Jarník Školský časopis
Školský rok 2016/17 Základná škola s MŠ a ŠJ Kamenica nad Cirochou
Vydavateľské údaje: Jarník– školský časopis, štvrťročník, 3.číslo, máj 2017 Vydáva: Základná škola s MŠ Kamenica nad Cirochou Vychádza: od r. 2012 Redakčná rada: Sophia Poláková – šéfredaktorka, Tatiana Boňková – predsedníčka redakčnej rady, Anežka Harakaľová, Miriam Gičová, Nikola Boňková , Radka Mažeriková Jazyková a štylistická úprava: Mgr. Alžbeta Harakaľová Technická úprava: Ing. Bernardína Suchárová0,
Naši učitelia na čele s pánom riaditeľom Mgr. Slavomírom Tokárom Horný rad zľava doprava: Daniela Petková, Ing. Katarína Terkošová, Mgr. Edita Chomčová, Mgr. Gabriela Piatková, Mgr. Alžbeta Harakaľová, PaedDr. Helena Babrňáková, Mgr. Monika Stebilová, Jana Hnatová Dolný rad zľava doprava: Mgr. Marta Jančíková, Mgr. Peter Sepeši, Mgr. Gabriela Škovranová, PaedDr. Valéria Sivčová, Mgr. Anna Mažeriková, Mgr. Jaroslava Ivanová, Mgr. Mariana Mažeriková, Mgr. Slavomír Tokár, Ing. Bernardína Suchárová, Mgr. Peter Holp, Valéria Bokšová, Mgr. Matúš Nastišin, Mgr. Alena Engelová, Klaudia Lisyová, chýba: Mgr. Anna Dargajová
Jarné upratovanie Každoročne začiatkom jari naša škola organizuje upratovanie školského areálu. Zima bola dlhá, a tak sa pred budovou školy nakopilo veľké množstvo lístia a odpadu rôzneho druhu. Naša trieda čistila chodník pred školou. Niektorým žiakom sa veľmi nechcelo a radšej ostali doma. Iní, tí usilovnejší, sa vyzbrojili hrabľami, lopatami a fúrikmi a s chuťou sa pustili do upratovania. Iné triedy rozvážali hlinu po školskom dvore. Menší žiaci prešli po obci a pozbierali odpadky po neporiadnych občanoch. Popri upratovaní sme sa aj zabavili. Zarazilo nás množstvo cigaretových ohorkov, ktorými niektorí spoluobčania „skrášľujú’’ okolie školy. Keď sme videli, akú prácu sme vykonali, veľmi nás to potešilo a boli sme na seba hrdí. Šimon Saksun 8.A
Jar Jarné kvety v záhrade, krásne kvitnú v ohrade. Sedmokrásky, púpava, Všade je len zábava. Medvede sa prebúdzajú a vtáky prilietajú. Bocian si už našiel hniezdo, má nejaké krásne miesto. A čo jelene ? Tí tu boli od jesene. Emma Telváková
Jarné aktivity Ruské slovo V Košiciach bola súťaž Ruské slovo, kde som sa s mojou spolužiačkou Laurou Ištokovou zúčastnili. Museli sme vstávať skoro ráno, aby sme stihli vlak. O 9. hod. sme začali. Mali sme síce trochu trému, ale zahrali sme to perfektne. Ja som hrala na gitare a Laura spievala. Keď už všetky súťažné vystúpenia skončili, išli sme všetci do hlavnej sály, kde bolo pre nás prichystané predstavenie. Bolo nádherné! Potom vyhlasovali víťazov. Chvíle napätia boli nekonečne dlhé. A zrazu vyhlásili, že 2. miesto vyhrávajú Nikolka Boňková a Laura Ištoková z Kamenice nad Cirochou. Bol to krásny pocit a som veľmi šťastná, že máme „aspoň“ to 2. miesto . Nikolka Boňková 5.A
Čítame spolu 6. apríla 2017 sme pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov a v rámci Roka čitateľskej gramotnosti čítali rozprávku od známej spisovateľky Daniely Hivešovej-Šilanovej. Vtáčatko – Koráločka aj s rómskym prekladom Čirikloro – Mirikloro, ktorá opisovala príbeh lásky drotárskeho chlapca a rómskej dievčiny. Symbolom ich lásky bol drôtený vtáčik, ktorý ožil a rozospieval sa iba pri ľuďoch, ktorí cítili lásku. Po spoločnom čítaní, do ktorého sa zapojili všetci žiaci aj učitelia 1.4.ročníka a slovenského jazyka, sme rozprávku ilustrovali, reprodukovali prečítaný text, vypracovali pracovné listy a rozprávali sme sa o spolunažívaní a vzájomnej tolerancii. V niektorých triedach sme si dali aj krátky kurz rómskeho jazyka.
Svetový deň vody V stredu 22.3.2017 sme si aj v našej škole pripomenuli Svetový deň vody. Pani učiteľka Engelová pre nás pripravila zaujímavú tému Život vo vode. Videli sme rôzne prezentácie, ale najpútavejšia bola rybárska výstavka. Na výstavke boli zaujímavé veci ako udice, krmivá pre ryby, gumáky väčšie ako ja a najmä vypreparované hlavy rôznych druhov rýb. Najviac sa mi páčilo, ako pani učiteľka rozvíjala tému a odpovedala na naše otázky. Dúfam, že aj o rok si pre nás pripraví zase niečo zaujímavé. Samo Vasko, 5.A
Dobrý beh Dňa 20. apríla 2017 sa náš pán riaditeľ Tokár a pán učiteľ Holp zúčastnili prezentácie k projektu Športová akadémia Mateja Tótha v Spišskej Novej Vsi. Naša škola sa prihlásila ako jediná základná škola v okrese a bude žiadať o grant O2 - Športovej akadémie Mateja Tótha. Zatiaľ za našu školu behá 12 bežcov. Aj ja som sa zapojil, aj keď sa zatiaľ nemá čím pochváliť. Počet nabehaných kilometrov za školu sa každý deň mení. Ja sa budem snažiť, aby som sa zúčastnil aspoň žrebovania o mobil, lebo každý súťažiaci, ktorý mesačne zabehne aspoň 5 km, sa dostáva do žrebovania o 3 smartfóny Huawei P9 Lite 2017. Myšlienka súťaže: Nechoď za školu, radšej za ňu behaj. Teda zapojiť do behu čo najviac detí, ale aj dospelých. Zapoj do súťaže svoje okolie. Rozbehaj svojich kamarátov, aj rodinu. Každý zabehnutý kilometer sa počíta a môže rozhodnúť o konečnom poradí. Preto svoje behy nezabudni zdieľať. Súťaž už prebieha a potrvá až do konca augusta. Takže máme všetci veľkú šancu vyhrať. Miloš Jakubov 8.A
Štefánikov beh Každý rok sa v Humennom koná beh žiakov na počesť generála Milana Rastislava Štefánika, významného slovenského politika, diplomata, astronóma, fotografa, a vojenského letca. Je to už taká tradícia. Aj tohto roku sa 15.mája zhromaždilo na Námestí slobody v Humennom veľké množstvo žiakov, najmä zo základných škôl. Z našej školy nás bolo asi 15. Pán učiteľ nás rozdelil, kto koľko pobeží – od 300m po 1 km. Ja som už bežala viackrát, ale toho roku som prvýkrát spolu so Stankou bežala 1km. Boli sme v strese, každý chcel zabehnúť čo najlepšie. Najrýchlejšia z nás bola Radka, získala 4. miesto. A z chlapcov Mišo Balog bol ešte lepší - 3. miesto. Ja som skončila na 12. mieste, ale myslela som si, že to bude ešte horšie. Prekvapila ma jedna vec, a to, že sme bežali po námestí a nie v parku popri kaštieli ako predtým. Neprekvapila ma však riadna svalovka, ktorá sa ma „držala“ až tri dni. To je dôkaz, že som do toho dala všetky svoje sily a schopnosti. Barbora Gajdošová 8.A
Mladí futbalisti Šport je dobrý pre naše zdravie. Aj žiaci našej školy sa venujú športu, niektorí oveľa radšej ako napríklad matematike či slovenčine. Radi beháme, hráme rôzne loptové hry, ako napríklad hádzanú, basketbal, florbal, ale najväčší záujem majú chlapci, ba už aj niektoré dievčatá, o futbal. Ten je aj pre mňa okrem behu najdôležitejší. Hral som za MFK Snina, teraz hrám za FK Kamenica. Trénuje nás náš učiteľ pán Holp. Tréningy sú ľahšie ako v Snine, dajú sa zvládnuť. Futbal je kolektívny šport. Musíme spolupracovať, každý má na ihrisku svoje miesto a úlohu. Ja hrám na ľavej zálohe. Náš klub hrá v 1.triede ŽIACI U15 ObFZ HE. Posledný zápas sme hrali v Zemplínskych Hámroch, kde sme vyhrali 5:1. Najlepším hráčom bol Maroš Goroľ – Suarez, ktorý strelil 4 góly. Po tomto zápase sme v tabuľke na 8. mieste. Čakajú nás ďalšie zápasy, verím, že budeme tiež takí úspešní. Musíme naďalej usilovne trénovať, aby sme mohli vyhrávať a v tabuľke postupovať vyššie. Michal Balog 5.A Sokoliari
Sokoliari Navštívili nás aj sokoliari, ktorí nám predviedli svoje umenie pri cvičení dravých vtákov. Tieto vtáky sa využívali pri poľovačkách, dnes sú chránené a prezentácia slúži na to, aby sme sa bližšie oboznámili s ich životom a potrebou chrániť ich. Veľmi sa nám ich vystúpenie páčili, niektorí si to aj vyskúšali, tí menší sa aj trochu báli.
Návšteva Ukrajiny V polovici mája som zažila veľmi pekný a zaujímavý deň. S našimi pani učiteľkami a niekoľkými žiakmi „ruštinármi“ sme sa vybrali na Ukrajinu. Pozvali nás na Deň zdravia a športu. Boli sme plní očakávania, ako to tam bude vyzerať. Predstavte si, že nás, ktorí sme tam už niekedy boli, najviac zaujímalo, ako budú vyzerať ich „WC-ká“. Ale nepredbiehajme. Cestou v autobuse vládla príjemná a veselá nálada a hnala nás zvedavosť. Po príchode do družobnej školy v Kamianici nás privítali potleskom. Cítili sme sa ako nejaké celebrity. Riaditelia oboch škôl mali krátky príhovor a po skončení k nám prišlo plno dievčat , ktoré sa chceli s nami zoznámiť. Možno chceli aj chlapci, ale tí boli hanblivejší. Všetci boli veľmi milí a priateľskí. Pripravili pre nás rôzne súťaže. Ich škola sa zameriava na turistiku a ochranu životného prostredia, tak sme sa preťahovali lanom, stavali stany, zdolávali prekážkovú dráhu. Na ich nádhernom multifunkčnom ihrisku sme spolu hrali volejbal. Ukázali nám aj svoju skromnú, ale veľmi peknú školu. A tu sme pri tých WC-kách. Predtým mali len také drevené, vonku, ako zo stredoveku. Tak nás prekvapilo, že teraz už mali krásne, nové, hneď sme ich aj vyskúšali. Až sme im ich závideli. Ale zaslúžili si to. Zmeňme tému. Po chutnom obede sme navštívili zoologické múzeum, preplnené vypchatými zvieratami. Bolo tam všetko – slony, jelene, tigre, ryby, vtáky, plazy...... V botanickej záhrade sme obdivovali krásne kvety a zažili kopec srandy. Žiaľ, k mäsožravým rastlinám nás nepustili. Poslednou zastávkou bol skanzen, v ktorom bolo nádherne. Ako v rozprávke. Plní zážitkov a nových priateľstiev sme sa vydali na cestu domov. Už teraz nám chýbajú naše nové kamarátky. Ale čoskoro sa uvidíme, pretože sme ich pozvali na Dni našej obce. Ďakujeme za tento krásny výlet. (Fotoreportáž z návštevy si môžete pozrieť na ďalšej stránke.) Taňka Boňková 8.A
Úspech Braňa Pekným úspechom sa môže pochváliť aj náš najväčší a možno aj najsilnejší žiak Braňo Darvaš, ktoý v okresnej súťaži vo vrhu guľou získal výborné 1. miesto. Blahoželáme!
Mladí hasiči Naši štvráci –Matej Dubas, Paľko Sojčák, Tobias Sojčák a Kubo Balog sa popasovali v okresnej súťaži Mladý hasič – jarné kolo, kde v silnej konkurencii obsadili pekné 3. miesto. Tešíme sa z ich úspechu a prajeme im, aby sa im darilo aj budúcnosti.
Hudobný talent Koncom apríla ZUŠ J.Melkoviča v Starej Ľubovni organizovala 8.ročník celoslovenskej súťažnej prehliadky v sólovej a komornej hre na saxofóne. Teší nás, že náš žiak Teodor Sedláček získal vo svojej III. kategórii zlaté pásmo. Blahoželáme mu a prajeme, aby sa mu darilo aj v ďalšom štúdiu na konzervatóriu.
Návšteva Ukrajiny - fotoreportáž
Stavanie stanu
Spoločné foto
Zoznamujeme sa
Zoologické múzeum
Foto s pánom riaditeľom
V botanickej záhrade
Vyhodnotenie súťaží
Chvíľa oddychu v skanzene
Úsmev na rozlúčku
Veľkonočné zvyky a tradície Ľudia cez rok oslavujú veľa krásnych sviatkov. Niektoré sa oslavujú viac a sú známe po celom svete, iné menej. Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, aj keď prvé miesto patrí Vianociam. Kedysi ľudia nemali žiadne počítače, telky ani mobily, tak sa zabávali vymýšľaním príbehov či "hier", z ktorých sa neskôr stali zvyky a tradície. Každý národ má vlastné tradície, vrátane Slovenska. Páči sa mi, keď ľudia tradície dodržiavajú. Aj keď v dnešnej dobe to tak veľmi nie je, pretože veľa ľudí skôr pôjde na dovolenku alebo nemajú čas na zvyky. K Veľkej noci sa viaže viacero tradícií. Tu na východe Slovenska sa zvykne svätiť páska, teda požehnávanie veľkonočných jedál, čo je zároveň aj môj najobľúbenejší veľkonočný zvyk. Najznámejšie je zrejme na celom Slovensku oblievanie a samozrejme šibačka. Tento zvyk je veľmi obľúbený u chlapcov, ale dievčatá ho veľmi v láske nemajú. Ľudia si zdobia príbytky kraslicami alebo bahniatkami. V západnej Európe deti ráno hľadajú čokoládové vajíčka, ktoré im poskrýval cez noc "Veľkonočný zajačik". Tento zvyk sa najnovšie začal rozširovať aj na Slovensku, hlavne v mestách. Mne sa to páči viac ako oblievačka, pretože pri tom aspoň nikto neskončí mokrý. Je dobré, keď ľudia vymýšľajú aj nové zvyky alebo skúšajú tie zahraničné, ale samozrejme nikdy by nemali zabudnúť na tie naše tradičné a hlavne na duchovný odkaz Veľkej noci. Miriam Gičová 8.A
Veľká Noc - Biela Sobota Pre mňa a asi aj pre každého veriaceho je Veľká noc významným sviatkom. Pre mňa zo všetkých veľkonočných dní je najkrajšia práve Biela Sobota, hoci my miništranti máme dosť veľa povinností. Napríklad musíme počas Veľkej noci strážiť hrob a ja som nebol výnimkou. Moja služba bola v sobotu od druhej to tretej ráno, teda v čase, keď všetci sladko spia, takže aj ja som bol dosť nevyspatý. Celý deň prebiehal klasicky, až som o 19:30 prišiel na asi najkrajšie obrady Veľkej noci. Obrady Bielej soboty sú známe tým, že sú asi najdlhšie a na začiatku obradov vchádzame do zhasnutého kostola, tým si pripomíname zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Tieto obrady mám veľmi rád, či už to ako stojíme na začiatku vonku pri ohni, ako vchádzame do tmou pohlteného kostola alebo požehnanie na všetky svetové strany. Je to krásny čas a najviac sa teším, ako si po dvoch dňoch pôstu doprajem nejakého „fajnučkého“ mäska alebo šunky. Števo Vrábeľ 8,A
Veľkonočná tvorivá dielňa Pred Veľkou nocou sa nám už nechcelo učiť, mysleli sme na voľné dni, ktoré sú pred nami. Ako každý rok, aj tento sme posledný deň prežili tvorivo – mali sme Veľkonočnú tvorivú dielňu. Všetci sa zapojili, od tých najmenších až po deviatakov. Dolná chodba bola zaplnená tvorivými a usilovnými rukami. Každý tvoril niečo iné. Napríklad prváci kreslili a vystrihovali vajíčka, kuriatka i zajačikov, piataci sú veľmi maškrtní, preto pripravovali samé dobroty, ktoré hneď aj ochutnali. A my ôsmaci? Vybrali sme si náročnejšiu dekoráciu – vyrábali sme svietniky a malých zajačikov z vlny. No asi sme precenili svoje sily, pretože sa nám vôbec nevydarili. No, ale srandy, tej sme si užili poriadny kopec a domov sme odchádzali spokojní, a to nielen preto, že sme sa neučili, ale aj preto, že sme prežili príjemné a tvorivé dopoludnie. Taňka Boňková 8.A
Noc s Andersenom Na túto noc sme sa poctivo pripravovali. Tak ako každý rok, aj tento sme ako siedmaci mohli stráviť jednu noc v škole. Všetci sme sa tešili a nevedeli sme sa dočkať. Začali sme chystať program. Konečne nastal dlho očakávaný deň, každý prišiel vysmiaty a plný očakávania. V jednej triede sme si rozložili spacáky, v inej sme pripravili program, v ďalšej plno dobrôt, aby sme náhodou neboli hladní. Na začiatku sme rodičom a učiteľom predviedli poučný i veselý program, v ktorom sme porozprávali o živote a tvorbe najväčšieho rozprávkara Hansa Christiana Andersena a zahrali sme veselé scénky. Po odchode rodičov a posilnení jedlom sme pokračovali v aktivitách, ktoré nám pripravili pani učiteľky Chomčová a Škovránová. Najviac sa nám páčila diskotéka a voľná zábava. Každý sa tešil na pizzu, ktorú nám priniesli pred polnocou. Po zjedení sme šli hľadať poklad a potom sme mali spať. Mali, no nikto nespal takmer do rána. O 6,30 bol budíček, upratanie, odovzdávanie diplomov a odchod domov vyspať sa. Bola to úžasná akcia a určite by si to každý rád zopakoval. Ďakujeme pani učiteľkám za prípravu aj za to, že to s nami vydržali. Karolína Vasková 7.A
Noc v škole Bola som plná očakávania a predstáv, čo mi táto noc prinesie. Veľmi som sa na to tešila. Všetko sa začalo príchodom spáčov - siedmakov a rodičov, ktorí sa zhromaždili v rozprávkovej miestnosti, v ktorej sme mali pripravený program. V tomto programe som účinkovala aj ja. Mala som veľkú trému, ale keď som hrala pred rodičmi, tak tréma zo mňa opadla. Bola som rozprávková bytosť, ktorú mali rodičia hádať. Bola som Snehová kráľovná. Táto postava sa v scénke ukázala ako panovačná a zlá. Snažila som sa ju zahrať čo najlepšie, ale s jej správaním nesúhlasím. Bolo super vidieť mojich kamarátov, ako sa pasujú s postavami, ktoré museli zahrať. A ešte pred rodičmi! Veľa som sa dozvedela o svetovom spisovateľovi H. CH. Andersenovi. Rodičia na mňa pôsobili veľmi príjemne a vychutnávala som si ich potlesk. Po hlavnom programe sme sa občerstvili a nasledovali rôzne aktivity. Páčilo sa mi čítanie v knižnici, zbieranie polnočných dukátov a rozoberanie lásky medzi cínovým vojačikom a baletkou. Bola to krásna rozprávková noc. Ešte raz by som si to zopakovala. Elena Škovranová 7.A
Zápis detí do 1. ročníka
Milé deti, vstupujete do ríše rozprávok
Pán riaditeľ víta detí aj rodičov
Školáci predvádzajú, čo sa už naučili
Zaplnená dolná chodba školy
Už sa vieme aj hlásiť Zaujímavé úlohy
Úlohy vôbec nie sú ťažké Zatancujme si spolu
Škola v prírode V pondelok 15. mája sme my štvrtáci išli s pani učiteľkami do školy v prírode vo Vysokých Tatrách. Cestovali sme vlakom. Ubytovali sme sa v nádhernom hoteli Eufória. Do hotela Amália sme sa chodili kúpať, lebo tam bol veľký bazén. Lea Mne sa najviac páčil hneď prvý deň – pondelok. Po rozlúčke s rodičmi nasledovala cesta vlakom do Košíc a odtiaľ do Popradu. Tam sme prestúpili na vláčik, ktorý nás zaviezol do Novej Lesnej, kde sme boli ubytovaní. K hotelu to bolo ešte asi 1,5 km. Tam nás už čakala batožina, ktorú nám doviezli autom niektorí rodičia. Po obede sme sa vybalili. Večer sme o desiatej museli zhasnúť. Ale nikomu sa ešte nechcelo spať. Laura V utorok nám pozbierali mobily, ale večer sme mohli zavolať rodičom. Za odmenu, že sme boli slušní, sme mali diskotéku. Ráno bola rozcvička. Šimon Mali sme animátorky, ktoré nám vymýšľali veľa hier aj diskotéku. Na druhý deň nám prichystali štvorkolky a skákací hrad a bolo to super. Na Hrebienok sme išli zubačkou a potom sme prechádzali popri veľkých balvanoch. Boli tam nádherné vodopády. Pri Rajnerovej chate sme trocha oddychovali. Ja s Alžbetkou a Vikou sme mali najčistejšiu izbu. Sofia V škole v prírode bolo super. Cestovali sme štyri a pol hodiny. Mali sme výborné animátorky Julku a Danku, bola s nimi veľká zábava. Jazdili sme na štvorkolkách, šmýkali sa na nafukovacom hrade a súťažili v rôznych súťažiach. Cestou na Hrebienok sme videli aj rôzne zvieratá. Vo štvrtok sme boli na Štrbskom plese a v piatok sme išli domov. Petra Keď sme prišli k hotelu, zistili sme, že sú tam aj iné školy. Po ubytovaní nasledoval obed. Veľmi nám chutil. Alžbetka Všetko bolo veľmi super. Naučil som sa trochu plávať. Hrali sme karty. Najzábavnejšie bolo, ako sme hrali futbal s inou školou. Nachodili sme asi 20 km. Videli sme ešte veľa snehu aj veľa iných turistov. Nepáčilo sa mi, že sme sa na každom kroku museli fotiť. Jakub Animátorky nám pripravili súťaž. Rozdelili nás do dvoch skupín. Hrali sme sa na pirátov. Mali sme zhotoviť vlajku. Naša loď sa volala Red devils. Páčilo sa mi aj živé pexeso. V obchode som si kúpila pohľadnicu, magnetku a náušnice. Bolo tam super. Nikoleta Najviac sa mi páčilo, keď sme hrali futbal proti Handlovej. I keď sme prehrali, bola to sranda. Našli sme si aj kamarátov a boli veľmi „drsní“. Naši chlapci sa ich aj trochu báli, lebo počúvali reperskú hudbu. Nám dievčatám sa páčilo veľa chlapcov. Sofia počas zápasu aj skopala mnohých chlapcov do kolien, bola v obrane a išlo jej to perfektne. Aj ja som nechtiac kopla Alžbetke do hlavy, dúfam, že mi to odpustila, lebo to nebolo úmyselné. Naše pani učiteľky boli perfektné, lebo pri nás vydržali 5 dní v kuse. To je rekord! Rebeka Páčil sa mi skákací hrad, spúšťala som sa s pani zdravotníčkou, jazdila som na motorke, tancovali sme, spievali. Večer sme sa zabávali s kamarátkami. S pani učiteľkami Mažerikovou a Ivanovou, s mojou mamou a pani zdravotníčkou sme hrali karty. Ninka Mali sme aj „úraz“. Mojej kamarátke vošla do ruky trieska. Ale pani zdravotníčke jej ju vybrala. Futbal s Handlovou sme prehrali 4:7, ale bolo nám dobre a chceli by sme sa tam vrátiť. Janik
Škola v prírode – ďakujeme za krásne zážitky
Trochu cestovania
Trochu učenia
Aj na Štrbskom plese Trochu turistiky
Trocha relaxu vo welnes
Trochu dobrodružstva
Trochu fotenia
... a veeeľa, veeeľa zááábavy!!!
Moja sestra Chcem vám prestaviť moju staršiu sestru. Volá sa Tatiana a hoci má už 14 rokov, pre každého je Taňka. Pýši sa štíhlou, vzpriamenou postavou, jej dlhé nohy robia rýchle kroky. Pripomína modelku. Prvé, čo vás upúta, keď na ňu pozriete zblízka, je jej milá tvár, ktorou sa veľmi podobá na mamu. Každý obdivuje jej tmavšiu pleť ako mliečna čokoláda. Tú má zase po otcovi. Svetlohnedé vlasy a orieškové oči spolu pekne ladia. Svojím úprimným a krásnym úsmevom si získa každého. Hovorím jej, že sa usmieva ako slniečko. Je zábavná a energie má na rozdávanie. Myslím si, že je až hyperaktívna. Vidno to na jej pestrofarebnom oblečení aj na správaní. Je veľmi spoločenská a rada spieva ako každý v našej rodine. Nikolka Boňková
Môj brat Môj jediný brat Jakub má dvadsaťdva rokov. Je odo mňa o jedenásť rokov starší a má viac sily, preto ho musím počúvať. Je strednej postavy, ale so širokým hrudníkom, lebo často posilňuje. Chodí vzpriamene, ale dosť pomaly. Na jeho oválnej tvári nás zaujme malý šibalský nos a husté obočie. Svetlá pokožka sa odráža od tmavohnedých očí, ktoré sú plné lásky, ale aj hnevu, keď sa mu niečo nepáči. Vlasy si strihá nakrátko. Úzke pery zakrývajú krásne biele zuby. Pekne žiaria, keď sa usmeje. Rád nosí športové oblečenie ako väčšina mladých ľudí. Najradšej má modrú farbu. Študuje na vysokej škole, chce byť policajtom. Tak to asi už modré oblečenie nebude môcť nosiť. Rád športuje, často sedí za počítačom pri dobrých hrách. Som rád, že mám staršieho brata, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Mám ho veľmi rád. Filip Kotus
Moja sestra Moja sestra sa volá Jasmínka. Vo februári mala tri roky. Starám sa o ňu, lebo je to moja mladšia sestra. Spoznáte ju podľa drobnej postavy, guľatej tváre a krátkych hnedých vlnitých vlasov. Rada a často sa smeje, vtedy sa objavia krásne biele zúbky, hovorí sa im mliečne. Keď sa teší, žiaria jej hnedé očká. Na to, že je dievča, má dosť chlapčenských vlastností. Rada „pomáha“ ockovi, pletie sa mu pri práci popod nohy, bije sa ako chlapec a jej najobľúbenejšou hračkou je autíčko. Často kričí a vtedy jej piskľavý hlások počuť až na ulicu. Veľmi rada počúva pesničky od Smejka a Tanculienky a tiež Spievankovo. Každú sobotu ma príde zobudiť už o šiestej, lebo chce pozerať rozprávky. Všetky sa jej páčia, ale najradšej má Spanch bob. Všetci ju máme radi, je to náš najväčší poklad. Radka Mažeriková
Moja mama Osoba, ktorú najviac a najlepšie poznám, sa volá Štefánia, má 34 rokov a je to moja mama. Je to tá najlepšia osoba na svete. Po dome chodí veľmi potichu a vždy ma prekvapí, keď zrazu stojí za mnou. Jej oválnu tvár zdobí krásny úsmev. Má tmavohnedé vlasy, ktoré jej ladia k očiam. Najčastejšie ju uvidíte v nohaviciach a tričku alebo blúzke, lebo toto oblečenie má najradšej. K ľuďom je vždy milá a rada pomôže. Zvláštne na nej je to, že všetko, čo povie, sa aj splní. Mám ju veľmi rada, hlavne, keď sa smeje. No niekedy sa vie aj nazlostiť a vtedy si ju musím udobriť, a to najmä upratovaním a domácimi prácami. Laura Ferková
MĂ´j bratranec TadeĂĄĹĄ MĂ´j bratranec mĂĄ 11rokov. ChodĂ mierne ĹĽarbavo . VeÄžmi sa hrbĂ. Nohy mĂĄ stredne dlhĂŠ a je vyĹĄĹĄĂ ako ja. Hlavu mĂĄ ovĂĄlnu ako zrkadlo ktorĂŠ visĂ na stene. TvĂĄr je bledĂĄ a pehatĂĄ ako tĂĄ moja. Jeho oÄ?i sĂş naozaj nĂĄdhernĂŠ majĂş sĂ˝tu modrĂş farbu a sĂş obrovskĂŠ. Ăšsta sĂş veÄžkĂŠ a svetlo rúŞovĂŠ. No a jeho zuby, tie si na Ĺˆom vĹĄimnete ako prvĂŠ, sĂş veÄžkĂŠ a biele. ObÄ?as si ho na hodine vĹĄimnem a buÄ? sa oblizuje a pozerĂĄ do ,,blba“ alebo robĂ Ä?udnĂŠ ,,grimasy“. Je to celkom milĂ˝ chlapec, mimoriadne ĹĄteklivĂ˝ tak ako ja, aj takĂ˝ lenivĂ˝, ale je aj celkom priateÄžskĂ˝. ObleÄ?enie nie je ĹĽaĹžkĂŠ opĂsaĹĽ, pretoĹže celĂ˝ týŞdeĹˆ nosĂ to istĂŠ - modrĂŠ rifle a nejakĂŠ farebnĂŠ triÄ?ko s obrĂĄzkom. Jeho zĂĄujmy sĂş väÄ?ĹĄinou futbal a bicyklovanie. Jeho vzĹĽah k uÄ?eniu nie je veÄžmi dobrĂ˝, no ale znĂĄmky mĂĄ dobrĂŠ, naozaj neviem, ako to robĂ. MĂĄm ho rada uĹž len kvĂ´li tomu Ĺže je s nĂm sranda. Je veÄža vecĂ, ktorĂŠ nemĂĄm na Ĺˆom rada, no to najhorĹĄie je asi ten obrovsky neporiadok na lavici. InĂĄÄ? je to v pohode chlapec... Sophia PolĂĄkovĂĄ
Moja krstnĂĄ Moja krstnĂĄ sa volĂĄ Henrieta, no kaĹždĂ˝ ju volĂĄ milĹĄie - Henika alebo HeĹˆa. Hoci je o rok starĹĄia ako moja mama, vyzerĂĄ oveÄža mladĹĄie. Je takĂĄ nĂzka, Ĺže keÄ? robila skúťky na vodiÄ?ĂĄk, musela sedieĹĽ na dvoch vankúťoch. Aby vyzerala trochu vyĹĄĹĄie, nosĂ topĂĄnky na vysokĂ˝ch podpätkoch. ChodĂ veÄžmi vzpriamene. Aj svoju okrĂşhlu hlavu drŞà hore, aby vynikli jej krĂĄsne rovnĂŠ a dlhĂŠ vlasy. ÄŒasto si ich prefarbuje, väÄ?ĹĄinou na Ä?ierno alebo mahagĂłnovo. UĹž sme sa dlho nevideli, tak si nepamätĂĄm farbu jej oÄ?Ă. Ale na jej milĂ˝ a lĂĄskavĂ˝ pohÄžad a srdeÄ?nĂ˝ Ăşsmev sa nedĂĄ nikdy zabudnúż. PodÄža jej haĹĄterivĂŠho hlasu ju poznajĂş aj medzi tisĂckami Ä?alĹĄĂch hlasov. Moja krstnĂĄ je modernĂĄ slobodnĂĄ Ĺžena a neĹĄetrĂ peniazmi na kvalitnĂŠ a znaÄ?kovĂŠ obleÄ?enie a na kozmetiku. PouĹžĂva mejkap a tmavĂŠ oÄ?nĂŠ tiene. Je vĹĄak nielen peknĂĄ, ale aj mĂşdra. VyĹĄtudovala naraz dve vysokĂŠ ĹĄkoly a teraz ukonÄ?ila uĹž tretiu. Neviem, naÄ?o jej to bude, ale ona to iste vie. Buduje si ĂşspeĹĄnĂş kariĂŠru. Ĺ˝ije a pracuje v PoÄžsku. V prĂĄci sa jej darĂ. K ÄžuÄ?om je milĂĄ, ale opatrnĂĄ a dosĹĽ nedĂ´verÄ?ivĂĄ. Hoci mĂĄ okrem mĹˆa eĹĄte Ä?alĹĄĂch osem krstniat, vĹždy sa snaŞà nĂĄjsĹĽ si pre nĂĄs Ä?as. KeÄ?Ĺže nemĂĄ svoju rodinu, snaŞà sa byĹĽ dobrou krstnou a za to ju Ğúbim. SĂş vĹĄak aj veci, ktorĂŠ mi na nej prekĂĄĹžajĂş. NaprĂklad Ä?asto nieÄ?o sĞúbi a potom na to nemĂĄ Ä?as alebo zabudne. A tieĹž sa Äžahko urazĂ, keÄ? jej niekto povie, Ä?o sa jej nepĂĄÄ?i. A takĂ˝ vlas v kolĂĄÄ?i? HotovĂĄ katastrofa! UĹž sa ho ani nedotkne. Ale inak som rada, Ĺže je sĂşÄ?asĹĽou naĹĄej rodiny a mĂ´jho Ĺživota. Laura IĹĄtokovĂĄ
Vyznanie Moja mamka, to je zlato!!! Je to tĂĄ najkrajĹĄia a najlepĹĄia osoba na svete. Je to moja najlepĹĄia kamarĂĄtka. VeÄžmi ju Ğúbim a nadovĹĄetko si ju vĂĄĹžim. Rozplakala by sa aj pre malĂş kvetinku, ktorĂş drĹžala v nĂĄruÄ?i. S mamkou sme kaĹždĂ˝ deĹˆ doma samĂŠ. ZaĹžĂvame s Ĺˆou toÄžko srandy, Ĺže by nĂĄm vystaÄ?ila na celĂ˝ rok, ale mĂĄ to jeden hĂĄÄ?ik. Mamka nie je len najlepĹĄia kamoĹĄka, je to aj NAJ zdravotnĂĄ sestra. StĂĄle prichĂĄdza domov unavenĂĄ, no aby som bola ĹĄĹĽastnĂĄ, krĂĄsne sa usmeje. VĹždy ma podrĹžĂ, keÄ? zakopnem aj o ten najmenĹĄĂ kamienok. Ach, takĂş mamku nikto nemĂĄ. StĂĄle hovorĂ, Ĺže ocko je jej Martin na bielom koni, Ĺže je to jej princ. No nie je to celkom pravda, pretoĹže mamka je ockova princeznĂĄ. Ocko mĂĄ dobrĂ˝ vkus, takĂşto princeznĂş je nie veÄžmi ĹĽaĹžkĂŠ vybraĹĽ, keÄ? to bola lĂĄska na prvĂ˝ pohÄžad. Mamka moja, ostatnĂŠ ti nesiahajĂş ani po päty. ÄŽakujem tomu hore, Ĺže nĂĄm nadelil takĂŠ úŞasnĂŠ stvorenie. ÄŽakujem ti za vĹĄetko, mamiÄ?ka moja !!! đ&#x;˜? đ&#x;˜? â?¤
Deň matiek Mama je anjel, ktorý ma každé ráno zobúdza bozkom. No a práve takíto anjeli mali 14.mája sviatok – Deň matiek 12.mája pripravila naša škola slávnostnú akadémiu pre všetky mamy a babky. Poctivo sme nacvičili pestrý program. Ja spoločne s mojimi spolužiakmi sme nacvičovali scénku, ako pani redaktorka Radka kládla rôznym generáciám otázky a my sme mali odpovedať spevom – vhodnými ľudovými pesničkami. Ja som bola samozrejme ako vždy najstaršia - vydatá tetka Veronka. Mala som oblečenú fialovú sukňu s kvetmi, modré tričko, na tom sivú šatku a čierne topánky. Hotová kamenická tetka. Veľmi ma to bavilo, pretože rada hrám a spievam a vraj mi to celkom ide. Dúfam, že takých scénok bude ešte veľa. Na záver sme spievali pieseň s Timeou zo 6.A a pridali sa k nám aj všetci účinkujúci. Z ostatných vystúpení sa mi najviac páčili mažoretky, mali krásne kostýmy, skvelú choreografiu a ani raz žiadnej nespadla palička. Mojej mamke i ostatným mamkám sa to páčilo a to bolo najdôležitejšie. Vážte si svoje mamky, pretože nám dali život a snažia sa nás robiť šťastnými. Tak ešte raz všetko najlepšie k vášmu sviatku, milé naše mamky! Sophia Poláková
Môj psík Môj pes sa volá Lajka. Máme ju od mojich 2 rokoch. Takže má okolo 9 rokov. Je to kríženec, ktorá ako šteniatko bola veľmi krásna a milá. Rýchlo sme si ju obľúbili. Býva u nás na záhrade v drevenej búde. Je stredne veľká, váži okolo 8 kg. Má bielu farbu a krátku srsť. Hlavu úzku, široké čelo a guľaté hnedé oči. Uši má vždy vystreté, a tým je vždy v strehu. Zuby sú biele a ostré a slúžia jej na chrúmanie kostí. Na konci krátkeho tela je chvost, ktorým nám naznačuje, kedy má dobrú náladu. Lajka je veľmi hravá, rýchla a múdra. Má výborný sluch a čuch asi miliónkrát lepší ako človek. Je to veľmi odolný pes, výborná spoločníčka a náš najlepší priateľ. Môjho psíka by som nevymenila za nič na svete, hoci viac počúva môjho otca ako mňa.
Anežka Harakaľová 5.A
Naša mačka Naša mačka sa volá Elza. Má štyri roky a je už súčasťou rodiny. Má zvláštnu farbu, takú oranžovo-bielu. Na jednej labke má čierny fľak a podľa toho ju každý hneď spozná. Je veľmi rýchla a dokáže vyskočiť aj na ten najvyšší stôl, hlavne, ak sú tam nejaké dobroty. Mám s ňou plno zážitkov. Už od detstva ma strážila. Sedela pri mne na lavičke a vrčala na každého, kto sa chcel ku mne priblížiť. Naše priateľstvo trvá dodnes. Aj teraz, keď idem do školy, ma odprevádza až na ulicu. Poobede ma poslušne čaká, lebo vie, že jej nechám kúsok svojej desiatej. Keď otváram tašku, od šťastia vrtí chvostom ako psík. Má rada aj naše spoločné preteky – ja na bicykli a ona popri mne. Je dobrý lovec. Keď niečo v noci uloví, nechá to pred dverami. Nezje to, radšej má myšie konzervy. Škoda, že nevie rozprávať, celkom dobre by sme si poklebetili. Aj tak je moja verná kamarátka. Slavko Harvilik 5.A
Hači Náš pes má meno podľa hrdinu filmu „Hačiko, príbeh psa“. Ten film sme pozerali na Vianoce a veľmi sa nám páčil. Na druhý deň nám teta ponúkla šteniatko žlto-hnedej farby. Bol to môj najkrajší vianočný darček. Celé dni som bola pri ňom. V zime sme ho mali v pivnici, ale v jari už behal po dvore. Je to čistokrvné plemeno „zlatého retrivera“. Vyrastá do výšky 5060cm. Teraz mi je takmer po kolená. Dospelý by mal vážiť okolo 30 kíl. Je však veľmi pažravý, zje všetko, čo mu dáme, aj granule, aj zvyšky jedla. Nie je agresívny, ale neviem prečo, rád všetko hryzie. Aj moje ruky. Ale nie veľmi, len tak trochu, od radosti. Nemôžeme ho nechať voľne na dvore bez dozoru. Buď by podliezol bránku a ušiel, alebo by poničil kvety, či potrhal papuče. Závidí, keď hladkám našu mačku Lili. Hneď začne štekať a ťahať ju preč, ale Lili sa nedá a pazúrmi mu poriadne naloží. Snažím sa byť s ním čo najčastejšie, lebo každý domáci miláčik potrebuje veľa lásky. Laura Ištoková 5.A
Ako mi box zmenil život Pre niekoho môže byť box brutálny, drastický alebo nebezpečný šport. Keď sa pozeráte na boxerský zápas, tak vidíte dvoch ľudí, ako sa bijú. No nie každý to vidí rovnako. Ja vidím dvoch športovcov, ktorí medzi sebou súťažia a nie sa bijú. Box nie je zlý šport, zlý je len pohľad ľudí naň. Pred tým, než som začal boxovať, tak som vysedával dlhé hodiny pred počítačom, televíziou a napchával sa. Celé dni som nič nerobil, moja kondička bola mizerná. Raz mi môj starší brat navrhol, či by som neskúsil boxovať. Samozrejme, nechcelo sa mi, vyhováral som sa a jednoducho som bol lenivý. Napokon som si povedal, že by bolo načase niečo so sebou robiť, tak som to skúsil. Prihlásil som sa do športového klub Miko fit-box, ktorý veľmi úspešne funguje v našej obci. Prvý týždeň bol pre mňa utrpením, tréningy boli pre mňa fyzicky priam nezvládnuteľne. Zvykal som si na nový šport a na nový kolektív. Po nejakom čase sa to zlepšilo, vládal som viac a viac. Prišli obdobia, kedy sa mi absolútne nechcelo ísť na tréning, ale išiel som. Box ma veľmi bavil, pretože to pre mňa bola zmena a nemal som čas vysedávať doma. Keď prišiel môj prvý zápas, bol som celkom nervózny, pretože som predtým nikdy v ringu nestál a nieto ešte pred divákmi. Snažil som sa a bojoval som do poslednej chvíle, no nevyšlo to a prehral som. Ten zápas mi ukázal, kde som mal nedostatky a na čom musím popracovať. Trénoval som, cvičil a upravil si stravu. Makal som na sebe každučký deň, dlho a tvrdo. O 2 mesiace na to prišli Majstrovstvá Slovenskej republiky 2017 v Galante, na ktorých som sa zúčastnil. Tam sa tá drina vyplatila, a obsadil som prvú priečku v kategórii starších žiakov a stal som sa majstrom Slovenska. Pre mňa to bolo veľké povzbudenie a motivácia trénovať a zápasiť ďalej. Neskôr prišiel aj zápas vo Vranove nad Topľou, kde som vyhral v prvom kole. Riadim sa mottom: "Svet nie je len slnko a dúhy. Je to veľmi zlé a škaredé miesto a je jedno, akí silní ste, život vás zrazí na kolená a udrží vás tam aj natrvalo, ak to necháte. Ty, ja ani nikto neudrie tak silno ako život. Ale nie je to o tom, ako ťažko ste zasiahnutí. Je to o tom, ako ťažko sa z toho dostanete a ako budete pokračovať. Môžete schytať veľa rán, ale musíte pokračovať. Jedine takto sa z vás stanú víťazi! " Veľkou motiváciou je pre mňa Mike Tyson, ktorý sa z ničoho vypracoval na vrchol a stal sa legendou svetového boxu. Ďalšie moje vzory sú: Gennady Golovkin, Anthony Joshua a Vasylij Lomachenko Ako som už povedal, box nie je zlý šport, zlý je len pohľad naň. Pri boxe získate kondíciu, disciplínu, vycibrite si reflexy a budete musieť premýšľať takticky. Števo Vrábeľ 8.A
Obal na knihu Začalo sa to tak, že som sa nudil, tak som si začal kresliť obrázky na papier, ktoré boli celkom pekné. Neskôr som začal kresliť na počítači pomocou programu Pain Tool Sai, no aby som mohol ukázať obrázky, ktoré som kreslil na počítači krstnej, tak som si musel vytvoriť stránku, kde ich nahrám. Keď som tam začal pridávať obrázky, ktoré som kreslil, tak to krstná ukázala ďalším ľuďom v Amerike. Asi tak týždeň potom, čo som jej ukázal stránku, sa ma spýtala, čí nemám záujem kresliť obal knihy. Tak som povedal áno. Ďalší deň mi poradila, ako má ten obal vyzerať, tak som začal kresliť. Keď som mal obal hotový, poslal som obrázok krstnej. Týždeň potom, čo som poslal obal knihy, tak mi povedala, že kniha bolo najpredávanejšou knihou, knihou týždňa a knihou mesiaca. Teraz si kreslím každý deň aspoň hodinku a snažím sa zdokonaľovať. Robert Rošak 9.A
„Mladý talent Róbert Rošák (15r.) z Kamenice nad Cirochou má veľký úspech na Amazone. Tento týždeň sa kniha, na ktorú ilustroval obal(Past Tense by Malcolm McDonald), stala najpredávanejšia. Držíme palce len tak ďalej.“ Ďalšie ukážky z Robovej dielne
Víťazná ilustrácia
1.sväté prijímanie Nedeľa 7. máj bol pre mňa výnimočný deň. Zúčastnila som sa významnej udalosti v mojom živote – prvýkrát som bola na svätom prijímaní. Veľmi som sa tešila. Na začiatku sme vchádzali spolu s pánom farárom a miništrantmi do kostola. S radosťou som vnímala pohľady mojich rodičov a príbuzných. Počas omše sa každý nejako zapojil – čítali sme prosby, nosili sme obetné dary, spievali sme. Najväčším zážitkom pre každého z nás tretiakov bolo prijatie Tela a Krvi Pána Ježiša. Na konci omše sme poďakovali nášmu duchovnému otcovi, katechétke i kantorke za to, že nás tak pekne pripravili. Spoločne sme sa odfotili a potom sme išli na slávnostný obed do reštaurácie, kde nás čakali samé dobroty a mňa aj darčeky, ktorým som tiež potešila. Po hostine sme sa s dobrým pocitom vrátili domov. Už sa teším, že počas omší nedostanem iba krížik, ale už môžem ísť na sväté prijímanie. Lenka Boňková Môj zážitok z 1. svätého prijímania Celá príprava na tento môj veľký deň začala ešte v 1.ročníku, ba ešte oveľa skôr, lebo od malička som chodila s rodičmi do kostola na sväté omše. Na hodinách náboženstva som sa naučila veľa Pánu Ježišovi, o jeho živote a zázrakoch, ktoré urobil. V 3.ročníku som netrpezlivo odpočítavala, koľko dní ešte treba vydržať do svätého prijímania. Najprv sme sa v sobotu boli prvýkrát vyspovedať. Predtým som odprosila svojich rodičov a starých rodičov, aby aj mne Pán Ježiš mohol odpustiť. Bála som sa, ako to dopadne. Ale keď som vyšla zo spovednice, cítila som sa veľmi dobre. Nevedela som sa dočkať nedeľného rána. Pred kostolom ma čakala celá rodina, ktorú som si pozvala. Pán farár mi dal úlohu niesť vankúšik, na ktorom bola krstná košieľka. Mali sme trochu aj trému, najmä keď sme vstupovali do kostola a každý na nás pozeral. Konečne prišiel ten najkrajší okamih – dostala som Božie telo – Ježiša. V tej chvíli som prosila za seba aj za svojich rodičov. Po svätej omši ma čakalo veľké prekvapenie. Rodičia mi pripravili veľkú oslavu a dostala som veľa darčekov. Ale na to najdôležitejšie nikdy nezabudnem: budem sa snažiť, aby Pán Ježiš zostal mojím verným priateľom. Marianka Barátová 1.sväté prijímanie Od začiatku školského roka sme sa pripravovali na 1.sväté prijímanie. Chodili sme častejšie na sväté omše a postupne sme sa pripravovali na prijatie Ježiša. U nás v Kamenici sa 1.sväté prijímanie uskutočnilo 7. mája 2017, v Kamienke o týždeň neskôr. Bol pekný, slnečný deň. Ráno sme sa stretli pred kostolom pekne oblečení. Na svätej omši sme sa predstavili a povedali o svojich záľubách. Starší žiaci nám zahrali scénku o deťoch z Fatimy, ktorým sa pred 100 rokmi zjavila Panna Mária. Mali sme trochu aj trému. Každý sa tešil na tú najdôležitejšiu chvíľu, keď do nášho srdiečka vstúpi Pán Ježiš. Po prijatí eucharistie sme všetci pokľakli a pomodlili sa spoločnú modlitbu. Na konci omše sme dostali obrázky fatimských detí a urobili sme si spoločnú fotku s pánom farárom. Potom sme šli do reštaurácie, kde mi všetci blahoželali a dostala som plno darčekov. Všetky boli pekné, ale najviac ma potešila papierová knižka s blahoželaním k 1.sv.prijímaniu od krstného otca. Celá oslava dopadlan veľmi dobre. Bola som veľmi šťastná, že som mohla prijať Ježiška do môjho srdca. Danka Ščerbová
Odpustová slávnosť a požehnanie nového pastoračného domu 28.5.2017 sme slávili odpustová slávnosť pri príležitosti sviatku Nanebovstupenie Pána. Sv. omšu o 10:30 celebroval otec arcibiskup Bernard Bober. Po sv. omši malo nastať posvätenie pastoračného domu, ktorý postavili vedľa fary. Pred 20 mesiacmi prišiel náš farár s nápadom postaviť nový pastoračný dom. Má slúžiť pre všetkých ľudí z farnosti, či už na detské aktivity, pre stretnutia mladých, ale i rodinné aktivity. Dnes nastal deň kedy sa náš nový pastoračný dom zasvätený sv. rodine mal posvätiť. Po sv. omši sme sa v sprievode vybrali k fare. Otec biskup aj s asistenciou vošli dnu a posvätili nové priestory. V pastoračnom dome sa na prízemí nachádza jedna veľká spoločenská miestnosť, kuchynka, sociálne zariadenie, na poschodí sú dve menšie miestnosti, ktoré môžu slúžiť pre menšie stretká. Verím, že sa pastoračný dom čoskoro zaplní mládežou i staršími a ožije pri rodinných i iných stretnutiach členov našej farnosti. Karolína Vasková 7.A
Arcibiskup v Kamenici Dňa 28.5.2015 prišiel medzi nás pán arcibiskup Bernard Bober. Odslúžil odpustovú svätú omšu, na ktorej som aj ja miništroval. Keď začala svätá omša, bol som ohromený, koľko prišlo kňazov, ľudí aj nás miništrantov bolo veľa. Skoro sme sa nepomestili. Ale detí bolo málo. Asi to bolo tým, že pred kostolom už boli otvorené stánky s rôznymi hračkami. Arcibiskup mal dlhšiu kázeň ako po iné nedele, ale bola aj poučná. Po dlhšej omši sme sa v sprievode presunuli k fare. Vedľa nej stálo úplne nové pastoračné centrum, ktoré čakalo už len na posvätenie. S pomocou kňazov aj nás miništrantov a kopy svätenej vody pán arcibiskup posvätil všetky priestory, aby slúžili k tomu, na čo boli postavené. Po skončení sa dospelí zdržali na krátkej prehliadke, ale my miništranti sme bežali pod stánky so strachom, či ich už nezavreli. Ale stihli sme všetko. Aj pondelkovú hostinu v kultúrnom dome. A my miništranti sme sedeli za predným stolom, hneď vedľa pána kostolníka a nášho pána farára. Samo
Školfest Dňa 25.5.2017 nás čakal zaujímavý výlet do Košíc. Štyri autobusy sa rýchlo zaplnili nedočkavými deťmi, ktoré sa tešili na koncert. Po príchode do Steel arény nám pani učiteľka rozdala lístky a nasledovalo nekonečné čakanie v dlhom rade. Po úvodnom privítaní vystúpila známa slovenská speváčka Dominika Mirgová. Poznáme jej pesničky, preto všetci spievali spolu s ňou. Počas vystúpenia sa sála rozsvietila od našich mobilov. Aj Dominika sa tomu potešila. Keď dospievala, nasledovalo losovanie škôl o rôzne ceny. Po vyslovení našej školy zavládla medzi nami obrovská radosť, lebo sme získali zábavné atrakcie v hodnote 1000,- eur. Potom na pódium prišla populárna Celeste Buckingham, na ktorú som sa tešila najviac. Bola som veľmi rada, lebo spievala moju obľúbenú pesničku Run, run, run. Celá aréna spievala, tancovala, skákala spolu s ňou. Po jej vystúpení odovzdávali ceny vylosovaným školám. V závere koncertu vystúpil Adam Ďurica. Bol úžasný, zase všetci spievali spolu s ním. Po skončení nás čakal ďalší program – zoologická záhrada a Dinopark. So vstupenkami sme mali všade 50% zľavu. V ZOO krstili kozu a capka. Krstnými rodičmi boli práve speváčky Dominika a Celeste. Bolo to zaujímavé, aj keď v Dinoparku som sa trochu bála tých obrovských dinosaurích zubov. Celou cestou domov sme spievali. Keďže my piataci spievame najhlasnejšie, dostali sme keksík a učitelia nám sľúbili aj jednotky z hudobnej výchovy. Bolo to super, celý výlet by som chcela zažiť ešte raz. Petra Hrinová 5.A Výlet v Košiciach Na výlet do Košíc som sa tešila už týždeň predtým. Tešila som sa hlavne na to, že uvidím Dominiku Mirgovú, Celeste Buckingham, Adama Ďuricu a tiež aj do zoo. Bol to úžasný zážitok vidieť ich spievať naživo. Prvá nám zaspievala Dominika. Až mi zimomriavky nabehli, keď začala spievať. Mala veľmi pekné šaty. Z jej pesničiek som poznala iba jednu či dve, ale bavila som sa. Na konci jej vystúpenia sme sa celá Steel aréna s ňou a jej kapelou spoločne odfotili. Bolo tam približne 6000 ľudí. Jej posledná úloha na pódium bola vylosovať 16 škôl, ktoré vyhrajú cenu. Medzi nimi sa objavila aj naša škola. Celeste vystúpila ako druhá. Celá Steel aréna s ňou spievala. Mala asi známejšie pesničky ako Dominika. Chlapci z jej kapely mali veľmi pekné gitary. Hneď by som si jednu zobrala. Vystúpenie Dominiky Mirgovej sa mi páčilo viac ako vystúpenie Celeste. Ona do toho dala asi viac energie a Celeste akoby sa jej nechcelo. Posledným účinkujúcim bol Adam Ďurica. Najlepší! Najviac sa mi páčil. Mal výhodu v tom, že išiel posledný, pretože žiaci a učitelia boli hudbou takí naladení, že až tancovali. Po skončení koncertu nasledovala prehliadka Košickej zoologickej záhrady a DinoParku. V zoo sa mi najviac páčila levica, lenže deti, ktoré pri nej stáli, ju strašne provokovali. Zlaté boli aj ťavy, pávy, zebry, poníky či papagáj. DinoPark som si pozrela, ale ten ma nezaujal. Škoda, že sme sa neodfotili s Dominikou Mirgovou a Celeste Buckingham, ktoré tam boli krstiť dve malé kozliatka, keď išli okolo nás a prezerali si zoo. Aj sme sa im pozdravili, ale nikto z nás nemal odvahu sa ich spýtať, či by sa s nami neodfotili. Snáď to vyjde nabudúce. Cesta autobusom bola výborná. Fotili sme sa, počúvali sme pesničky, spievali sme, smiali sme sa, jednoducho úplne super. Som veľmi rada, že som stretla ľudí, ktorých by som len tak na ulici možno ani nespoznala. Páčilo by sa mi, keby sa naša škola sa zapájala častejšie do takýchto podujatí. Nika Žinčáková 8.A.
Zážitky z výletu a koncertu v Košiciach
Megakoncert začína Spoločné foto s Dominikou Mirgovou
V dinosaurej škrupine Pohľad do hľadiska
Vitajte v DinoParku
Na koncerte
Je nám super!!!
Veselo bolo aj v strašidelnom dinoparku
Človeka poznáš po perí a rodiča podľa ich výrokov. Existujú rôzne druhy rodičov. Kam zaradíte tých svojich? Genetici: Toto si musel zdediť po otcovi/mame! Filozofi: Keď tvoj kamoš skočí do vody, skočíš tiež? Flegmatici: Nezaujíma ma, čo hovoria ostatní! Logici: preto, lebo som to povedal! Al Capone: A ty si čo myslíš, že kradnem? Meteorológovia: Akoby sa ti tornádo prehnalo cez izbu! Matematici: Počítam do troch! Policajti: Kde si bol? S kým si bol? Čo ste robili? Kedy si prišiel domov? Dýchni na mňa! Kňazi: Modli sa, aby ten fľak išiel vyprať! Gymnasti: Pozri sa na ten fľak na tvojom chrbte! Boxeri: Takú ti strelím, že stena ti dá druhú! Pamätníci: keď som ja bol v tvojom veku.. Humanitárni pracovníci: Deti v Afrike nemajú čo jesť a ty?! Politici: H.... dostaneš! Multikultúrni: Si Talian alebo čo?! Anestéziológovia: Už sa konečne zobuď! Vydierači: No – ako chceš... Šetrní: Nevstaneš od stola, kým to nedoješ! Veštice: Raz aj tvoja domácnosť bude vyzerať ako tvoja izba, samý bodrel! Zoológovia: Ťa roztrhnem jak hada! Turisti: Už toho máme dosť! My s otcom sa obujeme, oblečieme a pôjdeme kade ľahšie!
Vtipy Dedo vnukovi: Schovaj sa, ide sem učiteľ a ty dnes nie si v škole. Vnuk dedovi: Ty sa schovaj. Povedal som v škole, že neprídem, lebo si včera umrel. Jožo vraví, že radšej by sedel v base ako v škole. Pani učiteľka sa spýta prečo, Jožo odpovie: - No v base viem za čo sedím, ale v škole musím sedieť a neviem prečo. Pani učiteľka sa pýta Janka: - Kde leží Trója? - Medzi Dvójou a Štvórou - odpovedá Janko. Učiteľka napísala žiakovi do žiackej knižky poznámku: ,,Váš syn nič nevie." Otec dopísal: ,,Práve preto ho posielam do školy." Žiaci sú prvý krát v škole. Učiteľka im hovorí: - Nebojte sa deti, budeme spolu dobre vychádzať. Na druhý deň ide Marek do školy a stretne pani učiteľku a hovorí: - Sérus Maruška... Od Arabov máme číslice, - vysvetľuje učiteľ, - z Číny máme porcelán, kalendár od Rimanov. Vie mi niekto povedať ešte nejaký príklad? - Pán učiteľ, - začne Dežo, - my máme poháre z krčmy, taniere z reštaurácie, víno zo susedovej pivnice, papriku zo susedkinej záhrady a mladší brat je od poštára. Jožko bol prvý deň v škole. - Tak čo, synček, - spýtala sa ho po príchode matka, - čo ste sa tam naučili? - Nič mamka, - vzdychol si malý Jožko, - kázali nám prísť aj zajtra. Na hodine biológie ukáže učiteľka na obrázku na ľudskú postavu a spýta sa: - Miško, ako sa volá táto časť ľudského tela? - Riť, - pohotovo odvetí žiak. - Také slovo neexistuje! - pohoršene zvolá učiteľka. - A to už ako?! - rozčúli sa Miško. - Riť existuje a slovo nie? Príde chlapec domov a podáva otcovi vysvedčenie. "No tak toto by teda chcelo poriadny výprask," rozčúlene zakričí otec. "Len pokoj," utešuje ho chlapec, "viem kde učiteľka býva." A toto ste „vypotili vy“: V zime priadli ženy perie......... Na priadkach ženy priadli plátno.....Cechy sú obchody, továrne..... Sviatok Všetkých svätých je veľkonočný sviatok......Cechy tý ktorí pomáhaly kráľovi..... Mestá vznikali pri križovacích cestách, na krížnych cestách..... Dožinkový veniec sa urobí z najlepšej pôdy a dá sa hospodárovi......Dožinky sú vence....Priadky – ženy tkali veniec....Skanzen – divadlo pod holým nebom..... Najznámejšie značky Baťa a Škoda sa využívali v parfémoch.....Prvým československým prezidentom bol Mussoliny..... Prvá výšková budova v Bratislave – Merlot Telo psa je v tvare obdĺžnika.........Pes má na labách blany.....Škrečky dodržiavajú šport