Page 1

KultĂşrne priestory

-

priestor pre kultĂşru


Využitie prázdnych priestorov pre kreatívny priemysel


Andrea Leitmannová

Kultúrne priestory - priestor pre kultúru Využitie prázdnych priestorov pre kreatívny priemysel 2017 vydalo: Miesta pre ľudí o.z._Bratislava 2018, 1. vydanie brožovaná väzba ISBN 978-80-972978-1-7 Nepredajné

Realizáciu výskumu Realizáciu podporil výskumu podpori z verejných zzdrojov verejných zdrojov formou štipendia formou štipendia Fond na podporu Fond na umenia. podporu umenia.


obsah

5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 19. 21.

úvod metodika kreativny priemysel kreatívna ekológia kreatívny klaster výhody klastrov vplyv lokality kreatívny priemysel a mesto podpora kreatívneho priemyslu význam kreativity budúcnosť miest tvorba alebo vznik? modely využívania prázdnych priestorov kreatívny priemysel na Slovensku inšpirácie

22. 25. 29. 33. 37. 41.

prípadové štúdie Spinnerei (Lipsko) Zentralverk (Drážďany) LX Factory (Lisabon) Cable Factory (Helsinki) Nová Cvernovka (Bratislava)

44. 45. 51. 55.

lokality Panenská Štefánikova Šancová

60. 61. 62. 62. 64.

analýzy walkability index cena nehnuteľností index kvality života dotazník

71. 72.

vyhodnotenie bibliografia


5.

úvod

Prázdne priestory tvoria konštantnú a nevyhnutnú súčasť procesov urbánneho rozvoja. Vznikli ako dôsledok politických, sociálnych, kultúrnych, ekonomických zmien spoločnosti alebo v súvislosti s rozvojom prípadne zmenou priemyslu a výroby. Tieto isté zmeny zároveň vytvárajú dopyt po ich zapĺňaní generujúc nové funkcie a rôznorodé spôsoby využitia. Nedostatok finančných prostriedkov vedie vlády, samosprávy ako aj komunity k hľadaniu a adaptácií interpretácií existujúcej infraštruktúry. V tomto zmysle predstavujú prázdne priestory obrovský potenciál pre budúci kreatívny a trvalo udržateľný rozvoj miest. Súčasné mestá napriek stále rastúcej urbanizácií a tendencií zahusťovania miest disponujú veľkým počtom nevyužitých alebo nedostatočne využívaných priestorov. Prirodzene sa teda diskutuje potreba ich využitia a to predovšetkým ako priestorov pre doplnenie absentujúcich funkcií v konkrétnom susedstve, štvrti, prípadne v celomestskom až nadmestskom meradle. Napriek tomu, že opätovné využitie prázdnych priestorov by malo byť motivované predovšetkým rozvojom socio-kultúrnej a environmentálnej bázy mesta, je väčšinou riadené vidinou ekonomického zisku investorov. Existuje však aj množstvo pozitívnych príkladov využitia potenciálu prázdneho priestoru. Častokrát za nimi stoja najmä neformálne občianske združenia a iniciatívy, ktoré sa snažia v rámci prázdneho priestoru realizovať projekty dopĺňajúce urbánne prostredie o netradičné respektíve absentujúce funkcie, priestory a atmosféry. Výskumný projekt „Kultúrne priestory-priestor pre kultúru“, ktorý z verejných zdrojov podporil formou štipendia Fond na podporu umenia bol zameraný na identifikovanie potenciálu prázdnych priestorov vo vybraných bratislavských štvrtiach/ uliciach a jeho využitie pre kreatívny priemysel s cieľom vytvorenia kreatívnych klastrov. Na ilustrovanie rôznorodosti prístupov k reaktivácií prázdnych priestorov, prezentuje taktiež zahraničné príklady kreatívnych klastrov v rôznych európskych mestách. Potreba výskumu odráža súčasný stav nedostatku priestorov pre rozvoj kultúrnych a kreatívnych aktivít v Bratislave na jednej strane a veľký podiel nevyužívaných priestorov na strane druhej.


metodika Východiskom výskumu bolo štúdium literatúry, na základe ktorej boli sformulované hypotézy overené v následných fázach výskumu. Prvou bolo vytipovanie lokalít s potenciálom pre kreatívny priemysel. Ich výber bol následne preverený a upravený na základe výsledkov online dotazníka, na ktorom sa podieľalo 50 respondetov. Oslovení boli ľudia pôsobiaci v kreatívnom priemysle v Bratislave a tiež v rámci kreatívnych klastrov v Drážďanoch, Lisabone a vo Viedni, ktoré sú súčasťou prípadových štúdií v rámci tohto výskumu. Na základe dotazníka, rozhovorov, ekonomických ukazovateľov, priestorovo-funkčnej analýzy lokalít a analýzy cien nehnuteľností bol vyhodnotený potenciál a možnosti týchto lokalít stať sa kreatívnymi klastrami. Kategórie kreatívneho priemyslu boli prebrané z definície Neulogy (2013). Súčasťou projektu bola aj analýza piatich zahraničných a jednej domácej prípadovej štúdie, ktoré sa týkajú konverzií nevyužívaných priestorov na funkčné kreatívne klastre. Výber bol robený s dôrazom na rôznu veľkosť priestorov, historický kontext, polohu v rámci mesta, dobu trvania, organizačnú štruktúru a ekonomický model. Niektoré ukazovatele boli následne porovnávané so skúmanými lokalitami. Na účel tohto výskumu boli vybrané: Nová Cvernovka (Bratislava), Das Packhaus (Viedeň), Zentralwek (Drážďany), Spinnerei (Lipsko), Cable Factory/Kaapeli (Helsinki) a LX Factory (Lisabon).

6.


7.

kreatívny priemysel Existuje niekoľko definícií kreatívneho priemyslu. Európska komisia (2010) ho definuje ako „tie odvetvia priemyslu, ktoré využívajú kultúru ako vstupný element a majú kultúrnu dimenziu, hoci ich výstupy sú najmä funkčné. Zahŕňajú architektúru a dizajn, ktoré integrujú tvorivé elementy do širších procesov, ako aj podsektory ako grafický dizajn, odevný dizajn alebo reklama.“ V Británii sa najčastejšie používa definícia DCMS (Department for Culture, Media and Sport – Ministerstvo kultúry, médií a športu): „Kreatívny priemysel tvoria tie priemyselné odvetvia, ktoré majú svoj pôvod v individuálnej tvorivosti, zručnosti a talente, a ktoré majú potenciál pre vytváranie zisku a pracovných miest prostredníctvom tvorby a využívania duševného vlastníctva“ (DCMS, 2001). UNCTAD (2010) ho definuje ako cykly tvorby, výroby a distribúcie tovarov a služieb, ktoré využívajú tvorivosť a intelektuálny kapitál ako primárne vstupy; b/ tvoria súbor činností založených na vedomostiach zameraných (nielen) na umenie, ktoré potenciálne vytvárajú príjmy z obchodu a práv duševného vlastníctva; c/ zahŕňajú hmotné produkty a nehmotné intelektuálne alebo umelecké služby s kreatívnym obsahom, ekonomickou hodnotou a cieľmi trhu; d/ stoja na križovatke remesla, služieb a priemyselných odvetví e/vytvárajú nový dynamický sektor vo svetovom obchode. Pojem kreatívny priemysel v sebe významovo zahŕňa viacero oblastí, a zároveň postihuje spoločenskú požiadavku na zmenu vnímania pojmu priemysel, ktorý je dnes chápaný len z pohľadu čistej charakteristiky výroby. V tomto kontexte treba priemysel vnímať ako exploatačný reťazec, ktorý vzniká už vytváraním podmienok pre kreativitu, následne zahŕňa tvorivú činnosť, výrobu, reprodukciu, prezentáciu, reprezentáciu vrátane exportu, uchovávanie, archiváciu a obnovu. (MKSR, 2014)


kreatívna ekológia Vzhľadom na to, že procesy a fungovanie kreatívnej ekonomiky sa značne líši od tradične chápaných ekonomických procesov, hovorí sa čoraz častejšie o tzv. kreatívnej ekológii. Táto pozostáva z kreatívnych odvetví a jednotlivcov, komerčných aj neziskových (napr. umelecké organizácie), pričom spolu predstavujú významný prínos pre lokálne, regionálne a národné ekonomiky. Kreatívna ekológia zahŕňa neziskové kultúrne organizácie, komerčné firmy, nezávislých umelcov a kreatívnych profesionálov, ako napr. architekti či hudobníci, spolu s fyzickou aj virtuálnou infraštruktúrou, ktorá podporuje ich činnosť (napr. vzdelávanie, výskum, rozvoj zručností alebo celoživotné vzdelávanie a rozvoj). Kultúrne a kreatívne odvetvia vyžadujú kritickú masu obyvateľov, vzdelávacích inštitúcií, trh vytvárajúci kultúrne a kreatívne produkty a služby. Aj z tohto dôvodu je pre kreatívny priemysel je typická vysoká priestorová koncentrácia v určitej lokalite a to najmä v mestách a metropolitných oblastiach (Lazzeretti et al. 2008; Boix et al. 2011).

8.


9.

kreatívny klaster Pri definícií kreatívneho klastru je možné odraziť sa od definície obchodného klastru, ktorú sformuloval Michael Porter (1990): „... je to geografická koncentrácia navzájom prepojených spoločností, špecializovaných dodávateľov, poskytovateľov služieb, firiem v súvisiacich odvetviach a pridružených inštitúcií (napríklad univerzity, agentúry pre normalizáciu a obchodné združenia) v konkrétnych oblastiach, ktoré spolu súťažia ale zároveň i spolupracujú.“ DCMS (2001) definuje kreatívne klastre ako „skupiny konkurujúcich a kooperujúcich podnikov, ktoré zvyšujú dopyt po špecializovaných pracovných a dodávateľských sieťach na konkrétnom mieste“. De Propris (2009) definuje tvorivý klaster ako miesto, ktoré spája: a/ komunitu „kreatívnych ľudí“ (Florida, 2002), ktorí majú záujem o inováciu, ale nie nevyhnutne v tej istej oblasti; b/ miesto katalýzy ľudí, vzťahov, myšlienok a talentov c/ prostredie, ktoré ponúka rozmanitosť, podnety a slobodu prejavu; d/ silnú, otvorenú a neustále sa meniacu sieť interpersonálnych výmen, ktoré podporujú jedinečnosť a identitu jednotlivcov. Niektorí teoretici namiesto pojmu kreatívny klaster (Turok 2003; Pratt 2004) používajú výraz kreatívna štvrť (Roodhouse 2006; Evans 2009). Rôzne štúdie štúdie poukazujú na rôzne spôsoby, ktorými geografická koncentrácia kreatívnych podnikov a profesionálov vytvára externality (sociálny, ekonomický, kultúrny a priestorový kapitál), ktoré zlepšujú kreatívny potenciál miest, v ktorých sa nachádzajú. Osobitou črtou kreatívneho priemyslu je, že viac prosperuje v oblastiach so silnou lokálnou identitou a možnosťou otvorenia sa verejnosti. Miesto a lokalita sú tak pre kreatívnu ekonómiu obzvlášť dôležité. Cassidy et al. (2005) identifikoval štyri štádiá vývoja klastrov: latentné, rozvíjajúce sa, založené a transformujúce sa, pričom množstvo kreatívnych klastrov sa nachádza v latentnom alebo rozvíjajúcom sa štádiu.


výhody klastrov Pestrosť rôznych odvetví kreatívneho priemyslu v určitej oblasti má na rozvoj ich aktivít pozitívnejší vplyv ako koncentrácia jedného odvetvia. Podobne to funguje aj v iných sektoroch priemyslu, kde diverzita odvetví v lokalite prispieva k vyššej produktivite a dlhodobému ekonomickému rastu (Audrechst and Feldman, 1996). Motívom spoluprác je totiž „téma“ a nie podobná kreatívna činnosť. Jednotlivé oblasti sa potrebujú navzájom dopĺňať ako aj konkurovať si. V kreatívnom priemysle sa často vyskytujú aktivity organizované do samostatných projektov, na ktorých pracuje špecializovaný vybraný tím počas obmedzenej doby (Pratt, 2006). Pre tento typ kooperácií je výhodný združený špecializovaný trh práce. Združovanie špecializovanej pracovnej sily na určitých miestach znižuje náklady na vyhľadávanie a skríning. Manažéri „kreatívnych“ projektov tak dokážu ľahko nájsť zručnosti, ktoré potrebujú a kreatívni profesionáli majú v dôsledku toho vyššiu úroveň pracovnej stability (Florida, 2002). Ťažko kvantifikovateľným benefitom klastrovania subjektov kreatívneho priemyslu je rozširovanie vedomostí. Frontier Economics (2007) používa termín „network spillovers“, kedy prítomnosť kolektívu firiem na určitom mieste (obzvlášť umenie, performance, audiovizuálna produkcia, hudba a odvetvia dizajnu) môže poskytnúť vzájomnú stimuláciu nápadov a aktivít, čo vedie k zatraktívneniu lokality pre iné firmy. Trvalé vzťahy medzi jednotlivcami a firmami v klastri vedú k budovaniu dôvery a sociálneho kapitálu. Opätovné vzájomné pôsobenie medzi podnikmi v klastri znižuje náklady na hľadanie správneho partnera a neistotu v následných transakciách. (De Propris et al. 2009).

10.


11.

vplyv lokality V dobre fungujúcom trhovom mechanizme sú výroba a spotreba na sebe navzájom závislé. Pri plánovanie a lokalizácii kultúrnych aktivít by teda v neposlednom rade mala byť zohľadnená aj fyzická poloha „výrobných (kultúrnych) reťazcov“ (Evans, 2009). Bell a Jayne (2004) ukazujú, že základom postindustriálnej ekonomiky je v skutočnosti vzájomná súvislosť hospodárskej a kultúrnej produkcie a priestorov, kde dochádza k výrobným a spotrebným aktivitám. Zukin (1998) tiež poukazuje na to, že „spoločenská sila, mestský životný štýl a spoločenská identita sú nielen výsledkom, ale aj surovinami rastu symbolickej ekonomiky“. Napriek tomu, že internet odstránil v mnohých ohľadoch priestorové bariéry a súčasné technológie umožňujú (spolu)prácu na diaľku, označovať vzdialenosť za prekonaný fenomén je obzvlášť v prípade kultúry a kreatívneho priemyslu prehnané (Pratt, 2000). Miesto a priestor sú stále dôležité, rovnako ako hodnota sociálnej interakcie. Mestské štvrte sa v tomto zmysle stali miestami pre interakciu, spoločenskú reprodukciu a komodifikáciu, ale už nie sú obmedzené na miestnu komunitu a obchod. Niektoré projekty ako napr. Cvernovka sa snažia kreatívny klaster rozšíriť o ďalšie funkcie. “Zámerom takto nastavenej štruktúry je prirodzené prepájanie oblasti kreativity, vzdelávania, občianskej spoločnosti a sociálnej práce formou vytvárania vhodných priestorových podmienok pre zdieľanie myšlienok a skúseností (rezidenčné ateliéry, coworking a priestory pre kolaboráciu) za účelom zvyšovania potenciálu jednotlivcov tzv. inkubačný efekt, ako aj vytvárania zázemia pre zlepšovanie životných podmienok (dostupné bývanie) vyššie uvedených sociálnych skupín tzv. aktivačný efekt. Jednotlivé časti tejto štruktúry sa budú vedieť vzájomne dopĺňať a zároveň poskytovať rôzne formy verejnej služby.” (Nadácia Cvernovka, 2017) Akademická literatúra na základe niekoľkých výskumov zdôrazňuje celkový prínos ľudí pracujúcich v kreatívnom priemysle pre spoločnosť, nakoľko tí okrem oblasti kultúry prispievajú aj do ďalších oblastí priemyslu.


kreatívny priemysel a mesto Vo všeobecnosti je dokázané, že kultúrna úroveň mesta má zásadný vplyv na jeho konkurencieschopnosť a kvalitu života jeho obyvateľov. Ekonomické štúdie v tejto oblasti ukazujú, že už niekoľko desaťročí majú výdavky na kultúru v miestnej ekonomike multiplikačný efekt na príjmy a zamestnanosť obyvateľov miest (Myerscouch, 1988 & 1996). Richard Florida vo svojej knihe The Rise of the Creative Class (2002) argumentuje v prospech investícií do kultúry a kreatívneho priemyslu, pretože tie robia mestá príťažlivé pre „kreatívnu triedu“. Pre pochopenie ekonomického rastu miest je prvotná a rozhodujúca lokalizácia (kreatívnych) ľudí. Ľudia sa rozhodujú na základe ekonomických dôvodov, ale zároveň zvažujú aj otázky kvality života v meste (Rehák, 2014). Florida (2005) tvrdí, že tolerantné (otvorené, rozmanité, inkluzívne) mestá s bohatým kultúrnym životom (prítomnosť bohémov) a špecifickými mestskými výhodami lákajú kreatívnu triedu (talent). Mestá s vysokým podielom kreatívnej triedy sú magnetom pre high-tech firmy (technológie). Kreatívna trieda vyhľadáva špecifické mestské výhody, akými sú špecifické kultúrne akcie (živá hudobná scéna, klubová scéna), reštaurácie a bary, a jedinečné sociokultúrne kvality, ako sú otvorenosť, tolerancia a diverzita. (Rehák 2014, Florida 2002) Rozvoj kreatívneho priemyslu v mestách je často sprevádzaný aj rekultiváciou verejného priestoru či už za účelom vytvorenia kreatívnej štvrte, umeleckých intervencií, organizácie festivalov, kultúrnych podujatí apod. alebo ako ich pozitívny následok. Príkladmi takýchto miest sú napríklad, Barcelona, Dublin, Manchester, Liverpool, Glasgow alebo Lille. Nakoľko je v niektorých krajinách/regiónoch turistický ruch jedným z hlavných zdrojov ekonomického rastu, je dôležité, aby sa tieto adaptovali na trend klesania záujmu turistov o klasické kultúrne pamiatky a podujatia a rastúci záujem o osobité, lokálne, ekologické a etnicky a kultúrne špecifické zážitky. Investovaním do kreatívneho priemyslu mestá a krajiny sa mestá nielen prispôsobujú tomuto trendu ale aj vytvárajú podmienky na rast ekonomickej sebestačnosti a exportu hmotných i nehmotných produktov kreatívnej a kultúrnej produkcie. Rovnako je dôležité, aby si mestá zachovávali svoj autentický charakter a priestor pre svojich vlastných obyvateľov, na úkor prílišného nárastu turizmu, ktorý niekedy vytláča domáce obyvateľstvo, ako sa to do určitej miery deje napríklad v Barcelone. Mestá by teda mali podporovať aj vytváranie neformálnych a komunitných verejných priestorov. Hodnota kreatívnych klastrov značne prekračuje merateľné ukazovatele. Bell a Jayne (2004) poukazujú na obavy, že snaha o kapitalizmus a hospodársky rast bez zohľadnenia „sociálnej spravodlivosti“ v súčasnom rozvoji miest môže spôsobiť vážnu sociálnu a priestorovú segregáciu. Podľa Landryho (2000) sa „finančný kapitál stáva len jednou z mnohých aktív vrátane ľudského, sociálneho, fyzického, prírodného a kultúrneho kapitálu“. Kreatívne klastre s týmto kapitálom intenzívne pracujú a generujú niekoľko násobne vyšší prínos pre rozvoj mesta v každej z týchto oblastí.

12.


13.

podpora kreatívneho priemyslu Najväčší kreatívny sektor v Európskej únii má Veľká Británia, ktorá má zároveň najvyšší podiel kreatívneho priemyslu na HDP na svete. O rozvoj tejto oblasti, ktorú považuje za hnací motor svojej ekonomiky ako aj nástroj sociálneho začleňovania, podpory kultúrnej rozmanitosti a celkového rozvoja sa Británia dôsledne stará na politickej, legislatívnej, ekonomickej ako aj občianskej a kultúrnej úrovni. Exituje tu niekoľko organizácií, ktoré sa venujú mapovaniu kreatívneho priemyslu v UK, sieťovaniu odvetví a jednotlivých subjektov, poradenstvu a podobne (napríklad Nesta alebo Noema na čele s Liou Gilhardi, ktorá sa podieľala aj na mapovaní kreatívneho priemyslu v oblasti Zlína ). Rozvoj kreatívneho priemyslu si vyžaduje investície, a to predovšetkým do fyzickej infraštruktúry a do podpory lokálneho kreatívneho a umeleckého prostredia (kultúrna infraštruktúra). Dôležitý je aj komplexný prístup a spolupráca samospráv, regiónov, developerov, urbanistov, umeleckých manažérov až po samotných kreatívnych jedincov. Dôkazom takéhoto prístupu sú mestá ako Helsinky, Kodaň, Oslo, Štokholm, ktoré sú síce hlavnými mestami krajín ale v globálnej mierke sú pomerne sekundárne. V poslednom období si však budujú silnú kreatívnu základňu, vďaka ktorej ich pozícia a význam začína rásť. Podľa odhadov európskej Expertnej skupiny pre kultúrne a kreatívne priemysly je celková hodnota projektov súvisiacich s kultúrou asi dvakrát vyššia ako hodnota investícií do nej vložených.


význam kreativity Vzhľadom na stále aktuálnejšiu tému automatizácie práce a prognózy, ktoré hovoria, že v budúcnosti bude väčšina dnešných typov práce vykonávaná robotmi (počítače, softvéry, automatizované stroje a pod.) rastie význam podpory a rozvoja kreatívneho priemyslu vzhľadom na fakt, že kreativita stále zostane osobitým a nenahraditeľným atribútom sociokultúrneho, ekonomického i technologického rozvoja. Kreativita je totiž schopnosť kombinovať informácie, vnemy a materiály a účelom vyprodukovania nového prvku alebo javu. V ekonomickom kontexte možno kreativitu popísať ako „nápad alebo aktivitu, ktorá je nová alebo hodnotná“ (Csikszentmihalyi, 1996) prípadne ako „formuláciu nových ideí a ich aplikáciu s cieľom vytvoriť jedinečné diela umeleckej alebo kultúrnej hodnoty, funkčné výtvory, vedecké invencie alebo technologické inovácie“ ((UNCTAD, 2010). V rámci kreativity možno rozoznávať tri typy: technologická, organizačná a estetická. V februári 2015 Európska sieť expertov v oblasti kultúry (EENC) uviedla, že kultúrne a kreatívne sektory (Culture and Creative Sectors/CCSs) v krízovom období lepšie odolávali vonkajším ekonomickým vplyvom a krízam. Experti vypracovali štúdiu na základe verejne dostupných údajov z Eurostatu. Tvorivé odvetvia lákajú viac mladých ľudí a žien a ich prepojenie s informačnými technológiami ich dobré výsledky podporilo. K tejto téme sa prezieravo postavilo aj vedenie mesta Lisabon, ktoré sa rozhodlo progresívne budovať budúcnosť mesta prostredníctvom stimulov pre start-upy, inteligentnej prisťahovaleckej politiky a investícií do zručností a bývania.

14.


15.

budúcnosť miest Súčasný stav, ponuka priestorov a model budovania miest nezodpovedá dynamike a potrebám súčasného kreatívneho a technologickoinformačného priemyslu. Tvoriví zamestnanci vyžadujú dobrý dizajn, ale aj obchody, služby, šport a kultúru v blízkosti, keďže často trávia v práci celé dni. Pri projektovaní nových obytných, administratívnych, či kultúrnych komplexov by sa developeri, architekti, investori a samospráva nemali zameriavať na jednotlivé budovy, ale na vytváranie ucelených živých susedstiev. Dôležité je aj prepájanie pracovného a súkromného života, ktoré sa spolu s dopytom po krátkodobých flexibilných nájmoch sa zatiaľ nestretáva s ponukou. Developeri pokračujú v nákladných projektoch, ktorých budovanie dlho trvá a núti investorov hľadať dlhodobých nájomcov. Vlastnosti kreatívneho priemyslu sú okrem iného dôležité pri formovaní identity mesta a pomáhajú v jeho udržateľnom rozvoji. Sú to vlastnosti, ktoré odlišujú tvorivé odvetvia od iných oblastí, pretože podobne ako umelecké diela sa často zaoberajú vnímaním reality a pomáhajú tak vytvárať špecifické skúsenosti a zážitky. Rozdiel je aj v tom, že kreatívne sektory prispievajú nielen k rastu HDP a pracovných miest, ale predovšetkým k vývoju ekonomických procesov a spoločnosti ako celku. Charles Landry (2011) prirovnáva kultúru a kreatívne procesy k elektrine resp. nervovému systému, ktoré poháňajú iné sektory bez toho, že by sme si to uvedomovali. Hovorí tiež o kontraste medzi tradičnou „urbanistickou inžinierskou paradigmou“ tvorby mesta, ktorá je zameraná najmä na hardvér a vidí mesto ako súbor projektov, a prístupom „kreatívnej tvorby mesta“, ktorá vníma mesto ako jeden projekt integrujúci hardvér a softvérové myslenie. Ako ukazujú mnohé príklady, tento nový typ myslenia dokáže premieňať nevyužívanú infraštruktúru (staré budovy, brownfieldy a pod. ) na nové zaujímavé a invenčné projekty, ktoré sa vďaka kreatívnemu prístupu dokážu adaptovať na akýkoľvek typ priestoru s výsledkom obojstranného prospechu. Ako tvrdí Jane Jacobs: „Nové myšlienky potrebujú staré budovy“. Potenciál kreatívneho priemyslu premieňať a tvarovať svoje okolie je vhodné využiť aj v periférnych alebo stále pribúdajúcich suburbánnych oblastiach, ktoré trpia nedostatkom identity a kultúrneho života.


tvorba alebo vznik? Otázka, či má byť prístup k vytváraniu kreatívnych zoskupení spontánny alebo plánovaný vyvoláva diskusiu. Historicky sa kreatívne zoskupenia rozvíjali neformálne a to na miestach, kde si umelci mohli nájsť lacný priestor na zriadenie ateliérov (Butt 2008). V posledných desaťročiach sa klastre presunuli zo spontánneho a organického vývoja na plánovaný proces, zväčša poháňaný politickými agendami pre hospodársku a kultúrnu prosperitu, obzvlášť po vydaní knihy Richarda Floridu The Rise of the Creative Class (2002). Avšak v mnohých z týchto „plánovaných kreatívnych“ štvrtí, sa žiadna kreatívna tvorba nediala a výsledkom bolo len zvyšovanie cien miestnych nehnuteľností (Porter & Barber 2007, Rossiter 2008). Preto Butt (2008) tvrdí, že „výroba úspešného kreatívneho sektora od nuly je takmer nemožný proces - kreativita sa nevytvára, ale objavuje.“ Pri posudzovaní lokalít v rámci tohto výskumu bolo brané do úvahy, či v lokalite existuje živá kultúrna a kreatívna základňa s potenciálom, resp. snahou o ďalší rozvoj. Hoci sa na základe tejto argumentácie zdá, že organický rast kreatívnych klastrov je vhodnejší ako ich sterilné plánovanie, Porter a Barber (2007) ďalej tvrdia, že „hands-off“ ako aj „hands-on“ prístup má svoje nevýhody, ako napríklad zvyšovanie cien nehnuteľností, ktoré vedie k vylúčeniu umeleckej komunity. Na príklade mnohých európskych štvrtí, ako je Nothern Quarter v Manchestri alebo Creative Industries Quarter (CIQ), demonštrujú, že „neintervencia už nie je možnosťou.“ Otázkou teda je, aké sú vhodné spôsoby zakladania kreatívnych klastrov alebo aký druh zásahu môže pomôcť podporiť úspešné kreatívne zoskupenia. Takýmto spôsobom by mohla byť napríklad stratégia „soft urbanizmu“, ktorá ponúka difúznejšie, čiastkovejšie a flexibilnejšie spôsoby riadenia a plánovania. Rozvoj klastrov je dlhodobý proces založený na mobilizácii kľúčových stakeholderov v komunite, prípadne v lokalite alebo regióne (Tremblay, Cecilli, 2009). Výzvou zostáva akým spôsobom začleniť jestvujúce umelecké komunity obyvateľov do procesu vytvárania kreatívnych štvrtí. Pre kultúrnu identitu miest nie je nič lepšie ako podporovanie vlastnej umeleckej scény a využívanie tvorivého kapitálu existujúcej personálnej infraštruktúry. Ich prítomnosť v určitej lokalite je ale ovplyvnená finančnými možnosťami – dostupnosť bývania, priestoru tvorbu, možností socializovania sa a prezentácie svojej tvorby. S investíciou to technickej infraštruktúry súvisí aj transformácia prázdnych a nevyužitých priestorov. Okrem zhodnocovania existujúcej stavebnej substancie a využívania genia loci, pôsobí transformácia aj ako katalyzátor nových spoločenských interakcií v lokalite a aktívne zapája občanov do objavovania, spájania a budovania vlastného životného prostredia. Geniu s loci a kvalita prostredia tiež zohráva dôležitú úlohu pri formovaní urbánnych kreatívnych klastrov. Grahan Drake (2003) navrhuje aby sa estetické kvality brali do úvahy ako zdroj inšpirácie umeleckých a kultúrnych aktivít. Môže to poskytnúť ďalší pohľad na spôsob, akým jedinečnosť miesta zohráva úlohu v hospodárskej činnosti ako aj určiť, do akej miery má miesto alebo lokalita vplyv na tvorbu a obsah kreatívnych a kultúrnych aktivít.

16.


17.

modely využívania prázdnych priestorov Zwischennutzung / dočasné využitie Model dočasného využívania prázdnych priestorov je veľmi populárny najmä v Nemecku a Švajčiarsku. Takzvané Zwischennutzung - alebo „dočasné využitie“ je tu dokonca podporované štátnymi agentúrami a inštitúciami. Pod pojmom Zwischennutzung sa rozumie využitie prázdnych budov a areálov počas toho, ako je plánovaná ich generálna rekonštrukcia alebo v danom čase nemajú stabilné dlhodobé komerčné využitie. Množstvo takýchto spôsobov využitia bolo natoľko úspešných, že prerástli do dlhodobých projektov s pozitívnym dopadom na rozvoj mesta. V Nemecku dokonca na tento účel vznikla Zwischennutzungsagentur, ktorá vypracováva návody na trvácne a sociálno-kultúrne využitie prázdnych alebo zanedbaných priestorov. V rámci svojej činnosti sa snažia nadväzovať vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností a záujemcami o ich využitie. Cieľom je otvoriť takéto priestory novým impulzom a angažovaniu sa verejnosti v rámci ich zveľaďovania so zreteľom na trvalú udržateľnosť projektov a rozvoj miest. Vo Švajčiarsku dokonca Štátny úrad životného prostredia spolu so Švajčiarskym ministerstvom pre životné prostredie, dopravu, energie a komunikácie vypracovali takmer 140 stranový dokument - komplexný návod na dočasné využitie prázdnych plôch a priestorov. Skúsenosti z posledných 20-tich rokov totiž ukazujú, že Zwischennutzung nie je viac známkou neporiadku, zlých podmienok a vysokých nájmov, ale práve naopak, dokáže generovať dôležité spoločenské a ekonomické hodnoty. Dočasné využitie priestorov môže mať tiež rôznorodý pozitívny efekt pre vlastníkov a investorov. Okrem pasívneho zhodnocovania výnosov z vlastnenia pozemkov alebo nehnuteľností, minimalizovaniu vlastného vkladu do údržby, pritiahnutia pozornosti a nepriameho zhodnocovania majetku a okolia je z ich pohľadu pozitívom aj regulované plánovanie. V tomto smere však môže nastať aj opačný stav, kedy dočasnosť nie je od začiatku správne a jasne odkomunikovaná a projekt dočasného využitia je medzi verejnosťou natoľko úspešný, že sa ho nebude chcieť vzdať a bude tlačiť na vlastníka s požiadavkou o zachovanie využitia. Tento dôvod zrejme naháňa strach mnohým investorom, ktorí sa radšej rozhodnú priestor nechať opusteným pokým ho sami nezačnú rekonštruovať alebo developovať. Napriek tomu, že zvyšovanie kvality prostredia využívaním prázdnych priestorov je bezpochyby pozitívnym procesom, prináša aj svoje riziká. Dôsledkom nárastu pozornosti verejnosti a zlepšenia stavu danej lokality prostredníctvom dočasného využitia dochádza k nárastu cien pozemkov a nehnuteľností, nárastu cien nájmov, čím sú pôvodní obyvatelia okolia s nízkymi príjmami vytláčaní mimo týchto štvrtí a dochádza tak ku gentrifikácií. Negatívnym scenárom môže byť aj výsledok, keď mladí kreatívni ľudia a iniciatívy zmenia pôvodné, nie príliš lákavé susedstvá na


18.

atraktívne miesta, ktoré potom lákajú nových ziskuchtivých investorov, podnikateľov a obyvateľov z vyššej príjmovej skupiny. Zatiaľ čo obchod s nehnuteľnosťami profituje z rastu cien nájmov, sami iniciátori týchto zmien sú vytlačení z týchto lokalít i samotného dlhodobého transformačného procesu okolia, o ktorého rozvoj sa významnou mierou pričinili. Soft urbanism Podobným prístupom ako Zwischennutzung sa vyznačuje aj stále populárnejšia metóda soft urbanism, teda testovanie potenciálu využitia pozemkov a nehnuteľností (test-sites) pred väčšou investíciou. Takéto zásahy majú dočasný charakter a sú predovšetkým orientované na projekty malých mierok a komunitne zamerané intervencie. Snahou je získať podnety od lokálnych komunít a budúcim developmentom reagovať na ich potreby.


19.

kreatívny priemysel na Slovensku Vzťah k priemyselnému dedičstvu v strednej a východnej Európe pomerne nejednoznačný. S pádom železnej opony a príchodom trhového kapitalizmu sa veľa spoločenských a politických hodnôt, ktoré niesli budovy postavené v tomto období stretli s nezáujmom a priam odporom súvisiacim s odmietaním bývalého režimu. Vo vlne privatizácie v 90.tych rokoch sa štát, mestá a inštitúcie „zbavili“ veľkej časti nehnuteľného majetku aj v súvislosti s masovým predajom podnikov a priemyslu do súkromných rúk. Mestá tak stratili možnosť regulovať svoj vývoj a poskytnúť priestor komunitám, marginalizovaným skupinám obyvateľstva, neziskovým a kultúrnym aktivitám. Koncepcii revitalizácie priemyselných zón a budov v postsocialistickej Európe tiež chýbal historicko-spoločenský kontext a sociálny záujem, ktorý bol často viditeľný v západnej Európe. Záujem o opätovné využitie priemyselných budov však prišiel do strednej a východnej Európy prostredníctvom príkladu západných konverzií. Od deväťdesiatych rokoch 20.storočia pokračujúc dodnes mnohé mestá východnej Európy znovu objavili svoje zabudnuté priemyselné oblasti, a to nielen vo svojich oficiálnych programoch obnovy, ale aj v spojení s miestnymi kultúrnymi scénami. (Polyák, 2016) Vzhľadom na oneskorený dopyt po kultúrne a umelecky riadených konverziách budov a areálov, sa záujem o priemyselné budovy v mnohých mestách strednej a východnej Európy budoval skôr zo strany investorov, než zo strany nezávislých kultúrnych a sociálnych iniciatív. (Polyák, 2016). Aj z tohto dôvodu sú aktuálne projekty revitalizácie zo strany kultúrnych a neziskových sfér do veľkej miery závislé na politickej alebo komerčnej podpore. Za jeden z kľúčových faktorov zvýšenia konkurencieschopnosti regiónov a konvergencie považoval NSRR obnovu a rozvoj infraštruktúry. Tá bola chápaná v zmysle fyzickej infraštruktúry. Prostriedky určené na kultúrnu infraštruktúru v rokoch 2007-2013 tak boli koncentrované na verejné inštitúcie, ktoré zbierajú, chránia a poskytujú prístup k dokumentom a zbierkam (galérie, múzeá, knižnice), a budovy patriace pod kultúrne dedičstvo (Jaurová, 2012). Existencia primeranej kultúrnej infraštruktúry, zodpovedajúcej súčasným trendom pri tvorbe, šírení a ekonomickom zhodnocovaní kreatívnych činností, je základným stimulačným faktorom pre rozvoj prakticky všetkých odvetví kreatívneho priemyslu, čo by sa malo odraziť aj v plánoch na investície do kultúrneho a kreatívneho sektora v rokoch 2014-2020. Predovšetkým je potrebné sústrediť sa na komplexný proces vytvorenia modernej kultúrnej infraštruktúry, ktorá bude zodpovedať súčasným požiadavkám a trendom v rozvinutých krajinách, bude stimulovať tvorbu a jej distribúciu, ale aj nadväzujúce ekonomické činnosti, prispievať k regionálnemu a urbánnemu rozvoju a budovaniu komunít. Tento proces musí zahŕňať jednak obnovu a reštrukturalizáciu


20.

„tradičnej“ kultúrnej infraštruktúry – obnovu fyzických štruktúr (budovy, priestory a pod.), technologické vybavenie, ale aj podporu zmeny vnútornej organizácie a fungovania inštitúcií (MKSR, 2014). Tak ako aj inde vo svete, jadro kreatívneho priemyslu na Slovensku tvoria malé a stredné podniky (SMEs) alebo mikropodniky a samostatne zárobkovo činné osoby. Viac ako 40% všetkých subjektov kreatívneho a kultúrneho priemyslu sídli v Bratislave (Jurová et al., 2013). Napriek svojmu potenciálu pre rozvoj regiónu, často zápasia s problémami súvisiacimi s nedostatočnou fyzickou infraštruktúrou. Moderná infraštruktúra kultúry a podnikania má významný vplyv na regeneráciu miest a rozvoj regiónov, keďže často využíva a revitalizuje nefunkčné budovy či postindustriálne komplexy. Investície do tejto oblasti by boli ekonomicky strategickým krokom, nakoľko mnohé štúdie potvrdzujú, že kreatívny sektor je jedným z najrýchlejšie rastúcich segmentov ekonomiky a v čase krízy sa subjekty, ktoré ho tvoria dokážu lepšie adaptovať na nové podmienky. Okrem inštitucionálnej podpory a investícií budúcnosť kreatívneho sektora na Slovensku závisí od samotných aktérov a od ich schopnosti reagovať na aktuálne ekonomické a spoločenské trendy vo svete. Rýchle sa rozvíjajúce oblasti (najmä čo sa týka dizajnu, herného priemyslu, ale aj audiovízie a ďalších podsektorov) svedčia o tom, že najdôležitejšia je invencia samotných hráčov, ich schopnosť spolupracovať a vnútorne sa organizovať. Kreatívne klastre v tomto smere môžu byť hnacou silou vďaka možnostiam rýchlejšej a jednoduchšej spolupráce, kumulácie know-how ako aj zdravému konkurenčnému prostrediu.


21.

inšpirácia Pri programovaní budúcnosti kreatívneho priemyslu na Slovensku či už z úrovne samospráv, investorov alebo samotných aktérov je možné hľadať inšpirácie v úspešných zahraničných projektoch. Jedným z nich je projekt britskej vlády, ktorý spustila v roku 2009. Prostredníctvom grantovej schémy vo výške 3 milióny libier, postupne umožnila ľuďom vdýchnuť nový život do prázdnych obchodov, z ktorých sa tak stali priestory pre výstavy, kultúrne podujatia, ateliéry a podobné umelecké a kreatívne aktivity. Tento krok prispel okrem iného aj k zníženiu vandalizmu v lokalitách s pôvodne prázdnymi obchodmi adaptovanými pre kultúrne využitie. V mnohých mestách vznikajú aj platformy orientované na podporu a sieťovanie subjektov kreatívneho priemyslu. Hamburg Kreativgesellschaft pomáha okrem iných aktivít umelcom a kreatívcom hľadať priestory pre ich tvorbu. Podobne zameraná je aj iniciatíva The Creative Quarter v Nottinghame, ktorá rozvíja potenciál štvrte plnej nezávislých obchodov, barov, kaviarní, kreatívneho priemyslu a kultúrneho diania. Snaží sa podporovať celkový image štvrte a priestorové väzby jej jednotlivých zložiek. Na tento účel vytvorili aj stránku a mapu kreatívnej štvrte . Po inšpiráciu netreba chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť do Zlína, kde okolo Univerzity Tomáše Bati pred nedávnom vznikol Zlínský kreatívny klaster, ktorý spája zástupcov verejného, súkromného, neziskového a vzdelávacieho sektoru v kreatívnych a nadväzujúcich odvetviach priemyslu v zlínskej aglomerácií. Pôvodne ho založilo 9 subjektov pôsobiacich prevažne v audiovizuálnom priemysle, ktorý sa medzičasom rozrástol na 25 členov s potenciálom ďalšieho prírastku. Klaster okrem iného realizuje významné aktivity presahujúce hranice regiónu (Zlín Design Week, Film co-production market atď.). Ďalšie príklady sú podrobnejšie rozpísané v prípadových štúdiách.


prípadové štúdie

zastúpenie odvetví kreatívneho priemyslu v rámci prípadových štúdií

22.


23.

Hoci sa vo výsledku niektoré kreatívne klastre svojim zameraním a fungovaním zdanlivo podobné, ich východiskové koncepty sa rôznia. V prípade Packhausu bolo jedným z motívov prázdno ako nevyužitý zdroj, nájdenie priestoru pre umelecké aktivity (LX Factory), spojenie bývania a umeleckých aktivít (Zentralwerk), prípadne ich kombinácia (Spinnerei, Cvernovka). V procese existencie však dochádza ku miešaniu rôznych funkcií a základný koncept sa tak vďaka flexibilite organizačnej štruktúre môže rozširovať podľa vlastnej potreby alebo na základe vonkajšieho dopytu. Všetky prípadové štúdie majú okrem ateliérov a kancelárií aj veľkokapacitný spoločenský priestor na konanie podujatí pre verejnosť, v niektorých prípadoch ho prenajímajú na externé podujatia. Financovanie projektu je možné riešiť niekoľkými spôsobmi, ktoré závisia tiež od konceptu samotného projektu, teda jeho nasmerovaniu smerom na verejnosť a spoluprácu s komerčným sektorom. Finančný model tiež ovplyvňuje forma vlastníctva a organizačná forma. Kreatívne klastre v rámci prípadových štúdií možno rozdeliť na dve skupiny – tie ktoré vlastní samotný správca kreatívneho klastra (organizácia, firma, NGO) a tie, ktoré má organizácia v prenájme na dobu určitú. V rámci týchto skupín sa vyskytujú ešte špecifické nuansy, kedy kúpu nehnuteľnosti realizovala nadácia a rekonštrukcia bola spolufinancovaná z verejných zdrojov (Zentralwerk) alebo forma Zwischennutzung s krátkodobým prenájom ako je to v prípade Packhaus. Výhodou kreatívnych klastrov je ich bipolárna organizačná a právna štruktúra, ktorá im zároveň umožňuje uchádzať sa o verejné zdroje (granty, dotácie), získavať peniaze z verejných zbierok a zároveň podporovať svoj príjem ziskovými aktivitami (služby, konanie podujatí a pod.). Náklady na chod projektu, ktorý často zahŕňa aj splátku za rekonštrukciu sú získavané predovšetkým z nájmov. Niektoré projekty sú tiež čiastočne komerčne zamerané, tým že poskytujú širšiu paletu služieb a podujatí aj návštevníkom mimo klastra ako napr. LX Factory alebo je ich financovanie podporené väčšími spoločnosťami ako je to v prípade Spinnerei, čím dokážu svoje príjmy stabilizovať, prípadne poskytnúť menším a neziskovejším projektom nižšie nájmy. Vzdialenosť od centra mesta nezohráva veľkú úlohu, dôležitejšie je skôr dopravné napojenie a dostupnosť areálu prostredníctvom MDH. Rovnako aj počiatočný stav štvrte nemusí zohrávať dôležitú úlohu. Naopak snažia sa riešiť aj problémy ako je stav okolia (sociálny a environmentálny dopad na štvrť), prispievať k jeho revitalizácií a zároveň poskytnúť lepšie finančné, organizačné a sociálne podmienky umelcov a začínajúcich podnikateľov. Najväčšie zastúpenie v rámci klastrov spomedzi odvetví kreatívneho priemyslu má na prvom mieste trh s umením, za ním nasleduje dizajn a vo nemalej miere sú zastúpené aj kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí a architektúra.


25.

Spinnerei Lipsko

hrubá podlažná plocha komplexu: 100 000 m2, pôvodne 24 budov aktuálne 20 celková plocha areálu: 6 ha prenajímaná plocha: 70% celkovej plochy (70 000m2) rok výstavby: 1884-1907 typológia: industriálna stavba pôvodný účel: pradiareň počet subjektov: 164 adresa: Spinnereistraße 7, Leipzig walkscore: 80% Spinnerei v meste Lipsko (Leipzig) bola založená v roku 1884 a jej výstavba postupne pokračovala do roku 1907 s ambíciou stať sa jednou z najväčších pradiarní v Európe, kde v tomto období prekvital textilný obchod a relevantnou konkurenciou Veľkej Británií a Švajčiarsku, ktoré boli najväčšími exportérmi bavlnenej priadze. Rast továrne bol spojený s trvalou udržateľnosťou. Preto v areáli postupne vznikli škola, požiarnicky zbor, kantína, na prelome storočí pribudli verejné kúpele, ubytovanie pre robotníkov, materská škola a športová hala pre deti s rodičmi. Areál poskytoval širokú škálu možností trávenia voľného času a dokonca i lekársku starostlivosť. V okolí areálu, ktorý fungoval ako “mesto v meste” bolo množstvo podnikov a obchodov. Za 25 rokov od svojho založenia sa Spinnerei v Lipsku stala najväčšou pradiarňou v Európe s 1600 zamestnancami a produkciou 5 mil. kilogramov priadze za deň (s 10-hodinovou prevádzkou). Po roku 1989 pracovalo v Spinnerei ešte 1650 ľudí. Po páde socialistického režimu a zjednotení Nemecka produkcia pokračovala, avšak v roku 1993 bola prevádzka pradiarne ukončená a jej zamestnanci prepustení. Následne bola Spinnerei predaná západonemeckému investorovi. Začiatkom 90-tych rokov začala postupná zmena využívania areálu. Prázdne priestory pradiarne našli svoje nové využitie v alternatívnych projektoch, začali sa do nej postupne sťahovať umelci, architekti, umelecké a remeselné dielne ako aj výstavné priestory. Koncom 90-tych rokov pribudli aj tanečné a divadelné priestory. Vtedajší ako i neskorší investori sa naštastie rozhodli neísť cestou nákladných rekonštrukcí priemyselných areálov, ktoré boli trendom začiatkom 90tych rokov, vďaka čomu sa podarilo zachovať autentický charakter celého areálu. Keď sa v roku 2000 úplne zastavila prevádzka pradiarne, rozhodol sa majiteľ predať celý areál. Ten kúpili v roku 2001 traja a neskôr štyria spoločníci, ktorý sa pre umením presakujúcu bývalú továreň s veľkým potenciálom nadchli už v roku 1994. Hoci sa finacovanie sto rokov starého komplexu postaveného medzi rokmi 1884-1907


26.

zdalo byť náročné, podarilo sa investorom uzatvoriť 60 nájomných zmlúv s umelcami, remeselníkmi, inžiniermi, obyvateľmi loftových bytov, opravovňou bicyklov a pod. Takto vytvorili jedinečnú kreatívnu infraštruktúru za pomerne malé investície, vďaka výbornej stavebnej kvalite budov, ktorú okrem toho, že boli postavené tak, aby vydržali storočia, museli zabezpečovať stálu teplotu vlákna 23 stupňov. Steny hrubé až jeden meter zhotovené z pálených tehál, veľké kazetové okná a korkové zateplenie poskytujú kvalitnú stavenú substanciu, ktorá vyžaduje nízke investície do prevádzkových nákladov ako aj celkovej rekonštrukcie. Vďaka týmto vlastnostiam sa im podarilo zachovať autenticitu budov a vytvoriť tak jedinečné priestorové možnosti, ideálne pre rozvoj kreatívneho priemyslu. Vďaka podpore nadácie sa v rámci celkového komerčného vývoja stala najväčia hala číslo 14 komunitným centrom pre súčasné umenie. Okrem kreatívnej substancie ako sú galérie, umelecké ateliéry a tvorivé dielne, ponúka Spinnerei priestory aj komerčným “neumeleckým” firmám ako je napríklad bistro, predajňa umeleckých potrieb, výrobca klavírov, predajňa vína, výrobca inteligentných antén, a pod. V hale číslo 18, ktorá bola zrekonštruovaná v roku 2007/2008, sídli tlačiareň, call centrum a mládežnícke divadlo. Hala číslo 12, ktorá bola pôvodne ihlárňou a sedlárňou postavenou v roku 1899, slúži ako galéria súčasného umenia. Hala s prestrešním s veľkorozmernými svetlíkmi ponúka 900 m2 výstavnej plochy veľkoryso osvetlenej denným svetlom. Vystavovali tu známe osobnosti výtvarného umenia ako napr. Damien Hirst, Hala 12, ktorá sa od ostatných historických budov odlišuje fasádou s pohľadového betónu je obklopená zeleňou s vysokými stromami. Hala 20 najstaršia budova z roku 1884 bola prvou pardiarňou. V súčasnoti v nej o.i. sídli aj informačné centrum a múzeum pradiarenského komplexu. Rekonštrukciu a nové využitie čaká ešte hala číslo 7 a robotnícke domčeky na Thüringer Sraße. Tie by mali tiaktiež slúžiť ako kombinácie umeleckej, komerčenej a komunitnej funkcie. O veľkom úspechu Spinnerei svedčí aj to, že aktuálne nie sú voľné žiadne ateliéry a priestory na prenájom. “Továrenské mestečko” pozostávajúce zo 4 pradiarní (haly 7, 14, 18 a 20) a 16 ďalších prevádzkových budov pôsobí zvonka uzavretým dojmom. Vo vnútri je to však pulzujúci kreatívny organizmus, ktorý je otvorený svojim návštevníkom. Tý majú prístup do galérií ako i samotných ateliérov bez platenia vstupného. Zároveň im areál ponúka ďalšie možnosti trávenia voľného času ako je napríklad kino, divadlo či kaviareň. V rámci komplexu sa nachádza 14 galérii a výstavných priestorov, 5 projektových priestorov, 1 centrum pre súčasné umenie - Hala 14 (návštevnícke centrum, výstavný priestor, umelecká knižnica, štúdio, predaj a sprostredkovanie umenia), kino (60 miest), bistro, penzión (Meisterzimmer pre 16-19 osôb).


27.

spolu 164 subjektov audiovizuálna produkcia (film a TV) 3 vydavateľský priemysel 4 trh s umením 110 scénické umenia 3 umelecké remeslá, tradičné a ľudové remeslá 0 hudobný priemysel 2 dizajn (produktový a grafický) 11 odevný a textilný dizajn a priemysel 3 architektúra 4 reklamný priemysel 0 kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí 0 iné 15 obchod a služby 9


29.

Zentralwerk Drážďany

prenajímateľná plocha: investícia: výška nájmu: rok výstavby: typológia: pôvodný účel: architekt: počet subjektov: adresa: walkscore:

5000 m2 + v budúcnosti pribudne 1200m2 5,4 mil.€ 4€; 4,5€ a 5,2€ bez energií 1940/41 industriálna stavba zbrojovka Emil Högg 83 Riesaer Straße 32, Drážďany 86%

Areál Zentralwerk vznikol počas druhej svetovej vojny ako zbrojovka pod názvom “Goehle-Werke”. Budova bola vzhľadom na svoju funckiu a vojnové časy postavená zo železobetónovej konštrukcie špeciálne upravenej pre prípad bombového útoku. Dve nárožné veže, v ktorých dnes sídlia ateliéry slúžili ako ženský pracovný tábor v rokoch 194445. V roku bolo po obsadení sovietskou armádou všetko zariadenie demontované. Snahou projektu Zentralwerk je na jednej strane poukázanie na túto minulosť vo forme konkrétnych priestorových odkazov, ku ktorých vytvoreniu boli prizvaní umelci v rámci sitespecific programu. Na druhej strane sa novým kultúrnym využitím a transformáciou priestoru na novú funkciu snaží s touto minulosťou vyrovnať. Po vojne sa do budovy naťahovala tlačiareň novín Sächsische Zeitung a neskôr štátny podnik s grafickou a tlačiarenskou veľkovýrobou “VEB Grafischer Großbetrieb Völkerfreundschaft”, ktorý tu fungoval aj po prevrate s hoci iným menom do roku 1996. Budova spolkového domu sa v povojnových rokoch stala priestorom prvých kultúrnych podujatí v Drážďanoch. Bývalú zbrojovku dnes tvorí z jednej tretiny bývanie a dvoch tretín priestory pre ateliéry, výstavné priestory, umeleckú produkciu a podnikanie. Základným motívom je prekrývanie sa rôznych oblastí. Súkromie s prácou a umenie s každodenným životom sa tu spájajú do jedného živého prostredia. Právna forma družstva si vyžaduje značnú mieru vzájomnej komunikácie pri hľadaní spoločných riešení a dohôd. O budúcnosti kreatívneho klastra, tak rozhodujú všetci jeho členovia. Iniciátorom projektu je kultúrny spolok friedrichstadtZentral e.V. ktorý vznikol v roku 2005 v starej kníhviažačskej dielni v drážďanskej štvrti Friedrichsstadt ako spojenie umelcov, hudobníkov, filmárov, tanečníkov, architektov, remeselníkov, vedcov a technikov. Koncept bol založený na spojení bývania a práce, ktorý zároveň vytvorí kreatívny priestor pre kultúru a rôzne podujatia. V roku 2013 sa majiteľ budovi rozhodol pre


30.

rozsiahlu rekonštrukciu a tak sa spolok rozhodol nájsť nový priestor. Ním sa stala bývala továreň na výrobu zbraní - Zentralwerk vo štvrti Pieschen. Budovu sa pre projekt podarilo získať vďaka kooperácií s verejnoprospešnou nadáciou Stiftung TRIAS, ktorá získala do vlastníctva pozemok aj budovu za 900 tisíc euro a prenajala ich družstvu Zentralwerk na 99 rokov - úlohou družstva je investícia do rekonštrukcie budovy a presadzovanie konceptu spojenia bývania, práce a umenia. Investícia na rekonštrukciu predstavovala sumu 5,4 mil. euro, na ktorých sa podieľalo mesto Drážďany sumou 450 tisíc euro a spolková krajina Sachsen 900 tisíc euro. Na rekonštrukciu budovy sály (bývalého spolkového domu) bola taktiež vyhlásená verejná zbierka . Vďaka tomuto spojeniu družstva a nadácie, sa projekt Zentralwerk mohol vyhnúť trhu s nehnuteľnosťami, čo mu umožňuje rozvíjať svoje aktivity na nežiskovej báze. Členmi družstva sú všetky subjekty sídliace v priestoroch Zentralwerk. Členovia tak rozhodujú spoločne o fungovaní samotného družstva i priestorov kreatívneho klastru, ako napríklad využívanie spoločných priestorov, opatreniach pre náklady na prevádzku, šetrenie energie, o investíciách, využívaní úspor. Rovnako rozhodujú o prenajatí voľných priestorov novým nájomcom, ktorý sa zároveň stávajú členmi družstva. Projekt verí, že dokáže obohatiť štvrť Pieschen v kultúrnej a komunitnej rovine. Je predovšetkým mienený pre ľudí, ktorý sa chcú venovať svojej profesií bez ohľadu na to, či je zisková alebo nie. Práve takýmto ľuďom chcú ponúknuť priestor, ktorý si budú môcť dovoliť a preto prenájom priestorov negeneruje zisk, pokrýva len prevádzkové náklady. Ten je vo výške 4€ - 5,20€/m2 bez energií v závislosti od stavu priestoru. V súčasnoti Zentralwerk využíva plochu 5000m2, ku ktorým ešte pribudne 1200m2 plochy pre kultúrne podujatia (divadlo, koncerty, tanec, výstavy a pod.) v budove, ktorú čaká rekonštrukcia. Okrem dlhodobo využívaných ateliérov ponúka priestor aj pre krátkodobé neformálne umelecké rezidenčné programy. V rámci verejne prístupných a komunitných priestorov sa realizujú projekty, ktoré majú komunikovať aktivity klastra smerom na verejnosť, začleňujú tak Zentralwerk do širšieho kontextu mesta a získavajú jej národnú i internacionálnu pozornosť. Na základe osemročnej skúsenosti s kultúrou a kreatívnym priemyslom sa spolku fiedrichstadtZentral podarilo vytvoriť sieť kreatívnych subjektov a tiež sformulovať svoje pozorovania do troch hlavných bodov: 1. Cenovo prístupný a flexibilný priestor umožňuje kultúrnu produkciu. 2. Výmena a otvorenosť podporujú kvalitu kultúrnej produkcie. 3. Ak existuje priestor, výmena a otvorenosť, vzniká efekt nasávania. Do svojich aktivít sa snažia v čo najväčšej miere zapojiť aj verejnosť formou výstav, podujatí, diskusií, projekcií, workshopov a pod. Jednou z hlavných zásad družstva je tiež dodržiavanie zásad ekologickej a sociálnej udržateľnosti, šetriacej životné prostredie a rešpektujúcej sociálne a etnické rozdiely.


31.

zdroj: http://www.wohnprojekte-vz.de/usermedia/httpuploads/original/13-03-20_Vogelperspektive_beschnitten.jpg

spolu 83 subjektov audiovizuálna produkcia (film a TV) 3 vydavateľský priemysel 2 trh s umením 40 scénické umenia 8 umelecké remeslá, tradičné a ľudové remeslá 1 hudobný priemysel 7 dizajn (produktový a grafický) 5 odevný a textilný dizajn a priemysel 3 architektúra 3 reklamný priemysel 1 kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí 2 iné 8


33.

LX Factory Lisabon

plocha areálu: 23 000 m2 rok výstavby: 1846–1855 typológia: industriálna stavba pôvodný účel stavby: textilná továreň architekt: João Pires da Fonte nové využitie od: 2008 počet subjektov: 195 adresa: Rua Rodrigues de Faria 103, Lisabon walkscore: 95% Kreatívny klaster LX Factory sídliaci v bývalom industriálnom areáli pod Mostom 25.Apríla v Lisabone si za necelých 10 rokov svojej existencie vybudoval príťažlivý image alternatívneho kultúrneho a spoločenského priestoru, ktorý sa pomaly stáva obľúbenou turistickou atrakciou. Príbeh tejto úspešnej regenerácie a konverzie sa začal v roku 1846, keď sa jedna z najväčších industrálnych spoločností 19.storočia v Portugalsku “Companhia de Fiação e Tecidos Lisbonense” rozhodla postaviť svoju textilnú továreň v lisabonskej štvrti Santo Amaro (Alcântara). Návrhom hlavnej budovy bol poverený portugalský architekt João Pires da Fonte, ktorý stavbu narhol v tzv. “anglickom modeli nehorľavých tovární, racionálneho a organizovaného priestoru podľa prevádzkovej logiky, prispôsobenej potrebám textilného priemyslu”. Budovu dokončenú v roku 1849 tvorili 4 podlažia, vysoký komín a parný stroj slúžiaci pre spriadanie a tkanie. Medzi rokmi 1851-55 spoločnosť vybudovala vedľa hlavnej budovy ďalšie objekty, kde boli umiestnené mechanické tkáčke stavy, predtým rozosiate po iných priestoroch v rámci mesta. S rozrastaním produkcie sa spoločnosť rozhodla postaviť v susedstve továrne aj robotnícku štvrť pre zamestnancov a ich rodiny, vybudovanú v roku 1873 na dnešnej ulici Rua 1º de Maio. V roku 1993 bolo v areáli zavedené elektrické osvetlenie. Po vzniku republiky v roku 1910 začala mať dovtedy prosperujúca firma problémy, ktoré sa zhoršili počas krízy v roku 1917. V dôsledku toho bola spoločnosť nútená budovy továrne v Santo Amaro predať spoločnosti Companhia Industrial de Portugal e Colônias. Neskôr sa vlastníkom stala Anuário Comercial de Portugal typography a nakoniec Gráfica Mirandela. V druhej polovici 20.sotorčia po tom, ako sa celkovo znížila manufaktúrna industriálna produkcia, začali objekty bývalej textilnej továrne postupne chátrať. V 90-tych rokoch 20.storočia sa okolie stalo miestom barov a diskoték, predovšetkým preto, že územie tvorili najmä komerčne využívané budovy a tak nočný život, ktorý by rušil obyvateľov, nebol v tejto oblasti problémom.


Osud komplexu bol takmer spečatený snahou o implementáciu územného plánu, ktorý počítal v rámci rekvalifikácie územia s odstránením niekoľkých industriálnych objektov, predtým patriacich k dvom najdôležitejším industrálnym centrám Lisabonu. Počas nieľko rokov sa ťahajúceho schvaľovacieho procesu, sa v priestoroch bývalej textilnej továrni ležiacej v zóne určenej na budúcu výstavbu objektov bývania, komercie a služieb, začal organicky formovať kreatívny “ostrov” ateliérov, kancelárií, coworkingov, umeleckých obchodov a kaviarní, ktoré sa industriálnym priestorom dokázali adaptovať bez väčších zásah, využiť a rozvinúť ich špecifickú atmosféru. V roku 2008 tak vznikol oficiálny kultúrny a kreatívny klaster pod názvom LX Factory, spravovaný developerskou spoločnosťou Mainside, v ktorom dnes sídli 195 firiem a prevádzok a viac ako 1000 ľuďmi, ktorý tu denne pracujú. V Portugalsku, kde mestá oplývajú množstvom nevyužívaných budov, je LX Factory úspešným prototypom využitia a re-aktivácie opustených priestorov kreatívnym priemyslom, ktoré je významným hospodárskym odvetvým kombinujúcim rôzne ekonomické, sociokultúrne a technologické praxe. Organická konverzia areálu ukazuje vyvážený balans medzi nedbalosťou a cielenou snahou, regeneráciou a zachovaním historickej substancie, kombináciou industriálneho charakteru a inovatívneho dizajnu. Figuruje aj medzi destináciami milovníkov steet artu. Hoci v okolí LX Factory začínajú pomaly rásť developerské projekty ponúkajúce lofty aj nové bývanie, prevažne pre vyššiu strednú triedu, nemožno tvrdiť, že by za tento proces postupnej gentrifikácie bol zodpovedný práve úspech LX Factory. Práve naopak, jej vznik len posunul prirodzenú gentrifikáciu tejto štvrte v dôsledku jej výhodnej polohy blízko centra a rieky.

34.


35.

spolu 195 subjektov audiovizuálna produkcia (film a TV) 1 vydavateľský priemysel 1 trh s umením 14 scénické umenia 3 umelecké remeslá, tradičné a ľudové remeslá 0 hudobný priemysel 1 dizajn (produktový a grafický) 20 odevný a textilný dizajn a priemysel 13 architektúra 11 reklamný priemysel 17 kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí 15 iné 42 obchod a služby 57


37.

Cable Factory Helsinki

hrubá podlažná plocha komplexu: rok výstavby: typológia: architekt: počet subjektov: člen TEH (Trans European Halles) adresa: walkscore:

56 000m2 1939-1954 (v troch etapách) industriálna stavba Wäinö Gustaf Palmqvist 149 Tallberginkatu 1, Helsinki 94%

Pôvodne továreň na výrobu káblov Cable Factory je dnes najväčším kultúrnym centrom vo Fínsku. Okrem ateliérov subjektov pôsobiacich v kreatívnom priemysle, tvorí tento kreatívny klaster 12 galérií, 3 múzeá, umelecká škola a množstvo priestor na krátkodobý prenájom ako napríklad koncerty, výstavy, festivaly, trhy a pod. Na dennej báze pracuje v Cable Factory okolo 900 ľudí. a ročne tu navštívi podujatia až 340 tisíc ľudí. V čase, keď bol komplex dokončený, bola najväčšou budovou v krajine. Postavená ďaleko od Helsínk na pobreží. Tak ako väčšina tovární postavených v tom období bola aj Cable Factory zhotovená zo svetlých vápencových tehál. Svojim výrazom mali budovy komunikovať hodnotu firmy a jej prosperitu. Paťpodlažná budova v tvare U bola na konci zakončená sedenpodlažnou hmotou. V južnom krídle bola postavená najluxusnejšia industriálna budova - trojpodlažná Merikaapelihalli. Napriek tomu, že druhá svetová vojna spomalila proces výstavby, dosiahol komplex po svojom dokončení obejm 262 tisíc kubických metrov a podlažnú plochu 55 800 m2. Architektom celého komplexu bol vtedy čerstvý absolvent architektúry na The Helsinky School od Polytechnics Wäinö Gustaf Palmqvist (1882-1964). Na začiatku 20. storočia bola lokalita západných Helsiniek, kde dnes stojí aj Cable Factory len kamenistým ostrovom, obývaným len pár ľuďmi. Prvými budovami, ktoré tu vznikli boli Cable Factory a Oy Alkoholiliike Ab. Keď bol ostrov neskôr pripojený k pevnine, zaplnili ho ďalšie industriálne a skladové budovy. V 50-tych a 60-tych rokov, sa zároveň rozvojom priemyslu zmenili územný plán mesta, ktorého cieľom bolo dostať všetky industriálne budovy mimo hlavné mesto. Toto ovplyvnilo rozhodnutie Cable factory, ktorej vlastníkom bola firma Nokia Kaapeli, o presťahovaní sa. Zároveň vznikli pány na vznik rezidenčnej štvrte Ruoholathi v bezprostrednej blízkosti Cable factory na 12 hektároch novovzniknutej zeme. V roku 1992 sa sem prisťahovali prvý obyvatelia z celkovej kapacity 9000 ľudí, ktorú mala táto nová obytná štvrť poskytnúť. Okrem toho sa tu nachádzajú administratívne budovy pre 5000 ľudí. V tejto modernej rezidenčnej a administrtívnej štvrti pôdobí Cable factory ako landmark upozorňujúci na industriálny pôvod tejto oblasti. Svojou tehlovou fasádou


38.

a opotrebovaním priemyselnou výrobou vytvára príjemný kontrast hightech presklenným adminitratívnym budovám. V procese presťahovávania sa z priestorov Cable factory začal vlastník budovy prenajímať priestory za výhodné ceny. Toto prilákalo množstvo umelcov, ktorí sa postupne usadili v priestoroch bývalej továrne. Taktiež tu bolo množstvo priestorov vhodných pre výstavy a performance. Rozhodovanie úradov o budúcnosti Cable factory trvalo ešte ďalšie 4 roky. V roku 1987 sa vlastník a mesto dohodli na postupnej transformácií, komplexu za účelom ktorej bola vytvorená odborná komisia, ktorá mala naplánovať budúce využitie už bývalej továrne vo vlastníctve mesta. Podľa nejvšak celý komplex nebol hodný záchrany a navrhovali ho rozdeliť na tri samostatné časti, v rámci ktorých bolo plánované vybudovať školy, hotely, múzeá a parkovací dom v bývalej továrni. Celkové náklady na rekonštrukciu boli odhadované na 350-500 mil. fínskych mariek (59 - 84 mil €). Obyvatelia a kreatívci sídliaci v Cable factory založili asociáciu Pro Kaapeli, v rámci ktorej vypracovali a odprezentovali plán na zachovanie komplexu a aktivít v ňom prebiehajúcich. Paralelne so vzikom asociácie vznikla na meste odborná komisia , ktorá mala nastaviť kultúrny rozvoj mesta Helsinki. Tá naštastie videla obrovský potenciál kreatívneho klastru, ktorý sa sformoval v Cable factory a podporila snahu o jeho záchranu. Vďaka týmto dvom snahám zostala Cable factory vo svojom pôvodnom stave a stala sa tak vzorom pre iné konverzie industriálnych budov a areálov v Európe a členom významej organizácie Trans European Halles 99% priestorov je využitých a Cable factory si je tak schopná na sama financovať svoju prevádzku. V roku 2005 dosiahli obrat vo výške 3,5 mil.€. Príjem pritom pozostáva výlučne z nájmov priestorov bez potreby verejnej dotácie. Cable Factory ponúka priestory na dlhodobý aj krátkodobý prenájom: krátkodobý prenájom - 6 hlavných priestorov na event a performance - spolu 5000 m2: (Merikaapelihalli, Puristamo, Valssaamo, Pannuhalli, Pannuhalli‘s basement and Turbiinisali) a 3 konferenčné a seminárne miestnosti.


39.

zdroj: http://www.kaapelitehdas.fi/sites/kaapelitehdas/files/basic-page/body-images/150804_kaapelitehdas_058_0.jpg

spolu 149 subjektov audiovizuálna produkcia (film a TV) 6 vydavateľský priemysel 4 trh s umením 56 scénické umenia 14 umelecké remeslá, tradičné a ľudové remeslá 0 hudobný priemysel 7 dizajn (produktový a grafický) 11 odevný a textilný dizajn a priemysel 4 architektúra 9 reklamný priemysel 5 kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí 2 iné 30 obchod a služby 1


41.

Nová Cvernovka Bratislava

hrubá podlažná plocha komplexu: 4300 m2 (+ 600 m2 kultúrny priestor) suma za rekonštrukciu: 1mil.€ cena za m2: 5.2 - 8.2 €/m2 rok výstavby: 1950 typológia: školská stavba pôvodný účel: stredná chemická priemyselná škola architekt: Vladimír Karfík počet subjektov: 60 adresa: Račianska 78, Bratislava walkscore: 30% Zoskupenie umelcov a kreatívcov vzniklo približne pred desiatimi rokmi v budove pradiarne patriacej do areálu bývalej továrne na výrobu nití “Cvernovka” na Páričkovej ulici v Bratislave. V roku 2016 sa stala novým majiteľom komplexu developerská spoločnosť, ktorá sa v rámci novej výstavby v areáli rozhodla tiež zrekonštruovať budovu pradiarne, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. V snahe zachovať kreatívny klaster v týchto priestoroch a posunúť ho do roviny kreatívneho, kultúrneho a spoločenského centra, ktorý tu svojim spôsobom už neoficálne existoval, sa sformovala Nadácia Cvernovka. Tej sa však nepodali dohodnúť s novým majiteľom a tak bola zhruba tridsiatka ateliérov sídliacich v pradiarni nútená hľadať nové priestory. Za dva mesiace hľadania a rokovaní sa im podarilo nájť priestor v bývalej Strednej priemyselnej škole chemickej, na Račianskej ulici 78, ktorá je majetkom Bratislavkého samosprávneho kraja. Ten prenajal nadácii areál bývalej chemickej priemyslovky, postavej v 50-tych rokoch 20. storočia na základe návrhu popredného československého architekta Vladimíra Karfíka, na 25 rokov. Podmienkou bolo vybudovanie a prevádzkovanie centra z vlastných prostriedkov. Ročné nájomné za školu predstavuje 60-tisíc eur ročne. Nájom za internát, sklad, garáž a pozemky je jedno eur za rok. Nová Cvernovka sa tak z centra mesta presunula na okraj Bratislavy do mestskej časti Nové Mesto. Bude teda pre ňu výzvou integrovať sa do prevažne rezidenčnej oblasti obklopenej kancelárskymi, skladovými a výrobnými budovami. Areál bývalej priemyslovky sa nachádza v tesnej blízkosti dvoch železničných staníc a je dobre napojená na električkovú dopravu. Kreatívny klaster tak môže pozitívne ovplyvniť rozvoj tejto štvrte na periférií Bratislavy. Stredná priemyselná škola chemická sa z budovy odsťahovala pred viac ako šiestimi rokmi. Odvtedy sa kraj snažil budovu školy a


42. k nej pridruženému internátu niekoľkokrát predať, no bez úspechu. Bratislavský samosprávny kraj vlastní niekoľko podobných areálov a budov, ktoré by mohli byť podobne ako tá na Račianskej ulici využité pre rôzne alternatnatívne alebo verejnoprospešné účely. Hoci bol objekt strážený, došlo počas jeho nevyužívania k značnému poškodeniu. Do rekonštrukcie budovy a areálu, tak bolo potrebné investovať až 1 milón eur. Základ viaczdrojového financovania tvorí bankový úver. Ten bude splácaný z nájmov priestorov, ktoré sa pohybujú od 5,2 do 8,2€ /m2. Ateliéry a start-upové firmy tak platia rozumné nájomné, v porovnaní s bežnými komečnými nájmami v Bratislave. Za nájom však okrem priestoru získavajú pridanú hodnotu v možnosti spolupráce s inými subjektami kreatívneho priemyslu. Druhým zdrojom financovania sú dotačné schémy, do ktorých patria individuálni či komerční donori a crowfunding. Rekonštrukcia bola tiež “sponzorovaná” dodávateľskými firmami, ktoré projekt podporili zvýhodnenými podmienkami alebo materiálnym príspevkom. Podobne ako mnohé iné zahraničné príklady má aj projekt “Novej Cvernovky” nastavené dlhodobo udržateľné ekonomické fungovanie. Všetok vygenerovaný zisk bude použitý na tvorbu programu a zhodnocovanie areálu. Podľa iniciátorov projektu by “celá rekonštrukcia mala prebiehať v duchu minimálnych zásahov a čo najväčšieho zachovania pôvodných artefaktov a povrchov. Sú tu napríklad vstavané chemické stoly obložené pôvodnými kachličkami. Podobne by chceli zachovať aj sklenené priečky v miestnostiach či knižnicu s pôvodným dreveným mobiliárom.” Počas rekonštrukcie 5-podlažnej budovy školy, ktorá trvala necelý rok a na ktorej sa podieľali vo svojom voľnom i pracovnom čase takmer všetci jej budúci nájomcovia a tiež množstvo dobrovoľníkov, sídlili dočasne ateliéry presunuté z Pradiarne na Páričnovej ulici, v priľahej budove internátu. Tú mala nadácia prenajatú na jeden rok. Bratislavský samosprávny kraj však už schválil návrh na jej ďalšie možné využitie ako spojenia komunitného bývania, strediska mimovládnych organizácií a umeleckých ateliérov a expozitúry kreatívneho centra pod názvom “Centrum metropolitných inovácií”, ktorému poskytne budovu internátu na 25 rokov. Na rozdiel od pôvodného umeleckého klastra, ktorý samoorganizovane vyrástol v priebehu niekoľkých rokov v priestoroch Pradiarne, je “Nová Cvernovka” na Račianskej ulici pokusom o organizovaný kreatívny inkubátor zoskupujúci kreatívcov z rôznych oblastí kreatívneho priemyslu a kultúry. Rozmanitosť sa im osvedčila aj v minulosti, pretože vytvára synergické efekty. Rôzne skupiny vedia pohromade spolupracovať oveľa efektívnejšie, ako keby sa mali stretávať niekde v meste. Samozrejme, skladba ateliérov sa bude meniť v čase. Nová koncepcia využitia priestoru má tiež snahu ešte viac sa otvoriť verejnosti, čo je okrem iného logický krok, ak sa Nadácia Cvernovka na rozvoj svojich aktivít a rekonštrukciu areálu chce uchádzať o verejné zdroje.


43.

zdroj: https://a-static.projektn.sk/2016/06/low_3-1000x750.jpg

spolu 51 (60) subjektov audiovizuálna produkcia (film a TV) 6 vydavateľský priemysel 2 trh s umením 13 scénické umenia 2 umelecké remeslá, tradičné a ľudové remeslá 0 hudobný priemysel 0 dizajn (produktový a grafický) 12 odevný a textilný dizajn a priemysel 1 architektúra 8 reklamný priemysel 1 kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí 2 iné 3 obchod a služby 1


lokality

44.

Dve z troch vybraných lokalít sa nachádzajú v blízkosti historického centra Bratislavy (Panenská a Štefánikova) a jedna (Šancová) na hranici širšieho centra napojená na dva významné dopravné uzly. Všetky sú dobre dopravne napojené na systém MHD. Nachádzajú sa v zmiešaných zónach s bývaním, občianskou vybavenosťou a administratívou. Nachádzajú sa na nich historické budovy, prázdne, nevyužívané budovy a priestory a priamo na nich alebo v ich širšom okolí sa odohráva aktívny kultúrny a spoločenský život. Okolie Panenskej ulice je považované na multikultúrnu a mnohonárodnostnú štvrť. V rámci lokalít sa nachádzajú mnohé náboženské organizácie, vzdelávacie alebo výskumné inštitúcie a zahraničné inštitúty. No predovšetkým na nich sídlia niekoľké významné kultúrne centrá, podniky a organizácie kreatívneho priemyslu a niekoľko neziskových organizácií. Ich aktivity sú navzájom previazané a často súvisia s rozvojom okolia a lokálnych komunít.

ová

Štefánikova

Šanc

ská

n Pane


45.

Panenská dĺžka ulice: Panenská (350m)+ Podjavorinskej (200m) ulice v pozorovanej lokalite: Panenská, Podjavoronskej, Kozia, Lýcejná, Konventná, Zochova, Suché mýto počet NKP v pozorovanej lokalite: 57 počet prázdnych budov/priestorov v pozorovanej lokalite: 6 počet budov/priestorov v majetku mestskej časti: 9 (12) počet existujúcich subjektov kreatívneho priemyslu: min 6-8 walkability index: 95-98% V stredoveku bola Panenská ulica obklopená vinohradmi, meštianskymi záhradami a najmä vonkajším valovým opevnením mesta, z ktorého pochádza súčasný názov susednej ulice Palisády. Prvá zmienka o ulici pod názvom Nunnen Pewt (záhon mníšok) pochádza z roku 1368 rvý raz sa spomína už v roku 1368. Rád klarisiek tu vtedy vlastnil vinohradnícky hon, majer a záhrady. Práve podľa nich si ulica počas celej existencie udržala meno – po nemecky Ulica mníšok (Nonnenbahn), po slovensky Panenská ulica. V ďalšom období začala na tejto ulici postupná výstavba a v 16. storočí na nej stálo 44 domov. “Význam ulice stúpol v 17. storočí, keď sem, na tichú perifériu, z mesta vyhnali evanjelikov. Tí si tu a na priľahlej Konventnej ulici postavili kostoly, najprv len drevené, zriadili lýceum, internáty, nemocnicu a sirotinec.” V roku 2016 oslávil Veľký evanjelický kostol 240. výročie svojho vysvätenia v časoch vlády Márie Terézie. V tesnej blízkosti, na roku Panenskej a Lýcejnej ulice, kde predtým stála drevená motlitebňa, bol krátko na to postavený aj Malý evanjelický kostol pre evanjelikov maďarskej a slovenskej národnosti. Oproti Veľkému evanjelickému kostolu (Panenská 25) sa nachádzal sirotinec. Ulica bola na konci prvej polovice 19. storočia vďaka sídlu redakcie Slovenských národných novín v dnes už nejestvujúcom barokovom Fernolayovom dome (Panenská 1) aj miestom intelektuálneho národnobuditeľkého diania. Ulica tiež začala žiť študentským životom. Popri evanjelikoch sa usídlili aj šľachtici (napr. Illésházy, Erdődy), bohatí obchodníci (Habermayer) a remeselníci. Na rohu Štetinovej a Panenskej ulice (č. 15) sa nachádza neskorobarokový palác z roku 1780 obchodníka so šľachtickým titulom Habermayera, kde počas socializmu sídlil stenografický ústav. Táto národná kultúrna pamiatka spolu s inými pamiatkovo chránenými budovami na tejto ulici v súčasnosti výrazne chátra. Vo vedľajšej budove (NKP), ktorá je v ešte horšom stave, býval koncom 19. storočia úspešný advokát, ale aj básnik, publicista, organizátor divadelných predstavení a národný buditeľ Vendelín Kutlík. U neho sa stretávali národne orientovaní slovenskí študenti, ktorí tu hrali na klavíri, diskutovali pri šálke čaju, v časoch silnejúceho národnostného útlaku v Uhorsku. Kultúrno-spoločenský potenciál ulice sa rozvíjal aj počas prvej Československej republiky, kedy bola za rohom Panenskej ulice


46.

na Suchom mýte v roku 1925 postavená kaviareň Astória. Budova navrhnutá poprednými architektami Friedrich Weinwurmom a Ignácom Vécseim v duchu modernej fukcionalistickej architektúry s bielou fasádou bez výzdoby členenou pravidelným rytmusom veľkých okien, nemala vo svojej dobe v okolí obdobu. Bola tiež prvou veľkou stavbou v meste určenou čisto pre kaviareň s barom. Stretávali sa tu a umelecky vystupovali mnohí vtedajší slovenskí i svetoví básnici, spisovatelia, herci, hudobníci a umelci. V súčasnosti je osud tejto budovy, ktorá bola svojho času základňou bohémskeho života v Bratislave nejasná. Podľa investorov má však “objekt narušenú statiku a celý objekt by tak bolo najlepšie zbúrať a postaviť ho nanovo”. Neďaleko Panenskej ulice sa nachádza ďalšia opustená a chátrajúca národná kultúrna pamiatka - budova bývalej pôrodnice na Zochovej ulici. Otvorili ju ešte v roku 1887, keď bola najmodernejším zariadením v Uhorsku a dlhé roky mala povesť najlepšej pôrodnice v meste. Zámery súčasného vlastníka objektu ohľadom jeho budúcnosti nie sú známe. Rekonštrukciou prešla budova niekdajšieho Sanatória Caritas (Zochova 10) od vynikajúceho bratislavského medzivojnového architekta Artúra Szalatnaia-Slatinského. Súčasťou pôvodnej budovy bola aj sochárska výzdoba od Alojza Rigeleho, slávneho bratislavského sochára. V historickej budove z 19. storočia v minulosti sídlila ušná, nosná a krčná klinika. Neskôr bola dlhšie zatvorená. Objekt po rekonštrukcií zahŕňa nadštandardné byty a občiansku vybavenosť. Súčasnosť ulice: O tom, že spolupráca vlastníkov historických budov s kreatívnou a kultúrnou sférou môže mať širokospektrálny prínos pre rozvoj lokality a byť vzorom pre neinvanzívnu konverziu budov na nové účely pri zachovaní a dokonca podporení genia loci svedčí na Panenskej ulici niekoľko príkladov. Jedným z nich je multi-kultúrna kaviareň s kanadským majiteľom Next Apache, ktorá sídli v budove patriacej evanjelickej cirkvi. Priestor, ktorý bol kedysi internátom pre študentov evanjelickej školy bol dlhé roky nevyužívaný. Vlastník sa namiesto predaja budovy rozhodol priestor prenajať. Podnik nie len obyčajnou kaviarňou, ale priestorom stretávania intelektuálov, umelcov a obľúbeným miestom zahraničných návštevníkov. Snaha o užší kontakt s obyvateľmi ulice a rozvoj jej prirodzenej komunity viedli k usporiadavaniu obľúbených komunitných akcii v priestoroch podniku a priľahlej záhrade evanjelického kostola.


47.

Ľudskoprávna organizácia Nadácia Milana Šimečku tiež sídli v budove náboženskej organizácie, konkrétne Židovskej náboženskej obce, s ktorou na niektorých projektoch aj úzko spolupracuje. Židovská obec na Panenskej vlastní viacero budov. Z rozhovorov z užívateľmi ulice vyplýva, že ľudia vedia oceniť charakter ulice v jej nedokonalom stave. Taktiež vnímajú aj skvalitnenie prostredia vplyvom rekonštrukcií budov a novostavieb v prielukách, hoci si uvedomujú gentrifikačný efekt týchto zmien, ktorý čiastočne vytláča rezidentov či starousadlíkov, a prispieva ku korporátnejšiemu charakteru lokality. Kvôli pribúdajúcim kancelárskym priestorom, ktoré fungujú počas pracovných dní, pôsobí ulica cez víkendy a vo večerných hodinách práznym dojmom. Ulica má podľa niektorých špecifický, až dedinský ráz so silno rezonujúcim komunitným kontextom, k čomu prispieva aj fakt, že ulica nie je tranzitná a pôsobí tak uzavretejším dojmom. Ten sa vďaka iniciatíve niektorých podnikov, organizácií a inštitúcií rozvinul do komunity spájajúcej obyvateľov ulice s aktivitami, komerčnými i nekomerčnými subjektami ako aj pravidelnými návštevníkmi lokality. Jednotlivé subjetky pôsobiace v tejto lokalite navzájom spolupracujú na rôznych projektoch, čo sa vo veľkej miere prejavuje ak na podujatí Dobrý trh, organizovaným občianskym združením Punkt už vyše 5 rokov, na ktorom aktívne participujú. Podľa Laca Oravca z Nadácie Martina Šimečku si budovanie komunity vyžaduje aj svoje nemalé úsilie: “Človek si uvedomuje potrebu práce s komunitou a čo to znamená, že to nie je niečo automatické a socializmus narušil aj tieto komunitné väzby. Myslím, že táto ulica poskytuje aj takéto možnosti.” Príchod developerov a firiem by mohol tento komunitný potenciál oslabiť, je preto dôležité, aby sa v tomto smere pracovalo aj s “korporátnym prostredím” (L.Oravec). Do komunitných akcií sa ich iniciátorom podarilo zapojiť aj domov dôchodocov na Podajovorinskej ulici. Výraznou črtou lokality je jej multikultúrnosť, ktorá odkazuje na minulosť Bratislavy ako mnohonárodnostného mesta, kde žili spolu Nemci, Maďari, Slováci a stretali sa rôzne nábožensktvá. Nachádzajú sa tu totiž rôzne zahraničné inštitúty a sídlia tu evanjelický zbor, židovský náboženská obec, Kórejský reformovaný cirkevný zbor. Hostel zas prináša do lokality etnickú pestrosť, gay klub toleranciu. Ulica tieť poskytuje možnosti intelektuálneho konzumu a priestor pre stretávanie subkultúr, čo je lákadlom pre Floridovu bohémsku kreatívnu triedu.


39

11 14

26 1

5

rinsk

Pod

22

javo

7

3

4a 2

4

6

8

10

21 19

6

4

Ko

z 17 ia 15

3

1 13

2 12

14 Zocho

va

1

5

7

3 1

7

Pa 12 14

20

ej

13 11 9

9

13

Svora

dova


7 5 3

Štetinová

1 Hodžovo nám.

19 15 17 ká 24 26 anens 416

21 23 25

27 29 31

28

30

35

17 á

jn Lýce

19

Suché mýto

5

7

9

11

15

13 14

ntná

ve Kon

4

legenda národná kultúrna pamiatka existujúci kreatívny priemysel prázdne budovy prázdne priestory priestory na prenájom budovy vo vlastníctve mestskej časti priestory vo vlastníctve mestskej časti


51.

Štefánikova dĺžka ulice: 750m ulice v pozorovanej lokalite: Štefánikova, začiatok Pražskej, Leškova, Krížkova, začiatok Šancovej počet NKP v pozorovanej lokalite: 24 (27) počet prázdnych budov/priestorov v pozorovanej lokalite: 2 počet budov/priestorov v majetku mestskej časti: 7 (8) počet existujúcich subjektov kreatívneho priemyslu: 5 walkability index: 90-94% Pôvodný názov Štefánikovej ulice bol Štefániina ulica (Stefánia út, Stephaniastraße), na počesť manželky korunného princa Rudolfa , belgickej princeznej Štefánie. Počas Prvej Česko-slovenskej republiky získala súčasný názov, podľa Milana Rastislava Štefánika (1880 – 1919). Počas obdobia socializmu (s výnimkou Pražskej jari) mala názov Ulica Obrancov mieru. Hlavná výstavba ulice prebiehala v období druhej polovice 19. storočia kedy na nej boli postavené budovy ako Pisztoryho palác, Karáčoniho palác, Grassalkovičov palác, dom rukavičkára Swetlíka, Tauscherova vila a mnoho ďalších. Roku 1895 bola na Štefánikovej zavedená električka, čím sa táto časť ešte viac prepojila s historickým stredovekým centrom mesta. Táto trať tam zotrvala do roku 1979, kedy bola odstránená kvôli stavbe metra, ktorá sa nikdy nezrealizovala. Na Štefánikovej ulici sídli aj Slovenská akadémia vied. Jeden z najväčších potenciálov z hľadiska rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu na tejto ulici ponúka Pisztoryho palác, vybudovaný v druhej polovici 19. storočia v eklektickom štýle. Názov dostal podľa svojo majiteľa, lekárnika Felixa Pisztoryho, ktorý mal za palácom záhradu na pestovanie liečivých bylín, siahajúcu až k dnešnému Slavínu. V tom čase bola ulica ešte len vznikajúca mestská trieda smerom k Uhorskej kráľovskej železnici a pozemky pre svoje paláce a vily si tu skupovali bohatí obyvatelia Prešporku. Palác bol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Počas socializmu slúžil ako sídlo Múzea Vladimíra Iľjiča Lenina, neskôr sa bočné krídlo paláca využívalo ako Dom zahraničných Slovákov. Tí boli posledným nájomníkom do roku 2005.

Via Cultura je mimovládna organizácia (MVO), ktorá podporuje proces modernizácie a europeizácie kultúrneho sektora na Slovensku prostredníctvom organizovania kultúrnych akcií a stretnutí, publikovaním nezávislých analýz, vytváraním domácich a medzinárodných partnerstiev a šírením informácií o kultúre. http://www.viacultura.sk/nase-sidlo.html

Počas ďalších pár rokov bol palác prázdny a chátral, napriek snahám zmeniť ho na múzeum diel Vincenta Hložníka, neskôr ma centrum výtvarného umenia s tým, že najkrajšia sála s freskami by po obnove mohla slúžiť ako reprezentačná a sobášna sieň. Nakoniec sa priestoru ujala organizácia Via Cultura, ktorá v spolupráci s mestskou časťou Staré mesto palác čiastočne zrekonštruovala a v roku 2012 prístupnila verejnosti ako komunitno-kultúrne centrum. Súčasťou bývalého múzea bolo aj socialistické kino z 50-tych rokov


20. storočia v suteréne budovy, ktoré vrátane priľahlých priestorov zrekonštrovala mediálna spoločnosť Film Europe Media Company a založila tu klubové kino. Pravé krídlo paláca ponúka dvakrát 200 m2 pre výstavy, komorné koncerty, stretnutia, tancovanie, konferencie, semiáre a pod. V Pisztoryho paláci sídli aj projekt Fórum, nezisková organizácia spájajúca sféru kultúry so spoločenskou reflexiou. Vydáva výber aktuálnej svetovej esejistiky v slovenčine a angličtine. V ľavom krídle paláca vznikol kultúrny priestor pre komunitné divadlá, ktoré tvoria so znevýhodnenými skupinami obyvateľstva - Divadlo bez domova, integrované pohybové divadlo LEN TAK TAK, v ktorom spoločne tancujú a tvoria ľudia s fyzickým postihnutím a bez fyzického postihnutia. V priestoroch Pisztoryho paláca sa od jeho znovuotvorenia v roku 2012 konali kultúrno-spoločenské podujatia rôzneho zamerania, napr. Creme de la Creme, Bratislavský knižný festival BRaK, Be2Can 3 - filmová prehliadka najlepších festivalových filmov z Berlinale a Benátok, Medzinárodný festival bezdomoveckých divadiel ERROR 2016, Konferencia KULTÚRA A MESTO, Urban market a pod. V roku 2016 prešla budova palácia rekonštrukciu strechy a fasád. V rámci nej zrekonštruovali aj exteriérové schodisko vo dvore. Projekt rekonštrukcie bol financovaný z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu  EHP a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v rámci programu  Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva a spolufinancovaný mestskou časťou. Palác plánuje po rekonštrukcií mestská časť využívať aj na komerčné účely, ktoré však môžu tvoriť len 20 percent jeho aktivít. Ďalšími budovami, ktoré dávajú ulici meštiansky charakter 19. storočia sú Swetlíkov dom a vila doktora Tauschera, obe vyhlásená za národné kultúrne pamiatky. Swetlikov dom je schodiskový, nárožný meštiansky dom v na Štefánikovej 5 a 7. Bol to novorenesančný bytový dom, ktorý bol postavený v rokoch 1878 – 1879. Pôdorys je trojkrídlový, dispozícia je dvojtraktová, má 3 podlažia, podkrovie a pivnicu. Autormi domu boli Ferdinand Kittler a L. Gartzl, autormi prestavby pred rokom 1908 boli Pittel a Brausewetter. Vila doktora Tauschera alebo Tauscherova vila je novobaroková vila, postavená v roku 1891. Má štvorcový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, 2 podlažia s podkrovím a pivnicou. Autormi stavby boli Ferdinand Kittler a L. Gratzl Existujúcu kreatívnu základňu na Štefánikovej ulici tvorí centrum pre komunitnú kultúru Foajé (č. 16). Občianske združenie zamerané na audiovíziu, dizajn a architektúru sídli v budove, ktorá je už 80 rokov úzko spätá s filmom. Ten do budovy v roku 1933 vniesol podnikateľ Josef Čeřovský. V druhej polovici štyridsiatych rokov bola budova znárodnená a následne sa v nej usídlil Spravodajský film. Orem toho,že Foajé slúži ako kultúrne centrum, je to taktiež co-workingový priestor viacerých subjektov. Ďalej podporuje prezentáciu projektov z oblasti filmu, dizajnu a architektúry, nekomerčnú a alternatívnu umeleckú produkciu, výstavy, premietania, prezentácie, diskusie, workshopy pre všetky generácie, kultúrne komunitné aktivity, či aktivity edukačného charakteru, kritickú reflexiu, grafický dizajn a architektúru. Okrem aktívneho vytvárania programu zároveň OZ Foajé slúži ako spájací prvok všetkých subjektov, ktoré pôsobia na tejto adrese a taktiež sa do istej miery podieľajú na fungovaní tohto priestoru – Fest Anča, Kinečko, Filmtopia, Open Design Studio a ORA architekti.

52.


53.

ká Pražs

9

1 1 4 6

2

6 8 žk Krí

ova

26

16 14

31 29

27 25

Štefánikova ul.

33

12 10

23

8 6 4

2

legenda 7

existujúci kreatívny priemysel

5

prázdne priestory

3

priestory na prenájom

Štetinová

budovy vo vlastníctve mestskej časti priestory vo vlastníctve mestskej časti

vičo

10

va

12 14

20

39 41 35

prázdne budovy

ano

Leškova

24

národná kultúrna pamiatka

8

5

6

37

Štef

1 Hodžovo nám.

16


55.

Šancová dĺžka ulice: 1000m ulice v pozorovanej lokalite: Šancová, Štefanovičova, Žilinská, Björnsonova, Tabaková, Mýtna, Povraznícka, Karpatská, Palárikova, Beskydská, Ľadová počet NKP v pozorovanej lokalite: 23 počet prázdnych budov/priestorov v pozorovanej lokalite: 9 (10) počet budov/priestorov v majetku mestskej časti: 30 počet existujúcich subjektov kreatívneho priemyslu: 12 walkability index: 90-95% Šancová ulica v stredoveku tvorila severnú hranicu mesta, za ktorou ležali vinice a polia. Svahy Malých Karpát ohraničovali mesto zo západu, približne v mieste dnešnej ulice Palisády. Na severe a severovýchode tvorila hranicu mesta dnešná Šancová a Miletičova ulica, ktoré sa stali základom novej uličnej siete v tejto časti. Ulica sa začala pravdepodobne formovať v priebehu 17. storočia a od tretej štvrtiny 18. storočia predstavovala aj colnú hranicu mesta. Aby mal prípadný nepriateľ z tohto smeru sťažený prístup k mestu, ale najmä aby nemohli colnú hranicu prekračovať pašeráci, boli pozdĺž hranice vyhĺbené priekopy a pri nich smerom k mestu navŕšené zemné valy. Na križovatkách ciest s dnešnou Štefánikovou ulicou a na Račianskom a Trnavskom mýte boli zriadené mýtne stanice. Šancová ulica sa časom vytvorila z cesty, ktorá z vonkajšej strany sledovala valy a nachádzala sa mimo nich. Opevnenie sa všeobecne označovalo ako „Schanze“ (An der Schanze), odkiaľ pochádza aj dnešný názov ulice. Medzi druhým okruhom opevnenia a zmienenými šancami sa rozprestierali meštianske a šľachtické záhrady, majere, vinohrady a letné sídla ostrihomského arcibiskupa, kniežaťa Grassalkovicha a ďalších magnátov, v 19. storočí aj viaceré kasárne. Aj letný palác arcibiskupov sa stal v 19. storočí vojenskou nemocnicou. V 90. rokoch 19. storočia, v období, keď už nebolo potrebné mesto brániť, začali priekopy zasypávať a na ich mieste rozširovať vozovku a budovať priemyselné podniky a obytné domy. Zástavba ulice sa zásadne zmenila po druhej svetovej vojne. Keďže už v čase svojho vzniku získala ulica šírku, ktorá zodpovedá parížskym bulvárom, nebolo ju treba rozširovať. Na začiatku Šancovej ulice sa nachádzajú vedľa seba tri budovy vyhlásené za národné kultúrne pamiatky v roku 1985 postavené v eklektickom štýle koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Hoci je ťažké definovať jednotný charakter tejto pomerne tranzitnej ulice, nachádza sa tu niekoľko výrazných objektov až urbanistických štruktúr.


57.

Jednou z nich je Palárikova ulica tvorená desiatimi domami postavenými v roku 1902 pre zamestnancov železnice. Kolónia známa pod názvom Zehnhaus sa v pôvodnej urbanistickej skladbe a architektonickom výraze zachovala dodnes. Trojposchodové domy majú štvorcový pôdorys so štyrmi bytmi na každom podlaží. Obytný súbor Zehnhaus, ktorý je zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, sa dokumentuje ako jeden z mála zachovaných príkladov dobového názoru na robotnícke bývanie, ktorý nesie hodnoty nielen urbanisticko-­architektonické, ale aj sociologické. Ďalším významným objektom lokality, nachádzajúcim sa v bezprostrednej blízkosti Zehnhaus, je budova sídla americkej organizácie YMCA (Young Men‘s Christian Association). Budova navrhnutá v roku 1920 architektom Aloisom Balánom bola otvorená, 8. decembra 1923 pri príležitosti zjazdu združenia. Staviteľom robotníckych domov bol jeden z najproduktívnejších bratislavských staviteľov tej doby, Alexander Feigler. Budova YMCA je orientovaná hlavnou fasádou do nárožia Karpatskej a Šancovej ulice tak, že fasáda ustupuje od uličnej čiary, čím vytvára zhromažďovací predpriestor so zeleňou. Rozsiahla a prevádzkovo zložitá budova je narhnutá na koncepte klasickej, zvonku súmernej, vnútri pomerne komplikovanej kompaktnej dvojkrídlovej dispozície. Priestorové členenie budovy na jednotlivých podlažiach Balán koncipoval tak, aby vyhovovalo rôznorodej činnosti tohto združenia. V súčasnosti v budove okrem iného sídli aj významné kultúrne centrum A4, ktoré prináša pravidelná program nezávislej kultúrnej scény. Lokalita sa na čele s A4 zapojila aj do trojdňového festivalu Nomadic Arts festival, ktorý sa zaoberal témou susedstva, teritória a komunity prostredníctvom výskumu a site specific kultúrnych aktivít. Okrem A4 a hudobných podnikov sa v budove YMCA nachádza aj galéria mini art. Na Karpatskej ulici sídli aj projekt Tranzit, ktorý je dlhodobou iniciatívou zameranou na realizáciu projektov súčasného umenia v strednej Európe. Podporuje lokálne umelecké a teoretické aktivity, partnerskú spoluprácu, medziodborové a medzinárodné sieťovanie. Tranzit taktiež podporuje inovatívne mladé slovenské umenie formou poskytovania ateliérov. Karpatská ulica sa tiež stala miestom komunitnej aktivity v podobe mobilnej záhrady na školskom dvore, ktorá vznikla z iniciatívy OZ Vnútroblok. Podporou rozvoja kreatívneho priemyslu v tejto lokalite by sa mohol stať aj neďaleko sídliaci Rozhlas (súčasť RTVS). V lokalite sídlia aj architektonické ateliéry a nachádzajú sa tu dizajnové štúdia. Špecifikom lokality aj aj trhovisko na Žilinskej ulici. Lokalite ulíc Štefánikova, Šancová, Žilinská, Karpatská a Mýtna sa venuje aj iniciatíva Dizajn každodennosti, ktorá sa snaží poukazovať na zaujímavé miesta a ľudí spojených s touto štvrťou v kontexte každodenného života.


29

10

Palá

zniči

nia

a

ká Pražs

5

40 4 30 22

n

1 1

Žili

9

arsk

8 ri 9 kova 7

Jele

Žele

13

2

4 6

10 6

8

8

ano

žko

Krí

va

26 24

39 41

81

vičo

10

va

12 14

5

6

37

Štef

Leškova

20

16 18

20

1


legenda národná kultúrna pamiatka existujúci kreatívny priemysel prázdne budovy prázdne priestory priestory na prenájom budovy vo vlastníctve mestskej časti priestory vo vlastníctve mestskej časti

26 23

11

10

ová

11

Račianske mýto

Ľad

ká Karpats

10

Bes

kyd

4 3

á

2-4

64

1

80 82

74 76

66 27

ncová

18

10

7

8

Tab

ako

10

21

6

4

1

Povra

znícka

4

13

na

10

ýt

16 14

13

M

48

onova

Ša

42

nsk

2

ská

70

Björns

6

5

0

12


analýzy

60.

Pri analýze potenciálu využitia lokalít ulíc Panenská, Štefánikova a Šancová bolo použitých niekoľko nástrojov – indikátor walkability index, štatisky Quality of life, porovnanie pomeru cien nájmov a príjmov v jednotlivych lokalitách a prípadových štúdiách, dotazníkový a terénny prieskum.


walkability index

61.

Indikátor Walkability Index je kvantitatívny nástroj používaný na meranie kvality prostredia v rámci geografickej oblasti z perspektívy pešiho pohybu. Obsahuje štyri zložky: polyfunkčnosť využitia pozemkov, hustota bývania, hustota maloobchodu a hustota prieniku. Vyššie skóre predstavujú územia lepši pre peší pohyb, ktoré sú zároveň indikujú lepšiu kvalitu života. Skúmané lokality ako aj prípadové štúdie majú walkability index vyšší alebo rovný 80%, čo znamená, že v dostupnej vzdialenosti sa nachádza väčšina cieľov každodennej potreby. Výnimkou je len Nová Cvernovka, ktorej hodnota 30% odkazuje na závislosť rezidentov od automobilovej dopravy alebo MHD. Vzdialenosť od centra nehrá žiadnu úlohu, nakoľko väčšina prípadových štúdií sa nachádza vo vzdialenosti väčšej ako 4km od centra. Dôležitá je vybavenosť okolia. Hodnoty indexu sú v prípade všetkých pozorovaných lokalít vyššie ako 90%, čo znamená, že život v tejto lokalite nevyžaduje potrebu prepravy osobným automobilom. Problémom však zostáva dochádzanie za klientami, dodávateľmi a spolupracovníkmi ako aj vice versa. Z dotazníkového prieskumu vyplýva, že pre kreatívcov je dostupnosť MHD veľmi dôležitá, možnosť parkovania v okolí je ale tiež považovaná za dôležitú charakteristiku lokality a odvetvie kreatívneho priemyslu v tejto preferencií nezohráva žiadnu výraznú úlohu. Nakoľko sa všetky pozorované lokality nachádzajú v blízkosti centra resp. v oblasti s obmedzenou možnosťou parkovania, riešením by mohol byt carsharing, ktorýjún by2017) znížil počet potrebných parkovacích miest v lokalite. podľa walk score (www.walkscore.com,

walkability index

100 %

90 %

80 %

70 %

60 %

50 %

40 %

30 %

20 %

0%

10 %

Indikátor Walkability Index je kvantitatívny nástroj používaný na meranie prostredia pre chodcov v rámci geografickej oblasti. Obsahuje štyri zložky: polyfunkčnosť využitia pozemkov, hustota bývania, hustota maloobchodu a hustota prieniku. Vyššie skóre predstavujú územia lepši pre peší pohyb, ktoré sú zároveň indikujú lepšiu kvalitu života.

90-94%

Bratislava (Šancová)

90-95%

Drážďany (Zentralwerk)

86%

Lipsko (Spinnerei)

80%

Viedeň (Das Packhaus)

98%

Lisabon (LX Factory)

95%

Helsinki (Cable Factory)

94%

Walker’s Paradise

Very Walkable

Somewhat Walkable

Car-Dependent

Car-Dependent

Daily errands do not require a car

Bratislava (Štefánikova)

Most errands can be accomplished on foot

95-98%

Some errands can beaccomplished on foot

Bratislava (Panenská)

Most errands require a car

30%

Almost all errands require a car

Bratislava (Cvernovka)

podľa www.walkscore.com, jún 2017


cena nehnuteľností

62.

Vzhľadom na to, že začínajúci umelci netvoria práve vysokopríjmovú skupinu, je výška nájmu za priestor pomerne dôležitým faktorom, pre vznik, rozvoj a udržateľnosť kreatívneho klastru. Porovnanie pomeru priemernej mesačnej mzdy a nájmov v jednotlivých prípadových štúdiách ukázalo, že ten sa pohybuje v rozpätí 0,28% - 0,87%. Tu nastáva problém, nakoľko v pozorovaných lokalitách by sa pri porovnaní cien nájmov tento pomer dostal nad 1%. V neprospech tohto zistenia je aj skutočnosť, že hodnota pomeru cien nehnuteľností a príjmov je v prípade Bratislavy vyššia ako v Drážďanoch, Lipsku či Helsinkách a napriek tomu, že Viedeň a Lisabon sú na tom ešte horšie, dokážu pre svojich kreatívcov poskytnúť priestory za nižšie nájmy ako Bratislava. Ponúka sa tu však niekoľko riešení. Jedným z nich je využitie potenciálu blízkosti centra mesta a rozvoj aktivít smerom na verejnosť, čím by sa zvýšili príjmy z verejne prístupných aktivít, čo by sa následne mohlo odraziť na znížení nájmu. Druhým riešením je prenájom priestorov patriacich samospráve, ktorá by v rámci svojho programu rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu v meste mohla tieto priestory kreatívcom poskytnúť za nižší ako je komerčný nájom. Treťou možnosťou je dohoda s vlastníkom dlhodobo nevyužívaných nehnuteľností na forme Zwischennutzung (dočasného využitia). Takýchto nehnuteľností sa v pozorovaných lokalitách nachádza niekoľko. Napriek týmto možnostiam sa lokalita blízko centra v zmysle výške nájmu javí pomerne nevýhodná, hoci 71% opýtaných ju v dotazníku označilo ako dôležitú a 19% za veľmi dôležitú. To, že rípadové štúdie sú od centra pomerne vzdialené má zjavne svoj význam. Periféria ponúka nižšie nájmy a tým pádom väčšiu voľnosť v aktivitách jednotlivcov ako aj klastru ako celku.

index kvality života Podobne ako v prípade pomeru cien nehnuteľností a príjmov zaostáva Bratislava za inými mestami aj iných ukazovateľoch. Výraznejšie sa to ukazuje aj v celkovom hodnotení Indexu kvality života (obr.4), kde napriek slušnému statusu je Bratislava spomedzi skúmaných lokalít na poslednom mieste. Na tomto mieste sa podsúva otázka, či by rozvoj kreatívneho priemyslu tiež čiastočne nemohol pomôcť k skvalitneniu života v tomto meste.


pomer cien prenájmov nebytových priestorov k priemernej mesačnej mzde

63.

quality of life index podľa numbeo (www.numbeo.com, jún 2017)

200 Index kvality života

150

Index kúpnej sily

100

Index životných nákladov

50

Pomer ceny nehnuteľnosti a príjmov

Helsinki

Lisabon

Viedeň

Lipsko

Drážďany

Bratislava

0

podľa www.numbeo.com, jún 2017


dotazník

64.

dostupnosť MHD parkovanie blízkosť k centru mesta blízkosť služieb a OV blízkosť k dodávateľom blízkosť k bydlisku zeleň genius loci

(veľmi dôležité)

5

4

3

2

1

5. Ohodnoťte do akej miery sú pre vás dôležité nasledujúce charakteristiky lokality od 1 (nedôležité) po 5 (veľmi dôležité).

(nedôležité)

V rámci lokality výkonu práce boli respondentami podľa dôležitosti hodnotené kategórie ako dostupnosť MHD, možnosť parkovania v areáli alebo jeho okolí, blízkosť k centru mesta, dostupnosť služieb a občianskej vybavenosti v okolí, blízkosť dodávateľom alebo spolupracujúcim firmám, blízkosť k bydlisku, zeleň a genius loci. Každá z kategórii bola v odpovediach hodnotená ako pomerne (hodnota 4) až veľmi dôležitá (hodnota 5). Najmenej dôležité spomedzi všetkých kategórii bola možnosť parkovania, ktorú ako nedôležitú označilo až 16% opýtaných. Napriek tomu je parkovanie považované za dôležitú charakteristiku lokality a odvetvie v ňom nezohráva žiadnu výraznú úlohu.


65.

lokalita

kaviareň 57% opýtaných navštevuje kaviareň aspoň 1-krát v týždni, z toho viac ako tretina 3 až 5-krát v týždni. Dopyt však zrejme prevažuje ponuku, nakoľko niektorí opýtaní označili práve túto funkciu za absentujúcu v ich okolí a tak je možné, že v prípade rozšírenia ponuky kaviarenských zariadení by sa zvýšila ich návštevnosť. reštaurácie a jedálne až 73% respondentov navštevuje stravovanie zariadenia (reštaurácie a jedálne) vo svojom okolí aspoň 1-krát v týždni. 23% percent dokonca každý deň. Len 4% sa vo svojom okolí nestravujú vôbec. Niektorí by ocenili alternatívne možnosti stravovania ako napríklad snack-bar so zdravými potravinami alebo možnosti na konzumáciu vlastného obeda v exteriéri. obchod (potraviny a drogéria) Na dennej báze nakupuje v okolí potraviny alebo drogériu 13% opýtaných, pričom 77% využíva tieto služby aspoň raz za týždeň. obchody s umeleckými potrebami Obchody s umeleckými potrebami sú respondentami využívané maximálne raz za dva týždne alebo raz za mesiac. Väčšina však tento typ obchodov využíva menej často prípadne vôbec. Nakoľko sa ale jedná o špecifický druh tovarov, je tento výsledok do istej miery ovplyvnený profesiou v rámci kreatívneho priemyslu ako aj fakt, že v niektorých prípadoch v blízkosti absentuje. tlačiarenské služby Tlačiarenské služby sú respondentami taktiež využívané skôr sporadicky, hoci sa v niektorých prípadoch objavili spolu s polygrafiou ako chýbajúce v okolí práve u respondetov, ktorí v otázke, ako často túto službu v okolí využívajú odpovedali “vôbec”. pošta Pošta rezonovala medzi chýbajúcimi funkciami v okolí niekoľkokrát, hoci je to služba, ktorá je ojedinele využívaná na dennej báze. Každý deň využíva služby pošty len 4% opýtaných. Väčšina navštevuje poštu raz za dva týždne prípadne raz za mesiac. Štvrtina vôbec. kníhkupectvo/knižnica Viac ako tretina respondentov nenavštevuje kníhkupectvo alebo knižnicu vôbec. Na druhej strane štvrtina opýtaných využíva tieto služby raz do mesiaca. 8% chodí do kníhkupectva, prípadne knižnice aspoň raz za týždeň. V prípade respondentov z kreatívneho klastru Zentralwerk (Drážďany) sa kníhkupectvo objavilo medzi chýbajúcimi funkciami v okolí v pešej dostupnosti. voľnočasové aktivity a šport Viac ako štvrtina opýtaných využíva možnosti trávenia voľného času alebo športovania v okolí svojho pracoviska. Na druhej strane 29% takéto možnosti vo svojom okolí nevýužíva vôbec. V prípade väščiny lokalít, kde opýtaní pracujú sa takéto možnosti vyskytujú veľmi zriedkavo a niektorí by ocenili, ak by sa v blízkosti boli väčšie možnosti športovania, prípadne park. iné medzi zaujímavými funkciami, ktoré respondentov v okolí chýbajú sa tiež objavili napríklad detské obchody, kníhviazačstvo alebo hobby market. Tiež by ocenili, ak by v okolí bol separovaný odpad.


lokalita

66.

Navštevujete eventy v okolí vašej firmy/ateliéru? Ak áno, ako často?

vôbec

občas

raz za mesiac

raz za 2 týždne

každý deň

každý týždeň

Na kultúrnom a spoločenskom dianí v okolí sa opýtaní zúčastňujú väčšinou len občas. Nájdu sa však aj takí, ktorí eventy v okolí navštevujú každý deň a naopak aj vôbec. V Bratislave sa na podujatiach aspoň raz za týždeň zúčastňuje takmer pätina respondentov. Najčastejšie sú navštevované koncerty. Pomerne často rezonovali v podobnom pomere aj divadelné predstavenia, výstavy, konferencie, diskusie a meet-upy, ako aj kino, či špeciálne podujatia organizované v rámci kreatívneho klastru ako napríklad 1.máj v Cvernovke alebo Open Day v LX Factory. Okrem toho respondenti navštevujú aj festivaly rôzneho zamerania, trhy, čítania alebo jógu.

Bratislava Zentralwerk LX Factory Das Packhaus

jóga

kino

špeciálne eventy klastru (1.máj, Open Day...)

trhy

vianočné večierky

festivaly

výstavy

koncerty

čítania

divadlo

Príklady navštevovaných eventov v okolí

konferencie, diskusie , meet-upy

SPOLU


priestor

67.

Ste súčasťou tímu alebo pracujete ako jednotlivec?

audiovizuálna produkcia (film a TV) vydavateľský priemysel výtvarné umenie a trh s umením scénické umenia hudobný priemysel dizajn (produktový a grafický) odevný a textilný dizajn a priemysel architektúra reklamný priemysel kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí iné

spolu

člen tímu

jednotlivec

Väčšina respondetov (68%) je súčasťou tímu. Najmä v oblasti audiovizuálnej produkcie, architektúry a digitálnych odvetví. Samostatná práca prevažuje naopak vo výtvarnom umení. Jednotlivci ako aj tímy pracujú prevažne v samostatnom ateliéri alebo kancelárií, tento fakt však môže byť ovplyvnený veľkosťou tímu a dispozičnými možnosťami priestoru. Pomerne veľký podiel opýtaných totiž pracuje aj v zdieľanom priestore s inými firmami alebo jednotlivcami. Počet ľudí, s ktorými priestor zdieľajú je rôznorodý a pohybuje sa od 2 do 100 ľudí (coworking). Priemerná pracovná plocha na jednotlivca predstavuje 13,27m2 avšak v realite závisí od odvetvia kreatívneho priemyslu. Výtvarné umenie má napríklad väčšie priestorové nároky na osobu ako architektonické ateliéry alebo digitálne odvetvia. Do procesu revitalizácie budovy/ priestoru, ktorý by sa mal stať kreatívnym klastrom by sa zapojilo až 88% respondetov, z toho 42% určite a 46% v závislosti od rozsahu potrebnej práce.


priestor

V akom type priestoru z hľadiska zdieľania pracujete?

zdieľaný priestor

samostatný ateliér/kancelária

68.

jednotlivec

70 hod./týždeň

60 hod./týždeň

50 hod./týždeň

40 hod./týždeň

nie

30 hod./týždeň

Koľko času priemerne trávite v práci /v ateléri (hod./týždeň)?

0 hod./týždeň

áno

20 hod./týždeň

Spolupracujete s inými ľuďmi/firmami z oblasti kreatívneho priemyslu?

10 hod./týždeň

člen tímu

minumum

priemer

38,17 hod./týždeň

áno, záleží od rozsahu

neviem

42 %

46 %

4%

nie

áno, určite

maximum

Boli by ste ochotný zapojiť sa do procesu revitalizácie budovy, ktorá by mala slúžiť ako kreatívny klaster, ktorého súčasťou by ste boli aj vy? 8%


networking

69.

zdieľaný priestor

samostatný ateliér/kancelária

Dotazník ukázal dôležitosť kreatívneho prostredia, tvoreného personálnou zložkou a teda ľuďmi pracujúcimi v kreatívnom priemysle. Na škále od 1 (nedôležité) po 5 (veľmi dôležité) označilo dôležitosť takéhoto prostredia hodnotou 5 až 37% opýtaných a hodnoutou 4 až 41% respondentov. Pre pätinu opýtaných je kreatívne pesonálne prostredie stredne dôležité a len pre 2% nie je dôležité vôbec. Okrem podpory kreatívneho procesu v rámci individuálnej tvorby je tiež dôvodom kladenia vysokej dôležitosti na pracovné prostredie tvorené ľuďmi z kreatívneho priemyslu aj častá a intenzívna spolupráca medzi jednotlivými odvetviami tohto priemyslu. Až 91% opýtaných spolupracuje s inými firmami alebo jednotlivcami z oblasti kreatívneho priemyslu, pričom 14% spoluprác prebieha len medzi subjektami v rámci toho istého klastra a dve tretiny majú spolupracovníkov v rámci klastra aj mimo neho. Význam priestorovej koncentrácie subjektov pracujúcich v kreatívnom priemysle dokazuje aj hodnotenie blízkosti akom type priestoru z hľadiska kVdodávateľom a spolupracujúcim firmám ako dôležité až 90 % respondetntov (z toho 10% ako veľmi zdieľania pracujete? dôležité). Najviac spoluprác medzi odvetviami kreatívneho priemyslu, prípadne v rámci toho istého odvetvia ukazuje dizajn (grafický, produktový i úžitkový).jednotlivec Časté spolupráce s vidieť aj u výtvarného umenia, architektúry, reklamy či kreatívnych odvetví v digitálnom prostredí. V rámci toho istého odvetvia má najviac spoluprác práve architektúra. člen tímu

Spolupracujete s inými ľuďmi/firmami z oblasti kreatívneho priemyslu?

áno

(veľmi dôležité)

5

(veľmi dôležité)

5

4 4

3

2 3

2

(nedôležité)

1

Do akej miery je pre Vás dôležité pracovať v prostredí s vysokou koncentráciou ľudí pracujúcich v kreatívnom priemysle? od 1 (nedôležité) po 5(veľmi dôležité)

1

Do akej miery je pre Vás dôležité pracovať v prostredí s vysokou koncentráciou ľudí pracujúcich v kreatívnom priemysle? od 1 (nedôležité) po 5(veľmi dôležité)

(nedôležité)

nie


audiovizuálna produkcia (film a TV) vydavateľský priemysel výtvarné umenie a trh s umením scénické umenia umelecké remeslá, tradičné a ľudové remeslá hudobný priemysel dizajn (produktový a grafický) odevný a textilný dizajn a priemysel architektúra reklamný priemysel kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí

iné

kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí

reklamný priemysel

architektúra

odevný dizajn

dizajn (grafický, produktový, úžitkový)

hudobný priemysel

scénické umenia

výtvarné umenie a trh s umením

vydavateľský priemysel

audiovizuálna produkcia

Ako často spolupracujete inými oblasťami kreatívneho priemyslu?

umelecké remeslá, tradičné a ľudové remeslá

70.


71.

vyhodnotenie

V lokalitách Panenskej, Štefánikovej a Šancovej ulice pôsobí niekoľko zabehnutých kreatívnych subjektov a iniciatív, čo vytvára základ pre rozvoj potenciálneho kreatívneho klastru v urbanistickej rovine. V lokalite okolo Panenskej ulice sídli napríklad reklamná agentúra, galéria, umelecká vysoká škola, kníhkupectvo s vlastným vydavateľstvom a tiež inštitúcie, ktoré s rôznymi oblasťami kreatívneho priemyslu a neziskového sektora často a úzko spolupracujú. Na Štefánikovej ulici zas sídli klubové kino, divadlo so špecifickým zameraním a organizácia venujúca sa audiovizuálnemu priemyslu. V lokalite Šancová a priľahlých ulíc sa nachádza kultúrne centrum A4, koncertné kluby, novootvorené kníhkupectvo zamerané na umeleckú a architektonickú literatúru, ktoré tiež vydáva vlastné publikácie, ďalej galérie, architektonické ateliéry a dizajnové štúdiá. Okrem toho sa vo všetkých troch lokalitách nachádzajú ďalšie subjekty, prevádzky a organizácie, ktoré svojim zameraním vytvárajú podpornú štruktúru pre kreatívny priemysel. Na Panenskej môžu byť pre kreatívcov zaujímavé akcie ako Dobrý trh, ktorý sa tu každoročne koná v septembri a do značnej miery ponúka priestor na prezentáciu práve ľuďom z kreatívneho a kultúrneho priemyslu. Ďalej môžu byť pre túto cieľovú skupinu zaujímavé eventy organizované Goethe Inštitútom v Bratislave (čítania, prezentácie, diskusie a pod.), Rakúskym kultúrnym fórom (výstavy, diskusie, koncerty a pod.) alebo kníhkupectvom Artforum (čítania, prezentácie kníh). Tiež sa na tejto ulici nachádzajú dve štúdia jógy, menšia súkromná galéria moderného umenia a ZUŠ, ktorá tiež prináša pravidelný program svojich žiakov. Premiešavanie sa viacerých generácií kreatívnych jednotlivcov môže mať poztívny vzájomný efekt na rozvoj individuálneho tvorivého procesu a aktivít a tiež mať pozitívny dopad na rozvoj tejto lokality, ktorá si zároveň “vychová” novú generáciu kreatívneho klastra. V širšom kontexte tejto oblasti pôsobí aj Vysoká škola múzických umení, ktorá tak isto prináša kvalitný kultúrny program v podobe študentských koncertov a divadelných predstavení. Jej súčasťou je aj šudentské kino Klap a divadlo LAB. Lokality ponúkajú dostatok prázdnych priestorov, fyzickú infraštruktúru, občianskou vybavenosť a oplývajú silným geniom loci a aktívnym umeleckým a spoločenským životom. Ich problémom však je pomerne vysoká cena nájmov. Z dotazníka vyplývajúci rovnaký dôraz na všetky charakteristiky lokality, bez hľadania priorít (ako napríklad blízkosť k centru mesta a zároveň potreba parkovania) je pri hľadaní vhodnej lokality pre vznik kreatívnych klastrov pomerne náročnou úlohou. Ak by sa tieto požiadavky mali stretnúť aj s primeraným nájmom, stáva sa táto úloha ešte náročnejšou. V ostatných ohľadoch lokality napĺňajú potreby kreatívcov vyplývajúce z dotazníkového prieskumu a možno tak tvrdiť, že pri vyriešení problémov výšky nájmov a parkovania majú potenciál vytvoriť kreatívne klastre.


72.

• • • • • • • • • • • • • • • • • • •

Audretsch, D.B. and Feldman M.P. (1996), R&D spillovers and the geography of innovation and production, American Economic Review, 86(4): 253-273. Bell, D. & Jayne, M. ed. (2004) City of quarters: urban villages in the contemporary city, Ashgate : Aldershot, England. Bellandi M. (2009) External economies, speci c public goods and policies, in G. Becattini, M. Bellandi and L. De Propris (Eds) A Handbook of Industrial Districts, Edward Elgar, Cheltenham. Butt, D. (2008) ‘Can You Manufacture a Creative Cluster?’, Urban China, Special Issue, Creative China: Counter-mapping the Creative Industries, Vol.33. Cassidy, E., Davis, C., Arthurs, D. Wolfe, D. (2005). Beyond cluster – current practices and future strategiesPaper presented at the Centrer for Reasearch on Industrial Clusters (CRIC) Conference, Ballarat, Australia, June 30-Jul1, p.1-17 Csikszentmihalyi M (1996) Creativity. Flow and the psycology of discovery and invention . HarperPerennial, New York. De Propris L., Chapain C., Cooke P., MacNeill S., Mateos-Garcia J. (2009) The geography of creativity, Londýn, Nesta, dostupné na: http://www.nesta.org.uk/sites/default/files/the_ geography_of_creativity.pdf. DCMS (2001) Creative Industries Mapping Document 2001. Lonýn, DCMS. Drahe, G. (2003), This place gives me space: place and creativity in the creative industries, Geoforum Vol. 34 European Commission (2010): Green paper on cultural and creative industries: Unlocking the potential of cultural and creative industries. DG Education and Culture, Brusel. Evans G (2009) “Creative Cities, Creative Spaces and Urban Policy”, Urban Studies, 46:5&6, p. 1003–1040. Florida, r. (2002), The rise of the Creative Class. New York: Basic Books. FLORIDA, R. (2005): Cities and the Creative Class. Routledge. ISBN 0-203-99767-0. Frontier Economics (2007) Creative Industry spillovers – understanding their impact on the wider economy. A Report Prepared for DCMS. Jaurová, Z., Jenčíková, K., Geist, R., Lipnická P.and Salajová, S. (2013), Správa o stave a potenciáli kreatívnehopriemyslu na Slovensku, Neulogy, a. s. Jaurová, Z. Culture and the Structural Funds in Slovakia. EENC Paper, September 2012, p. 12. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/culture/our-policy-development/documents/report- structural-funds-slovakia.pdf> Landry, Ch. (2011) Creativity, Culture & the City: A question of interconnection, Forum d‘Avignon. Landry, C. (2000) The Creative City: A Toolkit for Urban Innovators, London: Earthscan. Lazzeretti, L., Boix, R., y Capone, F. (2011) “Why do creative industries cluster? An analysis of


73.

bibliografia

the determinants of clustering of creative industries”, Lazzeretti L. Creative Industries and Innovation in Europe. Routledge, London (Forthcoming). • MKSR (2014), Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Bratislava • Myerscough (1988a) The economic Importance of the arts in Britain, london: policy studies Institute. • Myerscough, J (1996) The arts and the northern Ireland economy. northern Ireland Development o ce, Belfast. • Nadácia Cvernovka. Centrum metropolitných inovácii, projekt využitia budovy internátu Račianska 78 Bratislava, 2017, Bratislava • Neulogy (2013). Správa o stave s potenciáli kreatívneho priemyslu na Slovensku. Bratislava • Polyák, L. (2016) The Culture of brownfields: The Creative revitalization of industrial spaces in Central Europe, In: Creative Visegrad: City, Culture and Public Space, Aspern Institute Praha • Porter, M. E. The Competitive Advantage of Nations. New York: Free Press, 1990. ISBN: 0029253616. • Porter, L. & Barber, A. (2007) ‘Planning the Cultural Quarter in Birmingham’s Eastside’, European Planning studies, Vol. 15, No. 10, November 2007, pp. 1327-1348 • Pratt A (2004) “Creative clusters: towards the governance of the creative industries production system?”, Media International Australia incorporating Culture and Policy, pp. 50-66. • Pratt, A., (2006) Advertising and creativity, a governance approach: a case study of creative agencies in London. ‘Environment and Planning A’ 38 (10), Pp. 1883-99. • Rehák, Š. (2014) Kreatívna trieda a kreatívne mestá. Teoretický koncept a jeho limity, In: Sociológia 46 • Roodhouse S (2006) Cultural Quarters: Principles and Practice. Intellect, Bristol. • Rossiter, N. (2008) Introduction to Section2: Information Geographies vs. Creative Clusters, Urban China, Special Issue, Creative China: Counter-mapping the Creative Industries, Vol.33. • Tremblay, D.G., Cecili, E. (2009). The Film and Audiovisual Production in Montreal: Challenges of Relational Proximity for Development of Creative Cluster. The Journal of Arts Management, Law and Society, Vol. 39, No.3, p.156-186 • Turok I. (2003) “Cities, Clusters and Creative Industries: the Case of Film and Television in Scotland”, European Planning Studies, 11:5, 549-565. • UNCTAD (2010) Creative economy. Report 2010. UNDP, UNCTAD, Geneve-New York. • Zukin, S. (1998) ‘Urban lifestyle: Diversity and standardisation in spaces of consumption’, Urban Studies, Vol. 35 (8), pp. 825-839.


ISBN 978-80-972978-1-7

Kultúrne priestory - priestor pre kultúru  

Využitie prázdnych priestorov pre kreatívny priemysel_Andrea Leitmannová

Kultúrne priestory - priestor pre kultúru  

Využitie prázdnych priestorov pre kreatívny priemysel_Andrea Leitmannová

Advertisement