Jesenník Školský časopis
Šk.r. 2017/18 Základná škola s MŠ a ŠJ Kamenica nad Cirochou
Milí kamaráti! Zima sa už neúprosne blíži, za oknami poletuje sneh a my vyťahujeme teplé kabáty, šály, čiapky a rukavice. Je to potrebné, aby sme sa chránili pred nachladnutím, chrípkou a inými chorobami. Hoci sa pripravujeme na zimné radovánky, v tomto čísle časopisu sa ešte obzrieme aktivity a podujatia, ktoré sme stihli absolvovať v jesennom období. Prajeme Vám príjemné čítanie a ak Vám tu náhodou bude niečo chýbať, radi prijmeme Vaše návrhy a nápady do ďalšieho čísla. Určite ste toho stihli zažiť oveľa viac, ale k nám sa to, žiaľ, nedostalo. Možno nabudúce. Vaša redakčná rada
Naši najstarší – deviataci na začiatku školského roka
Naši najmladší – prváci na pasovačke
Vydavateľské údaje: Jesenník– školský časopis, štvrťročník, 1.číslo, november 2017 Vydáva: Základná škola s MŠ Kamenica nad Cirochou Vychádza: od r. 2012 Redakčná rada: Nikolka Boňková – šéfredaktorka, Tatiana Boňková – predsedníčka redakčnej rady, Miriam Gičová, Sophia Poláková Jazyková a štylistická úprava: Mgr. Alžbeta Harakaľová Technická úprava: Ing. Bernardína Suchárová
Môj super výlet Prázdniny sú už dávno za nami, ale na zážitky z nich dlho a radi spomíname. Každý by mal navštíviť nejaké zaujímavé miesto. Nám sa podarilo navštíviť krstnú v Čechách, ktorá nám ukázala Prahu. Po ubytovaní v hoteli sme metrom vyrazili k Pražskému orloju a potom pešo na Pražský hrad. Hrad bol nádherný a výhľad na Prahu ešte krajší. Mám rada zvieratá, preto ďalší deň patril návšteve kontaktnej zoo. Tam som kŕmila opice a vtáky, hladkala som malého leva aj tigra a zblízka som obdivovala pumu. Ešte viac sa mi páčilo v kladrubskom žrebčíne, kde boli nádherné kone. Pri hoteli tiekla malá rieka a v nej som prvýkrát videla nutrie. Vyzerali ako bobry s myšími chvostmi. Vyskúšali sme si aj rybačku, ibaže mne sa zachytila udica o konár. V posledný deň nášho výletu sestra zistila, že desať minút od hotela je aupark. Od radosti sa išla zblázniť, ale neváhala a hneď tam vyrazila. A my za ňou. Preto záver dovolenky patril kúpaniu. Bola to skvelá dovolenka plná zážitkov a nikdy na ňu nezabudnem. Nikolka Boňková 6.A
Pražský hrad
Pražský orloj
Kladrubský žrebčín
Akadémia pre starých rodičov Moji starkí sú pre mňa veľmi dôležití, pretože keby nebolo ich, nie som tu ani ja, ani moji rodičia. Mám na nich rada, že nás rozmaznávajú a všetko nám dovolia. Niekedy to však preháňajú. Keď prídem k babke z obeda a ona ma núka svojimi dobrotami, no ja to nevládzem zjesť, tak si myslí, že mi u nej nechutí. Ale aj za to som jej vďačná. A iste aj všetky deti, ktoré majú také dobré a láskavé babky a dedkov. To, že ich máme radi, sme ukázali na akadémii pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. Uskutočnila sa v kultúrnom dome dňa 19.októbra. Do programu sa zapojila skoro celá škola, ba aj najmenší škôlkari. Tí sa predviedli tančekom o Bambuľke. Prváci tancovali prezlečení za babky a dedkov, druháci rozmýšľali, akým darčekom potešia starkých, tretiaci s nimi tancovali charleston a takto sa vystriedali skoro všetky triedy. Naša trieda mala scénku, v ktorej vystupovala Radka a Anežka a ja s Laurou a Timeou sme spievali ľudové pesničky. Mažoretky boli ako vždy skvelé a záver patril najstarším deviatakom, ktorí krásne zaspievali pieseň Sokoly s gitarovým sprievodom Nikoly. Verím, že sa to našim starkým páčilo a prídu aj nabudúce. Sophia Poláková 6.A
Akadémia Mesiac úcty k starším
Hodina angličtiny trochu inak V utorok k nám prišla pani lektorka z Kanady. Mala pre nás pripravené zábavné aktivity. Dobre sme jej rozumeli. Bolo to super. Veľmi sme sa nasmiali. Škoda, že sme mali iba jednu hodinu. Pavol Sojčák, 5.A Lektorka z Kanady Bianca sa s nami rozprávala po anglicky. Dobre sme jej rozumeli, pretože máme dobré pani učiteľky, ktoré nás učia angličtinu. Vymýšľali sme príbeh na slová medveď, včela a les. Na záver sme sa fotili a rozlúčili. Matej Dubás, 5.A Hodina anglického jazyka bola super. Boli sme rozdelení do skupín. Naša skupina bola úžasná, boli sme traja piataci a prišli k nám aj dve deviatačky Miriam a Táňa. Bianka nám dala tri slová (BEAR, BEE, FOREST), na ktoré sme mali tvoriť story-príbeh. Bianka povedala, že náš príbeh bol najkrajší a naša skupina najlepšia. Bolo by dobre, keby k nám mohla lektorka prísť častejšie. Ďakujeme našej pani učiteľke Ivanovej, že sme si mohli vyskúšať takúto hodinu. Laura Labancová, 5.A
Pasovanie prvákov Na našej škole máme peknú tradíciu - pasovanie prvákov. Každý rok sa vo vyzdobenej telocvični za pomoci školského parlamentu malí prváci stávajú oficiálne žiakmi našej školy a našimi spolužiakmi. Prváčikov stále pasuje niektorý deviatak a tento rok som to bola ja. Našťastie som sa zúčastnila aj ich generálky, pretože niektorí sa ma trošku báli, ale keď som im sľúbila, že pasovanie nebolí, tak už boli smelší. Prváčikovia s pomocou svojich pani učiteliek si pre nás pripravili pekný program. Spievali, recitovali a nakoniec po pasovačke vystúpili aj mažoretky. Na pasovanie sa prišli pozrieť nielen učitelia a žiaci školy, ale aj rodičia, starí rodičia, ba aj ukrajinskí učitelia. Myslím, že to prváci, naši najmladší spolužiaci, zvládli pasovačku perfektne a páčilo sa to aj rodičom, aj žiakom. Škoda, že si nebudem môcť pozrieť pasovanie aj na budúci rok. To už budem ja ako prváčka na strednej škole pasovaná za študentku. Len či aj tam bude taká pekná pasovačka ako na tejto škole? Miriam Gičová 9.A
Dáme si operu V stredu 25.10. sme sa my deviataci spolu s ôsmakmi zúčastnili výchovného koncertu na tému: Dáme si operu v kine mesta Humenné. V opere účinkovali profesionálni hudobníci a sólisti Štátneho divadla v Košiciach. Samozrejme, tak ako my sme mali naše pani učiteľky, ktoré nás usmerňovali, aj hudobníci mali aj svojho dirigenta. Bol to pán Igor Dohovič. Ako sólisti vystupovali Marián Lukáč a Lucia Knoteková. Okrem toho, že krásne spievali, celý program bol veľmi pestrý, poučný, ale aj zábavný. Zahrali nám skladby od W.A. Mozarta, G.B. Pergoseliho, G. Verdiho, G. Dusíka a A. Dvořáka. Niektorých to síce nezaujímalo, ale mnohým sa to páčilo. Pre mňa osobne to bol veľký zážitok. Jednak mám vzťah k hudbe, lebo sa učím hrať na gitaru a spievať, ale tiež obdivujem ľudí, ktorí niečo také dokážu. Určite musia mať talent, ale bez veľkého úsilia a trénovania by sa nedostali až tam, kde sú teraz, a preto si zaslúžia náš potlesk a obdiv. Dúfam, že zažijem ešte veľa takých nádherných koncertov. A už sa teším aj na naozajstnú operu. Tatiana Boňková 9.A
Boli sme za rozhlasové hviezdy Jedného pekného jesenného dňa zavítali do našej obce redaktori zo Slovenského rozhlasu. K nám do školy prišla mladá redaktorka. Pýtala sa žiakov i učiteľov na ich názor na školu. Prišla aj k nám do 6.A. Okrem besedy sme ju potešili aj pekným vystúpením. Bola to spievaná scénka o živote v našej obci. Ja som hrala redaktorku a Sofia, Laura a Nikola odpovedali na moje otázky spevom. Aj keď sme mali trému, asi sa jej naše odpovede a spev páčil, lebo nás nevystrihli, ale zaradili do svojej relácie. Okrem našej školy chodili po celej Kamenici a oslovovali rôznych ľudí a organizácie. Rozprával aj náš pán riaditeľ, aj pán starosta, boli pri hasičskej zbrojnici, na letisku, na meteorologickej stanici, rozprávali a spievali im aj naši dôchodcovia, a takto predstavili našu obec celému Slovensku. Mohli ste nás počuť 22. októbra 2017 od 11,00 do 12,00 v relácii Zvony nad Krajinou na rádiu Regina. Radka Mažeriková 6.A
Jesenná olympiáda Ako trávite nedeľu? Okrem kostola a spoločného obeda väčšinou sedíme doma a nudíme sa. Ale posledná októbrová nedeľa bola iná. Strávili sme ju s otcom v kamenickom kultúrnom dome na jesennej olympiáde. Najprv som nechcela ísť, že je to iba pre malé deti, ale, našťastie, boli tam aj žiaci z druhého stupňa. A disciplíny boli aj dosť náročné. Keď pani učiteľka Stebilová vysvetľovala, v čom budeme súťažiť, oco sa len smial a ja som neverila, že to zvládneme. V každej disciplíne išlo o spoluprácu detí a rodičov. Napríklad rodičia navigovali po trase deti, ktoré mali zaviazané oči. V disciplíne Čert a Káča bežali rodičia s deťmi na chrbtoch, čo bolo aj dosť nebezpečné. Na inom stanovišti rodičia mali s deťmi zviazané nohy a takto nosili tekvice do cieľa. Hrali sme aj bowling, triafali na cieľ a najkrajšou disciplínou bola výroba šarkanov. Celkom sa nám vydarili. Počas toho sme stihli aj stoličkový tanec. Po súťažiach nás čakal nielen chutný čaj a guláš, ale aj hodnotné ceny pre víťazov jednotlivých disciplín. Aj my s bratom sme vyhrali pekné ceny. Doma sme sa chválili s cenami i so zážitkami. A tí, čo tam neboli, môžu len závidieť a ľutovať, že neprišli. Laura Ištoková 6.A
Najkrajšie šarkany z jesennej olympiády
Jesennรก olympiรกda
Mesiac október je zasvätený Ružencovej Panne Márii. Celý mesiac sa viac modlíme modlitbu sv. ruženca. Každú stredu sa pred detskou sv. omšou tretiaci a štvrtáci modlili ruženec. 18. október je deň, kedy sa na celom svete spoja deti práve modlitbou ruženca. Páter Pio povedal, že keď sa naraz milión detí bude modliť ruženec, nastane vo svete pokoj a mier. Aj my sme sa s duchovným otcom Petrom a pani katechétkou zapojili. Nielen my deti, ale aj naše pani učiteľky sa modlili jeden pondelkový večer v kostole sv. ruženec. Sv. otec František zasvätil celý rok 100. výročiu zjavenia Panny Márie vo Fatime. 13. októbra sme si to pripomenuli aj my scénkou o poslednom zjavení Panny Márie vo Fatime 3 deťom Františkovi, Hyacinte, Lucii. Túto scénku nám predviedli Radka, Alžbetka a Šimon. Bolo to veľmi pekné a zaujímavé preniesť sa o 100 rokov do minulosti. Naši rodičia a starí rodičia putovali s pánom farárom Sepešim do Fatimy, kde vyprosovali Božie milosti pre svoje rodiny i pre celú farnosť.
Celý 9. ročník pre nás deviatakov je skoro rozlúčka so ZŠ. Počas deviatich rokov sme sa to veľa naučili z rôznych oblastí. Každý z nás bude pokračovať na strednej škole v odbore, ktorý si zvolil. Aj v náboženstve budeme ďalej pokračovať, pretože nás čaká príprava na prijatie sviatosti birmovania. Tento rok 8. októbra 51 našich starších kamarátov prijalo túto sviatosť z rúk pomocného biskupa Mareka Forgáča. Bola to pre našu farnosť veľká slávnosť.
Návšteva múzea Dňa 20.10.2017 sme sa s triedou vybrali na exkurziu do Vihorlatského múzea v Humennom. Videli sme tam staré pamiatky, ako postele, stoly, stoličky. Bola tam fotogaléria, kde boli krásne portréty a obrazy od známych umelcov. Pani sprievodkyňa nám pripravila prezentáciu, z ktorej sme sa dozvedeli čo je múzeum, kto je historik a iné zaujímavé veci. Aj pani sprievodkyňa bola historičkou. Vyskúšali sme si mnohé zaujímavé aktivity, lúštili sme staré písmo, zahrali si pexeso, skúšali sme vyrobiť pečať. Bolo to celkom jednoduché. Potrebovali sme na to len papier, zapaľovač a pečatný vosk. Bolo tam super. Mohli by sme si to zopakovať. Laura Labancová 5.A Múzeum, ktoré sme navštívili, sa volá Vihorlatské múzeum podľa najvyššieho kopca a symbolu nášho regiónu. Do múzea sme do prišli ako kus ľadu, lebo sme dlho čakali na vlak a nečakali sme až takú zimu, aká bola v ten deň. Veľa sme sa dozvedeli a naučili. Dobre bolo aj to, že sme tomu rozumeli viac, lebo z dejepisu už vieme, čo sú storočia a pod. dozvedeli sme sa o ľuďoch, ktorí pracujú v múzeu, ako sa píše so starými perami, starodávne písmo, ako sa robia pečiatky i o cisárstve. Každý si iste zapamätal to, že kaštieľ zhorel. Sprievodkyňa bola veľmi dobrá a milá. Mysleli sme si, že tento kaštieľ je len taký bezvýznamný, ale pravda je iná a každý ostal z toho prekvapený. Bola aj sranda, keď Timo prešiel cez zábrany, kam nemal. Jedna moja spolužiačka si pri hádzaní mincí priala, aby druhá spadla a naozaj sa to stalo. To nebolo od nej pekné. Mali by sme si priať len dobré veci. Napríklad taký chutný koláčik, aký sme si dali po prehliadke v cukrárni. Stihli sme aj niečo kúpiť a veľmi dobre sa zabaviť. Veľmi sa mi tam páčilo. Rebeka Polačková 5.A
Neuveriteľné fakty o včelách Iste každý z nás vie, že včely sú pre nás veľmi užitočné, že bez nich by sme nemali veľa druhov ovocia a zeleniny či rastlín, ktorými sa kŕmi dobytok. Viete tiež, že sú v dôsledku klimatickej zmeny, používania pesticídov či v dôsledku chorôb ohrozené. Vedeli ste však napríklad, že na tykadlách včely sú hmat, vnímanie vlhkosti vzduchu, zmysel pre teplotu a čuch? Alebo že včela má až päť očí? Prečítajte si 10 zaujímavostí o týchto našich malých, užitočných a ohrozených včelích priateľoch: 1. Na vyprodukovanie jedného poháru medu musia včely preletieť vzdialenosť dlhú ako trikrát okolo Zeme. 2. Ak z úľa odoberiete matku, do 15 minút o tom vie celý úľ. 3. Austrálsky vedec Adrian Dyer zistil, že včely sú schopné rozoznať ľudské tváre 4. Včely je možné naučiť rozoznať trhaviny. 5. Med sa nekazí. Archeológovia našli v Egypte tisícky rokov starý med a bol jedlý. 6. Vďaka svojej schopnosti opeľovať úžitkové plodiny je včela tretím najužitočnejším hospodárskym zvieraťom v Európe. 7. Kráľovná sa pári s 6-10 trúdmi a so spermiami uloženými v semennom vačku vystačí klásť oplodnené vajíčka niekoľko rokov. 8. V úli je na vrchole sezóny 50 – 60 000 jedincov. 9. Bzukot, ktorý počujete, keď sa k vám blíži včela, je pohyb jej krídiel – 11 400 kmitov za minútu (180 za sekundu). 10. Trúd (včelí samec) žije iba preto, aby oplodnil kráľovnú a po oplodnení zomiera. Včely sú fascinujúce živočíchy, ktoré dokážu ignorovať starnutie, alebo odhaliť sériových vrahov. Vždy vedia, kde je slnko. Včely majú emócie. Včely sa upracujú na smrť. O tom, aké sú včely užitočné, sme sa dozvedeli od pána Matiho, ktorý sa venuje včelám už veľa rokov a rád sa o svoje skúsenosti podelí. 20. 11. v rámci Týždňa boja proti drogám nám porozprával o živote v čiel, kto má akú funkciu v úli, aké sú čistotné, lebo nekladú svoju potrebu do úľa, ale vždy ju vynesú von. Niekedy na to čakajú aj celú zimu, ale úľ nepošpinia. To, či sme počúvali pozorne, sme mohli ukázať v kvíze. Najpozornejší bol asi Samo Vasko, lebo získal prvé miesto a s ním aj odmenu – knihu o včelách. Záver besedy bol najlepší – ochutnávka medu. Každý dostal oplátku a na nej kúsok medu. Táto beseda bola super. Veľa sme sa dozvedeli, zabavili sme sa a aj pochutnali na sladkom mede. Nikolka Boňková 6.A
Túlavé topánky Turistický krúžok po krátkej prestávke obnovil svoju činnosť. Jesenné vychádzky začali na Jasenovskom hrade. Počasie im prialo, nálada bola výborná. Dievčatá urobili niečo pre svoje zdravie – vymenili počítač za pobyt na čerstvom vzduchu. Náš turistický krúžok "Túlavé topánky" spolupracuje s turistickým krúžkom "Rande s prírodou" v Spišských Vlachoch. Už rozmýšľajú, kam vyrazia nabudúce. Pridáte sa k nim?
Viem, čím chcem byť a prečo Podobnú vetu som cez prázdniny počul niekoľkokrát. Rodičov len zaujíma, ktorým smerom by som sa chcel uberať. Ja som sa už rozhodol dávno. Myslím, že to bolo ešte v škôlke, keď som sledoval deda, ako v dielni opravuje veci z dreva a niekedy i niečo nové vyrába. Veľakrát som sa na neho pozeral. Jeho šikovné a mozoľnaté ruky dokázali vyčarovať z dreva prenádherné výrobky. Chcel som si to vyskúšať aj ja. A práve toto leto. Rozmýšľal som, čo by to mohlo byť a rozhodol som sa pre dekoráciu. Inšpiroval som sa internetom. Vyrobil som náramok, náhrdelník i rôzne ozdobné zapaľovače. Ako materiál používam drevo z duba a smreku. Pre rezbára je najdôležitejšie drevo z lipy, javora, hrušky alebo ktoréhokoľvek iného u nás rastúceho stromu, nie však vysušené, lebo vtedy je už tvrdé a požíva sa pri tom dláto. Dôležitý je však aj nôž, rôzne rašple, pilníky, kyjanice. Sú to ťažké drevené nástroje v tvare koňakovej fľaše, ktoré sa používajú na vtĺkanie dláta do dreva, Rezbári si svoje nástroje musia často upraviť alebo aj sami vyrobiť, takže potrebujú napríklad aj brúsne kamene. Náradie, ktoré mi po dedovi zostalo, si veľmi vážim. Stačí, že vezmem dedovo dláto do ruky a vidím pred očami jeho usmiatu tvár. Je to to najkrajšie a najvzácnejšie, čo mi po dedovi zostalo. Rozhodne sa mi páči práca s drevom. Mám rád jeho vôňu a hotové výrobky sú úžasné. Či sú to sochy, stoličky, umelecky vyrobené zábradlia ku schodom, obrazy, skrine, stoly, rôzne dekorácie i šperky. Dokonca i vôňa dreva je nenahraditeľná. Jedno vonia ako živica, iné je kyslé, dokonca i horké. Drevo je najstarším materiálom. Izby, v ktorých sú postele, skrine, drevené hračky, je človeku príjemne a cíti sa ako v prírode. Viem, že chcem byť stolár - rezbár. Táto práca ma naozaj baví. Tadeáš Kriško 8.A Víťazná práca z celoslovenskej súťaže „Viem, čím chcem byť a prečo“. Blahoželáme!
Miesto, ktoré mám rád Miesto, na ktoré sa vždy rád vraciam, sa nachádza neďaleko Michaloviec. Je to Vinianske jazero. Leží v údolí Vihorlatských vrchov. Okolo jazera je množstvo chát a rekreačných zariadení. Jednu takú chatu navštevujeme vždy cez letné prázdniny aj my s rodinou. Chata sa nachádza blízko pri vode. Okolo rastú stromy, ktoré pri veľkých horúčavách vytvárajú príjemný tieň. Pri vode sú drevené móla, ktoré nám slúžia na skákanie do vody aj na opaľovanie. Celý deň sme vonku. Ani večer nesedíme na chate, ale v peknom altánku, opekáme klobásky, hráme karty a iné spoločenské hry. Večer je také ticho, že počuť praskanie ohňa. Ticho prerušujeme gitarou a spevom. Keď sa nekúpeme, môžeme vyjsť na neďaleký Viniansky hrad, ktorý sa teraz reštauruje. Za kopcom je oveľa väčšia vodná plocha – Zemplínska šírava, ktorú volajú Slovenské more, ale nám sa viac páči na jazere. Rodičia si tam dobre oddýchnu a my si zaplávame i zahráme. Preto sa tam vždy radi vraciame. Michal Balog 6.A Partizánska ulica bez partizánov Ulica, na ktorej máme postavený dom, sa volá Partizánska. Z rozprávania prababky viem, že tu počas vojny bojovali partizáni. Dnes je to moderná a celkom rušná ulica. Na partizánov sme sa, našťastie, už iba hrali. Je to vedľajšie cesta, ktorá vedie k železničnej stanici a na letisko. Chodí tadiaľ veľa ľudí, ktorí cestujú za prácou do miest, ale aj do vedľajších dedín. Jazdia tade aj nákladné autá s drevom, ktoré zvážajú z lesa na stanicu, kde sa nakladajú na vagóny. Hneď za naším domom a záhradou tečie Rika. Táto rieka vyviera pod Vihorlatom a vlieva sa do Cirochy. Oproti nám sa stavia veľa nových domov. Buduje sa tu moderná štvrť. Sprava i zľava máme celkom milých susedov. Mám síce ďaleko školu, kostol i lekára či reštauráciu, ale aj tak sa mi tu dobre býva. Mám náš dom, v ktorom bývam, i okolie veľmi rád. Samo Vasko 6.A Moja detská izba Detská izba je miesto, kde trávim najviac voľného času. Tu sa učím, hrám na počítači, oddychujem, spím. Vchádza sa do nej hnedými presklenými dvermi. Vpravo od dverí je veľká vstavaná skriňa, ktorá je trošku čarovná. Neskrýva síce Narniu, ale keď sa s kamarátmi hráme na skrývačku, tak ma tam nevedia nájsť. Na stene oproti dverám je radiátor, ktorý ma vždy zhreje. Nad ním je veľké biele okno, cez ktoré sa rád dívam na vonkajší svet. Na stenách visia obrazy s mojimi fotografiami, na ktoré som veľmi hrdý. Na písacom stole si píšem úlohy a učím sa. Nad ním sú tajomné poličky, kde sú odložené čarovné farbičky. Čierna lampa na rohu stola rozsvieti celý stôl, ba i izbu. Ale mám aj pekný luster v
tvare kociek. Rád ležím na veľkej posteli a snívam o niečom peknom. Na podlahe sú bukové parkety, ktoré mi vždy prezradia, keď sa niekto ku mne blíži. Moja izba sa mi veľmi páči. Cítim sa v nej príjemne a zažil som tu veľa pekných a veselých zážitkov. Ukryje ma aj vtedy, keď som smutný. Samo Smoľak 6.A
Naša záhrada Najviac času trávim v našej krásnej záhrade. Je blízko lesa a je tam veľmi veľa priestoru na rôzne aktivity. V prvej časti netrávim veľa času. Ocko tam vysadil päť maličkých jabloní. Medzi nimi sa vyníma dlhá červená lavička. Na úschovu náradia slúži veľký plecháč. Vedľa neho má náš pes Edy svoju búdu. V druhej časti trávim najviac času. Je to veľká lúka plná krásnych pestrofarebných kvetín. Väčšinou tam hrám s kamarátkami futbal a iné zaujímavé hry. Páči sa mi najviac preto, že je hneď pod lesom. Cítiť tam pokoj, takmer každý večer vybehne z lesa srnka či ušatý zajac. Vďaka stromom dýchame čistý vzduch a cítime vôňu ihličia. Prvú a druhú časť záhrady oddeľuje malý potôčik, ktorý sa zaplní vodou, iba keď veľmi prší. Ale aj tak ocko postavil drevený mostík, ktorý spája obidve časti. Možno sa vám zdá, že je to obyčajná záhrada. No pre mňa je to čarovné miesto plné pekných zážitkov a spomienok. Trávim tu každú voľnú chvíľu. Toto sa mi v budúcnosti vynorí, keď budem spomínať na svoje detstvo. Neviem si predstaviť ani jeden deň bez mojej krásnej záhrady. Nikolka Boňková 6.A Studnička v lese Poznám jedno krásne miesto v lese, kam niekedy chodím s bratom a otcom. Je to lesná studnička s čistou vodou. Vedú k nej dve rôzne cesty. Oplatí sa ísť oboma, lebo je to pekná prechádzka. Všade naokolo sú vysoké stromy a teraz v jeseni je celá zem pokrytá lístím. Zo studničky tečie malý potôčik s krištáľovo čistou a pitnou vodou. Dá sa tam aj posedieť na drevách okolo ohniska. Môžeme opekať slaninku alebo klobásku, potom to zapijeme studenou, ale veľmi chutnou vodou. Toto miesto som si vybral preto, že ho mám rád, dobre sa tam cítim a prechádzkou urobím niečo aj pre svoje zdravie. Je to lepšie, ako sedieť celý deň pri počítači. Matej Ďuričko, 6.A
Vedeli ste že: 1.Slovenčina je úradným jazykom aj vo Vojvodine (územie na severe Srbska).
2.Najznámejšie slovo na planéte je OK, druhé je Coca-cola.
3. Eskimáci používajú chladničku na to aby im nezamrzli potraviny.
4. Mucha žije iba 14 dní.
5. Žiaci základných škôl v Nórsku nedostávajú známky.
6. Vo Švajčiarsku je trestné, keď hlasno zavriete dvere od auta. 7.Najkratšia vojna sa odohrala v roku 1896. Zanzibar sa vzdal Británii po 38 minútach. 8. Na výrobu 500 mililitrov medu musia včely obletieť cca 5 miliónov kvetín. 9. Leonardo da Vinci vedel súčasne jednou rukou kresliť a druhou písať. 10. V Číne spotrebujú ročne 45 miliárd drevených paličiek na jedenie. Musia kvôli tomu vyrúbať 25 miliónov stromov.
Zdroj:Internet
Spracoval: Števo Vrábeľ 9.A