul im, ze ak ho budu nasledovat', stanu sa rybarmi l'udf (Mk 1, 17; Mt 4, 19; Lk 5, 10). Nezda sa vsak, zeby preto vel'a urobili. Dokonca ani vtedy, ked' o niekol'ko mesiacov boli pre tuto pracu aj formalne ustanovenf, nevidfme ziaden dokaz ich samostatnej evanj elizacnej prace (Mk 3, 14-19; Lk 6, 13-16). Na zaklade tohoto zistenia by sme azda mali byt' trpezlivejsf voci novoobratenym, ktorf nas nasleduju.

Ked' vsakjezis zacfnal svoju tretiu cestu Galileou (Mk 6, 6; Mt 9, 35), bezpochyby si uvedomil, ze uz nadisiel cas, aby sa jeho ucenfci priamejsie zapojili do prace. Videli uz dost' na to, aby mohli aspoii zacat robit to, co videli u svojho Majstra. A tak: ,,Zavolal si Dvanastich, zacal ich posielat'" (Mk 6, 7; Mt 10, 5; Lk 9, 1-2). Ako orlica, ktora ucf svoje mlad'ata lietat' tym, ze ich vystrcf z hniezda, postrcil svojich ucenfkov do sveta, aby si vyskusali vlastne krfdla.

Strucna pripravna instruktaz

Pred odchodom im vsakjezis dal strucnu instruktaz, ktora ich mala pripravit na splnenie poslania. To, co im povedal pri tejto prflezitosti, je pre toto studium vel'mi dolezite, pretoze suhrnne im V)jadril to, co ich ucil stale.

Najprv opatovne zdoraznil, aky zamer mas ich zivotom. Mali fst' a ,,hlasat' Bozie kral'ovstvo a uzdravovat' chorych" (Lk 9, 1-2; por. Mt 10, l; Mk 6, 7). Toto poverenie neobsahovalo nic nove, ale predsa len vacsine objasnilo ich ulohu. Nove instrukcie viac zdoraziiovali, ze maju priamo ohlasovat' ,,priblfzilo sanebeske kral'ovstvo" (Mt 10, 7). Taktiez sa zvacsil rozsah ich pravomoci, ked' im Jezis povedal, aby nie len uzdravovali, ale aj ocist'ovali malomocnych, vyhaiiali diablov a kriesili mftvych (Mt 10, 8).

To vsak nebolo vsetko. Jezis im d'alej urcil, ku komu maju fst' najskor. ,,Nechod'te na cestu k pohanom a nevojdite do mesta Samaritanov. Chod'te radsej za ovcami, ktore sa stratili z domu Izraela" (Mt 10, 5-6). Ako keby bol Jezis svojim ucenfkom hovoril, aby sli tam, kde najdu pre svoje posolstvo najprfstupnejsfch posluchacov. Takto postupoval vo svojej cinnosti Jem, hoci neskor sa toho uz nepridrziaval.Je celkom prirodzene, ze mali zacat' u svojich sukmeiiovcov, pretoze tfto im boli kulturou a nabozenstvom najblizsie. Je vsak zaujfmave, ze J ezis ten to prfkaz neopakoval, ked' po niekol'kych mesiacoch vysielal sedemdesiatich. Mozno tym naznacoval, zeje uz na case, aby pri hlasanf Kristovho ucenia prekrocili tieto prirodzene zvazky.

Co sa tyka zabezpecenia, ucenfci mali doverovat', ze Boh im da, co budu potrebovat'. Povedal im, aby svoje sluzby poskytovali zdarma, pamatajuc na to, ze oni od Pana tiez dos tali zdarma (Mt 10, 8). Pre to ich Jem poucil, aby sa zbytocne nezat'afovali mnozstvom nepotrebnej batoziny a zasob (Mt 10, 9-10; Mk 6, 8-9; Lk 9, 3). Ked' budu vernf Bohu, on sa postara o to, aby mali to, co potrebuju. ,,Ved'robotnfk si zashizi svoj pokrm" (Mt 10, 10).

Riad'te sa jeho met6dou

Este presnejsie objasii.ttje Jezis ucenfkom svoj plan, ked' im hovorf, aby si v kazdom meste, do ktoreho prfdu, nasli nejaku laskavu osobu au tej aby byvali po cely cas, co budu v tej oblasti robit' evanjelizacnu pract1. ,,Ked' prfdete do ktorehokofvek mes ta alebo dediny, prezved'te sa, kto je tam toho hoden. U neho zostante az do svojho odchodu" (Mt 10, 11; por. Mk 6, 10; Lk 9, 4). V skutocnosti vlastne Jezis ucenfkom povedal, aby sa v kazdom meste sustredili na najsl'ubnejsfch jednotlivcov, ktorf by po ich odchode mohli v ich praci pokracovat'. To malo stat' na prvom mieste. Ak nemohli najst' nikoho, kto by ich prijal, mali na zaklade zvlastneho poucenia striast' prach z n6h, ako svedectvo proti nim. ,,V den sudu bude l'ahsie sodomskej a gomorskej krajine ako onomu mestu" (Mt 10, 14-15; por. Lk 9, 5; Mk 6, 11). Nemali by sme zaznavat' tuto zasadu, zeje treba zriadit zakladnu na novom mieste posobenia prostrednfctvom cloveka, ktory ma predpoklady na to, aby sa stal kfucovym vodcom a pokracoval v zacatej praci.Jezis to praktizoval so svojimi ucenfkmi a ocakaval od nich, zebudu robit' to iste. Na tom spocfval cely jeho plan evanjelizacie a tie miesta, ktore ucenfkom znemoznili uplatnit tuto zasadu, privolali na seba najstrasnejsf sud.

R.dtajte s fazkost'ami

To, zeniektorf fudia cinnost ucenfkov odmietli, iba zdoraznuje Jezisovo varovanie pred zaobchadzanfm, s akym mozu ratat'. ,,Majte sa na pozore pred l'ud'mi! Budu vas totiz vydavat' do moci sudov a budu vas bifovat' vo svojich synag6gach. J\j pred vladarov a krafov vas budu vlacit pre mna, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom" (Mt 10, 17-18). Bolo to celkom prirodzene, pretoze ,,ucenfk nie je natl ucitel'a, ani sluha natl svojho pana" (Mt 10, 24). Panovnfci nazvali Jezisa Belzebubom a tf, co kjezisovi patria, nemozu ocakavat' mensiu potupu (Mt 10, 25). To malo opat' naznacit', ze jeho cestaje protikladom prijatej koncepcie svetskej mudrosti. Preto budu v nenavisti u vsetkych (Mt 10, 22-23).Jezis im vsak povedal: ,,Nebojte sa". On ich nikdy neopustf. A hoci je ich svedectvo spojene s vaznym ohrozenfm zivota, Duch Svaty im pomoze obstat' VO vaznych situaciach (Mt 10, 20-21).Jezis ich uistil, zenech sa stane cokofvek, kazdeho, kto ho vyzna pred fud'mi, vyzna aj on pred svojfm Otcom v nebesiach (Mt 10, 32).

Ten to realisticky prfstup musf na cloveka zap6sobit'-Jezis nikdy nepripustil, aby jeho ucenfci podcenovali silu nepriatel'a, ani prirodzene l'udske odmietanie jeho vykupitefskej zvesti. Nemaju sa spravat' vyzyvavo. Ved' jeho napomenutie ,,bud'te teda opatrnf ako hady a prostf ako holuby" (Mt 10, 16) zdoraznovalo potrebu korektnosti a taktnosti. Napriek vsetkej opatrnosti tu vsak bola skutocnost', zesvet dozaista neprfjme ucenfkov s ochotou, ked'budu verne hlasat' evanjelium. Su poslanf ,,ako ovce medzi vlkov" (Mt 10, 16).

Evanjelium, ktore rozdel'uje

Velky vyznam ma aj Jezifova pripomienka, ze evanjelium vyzyva cloveka k rozhodnutiu. Neexistuje ziadny kompromis s hriechom, a preto ich kazanie

vyrusf kazdeho, kto sa pridrziava Boha. Nie su poslami, cosis ostatnymi podavaju ruky a udrziavaju existujuci stav spokojnosti. Jezis im vlastne povedal: ,,Nenazdavajte sa, ze som prisiel priniest' pokoj na zem. Neprisiel som priniest' pokoj ale mec. Lebo som prisiel postavit' syna proti otcovi, deem proti matke, nevestu proti svokre. A vlastnf domaci budu cloveku nepriatefmi. Kto miluje otca alebo matku viac ako mna, nie je ma hoden. Kto neberie na seba svoj krfz a nenasleduje ma, nie je ma hoden" (Mt 10, 34-38). Ak si ucenfci predtym predstavovali, ze ich praca bude pokojna, nesk6r si to uz iste nemysleli. Isli s revolucnym evanjeliom a jeho nasledovanie sp6sobovalo v fucfoch a ich spolocnosti revolucnu zmenu.

Vjednote s Kristom

Vo vsetkych svojich instrukciachjezis zd6raznoval, ze ani zasady ani metody jeho ucenfkov sa v zasade nelfsia od jeho. Zacal tym, zeim dal poverenie a moc konat'jeho dielo (Mk 6, 7; Mt 10, l; Lk 9, 1) a zakoncil uistenfm, zeto, corobia oni,je akoby to robil on sam. ,,Kto vas prijfma, mna prijfma a kto mna prijfma, prijfma toho, ktory ma poslal" (Mt 10, 40; por. Jan 13, 20). Zamyslite sa nad touto zhodou! Ucenfci mali byt' pravymi reprezentantmi Krista. Toto spojenie je take jasne, ze keby niekto len podal diet'.atu pohar studenej vody v mene ucenfka, dostane odmenu za tentr cin milosrdenstva (Mt 10, 42).

Po dvoch

Taketo boli instrukcie, ktore dalJezis ucenfkom. Ale prv ako odisli, zoskupil ich do dvojfc (Mk 6, 7) . 28 Jezis volil toto usporiadanie bezpochyby preto, aby ucenfci mali cestou potrebnu spolocnost'. Mali si navzajom pomahat' a kecf sa objavili nepriaznive okolnosti - cosa urcite stavalo -aby mohli jeden druheho utesit'. To opat' odrafajezisov zaujem o spolubytie.

,,Vysli teda, porozchadzali sa po dedinach, vsade hlasali evanjelium a uzdravovali" (Lk 9, 6; por. Mk 6, 12). Skupina apostolov teda konecne zacala aktfvne, samostatne plnit' Kristovo poslanie. To vsak nemalo byt' pre Jezisa zamienkou pre zanedbavanie vlastnej prace. Nikdy nikoho nepoziadal, aby robil to, coon sam nebol ochotny urobit'. Keef ucenfci odisli, aj Majster ,,odisiel odtiaf ucit' a kazat' po okolitych mestach" (Mt 11, 1).

Vyslanie sedemdesiatich

Po niekolkych mesiacoch poslal po dvoch este ,,inych sedemdesiatich", aby vydavali svedectvo o ich Panovi (Lk 10, 1). Nie je celkom iste, kto boli tf sedemdesiati, ale podfa naznakov sa zda, zemedzi nimi boli aj dvanasti. Velkost' tejto skupiny tiez naznacttje, ze do istej miery to sluzilo na zintenzfvnenie cinnosti dvanastich, ktorf podavali o Kristovi svedectvo.

Instrukcie, ktore dostala tato vacsia skupina, sa v podstate zhodovali s tymi, ktore predtym dostali dvanasti (Lk 10, 2-16). Akymsi dodatkom prveho poslania bola pripomienka, ze maj(i fst' ,,do kazdeho mesta a osady, kam chcel sam

fst'" (Lk 10, 1). Znamena to, zeucenfci boli poslami svojho Pana a pripravovali podu pre jeho cinnost'. S tymto detailom boli oboznamenf uz pred niekol'kymi tyzdiiami na ceste do Samarie (Lk 9, 52), takze to fakticky nebolo nic nove. Opatovne im bolo iba naznacene, ze ich jedinou povinnosfou je pouzfvat' tu strategiu evanjelizacie, ktoru sa naucili od svojho Majstra.

Rozkazy, dane po zmrtvychstani

Princfp davania evanjelizacnych uloh ucenfkom bol nakoniec uplatneny tesne predtym, ako sa J ezis po ukrifovanf a zmftvychvstanf vratil do neba. Aspoii pri styroch prflezitostiach, ked' sa stretol s ucenfkmi, im povedal, aby sli konat' jeho pracu. Prvyraz sa o tom ucenfkom zmienil, ked' boli prvy velkonocny vecer zhromazdenf, s vynimkou Tomasa, v Hornej sieni. Ked' Jezis udivenym ucenfkom ukazal svoje klincami prebodnute ruky a nohy (Lk 24, 38-40) a ked' spolu s nimijedol (Lk 24, 41-43), povedal im: ,,Pokoj vam! Ako miia poslal Otec, ija posielam vas" (Jan 20, 21) a opat' ich uistil o zasl'ubenf a autorite Svateho Ducha vykonat' prostrednfctvom nich tuto pracu.

0 nieco neskor, ked'Jezis raiiajkoval so svojimi ucenfkmi pri Tiberiadskom jazere, povedal Petrovi tri razy, aby pasoljeho ovce (Jan 21, 15-17).Jezis vysvetlil velkemu rybarovi, ze dostava toto poverenie ako dokaz svojej lasky k Majstrovi.

Najednom vrchu v Galilei uloziljezis toto velke poslanie nielen svojimjedenastim ucenfkom (Mt 28, 16), ale taktiez celej cirkvi, ktora vtedy mala okolo 500 bratov ( 1 Kor 15, 6). Bolo to jasne prehlasenie jeho strategie dobyt' svet. ,,Dana mi je vsetka moc na nebi aj na zemi. Chod'te teda a ucte vsetky narody, krstiac ich v meno 29 Otca, i Syna, i Svateho Ducha a uciac ich zachovavar vsetko, co som vam prikazal. A hfa, ja som s vami po vsetky dni az do konca sveta!" (Mt 28, 18-20; por. Mk 16, 15-18).

28 Zda sa, zechodcnie na misiu vo dvojiciach bolo v cvanjcliach vcfmi castymjavom. Napr. dvaja ucenici boli poslani, aby nasli pre Jczisa osliatko, na ktorom vstupil do Jeruzalcma (Lk 19, 29). Peter a Jan boli spolu poslani, aby pripravili vefkonocncho baranka (Lk 22, 8). Jc pravdcpodobnc, zc Jakub a Jan boli vyslani pred Jczisom do Samarie, nakofko to boli oni, cohlasno vyjadrovali svoju ncvofu nad ich prijatim (Lk 9, 52-54). James I. Vancer sa vo svojcj utlej knizkc The College of Apostles (New York: Fleming H. Revell, 1896) dokonca pokusil vidicf vsetkych apostolov v dvojiciach tak, ze vytvoril v ich spolocenstvc scsf parov. Prisicl s myslicnkou, zcv tychto dvojiciach mal kazdy z apostolov svojimi prednosfami kompenzovaf nedostatky toho druhcho. A tak je v jeho knihe horlivy Peter v dvojici s konzervativnym Ondrejom, najstarsi Jakub s najmladsim Janom, ncchapavy Filip s mudrym Bartolomejom, pochybovacny Tomas s pevne prcsvedcenym Matusom, Jakub -zastanca povinnosti s Judom -zastancom uccnia a Simon Zclota so zradcom Judasom. Podkladom tohoto predpokladu je hlavnc vymcnovanic apostolov v dvojiciach v Matusovom cvanjeliu (Mt 10, 2-4). (Latham, Pastontm, str. 162). Myslim, zcjc trcba poctivo priznaf, zctakcto parovanic jc lcn hypotctickc. V knihc Skutkov vsak opiif nachadzamc cicmc na biclom, ako apostoIovia a misionari ccstuju v dvoj, alcbo viac-clcnnych skupinkach. 29 Pouzity doslovny prcklad z grcctiny ,,robte mi uccnikov zo vsctkych narodov" v tomto kontcxtc presnejsic znamena ,,uctc vsctky narody". Takto by mal znicf citat z pouzitcho prckladu.

Nakoniec, skor nez odisiel spat' k Otcovi, Jezis naposledy prebral vsetko s ucenfkmi, aby im ukazal, ako sa to muselo naplnit', ked bol este s nimi (Lk 24, 44-45). Jeho utrpenie, smrt' a zmrtvychvstanie na tretf den, vsetko sa stalo tak, ako bolo stanovene (Lk 24, 46). Dalejjezis objasnil ucenfkom, ze ,,vjeho mene sa bude vsetkymi narodom, pocnuc odjeruzalema, hlasat' pokanie na odpustenie hriechov" (Lk 24, 47). Na splnenf tohoto Bozieho zameru sa mali ucenfci podiefat' rovnakou mierou, ako ich Majster. Mali byt' fudskymi nastrojmi hlasajucimi evanjelium a sam Boh im mal pre toto poslanie dat' silu prostrednfctvom Ducha Svateho. ,,Teraz vsak na vas zostupi Duch Svaty, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami vJ eruzaleme, v eel om J udsku i Samarii, az do poslednych koncfn sveta" (Sk 1, 8; por. Lk 24, 48-49).

Zasada j e jasmi

Jezis nedovolil, aby evanjelizacna praca zavisela od fudskych dojmov a zaujmov. Pre jeho ucenfkov bola definitfvnym prfkazom. Na zaciatku svojej ucenfckej drahy ju spoznavali impulzfvne, ale postupne, ako Jezisa nasledovali, sa im stavala stale zrejmejsiou, az nakoniec im to Jezis povedal uplne jasne. Nik to, kto dlho nasledovaljezisa, sa nemohol vyhnut' tomuto zaveru. Tak tomu bolo vtedy a tak je tomu i dnes.

Krest'anskf ucenfci su vyslanf l'udia-vyslanf do toho isteho diela evanjelizacie sveta, do ktoreho bol poslany Pan a za ktore polozil zivot. Evanjelizacia nie je volitefnym doplnkom nasho zivota. Je podstatou vsetkeho, cfm sme povolanf byt' a co sme povolanf robit'. Evanjelizaciaje poverenfm cirkvi, ktore dava zmysel vsetkemu, co sa kona v mene Kristovom. S tymto ciefom v strede nasej pozornosti vsetko, cokolvek sa robf alebo hovorf -vychovne zariadenia, socialne programy, nemocnice, akekofvek cirkevne zhromazdenia -vsetko, cosa kona v Kristovom mene, ma svoje opodstatnenie tym, zeplnf toto poslanie.

Uplatnenie tejto zasady V dnesnej dobe

Nestacf vsak z tejto zasady urobit' ideal. Musf byt'jasne preukazana v zivotoch tych, co nasleduju Spasitel'a. Najlepsfm sp6sobom, ako sa presvedcit', ci tomu tak v skutocnosti je, su prakticke ulohy s naslednou kontrolou. l'..udia sa zapoja do prace a tam, kde uz videli svojho ucitel'a pri takejto praci, niet dovodu, preco by ju aj oni nemohli splnit'. Ked si cirkev vezme tuto lekciu k srdcu a zacne s evanjelizacnou pracou, tf, co su v kostolnych laviciach, zacnu coskoro pracovat' pre Boha.

Niet vsak v skutocnosti zaruky, ze ten, kto pracu zacne, v nej bude aj pokracovat'. Po prekonanf necinnostije treba este udrfat' cloveka v cinnosti av postupe spravnym smerom. Ulohy, ktore zo zaciatkujezis daval ucenfkom tiez neznamenali, ze su prepustenf z prfpravnej skoly. Museli sa este vel'a naucit', kym ich bolo mozne povafovat' za pripravenych na prom6ciu.Jezis nemal vobec v umysle uvol'nit' ich zo svojho osobneho vedenia prv, ako nadfde tento cas. Tento aspekt vychovy bol pre Jezisa vel'mi dolezity a met6da, ktoru pri tom pouzfval tak vyhranena, zeje potrebne povafovat' to za dalsf krokjeho strategie, veducej ku konecnemu vft'azstvu.

Este nechapete?

Mk 8,17

DOZOR

Kontroloval ich

Jezisovou zasadou bolo stretnut' sa s ucenfkmi po navrate z evanjelizacnych ciest, vypocut' si ich spravy a delit' sa s nimi o pozehnanie z toho, zem6zu robit' to iste, co on. Je mozne povedat', zev jeho vyucovanf sa striedala vyuka s kladenfm uloh. Pokial' bol s nimi, pomahal im pochopit' d6vod predchadzajuceho cinu, alebo ich pripravoval na novy zazitok. Jeho otazky, ilustracie, varovania a napomenutia boli zamerane na to, aby vyzdvihli to, co ucenfci potrebovali vediet' pri uskutocnovanf jeho diela evanjelizacie sveta.

Nedlho po vyslanf sa dvanasti ,,zisli kJezisovi", aby mu zvestovali ,,vsetko, co urobilli" (Mk 6, 30; Lk 9, 10). Podfa Biblie by sa zdalo, ze toto stretnutie bolo vopred pripravene a ze samostatne cesty ucenfkov boli vlastne ulohou v terene, zatiaf co ich vyuka u Majstra pokracovala.

Keef sa ucenfci po evanjelizacnej ceste znova zhromazdili, bol to pre nich urcite potrebny odpocinok duse i tela. Pfsmo Svate nehovorf o tom, ako dlho boli ucenfci prec. Mofoo niekolko dnf, alebo tyzdnov. Cas tu nie je d6lezity. D6lezite bolo, ako to zaznam ukazuje, ze sa ucenfci po tom, co boli vyslanf, delili neskor o svoje skusenosti so skupinou. Podobne povolalJezis sedemdesiatich, aby hovorili o svojej praci, kecf sa vratili z cesty, ktoru presli. ,,Sedemdesiati sa vratili as radost'ou oznamovali: Pane, v tvojom mene sa nam poddavaju aj zlf duchovia" (Lk 10, 17). Pri predchadzajucej ceste dvanastich sa nespomfna ziadny vynimocny uspech, ale pri tejto prflezitosti ucenfci nadsene referovali o triumfe. Tento rozdiel bol mofoo sp6sobeny prave skusenost'ou, ktoru predtym ucenfci zfskali.

Nie nemohlo Jezisovi sp6sobit' vacsiu radost' ako toto. Ked' si v duchu predstavil vft'azstvo, ktore sa nakoniec zaistf ich pracou, povedal: ,,Videl som Satana padat' z neba ako blesk" (Lk 10, 18). ,,V tej hotline zaplesalJezis v Duchu Svatom" a pozdvihol svoj hlas chvaliac Boha za vsetko, cosa vykonalo (Lk 10, 21-22). Na tomto Jezis pracoval cele mesiace a teraz zacfnal vidiet', ze jeho praca prinasa ovocie. J ezis si vsak stale daval pozor, aby vyuzil kazdu prflezitost', ktora by mohla poukazat' na d'alsiu pravdu a aj teraz ucenfkov vystrfhal pred pychou za svoju sikovnost'. Povedal: ,,No neradujte sa z toho, ze sa vam poddavaju duchovia, ale radujte sa z toho, ze vase mena su zapfsane v nebi" (Lk 10, 20).

Stdla retrospektiva a aplikdcia v praxi

Jezisovu strategiu, ktorou sa riadil pocas svojho celeho posobenia, mofoo zretefne rozpoznat' pri tychto posedeniach, ktore sa konali po navrate ucenfkov z ciest. Ked' s nimi prebral niekton1 zo skusenostf, vysvetlil im, ako ju m6zu V zivote prakticky vyuzit'.

Pozrime si naprfklad ako odpovedal na to, ze niektorf jeho ucenfci sa marne pokusali uzdravit' choreho chlapca. Tato prfhoda sa odohrala, ked' bol Jezis s Petrom, Jakubom a Janom na Vrchu premenenia. V jeho neprftomnosti sa jeho ucenfci pokusali uzdravir demonom posadnuteho chlapca, ktoreho k nim priviedol otec. Tento prfpad bol vsak pritazky pre ich vieru. Ked' sajezis vratil, aby skontroloval, ako sa ucenfkom darf, nasiel pred bezmocnymi ucenfkmi strapeneho otca a choreho chlapca, ktory mal prave zachvat. Chlapcovi sa Jezis samozrejme hned' venoval, ale nenechal tuto prflezitost' bez toho, ze by sklamanym ucenfkom nedal potrebne poucenie o tom, ako si modlitbou a p6stom mali zfskat'vacsiu doveru v Boziu vernost' (Mk 9, 17-29; Mt 17, 14-20; Lk 9, 37-43). V inom prfpadejezis pripomenul ucenfkom ich ucast' pri nasytenf zastupu, aby im zdoraznil, ze ma moc vsetko robit', a sucasne im dal vefmi dolezitu lekciu o duchovnom rozlisovanf (Mk 6, 30-44; 7, 31; 8, 9, 13-21; Mt 14, 13-21; 15, 29-38; Lk 9, 10-l 7;Jan 6, 1-13). Stalo sa •r ked' sa na lodi plavili po Galilejskom mori bezprostredne po tom, co Mal _f prfsne odsudil postoj nabozenskych siekt tych casov, ktore neustale hl'adali znamenie (Mk 8, 10-12; Mt 15, 39; 16, 4). Kvoli incidentu, ktory sa stal na druhej strane jazera,Jezis bezpochyby cftil vefku t'afobu na dusi. Obratil sa k ucenfkom a povedal: ,,Dajte si pozor, vyhybajte sa kvasu farizejov." Ale ucenfci to nechapali duchovne. Ked'ze zacfnali byt' hladnf a mali so sebou iba jeden pecen chleba, mysleli si, ze by nemali kupovat' chlieb od t:ychto neveriacich fudi. Premysfali pre to, odkiaf zoberu d'alsie jedlo. Ked si Jezis uvedomil, ze absoh1tne nepochopili duchovnu lekciujeho poznamok, ktorymi ich varoval pred neverou, povedal im: ,,Preco hovorfte, ze nemate chlieb? Stale nerozumiete a nechapete? Mate zatvrdnute srdce? Mate oci - a nevidfte? Mate usi- a nepocujete? Nepamatate sa, kolko plnych kosov nalamaneho chleba ste pozbierali vtedy, ked' som rozlamal pat' chlebov piatim tisfcom? Odpovedali mu: Dvanast'"(Mk 8, 17-20).

Bezpochyby to jasne pripomenulo den, ked' ucenfci posadili zastupy k obedu a potom videliJezisa, ako vykonal zazrak s chlebmi. 30 Spomenuli si tiez, ako ich zapojil do rozdavania zasob, aby mal kazdy dostatok, a potom ich nechal pozbierat', cozostalo. Bola to skutocne ziva spomienka, pretoze kazdy z dvanastich mal plny kos jedla, ked' sa vsetko skoncilo. Podobne si spomfnali, ze im zostalo sedem kosov, ked' sa nasytili styri tisfce. Pri tomto dokaze Jezisovej zazracnej moci nemohlo byt' pochyby o tom, ze ak bude treba, moze ich nasytit chlebom, ktory maju. ,,Vtedy pochopili, ze im nevravel, aby sa varovali kvasku, ale ucenia farizejov a sadukajov" (Mt 16, 12).

Lekcie trpezlivosti

Jedna z najp6sobivejsfch lekcif, kton:i dal Pan svojim ucenfkom v ramci korigovania ich spravania, sa tykala ich postoja voci ostatnym, co pracovali, ale neboli clenmi apostolskej skupiny. Zda sa, ze na svojich cestach sa ucenfci stretli s fud'mi, ktorf vyhanali v J ezisovom mene demonov a prfsne ich za to pokarhali, pretoze neboli z ich denominacie (Mk 9, 38; Lk 9, 49) .Jezisovi ucenfci si bezpochyby mysleli, ze konaju spravne, ale ked' to povedali Majstrovi, muse! im obsfrne ozrejmovat' nebezpecenstvo, ake prinasa odhovaranie od kazdej uprimnej prace pre neho (Mk 9, 39-50; Mt 18, 6-14). ,,Nebrante mu", povedalJezis, ,,lebo kto nie je proti vam,je za vas" (Lk 9, 50). Po tom, aby to aplikoval vseobecnejsie na vsetkych nevinnych l'udf a najma na deti, pokracoval a povedal ,,Kto by navadzal na hriech jedneho z takychto malych, co veria vo mna, pre toho by bolo lepsie, keby mu zavesili na krk farnov a hodili ho do mora" (Mk 9, 42). ,,Tak isto nieje vofa vasho Otca v nebesiach, aby zahynul co lenjeden z tychto malickych" (Mt 18, 14).

Na inej ceste narazili ucenfci na odpor, ked' boli z poverenia svojho Pana v Samarii. V prudkej reakcii chceli na tychto fudf zvolat' ohen z neba a tak ich znicit' (Lk 9, 51-54). Alejezis stojaci nablfzku, ,,sa obratil k nim a pokarhal ich" a dodal: "Neviete, akeho ste ducha. Syn cloveka neprisiel l'udf zahubit', ale zachranit'" (Lk 9, 55-56). Ked' po tom ukazal svojim ucenfkom, ako maju taky problem riesit', "isli do d'alsej dediny" (Lk 9, 56).

Poznand zdsada

Bolo by mozne uviest' este vel'a prfkladov na objasnenie, akym sposobom Jezis skumal konanie a reakcie svojich ucenfkov v roznych t'azkych situaciach. Neustale ich sledoval a cfm viac sajeho posobenie na zemi blfzilo ku koncu, tym viac pozornosti im venoval. Nedovolil im, aby zastali pri uspechu, alebo neuspechu. Nech robili cokol'vek, stale este bolo treba viac robit' a ucit' sa. Tesil sa z ich uspechov, ale jeho ciel'om nebolo nic mensie, ako dobyt' svet, a k tomu neustale smeroval vsetko ich usilie. 31

Bola to najlepsia studijna prfprava priamo pri praci. Jezis nechal svojich nasledovnfkov, aby zfskali vlastne skusenosti, aby si urobili vlastny usudok a potom to pouzil ako vychodisko pre lekciu o ucenfctve. Skutocnost', zesa pokusali robit'jeho pracu este aj vtedy, ked' v nej mali neuspech, ich viedla k tomu, zesi

30 Prv ako Jezis nasytil piiftisic fudi, poziadal ucenikov, aby im dali nieco jest. Urobil to umysclnc, aby im ukazal ich slabu vieru (Jan 6, 6) a ticz, aby im ukazal problem, ktory tym vznikol. Jczis zasiahol iba potom, kccf boli uccnici v tcjto situacii presvcdceni o svojcj uplncj bczmocnosti. Prcdsa vsak i potom pouzil ucenikov pri riescni tohoto problcmu.

31 Je ticz dolezite, zeim starostlivo vysvctfoval, zcDuch Sviity budc mat dohfad nad ich pracou, kccf ich uz on sam ncbudc vies{ v tclc. Krcsfansky pracovnik nikdy nczostanc bcz osobneho dohfadu.

viac uvedomovali svoje nedostatky, a preto lepsie znasali Majstrovu napravu. Okrem toho, skusenosti v roznych zivotnych situaciach pomohlijezisovi presne zamerat' svoje vyucovanie na ich specificke potreby a urobit' ho vefmi konkretnym v podmienkach praktickych skusenostf. Clovek vzdy viac ocenf vyuku po tom, ako mal moznost' prakticky vyuzit' to, co vie.

Pri tejto Jezisovej praci bolo dolezite, ze svojich ucenfkov stale viedol k ciel'u, ktory im vytycil. Neocakaval od nich viac, ako mohli urobit'. Ocakaval vsak, ze budu robit' vsetko, co je v ich silach a zesa ich praca bude stale zlepsovat' v sulade s tym, ako budu rast' v milosti a vedomostiach. Planjeho vyucby bol postaveny tak, aby z ucenfkov pomocou prfkladu, ulohy a neustalej kontroly dostal to najlepsie, co V nich bolo.

Upla-tnenie tejto zdsady v dnesnej dobe

0 nic menej trpezlivu a rozhodnu kontrolu potrebuju aj dnes tf, ktorf chcu pripravovat' inych na evanjelizaciu. Neda sa predpokladat', ze stacf ukazat' ochotnemu pracovnfkovi, ako ju ma robit', a potom ho vyslat's dychtivym ocakavanfm vysledkov. Moze sa stat' nesmierne vel'a vecf, ktore by pracu mohli zmarit' a odviest'ju od ciel'a. Ak sa s tymito problemami nevysporiadaju kompetentnf a skusenf fudia, mozu t'azkosti noveho pracovnfka l'ahko znechutit' a premod. Podobne aj mnohe skusenosti milosti, ktore prinasaju dusi potesenie, musia byt objasnene a ich zmysel vysvetlenyvo svetle Kristovej celosvetovej misie.Je preto nesmierne dolezite, aby sa na tych, co sa podujfmaju na evanjelizacnu pracu, osobne dozeralo a aby boli vedenf az dovtedy, kym nebudu zrelf na to, aby mohli pracovat' samostatne.

Musfme stale pamatat' aj na to, zeciel'omje premoct' svet. Nesmieme dovolit, aby akykol'vek mensf zaujem ovladol sucasnu strategiu. Prflis casto sa stava, ze sa clovek dostane na miesto posobenia a zostane bez akehokol'vek cfalsieho vedenia alebo inspiracie. Jeho cinnost' sa potom obmedzf na horuckovite tapanie bez pozitfvneho rastu. Potencialne schopnosti pracovnfka sa nerozvijaju a nadejny vodca sa strati, pretoze nemal potrebny dohl'ad. Stracame cele jedno bojisko v predvecer vft'azstva. Co sa kedysi zdalo byt' take dobre, stane sa niekedy prekazkou k tomu najlepsiemu.

Bezpochyby sa z tohoto dovodu premarni vel'a nasho usilia pre kral'ovstvo. Sme neuspesnf nie preto, ze by sme sa nesnazili nic robit', ale preto, ze dovolfme, aby nase male usilie ospravedlnilo to, ze nerobfme viac. Vysledkom je, ze nedbalost'ou stracame vyhody zfskane rokmi tvrdej prace a obetf.

Kedy sa naucfme Kristovu lekciu, zesa ·nemame uspokojit' iba s prvotnymi pracovnymi vysledkami tych, ktorf su vyslanf vydavat' svedectvo? Ucenfkov treba previest' k zrelosti. Neexistuje ziadna nahrada za uplne vft'azstvo a nasfm bojiskom je svet. Neboli sme povolanf k tomu, aby sme drfali pevnost', ale aby sme utokom dobyvali vysiny. Prave v tomto svetle mozno pochopit' aj konecny krok Jezisovej strategie pri evanjelizacii.

Chod'te a prinasajte ovocie

Jan 15,16

ZNAsOBOVANIE-REPRODUKCIA

Ocakaval, ze sa budti reprodukovaf

Jezis chcel od svojich ucenfkov, aby vytvaralijeho podobu v cirkvi a cez cirkev, zhromazcfovam1 zo sveta. Tak sa jeho p6sobenie v Duchu zmnohonasobilo p6sobenfm v zivote ucenfkov. Cez nich a cez ostatnych, im podobnych, sa jeho p6sobenie sfrilo v neustale sa zvacsujucom kruhu, kym celym zastupom nebola podobnym sp6sobom dana prflezitost'., aku mali ucenfci u Majstra. Prostrednfctvom tejto strategie bolo podmanenie sveta iba otazkou casu a verneho plnenia jeho planu.

Jezis vybudoval vo svojich ucenfkoch strukturu cirkvi, ktora mala vzdorovat'. a triumfovat'. nad vsetkymi silami smrti a pekla. Zacala mala ako horcicne semeno, ale rastla a silnela, az z nej bol strom ,,vacsf ako vsetky zeliny" (Mt 13, 2; por. Mk 4, 32; Lk 13, 18-19).Jezis neocakaval, ze budu vsetci spasenf (celkom realne pripusfa, ze napriek milosti su fudia odmietavf), ale predvfdal, ze prfde den, keel' sa bude spasonosne evanjelium v jeho mene presvedcivo hlasat'. vsetkemu stvoreniu. Skrze toto svedectvo sa jeho bojujuca cirkev jedneho dna stane cirkvou celosvetovou, tak ako sa stane aj cirkvou vft'.aznou.

Nemalo to bye fahke podmanovanie. Mnohf boli v boji prenasledovanf a mucenf. Nezalezf vsak na tom, akymi skuskamijeho fud presiel a kol'ko malych zapasov bolo prehratych. Konecne vft'.azstvobolo iste.Jeho cirkev nakoniec zvft'.azf.32 Nik proti nej nemoze stale bojovat', ,,alebo byt' silny najej skodu, alebo vydrfat' proti nej" (Mt 16, 18 - rozsfreny Novy Zakon).

32 Aby si niekto tento optimizmus nevysvetfoval nespravnc a aby sa nenazdaval, zctu zdoraznovana evanjelizacia sveta popiera potrcbu, alebo skutocnosf Kristovho slavneho druheho prichodu, dovofte mi zopakovaf, ze hlasanic evanjclia iba pripravujc ccstu pre Panov navrat (Mt 24, 14). Ncberie s rezervou ani Kristovo zasahovanie na konci casov a neznamcna, ze krafovstvo pride ako vysledok fudskej domyselnosti. Tento fakt je pravdou bcz ohfadu na to, ako clovck chapc tisicrocnc krafovstvo.

Vif azstvo vyddvanim svedectva

Ta.to neuveritel'na istota a dovera v buducnost' sa zakladala na tom, zeJezis poznal tych, ktorf ho vtedy uctievali. Vedel, ze jeho ucenfci spoznali podstatu jeho slavy. Peter, zastupca skupiny to zhrnul vo svojom vyznanf: ,,Ty si Kristus, Syn Boha ziveho"(Mt 16, 16; por. Mk 8, 29; Lk 9, 20). Tu bola neznicitefna pravda a na tomto zakladeJezis predvfdal, akym sposobom zvft'azf,ked'povedal: ,,Ty si Peter a na tej skale si postavfm Cirkev" (Mt 16, 18).

Sila tychto slov ukazuje, aky vyznam ma fudska iniciatfva pre to, aby cirkev bola vybudovana. Odhliadnuc od roznych nazorov, vyvolanych v tomto versi podt6nmi cirkvi ako organizacie, mohli by sme sa zhodnut' na tom, zeJezis adresoval svoje slova mufovi, ktory osobne vyznal vieru vo svojho Pana. 33 Neznamena to vsak, ze Petrovo uvedomenie si, ze jeho Majster je skutocny Bozf Syn bolo tym, k fomu by sa bol sam dopracoval (Mt 16, 17), ako to Jezis nakoniec jasne povedal. Ale aj tak sa tato skusenost' Bozieho zjavenia v Petrovom zivote celkom urcite udiala vjeho ,,tele a krvi" a Kristova cirkev mala triumfovat' tym, zeta.to pravda o Jezisovi bude verne hlasana d'alsfm.34 Ako by mohla zahynut'? Apostolska viera v ziveho Krista bola zakorenena v Petrovom zivote tak, ze stvrdla na skalu. Skalu, v ktorej Peter spoznal svojho Pana, ,,uholny kameii" na ktorom su vsetci veriaci ,,zivymi kameiimi pri budovanf jeho cirkvi" (lPt 2, 4-8; por. Ef 2, 20-22) .35

Tuje vsak nevyhnutne, aby sme videli priamy vzt'ah medzi vydavanfm svedectva o Kristovi a konecnym vft'azstvomnad svetom. J edno nemoze nastat' bez druheho. Spojenie tychto dvoch dynamickych aspektov mocou Ducha Svateho je vrcholom geniality Jezisovej evanjelizacnej strategie.

Poznand zdsada

Vsetko nakoniec zaviselo od ucenfkov. Oni boli predvojom jeho obkfucovacieho manevru.Jezis ocakaval, ze infv neho uveria ,,cez ich slovo" (Jan 17, 20) a ze tfto zase odovzdaju toto slovo d'alsfm, az casom svet spozna, kto je on a preco prisiel (Jan 17, 21-23). Cela strategia evanjelizacie -av podstate splnenie samotneho ucelujezisovho prfchodu na svet, smrti na krfzi a zmftvychvstania-zaviseli od toho, s akou vernosfou budu jeho ucenfci tuto ulohu plnit'. Pokiaf sa reprodukovali a ucili svojich ucenfkov reprodukovat' sa, nezalefalo na tom, s akou malou skupinou sa zacfnalo. Jezisova cirkev mala zvffazitprostrednfctvom oddanych zivotov t:ych,ktorf spoznali Spasitefa tak dobre, zeichjeho Duch a znalost'jeho met6dy viedli k tomu, aby svedcili d'alsfm. Nech sa to zda akokofvekjednoduche, toto bol sposob, akym malo evanjelium vft'azit'.Jezis nemal ziaden iny plan.

Testjeho sluzby

Tes tom Jezisovej sluzby bola otazka: Budu jeho ucenfci pokrafovat' v jeho praci, ked' odfde? Alebo, co bolo este aktualnejsie, dokazu bez jeho fyzickej prftomnosti pracovat' tak dobre ako predt:ym? Mozno sa zda, zesa od ucenfkov

ocakavalo privel'a, faktom vsak zostava, ze Jezis si z cisto l'udskeho hl'adiska nemohol byr isty, ze sa kral'ovstvu oplatf to, co investoval do ich zivota, kym vo svojej kresfanskej vychove nedosiahli tuto uroven. Ak sa o jeho Ducha a metodu nepodelia s d'alsfmi, ktorf by v tejto praci pokracovali, cele jeho trojrocne ucinkovanie medzi nimi by coskoro vyslo navnivoc.

Niet preto divu, ze Jezis svojich ucenfkov naliehavo ucil, ze je potrebne a nevyhnutne, aby sa zivot obnovoval. Ilustraciou toho je podobenstvo o vinici a ratolestiach Qan 15, 1-17). Kristus tu vjednej z najjednoduchsfch, predsa vsak najhlbsfch analogif vysvetl'ttje, ze ucelom vinica Ueho sameho) a ratolestf ( tych, co v neho veria) je prinasar ovocie. Preto hospodar odreze kazdu ratolest', ktora neprinasa plody- ktora je bezcenna. Ba co viac, tie ratolesti, ktore naozaj rodia, hospodar cistf, aby prinasali este viac ovocia Qan 15, 2). Je jasne, ze mftvym ratolestiam sa nedava donekonecna zivotodarna sila vinica. Kazda ratolest', ktora je na vinici, musf rodit', aby mohla d'alej zit', pretoze to je jej prirodzenou podstatou.Jezis to potom aplikoval na svojich ucenfkov. Tak, ako sa podiel'ali na jeho zivote, mali prinasar aj jeho ovocie Qan 15, 5-8), ba co viac, ich ovocie malo zostavar Qan 15, 16). 36 Kresfan neprinasajuci ovocie-je protichodne slovne spojenie. Strom sa pozna podl'a ovocia.

Tuto zasadujezis pocas svojho ucinkovania znova a znova zdoraznoval. Ovocie bolo nevyhnutnym vysledkomjeho obete za svet Qan 12, 24; por. 17, 19).

33 Ti, ktori sa snazia vyhnuf akejkofvek zmienke o tom, ze Peter dostal prvenstvo v cirkvi, niekedy nespravne chapu osobny charakter tohto oslovenia. Ani v tomto versi, ani inde v Biblii nie je nic, co by potvrdzovalo rimskokatolicke nazory ohfadne papezstva. Aj kcby smc spolu s mnohymi vykladacmi suhlasili, ze slovo ,,skala" sa vzfahuje priamo na Petra, zdoraznime tym lcn jeho poprednc a veduce postavenic v utvrdzovani viery v Krista. Ini vykladaci radscj tvrdia, zc Peter a ,,skala", na ktorej bude postavena eirkcv, su dve rozne veei. Najcastejsim vykladom je chapanic ,,skaly" ako Petrovho vyznania viery. Blizky k tomuto vykladu a casto s nim spojcny je nazor, zc ,,skala" znamena Krista samotneho. Ini zase veria, ze sa tu hovori o Pctrovi ako o zastupeovi vsetkych veriaeieh. Mnohi z nich stavaju na tom, ze v grcckom texte je slovo ,,Peter" ( petro V ) muzskcho rodu, zatiaf co slovo prekladane ako ,,skala" ( pctra ) je rodu zcnskcho. Z pouzitia tychto slov je potom mozno vyvodif, ze Peter je ,,casfou skaly" v protiklade ku ,,skale samotnej" na ktorcj bude postavena cirkev. Bez ohfadu na rozne nazory v tejto veci faktom zostava, zc Kristus hovoril k Pctrovi osobnc a ze Peter by nemohol byf povafovany ani za kusok skaly, keby osobnc nepotvrdil svoju vieru v Kristovo bozstvo. Myslim, ze tento zaver stoji ako zrcjma pravda nad vsetkymi vykladmi slova ,,skala", ktorc som tu uviedol.

34 Pozri uz citovanu knihu Petra Lange, kde najdcs zaujimavu analyzu toho, ako je Petrova vernosf vo vyznavani povafovana za nalczity vyklad ,,skaly", cozaroven predstavuje d'alsi pohfad na tuto temu. Moj pohfad, ktory som tu predlozil, sa vsak viazc na cely kontext uvedenej pasaze, nie lcn na jedno slovo.

35 Za zmienku stoji, ze autorom tohto porovnania je sam Peter. Ba coviac, v jeho listoch celkom chyba akykofvck narok na osobnu nadradenosf. Presvedcivo z nich vyplyva, zePeter sa nepovafoval za nejaku zvlastnu cirkevnu alebo duchovnu autoritu.

36 Jc zaujimave, ze vsade, kde sa v tomto oddieli pise o neseni ovocia, jc toto sloveso uvedcnc v pritomnom case, cov grectinc oznacuje dcj, ktory stale pokracuje - ustavicnu rcprodukciu zivota.

Schopnost' reprodukcie sa stala charakteristickou crtou tych, ktorf plnili v6fu jeho Otca v nebesiach (Mt 7, 16-23; Lk 6, 43-45). Bola chapana ako mzda, ktoru jeho ucenfci dostanu za pracu na fatve (Jan 4, 36-38). Povafovala sa za nieco, co je odmietnute tym, ktorf dopustia, aby ,,svetske starosti, mamenie bohatstva a ziadostivost' po ostatnych veciach" udusili Bozie Slovo zasiate do ich sfdc (Mk 4, 18-20; Mt 13, 22-23; Lk 8, 14-15). Prave v zivote sadukajov a farizejov reprodukcia chybala a to ich robilo takymi uboziakmi v jeho ociach (Mt 3, 7-8; 12, 33-34; Lk 13, 6-9) .Jezis roznymi sp6sobmi vyzyvalvsetkych fudf, aby prehodnocovali ovocie svojho zivota. Takto sa ukazalo, cfm su. Prakticky vsetko, co Majsterhovoril a robil, smerovalo k tejto zasade.

Velke poslanie do sveta

Velke poslanie, ktorym poveriljezis svoju cirkev,je zhrnute v prfkaze ,,robte mi ucenfkov zo vsetkych narodov" (ucte vsetky narody) (Mt 28, 19). Uvedene slovo naznacuje, ze ucenfci mali fst'do sveta zfskavat'inych, ktorf sa mali stat' tyro, cfm boli oni sami - ucenfkmi Krista. Toto poslanie je este viac zd6raznene vgreckom texte tejto pasaze, kde vsetky slova ,,chodte", ,,krstite" a ,,ucte" su particfpiami, odvodenymi z hlavneho slovesa ,,robte ucenfkov". 37 Znamemi to, ze velke poslanie nespocfva iba v tom, zeje potrebne fst' do vsetkych koncfn zeme a hlasat' evanjelium (Mk 16, 15), pokrstit'vefa obratenych v mene trojjedineho Boha, ucit' ich Kristove prfkazy, ale ,,robit' ucenfkov"- vychovat' fudf ako boli oni sami, ktorych by Kristovo poslanie podnietilo nielen k nasledovaniu, ale aby k nasledovaniuJezisa privadzali aj inych. Ostatne sucasti velkeho poslania mozu splnit' svoj ucel iba vtedy, ked z obratenych fudf budu vychovavanf ucenfci.

Modlite sa za zencov

Jezis kladol d6raz na vodcov. Uz pocas svojho p6sobenia ukazal, zebludiace davy su zrele na fatvu, ale ako ich mozno zfskat' bez duchovnych pastierov, ktorf by ich viedli? Jezis pripomenul svojim ucenfkom: ,,Proste preto Pana fatvy, aby vyslal robotnfkov na svoju fatvu" (Mt 9, 37-38; por. Lk 10, 2). V tychto slovachje cf tit' takmer zufaly ton, podmieneny ufasnou potrebou tohoto sveta ziadostiaceho po pracovnfkoch, ktorf by sa starali o duse. Nemalo zmysel modlit' sa za svet. Na coby to bolo dobre? Boh svet uz miluje a dal svojho Syna, aby fudf spasil. Bez presnej formulacie modlitba za svet nema vyznam. Svet je strateny a zaslepeny hriechom. Jedinou nadejou sveta je, ze prfdu hlasatelia evanjelia spasy, ktorf ked fudf zfskaju pre Spasitefa neodfdu, ale budu s nimi verne, trpezlivo, starostlivo pracovat', az kym sa z nich nestanu plodnf krest'ania, schopnf dat' svetu okolo seba pocftit' Vykupitefovu lasku.

Uplatnenie tejto zasady V nasom zivote

Tu musfme konecne vsetci zhodnotit', ako nas zivot a svedectvo prispieva k plneniu najd6lezitejsieho ciefa toho, ktory je Spasitefom sveta. Vedu tf, ktorf

sa nasfm nasledovanfm dostali ku Kristovi, k nemu aj inych a ucia ich vychovavat'. ucenfkov? Nestacf zachranit' hynucich, hocije to nevyhnutne a nestacf ani upevnit' novorodencov vo viere v Krista, aj ked' aj to je nutne, ak ma prve ovocie vydrfat'. Nechje to akokol'vek chvalyhodne, nestacf ich naucit'. zfskavat'l'udf. Pre definitivne zvecnenie nasej prace ma vyznam iba vernost', s akou nasi obratenf p6jdu a vychovaju zo svojich obratenych l'udf vodcov, a nie iba nasledovnfkov. Urcite, chceme zfskat' nasu generaciu pre Krista a to co najrychlejsie. To vsak nestacf. Nasa praca nie je skoncena, pokial' nezabezpecfme jej pokracovanie v zivote tych, ktorf su vyk(ipenf.

Skuskou akejkolvek evanjelizacie teda nieje to, comozno momentalne vidiet', alebo comozno vidiet' zo spravy z konferencie, ale to, s akym uspechom praca pokracuje v d'alsej generacii. Podobne nema byt' meradlom hodnotenia uspechu cirkvi to, kol'ko novych mien pribudlo do zoznamu, ani to, o kol'ko sa zvysil nas rozpocet, ale sk6r to, kol'ko krest'anov aktfvne zfskava duse a vychovava ich k tomu, aby zfskali zastupy. Zalezf iba na konecnom rozsahu nasho svedectva a preto sa hodnoty m6zu merat' iba vecnost'ou.

Ci nie je na case, aby sme sa opat' pozreli na nas zivot a p6sobenie z tejto perspektfvy? Dawson Trotman by povedal ,,Kde su nasi l'udia?"38 Co robia pre Boha? Uvazte, coby to znamenalo pre buducnost' cirkvi, keby sme teraz mohli ukazat' ako vysledok nasej namahy aspon jedneho praveho ucenfka? Nezdvojnasobilo by to hned' nas vplyv? A povedzme, zeby sme vychovali d'alsieho, aby sa nam podobal a tento by tak isto uspesne pracoval ako ten prvy. Neznasobilo by to nas zivot stvomasobne? Aspon teoreticky by sme sa tymto sp6sobom znasobovania dostali s evanjeliom k zastupom prostrednfctvom nasho vlastneho ucinkovania. To sa vsak stane iba vtedy, ak osoba, ktoru sme nazvali ucenfkom, naozaj ide v sfapajach Majstra.

Cirkev to potvrdila

Mali by sme byt'vd'acnf, zeprvf ucenfci to tak robili. Hlasali evanjelium zastupom, ale sucasne vytvarali spolocenstvo tych, couverili. Ako Pan denne pridaval k cirkvi tych, co boli zachranenf, apostolovia, rovnako ako ich Majster, viedli fudf k tomu, aby reprodukovali svoje ucinkovanie az po koniec sveta. Skutky apostolov nie su nicfm inym ako obrazom toho, ako sa v zivote rastucej cirkvi rozvijali zasady evanjelizacie, ktore tu boli nacrtnute v zivote Krista. 39

37 Som zaviazany Dr. Rolandovi G. Leavellovi, zcma na to prvykrat upozomil vo svojej knihc Evangelism Christ's Imperative Commission (Nashville: Broadmaan, 1951, str. 3). Pricastie slovesa ,,isf" vsak stoji v prirad'ovaeom vzfahu s danym slovesom a preto je sucasnc imperativom. Prekvapilo ma, zeziaden z komentarov, v ktorych som tento oddiel studoval, zrejme ncbral do uvahy grccku gramatiku, ktora potvrdzujc d6lczitosf vyssie uvedenych pricasti.

38 Dawson Trotman, Born to Reproduce (Lincoln, Nebr.: Back to the Bible Publishers, 1959, str. 42). Toto utlc diclko zakladatcfa navigatorov by si ma! precitaf kazdy, kto sa zaujima o tuto tcmu.

39 Pokus o excgczu tychto principov v knihc Skutky apostolov najdcs v mojej knihc The Master Plan of Discipleship.

Mozeme povedat, ze prvotna cirkev dokazala, ze sa Majstrov plan na podmanenie sveta osvedcil. Sila ich svedectva bola taka vel'ka, ze uz pred koncom storocia bola pohanska spolocnost tych cias do zakladov otrasena a vo vacsine obyvanych centier uz boli zalozene rastuce cirkvi. Keby tento evanjelizacny rozmach cirkvi, taky typicky pre jej zaciatky, bol pokracoval, boli by zastupy sveta v priebehu niekol'ko storocf pocftili dotyk Majstrovej ruky.

Skratky sa neosvedcili

Casy sa vsak zmenili a postupne bola jednoduchemu sposobu J ezisovej evanjelizacie vnutena ina podoba. Samozrejme, ze je potrebne prisposobit'. sa zmenenej realite sveta, ale v snahe dat evanjeliu novy vzhl'ad, sa podarilo zmiast i samotne zasady. Zda sa, ze l'ahsia strategia masoveho naboru zatlacila do uzadia cenne zasady vychovy vodcov a reprodukcie. Kratkozraky cief popularneho uznania zfskal prednost pred dlhodobym ciefom zfskar svet a prejavilo sa to aj v met6dach, ake pri hlasanf evanjelia osobne, alebo masovo pouzfva cirkev. Obcas, naprfklad v <lobe vel'kej duchovnej obrody, stali zasady Jezisovej metody v popredf, ale pre pozorovatel'a cirkevnych dejfn mali tieto obdobia kratke trvanie a sotva zaujali mysef vel'kej vacsiny cirkevnfkov.Jezisov plan nepopierali, iba ho ignorovali. Stal sa niecfm, na co treba spomfnar pri uctievanf minulosti. Nebolo ho vsak treba brat ako zavazne pravidlo pre nasu pracu v sucasnosti.

Otazka dnesnej doby

Ones je to nasfm metodickym problem om. Dobre zamysl'ane obrady, programy, organizacie, komisie a zvysena cinnosr l'udskeho dovtipu sa odvazne snazia konat pracu, kton1 mozu vykonavat iba l'udia z moci Ducha Svateho. Nechcem tieto vznesene snahy znevafovat', pretoze bez nich by cirkev nemohla fungovat tak, ako funguje. Ale ak sa osobne poslanie Majstra nestane podstatnou sucast'.ouvsetkych tychto aktivft, cirkev nebude moct fungovat tak, ako by mala.

Kedy si uvedomfme, ze evanjelizaciu nie je mozne robit'. niecim, ale niekym? Je vyrazom Bozej la.sky a Bohje osobny. Ked'zejeho podstataje osobna, mozno ju vyjadrit iba prostrednfctvom osobnosti, ktora sa najprv zjavila plne v Kristovi a teraz sa prostrednfctvomjeho Ducha prejavttje v zivote tych, ktorf sa mu odovzdali. Rozne vybory mozu pomoct'. organizovat a riadit'., co je pre tento ucel samozrejme potrebne, ale samotnu pracu vykonavaju l'udia, ktorf zfskavaju d'alsfch l'udf pre Krista.

Preto musfme s. E. M. Boundsom povedat'., ze ,,Bofou met6dou su l'udia". 40 Kym nebudeme mat'. l'udf, naplnenych jeho Duchom a oddanych jeho planu, neosvedcf sa ziadna z nasich met6d.

Toto je nova evanjelizacia, ktoru potrebujeme. Neznamena lepsie met6dy, ale lepsfch l'udf - l'udf, ktorf poznaju svojho Vykupitel'a z vlastnej skusenostil'udf, ktorf poznaju jeho vfziu a cftia jeho zaujem o svet - l'udf, ktorf su ochotnf byt'.nicfm, aby on mohol byt'.vsetkym -l'udf, ktorf su otvorenf jedine pre Krista,

aby mohol v nich a cez nich robit' to, co je jemu dobre. Toto je cesta, ktoru Majster naplanoval pre uskutocnenie svojho ciel'a na zemi. Tam, kde sa postupttje jeho strategiou, tam brany pekelne nic nezmozu proti evanjelizacii sveta.

40 Bounds, Power Through Prayer (Grand Rapids: Baker Book House, str. 7). Ak budeme skumaf ktorekofvek z velkych prebudeneckych a misijnych hnuti v cirkvi, zistime, zetoto tvrdenie plati. Preto popri Biblii nic tak nenapomozc zvestovaniu cvanjelia, ako kresfanske bibliografie. Bolo by mudre urobif si v tejto oblasti pcstry a pravidelny citatcfsky plan.

la som Alfa i Omega

Zj 1,8

DOSLOV

MAJSTERA TVOJPLAN

Zivot maplan

Aky mas zivotny plan? Kazdy ma zit podl'a nejakeho planu. Plan je organizacnou zasadou, podl'a ktorej je mozne dosiahnut' ciel' zivota. Mozno, zesi ho pri kazdej cinnosti neuvedomujeme, mozno ani nevieme, ze nejaky plan mame, ale nasa cinnost' v podstate neustale sleduje urcity plan.

Keef sa na seba pozrieme a budeme skumat' cesty, ktorymi sa snazime svoj ciel' dosiahnut', mozno to, co zistime, nebude vel'mi uspokojive. Cestne zhodnotenie stavu by nas vsak malo viest' k tomu, aby sme sa zacali viac zaujimat'. o to, k fomu sme povolani. Malo by to platit' aspon pre tych ktorf veria, zeJezisova cesta je meritkom, podl'a ktoreho by sme mali hodnotit' kazdu nasu cinnost Je celkom mozne, ze niektore vlastne prit'azlive plany budeme musiet' zmenit', alebo sa ich celkom vzdat'.. Podobne bolestive moze byt' aj prisposobenie cirkevneho spolocenstva Majstrovmu pohl'adu na to, ako ma cirkev shizif. Urcite budeme musiet'. znovu prehodnotit' celu nasu predstavu o uspechu. Ak maju mat'. zasady, nacrtnute v tejto knihe, nejaky vyznam, mali by sme ich chapat'. ako smernice pre nase konanie. Skutocny vyznam pre nas zivot budu mat'.iba vtedy, keel' ich aplikujeme v kazdodennej cinnosti. Ak ich povahtjeme za pravdive, su dolezite a musi sa vyplatit'. riadit' sa podl'a nich.

Met6dy budu rozne

Kazdy z nas by mal teda hl'adat'.vhodny sposob, ako do svojej met6dy evanjelizacie zaclenit'. mudrost'.Jezisovej strategie. Nemali by sme vsak chciet'., aby kazdy postupoval rovnako a pouzival tu istu formu, alebo organizacny postup, ani nesmieme chciet'., aby vsetci zodpovedali tej istej sabl6ne. V samotnej strukture vesmiru je rozmanitost'. a kazda met6da, s ktorou je Boh spokojny, je dobrou met6dou. To vsak neznamena, ze uz niet cozlepsovat'.. Majster nam predklada iba hrubu osnovu svojej strategie a ocakava, ze my sami vypracujeme podrobnosti podl'a miestnych okolnosti a tradfcii. Tosi vyzaduje vsetku nasu vynaliezavost'..Podl'a situacie bude treba skusat'. nove a odvazne prfstupy. Nie vsetko sa aj osvedci. Ale ten, kto sa bojf neuspechu pri hl'adanf vhodneho sposobu evanjelizacie, nikdy s nou ani nezacne, a rovnako ani ten, kto nema odvahu skusat'. znova a znova, sa d'aleko nedostane.

Priorita l'udi

Nech vsak nadobudne nasa metodika akukol'vek formu, Jezisov zivot mis ucf, ze v popredf musf stat hl'adanie a prf prava l'udf. Zastupy m6zu spoznat' evanjelium iba vtedy, ak budu mat zivych svedkov. Vysvetl'ovanie nestacf. Putttjucim masam sveta je treba ukazat to, v co maju verit -musia mat' cloveka, ktory sa postavf medzi nich a povie: ,,Pod'te za mnou,ja poznam cestu". Na toto musfme zamerat vsetky nase plany, pretoze bez ohl'adu na to, aky duchovny moze byt nas d6raz, trvaly vyznam toho, co koname, bude zavisiet od toho, ako dobre splnfme toto poslanie. Musfme si vsak uvedomit, zetakychto l'udf, akychJezis potrebuje, nenajdeme nahodou. Vyzaduje to premyslene planovanie a sustredene usilie. Ak ma.me pripravovat l'udf, musfme na to vynalozit potrebnu namahu. Musfme ich hl'adat. Musfme ich zfskat. A predovsetkym sa za nich musfme modlit. Niektorf uz maju v cirkvi zodpovedne postavenie. Ostatnf su este medzi tymi, ktorf cakaju na pozvanie, aby prisli ku Kristovi. Treba sa k nim dostat nech su kdekol'vek a vychovat z nich uzitocnych ucenfkov nasho Pana.

Zacni-tes niekol'kjmi

Pre zaciatok by sme nemali ocakavat, ani si zelat velky pocet. Najefektfvnejsia je praca s malou skupinou.Je lepsie venovat' rokjednemu alebo dvom fud'om, ktorf sa naucia, co znamena premahat svet pre Krista, ako stravit' cely zivot s cirkevnym spolocenstvom a iba ho udrziavat v chode po starom. Nezalezf ani na tom, aky nepatrny alebo neuspesny sa zda byt zaciatok. Dolezite je, aby sa tf, ktorym sa v zivote najviac vemtjeme, boli schopnf davat d'alej.

Neznamena to, ze sme jedinf, ktorf vychovavame svojich ucenfkov. Su tu aj d'alsf fudia, ktorf ovplyviiuju ich zivoty. Rodicia, manzelky, manzelia, deti, cirkevnf pracovnfci, ucitelia, rozni priatelia -svedectvo tychto fudf, uz ci pozitfvne alebo negatfvne, sa bude v ich zivotoch prejavovat. Ale urcity cas, prave my, m6zeme mat' rozhodujuci vplyv na ich kresfansku zrelost.

Vodcom je v skutocnosti, samozrejme, Kristus, nie my. To nam musf byt uplne jasne. Vo vychove ucenfkov preto niet miesta pre autoritatfvnu ulohu nejakeho guru.Jezis musfbytstale na prvom mieste. Onje ten, kto prikazttje prostrednfctvom svojho Ducha a cez svoje Slovo. Prijeho nohach, v podriadenostijemu, sa ucia ako ucenfk, tak aj ucitel'.

Bud'-tespolu

Jediny realny sp6sob, akym sa to da uskutocnit', je byt spolu. Ak maju nasi nasledovnfci prostrednfctvom nas vidiet, akymi sa maju stat, musfme byt s nimi. Podstatou planu je nechat ich sledovat nasu cinnost, aby precftili nasu vfziu a spoznali, ako suvisf s kazdodennym zivotom. Tak sa im evanjelizacia stane doverne blfzkou a praktickou, naviazanou na vsetko ostatne. Je to sposob zivota, nie teologicka dogma. Ba coviac, tym ze su s nami, nevyhnutne sa sami zapajaju do prace.

Dajte im cas

Takyto plan pochopitefne zaberie cas. Vsetko, coza niefo stojf, zabera cas. S trochou d6vtipu si vsak m6zme spolocne naplanovat' mnohe veci, ktore by sme aj tak robili, ako naprfklad navstevu, ucast' na konferenciach, rekreaciu aj spolocne poboznosti. Takto nas spolocne straveny cas nemusf prflis obmedzovat'. Ak budeme mudri, mozu byt' nasi ucenfci s nami vtedy, keel' sluzime inym a mozu nam pri tom pomahat.

Stretnutia skupiny

Pre ustalenie tejto met6dy vychovy bude asi nutne urcit' si cas na osobitne stretnutia celej skupiny, alebo jej casti. Na neformalnych stretnutiach m6zeme studovat' Bibliu, modlit' sa a spolocne sdiefat' svoje bremena a tuzby. V zaciatkoch nemusfme skupinu oboznamovat' s nasfm konecnym planom. Stacf, keel' budu stretnutia vychadzat' zo spolocnej potreby spolocenstva. Postupne si maze skupina v ramci cirkvi vypracovat' vlastny sp6sob vychovy.

Tato idea vytvarat' skupinky je dnes znova objavena na mnohych miestach. Mozno, zeje vyrazom najsfubnejsfch prebudenf, ktore su na obzore. Vo vsetkych spolocenskych vrstvach a vo vsetkych cirkevnych spolocenstvach vznikaju male duchovne hunky. Niektore sa zo vsetkych sfl usiluju najst' smer, niektore celkom odbocia, celkove vsak toto hnutie V}jadruje hlboku, v fudskych srdciach existujucu tuzbu po realite kresfanskej skusenosti. Kecfze ich neviaze tradfcia, ani zvonku prijate ustalene pravidla,je prirodzene, ze tieto hunky maju rozne zameranie a formu, ale vsetky sa riadia zasadou doverneho spolocenstva v ramci skupiny. Prave tato ustredna zasada vedie k rastu a preto by sme vsetci urobili dobre, keby sme ju pouzfvali pri ucinkovanf medzi fucfmi.

V tejto suvislosti ma nemaly vyznam, zeaj sucasny veduci evanjelista vo svete, Billy Graham, uznava, ze tato met6da ma nesmierne moznosti, ak je v cirkvi spravne vyuzita. V odpovedi na otazku: ,,Aky by bol Vas plan cinnosti, keby ste boli pastorom v nejakom velkomestskom cirkevnom spolocenstve?", odpovedal: ,,Myslim, zejednou z prvych vecf, ktore by som urobil, by bolo utvorit' okolo seba skupinku, pozostavajucu z 6smich, desiatich alebo dvanastich l'udf, ktorf by sa tyzdenne stretavali na niekolko hodfn a boli ochotnf 'zaplatit' ' za to pofadovanu cenu. Stalo by ich to cas a namahu. Pocas niekolkych rokov by som sa s nimi podelil o vsetko, co mam. Tak by som mal vlastne medzi laikmi dvanasr pomocnfkov, ktorf by mohli cfalej ucit' 6smich, desiatich alebo dvanastich. Poznam jedno alebo dve cirkevne spolocenstva, ktore to robia, a su tym zmenene uplne od zakladu. Myslim, ze tento vzor dal Kristus. Vacsinu casu stravil s dvanastimi muzmi. Nestravil hos velkym spolocenstvom. Vlastne sa mi zda, ze nemal prflis vefa uspechov, keel' sa venoval zastupom. Myslim, ze najpozoruhodnejsie vysledky dosiahol pri osobnych rozhovoroch s dvanastimi v case, ktory s nimi stravil." 41 B. Graham tu iba potvrdzuje mudrost'Jezifovej met6dy.

Ocakdvajte od nich nieco

Nestacf vsak zapojit' l'udf do nejakeho skupinoveho spolocenstva, ktore sa od cirkvneho spolocenstva lfsi len velkost'ou. Musf im byt' dana prflezitost' ukazat', co sa naucili. Inac m6ze tato skupina zacat' stagnovat' v pocite spokojnosti so sebou a nakoniec sa zmenit' na ,,spolocnost' vzajomneho obdivovania sa". Nas ciel' musf byt'jasny. Chvfle, ktore stravime v skupinke oddelenf od sveta, neznamenaju, zeprestavame bojovat'. Su iba strategickym manevrom na zfskanie d'alsej sily pre utok.

Je to teda na nas, aby sme dali nasim ucenfkom take ulohy, ktore z nich dostanu to najlepsie, co je v nich. Kazdy m6ze nieco robit'. Prve ulohy m6zu pozostavat' zo zabezpecenia obycajnych, befoych cinnostf. M6zu naprfklad rozosielat' listy, pripravit' aparaturu pre bohosluzby, ktore sa budu konat' vonku, alebo nas jednoducho pozvat' ku sebe na neformalnu navstevu. Postupne, az budu schopnf robit' viac, mozme na nich preniest' vacsiu zodpovednost'. Tf, ktorf maju nadanie vyucovat', by sa mohli uplatnit' v nedel'nej skole. Nesk6r je mofoe zverit' im nejaku pastoracnu pracu, zodpovedajucu ich schopnostiam. Takmer kazdy m6ze navstevovat' chorych doma alebo v nemocnici. Niektorych je dobre povzbudit' k tomu, aby verejne prehovorili, prfpadne zaplnili prazdne kazatel'nice v okolf. Kazdy musf samozrejme dos tat' svoju zvlastnu ulohu v osobnej evanjelizacii.

Cirkvi ale pravdepodobne najviac pom6zu pri starostlivosti o novych krest'anov. Tuje ich pomoc vel'mi potrebna v tom, aby sa ujali nedospelych v Kristovi a viedli ich vo vychovnom procese rovnako, ako boli sami vedenf. Tf, ktorych pripravujeme na tuto pracu, sa stavaju zarukou zachovania evanjelizacneho usilia cirkvi a to nielen v sucasnom stave, ale zaist'ttju ajjeho staly rast a rozsirovanie sa.

Dohliadajte na nich

Vsetko si to bude vyfadovat' vel'a pozornosti a to nielen ich osobnemu duchovnemu rozvoju, ale aj ich praci s inymi. Musfme sa s nimi pravidelne stretavat' a vypocut' si, ako pokracuju. Znamena to, ze ich budeme musiet' vyhl'adavat' tam, kde su, alebo si najst' vhodnu prflezitost' a porozpravat' sa s nimi pri nejakej spolocnej cinnosti. Na otazky, ktore vyplynuli z ich skusenosti,je treba odpovedat' kym maju na mysli okolnosti, pri ktorych problem vznikol. Je potrebne vcas rozpoznat' a odhalit' telesne postoje a reakcie cloveka a rozhodne sa s nimi vysporiadat'. Rovnako to platf o sklonoch urafat' sa, o bezd6vodnych predsudkoch a o vsetkom ostatnom, co by im prekafalo v knazskej sluzbe Bohu a l'ud'om. Podstatne je pomahat' im, aby stale rastli v milosti a vedomostiach. Aby sme rnali istotu, ze srne na nic nezabudli,je rozumne urobit' si casovy rozvrh cinnostf,

41 Billy Graham, ,,Billy Graham speaks. The Evangelical World Prospect", interview v Christianity Today, sv. III, c. I, 13. okt6bra 1958, sir. 5, s povolcnim vydavatda.

ktore pocas vychovy nechceme vynechat'. Takisto by sme si mali viest' zaznam o tom, ako pokracuju.Je to potrebne najma v prfpade, ked' sucasne pracujeme s niekolkymi fud'mi, z ktorych kazdy ma ine mnozstvo skusenostf a duchovne su rozne pokrocilf. Budeme sa musiet' pri tom cvicit' v trpezlivosti, pretoze ich vyvoj bude pravdepodobne pomaly a brzdeny mnohymi prekazkami. Ak sa vsak budu cestne snazit' poznat' pravdu a budu ochotnf ju aj nasledovat', jedneho dna sa stanu dospelymi v Kristovi.

Pomdhajte im niest' ich bremend

Z celeho procesu vychovy je mozno najt'azsie predvfdat', s akymi problemami sa stretnu a ako ich na ne pripravit'. Je to vefmi t'azke a moze nas to vycerpavat', pretoze to znamena mat' ich takmer stale na mysli. Aipri sukromnom rozjfmanf aj pri studiu, nasi ucenfci SU stale V nasich modlitbach a snoch. Chcel by vsak milujuci rodic, aby to bolo inac? Musfme prijat' bremeno ich nezrelosti, az kym ho nebudu schopnf uniest' sami. Mysliet' si, najma v pociatocnom stupni ich vyvoja, ze mozu vsetko, cosa prihodf, zvladnut' uplne samostatne, znamena privolavat' pohromu. Musfme byt' vnfmavf. Ako ochrancovia a radcovia svojich duchovnych detf mame zodpovednost' za to, aby sme ich naucili, ako maju zit' pre Majstra.

Nechajte ich pokracovaf v prdci

Cela vychova tychto fudf by mala viest' ku dnu, kedy zacnu sluzit' samostatne, kazdyvo vlastnej sfere vplyvu. Kym nadfde tento cas, kazdy z nich by uz mal mat' rozbehnuty vlastny program vychovy tych, ktorych zfskal pre Krista svojfm svedectvom, alebo ktorych mu pridelili, aby ich viedol. Bez toho, ze by si to uvedomovali, bude ich posobenie uz preniknute nasou strategiou. Ale skor, ako by sme ich pustili spod nasho dohfadu, mali by sme im jasne vysvetlit', aky sme od zaciatku s nimi mali plan. Musia ho poznat', aby podfa neho mohli hodnotit' svoj zivot a tiez sa on podelit' s tymi, ktorym sa snazia pomoct'.

Duchovnd skusenost'je nadovsetko

Podstatnou je vsak ich vlastna duchovna skusenost'. Skor, ako ich prestaneme kontrolovat', mali by byt' pevne zakotvenf vo viere, ktora premaha svet. Diabol sa bude snazit', za pomoci vsetkych demonov pekla, porazit' ich pomocou kazdeho rafinovaneho prostriedku, ktory ma k dispozfcii. Svet, do ktoreho idu, je opantany jeho zlom. Cely zivot to bude boj. Aj ten najmensf pokrok si budu musiet' vydobyt', pretoze nepriatel' neustupi. Postavit' sa mu moze iba sila Kristovho Ducha. Ak s nfm neziju v dove mom styku a nepostupttju vjeho cistote a moci, fahko ich premofo sily nahromadene proti nim a vsetka nasa praca s nimi vyjde nazmar.

Vysledok nasej prace vefmi zavisf od vernosti tychto fudf. Nezalezf na tom, kolkych zfskame, ale na tom, kolkf budu s Kristom a pre Krista vft'azit'. Preto stale musfme klast' d6raz na kvalitu zivota. Ak zfskame kvalitnych vodcov, fudia

ich budu chciet' nasledovat'. Ak ich nezfskame, nebudeme mat nic, coby bolo hodne nasledovania.

Cena vit'azstva je vysokd

Samozrejme, ocakavat' takyto vysoky standard niefo stojf. Pravdepodobne mnohf z tych, s ktorymi zacneme, si budu mysliet', ze je to privel'a a postupne odpadnu. Od zaciatku na to musfme byt' pripravenf. Krest'anska sluzba je narocna a ak l'udia maju byt' Bohu uzitocnf, musia sa naucit' hl'adat' najprv kral'ovstvo. Ano, sklamania prfdu. Ale postupom rokov budeme mat' stale vacsiu radost' z tych, ktorf zostanu a budu premienat' nas zivot na nespocetne fatevne polia.

Nezijeme v prvom rade pre prftomnost'. Zadost'ucinenie mame v istote, ze nase svedectvo o Kristovi bude prostrednfctvom nich aj v buducich generaciach stale prinasat' ovocie neustale sa rozsintjuceho reprodukcneho kruhu ucenfkov a to do vsetkych koncfn zeme a az na veky.

Je to aj tvojou viziou?

Svet zufalo hfada niekoho, koho by mohol nasledovat'. Je iste, ze l'udia niekoho nasledovat' budu. Bude to vsak clovek, ktory pozna Kristovu cestu, alebo niekto, kto ich povedie do este vacsej temnoty?

Toto je rozhodujuca otazka nasho zivotneho planu. Vyznam vsetkeho, co robfme, zavisf od nasho rozhodnutia. Pamatajme, ze osud zastupov visf na vlasku.

Knihy Roberta E. Colemana

Established by the Word

Introducing the Prayer Cell

Life in the Living Word

The Spirit and the Word

Dry Bones Can Live Again

One Divine Moment (Editor)

Written in Blood

Evangelism in Perspective

They Meet the Master

The Mind of the Master

Songs of Heaven

Growing in the Word

The New Covenant

The Heartbeat of Evangelism

Evangelism on the Cutting Edge (Editor)

The Master Plan of Discipleship

The Spark That Ignites

Nothing to Do but to Save Souls

The Great Commission Lifestyle

Robert E. Colemanje riaditefom School of World Mission and Evangelism a profesorom evanjelizacie na Trinity Evangelical Divinity School v Deerfielde, Illinoi. Tiez riadi Institute of Evangelism v Billy Graham Center v Wheatone, Illinoi a pracuje ako dekan v International School of Evangelism.

Dr. Coleman je zakladajucim clenom Lausanne Commitee for World Evangelization a byvalym preziden tom Academy for Evangelism in Theological Education. Prom oval na Southwestern University, Asbury ho Theological Seminary, Princeton Theological Seminary a zfskal Ph.D. na Univerzite v Iowa.

Napfsal dvadsat knfh a stovky clankov. Preklady jeho knfh su publikovane alebo v procese publikovania v devatdesiatich jazykoch, s anglickymi edfciami sa blfzia k 5 mili6nom vytlackov.

MAJSTROV PLAN EVANJELIZACIE

STUDIJNA PRIRUCKA

Roy]. Fish

Povodny nazov

Study Guide for The Master Plan of Evangelism

Fleming H. Revell Company Old Tappan, New Jersey

Copyright© 1972 Fleming H. Revel Company

UVoo

Jeden z dolezitych problemov, ktory stojf pred krest'.anmi sucasneho sveta, sa tyka celkovej strategie evanjelizacnej prace. Hlavnym ciel'om tejto prfrucky je pomod odhali(Jezisovu strategiu evaajelizacie tak, ako ju predklada Nova zmluva a ako je vylozena v knihe Majstrov plan evanjelizacie od Roberta E. Colemana. V prfrucke sa sustredfme na tieto hlavne body:

1. Povzbudenie k studiu evanjelif pri hl'adanf Jezisovej evanjelizacnej strategie.

2. Zmysel a hodnoty zasad, ktorymi sa riadiljezis.

3. Hlbsie odovzdanie sa jeho planu.

4. Ako uplatnit' jeho strategiu v nasom zivote.

Predkladame niekolko pokynov, ako ju najucinnejsie pouzfvaf. Prfrucka je prisposobena tomu, aby ste si do nej vpisovali svoje poznamky a aby ste ju studovali s ceruzkou v ruke. Doporucujeme, majte stale po ruke Novu zmluvu.

Prfrucku sme rozdeli do trinastich lekcif. Ich forma je vzdy rovnaka. V uvode je strucne zhrnutie obsahu prfslusnej kapitoly knihy Majstrov plan evanjelizacie. Uvedie ustrednu myslienku a upozornf na hlavne ciele kapitoly. Potom nasleduje casf ucebneho postupu s otazkami, ktore su zamerane na hlavne body kapitoly. Kazda lekcia v prfrucke zodpoveda jednej kapitole knihy. Pokial'je to mozne, vyhrad'te si dostatok vol'neho casu, aby ste v priebehu jedneho stretnutia zvladli celu lekciu. Odpovede na zadane otazky su, v prf pade potreby a pre vasu kontrolu, na konci knihy.

Po ucebnom postupe nasleduju podnety k diskusiam v skupine a pre cinnosf skupiny. Bolo by vhodne, aby si kazdy clen skupiny pripravil odpovede na otazky este pred tyro, ako sa skupina stretne.

Hlavnym ciel'om studiaje prakticky sa naucif pouzfvaf Majstrov plan vo svojom zivote. V kazdej lekcii su preto uvedene niektore konkretne ciele a navod, ako pouzfvaf Jezisovu strategiu vo vlastnom zivote. V zavere kazdej kapitoly najdete d'alsie namety k studiu. Kompletna bibliografiaje vymenovana na konci knihy.

Prfrucka vam bude natolko napomocna, nakolko dodrzfte uvedeny, doporuceny postup. Davame vam ju do ruk s modlitebnou prosbou, aby jej studium bolo pre vas pozehnanfm a aby Varn pomohla pochopif a uplatnif Majstrov plan evanjelizacie vo vlastnom zivote.

I. LEKCIA MAJSTERAJEHOPIAN

Zda sa, ze v cirkvi sa prebudza novy zattjem o velke poslanie, ktore sme dos tali od Pana Jezisa Krista. Intenzfvne sa skumaju nove tvorive met6dy evanjelizacie as obnovenym zattjmom sa naliehavo objavuje potreba vyberu spravneho postupu strategie pri evanjelizacii. Tu zfskavame iba studiom zakladnejJezisovej strategie,jeho zamerov, postupov a studiomjeho vzfahov a komunikacie s fud'mi.

Niet pochyb o tom, zeJezis chodil po torn to svete s umyselnou evaajelizacnou strategiou. Stale mal na zreteli, ze prisiel ,,hl'adat' a spasit', co zahynulo" (Lk 19, 10). Tomuto ciefu podriadil cely svoj zivot. Vsetko, fokol'vek a kedykorvekjezis povedal alebo urobil, tvorilo sucast' Bozej strategie sfrenia evanjelia. Dnesna cirkev nesmie prehliadnut', zejezis pri uskutociiovanf svojho planu nacrtol strategiu sfrenia evanjelia pre cirkev vsetkych d6b.

Preto ulohou cirkvi nie je vymysl'at'nejaku novu strategiu. Nasou ulohou je znovu objavit' jeho strategiu a byt' s iiou zosuladenf. Existuje vel'a dokazov, ze mnohe cirkvi si neosvojiliJezisovu strategiu, pretoze sa drfali len starych tradfcii, alebo naopak, prisp6sobovali sa sucasnej nabozenskej kulture.

Ked'Jezisovu strategiu skutocne pochopfme, zistfme, ako vel'mi sa odlisuje od nasich sposobov, a ze jej dosledky su priam revolucne! Ak maju byt' nase evanjelizacne snahy pozehnane, musfme sa fo najviac priblfzit' Majstrovmu planu. Musfme to uskutocnovat' aj za tu cenu, ze zanechame niektoru zbytocnu cinnost'v cirkvi, alebo, ze zmenfme doterajsie ,,posvatne" organizacne struktury.

Ucebny postup

1. Pozerajte sa asi minutu na stranu s obsahom knihy ,,Majstrov plan evanjelizacie". Potom si pozrite uvedene nazvy kapitol v poprehadzanom poradf. Pokuste sa ich usporiadat' tak, ako maju nasledovat'. Porovnajte svoje zoradenie s knihou.

Dozor

Vyslanie

Vyber

Spojenie

Zasvatenie sa Znasobovanie-reprodukcia

Davanie sameho seba

Nazorne predvedenie

2. Autor hovorf o evanjelizacnej praci takto:

,,To, ze practtjeme, alebo ze ma.me aj kvalifikacu, este neznamena, ze nieco dosiahneme. Neustale si musfme klast' otazku: Vyplatf sa to robit'? Treba to robit' prave takto?

Prave v spojitosti s evanjelizacnou cinnosfou cirkvi je potrebne stale si klast' tieto otazky. S(t nase snahy pokracovat' v diele plnenfm Kristovho vel'keho poslania? J e vysledkom nasej cinnosti neustale sa rozsiruj(tea skupina oddanych fudf, ktorf zasahuj(1 svet evanjeliom? Nemozno poprid, zesa v cirkvi zapodievame vypracovanfm jedneho evanjelizacneho programu za druhym. Dosahttjeme vsak svoj cief?

Pri uvahach, ako svoj ciel' dosiahnut', sa do popredia dostava potreba dobre premyslenej strategie dennodennej prace, ktora by zodpovedala dlhodobemu ciel'u. Ak vieme, ze to, corobfme,je v sulade s celkovym planom, ktory ma Boh s nasfm zivotom, potom m6zme prezfvat' vel'ku radost' pri akejkol'vek praci s vedomfm, zema miesto v Bofom celkovom plane. To platf o kazdom jednotlivom postupe alebo met6de, ktore sa pouzfvaju pri sfrenf evanjelia. Prave tak, ako sa budova stavia podl'a (tcelovo vypracovaneho planu, tak isto vsetko, co koname, musf mat' svoj cief. Bez neho sa m6:ze nasa cinnost' stratit' v bezciel'nosti a zmatku."

Napfste, ako by ste definovali evanjelizaciu. ___________ _

3. Ked' R. Coleman pouzfva slovo ,,strategia", ktore z nasled1tjucich troch slov ma vyznamovo najblizsie k tomu, co ma na mysli? Oznacte spravne slovo: Ciele

Met6dy

Zasady

4. Najlepsou ucebnicou evanjelizacie je: ______________ _

5. Rozhodnite, ci su nasledujuce vety pravdive alebo nepravdive. Spravnu vetu oznacte pfsmenom P (pravda), nespravnu N (nepravda):

a. Jezisjasne rozlisoval domacu a zahranicnu misiu.

b. Osem zakladnych zasad, ktore Jezis pouzfval pri prfprave ucenfkov sa objavuje vzdy v rovnakom poradf.

c. Met6da a strategia pri evanjelizaciije v podstate to iste.

Skupinovd diskusia a aktivita

Rozhovor v skupine by sa mal sustredit' na styri navzajom suvisiace otazky. Mali by ste o nich hovorit' v poradf, ktore uvadzame:

1. Ake su podl'a Jezisa zakladne ciele cirkvi? Pozrite sa na vyslanie ucenfkov v Mt 28, 19;Jan 20, 21 a Sk 1, 8. _____________ _

2. Pozrite sa objektfvne na svoju cirkev alebo cirkevne spolocenstvo a porovnajte jej ciele sjezisovymi. ____________________ _

3. Je organizacia a cinnost' nasej cirkvi alebo spolocenstva vypracovana skutocne tak, aby sme dosiahli Jezisove ciele? _______________

4. Ake zmeny by bolo mozne urobit', aby sa vasa cirkev alebo spolocenstvo viac priblizilo ciel'om Pana Jezisa Krista? ______________ _

Ciele

Na zaciatku studia si overte, ake vysledky ste doposial' dosiahli pri evartjelizacii.

1. Hovorfm s inymi l'ud'mi o Kristovi preto, aby som ich zfskal pre neho?

• casto

• niekedy

• zriedka

• nikdy

2. Pokusam sa pomahat' veriacim, aby rastli duchovne?

• casto

• niekedy

• zriedka

• nikdy

3. Odpovedzte si sami: Mam evanjelizacnu strategiu pre svoj vlastny zivot?

Ak nemam, som ochotny stat' sa sucast'oujezisovej strategie? _____ _

2. LEKCIA VYBER

Ak uvazujeme o Majstrovom plane, neubranime sa ufasu nadjehojednoduchost'ou. Najlepsie je V}jadreny slovami: sustredenie sa na niekol'kych. Zaciatok tohoto planu bol vel'mi nenapadny, ked'Jezis povolal malu skupinu mufov, aby ho nasledovali. Navonok neboli nijako zvlastni. Eudia prinajmensom obycajnf, ale vel'mi schopnf niecomu sa naucit'. Na tejto malej skupine zaloziljezis svoju sluzbu na zemi.

Ani na chvfl'u si vsak nesmieme mysliet', zeJezis zanedbaval ostatnych l'udf a venoval sa len tejto skupinke. Zastupy mal stale na mysli av evanjeliach casto cftame, ako im sh1zil.Jezis vsak vedel, ze zastupy potrebuju omnoho viac osobnej starostlivosti, nez im moze poskytnut' on sam. Jeho realna nadej sluzby a pomoci zastupom spocfvala v priprave malej skupinky, ktora ich mohla neskor viest' v Bozich veciach.

J ezisov vzor by nas mal naucit', ze prvoradou povinnost'ou duchovneho vodcu je polozit' zaklady, na ktorych by bolo mozne vybudovat' evanjelizacnu sluzbu. Bude si to vyfadovat' sustredene usilie a naroky na cas a nadanie niekol'kych l'udf. Hoci viditel'ne vysledky takehoto planu budu zretel'ne neskor a pravdepodobne si ich vacsina ani nevsimne, v konecnom dosledku bude vykonane vefa dobreho a podchytf sa znacny pocet l'udf.

Ucebnypostup

1. Z uvedenych odpovedf zakruzkujte tu, ktoru povazujete za spravnu:

a. Vacsina ucenfkov prisla z Galiley. ZJudska prisli: Tomas Judas Peter

b. Celkovy pocet oddanych J ezisovych nasledovnfkov v dobe jeho smrti bol priblizne: 100 500 10 000

c. Vo vnutri vybranej skupiny apostolov mali traja ucenfci zrejme omnoho uzsf vzt'ah k Majstrovi ako ostatnf. J edym z nich bol: Ondrej Matus Jan

2. Vyplnte prazdne miesta v nasledttjucich vetach spravnymi slovami. Pri hl'adani pouzfvajte text.

a. Jezis sa nesustredil na ________ , aby nimi zfskal davy, ale na _______ , ktorych by davy nasledovali.

b. Pociatocnym ciel'om J ezisovho planu bol ___________ _

_________________ a po jeho navrate k Otcovi,

c. Mufov, ktorych Jezis povolal, popisuje autor ako _______ _

________ l'udf z prostredia, v ktorom zili.

d. _______ a takych, ktorf mali vsetky

______ mozno zmenit' iba tak, zesa __________ _ ________ vo svete, a _________ sa mozu zmenit' iba vtedy, keel' ich bude tvarovat' Majstrova ruka.

3. Rozhodnite, ci nasledttjuce vety sti pravdive (P) alebo nepravdive (N) a oznacte ich prfslusnym pfsmenom:

• Tyro, ze venoval tolko casu dvanastim,Jezis prejavil nezaujem o zastupy.

• J ezisovo povolanie dvanastich aby ho nasledovali, bezprostredne ovplyvnilo nabozensky zivotjeho doby.

• Slovo, ktore najlepsie vystihuje zakladne zasady Jezisovej sluzby tyro, ktorych mal v plane pouzit'je ,,stistredenie sa".

Skupinovd diskusia a aktivita

1. Precftajte si text 2 Tim 2, 2 a pohovorte si o tom, v com sa podoba na zasadu, ktorti pouzfvaljezis. Znazornite ilustraciu tejto zasady:

Pavel Timoteus vernf muzi ostatnf

2. R. Coleman hovorf, ze keby sa mala ticinnost'Jezisovej evanjelizacie hodnotit' podfa poctu obratenych, bezpochyby by ho nezarad'ovali medzi najtispesnejsfch masovych hlasatefov evanjelia v cirkvi. Akje tomu tak, v akom zmysle je J ezis velikym evanjelistom? Po diskusii si precftajte nasledujuci text:

Jeho strategia

Preco? Preco sajezis vo svojom zivote umyselne zameral na taky pomerne maly pocet osob? Ci neprisiel spasit' svet? Keby bol Majster chcel, mohol mat' okamzite tisfce nasledovnfkov, ktorym nadsene ohlasovanie Jana Krstitefa este zaznievalo v usiach. Preco teda nevyuzil tuto prflezitost', zfskat' mocnti armadu veriacich, aby dobyl svet bleskovym utokom? Syn Bozf mohol urcite pouzit' ovel'a efektfvnejsiu metodu pre masove zfskavanie fudf. Neposobf to velke sklamanie, ze ten, ktory mal v moci vsetky sily vesmfru, zil a zomrel za spasu sveta, mal na konci ako vysledok svojej namahy iba niekolkych nedokonalych ucenfkov?

Odpovecf na tuto otazku okamzite stistredf nasu pozornost' na pravy cief jeho evanjelizacneho planu. Jezis sa nepokusal zaposobit na masy, ale snazil sa ohlasovat kral'ovstvo. To znamena, ze potreboval mufov, ktorf by masy mohli viest. Aky by malo zmysel, z hfadiska konecneho zame-

ru, vyburcovat'. masy aby ho nasledovali, keby tfto fudia potom nemali na jeho Ceste ziadny dohl'ad ani poucenie? Pri mnohych prflezitostiach sa uz ukazalo, ako l'ahko sa fud stava obet'ou falosnych bohov, ked'je nechany bez spravnej ochrany. Zastupy boli ako bezmocne ovce, ktore sa bez pastiera bezciel'ne potulovali (Mk 6, 34; Mt 9, 36; 14, 14). I'..udia boli ochotnf fst'.takmer za hocikym, kto prisiel s prfsl'ubom, zeim zabezpecf blahobyt, nech to bol priatef alebo nepriatel'. Tragediou tej doby bolo, ze Jez.is mohol l'ahko vzbudit' sl'achetne tuzby l'udu, ale prave tak rychlo ich mohlo zvratit' klamlive nabozenske podnecovanie, ktoremu podliehali. Zalezitosti fudu uplne ovladali duchovne slepf vodcovia Izraela Qan 8, 44; 9, 39-41; 12, 40; por. Mt 23, 1-39), hoci ich bolo pomerne malo. 1 Pre to by boli tf, ktorf sa kv6li Jezisovi obratili, coskoro upadli do zmatku a zufalstva, keby neboli dos tali zodpovednych Bozich mufov, ktorf by ich d'alej viedli a ochraiiovali v pravde. Konecny stav by bol horsf ako prvotny. Aby svet mohol byt'.natrvalo zachraneny, je potrebne najprv vychovavat'.fudf, ktorf by mohli viest'.zastupy vo veciach Bozfch. Jez.isbol realista. Vefmi dobre si uvedomoval nestalost'.porusenej l'udskej prirodzenosti i diabolske sily, zoskupene proti fudstvu. Majuc toto na zreteli, zalozil svoju evanjelizaciu na plane, ktory zodpovedal tejto skutocnosti. Ochotne by ho bolo nasledovalo mnozstvo nevyrovnanych, na nepravu cestu zvedenych dusf, ale Jez.isvedel, ze by nebol mohol kazdemu venovat'. tu osobnu starostlivost'., ktoru by potreboval.Jeho jedinou nadejou bolo zfskat'.mufov, ktorf by boli preniknutf jeho zivotom a ktorf by to robili namiesto neho. Preto sa sustredil na tych, co sa mali stat'. prvymi vodcami. Hoci pomahal masam ako len mohol, predsa sa len musel v prvom rade venovat'. niekolkym l'ud'om, aby napokon mohli byt'. masy spasene. Toto bolajeho genialna strategia.

3. Hovorte o moznych vy11radach voci zasade sustredenia sa na niekolkych.

4. Hovorte o vete: ,Je to ir6niou, ze v dobe, ked' krest'.ania maju k dispozfcii take prostriedky rychleho hlasania evartjelia ako este nikdy predtym, dosahuju v zfskavanf sveta pre Krista este menej, ako pred vynajdenfm motorovych vozidiel."

Ciele

1. Napfste zoznam prflezitostf na stretavanie sa s novymi alebo nedospelymi krest'.anmi. Niektore uz existuju, ako naprfklad ucitel' nedel'nej skoly so svojou triedou, alebo iny veduci, zodpovedny za urcitych clenov v spolocenstve. Okrem tradicnych aktivft je dobre si naplanovat'. aj nieco nove.

2. Proste Boha, aby Vas priviedol aspoii k jednemu cloveku, s ktorym by ste moholi pracovat'. a viest'.ho k ucenfctvu.

3. Stanovte si poziadavky, ktore na takeho cloveka kladiete.

4. Napfste, coby ste chceli, aby tento clovek dosiahol vo svojom zivote.

3. LEKCIA SPOJENIE

Najd6lezitejsie naJezisovom programe bolo, aby ucenfci bolijednoducho s nfm. Aby ich mohol vychovavat k zfskavaniu sveta, drfal ich co najblizsie pri sebe. Najsk6r sa ucili t:ym, ze boli s nfm.Jezis vedel, ze v jeho blfzkosti sa m6:zu naucit to, co skutocne potrebuju. Nemalo by nas preto prekvapovat, zes pribudajucim casom, v druhom a tretom roku svojej sluzby, venoval Jezis stale viac casu dvanastim. Takmer vsetko, co je zjezisovych skutkov zaznamenane, urobil za prftomnosti najmenejjedneho ucenfka. Vychovaval ich svojou prf tomnostou. Dnesna cirkev tuto zasadu malo chape. Zrelf krest'ania nevenuju mnoho osobnej starostlivosti dospievajucim krest'anom, nepamataju na nich vo svojich vzdelavacfch programoch. Nasledkom toho su nakoniec aj zivf clenovia cirkevneho zboru pasfvni. Pokusy o vytvorenie ucenfkov na akomsi ,,beziacom pase" mali katastrofalne nasledky. Musfme najst system, ako by sa kazdy novy veriaci kresfan dostal do starostlivosti duchovne dospeleho kresfana a pritom bol vedeny k duchovnej zrelosti, aby mohol casom sam viest niekoho d'alsieho. Upriamit l'udi k sluzbe osobnej vychovy je naliehavou ulohou pre kazde cirkevne spolocenstvo, ktore takyto program este nema.

Ucebny postup

1. Aby sme ilustrovali, do akej miery boli ucenfci s Jezisom, pozrime sa do 6smej a deviatej kapitoly Lukasa.Je tam dvanast prfpadov, kedy ucenfci boli s nfm a najmenej osem z nich poukazuje na to, ako mali moznost vidiet' Majstra pri praci. Vymenujte tieto prfpady:

2. Dopliite prazdne miesta spravnymi odpoved'ami:

a. Podstatou Jezisovho vychovneho programu bolo ________ _

b. Najsk6r zfskali a prijali vedomosti vJezisovtj spolocnosti ______ _ ________ az potom cez _________ _

c. Daisie tri ilustracie vychovy, netykajuce sa skupiny dvanastich, su ___________ a _______ _

3. Zaknizkujte spravnu odpoved' na tieto otazky:

a. Pocas druheho a tretieho roku svojej sluzby Jezis venoval: (viac) (menej) casu dvanastim ucenfkom.

b. Priblifoe (patina) (tretina) (polovica) fudf, ktorf sa pripoja k cirkevnemu spolocenstvu, nakoniec odpadne.

c. Vsetkych desat' zjavenf vzkrieseneho Jezisa bolo pre (neveriacich, aby uverili) (ucenfkov a zidovskych vodcov) (len ucenfkov).

Skupinova diskusia a aktivita

1. Zistite presny pocet vsetkych clenov vasho cirkevneho spolocenstva. Po torn hovorte o nasledujucich otazkach:

a. Kolko nasich clenov navstevuje skupinu biblickeho studia alebo nedefnu skolu? ________________________ _

b. Kolko percent sa verne zucastnuje nedefnych bohosluzieb?

c. Kofko sa ich zucastnuje na modlitebnych stretnutiach?

d. Kolko sa ich podiefa na niektorej sluzbe v spolocenstve? ____ _

e. Ak.vas prekvapttju male cfsla, hovorte o tom, preco je tomu tak.

2. Predpokladajme, ze ste clenom spolocenstva, ktore nema fudf, schopnych viest' druhych k duchovnej zrelosti. Ako by ste mali postupovat' v takomto prfpade? _______________________ _

Ciele

1. Ked' si vyberiete cloveka, s ktorym chcete pracovat', urcte si datum, kedy sa s nfm prvykrat stretnete. __________________ _

2. Ako casto sa budete snazit' byt' spolu s tymto clovekorn? ______ _

3. Ak.ybude prvy krok, ktory urobfte v sluzbe tornuto cloveku? ____ _

Navrhy k d'alsiemu studiu

Diettrich Bonhoeffer: Zivot v spolocenstve

4. LEKCIA .. ZASVATENIESA

Prvou Jezisovou poziadavkou bolo, aby ho jeho nasledovnfci boli ochotnf pocuvat'. Niektorf z nich boli nepochybne vynikajuci muzi, ale to Jezis nevyfadoval. Nado vsetko ocakaval vernost'. Jezis na vernosti trval aj v tych najt'azsfch situaciach. Vzdy si vyhradzoval pravo na urfovanie podmienok ucenfctva. Skutocnost', ze ucenfci aj na nom videli ducha poslusnosti ich viedla k tomu, aby s nfm zostali.

Jezis vedel, ze vedomost' rastie prostrednfctvom poslusnosti. Vedel, ze ucenfci raz spoznaju pravdu o nom, ak vsak budu ochotnf posluchat' a nasledovat' ho. Vedel, ze charakter a ciel'avedomost'vyrastujedine z poslusnosti. Preto ochotne a trpezlivo znasal mnohe l'udske poklesky a nedostatky ucenfkov, pokial' boli ochotnf posluchat'.

Dnesna cirkev naliehavo potrebuje novu oddanost' Kristovej vlade. Revolucna zvest' cirkvi musf byt' opat' vyrazne poznacena poslusnost'ou za kazdu cenu. Bozf l'udia-kazatelia i laici - nesmu byt' vlaznf, l'ahostajnf voci prfkazomjezisa Krista. Musfme sa dostat' z tejto chorej situacie. Mozno budu musiet' cirkvi zacat' s evanjelizacnym programom prostrednfctvom niekolkych malo l'udf, ktorf okolo seba sustredia skupinku a tej budu vstepovat' pravy zmysel toho, coje poslusnost' Krista. To bude prvy krok.

Ucebny postup

1. V Lk 9, 57-62 cf tame o tom, ako traja muzi prisli kjezisovi ako jeho buduci nasledovnfci. Vyjadrite vlastnymi slovamiJezisovu odpoved'kazdemu z nich.

a.-----------------------------

b. ____________________________ _

c. ____________________________

Svoje odpovede porovnajte s naledujucou citaciou:

Tf, ktorf nechceli fst' celu cestu, postupne odpadli. Z vlastneho sebectva sa oddelili od vyvolenej skupiny. Judas, oznaceny ako diabol Qan 6, 70), falosne vytrval az do konca, ale nakoniec sa ho zmocnilo lakomstvo (Mk 14, 10-11, 43-44; Mt 26, 14-26, 47-50; Lk 22, 3-6, 47-49; Jan 18, 2-9). Ak sa clovek neodtrhol od sveta, nemohol nasledovat'jezisa pocas celeho jeho zivota. Tf, ktorf to len predstierali, pripravili svojej dusi iba muky a nest'astie (Mt 27, 3-10; Sk 1, 18-19).

Mozno preto hovoril Jezis tak prfsne so zakonnfkom, ktory prisiel a povedal: ,,Ucitel'u, budem t'a nasledovat' kam len p6jdes". Tomuto

mufovi, ktory sa otvorene, dobrovol'ne hlasil k sluzbe, povedal Jezis uprimne, ze to nebude l'ahke: ,,Lfsky maju svoje nory a nebeske vtaky hniezda, avsak Syn cloveka nema, kde hlavu sklonit'" (Mt 8, 19-20; Lk 9, 57-58). Iny ucenfk chcel, aby ho Jezis oslobodil od okamziteho zavazku poslusnosti, aby sa mohol fst'postarat' o svojho vekom pokrocileho otca, ale Jezis nedovolil ziadny odklad. Povedal: ,,Nasleduj ma! Nechaj, nech si mftvi pochovavaju mftvych. Ale ty chod' a zvestuj Bozie kral'ovstvo" (Mt 8, 21-22; Lk 9, 59-60).

Dalsf muz naznacil, ze byJezisa nasledoval, ale iba pod podmienkami, ktore si sam urcil. Najprv sa chcel rozlucif s rodinou. Mozno predpokladal, ze by to bolo spojene s veselou zabavou.Jezis mu vsak priamo povedal: ,,Kto polozf ruku na pluh a obzera sa spat', nie je suci pre Bozie kral'ovstvo" (Lk 9, 62).Jezis nemal cas na to, aby sa rozptyl'oval tymi, ktorf si chceli vytvarat' vlastne podmienky pre ucenfctvo. A ani po tom netuzil. Z toho vyplyvalo, ze ten, kto chcel byt' ucenfkom, musel uvazit', coho to bude stat ,,Keef niekto z vas chce stavat' vezu, ci si najprv nesadne a neprepocfta naklady, ci bude mat' aj na jej dokoncenie?" (Lk 14, 28). Ak to neurobf, ako by na seba zvolaval posmech sveta. To iste by platilo o kral'ovi, ktory by si este pred vypuknutfm vojnoveho stavu nezvazil, co ho bude stat' vft'azstvo.Jezis to strucne zhrnul slovami: ,,Tak nikto z vas, nemoze byt' mojfm ucenfkom, ak sa nezriekne vsetkeho, co ma" (Lk 14, 33; por. Mk 10, 21; Mt 19, 21; Lk 18, 22).

2. Ako by si definoval slovo ,,ucenfk"? Ako ho definuje R. Coleman? ________________ _

3. Co je hlavnym dokazom pravej lasky ku Kristovi?

4. Je treba si tiez zapamatat', ze Jezis pripravoval l'udf k tomu, aby viedlijeho cirkev k vft'aznemu boju a ze nik sa nemoze stat' _______ bez toho, aby sa najprv nenaucil vodcu ______ _

5. V Janovom evanjeliu sa hovorf o troch podmienkach ucenfctva. Napiste ich podl'a uvedenych versov Pfsma:

Jan 8, 31 ___________________ _ Jan 13, 35 __________________ _ Jan 15, 8 ___________________ _

6. Jezis ma byt' Panom v kazdej oblasti zivota krest'ana. K uvedenym heslam prirad'te zodpovedajuci text.

a. majetok

b. cas

C. rec

d. myslenie

f. rodinny zivot

Skupinovd diskusia a aktivita

A. Zalm 19, 14

B. Mt 6, 19-21

C. Kol 3, 18-21

D. Ef 5, 15-16

E. Fp 4, 8

1. Hovorte o zmysle slova ,,zasvatenie sa". Pripomente si co najviac novozakonnych miest, kde sa tento pojem spomfna.

2. Premysfajte o svojich krest'anskych znamych a o tom, ci na niektorych vidfte prfklad posvateneho zivota.

3. V nasledujucom citate vymenuva autor oddiely Biblie, ktore zobrazttjt.i Jezisovu oddanost'Bozej voli Gan4, 34;Jan 5, 30; Lk 22, 42). Hovorte o tom, co znamenala poslusnost'v Jezisovom zivote.

V zivote samotneho Majstra bola samozrejme hlavnou zasadou absolutna poslusnost'. Vo svojej fudskej prirodzenosti prejavoval neust:ale st.ihlas s vofou svojho Otca a to umoznovalo Bohu pouzit'jeho zivot celkom podfa zamysfaneho zameru. Neraz to opakoval: ,,Mojfm pokrmom je plnit' vofu toho, ktory ma poslal, a dokonat'jeho dielo" Gan4, 34); ,,nehl'adam svoju vofu, ale vofu toho, ktory ma poslal" Gan5, 30; por. 6, 38); ,,zachoval som prikazania svojho Otca azost:avam vjeho laske" (Jan 15, 10; por.17, 4). Zhrnut' by sa to mohlo do jeho zvolania v Getsemane ,,nech sa stane nie moja, ale tvoja vofa" (Lk 22, 42; por. Mk 14, 36; Mt 26, 39. 42. 44). Korunou najvyssieho stupiia Jezisovej odovzdanosti do vole Bozej bol krfz. Navzdy ukazal, ze v poslusnosti niet ziadnych kompromisov - vzdyje to oddanost' az na smrt'.

4. Ako suvisf Kristova vlada v nasom zivote s vydavanfm svedectva?

5. Ak su vasi krest'anskf priatelia l'ahostajnf voci Kristovi, ako by ste mohli tu.to situaciu zmenit'?

6. Rozdefte si v skupine kusky makkeho drotu (asi 20 cm). Odpovedzte si na otazku, ako zijete krest'anskym zivotom. Potom vezmite dr6ty a pozohynajte ich tak, aby co najlepsie VY.jadrovalivas zivot ako krest'anov.Vyhracfte si na to 5 minut. Potom by mal kazdy z prftomnych vysvetlit',preco drot stvarnil prave t:ymto sposobom.

Ciele

1. Co odo miiajezis ocakava ako od svojho ucenfka? ________ _

2. Tri nasledttjuce citaty predstaVttju Jezisove pn1<.azynasledovnfkom. Precftajte si ich a podl'a nich zhodnot'te samych seba: Jan 5, 39 Luk 18, 1 Mt 4, 19

Poslucham tieto prfkazy: • d6sledne • zriedka

• vacsinou

• niekedy

• nikdy

3. Skontrolujte sa:

Zriedka svedcfm ostatnym o Kristovi, pretoze

• bojfm sa, ze sa niekoho dotknem

• bojfm sa, ze dotycny odmietne prijat' Krista

• m6j zivot nie je krest'ansky d6sledny

• myslfm si, ze to nie je mojou vecou, aby som svedcil

• bojfm sa otazok, na ktore by som nevedel odpovedat'

• nie som si naozaj isty, ze druhf potrebuju Krista

• nie som si isty, zemam skutocny, zivy vzt'ah s Kristom

4. Ak v tejto chVI1icftite potrebu urobit' si prestavku a venovat' sa modlitbe, v ktorej by ste sa znovu odovzdali do Bozich ruk, proste v zmysle uvedenych prfkazov. Mozno sa vam v modlitbe objavia aj tieto myslienky:

Boze vyzndvam, ze som Kristoveprikazy neposluchal tak, ako by som mal. V tuto chvil'u sa ti znova odovzddvam a doverujem ti, ze ma povediestak, aby som doslednestudoval Pismo, aby som zostdval s tebouv rozhovorena modlitbdch a dokdzal sa podelif s dobrousprdvou oJezifovi s ostatnjmi. Amen.

5. Ake su vase plany pre buduce studium Biblie a pre modlitbu? ____ _

6. Ak mate krest'anskych priatefov, ktorf sa vam zdaju byt' fahostajnf ku Kristovym prfkazom, precftajte si nasledujuce podnety, ako by ste im mohli pom6ct':

a. Rozhodnite sa, ze sa za nich budete modlit' a napfste si ich mena: __

b. Budujte s nimi blizsie kontakty a svoje rozhodnutie napfste: Budem budovat' blizsf vzt'ah s nasledujucimi l'ud'mi a budem sa snazit' viest' ich k hlbsiemu krest'anskemu zivotu: ______________ _

Ndvrhy pre d'alsie studium

Sheldon: V jeho sl'apajach / Studium Pfsma podfa vhodnej prfrucky

Existuje niekolko serif brozur k biblickemu studiu, ktore m6zu byt' uzitocnou pom6ckou pri studiu Pfsma na tuto temu.

5. LEKCIA DAVANIESAMEHOSEBA

Na ucenfkov muselo nespome vel'mi zap6sobit', ze Jezisov zivot bol zivotom neustaleho davania. Najvyssfm prejavom lasky bolo obetovanie vlastneho zivota. Ucenfci videli s ufasom ako miluje strateny svet. Jezis pochopil a snazil sa im vysvetlit', ze bol urceny k tomu, aby daroval svoj zivot na zachranu sveta -a tak ukoncil pozemsku cestu pre jediny cieI: posluzit' sfreniu evanjelia. Na Jezisovom prfklade sa ucenfci nazome ucili, co znamena skutocne posvatenie zivota. Tym, ze sa sami ucili sebaobetovaniu, zfskali najpresvedcivejsf argument zfskavania zastupov pre zvest' evanjelia.

Dvanast' ucenikov by vsak nikdy nedokazalo prejavit' takuto lasku, keby im Jezis nedal svoj vlastny zivot. A to sa stalo, ked' poslal Ducha Svateho, aby v ucenfkoch prebyval. Ked' daroval Ducha Svateho svojim nasledovnfkom, vystrojil ich tak pre evanjelizacnu sluzbu. Casto opakoval, ze evanjelizacia nie je fudske dielo, ale dielo Ducha Svateho. V poslednych hodinach ktore s nimi stravil ich uist'oval, ze Duch Svaty bude dostatocnou vyzbrojou pre ich buduce ulohy. Letnice boli uplne nevyhnutne, abyJezisovi nasledovnfci mohli zit',milovat' a sluzit' sfrenfm evanjelia.

Rovnako je tomu aj dnes. Jezisovi nasledovnfci musia zit' jeho zivotom tak, aby v nich prebyval Duch Svaty. Len takymto sposobom budejezis konat' svoje poslanie v cirkvi, a prostrednfctvom nej aj vo svete. Len tak budeme spravne motivovanf. Len tak obdrzfme moc, aby l'udia poznaliJezisa. Ucinne evanjelizovat' budeme mod iba potom, ked' preukazeme ducha sebaobetajuctj lasky.

Ucebnj postup

1. Poslusnost'je viac nez dodrziavanie zakona.Je to _________ _

2. Jezisovo neustale obnovovane zasvatenie sa Bohu bolo V}'.jadrenev __ _

3. Hlavnym cieTomjezisovho posvacovania sa, bolo _________ _

4. Jezis bol ______ Boh, Duch bol Boh v ________ _

5. Porovnavacia studia - Jezis s dvanastimi.

Niektore sucasti zivota, ktore mali radi ucenfci, Jezis odmietal. Inym sa snazili ucenfci uniknut', ale Jezis ich ochotne prijfmal. Ake skutocnosti to boli? V dvoch stfpcoch vymenujte osobitne to, cobolo mile ucenfkom a to, cona seba vzaljezis:

• telesne uspokojenie

• chudoba

• ponfzenie

• prestfz

• smrt'

• uspech na verejnosti

• bolest'

Ucenfci:

Jezis:

6. Vymenujte pat'vecf, ktore daljezis svojim ucenfkom a o ktorych sa zmienuje autor: __________________________ _

Skupinova diskusia a aktivita

1. Hovorte o vyzname slova ,,posvatenie" v kontextejana 17, 18-19. Porovnajte svoje V}jadrenia s nasledujucim odstavcom.

Jezisovo posvacovanie sa pozostavalo z neustaleho obnovovania vlastneho zasvatenia sa Bohu cez sluzbu lasky k inym. Jasne sa to prejavilo v jeho velknazskej modlitbe, ked' povedal: ,,Ako si ty mna poslal do sveta, tak som aj ja ich poslal do sveta. A posvacujem sa pre nich, aby aj oni boli posvatenf v pravde" Uan17, 18-19). Vsimnime si, ze toto odovzdanie sa Bohu, ktore je V)jadrene slovom ,,posvacovat sa" nebolo ujezisa potrebne pre ocistenie, pretoze on bol stale cisty. Taktiez nebolo potrebne na to, aby Jezis dostal moc vykonavat sluzby, pretoze uz mal vsetku moc, ktoru mohol potrebovat. Ako to vyplyva z kontextu, jeho posvacovanie sa spocfvalo skor v plnenf ulohy, pre ktoru bol ,,poslany do sveta" 16 a tym, ze sa venoval evanjelizacii, daval neustale svoj zivot ,,za nich".

Posvacoval sa teda nie preto, aby z toho mal sam osoh, ale robil to pre to, aby jeho ucenfci mohli ,,byt'posvatenf v pravde". 17 To znamena, zeak sajezis daval Bohu, daval sa tym, coboli okolo neho, aby mohli skrze jeho zivot poznat', zemaju podobny zavazok k poslaniu, pre ktore prisiel na svet. Cely jeho evanjelizacny plan spocfval v tejto oddanosti a naslednej vernosti, s akou sajeho ucenfci v laske odovzdali okolitemu svetu.

2. Akje vasa skupinka dostatocne vel'ka, rozdefteju na tri mensie a vypracujte tieto ulohy:

1. skupina: - popfste pracu Due ha Svateho, ktory vedie krest'ana, aby zil podl'a Krista

2. skupina: -popfste dielo a potrebnost' Ducha Svateho pre ucinne sfrenie evanjelia

3. skupina: - popfste podmienky naplnenia Duchom Svatym

3. Ktoru oblast'vasho zivota musfte zmenit' alebo posilnit'vo svetle dnesnej lekcie?

Ciele

1. Bud'te osamote s Bohom a zapfste si kazdy hriech alebo zlyhanie, ktoreho ste si vedomy. Napfste ichjeden po druhom, kym vam Duch Svaty neukaze vsetko, coje vo vasom zivote nespravne. Vyhfadajte v Biblii 1Jan1, 9. Vyznajte Bohu svoje hriechy a napfste text 1 Jan 1, 9 na celu stranu a roztrhajte ju.

2. Ak pri skumanf svojho zivota objavfte oblast', ktora doteraz nepatrf Kristovi, vydajte mu ju teraz.

3. Potom sa modlite v tomto zmysle:

Drahy Otce, vyznavam, zev mojom zivote su doteraz oblasti, ktore som ti nepodriadil, a preto som proti tebe hresil. Dakujem ti za uplne odpustenie a vydavam sa ti celkom v kazdej oblasti svojho zivota. Vo viere si robfm narok na plnost' Ducha Svateho a d'akujem ti, ze preberas vedenie m6jho zivota a ze ma naplimjes Svojfm Duchom. Amen.

6. LEKCIA

NAZORNEPREDVEDENIE

Umyselnou sucast'ou Jezisovej strategie bolo nazorne predvedenie takeho sposobu zivota, aky ocakaval od svojich l'udf. Preto ho dvanasti ucenfci mali pozorovat' a vidiet' na nom to, ako mali sami zit' a vyucovat'. Vsetko, cokol'vek na Jezisovi pozorujeme, sa dialo kvoli ucenfkom a kvoli nam. Zamerne im dovolil, aby ho videli s Otcom na modlitbe. Videli, co to pre neho znamenalo, a tuzili, aby tuto moc spoznali vo vlastnom zivote. Mocne na nich zaposobilo, ako ovladal a majstrovsky pouzfval Staru zmluvu. Zvlast' dolezite bolo, ze ho pozorovali, ako zfskaval pre seba l'udf. Ucili sa, ked'ho videli robH to, fomu ich chcel naucit'. V Majstrovej skole vyucovanie nikdy neprestavalo. V kazdej situacii vytvaral prirodzenym sposobom nove a nove pn1ezitosti k uceniu.

Duchovnf vodcovia dnes musia prevziat'Jezisov plan.Je nutne nazorne predviest' na vlastnom zivote to, fomu chceme naucit' inych. Aby sme to dokazali, musfme byt' s tymi, ktorych chceme viest'. Musime sa s nimi modlit', pomahat' im pri studiu Biblie a mat' ich so sebou, ked' sa snazime ziskavat' inych pre Krista. Odovzdavat' takyto sposob zivota mozeme len tak, ze ho na nas uvidia. To je Majstrova met6da a jej uplatnenie je nevyhnutne, ak chceme vychovavat' druhych, aby konali jeho dielo.

Ucebny postup

1. Hoci Jezisov zivot neustale nazorne ukazoval ako zit', autor zdoraznuje tri osobitne oblasti, v ktorych chcel svojich dvanastich vyufovat'. Boli to .... _

2. Jezis svojim prfkladom ukazal ucenfkom, zeby mali poznat' Pismo. Ako nam podl'a nasledujucich versov moze pomod Pismo?

a. lPt 2, 2 ______________________ _

b. Z 119, 105

c. Jan 15:7 _____________________ _

3. Comu sa mozeme naucit' zjezisovho modlitebneho zivota?

a. Mt 14, 23 _____________________ _

b. Mk 1, 35 __________________ _

c. Lk6, 12

Skupinovd diskusia a aktivita

1. Porovnajtejezisov vzt'ah k Pfsmu s vyhlasenfm apostola Pavla v 2 Tim 3, 16-17.

2. Hovorte o tom, covyplyva z tychto versov: 1 Kor ll, l; Fp 3, 17; 2 Tim 1, 13; Fp 4, 9.

3. Zahrajte scenu l'udskeho konfliktu. Vyberte troch clenov, aby ju predviedli, ostatnf nech analyzttjii.

Problem: Novy krest'an chce rasf v poslusnosti Kristovi, ale t'azko sa mu modli a nevie, ako studovat' Pfsmo. Ked' sa prvykrat pokiisi zfskat' niekoho pre Krista, iiboho zlyha.

Jeden clen skupiny nech hra osobu zlyhajucu vo vsetkych troch oblastiach. Druha osoba, predstavujuca strateneho priatel'a, ma zahrat' zlyhanie pri zfskavanf niekoho pre Krista. Tretia osoba, predstavujuca dospeleho, zreleho krest'ana predvedie, akou neocenitel'nou pomocou je mat niekoho, kto nas m6ze tymto veciam ucit'.

Ciele

1. Ak pracujes s urcitym clovekom, rozhodni, ako mu pomozes naucit' sa:

a. modlit' _______________________ _

b. ucinne studovat' Pismo __________________

c. zvestovat' inym evanjelium ________________

d. vft'azit v pokusenf ____________________

e. urobit' pokanie, ked' zhresf

2. Tyzdenne stravim cftanfm Biblie a modlitbou:

• menej nez pol hodiny

• pol azjednu hodinu

• 1-2 hodiny

• 2-3 hodiny

• viac nez 3 hodiny

3. Mate svoj system ucenia sa Biblie spamati? Ak nie, zaviazte sa, ze za tyzden sa naucfte aspon jeden vers.

7. LEKCIA VYSLANIE

Ucenfci pocas prveho rokujezisovej sluzbyviac-menej len sledovalijezisovu cinnost'. Na zaciatku dostali ulohy, ale spociatku boli dost' podradne. Aj to vsak bolo sucast'ou Majstrovej met6dy. Predovsetkym ich viedol k rozhodujucemu vzt'ahu k Bohu. Po tom im ukazal, ako sam pracuje a az tak sa s nimi delil o ulohy. Pri praci s nimi mal vsak stale na zreteli dobu, ked' ucenfci samostatne prevezmu jeho sluzbu.

Po viac nez roku vyucovaniajezis konecne videl, ze ucenfci m6zu sami evanjelizovat'. Prv, nez ich vyslal, dal im vefmi dokladne instrukcie. Malo to nesmierny vyznam, pretoze im Jezis zobrazil jasny plan toho, k fomu ich od sameho zaciatku nepriamo vyucoval. Hlavne je potrebne si vsimnut', ako Jezis kladol ucenfkom na srdce, aby sa sustredili na sl'ubnejsfch jednotlivcov, ktorf by mohli pokracovat' v ich praci, ked' tu oni uz nebudu. S uistenfm, ze maju ocakavat' t'azkosti, ich vyslal vo dvojiciach na misiu.

Sfrenie evanjeliaje absoh1tne nevyhnutne pre kazdeho praveho nasledovnfka Panajezisa Krista. Tyro, ktorych vychovavame, musfme davat' pracovne ulohy. Najprv to maju byt' ulohy prakticke, ale vzdy so zretel'om na to, ze tychto l'udf pripraVltjeme k tomu, aby sa priamo podiel'ali na spasitel'skom diele nasho Pana.

Ucebny postup

1. Skor, nez Jezis ucenfkom povedal, ze sa maju venovat' sfreniu evanjelia vo svete, jeho met6da zahf11.ala _________________ _ a _____________ _

2. Pocas priblizne ___________ ucenfci takmer neustale J ezisa iba sledovali pri praci.

3. Preco, podl'a autora,Jezis povedal dvanastim: ,,Nechod'te na cestu k pohanom a nevojdite do mesta Samaritanov. Chod'te radsej za ovcami, ktore sa stratili z domu Izraela." (Mt 10, 5-6)?

4. Ako vysvetl'uje autor Jezisov prfkaz: ,,Keel'prfdete do ktorehokol'vek mesta alebo dediny, prezved'te sa, kto je tam toho hoden. U neho zosta11.teaz do svojho odchodu."?

5. Co naznacuje, zesvedecke usilie dvanastich ucenfkov dosiahlo pocas prvej cesty urcity vysledok?

6. S Novou zmluvou v ruke usporiadajte nasledujuce texty a odkazy:

a. Lk 24, 44-47

b. Jan 20, 19-24

c. Mt 28, 19

d. Sk 1, 8

e. Jan 21, 15-17

f. Mk 16, 15

A. ,,Cinte mi ucenfkov"

B. ,,Tomas nebol s nimi"

C. Zasfubenie Ducha Svateho

D. ,,Pas moje ovecky"

E. ,,Do celeho sveta"

F. ,,Pokanie ma byr kazane"

Skupinovd diskusia a aktivita

1. Hovorte o nasledujucom odstavci: ,,Krest'anski ucenfci su vyslanf l'udia -vyslanf do toho isteho diela evanjelizacie sveta, do ktoreho bol poslany Pan a za ktore polozil zivot. Evanjelizacia nieje volitefnym doplnkom nasho zivota.Je podstatou vsetkeho, cfm sme povolanf byt' a co sme povolanf robit'. Evanjelizacia je poverenfm cirkvi, ktore <lava zmysel vsetkemu, co sa kona v mene Kristovom. S tymto ciel'om v strede nasej pozornosti vsetko, cokolvek sa robf alebo hovorf -vychovne zariadenia, socialne programy, nemocnice, akekolvek cirkevne zhromazdenia -vsetko, co sa kona v Kristovom mene, ma svoje opodstatnenie tym, ze plnf toto poslanie."

2. Hovorte O Jezisovych slovach V Mt 10, 34-38.

Nenazdavajte sa, ze som prisiel priniest' pokoj na zem. Neprisiel som priniest' pokoj, ale mec. Lebo som prisiel postavit' ,,syna proti otcovi, dceru pro ti matke, nevestu proti svokre. A vlastnf domaci budu cloveku nepriatel'mi." Kto miluje otca alebo matku viac ako mna, nie je ma hoden Kto neberie na seba svoj krfz a nenasledttje ma, nie je ma hoden.

Potom si precftajte nasledujuci komentar R. Colemana: ,,Velky vyznam ma aj Jezisova pripomienka, ze evanjelium vyzyva cloveka k rozhodnutiu. Neexistuje ziadny kompromis s hriechom, a preto ich kazanie vyrusf kazdeho, kto sa pridrziava Boha. Nie su poslami, co si s ostatnymi podavaju ruky a udrziavaju existttjuci stav spokojnosti.Jezis im vlastne povedal: ,,Nenazdavajte sa, ze som prisiel priniest' pokoj na zem. Neprisiel som priniest' pokoj ale mec. Lebo som prisiel postavit' syna pro ti otcovi, deem pro ti matke, nevestu pro ti svokre. A vlastnf domaci budu cloveku nepriatel'mi. Kto mihtje otca

alebo matku viac ako mna, nie je ma hoden. Kto neberie na seba svoj krfz a nenasleduje ma, nieje ma hoden" (Mt 10, 34-38). Ak si ucenfci predtym predstavovali, ze ich praca bude pokojna, neskor si to uz iste nemysleli. Isli s revolucnym evanjeliom ajeho nasledovanie sp6sobovalo v fud'och a ich spolocnosti revolucm:i zmenu."

3. Hovorte o vyzname autorovho vy1dadu Mt 10, 5-6 v suvislosti s pociatocnym usilfm osoby, z ktorej vychovavate svedka.

4. Pozrite sa na Jezisovo varovanie ty1<.ajucesa t'azkostf, ktore mozu dvanasti vyslanf ucenfci zakusit'. Premysfajte o nich vo svetle tychto citatov: 1 Pt 2, 21; Fp 1, 29; 2 Tim 3, 12

Ciele

1. Urobte si zoznam pracovnych uloh, ktore by ste mohli daf novemu krest'anovi, s ktorym pracujete. _____________________ _

2. Ak ucfte niekoho vydavaf osobne svedectvo, dovol'te mu prevziaf vedenie niektorychjednoduchsfch castf rozhovoru s nekresfanom.

3. Pytajte sa sami seba: Som ochotny svedcif o Jezisovi, aj keel' to niefo stojf?

4. Ak mate iste zabrany pri vydavanf svedectva, prezrite si nasledujuci zoznam moznosti. Poctivo si priznajte, cfm to je.

• nespravne priority

• lenivosf

• strach

• predsudok voci evanjelizacii

• hriechy tela

Doverujte Bohu, ze vam bude davaf stale novu silu, aby ste zvffazili. Ale predovsetkym sa mu dajte k dispozfcii!

8. LEKCIA DOZOR

Hocijezis zveril ucenfkom urcitu evanjelizacnu zodpovednost', nepozeral sa na nich este ako na celkom zrelych k tomu, aby zlozili zaverecnu skusku.1\j pri obmedzenom mnozstve evaajelizacnej prace ktoru vykonavali, potrebovali do• zor. Preto sa s nimijezis po ich misijnych vypravach stretaval, pocuval ich spravy a sdiefal s nimi t'azkosti s ktorymi sa stretli, a tiez vffazstva, ktore dosiahli. Taketo stretnutia neboli ojedinele. Neustalym spolocenstvom s nimi moholjezis kon• trolovat' vsetkych dvanastich. Po celu dobu, ked' im sluzil, boli ich skusenosti • ci uz uspesne alebo neuspesne - materialom, ktory Jezis pouzfval pri vyucovanf a odvodzovani zaverov. Zivo sledoval ich ciny a reakcie a nespust'al pritom zo zretefa, zejeho dozor je d'alsfm krokom pri ich vychove k sluzbe. A ked' ich nakoniec skutocne opust'al, aby sa vratil k Otcovi, zasfubil im Ducha Svateho, ktory mal nad'alej dozerat' na ich pracu.

Keel' dnes pripravujeme fudi k evanjelizacnej praci, nesmieme predpokladat', ze vsetko skonci iba tym, zeim predvedieme, ako ju maju vykonavat' a tym bude vsetko hotove. Rovnako sa neda predpokladat', ze uspesne zvladnutie jednej ulohy znamena, ze clovek, ktoreho vedieme, je schopny pracovat' nad'alej samostatne. Pokiaf nedosiahnu ucenici skutocnu zrelost', starostlivy dozor je stale nevyhnutny.

Ucebnj postup

1. Porovnajte stretnutie po navrate dvanastich a sedemdesiatich (Mk 6, 30 a Lk 10, 17). __________________ _

2. Ako Jezis reagoval na spravu sedemdesiatich vyslanych? ______ _

3. Uved'tejeden pn1<lad, ked'Jezis pouzil neuspech na strane dvanastich k tomu, aby im ukazal pravdu, kton:i potrebovali poznat'? _________ _

4. Autor pouziva tri slova na V)jadreniejezisovho planu vyuky. Su to: __ _

Skupinovd diskusia a aktivita

1. Autor v tejto kapitole pouzfva pojem ,,podmanenie sveta". Co tym, podl'a vasho nazoru, chce povedat'? (Mt 10; Lk 10)

2. Hovorte o tomto odseku: ,,Kedy sa naucfme Kristovu lekciu, ze sa nemame uspokojit' iba s prvotnymi pracovnymi vysledkami tych, ktorf su vyslanivydavat' svedectvo? Ucenfkov treba previest' k zrelosti. Neexistuje ziadna nahrada za uplne vft'azstvo a nasfm bojiskomje svet. Neboli sme povolani k tomu, aby sme drfali pevnost', ale aby sme utokom dobyvali vysiny. Prave v tomto svetle mozno pochopit' aj konecny krokjezisovej strategie pri evanj elizacii."

3. Osoba, ktoru vychovavate, bola pri evanjelizacnej cinnosti nejakym sposobom zaskocena. Mohlo sa to stat z viacerych dovodov. Hovorte o tom, ako by ste ju povzbudili, keby sa ocitla v nasledujucich situaciach:

• Keef sa predstavuje, zabuchnu pred nou dvere.

• Keef niekomu zvestuje evanjelium, dotycny sajej spyta: ,,Ale ako viete, ze je to skutocne pravda?"

• Osloveny jej povie: ,,Neverim, ze Boh existaje."

• Polozf jej zaludnu otazku: ,,Nie je krest'anska skusenost' Jen psychologickou zalezitosfou?"

4. Na tom to stretnuti by ste sa mali vz.ljomne informovar o svojich skusenostiach. Pytajte sa a odpovedajte na tieto otazky:

• Stretli ste tento tyzden niekoho, kto potreboval pomoc?

• Ako ste sa zachovali?

• Majte na mysli troch l'udi z kruhu rodiny, priatel'ov a spolupracovnikov o ktorych mate prejavit' krest'ansky zaujem pocas tohto tyzdna. Mozete sa s nimi chvi1'uporozpravat' o tom, co mate na srdci, alebo im mozete preukazat' nejaku laskavost'. Zaznamenajte si tento cin, ci uz ste spolu telefonovali, osobne sa stretli, alebo ste ich oslovili listom. Napiste, co sa stalo.

Ciele

1. Usporiadajte stretnutie po navrate svojho priatel'a zo sluzby, do ktorej ste ho poslali. Nech vam porozprava, ako sa mu vodilo.

2. Napiste zoznam t'azkosti, s ktorymi sa moze stretmit' a ktore mofo odradit' zacfnajuceho svedka. Buefte pripraveny mu pom6ct'.

9. LEKCIA ZNAsOBOVANIE -

REPRODUKCIA

Jezisovym najvyssfm ciel'om bolo, aby sajeho zivot odrazil v zivote ucenfkov, bol v nich a ich prostrednfctvom sa preniesol aj do zivotov d'alsfch l'udf. Nezalefalo na tom, ze skupina mufov, ktorych viedol bola mala. Ak boli dobre pripravenf, m6zu vyprodukovat' v inych l'ud'och zivot, aky sami zili. Taketo zivoty mohli priniest' rovnake ovocie, takze nakoniec, cely svet mohol pocut'Jezisovu zvest'. Konecne vft'azstvo malo vyrast' z ich verneho svedectva o Kristovi. Evanjelium malo fst' vft'azne svetom za predpokladu reprodukcie a prfpravy d'alsfch ucenfkov k reprodukcii. Reprodukcia bola Panovou tuzbou pre dvanastich, ale jeho konecnym ciefom bolo neustale znasobovanie.

Dnes, rovnako ako vtedy, evanjelizacny program nie je hodnoteny poctom l'udf, ktorf pod jeho p6sobenfm urobili prve rozhodnutie. Skutocnou skuskou je fakt ci ti, ktorych evanjelium zasiahlo, d'alej zfskavaju inych l'udf.Je nasa praca plodna? Vytvarame len novych obratenych, alebo vychovavame vodcov, ktorf m6zu vychovavat' d'alsfch?

Prva cirkev dokazovala funkcnost'Jezisovho planu tym, ze zfskavala a vychovavala fudf, ktorf mohli zase vychovavat' d'alsfch. Nasledttjuce storocia vsak boli svedkami toho, ako cirkev tuto prax opustila v prospech masoveho obracania na vieru. Dnes potrebujeme navrat k takemu sfreniu evanjelia, ktore bude zamerane na zfskavanie l'udf pre Krista a na vychovu tych, ktorych oni zfskaju, aby sa aj z nich stali ucenfci, ktorf budu opat' zfskavat' a vychovavat' d'alsfch.

Ucebnypostup

1. Rozhodnite, ci su nasledujuce vety pravdive (P) alebo nepravdive (N):

a._ Reprodukciaje hlavny, konecny ciel' evanjelizacie.

b. __ Zda sa, ze masove zfskavanie pre cirkev krest'anskemu hnutiu uskodilo.

c._ Cirkev po stvrtom storocf uz nikdy vo vacsom rozsahu neobnovila _ Jezisovu evaajelizacnu zasadu.

d._ Jedinym prikazanfm v Mt 28, 19-20 je vytvarat' ucenfkov.

2. Mt 9, 36-38 opisuje Jezisovu skusenost' s mnohopocetnymi zastupmi. Popfste, ako reagoval. ________________________ _

K akej modlitbe povzbudil svojich ucenfkov? ___________ _

3. Co je rozhodujucim meradlom nasho zivota a svedectva v suvislosti s Bozfm spasitefskym zamerom? ___________________ _

4. Skuskou akejkofvek evartjelizacie teda nie je to, co _________ _ ____ , alebo co mozno ___________ _, ale to, ___ _

5. Podobne nema byr meradlom hodnotenia uspechu cirkvi to, _____ _ ------------~ ani to, ___________ , ale skor to, ___________________________ _

6. Kedy si uvedomfme, ze evanjelizaciu nie je mozne robit -----~ ale _______ ?

7. Nove evanjelizacne usilie nepotrebuje lepsie metody, ale lepsfch ____ _

Skupinovd diskusia a aktivita

1. R. Coleman hovorf o tom, ze J ezis predvfdal, ,,ale predvfdal, ze prfde den, ked'sa bude spasonosne evanjelium vjeho mene presvedcivo hlasat'.vsetkemu stvoreniu." Diskutujte o tom, ake mame vyhliadky, ze sa to stane v nasej generacii.

2. Prestudujte dokladneJana 15, 1-16. Vsimnite si, kol'kokratje v tomto oddieli pouzite slovo ,,ovocie". Hovorte o tom, coJezis tymto slovom mienil. Potom si precftajte nasledujuci odstavec:

,,Niet preto divu, ze Jezis svojich ucenfkov naliehavo ucil, ze je potrebne a nevyhnutne, aby sa zivot obnovoval. Ilustraciou toho je podobenstvo o vinici a ratolestiach (Jan 15, 1-17). Kristus tu v jednej z najjednoduchsfch, predsa vsak najhlbsfch analogif vysvetfuje, ze ucelom vinica (jeho sameho) a ratolestf (tych, co v neho veria) je prinasat'. ovocie. Preto hospodar odreze kazdu ratolest'., ktora neprinasa plodyktora je bezcenna. Ba co viac, tie ratolesti, ktore naozaj rodia, hospodar cistf, aby prinasali este viac ovocia (Jan 15, 2).Jejasne, ze mftvym ratolestiam sa nedava donekonecna zivotodarna sila vinica. Kazda ratolest'., ktora je na vinici, musf rodit'., aby mohla d'alej zit'.,pretoze to je jej prirodzenou podstatou. Jezis to potom aplikoval na svojich ucenfkov. Tak, ako sa podiefali najeho zivote, mali prinasat'. aj jeho ovocie (Jan 15, 5-8), ba co viac, ich ovocie malo zostavat'. (Jan 15, 16). 36 Krest'.an neprinasajuci ovocie - je protichodne slovne spojenie. Strom sa pozna podl'a ovocia.

V texte Jan 15, 1-16 si vsimnite vers 16, kde Jezis hovorf o ovocf, ktore zostava. Co mal na mysli?

3. Diskutujte o d'alsom odstavci:

,,Pre definitfvne zvecnenie nasej prace ma vyznam iba vernost', s akou nasi obratenf pojdu a vychovaju zo svojich obratenych l'udf vodcov, a nie iba nasledovnfkov. Urcite, chceme zfskat' nasu generaciu pre Krista a to co najrychlejsie. To vsak nestacf. Nasa praca nie je skoncena, pokial' nezabezpecfme jej pokracovanie v zivote tych, ktorf su vykupenf."

4. Hovorte o tom, coby ste robili, aby ste zfskali tychto l'udf:

a. V susednom byte zije clovek, ktory si praje, aby vsetky cirkvi zanikli. Je otvorene nepriatel'sky voci krest'anom a verf, ze su pre spolocnost' skodlivf. Niekedy sa jeho nenavist' menf takmer v zurivost'.J e vobec mofoe urobit' nieco, aby ste ho zfskali pre Krista? Skutocne verfte, ze by mohol byt' spaseny7 Cftajte Sk 8, 3 a 9, 1-6.

b. V susednom byte zije clovek, ktory je nesmierne zbozny, modlf sa, pomaha chudobnym, rodinu vedie k zboznosti a predsa nepoznal Krista osobne. Aky postoj voci nemu zaujmete? Co urobfte, aby ste tohoto cloveka zfskali pre Krista? Verfte, ze sa z neho moze stat' krest'an? Cftajte Sk 10.

Ciele

1. Predstavte si, ze pracujete s istou osobou a vasim ciel'om je vychovat' z nej svedka. Ked' idete spolocne svedcit', prenechajte jej postupne vacsf podiel na rozhovore, az kyrn ho nepovedie cely samostatne, az po vyzvu prijat' Krista. Ak k tomu este nedospela, zostante s iiou tak dlho, kym to nebude vediet'. Clovek s ktorym teraz pracujemje:

• schopny vstupit' do uvodneho rozhovoru a zmenit' temu na Krista.

• schopny jasne podat' evanjelium, ale nedokaze vyzvat' druheho k odovzdaniu sa Kristovi.

• schopny zvestovat' evanjelium a priviest' druheho cloveka k rozhodnutiu pre Krista

2. Vasfm ciefom nie je len pomoct' cloveku s ktorym prantjete, priviest' niekoho ku Kristovi. Vychovavali ste ho aj k tomu, aby toho, koho privedie ku Kristovi, viedol d'alej k duchovnej zrelosti. Dbajte na to, aby tato skutocnost'bolajasna aj tym, s ktorymi pracujete.

10. LEKCIA MAJSTERA TVOJ PIAN-

PRVYKROK

Podfajednej starej poviedky, stretoljezis po svojom nanebovstupenf anjela Gabriela. Gabriela vefmi zaujfmalo, co Pan na zemi robil.Jezis mu odpovedal, ze ked' bol este na zemi, zomrel na krfzi, aby zachranil hriesnych fudf a potom bol mocou Bofou vzkrieseny. Teraz sa vratil do neba, aby sa posadil na pravicu Boziu a tam sa prihovaral za tych, ktorych prisiel spasit'. Jezis nakoniec poznamenal, ze si praje, aby fudia na celom svete poculi posolstvo o tom, co pre nich vykonal. Gabriel sa spytal: ,,Akyje tvoj plan, aby si to dokazal?" Jezis odpovedal: ,,Nechal som toto posolstvo v rukach dvanastich mufov. Verfm im, ze to vsade rozhlasia." Trochu prekvapeny Gabriel zvolal: ,,Dvanast' mufov? A coked' zlyhaju?"Jezis vraj na to odpovedal: ,,Nemam ziadny iny plan."

Bez ohfadu na to, zeide o vymysleny pnbeh,jeho hlavna myslienkaje pravdiva. Jezis skutocne zanechal ulohu sfrenia evanjelia v rukach malej skupiny. Oni vsak tak dokladne pripravili d'alsfch, aby prinasali ucinne svedectvo, ze cosko·ro velke mnozstvo ucenfkov zvestovalo pravdu o Jezisovi po celomjeruzaleme, v Judsku, Samarii, Galilei a nakoniec aj v najvzdialenejsfch koncinach sveta. Jeho plan, zamerany na prfpravu ucenfkov k zfskavaniu a vychove d'alsfch ucenfkov, ktorf budu zfskavat' a vychovavat' zase inych, sa nikdy nezmenil.

Ucebnj postup

1. Vymenujte tri prflezitosti na stretnutia s clovekom, z ktoreho vychovavate ucenfka.

2. Co mozte robit' na stretnutiach s jednotlivcom alebo skupinou? ___ _

3. Ake ulohy by ste mali zadavat' tym, z ktorych vychovavate ucenfkov?

a. Pociatocne ulohy: ____________________ _

b. Ulohy, ktore pomahaju cloveku dospievat' vo viere v Krista: ____ _

4. V ktorom stadiu vysvetlfte svoju strategiu osobe, kton:i vyucttjete? ___ _

Skupinovd diskusia a aktivita

1. Na tom to stretnutf by ste sa mali vzajomne informovat' o svojich skusenostiach. Diskutujte o nich: Stretol som niekoho, kto potrebuje pomoc? Co som ten to tyzden urobil, aby som niekomu pomohol? Ako na to reagoval?

2. Prediskutujte: ,Je lepsie venovat' rok jednemu alebo dvom l'ud'om, ktorf sa naucia, co znamena premahat' svet pre Krista, ako stravit' cely zivot s cirkevnym spolocenstvom a iba ho udrziavat'v chode po starom." Spytajte sa, kto s tym suhlasf a kto nie. Co z tohto konstatovania vyplyva? Co v sebe zahfna vyrok ,,podmanovaf svet pre Krista"?

3. Precftajte si nasledujuci odstavec:

,,Podstatnou je vsak ich vlastna duchovna skusenost Skor, ako ich prestaneme kontrolovat', mali by byt' pevne zakotvenf vo viere, ktora premaha svet. Diabol sa bude snazit', za pomoci vsetkych demonov pekla, porazit' ich pomocou kazdeho rafinovaneho prostriedku, ktoryma k dispozfcii. Svet, do ktoreho idu,je opantany jeho zlom. Cely zivot to bude boj. Aiten najmensf pokrok si budu musiet' vydobyt', pretoze nepriatef neustupi. Postavit' sa mu moze iba sila Kristovho Ducha. Ak s nfm neziju v dovernom styku a nepostupuju vjeho cistote a moci, l'ahko ich premozu sily nahromadene proti nim a vsetka nasa praca s nimi VY.jdenazmar. Vysledok nasej prace vel'mi zavisf od vernosti tychto l'udf. Nezalezf na tom, kol'k.ych zfskame, ale na tom, kolkf budu s Kristom a pre Krista vft'azit'.Preto stale musfme klast' doraz na kvalitu zivota. Ak zfskame kvalitnych vodcov, l'udia ich budu chciet' nasledovat'. Ak ich nezfskame, nebudeme mat' nic, coby bolo hodne nasledovania."

R Coleman tu hovorf o l'udoch, ktorf si myslia, ze poziadavky na ucenfkov su pn1is velke, a nakoniec odpadnu. Spomente si na niektorych v Novej zmluve, ktorf odpadli. Cftajte Sk 1, 25; 1 Tim 4, 10; 2 Tim 1, 15; 1 Tim 1, 19-20. Aka bude vasa reakcia, ak sa ukaze, ze niekto z tych, ktorych vediete, bude neschopny ucit' sa, neochotny zaplatit' pofadovanu cenu a nakoniec odpadne?

4. V modlitebnej chVI1iv skupine sa modlite menovite jeden za druheho.

Ulohy pre jednotlivcov

1. Napfste svoje osobne svedectvo o tom, ako ste sa stali krest'anom, v rozsahu priblizne 150 - 200 slov. Osnova by mohla byf takato:

a. Ako vyzeral moj zivot bez Krista

b. Ako som sa stal krest'anom

c. Aky je moj zivot od tej doby, cosom prijal Krista.

Vyhnite sa obtiaznym teologickym vyrazom a frazam, ktore vacsine neveriacich l'udf nic nehovoria. Sustred'te sa na to, co pre vas Kristus znamena a co pre vas dnes robf. Potom si svedectvo dobre zapamatajte.

2. Ste ucitefom nedefnej skoly. Verne sa pripravujete, navstevujete tych, ktorf chybaju, a prflezitostne usporaduvate stretnutia alebo vy1ety.Af doteraz sa v zivote clenov vasej skupiny nic nestalo. Ako tu prakticky uplatnfte Majstrov plan? Pozrite sa na nazvyjednotlivych kapitol. Postupujte podfa obsahu knihy s ich nazvami.

3. Ste clenom autobusovej evanjelizacnej skupiny z vasho cirkevneho spolocenstva. Jedno z detf, ktore s vami cestuje, uverf. Ako mu budete d'alej sluzit' (pomahaf v raste)? ___________________ _

4. Ktore zakladne veci ste sa naucili v predchadzajucich deviatich kapitolach?

Ake mate plany do buducna? _________________ _

11. LEKCIA

MAJSTERATVOJPLAN -DRUHYKROK

Nedavno som videl jednu zvlast' presvedcivu ukazku toho, ako je ,,duchovne znasobovanie" dolezite. Dvoch mufov poziadali, aby sa postavili pred preplnenu salu. Obaja mali predstavovat' kazatel'ov, ktorf zfskavaju druhych pre Krista osobnym svedectvom. Jeden z nich (pravdepodobne ten agresfvnejsf svedok) predstavoval kazatel'a, ktory zfskava pre Krista mnoho l'udf, ale je tym tak zamestnany, zesi nikdy nenajde cas na to, aby ich d'alej viedol. Druhy muz, mozno menej dynamicky, pri vydavanf svedectva vemtje cas vychove tych, ktorych zfskal, aby sa aj oni naucili zfskavat' d'alsfch. Ba dokonca ide este o krok d'alej. Verlie ich k tomu, aby svojich zfskanych naucili ako vychovavat' tych, ktorych sami zfskaju.

Nazorna ukazka zacala tym, ze obidvaja muzi vosli medzi zhromazdenych posluchacov a na podium sa vratili kazdy sjednym clovekom, ktory mal predstavovat' osobu, ktoru zfskali pre Krista. Prvy kazatel' pokracoval a privadzal jedneho po druhom, takze po desiatej vyprave medzi zhromazdenych mal des at' l'udf, ktorych pre Krista zfskal. Ten druhy kazatel', ktory zfskanych l'udf hned'vychovaval, prisiel medzi zhromazdenych s tym prvym clovekom, ktoreho zfskal a vychoval. Obaja priviedli spat' na podium po jednom cloveku, a tak uz boli styria. Teraz medzi zhromazdenych vysli uz styria zfskanf a vyucenf svedkovia a kazdy z nich priviedol d'alsieho cloveka, takze uz boli osmi. Ten to kazatel' a tf, ktorych vychoval, urobili len pat' vyprav medzi zhromazdenych. Po toms nfm vsak uz na podiu stalo tridsat'dva l'udf, v porovnanf s desiatimi, costali s prvym kazatel'om. Keby druhy kazatel' bol urobil desat' vyprav medzi zhromazdenych s tymi, ktorych vychoval, na podiu bys nfm stalo 1024 l'udf! To je rozdiel medzi scftanfm a nasobenfm. Dolezitejsie nez zfskat'jedneho cloveka je vychovat' ho, aby sa sam stal ,,rybarom fudf". Cirkev sa musf vratit' k zasade nasobenia, ak mame v tomto stratenom svete posobit' tak mohutne, ako to od nas Panjezis ocakava.

Ucebnj postup

1. V duchovnom raste, ktoryvedie k zrelosti, najdeme mnoho typickych pojmov. Niektore z nich sa nachadzaju v nasledujucich versoch. Precftajte si vers a snazte sa urcit', aky aspekt rastu obsahuje.

a. ljan 5, 13 ___________________ _ b.Ef4, 14 ___________________ _

c.Ef4, 13 ______________________ _

d. Mt 4, 19 ___________________ _

e.Mt28, 19 ______________________ _

2. Teraz nieco pre milovnfk.ov aritmetiky. Predpokladajme, ze ste jediny krest'.an na svete. V buducich siestich mesiacoch zfskate jedneho cloveka a naucfte ho zfskavaf a viesf cfalsfch. Po siestich mesiacoch budete uz dvaja kresfania, obaja schopnf zfskavaf a viesf. Kazdy z vas opaf zfska a vychova jedneho cfalsieho v priebehu nasledujucich siestich mesiacov, a tak uz budete styria. Potom kazdy zfska a vychova cfalsieho a po siestich mesiacoch budete osmi. Kolko l'udf bude zfskanych pre Krista v priebehu 16 rokov? Nevzdajte sa a vypocf taj te to.

Odpovecf:

Skupinovd diskusia a aktivit;a

1. Zistite, kolko l'udf sa pripojilo k vasmu cirkevnemu spolocenstvu tym, ze vyznali vieru v Krista. Potom zistite, kolko ma vase spolocenstvo clenov. Vydel'te celkovy pocet clenov poctom tych, ktorf vyznali vieru v Krista a dostanete cfslo, ktore vam povie, na kolko clenov pripada jeden novo zfskany clen za posledny rok!

2. Predstavte si, kolkf l'udia by boli zfskanf pre Krista, keby kazdy clen spolocenstva zfskal aspon jednu osobu v priebehu nasledujuceho roku. Kolko clenov by malo vase spolocenstvo na konci buduceho roku? Kolko by ich pribudlo, keby kazdy z nich zase niekoho zfskal v priebehu cfalsieho roku?

3. Prineste na stretnutie skupiny stare noviny. Myslite chvfl'u na niekoho, kto je Bohu vzdialeny a koho by ste radi k Bohu priviedli. Sustrecfte sa na to, co povazujete zajeho zakladne potreby. Coho sa bojf, co ho viaze s minulosfou, co ho tiesni? Vzite sa do jeho situacie. Venujte niekol'ko minut tomu, aby ste si z novfn vystrihli kazdy nadpis, kazdy inzerat, kazdy obrazok, vsetko, co vam pripomfna vasho priatel'a, ktory je vzdialeny Bohu. Vystrizky pouzite k tomu, aby ste v priebehu dvoch minut opfsali skupine svojho priatel'a.

Ulohy pre jednotlivcov

1. Precftajte si Ef 4, 11-12 v modernom preklade Novej zmluvy. Pavel jasne hovorf, ze sfrenie evanjeliaje nedelitel'nou sucasfou kazdeho clena Kristovej cirkve. Poctivo napfste, ake su vase pocity pri pomyslenf, ze ste povolany k tejto sluzbe. _______________________ _

Nech su vase pocity negatfvne alebo pozitfvne, pokuste sa vysvetlif, preco sa takto cftite. ________________________ _

2. Napfste d6vody, preco je fazke upev11.ovafl'udf vo viere. ______ _

Ako je mozne najlepsie prekonaf tieto fazkosti?

3. Ak ste sa pokusili zfskavaf l'udf pre Krista a oni odmietli vasu vyzvuprijat' ho, ake d6vody uvadzali?

Napfste rozbor svojho svedectva, vratane jeho silnych a slabych stranok.

12. LEKCIA MAJSTERA TVOJPLAN -

TRETIKROK

Nedavno som navstfvil jedno z najrychlejsie rastucich cirkevnych spolocenstiev v Spojenych statoch. Nikdy na mna neurobil vacsf dojem sposob, akym spojili evanjelizacne zameranie s viditel'nou duchovnou hlbkou. Vyvoj evanjelizacneho programu tohoto spolocenstva je zaujfmavy. Zacal tym,ze kazatef cirkevneho zboru vyzval clenov, aby kazdy z nich osobne vydaval svedectvo. Takto ziadnych svedkov nezfskali. Potom zorganizovali studijne kurzy. A vysledok bol rovnaky- ziadni svedkovia. Nakoniec ten to kazatef zacal so sebou bravat'jedneho cloveka zo spolocenstva na navstevy, aby bol pri tom, ked' kazatel' sam vydava inym svedectvo o Kristovi. Tento clen spolocenstva ho niekofko dnf sprevadzal a pozoroval. Coskoro pochopil, o coide a zacal sam vydavat' svedectvo. Aj on si potom zobral so sebou niekoho d'alsieho a kazatef si vzal noveho spolocnfka. Po case z nich boli uz styria svedkovia. Vzdy, ked' niekoho noveho zfskali, hned' ho aj ucili zfskavat' d'alsfch. Zo styroch bolo osem, z 6smich sest'nast' a teraz uz je v spolocenstve asi 500, ktorf vedia o svojej viere inteligentne hovorit' s druhymi. Niet divu, ze v tom spolocenstve prijalo Krista v minulom roku viac nez tisfc fudf. Naucili sa tajomstvu nasobenia. Riadia sa Majstrovym evanjelizacnym planom.

Ucebnypostup

1. Nova zmluva upozornuje na viacero sposobov, ako viest' tych, ktorf uverili. K nasledujucim styrom versom z Biblie doplnte konkretnu met6du uvedenu v danom versi.

a. Sk 15, 36 ____________________ _

b. Fp 1, 9 __________________ _

c. 1 Tes 3, 1-2 ______________________ _

d. Ga 6, 11 ___________________ _

2. Pri vychove novych krest'anov nie je nic tak dolezite ako modlitba. Vsimnite si obsah dvoch modlitieb apostola Pavla, ked' sa modlf za veriacich v epistole Efezskym. Napfste, o co pre nich pro sf:

a. Efl, 15-20 __________________ _

b. Ef 3, 14-19 ___________________ _

Skupinovd diskusia a aktivita

1. Prediskutujte, ktore dlhodobe ciele v organizacnej strukture nasho cirkevneho spolocenstva by nam pomohli aplikovat' zasady Majstrovho planu? Ake kratkodobe ciele by sme si mohli stanovit' pre ten to rok?

2. ,,Brainstorming" je sp6sobom riesenia problemov. Clenovia skupiny navrhuju vsetky mozne druhy riesenia, ktore ich napadnu. Kritika sa vylucuje. Napady sa zhodnotia az nesk6r. Pouzite tuto metodu pod heslom: Pestrost' a napaditost'v novych a smelych pristupoch.

3. Jeden z odstavcov poslednej kapitoly ma nazov ,,Metody budu rozne". Hovorte o rozlicnosti metod, ktore m6zu byt' pouzite V praci jednotlivca alebo skupiny.

4. Ak ste clenmi evanjelizacneho tfmu, ktory navstevuje rodiny, nemocnych, domov d6chodcov a podobne, hovorte o moznych sp6soboch, ako viest' k duchovnej dospelosti tych, ktori urobili rozhodnutie pre Krista.

Ulohypre jednotlivcov

1. Ak niekoho·vychovavate, navrhnite danej osobe niekofkych fudf, ktorym by mohla zacat' svedcif. Napfste ich mena: _____________ _

2. Tu je niekolko podnetov pre osobne stfsenie. Podel'te sa o ne s tymi, ktorych vychovavate:

a. Stanovte si urcity cas dna. Vyberte si dobu, ktora vam najlepsie vyhovuje.

b. Zvofte si urcite miesto. Najlepsie je tiche miesto, kde vas nic nebude vyrusovat'. Bud'te sami s Bohom.

c. Majte v mysli konkretny plan. Urobte si zoznam modlitebnych potrieb. Potom sa venujte urcitu dobu cftaniu Biblie.

3. Nepochybne ste uz zakusili, ako sa ten zly stavia na odporvasmu usiliu zfskavaf a viesf Iudf. Aiti s ktorymi pracujete, to iste zakusili. Satan vas mozno bude pokusaf takto:

,,Ako to, ze ty vychovdvas injch v kresfanskom zivote? Na nieco take nestacis. Dokonca ani ty sdm si nie si istj svojim spasenim ".

Ucte sa pouzfvaf Pfsmo, aby ste odrazili taketo utoky. Brante sa slovami 1 Jan 5, 11-13.

Potom vam posepka:

,,Mozno, ze si kresfan, ale pozri sa, v kol'kjch oblastiach si zlyhal od tej doby, co si sa stal kresfanom."

Na toto pokusenie reagujte slovarni 1 Jan1, 9.

Nakoniec vam povie:

,,Hoci si kresfan, si prtlis slabj na to, aby si odolal pokuseniu."

Vtedy si spomente na 1 Kor 10, 13.

13. LEKCIA MAJSTERA TVOJPLAN

STVRTYKROK

Obyvatel'ov sveta pribuda neuveritefnym tempom. Podl'a odhadov Spojenych narodov sa kazdu sekundu narodia dvaja l'udia. To znamena, zezajtra bude na svete asi o 200 000 l'udskych bytostf viac ako dnes. Ak bude tento vyvoj pokracovat', znasobf sa obyvatel'stvo sveta v priebehu jednej generacie na sedem miliard.

Zatial', co pocetne l'udstvo rastie raketovou rychlosfou, pocet tych, ktorf su zasiahnutf evanjeliom vzrasta rychlosfou kravskeho povoza. Za posledne desat'rocia krest'anov, ktorf sfrili evanjelium, stale ubudalo. Jeden slavny evanjelista povedal: ,,My svet pre Krista nezfskavame, my ho pre Krista stracame."Existuje len jedna nadej, ako zastavit' odliv - vratit' sa v cirkvi k Majstrovmu planu evanjelizacie.

Aky mate plan pre svoj zivot? Pre zivot, ktory vam zveril Boh? Investujete ho do sluzby zameranej na vychovu fudf? Mate cloveka alebo skupinu cez ktorych sa znasobujete? Pri sfrenf evanjelia neexistttju ziadne skratky. Musfme fst' podl'a Majstrovho planu aj za tu cenu, ze si zatial' budeme musiet'. odopriet' ohromujuce statisticke spravy. Ale so zretel'om na buducnost, kedy bude jeho meno hlasane kazdemu cloveku, odovzdajte sa znovu Jezisovi, aby ste konali jeho dielo jeho met6dou.

Ucebny postup

1. Nova zmluva popisuje novych veriacich alebo nedospelych krest'anov ako:

2. Co hovorf predosla veta v suvislosti s potrebou vychovy noveho krest'ana? Precftajte nasledujuce verse a vymenujte niektore z potrieb novych veriacich alebo nedospelych krest'anov.

a.Ef4, 14 __________________ --'--~---

b. 1 Tes 2, 7. 11 ____________________ _

c. 1 Pt 2, 2

3. Pavel a Barnabas stravili pri svojej druhej misijnej ceste priblizne pat' mesiacov v Tesalonikach. Popfste tamojsiu cirkev na zaklade 1 Tes 1. _____ _

Ako mohla tato cirkev vyrast v tak kratkom case? _________ _

4. Snazfme sa o vychovu veriacich k duchovnej dospelosti. Nasleduje zoznam versov, ktore obsahuju niektore vlastnosti dospeleho veriaceho. Vypiste ich.

a. 2 Kor 5, 7

b. 1 Tes 5, 18 _____________________ _

c. 2 Kor 9, 7

d. lJan 3, 16-17 _________________

e. Ef6, 18

f. Zd 5, 14 ___________________ _

Skupinovd diskusia a aktivita

1. Ktore z existujucich malych skupfn vo vasom cirkevnom spolocenstve by mohli v praxi uplatnit Majstrov plan? Vypiste ich na tabul'u.

2. Vo svojich knihach si nalistujte doslov. Samostatne vymenujte vo forme osnovy, co autor knihy povazuje za podstatne pri vychove ucenfkov. Diskutujte o tom, co ste nasli.

3. Hovorte otvorene o t'azkostiach, ktore mate pri vydavanf svedectva a o tom, co by vam mohlo pomocf. Nakoniec sa navzajom za seba modlite.

Ulohy pre jednotlivcov

1. Ak sa vam dostalo vysady, ze ste v nedavnej <lobe niekoho priviedoli ku Kristovi, popiste podrobne svoj plan, ako tomu cloveku pomozete na ceste k duchovnej dospelosti. ___________________ _

2. Popfste strucne strategiu trvaleho sfrenia evanjelia tak, ako ju chcete uskutocnovat vo svojom zivote. ________________ _

ODPOVEDENA OTAZKYZ UCEBNYCHPOSTUPOV

Lekcia 1

3. Zasady

4. Evanjelia

5. a) N b) N c) N

Lekcia 2

1. a) Judas b) 500 c)Jan

3. a) N b) N c) p

Lekcia 3

3. a) viac b) polovica c) len ucenikov

Lekcia 4

3. Jan 14, 21

6. a-B, b-D, c-A, d-E, e-C

Lekcia 7

6. a-F, b-B, c-A, d-C, e-D, f-E

Lekcia 9

1. a) N b) P c) p d) p

Lekcia 11

1. a) istota

b) doktrinalne upevnenie

c) podobnost na Krista

d) ziskavanie inych

e) vychovavanie ucenikov

2. 4 294 967 296

Lekcia 12

1. a) osobny kontakt

b) modlitba

c) poslanie niekoho ineho

d) listy

Lekcia 13

1. deti (novorodencov)

2. a) ochrana pred falosnymi doktrinami

b) starostlivost a zaujem

c) potrava, mlieko Bozieho Slova

4. a) zivot vierou

b) vzdavanie vcfaky za vsetko

c) radostne davanie

d) s1.kit s inymi

e) ustavicna modlitba

f) rozlisovanie

About First Fruits Press

Under the auspices of B. L. Fisher Library, First Fruits Press is an online publishing arm of Asbury eological Seminary. e goal is to make academic material freely available to scholars worldwide, and to share rare and valuable resources that would not otherwise be available for research. First Fruits publishes in ve distinct areas: heritage materials, academic books, papers, books, and journals.

In the Journals section, back issues of The Asbury Journal will be digitized and so made available to a global audience. At the same time, we are excited to be working with several facultymembersondevelopingprofessional,peer-reviewed,onlinejournalsthatwouldbe made freely available.

Much of this endeavor is made possible by the recent gift of the Kabis III scanner, one of the best available. The scanner can produce more than 2,900 pages an hour and features a special book cradle that is speci cally designed to protect rare and fragile materials. The materials it produces will be available in ebook format, easy to download and search.

First Fruits Press will enable the library to share scholarly resources throughout the world, provide faculty with a platform to share their own work and engage scholars without the di culties often encountered by print publishing. All the material will be freely available for online users, while those who wish to purchase a print copy for their libraries will be able to do so. First Fruits Press is just one way the B. L. Fisher Library is ful lling the global vision of Asbury Theological Seminary to spread scriptural holiness throughout the world.