47.
Ľudskoprávna organizácia Nadácia Milana Šimečku tiež sídli v budove náboženskej organizácie, konkrétne Židovskej náboženskej obce, s ktorou na niektorých projektoch aj úzko spolupracuje. Židovská obec na Panenskej vlastní viacero budov. Z rozhovorov z užívateľmi ulice vyplýva, že ľudia vedia oceniť charakter ulice v jej nedokonalom stave. Taktiež vnímajú aj skvalitnenie prostredia vplyvom rekonštrukcií budov a novostavieb v prielukách, hoci si uvedomujú gentrifikačný efekt týchto zmien, ktorý čiastočne vytláča rezidentov či starousadlíkov, a prispieva ku korporátnejšiemu charakteru lokality. Kvôli pribúdajúcim kancelárskym priestorom, ktoré fungujú počas pracovných dní, pôsobí ulica cez víkendy a vo večerných hodinách práznym dojmom. Ulica má podľa niektorých špecifický, až dedinský ráz so silno rezonujúcim komunitným kontextom, k čomu prispieva aj fakt, že ulica nie je tranzitná a pôsobí tak uzavretejším dojmom. Ten sa vďaka iniciatíve niektorých podnikov, organizácií a inštitúcií rozvinul do komunity spájajúcej obyvateľov ulice s aktivitami, komerčnými i nekomerčnými subjektami ako aj pravidelnými návštevníkmi lokality. Jednotlivé subjetky pôsobiace v tejto lokalite navzájom spolupracujú na rôznych projektoch, čo sa vo veľkej miere prejavuje ak na podujatí Dobrý trh, organizovaným občianskym združením Punkt už vyše 5 rokov, na ktorom aktívne participujú. Podľa Laca Oravca z Nadácie Martina Šimečku si budovanie komunity vyžaduje aj svoje nemalé úsilie: “Človek si uvedomuje potrebu práce s komunitou a čo to znamená, že to nie je niečo automatické a socializmus narušil aj tieto komunitné väzby. Myslím, že táto ulica poskytuje aj takéto možnosti.” Príchod developerov a firiem by mohol tento komunitný potenciál oslabiť, je preto dôležité, aby sa v tomto smere pracovalo aj s “korporátnym prostredím” (L.Oravec). Do komunitných akcií sa ich iniciátorom podarilo zapojiť aj domov dôchodocov na Podajovorinskej ulici. Výraznou črtou lokality je jej multikultúrnosť, ktorá odkazuje na minulosť Bratislavy ako mnohonárodnostného mesta, kde žili spolu Nemci, Maďari, Slováci a stretali sa rôzne nábožensktvá. Nachádzajú sa tu totiž rôzne zahraničné inštitúty a sídlia tu evanjelický zbor, židovský náboženská obec, Kórejský reformovaný cirkevný zbor. Hostel zas prináša do lokality etnickú pestrosť, gay klub toleranciu. Ulica tieť poskytuje možnosti intelektuálneho konzumu a priestor pre stretávanie subkultúr, čo je lákadlom pre Floridovu bohémsku kreatívnu triedu.